Professional Documents
Culture Documents
Pune Laboratori Te Kimise Organike
Pune Laboratori Te Kimise Organike
unumiapu iad ysadys aut raiopiod ab estore alse 11a -phyab (oad wwangosndo jque oypsdvind yinyolN “TE AMINVONO SAGNOISNVEN A NIWAAUN Ad ALAC T nl FMMOLVAOIVT NAMINMAL Wd RIAHOLN auvd a vsatd is qzio$ out yeyonsed ese Lafuadd saised m zse3 afu ow 224 yuog iploe apewiod sus aso saiiafp zgpuny prod aut 1945] b fesay sng “240 am uaryed a1 Jad “In map of fosay seg “undes ayp aft feised 9 fouryo ot semiuap 2 punus ayluRZs0 advaurasgns 2 291 1 plauafuan x08] 9 aynp weyoS.e| 2 ‘ayyuedo eaueysqng, 2208 pfu our 194I| 2UOA A 3 Seq “alo on anyed 23 19d Son ah 201 autsaran afu oui reurofu semuap f Ypuar atu piayatuaus reypjadys eamya7 TwoAg oq Iplor yy aulsgran ow asaiduioy alu tesopuen apeutod au rays] fesy seq “210 un Uaryed amu? # Yayequt semmurap £ tpuen ypjadys wunye] “Tee syuims azie3 au UPN 2uP (gutjezna 950) serfafp sopuny apeuiod our 1ayAy fesay seg “2u0 an anyed ai Jad ‘sndoy 91 93/90] au aso ‘afin gu amXyz 4 ioyequt xemUNap f FpuaA Dyp WoYstjog ai afin au goyafuew roytfadys emmyeT “JPY uma] igi gua gupy 9b 12a1ryDoe up wraystieg qu aso yLI0q iacl ane 2) Ayal ayp ways{fog a) en au auysel eu sopliny au wadey a1 punt ands a rayRdey ureren ‘oumyspucig 2 aad 2 vfbapiadis anyoad roynp yn ayp woyoyray 2 12yNP NU aIXs “Lesa awl “uurzad our snypty 91 sur03 qni afu wnyab ary Jad smsopiad aynp ‘ifm oypeus a1 ses alu our azoyatuow uoypiadys aks As gu quga guoy ab gauryooy QMININ LJALLNVaa VON LANL ‘grab 91 oyp giyoxsu al puaa afu au royequ ‘nyoys afpualS gu quay aroy ai punu ab “emuapisye | siospyjafur awysiouafiraus 91 auyipu rarofted quloysax oy sgannya] ga Dypau 2 2sa1Sa{p 1 nunfory T POM HOM TA ATUURTO FSTUA wr WOTEIOGE Fan 38 Pun taboratori té kimisé orgs 1 anes duet t& pérdoren vetém né ato raste kur nuk mund té béhet pa to, sepse jané shumé té kushtueshme. Apa kuarei pérdoren né ato raste kur pérzierja © reaksioni ultrayjolicé, megentse kuarci e pércon kee vetém 300nm a sipér). Bashkimi i pjestve t& ndryshme t njé aparature pre} qelqi mund t2 béhet nt dy ményra: me snén e tapave ¢ pre] gome ose tape) dhe me anén e pjeséve ts smeriluara. Pjestt € smeriluara zakonisht jané té formés konike dhe kané pérmasa standarte. Pérmasat ¢ tyre jepon me anén e dy numrave, p.sh 29/32 ose 14.5/23. Numi i paré tregon diametrin ¢ pjesés konike mé te gieré, kurse i dyti gjatésiné © pjesés sé smeriluar. Pérdoren gjithashtu edhe pjest t smeriluara giysmé cilindrike ose nate Gjaté punés me aparatura qé kan’ pjese duhet pasur parasysh sa vijon I. Pjesét e smerituara duhet t8 jené pre] t& ajéjtit oj qelgi ( né rast té Kundért pjesa e jashtme duhet t& keté Koeficient m& t& madi bymimi) Bashkimi i pjeséve béhet me levizje rvotu! Substancat gé polimerizohen lehté, q& formojné rréshira ose jané 1& bllokojné pjesét ¢ smeriluara. Kur punohet nén vakum, pjesét © smeriluara duhet 1 grasatohen, Grasatimni duhet béré me "kursim’, mjafton té krijohet nie shtresé e hollé, e cila gjaté rrotullimit té pjeséve t jeté e tejdukshime. Pér grasatim duhen pérdorur vetém materiale q& nuk atakohen © nuk treten pre} substancave me té cilat punohet: pér punet nen vakum ( thellé pérdoren graso speciale si ajo “spiezon"ose graso silicone a Né vend té aparaturave prej gelgi me pjesé té smeriluara, pér kxyerjen € punéve laboratorike w kimisé organike, né shumicén e Fasteve mund 1 pérdoren, me w njjtin sukses, aparatura te pasmeriluara, pjesét e ndryshme té té cilave lidhen me njéra tjetrén me anén e tapave, me pérjashtim té atyre rasteve kur kéto tapa atakohen Pre substancave me t cilat bien né Kontakt ose kur punohet né temperaturé & larté dhe nén vakum té thelle mi a konike Kosté Koei 1.2, Enét e gelqit Enét e gelqit ge pérdoren mé shpesh né laboratorin & organike jané gotat kimike, balonat né forma té ndryshme me njé ose disa gryka, ej. Pér punét né sasi t€ vogla substancash mund pérdoren edhe epruveta ( me pérmasa 15x60 deri 80mm ). Gotat e gelgit nuk duhen pérdorur kur punohet me substanca gé kané temperature t ulét viimi ose me tretés qé marrin flaké lehté; né keto raste, mé té pérshtatshme jané enét konike, té cilat mund t& mbyllen lebté me anén € njé tape. Kujdes! Enét me fund té sheshté té mos pérdoren gjaté punéve néia vakum (rrezik eksplozioni) 1.3. Ftohési Gjate reaksioneve kimike organike, né shumicén e rasieve, del nevoja e ngrohjes sé substancave flurore. Né keto raste me géllim 4 substancat flurore t& mos largohen nga pérzierja e reaksionit, aparatura pajiset me njé ftohés, i cili kryen kondensimin e avujve 1 tyre dhe i € reaksionit. Gjaté distilimit, ftohési shérben pér Nea Boh le 4 eb Fig. 1, Ftohes té llojeve t& ndryshme18 ‘U]G04 91 anwstunad a1 QUeF WeUO]EG any SomuysonsvoUEW 99 gUEL upp 2 2 gx0y ale aanyiad faid uosalu au auysykp a ed fu 2 aaiey out uoqjeg gu reyouepuys gi punw ryCd aur © Xp aw tu afrarzsad “wryid “ au see usd is susisauoyaf aorniodo esp 1424 (B any aystyeacesed 1ayosoud ayp:9 g 2 eLUMIYseT fn oy sl sntnqe sss )semr gfe onc squoI} > unosy au “gonusadeysospuny Liaysstpu # sHus8 Tayortnte 9 op ab muolsyeas iny “uoyozmeisuyer au 9 jab aud toron ouvisgns sop aise o18 aU aypo {5 “uuoISfoer = upuD AU WI[ a0 9D Ue rpluenyeor annzo 90 ail touorsyeor rad iiopsed tomate (CLT) ayuMss0 oyu adouoisynad a ualtecry sad vansopsad 31 aur ianciaty, rr nef 9 ununpey smd wasordgp ayp ware ysois aban 91 snougne 9 ucstaens ay giuedan ava aa sapiny aed reynct “uniadys 50 we fe gfones purus oy ‘aye ULE ab voursqns ou rayound am: sAapused ‘yf r rusnpmyseb yse3 fuse au yond : ? pu Sou a1 sopiny guounpr(@ ised yynp ain our ysayoy ou sgund aretcy 7 cee ‘ongIUIRMISATR ouoroeredosd iad qystuOyLZ lexOpIed ,.1., SaYOy “(Hara ts ) uN mg¢n ay eyEd ou voueisqns sad aype ‘guru a guys aiysa osaqou fn 2 wiseyY “om are au SIqr] NsauOY F WIUTQUIOY afu aIysa .y,, atsuoIUT ISQuOLZ (v7 81g) sazey yofw aw anysnqu af eyo 33 s9ynp 2261 9 nosy a “Ser us Ne sod UeNpsad sea ‘BASaYOY 21 indy 2) aunadis 2 uasafd au qufe as samysaicy "Suopuoy JenuelugUI 9) 1Aq “(ue “Ys'd IS ) nuns aga a gamrsaus uy ab wounsgns apd syns seyor 1s miopad ap 3ru jon uOY fepuRIE YsaUOH Mn fond rensuapU0} 1 ed UIE pun AH a urnsody out wauisqns aksre wat sea ‘ule 9 enysezey 1yosuapUoY You Aye fepuesd “stpata 9 vaIMeLaduT Says | wh 1d ‘D,001 wpunnesadiuar ropsnd 2) punut jo ab mysey “aameradurer oypeu { uaupopu (andy au.) ISAYOIE {2H 28 af 2 efiaqu aund ystud au reypopu gu uop yzaas vd 1 aouDiepip alu spuoZ 2RSe Soffa 2 repua,, “syeaids gu douersqns arses jou anyy a1se2 oxe au “wan|NSIP 49d ayp2 “TYsEYER eropsad 9 punt qe god “synyor ugu Huis arel aaounisqns 2 {nae BAIsuarU] quSuR au nyo a1 aad auopied F- mgq) TORU (SAGO (9 1ajn 21 paunys aumyesodura ‘ou oavouessqns ai aafnav 2 unwisuapuoy sad aussiada gay a1 pun fi 1 nuuopigd “nysay ayp “(uoascjainyp € [MAR “eTTeFS adLAYTINAE) fyja ay ancamniodiuar 91 aso\ouy alsareaad aw reysngen 9 puns fo at 2 BystiNay ‘3, -Ua]apoes) s9]aporUg ISAYOU ays fy UAL BIN “aiomyy aavournsqns 7 wmaHnsip gelS aafeaw ¢ gamur E auMUS Sonsuapuoy ¢S Moworsyuny fe “SATU reyNIA wrUo}DyZOd =u uaxopred Ing -ouaproye waqoryrys a mays sup aausel exe wy pumas afi 1g “waysat ypotis nu 91 au esuopuoy asdas “sxnyas Jed um snuopiad UayNp nw 2, ERySMae g opextds aud SAGO synyjar sad wiaran resopsad ong “(andy 9a sf aur exONgys 93) eaenye] © 1asafd yond 9 uafzaxup aufonjexys a1 puns eur auoy a exmesadUsar at Saroumsqns 9 rfnat “luasizas ibjab foud quel amu wseUON IM 1g aay fosd aroqstr aft kenyous 9s sqseld sedis msopton aynp ieyourfuata 91 pant yquouis wotauedau ifn 2 ehing somnses Foret a) woynp ats fopursd “woIsTAL 2 uPUa au Nap AMNAUS ty anamepdey wofiuiadau afougdop = puna ysodys fa ar wamysel 3B unaind gu wosuapuoy 9b 1) “Dy OOT !9mI MUTA 2 UaxId auEy > Sp roueasqns aur 1eqound ny 1ysisa4zy Toxopzad te fepuexd “synyas zed asoprad any aamnyaje asaqors fsanpe by wx you saxon) For, $f WNATAON fr fadoa 9s sabapiadys ay adsie s2q ‘uorjmeb nu gb 9fn 9,097 wee 3,021 #2 asuny 'anqymyseb ain yr0psAd 9,07 at OP “sAOHH LU TS (5, gt quan Uap) sunsip Jad wsrsoAn4 T20psad 9. EGON ANOLE sxexte vfyory vowels ‘aarourmsgns 2) vjSoa 3 eaises ab YPAUS Jad soy “onpranuigsé( axouoroeindaid aieiS ysodys 1esopied agp wstpeftt aul ypew a1 gu ny IUOY a1 “fa 2s sabepiadrs a oxsre aad osayoy sau xadan ur By soafe isagoy tq, NUBUEA “Asayor PIBOA at 1SAUE 2 ap 9,0 | faut autora ab ancaumsqns 9 aa{nae 2 urumsuapuON ad tugian ialopiad Te :.2,, 2oufe tsayoyy auusa au6r ford nysolip 1 AW, Oy SOM, Toh SqHUERIO HTT oF HOTEAOGET BUM ot2 4 Fig.2, Aparatura reaksionesh Kur punohet né metoda giysémmikro, zakonisht lind nevoja ¢ it balonave me shumé gryka, Né kéto raste suk lind nevoja te temperaturés sé brendshme me anén ¢ termometrit, Kosté Koei 13 sepse ajo mand té mbahet konstante nga jasht@, me an t8 njé banje ngrohése. Substancat shtthen népérmjet grykés sé ftobesit, kurse pércierja mund 18 behet me ane té njé pérzieresi magnetik Gjaté montimit (8 aparaturave duhet w kihet kujdes mashat € morsetave t& jené te veshura nga brenda me tapé ose me gomé, né ményré g& gjaté shtréngimit t€ mos thyhet qelgi. Morsetat ndérmjetése, ge montohen né stativ, duhet qé pjesén e tyre t& hapur ta Kené nga sipet. Gjaté fiksimit t enéve t smeriluara, ana fiksuese © morsetés nuk duhet shtrénguar shumé sepse shformohet pjesa ¢ smeriluar; kjo duhet té shtréngohet ag sa buza e sipérme e grykés t& mbéshtetet né t@ dhe t& mos dalé dot pre} saj. Pjesét e aparaturave té paragitura né figurén 2 duhet t& montohen, brenda mundésive, né t njejtin stativ 15. Périerja dhe tundja shérbejné pér 18 rritur sipérfagen e Kontaktit t fazave t ndryshime té njé sistem heterogjen si edhe pér té eit @ te miré dhe per tw ménjanvar 1a ose (& mbinxehjeve gjaté shtimit & LS.1. Llojet e pérzierésve Perziert’s té thjeshté mund té pérgatiten vete prej thuprash “P’), figura 3. Pér enét grykéngushta pérdoren perzierés né like ose me fete (“c"., "), Pér substancat qé mund te gelqi ( forme ngjiten né paretin e balones pérdoret pérzierési i pit “f"; ne ket rast, nuk mund t& futet termometér né baloné: bi hdd de Fig.3. Tipe pérzierésisha8 sgouaiayip 2 guisara rebesd eto 9 “pt “unyofu a1 ygap aur seNTyRD mt Ze af yrawoar iafiuspdgu senpEy a ‘uojey ab 1ize8 2 auises ow arfosp 91 umsaliliad au aiyse ab aouasenip ‘of-p) auto) au mauiourus afu a rateys efi carsoud pouaxxtp aft royortay (quepidey } ru rey ab upgnas 91 venauroar 9], "2ARNoWOD: 91 PUD ou IOIPUE IIZRS 9 wists TYMpUT “23 reyes, afu aur asonzop adwod afu a1 gue ow ode (sgiowozed “sepumto ) genpesd a1 qua ale au aie mypequt a aynp rereu naeS 1 HUTTE, fn 9 uaysed aso unumias ines axnp ioyoryeouad WZe8 9 wIseS 703 aso208 1 nusuad yp 1uizod °9°T aur uayosyy 92 19yMp 12Uz “sUysKIpy at anadn a1 ayLNYeT> anesapum 2) ae ous YOyANy anyelz 21 ayoy rad wf ‘pur butur 21 gus es pyRIUOY guay ar (NO "I eu wespeue ‘nyurZ ingnyd 1S ) aupeus a1 tsepuap aux arourisqns gb roynp any a4p 1s aur ‘ysd) uorsoid uga reyound any rsiede vy ofy aurysuoyez 2 rgund 9u ‘efserziad as aqpeas au raz0pied efpuny,* anyjsa(Su 9 safe aur aso afn au aufound 9b owdesod 91 euiqam waropiad a) punus usmOWoNya[> 31 puar 24 ¥I[H 21 21Se3 aN TEIOIOWONyS|= a1 WYeIUOY 9 1ipunyys eau alia ar punur ab nyrzau yskseard amed 1oynp “(fio tuoqsey anyins “uefBoxpry oun “ys-d 1s) anya] ayy uinur ab voumsqns ous royound any (.¢ wand) ourysinoyigd 9 eral a3 oynp usoiouo;yaje ow wsqioVzsed 2 efypr ayp uotsuai ed semuou @ gyal a1 reynp emery “utnewowLe aso squa 2 unazed uoyer ynu ayp munpmor gel Isamnysan sey 2ynu sazarziad as serangts m sad azop aur enosd 1oyaa 4,2 r2ynp ‘eund aU TOULA a1 as eiediad oIoWONyary “auysonrinBau a isarfadys eu arovoulonyaye uatopiad 1ysiuoyez ulsavorziad reng]moud a Jad usguayzaad @ afzyagy au ‘esl st oy asOy, ayuaysoune, set au OYpE uIMTZNaWEY e310 sgian Qu ian YAU me aspuabou “sxNyar ad sowopis wioysimysiad 1 ayse UNEP aaalBuay a aur aut ryoztfear ysodys Sry ab agund sag quar fea aut anu | spuuod a1 qn a edog, wy ‘fdas au U: # aut epusuq vu sfy oasplotziad t nranouuoy “p Bi
2U Hep oxys ab ‘aini8 a1 wT yroH “TeyMI2A am
2 valjep s9d gm afu our anstfed ar agyesinquun:
afu au ain anyaxu axnp 1ysafep yyoxeUa!d “wryjad 21221 196 24
DWEISUE By INU ANY OILOgPT 94 HIAAY “o/Suy] O19 ou! iayoUNd apa
‘ny “2wioyp varfatu a) au ansoptes 21 ansopUEA at 18
atu 10d “OyLyaja AUS au aso ayeY) Sw aNyo!SU
ai roynp ynu “ise aay gu cle
ynae 9) aue aus wHAIAA wayaNt PL 12yRP
ab aso sanjay aus ayn wuureur ab yafFuaT] unyaxufar | aso wsysuoxeZ
tlm 1 tyme aype aiuse afyaxt id waysierysiad 1 value a)
euidu aso vyny] jouopiad wipSusy a1 aariieg 9 walyoxtt ang
al
anyse aaz(ueg axdiay 2 yout a af TpSoa a1 tozour aucy “ouA gt ayLULIOD
gue] as asupwaysandiad a yeqys sed 2up “(D,F6 2UP Dole TUsIsAEMIAM
AGLnyys eed aut e209}, 280 .Pn,\., BfypHy ys'd) afafnayys ren a aE
pur ayijeiew alypiy aulequusd ory aytyriew welueq ype ua:oprad =
punu "ene a1 auINys emseadwa au wap efuossy eq “oytuana
oxuomnerp “joyyugqns) .aoys,, 2 whung ewysysted
21 aus! °5,002 upuMesaduio) au Hap afigorSu rad ana}se2 2 uaDtIRYS
AN “oiM 9 umumumyys uoryeyys ab ‘od 2 yar yayouryrya
al raymp ‘fesay Seq “wisi auunys aufoyssy ‘ony FUEL at
or poy aSON,
ral a) ase,
2 wfueg ouysienysiad ay quel
ap xuorsyear
setisrzigd 2 ualyouSu apg
wnat
29s0 winueu au ieyound any vasopund soul
in a refueg ab ysisered. aystamnpyzea
imed royng ‘spumersdiuoy 2 a1yes 2
‘Syneuroyne amu nous apd ype
fe olteg “ar Sig
eas Jag Tifn 2 rofurg gual ounys
al aw ‘3, OOF vammmaduioy 2u wep
‘wittiab aiey tag “reyes gr ab ganusoa
auysa afi 9 eamzsedurey agp ayprus
al tracy auey spiar 2 tl
(OU'3g) AmuOULIA!
aur ansifed 3 ayp iaue eyus a1 PSU mny] a1 ‘1208 a1 axgzorynpa: 2 uauR 2UI WRIA aud
fad youiour 93 12yO!o] oD “(wuaTIADe a1 anvjoquiog a wnysehiad our
) exunys a1 uayoqui 91 124Np 980 “toyozaut sou! a1 ab exmnsyy a1 aual
fu ioqap ‘gsisqiyaxu 1 nutadas w3u uayta @1 yeynp wjoquog “oR{np=1
yoyoruout ny sasafd as sorely 1 Yor] eu oyp wiXIsu vu uayollEp
auystapu g1 snazeS a iwloquiog -nyyjes fed vjoquioq au vay
aup uayouodsuss rowioge] au uuNYs auL Uazopied ab 19205)
aaazed a 1ejoqUOg “€'S'T
‘gsanpisyo aarourasans sfarpuny
Squpngopy uptoe a wunidas sfespuny, quarstze:
yp 18 youu mu MaDe “HNULIOY
atojd says nut
@ DOs 2150
uipysonpisyoed 1 nyljas -ys'd muysey "RacpyoIe zeMLEpY ays;
fosd ueuore gufoypre 2 ynu traropaad a) op ab iwoueysqns as 20
ai tual ai ieynp aaupjoine afu ow eund alas eidieg
nyodvy foised wigan aup 1788 9 ualscayys 1d
nuan sepfny aut yedoy weyyy au “(afm out aiyse! BU UaKOX} a I9yNP
>ynu satuaws afuse qu ayp nnaates Uayory m1 weyTT 2 TOYNP TBAPpIoNe)
aemdiap a8 salyoy sed ayp mmuewtadsye gs sobsediny seq “aunysenfo]
9) om a8 muey aL aw vameIcKluim eup euotsaid au Oo) aur reyound
pi ab rayofsy yn sey afuse aN uoIsord UAL enaua at ararstyPro=ds:
tpoued wa ME al OYNP IeARpIOINY “WHER wet
cy aarqyoune aut wund
‘asqreyiad anaproyed au
a
ns
eqn 99
nzeagz 9 anysnquu 9 aynp “Tes 2 elrejadys
paopjoiny ‘218
QMS 1OPEP a
ssapiny aur r2sopuan nye
pepe g
sopiny auinys ai) uaYoi eqn
Sspanpjeine as Salyttqur tiedieg “e7e8
aad ysog reysy 29Hehh wsofd “Tes 2
2 rian ai p au yap manus
Fagpjomy —“1uOISyeas 2 eyente
a1 op ab morsaid aysrynidemmd re30ih
2) ab JeYNp “TeMISHEUL MY YOU
op Ynu ab avnnats ny sad “ueacyyorne
au vund ryoIIy a as wediag
puan af rornow a1yse
‘enawournr soy Ht ND 2 am
9N ‘opep 2 euomNg aut Insilnd a1 ayXULIL
aft a) gun au royosyy [es 1 mypdey,
‘nytSouzat 41 aso yiewouier 2 ualSopuar
sad qm af au ayp aprewouve aw ansifed © muse eanpyony
ENP
ouoistzax aft juopiad (es 2 uafyoutu zed ayp wiaysonpisyord m1 nab
Ton Sane TO SUT pH TOTEIOGT au Fd24 Pun’ laboratori té kimisé organike V.T
1.9, Punét nén presion té reduktuar
Keijimi i vakumit né laborator shérben pér qéllime nga me te
ndryshme: pér distilim, tharje substancash, filtrim. izolim termik, etj
1.9.1. Krij
vakumit
Pér géllime praktike dallohen tre lloj vakumesh:
+ vakum i zkonshém -1 deti 760 Torr.
= vakumihollé — - 6.001 deri 1 Torr,
~ vakumithellé —- 10° Torre poshté
Ne laborator, per krijimin e vakumit, me shpesh pérdoren
pompat me ujé dhe pompat elektromekanike (pompat me vaj)
Pompa me ujé (fig. 15} harxhon njé sasi relativisht t8 mache u
(1 litér ujé per gdo 0.6 le ant saj né varési nga presi
dhe temperatura e ujit, aniihet njé vakum prej 8-15 Torr. Pompa
elektromekanike, ¢ paragitur skematikisht né figurén 16, pérbéhet pre}
njé kémishe metalike, cilindrike, né brendési 1€ sé
rotor i montuar né ményré ekscentrike. Piastrat
shtypjen e sustés “C” qéndrojné vazhdimisht t puthitura me paretin
kemishés, ¢ ndajné né dy pjest boshllékun e pompés. Gjaté rrotullim
1& rotorit (né drejtim t lévizjes sé akrepave t& sahatit). nepermn)
hyrjes “E” thithet njé sasi ajri né hapesiren “F", e cila komprimohet né
hapésirén “G” dhe nxirret nga dalja “I”. Avujt q& Kondensohen lehte
dhe gé ndodhen né forme gazi né pjestin e thithjes sé pompés, Kur
komprimohen nt pjesét e nxjerrjes, mund t# kondensohen dhe t treten
né vajin gé shérben pér hermetizimin e pompés. Si pasoj, rritet
presioni i avullit vajit dhe 2vogélohet aftésia e pompés per t krijuar
vakum.
Kosté Koei 28
Fig.5, Pompe me uit Fig.16, Pompé elektromekanike
1 kondensimin © ketyre avujve, pompat jané te
pajisura me njé ventil gE fut ajer né hapesiren © thithjes, aig a&
me presionit parcial 1 avujve, shpesh deri poshté kufirit
te tyre. Rreziku. i Kondensimit zvogélohet edhe duke
lidhur njé pompé me ujé, né dalje t& pompés elektromekanike
Mesgjithaté, gjaté di mit @ substancave qé permbajne
komponente me pika t€ imi, duhet patur parasysh gé, Keto te
fundit, largohen paraprakisht me an t& njé pompe aji dhe vetém
pas hésa) «& vijohet puna me pompén elektromekanike. Pérves késaj
pé shumé raste éshtt e nevojshme qé. midis aparaturés dhe pompes, t&
montohet njé “Kurth” | tole (njé ené © ndérmjetme gé ftohet me ané
18 parzie te kondensohen avujt e
Kondensueshém perpara se ato 1 Kalojné né pompé. Vetém duke
jomekanike mund ("i ruajé per njé koh
te gjaté karakt saj, Zakonisht, pa 100 orésh pune ose kur
pompa i humbet ks asaj i duhet ¢'i nd&rrohet vaji, Me
pompa té kétij Hoji, né asnjé rast, nuk duhet t@ thithen avuj dhe gaze
agresive
© Pomput elektromekanike me njé shkallé krijojné vakum deri
0.10.05 Torr; po té fidhen dy pompa té tilla ne seri mund w8 arrihet
deri né 0.001 Torr, Pér krijimin e ajé vakumi mé 1 thellé sherbejaé
pompat e difuzionit, me mérkur ose me vai
Pér té mbajtur vakuumin né njé viere kostante shérbejné
“manostatet”. Patimi i funksionimit (8 njé manostati 1 thejsht
tregohet né figurén 17
Par té ms
ina:yuitingis ouiafunzgpe 2 gua alu
ataunyen as saduiod sipau gb raynp ‘win t
any ‘ugieurouRut oso gumeandy gu win 2 valiny senuefagus 9 Jed
tuorzoydsyo
‘sur euoqeq
2 unyzzeus MIYSeX m0 a
gran uaiopiad ap “wnyer ugU 2x
‘ab ysisered quouncps( snsed 124g “he
sauysndu gt erouqna “Tuinyes arel3 ay eqn ts
senufuam ayap oye off “[pos a atu es ataf pr uA gp amysdzpa
2 igsafd au iuolsaid 9 erugi ab ‘aya a aiXusw alu eu uayouapy
A) aynp aqiaqy a fie ay atioy a muna. 2 wmmedy
uunyea ug eund *¢6"T
‘SpWOUP
au any
2 upimesaduues au gufosuapuoy 9 {na ey
wales gieuaa 9 uworsaid aufodan ny nye
(sqamen
a aie) sersamny un
‘Unio a au OA se
ny iqny “e808 71
(Me Spusactey | 1ze8 “(sqindy f wor2reod
Fenjimox aynq “wheat 1ouAg A OP MHL
Lanse JX, usuisadey aur aneatde 2) peivozli0y uIuo!DIZod aN,
nemde {nay 9 remysolt 2 auioy afu rnubexed
aryse my “6T way au joyoSan wruuoIsyUNJ 1 RMU” POFTOIN.
roununyen giyse a4 fosd tanyofut ayy idiwoy au renaunUMyEA
uaiopiad ‘Hoy Qf Wop | UNfeAroIU gu enouo|said 2 volvo 12d
uorsaid afu ebeyys ‘muaseded 24 cewouew any “fa
2 reyeny Xp a) au ‘jaatu unfalu a gu afospueb ar royap rmpsgus “ynBass
fu ilfsa OWOURLL INy “OY 7’) Yep UoRYTAa HHO 2 ‘SxTURYaWONa|A
durod afu aur roypry fe “{]nBaur au uodan urewouewt gb senunsis
fh Jag “Muoysasd 91 yruurx2y 2ye{8 wigi9a vadey a) ysyawoURUE t NeUTgns
9b qindoan 18 azaq roynp fepuerg “iHewoueM = In|| yoboN
NE a ey BIZOA a aUINYS eysMyY wp a I>YNP “IRIE vu
e3u reyXyy aup so10 owt guD afis gu roIAy Th spung “tafe wom,
yofiuugdau as senaoud 91 Jaq zoXys n vd ispiya} au rajmopiad re aynp
Bs aTloy § eiyse Ueyidex any rojmyzad a1 aup sqUo[eg a UIpUNy afore
oy} puinys
buysay aup wry, eB 2yo3In]
nays aL fe ESOP” ystunpYZeS
ueydey ara!
jo) 91 PSURp “IM
mou 9 DYN ANP aM 19YOr
say al Jaq “(unulT WTO weyspuas
‘yoy au safingz std
iP aU
‘ynguay an ssapuauy at
14. repidey,, aypo roynb ab
ny _ qm af au anstived 1 guys wnyea
py nerdy wu WHE aN
(Ley) uinyea va aysalin a
ogsoune 12 28 1280 at au woIsaud afu zu
usip ewushapu 2) axsse ad ny,
jnsip # nauede roped
1aysng al ieunp arysalin 1
ON
wunyea UQU MIYTNSHC “EET
S poy asoM
UATO SST 7 OVATOGHT TUT 0sPuné laboratori t@ kimisé organike V1
sipas rastit, mund t€ pérdoren pompa
i rastin e fundit duhet te Kiet
Per krijimia © vakun
me ujé ose pompa elektromekanike
parasysh pér sa thuhet né 1.9.1).
Né linjén © thithjes s pompés sé vakumit, n& kryqézim,
montohet monometri i vakumit, Ngrohja @ balonés sé distilimit
Keshiliohet té behet me ané t& banjave té ndryshme dhe jodeejtperdre}
ime rrjeté asbesti
Rradha ¢ punés sé d én presion té reduktuar pas
mmontimit t& aparaturés dhe pas shieinies s€ materialit né balone eshte si
vijon:
ae Banja ujit w flohesit:
b Vénia né pune e pompés sé vakumit dhe stabitizimi 1
vakumit (& nevojshém;
c- Narohja e balonés deri ne fillimin e v
de Reegullimi i sasisé sé ajrit gé futet népermjet kapi
gilli gé té mbahet njé vlim i njetrajtshem dhe jo i vrutlshém:
=: Mbledhja e fraksioneve, duke mitur, sipas nevojés, n&
ményré té njétrajishme temperaturén & banjés:
f- Ndérprerja e ngtohjes che Wnia gg te flohet substanca ¢
mibetur né baloné;
g- Hapja mé ngadalé ¢ rubinetit
atmosferén ne linjén e thithies sé pompés:
he Mbylija e pompes:
Negoftése nuk respektohet jo rradhé mund t& ndodRin shumé
‘8 papritura
‘Duhet té theksohet edhe njé here se balona e distilimit dhe ene
pritése dubet té jené me fund t rrumbullaket dhe se gjat® kohes sé
puns duhet t& mbahen syze mbrojtése!
me
té komunikimit me
2.3.4. Rektifikimi
Me~rektiftkisn kup i fraksionuar gé kryhet me
adihmén e njé kolone distiimi <-~-——
Ky proces perdoret Kir. me ané t© distibimit te thjeshté, nuk
mund w anihet ndarja e déshiruar e komponentéve té njé pérzierje. Ky
éshté psh. rasti kur komponentet ¢ pétzierjes Kané diferenca me te
vogla se 80°C né pikat e vlimi
Kosté Ko
2.3.4.1. Kolona e di
nit ( kojona e frakstonimt)
Kjo &shté pjesa mé e réndésishme e njé aparature rektifikimi,
Procesi fizik ku bazohet rektifikimi trajtohet hollésisht né tekstet e
Kimisé fizike dhe né tekstet © proceseve e aparateve. Kétu po
perpigemi t€ shpjegojmé né ményré « thjeshtuar parimin ku bazohet
ky proces, duke pérdorur si objekt pérshkrimi njé tip «& vecanté
g@ purdoret gjerdsisht né industci dhe qgé njihet me emrin
“koloné me a". Tiparet kryesore té njé kolone me pjata tregohen
né figuréin 33 dhe jané:
1, Njé séré
shuresé distila ~~
2. Kémbanat “B” nepérmjet 1 cilave ngjiten avujt e distilimit
3, Tubal c-haptzdredhjes “C'..népérmjet t8 cilave derdhet né
piaté e méposhime pjesa c tepert e distilati.
Ne fillim w distlioic avnje qe viiné.nga ena ¢ distiimit kalojat
népérmjet kembants sé paré dhe. kondensojné.né.pjatén.e.paré. Kur
niveli kondensatit arrin ne sipérm té tubit t€ kapérdredhjes,
al nm te derdhet dhe 1& kalojé pérséri nén enén e distilimit
Kondensatit té pjatés sé part i pergjigiet pérbérja e distilatit t njé
distilimi we thjeshté, domethéne ai &shré me i
pasur me Komponenten me piké t& ulét
né krahasim me perzierjen fi
Rrjedhimisht, temperatura e avul
gurgullon népermjet kémbanés éshté mé e
arté se sa pika e viimit té léngut té pjates.
Népérmjet. shkémbimit t nxebtesisé, ky
Jeng ngrohet deri né pikén e viimit té tij dhe
vujt gé formohen ngjiten né pjaté ¢ dyté,
ku pérséritet i njéjti proces. Duke vazhduar
distilimin arrihet njé cast kur secila pjaté
mbushet me njé shtresé léngu, pérbérja ¢ t&
cilit @sht@ e njéjté me até te avullit ge vjen
nga pjata e méposhtme. Ne kushte ideale
secila pjaté realizon njé fraksion gé éshté i
njéviershém me até té njé distilim: t& thjeshté.
AZ gé_mbajne secila njé
Fig.33. Koloné me
itanav ayp 198uay a4 afafiarziad
aueed 9 upzey
sald wiu jada!
msed 1 HOrYes
ous
muyynsip 2 Fuouopoy 2 ayvjas asaivpn msoify TPET
aunysodaui 9 vesamys au utsazqz epuas oy atu rawuouoduoy nigh
amuauoduroy sur ryomnsed esanys oy s9daU
uuo(ey ab iqmnae “inesuapuoy 91 musi 9} asautqut rs aufequays wereld
aypa asimyis “saysngul wjevareu 2
par au winysetsu
To numeg “(fo “tpunsoqsey edoo ayeaid
aso vioys aufoquays alysnguu Is) arzed a1 [ese ayp mSual 98 $9703 s
mnjeruoy aypeut 91 abeysadis aft gufoandis ab ,ofysnqur ouu,, 2yL:puIp!>
BUo[oy aw vaysey axLOIRIOGET 121 systuoye2 aiow 9 912%
sonuefugui a1 3a “(,sqUoTOY 2 wiifequs,,) auofoy au ierequs ufeLaIEL 9
gum 2 asad afu as ap aoueisqns eypew a1 ises aft puloysay ‘oanyajo
afrepu afu senzieas at rad ‘as ayaur a1 as auey exeld aw reUojoy
‘afatepu 1s ar qusuianyut afu yjals uosed ab avid enoas,
sap 2 uaield au auosuapuoy al op ayp tuoquey amOTyENA wee
‘aquequuzad 2 Op 119 t *,.9,, Ua) wsuapuoy alu ardal a op ,.q., unsUA
ou wugdisqur a1 usso0id 9 elimasiad “Induay as saqiny > gq, EXE
Bu yoyosebejsad ab voliaquad aiey a op 1YOUNIO} 91 op ab NUsUspUOY
‘ared 0 ayeld au aystsaiojd reyosuapuoy .y tyimae ayp rystsAsold
royortnae y nd
suo PFE 9%
c 9 uaquy
yd) oquey an
Bos Mast wequirad ab
atiorsad aft
Ae 9 uaqiny au,y Eye) MoqeEy
wou uy ab aynve our saquimye au aiyse
ves
bays 30 pguoy mneyegn §
wea ono en oe
inj aun sara U0
2) upuobiad
unfosp au wield aufonysn
ab unyayo angan a1 apd
afequays a punui (
2 rquny) ch ely
sa-oor feud
aL uinsopyeaian al ate
aynp rayeSoy, auysupu
2 refiarzagd 3u
> auejou Plputbizg “1p8ual 2) auayp ay altarziad aftr aur saqyinya au
quel 9b oup if(nae 9 u9zej 2u yuoquey a1 wunzopyestar ay ode ,.f,. 1ySoq
sndis gBug] 9 uazey au Huogsey a) waUCTYRAIND @1 arefour solpurbiad
anypay auel ,x.. inysoq sRdis onunyyMyas a ss001d 2
mas sad awuysnewysiad 9 1ystaquedon nyse afafirbered axkuaw ofy
COQ_LE PAA) tuanyor ayp (9,c6-4°d) woqaey uUOPyesa) fasd afsorerad
alu’ apd sysyiuauuadsya iad a ‘mnduaz a) ayp MINA as
saftaqiad rofunadau auisaia ofan pe uasndyy au eure3eIG
auojoy af a1 aue aur axnyaze afafrepu atu a ununyziqeas sad axosaqieuy
21y89 eUgpUNY 21 sxPWIKLL 9 oUDISIZyT “unesuApUOY am arysod
Uujsoig2 wpuat a1 aur ‘mas 0 upUIK au aadis uantfBa yoy 21 QUE
reqwauoduioy seugpuny 21 stunfoup au uiziagy UNIMAe ow HeSUapLOX
UOIOY AU TAYSAA “TTA pase] a au aytd ou ausve aUp uNTA 19fn 91 aE
ayid aw aaauaioduoy siprn saqinya afu ayozryeas ay ‘mysex ‘up
aunysodaur 2 areld au aufojey ar upung a1 ory ab uaq elypaipiadey
epuar a1 aur axcitauoduoy a rutpugbied a aumysanpyzea
9 ehur amypopa ar op imeld ey a1 au ‘immynsip 2 urunfia
‘aut ‘afosed 1g “are{d uaifate ay au aiysod e8u woyndin3 ab tynae wsas
‘cura apn 31 2 ayid out studuodwwoy our ansed t aur aryse areld eI
Bu rayon] 9b tmay ‘sunysodau a uarefd au ynesuopuoy as sgouder
AL yupy 2 urjor waren gulen, ynu solyparpsadey 9 ean]
ie pe ssgeny amenreagte Mb
= poy aN
TX SERIO IIT BY HOAOGRT Tu 556 Pun taboratori é kimisé
Ky Koncept mund té konkretizohet né rastin e pérzierjes sé
mésipérme (50/50mol % tetraklorur karboni/toluen). Avuili ge
ndodhet né ekuiliber me tengun (p.v. 90°C) pérmban Timol S|
tetraklorur karboni dhe 29 mol % toluen. Kjo shkalié pasuri
pérgjigiet njé pjate teorike.
7129 i
a= —— =25
50/50)
Lartésia e Kolonés € nevojshme per t& arritur kété
darjeje) quhet “lartési e njévlershme e njé pjate teorik:
sa
gel 8 jet Kjo e fundit, aq mé efikase dot jeté kolona
Megiithése kjo vleré varet nga shumé faktors. si: diametri i kolonés
dendésia e mbushjes, shpejtésia e distilimit, eff. pér mbushje &
ndryshme mund té jepen disa vlera orientuese.
Lartésité e njévlershme pér mbushje t@ ndryshme
Lloji i mbushies Viera ]
‘Tuba prej gelgi 6 x 6mm 9em
2.3.4.3. Afiesia ndarése teorike
Numri i pérgjithshém i pjatave teorike “n” i nj€ kolone
distilimi éshté i barabarté me raportin ndérmjet lartésis€ sé kolonés
dhe lartésisé sé njéviershme té materialit mbusheé's
Pérbérja ¢ avullit né kreun e kolonts (yi/y2) dhe
Jengut né enén e distilimit (x1/x2), lidhen ndermjet barazi
y u
—j| =o" @Q)
yajA x JB
37
Eksponenti “ci” nuk éshté “n” por "n+!" pér arsye se edhe né
vetd enén ¢ distilimit ndodh njé faré ndarjeje
Per géllime praktike. mé © pérshtatshme do t ishte njé
shprebje ge do t& jepte numrin € pjatave teorike té nevojshme per
ndarjen e njé pérzierje W cakluar. Per pérzierjet binare te raportit
50/50 eshte derivuar njé shprehje e cila jep né ményré w pérafért
umrin e pjatave teorike qé nevojiten pér té perftuar Komponenten mé
té lehté me njé pastérti prej rreth 95% né 40% 1é pjests sé distilimit.
Numi i pjatave teorike pér ndarjen né kushtet e mésipérme
285
=—
log &
‘ga kjo shprehje del e garté qB, sa mé e madhe té jeté ct. aq me
pak pjata teorike do w nevojiten, kurse kur oF i afrohet njesisé, ky
numer rritet me shpejtési té madh
Njé relacion tjecér i dobishiim por mé pak i sakt& merret duke
aévendésuar “log ci” me njé shprehje qe pérmban diferencén ¢ pikave
{8 vlimit té komponenteve t& njé pérvierjeje (vettm pér rastet ideale)
250
Numi i pjatave teorike pér ndarjen né kushte standarte = — (4)
TxTs
Nea kjo shprehje del e qarté se. per té realizuar njé ndarje t
miré t@ dy komponenteve me diferenct pikash vlimi prej pak gradésh,
duhet njé numér i madh pjatash teorike. NE rast se nuk disponohet njé
kolon me njé numer t& mjaftueshem pjatash teorike pér adarjen ©
pérzier) me «@ ulét vlimi mund 8
pérftohet me ajé pastérti deri diku té miré, negoftese mblidhet vetém
njé sasi e vogel e di
2.3.4.4. uni i flegmés dhe mbajtja e kolonés
Barazimet (2) e (3) jané derivuar pér njé rektifikim gé kryhet
né kushte ideale, kur ckziston ekuilibér i ploté ndérmjet fazts sé eazié
Gé ngjitet dhe fazes sé Lénget ge zbret néper koloné. Qé te arrihet ky
ekuiliber. duhet ge avull arin né kreun @ Kolonés, &sip ately wy s0pEdey,
SIP sy,
aypo yssseaed reusour 21 royNp wiNyEA 241
afu our rasifed ar younp euoyeg ‘wmyea QU ¥
ayo aulafu ar feast afe au “neu 9 2, Plow ABU
1d gb ore aut, Plow vu autoxtd ab earytd at vswinu 2 urnodes
NN SpuiBay + waysfonou
Su sofuirus 9 unouigns
Yuu
you
andey 94np
mnie aiys2 2UD[OH gu 2s or
‘queIsuoN TOyRqUL INNAWEULIAT 9 vINITIDdWI9} NYY “OyUPISUOY 219]
9 vameradwion unugys 1%
2) esuapuoy aup 1ustyeuiou aforey 2
‘squojoy ® wfKqu amuse aie a seq
98 sazep aup 1naupy
4s94 aup anrsuapuoy ford
rupyymyer prnmeaedy “oe “Ft
aul aY8 pu Hap rayosaiotd
ruojoy ‘afostd 1g Un
Fo iagequ inejnsp as saliew
T naurgns 2yox fesoy aiefS)
auojeq au inesuapuoy ays
a1 2 uray afofey Sou! a1 940[0%
# av ts be 1eyou3u
9 BUO|ON MINT 2U "218
tog “sauoyoy 2 wafrqus aus LOL
WUT 1 189901
arae(astp
98 spyoy | Mauroun uoSan
qb saimeraduior giysod apesd
‘sip afoupupb a1 124np s2UEIOy as
saysmupy a ranneaduey ry nsip
a wsaocad ayntf8 aveln “oxenyaye
atyousu au aysiuey ofa aw
280 asanjozjounar ausnuiey alu
‘our uasifed a ab reunp ome “Riel
a quel nunAsIp 2 TeUOpoy Inyy
6 PO AO
any nspa smubvsed a1ysa aunty au)
aseupaiqu yew “p
sauifayy | yusntpndazx ayp
ratysuapuoy ‘sasmesacliuay 0 rhieur rouag ny SeuO]OY 2 LYON“
wwO}ON -Z
a wojg “T
(mye aU OH} 1
aupa ) aumys 124m 59
a) aurysya:fBiad as asises 91 2491 Uorey 2 Ises off asayjobayy -(ehfequs)
AUTASIP a1 sUMTAES gr ised gfu gu guO|oY au ioypopuy ab “MyINae
2 yp inBug] 2 auysyptfBiad 9 wises aupa aiyse sAUOjOy a esarepu
auisaye au auysynp a1 g1Suqur au uoyspu ab 91a) 20148] AlN
fh OZ/I a8 ypeus 1 aur araf a1 rounp yaw sewers
07 aur puopoy aft au ayHi0—) arcveld ay peusyeML
nu MLE a sad “MYSAY “SQUO|OY a1 ayo aarwefl ar ywMU
SI9AUT 95 [Q8OA 1 gu 980 aueqhse | aval 31 rayNP sAuTdayp y HME
sjnypud nau ts ‘ouojoy alu 93 ayo avila 21 qeansyeu upwMU.
AMIE 1 4aq “9[REpE oaaiysny tuUOYosFE 1 auiNYs aur be ‘Ay a10 a
[pon 1 aur &: ayn auojoy au rayarny 9b [ese oup
yoypryqw ab snemsip as asises iafuusapu muodey “guojoy eu yyounta
ysuasafd ayp ioypriqut wystuasofd nejnsip gueyrewop “eunefeuapu
2 enw labipu aynyead gu ‘vaunjoy snzopi9d aynp yeyLe a punt es
2s [aoa 9 aur auinys iysa rue|nsip a eMuased aiXp 2 asXugw au asiny
Semnsyp reno a1 punt ynu aind 2 upxctraur au asquabayy
.2}Pi01 efanews, oyp ,feion vuNBay,, sues mRutstp gi axvzcupuE
ah auransya raisey “squojoy | Nauseyyye 19yn aystuypalss ayp 1eysud
uuggtmys “(eluew) weynsip gu raupyqur ayjna 2 asafd afu eseyoban
“(eulay ) quojoy gu rysisao;d reyeyryts a yp ioyosaprsuds,
tnunu “axz0a) vie!
Ta SURO PST OTEAOgET Sati =oo Puné laboratorité kit
organike V.1_ Hy
rénia ¢ presionit, gé shkaktohet nga rezistenca gt shfag mbushja
Kolonés kundrejt kalimit t& avujve. Vetekuptohet gé njékoloné
distilimi q@ shkakton njé rénie té presionit pre} 10 mm Hg nuk mund
té pérdoret pér di né vakum mi te thellé se 10 mm He .
pavarésisht nga aftésia e pompés sé vakumit.
Aparatura pér distilimin e fraksionuar ndértohet sig eshte
paragitur né skematikisht figurén 36, Njé baloné me véllim 200 mi me
fund t& rrumbullakét pajiset me njé koloné fraksionimi me mbushje.
Né kreun ¢ késaj Kolone, me ané té ajé tape, montohet njé termometér
(me tegim deri né 150 °C), né ményré we tillé g& pjesa
bulbit (6 gendrojé 5-10 mm poshié daljes sé wbit anésor.
anésor té kolonés montohet njé ftohes horizontal (60-70 em i gla} f
cili pérfundon me njé adaptor. Kolona ¢ fraksionimit mbusher me
copéra prej tubi qelgi 10-15 mm t& gjata ( ose me ndonjé mbushje
eter 18 pérshtatshme} dhe mbéshtillet nga jashté me liter ose me
Karton asbesti. Pérgatiten gjithashtw edhe $ ené konike (50-150
pajisura me tapa (& pastra prej tape dhe gé géndrojné té puthitura miré
ng gryké. Enét konike pajisen me etiketa A,B.C.D che E (mbetje).
PUNA Nr.2
DISTILIMI 1 FRAKSIONUAR
Aparatura
a) Distil
{i pércierjes tetraklorur karboni-tolwen
Ne Kolonéa e distilimit shtihen LOml té njé pérzierjeje
perbéré nga véllime te barabarta té tetraklorurit té karbonit dhe &
toluenit. Né té shtihen gjithashtw «ihe dy Kokrriza njé ndihmuesi
vlimi, Ngrohja e balonés fillohet vetém pasi te jet hapur uji
garkullues né ftohés, Ngrohja béhet mbi rrjett asbesti me flake te
vogél, maja ¢ sé cilés sapo e takon rjetén né pjesén e drejtpérdrejte
poshté gendrés sé balonés. Me té filluar vlimi, madhésia e flakés
rregullohet né ményré té tilt qé lengu té distilojé shtruar dhe me njé
shpejtési prej eth 2 ml (60 pika ) né minuté. Né enén “A” mblidhet i
Kosté Koei
thé fraksioni qé di
enn “C” mi 08°C. Pasi t8 jeté
mbledhur fraksioni “D", shubet flaka dhe batona lihet 1é ftohet, pritet
gé Wngu qe ndodhet né koloné € rrjedhé né balonén e distifimit
Vetém pas késaj kjo e fundit gmontohet dhe léngu qe ka mbetur né
baloné shtihet né enén “E”. Me ant t¢ nje cilindri t shkallézuar matet
vyéllimi i secilit fraksion dhe me rezultatet hartohet njé tabelé si mé
poshté
i dhe toluen
ne
Interval i [Velie fraksionevé n@ mal
temperaturés ( Dist.L-r8, Dist. Het Dist. We
Distitimai
|" Fraksioni
a Pe eee
ike Soe EEE eee eee eee
i
Fraksionet ¢ marra distilohen pérsési n& ménysén q@ vijon: ne
baloné shtihet pérmbajtia e enés A. dy kokrriza ndimues viimi dhe
xt distilimi, fraksioni 76-81 °C mblidhet pérséri né enén A. Kur
termometi t& tregoje 81 "C, nderpritet distilimi, aparatara lihet t&
fiohet dhe né baloné shtihet pérmbajtja ¢ enés B. Distilimi rifillohet
duke mbledhur frakstonin 76-81 °C né enén A dhe até 81-88 °C né
enén B, Kur termometri té tregoje 88 °C, distilim) ndérpritet rishtazi,
aparatura lihet té fichet dhe né baloné shtohet pérmbajtja.¢ enés C.
Rifillohet distilimi duke mbledhur pérséri_ fraksionin 76-81° C né enén
'A, até 81-88 °C né enén B dhe até prej 88-98 "C né enén C. Kur
emperatura t¢ keté arvitur 98 °C, distilim: ndéspritet dhe vazhdohet né
mnényreén ¢ mésipérme pér fraksioni D, e njéjta gjé pérséritet edhe per
mibetjen E. Né pérfundim 1 Ketj distilimi dyté matet vellimi i
fraksioneve dhe vierat highen né tabelé
Né rast se fraksionet B,C dhe D e kané véllimin mé te madh se
ryhet njé rete né t& njejtén ményré sig u_veprua
agjaté distilimit dyte, Negotttse lind nevoja ¢ fitimit té tetraklorurit
{& karbonit dhe toluenit t paster, kryhet edhe njé distitim i katért, pasaigs afu ar powoy u uafepa
oly -2u0snforormounisgns-fosd-afer
2 yod inoubisqpis Bie AV tad Uaquay
punt 1s oyp of otuysfoxau 9 ayse asiag qaeMUOTS|RA) 91 UL
arel® jumuorsyery 95 SeuoTOy 2 TaMeIadwiar YayEqUt 31 H2yND IS
caenuorsyeay
1p a ae aut erepu a1 aacoueisqns 2 auniaised
senaoud a sad auloqiays a1 punw oytzyy ysowesuoy azey5
leNUOISeAy aL NUE|NSED 1ofwwradau [es @ eIUauodUIO
pu Op IUNIUOISYLY 9s 6
hpsuapuoy renUors:ye4y aI
shoxa
senuorsyray a1 ants sgel sain # eaedly “og
9 DOM ASM
|
(ahequ) | *D,,$6-06°d “Dy,
(LE ‘Dy 04-49 Vv :aulofts sb 1oworsyex uoypsrqut
1gsa alnfourie afafiarziad gu 2 uatiepu sag
06°08 ‘D ‘D,
a1 ab ry
umuolsyesy au yRODe ypion 9 Mffequied royoryeosad ay ab usyyjab
‘Sur ‘upMyYeD a1 IOITeULLON aw aus[ey] aaisqOH afu aw UoISyI, 11298
ai (ju Z aso 1) ony gsofd afu zennn aynp epowoy asXuaw 2u 19499
#1 punut afatiaiziad fesay as salepu 91 wsazcad 9 efyalpyy ‘shequi
A eUP D, SOT-OOI “C ‘D, 001-06 ‘D "D, O6-S8 “A “Dy $808 “‘W “tolta
18 guef uaypriqu: ab jouorsyes4 “ound lesay 9 urnypyy au semuyysiad as
sginpacoid sedis ‘uenuorsyeay 91 Tlusi[asip a1 gue au fes 9 1euauOdOy
gu ieyepy a1 puNuE yNEOe pioe BUI stUaZUaq > vllarZiag
lag. sattamuad 1 wansig (2
ahoQut A*D, 901-66 "A "Dy 66°16 'D "Dy THES "ED, 68
~08 * cuolta ts aur! uaypyqut ab rouorsyeig “Teasopepest 3) aw wigii
aft ou royoqustp 91 ayp (aiaysonpisyord ay tar [ead oyeurds aut -ysd
1s) ouysiyaj9 2) aur afysnque out gu0]0% afu io20prad a1 ab roYOUEYSE,
“quanjor 2yp muogsNy a waMsO} URAL SIpIUT IE as [ado Fur ays SCI
194 au mua a1 aneyed f texrysdupu aspuabayy ~adis aur sensyysiad as
squnpaooad sedis senuorsyear 2) surjstp a1 ue aw fes @ reueuodwo,
au wyepu a1 pun uiuanjor au muazuaq 2 efiarziag
uampor-uazuag saltarziad t nayusiq (4
ayeU Aue
a1 punta “fo a1 aafnae ar ypew ar perosed uorsaad afu amved aynp ‘tuan{o
asdes “eyelp iayNYs a1 ab ayNp “YuMMSIP > uRUO;EG au YoYo}!
9 Op 9b osouorsynig a miuarys 19424 ab axoy eg jSIaIAY
aug) a1 ranynsip
a eaemmesaduia g1 onayeasaiur afespuny arouorsyey 2 rewityjea
uanbesed wapio a1 au eumSeip rayouapu wer 2 renee: ay “a
aup W TeuoIsyey au Tystsaieyiad ueypopu afely au reouIsqns 1119 1
7
TA SuuIO ITY ay oTRTOGRT BURT @64
Komponimesh_me
temperaturé relativisht (ul
Distilimi me avull uji ka sidomos epérsi
pér substancat qé.c kané pikén.¢ vlimit mbi 100 "C dhe gé shpérbéhen
né temperaturén e vlimit t€ tyre ose edhe poshté késaj temperature. Ne
Keio raste kjo tekniké zévendéson distilimin nén presion t& reduktuar
dhe realizohet mé lehté se ky i fundit. Pér te kuptuar si behet Kjo, le te
shohim procesin gé ndodh gjaté dlistilimit w njé sistemi dyfazor, te
pérbéré pre} dy léngjesh gé nuk pérzihen njéri me tjetrin.
Ne njé pérzierje pre) dy léngjesh x dhe y, krejtésisht 1
potretshém _njéri_tek_ tjeiri, secili__prej tre ushtron _presionin
ristik 12 avullit 18 ti, pa u ndikuar nga Iengu tjetér. Si pasoje,
presioni_ i pérgjithshém i avujve t substancave mbi sipérfagen &
pérzierjes do té jeté:
“Pp Py + Py
Ku: py- présion! i avujve te substances “x” né temperaturén T
~ presioni i avujve t6 substances “y" né temperaturén T
© avujve jané krejtésisht té pavarura, pre sasive
* né perzierje. Dihet se pika ¢ vlimit e
substance éshié temperatura né t# ctlén barazohet presioni i avujve té
saj me até atmosferik. Pérderisa p, ose p, nuk jané tw barabarta me
2010 kjo Cemperaturé do téjeté mé-c ult se secila prejpikave te vin
t Megenése gazet né njé temperaturé té dhéné ushtrojné
presione gd jané ni petpjestim me pérgéndrimin e molekulave t tyre,
raporti midis presioneve t@ avujve t€ “x"-it dhe “y"-it né pikén e viimit
(© perziesjes, eshte { barabarié me raportin numerik t# molekulave t&
“1 ge distlojne nga perzierja. Me falé w& Gera. perbérja e
t mund té Hogaritet si vijon:
Ny PB
Ny Py
ku: Ny/N, ~ raporti molar i“"x"-it dhe “y"-it_né avull
Kosté Koei 6
1 né avull do t varet jo
it dhe
Raporti i peshave té “x”-iC dl
vetéim nga raporti molar, por edhe nga masat molekulare té
'y"-it, pra rapoititpeshave GuGy shes si vijon:
G MAN,
G MN
MP.
M,P,
Ny “masat molekulare pérkatése 18
| shprehur me fjalé, ky relacion i réndsishém tregon se gjaté
distilimic te njé pérzierjeje pre} dy léngjesh qé nuk treten te ajeri tjetri,
jeve gé mblidhen ne distilat jané né pErpjestim
18 drejté si me presionet e avujve i léagjeve ashtu edhe me masat ¢
tyre molekulare. Qe ka € garté se, pérderisa pérzierja g&
disilohet me avuj uji do t'i keté t dyja komponentet, ajo do te
distiloje né temperaturé konstante, pavarésisht nga ndryshimi i raportit
1 dy komponimeve giaté progesit t€ distilimit
Ne keto fakte bazohet.progesi.ipastrimit dhe ai i ndarjes sé
substancaye organike me ané t€ distilimit me avull uji. Ka dhe mjaft
Komponime né temperature relativisht t@ lart® vlimi, per + cilat, si
pasojé e masés molekulare 18 madhe té tyre, distilimi me avull uji né
temperaturén poshté 100 °C ka epérsi. Késhtu, p.sh. t& marrim rastin €
Gistilimit té nj& pérzierje ge perbehet nga uji dhe brombenzeni
CoHsBr, i cili krejt i patretshem né ujé. N& temperaturén 95.3 °C
presioni i avullit té ujit &shté 641 mm Hg, kurse ai i brombenzenit 119
nm Hg. Nga sa u tha me sipér presioni i pérgjithshém i késaj pérzierje
né Kee temperature dot jeté 760 mm Hg. Pra, pérzierja ujé-
brombenzen do t& distilojé né temperaturén 95.3 °C dhe raportet
molare n& distilat do jené: 119/641. Néérkag masa molekulare e
brombenzenit ’shté 157. pra shumé me ¢ madhe se ajo e ujit (18)
Prandaj raporti eorik i peshave ne distilat do t& jete
119x157
= =16
641 x18,
Pesha e brombenzenit
Pesha ¢ ujit