Lyrická poézia – 1.

ročník
Lyrika-LD-zobrazujúci subjektívny svet autora:
Subjektívnosť-básnik prostredníctvom umeleckých obrazov vyjadruje svoje city, nálady,
myšlienky.
Nedejovosť/statickosť- nemá dej
Expresívnosť, obraznosť, opisnosť, úvahovosť- využíva predovšetkým umelecké básnické
prostriedky, ktoré autor vyberá so zámerom dosiahnuť estetický účinok a upútať čitateľa.

Najčastejšie sú:
 Metafora – prenášanie významu na základe vonkajšej podobnosti alebo vnútornej
súvislosti (Duní Dunaj a luna za lunou sa valí, nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí).
 Epiteton je básnický prívlastok, ktorým autor zdôrazňuje niektorú vlastnosť, ale aj svoj
citový vzťah (surová pýcha, zo stolca zlatého, zlatisté slnko, v krvavých vodách...).
 Zdrobnenina sa využíva na zdôraznenie citového vzťahu.
 Personifikácia – zosobnenie je osobitným druhom metafory založeným na prenášaní
ľudských vlastností na neživé predmety (mesiac sa díva, slnko pláva...).
 Prirovnanie vzniká porovnávaním dvoch vlastností buď pomocou spojok, alebo bez
spojok (rastom sú ani jedle, pevní ako skala...).
 Rečnícka (básnická) otázka je vlastne opytovacou vetou, na ktorú si básnik sám dáva
odpoveď priamo alebo odpoveď vyplýva z ďalšieho textu (Kto zapríčinil tento úpadok? - Ech,
sebectvo, to!).

Delenie lyriky: ľudová / umelá

Najstarší druh ĺudovej lyriky je ľudová pieseň. Podľa témy poznáme uspávanky, trávnice,
zbojnícke, pracovné, obradové a ľúbostné piesne.
Umelá lyrika sa tiež delí podľa témy: osobnú/ľúbostnú,
spoločenskú,
prírodnú.

prístupu autora: náladovú,

opisnú,
úvahovú
Znaky lyrickosti:
1.) Grafické členenie textu na verše, strofy, spevy
2.) Poézia-literatúra písaná viazanou umeleckou rečou - vo veršoch
viazaná umelecká reč je založená predovšetkým na rytme verša a na rýme.
3.) Rytmus vzniká pravidelným rozložením a opakovaním prízvučných a neprízvučných  
slabík.,dlhých a krátkych, striedaním rovnakého počtu slabík vo veršoch...... prozódia
4.) Rým vzniká zvukovou zhodou slabík na konci veršov (niekedy len hlások, niekedy aj
celých slov.
       Podľa toho, ako sa verše rýmujú, poznáme rýmy: združený (a a b b),
striedavý (a b a b),       
 obkročný (a b b a),
postupný (a b c a b c),
prerývaný (a b c a b).

1
VONKAJŠIA KOMPOZÍCIA BÁSNE: stopa, verš, strofa, spev
Najmenšia rytmická jednotka verša, ktorá sa v ňom strieda alebo opakuje je stopa
(stopa –nerovná sa slabika...vysvetlíme v 3. roč.)

Verš je základnou rytmickou jednotkou básne, zvyčajne jeden riadok básnického textu.

Spojenie veršov do väčších celkov navzájom oddelených medzerou nazývame strofa.

Spev- väčšie strofické útvary básne

VNÚTORNÁ KOMPOZÍCIA BÁSNE: téma, postavy(lyrický subjekt),prostredie,

motívy...

Žánre lyriky:

Elégia žalospev

Epitaf nápis na náhrobnom kameni

Epigram krátka báseň, v ktorej autor satiricky a kriticky vyjadruje svoj vzťah
k osobám alebo k spoločnosti
Lyrická báseň autor v nej vyjadruje svoje myšlienky, pocity, nálady a presvedčenie

Óda oslavná báseň,

Pieseň (umelá) autor textu aj hudby je známy,

Pieseň (ľudová) sprievodný ľudový básnický útvar, vyjadruje ňou city, nálady,
myšlienky poznáme: vojenské, regrútske, zbojnícke, pracovné,
ľúbostné, trávnice, uspávanky, svadobné, tanečné, obradné,
idyla, pamflet......

Podľa toho, ako sú verše zoskupené do strof, vznikajú lyrické žánrové formy, ako
napríklad sonet, ktorý má 14 veršov, zväčša zoradených do strof do 4 + 4 + 3 + 3 verše.

Sonet básnická lyrická forma; básnici ho používajú na vyjadrenie pocitov,

nálad, myšlienok, má 14 veršov,
Tercína.. trojveršové strofy