トエ・

Ｖ Ｑ Ｉ ︶＾ ｃ質 Ｚ 埜 ´・
一
■ ● Ｔ二．
︰〓 ｆ ．
７三 ＾■ ■■ Ξモ 芝 可〓 ニア 〓＞ ＾■ 一
一三 ﹂
． ． ．
言〓 こ こ■ 二三 ■〓２ ． １だ三Σ ．
■ 〓． ３・
． 一 ．つ 〓 ．
＞
一三´二〓 ラ ︰ 一Ｅ 〓 ‘＾〓三 Ｅ Ｅ ■テ ＾ 〓く
．． ． ． ．
︵ ︵︵ ・ ■ 一 ´ 二′三︵
︵︶・ ・
・︶ ・
´
． ＾ ．
︶
´  ´． ．一一〓︵
一 ．．
一︵一
．．．一・
一  、
．
＾
一´
︶´一
一 ．
´
一′′︵´︶¨
． ︵︻
ア罫 こ ・ 〓ｆ ︶しモ ぢ 〓 ＾︶ ︺ ⊃
〓 一，
■ｒ ．こ三 〓＾´ 九
͡＾   一︶〓 二 一 ． 一Ｊ＾ ニー ●
■一
︵ ｒ 二多︶ Ｉ Ｅ
︶ 可 三 ′〓
． ， 二４
͡卜 ｒ 一一三． Ｉ ■ ． ´〓 ‘ 一
． ．〓 ．
´ｉ ｔ〓′︶υ
一二 Ｉ ぎ ︰ Ξ ′ ´ ´  二 ︰ Ξ 〓 三 二 ‘ 一ミ
三 〓 イ
 Rudolf DUPKALA

STUROVCIA HEGEL
(K problematike siovenskё ho
hegelianizmu a antihegelianizmu)

Preこ ov 2000
Publikacia vychddza vd'aka tinancnej podpore, ktoru
poskytli:
lng. Marian BRE1XA
Dr. Duian Doln;i
Miloslav CHMELIAR
VsetklTm sponzorom autor tiprimne d'akuje.

S rffafigu aictut.vna$em
吻 爾励多
』彦″のηOあ?リ

C)Doc.PhDr.Rudor Dupkala,CSc.,2000

1SBN 80‐ 89040‐ 00‐ 4 .

 Predslov k druh6mu vydaniu

Sri t6my, ktor6 si v jednotlivfch oblastiach viskumu

udrZiavaj0 svoju aktu6lnost i s odstupom dasu. Zdd sa, 2e
medzi take t6my patri aj filozofia it(trovcov, ktor6 je
aktudlnym predmetom historicko-filozofickej a
lite16rno-
historickej reflexie uZ takmer sto rokov a e5te ani dnes nie
je heuristicky,,uzavretou".
Filozofia it1rovcov implikuje viacer6 parcidlne probl6my,
ktor6 s(visia najmd so vzt'ahom St0rovcov k nemeckej
klasickej filozofii a osobitne k Hegelovi. Pr6ve t6to
problematika bola leitmotivom na5ej monografie SfUROVCI
A HEGEL (K problematike slovenskdho hegelianizmu a
antihegelianizmu), ktord vy5la v Pre5ove r. 1996.
Obdobie, ktor6 uplynulo od prv6ho vydania tejto
publik6cie, potvrdilo n55 predpoklad, 2e kniha m62e oslovit'
(a na zdklade doterajSich recenznfch ohlasov m6Zeme
kon5tatovat, 2e aj oslovila) nielen ditatel'ov zaujimajfcich sa
o problematiku dejin filozofick6ho myslenia na Slovensku,
ale tieZ tiich, ktori sleduj0 vyskum v oblasti dejln slovenskej
literat0ry s osobitnfm zretel'om na obdobie slovensk6ho
literSrneho romantizmu.
Produktivnosf interdisciplin6rneho pristupu, ktorf bol
uplatnenf u2 v prvom vydani na5ej pr6ce, moZno zd6vodnit'
aJ viacenimi (analogicky zameranfmi) titulmi, ktor6
k problematike ideovo-filozofickfch vfchodlsk slovensk6ho,
resp. slovansk6ho romantizmu vy5li napriklad za posledn6
dva roky. lde najmS o priekopnlcku monografiu C. Krausa
s n6zvom Slovensky literdrny romantizmus, (Martin 1999) a
zbornik prlspevkov z medzin6rodnej vedeckej konferencie
na t6mu Slovansky romantizmus. (Zbornlk vy5iel pod
rovnakfm n6zvom v Banskej Bystrici, r. 1999). V tejto
stivislostisa Ziada poznamenat', Ze v uvedenom zborniku s0
s t6mou naSej monografie koherentn6 najmd tieto
prispevky: A. eerven6k: Romantizmus ako esteticko-
antropologicky genologicky fenomdn, V. Zemberovd:
Romantizmus - noetick4, filozofick€ a estetickd gesfo
slovenskdho autora, l-. Kov6dik. Princip videnia v diele P.
Kellnera - Hostinskdho a l. Sedl6k: Sumarizdcia poznatkov
o mesianizme v slovenskej romantickej po6zii.
S uspokojenim moZno kon5tatovat, 2e ani v jednom z tfchto
prispevkov sa nespochybfiuj0 vfchodisk6, resp. vfsledky,
obsiahnut6 v prvom vydani monografie StArovci a Hegel, a
preto ani v tomto (ej) druhom vydani neboli uskutodnen6
vyiraznej5ie zmeny. Naopak. P6vodn! text (aj so svojou
pOvodnou Struktur6ciou na Sturovsky hegeli5nsku, t. j
pragmaticko-romantick0, a St0rovsky antihegeli5nsku, t. j.
mesianisticko-romantickf dast) sa v sfdasnosti,,ukazuje"
i
ako nanajvy5 aktu6lny z hl'adiska interdisciplin6rneho
viiskumu grantovej flohy VEGA, C. 117326/20, ktorej nAzov
znie: ,,Fenom6n mesianizmu v kontextoch duchovnej identity
Slov6kov a jeho filozofick6 a literdrno-historick6 reflexie".
Ako na prv6, tak aj na druh6 vydanie tejto monografie
vzt'ahuje sa autorove presveddenie, 2e filozofick6
viichodisk5 (i dimenzie) pragmatick6ho a mesianistick6ho
typu slovensk6ho liter6rneho romantizmu sa Ziada
analyzovat (a interpretovaf) cez to, resp. prostrednictvom
toho, co moZno (v pripade slovensk6ho liter6rneho
romantizmu) charakterizovat' ako invariantn6 a variantn€.
Pripominame, 2e k tomu, do bolo invariantn6, zarad'ujeme
v5etky tie znaky, drty, rozmery a str6nky slovensk6ho
literdrneho romantizmu, ktor6 s[ identick6 (di aspon
konvergentne) s drtami, strdnkami a znakmi eur6pskeho
romantizmu. K tomu, do bolo variantn1, zarad'ujeme
samotn6 hegeli6nsky-pragmatick6 a antihegeliSnsky-
mesianistick6 diferencovanie, tendovanie, profilovanie a
napokon aj vyprofilovanie sa slovensk6ho literArneho
romantizmu, ktorf mal pr6ve v d6sledku svojej
variantnosti - filozoficky ambivalentnf charakter. To
znamen6, 2e a1 vzt'ah St0rovcov k Hegelovi, nez6visle na
tom, di sa jednotlivi St[rovci profilovali v smere
pragmatickOho alebo mesianistick6ho vy0stenia
slovensk6ho lite16rneho romantizmu, treba vnimat' sk6r
z hl'adiska ,,synchronie" neZ ,,diachr6nie". eile tat<yto pristup
explikadne produktivny alebo nie, to nech pos0di ditatel'.
Autor
V Pre5ove 17. novembra 2000
4
UVOD
Hegel sa svojho dasu vyjadril, 2e "v dejindch filozofie ide
v2dy o to, aby to, 6o v nich je, bolo tieZ vyjadrene" ([1], 17).
Plati to aj vo vzt'ahu k dejin6m filozofick6ho myslenia na
Slovensku, ktor6 predstavuj0 relatlvne samostatn0 s0cast'
duchovnej kult0ry slovensk6ho ndroda.
Filozofick6 myslenie na Slovensku reflektovalo dobovo
vrcholn6 koncepcie europskej filozofie u2 v druhej polovici
17. storodia. Pridinili sa o to najmd profesori evanjelick6ho
Kol6gia v Pre5ove (1667-1672) a katolickej univerzity v
Trnave (1635-1777), klori svojou tvorbou udrZiavali kontakt
s Baconovfm empirizmom (J Bayer), Gassendiho
atomizmom (1. Caban) a neskOr aj s Kantovyim
transcendentdlnym idealizmom (J. B. Horvath).
Evidentnf ohlas na Slovensku zaznamenalo lieZ
europske osvietenstvo. Jeho filozofick6 idey tu propagovali
J. Karlovsky, S. Fuchg J. Rozgonyi, P. Michalko, J. Fejei a
d'al5i. Na "osvietenske" mySlienky Rousseaua, Voltaira,
Montesquieuho, Kanta a Herdera reagovali aj predstavitelia
star5ej gener6cie slovenskfch obrodencov - J. Kollar a P. J.
Safdrik.
Z jednotlivfch smerov europskej filozofie 19. storodia bol
na Slovensku dobovo najvfraznej5ie reflektovanf dialektickf
idealizmus G. W. F. Hegela (1770-1831). V tejto s0vislosti
sa tu sformovali dve relatlvne ucelen6 ideovo-filozofick6
platformy, resp. koncepcie, ktor6 mo2no charakterizovat'
ako slovenskf hegelianizmus a antihegelianizmus.l
1
Terminy hegelianizmus a antihegelianizmus uprednostiujeme pred ich
ekvivalentnfmi modifik6ciami hegelizmus, resp. anti-hegelizmus z
 T6mou predkladanej publik6cie prdce s0 vy55ie uveden6
koncepcie, ktor6 sk0mame na pozadi reflexii Hegelovej
filozofie v tvorbe Strirovcov.
So Sir5ie koncipovanfm vfskumom filozofick6ho
myslenia St0rovcov sa na Slovensku stretdvame uZ v prvej
polovici 20.'storocia. Participovali na iom H. Turcerovd, M.
HodZa, S. S. Osusky, D. eiZevskij, S. St0r a d,al5i. Napriek
tomu, 2e k viacerfm vlisledkom ich vfskumu moZno mat's
odstupom dasu vfhrady, Ziada sa pripomen0t, Ze fitozofia
Sturovcov bola po vy5e polstoroCi znovuobjavena a
verejnosti predstaven6 pr6ve v ich prdcach.l
V druhej polovici 20. storodia sa do vfskumu
filozofick6ho myslenia St0rovcov zapojili M. pi50t, R. Ro5ko,
+ Matu5ka,..K. Rosenbaum, C. Kraus, E. Hleba, S.
Smatl6k, O. eepan, J. Bodndr, T. MUnz, E. V6rossov6 a
d'a15l. Nazd6vame s?, 2e filozoficky najkomplexnejSim
sp6sobom sa uvedenej problematiky zmocnili O. eepan, J.
Bodndr a E. V6rossov6, ktor[ filozofick6 myslenie St0rovcov
reflektuj0 nielen na pozadI zlo2it6ho ideov6ho pr0denia v
rdmci slovensk6ho, resp. eur6pskeho romantizmu, ale tieZ v
kontextoch premien dobovej eur6pskej a osobitne nemeckej
(klasickej) filozofie.
Na ilustr6ciu moZno uviest' eepanove prispevky.
Romanticky duch a romanticka predmetnosf. ln: Slovenskd
literat0ra, roc. XX, 1973, 6. 2; premeny ,,ducha a
predmetnosti" v slovenskom romantizme. ln: LTTTERARIA
XVl., Liter6rny romantizmus, Bratislava 1gT4; Rilzdetia
dOvodu ich vfraznejsej historickej opodstatnenosti. Frekventovali uz v
prdcach Sturovcov, a tak ich povazujeme za lexikdlne primeranejsie neZ
terminy hegelizmus a anti-hegelizmus, ktore sa v slovenskej liierdrno-
, filozofickej produkcii udomdciujU aZ nesk6r.
' K najvyiznamnej5im patria tieto prdce: H. Turcerovd..Lours Sfur et l,id6e
de l'independence slovaque. paris 1g13; M. HodZa: Aeskoslovensky
rozkol. Marlin 1920; S. S. Osuskyi: Filozofia Stirovcov t., tt., til. - l.
?!,:rg_* filozofia. Myjava 1926; ll. Hurbanova filozofia. Myjava 1g2g, llt.
M. M' Hodzova filozofia. Myjava r932; D. eizevskij: slurova firozofia
zivota. Bratislava 1941; Sveitopluk Slur: Zmysel slove-nskflho obrodenia.
Liptovskf Mikula5 1 948.
romantizmu. ln: Slovensk6 pohl'ady, rod. 109, 1993, 6. 1.
Publik6ciu J.Bodnira Dediistvo mySlienok (Z dejin
filozofickdho myslenia na Slovensku). Bratislava 1983 a
najmd priekopnicku monografiu E. V6rossovej: S/ovensk6
obrodeneckd myslenie. Bratislava 1963, resp. jej 5t0diu:
Filozofia a romantizlnus. ln: Slovensk5 literat0ra, ro6. XX.,
1973, e.2.
V nadvdznosti na vySSie uvedenfch autorov zastdvame
nlzor,2e generdcia St[rovcov - reprezentujfca v podstate
-
celif slovensky romantizmus bola uZ od svojho
sformovania sa vn0torne diferencovanou a heterog6nnou. K
jej rozdeleniu na dve linie (a tak aj rozdeleniu slovensk6ho
romantizmu na dva typy) doSlo doskoro potom, co [. St0r
postuloval ch6panie dobovej po6zie ako "objatie hmoty a
ducha v slovich", pricom dodal, 2e "mus[ byf v po6zii duch
a hmota, ale t6 musi byt' spojene s duchom tak, 2e on je
samostatnli, hmota pak jemu s[iZiaca, ale predsa
podstatn6" (121,29).
Napriek tomu, 2e [. St[r vyjadril v tejto-programovej t6ze
potrebu jednoty ducha a "hmoty" (t.j. v StUrovom ch6pani
"prirody", resp. "predmetnosti"), gener5cia, ktor[ oslovoval,
sa postupne diferencovala pr6ve podl'a toho, 6i namiesto
po2adovanej jednoty uprednosthovala orient6ciu na ducha,
alebo "predmetnost"', resp. di sa rozhodla realizovat' na
"tfnistej ceste ducha" (O. eepan), alebo vykrocit' na "cestu
2ivota tfnistri" (L. StU|. Vfsledkom bolo sformovanie sa
dvoch ambivalentnfch typov slovensk6ho romantizmu, ktor6
mo2no bli25ie charakterizovat' ako: romantizmus
pragmatickf a romantizmus mesianistickf.l
1
Uveden6 rozdelenie slovensk6ho romantizmu nebolo jeho jedinou
zvl6Stnostou. Pr4im paradoxom slovensk6ho romantizmu bolo uZ jeho
diStancovanie sa od z6padoeur6pskej romantickej tradicie (osobitne
byronizmu), cim akoby slovenskf romantizmus popieral aj ideove zdroje
seba sam6ho. Bli2Sie pozri ([2], 44-52). Dal5im paradoxom bola
relativne intenzivna vdzba niektonich jeho predstavitel'ov na Hegela,
ktoni - ako je zn6me - mal pre romantizmus zo vietkfch reprezentantov
tzv. nemeckej klasickej filozofie to najmen5ie pochopenie. BliZ5ie pozri
 ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝

Pragmaticki typ slovensk6ho romantizmu

.
(aspon do r. 1'4gt49) predov.etklim
reprezentovali
Prip05t'ame, 2e obidva procesy (tak sformovanie sa
ti. Stur, .f.'fVf.irrUrn
a A. SrSdkovid. K hravnfm predstaviterom dvoch ambivalentnyich typov slovensk6ho romantizmu, ako
mesianistlcxeno
romantizmu sa zarad,uj0 M. M. Hodia, aj vyprofilovanie sa dvoch rozdielnych sp6sobov Strirovskej
S. B. Hrobon a p. reflexie a recepcie Hegelovej filozofie) mohli prebiehat'
T"flT9.r:ttostinski. Zatiat, do pragmatick6 tinia usitovata o
diarekticke ch6panie vzt'ahu oucf,a a predmetnosti s0be2ne, t.j" na pozadi vz6jomn6ho podmiehovania sa, ba
＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝

povedane "objatie.. ducha a predmetnosti,, (inak

.
prirni"ni,
a2 vz6jomnej determin6cie. Napriek tomu za
suverenity a priority drlcha pri Oiatet<ticfy pravdepodobnej5i povaZujeme predpoklad, 2e k formovaniu
predmetnosti),
neviniltr;, sa dvoch typov slovensk6ho romatizmu doch6dzalo aZ pod
,z,ac.h,ova1i linia meiianistov tendovala k
.preometnosii
"pohlteniu" akejkolvek vplyvom vyprofilovania sa dvoch rozdielnych sp6sobov
ouchom na b6ze St0rovskej reflexie a recepcie Hegelovej filozofie. To znadi,
subjektivne motivovanej "panduchovnosti,'.
pragmaticky ritozotict/rot 2e o dvoch typoch slovensk6ho romantizmu, ktor6 - ako to
typ slovensk6ho romantizmu irspirJr*1i
predov5etkfm Heg.elom, resp. starohegelovstvom. zdirazhqe O.Cepan - "s0 nepopieratel'nf fakt" ([3], 143),
＝ ＝

Mesianisti nach6dziti rozhoduj,ce ideov6 moZno hovorit' a2 vtedy, ked' sa v Sturovskej Skole
＝

, ;;;;;il'
＝

protihegelovs.kej argumentaciineikor6ho vyprofilovali dve relativne ucelen6 a samostatn6 ideovo-

＝

scheilinga.'
＝

typov slovensk6ho filozofick6 platformy, resp. koncepcie t.j. Stfrovskf variant

. ,(Mimo _tfchto romantizmu
＝

st6li ur.itu slovensk6ho hegelianizmu a 5t(rovskf variant

︱
︱

dobu len C. Zoch a J. Kr6I).

︱
︱

Z uveden6ho slovensk6ho antihegelianizmu. Pre opa6n6 tvrdenie

＝

vypl,fva, 2e dvom typom slovensk6ho

＝

romantizmu zodpovedali drg. spQsoby nenachidzame dost' logicklich argumentov.

refiexie n"r".f"; _',
＝

Re5pektujeme skutocnost', 2e St[rovci neboli

＝

osobitne Heg_elovej - filozofie. otazka

vsak znie: 6o
＝

primdrne? Sformovanie boto

sa ovoii - profesion6lnymi filozofmi. Zdrovef, v5ak pripominame, 2e
＝

literdrnych- tiio,
＝

slovenskdho roman.tizmu, alebo vyprofitovanie vd65ina z nich pre5la n5rodnou filozofickou prlpravou na
＝

sa dvoch
＝

sjlrou.s*icn sp6sobov reftexie nl'iecXel nemeckfch univerzit6ch (predov5etklim v Halle a Berlfne),

＝

@ konkrltne kde sa v tom dase Hegelove filozofick6 dediCstvo

＝

Hegelovej) filozofie?
＝

reflektovalo (a prehodnocovalo) z troch interpretadnfch

＝

pozicii prvu predstavovalo ortodoxn6, resp. epigonske

峯
郵Bti2sie.pozri t首 咄滞賓ど
都弔 略」 層
鳳【 F″
Z褪
110j, rs-r+y _ sa na .r"r"".r,V'?i;iJ;;;,,'iji#irr,;
nanajvyiS tri: 1. d6raz na cit, fantaziu, po"ti"tl"t,
i澄 starohegelovstvo (K. Daub, K. F. Goschel, J. E. Erdmann, J^
Schaller a K. Rosenkranz), druhfi moZno charakterizovaf
predmetnostou,3. zmy.sel pre niOfu'r-'i"irr.tro. r.;;;;;;; OJ#J';:; ako ideovo-radik6lne mladohegelovstvo (D F. Strauss, A.
spolu s o. Cepanom prittanlru r trro*ir, Napriek tomu sa
zI',,stovensk11, romantizmus Ruge, B. Bauer, A. Bauer, M. Stirner a urdittl dobu aj mladii
je historicklim faktom'; a Ze nier.pridi;;;"n;;;"t'o
jeho totoznosti ,,ako K. Marx), tretiu zosobiovala protihegelovskd opozicia
19mantiqmu., BtiZSie p?zli.(t4l,.OZl. Srof_-sposobom ro doktad6 i
stanovisko N. Krausovej, *toia'fonStrtr;", iniciovand neskorym Schellingom (1. H. Fichte - syn J. G.
l" eur6psky romantizmus
predstavuje "togickri srlner5trukt0rr;,-'Z"b-;paradigmatickli Fichteho, Ch. Weis, F. J. Stahl a d'alSi).
vytvorenyi bindrnymi opoziciami, piieor-'raioone " system St0rovci vnimali tieto "pohyby" v nemeckej filozofii vel'mi
manifestdcie abstraktnej Struf<ir:r,,--tiori" r#anii.;;' ;;
nrryrure europsky citlivo, 6o sa napokon odrazilo aj na charaktere ich vlastnej
romantizmus, a ak vieme, 2e tato
najnepodobnej5ie uzv. kqt:.:g
StruiiJra moze generovat, tie "filozofickej" pozicie. A nielen v tom. NazdAvame sa, Ze
typickosti, atebo ""'"'
1_rS"tty'i"r"""enn6,
atypickosti,, ([7]. Zlaq.''
miznl rozpaky z pochopif ideov0 diferenci6ciu v gener6cii St0rovcov (vr6tane
sformovania sa vy55ie uvedenfch typov slovensk6ho
 romantizmu) mo2no aj cez ich rozdielne filozofick6
inspir6cie a divergentn6 iefrexie Hegerovej
firozofie. Na t,to
skutocnost' poufll-ujg ti:a o eepan, ked, pripust,a, ie
vnftornS diferenciacia, Sturovskej-'gener6cie'
'jednak vzdiarenou obdobou rozctlnenia mohrr' ovt
Hegrovho odkazu
d6sledku toho sa aj povodny hegelianizmus postupne
transformoval do podoby viac 6i menej otvoren6ho
antihegelianizmu. Autoritu jasnozriveho racionalisfu Hegela
zatemnila zhasinajuca hviezda romantick6ho
antiracionalistu Schellinga.
1

na pravicu (starohegelovcov) a l,avicu (mladohegelovcov)

jednak dokazom pietrvdvaj,cel a S prihliadnutim na vyiSie uveden6 skutocnosti prdcu
zivotas"nopnoJti' oio-=i"i" Strukturujeme do dvoch ambivalentnfch kapitol. Prv5 je
medzi Schellingovlim a Hegetovfm idealizmom,,. ([4]
Bo\ venovan6 reflexi6m Hegelovej filozofie v tvorbe
Analosick6 stanovisko lastjva ;i E v;;;..,fi,iiiora predstavitel'ov pragmatick6ho typu slovensk6ho
poznamen6va, Ze diferencie medzi preOstariillmi romantizmu. Druh6 implikuje proti-hegelovsk0
romantickej firozofie v krajinSch iu mo'ni)rri.ii o"
dvoch typov schizmy iQlnvch
"argumentaciu" slovenskyich romantickfch mesianistov.
z6kladn6ho arcf,etypu: TematizScia Sturovsk6ho variantu hegelianizmu i
1. schizmy p6vodu metodologickeho,
antihegelianizmu je v p16ci realizovan6 prostrednictvom
2 schizmy povodu socidlno_f,raktickeho. jednotlivfch podkapitol, ktor6 s0 zameran6 personSlne na l-.
"Z hl'adiska prvej", pise E. V.iossovd, ,,sa
romantick6ho vo firozofii St[ra, J. M. Hurbana, A. SlSdkovi6a, M. M. HodZu, S. B.
obdobiarasto.uje opozicia ririii"iiitor'iiln,, Hroboria a P. K. Hostinsk6ho. Okrajovo venujeme
Fichte-Heger, u nds stur-uuioan, -, pot'.tu
Mickievicz). Z h'adiska druhej mozno
cieszkowski- pozornost' tiei niektorfm koncepci6m hegelianizmu i

medzi liber^lnymi
viest, deliacu diaru antihegelianizmu, ktor6 boli rozvijanl mimo tzv. "5t0rovej
_demokratmi, ktori usiluj0 o raciondlne
zdovodnenie bur,oaznej spolocnosti a' Skoly", napr. v tvorbe J. Z5borsk6ho. V niektoryich pripadoch
n6rod.a na jej pratforme, ; sociiinymi
kon.titr"rrri" St0rovskf variant hegelianizmu i antihegelianizmu
radikarmi
- arebo porovndvame aJ s analogickfmi koncepciami v deskej,
sociatnymi utopistami a mesianistimi
radik6lne pretvorenie.sveta. Aj medzr _
tiori urifrlr" o pol'skej, ukrajinskej a ruskej filozofii 19,storodia.
nasrmr romantikmi _ Filozofiu Sturovcov neredukujeme ani na jej hegeli6nsku,
hegetidnmi (Stur, Hurban, b"r"*f,;
(Hod,a, Hrobori, Keilner, Hedko) re,i
, n"n"g;iij.ri ani na jej antihegelidnsku liniu ci poziciu. Ch6peme ju ako
ako oooelu;uci eiino* vnftorne diferencovan0 duchovn0 aktivitu, prostrednictvom
tak odrisn6 hodnotenie racionarizmu a chapanie
ako aj odliSnf postoj k otdzke-sociafnel pr"r"ny;
absor,tna, ktorej obidve llnie v gene16cii 5t[rovcov spoluutvSrali
uvedenS diferenciScia vo firozofickel a
(;iffi;. atmosf6ru svojej doby, participovali na tvorbe programu
soci5rno-poritickej ndrodno-emancipadn6ho hnutia atd'. Nazd6vame sa, 2e
orient6cii St0rovcov v5ak nemala trval!
,
charakter. eoskoro po revot,cii r. 1g4gt4g i"Onl=nreny filozofia Sturovcov (tak vo svojej hegeli6nskej, ako aj
predstavitel'ov pragmaticko_racionalistickej J;-;;;-',
-ar;i;r" antihegeli6nskej linii) mala byt' "vedomosfou" (J. M.
samotn6ho [. St0ra; sklony k inemu
ti;b Hurban), ktor0 n6rod potrebuje k tomu, aby poznal s6m
sposobu reflexie
skutodnosti neZ bo.l ten, (toryim sa prezentovali seba, svoje miesto v dejin6ch i poslanie vo svete
pred bud0cnosti.
revol0ciou. pozicie racionllizmu a liberdlneho
demokratizmu boli _ po krdtkej periode revoludn6ho
.
radikalizmu - oou2tlne , prorp".h roznych ,oJiiif,a.ii
iracionalizmu, soci6lneho utopizmu a 1
Na ideov6 prepojenie Schellinga s anti-hegelovsky zameranfm hnutim
mesianizmu. V nemeckyich romantikov upozoriuje tvt. Zitny (t1001, 9-11).

10 11
 PredkladanA prdca chce svojim zameranim prispiet' k l. kapitola:
vfskumu dominantnfch tradicii filozofick6ho myslenia na
Slovensku a s06asne pouk6zat' na mo2nosti filozofickej SrunovsxY vaRraNT HEGELTANTZMU
analyzy slovensk6ho liter6rneho romantizmu, ktor6ho
atypickost md svoje zdroje nielen v osobitnlich
podmienkach formovania sa novodob6ho slovensk6ho "My jen na podstatd filosofie velikeho
n6roda, ale tieZ v Specificky St[rovskfch sp6soboch reflexie myslitele Hegela dale stavdti mrtieme...
dobovo aktu5lnej europskej filozofie. My sl filosofii tuto pierobime ale
Autor si uvedomuje interdisciplin6rny charakter t6my najdiive siji pevnd piivlastniti musime".
predkladanej monografie. Z toho dovodu nem6 ambiciu
podat' jej vy6erp5vaj0ci vyiklad, resp. poskytnrit jej u. Strir
komplexnf interpretdciu. Z6roveri mu - v duchu Hegelovej
pozndmky z prvej vety tohto rivodu - i5lo o to, aby to, 6o je
vo "filozofii St0rovcov" historicky obsiahnut6, bolo aj St0rovskf variant hegelianizmu chSpeme ako
primerane vyjadren6.
fundamentdlny ideovo-filozofick! pilier pragmatick6ho typu
slovensk6ho romantizmu. (l-. St0r, J. M. Hurban, A.
SlSdkovi6 a d'alSi). Vo svojej podstate predstavoval relativne
vol'n0 aplik6ciu a modifik6ciu Hegelovej filozofie na pomery
Touto cestou autor vyjadruje svoje uprimnd podakovanie typicke pre Slovensko v prvej polovici 19. storodia. Jeho
Prof. PhDr. E. Hlebovi, CSc., Prof. PhDr. V Le1kovi, CSc. a tvorivost' sa neprejavovala v rovine teoretickej, ale
Doc. PhDr. J. Gbhrovi, CSc. za starostliv6 pos(tdenie aplika6nej. Hegelovu dialektickti met6du dokSzal uplatnit' aj
rukopisu a cennd pripomienky. Zdroven je vdain!, kolegovi pri sk0mani a viklade otSzok (javov), ktor6 nemali
E. Andreansk6mu za nezi1tn(t pomoc pri technickej bezprostredne filozofickii charakter, napriklad v oblasti
realizdcii textu. jazykovedy.
St0rovskf variant hegelianizmu sa formoval jednak
vlastnfm Stfdiom Hegelovfch spisov v prostredi StOrovcov a
jednak pod bezprostrednfm vplyvom starohegelovcov, ktori
St0rovcom predn55ali Hegelovu filozofiu podas ich pobytov
na nemeckfch univerzit6ch.l Okrem Hegela a

1
Bezprostrednf vplyv na niektorych St0rovcov mohli mat podas ich
pobytov v Nemecku tieZ mladohegelovci. Je napriklad znAme, ie
podas St0rovho pobytu na univerzite v Halle (1838-40) predndsal tu
spolu so starohegelovcami J. E. Erdmannom, J. Schallerom a M.
Dunckerom tieZ viznamnli mladohegelovec, profesor Arnold Ruge.
Predpokladdme, 2e jeho ndzory prezentovan6 v Hallische Jarbticher fAr
deutsche Wissenschaft und Kunst ( j v tladovom org6ne
mladohegelovcov) mohol poznat'aj [. St0r.

13
つん
 Ⅲ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ

starohegelovcov osloviti tvorcov Strirovsk6ho variantu (1806-1884) a jeho pr6ca Ob uprekach delaemych filosofiji v
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ

hegelianizmu tieZ d'alsi nemecki filozofi (napriklad: Herder, teoreticeskom i praktiieskom otnoSenijach, J. G. Michnevid
Ｉ
Ｉ
Ｉ

(1809-1885) a jeho vfklad Schellingovej a Hegelovej

Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ

ficl'rte a diastocnej aj Kant). Z toho vyplfva, 2e Sttirovsk!

Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ

variant hegelianizmu nebol len mechanickou recepciou filozofie obsiahnuty v monografri Opyt prostogo izloienija
Ｉ
Ｉ
Ｉ
ＩＩ

sistemy Settinga, razsmatrivaemoj v svjazi s sislemaml

Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ

Hegela. Nazd6vame sa, 2e jednostrann6 zdOraznovanie, ba

Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ

a2 ibsolutizovanie vplyvu Hegela - vytrhnut6 z celkov6ho drugich germanskich filosofov, S. S. Gogockij (1813-1889) a
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ

kontextu dobovej nemeckej filozofie - vedie k zjednodu5enej

Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ

leho O bozre n ie si stemy fi losof i i G egel'a atd' .

Ｉ
Ｉ
Ｉ

predstave o vflucne epig6nskom charaktere 5t(rovsk6ho Z cesklch st0pencov Hegela - zn6mych u2 v obdobi
Ｉ
Ｉ
Ｉ
︲

formovania sa St0rovsk6ho variantu hegelianizmu - mo2no

︱
︱
︱
︱

hegelianizmu.
2a rovnako neadekvitne povaZujeme aj opadne
︱
︱
︱
︱
︱

uviest' F. M. Kl6cela (1808-1882), l. J. Hanu5a (1812-1861)

︱
︱
︱
︱

jednostrann6 vyzdvihovanie Specifickosti, ci jedinecnosti a predovSetklm A. Smetanu (1814-1851). Podas Zivota [.

︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱

Str-rrovskeho hegelianizmu, ktor6 smeruje nielen k Strira vy5li dve hegelovsky inSpirovan6 pr5ce A. Smetanu:
︱
︱

"devalv6cii" jeho vonkaj5ich ideovych zdrojov, ale q k
zahmlievaniu jeho produktivnych my5lienkovlch viizieb na
dobovo vrcholn6 koncepcie europskej filozofie. Ani jeden z
tychto jednostrannfch pristupov neumoZfiuje uchopit'
St0rovskyi hegelianizmus v jednote jeho rozmanitfch
ideovfch inipir6cii, 6ft, ci dimenzii. Preto obidva pristupy
povaZujeme za metodicky nefunkdn6'
E. V6rossovdt upozoriuje, 2e vyznamnfm predpokladom
St0rovskej recepcie Hegela bol u2 p6vodny kontakt
5t[rrovcov s francfrzskym osvietenskiim racionalizmom,
ktorlim sa "myslenie tejto gener6cie filozoficky zn6rodnilo a
pojmovo i metodicky pripravilo aj na (neskorSie) prijatie
iitozotie Hegela" (t81, 79).' Za rovnako nezanedbatel'n6
predpoklady St0rovskej recepcie Hegela povaZujeme tieZ
eventu6lne ideov6 vdzby predstavitel'ov pragmatick6ho typu
slovensk6ho romantizmu na pol'skych, ukrajinskych a
0eskfch hegeli5nov, ruskych slavianofilov atd'.
Z pol'skfch hegeli6nov moZno uviest' najmd B'
Trentowsk6ho (1808-1869) a jeho spis Grundlage der
universallen Philosophie vydanf r. 1837 ' Z ukrajinsklich
st0pencov Hegela si pozornost' zasluhujrl: O. M. Novickij
, lny n6zor vyjadril napriklad D. ei2evskij, ked'v pr6ci St1rova filozo.fia
iiiota zd1razioval, Ze vztah St6rovcov k francr.rzskym osvietencom bol
predovsetklm negativno-kriticklT a teda bez pozitivneho vplyvu na ich
filozofick6 myslenie (t91, 54).
Die Bedeutung des gegenwdftigen Zeitalters (Vfznam
s06asn6ho veku), Praha 1848 a Die Katastrophe und der
Ausgang der Geschichte der Philosophie (Obrat a vy[stenie
dejin filozofie), Hamburg 1850. Z rusklch slavianofilovl
mohli proces formovania sa 5t(rovsk6ho variantu
hegelianizmu ovplyvnit' l. V. Kirejevskij (1806-1856), ktoryi
sa osobne poznal aj so samotnfm Hegelom, K. S. Aksakov
(1817-1860) a predov6etkymJ F Samarin (1819-1876),
ktorf r.' 1842 dokonca napisal, 2e "bez Hegelovej filozofie
nem62e jestvovat' ani pravoslSvna cirkev" ([10], 28).
ldeov6 zdroje St0rovsk6ho hegelianizmu teda rozhodne
nemoZno redukovat'len na Hegela, ci starohegelovcov. Ani
vySSie nacrtnutd pluralita ideovfch in5pir6cii by vSak nemala
spochybhovat' prvorad0 0lohu, ktor[ pri formulovani
t K ofi"ieh"*u rozdeleniu sa ruskfch vzdelancov (umelcov, filozofov a
politikov) na tzv. zdpadnfkov a vychodnikov, t.j. slavianofilov do5lo
potom, co P. eaadajev (1794-1856) vydal svoje Filozoficke tisty (r.
1836). Ziada sa v5ak poznamenat', Ze toto rozdelenie malo hlbsie
ideovo-politicke pridiny a bolo pripravovan6 fakticky uZ od zaciatku 19.
storocia. Slavianofili sa d'alej vnutorne diferencovali aj podl'a ich vztahu
k Hegelovi. Zatial', to Kirejevskij, Aksakov a Samarin Hegela aspori v
modifikovanej podobe akceptovali, hlavnf inicidtor slavianofilstva A. S.
Chomjakov Hegela odmietal. BliZSie pozri (1111,54-64) a porovnaj ([12],
105-119). O stykoch slavianofilov so Sttrovcami pi5e H. Turcerova.
Bli25ie pozri ([13], 345-349).

14 15
 "pochopili", 2e nemeckA a predovSetklim Hegelova filozofia
vfchodiskovych t6z 5t[rovsk6ho hegelianizmu plnil prSve
Hegel.
v6bec nie je len teoretickou, ci "Spekulat[vnou
Vplyv Hegela sa u predstavitel'ov pragmatick6ho typu kon5trukciou", ale 2e je to nanajvlS funkcnf "ideovy
slovensk6ho romatizmu prejavil v ich ch6pani dejin, v ndstroj", ktorf, ak sa premietne do programu n6rodn6ho
ndzoroch na 5t6t (jeho formy a funkcie), v interpretdcii uvedomovania a emancip6cie, moZe mat'[6ast'aj na tvorbe
viaceryich otAzok (probl6mov) ontologie, gnozeologie a samotnej spolodenskej reality. Filozofia Herdera, Fichteho a
diasto6ne aj estetiky a teologie. Paradoxne menej badat' Hegela ich nadchla najmd pre svoj metodologicky
vplyv Hegela v ich nSzoroch na podstatu a 0lohu samotnej univerzalizmus a hlbokti zainteresovanost' na minulosti,
filozofie. ZdA sa, 2e predstavitelia St0rovsk6ho hegelianizmu
prltomnosti i bud(cnosti l'udstva. Boli iou doslova
"un65ani", ked' - ako na to poukazuje E. VSrossov6 -
tendovali sk6r k Herderovmu ch6paniu filozofie, podl'a
ktor6ho "filozofia md sl02it' l'udu, a preto m6 l'ud postavit do
"herderovsky zdovodnovali potrebu nov6ho Tivota,
centra svojich probl6mov aj za cenu, 2e zmeni svoje fichteovsky zd6raznovali nevyhnutnost' premeny poznania v
stanovisko do tej miery, ako to urobil Kopernikov syst6m vo
din a hegelovsky nacrtdvali obraz historickeho vlvinu
vzt'ahu k Ptolemaiovej s0stave. Plodn6 moZnosti filozofie sa
l'udstva, aby nim pozdvihli s0casn6 hnutie slovensk6ho
n5roda na 0roven z6konitlch historickfch javov a aby dali
objavia aZ potom, co sa filozofia stane antropol6giou" ([14],
perspektivy jeho bud0cemu vfvinu" ([8], 46-47).
86)
Filozofia je v St0rovskom variante hegelianizmu chSpand
Najcharakteristickej5ie crty St0rovsk6ho variantu
ako "vedomosf"', ktord md posobit'v slu2b6ch spolocenskej hegelianizmu sa pok0sime predstavit na pozadi analyzy a
praxe, t.j. pri premene spolodnosti na jej vy5Siu eticko- interpretdcie reflexii Hegelovaj filozofie v tvorbe [. St0ra, J.
kultr.rrnu a socidlno-politick0 kvalitu. "NaSa filozofia", pi5e J. M. Hurbana a A. Sl6dkovica.
M. Hurban, "m6 byt'povahy takej, aby mala priaznivf vplyv v
2ivote slovanskom" ([15], 112). Analogick6 ch5panie
filozofie moZno doloZit' aj tfmto "programovyim" stanoviskom
[. St0ra: "Nic nepomdha v5etko na5e formulkovanie, nic
v5etka such5 teoria, ked' sa od Zivota odtrhne, ba s nim
pr6ve do odporu postavl ... Preto sa vZdy na to pozor d6vat'
musi, ked' s daclm pred svet vystupujeme, di je to Zivotu
treba, ci mu je to teraz prihodn6, 6i to bude pren" ([16], 40).
St0rovskl hegelidni teda - podobne ako predstavitelia
predch6dzaj0cej gener6cie obrodencov (J. Koll6r a P. J.
Saf6rik) - odmietali filozofiu odtrhnut0 od Zivota. Av5ak, kyim
Koll6r a Saf6rik povaZovali za tak0to filozofiu aj tvorbu
Fichteho, Schellinga a Hegelal, St0rovski hegelidni

' J. Kolle, v tejto s[vislosti napriklad konStatoval: "Ak6 je nidomn5 kaZd5

iba ideologickd filozofia, ktor5 sa tak hlboko zahniezdila u Nemcov,
fichtovci, schellingovci a hegelovci svojimi filozofickyimi s0stavami
dobr6ho a spasitel'n6ho pre nemeckf n6rod ?" ([17], 31).
preto2e nem6 dobrodinny vplyv na Zivot dlovedenstva. eo spOsobili

16 t1
 1.Hege:ianizmus L.St`ra
Ludovft Stur sa narodil 29.
oktobra 1815 v Zay-Uhrovci, v
narodne uvedomelej uiitelskej
rodine. V rokoch 1827-1829
absolvoval tzv. niZ\ie gymnazium
v mad'arskom meste Rabe. Branu
do filozofie mu otvorilo St1dium na
bratislavskom lyceu, ktore
realizoval v rokoch 1829-1836. Tu
sa na pozadi Studentskeho
spolkoveho hnutia zaifna aj jeho
1/ereJr7a (kulturno-politicka)
cinnost. Roku 1835 sa stdva
pod p red sedo m S poloi n osti ie sko-
slovanskej. Oboznamuje sa s
dielami P.J. Safarika a J.Kollara a
systematicky sa zacina zaoberat
jazykom a literaturou Slovanov. Do roku 1838 plsobl ako
zdstupca profesora Palkoviia na Katedre reii a literafury
ieskosloyenskej. V rokoch 1838-1840 absolvoval Studijny
pobyt na univenite v Halle. Po navrate z Nemecka pokraioval
v pedagogickej cinnosti na bratislavskom lyceu. V oktobri
1843 mu bratislavsky cirkevny konvent - pod vplyvom gr6fa
Zaya - zakazal prednaiat'. VdtiSina jeho posluchaiov opustila
na protest Bratislavu. V roku 1848 sa aktfvne zuiastnil na
priprave i priebehu Slovanskeho zjazdu v Prahe. Po potlaieni
praiskeho (junoveho) povstania odiSiel spolu s Hurbanom do
Zahrebu, kde organizoval ozbrojene vystupenie Slovdkov.
Sdm sa zucastnil na v*etkych troch vypravach slovenskych
dobrovofnikov. Po revofucii 1il pod policajnym dozorom v
Modre. Zomrel- na nasledky neihstnej udalosti pri pol'ovaike
- 12. januara 1856. Pochovany je v Modre.
lniciStorom a
hlavnfm _ predstavitel'om slovensk6ho
hegelianizmu bol lludovit St0r. Jeho vzt'ah k nemeckej
klasickej filozofii sa zadal formovat' uZ pocas jeho 5t0dii na
bratislavskom evanjelickom lyceu (1829-1836), kde mu
filozofiu predn55al kantovec Michal GreguS. Do
bezprostredn6ho kontaktu s Hegelovou filozofiou sa dostal
podas Studijneho pobytu v lilemecku, ktory absolvoval v
rokoch 1838-1840. Pricinili sa o to najmd hallski profesorr -
starohegelovci. R. Ropell, J. E. Erdmann a J. Schaller.l
Rozfrodul0ci vfznam pre sformovanie sa St0rovej
filozofickej pozicie v5ak malo aZ jeho obozndmenie sa s
povodnfmi pr6cami Hegela, z ktoriich na St0ra ridajne
najviac zap6sobili Fenomenologia ducha, Filozofia deiin,
Zaklady fitozofie prdva, Logika a Estetika- Povedan6
slovami J. M. Hurbana: "nekonecne jasnej5ie stalo sa v du5i
St0rovel pri Ziari bohatych n6zorov filozofie Hegelovej.
Otvoril sa mu novf dojemnokr5sny svet ide6lov, vSZenfch
zo sam6ho duchoZivota n5rodov, a nie kon5truovanf a
priori. Hegelova filozofia ndboZenstva historie, pr6va, jeho
estetika, logika, fenomenologia ...d6vala mu dostatocn6ho
vfvodu a jasnej orient6cie vo v5etklich odboroch, na ktore
' M"dri strjpencami Hegela boli v 6ase Strirovho pobytu na univerzite v
Halle vyprofilovan6 tri relativne samostatn6 linie. Prv[ predstavovali
starohegelovci K. Daub, K. F. Goschel, J. E. Erdmann' J. Schaller a
dalSi. Druh6 bola oznaeovan6 ako linia stredu' resp. kompromisu a
patrili k nej E. Zeller, F. K. A. Schwegler, J. K. F. Rosenkranz, K. Prantl,
O. Pfleiderer atd'. Tretiu reprezentovali mladohegelovci A. Ruge, D. F.
Strauss, B. Bauer, M. Stirner a d'alSi. Zalial' to starohegelovci
zdOraziovali pozitivny vztah Hegela k pruskemu 5t6tu i "prav6mu
krestansk6mu n5boZenstvu", mladohegelovci akcentovali Hegelov
"panteizmus", ktoni - v jednotlivlch pripadoch - dov6dzali a2 do
otvorenej kritiky ofici6lneho krestansk6ho teizmu. Uveden6
problematika je analyzovan6 v monografii: F. Mihina, V. Le5ko a kol.
Metamorfozy poklasickei fitozofie ([96], 41-113). BliZ5ie pozri tieZ ([18]'
11-42). Mladeho [. Str]ra mohli - z vtedy aktu6lnel produkcie
starohegelovcov - ovplyvnit najmii Erdmannove udebnice logiky' resp.
metafyziky a Schallerova prdca Die Philosophie unserer Zeit. Zur
Apotogie und ErlAuterung des Hegelschen Sysfems, ktor6 vySla v
Lipsku r. 1837.
19
 sa vrhaljeho duch" ([19], 170-171). ln5pir6cie prameniace z
Hegelovej filozofie badat' najmd v St0rovfch pr6cach:
P red n65ky h i storicko-estetickfl, Zivot n 6rodov, Pospot itosf a
jednotlivost', O narodnych piesfiach a povestiach plemien
slouanskych, S/oyanstvo a svet buducnosti.
StOrova reflexia Hegelovej filozofie mala preva2ne
obrodenecko-pragmatickyi charakter. St0r objavil "vnftorn0
srivislost' tejto filozofie s politikou, s dejinami a Zivotnlimi
probl6mami onej doby"1, pridom jeho vel'kf obdiv k Hegelovi
vyplfval zo skutoinosti, Ze "v Hegelovej filozofii na5iel
jedinencnf teoretick0 vyzbroj pre rozpracovanie aktudlnych
otAzok slovensk6ho Zivota a slovanskej hist6rie" ([8], 44).
St0rov hegelianizmus moZno ilustrovat' predov5etkfm na
jeho chdpani ducha ako ontologicky-substanci6lneho
principu, na teorii 5t6tu a na Specifickej koncepcii filozofie
slovanskfch dejin.
Pojmy "absol0tny duch", "Boh" a "absolftna idea" ch5pe
Strir v obsahovo-s6mantickej jednote. Oznaduje nimi
ontologickf zAklad v5etk6ho jestvuj0ceho. Absolutnd idea,
t.j. dynamickS podstata sveta, ktord samopohybom vytv6ra
samu seba i cel0 skutodnost'. V PrednaSkach historickych l.
St0r vymedzuje trito problematiku slovami: "Duch nic neni
bezprostiedniho, hotov6ho. Oucel absolutni jeho jest, aby
se s6m pozna| s6m pojal, s5m sob6 piedm6tem byl, s6m k
nejdokonalej5i sve zndmostl pii5el ...ldea absolutnl, aby
byla skutednou a pravdivou, musi ze sebe vystoupiti, se
sebou se rozpadnouti a v sv6t projiti. Vystoupenim tfmto ze
sebe vyvddi tedy sv6t a na dv6 protivy se rozebihS, sama
tedy se sebou do odporu prochdzi. Protivy tfto jsou piiroda
a duch" (1211, 542-544).
Prlrodu St0r chdpe ako "pole ducha neuvedomen6ho"
ako z5konitf "punkt" (5t6dium) absol0tnej idey. Duch je
1
V tejto suvislosti sa Ziada pripomen0t aspon to, do Hegel vyjadril vo
Fenomenologii ducha slovami: "Nie je napokon taZko vidief, 2e naSa
doba je dobou zrodu a prechodu k nov6mu obdobiu. Duch sa rozi5iel s
doterajSim svetom svojho s0cna a .predstavovania, chyst6 sa pr6ve,
aby ho vnoril do minulosti a pracuje na jeho pretvoren[" ([20], 57).
20
naopak tym, 6im sa - vedome - sam utvori, pricom vZdy stoji
nad prirodou. "Piiroda tedy a duch" - pi5e St0r - "rozlidnfmi
jsou, ona formou st6vajicnosti idey absolutni nedokonalou,
tento naproti formou ji rovnou a zodpovidajici. Z toho
patrno, 2e piiroda jest ducha ni25i, nedokonalejii, tento
naproti tomu piirody vy55[, dokonalej5t" (121], 544). Duch
jestvuje - podl'a Stura - v troch form6ch bytia: 1. v
subjektivnej, ako dlovek, 2. v objektivnej, ako ndrod, 3. v
absol(ttnej, ako Boh. Odli5ujric svoje ch6panie boha - ako
ducha prejavuj0ceho sa vo svete i v dloveku - od
Spinozovho panteizmu, St0r konStatuje: "Rozdil podstatny
mezi pantheismem Spinozovfm a filosofickfm pojimanim
na5im idey absolutnijest ten, Ze anZ tamto B0h se ve sv6t6
trati a v n6m vizne, u niis idea absolutni objevuje se sic ve
sv6t6, ale z tohoto sama k sob6 piichAzi ... formy pak
kone6nosti nevy6erp6vqi ji nybrt jsou kone6n6 na dikaz
nekonednosti jeji. Tam ona jest podstavou, zde subjectem
absolutnim" (1211, 544).
S. S. Osuskyi v tejto s0vislosti zdlrazhuje, 2e v
uvedenom di5tancovani sa Strjrra od Spinozovho panteizmu,
prejavuje sa zAroveh aj "najz6kladnej5i rozdiel medzi
St(rovym teizmom a Hegelovifm panteizmom" (1221, 171).
Nazd6vame sa, Ze takyito jednozna6ny zAver zo St0rovho
vymedzenia Spinozovho panteizmu nevyplfva. Spinozov
panteizmus mohol St0r odmietat aj pod vplyvom samotn6ho
Hegela, ktoni sa Spinozom sice nesporne inSpiroval, no v
nijakom pripade sa s jeho koncepciou neidentifikoval. Hegel
s0hlasi so Spinozom v tom, 2e vych5dzat sa musi z
absolftnej substancie, ktor6 je priCinou seba samej, t.j.
causa sui. Takdto "absolftna substancia", piSe Hegel, 'Je
pravdou, ale nie pravdou 0plnou (celou), aby hou bola
musela by byt' myslen6 ako v sebe dinn6 a 2iv6,6im by bola
urden6 pr6ve ako duch. Spinozova substancia je v5ak iba
abstraktn6 urcenie ducha" ([1], 263). Chfba jej vn0torn6
dynamika, schopnost'vyvijaf sa k vlastn6mu sebapoznaniu
atd'. V inej s0vislosti Hegel odli5uje svoje ch6panie boha od
tzv. spinozovskej substancie slovami: "Boh je absol0tny,
う４
podstatny duch. Je potrebn6 ho chdpat' ako nie6o
prenikaj0ce, ako jednotu seba sam6ho a svojej inakosti ...
s0c v5eobecnfm presahuje t0to svoju inakost', jeho inakost'
a on sdm tvoria jedno ... Je tu duchovn6 substanci6lna
jednota. T6to jednota nie je spinozovskou substanciou, ale
substanciou, spej0cou k sebauvedomeniu, ktor6 sa
znekonedriuje a vzt'ahuje k v5eobecn6mu" (t28], 82-83).
Podobn6 stanovisko zastdva aj StUr. preto Osusk6ho
tvrdenie o "zdkladnfch rozdieloch" medzi St0rovfm teizmom
a Hegelovfm panteizmom - odvoden6 len zo St0rovho
di5tancovania sa od Spinozovho panteizmu - povaZujeme
za nepresvedciv6. Zastivame nazor, Ze v predn1skach
historickych sa St0r z osidiel Hegelovho panteizmu e5te
nevymanil. Boh mu splyva s absol0tnou ideou, o ktorej piSe,
2e je to "neoupln6 vyj6dien Bth, aniZ tento v obecn6m
piedstaveni a smyiSleni n6co jineho jest, neZ co se pod
ideou absolutni rozumi" (l?1), 542).
O zjavnej inklin6cii l-. Strira k Hegelovmu idealistick6mu
monizmu sveddl aj jeho dialektick6 chdpanie vzt'ahu ducha
a predmetnosti. Duch sa, podl'a [. Stura, vo svojom vfvoji
"spredmetfiuje", pridom predmetnost' (t.j. priroda i 6lovek)
nie je ontologickfm protikladom ducha, ale len iniim
sp6sobom (formou) jeho jestvovania. lba cez svoje
"spredmetfrovanie" sa duch napokon "spr[stupfiuje,' aj
6loveku. A naopak! lba cez dloveka (cez jeho vedomie a
duchovn6 formy Zivota) duch spdtne dospieva k svojmu
poznaniu, a tak ik sebapotvrdeniu. V prednaSkach
historickycfr Strir k tomu poznamen6va: "piiroda a duch, tfto
dva punkty rozstoupeni se idey sam6 se sebou, v idey
absolutni totoZnfmi a oba jen zrcadleni tet6Z same idey
jsou, ci v idey svfrj koien maji .., musi piiroda ve vrchovisku
a Stitu sv6m, t.j. v 6lov6ku uv6domen6m, duchem nadan6m
k sv6mu pfrvodu a principu dosp6ti, 6ili jin6de vysloveno,
6lov6k piich6zi k pozn6ni idey absolutni" ([21], 543-544).
Duch je teda dianim (pohybom), pricom s06ast'ou tohto
pohybu ducha je aj jeho spredmetfiovanie. Toto stanovisko
plne kore5ponduje s poziciou Hegela, ktoqi vo
Fenomenol6gii ducha kon5tatuje, 2e "duch sa st6va
predmetom, lebo duch je tento pohyb: stavat' sa niecim od
seba odli5nim, t.j. predmetom svojej vlastnej osoby, a ruiit'
tfto inakost" ([20], 70).
K vfraznej5iemu nApdtiu medzi krest'anskym teizmom a
Hegelovym panteizmom, ako aj k celkov6mu posunu od
hegelovsk6ho monizmu k teistick6mu dualizmu doch6dza
aZ v neskor5ejtvorbe f. Stura.
E. V6rossov6 v tejto s0vislosti p[Se: "pred revol0ciou
prevl5da u [. St0ra racionalistickf a hegelovsky historicko-
kritickli postoj k n6boZenstvu s n6znakmi monizmu, co
prirodzene, e5te samo o sebe neznamen6 poprenie
n6bo2enstva. Po revohicii, v atmosf6re celkovej depresie,
prib0da v Strirovom mysleni konzervat[vnych a utopickifich
6ft, a s tfm i ndvrat k n6bo2enstvu a dualistick6mu
ponimaniu skutodnosti" ([8], 88).
Hegelianizmus [. St0ra sa prejavuje aj v jeho n6zoroch
na poznanie. St0r zaslAva - podobne ako Hegel - poziciu
racionalizmu. Rozum povaZuje za fundament6lny n6stroj
poznania sveta" lba rozumom moZno prenikn0t' do i
podstaty vyvljaj0ceho sa ducha. Rozum, t.j. "vn0tornf
pochop", resp. imanentn6 dispozicia ducha a I'udsk6ho
vedomia. "Ve v6domi"-p[Se f. StUr - ']sem ja pochopen i to
co pro mne jest" (1211, 545). Strir prip05t'a, 2e s0cast'ou
procesu poznilvania je aj tu5enie, t.j. snenie pri bdeni. Toto
tuSenie, v5ak "do podstaty ducha prenikn0t a k jeho
poznaniu prist' naskrze nie je v stave, lebo zahrnuje ono
namiesto prav6ho nepoznan6ho obsahu obsah
najopadnej5i, a na tomto sa ako na pravom zastavuje.
Tuienie toto posobi fantasticky stav, v ktorom duch ako v
krritiave sa tr6pi a zmieta ... tuSenie je stav nepovedomy a
objektivnost' pre neho nejestvuje" ([23], 35).
lntenzivnym sp6sobom St0r recipoval tiel Hegelove
nlzory na Stdt a ob6iansku spolocnost'. KedZe tieto n6zory
konfrontoval a1 s koncepciami Hobbesa, Locka a
Rousseaua, pouk62eme najskOr na ch5panie Stdtu a
obdianskej spolo6nosti v tvorbe vy55ie uvedenfch autorov.
り
０，
４
 Anglickli filozof Thomas Hobbes (1588-1679) tvrdil, Ze
ob6ianska spolodnost'vznikla spolu so 5t6tom ako osobitn6
pospolitost s ciel'om unikn0f p6vodn6mu (prirodzen6mu)
stavu "vojny v5etkyich proti vSetkfm". V obdianskej
spolodnosti sa l'udia navzAjom zmluvne zaviazali, Ze v5etci
budri posl0chaf jednotlivca, alebo skupinu, ktor0 vdd5ina
hlasovanim poverila zastupovat ich osobu, aby sa tak
zabezpedil mier a spolocn6 ochrana. Po ustanoveni Stdtnej
moci prech6dza v5etka suverenita z Cloveka : obdana na
5t5t. Hobbes hovori o troch druhoch St6tneho zriadenia:
monarchii, demokracii a aristokracii. Najmenej nevfhod (a
s0dasne najviac vfhod) md podl'a neho monarchia, v ktorej
vraj k oslabeniu 5t6tu, resp. destabilizdcii spolodnosti, a
preto je ne2iaduca. Ob6ianska sloboda je garantovand
obdianskymi zSkonmi, ktoriimi sa - na zSklade vziijomnfch
dohOd - spojili "na jednej strane 0sta toho komu bola
zveren5 zvrchovan6 moc a na strane druhej uSi tfch, ktori
ho maj0 po6[vat'a posl0chat* ([241,180-201).
S urditou reviziou Hobbesovfch n6zorov vystripil John
Locke (1632-1704). V Druhom pojednani o vldde napfsal,
2e "politickou, di2e obdianskou spolodnost'ou je spolo6nost',
v ktorej sa kaZdf z jej dlenov vzdal svojej prirodzenej moci a
odovzdal ju do r0k spolodenstva, aby sa s06asne mohol
odvolaf na ochranu vyplfvajfcu zo zAkona tfmto
spolodenstvom zaveden6ho" ([25], 1 79).
Locke sa na rozdiel od Hobbesa nazdfva,2e obdianska
spolodnost'a absolutna monarchia su nezluditel'n6. Tvrdi, Ze
"Zitie podl'a v0le jedn6ho dloveka (t.j. absolutistick6ho
monarchu, ktoni mii v ruki{ch v5etku z6konodarn0 i vfkonnri
moc) stalo sa pridinou v5etkej I'udskej biedy" {251, 179).
Stdtom pritom nerozumie formu vl5dy, ale "nezdvisl6
spolodenstvo", ktor6 latinici oznadovali slovom "civitas" a
Anglidani termlnom "commonwealth". Sloboda dloveka v
obdianskej spolodnosti je podl'a Locka nevyhnutne
obmedzovand z6konodarnou mocou. Locke doslova
poznameniiva, ie "dlovek zbavuj0ci sa svojej prirodzenej
24
slobody navlieka si put6 obiianskej spolodnosti" ([25],185)'
N6hradou za prirodzen0 slobodu je politick5 sloboda, ktor6
je moZnd len za predpokladu oddelenia zdkonodarnej moci
bO moci vfkonnej, pridom zdkonod6rn6 moc md byt'
nadraden5 nad moc vfkonn0. "Moc a sloboda - pi5e Locke -
ktoni kaZdf jednotlivec odovzdal spolodnosti, ked' do nej
vstupoval, nem6Ze sa vrdtit spdt' k jednotlivcom pokial'
spolodnosf trv6. TaktieZ, ked' spolodnost' zverila legislatlvu
(ako najvyS5iu moc) nejak6mu zhromaZdeniu I'udi (sen6tu,
partameniu), legislativa sa nem62e vr1tit k I'udu dovtedy,
a
kyrn I'ud nestinovi legislative hranice kfm neu6ini
nijvyS5iu moc v niektorej osobe, alebo zhromaZdeni,
Oodisnou. Ked' chybami tfch, ktori s0 pri moci legislativa
prepadla, vracia sa legislativa (ako najvy55ia moc) k
spolo6nosti a l'ud m6 pr6vo konat ako zvrchovanf a
pokra6ovat' v legislative sdm. Lud m6 pr6vo zriadit' nov0
ior*u, alebo staru formu vloZit'do novfch rrik" ([25], 256)'
lnii n6zor na problematiku 5t6tu a obdianskej spolocnosti
vyslovil franc0zsky osvietensky filozof Jean Jacques
Rousseau (1712-1778). V rozprave O pOvode a prliindch
nerovnosti medzi l'ud'mi napisal: "Onen 6lovek, ktoni si
obsadil istf kus pozemku, prehlasil: Toto je moje! A nas-iel
dost prostbduchfch 1udi, ktori mu to uverili, bol skutoinfm
zakladatel'om ob6ianskej spolodnosti" ([26], 1 15)'
Obdianska spolodnost' teda vznikla spolu so s0kromnfm
vlastnictvom. Z6kladom tejto spolocnosti s0 "slobodni
jednotlivci", ktori "s0 obdanmi len potial', pokial' maj0 [6ast
na zvrchovanej moci" (1261,228). Zvrchovan6 moc prinSleZi
5t6tu. Ten je vfsledkom spolo6enskej zmluvy, a tak zahfha,
resp. predstavuje v*eobecnA vOlu, t'j. volontd gdn6rale'
bndania ako jednotlivci vstupuj0 do 5t6tu ako celku
dobrovol,ne. V nijakom pripade sa ale nevzdSvajf svojich
individu6lnych obdianskych pr6v a slob6d' "Vzdat sa
slobody - [iSe Rousseau - znamend vzdat'sa svojej ludskej
hodnoty, svojich I'udskych pr6v a i
dokonca svojich
povinnostl" (tzol, 222)- Obdianska spolodnost' teda
predpoklad6 obdianske slobody a prdva. suverenita obcana
25
 sa nevyderpava procesom ustanovenia St6tnej moci, ale
naopak potvrdzuje sa at 0dast'ou obdana na jej
uskutodnovani.
G. W. F. Hegel (1770-1831) sa probtematikou obeianskej
spolodnosti zaoberal najmd v prdci Zaklady filozofie prava.
Tematicky relevantn6 my5lienky viak nach6dzame aj v jeho
Fenomenologii ducha a Filozofii dejin
Hegel - na rozdiel od Hobbesa, Locka i Rousseaua -
vychddza z presveddenia, 2e Stet (a spolu s nim aj
obdianska spolodnost') nem62u byt' vfsledkom spolodenskej
zmluvy, lebo v prirodzenom stave (kedy mala byt, t6to
zmluva uzavretA) prevlSda u dloveka pud nad slobodou i
rozumom a zmyslupln0 spolodenskfi zmluvu mohli (6i m62u)
uzavriet' len I'udia naozaj slobodni a rozumnf. Obdianska
spolodnost (bUrgerliche Gesellschaft) je Hegelom
prezentovan5 ako "diferencia, ktor6 vstupuje medzi rodinu a
5t5t, aj ked' jej utv6ranie prebieha nesk6r neZ utvdranie
Stdtu, lebo ako diferencia predpokladd Stet, ktoni jej mUsi
predch6dzat' ako niedo samostatn6, aby mohla existovat",
(1271, 219). Takto definovand obdianska spolodnost, bola
podl'a Hegela vytvorend a2 v modernom svete, pridom hned,
sa stala "ar6nou boja individu6lneho s0kromn6h o zfuujmu
v5etkich pr:oti v5etkf m" (127),324).
脚 V obdianskej spolodnosti je ka2dii sdm sebe tjdelom, a
tak obcianska, spolodnost' nevyhnutne implikuje viacer6
protiklady, resp. protireciv6 tendencie. V tfchto protikladoch
a ich prepletenl "obdianska spolocnost' poskytuje obraz tak
prepychu ako aj biedy a mravnej skazy,,
lo_zmarnosti a {271,
221). Obtianska spolodnost' sa md "prekro6it," smerom k
Stdtu, resp. Stdtom, lebo len on m6Ze zabrilnit, jej
dezorganizScii.
StSt Heget vnlmal ako "duchovnf a mravnf organizmus"
ba dokonca ako "boZsku skutodnost"'. Jeho sl6vny vfrok
znie: "es ist Gang Gottes in der Welt, das der Staat ist,i, 6o
sa najdastej5ie preklad6 formul6ciou: "pOsobenie boha vo
svete, to je 5t6t"", alebo "5t6t je p6sobenim boha v.o_svete,'
(27],280). Stat t.1. produkt vfvoja absoh.rtneho ducha, resp.
０４
′
０
ndstroj objektiviz6cie absol[tnej idey. Ako takyi m5 byt' pre
dloveka najvy55ou autoritou, lebo "za v5etko 6im dlovek je,
d'akuje Stdtu ... vSetku hodnotu a cel0 skutocnost'm6 elovek
len skrze StAt" ([28], 360).
Aj ked'z vySSie uvedenych citdcil vyplyva, 2e "5t6t musl
predch6dzat' obcianskej spolo6nosti", lebo inak by t6to
spolodnost nemohla existovat, Ziada sa upozornit', 2e
celkovo je Hegelove vymedzenie vzt'ahu 5t6tu a ob6ianskej
spolodnosti nejasn6 a nejednoznacn6. Na jednom mieste sa
totiZ vyjadruje, 2e Stet musi predch6dzaf obdianskej
spolo6nosti ako 6osi samostatn6 (ba aZ substanci6lne), na
inom mieste v5ak obdiansk0 spolodnost' vymedzuje ako
"z5kladfiu" 5t6tu, pridom sa zd6, Ze 5t6t je "zavf5enlm
obdianskej spolodnosti". Napriek tomu moZno kon5tatovat'
Ze 5t6t Hegel explicitne povySuje nad obdiansku spolodnosi
a to tak z d6vodu predchSdzania sociSlnym napdtiam a
konfliktom, ktor6 m62e sp6sobit' "dezorganizAcia"
ob6ianskej spolodnosti, ako aj zd6vodu garantovania
v5eobecnej mravnosti. M. Znoj v tejto s0vislosti upozorfruje,
2e "deStruktivnost"' obdianskej spolo6nosti nespodiva
podl'a Hegela - len v tom, 2e "plod[" soci6lne konflikty, ale
najmd v tom, 2e "vytrh5va jedinca z mravnej pospolitosti"
([29], 123). Jednostranne politick6 fundovanie Hegelovej
idey siln6ho Stdtu, zddrazhuj1ce len jeho "servilnost"' vodi
vtedaj5ej pruskej monarchii povaZujeme preto za
neadekv6tne.l
'T"k1irto spOsobom explikovali Hegelov etatizmus uZpolitickej
niektori
mladohegelovci. BliZSie pozri ([30], 13-25). Nesk6r sa o
servilnosti Hegela voei prusk6mu monarchovi vyjadroval napriklad T.
G. Masaryk. BliZSie pozri (311, 404-405). V inom historickom a
teoreticko-politickom kontexte kritizuje Hegela tieZ K. R. Popper, ked'
tvrdi, 2e Hegel - v prdci Zdklady filozofie prdva 'sleduje jedini ciel':
"popierat otvorenf spolocnosf, a tak sltiZif svojmu chlebod5rcovi
Friedrichovi Wilhelmovi Prusk6mu" ([32], 32-33). Nazddvame sa, 2e
Hegel sledoval svojou pr6cou Zdklady filozofie prdva a1 in6 ciele a 2e
"aj ked' nebol bez viny, rozhodne nebol jednozna6nim Siritel'om fcty ku
kaZdej vrchnosti" ([101], 131). Podobn'! nAzor zastdva aj P. Singer,
ktonf - upozorfrujtlc na rozdiely medzi 5t6tom, akyi vo svojej tvorbe
27
 Ani Hegelovu tbzu o rilohe (a vfzname) 5t6tu pri
"zmraviovani" spolodnosti v5ak netreba ch6pat' v duchu
"etick6ho" absolutizovania 5t6tu vo vztahu k obcianskej
spolodnosti a osobitne jej obcanom, resp. jednotlivcom. Stat
musi prdve v tomto pripade reSpektovat' nielen ob6iansk0
spolocnost', ale aj - rozumne zd6vodnen6 - individu6lne
slobody a prAva jednotlivca. "Zmravfrovanie" spolocnosti v
5t6te (6i pomocou 5t6tu) predpoklad6 dloveka ako rozumn{
a mravne zodpovednl bytost'. Bez re5pektovania mordlnej
auton6mie individudlneho svedomia a s(6asne bez vedomia
osobnej zodpovednosti za vlastn6 6iny, nemo2no o6ak6vat'
nijak6 "zmravnenie" spolodnosti. Aj ked' Hegel Stat
filozoficky "povy5uje" nad jednotlivca rozhodne tym
jednotlivca "nedegraduje" na neslobodnf bytosf. V
Zdkladoch filozofie pr6va napokon kon5tatuje, 2e "pr5vo
subjektivnej slobody tvori medznik a jadro rozdielu medzi
starovekom a modernou dobou", pricom dod6va, 2e toto
prdvo sa "vo svojej nekonednosti" stalo "skuto6nli m
v5eobecnfm principom novej formy sveta" (1271, 153).
VyS5ie uvedend pozicia Hegelovho etatizmu sa vfraznfm
spOsobom premietla aj do soci6lno-politickfch nizorov l-.
Stura. St0r sa nazdAval, Ze predpokladom ka2d6ho - l'udsky
primeran6ho - usporiadania spolodnosti je existencia Stitu.
Rovnako ako Hegel pritom odmietal te6riu tzv. spolodenskej
zmluvy. Tvrdil, 2e 5t6t vznik6 ako "produkt" vfvoja ducha.
Ulohou Stdtu - ako "mravn6ho organizmu", ktorf rezultuje zo
spojenia vSeobecnej a subjektivnej v6le - je prispievat' k
harmonick6mu rozvoju kaZdeho jednotlivca i celej
pospoiitosti.
Z tfchto pozicil kritizuje ako jednostrann6 tak stanovisko
Hobbesa (absolutizuj0ce "v5eobecn0" Stiitnu moc), ako aj
u6enie Rousseaua (absolutizuj0ce individu6lnu slobodu a
propaguje Hegel a dobovfm prusklTm status quo - kon5tatuje: "tvrdenie,
2e jedinou Hegelovou snahou bolo zapadif sa prusk6mu kr6l'ovi je jasne
nespr5vne. LepSie by moZno bolo hovorit, 2e Hegel preto, aby odvr6lil
hnev prusk6ho kr5l'a musel radik6lne crty svojej filozofickej teorie tlmit"
([33],60).
28
Konkr6tne v tejto s0vislosti zd'razhuie,
' jednotlivca).
zAripy
Ze ai' Oy sa spolocnost usporiadala podl'a ndvodov
Hobbesa
iz n6rodov a jednotlivcov stali by sa cist6 n6stroje
prinutene sl0Zit St6tnei moci" ([34], 498)' Na okraj k teorii
Rousseaua poznameniva: "Rousseau vo svojom diele Du
conctract socialisti, 2e v obci (State) od jednotlivcov a ich
domnenia vsetko z6le2at ma, a k tomu ciel'u vymyslel
takre6en0 zmluvu medzivlad6rmi a n6rodmi, podl'a ktorej by
n6rody sice vlad6rom spr5vu nad sebou popustili, "19 iy'
kedbysaimnep6cila,zaseodobratasioutaknaloZit,
mof,ti,lafo by sa im zachcelo. O takejto zmluve historia nid
nevie ... Rousseau ale chcel tfmto len v6li jednotlivcov k
urdeniu veci pospolitfch cestu prekliesnit, a preto zmluvu
-- vystavil" ([34], 494-495).
trito
U. StUt uvedene pristupy odmieta pridom zddrazhuie,2e
je Ziadfce, aby si nielen 5t6t a pospolitost, udrZali svoju
iaZnost a moc, ale aby aj jednotlivcovi boli garantovane
vietky jeho obdianske slobody a pr6va' T0to poziciu -
rezuttuiucu z dialektick6ho chSpania vztahu v5eobecn6ho a
pribliZne do r. '1848149. Nesk6r
leOnottiveno - St6r zastival
ju v spise S/oyansfyo a syet buducnostimodifikuje a vyklad6
jednoznadne v
prospech v5eobecn6ho, t'j'
5t6tu' ked'
'fonStrtul", 2e ';Stet je
skOr zamerany na to, eg je
vseobecne, neZ na jednotlivosti a nemusi sa ani zd'aleka
zhodovat' s n6zormi, nSrokmi a z6ujmami vsetkfch'
jednotlivca,
Jednotnyi Stat nem62e velmi zohl'adiovat
-'
vvZaduie si viac sebaobetovania" ([35], 48)'
StUt si v nadvdznosti na Hegela uvedomuje aJ
i.
vnritorn6 rozpory dobovej, t.j. nastupuj0cej ob6ianskej
.pofoenorti a kritkuje ju. Nie v5ak s ciel'om jej popretia
(St6r
uhorskej spoloCnosti jednoznadne
kapitaliz6ciu zaostilel
poipotor"ll;, ale s fmyslom jej "vylep5enia" (reformovania)
1 do by
[. St., bol presvedcenyi,, Ze ',poddanosf a slu2obnost urbdrska, duchu
iu kto ako br6nil, otno u, viac drZat ned6, protivi Sa .ona .
majetnosti
lro.ir"rt =ri"iuj" trai v kazdom rozvijani, Skodi obecnej
sa teraj5iemu !u9lry nrigmVseln6mu"' Pritom dodSva'
fi"ii"if"ia prieei ,'kvitol,'
)" r"" tim,'kde kapitalistickf priemyset a obchod, "kvitla" aj
a to v duchu zlsad obrodenecky ch6panej soci6lnej etiky
knest'ansk6ho nAbo2enstva a tradicii slovanskeho sp6sobu
Zivota s dominantnfm postavenim rodiny, obcin a pod.
Po revohicii r. 1848149 St0r kon5tatuje, 2e obcianska
spolocnost'v tzv. r.rstavnfch St6toch na Zdpade je "chora" a
bezperspektivna, lebo sa vraj zakladA na rozdeleni toho, co
nevyhnutne patri k sebe (spolu): totiZ na rozdeleni
najvy55ieho jednotn6ho celku implikujfceho moc
z6konod6rnu prindle2iacu l'udu a vykonn0, ktor6 prisl0cha
vl6de. Toto oddelenie moci z6konod6rnej od moci vykonnej
plodi permanentn6 napdtie a vystavuje Stat v6Znemu
nebezpedenstvu, ktorfm je prevrat, resp. revol0cia. Strir je
presvedceny, 2e "z politick6ho hl'adiska prech6dza ZApad
od absolutistickfch monarchii ku kon5tituinfm St5tom, tieto
sa zas pretv5raj0 na politick6 a napokon na soci6lne a
komunistick6 republiky, kde sa vSetko kondi v rozklade
l'udstva ... niet tu poriadku ani stdlosti ... jedna revol0cia
bude nasledovat'za druhou a po kaZdej budf na tom n5rody
Zlpadu hor5ie ako predtym" (t351, 113-114). Dal5lm
dOvodom St0rovho odmietania obcianskej spolo6nosti tzv.
0stavnfch Stdtov na ZApade je jej neschopnost' odstr6nit'
soci6lnu nespravodlivost', nerovnost' a biedu, ktor6 je -
podl'a neho - vlsledkom nezvl6dnutia novfch ekonomickfch
vzt'ahov spiitlich s kapita istickou tra nsform6ciou.
I Babeufa, alebo Saint-Simona, Fouriera, Proudhona,
Rie5enim pre Europu je orient6cia na novf ideu
usporiadania spolocnosti, ktor0 St0r hl'add a objavuje v
Zivote (a svete) slovansk6ho Vfchodu. Slovania
vyznadujrici sa podl'a St0ra uL od najstar5ich 6ias
mierumilovnost'ou, distotou mravou, zmyslom pre
spravodlivost'a pod. - moZu naplnit'(a uskutocnit') t0to ideu
vtedy, ked' budt-r svoj spolodensky Livot realizovat' cez
historicky osvedcen6 soci6lne ustanovizne, ktorfmi s0
rodina, obdina, Zupa a ked' prejavia vdd5i zmysel pre 5t6t
ako najvySSi soci6lny a mravny organizmus. "Slovania - pi5e
osobn6 a politick6 sloboda Cloveka, jeho majetnost a prosperita celej
spoloinosti. Bli2Sie pozri (1361, 203-204, 27 3).
30
StUr nikdy nedokAzali urobit' ten spr6vny krok od Ztip k
-
5t6tu. Tento krok spociva v tom, 2e sa 5t6tu zveri bez
akychkol'vek obmedzeni cel5 5t6tna moc ... podl'a toho patri
Statu v5etko, co prekraduje r5mec 2[p a najmd sf6ru
pOsobnosti me5tianskej spolocnosti, patri mu teda
z6konodarn5, spr6vna a vySSia sOdna moc, cim StAt
nadob0da silu primeranu svojej 0lohe. Jeho rilohou je urobit
v5etko pre to, aby sa vytvorila vo vn0tri 5t6tu jednota, celok
zaist'uj0ci 5t6tu navonok jeho samostatnost'. Toto je
monarchia, ktorui na Zlpade nazyvail absolutistickou'
Prdve vzhl'adom na vel'ke chyby, ktorych sa dop05t'aj0 na5e
kmene pri tvorbe 5t6tov, potrebujeme tak0to monarchiu. V
Rusku tak6to monarchia jestvuje, treba ju len zos0ladit' s
demokratickiimi in5titticiami prisp6sobenymi duchu n65ho
n6roda. Tfm by sa celkovo vyrie5ila otbzka potrebnosti
d'alSieho St6tneho rozvoja a skondili by sa nekonecn6
revol0cie" (t351, 1 66-1 67).1
S akcentovanim St6tneho principu s0visi ai St0rova
kritika socializmu a komunizmu, ktor6mu - okrem
negativneho vzt'ahu k n6bo2enstvu - vytfka najmd 0silie o
zruSenie sukromn6ho vlastnlctva a 5t6tu. V spise
Slovanstvo a svef buducnosti StUr kon5tatuje:
"Komunizmus, ci u2 sa berie podl'a divlch predst6v
Cabeta, ci uZ chce podl'a zn6meho vyroku "La prapriete
c'est le vol' celkom odstr6nit' s0kromne vlastnictvo "' v
kaZdom prlpade chce odstr6nenie a zru5enie Stitu" ([35],
77)
V gen6ze St0rovfch predst6v o obdianskej spolocnosti (a
Statet moZno vydlenit' tri obdobia. 1. obdobie predrevolucne
(do r. t 848), 2. obdobie revolu6n6 (r. 1848/49), 3' obdobie
porevolu6ne (po r. 1849). V rdmci tfchto obdobi St6r pre5iel
t Niu 1" vyltdene, Ze aj St[rova vizia Ruska, ako kraiiny bud1cnosti
implilovala heqelovsk6 inSpirdcie. Je totiZ zn6me (hoci nevieme, 6i to
boio zn6me i Sturovi), Ze Hegel uviedol v liste bar6novi Uexkgllovi ako
"krajinu bud[cnosti" pr6ve Rusko BliZSie pozri ([37],430)'
31

v:ivojom od federalistick6ho austroslavizmu, cez revoludni
demokratizmus aZ ku "reformn6mu konzervativizmu"', resp.
panrusizmu, pricom spochybnil aj viacer6 svoje filozoficke a
politick6 nAzory, ktor6 zast5val v minulosti. Prispel tak k
ideovo-politick6mu rozkolisaniu celej svojej gene16cie. A
moZno, 2e nielen tejto gener6cie. Prejavilo sa to v jej
balansovani medzi pro-z6padnou a pro-vychodnou
orient6ciou, v hl'adani vlastneho postavenia v eur6pskom
kult0rnom a geopolitickom priestore, v 0sili o sformulovanie
"tretej cesty" medzi otvorenou a nie-otvorenou spolodnost'ou
(t.j. - okrem in6ho - aj v [sill o reformu, ci modifik6ciu
￨
rozumu a slobode a schopnej vo svojom vlastnom konani
i;h objektivizovat. Takouto bytost'oufakte je clovek'
,"U"ru"iomenii bytost', obsahuj0ca vo svojho
Orifrornr, vedomia, re6lny moment rozumu a slobody'
spociatfusicepotenci6lny,nopostupnesauskutodnujfcia
rozvijaj0ci" ([40], 357).
tiUije piesvedden!, 2e "rozum historii iidI a zpravuje' v
nisevyvinuje,alak2eivhistoriisv6tab6hv6cirozumn6
misto miti musil a ma" ([21], 545-546). V tejto suvislosti
2e hybnou silou dejin je duch (ako ontologicky
=JOirrnri",
p"""ipl, [torf sa'historicky realizuje cez ducha a duchovn6

obdianskej spoloenosti v6bec) atd'. lftiriiy leonottivych n6rodov' K povahe, resp. je

podstate
postupn6
T6to skutodnost' sa odr6Za aj v Sturovej filozofii dejin, ;;;d prtti ttoOoOa Zmyslom dejinn6ho vfvoja
-
uvedomovanie si slobodY.
ktor6 bola rozvijanA s osobitnfm zretel'om na dejiny podiatku dejin dominovalo n5silie a itlak' lebo
Slovanov.
N;
[. Sttr uvadza tri spOsoby chdpania dejin. Su to: "n6rodov6vychodninev6di,Zeduch,cilidlovdksvobodnfm
jesi, prave pak proto ' Ze o tom -nic nev6d[' nejsou ani
lroboOnyrni' ... Jak d6le jsou Reci a Riman6 a
"historie prvotinnA, rozumujlci a filosoficka" (121], 545). Za jak
zvrchovany sp6sob uvaZovania o dejin6ch povaZuje vi
nekonedne d6le sv6t kiestansky ' Zde duch o sob6' 6ili
"filosofickf , kteryZ nic jin6ho neni, ne2 rozumn6 pojimani jest tak6 clovEk
historie" (1211, 545).2 svobode sv6, neZ pr6v6 proto, Ze o tom vi,
V nadvaznosti na Hegela - ciastocne i Kanta a Herdera - za svobodn6ho uzn6n a prohl65en" ([21], 548)'
pristupuje k dejin6m s dvoma vyznamnymi antropologickfmi V historickom vyvoji I'udstva st0r vydlehuje paitDruhou
et6p.
prvou' je etapa orientu, resp. orientalnych narodov
predpokladmi: "1. S predpokladom ich zdkoniteho priebehu
i" "t"p"jeklasickych narodov (t'j' anticke Gr6cko a Rim)'
implicitne obsiahnutfm v nevyhnutnom vyvine ducha k
Tret'ou etapa romanskych ndrodov' Stvrtou je etapa
gi"iii,rixvch ndrodov a piatou je etapa slovanskych
uvedomeniu si svojej rozumnej podstaty. 2. S predpokladom
bytosti vnritorne konverguj0cej s tendenciou ducha k "narodov.
Stur sa nazdava,2e grecko-rimske n6rody prispeli
V t"lto s0vislosti sa n6zory b5datel'ov roznia. Niektori - ako napriklad
[ ,y"i., svetov6ho ducha t!m, 2e uskutoinili ide6l kr6sy na
'
Milan ilodZa - zdOraziuji,2e St0rove politick6 nlzory boli jednoznacne
konzervativne. BliZSie pozri ([38], 383). lni - ako napriklad S. S. Osuskf idealizmu Hegela a
- naopak kon5tatuj0, 2e "Str.ir nebol konzervativcom" (1221, 224). ' Z^li^l', co prv'f predpoklad vyplVva z dialektickeho
"svetovb dejiny zndrzoriruj0 vfvoj ducha' vedomia
NazdSvame sa, 2e ll. Strir bol st0pencom Specifickeho (tzv. ieho oresveddenia, 2e
druh! ma svoje.korene
reformneho) konzervativizmu, ktoryi na jednej strane uzn6val vliznam ;il; ;|"ffi; r rlr*i jeho realizacie.(t391',69)'
je Kantov n6zor' podl'a ktoreho
u2 vo filozofii l. Kanta. Znamy naprikiad
tradicii, no s[6asne predpokladal trvalf soci6lno-politickf pokrok. ;rt""i ni"i"tia vyk6zala elovetiu 0pine nespriivne miesto vo svete vy5la
t1irn,
2
Pripominame, Ze Hegel v tejto srivislosti pi5e: "s0 vcelku tri sp6soby, celkom pasivnu s6casf sveta' Teraz
ktonimi skr,imame dejiny: A. bezprostredne dejepisectvo, B. reflektivne Zei neno urobili... takmer existenciu vo
dejepisectvo, C. filozoficke dejepisectvo ... V5eobecne plati, Ze filozofia Kritika iisteho rozumu a urcila dloveku uplne aktivnu a
rr"{". efou"k s6m je pOvodne tvorcom vSetklch svo.jich^predst6v
dejin neznamend nic ine neZ mysliace sk0manie tlchto dejin" ([39], I a jednania" (t411' 69)'
16)
po;*u , ,a byt jedinfm stroicom svojho

33
32
 citovom zlklade. Romdnsko-germ5nske n6rody uskutocnili
ide6l pravdy na rozumovom z6klade a slovanskfm ndrodom 繁肌白躙ゝ
す 織肝10丸鷹撤 活
離畦 員
拝酢島琴
prisl0cha uloha uskutodnit' ide6l dobra na z6klade spojenia

予
citu, rozumu a vOle. V tejto
s0vislosti, v5ak Strir s
iご
pol'utovanim kon5tatuje, Ze "n6rod slovansky, samojediny
skoro z ndrodov indoeur6pskych, je hmota ohromn6, ale
duch sa m5lo e5te v nej hyibal. Preto nem6 e5te viic5ie
Stttra―

彗I:曇 蠣聾
ducha nielen poZna, a

zdsluhy o dlovecenstvo" ([42], 338). ra spaSenie Teも me Sa, 乏e le

Svoju predstavu o historickom poslani Slovanov St0r
vyloZil v spisoch Slovanstvo a svet budlcnosti, O ndrodnich
pisnich plemen slovanskych, O podzii slovanskej atd'.
Metodologickf vplyv Herdera a Hegela sa tu motivicky
prelina s Koll6rovou ideou slovanskej vz5jomnosti, s
protiz6padnou propagandou ruskych slavianofilov a s
krest'anskou koncepci ou deji n spdsy.l
Strir vych6dza z predpokladu, 2e ndrody Z6padu svoje
historick6 poslanie u2 splnili. lch duchovnosf'sa vyderpala, a to doSiahnuぜ : prvゥ m ie vyね
eぶe懲 :
:笙 卸
獣泥 :ll暉 詭
tak na rad prich5dzaj0 ndrody Vfchodu (t.j Slovania),
鵠;:席 γ
∬ 畔
:『

淵
琺 膊
rr見

‖
ktorfch duchovnosl' e5te len cakd na svoje historick6
prejavenie sa a uskutodnenie. "Pozorujte Europu - piSe l-.
StOr - a vidite na z6padnej strane mrzutost': jedni o v5etkom
職 帆出 瀞理型
￨‖

Ю い :譜 籍::畔 脱
JOhu a vげ
省Z淵
百 0ほ Obyv試
‖ 1
Na okraj sa Ziada poznamenaf, Ze idea Slovanstva bola na Slovensku :'harrnoniCk白 ll iednotu, iistav
vnimand uZ v 17. a 18. storoci. Slovanstvo predstavovalo bliZ5ie Rusku Velkё perspektiVyl',
neur6en0 "jednotu", ktor6 sa spravidla odvodzovala od vel'komoravskej
tradicie. V tvorbe J. Koll6ra a P, J. Saf6rika bolo Slovanstvo
prezentovan6 predov5etkfm ako historicky (P. J. Safarik) a duchovny, IP背 群
attξ
器:ま 洋
τ
t.j. lite16rno-kulturny fenom6n (J. Kollar). Slovansk5 (literarna)
vz6jomnost' - pi5e J. Koll6r - "Je spolodn5 teast fdast vSetkfch サ
駆『::鵬 pSk&。 bШttdval鴇 伝 器
濯猪:南 霊サ 1‖
n5rodnlich vetiev na duSevnlch plodoch vlastnOho n6roda ... nespoiiva
v politickom spojeni vSetkfch Slovanov .." vzdjomnost mOZe itam byt',
kde n6rod je rozdelenlT do viacerych 5t6tov, alebo republik. Vz5jomnost
je mo2nd i tam, kde v jednom narode je viacero n6boZenstiev, kde
n6jdeme rozliene pismo, zvyky a obyeaje ... vzSjomnost' nie je v
univerzalizScii alebo n6silnom zmie5ani vSetkfch slovanskyich n6re6i
do jednej hlavnej redi ... vzA,jomnosf nechSva na pokoji hranice a in6
podobn6 politicke okolnosti ... nedotlika sa pr6v a z6konov cudzich
krajin, Zije s ka2dlm susedom v priatel'stve" ([43], 111 a 113). V duchu
koll6rovskej koncepcie "V5eslSvie" vystupovali pribliZne do r. 1841 aj
viaceri Sturovci. BliZSie pozri napriklad ([15], 6-7).

35
 tejto idealiz6cie pomerov v c6rskom Rusku vyjadruje Strir nilreci a N6uka reii slovenskel. v Sirsich suvislostiach na to
II presvedcenie, 2e rusk6 vl6da, ako vl6da slovansk6, n6jde upozoriuje aj J M. Hurban, ked na okraj St0rovej reflexie
doskoro sposob aj na to, ako sa zbavit' "najvdcSieho zla v Heoelovei filozofie poznamen6va,2e pre kaZd0 hegelovsk0
Rusku", ktoriim je poddanstvo ([35], 157-163). kat6goriu'si St0r vedel n6jst' "priklad" (ilustrdciu) z bohatej
Nazd6vame sa, Ze vplyv Hegela sa v St0rovel reflexii historie slovanskfch n5rodov, pridom doddva, 2e ai
fenom6nu Slovanstva prejavil nielen v rovine Sir5ich ostatnych "z6padnych filozofov vykoristoval pre vySSie ciele
metodologickfch vychodisk, ale aj v konkr6tnom duchovn6ho rozvoja n6roda slovansk6ho, vZdy maj0c na
akcentovani potreby "5t6tneho principu". St0r bot - rovnako myslito, 6o (tento ndrod - pozn. autor) potrebuje najvdeimi"
ako Hegel - presvedcenf, 2e "vo svetoviich dejin6ch m62e 11i01, t75). V tfchto poloh6ch sa napokon
Strirova reflexia
byt' red len o tfch n6rodoch, ktor6 tvoria 5t6t" ([39], 45-46). Hegelovejfilozofie stala in5piruj0cou aj pre J. M. Hurbana'
Ked'Ze Rusko malo v "slovanskom svete" 5t6tny princip
najrozvinutej5i, bolo v tejto reflexii prezentovan6 ako zAruka
"historickej opodstatnenosti" pre v5etklch Slovanov. Na t0to
skutocnost'- v inej s[vislosti - upozornuje tieZ V. eernyi', ked'
zdoraznuje, 2e 'justifik6cia rusk6ho etatizmu" (vrdtane
imperi6lneho programu cAra Mikul55a) bola u
prohegelovsky orientovanyich slavianofilov (a teda i [. StOra)
"nevyhnutn;im d6sledkom ich recepcie a modifik5cie
Hegelovej filozofie 5t6tu" ([45], 57).
Z uveden6ho vyplyva, 2e St0r ako filozof, filozofujlci
historik a socidlny myslitel'nesporne "kra6al" v Sl'apaj6ch
Hegela a jeho starohegelovskfch apolog6tov. Nemyslime si
v$ak, 2e sa v tfchto 5l'apajdch "brodil so zatvorenymi
odami", ako to tvrdi Milan HodZa (t381, 123-124).
Nazd6vame sa, 2e St0rova reflexia Hegela nebola ani len
ndhodn6 (ci dokonca "slep6"), ani len mechanickS, ci
epig6nska. Spolu s A. Matu5kom zast6vame nAzor, 2e "St0r
zd'aleka nie je plocha, ktor6 len zrkadli, niekto, kto len berie
a neprid6va, podlieha a neprekon6va" ([46], 35).
Jec.inotliv6 Hegelove nAzory St0r nielen s obl'ubou cituje
alebo parafrAzuje, ale tieZ aplikadne modifikuje, ba neraz aj
tvorivo extrapoluje do novfch ideovo-s6mantickych rovin,
srivisiacich predov5etkfm s problematikou slovensko-
slovansk6ho kult0rneho a n6rodn6ho Zivota. Dokladd to aj
jeho metodologicky tvoriv6 aplik6cia Hegelovej dialektiky na
oblast' jazykovedy, ktor0 mo2no ilustrovat' St0rovlmi
prdcami: Ndrecja slovenskuo alebo potreba pisania v tomto

36 37

2. Ohlas Hegelovei filozofie v nezoroch
J. M. Hurbana
Jozef Miloslav Hurban sa
narodit 19. marca 1817 v Beckove'
Prv6 gYmnazialne triedY
nav1tevovat v Treniine. Od roku
1830 ai do ukoncenia teologie
roku 1840, absolvoval ilrtdium na
bratislavskom lYceu. Tu -- Pod
bezProstredn'!'m vPlYvom L' stura -
vstlpit do SPo/oinosf i iesko-
slovtanskei a zaial sa n1rodne
(vtastenecky) angaZovat'. Od roku
1843 posobit ako farar v Hlbokom'
Odtiatto redigoval almanach Nitru
ノ_l
た rOkυ . 1846,「
zatoZit ai zname Slovensk6 pohl'ady na vedu' umenie a
`1842-7877, a
literat6ri. Aktivne sa z1iatstnil revotuinych vystupeni
itovaXov v rokoch 1848/49. Po revolucii prehlboval
sa v zalezitostiach cirkvi. Roku
flt(tdium teologie a angazoval
1g63 zatoiil Cirkevn1-listy, ktord redigoval aZ do roku
gi l"Ory', z iniciatorov memorandoveho a matiindho
za poburovanie
ozivenia'narodneho zivota. Roku 1869 bol
pioti v'rcnnosti odsudeny do vdzenia' Zomrel 21' februdra
f8881/月 lbokOm
Hegelova filozofia zaznamenala nalvyraznej5l ohlas v
Hurbanov!'ch prdcach. lJvod k eervenakovmu Zrkadtu
Slovenska, Veda a S/ovensk6 pohl'ady, Ludovit Stur
(Rozpomienky), Slovensko a jeho iivot literdrny, Pritomnost'
a Obrazy zo Zivota Tatransk6ho.
O prv6 (pozitivne) kontakty Hurbana s Hegelovou
filozofiou sa pridinil - doskoro po svojom n6vrate z Nemecka
- t-udovit St0r.1 Dovtedy (t.j. pribliZne do r. 1840) bol Hurban
filozoficky ovplyvnovany len kantovcom M. Gregu5om, ktonj,
mu predn65al filozofiu na evanjelickom lfceu v Bratislave a
fichteovcom P. Mareckom, ktorf ho zasvdcoval do tajov
Fichteho filozofie na fare v Brezovej. Hurbanov prechod od
fichteovstva k hegelianizmu komentuje S. S. Osuskyi
slovami. "Ze bol vtedy Hurban privrZencom Fichteho, sveddi
aj to, 2e ked' St0r a eerven6k navr6tiac sa z Hally roz5irovali
my5lienky Heglove, on sa staval proti nim, m6val s nimi
h6dky, ale okuzluj0ci vliv St0rov a jeho dialektick6 povaha
coskoro previedli ho do tdbora Heglovho" (1471, 130). Na
t0to skutocnost' upozornuje aj V Min66, ked'piSe: "Stur ho
(t.j. Hurbana - pozn. R D.) odvr6til od Fichteho a priviedol k
Heglovi natol'ko, 2e Hurban - chudobn! kapldn - si vraj k0pil
s'ofe cel6ho Hegla. A usilovne ho Studoval ako povinn6 ditanie"
([e8], 124).
1875. Vzt'ah Hurbana k Hegelovi pre5iel - podas jeho tvorby -
vlvinom, v ktorom mo2no vydlenit'dve z6kladn6 etapy:
1. etapu aplikativnej recepcie Hegelovej filozofie',
2. etapu odmietania, resp. negacie tejto filozofie.
V prvej etape sa Hurban snali vyrovnat's Hegelom viac
menej ako filozof , resp. filozoficky. V druhej etape uZ Hegla
reflektuje predov5etkfm ako teolog, resp. teologicky.
Neplati to v5ak bez vlinimky, pretoZe teologickd pozicia bola
pr[tomn6 fakticky v celej Hurbanovej tvorbe, aj ked' sa
neprejavovala v kaZdejjeho pr6ci rovnako intenzivne.
1
Kontakt s Hegelovou filozofiou, ktoni uZ v roku 1839 Hurbanovi
sprostredkoval ceskf hegelovec F. M. Klacel, nemal pozitivne
vyustenie. Naopak. Hurban vtedy Hegelovu filozoflu - pre jej
"Spekulativne teoretizovanie" - odmietol. BliZSie pozri ([15], 34-35)
39
 Na pozadi filozofick6ho vyrovn6vania sa Hurbana s
Hegelom formoval sa aj jeho vzt'ah k filozofii vobec. Ch6pe
ju ako univerz6lnu "vedomost" o prejavoch ducha v prirode i
v I'udskej spolodnosti, ktorS je potrebn6 tak pre jednotliv6ho
6loveka, ako aj pre cel6 ndrody. Vo vzt'ahu k slovensk6mu
n6rodu jej potrebu Hurban zd6vodfroval slovami: "filozofia je
t5 vedomosf pre kaZdy, najmd ale pre n65, nanovo sa
preb0dzaj0ci n6rod slovenskyi najpotrebnejSia, jej pomocou
sa n6rod pribliZuje k poznaniu toho, do m6 byt k preniknutiu
svojho urdenia a povolania svojim duchom. Bez filozofie sa
nem6Zu tie rozlicn6, vo v5etkych ohl'adoch a bokoch n6roda
sa zjavujUce hlasy v jednu piesefi 2ivotntl, v jeden vel'kf
zmysel zobrat"' ([48], 13).
Dominantnri kategoriu Hegelovej filozofie, ktorou je
absolutna rdea, resp. absol0tny duch, Hurban prezentuje
ako vn0torne dynamick6 a tvoriv6 bytie. Vednou tti2bou
tohto bytia je - podl'a Hurbana - vyjst zo seba a "vyliaf sa"
do tisicorakfch zvl55tnosti, lebo "v tomto svdte zvlS5tnosti a
jednotlivosti duch u2 neni to, co byl ve sv6 v5eobecnosti, on
pie5el ze sebe do nesebe, on, ten duch se vt6lil vystoupiv z
pouh6 sv6 duchovne (formy) do forem urditfch konednosti...
ale v tomto progresu piichAzi duch pr6v6 k sob6 sam6mu.
Nebo co on stvoiil, to je on s6m, on s6m sebe v tom sebou
stvoien6m skutku a sv6te vidi, pozn5va, miluje. To je jeho
v66n6 urdeni, aby s6m sebe ur6oval, uskutedioval, vyvSd6l
a vyderpoval. Kdy2 se duch nejvice od sebe odd6li, kdyZ se
totiZ celf pienese do dlla, do skutkfiv, do sv6ta, tedy je
nejbli2 sebe, tedy se nejlepe poznal, tedy se dotknul punktu
sv6ho urieni ... Nebo, kdo 2e by mu uv6iil, Ze je duch,
kdyby svou duchovnost nedok6zal - nezt6lesnil
nezpiedm6tnil?" ([49], 498). Hurbanov hegelianizmus sa
prejavil tieZ v jeho n6zoroch na dejiny.
Porovn6vaj[c predhegelovsk0 osvietensko-
racionalistickri koncepciu historie s Hegelovou filozofiou
dejin Hurban kon5tatuje: "hist6ria, ktor6 dl'a n6uk
racionalistov bola iba hromada nestlvislfch faktov, ktor6
neprenikala Ziadna v5etko zjednocuj0ca a v5etko
40
odu5evriuj0ca my5lienka, t5to historia dostala v Hegelovej
>filozofii hist6rie< nov6ho pOvabu a lesku novej podoby,
Ziv5ieho, poetidnej5ieho a z62ivnej5ieho z6ujmu" ([19], 109).
Svetov6 dejiny Hurban chdpe - v nadvdznosti na Hegela -
ako proces napredovania svetov6ho ducha v
uskutodiovani, resp. uvedomovani si slobody atd'. Je
presveddenf, 2e na historickom napredovani svetov6ho
ducha, mOZe - za urcitfch podmienok - participovat' kaldy
n6rod a to prostrednictvom svojho n6rodn6ho ducha
("Vdlkergeister")1, ktorf sa prejavuje v n6boZenstve, umeni,
literatrire, vede a podobne. Hurban - rovnako ako St0r -
aplikoval Hegelovu (a diastodne aj Herderovu) filozofiu dejin
predov5etkyim na problematiku spdtf s minulost'ou,
pritomnost'ou a bud0cnost'ou Slovanov. Bol presved6enf,
2e po 6re Orientu, antiky a rom5nsko-germansk6ho
krestanstva, nastane 6ra Slovanstva. Vych6dzal pritom z
lzv. kmehovej Strukt0ry slovansk6ho niiroda, pri6om
osobitn0 pozornost' venoval prejavovaniu sa ducha na
0rovni svojbytn6ho slovensk6ho kmeha. Vzt'ah slovanskosti
a slovenskosti prezentuje na pozadi hegelovskej dialektiky
celku a casti: slovanskf celok nevyluduje slovensk0 6ast'a
slovensk6 dast' nie je popretim slovansk6ho celku. Cesta
slovenskej filozofie nSrodotvorn6ho 6inu teda viedla od
vizie Slovanstva ako nerozdlenenej jednoty k my5lienke
slovansk6ho celku skladaj0ceho sa z relatlvne
samostatnyich dasti a odtial' a2 k (plnej svojbytnosti tfchto
dasti, vrdtane uvedomenia si auton6mnosti slovensk6ho
nSroda. Fenom6n Slovanstva (v zmysle slovansk6ho
povedomia) pritom zohral dvojak0 flohu, resp. implikoval
dve vfznamovo-d6sledkov6 roviny: na jednej strane
spoluutvdral hr1dzu chrdniacu Slovdkov pred splynutim s
uhorskfm celkom, na strane druhej - ak bol tento fenom6n
' Pr" pororn"nie pripominame, 2e Hegel definuje "ducha n6roda" takto:
"duch n6roda je urcitfm duchom, ktoryi sa vybudriva v existuj0ci svet,
teraz jestvujrici a zotrv6vajuci vo svojom nSbo2enstve, kulte, zvykoch,
zriadeni a politickfch z5konoch ... to je jeho dielo - to je tento n6rod"
([3e],7e).
41
 akcentovany jednostranne - komplikoval (alebo zahmlieval)
aj samotnf proces slovensk6ho n6rodn6ho uvedomenia a
emancipAcie. (Platilo to v pripadoch, ked'sa pre slovanske
nevidelo slovenskd a pod.)
Hegelidnsky vfklad dejin Hurban zavfSil analyzou a
interpret6ciou objektiviz5cie ducha v historickom vfvoji
Slovanov a Slov6kov s akcentom na prejavovanie sa ducha
v ich vede, n6bo2enstve a literatfre. Filozoficky zaujimav6
je v tejto s0vislosti najmd Hurbanova predstava o
prejavovani sa ducha v slovanskej vede, ktord je - okrem
in6ho - tieZ typickou uk62kou jeho teistickej reflexie
Hegelovej filozofie.
"Veda - pi5e Hurban - t.j. povedomost' jasn6 a zretedln6
toho, do je v ndrs, okolo nds, v duchu aj v prirode, na nebi aj
na zemi, srozumenja toto ducha ludskjeho tuZbam
duchovnim vi5Sim Kr6lovstvo vedi presahuje v5etki
medze a hranice urobenje, maj0c rozhranja svoje tam v
neprjehladnom kraju vecne sa obZivuj0ceho, veine a znovu
sa rodjaceho ducha clovedenstva, v nekoneinosti vekov
vednich" (t50], 1). Takto ch6pan6 veda sa vonkoncom
‖
nevy6erpaiva len rozumom, ako je to - podl'a Hurbana -
napriklad u Nemcov, ktorfch "sistemi neobstili za dlho, bo
pochodili obicajno od ludi rozumom a pamait'ou, a hje
srdcom a duchom spolu obdarenich ... tito nevideli pravdi
pre rozum, ktori im voidi zaclanau a jednotu blesku pravdi
na storako rozrAZau, prefr sa nemohli dostat' k ohnu ducha"
(t501, 11). Charakteristickou crtou slovanskej vedy je
skutodnost', 2e sa "Zivi" vSetkfmi duchovnfmi aktivitami
6loveka: filozofiou, n6bo2enstvom, umenim atd'. Jej
z6kladom je synt6za rozumu a viery, v d6sledku 0oho
Hurban pouliva pre jej oznadenie aj termin "viero-veda"
(150], 4). V tejto srivislosti zdoraziuje, 2e "t) nds sa vjera
vedou nepo5l'ap6va, ale vivol6va k Zivotu skutkom, oslavuje
a premjena vo videnja istoti a pravdi" (t501, 4). lde tu teda o
(aktivne) ch6panie viery ako formy duchovnosti spdtej, resp.
prepojenej so Zivotnou predmetnost'ou. Nejde tu o vieru
zakotven0 len v srdci cloveka, izolovan0 od jeho hlavy
42
(rozumu), oci a r0k. lde tu o vieru ako existencidlnu
dimenziu l'udskeho bytia. Detailne to Hurban vyjadril
slovami: "Povje5 vari, Le sa zavreS do tichej komori
s0kromnosti, a neh65 svet ist'ako chce, v duvere, Ze vjera
premuoZe svet. Vet'hej vjera premuo2e svet, ale nje ta vJera
v srdci zakrila, k pl:ici t'a zovlca, tije t6 vjera necinnd a len
obdak6vaj0ca, ale ta vjera lavn6 a vedou osl6vend, ta vjera
dinn6, vidobivaj0ca" ([50], 3).
Dominantnfm principom, resp. ,' najprednejSim t'ahom,',
6i "najzvl65tnej5im momentom" v5etkej slovanskej vedy je _
podl'a Hurbana - tzv. "videija", lebo "kdo nevidi ten ani
nevje, t.j. rievje istoti a pravdi" ([50], g).
Videnja, v5ak Hurban nech6pe ako synonymum
zmyslov6ho vn[mania di nazerania. prezentuje ho ako
syntezu v5etkfch duchovno-kognitivnych dispozicii cloveka,
ktor6 sa realizuj0 prostrednictvom aktivity rozumu,
vn1tornych zmyslov, citov a viery.1 ,'Veda" - pise Hurban -
'Je iba to, do sa vid[, pravda, Ze rije videnim Tomdsovskim,
Iebo takuoto hmotnuo videlije je Ziadnuo vedefija" ([50], 1O).
Videfija, ako princip slovanskej vedy, t.j. schopnost'
vnltorneho zahl'adenia so, nazerania, vnimania,
pocit'ovania, odhal'ovania a osvojovania, ktor6ho ndstrojom,
ci org6nom je oko duchovnuo. Hurban veri, 2e v
"Slovanstve ...je to jedno oko duchovnuo, ktoruo nemau
Zjaden n6rod pred nim Zijlci, a ktorim on jasno vidi ten stip
pravdi v to r0cho velikej jeho vjeri obleceni, ale pre toto on
aj vje, on uZ doteraz touto viero-vedou, touto yrdo-vedou
nezmerano vjac jednotlivich skutkou dok6zau, ako v5etci ti,
do svojim sistemovim, reflexivnim rozumom svoje - inade
tjeZ velkje - skutki povikon6vati" ([S0], 11).
'
1
Hurbanovo ch6panie "viderija" ako kognitivnej dispozicie, ktord
implikuje aktivity rozumu, citu i viery md viacer6 spolodn6 drty s
gnozeologickou koncepciou nemeckych filozofov Friesa a Fichteho. lde
tu napriklad o Friesovo zdorazfiovanie pozndvacej hodnoty citu,
Fichteho vymedzenie jednoty rozumu, viery a-svedomii ako
rozhoduj0ceho spOsobu zmocriovania sa pravdy, atd,. Bli25ie pozri ([51],
234-235).
43
 Reakcia St0rovcov na Hurbanovu predstavu o srovanskej
vede bola zjavne heterogenna. Zatial,, 6o Ctiboh Zoch
vyjadruje voci nej viacer6 n6mietky, peter Kellner
Hostinskf sa prezentuje ako jej otvoienyi aporog6t. Zoch
napriklad Hurbanovi vytfkar, ze srovanskr] vedu Loruje od
predch6dzaj0cich, najla nemeckfch syst6mov.
. V tejto
s0vislosti konstatuje: "slovansk6 veda nez6le\i v tom, abi
sa ona od vjed druhfch n5rodov odrridira, are aby tjeto vsetki
strovila a zazila, a tak potom dado injeho, tretjbh-o vitvorila
... Ndrody Zapadfiej Europi u2 ukilzili v5etki moZn;e formi
svojho ducha, ndleli abi sme ich ukdzali aj mi ... Nemci
poz_ndvali po cjastkach, a mi pozndme goh d6
celkom, ale
ked'md bit'toto, muselo bit'i to prv5ie" {521,411_412).
ZdA S2, 2e uveden6 n6mietky iocha s0 v danom
kontexte neopodstatnen6, pretoze Hurban sa od zdpadnfch
a osobitne nemeckiich syst6mov neizoluje. t{aopakt rvrdi,
ze "Duch a vedomec srovanskl musi prebiodit'vsetki rjeki, a
to at tie sistemou cudzlch, bo v tichto nje len' vel,a
slovanskjeho jesto, ale najme, 2e v nich jesto td voda
svetoducha, ktorou sa ta prv5ja lupina z puvodnjeho oka
slovanskjeho zmije, t3k, Ze iba po riplnom ie1 lupini zotrjeti
zrak slovanskjeho videnja sa zostr[,' ([50], 11). plne to
moZno aplikovat'aj na Hurbanov vzt,ah i Hegelovi, ktorli v
tomto obdobi najlepiie charakterizuje jeho "redak6nd"
pozn6mka na okraj protihegerovsky zameran6ho dr6nku
Eugena Geromettu s n6zvom srovanou nakronnost' ku
slobodd. Hurban tu uvddza: ,,terazje to v mod6 posmeSno
hovorit'o Hegelovi, ked'kdo pise tak ako nepisau jefro dedo,
je Hegelian, rezki, slobodniduch sa od pedantou obviriuje z
Hegelismu, mi sme vsetci od odpornikou nasich Hegetia'nmi
menu.vani... o Hegelovi ale najvjac ti zle hovorja u n6s, ktori
Hegela ani rievideli... mi sme vSak presvedieni, i.e ani
slovenskej fitozofii fremuoie dokonalo ten rozumet' kdo
Hegelov sis/em rtepoznau, a s nf m more filozofie
fieprepl1vau. Z plnjeho hrdla sa smeje kaidi, kdo studovau
novej1u filozofiu hemeckl, na tje Sprihafiini Anti_
Hegelovskje, najlepSie je, ked'sa ilovek ustfie muoie o tom
zhov1raf, lebo muoZe od razu hubu zacpat'fudom. Slovom,
ndhambife sa Pafii, ked'Vdm budl do Hegelianov naddva("
(153], 32). V tomto duchu sa nesie aj Hurbanov 6l5nok s
ndzvom Mojim rteprjatefom (1847), v ktorom svoju
teologicko-filozofick0 poziciu vymedzil slovami: "Ja sivjeru a
Cirkve Evanjelickej brdnim slovom Pisma svat'jeho a slovom
filozofie" ([54], 66-67). Po potlaceni n6rodn6ho hnutia
St0rovcov v r. 1849, nSstupe Bachovho absolutizmu a
predov5etkym po smrti l-. Strira, sa Hurban st6le vyraznej5ie
identifikuje s teologioul a z dogmaticko - teistickfch pozlcii
prehodnocuje aj svoj pOvodnii vzt'ah k Hegelovi.
Zaeiatkom 80. rokov, na pozadi polemiky s tzv. "novou
Skolou", ktor0 reprezentovali K. Ban5el, J. Pal6rik, J6n N.
Bobula, J5n Malf - Dusarov a d'alSi, Hurban zhodnotil svoj
vztah k Hegelovi slovami. "Hegel svou dialektikou, svou
Phaenomenologii a filosofii historle zachvllil na5e mysli a
zronil v nlch saustavy Kantt, Kr0g0, Herbartt, Fichtfi,
Schellingfr, postaviv ndm saustavu jako nejvy55i v6domi
filosofick6 sv6ta a historie. S tim ale bylo dilo sttidii na5ich
skutedn6 u konce. Dal5iho n6sledku to nem6lo pii n5s, Ieda
2e ndm zfistala Hegelova logidnost a pilsnost v my5leni, s
kterou sme se potom vrhli na fkoly Zivota dom6ci. Pisatel
t6chto i6dku pomoci Hegela pii5el k v6domi historick6
velik6 ud5losti duchfr rozhdranlich v6ku reformaoe, odkudZ
potom nevyvinul se v n6m ani Feuerbach, ani Strauss, ale
piisny ortodox lutherdnsky" ([55],5-6).
V mladosti teda Hurban charakterizoval Hegelovu
"s0stavu" ako "najvy55ie filozofick6 vedomie sveta". Nesk6r
jeho ndboZensk6 myslenie spdt6 s vedomim Slovanstva
"porazi" - ako to zdOraznuje V. Min56 - "aj najvySSie
filozofick6 vedomie sveta, totiZ Hegela a hegeliSnstvo.
Hegel teda nie je pre Hurbana ciel', ale posledni
medzistupefr, po iom prfde dokonalost, slovansk5 veda,
O intenzivnej orient6cii Hurbana na teol6giu v tomto obdobi sved6l
napriklad skutocnosf, 2e v r. 1860 mu univerzita v Lipsku udelila
doktorat teologie za prbcu Nauka kresfanskdho n1boZenstva.
45
ktor6 akoby bola tajnfm c-iel'om v5etkfch I'udskfch snaZeni,'
([98], 124-125). S. S. Osuskf v tejto srjvistosti
poznamen6va, 2e Hurban pre5iel postupne ',2 boja
protiracionalistick6ho na boj protifilozofickf vSeobecne, toiiZ
vo v5etkfch smeroch a prejavoch. Ako by sa bol ob6as
vzpamdtal, Ze aj on bol niekedy filozofom, Ze niekedy br6nil
filozofiu, preto filozofuj0c h6ji sa proti vftke nedOslednosti,
ov5em len teologizovanfm" (1471,352).
Na sklonku Livota sa Hurban dostdva pod vplyv pol,skej
mesianistickej filozofie a Schellingovej teozofie.
46
3. Hegelovsk6 motivy v tuorbe A. SlSdkovida
Andrej Sladkavii (obiianskynt
menam Andrej Braxatoris) sa naroclil
30. marca 182A v' Krupine.
Gymnazialtte Stidium absolvoval v
Banskej Stiavnici. So Sturovym
naradnym programant ako aj jeho
Specific;kym variantom hegelianizmu
sa ctboznamil na bratislavskom lyceu
v rokoch 1844-1842. Do
bezprostredneha kontaktu s clobovou
ettropskou a najmii nemeckou
tilozofirsu .sa dos/a/ poc'as Studii na
univerzite v Halle (r.1843-1844). Po navrate z Nemecka
plsobil aka vychovdvatel' v Rybaroch a arl roku 1847 ako
evanjelicky farar v Hrochoti a Raclvani nad Hronam. V
revoluinych rol.toch 1848/49 bol zaisteny a vySetrovany.
Zucastnil sa na memorandovom zhromaideni v Martine" Bal
zakladajlcim ilenorn Matice slovenskej. Koncom r. 1868
vAine ochorel na vodnatiel'ku, z ktorej sa ui nevyliecil.
Zomrel 24. aprila 1872 v Radvani nad lironont.
 specifickf variant poziilvnej reflexie Hegelovej firozofie
predstavuje - filozoficky zameranl - b6snick6 tvorba
Andreja Sl6dkovi6a.
SlSdkovi6 bol - podobne ako J. M. Hurban _ aktivnym
st[pencom f. St0ra. Akceptoval ako jeho n6rodny?, progrm
a jazykov1 reformu tak aj jeho hegelovsk0 filozolicku
orientdciu.l Kladnf vzt'ah sl6dliovida k Hegelovi vsak nebol
podmienenjr len vplyvom l_. St[ra. pramenil najmd z jeho
vlastn6ho kontaktu s Hegelovou filozofiou, s ktorou sa
obozn6mil pocas Studijn6ho pobytu v Halle v rokoch 1943 _
1844. Tu naplsal aj svoju rozsiahlu filozoficko-alegoricku
skladbu SOvety v rodine DuSanovej (p6vodne nizvanu
Rodina ducha, resp. Sceny 'ducha), v ktorej sa jeho
bdsnicky vnimany hegelianizmus prejavu.ye vari
najvf raznejSim spOsobom.
Sl6dkovid sa touto bdsnickou skladbou pok0Sa vniest,do
svojej tvorby patos filozofovama, ktor6ho vyustenim m6 byt,
- podl'a vzoru nemeckfch romantikov - symfilozoficlie
spojenie filozofie a po6zie. S. Smail6k explikuje tento
Sl6dkovidov pokus slovami: "Je pochopitel,n6, Ze v
uvedenom spojeni (t.j. spojenI filozofovania s bdsnenim _
pozn. autor) md Hegel eSte prevahu nad Slddkovicom
(niekto16 alegorick6 postavy skladby sr"r len bdsnickVm
prepisom heglovskiich filozofickfch pojmov,2 sdm tituinf
>hrdina< Du5an predstavuje napriklad pojem
>subjektlvneho< ducha), no bolo by nespravodlive nevidiet',
1 Z ust Najvy55ieho, Zivot utvorilo.
SkOr neZ sa obozn5mil s Hegelovou filozofiou, ovplyvriovala ho najmd
tvorba Herdera. Je zndme, ie ui pocas st0dii na bratisravsliom
evanjelickom lfceu prelozil jeho predn6sku o ludskej nesmftelnosti a
poznal aj jeho zakladnl spis /deen zur philosophie der Geschichte der
Menschheit.
2 vj62e jednota ve6n5, nerozdjeln5.
Na ilustreciu mozno uviest' tieto dvojice mytologicko - filozoficklich
pojmov: Aletheia = pravda, Pistis = viera, pneuma = duch, psyche
=
duSa, Ar6the = cnost', Ch6ris = l5ska. Filozoficke idey s,: teO"
prezentovan6 v podobe postav greckej mytol6gie. V druhom a najmd v
tretom s6vete vsak tieto mytologicke postavy uz nezosobiulu ten
abstraktn6 pojmy, ale aj viacer6 konkr6tne javy redlneho zivota. Blizsie
pozri ([571,518-596).
2e Sl5dkovi6 uZ tu nechce zostat' len ucenlivfm Ziakom
ftlozofa, ale 2e sa usiluje pr6ve ako b6snik, teda po svojom
vyuZit i transformovat' urdit6 my5lienkov6 podnety, prijat6 od
svojho ucitel'a" ([56], 342).
Filozoficky relevantn6 je najmd Sl5dkovicova recepcia a
b6snick6 projekcia hegelovskej my5lienky, Ze v podstate
sveta i dejinn6ho vfvoja I'udstva spodiva boZskf princip,
ktorfm je absol0tny duch. Cyril Kraus v tejto stivislosti
upozorhuje, Ze "kfm v rukopisnom zneni Sl5dkovid pozerA
na uveden0 problematiku odami panteistu, v
prepracovanom zneni (ako ho uverejnil v Splsoch
bitsnickych r. 1861) rie5i probl6my z hl'adiska krest'anskej
vierouky" ([58], 20). Na ilustr6ciu jeho pOvodnej - t j v
rukopise uplatnenej - pozicie, ktor6 implikuje viace16
panteistick6 tendencie a dimenzie, uvAdzame nasledovnul
pasAZ.
"Buoh je jednota vecnd dokona16,
eo boZskuo je kde, k tej cjelijednote,
eo iasnuo zmizne, vednuo nezna 6asu
Nedokonalost zplinje v dokonalost
A bude jedna, t5 nerozdjelnd
Jednota, vecnost, dokonalost, bo2stvo" ([57], 528).
Tomuto substanci6lnemu principu s( - podl'a Sl6dkovi6a
- imanentn6 r6zne vfvinov6 prejavy (formy), na ktor6 sa
viaZu protikladn6 Zivly posobiace vo svete i v 6loveku. V
monologu DuSana to Sl6dkovi6 vyjadril slovami:
"Pred [vekom] svetom vl6dlo Nic a jedno .ustai sa< !
Fakz vednej noci, den pekni sa zrodiu.
Den sveta. - Noc dfru vecnuo neprj6telstvo.
Nerovnost vecnS a predc jednu s druhim
Smrt ruSi2ivot a Zivot rodismrt'.
BoZstvo je vecnost, sl6va, dokonalost.
Svet je nest6lost, marnost, ne0plnost.
Jednota 6ist6 a cistd rozdjelnost" (1571,520-521).
49
 Posobenie protikladnfch zivrov vo svete vyvol6va v Zivote
cloveka stavy bytostnej disharm6nie. prekonat' tieto stavy
sa usiluje viera (Pistis) i pravda (Aletheia). Cestou k
ide6lnemu stavu, v5ak - v rukopise z rokov rcqZ aZ 1g44 _
nie je ani ien izolovand viera, ani len pravda osebe, ale je
nou Poezia implikuj0ca vieru i pravdu a privildzaj0ca l,udsif
svet (svet cloveka) do stavu vn0tornej harmonie a
dokonalosti. v tejto s0vislosti slddkovic, lstami alegorickej
postavy Poezie, konStatuje:
"Tak matka Psyche mito naru6ila,
Aleteju bi vecne som lj0bila.
Odkri si tajn0 prirodi z6steru,
Pust'volnje zrake v oblakov prjestoru.
Hellenskfmu choj klariat'sa idolu
Tak v5ehomira sjednot'v svojom bitu,
Sber v5ecko 6omu svet odddva chv6lu,
Viber najkraj5je formi z krajin citu
A vislov kr6su v boZskom ide6lu" (571, S3O).
Hegelovsk6 motlvy badat'aj v Sl6dkovicovej reflexii dejin
a v n5zoroch na poslanie Slovanov. Doklad6 to najmd jeho
Modlitba Panova, ktorO rozvija na pozadi presveddenia, 2e
I'udstvo ("dlove6enstvo") sa napriek v5etklim trag6di6m
vyvija ("dvlha") k dokonalej5iemu ("slobodnej5iemu"f stavu,
lebo clovek nebol "zrodeny" pre otroctvo, biedu a nendvist,,
ale pre slobodu, rovnost'a l6sku. Slddkovic pritom vyjadruje
nddej, 2e bude to prSve Slovanstvo ("Sldva',), ktore svojim
zmyslom pre pravdu a spravodlivost",sprostredkuje,' I'udstvu
prichod noveho veku, "kr6l'ovstva ducha", ,;kr6l,ovstva
boZieho na zemi" ([59], 411-418).
V s0vislosti s Modlitbou p6novou si viacerl b6datelia
klad0 ot6zku, di prdve tu nedoch6dzak definitivnemu obratu
vo filozofickej orient6cii Sl6dkovica od hegelovsk6ho
dialektick6ho idealizmu a racionalizmu k n6boZensk6mu
mesianizmu. Prikl6name sa k ndzoru, 2e Slddkovi6 poznal
prdce pol'sklich mesianistov a Ze "svoju Modlitbu pdnovu
pouZil ako pol'skf mesianista Cieszkowski na spojenie
filozofickrich a sekularizovanfch n6bo2ensklich id;i o
moZnosti realizAcie dobra a spravodlivosti na zemi, teda nie
po smrti, ale v Zivote, nie iba zAzrakom, ale najmd z6sluhou
vernfch synov Sl6vy" ([40], 397).
Aj ked' bola Slddkovicova reflexia Hegela z hl'adiska
uplatnenej bdsnickej formy - na Slovensku v polovici 19.
storo6ia - nesporne origin6lna, ideovri 0roven Sturovel
recepcie a aplik6cie Hegelovej filozofie na problematiku
slovensko - slovansk6ho Zivota di sveta nedosiahla.
Zo Stfrovej, Hurbanovej a Sl6dkovidovej reflexie
Hegelovej filozofie vyplfva, 2e slovensky, resp. St0rovsk!
hegelianizmus mal predov5etk!m teisticko-aplikativny a
obrodenecko-pragmaticky charakter. Teisticky modifikoval
napriklad ontologick6 vfchodisko Hegelovho dialektick6ho
idealizmu. Obrodenecko-pragmaticky explikoval ako
Hegelovu koncepciu 5t6tu a pr6va, tak ajjeho filozofiu dejin.
Vari najintenzivnej5ie vSak recipoval Hegelovo udenie o
vnftornfch protireceniach, ktorych prekoniivanie vnimal ako
hybn0 silu vfvoja.'
Protirecenia, rozpory, prek62ky a protivenstvd St[rovci
zahinali do obsahu pojmu "odpor". Tento pojem pritom
exponovali do tej miery, 2e - za istfch okolnosti a v urcityich
pripadoch - moZno St0rovsky hegelianizmus charakterizovat'
aj ako filozofiu odporov. "Odpory" ch6pali ako urcit6
"danosti", ktor6 ak sa "pretvoria", resp. "prekonajO", st6vaju
sa aktivnym a pozitivnym cinitel'om d'al5ieho vfvoja. Preto -
aspori do r. 1848149 - prevlSdal medzi nimi nAzor, 2e
"odpory" je potrebn6 "premahat"'.
Y Deiindch filozofie Hegel zdorazriuje, 2e "duch nepozna pokoj", 2e
"Zivotom"ducha je cin prejavujuci sa - okrem in6ho - pr5ve v
prekon5vani protireeeni, rozporov atd'. BliZSie pozri ([61], 44).
51
 . S l!, zrejme s(visela aj enormnd aktivita St0rovskfch
hegetiinov vynaktadan6 ‖.kapito:a:
llio v podobe lformej lOl"'rt_
teoretickej, tak aj na soci6tno_potitict<ej ,rovni. ii n.pr^t
komentuje t0to skutocnost' 'srovami: "poreoori"l-]" STUROVSKY VARIANT ANT卜 HEGEL:ANIZMU
aktivnym prekon6va.nim >odporov<<, krad0cich
sa oo cesly
nSro.dnemu vlivoju slovenskemu (t.j. jednej
. iorL,
k. vfvolovej plnosti univerzailneno 'Oucfri) st6vaj0
*,.y"n
sluZieb >ducha< ako ,,'io "Ma duSe iije a iit bude veine
..dinitelia jeho ,"O.,jliroi, a
,.
objektivizdcie, zocel'ovalo st0rovcov v miere neuveriiet'neJ. jiladna bouie, Zadny boj nezlomi ...
Najvaii5i v,fznam Hegtovej fitozofie pre SL;;;il;'-, Mei obouseiny Hegelove vddy
Slovdkov videl by som prdve tun6" ma duSe citem plamennym roztopi.
$601, 146_147).
Ⅷ

Do prachu mei ten padne zahanbeny

Ｉ
Ｉ
Ｉ
ＩＩ

mei ten se v bidn6 kusy rozrazi.

Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
︲

Pied bleskem veinym boiskeho

︱
︱
︱
︲
︲
︱
︱
︱
︲

nadSeni!
Ⅷ

Slovansky Anteus Herkula porazi".

Ｉ
Ｉ
Ｉ
︲︱
︲
珊
︱
︱
︱
︱
Ｉ

S.B.HroboЙ
Ｗ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ

Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
︲

Filozoficklim pilierom mesianistick6ho typu slovensk6ho

︱
︱
︱
︱
︲

romantizmu bol St0rovskf vyriant anti-hegelianizmu.

Ⅲ

Zosobiovali ho M. M. Hod2a, S. B. Hrobofr, P. K.

Hostinskf a d'alSi.
St[rovskyi variant anti-hegelianizmu moZno vymedzit' ako
Specifickli prejav, 6i vfsledok teisticko-iracionalistickej
reflexie Hegelovej filozofie. Z hl'adiska ideovfch zdrojov mal
lavne synkretickf charakter. Kombinovali sa v fiom idey
Herderovej koncepcie dejin, schellingovskej a baaderovskej
teozofie, Amerlingovej diasofie, pol'skej a ruskej romantickej
filozofie, krest'anskej teologie atd'.
Z Herderovej koncepcie dejin p6sobila na St0rovskfch
anti-hegeliSnov najmd jeho "blahozvest"' o dejinnom poslani
Slovanov, ktor6 je obsiahnutd v Stvrtej stati, XVl. knihy

52 53
prace Mey k
filozofii dejin I'udskosti.l lnSpiruj0co mohti
"Ucinkovat"' tieZ Herderove nizory na jazyk - ako
prostriedok, ktorfm sa prejavuje "g6nius nSroda" - a
poznanie, ktor6 sa - okrem in6ho - opiera aj o kognitivnu
schopnost' a hodnotu citu.
Vari najintenzivnejSie ovplyvnili charakter Sturovsk6ho
anti-hegelianizmu my5lienky (pr6ce) tzv. neskor6ho
Schellinga, t.j. toho, ktory mal za sebou ideovy vyvoj od
fichteovskej koncepcie 'Jastva", cez naturfilozofiu (a s nou
komplement6rny transcendent6lny idealizmus) k objektivno-
idealistickej (a Spekulativno-dialektickej) filozofii identity,
resp. identitnej filozofii a od nej aZ k otvorene
iracionalistickej platforme tzv. "filozofick6ho empirizmu",
kto16ho vy0stenim boli "filozofia mytol69ie" a "filozofia
zjavenia"
Slovenski romanticki mesianisti teda nadvdzovali aZ na
Schellingovu "pozitivnu filozofiu", t.j. na anti-hegelovsky
zameranf filozofiu rozvijanl pribliZne od r. 1809, kedy vy5iel
jeho spis Philosophische Untersuchungen [iber das Wesen
menschlichen Freiheit (Filozoficke sk0manie o podstate
l'udskej slobody) a s06ast'ou ktorej boli prSce: Zur
Geschichte der neuren Philosophie (Dejiny nov5ej filozofie),
Darstellung des philosophischen Empirismus (Zndzornenie
filozofick6ho empirizmu) Philosophie der Mythologie
(Filozofia mytologie), Philosophie der Offenbarung (Filozofia
zjavenia) atd'.
Vzhl'adom na aktu5lnost' Schellingovej kritiky Hegela z
hl'adiska profil6cie 5t[rovsk6ho variantu anti-hegelianizmu,
pouk5Zeme aspori na z6kladn6 n6mietky Schellinga vodi
Hegelovi, ktor6 sa napokon v autentickej, alebo
'Herder
tu komentuje postavenie Slovanov v dejinSch, pricom
1
poukazuje na ich mierumulovnost a pracovitost, zmysel pre
spravodlivost', harm6niu a humanitu, schopnost prispievat k
"pol'udSfovaniu" prirody atd'. Vzhl'adom na uveden6 skutocnosti Herder
predpoved6 Slovanom vel'k0 budrlcnosf. Je presveddenf , 2e na
dejinnej ceste k I'udskosti im prinaleZi osobitn6 poslanie. BliZ5ie pozri
([62], 330-334)
usposobenej podobe premietli aj do jednotlivfch koncepcii
Sturovskf ch anti-hegeliSnov.
Cel6 filozofia od Platona po Hegela m6 - podl'a
Schellinga - esenci6lny charakter. Akcentuje esenciu
(podstatu) pred existenciou a kedZe za absol0tny pociatok
povaZuje to, co je "negdciou" subjektivna (t.j. u Hegela
"cist6 bytie", ktor6 sa st6va vedomim, resp. obsa2nyim a2 v
procese vfvoja) Schelling ju nazyva negativnou.
("Philosophia ascendens" - filozofia povst6vaj0ca, dvihaj0ca
sa od spodu). V polemike s nou postuluje a prezentuie tzv.
pozitivnu filozofiu ("Philosophia descendens" - filozofia
zostupuj0ca z vrchu, zhora), ktor6 je primirne zamerand na
existenciu, t.j. na to, do "existuje nepodmienene", co
"existuje skutodne", co "skutoene je" ([63], 145).
Ostrie svojej kritiky "negativnej filozofie" zameral proti
Hegelovmu ch6paniu boha, ktor6 komeqtuje slovami:
"pojem mu bol bohom, pojem mal u neho ten vfznam, ie je
boh ... boh nie je nic in6 neZ pojem, ktorf sa postupne st6va
sebauvedomenou ideou, ako sebauvedomen6 idea sa
>prepri5t'a< do prirody a navracajtc sa z prirody k sebe
sam6mu st6va sa absohitnym duchom" (1641,279).
Tak6to ch6panie boha Schelling povaZuje za 0plne
chybn6, lebo. ak je pojem, ako po6iatocn6, p6vodn6, 6ist6
bytie "z6porom ak6hokol'vek subjektivna", ak sa v iom
"nevyskytuje nic z nejak6ho subjektu", nemoZe mu byt'
vlastnyi ani pohyb, ani vfvoj, ani proces sebauvedomovania
a podobne. "Boh - pi5e Schelling - je nieco in6ho neZ
obydajniT pojem a pritom nie je ani zmyslovou realitou" ([64],
2e5)
Zvl65t' kriticky sa Schelling vyjadruje o Hegelovom
panteizme, ktorli - podl'a neho - rezultuje zo skutodnosti, 2e
Hegelov boh nie je od sveta nez6vislou bytost'ou, ale
naopak, je svetom "zat'aZeny" ([63], 314). KedZe
panteizmom sa Hegel dost6va do rozporu nielen s
"pozitivnou filozofiou", ale aj s uCenim krest'ansk6ho
n6boZenstva, Schelling jeho ch6panie boha nekompromisne
odmieta.l Stoto2iujeme sa preto so stanoviskom L. Majora
a M. Sobotku, z ktor6ho vypliiva, 2e "konednfm ciel'om celej
Schellingovej pozitivnej filozofie je obnova prav6ho
ndboZenstva, t.j. zjaven6ho krestanstva a to v
nezmieritel'nom boji s Hegelovou racionalistickou filozofiou,
ktord zlikvidovala skutodn6' ndboZenstvo, lebo boha
zredukovala na abstraktnyi pojem a Zivot boZi premenila na
nutnf logicko-dialektickf proces Poslanim pravej,
pozitivnej filozofie sa - podl'a Schellinga - musi stat'
bezvyhradn5 sluZba n6bo2enstvu ... lebo pozitivna
filozofra je to ist6, do filozofick6 ndboZenstvo" ([GS], 19-20).
Niet pochlib o tom, 2e takto - teisticky "pozitivne" -
predstavend fllozofia aj s jej vymedzenim boha ako
stvoritel'a vSetk6ho jestvuj0ceho, ktorf je od pociatku
"najvy55ou osobou" (hdchste Personlichkeit) a ch6panim
dejin ako procesu boZieho zjavovania sa (Offenbarung der
Gott), nesporne oslovila a! anti-hegelovsky naladeniich
slovenskfch mesianistov.
Predstavitelia 5t0rovsk6ho anti-hegelianizmu mohli byt
ideovo ovplyvneni liel dobovo koherentnymi reflexiami
Hegelovej filozofie, ktor6 nachAdzame v pr6cach pol'skyich,
ruskyich a ceskfch autorov obdobia romantizmu.
Z pol'skyich filozofov polovice 19. storodia sa Ziada uviest'
najmd A. Cieszkowsk6ho a jeho pr6ce: Prolegomena zur
Historiosophie a Gott und Palingenesie. Zaujimavb reflexie
Hegelovej a Schellingovej filozofie implikuje tie?
' Rovnako odmieta aj Hegelove vymedzenie krestanske.l "svdtej
1
Trojice',,
ktor6 komentuje slovami" "Jeho (t.j. Hegelove - pozn. R. D.) podanie
n6uky o trojici je nasleduj0ce. Boh-otec je pred stvorenim cisto logickf
pojem ... Tento boh sa v5ak musi zjavit, lebo jeho podstata spodiva v
nevyhnutnom procese, toto zjavenie, ciZe odcudzenie, zvonkajStenie,
t.j. svet a boh-syn. Ale boh musi ... t0to neg6ciu svojho iba logickeho
bytia oprit zru5it' a navrdtit sa k sebe, do sa uskutodiuje pomocou
I'udsk6ho ducha v umeni, n6boZenstve a 0plne vo filozofii, a tento
l'udskf duch je z6rovei duch svdtf, ktonim boh napokon dospieva k
dokonal6mu vedomiu seba sameho" ([6a], 280). Uvedenyi Hegelov
"projekt" Schelling povaZuje za "obludnej5i" neZ v5etky predchAdzajuce
"anti-krest'ansk6" fi lozofi e.
56
Dembowsk6ho spis: Rysr'e rozwiniqcia sle poiQc
fitozoficznych w Niemczech. Podobn6 zameranie majI
Trento,wsk6ho Listy naukowe (predov5etkfm list prv! a
druhf - O Schellingovi), Mickiewiczova Oda na mladost'ald'.
Z ruskych st0pencov Schellinga moZno spomen[t'V. F.
Odojevsk6ho a jeho Opyt teoriii iziaSienych iskussfv,
Sevyriovov Razgovor o vozmo1nosti naiti edinnyl zakon dl'a
izjaSenogo atd'. eeskf anti-hegeli6n K. S. Amerling
inSpiroval slovenskfch romantickfch mesianistov najmd
svojou "diasofiou", ktor5 predstavovala Spekulativnu
synt6zu prlrodovedy, n6boZenstva, umenia a filozofie.
Zlkladne vfchodiskd a ciele tejto koncepcie boli obsiahnut6
v jeho prAci Orientierungslehre oder Diasofie.
Podobne ako "neskorf" Schelling a jeho pol'sk[, ruski i
deski st0penci, zast6vali aj St0rovski anti-hegeli5ni poziciu,
kto16 implikovala filozofickf iracionalizmus, krest'anskif
teizmus, romantickf utopizmus atd'. Odmietali Hegelove
ch6panie filozofie aj jej postavenie vo vzt'ahu k umeniu a
teologii. (Umenie a teologiu nadrad'ovali nad filozofiu).
Hegelov racionalizmus vnimali len ako Spekulativny - a teda
"neplodny" - gnozeologickf projekt, na ktor6ho podiatku i
konci stoji "la froid raison" (chladnli rozum). Proti
Hegelovmu panteizmu kl5dli krest'anskf transcendentizmus.
Hegelove ch6panie dejin nahr6dzali teologickfm
providencializmom a pod. K z6kladnfm priorit6m ich pozicie
patrili: 1. priorita boha pred svetom, 2. priorita ducha pred
telom, 3. priorita citu a viery pred rozumom.
Z povahy - a celkovej frovne - uplatnenej
protihegelovskej argumentacie vyplyva, 2e St0rovskf anti-
hegelianizmus bol motivovanf skor emocion6lne a
psychologicky neZ prisne teoreticky a filozoficky. Tomu
zodpovedala aj forma, v ktorej bol rozv'rjanf. Bola iou bud'
pobzia, alebo ny liter6rno-d ramatick y lAner .'
i
' V trk"lto forme bola kritika Hegela rozviianl aj v samotnom Nemecku.
UZ v roku Hegelovej smrti (1831) sa tu objavila protihegelovsky
zamerand satira Dle Winde oder ganz absolute Konstruktion der neuren
57
 Strirovskf anti-hegelianizmus nemal u v5etkfch
predstavitel'ov slovenskeho romantick6ho mesianizmu
rovnaky charakter. ZdA sa, 2e v nemalej miere bol jeho
profil urdovany subjektivne, t.j. osobnou skrjsenost,ou
Hrobofra, Hod2u a Hostinsk6ho z vlastn6ho St0dia
Hegelovyich a Schellingov;ich spisov. Rozdielnosti sa pritom
prejavovali tak v spOsobe kritiky Hegelovej filozofie, ako aj v
intenzite recepcie Schellingovej, Cieszkowsk6ho,
Amerlingovej koncepcie.
K spolocnyim crt6m ideovej pozicie St0rovskfch anti-
hegeli6nov moZno zaradit': vyhranenf idealizmus
("panduchovnost"'), zmysel pre ndboZensk0 exalt6ciu,
neologistickE Spekul5cie, mesianistick6 vizie a pod. O.
Cepan v tejto s0vislosti poznamen6va, Ze spolodnfm
vfchodiskom ich programu je "bezvynimodn6
jednostrann6 pohltenie akejkol'vek predmetnosti duchom na
b6ze subjektivne motivovanej >panduchovnosti<. Michal M.
Hod2a, Samo B. Hroboh, Peter Z. Kellner-Hostinskf svorne
predpokladaj0, 2e miera harmonicklich vzt'ahov, tzv.
>objatie< Zivotnfch protikladov je len prechodnyi, stuperi a Ze
iba jeho prekonanim sa moZno dostat' k prazdkladu identity
niekdajSich kontrastov. Tak6to absohjtna a limitativna
totoZnost' javov je vlastne zhodn6 s celostnou
>v5educhovnost'ou<<, s identitou v5ehomira,' ([3], 140).
Uveden6 pozicia sa napokon premiefla aj do konkr6tnej
Hod2ovej, Hroboriovej a Hostinsk6ho reflexie Hegelovej
filozofie.
1. Anti-hegelianizmus M. M. Hodiu
Michal Miloslav HodZa sa narodil
22. septembra- 1811 v RakSi Pri
MoSovciach. Studoval v Banskei
Bystrici, Ro1fiave, Pre\ove a od roku
ei 1829 na lyceu v Bratislave. Studium
teologie ukoneil na univerzite vo
Viedni. Patril k naiaktivneiSim ilenom
Spo/oinosfi iesko-slovanskei. Roku
1843 sa spolu so Sfurom a Hurbanom
podiel'al na kodifikacii spisovnei
sloveniiny. Roku 1844 sa stal
a predsedom Tatrlna, ktor!' bol prvou celoslovenskou
kulturnopolitickou ustanovizfiou. V revoluinych rokoch
1848/49 participoval na viacerych akci6ch slovenskych
bojovnikov za ndrodn$ zauimy. Bol delegdtom na
Slovanskom zjazde v Prahe. Od roku 1837 vykonaval urad
evanjelickeho kfiaza v Liptovskom MikulitSi. Po prehratom
spore s biskupom Gedulym bol z kfrazsk6ho uradu
odvolany. Zomrel 26. marca 1870 v TdSine na Morave.

Weltgeschichte durch Oberons Horn, gedichtet von Hegetingen, klorej

autorom bol O. F. Gruppe a nesk6r vySiel dokonca aj protihegelovsklT
rom6n Entls slcuf Deus, ktoni vydala W. Ganzovd. BliZSie poiri (t1gl-,
11).

58
 Michal Miloslav Hod2a kritizoval Hegela z pozicie
svojr6zneho romanticko-mesianistick6ho sp6sobu
filozofovania, v ktorom dominovali vplyvy kresfanskej
teol6gie, 6rty schellingovsko-baaderovskej teozofie,
iniciativy pol'skej a ruskej romantickej filozofie a
mySlienkov6 postupy_Amerlingovej diasofie.
Vplyv Schellinga' a
Baadera sa prejavil najmd v
HodZovfch spisoch: Myslimir stary a novy, Laska, viera a
nadej a Ndboiensky stav Europy od Krista. S. S. Osuskf
zdOraziuje, 2e v tfchto pr6cach sa "ozyva" Baaderova
zAsada: "cogitor, ergo cogito et sum, totiZ myslenf som
(Bohom), preto myslim a som" ([66], 285).
KHegelovej filozofii -
rovnako ako k
celej tzv.
"osvet'anskej vede" -
HodZa pristupuje duchu v vflucne racionalistickou) vedou. S marenim krest'anskej
rabelaisovsk6ho kr6da: "la science sans conscience n'est
que la ruine de l'ame".
Veda, resp. vedenie (vr6tane filozofick6ho vedenia) m6
podl'a HodZu zmysel len v prepojeni na svedomie a vieru.
Ostrie svojej kritiky preto zameral najmd proti Hegelovmu
pySnemu racionalizmu, lebo ten je vral z hl'adiska potrieb
slovenskej povahy 0plne nedostadujrici. "eo moZno
porozumiet"' - p[Se HodZa - "s tfm je dlovek hotovf hned',
ale citit', zaZivat' a preZivat, to znamend pre slovensk0
povahu v5etko" ([40], 403). SlAvnu Hegelovu t6zu: "6o je
rozumne, to je skutoCn6 a do je skuto6n6, to je rozumn6"
(1271, 30), HodZa ironicky komentuje slovami: "eo je
rozumn6 je ... ibaZe sama red Hegelova je nerozumnd"
([40], 403). Len samotnfm rozumom nemoZno - podl'a
HodZu - odhalit' ani podstatu 6loveka, ani podstatu sveta.
Rozumom o sebe sa moZno dostat' len "do riSe t6n" ([67],
323). Podstata dloveka i sveta je pristupnS iba viere lebo
pravda sa nachldza aZ za hranicami rozumu - v
n6boZenskej skfsenosti. Z6rukou historick6ho a mravn6ho
pokroku ludstva nie je Hegelov absolutnf duch (samoduch),
'Z
I nov0 vlasf Vlastislav (lll. spev), na miere zviery buduje v5el'udskli mir
rozboru HodZovyich textov vyplfva, 2e pravdepodobne poznal
Schellingove prdce: Philosophie und Religion a Phitosophische
Untersuchungen ilber das Wesen der menschlichen Freiheit.
60
ale je nrm krest'anskf (trojjedinnf, osobnf) boh. Uvedenu
nim krest'anskf
protihegelovskrl argument6ciu HodZa rozvija najmd v
zndmej pdt'dielnej bdsnickej skladbe Vieroslavin' a v
historicko-filozofickej rozprave s n6zvom Slavomiersky.
HodZa tu - na pozadl polemiky so Svetoduchom, ktor!
je len akousi symbolickou Sifrou pre oznacenie Hegela a
hegelianizmu - prezentuje svoje ch6panie boha i cloveka,
viery i rozumu a osobitne dejin i budfcnosti Slovanov.
Vych6dza z presvedcenia, Ze novosvet (predstavovanf ako
epocha rom6nsko-germ6nskych n6rodov), je v stave hlbokej
krizy. l-udstvo sa v nom r0ti do zlhuby, preto2e pravf
l'udsk! princip, ktoryim je krestansk6 viera a l5ska, je
mareny osvefanskym mudrovanim, resp. osyet'anskou (t.j.
viery s0visi aj snaha o zmdrnenie krest'ansk6ho boha, na do
HodZa upozorhuje slovami:
"PySn6 cel'ad' svetskych osvet'anov
Osobn6ho Boha nikto5i.
UZ im zomrel! Viac ho nevyveti
Veda jejich v Ziadnych vidin6ch
ZbucnA cel'ad'Nemca, Brita, G6la
na osvety pysnej vysin5ch.
AkoZe by n6s t6 milovala
Ked'uZ Boha l6sky pochovala" ([67], 509).
Je zaujimavl, 2e Hod2a v s0vislosti s pySnou cel'ad'ou
svetskych osvetanov uv1dza predov5etkym filozofov
idealistov, osobitne tzv. nemeckych Svetoduchov, pridom za
dominantn6ho Svetoducha pova2uje Hegela, resp.
hegeli6nstvo reprezentovan6 jeho sttpencami. Polemiku s
1
S. S. Osusky charakterizoval Vieroslavin slovami: "Je to cenni odkaz,
vel'ke dedicstvo, mohutnd labutia piesei, vel'kolep6 vizia a najviie5ia
apote6za viery. Vierou prekonal faZkosti Zivota Mojslav (1. spev), vierou
k vel'kfm dinom povol6va n6rod Rodoslav (ll. spev), na viere zakladl
Miroslav (lV. spev) a na kaj0cej viere vzn5Sa sa do vednosti Vekoslav
(V. spev). P6vodca (HodZa) povaZuje sa za Vieroslava, svoje duchovn6
dieta nazval Vieroslavin a nech6va ho do z6vet svojeti" ([66], 383).
61
Hegelom, veden0 formou fiktivneho dial6gu b6snika so
Svetoduchom, Hodla zatina vyznanim svojej krest'anskej
viery:
"Ja som krest'an, novorody diet'a!
Tu mi l6ska boZia postlala.
UZ ma teraz len jej city niet'a,
eo ma synom svojim uznala,
K synovi ma svojmu Bohu - slovu
Do v5evzornej Skoly poslala.
Ja som krest'an! z toho stania dvlharn,
Svet, 6o na srdca mi poklade
TaZiac,leZi, touto pakou stiham
Svetoducha v jeho ohrade" ([67], 318-319).
Na tieto stanoviskS bdsnika reaguje Svetoduch
expresivnym konStatovan im :
"Haraburd[5, bl6zne!
Krestanstva niet, uZ to starina,
Stojanok to bfvalf detskej sveta b1zne,
Ked'v from chlapd chodit' podina,
Svet, muZ letraz, ide si dasom vekordzne,
Sinaj, Sion, Gehennu, a z nich po5le k6zne
Historickfm bdjom spomina" (t671, 319).
V tejto srivislosti sa Ziada poznamenat', Ze uveden6
tvrdenia Svetoducha s0 v danej podobe typickej5ie pre
niektorifch kritikov krest'anstva z radov mladoheglovcov, neZ
pre samotn6ho Hegela, lebo ten, aj ked'vyjadroval n5zory s
krest'anstvom nes[rhlasn6, vyjadroval ich v podstatne
abstraktnej5ej, filozoficky preciznej5ej a irnplicitnejSej forme.
No vr6t'me sa k sledovan6mu dialogu b6snika so
Svetoduchom, v ktorom bSsnik reaguje na tvrdenia
Svetoducha slovami.
"Nesrozumieme sa! Py5nd je t6 tvoja Golgata!
K tu slz mojich potoku altam od Gangesa.
K umu m6jho diet'at'a a2tam od Thalesa.
Ty si necit, samoduch bez Otca i Syna,
V tebe dlovek skon6va, zteba nepodina" ([67], 320).
′
つ一
０
Terminom samoduch tu HodZa u2 qavne narAla na
Hegelovho absolftneho ducha, ktor6ho podstatu a funkcie v
procese (jeho) vfvinovfch metamorf6z charakterizuje
nasledovnfm sp6sobom:
"On (t.j. samoduch - pozn. autor) len post6l, postaviac sa
On s6m,
Ked', 6o duch bol, jedno nest6lo,
Druh6 pre seba len ostalo,
On len dost6l, dostaviac sa On sim,
Ked', 6o duch bol, jedno vyvstalo,
Druh6 prijd0c, i hned'odstalo,
On len prest6l, prestaviac svet On sdm,
Ked', 6o duch bol, druh6 nastalo,
On len zostal po vSe 6asy, On s6m
On len stojis Otcom duchov, On s5m
Svdtoduchom oboch jednfm to zn6m" (1671,321).
Hod2a sa touto vfpoved'ou prezentuje aj ako nev5ednf
znalec fundament6lnych probl6mov Hegelovej filozofie.
Jeho deskripcia samoducha je
logicky ainterpretacne
konzistentn6. Hegelov "Sichselbstbewegende Geist" =
"samcdej, samoZivodej, sebadej" = HodZa charakterizuje
ako "biedny esoterizmus", 60 sa nam6ha byt"'exoterizmom"
([66], 245). Prec[zne postihol skutocnost', Ze filozofick6
ch6panie boha u Hegela je s teologickfm vymedzenim
Boha v krestanstve fakticky nezluditel'n6. Vych6dzal pritom
z predstavy,2e pole filozofie, iifilozofovania a pole teologie,
resp. vierovedy vibec nezahffra rovnakf okruh probl6mov.
Pote fitozofie implikuje okruh probl6mov okolo otdzky. eo?
(Na ilustrdciu HodZa uvAdza probl6m substancie u Spinozu i
probl6m samoducha u Hegela). Pole teologie implikuje
okruh probl6mov okolo ol6zky: Kto? Osvet'anskd veda,
ktorej s06ast'ou je - podl'a HodZu - aj Hegelova filozofia,
nedospela k pochopeniu a uznaniu osobn6ho boha
krestansk6ho n6boZenstva preto, lebo na neho sa vztahuje
otflzka Kto? V tejto s0vislosti HodZa p[5e: "Dofilosofovat'sa
seba ned6, d6 sa len vierovediet'z toho, kto povedal >ja
som Zivf i vy ste< z toho, kto je zlaveny a zjavnf byst
63
osobny kaZd6ho, kto je kto a nie lecido" ([68], 388). Boh
Svetoducha (Hegela) je bez aba i Syna, teda nie je
trojjedinyi, nie je osobny, a preto sa HodZa od neho
diStancuje:
"Nechcem Boha otcom, ak mi syna
Samosvojho nedal za brata,
BOh bez syna je s6m sebe vina,
2e v hom Clovek ve6ne, hrieSne zhyna" (1671,322).
Kto tak6muto bohu stavia pomnik, dost6va sa - podl'a
HodZu - do stavu hrie5nika; kto prijima ovocie z jeho
vedostromu, ako neveriaci zanik6. Slovania musia v mene
svojej minulsoti i bud0cnosti "bludy" Svetoducha rlzne
odmietnut', k comu ich Hod2a vyzyva slovami:
"NuZ tu zatkni do tyich bludov pOdy
Kristov len krlZ vernf Slaviane!
Tebe s l'ud'mitfmiZiadnej shody
V n6dine tom ducha nestane.
Po tom kriZi do ciar nadprirody
Zdvihni sa, bys videl ducha svody
V modloslu2by novom obmane.
Len s tej vf5e kri2ov6ho stania
Na hlavu tej stupi5 pohane" ([67], 511).
Slovania maju znovunajst' a vratit'Krista do duchovn6ho
Zivota Europy, odkial' ho vypudila osvet'anska veda
Svetoducha. Slovania maj0 I'udstvu vystavat' novif
Jeruzalem. Slovania maju - na principe Kristovej lSsky a
pravdy - vytvorit' nov6 s0stavy umenia a vied. V tejto
srlvislosti HodZa pi5e:
"Na Slavianstve rad je na s0stavy
Duchov - hviezd - vied sam0 st6licu
N6jst'- len Krista - Jeho svdtoslavy
ArkonskO tu zdvihn0t' stanicu.
Kristovych 0st nes0c palicu" ([67], 511).
HodZa je teda mesianisticky presvedceny, 2e Slovanom
prin5leZi v historickom vfvine l'udstva osobitn6 miesto a
poslanie. Jeho mesianizmus sa pritom metodologicky opiera
najmi o teistick0 modifikSciu Herderovej vizie bud0cnosti
64
Slovanov a krest'anskf koncepciu dejin spdsy Stoto2nuje
sa s ideou "o premene utrpenia na vyk0penie, o prichode
lep5lch cias ... a uskutodneni spravodliveho poriadku na
zemi tfm, Ze sa nastoli a do dosledkov uskutocni Kristovo
udenie" ([69], 62). Rozhodujricim dejinotvornfm subjektom
preto nie je (a nemoZe byt') Hegelov absolutnf duch, ale je
nim Kristus ako Mesi65 a jeho vykupitel'sk6 poslanie.
Historickou 0lohou Slovanov, ktorfch neoddelitel'nou
s06ast'ou s0 Slov6ci, je - podl'a HodZu - aktivne sa podiel'at'
na vykupitel'skej misii Krista aj za cenu d'al5ieho utrpenia,
lebo ich novy (t.j. spravodlivf a St'astnf) 2ivot moZe prist' len
ako ndhrada za utrpenie. HodZov mesianizmus tak
nadob[da nielen v5eobecne slovanskf, ale tieZ Specifickf
slovensky, n6rodno-obrodeneck5i' charakter. Nazd6vame sa,
Ze pr6ve na t0to tendenciu HodZov;ich medit6cii poukazuje
aj P. O. Hviezdoslav, ked'v prileZitostnej b6sni (dedikricii) s
nSzvom Michal M. HodZa, pi5e:
"plej6da Sturrova! aZ na zenite,
so slddkou Lyrou Sitna - na svahu
tot', Arktur - HodZa! ukazujOci
smer cez bludi5te n5rodn6mu vozu:
Tej hviezdy hviezd dnes objav sl6vime.
K tej hviezde skvfcej hl'adte uprene,
si preciedzajte do du5ijej l0ce
a srdcia nimizahrievajte si:
s0 plamom ony turidnfm... su > DobrO
Slov6kom slovo, s0cim na slovo (! ... " (170),447).
B6snick6 slovo Michala Miloslava HodZu - filozoficky
obnaZuj0ce viacere aktudlne dimenzie bytia dloveka, i
n6roda - bolo v obdobi slovensk6ho romantizmu
nepochybne slovom na iase. Vzhl'adom na interpretadn0
otvorenost' filozofick6ho vfznamu b6snick6ho slova,
zost6va slovom na iase aj dnes t.j. s odstupom 6asu.
65
 2. Mesianisticko-teistick6 negicia Hegelovej
filozofie v tvorbe S. B. Hrobofia
Samo Bohdan Hrobon
(pseudonymy: Tatrinsky, Trihviezdin
a d'al\ie) sa narodil 24. augusta 1820
v Liptovskej Sielnici. V rokoch 1835
aZ 1841 Studuje na evanjelickych
lyceach v Levoii a v Bratislave. Do
bezprostredndho kontaktu s dobovou
nemeckou filozofiou sa dosfa/ poias
Studijneho pobytu na univenite v
Halle, ktory nastupil v Skolskom roku
1844$. Po ndvrate z Nemecka a
l'1bostnej drdme s ieskou vlastenkou
Bohuslavau Rajskou Zije neraz v taikych depresiach
strieclavo v Liptovskej Sielnici a na Gruni. V revolLtcnom
roku 1848 poburuje - v okoll Sviitej Mary - I'ud, "aby si od
pdnov pytal hory a llky". Neskor sa z verejneho Zivota
takmer uplne utiahol. Od roku 1839 do roku 1892 si piSe
denniky, ktore v rukopise dosahujfi I 526 stran. Opusteny a
v nesmiernej biede zomrel 24. jula 1894 v Liptovskej
Sielnici.
Dal5im predstavitel'om protihegtovskej linie - v rdmci
St0rovskej gener6cie - bol romanticky mesianista Samo
Bohdan Hrobofi.
"Br6nu do filozofie mu otv5rala po6zia" (E. Hleba), na
ktor0 sa bytostne orientoval uZ po6as svojich levodsklich
st0dii. Z tohto obdobia pochAdza - pravdepodobne - aj jeho
prv6 filozoficky laden6 0vaha s n6zvom Nesmrtefnost', v
ktorej - medituj0c o vzt'ahu ducha a tela - vyjadruje nAzor,
2e duch (ako odblesk Boha) je nezdvislf od tela a "vit'azi a1
nad smrt'ou" ([71], 4). V Levodi ziskal tieZ prv6 inform6cie o
nemeckej filozofii. Doklad6 to napriklad jeho list
"neznamemu vlastencovi", z ktor6ho vyplyiva, 2e Herderova
"blahozvest"' o vel'kej bud0cnosti Slovanov, mu bola
nepochybne znama uZ v tomto 6ase (1721, 29-30).
VfraznejSi kontakt s nemeckou filozofiou a Hegelovym
udenim zvl65t, bol v5ak Hroboiovi sprostredkovany aZ v
r6mci jeho Stridia na bratislavskom evanjelickom lfceu
(1839 - 1842), kde prive v tomto obdobi f. StUr koncipoval
a realizoval hegelovsklf projekt prednd5ok z oblasti filozofie,
historie a estetiky.
V d'alSom obozndmovan[ sa s Hegelovou filozofiou
pokradoval Hroboir pocas svojho Studijn6ho pobytu na
univerzite v Halle (1842 - 1843). Z6sluhu na tom, Ze autor
Fenomenologie ducha mu tu bol predstaveny takmer v
autentickej podobe, mali predov5etkfm profesori Tholuck,
Duncker, Schwarz a Erdmann. Hrobofi navStevoval
predn65ky tyichto staroheglovcov v r6mci disciplin: dejiny
filozofie, 0vod do filozofie, logika, filozofia n6bo2enstva, atd'.
Z hallskej kore5pondencie S. B. Hroboria a najmd z
b5snickej zbierky Kvdtiny nadsdlansk6, ktor0 napisal pocas
pobytu v Nemecku, vyplfva, 2e Hegelovafilozofia vyvolala v
jeho citlivej duSi znadn6 napdtie. Mysel' mu zastrela clona
pochybnosti. Do srdca sa vltdil nepokoj a v Zivote zavlSdol
chaos V b6sni s ndzvom DuSi svdta, ktor6 bola napisan6 v
Halle 19. 9. 1842, Hroboh vyjadril toto disharmonick6
rozpoloZenie svojho ducha slovami:
"Pov6z mi pisni, kde hledat spdseni.
67
 Svet mftjzapadnul a sny m6 mladosti,
ji2 uplynuly v nenavratne casy,
darmo je hledat budu v sv6te cel6m,
podumej pisni nad padlfm anjelem.
Viru mladosti a k0zeln6 sn6ni
ty si mi v bo2sk6m vrdtila nad5eni.
NeZ Zel i tebou 2e si osud hraje
med v6dy s6hne i do tv6ho r6je.
BudiZ proklet6 H6glova mySl6nko
v6cn6 smrt tob6 tyransk5 milenko
Tys mi do du5e vsekla med plamennf
zmizela vira, zmizdo nad5enl.
Zemd mi pust6 - nebe si zboiila
a du5i sv6ta na smrt odsudila.
Tvij duch se Zene na trfinu v6cnosti
do neskonecn6 vidin vysokosti.
Ach, kam sizmizel sv6te m6 mladosti
kam se rozplynul bfrh, otec milosti?" (t731, 39).
Nazd6vame S2, 2e uveden6 b6sefr implikuje dve
z5kladn6 motivicko-s6mantick6 dimenzie. Jedna vyjadruje
skutocnost', 2e p6vodnd HrobonovS pozicia, spdtd so
svetom jeho mladosti, je p6sobenim (vplyvom) Hegela
v62ne spochybnen6. Druh6 poukazuje na to, 2e Hrobonov6
vyrovndvanie sa s Hegelom m6 zjavne ambivalentnf
charakter. Hegel sa "vpddom" do Hrobohovho 2ivota st6va
s[6asne objektom uctievania i nen6visti. Slovensk! b6snik
si uvedomuje, Ze Hegelov "duch se Zene na tr&nu v66nosti
do neskone6n6 vidin vysokosti", a preto mu - ako
Napoleonovivedy - prejavuje 0ctu. Z6roven je v5ak schopnf
uvrhn0t'ho do kliatby, lebo pr6ve on (Hegel) mu "do du5e
vsekl med plamenn!, zmizela vira, zmizelo nad5eni". S
odstupom dvadsiatich rokov Hrobori komentuje stav
duievnej krizy preiivany podas pobytu na univerzite v Halle
tfmito slovami: "beda duSi, ktord eSte v nedomysli do
Zeleznych siet' n6skrzn6ho pantheizmu Hegelovho sa
zamoce. Ja som to s6m bolestne sk0sil, ked'ako kandidSt
bohoslovia na universite Hallianskej Erdmannove predn6Sky
∠Ｕ
００
filosofick6 vo smysle Hegelovom s n6ramnfm chvatom som
podrlvat podal. Pravda, 2e som mu ja neveril, ale proti
d6slednej rozumnosti Erdmannovej a proti samfm
hlbokosnovanyim my6lienkam z diel Hegelovyich som si rady
dat' nevedel" (174), 233-234). ZdA sa, 2e vtedy si Hroboh
eille "rady dat nevedel" ani s hegelovskyTm ch6panim boha
ako absolritnej idey, 6o doklad6 aj jeho List Stefanovi
Launerovi (1843), v ktorom kon5tatuje: "Moje pojimaija
sveta sa opjera na hlaviom, najviS5om pochope sveta =
ducha i prirodi na Trojici, ktord u2 v odta2enej distoumovej
svojej forme dokazuje, 2e Buoh s6m v sebe, Buoh
kremsvetovi, Buoh Otec t.j. pochop a mi5lienka sveta sama
v sebe musi nevihnutelfie vlnst'zo seba a staf sa svetom , s
ktorim sa poznovu objlma a smjeruje" ([75], 78). Hegela tu
Hrobon charakterizuje ako jedneho z troch mudrcov, ktori
vystupujri v najnov5ej filozofii. UvAdza ho ako paftnera
Schellinga a Cieszkowsk6ho, 6o je najmd vo vztahu k
Schellingovi paradoxn6, preto2e on sa u2 v tomto 6ase
vyrazne anga2oval v protiheglovskej opozicii. T0to
skutodnost si v5ak Hrobon uvedomi aZ neskor. V uvedenom
liste Hegel e5te nie je predmetom kritickej reflexie, aj ked
z6kladn6 vychodisk6 Hrobohovho protiheglovsk6ho postoja
sa zaclnaj0 formovat' u2 v rokoch 1842 - 1843, t.j. podas
jeho pobytu v Halle. Na ilustr6ciu moZno uviest Hrobohov
list l-. St0rovi (napisanyi v Halle r. 1843), v ktorom sa
zd}razhuje: "N6m nejde jak N6mcfim o logickou, odtaZenou
v66nost a pravdu, ale o cnost, o ducha 2iv6ho" ([72], 60).
Od tohto stanoviska sa postupne odvija aj Hrobofrov kritickyi
vztah k filozofii Hegela.
Odhodlanie popasovat'sa s Heglom vyjadril u2 v zbierke
Kvdtiny nadsdlansk6, kde napriklad pi5e:
"M6 du5e Zije a Zit bude v66n6
ji ladn6 bouie, lAdny boj nezlomi
ponad ni bouie s tisicemi hromy
stin jako lehkyi v 0Zase pieleti
med obouse6nf Hegelov6 vddy
m6 du5e citem plamennfm roztopi.
69
 zahanbenフ
antikrest'anskfch theorii", lebo "skutocn6 dobro" (t.j. dobro v
)zrazi
krest'anskom ch6pani), "zlo ako zlo - k svojej podstate -
sk6ho nadも enil
naskrze nepotrebuj e" (17 41, 397 ).
Hegelov panteizmus Hroboi analyzuje a interpretuje z
pozicie krest'anskej teologie. Boha ch6pe ako prap6vodn6,
duchovn6, trojjedinne a osobn6 Bytie, ktor6ho existenciu
dokazuje prostrednictvom teologicko-kozmologickej
rozprava(山 Vaha)S ndzvOm l argument6cie. V tejto s0vislosti napriklad kon5tatuje: "Vary
ktorei zdorazttuie,乏 e Schellin si oko samo m62e stvorit'slnce a svetlo Zeby videlo? A kde

鶏摺間 ∫
棚∫
by sa vzaly rieky bez prameha? Kde2e by sa vzal 06inok ci

灘駆最螢 緊柵ボ
poё ul hospttuittC na universle
:】
n6sledok bez pri6iny? Odkial', Ze dlovek-duch m6 svoje
duchovstvie, svoj vsebebyt, slobodu, v6l'u? ei z prirody
neosobnej, 6i z dAkeho neosobn6ho, sdnevedom6ho

識網首
ducha? My5lienka nikdy nemyslenS, osoba nikdy
nezosobnen6, duch neosobnf je samo v sebe eiry
∬幾静
hrobOrn eSte vystriha nlladc
nezmysel. A preto niet inej rady ... len vyznat', 2e pred
stvorenim dloveka sdvedom6ho i prirody ... musel u2 byt'
Duch svrchovane osobnf, prarozumnyi, skroze sebd vsebe

淵撫繊 L慰
obrat ducha,v ktOrOrn sOrn na
bytnf , od ktor6ho dlovek, duch svoju osobnost', svoje
duchovstvie dostal" ([74], 161). Na inom mieste k tomu
dod6va: "Kde je Boh tvorcom, tam sa ani priroda
nepotrebuje tisicmi vekami sama zo seba bez vedomia k
vedomiu, bez rozumu k rozumu, bez pri6iny k n6sledku
健:議 轟k跳首
』;l悲 増 plazif" ([76], 5).
Hegel v5ak - podl'a Hroboha - tvrdi nie6o in6.
Ontologickou podstatou (principom) sveta mu nie je osobny
:鳥 蠣黎 灘 Boh, ale je nim neosobny (absoh.rtny) duch, ktory "nem6
s5m seb6, sdvedomie svoje v sebe, ale len v rade I'udskyich,
v historii vystupuj0cich duchoch, tak Ze ten ndskrznfm
nekonednfm byt'maj0ci duch, skutocnf svoj tron a Zivot len
v rozvoji duchov konecnlch md az tejto duchov kone6nfch
ri5e tomu n6skrzn6mu duchu jeho nekonednost ako n6poj z
kalicha sa peni" (1741, 282). V tejto s[vislosti Hroboi cituje
celf zlvereeny odstavec z Hegelovej Fenomenologie
D a za jedno pOdstatn6 sa
Spoё iva ―pOdra Hrobotta ¨
letkフ Ch pohanskフ Ch i

71
 Boh sa teda "musi - podl'a Hegla - najskor spredmetnit',
aby sa skrze toto spredmetnenie stal vedenim o sebe
samom" ([28], 191). Ked'eite k tomu dod6me Hegelove
presveddenie, 2e spr6vne (pravdiv6) "konedno a nekone6no
sa navz6jom urduj0 s0 neoddelitel'n6" (1771, 155),
dostSvame sa k z5veru, z ktor6ho vypliiva, 2e "bez sveta
boh nie je Bohom" ([28], 188).
Hegel nebol ortodoxnf teista. Nebol ani deista, alebo
panteista. ZdA sa,2e bol panenteista.l To zna6i, 2e Boha
ch6pal ako povodn6, univerz6lne, "v5eobjimaj0ce" bytie,
ktor6 potencion6lne implikuje dloveka, prirodu, spolo6nost' i
celf vesmlr. Boh, to je vn0torne dynamickf, nekonedny
"celok". Av5ak celok je celkom len vo vzt'ahu k 6astiam.
Nekonecnost' je nekonecnosfou len vo vzt'ahu ku
kone6nosti. Boh je u Hegela bohom len vo vzt'ahu k dloveku
a svetu, v ktorom sa manifestuje, uvedomuje a potvrdzuje
ako to, do sice nie je so svetom totoZn6, ale s06asne ani
nem62e byt' bez neho tfm, cim je. "Keby bo2sk6 bytost' -
pi5e Hegel - nebola podstatou dloveka a prirody nebola by
nidim" (1281,322).
Hegelov boh, t.j. "absol0tny duch" schopnli zo seba a pre
seba "produkovat" cely rozmanitf svet. Nie je to vSak
krest'anskf demiurg - Tvorca sveta, Stvoritef - ktoni sa
p6vodne "vzn65al nad vodami". Je to boh ako "filozofickf
princip", absol0tny podiatok, dynamickd substancia ... causa
sui a podobne. Tento boh - ako na to upozoriuj0 aj L. Major
a M. Sobotka - "nesidli mimo sveta, ale predstavuje
imanentnrj duchovn0 podstatu, ktor6 vo vfvojovom procese
vietk6ho s0cna (prirody i dejin) a v l'udskom pozn6vani
dospieva k vlastn6mu sebapoznaniu a sebauskutodneniu"

Б [陶
([79], 113). Podobny nAzor vyslovil P. Singer, ktoryi v tejto
suvislosti kon5tatoval: "Hegel sa na Boha pozerd ako na
esenciu, kto16 sa potrebuje manifestovat' vo svete
zdokonal'ovat' svet za lym ri6elom, aby zdokonalila samu

'Tuklito n6zor vyjadril aj poprednli hegelovsk! bSdatel' R. Whittemore

Bli25ie pozri ([78], 134-135).

73
 ::悧 nl[1♀ :sl」 I:た :JigIIIl(1
乏e tak61o chapanie bOha a Duch - Demiurg v5etk6ho jestvuj0ceho. Symbolom
kЮ ゞ ansk可 」 erouky dtt Bき鳳 :11M「
imanencie je Boh - Syn (Syn boZi) Je2i5 Kristus, ktonf
potrebOval k vlastn6mu seb:1119ξ 認16込 脂常 prostrednictvom Ducha sviteho zost1pilna tento svet a stal
ale stvOril hO s10bodne a zこ
neniu, sa jeho bytostnou s06ast'ou. Takto ch5panii Boh je s06asne
Hegel _ podra HrObOtta ・
i〔
ttasebauskutOё nad svetom i vo svete. V5etko je v Bohu a Boh je vo
v5etkom. (Extra deum nihil est). Z tejto pozicie Hroboh
odmieta tak iiry panteizmus, ktorf - stotoZhuj0c boha so
svetom - neuzniiva jeho nadsvetovosf (t.j. transcendenciu),
ako aj Spekulativny deizmus, ktoni - izolujilc boha od sveta -
preseba a v seba tri rOzdie popiera jeho pritomnost'vo svete (t.j. imanenciu).
sttbytnosti nerozluё S problematikou ch6pania Boha sa Hroboi vyrovndval
itel'n6
po celf Zivot. Usiloval sa napriklad aj o vytvorenie Specificky
slovanskych pojmov na vyjadrenie jeho trojjedinneho mena
pridom v5ak neraz upadal aZ do labyrintu neologizmov. Na
ilustr6ciu jeho bohohl'adadskfch aktivit moZno uviest'
lerozluё itel'ne pritOmen . vO filozoficky ladenf 0vahu s n6zvom "Vidmielno soznanie"
lnosti niё byt'nemOh10 …v tOm ktor[ odoslal Amerlingovi na pos0denie 6.2.1864.
Hned' v jej 0vode konStatuje, Ze si "umienil hl'adat' Boha,

獅拙∬
轟ギ器1翻鮮聾嶽妻
鼎
ktorf je Boh pravf a ndjst' Ho ... Na tej ceste - pi5e Hroboh -

p蜃 祠
串LII渉
naSiel som nov6ho mysloboha Obosobona a zalal si znacit'
tie zlomky, ktor6 nasleduj0" ([81],15-16). Usilie "dop6trat'sa

儡 ￨ぜ 鸞 醜 勲
prapodstaty Bo2ej existencie" ho napokon priviedlo aZ k
vizion6rsko-neologistickfm Spekul6ci6m o tom, 2e vraj
"Praboh ParabrSm Otosyn-oduchosnim, ten jeden on, ten
v5ev5eton - El i Alah s0vedon, lebo reku, podstata (Ot) -

織騰h γ viestata (Syn) - s0stata (Duch). Viestata (ako vf - i proti - i

:謡 Iど Ъ emettwm“ bnOm
le害 趣。 rozostata) a prastata ci praprepodstata v5estata, t.j. tak6
viestata, v ktorej tie tri staty Ota - Syna - Ducha s0 jeden
魔 lPl:∬ 愧り
糧 lT:]階
povedan6 slovami A.W sc
電 snam, ale tak je u2 v5etko troje z toho sn6mu a Ot je u2 nie
s5m od seba - myslim si - k tomu to prv6, t.j. podstata je nie
l:Arnour Originel planera de nouveau au_dessus des eaux" osoba - tedy len: prastata, viestata a s0stata, vy5e byf
ぐb芝 i闘 i duch pOdatoё nei Lasky sa znOvu vznesb nad nemo2e di Ten On Prajedon s5m ako Ot, ako Syn, ako
ギ Duch, ako 6lovek, st'a duchduSatelo" ([81], 16-17).
V takfchto meditdci1ch sa neraz vyrazne odklonil aj od
kre寛 ‖
ξ
〔
zasr″ρ
￡■ ll認「 a‖:ι
.ie starOzぅ kOnnフ
cil『 :1魚 aILn:冦 littlis:lld:‖
:想 1:
tradicnfch krest'ansko{eologickfch pristupov a predst6v,
ktor6 inak (t.j. v infch svojich pr6cach) jednoznadne
BOh_(Э tec,t.j.veё nフ a nadsvetovフ
akceptoval. Dokladaj0 to napriklad jeho 0vahy o

74 7く
"trojosobnosti" kresfansk6ho Boha, v ktonich dospel aZ k
ziveru, Ze "trojosobnf Boh krest'anskf m5 v sebe odvedne
trojliCne Ei lri razy tol'ko osobnfch bohov, kol'ko dokonalosti
a tfch je nesmier vesmier" ([81], 18). Na inom mieste k
tomu poznamen5va: "Ten On Prajedon s5m ako
v5epresfsob6m, ako Ot, Syn, Duch i zn1m (ako
prapreprosob6n) dokonalf B6h-duch6m abo Duchbohim ...
v kaZdej v6sobe Trojice je celli, ale len v sebe celocelf.
V5epraprepronadv6s0soba - ten, ktonf skrze tri v6soby
vrebne zjavuje sa svetu a svet vos6sobuje si. On to m6
trojitrimne v5esonimne. Tak hl'a na5iel som, bol Boha
mysloboha" ([81], 1 9-20).
V podobnom - bohohl'adacskom - duchu sa Hrobofr
vyjadruje aj nesk6r, napriklad v liste K. S. Amerlingovi (z
18.7.1875), v ktorom - okrem in6ho - pi5e:
"Zas som na tatrianskej holi.
Bli25i som tu pdnu Bohu
i JenZovi i Svarohu.
Bohu Bystu, lstu, Svistu
nevystiZn6mu Trojistu
Dfrom i nocou ho tu hl'ad6m
kedy ako sa mi zjavi" (1727,165-166).
Napriek tomu, 2e sa tieto bohohfadaiske aktivity a vizie
nestretli s pochopenim ani u jeho najbliZ5ich priatel'ov1,
Hrobon ich rozvijal aZ do konca svojho Zivota. Je to -
povedan6 slovami V. Miniida - "zvydajnA trag6dia vernfch,
ktori z 0primnosti du5e a vlastnym telom chr6nia kolisku,
nevediac, 2e je v nej (uZ) mftve diet'a" ([98], 11).
'1 Pochopenie nena5iel ani u Amerlinga, ktonf na vySSie citovanu pasbZz
Hroboriovho listu odpovedd slovami: "Nechte cht6ni vid6ti Trojbysta...
Zildny jazyk nestadi dosti vyjadiiti, co B0h jest. Proc by ste nadSle
skiipcoval to na5e dasoslovo byti na Bysty, lsty, Svisty, atd.
Nehadrikujte se slovy a pojr.ny, v6ci vezm6te Zive a tklive" ([82], 599).
Na okraj tejto problematiky moZno pripomenft tieZ analogick6
stanovisko A. Schweitzera, ktoni v inej slvislosti kon5tatoval: "JeZiS
neZiada od l'udi, aby dok5zali v slovSch a pojmoch vyjadrif to, clm je ...
JeZiS Ziada, aby ho l'udia nasledovali a stali sa tak 0dastnikmi na jeho
vykupitel'skom diele" ([83], 53).
76
Nazdiivame s?, 2e pre Hroboha to bol iedin'i sp6sob
duchovn6ho preZitia, ktori sa napokon premietal nielen do
jeho romantickej po6zie, ale tie? do jeho celkovej
mesianistickej Pozicie.
Hroboftov mesianizmus mal krest'ansko-slovanskf
charakter. ldeu spasenr,a odvodzoval od vykupitel'skej misie
JeZiSa Krista, ktorii trpel a umrel na kri2i preto, aby otvoril
br6nu spaseniu pre v5etky ndrody a v5etklch l'udi'
k
Spasenie Slovanov Hroboi o6ak6val ako ndhradu za ich
uirpenie v minulosti. Filozoficky sa pritom opieral o
Hegelove a Herderove ch6panie dejln, ktor6 reflektoval cez
priimu Cieszkowsk6ho historiozofie. V s0lade s
bieszkowsk6ho dlenenim dejin na dobu teticku (t.j. dobu
starovekych n6rodov), antitetickl (t-i. dobu stredovekfch,
resp. novovekych n6rodov) a synteticku (t.j dobu
slovanskfch ndrodov)1, viedol ai on dejinno-vfvinov0
vertik5lu od Orientu, cez Heladu a krest'ansko-germ6nsky
svet aZ k "celos0stroji slavianskemu, v kterem
znovuzrozen6 lidstvo v netu5en6 sile a kr6se objeviti se
musi" ([72], 66). Hroboiov slovanskf mesianizmus pritom
implikuje aj evidentne rusofilsk6 tendencie, 6o doklad6
napriklad jeho b6seh Dumky sokolove, kde sa konitatuje:
"ld0 Rusi, bratia, vrahov premdhati,
id0 rod slaviansky krvou odklinati" (1721,10).
Hroboh teda podobne ako St0r (v spise S/ovanstvo a
svef budrtcnosti) veri vo vykupitelskrS poslanie
pravosl6vneho Ruska. sniva o vytvoreni christoslavianskei
riSe, ktor6 bude prikladom kres{ansk6ho zjednotenia sa pre
1
Uvedenri problematiku Cieszkowski na6rtol v prSci Prolegomena k
histoiozofii, kde v tejto s0vislosti konstatuje: "svetovy duch sa v
pritomnosti pripravuje na vstup do tretieho syntetick6ho obdobia ...
kristus je stredom uplynuleho casu, lebo on to je, kto_spOsobil radik6lnu
reformu I'udstva a obratlt vel'ki list svetovfch dejin. S vystripenim tohto
nov6ho principu pole doteraj5ich dejin nove n6rody.. q81l'
'Zreime zaplavia
109). nie ndhodou Hroboi poslal najsk0r svoje lskice
sloiensk1 [r5ve A. Cieszkowsk6mu, ktoryi mu ich vraj vrele odobil
{721,1e2).
77
v5etkfch I'udi. Jeho slovanskf mesianizmus takto postupne tomu bola to tvorba s6manticky viacrozmern6 a my5lienkovo
prerastd do mesianizmu v5el'udsk6ho a v5ekrest'ansk6ho. in5piruj0ca. Bola to tvorba, ktorS si zachovAva svoju
Svedii o tom aj jeho nemeck6 b6sef, Ruf eines Slawen an vyiskumn0 prit'aZlivost'aj s odstupom easu.
die Deutchen Brlder (Vyzva Slovana nemeckym bratom), v
ktorej vyzyva Nemcov, aby "milovali slovansk6 n6rody, ako
svojich bratov", di "synov jednej pramatere", aby sa s nimi
krest'ansky zjednotili a prispeli tak k prichodu "nov6ho veku
pre cel6 I'udstvo" ([72], 335-336).
Napriek tejto 0vahe o moZnom zbratani sa Slovanov s
Nemcami, Hrobofi nestrdcal zo zretel'a skutodnost', 2e
nemeckd pantheistickd veda a slovanskA christoviera s0
nezluditeln6. "Osvet'anskd veda" nemeck6ho "svetoducha"
zostala pre neho aZ do konca Zivota len "m6menim diabla"
a ako tak6 pre Slovana neprijatel'n6.' V danom kontexte je
potrebn6 ch6pat'aj jeho - teisticky motivovan6 vfhrady vodi
Hegelovi, s ktonfm - ako Goliathom pantheizmu a
Napoleonom vedy - vedie celoZivotnf ideovf z1pas.
Polemizuje s jeho Fenomenologiou ducha aj s Filozofiou
dejin. Odmieta jeho Filozofiu ndboZenstva a1 Logiku ako
vedu, a tak varijedinou oblast'ou, kde Hegela reSpektuje, je
jeho Estetika, co doklad6 napriklad (Hrobonov) t/bf
Andrejovi Trlchlemu, v ktorom pi5e: "Usilne V6m
odpor06am pre5tudovat' Hegelovu Aesthetiku, bo tam je
majster, trebas v n6bo2enstve pantheista" ([72], 171).
Z analyzy Hrobohovej reflexie Hegelovej filozofie vyplfva,
Ze tvorba tohto sle/nickeho samotdra implikuje tieZ viacer6,
filozoficky aktu6lne motivy a dimenzie. MoZno aj vd'aka
1
Vo "vel'b5sni" s n5zvom Domlo Hrobon vyjadril slovami:
"Pustil Slovan Boha do domu,
no i satana ku tomu.
NemoZno Bohu sl0Zit i mamone
icirkvi BoZej i pekla satane.
NuZ vyl06 diabla, nech ako chce 5tek6,
di ako Zena a diet'a narieka,
6i mysel' zvddza skvfcimi vedami
od deti pfchy vSade velicenf.
fy poznaj okom Ducha, Ze je certom,
BoZim i Tvojim vrahom spreneviertom' (t851, 9).

78 79
 Filozoficky najagilnejSim predstavitel'om mesianistickej
3. Protihegelovsk6 zameranie Hostinsk6ho llnie slovensk6ho romantizmu bol Peter Kellner
"filozofie vide6ia" Hostinskf.
Svoj vztah k Hegelovi a nemeckej filozofii v6bec vyjadril
v pr6cach: Duma v Tatrdch, Otvoreny list CtibohoviZochovi,
Peter Kellner (PseudonYm Prvotiny vedy slovanskej, S/ovo k n1vestiu, Jeden zdpisok
Hostinsky) sa narodil 6. ianuara d o p a m dt n i ka, Sta rii v i e ro n 6 u ka sl ov e n s kd atd' .
1823 vo Velkei Polome. V uvedenfch prdcach reagoval na ontologicktj i

Gymnazialne #Adium absolvoval gnozeologickri str6nku Hegelovej koncepcie dialektick6ho

v Roifiave a Levoii. Teologiu a idealizmu, ktor0 reflektoval cez prizmu Schellingovej
filozofiu Sturlov al na bratisi av skom filozofie identity.
lyceu. Na protesf Proti odvolaniu Ontologickifm vyichodiskom Hostinsk6ho filozofickfch
L. Stura z KatedrY redi a literatury 0vah je hegelovsky in5pirovan6 predstava o duchu ako
ieskos/ove nskej odiiiel sPolu s substanci6lnom z6klade v5etk6ho jestvuj0ceho.
ct'alsimi Sturovymi stupenc-ami na Fundamentdlnou vlastnost'ou tohto ducha ie negativnosf,
tyceum do L.evoie. Studium lebo "duch" - piSe Hostinskf - 'ie odpor materie, 2e ale
nezavr1il v Nemecku ako materia je pozitfvna, nasledovne duch musi byf negativny.
plilnoval,
'narodnych
lebo priial miesto v redakcii Slovenskych Duch je pri6ina v5etk6ho 2ivota, tohto vlastnostou je
novin, kde plsobit od roku 1845 do roku 1848' sloboda, ale zase za svoju protivei m6 neg6ciu: teda aj
Rev of iinych vyst1 pen i slove n skych dob rovofn i kov v rokoch negdcia je vlastnost' ducha. Negativnost' je prieslovo
1848/49 ia nezuiastnit pre zty zdravotny stav. Po roku 1849 (praedicatum) duchovedy, ako pozitlvnost empirie.
plsobil ako Aradnik v RoZfiave, Gelnici a v d'alSich
'stovenskych Negativnost' je vednif vietor na duchovnom oce5ne I'udstva"
mestdch. Po rakAsko-uhorskom vyrovnani ([86],61e).
(1567) priiliel o zamestnanie a dostal sa do existeninych Takto ch6pan6ho ducha v5ak Hostinskf nestotoZnuje s
taikoisti. Zomrel 10. augusta 1873 v RimavskejSobofe' Bohom. Naopakl Hegelovsk6 ch6panie boha ako
absohltneho ducha (ktoqi je "neosobny", "abstraktne-
pojmovf" a pod.) lavne odmieta. Namiesto toho zd6raziuje
krestansk6 dimenzie Boha, predov5etklm to, 2e Boh je
"osobnostou", "Zivou existenciou", "Stvoritel'om", ktorf
obsahoval v sebe svet (t.j. dloveka i prirodu) u2 predtfm,
ne2 bol svet stvorenif atd'.
Aj ked' Hostinskf hegelovsk6 chSpanie boha
neakceptuje, predsa mu v niedom zostal poplatnf. Tyka sa
to napriklad vymedzenia vzt'ahu Boha a dloveka, ktore
Hostinskif predstavil v nasleduj0com stanovisku.
"Upovedomeija boZstva je hje in5je ako phaenomenologia
jeho. Stredom tohto upovedomuvaija je dlovek

００
nasledovne teda vSetkuo poznanja pravdi, a tak
upovedomerija Boha, d'eje sa len skrze cloveka a v 6loveku"
(1871, 162). Pripom[name, 2e Hegel v tejto s0vislosti
kon5tatoval: "Boh je duch a len v Cloveku m6 m6dium,
ktorfm boZsk6 prech6dza formou vedom6ho, seba-dinne
tvoriaceho ducha" (1281, 121).
Hostinskyi hovori o troch typoch, resp. podobdch dloveka,
ktor6 sa historicky prejavuj0 v troch rozliCnfch svetoch: v
"svete hellenskom" dlovek "dejstvuje" ako individuum, v
"svete romansko-germanskom" ako subjekt, v "svete
slovanskom" ako osoba. "V prvom svete - pi5e Hostinskii -
je povodom 6inu dloveka cit, v druhom my5lienka, v tret'om
vOl'a. Ciel' 6loveka prv6ho je kr5sa, druh6ho pravda, tretieho
dobro. Hellena urduje v dejstvovani osud (fatum), Romano-
Germana rdea, Slovana BOh. Koniec deju pri Rekovi je
smutnli, pri Germanovi z(falf, pri Slovanovi svetomierny"
([88], 208).
Trom historickym typom dloveka, "dejstvujticim" v troch
osobitnfch svetoch, zodpovedaj0 tri podoby, resp.
"stanovisk6" vedy. Hostinskyi ich vymedzuje ako: vedu
empirick0, metafyzickri a skutocn0. Zatial', 6o
gnozeologicko-metodologickou platformou vedy empirickej
je gnoma "sentio, ergo sum", vedy metafyzickej "cogito,
ergo sum", ideovou platformou vedy slovanskej je "filozofia
videnia" s kr6dom "video, ergo sum" ([86], 620).
Hostinskf je presveddenf, 2e tak vede empirickej (t.j.
franc[zsko-anglickej) ako aj vede metafyzickej (t.j. n6uke
nemeckej ) chf ba skutodnf kresf a nskoteistickli r ozmer . Cez
analyzu Goetheho Fausta, ktorf mu znlzoriuje cel0 nduku
nemeckf, to zd6vodiuje slovami: "Faust v5etky vedy
Studoval, a predca k nidomu nepriSiel, bo chybuje mu jedno,
skroze co v5etko svoj opravdivf vyiznam dost6va, t.j. vedne -
bo2sk6, alebo viera a moc slova Bo2ieho" ([89], 267). Faust,
resp. nemeckd veda chce - podl'a Hostinsk6ho - poznat'
pravdu bez viery, co je nemoZn6, a tak "dr6ma cel6ho Zivota
Faustovho snuje sa len v hraniciach vedy. >Rozum a veda -
hovori Mefisto - s[ najvySSie sily 6loveka<, preto aj divadlo
００
つ４
jeho nie je svet skutodnf, ale iba svet abstraktnf, myslovy,
ide6lny, filosofickf" ([88], 210).
Vrcholom takto chSpanej nemeckej vedy je vraj Hegelov
filozofickf syst6m, ktorf mOZe byt' - podl'a Hostinsk6ho -
prekonanf len novou sristavou skutocnej vedy a tou m5 byt'
veda slovansk6. V pr6ci Prvotiny vedy slovanskeT to
Hostinskf vyjadril slovami: "Vrchovisko, na ktoruo doteraj5ja
historia dloveka a vedu dovjedla, je sebdvedomja a
absolftno vedehja. Tento pochop je najvi55im urdenim
doteraj5ej vedi a dloveka. Historia filozofie dovf5ila uZ svoj
gothicki kostol vo vede Germanskej a Hegel bou ostatrii
tovari5, ktori ostatni kdmefi nari poloziu ...L.e? spitujeme sa.
ci je to uZ lA ostatfrja hranica, ktor0 sme na konciari
Hegelovho Chimborassu videli ? OdpovedAme, 2e nje - a
vistavili sme u2 pri hl'adani princlpu dloveka a vedi, aj viSSje
formi zjaverija, a sice pre eloveka sebddej, a pre vedu
videija, alebo obsol[tne povedanuo, Boha" ([87], 196).
V Nemecku mal - podl'a Hostinsk6ho - "pochop" pre tieto
"vi55ie formi zjaverija" len Schelling, ktorf - akceptuj{rc
posolstvo "slova Bo2ieho" - pochopil celyT rozmanitf svet v
jeho boZskej jednote a harm6nii. Hostinskf tvrdi, 2e a2 v
Schellingovej filozofii identity zmierili a zjednotili sa vSetky
protiklady (odpory) do harmonick6ho celku, ktor6ho
predpokladom a z6rukou je Absolutno. T0to strdnku
Schellingovej filozofie Hostinsk! komentuje slovami. "dva
veli6izn6 poly v5ehomira (t.j. svet prirody a svet ducha -
pozn. autor), ktor6 - trebas boly docela odporn6, predca boli
si aj rovn6 - slievaj0 sa tu do jednoho stredu, a ten pra-stred
vold Schelling absolutum. Absolutum toto podnfc od svojho
pra-punktu, p6vodu cez vo2dy vySSie a dokonalejSie
priestory, d6jde naposledy k duchu, kde v dloveku stane sa
- sebdvedomim. Najvy55i stupei povedomia svojho
dosiahne dlovek teda tam, kde spoji sa objektivne a
subjektivne, alebo, kde re6lne a ide6lne sleje sa do celosti
jednej. A toto jedno, t5to celost, vol6 sa u Schellinga
>absolutum<<, t.j. druhyim slovom - Boh. Bezprostredn6
povedomie tejto totoZnosti je mySlienkove videnie
(intellectuelle Anschauung), v ktorom dosahuje veda
dloveka svoje vrchovisko, a tak 6lovek svojho najvy55ieho
urdenia dosiahne vo vede skroze Schellinga" ([89],471).
V nadviznosti na Schellingovu - protihegelovsky
zameran0 - iniciativu vo filozofii, ako E Hurbanovu
koncepciu vierovedy (s ustrednfm pojmom videfija),
Hostinskf rozvija projekt slovanskej vedy, ktor6ho
z6kladn6 vyichodisk6, resp. ciele predstavil - na pozadi
polemiky s Ctibohom Zochom - uZ r. 1847 a systematizoval
o Styri roky nesk6r v pr6ci Prvot'ini vedi slovanskej.
Hostinskf tu pi5e: "Ako bez zori ijeto vichodu, tak bez
hvjezdi videftja hjet jara pravdi slovanskej. Hvjezdou takou
je princip videftja. Tim postavili sme Zulovi zAklad pre kostol
vedi naSej, vedi slovanskej. Toto je obrat a mar5 zo sveta
fremeckjeho do sveta n55ho, z vedi abstraktnej do vedi
skutodnej. Videija je podstatou vedi na5ej tak, ako
Spekulativnost' je podstatou vedi hemeckel' (1871, 122).
Predmetom slovanskej vedy, ktor6 je zalolenA na
principe videfija, je "celuo zjaverija Boha", v d6sledku doho
ma slovanskd veda nevyhnutne syntetickf , resp.
syntetizuj0ci charakter. Slovanskd veda musi byt
prostrednictvom videfija jednotou "v5etkfch momentou
poznafrja pravdi ... A pre6o 2e je veda slovansk6 tak6
v5ecelost' ? Zato,2e videhja |a univer5lni princip poznaija"
([87], 123).
Videhja je teda sfcasne metodologickfm a)
gnozeologickfm z6kladom slovanskej vedy. Bez videfija
nieto - podl'a Hostinsk6ho - ani skutodn6ho poznania, ani
slovanskej vedy ako takej.
Z tejto pozicie Hostinskyi polemizuje q s Ctibohom
Zochom, ktor6ho usviedda z toho, 2e Hurbanovu koncepciu
videfija bud' v6bec nepochopil, alebo "vedome prekr0til".
Pripominame, 2e Zoch na adresu Hurbana v tejto srivislosti
poznamendva: "Videnie je e5te nie vedenie ... Hl'adenie, 6i
uZ telesnym, di ako sa hovori duchovnfm okom bez
myslenia je ni6" ([86], 41 1). Zoch tu Hurbanovu koncepciu
videnia povaZuje len za modifikdciu nemeck6ho
84
Weissagung, resp. Anschauung (t j proroctva,
vizion6rskeho n6hl'adu a pod.), a preto ju z pozicie
1
obje ktiv neho vede n i a odm ieta.
Hostinskf je presvedcenf, 2e Zoch sa vel'mi myili, ked'
Hurbanove slovo videfria ch6pe len vo vizname proroctva,
resp. vizion6rskeho n6hl'adu. "Videftja" - zd6raznuje
Hostinskf - 'Je nie proroctvo, bo tak bi nebolo
sprostredkovanuo povedomost'ou smislov a
sebapovedomim ducha i dloveka i Boha, ono je ale
bezprostredn6 a cel6 istota poznaija" ([86], 468). Vidertie ie
- podfa Hostinsk6ho - syntetizuj0cim n6strojom, sp6sobom,
vichodiskom i cielom v5etk6ho poznSvania. Jeho s06asfou
s0 tak pravdy ziskan6 z tozumu a zmyslov, ako aj pravdy
vytryskuj0ce z pramefiazlavenia. "Videhja" - pi5e Hostinskf
- "obsahuje v5etkje spuosobi poznafija, asiatski
pantheismus mau len jeden moment poznaija a to smisli,
iemeck6 Spekul6cia tje2 len jeden moment a to rozumnosf,
ktorri za na5ich 6asov vo filosofii najmd Hegel vedecki
vistaviu. Oba momenti ale s0 a sl6va
jednostrannje
Hurbanovi, Ze n6s zavjedou na strjed, z ktorjeho vidlme a
pozn6me v5etko" ([86], 476). Videfiie teda nie je ani
putovanim po krajine metafyzickych Spekulicii, ani
bl0denim v labyrinte mystickfch vizli. Videfiie je kl'ti6om k
otvoreniu brdny do svetozdhrady skutocnosti.
Hostinsk! pritom diferencuje nielen medzi videfiifm a
proroctvom, ale tieZ medzi videfiifm ako syntetizuj0cou
gnozeologickou koncepciou a videnim ako bezprostrednfm
zrakovfm vnemom, resp. vnimanim. Na oznadenie
zrakov6ho vnemu (ci vnimania) odpor0da pouZivat' termin
t
V d'alSom priebehu sporu o koncepciu videfiia doch6dza k
paradoxn6mu obratu. Zoch, ktorf pOvodne vystupoval z pozicie
;'objektivneho vedenia", zaiina pouZivat proti Hurbanovej a
Hoitinskeho filozofii videnja argumenty opierajrice sa o kognitivnu silu
krestansk6ho zjavenia. V tejto s0vislosti piSe: "Videnie pravdy v obraze
je poezia, ale zjavenie pravdy (realisatio) je prav6 m[d19s!_
kresfanske zjavenie sa musi stat slovenskfm videnim" ([86], 524,
530).
85
 hfadenie (pozeranie sa). Videnje pritom zjednocuje v sebe
tak hfadenie (zmyslovost') a myslenie (rozumovost,), ako aj
zjavenie (animadversio). Neimplikuje v5ak proroctvo,
pretoZe "proroctvo to ije je filosofia na5a slovansk6. TerajSi
slovanski vedomec, ked' chce bit' filosofom, musi vidJed a
nie prcrok0vat', vidJet' nje len to, do bit' md, ale aj pravdu
toho, 6o bolo a 6o je ... Videfrja to je podstatnim znakom
nauki a filosofie slovanskej, tak ako Spekulativnost, je
podstatou filosofie iemeckej. Videfrja tak sa m6 k vede
slovanskej, ako metafisika k vede germanskej a fisika k
vede franc0zsko-englickej Nemeck6 filosofia je
metafisick5 a z6padno-europejsk6 je fisick6. Tieto dve
krajnosti boli odjakZiva len djastki pravdi a frje pravdou
celou. Tamtej (t.j. nemeckej metafyzike - pozn. R. D.) duch
bou studnicou v5etkjeho a tejto (t.j. franc0zsko-anglickej
fyzike - pozn. R. D.) hmota matkou v5etkjeho Zivota: u nds
ale afri jednuo, ani druhuo samo o sebe nestoji, bo mi
Slovaija chceme poznat'.pravdu cel0 a rije len jejjednoilivje
momenti" ([86],467).
Napriek tomu, 2e nemeckd metafyzlka a franc0zsko_
anglick6 fyzika prin65aj0 len momenty pravdy, Hostinskf ich
nezavrhuje. Naopak! V duchu zlsady: qui bene conjungit,
bene docet zd}razn$e, 2e "tjeto djastodfrje momenti srj
mostom do krajini pravdi slovanskej, v ktorej ale ani materia
a smiselnost, ani z druhej strany duch a rozumnost,, nje s0
princlpom, leZ ktorg centrum je videfija,' (tg6l, 467). Ulohou
videfija ako tretej a limitativnej filozofie je preniest; ducha z
brehov nemeckej metafyziky a franc0zsko-anglickej fyziky
'ha strjed" slovanskej vedy. lba t6 nau6i cloveka -poznat'
celos( zjavenia, t.j. svet i Boha a tak uplnu pravdu.
Systematickfm spracovanim filozofie videfija mala byt' prilca
s nSzvom Vidboslovie, ktor( v5ak Hostinskyi zanechal'len v
podobe nedokondeneho rukopisu. Z rukopisn6ho nddrtu
Strukttiry tejto pr6ce pritonn vyplyiva, Ze zamiisl'an6
Vidboslovie malo mat' nasledovnf obsah:
Kabala a Novoplatonici
Novy z6kon
Duchon6uka starfch Germ6nov
Mystika
Fenomenologia
Diel druhf - Zjaviska videnia v dejepise vedy novej
Helmont
eech a Sliezsky (J. B6hme a A. Silesius)
Svedenborg, Eschenmeyer, Kerner
Schelling, Hegel
Diel treti - Prechod do sveta vidby slovanskej
A - Potreba tohto principu v dejepise vedy vobec:
1. podl'a dialektiky umenia
2. podl'a synt6zy vedy
3. podl'a absol(tnosti n6boZenstva
B - Videnie je hlavnfm znakom g6niov Sl6vie:
Zahrianskf, Kopernik, Komensky, Peter Vel'ky
Mickievicz, Koll6r, Safdrik
Cieszkowski, Trentowski, Kl6cel, Hurban
C - Uvaha vidby slovenskej.l
Nacrtnut5 sch6ma Vidboslovia sved6i o tom, 2e
Hostinsk! tu
metodicky uplatiuje najmd Hegelovu
predstavu o vfvine a prejavovani sa ducha v dejin6ch.
Takto chdpan0 "phenomenol6giu" ducha triadicky
periodizuje na etapu predkrest'ansk0 (6zijsk0), krest'ansk0
(romSnsko-germ6nsku) a krest'ansko-vSeduchovn0
(slovansk0). VyivinovS cesta ducha kulminuje v syst6me
slovanskej vedy. "Tento syst6m - piSe O. eepan - aj so
svojim 0strednym pojmom (a principom) videnia - vidmy nie
je patologickyi jav, ale ucelen6 filozoficko-mytologickd a
kozmologick6 sustava. Ako takd predstavuje hlavnf
inSpiracnf pramei b6snickej tvorby slovenskfch
mesianistorr a vstupnf br6nu do ich mySlienkov6ho sveta"
1

Diel prvf - Slovo, viera a ich moc s n6zvom

' Tento n6drt Strukt0ry "Vidboslovia" uvAdza O. eepan v St[dii
Azia, Hellada Premeny ducha a predmetnosti v slovenskom romdntizme. BliZSie pozri
([e0], 14e).

86 87
([80], 1 17). Pravdepodobne najucelenej5iu sch6mu takejto
"s0stavy" vypracoval a predstavil P. K. Hostinskif v pr6ci
Prvotiny vedy slovanskej. M6 nasledovn0 podobu:
"1. Ako toto2nost' momentou principu dloveka a vedi,
objavia sa oni:
1. a) telo a cit ako prirodo-dlovek.
b) du5a a mi5ljenka ako ducho-6lovek.
c) jednotka a vuola ako dejo-6lovek.
2. a) smisli a kr6sa ako kr6so-6lovek.
b) rozumnost a pravda ako pravdo-Clovek.
c) videffja a dobrota ako dobro-6lovek.
3. a) povedomja a umefija ako umo-dlovek.
b) sebdvedomja a veda ako vedo-6lovek.
c) sebddej a n5bo2enstvo ako Boho-dlovek.
ll. Ako totoZnost' stanovisk dejstva dloveka a vedi slej0
SA:
1. a) indian a fysika = prirodo-veda.
b) per5an a metafysika = ducho-veda.
c) Hellen a dloveko-veda = dejo-veda.
2. a) plemi romanskuo a estetika = krdso-veda.
b) germanskuo a logika = pravdo-veda.
c) slovanskuo a etika = dobro-veda.
3. a) francuz a empirism = umo-veda.
b) pru56k a idealism = vedo-veda.
c) Sloven a vidboslovja = Boho-veda.
lll. Ako absolftna jednota principu a laveila na
stanovisku budricom.
A.) Celost principu a deju:
1. a) prfrodo-dlovek kr6so-6lovek = dlovek poeticki.
b) ducho-dlovek pravdo-dlovek = dlovek vedecki.
c) dejo-dlovek sl6vo-6lovek = 6lovek boZski.
2. a) prirodo-veda kr6so-veda = poesia.
b) ducho-veda pravdo-veda = filosofia.
c) dejo-veda dobro-veda =Boho-veda.
3. a) umo-dlovek umo-veda = slov. poesia.
b) vedo-dlovek vedo-vedd slov. vidboslovja.
c) Boho-dlovek Boho-veda, Slov. v5eveda.
88
K pochopehu tejto s0stavi za potrebnuo uzn6vam
podotkn0t, 2e pod 6islami: 1' rozumej0 sa momenti
podstati, 2. momenti vlastnosti a 3. jich jednota" ([87], 197-
1e8).
Hoci St0rovsky variant anti-hegelianizmu zostal vo svojej
dobe viacmenej nepochopeny, zhl'adiska vfvinu
filozofick6ho myslenia na Slovensku celkom urdite
nepredstavoval "mrtvo naroden6 dieta". Bol minim6lne
pokusom o filozoficky fundovanejSiu interpret6ciu tradi6n6ho
krest'ansk6ho teizmu a nezanedbatel'nyi vyznam si dodnes
zachov6va a! jeho 0silie o sformulovanie Specificky
slovansk6ho modelu vedy, slbastou ktor6ho mala byt' aj
osobitnd podoba slovanskej filozofie, tzv. filozofia videfiia.
O. 0epan poznamen6va, 2e Strir:ovskyim anti-hegelidnom
sa v tejto stivislosti vydita prdve to, 6o prin6le2i k ich
jedinednosti, resp. zvl65tnosti, t.j. mytologickost,
a
iilologizovanie, vizion6rstvo, mysticizmus mesianizmus.
"V5e[kym tfmto pojmom - pl5e O. Cepan - sa prid5vaj0
hodnoiiace di5tinkcie s ideologickyimi prlznakmi. Zabfda a
zamlduje sa, Ze s0 to predovietkfm in5piracn6 Zriedla ich
i
po6zie'i ([80], 100). Zablda sa zrejme na to, 2e z
vtedajsieho "sveta politickej, soci6lnej i l'udskej viazanosti a
ftlaku" (A. MatuSka) sa slovenski romantickI mesianisti
mohli prelomif do sveta slobody len svojou
obrazotvornosfou, t.j. mySlienkovo, resp. b6snicky' lch 0cta
k ide6m bola pritom nepomerne intenzlvnej5ia neZ snaha o
ich uskuto6nenie, ba neraz to vyzer6 tak, akoby prAve z
k
0cty ideSm ani nemali amblciu ich uskutodnit. Na
neperspektivnost' takejto pozicie v procese n5rodno-
emancipadn6ho hnutia upozorhoval uZ I' St0r, ked' na
adresu S. B. Hrobofra (a d'al5ich romantickfch mesianistov)
poznamenal, Ze "do aj s najvzne5enej5imi ideami vyst0pia",
ale nebud0 vediet"'navliekat' nite do teraj5ieho sveta", nid
89
nevykonaj0, lebo "bez cinov sti na5e ide5ly daromnou
bublinou" ([91], 161 -162).
Hegel bol slovenskfmi romantickfmi mesianistami
reflektovanyi kriticky najmd pre svoje krest'ansky
neortodoxn6 chdpanie boha a pre svoj metodicky
nekompromisny racionalizmus. Kritika Hegela bola pritom
realizovana spravidla v duchu Schellingovej filozofie identity,
resp. filozofie mytologie a zjavenia.
Sturovsky variant anti-hegelianizmu predstavuje zlolity
ideovo-filozofickyT fenom6n. Prostrednlctvom svojho
symfilozofick6ho synkretizmu implikuje tendencie
pragmatick6 aj utopick6, dialektick6 ai metafyzick6,
realistick6 aj Spekulativne, racionalistick6 aj mystick6 ...v2dy
pritom postuluje humanizmus, vieru a n6dej. T0to
filozoficku pe6at' vtlacil St[rovsky anti-hegelianizmus
cel6mu slovensk6mu romantick6mu mesianizmu, ktorjr
svoje posolstvo viery a n6deje vyjadril najpregnantnej5im
sposobom pr6ve v tvorbe M. M. HodZu, P. K. Hostinsk6ho a
S. B. Hrobona.
90
StOrovskf variant anti-hegelianizmu nebol na Slovensku -
vo svojej dobe - jedinfm. Osobitnf, a od slovenskfch
romantickych mesianistov relativne nez6visly, variant anti-
hegelianizmu rozvijal v druhej polovici 19. storocia narodny
hrieSnik - Jon65 Ziborskf (1812-1876).
ldeovfm vychodiskom jeho protihegelovsk6ho postoja
bolo v rozhoduj0cej miere krest'ansky modifikovan6
osvietensk6 myslenie. Dokladaj0 to najmd jeho pr6ce:
Promtuarium theologicum, NdsmeSnd rozhovory, Faustiada,
Hurbaniada, Filozoficky rozhovor o svefe atd'.
Z6borsk6ho kritika Hegela vyplyvala z jeho negativneho
vzt'ahu k nemeckej (Spekulativnej) filozofii v6bec. Ziborskyi
odmietal tak Hegela ako aj Kanta, resp. Schellinga, hoci
"neskory Schelling", t.j. Schelling ako "filozof v Kristu" (F.
Engels) predsa len nebol takfm dominantnfm predmetom
kritiky, akfm bol Hegel alebo Kant. ZArovefi sa Ziada
pripomen0t', 2e kritika Hegela (a nemeckej filozofie v6bec)
bola akcentovan6 predovSetklfm v prvej etape ZSborsk6ho
tvorby (pribliZne do konca pdt'desiatych rokov), kedy eSte
zast5val ortodoxn0 krest'anskoteistick0 pozlciu. Ttito jeho
poziciu nezneistilo ani St0dium na Univerzite v Halle (r.
1839140), kde pri5iel do intenzivneho kontaktu prSve s
filozofiou Kanta a Hegela. Naopak. ZdA sa, 2e Studijnfm
pobytom v Nemecku sa . jeho negativny vzt'ah k
Spekulativnej filozofii eite prehlbil.
Uveden0 skutodnost' dokladaj0 najmd jeho N6sme5n6
rozhovory, v ktorych nemeckri Spekulativnu filozofiu
charakterizuje ako udenie, v ktorom "rozum prestupuje
svoje medze", resp. "rozum sa prestupuje rozumom", k
domu ironicky poznamen6va: "Ja m6m za to, 2e za
medzami rozumu pocina sa nerozum" ([92], 215-216)" Svoje
niimietky na adresu nemeckfch Spekulativnych filozofov -
osobitne Kanta a Hegela - skoncentroval do nasledovn6ho
stanoviska: "Vy stihate veci nepostihnutel'n6, chcete udinit'
pochopitel'nym pre inlich 6o sami nechSpete, vysvetl'ujete
veci nezn6me vecami nezn6mymi, vyddvate vypovede
nezmyseln6 za absol0tnu pravdu, mnohoredite o z6sad6ch
91
nedokazaniich, nevidite les pre stromy. Kto poznal z6kladn0
dogmu va5ej filozofie, ten prestane reptat' na tvrdost'
dogiem krestanskyich" ([92], 216). Analogick6 stanovisko
vyjadril tie2 v 0vahe s n6zvom Filozoficky rozhovor o syefe,
v ktorom "s0stavy" nemeckfch filozofov prezentuje ako
"p0he slovick5rstvo a bl0denie za medzami rozumu" ([93],
408).
Konkr6tne Hegelovi Zdborskf vytfkal jeho racionalizmus,
dialektiku a panteizmus. Hegelov racionalizmus povaZoval
za "nerozumny", lebo ignoruje kognitivnu schopnost' viery a
navy5e je "neztozrJmitel'ny". Bez akejkol'vek hlbSej analyzy
Z6borskf vyhl6sil za "nerozumn0" aj Hegelovu dialektiku a
jeho panteistick6 ch6panie boha komentoval (di sk6r
spochybhoval) slovami: "Hovoii se, 2e celek m6 sv0
sebepov6domost, neZ odkud to vime, kdy2 ve velik6m stroji
tomto viudy jen nepov6dom6, nutn6 urcit6 pohyby
spatiujeme? Piedpokl5da s€, 2e Brlh jen v 0strojnifch
tvorech ke sebepovSdomosti piichAzi, neZ ci nevidlme prdv6
v t6chto zAzraky zUmysln6ho vyrdtani? Jak mohel miti pr5v6
tak podivn0 piedobozietnost ne2li sebepov6domi? Jak
takov0 r6tajici m0drost rozvin(ti, prve neZ znal n6co o
sobe? A jestli rozli6n6 stupnd tvorstva piedstavuji stupn6
jeho pov6domosti, jak mtZe ten, kterf aZ ve 6lov6ku jasn6
mysli, je5t6 diimati ve zrostlin6? A jak se tim srovn6
neod5kriepnd riznost povahy mezi lidmi samfmi? My jsme
pry, smysel, kterfm Bfrh znd sebe, neZ jako se pii tom
pozn6me my sami?" ([40], 446). Z5borsk6ho kritika Hegela
bola rozv'rjana z pozicli krest'ansk6ho dualizmu, teizmu a
dogmatizmu. Z tfchto pozicii pritom Z6borskf vystupoval
nielen proti samotn6mu Hegelovi, 6i hegelianizmu, ale tieZ
proti akfmkol'vek snah5m o jeho zos0ladenie s ucenim
krest'ansk6ho n6boZenstva. Takto sa predmetom jeho
kritiky stali aj St[rovski hegeli6ni - osobitne Hurban - ktorfm
vytfkal pr6ve snahu o spojenie hegelianizmu
krestanstvom, resp. luteranizmom.. Doklad6 to najmd jeho
Hurbani1da, v ktorej na adresu Hurbana poznamen6va, 2e
"hned' je to Hegel a jeho temnost', hned' krest'anstvo,
92
Trojica, katechizmus, symbolick6 knihy Hurban je
slovensky dikt6tor, nevery i rozumu extirpdtor, hegelizmu a
katechizmu propugn5tor, novej cirkve pre seba funddtor
...Hurban povie: changez! a hned' sa premeni Hegelova
filozofia v Lutherov katechizmus" ([94], 309-310).
Neskor (t j v druhej etape tvorby) Z6borskyi svoje
p6vodn6 nAzory na filozofiu i teologiu reviduje. Prip05t'a, 2e
filozofia rozvilanl ako racionalisticko-kritickf n6stroj
hl'adania pravdy, patrl medzi relevantn6 prejavy, resp. formy
duchovnej aktivity eloveka. V tejto s0vislosti konStatuje, 2e
"vfvin ducha I'udsk6ho ide nezastavene svojou cestou.
My5lienky sa vyvihuj0, zre10. To nezastavi nikto. Pred
vfvinom my5lienok sa ani cirkev zatvorit' nem62e, s vekom
chcej, nechcej postupovat'i ona musi" ([93], 410).
Na pozadi tohto ideov6ho obratu si Z6borsk!
pravdepodobne uvedomoval aj potrebu prehodnotenia
svojho p6vodn6ho (t.j. negativne-kritick6ho) vztahu k
Hegelovi. Konkr6tny krok v tomto smere , v5ak "verejne"
(teda na str6nkach svojich publikovanlich pr6c) neucinil.
Aspoi navonok zostal antihegeli5nom. Mo2no podl'a svojho
presveddenia a mo2no a1 proti svojej v6li ... jednoducho
preto, 2e celou svojou verejnou anga2ovanost'ou st6l v
opozicii proti 5t0rovskfm hegeli6nom.
J. Zlborsky bol vn0torne zlolilou (zdvojenou)
osobnost'ou, 60 sa nesporne prejavilo aj na 0rovni jeho
filozofick6ho myslenia. Raz sa ideovo prezentoval ako
ortodoxny teolog akcentujuci len iracion6lnu vieru v dogmy a
odmietaj0ci ak6kol'vek aktivity racionalistickej filozofie.
Druhf raz ako "udb6r filozofie" (Prosper) uvedomuj0ci si
hodnotu a silu I'udsk6ho rozumu pri pozn6vani pravdy,
spochybiuj0ci dokonca i biblicke predstavy o stvoreni sveta
a 6loveka a podobne. Na t0to ambivalentnost' upozornil u2
O. eepan, ked'v podobnej s0vislosti kon5tatoval, 2e "stavba
s Z6borsk6ho liter6rnej fikcie o svete" mA vn0torne
konfrontacn0 podobu a charakter. "Konfront6cia
raciondlneho >6ela< tejto stavby s jej iracion6lnym >tylom<
vytfha z logickej nadvdznosti aj povodne stabiln6 r6mce
93
konvendnlfch kompozi6nfch sch6m. lch >osloboden6<
elementy sa potom znova m62u zosk0pit do bizarnfch
srivislosti. Ukazuje sa, Ze vfznamov6 a vfstavbov6
paradoxy Z6borsk6ho diela (a teda aj jeho filozofick6ho
myslenia - pozn. R D.) s0 dOsledkom tvrdej konfront6cie
protikladnfch str6nok skutodnosti v ich netaz aj ahistorickej
a asyst6movej simult6nnosti. Paradoxne >zdvojenf< je
tento autor sdasti z vlastn6ho rozhodnutia , sdasti i proti
svojej v6li" ([95], 23).
94
ZAVER
Analyza reflexil Hegelovej filozofie v tvorbe St0rovcov
potvrdzuje skutodnost', 2e na Slovensku moZno hovorif o
dvoch typoch liter6rneho romantizmu. Jeden je filozoficky
charakterizovanf ako racionalisticko-prag matickf , druhf ako
iracionalisticko-mesianisticky. ldeov!m pilierom
pragmatick6ho typu slovensk6ho romantizmu bol St0rovskf
variant hegelianizmu. Na Irovni mesianistick6ho typu
slovensk6ho romantizmu sa postupne sformoval St0rovskf
variant anti-hegelianizmu. V tejto stivislosti sa vyndra
ot1zka: s0 to len varianty jedn6ho - Sir5ie koncipovan6ho -
ideov6ho projektu, alebo ide o dve diametr6lne odliSne
koncepcie?
Z n65ho vfskumu vyplfva, Ze filozoficky sti to dve
divergentn6 koncepcie, 6o moZno doloZit' ako v rovine
teoreticko - metodologickej (napr. uZ samotn;im chdpanim
filozofie), tak aj v rovine soci6lno-politickej.
Na rirovni St0rovsk6ho hegelianizmu je filozofia chdpan5
ako relativne samostatn6 vedomost' (duchovnd aktivita),
ktor6 md svoj predmet a metodu sk[mania, plni konkr6tne
funkcie atd'. Filozofia mii byt' vedomost'ou, ktor0
prebudzaj1ci sa slovenskf n6rod potrebuje k tomu, aby
poznal s6m seba a svoje miesto, resp. poslanie vo svete.
Filozofia m6 byt' ideovo-integrdlnou zlolkou programu
n6rodn6ho obrodenia, m6 to byt duchovnf n6stroj rozvoja
spolodenskej praxe a pod. V druhom pripade (t.j. na frovni
Strirovsk6ho anti-hegelianizmu) je filozofia ch6pand ako
s06ast' 5ir5ie koncipovanej duchovnej aktivity (napr.
symfilozofie, diasofie a pod.), alebo ako zloi:ka Sir5ie
koncipovan6ho ideovo-teoretick6ho projektu (napr"
slovanskej vedy, resp. vidboslovia), ktorf mi prim6rne
kontemplativno-meditativny charakter.
Pre Strirovsky variant hegelianizmu je charakteristicki
recepcia Hegelovej dialektiky (akceptovanie idey vfvinu,
aplikat[vna modifik6cia hegelovsk6ho ch6pania vzt'ahu
95
jedinecneho, v5eobecn6ho a zvl6Stneho, obsahu a formy,
celku a 6asti atd'.). St0rovskf anti-hegelianizmus Hegelovu
dialektiku odmieta. Analogicky je mo2n6 ilustrovat'
rozdielnost' vySSie uvedenych koncepcii aj v rovine
ontologickej a gnozeologickej. (Napr. idealistickyi monizmus
a krest'anskf dualizmus, pragmatickf racionalizmus a
mesianistickf iracionalizmus).
Uveden6 divergencie v5ak netreba absolutizovat'. Obidve
koncepcie boli totiZ viac di menej heterogenne. Sprevddzala
ich vn0tornd (ideov6) dynamika vyust'uj0ca neraz do
roznych vfvinovifch modifik6cii, pridom u viaceriich
St0rovcov (vrdtane samotn6ho Stlra; sa to bezprostredne
odrazilo aj na ich protirecivom vzt'ahu k Hegelovi.
Stfrovskf variant hegelianizmu mal prevahu pribliZne do
roku 1848. Po revol0cii sa stdva dominantnfm mesianisticky
anti-hegelianizmus. V tejto s0vislosti sa opdt'vynSra otlzka.
ako hodnotit'uveden6 filozofick6 linie resp. koncepcie? Bola
perspektivnej5ia tii, ktord hegelovsk6 posolstvo absolutneho
ducha prijala, alebo t6, ktor5 ho podrobila kritike a napokon
odmietla? Bolo ui prijatie, resp. odmietnutie Hegela
jednotlivfmi liniami slovensk6ho romantizmu dostato6nfm
d6vodom pre ich filozoficky pozitivne alebo negatfvne
hodnotenie? Nazddvame sa, 2e v dejindch slovenskej
filozofie maju svoje miesto ako st(penci Hegela, tak aj jeho
kritici. Zatial' co odmietnutie Hegelovho panteizmu bolo v
obdobI slovensk6ho romantizmu zmyslupln6 z hl'adiska
apologie krest'ansk6ho transcendentizmu, prijatie jeho
filozofie dejln malo nenahraditel'ny vfznam predov5etkfm z
hl'adiska koncepcie filozoficko-historickej sebareflexie
Slov6kov. ldeovo - filozofickS hodnota slovensk6ho
romantizmu by sa preto nemala redukovat' ani len na jeho
pragmatick6, ani len na jeho mesianistick6 aktivity.
Slovenskf romantizmus bol ideovou platformou
obrodeneckeho hnutia prdve preto, 2e implikoval obidve
vySSie uveden6 llnie, ktor6 sa aj napriek svojej filozofickej
rozbiehavosti napokon stretavaj0 a vytvSrajI Specificky
romantickri duchovn0 jednotu.
Aj ked'bola miera a 0rovefr znalosti Hegelovej filozofie u
jednotlivyich St0rovcov r6zna, rozhodne si nemyslime, 2e to
boli "pr5ve" Stf rovci, ktori sa vraj svojim filozofickfm
epig6nstvom stali zakladatel'mi "tradicie novodob6ho
diletantizmu" u n6s a podobne (A. Pra2iik, M. Hod2a a
d'alSi). Tak6to hodnotiace stanovisk6, podl'a n65ho nlzoru,
nezohl'adfiujtl skutodnost', 2e vzt'ah St0rovcov k Hegelovi
nebol homog6nny, 2e nepochybne dOkladneiSie bolo
osvojenie si Hegela a z6padoeuropskej filozofie naprlklad v
pripade St0ra, S. B. Hrobof,a, P. K. Hostinsk6ho a inlich
neZ u J. Kr6l'a, J. Rotaridesa a d'alSich. Tvrdenie, 2e "v5etci"
St0rovci tvorili "v$ehomirn6 te6rie" bez dokladn6ho Sttldia
Hegela, alebo len na z6klade epigonsk6ho prisvojenia si
niekol'kyi'ch jeho my5lienok, povaZujeme za nepresveddiv6.
Pripominame, ie vd6Sinu St0rovcov zasvdcovali do tajov
Hegelovho ucenia jeho najoddanej5i st0penci, tzv.
starohegelovci (Schaller, Erdmann, Gabler a d'alSi), ktori
svojou erudiciou dokSzali Strirovcom vysvetlit Hegela tak, Ze
- ako na to spomina S. B. Hrobofr v S/ove o Goethem a
Hegelovi - bolo vraj naozaj t'aZ5ie vymanif sa z osidiel
dOklactnosti ich hegelovskych argument6cii, neZ si ich
neosvojit. Pri Hroboiovi dod6vame, 2e ten Studoval
Hegelovu Fenomenol1giu ducha e5te ai po niivrate z
Nemecka (na Sielnickom Gr0ni), pridom viacer6 jej 6asti
glosoval - po nemecky - priamo v knihe pozn6mkami, ktor6
svojou interpretadnou preciznost'ou udivuj0 aj s odstupom
casu.
Na okraj vySSie uveden6ho - jednostranne negatlvneho -
hodnotenia filozofick6ho dedi6stva Strirovcov sa Ziada
pripomen0t' to, na do upozorioval u2 A. MatuSka, ked'
napisal: "St0rovci nemajt St'astie. Nepozn6me ich dobre ani
dnes, a tak alebo ich podcenujeme, alebo precefiujeme".
([46], 44). Nazd6vame sa, 2e vymedzenr'e St0rovcov ako
zakladatel'ov tradlcie "novodob6ho diletantizmu" u nds je
minim6lne ich nedocenenim, ked' u2 nie viac 6i menej
otvorenfm podcenenim. V tejto srirvislosti si dovol'ujeme
odcitovat' aj stanovisk6 taklich znalcov Sturovskei filozofie,
97
 akfmi boli O. eepan a D. CiZevskij, z ktorlich vyplfva, 2e
"vd'aka St0diam na nemeckfch univerzit6ch boli slovenski
romantici (t.j. St0rovci - pozn. R D,) dobre obozn5meni s
teoreticklmi ot6zkami s0vekej filozofie" ([4], 75) a 2e -
doslova - "majstrovsky uhddli z posledn6ho slova vtedaj5ej
z6padoeuropskej filozofie vyvodzovat' konzekvencie a
z6padoeuropske filozofick6 hodnoty uplatnit' v svojej
Minim6lne tento fakt - s0visiaci s reflexiami Hegelovej
filozofie v tvorbe Strirovcov - by sa nemal spochybfrovat'
Av5ak vo filozofii mo2no pochybovaf o v5etkom (De
omnibus dubitandum), a tak otazka hodnotenia reflexii
-
Hegelovej filozofie v tvorbe St0rovcov zost6va aj po
dofiisani poslednej vety tejto pr6ce - interpretadne
otvorenou .

n6rodno-kultrirnej dinnosti" (t971, 561). D. eiZevskij k tomu

doddva, 2e St0rova tvorba je "postaven6 na samostatnom
uvaZovani o hegelovske.l filozofii ... Ze jeho interpr6tovanie
Hegla bolo na svoj cas origin6lne ... 2e St0r neviedol svoju
ml6deZ k slep6mu preberaniu heglovskej filozofie, ale k
samostatn6mu uvaZovaniu, 2e sAm St0r chcel heglovsky
Ⅲ
Ⅷ

syst6m d'alej zdokonalit' atd'." ([97j, 561-562).

Ⅷ

ei uZ boli reflexie Hegelovej filozofie v tvorbe St0rovcov

Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ⅷ

vfsledkom ich dokladneho, alebo nedOkladneho Studia

＝
︱
︱
︱

Hegela, di uZ vy0stili do Specifick6ho variantu hegelianizmu,

揃

alebo anti-hegelianizmu, v kaZdom pripade mali podl'a

Ⅷ
＝

n55ho nAzoru nezastupitel'nf vfznam ako z hl'adiska rozvoja

Ⅲ

dobov6ho n6rodno - emancipacn6ho hnutia, tak aj z

Ⅷ
Ⅷ

hl'adiska rozvoja dobovej duchovnej kultriry n65ho n6roda.1

Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ

Bez reflexii Hegelovej filozofie v tvorbe St0rovcov a ich

Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ⅷ

poznania si napokon nemoZno predstavit' (a poznat') ani

︲
︱
︱
︱
︱

samotnyi slovenskf Iiter6rny romantizmus. Naopak!

︱
︱
︱
︱
︲
︱
︱
︱
︲

Poznanim filozofickfch pilierov slovenskeho romantizmu

(t.j. StOrovsk6ho variantu hegelianizmu i anti-hegelianizmu)
moZno "pochopit' aj tak6 jeho jednotliv6 str6nky a zloZky,
ktor6 sa nedaju vysvetlit' iba z u2Sieho imanentn6ho vfvinu
v umeleckej a literdrnej oblasti. Plati to najmd o na5om
slovenskom romantizme, kde je filozofick6 inSpir6cia takou
nerozludnou sOcast'ou liter6rnej i spolodenskej praxe tohto
obdobia. Ze sa opticky zdd, akoby ideovo-filozoficke pozadie
bolo v nej primdrne ([5], 129-130).

Upozorriu.le na to aj V. Min6c, ked' konStatuje, 2e "pri koliske zrodu

n65ho n6rodneho pohybu st6l Hegel a hegeli6ni" ([99], 30).

98 99
 LTTERATORA

[1] Hegel, G. W. F.: Ddjiny filosofie lll.,Praha 1974.

[2] Stirr, 11.: O poeziislovanskej. Marlin 1987.
[3] eepan, O.: Romantickf duch a romantick6 predrnetnost'. In:
Slovensk6 literatirra, rod. XX., 1973, (,.2.
[4] eepan, O.: Rrizdelia romantizmu. In: Slovensk6 pohlhdy, rod.
109, 1993, d. l.
V6rossov5, E.: Filozofia a romantizmus. ln: Slovensk6
︱
︱
ｌ
ｌ
︲

[5]
ｌ備 牌 脚 品 ︱

literatrira, rod. XX., 1973,(,.2.

[6] Tatarkiewicz, W.: Romantyzm, czyli rozpacz semantyka. In:
Pamigtnik Iiteracki LXII, zo5it 4,1911.
[7] Krausovd, N.: O niektorlich teoretickych aspektoch
︱
︱脚Ⅲ脚︱

rornantizmu. In: LITTERARIA XVI., Liter6rny romantizmus,

Bratislava 1974.
[8] Vrirossovit, E.: Slovensk6 obrodeneck6 myslenie. Bratislava
︱
︱

1963.
[9] iiZevskii, D.: Sttrovafilozofia Livota. Bratislava 1941.
[10] Zerikovskij, V. V.: Istorija russkoj filosofii. Tom l,east 2,
Leningrad 1991.
[11] Stardenko, N. N.: Slavjanofily i klasideskaja nemeckaja
filosofr ja. In: Filosofskie nauki, rod. 3l , 1989, (,. 4.
[12] Peskov, A. M.: Germanskij komplex slavjanofilov. In:
Voprosy filosofii, rod. 45, 1992, t,.8.
[13] TLrrcerov6, M.: Styky slavianofilov so Slov6kmi a ich vplyv
na odtrhnutie sa Slov6kov od eechov. In: Prridy (Revue
rnladdho Slovenska), rod.lV., 1913, (,.9.
[14] Herder, J. G.: Zur Philosophie der Geschichte, Bd. 1., Berlin
1952.
[15] Hurban, J. M.: Cesta Slov6ka k bratrrim slovansklm na
Morav6 a v iech6ch. PeSt' 1841.
[16] Strir, L.:Ndredie slovensk6. Martin 1943.
[17] Kol16r, J.: Spisy IV., Praha 1863.
[18] Major, L.: Od fpadku hegelovstvf k novohegelovstvi. Praha
1987.
[19] Hurban, J.M.: Ludovft Strir. Rozpomienky. Bratislava 1959.
[201 Hegel, G. W. F.: Fenomenologie ducha. Praha 1960.

101
[21] Stfr, L.: Piedn65enf historick6. In: Antologie z ddjin desk6ho [44] Rapant, D.: Slov6ci v dejin6ch. Prispevok k filozofii a
a slovenskdho filozofick6ho rny5leni. (Do roku 1848), Praha zmyslu slovensk;ich dejin. In: Slovensk6 pohl'ady, rod. 83,
I 981. 1967, (,. 4.
[22] Osuskj, S. S.: Filozofia Stfirovcov. L, Strirova filozofia, [45] iern;i, V.: Vlivoj a zlo,iiny panslavizmu. Praha 1995.
Myjava 1926. [46] Matu5ka, A.: Strirovci. Bratislava 1981.
[23] Stirr, L.: Dielo v piatich zvdzkoch. Zvdzok ll., Slovania, [47] Osusk!, S. S.: Filozofia Stirrovcov. II., Hurbanova filozofia.
bratia, Bratislava 1956. Myjava 1928.
[24] Hobbes, T.: Leviathan. In: Antol6gia z diel filozofov. [48] Hurban, J. M.: Slovensko a jeho Zivot liter6rny. Bratislava
Novovek6 rac ional istickri fi lozofi a. Bratis lava 1 970. 1972.
[25] Locke, J.: Dvd pojedni{ni o vl{d6. Praha 1965. [49] Hurban, J. M.: Piedmluva k ierven6kovmu "Zrcadlu
[26] Rousseau, J. J.: Rozpravy. Praha 1989. Slovenska". In: Antologie z ddjin desk6ho a slovensk6ho
[27] Hegel, G. W. F.: Ziklady filosofie prixa. Praha 1992. filozofick6ho my5leni. (Do roku I 848). Praha l98l .
[28] Hegel, G. W. F.: Filosofie, umdni a n6boZenstvi.Praha1943. [50] Hurban, J. M.: Veda a Slovenskje pohladi. In. Slovenskje
pohladi, rod. I., 1846, Svazok l.
l29l Znoj, M.: Hegel a na5e demokracie. In: Filosofic[f dasopis,
rod. XLIII., 1995, E. l. [51] Fichte, J. G.: Urdenie dloveka. In: J. G. Fichte, V;fber zdiela.
[30] Marx, K.: Ku kritike Hegelovej filozofie pr6va.ln: Marx,K. - Bratislava 1981.
Engels, F.: Vybran6 spisy v piatich zvazkoch. Zv. l, [52] Ctiboh Cochius (Zoch). Recenzia Hurbanovho dl6nku Veda a
Bratislava 1971. Slovensk6 pohl'ady. In: OROL TATRANSKY, rod. ll., 1847,
[31] Masaryk, T. G.: Svdtov6 revoluce. Praha 1932. d. 51.
[32] Popper, K. R.: The Open Society and its Enemies. Zv.Il [53] Gerometta, E.: Slovanou ku slobod6. In:
n6klonnost'
Londlin 1980. Slovenskje pohladi, rod. II.,, SvazokZ.
1847

[33] Singer, P.: Hegel. Praha 1995.
[34] Sttir, IJ.: Pospolitost' a jednotlivost'. In: Ll. Sttr, Dielo I.,
Bratislava 1986.
[35] Strir, I-1.: Slovanstvo a svet bud0cnosti. Bratislava 1993.
[36] Strir, Il.: Politick6 state a prejavy. Bratislava 1954.
[37] Sobotka, M.: K z6kladfirn Hegelovy Filozofie pr6va. In:
Filosofickli dasopis, ro6. XLI., 1993, (,. 3.
[54] Hurban, J. M.: Mojim fieprjat'elbm.ln: Slovenskje pohladi,
rod. II., 1847, Svazok 2.
[55] Hurban, J. M.: Umysly a rady novorodni. In. Cirkevni Listy
IX., 1873.
[56] Smatl6k, S.: Dejiny slovenskej literatriry (Od stredoveku po
sfdasnost')., Bratislava 1 988.
[57] Sl6dkovid, A.: Sdvety v rodine Du5anovej. In: Dielo, zv. 1.,

[38] HodZa, M.: eesko-slovenskf rozkol. Martin 1920. Bratislava l96l .

[39] Hegel, G. W. F.: Filozofia dejin. Bratislava 1957 . [58] Kraus, C.: Poznitmky. In: A. Sl6dkovid, Dielo, Zv. 1.,

[40] Dejiny filozofick6ho myslenia na Slovensku. I., Bratislava Bratislava 1961.

1987. [59] Sl6dkovid, A.: Modlitba Piinova. In: Dielo, zv. 2. Bratislavo
[41] Kant, I.: Der Streit der Fakultiiten. In: Kants gesammelte 1962.
Schriften VII., I Abt.: Werke T,Berlin 1917 . [60] Rapant, D.: Slovensk6 povstanie roku 1848 - 49. Diel 1.,

[42] St[r, IJ.: Zivotn6rodov. In: Oroltatransky, rod. II., 1846. Martin 1937.
[43] KollSr, J.: O liter5rnej vz6jomnosti. Bratislava1954. [61] Hegel, G. W. F.: DEjiny filosofie I., Praha 1961.
[62] I{erder, J. G.: Vlvoj lidskosti. Praha 19.41.

102 103
 [63] Schelling, F. W. J.: Zur Geschiclrte der neuren Philosophie.
Ivli.inchen 1966.
[64] Schelling, F. W. J.: Vybor zdila.Prahal9ll.
[65] Major, L. - Sobotka, M.: Ddjiny filozofie lll. , Kapitoly z
ddjin poklasick6 burZoaznf filozofie 19. a podritkri 20. stoleti.
Praha 1982.
[66] Osusky, S. 5.: Filozofia Stfrovcov III., M. M. HodZova
filozofia. Myjava 1932.
[67] HodZa, M. M.: Vieroslavin. In: Slovenskd pohl'ady, rod.
XXXII.,r. 1912, So5it 8 - 9.
[68] HodZa, M. M. Slavorniersky. ln: Sloverrsk6 pohl'ady, rod.
XXVIL, r.1907.
[69] Rosenbaum, K.: Vieroslavin - HodZov b6snicky testarnent.
In: Zbornik, K problematike slovensk6ho romantizmu.
Martin 1973.
[70] Hviezdoslav, P. O.: Michal M. HodZa (l8ll - l9ll). In:
Slovensk6 pohl'ady, rod. XXXI., l9l I, SoSit 7.
[71] Hleba, E.: Dotyky s mfzou. Levodsk6 rukopisnd b6sne a listy
Sarna Bohdana Hroboiia. SVI( v Pre5ove l98l .
l72l Hleba, E.: Listy Sarna Bohdana Hrobotia. Martin 1991.
‖ [73] Hrobof,, S. B.: Kvdtiny nads6lansk6. SpiSsk6 Novri Ves 1981.
[74] Hrobofi, S. B.: Slovo o Gothern a Hegelovy. In: Sokol,
rod.ll., r. 1863.
[75] Hrobof,, S. B.: O slovendine. (List S. B. Hrobof,a Stefanovi
Launerovi). In: Slovenskje pohladi. D.iel I., 184l,Svazok2.
[76] Hrobori, S. B.: Kl'ird Slovopiesne. Prfloha Sokola, rod. I.,
1861.
l77l Hegel, G. W. F'.: Logika ako veda I., Bratislava 1986.
[78] Whittemore, R.: Hegel as pantheist. ln: Tulane Studies in
Philosophy. Vol. IX., 1960.
[79] Major, L. - Sobotka, M.: G. W. F. Hegel - Livot a dilo. Praha
1979.
[80] iepan, O.: Romanticky mesianizmus a Sarno B. Hrobofi. ln:
Zbornik, K problematike slovenskdho romantizmu. Martin
1973.
[81] Hrobofi, S. B.: Vidmielno soznanie. In: E.Hleba, L6sky Sama
Bohdana Hroboia. Pre3ov 1994.
104
[82] Kleinsclrnitzova, F.: Samoslav B. Hrobori a Karol Slavoj
Arnerling. In: Slovensk6 pohl'ady, rod. 50, 1930.
[83] Schweitzer, A.: Z meho Livota a dila.Praha 1938.
[84] Cieszkowski, A.: Prolegomena k historiozofii. In: Vybor z
filozofickych spisri rnladohegelovct. I. Praha 1989.
[85] Hrobof,, S. B.: Dom. SpiSskri Nov6 Ves 1994. (Z
rukopisrrdho materi6lu pripravil E.Hleba).
[86] Hostinsk;i, P. K.: Druhli otvoreny list p. Ctibohovi
Cochiusovi. In: Orol Tatransky, rod. II., 1847, t,.76 - 78.
[87] Hostinsky, P.K.: Prvot'ini vedi slovanskej. ln: Slovenskje
pohladi., rod. VI., 1851, bjel Il., Svazok 4.
[88] Hostinsky,P.Z: Slovo k n6ve5t'iu. In: Sokol, rod. I., 1862,t,.
6.
[89] Hostinsky,P. Z.: Jeden zilpisok do pamiitnika. In: Sokol, rod.
t.. 1862. (,.8,12.
[90] eepan, O.: Premeny "ducha a predmetnosti" v slovenskom
romantizne. In: Litteraria, XVI. Liter6rny romantizmus.
Bratislava 1974.
[91] Listy l-udovita Stfra. 2., Bratislava 1956.
192) Zitborskli, J.: Nilsrne5n6 rozhovory. ln: J. Zirborsky, Vyber z
[93]
diela v Styroch zvazkoch. Zv . ll., Bratislava 1953.
Z6borsky, J.: Rozmluva filozofickri o svete. In: J. Z6borskf,
Dielo II., Bratislava 1989.
[94] Z6borskli, J.: Hurbani6da. In: J. Zitborsky, Dielo IL,
Bratislava 1989.
[95] iepan. O.: Staromilsky nov6tor JoniiZitborsky? J.Z5borskli,
Dielo I., Bratislava 1989.
[96] Mihina, F. - LeSko, V. a kol.: Metamorf6zy poklasickej
filozofie. Pre5ov I994.
[97] eiZevskij, D.: St,irova filozofia. In: Slovensk6 pohlhdy, rod.
52, 1936, d. 10.
[98] Minrld, Y .: Zobran€, spory J.M. Hurbana. Bratislava I974.
[99] Minrid. V.: Odkial'a karn Sloviici? Bratislava 1993,
Zitnli, M.: Soci6lne a ideov6 v;ichodisk:i nemeckej
[100]
rornarrtiky. ln: Nemeck( romantici. Bratislava 1989,
[101] Sarnalik, F.: Ndmecko humanistri a romantikti. Praha l99l .
105
 ZUSAMMENFASSUNG

Das Leitmotiv der Monographie sind Reflexionen der

Philosophie Hegels im Schaffen der Vertreter des
slowakischen literarischen Romantismus, d.h. St0r-
Generation.
Der Autor geht von der Voraussetzung aus, daB zwei
relativ abgeschlossene gedanklich-philosophische
Konzeptionen den zwei Reflexionsarten der Hegelschen
Philosophie in der Str,ir-Generation entsprechen. Diese zwei
Konzeptionen lassen sich ndher als die st0rsche Variante
des slowakischen Hegelianismus (l-. StUr, .1. M. Hurban, A.
Sl6dkovid) und die st0rsche Variante des slowakischen Anti-
Hegelianismus (M. M. HodZa, S. B. Hrobofr, P. K.
Hostinskf ) bezeichnen.
ln der Arbeit wird die Tatsache unterstrichen, daB die
stIrsche Variante des slowakischen Hegelianismus vor
allem an Hegelsche "Phdnomenologie des Geistes", die
"Geschichtsphilosophie" und die "Rechtsphilosophie"
anknUpft. Die st[rsche Variante des Anti-Hegelianismus war
besonders vom antihegelschen Schaffen des spdten
Schelling ("Philosophische Untersuchungen Uber das
Wesen der menschlichen Freiheit", "Zur Geschichte der
neueren Philosophie", "Philosophie der Mythologie",
"Philosophie der Offenbarung") gedanklich inspiriert.
Die Arbeit besteht aus zwei Kapiteln. Das erste Kapitel
beinhaltet drei Unterkapitel: 1. Der Hegelianismus von l-"
Strir, 2. Die Reflexion der Philosophie Hegels in den
Ansichten von J. M. Hurban, 3. Hegelsche Motive im
Schaffen von A. Sl6dkovid.
lm zweiten Kapitel wird analysiert und interpretiert: 1. Der
Anti-Hegelianismus von M. M. Hod2a, 2. Die messianisch-
theistische Negation der Philosophie Hegels im Schaffen
von S. B. Hrobori, 3. Hostinskyis "Philosophie des Sehens"
("Filozofia videija"). ln einigen Fdllen wird die st0rsche
Variante des Hegelianismus und des Anti-Hegelianismus

107
 mit analogen Konzeptionen in der tschechischen, RESUME
polnischen, ukrainischen und russischen Philosophie des
肺

9. Jahrhunderts verglichen.
Ⅲ

1
The leitmofiv of the publication is the reflection of Hegel's
Ｉ

Ｉ
Ｉ
Ｉ

Der Autor lehnt die einseitig negativen Wertungen des

philosophy in works of Slovak literary romanticisrrt
Ｉ

１
１

philosophischen Denkens der Stur-Generation (A. PraZAk,

＝

M. HodZa u.a.) ab. Er betont, daB st[rsche Reflexionen von iepresentatives, the Stur generation.
Ｉ

Ｉ
Ｉ
Ｉ
︲

The author begins with the supposition that there are two
Ｉ

Ｉ
︲
Ｉ

Hegel und Schelling auf ihre Art und Weise (sui generis)
ways of how Hegel's philosophy is reflected in the Sttrr
硼

einen originellen Charakter hatten, daB sich ihre

Ⅷ

generation, which correspond to two relatively compacl

酬

"Kreativitdt" in der Applikationsebene zeigte, usw. Die Arbeit

ideo-philosophical platforms. The author's more detailed
︱
︱
︱
︱
︱︱

m6chte einen Beitrag zur Erforschung von dominanten

皿

Traditionen des philosophischen Denkens in der Slowakei characteristics of these platforms is - the St0r generatiorr
獅

leisten. Gleichzeitig stellt sie den Versuch dar, den variety of Slovak hegelianism (l-. St0r, J. M. Hurban, A
Ⅷ

Sl6dkovi6) and the St0r generation variety of Slovak antr

Ⅷ

slowakischen literarischen Romantismus philosophisch zu

悧

analysieren und zu interpretieren, dessen hegelianism (M M. HodZa, S. B. Hrobon, P. K. Hostinsky)

Ⅷ

It is stressed in the work that the main sources of

Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ︲

Ausnahmecharakter auch in spezifischen Arten st0rscher

reflection in the StUr generation variety of Slovak
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱︲

Reflexion der zeitgendssischen europdischen Philosophie

︲
︲
︱

︱
Ｉ
︲

hegelianism are especially Hegel's works "Phdnomenologter

Ⅲ

begrUndet ist.
des Geistes", "Vorlesungen zur Geschichte det
脚

Das philosophische Denken der St0r-Generation wird in

酬

der Arbeit als eine Komponente der geistigen Kultur der Philosophie", "Wissenschaft der Logik" and "Grundlinien det
slowakischen Nation vorgestellt, die im Kontext der Philosophie des Rechtes". The St0r generation variety of
europdischen geistigen und kulturellen Entwicklung formiert anti-hegelianism was inspired especially by anti-Hegel work
wurde. of late Schelling ("Philosophische Unterschungen Uber das
Wesen menschlichen Freiheit", "Zt)r Geschichte der neuren
Philosophie", "Philosophie der Mythologie", "Philosophie der
Offenbarung").
The work consists of two ambivalent chapters. The..first
one includes three subchapters: 1. Hegelranism of [. Stut
2. The reception of Hegel's philosophy in thoughts of J M
Hurban, 3. Hegelian motives in work of A. Sl6dkovic. The
second chapter includes the analysis and interpretation of
1. Anti-hegelianism of M. M. HodZa, 2. The messianist-thetsl
negation of Hegel's philosophy in work of S. B. Hrobon 1l
The "Philosophy of seeing" ("Filozofia videnja") by P K
Hostinskf. ln some cases the Stur generation varieties ol
hegelianism and anti-hegelianism are compareri lr I

analoqous concepts in Czech, Polish, Ukrainiatl;rttrl

th
Russian 19 century philosoPhY.

108 109
 The author refuses the one-way negative perception of
the St0r generation phitosophicatihink-ing 1R. era2af, M.
Hod2a, etc.). He stresses that the stur generation reflection
of Hegel and Schelling was original in its own way and its
"creativity" lies in the application level etc.
The aim of this work is the contribution to the research of
dominant traditions in stovak philosophical thinking. At the
same time it tries to analyse and interpret the slovak literary
romanticism, w.hich is nontypical also because of specific
ways of the St0r generation reflection of contembor"ry
European philosophy.
The st0r generation phirosophicar thinking is presented in
this work as the component of spiritual culture of slovak
nation, formed in the contexts of European spiritual and
cultural development.
110
RESUME
Les r6flexions de la philosophie de Hegel dans les
oeuvres des repr6sentants du romantisme litt6raire
slovaque deviennent leitmotiv de la pr6sente monographie.
L' auteur suppose qu' 6 deux types de r6flexions de la
philosophie de Hegel par la g6n6ration autour de t-. Strir
correspondent deux conceptions de la pensee
philosophique relativement , int6grales lesquelles sont
caract6ris6es plus pr6cis6ment comme le variant Sturien (de
StUr; d' h6g6lianisme slovaque 1[. St0r, J. M. Hurban, A.
Sl6dkovi6) et le variant d'anti-h6g6lianisme slovaque (M. M.
HodZa, S. B. Hrobori, P. K. Hostinskf).
Le pr6sent travail met en valeur que le variant d'
h6g6lianisme slovaque renoue avec la "Phdnomenologie
des Geistes", la "Geschichtsphilosophie" et la
"Rechtsphilosophie" de Hegel. Le variant d' anti-
h6g6lianisme slovaque prend ses sources surtout dans I'
oeuvre anti-h6g6lienne tardive de Schelling
("Philosophische Unterschungen Uber das Wesen
menschlichen Freiheit", "Zur Geschichte der neuren
Philosophie", "Philosophie der Mythologie", "Philosophie der
Offenbarung").
Le pr6sent travail est structur6 en deux chapitres
ambivalents. Le premier chapitre implique trois sous-
chapitres: 1. H6g6lianisme de l-. St0r, 2. lmpact de la
philosophie de Hegel sur la pensee de J. M. Hurban, 3.
Motifs h6g6liens dans I' oeuvre de A. Sl6dkovid. Le
deuxi6me chapitre analyse et interpr6ee: 1. Anti-
h6g6lianisme de M. M. HodZa, 2. N6gation messianique et
th6iste de la philosophie de Hegel dans I' oeuvre de S. B.
Hrobofi, 3. "Philosophie de voyance" ("Filozofia videnja") de
Hostinskii. Dans quelques cas, le variant Sturien d'
h6g6lianisme et d' anti-h6g6lianisme est compar6 avc des
conceptions analogiques dans la philosophie tcheque,
russe, poplonaise, ukrainienne et russe du 19" si6cle.
 Le present travail tend a contribuer a la recherche des MENNY REGiSTER
traditions dominantes de la pensee philosophique en
Slovaquie. Egalement, ce travail tend a une analyse A ёl芝 evskり ,D.6,14,98,101,
philosophique et interpretative du romantisme litt6raire 105
slovaque dont les traits atypiques prennent leurs racines Aksakov, K.S. 15
aussi dans les modalit6s specifiques de r6flexion de I' Amerling, K.S. 53, 57, 58, D
6poque de la philosophie europ6enne. 60,70,75,76, 105
L' auteur refuse les appr6ciations n6gatives a optique Daub,K9,19
unique de la pensee philosophique de la g6n6ration de l*. B Dembowski,E 57
St0r. L' auteur souligne que les reflexions slovaques d' alors Duncker,M 13,67
de Hegel et de Schelling t6moignent leur caractere original Baader, F. 60
(sui generis) et que leurs aspects cr6atifs sont sensibles au Babeuf, F. 31 E
niveau d' application etc. Bacon, F. 5
Ban5el, K.45 Engels,F 91,102
Bauer, A. 10 Erdmann,」 E 9,13,19,67,
Bauer, B. 10, 19 68,68,97
Bayer, J. 5 Eschenmeyer 87
Bobula, J.N. 45
Bodn6r, J.6, 7 F
B6hme, J. 87
FeleS,」
c Feuerbach,L 46
Fichte:IH 10
Caban, l. 5 Fichte,」 G 10,14,16,17,
Cabet, E. 31 39,43,45,103
Cieszkowski, A. 10, 50, 56, Foutter,CH 31
58,69,70,77,87, 105 Fries〕 JG.43
Fuchs,S 5
e
G
eaadajev, P. 15
eepan, O. 6-10, 58,74,87, Gabler,」F 97
89,93,98, 101, 104, 105 Ganzova,VV 58
eernf, V. 36, 103 Cassendi,P 5
eerven6k, A. 3 Gerometta,E44,1()￨
eervendk, B.P. 10, 39, 103 Goethe,」 VV 70,81)(げ ￨{卜 l

112 113
Go9ockl,S・ S15 Hviezdoslav,P.O.65,104 Matuこ ka,A 6,37,89,97, R
GOschel,K.F9,19 103
Greguも ,M19,39 CH Mickiewicz,A.10,57,70,87 Rapant,D 36,52,103
Gruppe,0.F 58 Nlihina,F.19,105 ROpe‖ ,R 19
ChOmiakOv,A.S.15 Michalko,P.5 Rosenbaum,K 6,104
H Michneviё ,」 .G.15 Rosenkranz,K 10,19
K Nlinう こ,V.39,46,77,98,105 RoSko、 R6
Hanuも ,￨.J 15 Montesquieu,CH.L.5 Rotarides,」97
Heё ko,P.10 Kant,￨.5,14,33,45,91,102 Munz,T.6 Rousseau,J」 5,24,25,26,
Hegel,GW.F 5,6,8-17,19… Karlovskフ ,」 5 29,102
23,26-29,31,33,34,36- Kerner,E.87 . N Roz9onyil」 5
42,44,45,46,48,51… 58, KirtteVSkl,￨.V15 Ruge,A 10,13,19
60-74,77,78,79,81,82, Klacel,F.M.15,39,87 Novicku,OM.14
83, 85, 87, 90-93, 95-99, Kleinschnitzova,F.105 S
101,104,107-112 Ko‖ ar,J 5,16,18,34,87, 0
Helmont,H.87 101,102 Saint― Simon,HC 31
Herder, J.G 5, 14, 16, 17, Komenskフ ,」 .A.87 kき ・ samann,」 F 15
33,34,41,48,53,54,65, Kopernik,M.15,87 8:寵 1,5:122
.ぎ Sedl白 k,1 3
67,77,101,103 Kovう ёik,E.3 39, 46, 60, 61, 102, 103, Scha‖ er,」 10,13,19,97
Hleba,E 6,67,104,105 KraF,J.9,97 104 Sche‖ ing, F VV」 9, 10, 11,
Hobbes,T 24,26,29,102 Kraus,C 3,6,49,103 15, 16,45,46, 54-58,60,
Hodtta,M.M.6,8,10,11,53, Krausova,N.8,101 P 69,70,81,83)84,87,90,
58, 59-65, 70, 90, 104, 91,104,107-112
107,109,110,111 L Palう 面k,J.45 Schlegel,AW 74
Hodtta,M 6,32,37,97,102, Palkoviё,J.18 Schwarz.」 67
108,110 Launer,S.69,104 Peskov,A.M.101 Schwe91er,FKA 19
HOrvath,J.B.5 Leも ko,v.19,105 Pleiderer,019 Schwettzer,A76,105
Hostinskフ ,P.K 8,11,44,53, Locke,」 24,25,26,102 Piも 白t,M.6 Silesius,A 87
58, 80… 88, 90, 97, 105, Plat6n 55 Singer,P 28,74,102
107‐ 111 M Popper,K.R.28,102 SIう dkoviё ,A 8,11,13. 1/

H「 obo尚 ,SB.8, 10, 11, 53, Prantl,K.19 47-52,103,107-111

58, 66-721 74¨ 79, 90, 97, Maior,L56,73,101,104 Pra芝 うk,A 97,108,109 Smetana,A15
104,105,107-111 Malフ ¨ Proudhon,」 .P.31 Sobotka,M 56,73, 1()1)￨(レ
.45
l

Dusarov,」
Hurban, J.M 8, 10-13, 16¨ Mareё ek,P.39 Ptolemaios 1 6 spinoza)B 21,22,61,
19,37-46,48, 52, 59,84, Marx,K.10,102 Stahl,F」 10
85, 87, 91, 92, 93, 101, Masaryk,T.G.27,102 Starё enko,NN 101
103,105,107‐ 111 Stirner,M10,19

114 115
Strauss,D.F 10,19,46 Z OBSAH
Svedenborg 87
Zう borsk,,」 .11,91… 94,105

３
S Zahhanskソ ,」 .87 Predslov k druhemu vydaniu.… ………………
・・…………………………
・

    ５
Ze‖ er,E 19
Safarik,P.J.5,16,18,34,87 Zettkovskり ,VV 101 UVOD… ..… …………………………・・………………………………………
Samalik,F105 Zna,M27,102
Sevyriov,FP Zoch,C (Cochius)9,44,81, ￨.kapitola
Smatlak,s.6,48,103 84,85,103,105 STUROVSKY VARIANtt HEGELIANIZMU.… ……………… 13
Stttr,L.6,7,8,10,11,13‐
23,28… 39,41,45,47,48, Z 1.Hegelianizmus L.StOra.… ……………………■
・…………………………… 18
51,52,59,67,69,78,80,
89, 96, 97, 98, 101, 102, ZInフ ,M ll,105 2.Ohlas Hegelovei fi10Zofie v nazo「 Och
105,107-112 Zemberovう ,V3 J M Hurbana ………………………
・・……………………
・・……………
・・……… 38
Stttr,S6
3 Hegelovske rnOtivy v tvorbe A.SladkOviё a.… …………… 47
T
ll. kapitola
Tatarkiewicz,W.8,101 SrunovsKY vARTANT ANTI-HEGELTANTzMU ......... 53
Thales 62
Tholuck,H 67 1. Anti-hegelianizmus M.M.HodZu ........ 59
Trentowski,B 14,57,87
Trttchly,A79 2. Mesianistickoteistick5 neg6cia Hegelovej filozofie v
Turcerovう ,H.6,15,101 tvorbe S.B.Hrobofia .............. 66

V 3. Protihegelovsk6 zameranie Hostinsk6ho "filozofie

viderija" ............... 80
Vう「ossovう ,E 6,7, 10, 14,
17,23,101 zAvrn es
Voltaire,F.MA5
L|TERATURA........ ,............ 101
W
RESUME 107
VVeis,CH 10
11Vhtttemore,R.73,104 MENNY REGISTER 113

116
N6zov: Strirovci a Hegel
(K problematike slovensk6ho hegelianizmu
a antihegelianizmu)
Autor: Doc. PhDr. Rudolf Dupkala, CSc.
Recenzenti: Prof. PhDr. Edmund Hleba, CSc.,
Prof. PhDr. Vladimfr Le5ko, CSc.
Vydanie: Druh6, AH 9.86,2000
Sadzba: Eugen AndreanskyT
Ndvrh ob6lky: lng. Vladimir Straus
Vydal: MANACON Pre5ov

iSBN 80¨ 89040¨ 00¨ 4