OREMOVEJ KONCEPČNÝ MODEL OŠETROVATEĽSTVA A JEHO UPLATNENIE V

OŠETROVATEĽSKEJ PRAXI

Model podľa Oremovej predpokladá, že človek má vrodenú schopnosť byť samoopatrujúcim

činiteľom, že je schopný osobne prispievať k svojmu vlastnému.
- kladie dôraz na individuálnu zodpovednosť a presadzuje prevenciu a zdravotnú výchovu.
Osoba: sebaopatrujúce činitele.
Priestor: vonkajšie prostredie jedinca.
Zdravie: zdravosť a celistvosť vyvinutých ľudských štruktúr, mentálnych, telesných funkcií.
Oše.: cieľom je dosiahnutie optimálnej klientovej sebaopatery – nezávislosť.
Jadrom Oremovej modelu sú tieto koncepcie:
– požiadavky na starostlivosť o seba
– schopnosť starať sa o seba
– deficit starostlivosti o seba
– oše. činnosti
– oše. systém

A. Požiadavky na starostlivosť o seba:

• nevyhnutnou podmienkou starostlivosti o seba je existencia určitých schopností, vôle a
podmienok
• vznikajú tu požiadavky na starostlivosť o seba, kt. možno charakterizovať ako: „Mieru
starostlivosti vyžadovanú v danej chvíli v určitom čase tak, aby boli splnené existenčné
potreby na zachovanie, udžanie zdravia, vývoja, všeobecného pocitu zdravia.“
= Oremová rozlišuje:
1; univerzálne požiadavky:
• Cieľ: zabezpečenie optimálnej klientovej sebaopatery tak, aby klient mohol dosiahnúť a
zachovať si optimálnu zdravotnícku starostlivosť.
• Cieľ zabezpečuje týmito krokmi:
– udržanie dostatočného prívodu vzduchu
– -//- vody
– -//- potravy
– poskytnutie starostlivosti spojenej s vylučovaním
– udržanie rovnováhy medzi spánkom a odpočinkom
– -//- samotou a sociálnou interakciou
– prevencia ochorenia života, životných funkcií, zdravia
– vedenie normálneho života v rámci sociálnych skupín v súlade s ľudským potencionálom,
možnosťami a túžbou byť normálny
2; vývojové požiadavky:
• Cieľ: poskytovanie starostlivosti vyvolanej účinkami podmienok, kt. môžu poznačiť ľudský
vývin, orientáciu klienta na starostlivosť o seba uspokojovaním týchto potrieb:
– potreby spojené s rastom a vývinom organizmu
– -//- týkajúce sa prechodu z 1 fázy do druhej
– potreby objavujúce sa v kritických situáciách (nedostatok vzdelania, problémy sociálnej
adaptácie, strata príbuzných).
Uvedené kategórie potrieb zabezpečujú predovšetkým nasledovné oblasti:
➢ telesný image: aké zmeny nastali v schopnostiach klienta alebo vo vzhľade, ovplyvnenie
predstáv o sebe, chatrné zdravie, invalitida
➢ pohlavné a rozmnožovacie: spôsobila choroba zmenu v pohlavnej činnosti, používanie
antikoncepcie, posledná menštruácia
➢ sociálno-ekonomické: obvyklé zamestnanie, práca teraz, trávenie voľného času, strata istôt v
povolaní, strata majetku, náhla zmena bydliska, strata priateľov, problémy spojené so
spoločenským postavením
➢ stres: používanie alkoholu, liekov, drog, fajčenie, ako klient prejavuje svoje pocity, spolieha
sa na náboženstvo.
 • Cieľ: zabezpečenie starostlivosti o seba z hľadiska zdravotnej deviácie uspokojovaním
potreby sebaopatery pri zdravotnom postihnutí, poranení, chorobe, defektoch.
Tieto požiadavky obsahujú:
– vedomosti o následkoch patologického stavu
– starostlivosť o DG, TH, rehabilitačným opatrenia (rozoznať škodlivé účinky, rozoznať vedľajšie
účinky liekov, schopnosť pacienta hovoriť o svojich starostiach)
– adaptácia organizmu
– učenie sa žiť s permanentnými účinkami choroby, pripojenými DG, TH opatreniami (správanie
sa pred a počas hospitalizácie, očakávanie konca hospitalizácie a konanie klienta po vyliečení...)

B. Riadenie, pôsobenie sebaopatery:

– aby sa jedinec dostal z požiadaviek na sebaopateru k sebaopatere => k správaniu musí rozšíriť a
vyvinúť schopnosť sebaopatrovania => komplex schopností pre činnosť sebaopatery
– akcie, kt. sú nevyhnutné na začatie sebaopatrov. správania:
✗ činnosti sebaopatery:
aby bol človek schopný sebaopatery má vedieť:
- prečo by mal konať sebaopateru
- rozhodnúť sa ako ju vukonávať
- predstaviť si, čo pre to urobiť
Jedinec má vrodené a získané vedomosti schopnosť starať sa o seba, musí byť však schopný
regulovať svoje správanie a vedieť:
- odhadnúť primerané aktivity
- rozhodovať o týchto aktivitách
- starať sa o seba (realizovať starostlivosť)
✗ sebariadenie:
operácie sebariadenia vyžadujú isté spôsobilosti, zručnosti seba menažmentu. Zahrňujú aj
okolnosti, kt. treba brať do úvahy pri dosahovaní cieľa:
- vedomosti o sebe a okolí
- schopnosť požiadať človeka o pomoc
- schopnosť realisticky zhodnotiť svoje správanie k druhým ľuďom.
C. Sebaopatera:
– Konkrétne správanie, prejavované ľuďmi pre ich úžitok, vývin, dobrý zdravotný stav. Je to
produkcia činností nasmerovaných k sebe alebo k prostrediu tak, aby regulovali fungovanie v
záujme života jednotlivca.
Oremová tu odlišuje pojem „ZÁVISTLÁ STAROSTLIVOSŤ“ - npr. starostlivosť matky o dieťa,
detí o svojich starých rodičov alebo životného partnera. (skúsenosti ukazujú, že ľudia sa nestarajú o
seba rôznym spôsobom – vek, pohlavie, zdravotný stav, sociálno-kultúrna orientácia, prvky
rodinného životas).

D. Deficit sebaopatery:
Požiadavky sebaopatery aktivujú personálne pôsobenie sebaopatery, kt. vedie k sebaopatrov.
správaniu, čo sa prejaví vtady, ak je osoba schopná vykonávať nevyhnutné činnosti. Deficit
sebaopatery nastáva v situáciách, keď vzťahy medzi pôsobením sebaopatery sú neadekvátne a
neuspokojujú tieto požiadavky.
Deficit sebaopatery je dôvod na poskytnutie oše. starostlivosti.
Pri činnostiach zabezpečíme:
– zistenie, odhad
– rozhodnutie
– realizáciu
(Ak má človek problém s prímom vzduchu, môže to byť následok určitého obmedzenia
sebariadenia).

E. Pôsobenie ošetrovania – oše. činnosť:

– komplex schpností na vykonávanie činností, kt. je aktivovaný determináciou potrieb a
 následnou produkciou oše. osôb s deficitom sebaopatery.
Podľa Oremovej oše. starostlivosť tvoria:
1. činnosti starostlivosti, ošetrovanie
2. manažment starostlivosti
AD/1 zahrňujú:
1. príčinu potreby určitej oše. starostlivosti
2. navrhnutie plánu
3. realizácia plánu
Na tomto základe musí byť sestra schopná:
– diagnostikovať činnosti
– plánovať činnosti
– vykonávať činnosti
AD/2 – aktivity starostlivosti cez kt. sestry integrujú aktivity do uceleného oše. systému.

F. Oše. systém:
ide o pokračujúcu sériu činností produkovaných sestrou, kt. používa 1 al. 2 spôsoby na pomoc
osobe pijímajúcej jej starostlivosť s cieľom uspokojiť alebo regulovať potreby starostlivosti o seba.
Systém oše. plní 2 úlohy:
1. Buď sestra riadi samostatnú starostlivosť o pacienta + jedinca. Pokúsi sa zlepšiť stav
ošeyrovaného (npr. poskytnutím informácií) alebo dohliada na starostlivosť o neho (npr. pre
jeho zdravotný stav).
2. Zabezpečí starostlivosť na základe požiadaviek pacienta, kt. nie je schopný alebo nem§že
vykonať túto prácu sám.
Oše. starostlivosť môže mať formu:
– podporno-výchovného systému
– čiastočne kompenzujúceho oše. systému
– celkovo -//-
Oše. systém je výsledkom vzťahov medzi:
• Deficitom sebaopatery
• Pôsobením (agentúrou) oše.