25.

Právo ozbrojených konfliktov

- stručný vývoj vojnového práva a definícia agresie;
- základné zásady a pramene práva ozbrojených konfliktov;
- právne dôsledky vojnového stavu na bojujúce strany;
- vymedzenie príslušníkov ozbrojených síl;
- neutralita v medzinárodnom práve;
- vojnová okupácia;
- zastavenie vojnových akcií a ukončenie vojnového stavu.

stručný vývoj vojnového práva a definícia agresie;

Vojnovým právom sa podľa tradičného medzinárodného práva vysvetľovalo celé zvláštne odvetvie
medzinárodného práva, obsahujúce všetky pravidlá týkajúce sa vojny. Toto odvetvie zahŕňalo jednak právo na
vojnu a právo platné v priebehu vojny. Dnes sa to nazýva skôr právo ozbrojených konfliktov. Až do 1. svetovej
vojny v medzinárodnom práve platilo, že každý štát mohol kedykoľvek siahnuť po zbrani pri vymáhaní svojich
nárokov voči inému štátu, pri riešení sporov s inými štátmi alebo pri vykonávaní svojej zahraničnej politiky.
Toto subjektívne právo štátu konať iniciatívne bolo po prvej svetovej vojne postupne obmedzované a
nakoniec zrušené zákazom útočnej vojny. Dnes je útočná vojna medzinárodným právom zakázaná
a považovaná za najťažší medzinárodný zločin. Štáty môžu vypovedať vojnu iba na základe rozhodnutia
Bezpečnostnej Rady OSN, v rámci splnomocnenia BR OSN alebo v prípade sebaobrany. Avšak nie je vždy
možné rozlíšiť agresora a napadnutý štát. Po druhej svetovej vojne došlo k ďalšiemu rozvoju práva ozbrojených
konfliktov smerom k jeho podrobnejšej právnej úprave a väčšej humanizácii.
VOJNOVÉ PRÁVO (IUS BELLI)
 odvetvie medzinárodného práva, obsahujúce všetky pravidlá týkajúce sa vojny
 Toto odvetvie zahŕňalo: Právo na vojnu (ius ad bellum) – pravidlá upravujúce spôsoby
realizácie subjektívneho práva štátu. Začať vojnu bolo jedným zo základných práv štátu. Po
prvej svetovej vojne bolo postupne obmedzované a nakoniec zrušené zákazom útočnej vojny,
obsiahnutým v Briand-Kelloggovom pakte z roku 1928, tým pádom ostalo iba právo viesť
obrannú vojnu
 Právo platné v priebehu vojny (ius in bello) – súhrn PP stanovujúcich PaP bojujúcich štátov
v priebehu ozbrojeného konfliktu
 V súčasnosti – presnejší názov – právo ozbrojených konfliktov
 niekedy je ťažké určiť kto je agresor a kto napadnutý
 zákony a obyčaje vojny vyžadujú rešpektovanie zásad humanity
 útočná vojna je MP zakázaná a kvalifikovaná ako najťažší medzinárodný zločin
 obranná vojna a vojenské akcie BR sa naopak považujú za legálne

Štáty sú oprávnené siahnuť po vojenskej sile proti druhému štátu len v troch prípadoch:
 ak sa zúčastnia na ozbrojenej akcii proti útočníkovi na základe rozhodnutia
Bezpečnostnej rady OSN podľa kapitoly VII Charty OSN,
 ak sa zúčastnia na vojenskej akcii proti útočníkovi v rámci regionálnej organizácie,
keď na to boli BR OSN splnomocnené,
 pri výkone práva individuálnej alebo kolektívnej sebaobrany proti ozbrojenému útoku
druhého štátu podľa čl. 51 Charty OSN.

AGRESIA
 1933 – vypracovaná definícia na konferencii OSN o odzbrojení
 Medzinárodný vojenský tribunál v Norimbergu a v Tokiu aplikoval túto definíciu na prípravu,
organizovanie a vykonávanie útočných činov Nemecka a Japonska
 Po roku 1950 – zaoberala sa definíciou OSN v súvislosti s kórejskou vojnou
 1974 – zvláštny výbor OSN vypracoval dodnes platnú definíciu ktorá je obsiahnutá v prílohe
rezolúcie z 14. decembra 1974 a schválená VZ OSN
Agresia: použitie ozbrojených síl štátom alebo skupinou štátov proti zvrchovanosti, územnej
nedotknuteľnosti alebo politickej nezávislosti iného štátu

Za agresívny akt sa podľa definície agresie považuje:

a) invázia alebo útok ozbrojených síl jedného štátu na území druhého štátu;
b) vojenská okupácia
c) akékoľvek pripojenie územia iného štátu alebo jeho časti, pri ktorom bola použitá sila;
d) bombardovanie
e) použitie akýchkoľvek zbraní
f) blokáda prístavov alebo pobreží
g) útok ozbrojených síl
h) použitie ozbrojených síl jedného štátu, ktoré sa nachádzajú na území druhého štátu s jeho
súhlasom, v prípade, že nedodržali podmienky pobytu alebo dĺžky ich prítomnosti;
ch) konanie štátu, ktorý povolil druhému štátu, aby použil jeho územie na spáchanie agresívneho
činu proti tretiemu štátu;
i) vyslanie štátom alebo jeho menom, ozbrojených skupín, bánd, nepravidelných ozbrojených síl
alebo žoldnierov

Agresiu nemôže ospravedlniť žiadna politická, hospodárska, vojenská alebo iná úvaha. Útočná voja je
zločinom proti medzinárodnému mieru.

 Zločin agresie je tým najvážnejším a najnebezpečnejším, ktorý spôsobuje nedovolené použitie

sily v MV
 Ide o zločin sui generis – jediný svojho druhu, nakoľko sa to prekladá (aj do slovenčiny)
takzvaným vodcovským zločinom, má sa za to, že zločinu agresie sa môžu dopustiť iba
vodcovia, resp. najvyšší štátni predstavitelia daného štátu a teda nie radoví vojaci, ktorí
vykonávajú nejakú činnosť na základe rozkazu
 Časová jurisdikcia agresie – ICC má jurisdikciu na trestné stíhanie agresie až po 1. januári
2017 – ešte k tomu nedošlo

základné zásady a pramene práva ozbrojených konfliktov;

1. Zásada účelnosti: vychádza z toho, že cieľom vojny je násilne zlomiť ozbrojený odpor protivníka,
prevzaté z tradičného práva verejného
2. Zásada právnej regulácie vojny: bojujúce strany nemajú neobmedzené právo vzájomne si škodiť,
pokiaľ ide o spôsoby a prostriedky vedenia vojny,
3. Zásada humanity: čo najviac humanizovať vojnu

V 20. storočí najmä nemeckí autori (jasné, že Nemci) tvrdili, že zásada účelnosti prevažuje
nad zásadou právnej regulácie vojny a to tak, že táto zásada musí vždy ustúpiť pred zásadou vojnovej
účelnosti. Obe tieto zásady platia paralelne a z nich vyplýva nasledovné: všeobecným cieľom pravidiel
vojnového práva je zhumanizovať vojnu a pritom neznemožniť zlomenie odporu protivníka.
Vychádzajúc zo zásady humanity, vojnové právo obmedzuje voľnosť bojujúcich strán v dvoch
smeroch:
 priame vojnové násilie môže byť uplatnené iba voči kombatantom a vojenským
objektom, nie však proti civilnému obyvateľstvu a civilným objektom;
 zakazuje používať perfídne (zradné) prostriedky a také, ktoré pôsobia zbytočné
utrpenie alebo škody a ktoré nie sú nevyhnutné na zlomenie odporu protivníka.
Právna úprava
 Haagske právo
o Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených a chorých v poľných armádach
o Deklarácia o zákaze splošťujúcich alebo rozširujúcich sa nábojov (dum-dum) 1899
 o Deklarácia o zákaze striel šíriacich dusivé či zhubné plyny 1899
 1899-akty 1. Haagskej konferencie na ktorej bolo prijatých 5 dokumentov (napr. Dohovor
o zákonoch a obyčajoch pozemnej vojny, Dohovor o zákaze vrhania striel a alebo výbušných
látok z balónov, Dohovor o zákaze striel šíriacich dusivé alebo zhubné plyny, Dohovor
o zákaze používania dum-dum guliek)
 - 1907 – akty 2. Haagskej konferencie na ktorej bolo prijatých 10 dokumentov (Dohovor
o začiatku nepriateľstva, Dohovor o zákonoch a obyčajoch pozemnej vojny, Dohovor o režime
nepriateľských obchodných lodí, Dohovor o právach a povinnostiach neutrálnych štátov
a osôb v pozemnej vojne, Dohovor o premene obchodných lodí na vojnové, Dohovor
o kladení podmorských mín, Dohovor o bombardovaní námornými silami...
o
 Ženevské právo
o Ženevský protokol o zákaze chemických a bakteriologických zbraní 1925
o Ženevský dohovor týkajúci sa zaobchádzania s vojnovými zajatcami 1929
 Martensova klauzula
o Deklarácia o zákaze použitia nukleárnych a termonukleárnych zbraní 1961
o Dodatkové protokoly I a II z roku 1977 k Ženevským dohovorom o ochrane obetí
vojny

právne dôsledky vojnového stavu na bojujúce strany;

ZAČATIE VOJNY
 Haagska dohoda o mierovom riešení sporov a o začiatku nepriateľstva z roku 1907
 Taliansko začalo vojnu proti Habešu bez vypovedania (1935), Nemecko počas 2. sv. v. proti
ČSSR, Poľsku, Nórsku, Belgicku, Holandsku, Luxemburgu a ZSSR
 bol to podnet na vypracovanie písaných pravidiel začatia vojny
 vojna sa môže začať priamym vypovedaním (zväčša diplomatickou nótou v ktorej sa
oznamuje kedy, kto a kde začne ozbrojené vojenské operácie) alebo ultimatívnym
vypovedaním (v ňom sa formulujú požiadavky s výstrahou že ak ich štát v stanovenej lehote
nesplní vypovie mu druhý štát vojnu)
 musia byť dané písomne, diplomatickou nótou. Pritom začiatok vojnového stavu má byť
notifikovaný neutrálnym štátom.
 vojna sa začína dňom jej vyhlásenia aj keď sa vojnové operácie začnú uskutočňovať až neskôr
 ak sa vojna začne bez vypovedania, ide o vážne porušenie vojnového práva a jedná sa o
vojnový zločin
 vypovedanie vojny je legálne len vtedy keď je sama konkrétna vojna legálna (ide o vojnu na
individuálnu a kolektívnu sebaobranu, vojnu na udržanie a obnovenie medzinárodného mieru
a bezpečnosti, vojnu s mandátom OSN resp. BR OSN)
 v ústavách štátov je obsiahnuté ktoré orgány participujú na vypovedaní vojny

PRÁVNE NÁSLEDKY
- prerušia sa všetky mierové vzťahy a začne sa uplatňovať súbor pravidiel vojnového práva
- platia zásady zvrchovanosti a rovnosti štátov, ľudskosti, rešpektovania základných ľudských
práv, poctivého dodržiavania zmlúv, výkladu medzinárodných zmlúv, medzinárodnoprávnej
zodpovednosti štátu atď.
- Prerušia sa diplomatické a konzulárne styky
Mnohostranné MZ - zostávajú v platnosti, a to predovšetkým tie, ktoré obsahujú pravidlá
vedenia vojny.
- Ochranu záujmov príslušníkov nepriateľského štátu môže vykonať len neutrálna ochranná
mocnosť
- archívy sa zapečatia a dajú pod ochranu tretích štátov, prax je iná – likvidujú sa
 - Nepriateľským osobám požívajúcim diplomatickú imunitu má byť poskytnutá bezpečná a
dôstojná možnosť opustiť cudzie štátne územie.
- štát však môže zadržať tých nepriateľských príslušníkov, ktorých návrat by mohol významne
prispieť k posilneniu vojenskej moci protivníka
- nesmú byť nútení slúžiť v cudzej armáde a nesmú byť používaní ako živé terče alebo na
pokusy
- O zatknutých osobách – informovaná ochranná mocnosť (aj Medzinárodný výbor Červeného
kríža)
- S nepriateľskými cudzincami treba zaobchádzať za vojny rovnako ako v  čase mieru.
- Nepriateľským cudzincom musí povoliť styk s ochrannou mocnosťou alebo s Medzinárodným
výborom Červeného kríža.
- Sekvestrovaný majetok sa môže likvidovať.
- Nepriateľské obchodné lode podliehajú konfiškácii a to isté platí aj o nepriateľských civilných
lietadlách.
- Začatie vojny má ďalej za následok prerušenie obchodných stykov medzi príslušníkmi
nepriateľských štátov.
Vojnová oblasť
 Priestor, v ktorom sa bojujúce strany oprávnené pripravovať a robiť vojnové akcie
o problémom je dnešná urbanizácia
o ide často o boje v civilných oblastiach a straty na životoch sú aj na strane civilistov
o stieranie rozdielov medzi kombatantami a civilistami
 Štátne územie bojujúcich štátov, vrátane vzdušného priestoru a pobrežných vôd
 Aj sčasti šíre more – nesmú rušiť slobodu plavby
 Vyňaté územia – iných štátov, neutrálne štáty, neutralizované územia, Antarktída, kozmický
priestor a nebeské telesá
o momentálne sú však iba čiastočne demilitarizované
o kybernetické útoky a sledovanie cez satelity v kozmickom priestore
skrátene:

 prerušia všetky mierové vzťahy - v čase trvania vojnového stavu neplatia medzi
bojujúcimi pravidlá mierového medzinárodného práva
 uplatňuje sa súbor pravidiel vojnového práva (právo ozbrojených konfliktov)
 začatím konfliktu však zostávajú platné základné všeobecné zásady
medzinárodného práva (naďalej platia zásady zvrchovanosti a rovnosti štátov,
ľudskosti, rešpektovania základných ľudských práv, poctivého dodržiavania zmlúv,
atď.)
 prerušujú diplomatické a konzulárne styky
 nepriateľským osobám požívajúcim diplomatickú imunitu má byť poskytnutá
bezpečná a dôstojná možnosť opustiť cudzie štátne územie
 dvojstranné zmluvy prestávajú platiť
 mnohostranné kolektívne zmluvy zostávajú v platnosti
 vojnový štát je oprávnený poškodzovať svojho protivníka aj opatreniami proti jeho
príslušníkom a ich majetku (enemy alien, enemy property). Za nepriateľských
príslušníkov sa považujú občania jedného nepriateľského štátu, ktorí sa nachádzajú
počas ozbrojeného konfliktu na území druhého nepriateľského štátu, majú tam svoje
bydliská alebo obchodný podnik.
 Vojnový štát však môže zadržať a vypočuť tých nepriateľských príslušníkov,
ktorých návrat by mohol významne prispieť k posilneniu vojenskej moci protivníka

vymedzenie príslušníkov ozbrojených síl;

Kombatanti - sú príslušníkmi pravidelných alebo nepravidelných ozbrojených síl a sú určení na plnenie

bojových úloh. Podľa vojnového práva majú práve oni právo vykonávať akty vojnového násilia, ktorí teda
konajú ako štátny orgán bojujúcej strany. V pozemnej vojne sú kombatantmi: príslušníci armády, príslušníci
milície a príslušníci dobrovoľných zborov, ktorí spĺňajú nasledujúce podmienky: majú zodpovedného veliteľa,
pôsobia vo vojenských útvaroch (a nie individuálne, na vlastnú päsť), majú stály a z diaľky viditeľný znak, nosia
verejne zbraň, dodržiavajú zákony a obyčaje vojny. V námornej vojne tvoria ozbrojené sily posádky vojnových
lodí (Musí mať zjavné znaky vojnových lodí svojho štátu). V leteckej vojne tvoria ozbrojené sily posádky
vojenských lietadiel.
Nekombatanti – Sú príslušníci ozbrojených síl, ale nie sú určení na bojové úlohy, môžu používať zbraň, avšak
len na vlastnú obranu. Patria k nim príslušníci zdravotnej služby, lekári, vojenskí duchovní a pod. Nemôžu byť
predmetom vojnového násilia. Keď padnú do zajatia, majú postavenie vojnových zajatcov.
Parlamentári – Sú to osoby, spravidla príslušníci ozbrojených síl, ktoré boli svojím veliteľom vyslané rokovať s
protivníkom. Ako rozpoznávacie znamenie používajú biele zástavy. Parlamentári a osoby, ktoré ich sprevádzajú,
požívajú nedotknuteľnosť. Nemôžu byť napadnutí ani vyhlásení za vojnových zajatcov. Po splnení úlohy im
musí byť umožnený slobodný a bezpečný návrat k vlastným jednotkám. Nepriateľ ho nemusí prijať, ale musí mu
dovoliť opustiť priestor. Parlamentár by stratil tieto výsady, ak by zneužil svoje postavenie na vyzvedačstvo
(espionáž).

Ozbrojené sily
 Poriadok pozemnej vojny rozlišuje príslušníkov ozbrojených síl na kombatantov
a nekombatantov
 Kombatanti sú príslušníkmi pravidelných alebo nepravidelných ozbrojených síl a sú určení
na plnenie bojových úloh
 Znaky kombatantov:
o  Majú veliteľa – osobu vydávajúcu rozkazy – podliehajú rozkazom
o  uniformy, ktoré majú znak príslušnosti k ozbrojenej skupine
o  nosia verejne zbraň
 Nekombatanti nie sú určení na bojové úlohy a patria k nim príslušníci zdravotnej služby,
lekári, vojenskí duchovní
o  tiež majú uniformu ale majú na nej znak nekombatantov
 Akty vojnového násilia sú oprávnení uskutočňovať iba príslušníci ozbrojených síl konajúcich
ako štátny orgán
 Ak by boli nekombatanti oddelení, nie je možné vykonávať proti nim vojnové násilie –
nemocnice,
 Ale ak sú napríklad vo vojenskom konvoji aj kombatanti aj nekombatanti – možno vykonávať
proti nim vojnové násilie ak je kombatantov väčšina
 Vojnové akty musia zostať v medziach zákonov a obyčají vojny. Keď dôjde k ich porušeniu
(napr. vojnovými zločinmi), vzniká okrem medzinárodnoprávnej zodpovednosti vojnového
štátu i osobná trestná zodpovednosť páchateľa
Pozemná vojna
 Ozbrojené sily – príslušníci armády, príslušníci milície a príslušníci dobrovoľných zborov
(majú zodpovedného veliteľa, pôsobia vo vojenských útvaroch /nie individuálne/, majú stály
a z diaľky viditeľný znak, nosia verejne zbraň, dodržiavajú zákony a obyčaje vojny)
 Aj povstalci a partizáni!
 Aj príslušníci ozbrojených síl neuznanej vlády - musia mať na čele zodpovedného veliteľa,
stály a z diaľky viditeľný znak, nosiť verejne zbraň a dodržiavať zákony a obyčaje vojny
V námornej vojne
 OS – posádky vojnových lodí (len ony sú oprávnené uskutočňovať vojnové akty)
 Vojnová loď – podriadená priamej právomoci, bezprostrednému dozoru a zodpovednosti
štátu, pod ktorého vlajkou pláva
 Zjavné znaky vojnových lodí svojho štátu
 Jej veliteľ v službách štátu, riadne menovaný a zapísaný v zozname dôstojníkov vojnového
námorníctva
 Posádka – podriadená pravidlám vojenskej disciplíny a loď musí byť zapísaná v registri
vojnového loďstva
 Nie je nutné, aby bola ozbrojená
 Povahu vojnových lodí majú i štátne lode určené na technické a pomocné služby
V leteckej vojne
 OS – posádky vojenských lietadiel
 Vojenské lietadlá – musia niesť znaky, ktoré sú viditeľné a musia byť pod vojenským velením
 Súčasťou môžu byť aj výsadkové jednotky

Parlamentári
 Osoby, spravidla príslušníci OS, ktoré boli svojím veliteľom vyslané rokovať s protivníkom
 Ako rozpoznávacie znamenie používajú biele zástavy
 Požívajú nedotknuteľnosť aj s osobami, ktoré ho sprevádzajú
 Nemôžu byť napadnutí ani vyhlásení za vojnových zajatcov
 Po splnení úlohy – umožnený slobodný a bezpečný návrat
 Ak by zneužil svoje postavenie na vyzvedačstvo – stratil by výsady, ale muselo by to byť
dokázané
o  nesmú sa snažiť infiltrovať ani získať informácie tajne a nekalo

Nekombatanti
 Môžu používať zbraň – LEN na vlastnú ochranu
 Nemôžu byť predmetom vojnového násilia
 Keď padnú do zajatia – vojnoví zajatci
 Postavenie ako nekombatanti majú aj iné osoby, ktoré ich sprevádzajú a sú vybavené
príslušným preukazom (vojnoví korešpondenti, diplomatickí atašé, fotografi atď.

Vyzvedači (špióni, tajní agenti)

 tajne zbierajú alebo pod falošnou zámienkou, alebo sa snažia získať informácie v operačnom
priestore – s úmyslom odovzdať ju protivníkovi
 Nemá nárok na postavenie vojnového zajatca
o  podlieha vojnovému poriadku štátu, ktorý ho chytí
 Na rozdiel od vojnových vyzvedačov, pátrači - osoby konajú na rozkaz a otvorene, vtedy po
chytení majú nárok na postavenie vojnového zajatca
 Takisto sa za vyzvedača nepovažujú osoby vojenské a nevojenské, ktoré otvorene dopravujú
podľa rozkazu správy zo svojej vlastnej alebo nepriateľskej armády (vojenskí poslovia).
Vojenské osoby v uniforme nestrácajú charakter legitímnych kombatantov ani vtedy, keď pri
získavaní správ použijú vojnovú lesť, napr. maskovanie

Vojenskí zbehovia/ zradcovia

 Zbehovia – prebehli k nepriateľovi
o  nevykonávajú násilie proti svojej pôvodnej krajine
 Zradcovia – bojujú v radoch nepriateľskej armády
 Nemôžu získať právo vojnového zajatca – teda nemajú ochranu medzinárodného práva a preto
spadajú pod vojenský poriadok daného štátu – napr. trest smrti, poprava na mieste, vojenský
súd

Žoldnieri
 Nemajú právo na postavenie kombatanta alebo vojnového zajatca
 Osoba špeciálne najatá, aby bojovala, vykonávala nejaké druhy vojnových aktov
 Za osobný zisk alebo odmenu
 Nie je občanom bojujúcej strany v konflikte, ani tu nemá trvalé bydlisko

neutralita v medzinárodnom práve;

 - Neutralita je politika štátu vo vzťahu k ozbrojenému konfliktu.
Rozlišujeme:
Obyčajná vojnová neutralita: neutrálnym štátom rozumie ten štát, ktorý sa nezúčastňuje na
konkrétnej vojne. Má základnú povinnosť nezúčastňovať sa na vojenských akciách a správať sa voči všetkým
bojujúcim stranám rovnako. Ak poskytne jednej bojujúcej strane určité výhody, musí ich poskytnúť aj druhej
strane. Základné právo neutrálneho štátu je nedotknuteľnosť jeho územia.
 podľa Dohovoru o právach a povinnostiach neutrálnych mocností a osôb v pozemnej
vojne z roku 1907 má neutrálny štát dve základné povinnosti 2 povinnosti –zásada
neúčasti a nestrannosti ( povinnosť toho neutrálneho štátu za žiadnym okolností sa
nezapájať do vojnových akcií, správa sa rovnako ku všetkým bojujúcim stranám,
poskytuje zvýhodnenie rovnako všetkým, resp. ak stanovuje nejaký limit alebo
obmedzenie vo vzťahu k jednému, musí aj vo vzťahu k ostatným)
 Posudzuje sa pôsobenie, zákazy, ktoré sú špecificky dané pre bojujúce strany vo
vzťahu k neutrálnemu územiu – bojujúce strany majú zakázané presúvať vojská resp.
nejaký vojenský materiál cez územie neutrálneho štátu, majú zakázané zriaďovať
zariadenia na území N štátu, zároveň aj zákaz vytvárať vojenské jednotky na území N
štátu, nesmú nejaké náborové miesta vytvárať a N štát im to nesmie ani umožniť
 Právo aby sa mu nebránilo v stykoch s inými Š –s bojujúcimi –Právo na obchodný
styk s výnimkou vojnového kontrabandu – dodávky munície a zbraní
 Zakázaná finančná podpora a „strategické“ suroviny ako ropa, uhlie, benzín

- ak dobrovoľníci z neutrálneho štátu bojujú po boku jednej z bojujúcich strán, nemá to

vplyv na jeho neutralitu (môžu bojovať ako dobrovoľníci)
- s neutralitou je dnes problém
 vojna nie je dovolená, to znamená, že niekto kto začne vojnu, musí byť agresor
 ako môže byť nejaký štát voči ním neutrálny?
- neutrálny štát má právo, aby sa mu nebránilo v stykoch s inými štátmi, s výnimkou
tzv. vojnového kontrabandu = dodávok munície, zbraní
- podľa piateho Haagskeho dohovoru je bojujúcim stranám zakázané dopravovať vojská
alebo transporty so strelivom alebo zásobami cez územie neutrálneho štátu, zriaďovať
na území neutrálneho štátu rádiové stanice alebo iné podobné zariadenia v prospech
niektorej z bojujúcich strán a tiež vytvárať ozbrojené jednotky alebo náborové miesta
v prospech niektorej z bojujúcich strán.
- v rozpore so záväzkom neutrality je významná finančná podpora neutrálneho štátu
niektorej z bojujúcich strán, ako aj dodávky ropy, uhlia, benzínu a iných strategických
surovín.

Trvalá neutralita: Trvalo neutrálny je taký štát, ktorý sa na základe viacstrannej medzinárodnej
zmluvy (lebo to musia uznať aj ostatné štáty) alebo podobného aktu vzdal svojho práva účasti na akomkoľvek
budúcom medzinárodnom ozbrojenom konflikte. Takýto štát má trvalo zaistenú územnú nedotknuteľnosť a
politickú nezávislosť. Trvalo neutrálny štát je oprávnený udržiavať armádu a stavať vojenské opevnenia ale len
na obranné účely. Trvalú neutralitu má napr.: Švajčiarsko, Luxembursko, Rakúsko ale aj Belgicko...
Trvalá neutralita ďalej môže byť:
- Takýto štát má trvalo zaistenú územnú nedotknuteľnosť a politickú nezávislosť.
- Má rovnaké právo i povinnosť odraziť prípadný útok.

 nie je predmetom úpravy žiadneho medzinárodného dohovoru

  štát prehlasuje, že sa v budúcnosti nebude zúčastňovať na žiadnej spolupráci s inými
štátmi vo vojensko-politickej oblasti (nebude napr. v NATO) a tiež, že sa nezúčastní
na žiadnom vojenskom konflikte, ktorý vznikne
 v prípade prebiehajúceho konfliktu sú záväzky trvale neutrálneho štátu v zásade
rovnaké ako pri vojnovej (prostej) neutralite

Mierové záväzky trvale neutrálneho štátu sú:

 Nezačať ozbrojený konflikt
 Byť pripravený brániť trvalú neutralitu
 Prijímať preventívne opatrenia s cieľom vyhnúť sa vypuknutiu nepriateľstva s iným
štátom
 Nevstupovať do vojenských aliancii
 Nepovoliť na svojom území zriaďovanie cudzích vojenských základní
 Nepovoliť používanie svojich vojenských zariadení inými štátmi
Trvalá neutralita môže byť:
→ Uznaná/ Deklarovaná- štáty sa iba zaväzujú rešpektovať trvalú neutralitu štátu, ktorú
uznali. Nie sú však povinné vystupovať na jeho obranu v prípade, že by bol iným
štátom napadnutý.
o  Rakúsko, Turkménsko, Laos, Kambodža, Moldavsko
o založená na vyhlásení štátu o trvalej neutralite, ktoré viac či menej formálnym
spôsobom vzali na vedomie (uznali) ostatné štáty.
o takúto má Rakúsko, ktoré ju vyhlásilo zákonom v roku 1955
 v prípade Rakúska je to zaujímavejšie
 na jednej strane bolo štátom, ktorý bol poškodený – Anschluss Rakúska
v marci 1938
 Nemecko zavrelo Rakúsko a pričlenilo ho k Nemeckej ríši, lenže
v priebehu vojny rakúski občania slúžili v SS
 tým pádom sa podieľali na zverstvách, na jednej strane poškodení a na
druhej strane zodpovední
 po vojne bolo Rakúsko okupované, zo západu Angličania a z východu
Američania
 chceli okupáciu ukončiť, dohodli sa preto, že Rakúsko vyhlási neutralitu
a oni budú mať dôvod stiahnuť vojská
 môžu posielať svoje poriadkové sily na pomoc OSN

→ Garantovaná - garantujúce štáty sú povinné neutralitu štátu nielen rešpektovať, ale aj

aktívne zasiahnuť na jej obranu v prípade jej ohrozenia alebo napadnutia.
o  Švajčiarsko – garantmi je 8 štátov, má MZ o kolektívnom záväzku
garantovanej neutrality
o založená medzinárodnou zmluvou, pretože predpokladá ochranu ďalšími
štátmi (garantmi) na základe medzinárodnej zmluvy
o má ju Švajčiarsko od roku 1815, pričom garantami boli Rusko, Prusko,
Francúzsko a Španielsko
 o oni sa zaväzovali k tomu, že ak budú Švajčiari napadnutí, prídu mu na pomoc
a budú ho brániť
o povinnosťou neutrálneho štátu je brániť sa
o Švajčiari dlhodobo hovorili, že ich neutralita im bráni byť v Spoločnosti
Národov – neskôr OSN
 bolo im sľúbené, že nebudú musieť poskytovať časť armády v boji proti
agresorovi, takže už sú v OSN
 aj tak regulárnu armádu nemajú, majú domobranu (majú výcvik, ale
zbrane majú poväčšine doma)

vojnová okupácia;

Okupovaným územím sa rozumie územie, ktoré je fakticky v moci nepriateľských ozbrojených síl. Avšak
zvrchovanosť nad týmto územím ostáva i naďalej územnému štátu. Z hľadiska medzinárodného práva iba
dočasný stav, ktorý nič nemení na medzinárodnoprávnom postavení okupovaného územia a považuje sa za
agresiu. Základné práva obyvateľstva okupovaného územia, ako česť, rodinné právo, právo na život,
náboženské presvedčenie musia byť okupujúcou krajinou rešpektované. Na okupovanom území je zakázané
prisídlovať, vysídlovať alebo nútiť civilné obyvateľstvo k službe v nepriateľskej armáde.

Územnému štátu zostáva naďalej zvrchovanosť nad okupovaným územím. V období vojnovej
okupácie však výkon niektorých atribútov územnej výsosti prechádza na okupačnú mocnosť,
takže je oprávnená vykonávať na tomto území, v určitých medziach, svoju štátnu moc.
Na okupovanom území teda pôsobí štátna moc toho štátu, ktorému územie náleží ako
suverénovi. Súčasne s ňou tu však pôsobí i moc okupujúceho nepriateľského štátu. Výkon
moci okupujúceho štátu je však medzinárodným právom veľmi obmedzený, a to v zásade len
na veci nevyhnutné pre vedenie vojny. Táto obmedzená moc okupujúceho štátu sa vzťahuje
na všetkých obyvateľov okupovaného územia, teda aj na cudzincov.
Okupujúca mocnosť je predovšetkým povinná urobiť všetky opatrenia aby bol zaistený
verejný poriadok a zachovanie miestnych zákonov.
Právo okupačnej mocnosti vydávať záväzné právne normy je však medzinárodným právom
významne obmedzené. Normy vydané okupačnou mocnosťou nesmú zasahovať do pomerov
na okupovanom území viac, ako je nutné na účely okupácie. Nesmú sa týkať pomerov, ktoré
s okupáciou nesúvisia. Ich platnosť je v zásade obmedzená len na trvanie efektívnej
okupácie.
Okupujúca mocnosť je povinná zásobovať okupované územie potravinami a liekmi. Verejné
budovy, nemocnice, lesy a poľnohospodárske závody môže okupačná mocnosť len spravovať
a užívať. Majetok súkromných osôb musí byť zásadne rešpektovaný.
Okupačná mocnosť môže zhabať skladištia zbraní, dopravné prostriedky, zásoby potravín,
ako i všetok nehnuteľný majetok nepriateľského štátu, ktorý je spôsobilý slúžiť v prospech
vojnových operácií. Takisto môže zhabať dopravné prostriedky, skladištia zbraní a všetky
vojnové zásoby, ktoré patria súkromným osobám. Po uzatvorení mieru im ich však musia
vrátiť alebo uhradiť.
Hnuteľný majetok štátu, ktorý môže slúžiť vojnovým účelom (peniaze, cenné papiere,
pohľadávky, sklady atď.), je okupujúca mocnosť oprávnená konfiškovať ako vojnovú korisť.
Vojnovou korisťou však nemôžu byť veci, ktoré nemôžu slúžiť na vojnové účely, ako napr.
umelecké zbierky. Takisto nemôže byť vojnovou korisťou majetok, ktorý je určený pre
potreby občanov, ako sú fondy peňažných ústavov. Výslovne sú z koristného práva vyňaté
inštitúcie, slúžiace na náboženské, humanitné, vzdelávacie, vedecké a umelecké účely, ako i
majetok obcí

- trestné predpisy ostávajú v platnosti, ibaže by ohrozovali bezpečnosť okupovanej

mocnosti – vtedy ich môže suspendovať + môže vydávať nové trestné normy
- osoby obvinené z trestnej činnosti môžu byť súdené, ale 1. inštancia musí prebiehať
na okup. území. Trest smrti môže byť vynesený len za vyzvedačstvo, sabotáž,
úmyselný čin ktorý spôsobil smrť. trest smrti možno vyniesť iba ak ho poznal právny
poriadok okupovaného štátu a došlo k ohrozeniu väčšej skupiny osôb
- môže vyberať dane a dávky na okup. území

zastavenie vojnových akcií a ukončenie vojnového stavu.

Zastavenie vojnových akcií: dočasné zastavenie nepriateľstva spôsobené prerušením bojov (prerušenie boja
na krátke obdobie), prímerím (prerušenie boja na dlhšie obdobie), alebo kapituláciou.

Ukončenie vojnového stavu: má za následok, že medzi bojujúcimi stranami sa prestávajú uplatňovať

normy vojnového práva a účinnosť nadobúdajú pravidlá mierového práva. Môže k tomu dôjsť mlčky,
jednostranným vyhlásením alebo uzavretím mierovej zmluvy.

ZASTAVENIE VOJNOVÝCH AKCII

- je dočasné zastavenie nepriateľstva, spôsobené prerušením bojov, prímerím alebo
kapituláciou.
- na základe dohody bojujúcich strán.
- Zastavenie vojnových akcií nekončí vojnový stav medzi bojujúcimi stranami ani právne
postavenie neutrálnych štátov.
- Miestne prímerie – zastavenie nepriateľstva len v istej územnej oblasti
- Všeobecné prímerie – prerušenie na pomerne dlhú alebo i neurčitú dobu a to v celom rozsahu
frontu a pre všetky ozbrojené sily;
- Kapitulácia – zastavenie vojnových akcií vzdaním sa ozbrojených síl alebo opevnenej oblasti
UKONČENIE VOJNOVÉHO STAVU
- medzi bojujúcimi stranami sa prestávajú uplatňovať normy vojnového práva naopak,
nadobúdajú pravidlá mierového práva
 Ukončenie mlčky – nepriateľstvo sa fakticky zastaví, ale bojujúce strany o tom neuzavrú
mierovú zmluvu a vzápätí obnovia vzájomné mierové vzťahy
 Ukončenie jednostranným prehlásením
 Ukončenie mierovou zmluvou – obyčajne sa až vtedy ukončuje vojnový stav, vyžaduje
ratifikáciu
→ Ukončenie vojnového stavu oživuje medzi bývalými bojujúcimi stranami všetky
základné práva a povinnosti podľa mierového medzinárodného práva. Súčasne
prestávajú byť legálne tie akty, ktoré boli prípustné počas vojny, podľa pravidiel
vojnového práva.