ÚVOD DO ŠTÚDIA INFORMATIKY

2. cvičenie

• Zadanie:
Zistite, č i je konjukcia voč i disjunkcii distributı́vna.
Riešenie:
Má me teda zistiť, č i pre vš etky tvrdenia 𝜑, 𝜓 a 𝜉 sú tvrdenia 𝜑 ∧ (𝜓 ∨ 𝜉) a (𝜑 ∧ 𝜓) ∨ (𝜑 ∧ 𝜉) ekvivalentné .
Rozoberieme vš etky mož nosti pravdivosti tvrdenı́ 𝜑, 𝜓 a 𝜉:

𝜑 𝜓 𝜉 𝜓∨𝜉 𝜑 ∧ (𝜓 ∨ 𝜉) 𝜑∧𝜓 𝜑∧𝜉 (𝜑 ∧ 𝜓) ∨ (𝜑 ∧ 𝜉)

0 0 0 0 0 0 0 0
0 0 1 1 0 0 0 0
0 1 0 1 0 0 0 0
0 1 1 1 0 0 0 0
1 0 0 0 0 0 0 0
1 0 1 1 1 0 1 1
1 1 0 1 1 1 0 1
1 1 1 1 1 1 1 1

Stlpce prislú chajú ce tvrdeniam 𝜑 ∧ (𝜓 ∨ 𝜉) a (𝜑 ∧ 𝜓) ∨ (𝜑 ∧ 𝜉) sú zhodné , tieto tvrenia preto sú ekvivalentné
pre kaž dú voľbu 𝜑, 𝜓 a 𝜉.
Konjukcia teda je voč i disjunkcii distributı́vna.

• Zadanie:
Nech 𝜑, 𝜓 a 𝜉 sú tvrdenia. Zistite, ktoré z impliká ciı́ medzi tvrdeniami (𝜑 → 𝜓) → 𝜉 a 𝜑 → (𝜓 → 𝜉) platia
a ktoré nie.
Riešenie:
Rozoberieme vš etky mož nosti pravdivosti tvrdenı́ 𝜑, 𝜓 a 𝜉:

𝜑 𝜓 𝜉 𝜑→𝜓 (𝜑 → 𝜓) → 𝜉 𝜓→𝜉 𝜑 → (𝜓 → 𝜉)
0 0 0 1 0 1 1
0 0 1 1 1 1 1
0 1 0 1 0 0 1
0 1 1 1 1 1 1
1 0 0 0 1 1 1
1 0 1 0 1 1 1
1 1 0 1 0 0 0
1 1 1 1 1 1 1

Keďž e vš etky hodnoty stlpca tvrdenia (𝜑 → 𝜓) → 𝜉 sú najviac také ako prislú chajú ce hodnoty stlpca tvrdenia
𝜑 → (𝜓 → 𝜉), z prvé ho vyplý va druhý.
Keďž e vš ak existuje aspoň jeden riadok (a to prvý a tretı́), v ktorom je hodnota prvé ho tvrdenia menš ia
ako hodnota druhé ho, z druhé ho nevyplý va prvý pre kaž dú voľbu 𝜑, 𝜓 a 𝜉.
Ako kontraprı́klad stač ı́ vziať tvrdenia:

• 𝜑: 1 = 2
• 𝜓: 1 = 2
• 𝜉: 1 = 2
 V takom prı́pade je totiž tvrdenie (𝜑 → 𝜓) → 𝜉 (t. j. ((1 = 2) → (1 = 2)) → (1 = 2)) nepravdivé , ale tvrdenie
𝜑 → (𝜓 → 𝜉) (t. j. (1 = 2) → ((1 = 2) → (1 = 2))) pravdivé .
Ako dô sledok dostá vame, ž e impliká cia nie je asociatı́vna.

• Zadanie:
Zistite, ktoré impliká cie medzi nasledujú cimi tvrdeniami platia pre ľubovoľné tvrdenia 𝜑 a 𝜓:
• ∃𝑥(𝜑 ∨ 𝜓) a ∃𝑥𝜑 ∨ ∃𝑥𝜓;
• ∀𝑥(𝜑 ∨ 𝜓) a ∀𝑥𝜑 ∨ ∀𝑥𝜓.

Riešenie:

• Doká ž eme platnosť oboch impliká ciı́:

• Ak existuje 𝑥 také , ž e platı́ 𝜑∨𝜓, tak preň platı́ 𝜑 alebo 𝜓. V prvom prı́pade teda existuje 𝑥 (konkré tne
toto) také , ž e platı́ 𝜑, alebo existuje 𝑥 (konkré tne toto) také , ž e platı́ 𝜓. Platı́ teda ∃𝑥𝜑 alebo ∃𝑥𝜓,
a teda aj ∃𝑥𝜑 ∨ ∃𝑥𝜓.
• Vý rok ∃𝑥𝜑 ∨ ∃𝑥𝜓 znamená , ž e platı́ ∃𝑥𝜑 alebo ∃𝑥𝜓. Rozoberme oba prı́pady:
• Tvrdenie ∃𝑥𝜑 znamená , ž e existuje 𝑥 také , ž e platı́ 𝜑. Potom vš ak existuje 𝑥 (konkré tne toto)
také , ž e platı́ 𝜑 alebo 𝜓, č iž e platı́ tvrdenie ∃𝑥(𝜑 ∨ 𝜓).
• Tvrdenie ∃𝑥𝜓 znamená , ž e existuje 𝑥 také , ž e platı́ 𝜓. Potom vš ak existuje 𝑥 (konkré tne toto)
také , ž e platı́ 𝜑 alebo 𝜓, č iž e platı́ tvrdenie ∃𝑥(𝜑 ∨ 𝜓).
V oboch prı́padoch sme doká zali, ž e platı́ ∃𝑥(𝜑 ∨ 𝜓).
• Doká ž eme, ž e z druhé ho tvrdenia vyplý va prvé , ale nie naopak:
• Vý rok ∀𝑥𝜑 ∨ ∀𝑥𝜓 znamená , ž e platı́ ∀𝑥𝜑 alebo ∀𝑥𝜓. Rozoberme oba prı́pady:
• Vý rok ∀𝑥𝜑 znamená , ž e pre kaž dé 𝑥 platı́ 𝜑. Potom vš ak pre kaž dé 𝑥 platı́ 𝜑 alebo 𝜓, č iž e platı́
tvrdenie ∀𝑥(𝜑 ∨ 𝜓).
• Vý rok ∀𝑥𝜓 znamená , ž e pre kaž dé 𝑥 platı́ 𝜓. Potom vš ak pre kaž dé 𝑥 platı́ 𝜑 alebo 𝜓, č iž e platı́
tvrdenie ∀𝑥(𝜑 ∨ 𝜓).
V oboch prı́padoch sme doká zali, ž e platı́ ∀𝑥(𝜑 ∨ 𝜓).
• Nech 𝜑 je tvrdenie 𝑥 = 0 a 𝜓 tvrdenie 𝑥 ≠ 0. Potom tvrdenie ∀𝑥(𝜑 ∨ 𝜓) č iž e ∀𝑥(𝑥 = 0 ∨ 𝑥 ≠ 0) je
pravdivý, ale tvrdenie ∀𝑥𝜑 ∨ ∀𝑥𝜓 č iž e ∀𝑥(𝑥 = 0) ∨ ∀𝑥(𝑥 ≠ 0) je nepravdivý. Vý roky teda nie sú pre
tú to voľbu 𝜑 a 𝜓 ekvivalentné .

• Zadanie:
Zistite, č i sú nasledujú ce tvrdenia ekvivalentné pre ľubovoľné tvrdenia 𝜑 a 𝜓, prič om 𝜓 nemá parameter 𝑥:
• ∀𝑥(𝜑 → 𝜓) a ∀𝑥𝜑 → 𝜓;
• ∀𝑥(𝜑 ↔ 𝜓) a ∀𝑥𝜑 ↔ 𝜓.

Riešenie:

• Nech 𝜑 je tvrdenie 𝑥 = 0 a 𝜓 tvrdenie 1 = 0. Potom tvrdenie ∀𝑥(𝜑 → 𝜓) č iž e ∀𝑥(𝑥 = 0 → 1 = 0) je

nepravdivý, ale tvrdenie ∀𝑥𝜑 → 𝜓 č iž e ∀𝑥(𝑥 = 0) → 1 = 0 je pravdivý. Vý roky teda nie sú pre tú to voľbu
𝜑 a 𝜓 ekvivalentné .
• Nech 𝜑 je tvrdenie 𝑥 = 0 a 𝜓 tvrdenie 1 = 0. Potom tvrdenie ∀𝑥(𝜑 ↔ 𝜓) č iž e ∀𝑥(𝑥 = 0 ↔ 1 = 0)
je nepravdivý, ale tvrdenie ∀𝑥𝜑 ↔ 𝜓 č iž e ∀𝑥(𝑥 = 0) ↔ 1 = 0 je pravdivý. Vý roky teda nie sú pre tú to
voľbu 𝜑 a 𝜓 ekvivalentné .

• Zadanie (podľa K. Bachratá a kol.: Matematika pre učiteľov informatiky 2 z projektu DVUI):
Nech 𝑥 ♡ 𝑦 znamená , ž e 𝑥 má rá d 𝑦. Nech 𝐶 je „množ ina“ chlapcov a 𝐷 „množ ina“ dievč at.
Preč ı́tajte nasledujú ce tvrdenia:
1. (∀𝑑 ∈ 𝐷)(∃𝑐 ∈ 𝐶)𝑐 ♡ 𝑑
 2. (∃𝑐 ∈ 𝐶)(∀𝑑 ∈ 𝐷)𝑐 ♡ 𝑑
3. (∀𝑐 ∈ 𝐶)(∃𝑑 ∈ 𝐷)𝑐 ♡ 𝑑
4. (∃𝑑 ∈ 𝐷)(∀𝑐 ∈ 𝐶)𝑐 ♡ 𝑑
5. (∃𝑑 ∈ 𝐷)(∃𝑐 ∈ 𝐶)(𝑑 ♡ 𝑐 ∧ 𝑐 ♡ 𝑑)
6. (∃𝑐 ∈ 𝐶)(∃𝑑 ∈ 𝐷)(𝑑 ♡ 𝑐 ∧ 𝑐 ♡ 𝑑)
Riešenie:

1. Kaž dé dievč a je milované nejaký m chlapcom.

2. Niektorý chlapec má rá d vš etky dievč atá .
3. Kaž dý chlapec má rá d nejaké dievč a.
4. Existujú dievč atá milované vš etký mi chlapcami.
5. Existuje pá rik.
6. Existuje pá rik.

• Zadanie (podľa K. Bachratá a kol.: Matematika pre učiteľov informatiky 2 z projektu DVUI):
Nech 𝑥 ♡ 𝑦 znamená , ž e 𝑥 má rá d 𝑦. Nech 𝐶 je „množ ina“ chlapcov a 𝐷 „množ ina“ dievč at.
Napı́šte tvrdenia s nasledujú cimi vý znamami:
1. Existuje dievč a, ktoré ho zá ujem je vž dy opä tovaný.
2. Existuje dievč a, ktoré vž dy opä tuje zá ujem.
3. Existuje chlapec, ktoré ho zá ujem odradı́ kaž dé dievč a.
4. Existuje chlapec, ktorý nikdy neopä tuje zá ujem.
5. Existuje dievč a, ktoré má vž dy sú perku.
6. Existuje ú plná smoliarka: keď má rada nejaké ho chlapca, on už má rá d inú .
7. Existuje chlapec, ktoré ho milujú vš etky dievč atá , ale on nemá rá d ž iadnu.
8. Kaž dé dievč a má rado nejaké ho chlapca, ktorý má rá d vš etky ostatné , iba ju nie.
Riešenie:

1. (∃𝑑 ∈ 𝐷)(∀𝑐 ∈ 𝐶)(𝑑 ♡ 𝑐 → 𝑐 ♡ 𝑑)

2. (∃𝑑 ∈ 𝐷)(∀𝑐 ∈ 𝐶)(𝑐 ♡ 𝑑 → 𝑑 ♡ 𝑐)
3. (∃𝑐 ∈ 𝐶)(∀𝑑 ∈ 𝐷)(𝑐 ♡ 𝑑 → ¬(𝑑 ♡ 𝑐))
4. (∃𝑐 ∈ 𝐶)(∀𝑑 ∈ 𝐷)(𝑑 ♡ 𝑐 → ¬(𝑐 ♡ 𝑑))
5. (∃𝑑 ∈ 𝐷)(∀𝑐 ∈ 𝐶)(𝑑 ♡ 𝑐 → (∃𝑑 ∈ 𝐷)(𝑑 ≠ 𝑑 ∧ 𝑑 ♡ 𝑐))
6. (∃𝑑 ∈ 𝐷)(∀𝑐 ∈ 𝐶)(𝑑 ♡ 𝑐 → (∃𝑑 ∈ 𝐷)(𝑑 ≠ 𝑑 ∧ 𝑐 ♡ 𝑑 ))
7. (∃𝑐 ∈ 𝐶)(∀𝑑 ∈ 𝐷)(𝑑 ♡ 𝑐 ∧ ¬(𝑐 ♡ 𝑑))
8. (∀𝑑 ∈ 𝐷)(∃𝑐 ∈ 𝐶)(𝑑 ♡ 𝑐 ∧ (∀𝑑 ∈ 𝐷)(𝑑 ≠ 𝑑 → 𝑐 ♡ 𝑑 ) ∧ ¬𝑐 ♡ 𝑑 )

Domáce úlohy

1 Nech 𝜑 , 𝜑 , 𝜓 a 𝜓 sú tvrdenia. Zistite, ktoré z impliká ciı́ medzi tvrdeniami (𝜑 → 𝜓 ) ∧ (𝜑 → 𝜓 )

a (𝜑 ∧ 𝜑 ) → (𝜓 ∧ 𝜓 ) platia a ktoré nie.
2 Zistite, ktoré impliká cie medzi nasledujú cimi tvrdeniami platia pre ľubovoľné tvrdenia 𝜑 a 𝜓:
• ∃𝑥(𝜑 ∧ 𝜓) a ∃𝑥𝜑 ∧ ∃𝑥𝜓;
• ∀𝑥(𝜑 ∧ 𝜓) a ∀𝑥𝜑 ∧ ∀𝑥𝜓.
3 Zistite, č i sú nasledujú ce tvrdenia ekvivalentné pre ľubovoľné tvrdenia 𝜑 a 𝜓, prič om 𝜓 nemá parameter 𝑥:
• ∃𝑥(𝜑 → 𝜓) a ∃𝑥𝜑 → 𝜓;
• ∃𝑥(𝜑 ↔ 𝜓) a ∃𝑥𝜑 ↔ 𝜓.