Testové otázky z 

predmetu Medzinárodný obchod v akademickom roku 2013/2014

1. Čo je subjektom medzinárodných vzťahov?
Hlavnými subjektmi medzinárodných vzťahov sú jednotlivé štáty medzi ktorými vznikajú rôzne väzby. Už v
prípade troch štátov vzniká možnosť, aby na základe určitých spoločných záujmov sa dva z týchto štátov
zblížili, alebo priamo nadviazali užší zväzok. Tento zväzok už určitým spôsobom ovplyvňuje ich vzťah k
tretiemu štátu. Za najzákladnejšie sú považované politické, ekonomické, kultúrne, právne a vojenské.

2. Definujte svetové hospodárstvo súčasnosti. Ktoré trendy vývoja svetového hospodárstva možno
identifikovať? Ktoré prvky sú potrebné na rozvoj svetového hospodárstva?
SH predstavuje súhrn národných hospodárstiev jednotlivých krajín spätých navzájom systémom
medzinárodných hospodárskych vzťahov.
Všeobecnou tendenciou vývoja je internacionalizácia výroby najmä v štátoch s približne rovnakými
technicko-ekonomickými podmienkami výroby.
K rozvoju SH sú potrebné tieto prvky:
a) Rozvinutá medzinárodná deľba práce,
b) Svetový obchod a svetový trh,
c) Svetové peniaze, menové a úverové vzťahy,
d) Svetové (medzinárodné) hospodárske inštitúcie a organizácie.(WTO. Svetová banka, MMF)

3. Koľko subjektov je zapojených do svetového hospodárstva? Podľa čoho klasifikujeme celky

v svetovom hospodárstve?
Súčasťou SH je takmer 200 samostatných štátov, z ktorých 193 sú členmi OSN. Ide o veľmi nesúrodý celok,
ktorého súčasťou sú vysoko vyspelé ekonomiky aj ekonomiky veľmi zaostalé.
Celky možno klasifikovať podľa rôznych kritérií:
1. Dosiahnutá ekonomická úroveň - HDP/obyv., diverzifikovaná štruktúra HDP.
a) Štáty priemyselne vyspelé (G8 – USA, Kanada, Japonsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko,
Veľká Británia, Rusko)
b) Štáty OECD – 34 hospodársky vyspelých krajín sveta (klub bohatých)
c) Štáty s priemernou ekonomickou úrovňou - Srbsko
d) Hospodársky menej rozvinuté krajiny - Afrika
2. Veľkosť územia - velká krajina – velký trh – velký počet spotrebiteľov-veľa obyvateteľov-nekonečné
zásoby prírodného bohatstva
a) veľké krajiny (USA, Kanada, Brazília, Austrália, Rusko),
b) stredné krajiny (Veľká Británia, Nórsko, Turecko, Kongo)
c) malé krajiny (Dánsko, Slovensko, Izrael, Katar)-negatívny ukazovateľ to je ked je malá krajina
3. Prevládajúci charakter hosp.činnosti v štáte
- priemyselné
- priemyselno-agrárne - (slovensko)
- agrárne
4. Typ ekonomického rastu
• Krajiny s intenzívnym rozvojom intenzívne ideme dopredu vo vhodných oblastiach, vhodnom
odvetví –Slovensko v automobilovom priemysle, oceliarstvo, služby
• Krajiny s extenzívnym rozvojom do široka rozvoj vo všetkom možnom...Japonsko
5. Charakter zahranično-ekonomických vzťahov:
- Štáty s relatívne otvoreným hospodárstvom SK prílišnou mierou závisíme na odber. a dodáv.vzť.
- Štáty s relatívne uzatvoreným hospodárstvom Rusko -absol.uzatvorené – polit.dôvody
6. Stav obchodnej bilancie
- Štáty s aktívnou obchodnou bilanciou - viac vyvážajú
- Štáty s pasívnou obchodnou bilanciou - viac dovážajú
7. Platobná bilancia
- Štáty - dlžnické
- Štáty- veriteľské
4. Aké typy subjektov tvoria svetové hospodárstvo? Kedy sa začalo formovať SH?
1. Základné – je dnotlivé národ. ekonomiky (krajiny, štáty, vlády)
2. Odvodené – EU, transnacionálne korporácie –nadnárodné celky)
3. Medzinárodné hospodárske vzťahy-svetový obchod, medzinár. vzťahy, medzinár. pohyb prac. síl
Svetové hospodárstvo sa začalo formovať až na určitom stupni ekonomického rozvoja. Ked sa deľba práce
začala uskutočňovať vo vnútri krajín a aj medzi nimi navzájom a výsledky výroby sa začali vymieňať medzi
jednotlivými subjektmi svetového hospodárstva, sformoval sa svetový trh.

5. Uveďte, aké pohyby charakterizujú medzinárodné hospodárske vzťahy.

a) Medzinárodný pohyb tovaru a služieb – svetový obchod,
b) Medzinárodný pohyb kapitálu,
c) Medzinárodný pohyb pracovných síl.

6. Čo je medzinárodná deľba práce z hľadiska svetového obchodu?

Deľba práce – rozdeľovanie pracovných činností medzi jednotlivcov či skupiny ľudí..
Pri medzinárodnej deľbe práce sa výmena tovarov realizuje medzi jednotlivými krajinami.
Pri národnej deľbe práce sa výmena tovaru realizuje v rámci jednej krajiny.
Mieru zapojenia ekonomiky (otvorenosť ekonomiky) do medzinárodného obchodu meriame dvoma
ukazovateľmi:
• ukazovateľom exportnej výkonnosti (podiel vývozu na HDP)
• ukazovateľom na dovoznej náročnosti (podiel dovozu na HDP) (pozri ukazovatele SR)
Prejavom deľby práce je špecializácia.

7. Čo je medzinárodná špecializácia?
- výrobcovia sa špecializujú na výrobu toho, čo dokážu vyrobiť lacnejšie v porovnaní so zahraničím.
Pri predaji na svetových trhoch za svetovú cenu tak môžu výrobcovia dosahovať zisk ako rozdiel medzi
národnými výrobnými nákladmi a svetovými výrobnými nákladmi.
Každá krajina sa špecializuje na výrobu takých výrobkov a služieb, pre ktoré má najlepšie:
Vnútorné podmienky: klimatické podmienky, surovinové bohatstvo, pôdne bohatstvo, veľkosť vnútorného
trhu, priemyselný potenciál, počet obyvateľov, historické podmienky
Vonkajšie podmienky: geografická poloha, priemyselný potenciál a vyspelosť susedných krajín, vzájomné
vzťahy so susednými krajinami, politická situácia, ekonomická situácia

8. Uveďte rozdiel medzi svetovým obchodom, medzinárodným obchodom a zahraničným obchodom.

Medzinárodný obchod - zahŕňa zahraničný obchod niekoľkých krajín (v rámci niektorých zoskupení)v
rámci EU alebo EU s krajinami ASEAN
Svetový obchod - je súhrnom zahraničného obchodu všetkých krajín zapojených do svetovej deľby práce.
Zahraničný obchod – časť sféry obehu tovaru, ktorá predstavuje výmenu so zahraničím
• Zahŕňa výmenu hmotného tovaru so zahraničím, ale aj pohyb služieb (nehmotného tovaru).
• ZO tvoria 2 zložky – export (vývoz) a import (dovoz) krajiny. Súčet hodnoty exportu a importu za
určité obdobie tvorí obrat zahraničného obchodu.
• ZO sa týka iba jednej krajiny alebo skupiny krajín k ostatným krajinám sveta.

9. Čo predstavuje teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu?

Spravidla závisí na:
1. historických väzbách (bývalé metropoly a kolónie)
2. geografickej polohe krajiny, väčšinou sa obchoduje s krajinami, ktoré sú teritoriálne nie príliš vzdialené,
aby sa znížili dopravné náklady
3. politickej orientácii krajiny
4. komoditnej štruktúre zahraničného obchodu, ktorá určuje jeho teritoriálnu štruktúru, pretože krajiny sa vo
svojom zahraničnom obchode teritoriálne orientujú na tie krajiny, s ktorými si môžu obchodom uspokojiť
svoje vývozné a dovozné potreby.
10. Aké funkcie plní zahraničný obchod v národnej ekonomike?
Transformačná funkcia značí, že vecná štruktúra vytvoreného úhrnného spoločenského produktu sa pred
jeho použitím prispôsobuje (transformuje).
Rastová funkcia vyjadruje vplyv ZO na efektívne využívanie domácich ekonomických zdrojov.
Funkcia proporcionality – zosúlaďuje existujúce zdroje v národnom hospodárstve s potrebami. Ak vzniknú
isté disproporcie, úlohou zahraničného obchodu je tieto nezrovnalosti odstrániť.
Parametrická funkcia – spočíva v konfrontácii technicko-technologických, úžitkových, kvalitatívnych,
cenových a ďalších parametrov výrobkov určených na zahraničný trh

11. Vysvetlite súvis medzi medzinárodnou deľbou práce a medzinárodným obchodom.

Miera zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce sa meria pomerom obratu zahraničného obchodu
k vytvorenému HDP.
Závislosť od medzinárodnej deľby práce
- silne závislé ekonomiky -  vyspelé malé ekonomiky (SR, Japonsko, Belgicko, Holandsko) -
monokultúrne ekonomiky (Kuvajt, Bahrajn, Nigéria, banánové republiky)
- mierne (priemerne) závislé ekonomiky -  Maroko, Francúzsko, Nemecko
- relatívne nezávislé ekonomiky -  Čína, Rusko, USA
- autarkčné ekonomiky – cieľ je dosiahnuť sebestačnosť ekonomiky od okolitého sveta

12. Uveďte etapy vývoja teórií medzinárodného obchodu. Uveďte klasikov teórie medzinárodného
obchodu. - hlavní predstavitelia – Smith, Ricardo, Mill a Marshall
Etapy vývoja teórií MO
- klasické teórie MO
- neoklasické teórie MO
- čistá teória MO
- peňažná teória MO
- neo-neoklasické teórie MO – súčasná etapa
13. Definujte teóriu merkantilizmu – Thomas, Colbert
- ekonomické učenie, ale aj hospodárska politika, realizácia 16-18 storočie. Cieľom bolo urýchliť
nahromadenie bohatstva v peňažnej forme. Ich cieľom bola bohatá , hospodársky vyspelá krajina. Hlavný
zdroj bohatstva-zahraničný obchod. Vývoz drahých kovov bol zakázaný.
- navrhovali obmedziť dovoz hotových výrobkov zo zahraničia prostredníctvom dovozných ciel a podporiť
dovoz surovín pre domácu výrobu- veľké množstvo štátnych zásadov v oblasti ZO

14. V čom spočíva klasická teória medzinárodného obchodu? 18 -19 stor. Smith, Ricardo, Mill
Klasická ekonomická teória: suma nákladov na jeho výrobu. Cena sa tvorí konkurenciou na trhu.
Rozhodujúca je národná hodnota produktu.
Znaky: kapitalizmus, priemyselná revolúcia, rozvoj medzinárodných až svetových trhov.

15. V čom spočíva neoklasická teória medzinárodného obchodu?

Zameriava sa na aktívne riešenie problémov hospodárskeho rozvoja štátov s otvorenou trhovou ekonomikou
 Regulácia a dynamizovanie medzinárodných vzťahov
 Spájanie národnej a medzinárodnej trhovej ekonomiky
 Teória ciel (colnej politiky) - clá vplývajú na rozdeľovanie dôchodkov
 Hľadanie všeobecnej rovnováhy v medzinárodnom obchode - viac krajín, viac tovarov, viac faktorov
- spojenie mikroekonomickej a makroekonomickej problematiky, národ. a medzinár. trhov.ekonomiky

16. Charakterizujte čistú teóriu medzinárodného obchodu- sústredí sa na medzinárodný pohyb tovaru
 Pozitívna analýza
- Skúma ekonomickú realitu a hospodárske vzťahy aké boli a aké sú
 Normatívna analýza
- aké by mali byť ekonomické podmienky ku maximalizácii ekonmického blahobytu
17. Čo je zahranično-obchodná politika štátu? Charakterizujte protekcionistickú obchodnú politiku
a jej základné nástroje.
Je súhrn prostriedkov a opatrení, prostredníctvom ktorých štát centrálne, priamo pôsobí na
zahraničný obchod.
Štát reguluje územnú (teritoriálnu) a tovarovú (komoditnú) štruktúru svojho zahraničného obchodu.
ZOP každého štátu sa pohybuje medzi dvoma hraničnými zásadami – medzi liberalizmom
a protekcionizmom.
Protekcionistická (ochranná) obchodná politika snaží ochraňovať domácu ekonomiku pred zahraničnou
konkurenciou prostredníctvom obchodno-politických opatrení.
Základné nástroje
a) clá:
• majú účinky na ekonomiku, jednotlivé odvetvia, regióny i celé krajiny
• hlavný účinok: zvýšenie domácej produkcie a znižovanie spotreby
• clo zvyšuje cenu tovaru na domácom trhu nad svetovým trhom
• clo má negatívny účinok na spotrebu ⇒ obmedzuje domácu spotrebu ⇒ zvyšuje cenu tov
b) priame administratívne opatrenia
• kvóty – určujú maximálny objem tovarov,
• vývozné subvencie – mávajú často podobu zníženia alebo odpočítania daní, ktoré by platil výrobca,
pokiaľ by tovar predával doma
• neviditeľné prekážky dovozu – napr. zdravotné normy, požadovaná špeciálna obalová technika,
technické normy a pod.
c) trhovo orientované nástroje
• intervencia na devízových trhoch – centrálna banka za národnú menu nakupuje zahraničné meny
alebo za zahraničné meny vykupuje menu národnú, ovplyvňuje tak vnútorný menový kurz
• opatrenia monetárnej a fiškálnej politiky, ktoré majú vplyv na rovnováhu platobnej bilancie
18. Čo je zahranično-obchodná politika štátu? Charakterizujte liberálnu obchodnú politiku.
Je súhrn prostriedkov a opatrení, prostredníctvom ktorých štát centrálne, priamo pôsobí na
zahraničný obchod.
Štát reguluje územnú (teritoriálnu) a tovarovú (komoditnú) štruktúru svojho zahraničného obchodu.
Liberalizmus (free trade) voľný obchod - znamená, že štát čo najmenej obmedzuje dovoz alebo vývoz.
Liberálna obchodná politika
Odstranuje všetky prekážky pre dovoz zahraničných tovarov a zároven podporuje export domácich tovarov
a kapitálu do zahraničia. Jej výhodou je podpora konkurencie (a zabránenie možnosti monopolného
postavenia) a výhody pre domácich výrobcov (pôžičky, daňové úľavy).
Výhody
a) oživenie konkurencie na domácom trhu,
b) znižovanie možností monopolného postavenia domácich výrobcov,
c) rozšírenie sortimentu spotreby,
19. Čo predstavuje politika protekcionizmu?
protekcionizmus – opatrenia zo strany štátu na ochranu vnútorného trhu resp. domácej ekonomiky pred
zahraničnou konkurenciou. (dovozné clá, zákaz dovozu tovaru, vývozné subvencie).Domáci výrobcovia
vyrábajú menej efektívne ô drahšie jako zahraniční. Vdaka spomínaným opatreniam je však cena
zahraničních konkurentov vyššia, čím sú uprednosťnované produkty domácej výroby.

20. Čo predstavuje politika preferencií?

Preferencia jedného obchodného partnera vždy znamená diskriminácia druhého partnera a opačne. Platí
zásada, že krajiny zapojené do rôznych foriem zoskupení prejavujú tendencie k liberalizmu vo vnútri blokov
a protekcionizmus vo vzťahu k tretím krajinám.
21. Čo je Všeobecný systém colných preferencií?
- je súhrn colných výhod, prostredníctvom ktorých EK udeľuje hospodársky menej vyspelým krajinám
mimoriadne colné výhody vo forme nulových colných sadzieb alebo bezcolných dovozov pre hotové
výrobky a polotovary či suroviny.
22. Čo je doložka najvyšších výhod?
Vo formulácii GATT má povahu všeobecnú a bezpodmienečnú. Zovšeobecnenie zásady najvyšších výhod
viedlo k zákazu akejkoľvek tarifnej diskriminácie signatárov dohody.
Cieľom bolo odstraňovať colné prekážky MO, i netarifné prekážky MO vo vzťahu k vývozom (subvencie) a
k dovozom (kvantitatívne obmedzenia) bol zakázaný dumping
23. Uveďte klasické výnimky doložky najvyšších výhod.
Doložka najvyšších výhod (DNV) je dôležitým inštitútom medzinárodného obchodu. DNV zaväzuje štát
rozšíriť obchodné výhody, ktoré poskytol inému štátu, ostatným štátom. DNV má niekoľko foriem.
Poznáme nepodmienečnú DNV a DNV podmienenú reciprocitou. Hlavnou úlohou DNV je zabezpečiť
medzinárodný obchod bez diskriminácie. Európske štáty uplatňujú DNV od 17. storočia
24. Charakterizujte princíp liberalizácie svetového obchodu. V ktorom období bol zakotvený
zmluvne? - 1846
liberalizmus – postupné odstránenie prekážok pohybu tovaru, služieb a kapitálu. Štát uľahčuje rozvoj
medzinárodného obchodu na základe dvojstranných alebo mnohostranných dohôd v rámci medzinárodných
inštitúcií.

25. Čo vyjadruje obchodná bilancia (bilancia zahraničného obchodu)?

- vzťah medzi celkovou hodnotou vývozu a dovozu tovarov a služieb za určité obdobie (1rok)
Saldo obchodnej bilancie predstavuje rozdiel medzi celkovou hodnotou exportu a importu danej
krajiny.Aktívne saldo obchodnej bilancie značí, že hodnota exportu je vyššia ako hodnota importu. Pasívne
saldo obchodnej bilancie znamená opačný prípad.
Ak obchodná bilancia nevykazuje ani deficit ani prebytok, hovoríme tomu vyrovnaná obchodná bilancia.
Pasívna obchodná bilancia znamená, že export je menší ako import
Aktívna obchodná bilancia znamená, export je väčší ako import
26. Čo je platobná bilancia? - Platobná bilancia je vyjadrením súhrnu platieb a inkás za exportovaný a
importovaný tovar a služby za určité obdobie.-rozdiel medzi príjmamy a výdavkami krajiny za určit.obd.
Môže byť vyrovnaná (príjmy=výdavky), aktívna(príjmy >výdavky), pasívna(príjmy<výdavky)

27. Čo sú reálne výmenné relácie (Terms of Trade)?

Reálne výmenné relácie (Terms of Trade) sú najvýznamnejšími ukazovateľmi kvality zapojenia krajiny do
medzinárodnej deľby práce.
Ekonomickou podstatou je existencia vzťahu medzi pomerom cien dvoch výrobkov a medzi množstvom,
v akom budú tieto dva druhy tovaru vymieňané.
V svetovom hospodárstve dochádza k zlepšovaniu TT pri exporte krajín, ktoré dosiahli vedúce postavenie v
aplikácii výsledkov vedecko-technického pokroku do výrobnej praxe, čo im umožňuje dosahovať cenové
výhody na svetových trhoch.
Krajiny, ktoré sa málo prispôsobujú technickému pokroku na svetovej úrovni, zaznamenávajú zhoršovanie
reálnych výmenných relácií.

28. Charakterizujte komparatívne výhody. Aké sú trendy nových komparatívnych výhod?

Komparatívne výhody krajiny nie sú dané raz a navždy. Menia sa so zmenou štruktúry výrobných faktorov v
ekonomike.
Najelastickejším a medzinárodne najmobilnejším faktorom je kapitál. Môže sa rýchlo reprodukovať,
výrazne zvyšovať svoj objem pri dostatočnej miere akumulácie v krajine, následne zvyšovať svoj podiel v
relatívnej štruktúre výrobných faktorov
Krajiny na nižšom stupni ekonomického vývoja spravidla využívajú ako svoju komparatívnu výhodu
dostatok pôdy alebo dostatok lacnej pracovnej sily.
Trendy nových komparatívnych výhod:
• Využitie zahraničných zdrojov (pôžičky, kapitál) a domácich zdrojov (vyššia miera akumulácie než
spotreby) ekonomického rastu a iných faktorov počas 30 rokov zásadne zmenilo pomer výrobných
faktorov týchto krajín.
• Mení sa postupne štruktúra ich exportu v prospech kapitálovo náročných výrobkov.
• Pôvodná komparatívna výhoda (lacná pracovná sila) sa transformuje na novú komparatívnu výhodu –
hojnosť kapitálu.
29. Charakterizujte medzinárodné pohyby výrobných faktorov (migrácia). Kapitál,pôda,práca
- pohyb kapitálu, ktorý presahuje národné hranice s cieľom dosiahnuť zisk- hmotný kapitál alebo fin.kapit
- formovanie medzinárodných trhov práce a kapitálu
- medzinárodné trhy pracovných síl – migrácia a emigrácia
-ekonomické a neekonomické príčiny migrácie
- migračná bilancia a formy migrácie
V 19 stor. ovládnutie surovinových zdrojov
V súčasnosti – vysoké náklady vedy a techniky
30. Aké sú druhy migrácie podľa príčin, organizovanosti, dĺžky a kvalifikačnej štruktúry?
1. Podľa príčin migrácie:
Ekonomické príčiny:
-vyššia cena pracovnej sily v zahraničí = vyššia mzda
-hľadanie voľnej poľnohospodárskej pôdy
-nedostatok pracovnej sily v imigrantskej krajine
Neekonomické príčiny:
-politické dôvody, vojenské, náboženské, národnostné, rasové
2. Podľa organizovanosti:
- Organizovaná migrácia - dochádza k nej na základe dvoj či viacstranných medzištátnych dohôd
- Neorganizovaná migrácia - prebieha mimo rámca medzinárodných zmlúv
3. Podľa dĺžky migrácie:
- trvalá migrácia
- dočasná migrácia
4. Podľa kvalifikačnej štruktúry:
- kvalifikovaná
- polokvalifikovaná
- nekvalifikovaná pracovná sila
31. Čo predstavuje slobodný (voľný) pohyb osôb (pracovný síl)?
Každý občan EÚ má právo bývať a pracovať v ktorejkoľvek inej krajine EÚ. Je to jedna z najzjavnejších
výhod členstva v EÚ, ktorú jej občania využívajú. Pre niektorých to znamenalo presťahovanie z
chudobnejších krajín do bohatších, väčšinou do severozápadnej Európy, aby získali vyššie mzdy a lepšie
životné podmienky.
32. Definujte pojem finančný trh. Vymenujte funkcie finančného trhu.
Finančný trh predstavuje vrchol všetkých trhov, stretáva sa na ňom ponuka voľných finančných
prostriedkov v podobe úspor rôznych ekonomických subjektov a dopyt po týchto prostriedkoch zo strany
rôznych ekonomických subjektov , ktoré ich využívajú ako investície.
Funkcie finančného trhu
1. depozitná funkcia – uloženie úspor a do relatívne málo riskantných projektov
2. funkcia zabezpečenia bohatstva – možnosť uchovania, bohatstva investovanie do vecí .
3. funkcia likvidity – bohatstvo vo forme rôznych finančných nástrojov možno rýchlo vymeniť za hotovosť
4. úverová funkcia – úloha finančného trhu pri poskytovaní úverov, pre financovanie spotreby
5. platobná funkcia – vybudovaný mechanizmus pre realizáciu platieb.
6. funkcia ochrany proti riziku – poistné zmluvy.
7. politická funkcia
33. Charakterizujte medzinárodný pohyb kapitálu.
MPK (vývoz kapitálu) znamená presun určitej hodnoty z jednej krajiny do druhej za tým účelom, aby v nej
pôsobila ako kapitál, t.j. ako hodnota, ktorá prináša určitý výnos, ktorá sa teda zhodnocuje.
34. Vymenujte a charakterizujte subjekty finančného trhu.
- domácnosti,
- podniky (firmy, organizácie),
- štát.
Firmy za získané finančné prostriedky zvyčajne nakupujú tzv. investičné statky (budovy, zariadenia, stroje,
technológie) prostredníctvom ktorých produkujú svoje produkty – vyrábajú výrobky, vytvárajú a realizujú
služby, alebo za tieto získané finančné prostriedky nakupujú tovary a suroviny určené na ďalší predaj.
Domácnosti investujú najmä do nákupu domov, bytov a iných nehnuteľností,.
Vláda potrebuje finančné prostriedky na stavbu diaľnic, infraštruktúry, investuje do školstva..
35. Definujte nástroje finančného trhu.
- nástroje umožňujú presúvať finančné prostriedky od tých, ktorí ich na finančnom trhu ponúkajú – teda od
potenciálnych veriteľov – k tým, ktorí sa ich tu snažia získať– teda k potenciálnym dlžníkom. K
najznámejším a najviac využívaným finančným nástrojom patria rôzne formy vkladov (bežné, termínované,
v domácej mene, vcudzej mene a pod.), rôzne formy úverov (účelové, bezúčelové, prevádzkové, investičné,
hypotekárne, kontokorentné, revolvingové a pod.), cenné papiere,deriváty, poistnáochrana a mnohé ďalšie,
pričom stále vznikajú nové a dokonalejšie finančné nástroje
36. Vysvetlite, čo znamená peňažný trh krátkodobých úverov.
- bankových – kontokorentné úvery, krátkodobé účel. pôžičky, lombardný úver, eskontný úver,
- obchodných – napr. zmenka,
- faktoring – osobitná forma krátkodobého financovania spojeného s obchodným úverom – znamená
odpredaj pohľadávky dodávateľa voči odberateľovi
37. Vysvetlite, čo znamená peňažný trh cenných papierov.
trh krátkodobých cenných papierov – pokladničných poukážok, depozitných certifikátov, komerčných
papierov, zmeniek, akceptov šekov atď.,
38. Vymenujte motívy vývozu a dovozu kapitálu.
- vyššia miera zisku alebo úrokovej miery
- doplnok vývozu tovaru
- získanie modernejších technológií
- krátkodobé špekulatívne motívy
- dôsledok zmeny politickej situácie
- rozdielna ekologická regulácia
- obchodné bariéry
- riešenie/urýchlenie ekonomického rastu/rozvoja
- získanie prístupu k zdrojom surovín
- koncentrácia zdrojov pri náročných investíciách
39. Uveďte dôsledky vývozu a dovozu kapitálu.
- viacnásobne rýchlejšia dynamika ako vývoz a dovoz tovarov a služieb
- urýchľuje ekonomický rast
- prispieva k vyrovnávaniu produktivity práce a životnej úrovne
- rastu zamestnanosti, HDP, získania moderných technológií, kvalifikovaných odborníkov
40. Čo je medzinárodný kapitálový trh?
Kapitálový trh je trh strednodobého a dlhodobého kapitálu, ktorý sa používa na financovanie investícií
prostredníctvom obchodovateľných cenných papierov, ale aj strednodobých a dlhodobých úverov,
finančného leasingu a pod.
Subjektmi kapitálového trhu sú banky, podniky, obyvateľstvo, poisťovne, investičné spoločnosti, orgány
verejného sektora, podnikateľské spoločnosti a pod.
Nástroje kapitálového trhu
- strednodobé a dlhodobé úvery,
- finančný leasing a forfaiting
- strednodobé a dlhodobé cenné papiere (vkladové listy, depozitné certifikáty, dlhopisy).
41. Uveďte ciele, silné a slabé stránky medzinárodného podnikania.
Silné stránky- ekonomiky sú tie činnosti alebo predpoklady, ktoré má príslušný subjekt na vyššej úrovni
ako partner.
- lacná a pomerne vysoko kvalifikovaná pracovná sila, ľahko dostupné výrobné faktory v relatívne hojnom
množstve
Slabé stránky -príslušný subjekt má určité činnosti či predpoklady na nižšej úrovni ako partner.
Nestačí však všímať si len silné a slabé stránky, pretože tento pohľad nepostihuje všetky záujmy partnera a
synergické efekty nastávajúcej spolupráce. Je to len určité prvotné východisko výhodnosti spolupráce

42. Charakterizujte fúzie a akvizície a uveďte rozdiely medzi nimi.

Fúzia - zlúčenie 2 alebo viac samostatných ekonomických subjektov, ku ktorému dochádza priamym
spojením čistých aktív. Zlučujú rovnako významné a silné subjekty. Obvykle vzniká nová spoločnosť,
ktorej súčasťou sa stávajú pôvodné spoločnosti.
Akvizícia - prevzatie slabšej spoločnosti silnejšou. Pri prevzatí jedna spoločnosť (slabšia) zaniká.

43. Definujte pojem medzinárodné korporácie. Ktoré kritériá možno použiť pri odlíšení
medzinárodných korporácií od iných foriem podnikania? Na základe ktorých ukazovateľov sa určuje
stupeň medzinárodnosti (transnacionality)?
Medzinárodné vyjadruje, že ide o medzinárodné podnikanie, t.j. svojou obchodno-výrobnou činnosťou
prekračujú hranice jednotlivých národných ekonomík
a) kritérium subjektu kontroly - kto kontroluje činnosť,
-modifikáciou kritéria je kritérium vlastníctva kapitálu (komu patrí kapitál danej korporácie a kde sídli
vlastník) alebo kritérium rozhodovania (či je centralizované, alebo nie).
b) kritérium teritoriálne - na akom teritóriu pôsobí firma - stým súvisí aj kvantitatívne kritérium: počet
krajín, v ktorých má filiálky.
c) kritérium organizačnej štruktúry - aký je vzťah medzi centrálou a ostatnými súčasťami firmy.
d) kritérium národnostnej štruktúry riadiaceho aparátu.
Na určenie stupňa medzinárodnosti (transnacionality) sa používa:
- podiel zahraničných filiálok na úhrnnej výrobe tovaru (obrate spoločnosti, celkových príjmoch),
- počet krajín, v ktorých má umiestnené filiálky,
- podiel kapitálu, umiestneného v zahraničí na celkovom kapitáli,
- podiel ziskov zo zahraničia na celkových ziskoch,
- podiel pracovných síl v zahraničí na celkovom počte zamestnaných v spoločností,
stupeň ovládania filiálok, stupeň ich kontroly.
44. Charakterizujte transnacionálne korporácie (TNK) a uveďte príklady. – Coca Cola
Transnacionálne korporácie (TNK – nadnárodné) - sú vo vlastníctve, pod kontrolou a riadenim jednej
krajiny, ale medzinárodné sférou svojej činnosti.
Pozostávajú z materskej spoločnosti a zo skupiny výrobných a odbytových článkov vnútri danej krajiny a zo
zahraničných filiálok rôzneho typu a štruktúry, ktoré určujú stupeň medzinárodnosti
Trnasnacionálne nadnárodné korporácie možno charakterizovať takto:
firmy, ktoré majú vlastníkov z viac ako jednej krajiny, veľké dominujúce firmy, ktoré sa zapájajú do
medzinárodného podnikania,prenikajú na zahraničné trhy, nielen prostred. tovaru, ale aj priamych
zahraničných investícií + siete filiálok,firmy, ktoré podnikajú v širokej škále odvetví – majú medzinárodné
diverzifikované aktivity, firmy, ktoré vykazujú obrat vyšší ako 1 mld USD.
45. Charakterizujte multinacionálne korporácie (MNK).
Multinacionálne korporácie (MNK) – mnohonárodné,
- sú medzinárodné nielen sférou svojej činnosti, ale aj kapitálom a kontrolou,
- ich vznik je zložitejší, pri výbere partnerov zohľadňujú odvetvový charakter a geografické
rozmiestnenie výroby a realizácie tovarov.
46. Vymenujte a charakterizujte stratégie, ktoré sa uplatňujú pri prenikaní na cudzí trh.
a) útočná (ofenzívna) - cieľom je preniknúť do pozície konkurenta, ovládnuť trh, získať na ňom väčšinový
podiel. - je veľmi riziková a uplatňujú ju „mladé" TNK, ktoré sa dravo derú dopredu;
b) obranná(defenzívna) - cieľom je udržať a obhájiť si pozície na danom trhu. - volia ju TNK, ktoré už
disponujú značnou ekonomickou silou.

47. Charakterizujte medzinárodný menový systém. Uveďte etapy vývoja MMS

- tvoria pravidlá a procedúry, podľa ktorých sú vymieňané národné meny navzájom vo svetovom obchode,
-úloha – definovanie štandardov, na základe ktorých sa určí hodnota akejkoľvek svetovej národnej alebo
umelej meny, aby sa ňou mohlo platiť za tovary inej krajiny.
Vývoj medzinárodného menového systému (MMS)
- počiatok súvisy s vývinom platidiel – prvé platidlo – výmena tovaru za tovar,
- drahé kamene (zlato u egyptských faraónov),
- razenie mincí z drahých kovov (grécka a rímska civilizácia) až do 18. a19. storočia,
- 19. storočie – začiatok formovania MMS.
Zlatý štandard – 19. - začiatok 20.stor., prvý MMS:
- -zabezpečoval obeh zlatých mincí medzi národmi
- -zlato bolo jediným meradlom hodnoty

48. Vysvetlite, prečo a v ktorom období sa uplatňoval brettonwoodský menový systém a prečo bol
nahradený.
V Bretton Woods, USA v júli 1944
- prijali stanovy MMF a Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj ako inštitúcií, ktoré boli
zodpovedné za vybudovanie a udržanie stabilného svetového hospodárskeho a menového poriadku,
- prijali sa záväzné pravidlá pre členské štáty v menovej oblasti, každý štát si musel určiť hodnotu
svojej meny voči zlatu a US doláru,
- kľúčovou menou bol US dolár,
- US vláda sa zaviazala, že bude vymieňať zahraničným centrálnym bankám doláre za zlato a tým sa
stali svetové meny vymeniteľné za zlato, čo predstavovalo základnú väzbu nového menového
systému.
- členské štáty museli udržať fixný devízový kurz svojej meny v rámci fluktuačného pásma. Ak
niektorý štát mal ťažkosti s udržaním kurzu, mohol sa obrátiť na MMF, ktorý mu poskytol finančné
prostriedky, alebo mohol schváliť devalváciu meny.

Bretton-woodský menový systém

- od 1967 nebol schopný udržať systém pevných menových kurzov,
- pevné sadzby medzi zlatom a svetovými menami sa začali rozchádzať so skutočnosťou, čo viedlo
k špekulačným pohybom kapitálu, nestabilite menových kurzov, nerovnováhe platobných bilancií
- viedlo to k hlbokému a dlhodobému deficitu platobnej bilancie USA a schodok bol krytý zo zlatých
rezerv, zadlžovaním sa a inflačnou emisiou dolárov,
- koncom 60. rokov požiadali európske centrálne banky USA o výmenu dolárov v ich držbe za zlato,
- k tomu nedošlo a v r. 1971 Nixon zrušil vymeniteľnosť US dolára za zlato a padol jeden zo
základných pilierov Bretton-woodského menového systému,
- do 1973 MMF sa snažili udržať systém pevných menových kurzov a po tomto roku viaceré meny
prešli na plávajúci kurz,
- ústrednou inštitúciou bol MMF – jeho členské krajiny mohli získať ich meny na úver a mohli
získavať úverové zdroje.
49. Definujte Kingstonský menový systém. Kedy, kde a prečo bol zavedený?
Kingstonský menový systém (založený v 1976 v Kingstone, Jamaica)
- v polovici 70. rokov nahradil nefungujúci Bretton-woodský menový systém,
- zrušili oficiálnu cenu zlata a rozhodli, že zlato nebude základom kurzových vzťahov,
- MMF odpredal časť zlatých zásob a schodky platobných bilancií sa riešili zvýšením úverových
limitov poskytovaných MMF,
- na jeho základe sa medzinárodné menové vzťahy opierajú o pružné (pohyblivé) menové kurzy,
krajiny sa rozdelili na dve skupiny, podľa toho aký kurzový režim používajú a musia ho dodržiavať
a o zmene informovať MMF, aby sa zabezpečila menová stabilita.

50. Uveďte a charakterizujte druhy devízových kurzov.

Druhy kurzových režimov
-režim bez domácej meny
-ostatné režimy fixných kurzov
-devízové kurzy s pravidelne upravovanou centrálnou paritou a fluktuačným pásmom
-riadený floating bez vopred určeného smeru vývoja devízového kurzu
-nezávislý floating
51. Definujte európsky menový systém. Ktorou zmluvou bol zavedený? Čo je jeho výrazom?
Európsky menový systém
- je dohoda členských štátov EÚ o používaní spoločnej meny euro, o princípoch a podmienkach
členstva a spoločných inštitúciách,
- vyvíjal sa os začiatku európskej integrácie
- 1993 – Maastrichtská zmluva definovala jeho definitívnu podobu, a definovala hospodársku
a menovú úniu ako posledné štádium integrácie v EÚ,
- 1999 – začalo sa používať euro v bezhotovostných platbách,
- 2002 – začali sa používať euro bankovky a euro mince v 12 štátoch, dnes sa používa v 17 št. EÚ
Pozitíva zavedenia spoločnej meny
- ekonomické prínosy – ekonomická konvergencia, stabilita a rozvoj, rast konkurencieschopnosti,
- politické prínosy – redukcia nacionalizmu,
- komerčné prínosy – obmedzenie kurzových výkyvov, potreba spoločného trhu,

52. Definujte medzinárodnú ekonomickú integráciu. Vysvetlite, čo je podstatou, príčinami a hybnými

silami medzinárodnej ekonomickej integrácie.
Medzinárodnú ekonomickú integráciu možno vymedziť ako „objektívny proces vzájomného a
postupného prepájania, prispôsobovania a zbližovania národných ekonomických štruktúr, prehlbovania
závislostí medzi nimi a ich postupnej transformácie na novú ekonomickú štruktúru vznikajúceho
regionálneho hospodárskeho komplexu.
Príčiny ekonomickej integrácie
Prvoradými motívmi na zjednotenie západnej Európy po druhej svetovej vojne boli politické príčiny. Neskôr
nadobudli význam ekonomické príčiny, čo súviselo s obnovou vojnou zničených hospodárstiev.
Hybné sily
Správne pochopenie charakteristiky, príčin a hybných síl rozvoja integrácie je základom na odporúčanie
opatrení v hospodárskej politike, kde ide o koordináciu, harmonizáciu až po vytváranie spoločných
hospodárskych politík.

53. Uveďte a definujte etapy (formy) makrointegrácie v integračných zoskupeniach.

1. Pásmo voľného obchodu- medzi členskými krajinami sú zrušené clá, ale každá krajina si voči nečlenom
ponecháva svoju vlastnú colnú tarifu;
2. Colná únia - odstraňuje vo vzájomných vzťahoch colné poplatky, diskrimináciu v pohybe tovarov, ako aj
vyrovnáva colné tarify vo vzťahu k iným nečlenským štátom;
3. Spoločný trh- zrušené sú obchodné reštrikcie, ako aj rôzne obmedzenia v oblasti pohybu faktorov
výroby;
4. Hospodárska a menová únia - voľný pohyb tovarov a služieb, kapitálu a práce; spolu s určitým stupňom
harmonizácie, koordinácie a vytváraním spoločných hospodárskych politík tak, aby bola odstránená
diskriminácia vznikajúca v dôsledku rozdielnosti tejto politiky v rôznych krajinách;
5. Úplná ekonomická integrácia - zjednotenie hospodárskych politík, čo znamená zavŕšenie ekonomickej
integrácie, ale aj politickej integrácie a vyžaduje existenciu nadnárodného orgánu, ktorého rozhodnutia sú
pre členské Štáty záväzné.

54. Uveďte a definujte formy mikrointegrácie.

- predstavujú integračné vzťahy medzi jednotlivými firmami a týkajú sa oblasti predvýrobnej, výrobnej
a odbytu.
Tieto formy sa rozvíjajú
v predvýrobnej oblasti (spoločný výskum a vývoj firiem, poskytovanie patentov, právo používať ochrannú
značku, know-how a pod.),
výrobnej oblasti (napr. dohody o špecializácii a kooperácii, o výrobnom partnerstve pri spoločnom
vybavovaní objednávok, dohody o spoločných postupoch pri modernizácii výrobných metód)
v oblasti odbytu (dohody o spoločnom výskume trhu, o spoločnom využívaní výrobných, skladovacích a
dopravných zariadení, o spoločnej inzercii, spoločnom odbyte atď.).

55. Charakterizujte tri hospodársky najsilnejšie centrá svetovej ekonomiky.

1. Severoamerický hospodársky región – USA, Kanada, Mexiko – NAFTA. Postupne sa bude integrovať-
prepájať sa s celým ázijsko-pacifickým hospodárskym regiónom APEC – krajiny v pacifiku a v tichom
oceáne, čína- cez panamský prieplav...
2. Európsky hospodársky priestor tvorí EÚ a EZVO – Európska zóna voľného obchodu
3. Región juhovýchodnej Ázie na čele s Japonskom a ďalšie štáty regiónu – Kórejská republika, Singapúr,
Tajwan a Hongkong (Čína). Formálne sa táto oblasť neintegruje v takej forme ako v prípade 1. a 2.
Japonsko je spolu s 20 štátmi členom APEC. Osobitné postavenie má Čína (po USA druhý najvyšší
absolútny HDP na svete).

56. Charakterizujte Severoamerický hospodársky región. Ktoré krajiny sú jeho členmi? Aké
zoskupenie vytvorili?
Severoamerická dohoda o voľnom obchode skrátene NAFTA je obchodná dohoda spájajúca Kanadu,
Spojené štáty americké a Mexiko do zóny voľného obchodu.
Dohoda o NAFTA bola podpísaná 17. decembra 1992 v hlavných mestách členských štátov - USA, Kanady
a Mexika prezidentmi týchto krajín. Následne na to dohodu ratifikovali národné parlamenty a dohoda o
NAFTA nadobudla účinnosť 1. januára 1994.
Podpísaním a ratifikáciou dohody o NAFTA došlo k hospodárskemu zjednoteniu územia
- odstránenie bariér voľného obchodu a uľahčenie cezhraničnho pohybu tovarov a služieb člen.štátov
- podpora investičných príležitostí na území čl. štátov

57. Čo je Európsky hospodársky (ekonomický) priestor? Ako sa vyvíjal? Ktoré krajiny sú jeho
členmi?
Európsky hospodársky priestor tvorí EÚ a EZVO – Európska zóna voľného obchodu
Európsky hospodársky priestor je integračné zoskupenie Európskej únie, jej členských štátov (v
súčasnosti je 27 z 28 členských štátov Únie zmluvnou stranou Dohody o EHP, no v súvislosti s pristúpením
Chorvátska k Únii sa rokuje o pristúpení Chorvátska aj k Dohode o EHP) a členských štátov Európskeho
združenia voľného obchodu (EZVO, okrem Švajčiarska; členské štáty EZVO, ktoré sú zmluvnými stranami
Zmluvy o založení EHP sa označujú ako štáty EHP/EZVO).
EHP bol založený Dohodou o založení Európskeho hospodárskeho priestoru z roku 1992, ktorá vstúpila do
platnosti v roku 1994.
Cieľmi EHP je zavedenie štyroch slobôd: sloboda pohybu osôb, služieb, tovaru a kapitálu.
58. Čo predstavuje NAFTA (Severoamerické pásmo voľného obchodu)? Prečo a kedy vznikla? Ktoré
krajiny sú jeho členmi a prečo?
To isté čo otázka č. 56

59. Charakterizujte Juhoázijský hospodársky región. Ktoré krajiny sú jeho členmi? Aké zoskupenie
vytvorili?
ASEAN – obchodné zoskupenie juhoazijských krajín - je geopolitické združenie 10 krajín juhovýchodnej
Ázie. Funguje ako medzivládna organizácia na zlepšovanie hospodárskej, politickej a kultúrnej spolupráce.
Bola založená v 8. augusta 1967 Bangkockou deklaráciou štátov Indonézia, Filipíny, Malajzia, Singapur a
Thajsko[2][3]. Neskôr sa medzi členov zaradili štáty ako Brunej, Mjanmarsko, Kambodža, Laos a Vietnam.
Od roku 2006 sa o členstvo snaží aj Východný Timor[4].

60. Definujte medzinárodný obchod.

- zahŕňa zahraničný obchod niekoľkých krajín (v rámci niektorých zoskupení)
- je súhrn vzťahov spojených s výmenou tovaru medzi národnými ekonomickými celkami.
- je súčasť svetového obchodu a jedna zo základných foriem internacionalizácie výroby.
- je výsledkom medzinárodnej deľby práce.
- zahŕňa medzinárodnú výmenu tovarov a služieb medzi skupinou krajín v rámci medzinárodného
ekonomického zoskupenia (EU, CEFTA).

61. Charakterizujte, čo znamená pojem otvorená ekonomika.

Otvorená ekonomika znamená voľný pohyb tovarov a služieb a kapitálu cez hranice jednotlivých krajín.
Charakteristická je pre vyspelé ekonomiky.
Otvorená ekonomika je taká, ktorá viac ako 50% doma vyrobenej produkcie vyváža. (Uzavretá je
opakom). Otvorenosť ekonomiky najčastejšie meriame ako pomer vývozu alebo dovozu k HDP. Miera
otvorenosti sa líši podľa toho, či ide o malú alebo veľkú krajinu. Medzinárodný obchod umožňuje
spotrebovať viac ako je schopná sama vyrobiť.

62.Čo charakterizujte makroekonomickú politiku v podmienkach otvorenej ekonomiky?

Ak sa krajina rozhodne otvoriť svoje trhy, zmení svoju politiku a vstúpi na svetové trhy. Domáci výrobcovia
sú konfrontovaní so svetovou konkurenciou. Výsledok tohto porovnavania urči, či krajina bude dovozcom,
alebo vývozcom. Ak je svetová cena > domáca, (domáca krajina vyváža T, pretože domáci výrobcovia budú
môcť predávať svoj T za vyššie ceny než doma.) Ak je svetová <domáca(domáca bude dovážať T).
Porovnaním svetovej a domácej ceny môžeme zistiť, či krajina má pri výrobe určitého Tovaru komparatívnu
výhodu. (Ak je domáca cena nízka predpokladame, že aj náklady na výrobu tohto T v domácej ekonomike
sú nízke, teda domáca ekonomika má komparatívnu výhodu v porovnaní so zvyškom sveta. Ak je to opačne,
komparatívnu výhodu ma zahraničie.

63. Charakterizujte medzinárodnú zmluvu GATT. Kedy bola podpísaná? Čo obsahuje? Akým
spôsobom sa dosahoval pokrok v rokovaniach členských krajín?
Medzinárodná zmluva GATT (všeobecná dohoda o clách a obchode):
- vznik 1947
- jediná riešila obchodnú politiku v medzinárodnom meradle.
- do vzniku WTO v 1995 plnila aj úlohu medzinárodnej organizácie.
- sústava pravidiel, ktorými sa členské štáty záväzne riadia pri autonómnej i zmluvnej úprave
vzájomných obchodných vzťahov. Je to teda mnohostranná obchodná zmluva.
- pravidlá GATT uznávajú princíp nediskriminácie a princíp vzájomných výhod
Hlavný cieľ GATT - odstraňovať prekážky medzinárodného obchodu, resp. voľného obchodu.
64. Čo je dohoda TRIPS? Čoho sa dotýka?
Dohoda TRIPS je zatiaľ jedinou multilaterálnou obchodnou dohodou, ktorá sa výlučne venuje právam
duševného vlastníctva. Predstavuje 3 okruhy tém – medzinárodné štandardy, vymožiteľnosť práv duševného
vlastníctva a urovnávanie sporov. Dohoda vychádza z nasledovných medzinárodných konvencií a dohôd:
- Rímska konvencia (1961) - výkonní umelci, výrobcovia zvukových nahrávok, rozhlasové a televízne
stanice
- Parížska konvencia (1967) - patenty, priemyselné vzory
- Bernská konvencia (1971) - autorské práva
- Washingtonská dohoda (1989) - integrované obvody

65. Charakterizujte poslanie a úlohy Svetovej obchodnej organizácie (WTO).-nahrad.sekret.GATT

Poslanie WTO - sa snaží zväčšiť objem medzinárodného obchodu podporou odstraňovania prekážok, a
takisto sa snaží vytvoriť miesto pre diskusiu.
WTO plní tieto funkcie
a) spravuje obchodné dohody WTO,
b) tvorí fórum pre obchodné rokovania,
c) rieši obchodné spory medzi členskými Štátmi,
d) monitoruje obchodnú politiku členských štátov,
e) zabezpečuje technickú pomoc a školenie pre rozvojové štáty,
f) zabezpečuje spoluprácu s ostatnými MO
Zásady:princíp nediskriminácie, transparentnosti, zlepšenia zapojenia rozvoj.krajín do MDP

66. Charakterizujte dohodu o GATS. Čoho sa dotýka?

- všeobecná dohoda o obchode so službami prijatá počas uruguajského kola rokovaní GATT.
- vypracovaná na základe dohody GATT.
- obsahuje všeobecné pravidlá MO so službami a záväzky signatárskych štátov v oblasti odstraňovania
prekážok obchodu.
- predstavuje krok k liberalizácii MO so službami.

67. Čo predstavuje medzinárodný obchod so službami? Ktoré sú jeho 4 základné formy?

Služby sú výkony určené pre trh, ktoré nenadobúdajú materializovanú podobu hmotných statkov.
- sú tzv. neviditeľný obchod
MO so službami
- rozvoj od polovice 60 r. (keď došlo k stabilizácii ekonomiky)
- rozmach medzinárodného cestovného ruchu
- začína sa skracovať pracovný týždeň – rastú výdavky na voľný čas
- 70. roky – prestup osôb z priemyselne vyspelých štátov do krajín s nižšími životnými nákladmi
- 80. roky – rozmach informatiky a s tým súvisí aj veľmi vysoký rozvoj v službách
- dochádza k 2násobnému digitálnemu rastu služ.– tempá rastu služ. vývozu v r.1970-85 sú vysoké
GATS definuje 4 základné formy:
1. Cezhraničné poskytovanie služieb
2. Spotreba služby v zahraničí
3. Komerčná prítomnosť (dcérska spoločnosť za účelom poskytovania bankových, poradenských,
telekomunikačných alebo iných služieb)
4. Prítomnosť fyzických osôb
68. Charakterizujte rozvojové krajiny z hľadiska významných makroekonomických ukazovateľov.
Charakteristickou črtou rozvojových krajín je teda ich zaostalosť a prekonávanie tohto zaostávania je tiež
jedným z dôležitých aktuálnych problémov súčasného sveta.
Rozvojové štáty sú štáty tretieho sveta. Štáty prvého a druhého sveta ide o vyspelé štáty s trhovou
ekonomikou a bývalé socialistické štáty.
Pre rozvojové štáty je charakteristická nízka dosahovaná úroveň všetkých významných
ukazovateľov:
- nízka úroveň tvorby HDP,
- nízka úroveň gramotnosti,
- relatívne jednostrannú komoditnú štruktúru exportu,
- vysoký podiel primárnych odvetví na tvorbe HDP.

69. Charakterizujte vonkajšie a vnútorné prekážky rozvoja rozvojových krajín.

Vonkajšie prekážky rozvojových krajín – bariéra zahraničného obchodu, tieto krajiny sú producentom
surovín, kým vyspelé štáty vyrábajú priemyselné výrobky. Ceny surovín na svetových trhoch/okrem ropy/
klesajú, kým ceny priemyselných výrobkov stúpajú. Export a import v neprospech rozvojových krajín.
Ďalšou prekážkou je zadlženosť. Bariéra nerozvinutej infraštruktúry a informačná bariéra. Nerozvinutosť
školstva, zdravotníctva prináša problémy v gramotnosti, zdraví a v priemernej dĺžke života.
Vnútorné prekážky rozvojových krajín sa dotýkajú práce, pôdy, kapitálu, technológií a techniky. Pri
probléme dotýkajúcej sa práce ide nielen o geografický problém, ale aj o problém sociálny a ekonomický.
S prácou súvisí aj problém s kvalifikovanou pracovnou silou.

Tranzitívne ekonomiky – mali sme poznačiť

Štyri ekonomiky sa socialistickej politickej orientácie nevzdali, v ekonomickej oblasti sledujú centrálne
plánované hospodárstvo – Čínska ľudová republika, Kórejská ľudovodemokratická republika (severná
korea), Vietnamská socialistická republika a Republika Kuba. Okrem Severnej Kórey ostatné smerujú k
trhovému hospodárstvu.
Remitencie – peniaze, ktoré migranti posielajú domov do svojej bývalej domoviny
V roku 2009 dosiahli hodnotu 420 mld. USD, z ktorých 317 mld. USD smerovalo do rozvojových krajín
V rozvojových krajinách prevyšujú toky rozvojovej pomoci

Nadnárodné spoločnosti si navzájom konkurujú a súperia o podiel na svetových trhoch. – dôležitá veta !!!