MLACEK, J.

, F r a z e o l ó g i a a j a ­
zyková kultúra 97
MAJTÄN, M.: Mená r o z p r á v k o ­
vých hrdinov typu Lomidre-
vo 104
HABOVŠTIAK, A.: O názvoch
kysličky v slovenčine . . 107

Rozličnosti
S t o r n o v a ť — nedok. stornúvať.
J. K a č a l a 111
Časopis
Zoo — rod a s k l o ň o v a n i e . E .
pre Jazykovú
Smiešková 113
kultúru
N a k l á d k a , nie n a k l á d k a . F. S a-
a terminológiu
bol ' 114
P r v o s i e n k a . M. M a ] t á n o v a 115

Orgán z
Jazykovedného ústavu
Správy a posudky
Ľudovíta Štúra
O j a z y k o v e j kultúre v Divadle
SAV
pre deti a mládež ( T r n a v a )
G. H o r á k 117
Nad novým s l o v n í k o m . R. K u-
HLAVNÝ REDAKTOR
Z
c h a r . . . 120
Ján K a č a l a O J a z y k o v á s t r á n k a p u b l i k á c i e Vi­
o
n o h r a d n í c t v o . M. P o v a ž a j 122

VÝKONNÝ REDAKTOR Spytovali ste sa

<>
Z: O pomenovaniach snehu novec
Mate] Považa]
Ti a obnovec. E. B a j z í k o v á 125
Nesplníť plán o päť miliónov
REDAKČNÁ RADA <
O korún. I. M a s á r . . . . 126
H Hrdiť sa ( d a č í m ) a byť hrdý
Eugénia Bajzíková, Valéria Be- —
D ( n a č o s i ) . G. H o r á k . . 127
tôková, Gejza Horák, J á n Ho-
Dvoma, či dvomi? V. B e t á k o-
r e c k ý , J á n K a č a l a , Ivan M a s á r ,
v á 128
Ján M a t e j č í k , J á n Oravec, Kon­
štantín P a l k o v i č , Matej Pova-
žaj, J o z e í R u ž i č k a , Anna Rýz-
ková, J á n S a b o l , E l e n a S m í e š -
ková, Milan U r b a n č o k
<
REDAKCIA

884 16 B r a t i s l a v a , N á l e p k o v a 26 O
 KULTDRA SLOVA - ROČNÍK 14 - ČÍSLO 4

Frazeológia a jazyková kultúra

JOZEF MLACEK

1. Frazeológia patrí k tým zložkám jazyka, ktoré veľmi výrazne

súvisia s jazykovou kultúrou. Preto nie náhodou sa frazeológia spo­
mína takmer vo všetkých zásadnejších úvahách o jazykovej kultúre
a rovnako nie náhodou existujú už o s o b i t n é p o z n á m k y o vzťahu medzi
frazeológiou a jazykovou kultúrou (v slovenskej jazykovede napr.
Smiešková, 1967; 1969; Miko, 1 9 7 8 — 7 9 ) .
Ak c h c e m e vystihnúť základné smerovanie uvedenej domácej aj nie
veľmi početnej zahraničnej literatúry (napr. Buttlerová — Satkie-
w i c z o v á , 1 9 6 0 ; Š v a r c k o p f , 1 9 7 0 ) v c h á p a n í n a z n a č e n e j o t á z k y , zisťu­
j e m e , ž e b á d a t e l i a s a tu od s a m é h o z a č i a t k u d o t ý k a j ú n i e l e n s p r á v ­
nosti, resp. nesprávnosti frazeológie, ale zdôrazňujú aj ďalšie stránky
frazeológie, ktorými môže táto špecifická oblasť j a z y k a vplývať n a
úroveň jazykovej kultúry. Pri riešení otázok správnosti a nespráv­
nosti vo frazeológii teória rozpracovala n a j m ä špecifiku pojmov fra­
zeologická norma a frazeologická chyba (takto najmä Buttlerová —
S a t k i e w i c z o v á , t a m ž e ; Š v a r c k o p f , t a m ž e ; M l a c e k , 1 9 7 9 a ) , pri š i r š o m
prístupe zasa zdôraznila n a j m ä kultúrne hodnoty frazeológie (takto
zasa napr. Smiešková, 1967; Miko, tamže).
Po zistení naznačeného viacrozmerného, nikdy však nie sústavného
prístupu k sledovaným otázkam chceme v tomto príspevku komplex­
nejšie skúmať danú problematiku. Ide nám totiž jednak o to, aby sa
naznačené prístupy nechápali izolovane, ale vo vzájomných súvis­
lostiach, jednak o to, aby sa uviedli aj ďalšie závažné momenty sle­
dovaného vzťahu, aby sa teda celý pohľad na tento okruh otázok
doplnil a relatívne kompletizoval.
 2. A k o v ý c h o d i s k o p r e k o m p l e x n e j š í r o z b o r d a n e j p r o b l e m a t i k y s m e
si v y b r a l i m y š l i e n k u zo z á v e r u c i t o v a n e j š t ú d i e B . S. Š v a r c k o p f a , ž e
totiž z h ľ a d i s k a j a z y k o v e j kultúry t r e b a pri frazeológii sledovať nie­
l e n n o r m a t í v n y , a l e a j k o m u n i k a t í v n y a s p e k t ( Š v a r c k o p f , t a m ž e , s.
177). Táto myšlienka sa v citovanej práci nijako podrobnejšie ne­
rozoberá. Nazdávame sa, že práve sledovaním uvedených dvoch strá­
n o k frazeológie, za k t o r ý m i treba, pravdaže, vidieť c e l ú š k á l u č i a s t k o ­
vých otázok, sa n a j v i a c priblížime ku k o m p l e x n é m u posúdeniu sú­
vislostí frazeológie a jazykovej kultúry.
Pre vlastný rozbor sa ukazuje účelné rozčleniť celý postup na viacej
m e n š í c h krokov, ktoré by zaručovali s p o m í n a n ý k o m p l e x n ý prístup
k obidvom s t r á n k a m f r a z e o l ó g i e . U k a z u j e sa, že k e ď c h c e m e postu­
povať t a k ý m t o s p ô s o b o m , m u s í m e vo v l a s t n o m v ý k l a d e h ľ a d a ť od­
povede na nasledujúce otázky:
a ) Aká frazeológia môže vplývať na kultúru textu?
b) Ako sa frazeológia používa?
c) Kde, v akých textoch sa uplatňuje?
Pristúpime k hľadaniu odpovedí na uvedené otázky.
2.1. Aká frazeológia
Pri h ľ a d a n í o d p o v e d e n a túto o t á z k u si t r e b a u v e d o m i ť , že n i e h o c i ­
j a k á frazeológia a u t o m a t i c k y môže pozitívne vplývať na jazykovú
k u l t ú r u , n a k u l t ú r u j a z y k o v é h o p r e j a v u . P r i t o m si n a d r u h e j s t r a n e
u v e d o m u j e m e z a s a aj to, že f r a z e o l ó g i a patrí k v ý r a z n ý m , e x p o n o v a ­
n ý m j a z y k o v ý m p r o s t r i e d k o m , k t o r é už s a m y , t e d a s v o j i m i v n ú t o r n ý m i
v l a s t n o s ť a m i d á v a j ú p e č a ť c e l é m u t e x t u , j e h o k u l t ú r e . A tu s m e pri
otázke výberu frazeológie.
Výber frazeológie sa, pravdaže, môže robiť podľa r o z l i č n ý c h hľa­
dísk. V súvislostiach s jazykovou kultúrou sa javí ako rozhodujúci
n a j m ä výber n a osi
spisovná frazeológia — nespisovná frazeológia
knižná frazeológia — hovorová frazeológia,
d o m á c a frazeológia — cudzia frazeológia.
P r i s t a v í m e sa pri u v e d e n ý c h d r u h o c h výberu f r a z e o l ó g i e .
2.1.1. S p i s o v n á frazeológia — n e s p i s o v n á frazeológia
Výber frazeológie na osi spisovná — nespisovná je z hľadiska ja­
zykovej kultúry e l e m e n t á r n y m rozhodovacím krokom. Pre jazykovú
kultúru j e totiž t y p i c k á iba spisovná frazeológia. Nespisovná frazeo­
l ó g i a ( n á r e č o v á a l e b o s l a n g o v á ) n a p r . aj pri p r i j a t e ľ n e j v ý z n a m o v e j
p r e n e s e n o s t i a l e b o v ý r a z n e j e x p r e s í v n o s t i n e m ô ž e v h o d n e z a p a d a ť do
r á m c a t a k é h o textu, pre k t o r ý j e a k o pre c e l o k p r í z n a č n á a l e b o do­
konca záväzná spisovnosť (napr. verejné rečnícke prejavy).
Pravda, tu s a už dostávame k otázke hraníc spisovnej frazeológie,
k j e j o d l í š e n i u od nespisovnej frazeológie. T r e b a priznať, že pojem
spisovnej frazeológie, ani otázky normovanosti frazeológie sa doteraz
ani v n a š e j , ani v z a h r a n i č n e j f r a z e o l o g i c k e j teórii nevyriešili vy­
č e r p á v a j ú c o . N a druhej s t r a n e v š a k t r e b a z a z n a m e n a ť , že p o j e m fra­
z e o l o g i c k e j n o r m y s a už a s p o ň v z á k l a d n ý c h č r t á c h v y m e d z i l dosť
zreteľne (najmä Buttlerová — Satkiewiczová, Švarckopf, Mlacek).
Okrem nespisovnej frazeológie sa potom pre jazykovú kultúru uka­
zujú a k o n e v h o d n é aj c h y b n é frazémy, teda f r a z e o l o g i c k é c h y b y .
V súlade s u v e d e n ý m i a u t o r m i s a za t a k é p o k l a d a j ú n a j m ä prípady,
v ktorých sa nefunkčné mení istá čiastková n o r m a (napr. pevne ustá­
lené tvary zložiek frazémy — ich nefunkčné zmeny; pevne ustálená
k o n š t r u k c i a — j e j n e f u n k č n é z m e n y a t ď . ) , p r í p a d n e s a do p e v n é h o
z l o ž e n i a f r a z é m y n i e č o v k l a d á ( n a p r . spustiť gajdy — spustiť falošné,
krikľavé... gajdy) alebo sa z pevne ustáleného spojenia vypúšťa
n i e č o p o d s t a t n é ( v t l a č i : chudobný ako myš — z prirovnania chu­
dobný ako kostolná myš; vypustenie slova, ktoré je kľúčom k pocho­
peniu významovej prenesenosti celého výrazu). Hoci by takéto no­
votvary obsahovali iba spisovné slová, ktoré by mali len spisovné
tvary a boli by iba v s p i s o v n ý c h k o n š t r u k c i á c h , n e m ô ž u byť p r í n o s o m
pre jazykovú kultúru textu, lebo zreteľne v každom prípade narúšajú
komunikatívnu hodnotu, ktorú frazéma nesie.
Po o s t a t n ý c h f o r m u l á c i á c h t r e b a k u v e d e n e j otázke pridať ešte dve
dopĺňajúce poznámky.
a ) S a m u n o r m o v a n o s ť t r e b a vo f r a z e o l ó g i i c h á p a ť n i e s t a t i c k y , a l e
v súvislosti s d r u h ý m s p o m í n a n ý m r o z m e r o m , s k o m u n i k a t í v n y m prí­
stupom. Iba t a k p o c h o p í m e , že p r e d c h á d z a j ú c e príklady n a p r i e k spi­
sovným slovám, tvarom a konštrukciám hodnotíme ako chybné, ale
na druhej strane nebudeme pokladať za chybné m n o h é frazémy s ar­
c h a i c k ý m i slovami a tvarmi, prípadne aj s defektnými k o n š t r u k c i a m i .
M á m e t u n a m y s l i t a k é j e d n o t k y , a k o s ú : byť ako v trapiech; My
o viku a vlk za humny ( p o p r i : za humnamiI; Kto má mrcha ženu, ne­
treba mu chrenu atď. V p o s l e d n ý c h prípadoch ide totiž o to, že prí­
slušná j e d n o t k a je u s t á l e n á práve s danými osobitosťami a že jej „opra­
vovanie" by z k o m u n i k a t í v n e h o hľadiska bolo n a r ú š a n í m n o r m y a ne­
prispievalo by k zvyšovaniu jazykovej kultúry príslušného textu.
b ) V y č l e n e n i e p o j m o v nárečová frazeológia a slangová frazeológia
( s ú b o r n e : nespisovná frazeológia] neznamená absolútne obmedzenie
pri p o u ž í v a n í t ý c h t o t r i e d f r a z é m v s p i s o v n o m j a z y k o v o m p r e j a v e .
U m e l e c k ý štýl, h o v o r o v ý š t ý l a do i s t e j m i e r y aj p o p u l a r i z a č n ý a e s e ­
jistický štýl pripúšťajú funkčné uplatnenie nespisovnej frazeológie,
r o v n a k o ako aj uplatnenie nespisovných prostriedkov z iných jazy­
kových rovín. Ide n a j m ä o prípady, keď sa má t a k ý m t o prostriedkom
d o s i a h n u ť n a p r . d o b o v ý , s o c i á l n y a l e b o k r a j o v ý k o l o r i t . P r a v d a , tu v e ľ a
záleží na funkčnom odôvodnení každého takéhoto n e t y p i c k é h o uplat-
nenia, na miere takéhoto uplatňovania atď. Z a i s t e sa totiž vyskytne
skôr potreba uplatniť nespisovný frazeologizmus napr. v hovorovom
a l e b o u m e l e c k o m š t ý l e a k o napr. v e s e j i atď.
V súvislosti s uplatňovaním nárečovej frazeológie v spisovnom ja­
zyku — ale v podstate to platí aj o používaní s l a n g o v e j frazeológie
— m o ž n o rozlišovať prípady jednoduchého využívania n á r e č o v e j fra­
zeológie (Palkovič, 1971] a prípady, v ktorých príslušný nárečový
(alebo slangový) frazeologizmus prejavuje tendenciu štandardizovať
1
s a , z m e n i ť s v o j u p ô v o d n ú p l a t n o s ť a p r e j s ť do s p i s o v n é h o jazyka
( M l a c e k , 1 9 7 1 ) . T r e b a pritom z a z n a m e n a ť , že štandardizácii n e m ô ž u
podliehať v š e t k y n e s p i s o v n é f r a z é m y , že pri m n o h ý c h z n i c h sú zá­
sadné štruktúrne (tvarové, rytmické, konštrukčné alebo významové)
prekážky tohto procesu ( P a l k o v i č , t a m ž e ) . Obidva uvedené druhy
prípadov nie sú z hľadiska súvislostí s jazykovou kultúrou rovno­
cenné.
2.1.2. K n i ž n á f r a z e o l ó g i a — h o v o r o v á f r a z e o l ó g i a
Pre jazykovú kultúru je n e m e n e j závažná š t y l i s t i c k á s t r á n k a použí­
v a n e j f r a z e o l ó g i e . Ak o s t a n e m e iba pri z á k l a d n o m š t y l i s t i c k o m trie­
dení frazém n a hovorové a k n i ž n é ( M l a c e k , 1 9 7 9 ) , m ô ž e m e za týmito
k a t e g ó r i a m i a ich u p l a t ň o v a n í m vidieť rozdiely n a osi s i l n á expre­
sívnosť (pri hovorových frazémach] — oslabená, j e m n á expresívnosť
(pri knižných frazémach) alebo n a osi subjektívnosť (pri prvých)
— zreteľná sociatívnosť (pri druhých], pričom v poslednom prípade
vychádzame z Mikovho výkladu uvedených vlastností a vzťahov medzi
nimi (Miko, tamže).
Dosah štylistickej platnosti frazeológie na jazykovú kultúru možno
vidieť h n e ď v d v o c h s m e r o c h . Po prvé ide o r o z d i e l y v tzv. k u l t ú r n e j
h o d n o t e h o v o r o v e j a k n i ž n e j f r a z e o l ó g i e . F . M i k o ( t a m ž e , s. 1 9 9 ) z d ô ­
r a z ň u j e , ž e pri k n i ž n e j f r a z e o l ó g i i ( o n h o v o r í o k u l t ú r n e j ) s a vše­
obecne uvedomuje vyššia hodnota v porovnaní so silno expresívnymi
a výrazne subjektívnymi hovorovými frazémami. Na pozadí takéhoto
prístupu sa potom konštatuje, že sa v súčasnej slovenčine akosi stráca
p r á v e f r a z e o l ó g i a s t a k ý m i t o v y š š í m i k u l t ú r n y m i h o d n o t a m i , že aj
napriek pomerne bohatému využívaniu frazeológie v súčasnej sloven­
č i n e možno hovoriť o istej „defrazeologizácii" vyjadrovania, pretože
n a j č a s t e j š i e sa uplatňujú len isté j e d n o t k y , k t o r é pri veľmi č a s t o m
výskyte oslabujú svoju sviežosť, dostávajú n á d y c h klišé. Po druhé
m ô ž e ísť o š t ý l o v ú d i s h a r m ó n i u pri u p l a t n e n í f r a z é m y i s t é h o t y p u
v nenáležitom okolí, v nenáležitej štýlovej platnosti. Výrazne hovo­
r o v é j e d n o t k y , a k o pchať, strkať nos do niečoho, čerta starého, otvá­
rať ústa na niekoho (tu s možnosťou expresívneho zosilnenia lexikál­
nou variantnosťou), s a môžu pociťovať ako rušivý prvok v t a k ý c h
t e x t o c h , v k t o r ý c h d o m i n u j e n a p r . n o c i o n á l n o s ť výrazu, p á t o s atď.
Rovnako rušivo však môžu vyznieť výrazne knižné frazémy, a k o napr.
Damoklov meč, danajský dar, vypiť kalich (horkosti) až do dna
v bežných hovorových prejavoch.
Závažnosť výberu frazeológie podľa základných štýlových, resp. až
nadštýlových kritérií je pre jazykovú kultúru očividná. Musíme však
hneď konštatovať, že týmto v š e o b e c n ý m š t y l i s t i c k ý m prístupom sa
c e l á o t á z k a n e v y č e r p á v a , že tu možno ďalej sledovať, a k ý dosah
môže mať pre jazykovú kultúru napr. uplatňovanie domácej alebo
cudzej frazeológie, celonárodnej alebo napr. familiárnej frazeológie
a pod. V š i m n i m e si p o z o r n e j š i e napr. súvislosti medzi uplatňovaním
d o m á c e j , resp. cudzej či prevzatej frazeológie a jazykovou kultúrou.
F r a z e o l ó g i a sa vo všeobecnosti pokladá za jednu z n a j i d i o m a t i c k e j -
ších, pre každý samostatný jazyk n a j t y p i c k e j š í c h oblastí. Z toho by
s a m o h l o t r o c h a u n á h l e n e usudzovať, že z á r u k o u v y s o k e j j a z y k o v e j
kultúry bude v každom prirodzenom jazyku jeho vlastná, teda domáca
frazeológia. S i t u á c i a j e v š a k podstatne zložitejšia. Ide o to, že fra­
z e o l ó g i a vo v š e t k ý c h p r i r o d z e n ý c h j a z y k o c h s a n e s k l a d á i b a z do­
m á c i c h jednotiek, ale vždy obsahuje aj množstvo prvkov s p o l o č n ý c h
pre frazeológie rozličných jazykov. Tieto spoločné jednotky môžu
byť alebo jednoducho prevzatiami z iného j a z y k a ( t a k t o sa najnovšie
v y s v e t ľ u j e s l o v e n s k á f r a z é m a vyjsť na psi tridsiatok ako kalk z ma­
ď a r s k é h o z v r a t u ebek harmincadjára keriil — Gregor, 1975), alebo
v ý s l e d k o m p a r a l e l n é h o p r e v z a t i a j e d n o t i e k z r o v n a k é h o z d r o j a do r o z ­
ličných jazykov (napr. antické, biblické, kresťanské, historické, lite­
r á r n e a iné zvraty vo frazeológii v ä č š i n y e u r ó p s k y c h j a z y k o v ) .
Pri posudzovaní závažnosti frazeológie pre jazykovú kultúru ne­
m ô ž e m e ani k cudzej a prevzatej frazeológii pristupovať z historic­
k é h o hľadiska. J e evidentné, že pri m n o h ý c h f r a z é m a c h si d n e š n ý
používateľ j a z y k a i c h cudzí pôvod už n e u v e d o m u j e , že h r a n i c a m e d z i
cudzími a d o m á c i m i f r a z é m a m i j e dosť neurčitá. Toto k o n š t a t o v a n i e
však n e m ô ž e viesť k zovšeobecneniu, že uvedené rozlišovanie je pre
j a z y k o v ú kultúru n e p o d s t a t n é . J e tu t o t i ž n i e k o ľ k o z r e t e ľ n ý c h m i e s t ,
ktoré môžu ovplyvňovať jazykovú kultúru textu. Upozorníme aspoň

na niektoré.
Na prvom m i e s t e treba uviesť jednotky, ktoré vznikli a k o k a l k y
c u d z o j a z y č n ý c h z v r a t o v , a l e k t o r é s a už n e p o c i ť u j ú a k o prevzaté.
V s l o v e n č i n e s ú t o n a p r . b e ž n é p o r e k a d l á Ruka ruku umýva alebo
V zdravom tele zdravý duch. Pri všeobecnej zrozumiteľnosti týchto
jednotiek sa stáva príznakovým uplatnenie pôvodných latinských po­
dôb týchto porekadiel v slovenskom texte. Aj takéto prípady však
treba posudzovať diferencovane a odlišovať pri nich funkčné uplat­
nenie (napr. v eseji) od n e f u n k č n é h o , s n o b i z m o m z a v á ň a j ú c e h o uplat­
nenia.
 O s o b i t n ý m p r í p a d o m sú k a l k y c u d z o j a z y č n e j f r a z é m y , pri k t o r ý c h
s a z a s t i e r a k o m u n i k a t í v n a h o d n o t a c u d z i e h o v ý r a z u . Ak s a n a p r . v r e ­
p o r t á ž i z K a n a d y v y s k y t l a m i e s t o d o m á c e j j e d n o t k y babie leto fra­
z é m a indiánske leto ( k a l k a n g l i c k e j j e d n o t k y Indián summer), pre
bežného čitateľa bola iba e x o t i c k ý m , ale komunikatívne nenaplneným
v ý r a z o m . E š t e h o r š i e sú „ d o s l o v n é " k a l k y cudzích frazém podľa ich
slovného zloženia, nie podľa významu. Keď sa napr. v librete operety
p r e l o ž i l m a ď a r s k ý v ý r a z csapni a szelet (valakinek/ doslovne výra­
z o m naháňat vietor ( m i e s t o v ý z n a m u dvorií niekomu/, d o c h á d z a tu
k nesprávnosti.
Napokon sa v súvislosti s výberom frazeológie treba aspoň zmieniť
o frekventovanosti istých frazém. Pre jazykovú kultúru m á totiž zá­
s a d n ý v ý z n a m aj to, či s a v t e x t e u p l a t ň u j e iba ú z k y okruh f r a z é m
alebo n a o p a k pestrá š k á l a jednotiek. Je napr. známe, že v publicistike
sa v istých č a s o v ý c h úsekoch „vychytia" isté jednotky, uplatňujú sa
viacej, ako je únosné, a tak klesajú na úroveň klišé. „Kultúrne"
u p l a t ň o v a n i e f r a z e o l ó g i e teda nie j e iba o t á z k o u v l a s t n ý c h hodnôt
s a m e j f r a z e o l ó g i e , a l e s ú v i s í aj s m i e r o u a s p ô s o b m i v y u ž í v a n i a t o h t o
citlivého jazykového prostriedku.
2.2. Ako s a využíva f r a z e o l ó g i a
N i e k t o r ý c h s t r á n o k t e j t o o t á z k y s m e s a d o t ý k a l i už v p r e d c h á d z a ­
j ú c i c h p o z n á m k a c h pri c h a r a k t e r i s t i k e š t y l i s t i c k é h o v ý b e r u f r a z e o l ó ­
gie. S ú tu v š a k aj n i e k t o r é š p e c i f i c k é o k o l n o s t i , k t o r é n e m o ž n o pri
sledovaní jazykovej kultúry obchádzať.
Pri svojej dialektickej protirečivosti (viac slov — celostný význam,
ustálenosť — variantnosť) dáva totiž frazeológia viacej možností na
s v o j e u p l a t ň o v a n i e . V j e d n o m p r í p a d e m ô ž e ísť o u p r e d n o s t ň o v a n i e
j e d i n e j f o r m y aj pri e x i s t u j ú c e j v a r i a n t n o s t i ( t e n d e n c i a k p e t r i f i k o -
vanosti a n i e k e d y aj k l i š é o v i t o s t i ] , v druhom zasa o využívanie celej
š k á l y prípustnej variantnosti danej frazémy. Ako ďalšia možnosť tu
existujú frazeologické aktualizácie. Každý z týchto spôsobov uplat­
n e n i a f r a z e o l ó g i e m á š p e c i f i c k ý d o s a h aj pre j a z y k o v ú kultúru. Po­
súdenie k o n k r é t n y c h prípadov závisí od funkčnosti j e d n o t l i v ý c h po­
stupov. Napr. a k t u a l i z á c i a m ô ž e byť v i s t ý c h p r í p a d o c h iba n á s i l n ý m
z á s a h o m do j e d n o t k y , k ý m v i n ý c h j e z a s a n o v ý m v ý r a z o v ý m pro­
striedkom.
Do ú v a h y tu v š a k t r e b a b r a ť aj m i k r o t e x t o v é a m i k r o š t y l i s t i c k é sú­
vislosti u p l a t ň o v a n i a f r a z e o l ó g i e . Ide n a j m ä o to, čo c i t o v a n é p o ľ s k é
a u t o r k y o z n a č i l i a k o z h a r m o n i z o v a n o s ť f r a z é m y s t e x t o m , resp. dis­
harmóniu medzi textom a frazémou. Okrem spomínaných rozporov
medzi štýlovou platnosťou frazémy a štylistickou povahou textu,
v k t o r o m s a f r a z é m a u p l a t ň u j e , m ô ž e ísť n a p r . o t a u t o l ó g i u pri vý­
z n a m e f r a z é m y a n i e k t o r é h o s l o v a pri n e j a l e b o n a o p a k o r o z p o r
medzi v ý z n a m o m f r a z é m y a v ý z n a m o m slova z kontextu. V š e t k y ta­
kéto prípady, ktoré pre stručnosť neilustrujeme, zreteľne zasahujú
aj j a z y k o v ú kultúru.
2.3. K d e s a uplatňuje f r a z e o l ó g i a
V doterajších poznámkach sme sledovali frazeológiu a spôsoby jej
z a p o j e n i a do t e x t u a k o dva z á k l a d n é m o m e n t y , p o d ľ a k t o r ý c h po­
sudzujeme súvislosti frazeológie a jazykovej kultúry. Ukazuje sa však,
že týmito dvoma r o z m e r m i sa sledované súvislosti ešte nevyčerpávajú.
Treba ešte odpovedať na otázku, kde, v akých textoch sa vôbec môže
f r a z e o l ó g i a u p l a t ň o v a ť tak, aby n e b o l a rušivým, a l e p o z i t í v n y m prv­
k o m . Aj n a t ú t o o t á z k u s m e u ž č i a s t o č n e o d p o v e d a l i p r i s l e d o v a n í
výberu frazeológie podľa štylistickej platnosti. Uvedené konštatova­
n i e v š a k t r e b a v n i e k t o r ý c h s m e r o c h doplniť. V y j d e m e zo z i s t e n í
o fungovaní frazeológie v rozličných štýlových oblastiach.
Keď s l e d u j e m e uplatňovanie frazeológie v p u b l i c i s t i c k o m texte, ľah­
ko zistíme, že v k o m e n t á r o c h , r e p o r t á ž a c h , f e j t ó n o c h alebo besedni­
c i a c h sa f r a z e o l ó g i a z v y č a j n e v y s k y t u j e dosť č a s t o . Ak si z a s a všim­
n e m e správy, najmä stručné, nekomentované, frazeológie v nich prak­
t i c k y niet. Pri sledovaní úvodníkov z a s a zisťujeme, že s a v nich po­
m e r n e z r i e d k a v o objaví aj f r a z e o l ó g i a , a l e n a r o z d i e l od e x p r e s í v ­
n y c h , „ š ť a v n a t ý c h " f r a z é m napr. z r e p o r t á ž e sú to t a k m e r vždy m e n e j
výrazné, skôr knižné ako hovorové frazémy.
Príklad z inej oblasti. Sledovali sme uplatňovanie frazeológie v kri­
t i c k ý c h aj m e t a k r i t i c k ý c h p r í s p e v k o c h V. K o c h o l a v R o m b o i d e . Z i s t e n i a
sú opäť p r e s v e d č i v é . V p o l e m i c k y l a d e n ý c h p r í s p e v k o c h o j e d n o t l i ­
vých b á s n i k o c h alebo zbierkach sa frazeológia vyskytuje bohato a roz­
m a n i t é . V. K o c h o l využíva n i e l e n š i r o k ú v a r i a n t n o s ť n i e k t o r ý c h fra­
zém, a l e vie siahnuť aj po ú č i n n e j a k t u a l i z á c i i . Napr.: Opakovanie,
matka múdrosti, nemôže byt macochou poetiky. — Aj v lyrike má
remeslo nejaké, hoc priam aj nie zlaté dno. V o v š e o b e c n ý c h , m e t a k r i ­
t i c k ý c h p r í s p e v k o c h , v k t o r ý c h s a uvažuje o p o s l a n í k r i t i k y , o j e j sú­
č a s n ý c h ú l o h á c h , je f r a z e o l ó g i a dosť z r i e d k a v ý m prostriedkom.
Čo n a p o v e d a j ú u v e d e n é p r í k l a d y ? O v h o d n o m , „ k u l t ú r n o m " , n á l e ­
žitom uplatňovaní frazeológie rozhodujú aj k o m p o z i č n é súvislosti,
s l o h o v ý p o s t u p , ž á n e r . A tu s a u k a z u j e , ž e f r a z e o l ó g i a n e m ô ž e r o v ­
n a k o úspešne vystupovať všade. Predpokladom jej úspešnosti je istý
súlad medzi základnými vlastnosťami frazémy a všeobecným význa­
mom, s é m a n t i k o u istých útvarov. Napr. správa, ktorá sa zakladá na
čisto informatívnom postupe, nemôže uplatňovať frazeológiu, pre ktorú
sú zasa príznačné t a k é vlastnosti, ako j e významová prenesenosť,
e x p r e s í v n o s ť atď. V t a k o m t o p r í p a d e by d o c h á d z a l o k p r o t i r e č i v é m u
vzťahu medzi frazémou a j e j textovým z a č l e n e n í m .
3. Z á v e r o m k o n š t a t u j e m e , že v z ť a h y m e d z i jazykovou kultúrou (kul-
t ú r n o s ť o u t e x t u ) a f r a z e o l ó g i o u sú v i a c v r s t v o v é . H o d n o t i a c i p o s t o j
m o ž n o z a u j í m a ť až po p r i h l i a d n u t í n a v š e t k y s p o m í n a n é súvislosti
j a z y k o v e j k u l t ú r y a f r a z e o l ó g i e . U v e d o m u j e m e si p r i t o m , že n á š n á č r t
s l e d o v a n ý c h súvislostí nie j e všade dosť vyvážený. Na n i e k t o r ý c h
m i e s t a c h doterajší v ý s k u m f r a z e o l ó g i e dovolil prejsť až k j e d n o t l i ­
vostiam, k ý m inde zasa nerozpracovanosť problematiky dovolila iba
dosť v š e o b e c n é k o n š t a t o v a n i a . Aj t a k v š a k p r e d p o k l a d á m e , ž e n á š
rozbor dovolí vidieť v š e t k y z á k l a d n é r o z m e r y s l e d o v a n é h o vzťahu
a orientovať ďalší výskum na jednotlivé čiastkové otázky.

Filozofická fakulta UK
Gondova 2, Bratislava

LITERATÚRA

BUTTLER, D. — S A T K I E W I C Z , H.: O t y p a c h bledów f r a z e o l o g i c z n y c h . P o

r a d n i k j e z y k o w y , 1 9 6 0 , č . 1, s. 1 2 — 2 9 ; č. 2, s. 4 9 — 6 7 .
GREGOR, F . : E š t e raz o- prísloví „psí t r i d s i a t o k " . In: A n n a l e s U n i v e r s i t a t i s
S c i e n t i a r u m B u d a p e s t i n e n s i s de R o l a n d o ( ! ) E ô t v o s N o m i n a t a e . B u d a p e s t
1975, s. 1 3 5 — 1 4 0 .
MIKO, F . : F r a z e o l o ó g i a a kultúra r e č i . S l o v e n s k ý j a z y k a l i t e r a t ú r a v š k o l e ,
25, 1978/79, s. 1 9 8 — 2 0 1 .
MLACEK, J . : Ľudová f r a z e o l ó g i a a spisovný j a z y k . Kultúra slova, 5, 1971,
s, 2 8 9 — 2 9 3 .
MLACEK, J . : O n o r m e vo frazeológii. In: Z t e ó r i e s p i s o v n é h o j a z y k a . Bra­
t i s l a v a , V e d a 1 9 7 9 ( a ) , s. 1 2 8 — 1 3 2 .
MLACEK, J . : O š t y l i s t i c k e j k l a s i f i k á c i i frazeologizmov. Jazykovedný časo­
pis, 30, 1 9 7 9 , s. 1 3 4 — 1 4 3 .
PALKOVIČ, K.: Využitie n á r e č o v e j f r a z e o l ó g i e v spisovnom j a z y k u . Kultúra
slova, 5, 1 9 7 1 , s. 1 7 7 — 1 8 1 .
S M I E Š K O V Á , E.: F r a z e o l ó g i a v praxi. In: Kultúra spisovnej s l o v e n č i n y . Red.
J. R u ž i č k a . B r a t i s l a v a , V y d a v a t e ľ s t v o SAV 1967, s. 2 5 3 — 2 5 5 .
SMIEŠKOVÁ, E.: J a z y k o v á kultúra a frazeológia. Kultúra slova, 3, 1969,
s. 2 8 9 — 2 9 3 .
ŠVARCKOPF, B. S.: J e d i n i c a f r a z e o l o g i č e s k o g o s o s t a v a j a z y k a i n o r m a . In:
Aktuaľnyje! p r o b l é m y k u l t ú r y r e č i . Red. V. G. K o s t o m a r o v a L. I. S k v o r c o v .
Moskva, Izd. Náuka 1970, s. 153—177.
Mená rozprávkových hrdinov typu Lomidrevo
MILAN MAJTÄN

Koho z nás v detstve nevzrušovali ľudové rozprávky! Ich hrdinovia,

Lomidrevo, Popolvár i Janko Hraško, dostávali v detskej mysli kon­
ina Kultúra slova, 14, 1980, č. 4
krétnu podobu, detské srdcia im verili, povzbudzovali ich a mali ra­
dosť z ich víťazstiev, pri k t o r ý c h víťazilo dobro.
M e n á r o z p r á v k o v ý c h h r d i n o v — s i l á k o v , a k o s ú Lomidrevo, Valibuk,
z viacerých variantov spracovania motívu o princeznách unesených
1
pod z e m a o s l o b o d e n ý c h , z n á m y c h zo s l o v e n s k ý c h ľudových r o z p r á v o k
Valihora, Valivrch, Skalymej, Mejskala, Železomej (Zelezimejl, Mej-
železo, Miesiželezo ( n o v š i e i Železomiesičj, Mejolovo, sú vybraté
o Lomidrevovi (Valibukovi] a o Jankovi Hraškovi. Lomidrevo, ktorého
mať za štrnásť rokov dojčila, „takú hroznú silu mal, že i tie n a j v ä č š i e
buky a duby zo z e m e a k o n a j t e n š i e k o n o p e trhal a p o o s e m i desať
k u s o v n a p l e c i d o d o m u n o s i l " ( v r o z p r á v k e Lomidrevo alebo ValU
2
buk] . Aj J a n k a H r a š k a p o d ľ a j e d n é h o s p r a c o v a n i a m a ť n a d á j a l a „ p o
trikrát deväť rokov, až zrástol n a c h l a p a , k t o r ý tie n a j h r u b š i e duby
3
a k o n a j t e n š i e k o n o p e trhal zo z e m e " , V a l i v r c h v r c h y váľal a z j e d ­
ného miesta na druhé prenášal, S k a l i m e j „skaly v rukách na prach
mial", Miesiželezo železo miesil a pod. P a r a l e l y týchto mien roz­
p r á v k o v ý c h hrdinov m o ž n o uviesť aj z č e s k ý c h , poľských, ukrajin­
s k ý c h , r u s k ý c h ľ u d o v ý c h r o z p r á v o k , z n á m e sú aj z r o z p r á v o k i n ý c h ,
4
n e s l o v a n s k ý c h národov . Napr.:
české: Tfasibuk, Drevolam, Stavkopec, Lamoles, Lamokamen, Lam-
5
skala, Skalodrť, Triocel, Drobimosaz, Kovolam, Kutihrášek
p o ľ s k é : Wyrwibuk, Wyrwidqb, Wyrwisosna, Wyrwijedlica, Wydrzy-
dqb, Rozdziradqb, Waligóra, Rozwaligóra, Zawáligóra, Kruszyskála,
6
Rozedrzyskala, Zawalidroga t Toczygroszek
u k r a j i n s k é ( z a k a r p a t s k é ] : Kryvychašča (krivé stromy vyrovnával
7
a r o v n é k r i v i l ) , Sučykamiň (drvil skaly na p r a c h )
1
POLÍVKA, J . : Súpis s l o v e n s k ý c h rozprávo.k. 1. M a r t i n 1923, s. 2 6 3 — 3 3 5 .
2
D O B Š I N S K Ý , P.: P r o s t o n á r o d n é s l o v e n s k é povesti. 1. B r a t i s l a v a , S l o v e n ­
s k é vydavateľstvo k r á s n e j l i t e r a t ú r y 1958, s. 1 4 9 — 1 6 9 . — Podľa i n é h o s p r a ­
c o v a n i a t e n t o h r d i n a ( b e z m e n a ) „buky t r h a l a na k o l e n e l á m a l " , p o d l á
ď a l š i e h o „za s e d e m r o k o u m a t e r c i c a u a t a k i m o c n í bou, že n a j v e č ú j e d l u
v i t r h o u a potom ju v r c h o u c o m do zemi z a p i c h o u (POLÍVKA, J . : op. cit., s. 3 0 3 ) .
3
D O B Š I N S K Ý , P.: op. cit., zv. 2., s. 468 (v p o z n á m k a c h ) .
4
SIROVÁTKA, O.: K p o m e r u s l o v e n s k é a č e s k é p o h á d k o v é t r a d i c e . S l o ­
v e n s k ý n á r o d o p i s , U, 1 9 6 6 , s. 3 6 1 — 3 7 7 ; HORÁLEK, K.: K n á r o d n í s p e c i f i c e
lidových pohádek. S l o v e n s k ý národopis, 16, 1968, s. 2 2 7 — 2 4 8 ( 2 4 4 ) .
5
TILLE, V.: Soupis č e s k ý c h pohádek. Díl 2. Sv. 1. P r a h a , Č e s k á a k a d é m i e
véd a u m e n í 1 9 3 4 , s. 3 8 7 — 4 3 7 ( P r i n c e z n y v podzemí, pórov. s. 416, 419, 4 3 0 ,
4 3 2 — 4 3 3 ) ; Díl 2. S v . 2. 1937, s. 4 9 9 .
6
KRZYŽANOWSKI, J . : P o l s k a b á j k a ludowa w u k l a d z i e s y s t e m a t y c z n y m . T.
1. WrO'Claw—Warszawa—Kraków, Z a k í a d Narodowy im. O s s o l i ň s k i c h . W y -
d a w n i c t o PAN 1962, s. 8 4 — 8 6 .
7
KALYN, A.: Z a k a r p a t s k é k a z k y . Užgorod, Z a k a r p a t s k é o b l a s n e vydav-
n y c t v o 1955, 212 s. (v r o z p r á v k e Ivan — k o r o v y n syn, s. 4 1 — 4 8 ) .
 r u s k é : Vertodub ( v y t r h á v a l d u b y s k o r e ň m i ) , Vernidub, Vertogor
&
( v r c h y v y v r a c a l ) , Vernigora, Pokatigorošek
Typovo sa k menám uvedených rozprávkových silákov pripájajú
m e n á Popolvár (z Popolváľ, lebo sa iba za pecou v popole váľal, pórov.
9
peciválj, Kovlad (Kovovlad), Zemotras, Vševed.
Tieto zložené m e n á rozprávkových hrdinov vznikli podľa modelov
10
s t a r ý c h z l o ž e n ý c h o s o b n ý c h m i e n t y p u Boleslav, Kazimír, Treboded ,
resp. podľa starobylých pomenovaní zamestnania, napr. *voderad
( o s a d n ý n á z o v Voderady „osada obyvateľov starajúcich sa o vodné
toky, o priechody, brody, o budovanie kanálov a p o d . " ) , * v o z o k a n (Vo-
1 1
zokany „osada poddanských p o v o z n í k o v " ) , *brezolup (Brezolupy],
koželuh, zlatokop, svetlonos, zlodej ( č e s . kolodej = k o l á r ) . Na po­
rovnanie možno uviesť ďalšie zložené slová tohto typu, napr. psovod,
pivovar, bôlhoj, kostival, kostižer, prezývky a priezviská, ako sú
Valihrach, Valehrach, Parikrupa, Stavinoha, Kosinoha, Oštinoha, Ky-
pikaša, Dusipivo a pod.
Jedným z najstarších spomedzi uvedených mien rozprávkových hr­
d i n o v j e m e n o Lomidrevo, z l o ž e n é zo z á k l a d u p o c h á d z a j ú c e h o zo s l o ­
v e s a lomiť „ l á m a ť " a z o s l o v a drevo „ s t r o m " . S l o v o drevo s významom
„ s t r o m " s ú č a s n á s l o v e n č i n a n e p o z n á . Zo s t a r š e j s l o v e n č i n y z pred-
spisovného obdobia ( 1 6 . — 1 8 . stor.) však m o ž n o uviesť z r o z l i č n ý c h
š t ý l o v ý c h v r s t i e v d o s t a č u j ú c e m n o ž s t v o d o k l a d o v , n a p r . dub — drevo,
ktere žalud nese; hrebičky jsu ovotce jednoho dreva in India; z kaž­
dého dreva rajského jez, ale z dreva umení dobrého i zlého nejez;
sedlak z jedným zatnutim drevo nezvaluje; ubohy človek drewo zotne

8
A F A N A S I E V , A. N.: N a r o d n y j e r u s s k i j e s k a z k i . T. 1.—2. Moskva, Akade-
m i j a 1 9 3 6 — 1 9 3 8 (v r o z p r á v k a c h Veďmja i s o l n c e v a s e s t r a s. 1 5 1 — 1 5 3 , Po-
k a t i g o r o š e k s. 2 7 8 — 2 8 8 ) .
9
I n é typy predstavujú m e n á Laktibrada /Loktibrada, Loktibradákj, Knoch-
tauták, Hadogaspar, Groškráľ, Kaukoňkráľ (Kaukoň kráľ, Kakan kráľ), Kom-
pitkráľ (Kompit kráľ), Červenkráľ, Svenčigazda (Svenči gazda), Vašbarát,
ž e n s k é m e n á Zlatovláska, Žltovláska, Láskykvet a Vnocipekná, a k o aj m e n á
psov Ďalekohľad, Ďalekosluch. Pórov. D O B Š I N S K Ý , P.: op. cit.
1 0
MAJTÄN, M.: N a j s t a r š i e s l o v e n s k é v l a s t n é m e n á . In. Studia A c a d e m i c a
S l o v a n a . 5. Red. J. Mistrík. B r a t i s l a v a , Alfa 1976, s. 1 9 5 — 2 0 7 ; MAJTÁN, M.:
Dedičstvo p r a s l o v a n č i n y v n a j s t a r š í c h s l o v e n s k ý c h v l a s t n ý c h m e n á c h . In: J a ­
z y k o v e d n é štúdie. 14. Red. J. R u ž i č k a . B r a t i s l a v a , V e d a , vydavateľstvo SAV
1977, s. 1 9 3 — 2 0 6 .
1 1
KRAJČOVIČ, R.: K e t y m o l ó g i i s l o v e n s k é h o názvu Voderady. Onomastica,
3, 1957 ( K r a k o v ) , s. 8 8 — 9 2 ; KRAJČOVIČ, R.: Pokus o výklad o s a d n ý c h názvov
typu Vozokany. In: Zborník F i l o z o f i c k e j fakulty Univerzity K o m e n s k é h o . Phi-
l o l o g i c a . 16 ( A ) . Red. E. Paulíny. B r a t i s l a v a , S l o v e n s k é p e d a g o g i c k é n a k l a ­
dateľstvo 1964, s. 8 3 — 8 7 .
ku spálení; dve dreva sťal v Rakytine. V m e n e Lomidrevo je teda
d o l o ž e n ý s t a r o b y l ý , v m i n u l o s t i c e l o s l o v a n s k ý v ý z n a m s l o v a drevo, do­
l o ž e n ý n a p r . v r u s . derevo „strom" i „drevo (ako m a t e r i á l ) " , drova
„ ( p a l i v o v é ] d r e v o " . S l o v o strom, známe zo súčasnej češtiny, sloven­
činy a lužickej srbčiny, je novšie.
V m e n á c h Skalimej, Zelezimej, Mejskala, Mejželezo, Mejolovo je zá­
k l a d p o c h á d z a j ú c i z o s l o v e s a mať ( < m § t i ) „mädliť, húžvať, miesiť"
( p ó r o v , v a r i a n t y t o h t o m e n a Miesiželezo, Hužvár), ktoré sa v súčasnej
spisovnej slovenčine hodnotí ako knižné, ale je známe z viacerých
s t r e d o s l o v e n s k ý c h n á r e č í ( n a p r . má omatú nohu od topánky).
V š e t k y s p o m e n u t é m e n á sú zložené zo slovesného a z m e n n é h o
( z á m e n n é h o ) z á k l a d u . M o ž n o i c h rozdeliť n a dve s k u p i n y :

Lomidrevo Skalimej
Valibuk Zelezimej IŽelezomej
Valihora Popolvár [ <Popolváľ)
Valivrch Kovovlad/Kovlad
Kopivrch Zemotras
Mejskala V'seved
Mejželezo
Mejolovo
Miesiželezo

Ako s m e už u k á z a l i , sú to m e n á v e ľ m i s t a r é a u t v o r e n é podľa m o ­
delu s t a r ý c h z l o ž e n ý c h s l o v a n s k ý c h o s o b n ý c h mien, z l o ž e n ý c h po­
menovaní z a m e s t n a n i a a ďalších zložených podstatných mien. Rov­
n a k o sú utvorené m e n á rozprávkových hrdinov tohto typu aj v iných
s l o v a n s k ý c h j a z y k o c h . Za z m i e n k u stojí to, že t a k m e r v š e t k y m e n á
tohto typu v č e s k ý c h r o z p r á v k a c h sú z Moravy, z v a l a š s k ý c h a z h o -
ráckych nárečí.

jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV

Nálepkova 26, Bratislava

O názvoch kysličky v slovenčine

ANTON HABOVŠTIAK

J e d n a zo v š e o b e c n e z n á m y c h a n a c e l o m S l o v e n s k u r o z š í r e n ý c h
r a s t l í n j e a j kyslitka (Oxalis acetosella L . ) . Je to šťavnatá, ďateline
podobná lesná rastlina s kyslou príchuťou, so srdcovitými listami, po­
krytými na ich rube riedkymi chlpmi. Rastie na vlhkých, tônistých
a humóznych miestach, najmä v listnatých, miešaných a ihličnatých
l e s o c h . N a S l o v e n s k u a] i n d e b o l a už d á v n e j š i e z n á m a v ľ u d o v o m
lekárstve ako liečivá rastlina. Používala sa na prípravu kyseliny mrav­
č e j , vo f a r b i a r s t v e a k o č i s t i a c i p r o s t r i e d o k a zúžitkúvala sa aj pri prí­
p r a v e n á p o j o v , p o l i e v o k a š a l á t o v ( M á j o v s k ý — K r e j č a , 1 9 6 5 , s. 3 0 4 ) .
Tak ako pre iné liečivé rastliny je často príznačná bohatá lexikálna
diferenciácia, ani k y s l i č k a nie je v tomto s m e r e výnimkou. Pre bohatú
j a z y k o v o z e m e p i s n ú v a r i a b i l n o s ť , a k o aj pre n i e k t o r é o s o b i t n o s t i sú­
visiace s motiváciou jednotlivých názvov a pre ich osobitný vzťah
k s l o v n e j z á s o b e s p i s o v n é h o j a z y k a v š i m n e m e si n á z v y t e j t o r a s t l i n y
podrobnejšie.
Pri výskumoch pre lexikálnu časť Atlasu slovenského jazyka podľa
D o t a z n í k a p r e v ý s k u m s l o v e n s k ý c h n á r e č í I I v r. 1 9 6 5 — 1 9 7 1 sme
zistili, že pre v ä č š i n u s l o v e n s k ý c h n á r e č í sú c h a r a k t e r i s t i c k é z v ä č š a
dvojslovné názvy v podobe združeného pomenovania.
/. N a j r o z š í r e n e j š i e n á z v y n a p o m e n o v a n i e k y s l i č k y sú s p o j e n i a pod­
s t a t n ý c h m i e n kapusta, ďatelina, šťava (štiav/ s tvarmi prídavného
m e n a zajačí. Sú to názvy:
1. zajačia (zajačá, zajaca, zajäčä, zajašä, zajačkova, zajačikova, za-
jacováj kapusta, jednotlivo aj zajačia kapusnica a kapusnička; ka­
pustička;
2. zajačia ďatelina (dzacelina, zacelina, jatelina, gatelina, gatelina,
getelina; jatelinka a gätelinkaj; trojka; komanica, komaníčka; ko-
ničina i koničinka;
3. zajačia šťava (ščava, ščaba, štiavaj a zajačí štiav (šťáu, ščiav,
šťáf, štíal, šťal, ščálj; šťavel (ščavelj; šťavina, štiavnická, šťavík.
S p o j e n i a tohto prídavného m e n a s inými podstatnými m e n a m i sú
u ž z r i e d k a v e j š i e . Z a z n a m e n a l i s m e i b a s p o j e n i a zajačia tráva, soška,
kvašnina, kvašlinka; zajačí lístok, šalát, mlieč a zub; jednotlivo je
z n á m y aj jednoslovný názov zajačka.
II. P o u ž í v a j ú s a v š a k a j ( z v ä č š a d v o j s l o v n é ) n á z v y u t v o r e n é o d n i e ­
k o ľ k ý c h i n ý c h p o d s t a t n ý c h a p r í d a v n ý c h m i e n . R o z š í r e n é sú s p o j e n i a
so s l o v a m i :
1. ďatelinka: kislá ďatelina (ďatelinkaj, kisuá jatelina, kisela i kí-
selková jatelinka, planá jatelina, divá (dzivá/ ďatelina (getelina],
dzívá komanica, biela (bíná) datelinka (jatelinka), smradľavá ďa­
telina;
2. štiav: konskí štiav, konská ščava (ščaba), kukučkina šťava, vtáčia
šťava (ptáča ščava), kohútí štiav;
3. kapusta: kukučkina i kukučia kapusta, žabia i zverčia kapusta.
4. Z i n ý c h z d r u ž e n ý c h p o m e n o v a n í s ú v s l o v e n s k ý c h n á r e č i a c h e š t e
z n á m e planá gombačka, divá mrkev, kvasná tráva, konská kvasnička,
vtáčia soška (šouška), ftača kvašnina, diví kiseľ.
III. Z geografického hľadiska tieto názvy neutvárajú pevne ohra-

m « Kultúra slova. 14, 1980, č. 4

n i č e n é oblasti. Možno však konštatovať, že n a j r o z š í r e n e j š i e p o m e n o ­
v a n i e zajačia kapusta je príznačné pre väčšinu stredoslovenských ná­
rečí, bývalú Trenčiansku stolicu a časť východoslovenského územia.
S p o j e n i a zajačia štava a konskí štiav sú z n á m e n a Horehroní, v Ge­
m e r i , n a S p i š i i v č a s t i Š a r i š a . S p o j e n i e s o s l o v o m ďatelina sa vysky­
tuje v Turci, jednotlivo n a Orave, v Tekove, Honte a Novohrade.
Pri v ý s k u m e s a zistili aj j e d n o s l o v n é názvy. Z n i c h j e n a j z n á m e j ­
š i a kislička, z r i e d k a v e j š i a b ý v a kiselica, kíselička, kiselka fkiseyka),
kiselička. Tieto názvy sú z n á m e n a j m ä v južnej časti západosloven­
s k ý c h n á r e č í . N a o k o l í T o p o ľ č i a n s a r o z š í r i l koništial (konišťál, ko-
ništár), v Z e m p l í n e a U ž s k e j s t o l i c i kvašnina, kvašnica, kvasnička.
Ako jednoslovné názvy na pomenovanie kysličky získali explorátori
e š t e n á z v y štiav (šťal), šťavel, šťavík; kukučka; žemlička; kapustička,
soška j šuškaj. Tieto názvy sa však vyskytujú sporadicky. Údaje sa
získali iba z jednotlivých dedín, preto ani neutvárajú súvislú oblasť.
Získaný n á r e č o v ý m a t e r i á l zreteľne svedčí o tom, že na c e l o m
území S l o v e n s k a sa používajú iba d o m á c e názvy, resp. slová utvo­
r e n é od slov d o m á c e j p r o v e n i e n c i e . Cudzieho pôvodu j e len soška
( z m a ď . sóska = šťaveľ), známa jednotlivo na južnej oblasti Slo­
venska.
IV. P o m e n o v a n i a k y s l i č k y ( z d r u ž e n é p o m e n o v a n i a , a k o a j j e d n o ­
s l o v n é n á z v y ) sú — a k o vidno — pestré. I c h j e d n o t l i v é podoby po­
u k a z u j ú n a r o z m a n i t ú m o t i v á c i u pri i c h u t v á r a n í . Z r o z b o r u t ý c h t o
p o m e n o v a n í vyplýva, že táto u s t a v i č n e z e l e n á a k r e h k á r a s t l i n a vraj
„slúži ako potrava pre zvieratá". Pripomínajú to združené pomenova­
n i a s p r í d a v n ý m i m e n a m i zajačia (zajačkovaj kapusta, ďatelina, šťa­
va; konskú, vtáčí, zajačí, kohútí štiav (i j e d n o s l o v n ý názov koništial<
konský štiav/, kukučkina, kukučia, žabia a zverčia kapusta, konská
kvasnička, vtáčia kvašnina. Na poľný ( l e s n ý ) c h a r a k t e r upozorňujú
p o m e n o v a n i a divá mrkev, diví kiseľ, planá gombačka.
N a p o m e n o v a n i e s a v š a k využívajú aj iné v l a s t n o s t i t e j t o l e s n e j
rastliny, n a j m ä pre ňu p r í z n a č n á k y s l á chuť. S v e d č i a o tom s p o j e n i a
s o s l o v a m i kapusta ( n á z o v kapusta označuje najmä kyslú kapustu),
kislá, kiselá i kiselkavá ďatelina (jatelina/, i jednoslovné názvy ako
kislička /kiselka, kiselica), kvašnica, kvašnina (kvasná tráva; vý­
c h o d o s l o v e n s k é s l o v o kvašni s a p o u ž í v a vo v ý z n a m e „ k y s l ý " ) , s l o v á
štiav, štava a ich obmeny.
N á z v y v p o d o b e z d r u ž e n ý c h p o m e n o v a n í s o s l o v o m ďatelina (ďa­
telinka, koničina, trojka) sa utvorili na z á k l a d e podobnosti k y s l i č k y
(Oxalis/ s ď a t e l i n o u (Trifolium), ktorá rastie na lúkách a ktorá sa
pestuje aj ako k r m o v i n a pre statok.
V. M a t e r i á l z o s l o v e n s k ý c h n á r e č í u k a z u j e , ž e z g e o g r a f i c k é h o h ľ a ­
d i s k a n a j r o z š í r e n e j š i e n á z v y do s p i s o v n é h o j a z y k a n e p r e n i k l i , l e b o
ako spisovný výraz a zároveň ako odborný termín sa v slovenčine
ustálil jednoslovný názov kyslička. Doklady na túto podobu sú však
zo s l o v e n s k ý c h n á r e č í z r i e d k a v é a v y s k y t u j ú s a s k ô r iba j e d n o t l i v o ,
nie na súvislej zemepisnej oblasti. Na toto slovo a jeho slovotvorné
obmeny je najviac dokladov v južnej oblasti západoslovenských nárečí.
A predsa sa toto slovo stalo aj odborným termínom. Príčin j e viac.
T e ó r i a a p r a x u s t a ľ o v a n i a o d b o r n ý c h t e r m í n o v u k á z a l a , že pre po­
t r e b y p r a x e sú n a j v y h o v u j ú c e j š i e j e d n o s l o v n é názvy, a to aj v bo­
tanike, hoci v nárečiach sa názvy v podobe združených pomenovaní
využívali veľmi často v tomto významovom okruhu, častejšie ako
v i n ý c h . Pri voľbe t e r m í n u p r e p i s o v n ý j a z y k s a tu u p l a t n i l a z á s a d a
krátkosti (stručnosti] termínu a n a p o k o n aj k r i t é r i u m motivačnej
z r e t e ľ n o s t i ( M a s á r , 1 9 7 6 , s. 1 8 , 2 4 ] .
M o ž n o e š t e s p o m e n ú ť , ž e n á z o v kyslička s a d o s t á v a do o d b o r n e j
literatúry p o m e r n e n e s k o r o , až z a č i a t k o m štyridsiatych rokov (Buffa,
1 9 7 4 , s. 3 1 8 ) ; z o s t a r š e j l i t e r a t ú r y j e m á l o z n á m y . A k o z á v ä z n ý , o d ­
borný t e r m í n sa z a č í n a používať n a j m ä v S l o v e n s k e j b o t a n i c k e j no­
m e n k l a t ú r e ( 1 9 5 4 , s. 9 2 ) .
Názvy zajačia kapusta i zajačia ďatelinka sú v š a k v h o v o r e n e j po­
dobe spisovného jzyka dobre známe a využívajú sa dakedy aj v krás­
nej literatúre. Ako odborný termín na pomenovanie kysličky (Oxalisj
i c h však n e m ô ž e m e používať.
N á z o v kyslička svedčí o tom, že pri ustaľovaní odbornej t e r m i n o ­
lógie nerozhodovalo iba geografické rozšírenie istého slova, ale že sa
pri v ý b e r e o d b o r n é h o t e r m í n u p r i z e r a l o aj n a i n é o k o l n o s t i .
N a p o k o n možno ešte dodať, že b o h a t á skupina názvov k y s l i č k y
(Oxalisj v s l o v e n s k ý c h n á r e č i a c h súvisí s c e l k o v ý m c h a r a k t e r o m tejto
r a s t l i n y . L i e č i v é i š k o d l i v é r a s t l i n y , a k o aj r a s t l i n y , k t o r é ľud v y u ž í v a l
na r o z m a n i t é ciele, napr. v ľudových spôsoboch l i e č e n i a alebo aj má­
gii, z v y č a j n e s a v y z n a č u j ú v ý r a z n o u l e x i k á l n o u č l e n i t o s ť o u . K y s l i č k a
patrí k tomuto druhu rastlín.

Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV

Nálepkova 26, Bratislava

LITERATÚRA

BUFFA, F.: Vznik a vývin s l o v e n s k e j b o t a n i c k e j n o m e n k l a t ú r y . K histórii

s l o v e n s k é h o o d b o r n é h o s l o v n í k a . 1. vyd. B r a t i s l a v a , V y d a v a t e ľ s t v o SAV 1972.
428 s.
D o t a z n í k pre výskum s l o v e n s k ý c h n á r e č í I I . L e x i k á l n u č a s ť zostavil A.
Habovštiak. B r a t i s l a v a , SAV 1964 ( r o z m n . ) .
M Ä J O V S K Ý , J . — KREJČA, J . : R a s t l i n y lesov. I. 1. vyd. B r a t i s l a v a , Obzor
1965. 387 s.
 C
MA ÄR I • O kritériu systémovosti v terminológii. Aktuálne problémy
l i n g v i s t i c k e j t e r m i n o l ó g i e . Zborník m a t e r i á l o v zo z a s a d n u t i a K o m i s i e p r e
l i n g v i s t i c k ú t e r m i n o l ó g i u pri Medzinárodnom k o m i t é t e slavistov. Red. J. He­
r e c k ý . B r a t i s l a v a , V e d a 1976, s. 1 7 - 2 6 .
S l o v e n s k á b o t a n i c k á n o m e n k l a t ú r a . B r a t i s l a v a , V y d a v a t e ľ s t v o SAV 1974.
227 s.

ROZLIČNOSTI

Stornovať — nedok. stornúvať

Istý pracovník Východoslovenských železiarní v Košiciach nám na­
p í s a l , ž e v a d m i n i s t r a t í v n e j p r a x i č a s t o p o u ž í v a j ú v ý r a z storno, ako
a j s n í m s ú v i s i a c e s l o v e s o stornovať. No keď m a j ú i s t é m u podniku
oznámiť, že rušia s v o j e o b j e d n á v k y (t. j . v p r í t o m n o m č a s e ] , nevidí
s a i m s l o v e s o stornovať v h o d n é ( n a p r . v o v y j a d r e n í Stornujeme naše
objednávky číslo to a to), lebo jeho dej sa vzťahuje n a budúcnosť.
P r e t o by potrebovali s l o v e s o , k t o r é b y túto č i n n o s ť v y j a d r o v a l o v prí­
t o m n o s t i . P i s a t e ľ listu k l a d i e otázku, či by to n e m o h l a byť — a n a l o ­
g i c k y p o d ľ a d v o j i c e zrušiť — rušiť — p o d o b a tornovať.
M i e n k u p i s a t e ľ a o d e j i s l o v e s a stornovať potvrdzuje z odborných
príručiek Slovník slovenského jazyka, v ktorom sa sloveso stornovať
( p ó r o v . I V . zv., 1 9 6 4 , s. 2 6 4 ) o z n a č u j e a k o d o k o n a v é . T o z n a č í - ž e j e h o
dej j e obmedzený n a n a j m e n š i u možnú mieru a tvar prítomníka vy­
jadruje budúci dej, t a k a k o j e to b e ž n é pri d o m á c i c h s l o v e s á c h typu
napísať — napíšem, spustiť — spustím, prísť — prídem. Takéto jed­
n o z n a č n é z a r a d e n i e s l o v e s a u t v o r e n é h o z prevzatého základu (v da­
n o m p r í p a d e j e z á k l a d o m č a s ť storno-) medzi dokonavé slovesá je
v spisovnej s l o v e n č i n e skôr v ý n i m k o u a k o pravidlom. B e ž n é je, že
takto utvorené slovesá sú v slovenčine obojvidové, napr. syntetizovať,
typizovať, galvanizovať, falzífikovať, kategorizovať, katalogizovať, pri­
č o m si n a j č a s t e j š i e pri n i c h u v e d o m u j e m e n e d o k o n a v o s ť i c h deja; do-
konavosť výraznejšie vystupuje v minulom č a s e (napr. falzifikoval
dokumenty; svoje výskumy syntetizoval v diele...) alebo v trpnom
p r í č a s t í ( n a p r . typizovaný výrobok, galvanizované železo, falzífiko-
vaná listina). Iba m e n š i a časť slovies utvorených z prevzatých zákla­
d o v s a v s l o v e n č i n e z a r a ď u j e m e d z i d o k o n a v é , n a p r . demaskovať, de­
portovať, dezignovať (pri týchto slovesách sa pravdepodobne uvedo­
m u j e a k o p r e d p o n a č a s ť de-, k t o r á z o d p o v e d á č a s t o s l o v e n s k e j p r e d ­
p o n e od-, p ó r o v . n a p r . p o d o b u odmaskovať).
P r i s l o v e s e stornovať, p r a v d a ž e , n e j d e o p r e d p o n u s-, l e b o — a k o s m e
u ž p o v e d a l i — j e h o z á k l a d o m j e s l o v o storno, ktoré je talianskeho
p ô v o d u . K e ď ž e s a v š a k d e ] s l o v e s a stornovať chápe ako dokonavý,
j e p r a v d e p o d o b n é , že s a t o t o s l o v e s o p r i r a ď u j e vo v e d o m í S l o v á k o v
k t a k ý m s l o v e s á m , a k o s ú sformovať, sformalizovať, sfilmovať, sfana­
tizovať, spopularizovať, spropagovať, sportrétovať, ktorých dokonavosť
j e d n o z n a č n e s i g n a l i z u j e s l o v e n s k á p r e d p o n a s- t a k a k o v d o m á c i c h
s l o v e s á c h spracovať, skriviť, skosiť, stíšiť a ďalších (o t a k o m t o for­
m á l n o m s t o t o ž n e n í s l o v e s a stornovať s predponovými slovesami typu
sformovať s v e d č í n a p o k o n aj p i s a t e ľ o m u v á d z a n á n e j e s t v u j ú c a z d a n ­
livo bezpredponová podoba tornovať/.
K e ď ž e s a d e j s l o v e s a stornovať uvedomuje ako dokonavý a vyjadro­
v a c i a p o t r e b a si v y n u c u j e s l o v e s o s n e d o k o n a v ý m d e j o m , t r e b a z d o k o -
n a v é h o slovesa príslušným slovotvorným postupom utvoriť n e d o k o n a v é
s l o v e s o . A n a l o g i c k y p o d ľ a d v o j í c demaskovať (dok.) — demaskúvať
( n e d o k . ) , dešifrovať ( d o k . ) — dešifruvať ( n e d o k . ) , demontovať (dok.)
— demontúvať ( n e d o k . ) , predimenzovať ( d o k . ) — predimenzúvať (ne­
d o k . ) , prediskutovať ( d o k . ) — prediskutúvať ( n e d o k . ) m ô ž e m e prí­
p o n o u -úvať u t v o r i ť z d o k o n a v e j p o d o b y stornovať nedokonavú podobu
stornúvať. A k p o v i e m e , ž e stornúvame naše objednávky číslo to a to,
j e d n o z n a č n e i d e o p r í t o m n ý č a s . P o d o b a stornúvať plní funkciu nedo-
k o n a v e j p o d o b y s l o v e s a stornovať veľmi presne, hoci potenciálne m á
aj o p a k o v a c í v ý z n a m . V o v i d o v o m s y s t é m e s l o v e n č i n y - v š a k p o d o b a
stornúvať — a podobne ani ostatné uvedené podoby slovies s prípo­
n o u -úvať — nefunguje ako opakovacia takisto, ako nemajú platnosť
o p a k o v a c í c h n a p r . a n i p o d o b y spracúvať (vo vzťahu k dokonavému
spracovať j a l e b o vymenúvať ( v o v z ť a h u k d o k o n a v é m u vymenovať j.
Vo v š e t k ý c h t ý c h t o p r í p a d o c h ide o dvojice s l o v i e s u t v o r e n é n a zá­
k l a d e p r o t i k l a d u d o k o n a v é h o a n e d o k o n a v é h o s l o v e s n é h o vidu. Prí­
p o n a -úvať s l ú ž i s í c e a j n a t v o r e n i e o p a k o v a c í c h s l o v i e s , a k o s ú ku-
púvať, hodúvať, letúvať, a l e t i e s a t v o r i a z n e d o k o n a v ý c h s l o v i e s ku­
povať, hodovať, tetovať, nie sú t e d a vidovým n á p r o t i v k o m d o k o n a v ý c h
slovies, a k o j e to pri p o d o b e spracovať.
N a v y j a d r e n i e n e d o k o n a v é h o vidu, p r a v d a ž e , n e m o ž n o použiť n e ­
j e s t v u j ú c u a n e p r i e z r a č n ú ( n e z r o z u m i t e ľ n ú ) p o d o b u tornovať, ktorú
spomína pisateľ.
N a p o k o n sa žiada dodať, že n a v y j a d r e n i e významu, k t o r ý m á slo­
v e s o stornúvať, m o ž n o v h o d n e u p o t r e b i ť aj n e d o k o n a v é p o d o b y do­
m á c i c h s l o v i e s rušiť a l e b o odvolávať: rušíme (odvolávame] naše ob­
jednávky číslo . . . V y j a d r í m e s a t a k c e l k o m j e d n o z n a č n e a n a v y š e a j
v š e o b e c n e z r o z u m i t e ľ n e . O d p o r ú č a m e t e d a aj v a d m i n i s t r a t í v n e j praxi
používať radšej v š e o b e c n e zrozumiteľné a vžité d o m á c e s l o v e s á rušiť
a l e b o odvolávať (objednávky a pod.).
J. Kačala
Zoo — rod a skloňovanie
Z p o r a d e n s k e j praxe m á m e skúsenosti, že s a žiadajú podrobnejšie
i n f o r m á c i e o p o d s t a t n o m m e n e zoo, n a j m ä o j e h o r o d o v o m z a r a d e n í
a možnosti skloňovania.
Možno predpokladať, že i n f o r m á c i e o rodovom zaradení a s k l o ň o ­
v a n í h o v o r o v é h o p o d s t a t n é h o m e n a zoo v o v ý z n a m e „ z o o l o g i c k á z á ­
h r a d a " bude záujemca hľadať najprv v Pravidlách slovenského pra­
v o p i s u a k o n a j b e ž n e j š i e p o u ž í v a n e j j a z y k o v e j p r í r u č k e ; tu s a v š a k
s l o v o zoo n e u v á d z a . J e z a z n a č e n é i b a v S l o v n í k u s l o v e n s k é h o j a z y k a
a v s l o v n í k o c h c u d z í c h s l o v . O k r e m t o h o o s l o v e z o o p í s a l L. D v o n č
v č a s o p i s e S l o v e n s k á r e č [29, 1 9 6 4 , s. 1 8 7 a n . ) . L e n ž e i n f o r m á c i e
v t ý c h t o p r a m e ň o c h n i e sú j e d n o t n é . V S l o v n í k u s l o v e n s k é h o j a z y k a
( V , 1 9 6 5 ) j e h e s l o zoo s p r a c o v a n é t a k t o : z o o , z o a s t r . i z o o n e s k l . ž.
i str. T a k ý m t o s p r a c o v a n í m sa dávajú dvojaké možnosti používania:
1. p r i s l o v e z o o s a n a z n a č u j e m o ž n o s ť s k l o ň o v a n i a v s t r e d n o m r o d e
p o d ľ a v z o r u mesto t ý m , ž e s a u v á d z a 2. p á d j e d n o t n é h o č í s l a ; 2 . s l o v o
zoo j e n e s k l o n n é p o d s t a t n é m e n o ž e n s k é h o a l e b o s t r e d n é h o r o d u ( t . j .
pri g r a m a t i c k e j zhode p o d m i e ň u j ú c e ž e n s k ý alebo stredný rodový tvar
podradeného slova, napr. prídavného m e n a alebo slovesného tvaru:
bratislavské zoo, v bojnickej zoo, zoo bolo zatvorené). Často použí­
vaný Malý slovník cudzích slov (Šalingová—Šaling—Peter, 1965)
uvádza slovo zoo ako n e s k l o n n é a stredného rodu, najnovší S l o v n í k
c u d z í c h slov ( I v a n o v á - Š a l i n g o v á — M a n í k o v á , 1 9 7 9 ) uvádza už aj tvar
zoa. L . D v o n č v S l o v e n s k e j r e č i h o d n o t í s l o v o z o o a k o n e s k l o n n é p o d ­
statné m e n o iba ženského rodu a uvádza na to aj 5 presvedčivých
dokladov. V y c h á d z a z predpokladu, že ženský rod podstatného m e n a
zoo s a z a c h o v á v a z o z d r u ž e n é h o p o m e n o v a n i a zoologická záhrada,
r e s p . z a c h o v á v a s a r o d p o d s t a t n é h o m e n a záhrada ako základného,
u r č e n é h o č l e n a s p o j e n i a zoologická záhrada. Ď a l e j zisťuje, že pre
s k l o ň o v a n i e podstatného m e n a zoo niet v s y s t é m e ž e n s k ý c h podstat­
ných mien opory, preto ostáva nesklonné.
T o t o k o n š t a t o v a n i e j e s p r á v n e , a l e n i e ú p l n é v t o m z m y s l e , že s l o v o
zoo m ô ž e m a ť , a t o o p r á v n e n e , a j s t r e d n ý r o d . F a k t , ž e s a p o d s t a t n é
m e n o zoo p o u ž í v a a j ( a k b e r i e m e d o ú v a h y u v á d z a n é s l o v n í k y , m o ž n o
povedať, že vlastne č a s t e j š i e ) v strednom rode, je odôvodnený tým, ž e
s l o v o zoo j e z a k o n č e n é n a s a m o h l á s k u -o, k t o r á j e r o d o v o s i l n o u p r í ­
p o n o u v s t r e d n o m r o d e . Z a r a ď u j e s a t a k do s k u p i n y p r e v z a t ý c h s l o v
z a k o n č e n ý c h n a -o, p r e d k t o r ý m p r e d c h á d z a s a m o h l á s k a . N a p r . kakao,
malcao, rodeo, trio, duo, štúdio, rádio. Preto možno pozorovať ten­
denciu, že sa podstatné m e n o zoo aspoň v n i e k t o r ý c h pádoch z a č í n a
n a j m ä v h o v o r e n ý c h prejavoch skloňovať. Pri zaradení k ž e n s k ý m
podstatným menám nemá pre skloňovanie oporu, preto ako ženské
p o d s t a t n é m e n o m ô ž e byť iba n e s k l o n n é .
Ako j e to s m o ž n o s ť o u s k l o ň o v a n i a p o d s t a t n é h o m e n a zoo v s t r e d ­
n o m rode. Túto možnosť totiž n a z n a č u j e Slovník s l o v e n s k é h o j a z y k a
uvádzaním druhého pádu j e d n o t n é h o čísla bez a k e j k o ľ v e k obmedzu­
j ú c e j p o z n á m k y . Z p r a x e v š a k v i e m e , že n a rozdiel od p o d s t a t n ý c h
m i e n s t r e d n é h o r o d u t y p u kakao, rodeo ap. sa pri s l o v e zoo n e v y u ž í v a
c e l á p a r a d i g m a , h o c i by to bolo t e o r e t i c k y m o ž n é . V l e x i k á l n o m ar­
c h í v e J a z y k o v e d n é h o ú s t a v u Ľ. Š t ú r a S A V j e p r e k v a p u j ú c o m á l o d o k l a ­
dov n a toto i n a k dosť f r e k v e n t o v a n é slovo ( i b a 3 ) a podľa n i c h t e d a
ani n e m o ž n o usudzovať, a k á je skutočná frekvencia rodového zara­
denia a pádových tvarov slova zoo. Musíme vychádzať z vlastného
j a z y k o v é h o p o v e d o m i a a p o z o r o v a n i a úzu a k o n š t a t o v a ť , že f r e k v e n c i a
pádových prípon je nízka, že sa teda slovo zoo s k l o ň u j e zriedka, aj
t o i b a v n i e k t o r ý c h p á d o c h . P o u ž í v a s a p r a v d e p o d o b n e i b a 2. p á d
j e d n o t n é h o č í s l a (ideme do zoa) a 7. p á d j e d n o t n é h o č í s l a (za bra­
tislavským zoom vzniká nová výstavba/. P r a v d a j e , ž e zoo j e h o v o r o v é
slovo a n a j m ä v písaných prejavoch sa používa predovšetkým názov
zoologická záhrada a l e b o sa slovo zoo n e s k l o ň u j e .
Možno uzavrieť, že g r a m a t i c k á c h a r a k t e r i s t i k a hovorového podstat­
n é h o m e n a zoo, a k o j e u v e d e n á v S l o v n í k u s l o v e n s k é h o j a z y k a , z o d ­
p o v e d á s k u t o č n é m u úzu, a l e s i s t ý m o b m e d z e n í m . U v e d e n í m 2. p á d u
j e d n o t n é h o č í s l a s a tu n a z n a č u j e m o ž n o s ť s k l o ň o v a n i a vo v š e t k ý c h
pádoch a v obidvoch číslach, resp. sa nevylučuje. V skutočnosti sa
v š a k v š e t k y pádové tvary nevyužívajú, sú zriedkavé, b a m o ž n o pove­
dať, že n a j m ä v m n o ž n o m čísle by ich používanie z n e l o n á s i l n e , ne­
z v y č a j n e a n e z a p a d a l o b y do s p i s o v n é h o p r e j a v u .
E. Smiešková

Nakládka, nie nakládka

V ý r a z n ý r o z v o j s l o v n e j z á s o b y s p i s o v n e j s l o v e n č i n y s p ô s o b u j e , že
s a do p o u ž í v a n i a d o s t á v a j ú i t a k é s l o v á , k t o r é e š t e n e z a z n a m e n á v a j ú
j a z y k o v é príručky. Nečudo, že sa podaktoré z nich objavujú i v n e n á ­
l e ž i t e j p o d o b e . V š i m l i s m e s i t o p r i s l o v e nakládka použitom v tex­
t o c h : Nakládka bez väčších výkyvov ( P r a v d a , 2 2 . 8. 1 9 7 9 ) a Príklady
úspešných podnikov vo vykládke i nakládke tovaru (tamže, 15. 12.
1979).
N á z v y d e j o v u t v o r e n é o d n e d o k o n a v ý c h s l o v i e s p r í p o n o u -ka si
spravidla ponechávajú kvalitu slovotvorného základu. Takto sa utvorili
n a p r . s l o v á dochádzka, obchádzka, prechádzka, vychádzka; donáška,
prenáška, znáška; prihrávka, rozohrávka, nahrávka; narážka, porážka,
urážka, zrážka; okopávka, prekopávka, vykopávka a i. V ý z n a m o v ý m
p o s u n o m v z n i k l i a ] p o m e n o v a n i a v e c í , a k o n a p r . objednávka, obliečka,
poukážka, prihláška, subdodávka, zarážka, utvorené rovnakým slo­
votvorným postupom. Iba názvy vecí bez odtienku dejovosti m á v a j ú
d l h é p r e d p o n y : nálepka, priehradka, príchytka, zápražka, zástrčka,
a l e a n i t i e n i e d ô s l e d n e , n a p r . zarážka, obálka. Názvy vecí sa najčas­
t e j š i e t v o r i a od d o k o n a v ý c h s l o v i e s a pri o d v o d z o v a n í sa k r á t i a dlhé
samohlásky slovotvorného základu, ako napr. v slovách návratka
( o d navrátit) a l e b o výšivka ( o d n e d o k o n a v é h o s l o v e s a vyšívať). Lež
ak j e v s l o v o t v o r n o m z á k l a d e d v o j h l á s k a , upúšťa sa od k r á t e n i a a de­
r i v á t y n a d o b ú d a j ú t a k é t o p o d o b y : nádievka, námietka, nátierka, zá­
mienka, zásielka, závierka, prípadne vznikajú dublety: návlečka/ná-
vliečka.
I s l o v o nakládka je pomenovanie deja a jeho synonymom je slo­
v e s n é p o d s t a t n é m e n o nakladanie. U t v o r e n é j e v š a k zo z á k l a d u s krát­
k y m i s a m o h l á s k a m i , z o s l o v e s a nakladať. Dlženie v ňom je zhodné
s d ĺ ž e n í m v o d b o r n ý c h t e r m í n o c h u t v o r e n ý c h od s l o v e s n é h o z á k l a d u
-klad-ať. Slovník slovenského jazyka zaznamenáva tieto deriváty:
vykládka ( V , 2 3 3 ) , skládka ( I V , 8 0 ) , prekládka (III, 4 6 8 ) , prikládka
( I I I , 5 6 3 ) , pokládka ( I I I , 1 8 8 ) a obkládka ( I I , 4 2 2 ) . No iba slovo
prekládka s a d o s t a l o do P r a v i d i e l s l o v e n s k é h o p r a v o p i s u a do (Drav­
c o v e j a L a c o v e j P r í r u č k y s l o v e n s k é h o p r a v o p i s u p r e š k o l y . S l o v o na­
kládka s a v č e ľ a d i u v e d e n ý c h o d v o d e n í n vidí c e l k o m s y s t é m o v é .
Rozdielne dlženie hlások je spojené s rozlišovaním významu slov
d v o j i c e skládka ( s k l a d a n i e t o v a r u i z l o ž e n ý t o v a r ) a skládka (záhyb,
r i a s a n a l á t k e ) , vyrážka ( v r i e d o k ) a vyrážka (druh m ú k y ) . Rodové
r o z l í š e n i e s p r e v á d z a d v o j i c e obkládka ( o b k l a d a n i e ) a obkladok (malý
o b k l a d ) , navážka ( n a v á ž a n i e i t o , č o s a n a v o z i l o ) a návažok (odvá­
ž e n é m n o ž s t v o ) . A n a l o g i c k y r o z l i š u j e m e v ý z n a m s l o v a nakládka (na­
k l a d a n i e ) a nakládok (výdavok).
P o d o b y nakládka a vykládka n a c h á d z a m e i v písomnostiach pod­
n i k o v v y u ž í v a j ú c i c h ž e l e z n i č n ú d o p r a v u . Aj v r o z h l a s o v ý c h v y s i e l a ­
niach sme postrehli ich výslovnosť v súhlase s týmto zaznačovaním.
A t a k n á m ostáva už len n a záver konštatovať, že obidve odvodeniny
s protikladným v ý z n a m o m treba písať a vyslovovať s dlhou samohlás­
k o u v d r u h e j s l a b i k e , t e d a : nakládka, vykládka (obdobne ako pre­
kládka, skládka, prikládka, pokládka, obkládka).
F. Sabol

Prvosienka
Keď príde pani Jar a p o o d o m k ý n a všetky zámky, ktoré mráz zako-
val s n e h o m a ľadom, p o t r a t í po l ú k á c h s v o j e z l a t é k ľ ú č e . Deti i c h
nájdu prvé a volajú ich prvosienkami. Tak začína poetické rozprá-
v a n i e o p r v o s i e n k a c h M á r i a H a š t o v á v o s v o j e j p o s l e d n e j k n i ž k e pre-
deti Keď pôjdeš l ú k a m i ( B r a t i s l a v a , Mladé letá 1 9 7 8 ) .
Prvosienka jarná (Primula veris L.) p a t r í m e d z i n a š e n a j z n á m e j š i e
k v e t y . Od r a n é h o s t r e d o v e k u j u v š a k z b i e r a l i a používali a j a k o l i e ­
čivú rastlinu, n a j m ä pri o c h o r e n í kĺbov a pri l i e č e n í m ŕ t v i c e .
V s t a r š o m období aj v s ú č a s n ý c h s l o v e n s k ý c h n á r e č i a c h m á prvo­
sienka väčšie množstvo mien. Starými domácimi názvami sú prvosien­
ka, kaška a kropáčik.
Odborné a pre spisovný jazyk záväzné je pomenovanie prvosienka,
k t o r é m á oporu aj v i n ý c h s l o v a n s k ý c h j a z y k o c h . Súvisi s v ý r a z m i
prvesnie, prvesňa, prvieseň, prvoseň, ktorými sa miestami v sloven­
ských n á r e č i a c h označuje jar, presnejšie povedané skorá jar, prvá
vesna. Rastlina sa zjavuje skoro zjari, z našich liečivých rastlín n a j ­
s k ô r . O k r e m s p i s o v n e j p o d o b y prvosienka poznáme varianty prvosenka
a prvosna a s é m a n t i c k y b l í z k e p o m e n o v a n i a prvienka a prvnička.
N a s t r e d n o m S l o v e n s k u s ú r o z š í r e n é n á z v y kaška, káška, gaška,
kasička, kaštička, kačička. Zvyčajne sa pokladajú za významovo ne­
z r e t e ľ n é , h o c i n i e j e n e l o g i c k á p r e d s t a v a , ž e p r i m á r n y b o l n á z o v ka­
čička motivovaný žltou farbou kvetu, ktorá sa porovnávala s farbou
mladých kačíčat.
V z á p a d o s l o v e n s k ý c h n á r e č i a c h s a v y s k y t u j ú n á z v y kropáč, kropá-
ček, kropáčik, kropáčkové korenie, k t o r é byľ s k o r u n o u kvetov p o ­
rovnávajú s kropidlom krhly, kropáča. Paralely týchto mien nachá­
dzame aj v priľahlých v ý c h o d o m o r a v s k ý c h n á r e č i a c h .
K n i ž n é h o t z v . h e r b á r o v é h o p ô v o d u s ú m e n á mrtvičná zelina, mrt-
vičná zelinka, šľaková zelina, dnová zelina, bylina svätého Petra a kľú­
če svätého Petra, ktoré vznikli prekladaním (kalkovaním) latinských
názvov používaných v s t r e d o v e k ý c h h e r b á r o c h . Z t ý c h t o m i e n zľudo-
veli a do d n e š n ý c h č i a s s a vo v ä č š e j m i e r e u c h o v a l i iba p o m e n o v a n i a
t y p u Petrov kľúč, peterkľúč, bohove kľúče, pánboue kľučky, kľúč, kľú­
čiky, p o d p o r o v a n é v m i n u l o s t i v š e o b e c n e r o z š í r e n o u p o v e r o u , ž e r a s t ­
l i n a m á m a g i c k ú m o c a otvára c e s t u ku s k r y t ý m p o k l a d o m . D n e s s a
tieto názvy chápu skôr symbolicky, že totiž prvosienka je kľúčom
k jari.
V z á c n e j š i e s a v y s k y t u j ú c e n á z v y bukvica, bukovica, bukva boli n a
rastlinu prenesené na z á k l a d e jej podobnosti s inou, voľakedy veľmi
z n á m o u l i e č i v o u r a s t l i n o u bukvicou lekárskou (Betonica officinalis L.),
ktorá kvitne červenkastým kvetom. Tento diferenčný znak vyjadruje
d v o j s l o v n é p o m e n o v a n i e p r v o s i e n k y biela bukvica.
N á z v y podlieska, podlieška, podlistka napovedajú, že rastlinu mož­
no n á j s ť aj v t i e n i s t ý c h h á j o c h a pri k r a j o c h hôr, napr. pod l i e s k a m i .
O k r e m p r v o s i e n k y sa t a k n a S l o v e n s k u p o m e n ú v a j ú aj i n é druhy jar­
n ý c h k v e t í n , n a j m ä pečeňovník trojlaločný (Hepatica nobilis MILL.j.
 Bližšie neurčiteľné pomenovanie ko.drlka poukazuje na prevzatie
z nemčiny.
Z l a t i n č i n y n o v š i e p r e v z a t é n á z v y primulka a aurikula označujú
n a j m ä nízke a o k r a s n é druhy pestované s obľubou v záhradkách.

M. Majtánouá

SPRÁVY A POSUDKY

O jazykovej kultúre v Divadle pre deti a mládež

(Trnava)
Pozornosť, ktorú od divadelnej s e z ó n y 1974/75 v e n u j e m e úrovni j a z y k o v e j
kultúry v s l o v e n s k ý c h p r o f e s i o n á l n y c h divadlách, sa v minulom roku ( 1 9 7 9 )
o b r á t i l a n a Divadlo pre deti a mládež v Trnave.
Podľa dohovoru s vedením divadla p o v e r e n ý p r a c o v n í k J a z y k o v e d n é h o
ústavu Ľudovíta Š t ú r a SAV (G. H o r á k ) s l e d o v a l s v ý s k u m n ý m c i e ľ o m t i e t o
š t y r i p r e d s t a v e n i a v T r n a v e : 1. W. S h a k e s p e a r e , Búrka — preklad Alexandra
Ruppeldtová, úprava M. Čibenková ( 1 9 . s e p t e m b r a ) , 2. s c é n i c k á m o n t á ž On­
d r e j a Š u l a j a Epizóda ( 2 0 . s e p t e m b r a ) , 3. T á ň a L u c k a , Čertoviny ( 2 1 . sep­
t e m b r a ) a 4. N. V. Go'goľ, Revízor — p r e k l a d Dana Lehutová ( 2 6 . s e p t e m b r a ) .
S v o j e p o z o r o v a n i a a z á z n a m y si G. Horák doplnil v B r a t i s l a v e ( 2 8 . o k t ó b r a )
n a p r e d s t a v e n í M i r o s l a v y Čibenkovej Charlie a znova v T r n a v e ( 8 . n o v e m b r a )
n a p r e d s t a v e n í hry A l e x a n d r a V a m p i l o v a Rozlúčka v júni — p r e k l a d Anton
Kret. R e f e r á t o z i s t e n i a c h z í s k a n ý c h pri študijnom č í t a n í textov prvých šty­
roch h i e r a o v ý s l o v n o s t n ý c h a p r e d n e s o v ý c h prvkoch z a c h y t e n ý c h slucho­
vým sledovaním, ú s t n y c h s c é n i c k ý c h prejavov v š e t k ý c h hier podal na s c h ô d z k e
s č l e n m i súboru dňa 13. n o v e m b r a .
Z o v š e o b e c ň u j ú c e p o z n á m k y o t e x t o c h s a t ý k a l i j e d n a k n e f u n k č n ý c h od­
c h ý l o k od s p o l o č e n s k y p r i j a t e j j a z y k o v e j n o r m y , na k t o r é p r a k t i c k y orien­
t o v a n á časť s l o v e n s k e j j a z y k o v e d y už n i e k o ľ k o n á s o b n e upozorňovala, a jed­
n a k t a k ý c h k l a d n ý c h j a z y k o v ý c h a š t y l i s t i c k ý c h prvkov, č o z h ľ a d i s k a
p o s l a n i a divadla pre deti a m l á d e ž môžu pri r o z v í j a n í j a z y k o v é h o povedomia
m l a d é h o p e r c i p i e n t a vyvolať o s o b i t n ú pozornosť.
Z prvého okruhu v y b e r á m e n i e k o ľ k o upozornení. — Mal by s a dodržiavať
zaužívaný význam a ním d a n ý v ý b e r s l o v a do p r í s l u š n é h o k o n t e x t u , napr.
T e t a : A sochy? Kde ste ich podelí? Však ste ich ukradli, vy darebáci? (vy
naničhodníci) {Čertoviny, 1 8 ) . Podobne t r e b a r e š p e k t o v a ť u s t á l e n ú podobu
f r a z e o l o g i c k ý c h j e d n o t i e k , napr. G o n z a l o : Pri vašom zmysle pre humor som
pre vás ako psovi malina (ako psovi mucha) (Búrka, 1 9 ) . — Pozornejšie
treba v r á m c i v ý z n a m u s l o v i e s rozlišovať i c h väzbu, napr. Drak: Tak mi ju
dáš za ženu? Kráľ: Dám, nedám, to záleží od teba (to závisí od teba). (Čer­
toviny, 3 1 ) — V spisovnej s l o v e n č i n e sa u s t á l i l i väzby závisieť od + genitív,
a l e záležať na + l o k á l ; s l o v e s á závisieť a záležať sa n e m a j ú z a m i e ň a ť .
 1
V sústave s l o v e s n ý c h tvarov majú v s p i s o v n e j s l o v e n č i n e tvary m i n u l é h o
k o n d i c i o n á l u f u n k č n e o p r á v n e n é m i e s t o ; n i e j e s p r á v n e , keď sa z a n e d b á ­
vajú. I c h n á h r a d o u za tvary p r í t o m n é h o k o n d i c i o n á l u s a n a r ú š a ( b a m e n í )
č a s o v á platnosť d e j a , n a p r . S t e p h a n o : Prestaň, Trinculo, všetci z lode sa
utopili, inak by sme ich už museli nájsť (boli museli nájsť), alebo aspoň
počuť. ( B ú r k a , 3 1 ) A l e b o e š t e v ý r a z n e j š í p r í k l a d — A l o n s o : Keby tá svadba
radšej nikdy nebola. Neboli by sme teraz tu, nebol by som stratil syna, moju
úbohú dcéru už asi tiež nikdy neuvidím. ( B ú r k a , 1 7 ) — Z k o n t e x t u vychodí,
že s a v prvej v e t e m a l použiť t v a r m i n u l é h o k o n d i c i o n á l u , t e d a Keby tá
svadba radšej nebola bývala ( o n a totiž už, žiaľ, bola a ž e l a c i a veta m á už
iba fiktívnu platnosť, l e b o j e j obsah sa n e m ô ž e r e a l i z o v a ť ) . — D r a m a t u r g i a
by si m a l a uvedomiť ( a n e p l a t í to l e n pre T r n a v u ) , že porušovanie jazy­
kovej normy alebo' n e f u n k č n é o d c h ý l k y od nej p o m ý l i a d i v á k a ( p o s l u c h á č a )
v hľadisku, a l e m a j ú n e g a t í v n e d ô s l e d k y aj n a druhej s t r a n e : b e r ú h e r c o m
s e b a i s t o t u a spôsobujú váhavosť v ich prejave!.
Do druhého o k r u h u p a t r i a t a k é k l a d n e h o d n o t e n é j a z y k o v é prvky, čo roz­
širujú, b y s t r i a a z j e m ň u j ú j a z y k o v é p o v e d o m i e divadelného' o b e c e n s t v a , v na­
šom prípade detí a m l á d e ž e . N a p r í k l a d š t y l i s t i c k é r o z l í š e n i e slov v s y n o -
n y m i c k o m r a d e ukazuje na u m e l e c k e j r o v i n e , t e d a živo a pritom i z á b a v n e ,
t e n t o p r í p a d — T e t a : Kde je Valibuk? Tu visel! Drak, ty si ho zožral! Drak:
Prepáč, čo je to za slovo! Zožral! Musím ta upozorniť, že ja nežeriem. ale
papkám. A okrem toho Valibukov nejedávam'. (Certoviny, 3 7 ) — Vo vedomí
m l a d é h o h ľ a d i s k a s a touto r e p l i k o u utvrdzuje f u n k č n ý rozdiel v s y n o n y m i c k e j
t r o j i c i žraí — jesť — papkaf, k tomu e š t e z á b a v n e p o d č i a r k n u t ý tým, žev
s p o l o č e n s k ú j e m n o s ť pri používaní č l e n o v s y n o n y m i c k é h o radu si žiada by­
tosť, pri k t o r e j sa v e c n e c e l k o m o d ô v o d n e n e u s t á l i l o používanie n e g a t í v n e
príznakového žrat.
V t i p n ú j a z y k o v ú v y n a c h á d z a v o s ť p r e d s t a v u j e n a p r í k l a d táto Fúzova vý­
poveď: Všimla si si, akí boli doobliekaní? (Certoviny, 25) — Sloveso dooblie-
kať (sa), z n á m e vo v ý z n a m e „ d o k o n č i ť o b l i e k a n i e " , m á tu a k t u a l i z o v a n ý vý­
znam „ d ô k l a d n e s a svojím o b l e č e n í m spotvoriť", „robiť zo seba m a š k a r u " .
[Pórov, k v a n t i t a t í v n y prvok p r e d p o n y do- v s l o v e s á c h dobabrať (sa), doma-
zaf (sa); dorichtovať (sa).]
Toto j e v ý r a z n á u k á ž k a , a k o divadlo pre deti a m l á d e ž m ô ž e na u m e l e c k e j
r o v i n e dopĺňať a rozvíjať to, č o n a úrovni u č e n i a s y s t e m a t i c k y podáva š k o l a .
1
Pravdaže , platí t o aj o n e g a t í v n y c h p r í p a d o c h , k e d divadlo môže z n á s o b e n é
pokaziť to, ČO' m l a d é m u n á v š t e v n í k o v i s t a r o s t l i v o dávala š k o l a ( r o d i n a ) .
V p o z n á m k a c h o ústnej r e a l i z á c i i t e x t o v sa v r e f e r á t e s t a v a l a a n i e k o ľ k o
ráz o p a k o v a l a p o ž i a d a v k a z r e t e ľ n e j výslovnosti, a to n a j m ä k o n c o v e j spolu­
h l á s k y a l e b o s k u p i n y s p o l u h l á s o k s l o v a ; pritom s a z d ô r a z n i l o , že slovo j e
d o t v o r e n é a m ô ž e p r e s n e o z n a č o v a ť svoj význam iba vtedy, keď j e zvukovo
k kl
c e l é ( d o k o n č e n é , u z a v r e t é ) . N e s t a č í povedať v[a, sluiobňí( >, aňi mu< ; hľa­
disko m á počuť viac, služobník, aňi muk. P o ž i a d a v k a z r e t e ľ n o s t i sa t ý k a
i v ä č š í c h v ý z n a m o v ý c h c e l k o v , napr. z a k l í n a c í c h formúl ( C e r t o v i n y ) , a k o
Zuľa: Čierni rak si karti mastí, í e y _ kto vravel, ňej^už zaspí! a výpovedí,
k t o r é s k r ý v a j ú s l o v n é hry, napr. Zuľa: Sochy, a nie strochy, Fúzo! (Zmenou
h l á s k o v e j podoby slova socha vzniklo iné, málo- z n á m e slovo strocha s vý­
z n a m o m „hrubá p l a c h t a , napr. n a trávu, r a ž d i e ap.".) S e m na vyššej r o v i n e
sa z a r a d i l o a] z d ô r a z ň o v a n i e v ý z n a m o v é h o ťažiska ( j a d r a ) vety — n a p r .
P r o s p e r o : Čo by si chcel, Aríel? Ariel: Slobodu, pane — a so z r e t e ľ o m n a
c e l k o v é ideové z a c i e l e n i e h i e r aj kľúčové výpovede; napr. v B ú r k e Miranda;
Pst! Neplytvaj slovami. Láska uteká odtiaľ, kde je veľa slov. — Pritom
z r e t e ľ n á by m a l a byť výpoveď vykríkmutá v emfáze, ale i z a š e p t a n á r e p l i k a .
N á r e č o v é o k o l i e divadla a j e h o stopy v r e č i na s c é n e upozorňujú na po­
trebu d ô s l e d n e dodržiavať r y t m i c k é pravidlo a vôbec k v a n t i t u s a m o h l á s o k ,
napr. agrárnici, dávam, s a začína, slúžni, a l e i baran, já; ano (vyslov správ­
n e agrárnici, dávam, sa začína, slúžni; baran, ja; áno). — Rušivo pôsobia
i p r e r i e k n u t i a ľúka, šáľom, hoľbového kráľa a n a o p a k vela, priaťeloy (správne
lúka, šálom, holbového kráľa; veľa, pr[ateľou); ukazujú n e d o s t a č u j ú c u orien-
tovanosť v s l o v á c h so< s p o l u h l á s k a m i l — ľ, a l e aj s inými m ä k k ý m i spolu­
h l á s k a m i , napr. n i e k o ľ k o n á s o b n e v y s l o v e n é sprosťák (namiesto sprosták;
Rozlúčka v júni).
Pri u p l a t ň o v a n í pravidiel o a s i m i l á c i i s p o l u h l á s o k a k o s l a b š i e m i e s t o s a
1
v s ú b o r e trnavského divadla ukazuje z n e l o s t n á a s i m i l á c i a na h r a n i c i s l o v ,
n a p r . Nič vám nepoviem ( v y s l o v Ňidž^vám nepoviem), Dal som si vás za­
volať ( v y s l o v Ďal som si váz ^zavolať J.
V okruhu i n t o n á c i e ( m e l ó d i e ) v i e t s a odporúčalo' venovať e š t e v ä č š i u
pozornosť p r e d n e s ú z v o l a c í c h o p y t o v a c í c h viet (Takto sa chodí s prosbou?!)
a d o p l ň o v a c í c h o t á z o k (Čo si to povedal?; A kde ste spali?j.
V z á v e r e r e f e r á t u G. Horák p o d č i a r k o l požiadavku c i t l i v é h o u m e l e c k é h o
s v e d o m i a dostávať s a v h e r e c k e j p r á c i c v i k o m , t e d a z á p a s o m SO' sebou, k a ž d ý
deň v y š š i e , až p o opravdivé m a j s t r o v s t v o v o v l á d a n í h o v o r e n é h o s l o v a .
Na t e j t o c e s t e dobrú službu urobí p r í k l a d s t a r š í c h , s k ú s e n e j š í c h k o l e g o v
a štúdium odbornej l i t e r a t ú r y . Ambícia v y t r v a l o zdokonaľovať svoj p r e d n e s
m á p o h á ň a ť n a j m ä t ý c h m l a d ý c h č l e n o v súboru, k t o r ý m s a kde-tu pridajú
aj u č ň o v s k é p o t k n u t i a v r e č i .
Divadlo pre deti a m l á d e ž j e z v ä č š a divadlom m l a d ý c h p r e m l a d ý c h . Toto
m o t i v o v a l o aj záver r e f e r á t u , v k t o r o m p r e d n á š a t e ! citoval výzvu K. S. S t a -
n i s l a v s k é h o m l a d ý m h e r c o m z jeho, u s t a v i č n e a k t u á l n e h o d i e l a Môj život
v umení ( B r a t i s l a v a 1954, s. 2 0 3 ) : „ U č t e sa zavčasu, od prvých k r o k o v po­
čúvať, c h á p a ť a milovať tvrdú pravdu o> s e b e ! A vedzte, kto v á m ju m ô ž e
povedať. S t a k ý m i ľuďmi h o v o r t e o u m e n í č o n a j v i a c . Nech vás č í m č a s t e j š i e
hrešia."
B e s e d a , k t o r ú viedol r i a d i t e ľ Ladislav P o d m a k a , m a l a živý p r a c o v n ý r á z .
Povedalo s a v n e j , ž e p r i p o m i e n k y s a p r i j í m a j ú s j e d n o z n a č n ý m úsilím do­
siahnuť vyšší stupeň p r e d n e s o v e j pohotovosti. V súvislosti s požiadavkou pri­
r o d z e n e j s c é n i c k e j r e č i sa zdôraznilo, že bežnú r e č n e m o ž n o v surovom
s t a v e p r e n á š a ť n a j a v i s k o . Riaditeľ L. P o d m a k a sľúbil, ž e v p r í p r a v e budú­
c i c h h i e r s a bude d ô s l e d n e j š i e dbať o j a z y k o v ú zložku; podľa potreby s a
d r a m a t u r g i a oprie aj o s p o l u p r á c u s j a z y k o v e d c a m i . Z d o k o n a ľ o v a n i e h o v o ­
r e n e j r e č i na j a v i s k u by s a mohlo' podporovať aj individuálnymi konzultá­
ciami h e r c o v s odborníkmi.
Po D i v a d l e p r e deti a m l á d e ž v T r n a v e bude s o n d a do j a z y k o v e j k u l t ú r y
p r o f e s i o n á l n y c h divadiel p o k r a č o v a ť v divadlách pre deti — v p r o f e s i o n á l ­
n y c h b á b k o v ý c h divadlách.
G. Horák
Nad novým slovníkom
Slovná zásoba j e najdynamickejšou zložkou každého jazyka. Niektoré slová
č a s o m zo slovnej zásoby ustupujú, vznikajú nové, aieibo sa p r e b e r a j ú z i n ý c h
j a z y k o v . Časť s l o v n e j zásoby, k t o r á s a p r e b e r á a l e b o j e p r e v z a t á z i n ý c h
j a z y k o v , s ú s t a v n e j š i e l e x i k o g r a f i c k y s p r a c ú v a j ú s l o v n í k y cudzích slov. Tie
sú k a ž d o d e n n o u p o m ô c k o u n i e l e n odborníkom, ale aj bežným používateľom
j a z y k a , n a j m ä v n a š e j s p o l o č n o s t i , k t o r á u m o ž ň u j e v z d e l a n i e v š e t k ý m vrstvám
obyvateľstva.
T e n t o cieľ sleduje aj Slovník cudzích slov od a u t o r i e k M. I v a ň o v e j - S a ­
l i n g o v e j a Z. M a n í k o v e j , k t o r ý vyšiel na s k l o n k u r o k a 1979 v S l o ­
venskom pedagogickom nakladateľstve v Bratislave (dalej SCS 7 9 ) .
Je t o dosiaľ n a j v ä č š í s l o v n í k c u d z í c h s l o v v s l o v e n s k e j a s l o v a n s k e j l e x i k o ­
g r a f i c k e j l i t e r a t ú r e ( o b s a h u j e o k o l o 60 0 0 0 s l o v ) .
Oproti p r e d c h á d z a j ú c i m vydaniam S l o v n í k a cudzích slov a u t o r k y p o d s t a t n e
rozšírili p o č e t s p r a c ú v a n ý c h l e x i k á l n y c h j e d n o t i e k a prehĺbili aj spôsob spra­
c o v a n i a h e s i e l . Zaradili doň nové s l o v á , k t o r é v úze, v praxi j e d n o t l i v ý c h od­
borov dávno fungovali, n e b o l i v š a k p o j a t é d o v š e o b e c n e j š í c h j a z y k o v ý c h slov­
níkov, k o m p l e t i z o v a l i významovú š t r u k t ú r u m n o h ý c h slov a ú p l n e j š i e s p r a c o v a l i
odvodené a z l o ž e n é slová. Vidieť to n a p r í k l a d aj z p o r o v n a n i a n i e k t o r ý c h n á ­
h o d n e v y b r a t ý c h h e s i e l tohto s l o v n í k a s p r e d c h á d z a j ú c i m vydaním S l o v n í k a cu­
d z í c h slov z roku 1 9 7 0 ( S . ŠALING, M. ŠALINGOVÄ, O. P E T E R : S l o v n í k cudzích
slov. 3., zrevidované vyd. B r a t i s l a v a . S P N 1 9 7 0 ; d a l e j S C S 7 0 ) a l e b o s o S l o v ­
n í k o m s l o v e n s k é h o j a z y k a I—VI ( 1 . vyd. Red. Š. P e c i a r . B r a t i s l a v a , Vyda­
vateľstvo SAV 1 9 5 9 — 1 9 6 8 — d a l e j S S J ) , k t o r ý t a k i s t o z a c h y t á v a aj prevzaté
s l o v á . N a p r í k l a d popri z á k l a d n o m s l o v e blok s a uvádzajú v S S J odvodené
slová bloček, blokáda, blokovací, blokovať a blokový. S C S 7 0 p o č e t odvo­
d e n ý c h , resp. z l o ž e n ý c h slov dopĺňa o výrazy blokdiagram, blokovanie.
V novom s l o v n í k u s a t e n t o p o č e t r o z š í r i l o ď a l š i e s l o v á : blokáreň, blokefekt.
blokovka a blokovňa. Autorky v y k o n a l i veľký kus p r á c e aj tým, že odvodené,
r e s p . z l o ž e n é s l o v á n i e sú l e n v y m e n o v a n é , a l e v š e t k y obsahujú p r e m y s l e n ý
v ý k l a d významu.
P o r o v n a n í m s p r a c o v a n i a v i a c v ý z n a m o v ý c h slov v S C S 79 a v o s t a t n ý c h
s p o m e n u t ý c h p r á c a c h zisťujeme, ž e nový s l o v n í k v e r n e j š i e d o k u m e n t u j e v i a c -
významovosť p r e v z a t ý c h slov v s ú č a s n o m slovensko>m spisovnom j a z y k u , č o
s v e d č í o z n a č n o m rozvoji j e d n o t l i v ý c h v e d n ý c h a v ý r o b n ý c h odvetví. T a k é t o
k o n š t a t o v a n i e m ô ž e m e podoprieť k o n k r é t n y m i p r í k l a d m i . Na p o r o v n a n i e s m e
vybrali n i e k o ľ k o slov v š e o b e c n é h o c h a r a k t e r u , ale aj z r o z l i č n ý c h odborov
technického zamerania.
Zo slov v š e o b e c n e j š i e h o rázu si t o t o k o n š t a t o v a n i e overíme na výrazoch
afekt, agitácia, blok a dráma.
Pri slove afekt uvádza S S J I ( s . 1 0 ) iba význam ..prudké h n u t i e m y s l e
za s ú č a s n e j s t r a t y k o n t r o l y vôle, r o z č ú l e n i e , vzplanutie hnevu, s t r a c h u ap.".
Obidva S C S ( s . 36, r e s p . 3 5 ) uvádzajú e š t e význam „ s t r o j e n o s ť , n e p r i r o d z e -
nosť, a f e k t á c i a " .
S l o v o agitácia sa v S S J I (s. 12) vykladá a k o „činnosť v prospech niekoho,
p r e n i e č o , proti n i e k o m u , n i e č o m u , z í s k a v a n i e p r í v r ž e n c o v . . . " . V S C S 7 0
( s . 3 9 ) a v SCS 79 ( s . 3 8 ) sa o k r e m t o h t o významu uvádza ďalší ( l e k , ,,zvý-
š e n á pohyblivosť, t e l e s n ý n e p o k o j " ) . S C S 79 ( s . 3 8 ) z a c h y t á v a e š t e 3. význam
„v ú p r a v n í c t v e p r e m i e š a v a m e r m u t u . . . " .
Slovom dráma sa o z n a č u j e v S C S 7 9 ( s . 2 2 6 ) o k r e m významov, k t o r é za­
c h y t á v a j ú v š e t k y tri diela, e š t e význam „ d r a m a t i c k á tvorba; súhrn d r á m ;
dramatika".
Bohato- rozvinutú významovú stavbu m á už s p o m e n u t ý výraz blok. Niektoré
v ý z n a m y sú z a c h y t e n é vo v š e t k ý c h p o r o v n á v a n ý c h s l o v n í k o c h , a l e S C S 7 0
( s . 1 6 9 ) z a z n a m e n á v a oproti S S J d a l š i e ( n a j m ä t e r m i n o l o g i c k é ) v ý z n a m y
slova blok, a k o sú „ c e l o k v y t v o r e n ý z n i e k o ľ k ý c h s ú č i a s t o k . . . " , typ. „do­
č a s n ý v ý p l n o k sadzby", kyb. „postupnosť po- s e b e n a s l e d u j ú c i c h slov . . . " a po-
lygr. „ h l a v n á časť k n i h y bez d o s i e k a príloh". S C S 79 ( s . 1 4 2 ) z a c h y t á v a
o k r e m u v e d e n ý c h významov ď a l š i e : biol. „skupina v i a c e r ý c h odrôd, p r í p a d n e
p o k u s n ý c h v a r i a n t o v . . . " , stav. „diel p r i e h r a d o v é h o t e l e s a . . .", stav. s l a n g .
„ p r e f a b r i k á t , tvarovka . . .", typ. „nožový b. na r i a d k o v ý c h s á d z a c í c h stro­
j o c h . . . " , kyb. „obvody p o č í t a č a . . .", t e l e v . „súbor t e l e v í z n y c h i n f o r m á c i í . . ."
a niekoľko iných významov.
Pozrime s a e š t e , a k o sa v u v e d e n ý c h s l o v n í k o c h z a z n a č u j e významová
s t r á n k a slov z t e c h n i c k ý c h odborov.
S l o v o cisterna m á v S S J I ( s . 1 7 3 ) význam „nádrž na vodu, v o d o j e m . . . " .
SCS 70 ( s . 1 9 7 ) z a z n a m e n á v a o k r e m t o h o v ý z n a m „vozidlo na dopravu kva­
p a l í n " . V S C S 79 ( s . 1 6 9 ) n a c h á d z a m e o k r e m t ý c h t o v ý z n a m o v i význam
„jama vykopaná v zemi; nádržka".
Pri v ý r a z e rampa v p o r o v n a n í so S S J I I I ( s . 6 9 4 ) uvádza SCS 79 ( s . 7 4 0 )
dva iné v ý z n a m y : „vybudovaný ú s e k c e s t y p r e k o n á v a j ú c i v ý š k o v ý rozdiel
medzi p o d l a ž i a m i . . . " a t e c h . „ z a r i a d e n i e na o d p a ľ o v a n i e b a l i s t i c k ý c h s t r i e l ,
r a k i e t a pod.".
V ý z n a m o v o b o h a t š i e j e v S C S 79 ( s . 8 8 8 ) o p r o t i S S J IV ( s . 5 5 5 ) a S C S 70
( s . 1 0 7 2 ) aj slovo trakcia. O k r e m s p o l o č n ý c h významov v p o r o v n á v a n ý c h
d i e l a c h uvádza S C S 79 e š t e tieto v ý z n a m y : lod. „spôsob v l e č e n i a plavidiel
na vodnej c e s t e . . . " a l e k . „spôsob n á p r a v y k o s t r y ťahom, z á v e s o m . . . " .
A u t o r k y s l o v n í k a s a n i e n á h o d o u z a m e r a l i na l e x i k o g r a f i c k é s p r a c o v a n i e
v ý r a z o v ý c h p r o s t r i e d k o v z o b l a s t i p r í r o d n ý c h a t e c h n i c k ý c h vied, ako- aj
ďalších v e d n ý c h a v ý r o b n ý c h odvetví, n a j m ä m o d e r n ý c h ( k y b e r n e t i k a , infor­
m a t i k a , k o z m o n a u t i k a a i . ) . S l o v n í k však s p r a c ú v a iba z á k l a d n ú vrstvu pre­
v z a t ý c h termínov, n e m á byť n á h r a d o u o d b o r n ý c h s y s t e m a t i c k ý c h názvosloví
alebo e n c y k l o p e d i c k ý c h diel.
I n f o r m á c i e o o b s a h o v e j s t r á n k e j e d n o t l i v ý c h slov sú s t r u č n é . Autorky však
i pri s t r u č n o s t i v ý k l a d u v ý z n a m o v slov ( m y s l e l i i na ú s p o r n o s ť ) dbali na to,
aby v ý k l a d bol s ú č a s n e č o n a j z r o z u m i t e ľ n e j š í š i r o k é m u okruhu používateľov
s l o v n í k a . D a k e d y sú i n f o r m á c i e p r i k r á t k e , mohli byť a j v i a c r o z v e d e n é . V m n o ­
h ý c h prípadoch ide v š a k t a k m e r o odbornú definíciu. T ý k a s a to n a j m ä tých
o d b o r n ý c h t e r m í n o v , pri k t o r ý c h b y n e s t a č i l p o p u l a r i z a č n ý v ý k l a d a l e b o by
bol veľmi v š e o b e c n ý ( n a p r . pri m a t e m a t i c k ý c h a l e b o c h e m i c k ý c h t e r m í n o c h ) .
V d a k t o r ý c h p r í p a d o c h by sa boli mohli v ý z n a m y spojiť (pozri h e s l o adap­
tácia, význam 3 a 6 ) .
N a k r á t k o sa tu z m i e n i m e e š t e o s p r e s n e n ý c h , resp. d e t a i l n e j š i e s p r a c o ­
v a n ý c h v ý k l a d o c h v ý z n a m o v slov. Pri slove lodžia v tomto slovníku (s. 527)
č í t a m e o p r o t i p o r o v n á v a n ý m dvom d i e l a m ( S C S 7 0 , s. 657 a S S J I I , s. 5 5 )
Kultúra slova, U, 19S0, č. 4 121
t a k ý t o podrobnejší v ý k l a d : „ k r y t á s t l p o v á s i e ň s oblúkmi, o t v o r e n á na j e d ­
n e j , p r í p a d n e až n a t r o c h s t r a n á c h " .
Pri s p r a c ú v a n ý c h v ý r a z o c h j e d ô l e ž i t é určiť a podať n i e l e n ich p r e s n ý vý­
k l a d , a l e aj š t y l i s t i c k ú c h a r a k t e r i s t i k u a z a r a d e n i e do i s t ý c h o d b o r n ý c h
o b l a s t í . Posudzovaný SCS dobre s p ĺ ň a túto požiadavku.
Zaujímavo sa v tomto diele rieši o t á z k a pôvodu slov. Údaje o pôvode pre­
v z a t ý c h slov sú j e d n o u z p o t r e b n ý c h n á l e ž i t o s t í k a ž d é h o S C S , p r i č o m r o z s a h
ich uvádzania vzhľadom na typ s l o v n í k a býva r o z l i č n ý . Autorky s a rozhodli
uvádzať s t r u č n é i n f o r m á c i e o pôvode s l o v n ý c h z á k l a d o v , k o r e ň o v s l o v ; pri
z l o ž e n ý c h s l o v á c h n a z n a č u j ú r o z l i č n ý pôvod slov k o m b i n á c i o u skratieik. To
súvisí s tým, že ide o typ s l o v n í k a , k t o r ý s p r a c ú v a s ú č a s n ú ( p r e v z a t ú ) slovnú
zásobu zo s y n c h r ó n n e h o h ľ a d i s k a . Nejde t e d a o h i s t ó r i u slov, ani o pôvod
slov. N a p o k o n d e t a i l n ý opis pôvodu slov by č a s t o prevýšil rozsah d a n é h o
h e s l a . K t a k é m u t o n e t r a d i č n é m u spôsobu uvádzania údajov o pôvode slov
a u t o r k y dospeli p o r o v n a n í m a podrobným rozborom d o m á c i c h i z a h r a n i č ­
n ý c h s l o v n í k o v cudzích slov v o s o b i t n e j i n f o r m a t í v n e j k a p i t o l e Slovníky
cudzích slov a etymológia slov.
Pri p r a k t i c k o m používaní s l o v n í k a zohrá dôležitú úlohu časť v e n o v a n á vý­
slovnosti. I n f o r m á c i e o výslovnosti s a uvádzajú v h r a n a t ý c h z á t v o r k á c h iba
pri t ý c h slovách, k d e sa nezhoduje p í s a n á podoba výrazu s výslovnosťou
( n a p r . ľartpourľartizmus). Podobne sa postupuje pri c i t á t o v ý c h s l o v á c h a vý­
r a z o c h (napr. conditio sine qua non [ k o n d í c i o s i n e kvá n ó n ] ) . Osobitne s a
v y z n a č u j e n a j m ä m ä k k á výslovnosť s k u p í n ti, di, ní, li, te, de, ne, le v nie­
k t o r ý c h p r e v z a t ý c h s l o v á c h ( n a p r . latinčina ( - ť i n - j ) . P r e t o ž e v spisovnej
s l o v e n č i n e sa vyslovujú u v e d e n é s k u p i n y v p r e v z a t ý c h s l o v á c h spravidla
tvrdo-, ich výslovnosť sa tu n e o z n a č u j e .
Je c e n n é , že a u t o r k y tohto diela v e n o v a l i veľkú pozornosť aj s t a r š e j vrstve
h o v o r o v ý c h , s l a n g o v ý c h a c i t á t o v ý c h slov, výrazov a zvratov, k t o r é z o živej
r e č i ustupujú. T á t o vrstva výrazov m á tu s v o j e m i e s t o , aby s l o v n í k bol aj zdro­
jom informácií o výrazoch z klasickej literatúry.
V k r á t k o m posudku n i e j e m o ž n é v y č e r p a ť c e l ú p r o b l e m a t i k u t a k é h o roz­
s i a h l e h o diela. T a k a k o inde i v t e j t o p r á c i sa môžu vyskytnúť d i s k u s n é
m i e s t a a n i e k t o r é m e n š i e n e d o s t a t k y ( n a p r . pri slove raketa sa n á m p o n ú k a
z a c h y t i ť aj význam „druh o s o b n e j l o d e " ; pórov, h e s l o propelerj, to však
m ô ž e byť p r e d m e t o m p o d r o b n e j š e j a n a l ý z y . Z v ý k l a d u v ý z n a m o v slov, a l e
n a j m ä z celkového' výberu slov a ich s p r a c o v a n i a sa ukazuje, ž e nový S C S
j e n i e l e n k v a n t i t a t í v n y m prínosom s l o v e n s k e j l e x i k o g r a f i e ; z c e l é h o diela
vidieť k v a l i t a t í v n e nový m e t o d i c k ý prístup a u t o r i e k k s p r a c ú v a n e j l á t k e .
Autorky t ý m t o dielom zaplnili medzeru, k t o r ú sme už dlhší č a s pociťovali
v oblasti s l o v n í k o v e j tvorby tohto z a c i e l e n i a .
R. Kuchár

Jazyková stránka publikácie Vinohradníctvo

V roku 1978 v y š l a vo V y d a v a t e ľ s t v e P r í r o d a v B r a t i s l a v e p u b l i k á c i a Vino­
hradníctvo, k t o r ú n a p í s a l k o l e k t í v autorov pod v e d e n í m Ing. S. Musila. Publi­
k á c i u s c h v á l i l o Ministerstvo š k o l s t v a S S R a k o u č e b n ý t e x t p r e s t r e d n é p o l -
i i o h o s p o d á r s k o t e c h n i c k é š k o l y — študijný odbor v i n o h r a d n í c t v o a a k o po­
m o c n ú knihu p r e p o ľ n o h o s p o d á r s k e odborné u č i l i š t i a — u č e b n ý odbor pesto­
vateľ s o z a m e r a n í m na v i n o h r a d n í c t v o . K e d ž e ide o u č e b n ý text, z a u j í m a l o
n á s , a k o sa a u t o r o m podarilo sprístupniť o d b o r n é p o z n a t k y ž i a k o m a štu­
d e n t o m , a zároveň to, a k o s a autori spolu s r e d a k t o r o m vyrovnali s j a z y k o v o u
s t r á n k o u textu aj so z r e t e ľ o m n a to, ž e j e d n o t l i v é k a p i t o l y tejto- p u b l i k á c i e
n a p í s a l i r o z l i č n í autori.
V c e l e j p u b l i k á c i i sa u p l a t ň u j e v p o d s t a t e v ý k l a d o v ý štýl s m n o ž s t v o m od­
b o r n ý c h termínov. Z v ä č š a sa používajú v š e o b e c n e z a u ž í v a n é t e r m í n y , k t o r é
s a uvádzajú v t e r m i n o l o g i c k ý c h aj i n ý c h s l o v n í k o c h i v o d b o r n ý c h publiká­
c i á c h podobného- z a m e r a n i a . V ä č š i n a t e r m í n o v sa v y s v e t ľ u j e p r i a m o v t e x t e ,
č o j e veľmi dôležité preto, ž e i d e o u č e b n ý text. Hneď v úvode s a však mal
objasniť t e r m í n kultivar, k t o r ý s a v o d b o r n e j l i t e r a t ú r e používa iba n i e k o ľ k o
r o k o v ( m n o h é s l o v n í k y ho- e š t e n e z a z n a č u j ú ) a k t o r ý j e v posudzovanej
k n i ž k e veľmi f r e k v e n t o v a n ý . Podľa nášho- n á z o r u n e s t a č í p o z n á m k a v zá­
v e r e k n i h y na s. 3 4 3 , že kultivary s a p r e d t ý m n e s p r á v n e o z n a č o v a l i a k o
s o r t y alebo odrody. (Diskutovať možno aj oi tom, či používanie t e r m í n u sorta
v m i n u l o s t i možno hodnotiť a k o n e s p r á v n e . Tu ide s k ô r o- vzťah s t a r š í t e r m í n
a novší t e r m í n . ) V t e j t o súvislosti p o k l a d á m e za p o t r e b n é pripomenúť aj to,
že s k r a t k a cv. sa m a l a v t e x t e pri ,prvom použití vysvetliť ( i d e o s k r a t k u
prevzatú z a n g l i č t i n y a utvorenú z a n g l i c k ý c h slov cultural variety; ňou sa
n a h r á d z a t e r m í n kultivar vzniknutý v l a s t n e zo z a č i a t o č n ý c h s l a b í k uvede­
n ý c h dvoch s l o v ) .
Na t e x t e p u b l i k á c i e vidieť, ž e j e h o t v o r c a m i boli v i a c e r í autori. N i e k t o r é
k a p i t o l y sú p í s a n é zrozumiteľne, t e x t s a n e z a d r h á v a , vety na s e b a plynulo
nadväzujú. No- sú aj k a p i t o l y , v k t o r ý c h sa vyskytujú k o s t r b a t e j š i e vety
a t e x t j e m e n e j h l a d k ý . Uvedieme n i e k o ľ k o príkladov aj s n a š í m návrhom
na úpravu: Sadence, ktoré nevytvorili dolné korene alebo tieto sú veľmi
poškodené, pri ošetrovaní a vyberaní vyradíme a spálime (s. 134; ...alebo
sadence s veľmi poškodenými koreňmi. • .j. Preto sa treba zamyslieť nad
príčinami, či sme dodržali všetky zásady tak, ako sú rozvedené v predchá­
dzajúcich kapitolách ( 1 3 6 ; Preto sa treba zamyslieť nad tým, či...). Tiež
vzniknuté rany, í keď prvým rokom prísun živín nijako nenarušujú, v ďal­
ších rokoch zasychajú, usadzujú sa tam hnilobné baktérie a huby, ktoré
zapríčiňujú odumieranie pletiu ( 2 1 0 ; Vzniknuté rany, hoci v prvom roku
nijako nenarúšajú prísun živín, v ďalších rokoch zasychajú a v ruch sa
usádzajú hnilobné baktérie a huby, ktoré zapríčiňujú odumieranie pletív).
Vybudovanie siete signalizačných staníc je plne opodstatnené a nášmu ná­
rodnému hospodárstvu môže znamenať veľa úspor (306; ...hospodárstvu
môže priniesť veľa úspor). N e p o k l a d á m e za vhodné, ak prvá veta v odseku
n a s l e d u j ú c o m po n a d p i s e je- a k o b y pokračo-vaním nadpisu, ako- j e to- napr.
na s. 2 9 0 : [ n a d p i s : ] Hnojenie kvapalnými hnojivami na list [prvá veta na­
s l e d u j ú c e h o t e x t u : ] Je významné predovšetkým v období sucha. (Podobne
aj na s. 2 9 5 . ) Tu s a žiada r a d š e j zopakovať c e l ý nadpis v prvej vete alebo
prvú vetu preštylizovať (napr. Významným hnojením predovšetkým v období
sucha je hnojenie kvapalnými hnojivami na list). V uvedených prípadoch
s a m a l a v i a c e j odzrkadliť p r á c a r e d a k t o r a p u b l i k á c i e .
V ďalšej časti si v š i m n e m e dodržiavanie súčasnej kodifikácie v slovnej
z á s o b e , upozorníme na n i e k t o r é s y n t a k t i c k é j a v y a osobitnú pozornosť b u d e m e
venovať i n t e r p u n k c i i , p r e s n e j š i e n i e k t o r ý m prípadom p í s a n i a č i a r k y v jednodu­
c h e j vete a v s ú v e t i a c h . V p o s u d z o v a n e j publikácii sa Často používa s l o v e s o
začínať vo v y j a d r e n i a c h typu začína intenzívny rast ( 3 3 , p o d o b n e aj na s. 6,
1
32, 3 4 , 35 a t ď . ) , no- v u v e d e n ý c h p r í p a d o c h s a m a l o použiť z v r a t n é sloveso
začínať sa. V e ľ m i f r e k v e n t o v a n ý m n e d o s t a t k o m j e p o u ž í v a n i e u k a z o v a c i e h o
z á m e n a tento (táto, toto] v o d k a z o v a č o m postavení, napr. Kamenisté až štr-
kovité pôdy. Na týchto pestujeme krížence... ( 6 2 ; p o d o b n e aj na s. 3 5 .
7 1 , 8 8 , 9 1 , 9 3 , 104 a i . ) . V uvedenom p r í k l a d e sa m a l o u k a z o v a c i e z á m e n o
týchto n a h r a d i ť o s o b n ý m z á m e n o m nich, t e d a Na nich sa pestujú krížence . . .,
v i n ý c h p r í p a d o c h s a m o h l o zopakovať príslušné m e n o , použiť zodpovedajúce
o s o b n é z á m e n o , p r í p a d n e a j u k a z o v a c i e z á m e n o ten j tá, to]. N e s p i s o v n ý
v ý r a z jedná sa o . . . ( 7 ) , sa mal nahradiť v ý r a z o m ide o . • . Pri v y j a d r o v a n í
p r í č i n n é h o významu d á v a m e v s p i s o v n o m j a z y k u prednosť s p o j k á m pretože,
lebo pred s p o j k o u nakoľko: . . . o dva týždne, nakoľko ( s p r á v n e lebo) jed­
notlivé fázy prebiehajú rýchlejšie... [ 5 8 ; p o d o b n e aj na s. 6 9 , 83, 96, 1 2 8 ) .
S t r u č n e v y m e n u j e m e ď a l š i e prípady, k d e s a mal zvoliť iný l e x i k á l n y pro­
s t r i e d o k . N a š e o d p o r ú č a n i e uvedieme v z á t v o r k e , p r i č o m h o n e b u d e m e odôvod­
ňovať, l e b o p r í s l u š n é z d ô v o d n e n i e m o ž n o nájsť v S l o v n í k u s l o v e n s k é h o j a z y k a ,
r e s p . v m n o h ý c h p r í s p e v k o c h u v e r e j n e n ý c h v n a š o m č a s o p i s e : . , . . nämat-
kove sa presvedčiť ( 1 3 7 , skusmo, náhodne); hlohovecko-trnavská oblasť
( 1 5 3 , n a s. 152 j e s p r á v n e hlohovsko-trnavská oblasť); zastaralý spôsob (7,
zastaraný); zvetralý ( 1 5 6 , zvetraný); vylepšime ( 1 8 4 , zlepšíme, zdokonalíme);
náhodilého púčika ( 2 1 3 , podobne aj na s. 214, 3 7 1 , náhodného); só smyčkou
[ 2 4 8 , so slučkou, a k o j e to n a s. 2 5 4 ) ; akonáhle ( 2 6 9 , len čo); príliv cukrov

m s ' nrilevl - nahnilosť (324, nahnitosť).

l 3
Z o s S ' t i ľ k ý c h javov c h c e m e upozorniť na príznakový
„ é h o p r í v l a s t k u za —

árskeho
UU/ô/VĽitu (l "BJ Ji , strana uiusnu t ~ j . j , t- ~ -
ľ . , r.r.rhm/ll^lčpl OH QStl. Z Jia-

p r í k l a d o c h sa mal uplatniť prirodzený s l o v o s l e d u podunajskej oblasti, z ná­

rodohospodárskeho hľadiska, brušná strana, vo zvislej polohe.
Vo v i a c e r ý c h j a z y k o v ý c h p o s u d k o c h u v e r e j n e n ý c h v n a š o m č a s o p i s e s a
už k o n š t a t o v a l o , že p í s a n i e č i a r k y v s ú v e t i a c h , a l e aj v j e d n o d u c h e j v e t e
robí používateľom j a z y k a ťažkosti. Potvrdzuje t o aj posudzovaná p u b l i k á c i a .
Popri s p r á v n o m používaní č i a r k y n a š l i s m e aj o p a k u j ú c e sa prípady n e n á -
ležitého' používania č i a r k y , na k t o r é tu c h c e m e upozorniť. Najprv u v e d i e m e
p r í k l a d y na p í s a n i e , resp. n e p í s a n i e č i a r k y v j e d n o d u c h e j v e t e . Č i a r k a n e m á
byť pred výrazom vrátane (za n e n á l e ž i t é použitou č i a r k o u uvádzame v z á ­
t v o r k e v ý k r i č n í k ) : Prvý raz kypríme spravidla po ukončení podlomu a po
prvom zastrkávaní a vyväzovaní letorastov, (!) vrátane postrekovania pred
kvitnutím viniča v druhej polovici múja ( 2 7 0 ; podobne aj na s. 2 7 3 ) . N a o p a k
č i a r k a s a píše pred s p o j k o u a, za k t o r o u n a s l e d u j e č a s t i c a nie, lebo s p o j k a
a tu n e m á z l u č o v a c í , ale odporovací význam ( c h ý b a j ú c u č i a r k u uvádzame
v z á t v o r k e ) : je jednou z foriem hnojenia v priebehu vegetácie, keď sa živiny
aplikujú na list (,) a nie do pôdy ( 2 9 0 ) . Treba v maximálnej miere využívať
kombinácie pesticídov do postrekových zmesí a počet ošetrení riadiť podľa
potreby (.) a nie podľa systému paušálnej, prípadne totálnej ochrany (311).
 C h r o n i c k ý m i n t e r p u n k č n ý m n e d o s t a t k o m j e p í s a n i e č i a r k y pred vloženou
vedľajšou vetou a za ňou. S ú č a s n á k o d i f i k á c i a (pozri n a p r . P r a v i d l á sloven­
s k é h o pravopisu, 11. vyd., s. 9 8 ) v t a k ý c h p r í p a d o c h vyžaduje d ô s l e d n e písať
č i a r k u pred vloženou v e d ľ a j š o u vetou a za ňou n i e l e n vtedy, k e d p o k r a č u j e
h l a v n á v e t a , a l e aj vtedy, k e d n a s l e d u j e d a l š i a h l a v n á veta p r i p o j e n á zlu-
č o v a c o u s p o j k o u a: Čiapočka (,) keď odpadne, je vlhká-.. ( 3 4 ) . Vinič hroz-
norodý veľmi závisí od životného prostredia (,) v ktorom rastie [ 3 8 ] . Podpník
tvorí koreňový kmeň a korene, pomocou ktorých vinič prijíma živiny z pôdy
(,) a vrúbeľ tvorí nadzemnú časť [ 6 1 ] . — Čiarkou sa oddeľujú aj dve ved­
ľ a j š i e vety, k t o r é n i e sú v p r i r a ď o v a c o m , a l e v p o d r a ď o v a c o m vzťahu: Na sva­
hoch sledujeme predovšetkým expozíciu, ktorú označujeme podľa svetovej
strany (.] ku ktorej je svah obrátený [ 4 7 ] . Najlepšie je, keď sú 1,5-krát
dlhšie [,} ako p r i e m e r odrezku [86].
Na z á v e r iba s t r u č n é k o n š t a t o v a n i e . P u b l i k á c i a Vinohradníctvo, ktorá j e
s c h v á l e n á a k o u č e b n ý text, m a l a by vyhovovať n a j n á r o č n e j š í m k r i t é r i á m
n i e l e n z o b s a h o v e j , a l e aj z j a z y k o v e j s t r á n k y . Aby s a tomuto cieľu p r i b l í ž i l a
(v príp. 2. v y d a n í ) čo n a j v ä č š m i , upozornili s m e na n i e k t o r é n e d o s t a t k y ,
k t o r é s a dajú pri s t a r o s t l i v e j š e j úprave t e x t u ľ a h k o odstrániť.
M. Považaj

SPYTOVALI STE SA

O p o m e n o v a n i a c h snehu n o v e c a o b n o v e c . — Čitateľ R. B . z B r a t i s l a v y
sa pýta, či j e s p r á v n e p o m e n o v a n i e obnovec pre n o v o n a p a d n u t ý sneh, k t o r é
p o č u l medzi p o ľ o v n í k m i .
T r e b a povedať, ž e p o m e n o v a n i e obnovec j e m e n e j z n á m e ( r e s p . pre mno­
h ý c h používateľov nášho- j a z y k a ú p l n e n e z n á m e ) slovo. V y p l ý v a to pravde­
podobne z toho, že v k a ž d o d e n n e j k o m u n i k á c i i h l a v n e v z i m n o m období
v y s t a č í m e pri p o m e n ú v a n í z r a z e n ý c h v o d n ý c h p á r v ovzduší pri n í z k y c h
t e p l o t á c h so slovom sneh. Keď však c h c e m e odlíšiť ( h l a v n e v i s t ý c h pro­
f e s i á c h a l e b o z á u j m o v ý c h s f é r a c h ) , či ide o- prvý s n e h , o s n e h znova na­
p a d n u t ý a pod., m á m e v s l o v e n s k o m j a z y k u na t e n t o prírodný j a v diferen­
cované osobitné pomenovania.
S l o v n í k s l o v e n s k é h o j a z y k a ( I I , 1960, s. 4 3 5 ) uvádza slovo obnovec vo dvoch
v ý z n a m o c h : 1. a k o b á s n i c k é slovo vo v ý z n a m e „nový m e s i a c " a 2. vo vý­
z n a m e „nový s n e h " . V S l o v n í k u s l o v e n s k é h o j a z y k a sa b l i ž š i e n e š p e c i f i k u j e ,
či ide o prvý sneh, nový s n e h a l e b o o ď a l š í s n e h n a p a d n u t ý po r o z p u s t e n í
predchádzajúceho.
T a k é t o o d l í š e n i e sa v š a k n a c h á d z a v p o ľ o v n í c k o m s l o v n í k u ( S l o v e n s k é
p o ľ o v n í c k e názvoslovie, B r a t i s l a v a 1966, s. 4 8 ) , kde sa vysvetľujú dve po­
m e n o v a n i a s n e h u : 1. obnovec ako- nový s n e h n a p a d n u t ý n a s t a r ý a 2. novec
ako- s n e h č e r s t v o n a p a d n u t ý na holú zem. Obidve p o m e n o v a n i a veľmi dobre
o d r á ž a j ú rozdiel medzi n a p a d n u t ý m n o v ý m a o b n o v e n ý m s n e h o m .
P o m e n o v a n i a novec a obnovec p a t r i a do j e d n é h o s l o v o t v o r n é h o typu: do
názvov v e c í s príponou -ec u t v o r e n ý c h od prídavný.cb m i e n , n a p r . kamenec
(kamenný), pletenee (pletený). Pri t o m t o t y p e J . H o r e c k ý [ S l o v e n s k á lexi­
k o l ó g i a I. B r a t i s l a v a , SPN 1 9 7 1 , s 1 3 2 ) uvádza ( b e z u v e d e n i a v ý z n a m u ) aj
slovo obnovec. O p r í p o n e -ec pri n á z v o c h v e c í autor k o n š t a t u j e , ž e b o l a
živšia v s t a r š í c h obdobiach.
V i a c príkladov na t e n t o typ p o m e n o v a n í uvádza J. Mistrík ( R e t r o g r á d n y
slovník s l o v e n č i n y , B r a t i s l a v a 1976, s. 225 n ) : opekanec (opekaný), slanec
( s l a n ý ) , rezanec ( r e z a n ý ) , sadenec ( s a d e n ý ) , krútenec ( k r ú t e n ý ) a pod.
Mnohé z nich sa používajú h l a v n e v m n o ž n o m č í s l e : pukance, opekance, re­
zance a i., k e ď ž e sú to s k u p i n o v é p o d s t a t n é m e n á , pri k t o r ý c h sa p r e d m e t y
vyskytujú v s k u p i n á c h ( v o v ä č š í c h m n o ž s t v á c h ) .
Odpoveď n á š m u č i t a t e ľ o v i j e kladnái. P o m e n o v a n i e obnovec a pri ň o m aj
p o m e n o v a n i e novec sú s p r á v n e , s p i s o v n é s l o v á , k t o r ý m i sa bližšie diferen­
c u j e druh snehu.
E. Bajzíková

Nesplniť plán o päť miliónov k o r ú n ? — Z t e l e f o n i c k e j p o r a d n e J a z y k o v e d ­

n é h o ústavu Ľudovíta Š t ú r a S A V : „Posúďte o p o d s t a t n e n o s ť v y j a d r e n i a ne­
splniť plán o päť miliónov korún."
V y j a d r e n i e nesplniť plán o päť miliónov korún má byť v e c n ý m aj význa­
movým opakom v y j a d r e n i a prekročiť plán o päť miliónov korún. Jeho- použitie
t r e b a c h á p a ť a k o pokus zaviesť do p r a x e p r o t i k l a d v y j a d r e n i a typu prekročiť
plán o . .. U k á ž e m e si, p r e č o j e t e n t o pokus n e ú s p e š n ý .
S l o v e s o splniť a jeho- z á p o r n á podoba nesplniť sú p r e c h o d n é s l o v e s á , t o
z n a m e n á , že majú predmet vo 4. páde: splniť/nesplniť sľuby, požiadavky,
nariadenia, slovo, plán. Obidve podoby s l o v e s a spravidla vstupujú do roz-
v i t e j š í c h k o n š t r u k c i í , v k t o r ý c h sa vyjadruje m i e r a a l e b o spôsob s p l n e n i a ,
r e s p . n e s p l n e n i a n i e č o h o : splniť plán na 100 %, vo všetkých alebo len v nie­
ktorých ukazovateľoch, splniť úlohy do poslednej litery (bodky), nesplniť
povinnosti načas, presne atď. Vidno, že m i e r a a spôsob sa vyjadrujú predlož-
kovými výrazmi s p r e d l o ž k a m i na, do, v (vo), resp. p r í s l o v k a m i , a l e ani
v j e d n o m prípade n i e p r e d l o ž k o v ý m výrazom s p r e d l o ž k o u o. T á t o pred­
l o ž k a sa s í c e s p á j a s o 4. pádom — o akuzatív ide aj v s p o j e n í nesplniť plán
o päť miliónov korún —. ba v s p o j e n í s t ý m t o pádom vyjadruje aj mieru,
ibaže ju vyjadruje „pri k o m p a r a t í v e a d j e k t í v a prísloviek, ako- aj pri slove­
s á c h v y j a d r u j ú c i c h zmenu v l a s t n o s t i a l e b o stavu" ( M o r f o l ó g i a s l o v e n s k é h o
j a z y k a , 1966, s. 6 4 3 ) . Inými slovami p r e d l o ž k o u o a akuzatívom príslušného;
p o d s t a t n é h o m e n a sa m i e r a vyjadruje l e n za i s t ý c h p o d m i e n o k a t ý m t o pod­
m i e n k a m s p o j e n i e nesplniť plán o päť miliónov korún n e v y h o v u j e . Niet
v ňom d r u h é h o s t u p ň a p r í d a v n é h o m e n a a l e b o p r í s l o v k y a s l o v e s o nesplniť
a k o k ľ ú č o v é slovo c e l é h o s p o j e n i a nevyjadruje ani zmenu stavu, ani zmenu
v l a s t n o s t i . To sú dôvody, p r e k t o r é n e m o ž n o s v ý c h o d i s k o v ý m s p o j e n í m sú­
hlasiť a k o s p r i m e r a n ý m s p o j e n í m v spisovnom vyjadrovaní.
Ak p o r o v n á m e c e l k o v ý z m y s e l s p o j e n i a prekročiť plán o . . . a z m y s e l spo­
j e n i a nesplniť plán o. •., k t o r é j e j e h o napodobením, d o s t a n e m e sa k vec­
n é m u a v ý z n a m o v é m u protikladu s p o j e n i a nesplniť plán o . .. dosť j e d n o ­
ducho. S p o j e n í m prekročiť plán o . . . sa vyjadruje, ž e s a oproti plánu dáva
čosi n a v y š e , s p o j e n í m nesplniť plán o. :. z a s e to, že plán n i e j e úplný, že
do j e h o s p l n e n i a č o s i c h ý b a . Podľa t o h o p r o t i k l a d o m v y j a d r e n i a prekročiť
 plán o. .. m ô ž e byť napr. v y j a d r e n i e do splnenia plánu chýba .. ., do splne­
nia plánu treba ešte vyrobiť, dodať .. . tovar, výrobky, materiál v hodnote ...;
treba ešte vytvoril hodnoty za päť miliónov korún, aby sa plán splnil ap. ' '

I. Masár

Hrdiť s a ( d a c í m ) a byť hrdý ( n a č o s i ) . — V publicistických prejavoch

č a s t o č í t a m e , že i s t ý podnik, závod, i n š t i t ú c i a s a v o ľ a č í m hrdí a l e b o m ô ž e
hrdiť. Pritom badať, ž e autor p r í s l u š n é h o t e x t u ( n a j č a s t e j š i e f e j t ó n u ) slo­
v e s o hrdiť sa p o k l a d á z a r o v n o z n a č n é s v ý r a z o m byt hrdý f na čosi). — Je
to s p r á v n e ?
Z r o z l i č n ý c h živých s i t u á c i í , k e d d a k t o z m á r n o m y s e ľ n o s t i v y t ŕ č a s v o j e
v l a s t n o s t i , aby h o za n e p o c h v á l i l i ( o b d i v o v a l i ) , a j e h o druhovia h o k r i t i c k y
s e k n ú v ý č i t k o u Čože sa hrdíš?fl), v y b a d á m e , ž e výrazy byť hrdý (na čosi)
a hrdiť sa (dačim) n e m ô ž u byť podľa s v o j h o obsahu a š t y l i s t i c k é h o dojmu
c e l k o m r o v n o c e n n é . V y č í t a v ú r e p l i k u Nehrd' sa! a l e b o Prečože sa hrdíš?!
p o č ú v a m e n a j m ä medzi deťmi — vtedy, keď s a d a k t o r é z n i c h n e o p r á v n e n e
vychvaľuje, ba nafukuje. V t a k ý c h t o s i t u á c i á c h sloveso- hrdiť sa zvykovým
u s t á l e n í m nadobudlo n e g a t í v n e š t y l i s t i c k é p r í z n a k y .
Posúďme p r í k l a d z novín: Základná organizácia Zväzarmu pri Považských
strojárňach sa môže hrdiť dielom, ktoré by iste uspokojilo aj tých najnároč­
nejších. — S l o v e s o hrdiť sa tu p o c i ť u j e m e a k o n e z l a d e n é s autorovým m y š ­
lienkovým zámerom.
Š t y l i s t i c k á d i s o n a n c i a sa odstráni, keď sloveso- hrdiť sa n a h r a d í m e výra­
zom byť hrdý: Základná organizácia . . . môže byť hrdá na dielo, ktoré. ..
— Je zaujímavé, že š t y l i s t i c k á n e z l a d e n o s ť s a dá vyhladiť aj použitím s l o ­
v e s a (po)chváliť sa: Základná organizácia... sa môže (po)chváliť dielom,
ktoré . . .
Na prípadnú otázku, p r e č o s l o v e s o hrdiť sa j e n e g a t í v n e p r í z n a k o v é , m o ž n o
n a k r á t k o odpovedať t a k t o : S l o v e s o hrdiť sa (dačim) preto n i e j e rovno­
z n a č n é . resp. š t y l i s t i c k y e k v i v a l e n t n é s výrazom byť hrdý (na čosi), lebo
sa s t a l o r o v n o z n a č n ý m s n e g a t í v n e c h á p a n ý m s l o v e s o m vychvaľovať sa.
Podľa toho, čo- sa tu n a k r á t k o povedalo, m o ž n o dve uvedené l e x i k á l n e
j e d n o t k y opísať z v ý z n a m o v e j s t r á n k y t a k t o : byť hrdý značí „povedome
a pritom z a s l ú ž e n e ukazovať svoje k l a d n é v l a s t n o s t i , v ý s l e d k y p r á c e " a l e b o
„s o p r á v n e n ý m s e b a v e d o m í m s a osvedčovať za v o ľ a č o , smelo- p r e j a v o v a ť
s v o j e z m ý š ľ a n i e , svoj p o s t o j " ; hrdiť sa (dačim) má význam „ n e o p r á v n e n e
a n e p r i m e r a n e dávať n a j a v o s v o j e v l a s t n o s t i , v ý s l e d k y p r á c e , s v o j e prven­
stvo, svoj postoj a pod.". Pri s l o v e s e hrdiť sa zisťujeme z a u j í m a v ý n e s ú l a d
medzi formou a významom ( z a r a t ú v a j ú c doň i š t y l i s t i c k é p r í z n a k y ) . Hoci
s l o v e s o hrdiť sa m á k o r e ň zhodný s p r í d a v n ý m m e n o m hrdý, jeho- o z n a č o -
v a c i a n á p l ň v ý r a z n e i n k l i n u j e k n e g a t í v n e m u významu v y j a d r o v a n é m u prí­
davným m e n o m pyšný.
U z a v i e r a m e . — Sloveso- hrdiť sa (dačim) n e m á t i e isté v ý z n a m o v é a š t y ­
l i s t i c k é k o m p o n e n t y a k o v ý r a z byť hrdý (na čosi). S o z r e t e ľ o m na to n e r a -
d í m e výraz byt hrdý n a h r á d z a ť s l o v e s o m hrdiť sa.
 P o z n á m k u . — V t e j t o súvislosti možno položiť otázku, a k o j e t o s o vzťa­
h o m výrazov byt hrdý a byť pyšný, k t o r é s a d a k e d y svojím významom zlie-
vajú. Hoci Svet02ár Hurban V a j a n s k ý h r d o vyslovil z n á m u vetu ]a som pyšný,
že som Slovák a rozviedol j u v z á p a l i s t e j v l a s t e n e c k e j b á s n i , d n e s už, k e d
o p r á v n e n e u k a z u j e m e v ý s l e d k y s v o j e j r o b o t y a l e b o neodklonine si s t o j í m e
vo svojom p r e s v e d č e n í , r a d š e j by sme m a l i d ô s l e d n e používať výraz byť hrdý
(na dačo). Hrdosť s a totiž už v b e ž n o m živote, o to v i a c o d b o r n e ( p s y c h o ­
lógia o s o b n o s t i ) pri ú v a h á c h o v y š š í c h c i t o c h č l o v e k a h o d n o t í a k o k l a d n á
v l a s t n o s ť o s o b n o s t i , p ý c h a však sa odsudzuje a k o n e g a t í v n a vlastnosť.

G. Horák

Dvoma, bi dvomi? — V. P. z B r a t i s l a v y : V č a s o p i s e Z o r n i č k a , r o č . X X X I I ,
1 9 7 9 — 8 0 , č. 4, s. 5, j e t a k ý t o text: Kde sa stalo, tam sa stalo. Pár chlapcov
si v našej triede takto povedalo: ..Než napadne prvý sneh, zatrénujeme si beh!"
Jeden bežal pred dvomi, druhý medzi dvomi a za dvomi míňal jeden zlato-
žlté stromy. Koľko chlapcov celkom beží? — Ako vidieť, t e x t j e r ý m o v a n ý .
Rýmujú sa i tvíiry dvomi — stromy. Ale j e t v a r dvortti správny?
O t á z k a č i t a t e ľ a Z o r n i č k y j e o p o d s t a t n e n á . I n š t r u m e n t á l ( 7 . p á d ) m á správ­
nu podobu dvoma. P r í p o n a -ma j e zvyškom po dvojnom č í s l e ( d u á l i ) . Dvojné
č í s l o jestvovalo' v s t a r š o m štádiu j a z y k a popri j e d n o t n o m a m n o ž n o m č í s l e .
M a l o o s o b i t n é tvary. Zvyšky sa z a c h o v a l i napr. v spisovnej č e š t i n e pri pod­
s t a t n ý c h m e n á c h oči, uši, ruky, nohy. I n š t r u m e n t á l znie očima, ušima, ru-
kama, nohama. T a k é t o t v a r y s a n a z ý v a j ú duálové ( d v o j n é ) , lebo s a n i m i
o z n a č u j ú s p r a v i d l a v e c i , k t o r é s a vyskytujú po' dvoch, v dvojici. V s k l o ň o v a n í
s l o v e n s k ý c h z á k l a d n ý c h č í s l o v i e k j e i n š t r u m e n t á l s pádovou p r í p o n o u -ma
pri č í s l o v k e dva (dvoma) a pri č í s l o v k e tri a k o j e d e n z dvoch tvarov troma/
tromi. Číslovka štyri m á v i n š t r u m e n t á l i i b a podobu s o z a k o n č e n í m -mi, t e d a
štyrmi. Tvar i n š t r u m e n t á l u dvomi s a s í c e v Morfológii s l o v e n s k é h o j a z y k a
( s . 3 2 1 ) h o d n o t í a k o hovorový, k t o r ý vznikol a n a l ó g i o u s i n š t r u m e n t á l o m
p o d s t a t n ý c h m i e n , p r í d a v n ý c h mieni a č í s l o v i e k , no bežné p r í r u č k y ho ne­
uvádzajú.
Zornička j e časopis najmladších čitateľov čiže žiakov základnej školy.
Ž i a c i sa e š t e l e n oboznamujú so> spisovnou s l o v e n č i n o u . P r e t o by v t e x t e č a ­
sopisu n e m a l i byť n e s p r á v n e a n i e b e ž n é podoby slov. V t e x t e , o k t o r o m tu
h o v o r í m e , sa tvar dvomi v y s k y t u j e až t r i k r á t , t a k ž e m ô ž e v z n a č n e j m i e r e
vplývať n a to, aby s a n e s p r á v n y t v a r zafixoval v p a m ä t i žiakov. A j e to
š k o d a . Časopis by m a l učiteľovi pomáhať, a nie mu sťažovať prácu. ( T r e b a
e š t e pripomenúť, že v c i t o v a n o m úryvku s a v y s k y t u j e aj n e s p r á v n e použité
slovo celkom: v t o m t o v ý z n a m e s a v s p i s o v n e j s l o v e n č i n e používa v ý r a z
spolu, príp. dovedna, vedno, dohromady./ T v a r i n š t r u m e n t á l u dvoma od
č í s l o v k y dva s a a k o j e d i n ý uvádza v P r í r u č k e s l o v e n s k é h o pravopisu p r e
š k o l y , t a k ž e k o n t r o l a s p r á v n o s t i j e ľ a h k o dostupná. R e d a k c i e n a j m ä č a s o ­
pisov u r č e n ý c h š k o l s k e j mládeži m a l i by ju s t a r o s t l i v e j š i e uplatňovať.

V. Betáková

Kultúra slova, 14, 1980, č. 4

 KULTÚRA SLOVA, č a s o p i s p r e j a z y ­
kovú kultúru a t e r m i n o l ó g i u . Orgán
J a z y k o v e d n é h o ústavu Ľudovíta Š t ú r a
S A V . R o č n í k 1 4 , 1 9 8 0 , č. 4. VEDA, vy­
d a v a t e ľ s t v o S l o v e n s k e j a k a d é m i e vied.
Hlavný r e d a k t o r PhDr. J á n K a č a l a , C S c .
G r a f i c k á úprava Oto T a k á č . T e c h n i c ­
ká r e d a k t o r k a M a r t a P a r á k o v á . Vy­
c h á d z a d e s a ť k r á t r o č n e . R o č n é pred­
platné Kčs 30,—, jednotlivé čísla Kčs
3 , — . Rozširuje Poštová novinová služ­
ba. Objednávky v r á t a n e do zahrani­
č i a a p r e d p l a t n é p r i j í m a PNS — 0 -
stredná expedícia a dovoz tlače,
8 8 4 19 B r a t i s l a v a , G o t t w a l d o v o nám.
8 / V I I . Možno objednať aj n a každom
poštovom úrade a l e b o u d o r u č o v a t e ľ a .
V y t l a č i l i TSNP Martin, závod Ružom­
b e r o k v apríli 1980. P o v o l e n é vý­
m e r o m SÚTI 7 / 1 1 .

Distributed in t h e S o c i a l i s t c o u n t r i e s
by SLOVART Ltd.. L e n i n g r a d s k á 11,
B r a t i s l a v a , C z e c h o s l o v a k i a , Distributed
in West G e r m a n y a n d W e s t B e r l í n
by KUBON UND SAGNER, D-8000
M ú n c h e n 34, P o s t f a c h 68, B u n d e s r e -
publik D e u t s c h l a n d . FOr all o t h e r
c o u n t r i e s d i s t r i b u t i o n s r i g h t s a r e held
by JOHN BENJAMINS. B . V., Perio-
d i c a l T r a d e , A m s t e l d i j k 44, 1007 HA
A m s t e r d a m , Holland.

@ VEDA, vydavateľstvo Slovenskej

a k a d é m i e vied, 1980
Cena Kčs 3 —