BUNKA

Typy buniek
prokaryotická bunka– vývojovo staršia, má jednoduchšiu stavbu, baktérie, sinice a archeóny
eukaryotická bunka – vývojovo mladšia, má zložitejšiu stavbu, bunka jednobunkových aj
mnohobunkových živočíchov a rastlín

Všeobecná štruktúra eukaryotickej bunky

Charakteristická vlastnosť eukaryotických buniek je prítomnosť membránového systému –
vnútorný priestor je rozčlenený membránami na funkčné celky. Prítomnosť membrán je
podmienkou metabolickej aktivity bunky.
BUNKOVÉ ORGANELY ROZDEĽUJEME DO 5 SKUPÍN:
1. bunkové povrchy
2. cytoplazma
3. membránové organely
4. nemembránové organely – fibrilárne (vláknité) organely
5. neživé súčasti bunky – bunkové inklúzie

1) BUNKOVÉ POVRCHY
Cytoplazmatická membrána (plazmaléma):

Bunková stena:

2) CYTOPLAZMA (CYTOSÓL)

3) MEMBRÁNOVÉ ORGANELY
Bunkové jadro (nucleus, karyon)
Štruktúra jadra:

Plastidy:

Mitochondrie:

Endoplazmatické retikulum:

Ribozómy:

Golgiho aparát:

Lyzozómy:
4) NEMEMBRÁNOVÉ – FIBRILÁRNE ORGANELY:
Základ tvorí vláknitá štruktúra, ktorá obsahuje:
Mikrotubuly – dodávajú bunke pevnosť
Mikrofilamenty – sú schopné kontrakcie
Cytoskelet – dynamická kostra bunky.
Funkcie:
mechanická – udržiava tvar bunky
podporná – zabezpečuje priestorové rozloženie organel
Chromozóm – je súčasťou jadra bunky, nukleoproteínová častica zložená z DNA a
bielkovín – histónov, predstavuje miesto uloženia genetickej informácie.
Mitotický aparát – dôležitá štruktúra bunkového delenia, zabezpečuje presné rozdelenie
chromozómov do dcérskych buniek počas bunkového delenia. Tvorí ho deliace vretienko a
centriola.
Ribozómy – zrnité nukleoproteínové častice, ktoré sú bohaté na RNA, viažu sa na mRNA a
prostredníctvom informácie v nej zapísanej sa na nich

5) NEŽIVÉ SÚČASTI BUNKY (BUNKOVÉ INKLÚZIE): štruktúry, v ktorých sa

hromadia rôzne látky (odpadové aj rezervné) v kryštalickej forme, nemajú metabolickú
aktivitu.
Bunka ich potrebuje ako:
 
rezervné látky: sekrečné látky: kryštalické inklúzie
● bielkovinové
● najčastejšie ide
kryštáliky, ktoré
● škrob,glykogénov o šťavelan
vznikajú
é kvapôčky vápenatý
v dôsledku
● tukové kvapôčky ● oxid kremičitý
nadbytku tvorby
(trávy)
bielkoviny
● látky z ktorých
● nie sú ohraničené ● dočasne sú
vznikajú boli
membránou skladované voľne
pre bunku
● slúžia na v cytoplazme,
toxické, takto
získavanie v retikule alebo
sa bunka bráni
energie Golgiho aparáte
proti toxicite
 PROKARYOTICKÁ BUNKA
 
o je rádovo menšia bunka a jednoduchšia vo svojej stavbe
o tento typ bunky majú len baktérie sinice a archeóny
o najčastejší tvar býva guľovitý alebo tyčinkový

VŠEOBECNÁ STAVBA PROKARYOTICKEJ BUNKY

a) bunkové povrchy
 
Bunková stena: plní ochrannú funkciu. U baktérií je tvorená z peptidoglykanu – mureínu.
o na povrchu bunky sú často bičíky, riasinky, ktoré umožňujú pohyb
o špeciálne a veľmi tenké vlákna - fimbrie umožňujú dokonalejšiu priľnavosť bunky
k rôznym povrchom
 
Slizové puzdro: je tvorené z polysacharidov a bielkovín, znásobuje ochrannú funkciu bunky
 
Cytoplazmatická membrána: ohraničuje vnútorný priestor od vonkajšieho okolia
Funkcia:
o riadi príjem a výdaj látok
o plní úlohy dýchania a fotosyntézy

b) cytoplazma: jej vnútorný priestor nie je členený biomembránami na štruktúrne a funkčné

celky
 
c) bunkové organely
 
Jadro (NUKLEOID): kruhový chromozóm, ktorý je 1000-krát dlhší ako prokaryotická
bunka, preto býva poskrúcaný do slučiek
o prokaryotické jadro nikdy nie je ohraničené jadrovou membránou
o je tvorené len molekulou DNA, neobsahuje bielkoviny
 
Plazmid: patrí ku genetickej výbave bunky
o ide o malé kruhové DNA, ktoré nesú len doplnkové gény
o plazmid sa môže ľahko do jadra včleniť, ale aj vyčleniť
o zúčastňuje sa na špecifickom rozmnožovaní baktérií – konjugácií
 
Ribozómy: hlavná funkcia je v produkcii bielkovín
o v bunke je ich rôzny počet
o svojou stavbou sa odlišujú od ribozómov eukaryotických buniek
 
Bunkové inklúzie: plnia rovnakú funkciu ako u eukaryotických buniek.
 
Tylakoidy: sú výbežky cytoplazmatickej membrány do vnútra bunky
o obsahujú asimilačné pigmenty len u fotosyntetizujúcich druhov (baktérie a sinice)