Model organizácie

vozňových prúdov
Zostava plánu vlakotvorby
Model organizácie vozňových prúdov
Východiskové podklady plánu vlakotvorby
Kritéria hodnotenia plánu vlakotvorby
Formulácia vlakotvorného problému
Plán vlakotvorby

Je konkrétnym a súčasne komplexným vyjadrením

organizácie vozňových prúdov a tvorby vlakov, pretože
stanoví:
• druhy a počty vlakov alebo skupín vozňov,
• východiskové a cieľové stanice vlakov, t.j. určuje, ktoré
vozňové prúdy majú byť do vlakov alebo skupín vozňov
zaradené,
• špecializáciu vlakov alebo skupín vozňov,
• rozdelenie výkonov medzi jednotlivé vlakotvorné stanice,
• je podkladom pre tvorbu GVD,
• je plánom jednotného technologického postupu
prevádzkových procesov staníc.
Plán vlakotvorby ako pomôcka GVD

Obsahuje časti:
• A - Radenie relačnej záťaže zo smerovacích staníc
• B - Pokyny pre rozvoz a zvoz záťaže
• C - Prehľad trás a radenie vlakov ND
• D - Zoznam vlakotvorných staníc a plán vlakotvorby pre
vlakotvorné stanice
• Príl.1. Zoznam dopravcov
• Príl. 2. Čísla smerovacích staníc
• Príl. 3. Čísla pohraničných bodov
Plán vlakotvorby ako pomôcka GVD
A. Radenie relačnej záťaže zo smerovacích staníc
• tzv. záťažová tabuľka popisuje pohyb záťaže medzi jednotlivými
smerovacími stanicami, resp. pohraničnými bodmi
• tabuľka je zostavená pre každú smerovaciu stanicu

118 101-108=119 109,110=110 111=111

Žilina 112=119 113=113 114-117=119
119=119 120=120 121=121

122-133=119 134-138=120 139=119

140-143=120 144-146=119 147-161=120

5616=120 5634-5684=119 5687-5696=120

Plán vlakotvorby ako pomôcka GVD
B. Pokyny pre rozvoz a zvoz záťaže
• pokyny pre radenie, resp. odstavovanie relačnej záťaže v
staniciach obsluhovaných Mn vlakmi v zmysle smerovacích
údajov pre vozňové zásielky.

• obsahujú čísla vlakov, pre ktoré pokyny platia, idúcich v

príslušnom smere v traťovom úseku, úsek, pre ktorý platí
rovnaké smerovanie záťaže; smerovacie jednotky záťaže,
ktorú vlaky odstavujú v odbočnej resp. smerovacej stanici
(okrem záťaže určenej pre túto stanicu).
Plán vlakotvorby ako pomôcka GVD
C. Prehľad trás a radenie vlakov ND
• obsahuje potrebné technické a technologické údaje o
nákladných vlakoch na sieti v číselnom poradí (dopravca,
druh a číslo vlaku, smerovanie, časové údaje, stanovená
rýchlosť, plánovaný typ jazdného odporu, pravidelná
hmotnosť v tonách, normatív dĺžky vlaku v metroch, režim
brzdenia, potrebné brzdiace percento, ...)
Plán vlakotvorby ako pomôcka GVD
D. Zoznam vlakotvorných staníc a plán vlakotvorby pre
vlakotvorné stanice
• uvádzajú sa vlaky určené na rozradenie, náplň relácií podľa
smerových koľají a východiskové vlaky, čísla a užitočné dĺžky
smerových koľají
• obsahuje:
– názov relácie, resp. stanice určenia priameho vlaku;
– náplň relácie (smerovacie jednotky radené do relácií), a
pri skupinových vlakoch aj názvy skupinových relácií a ich
poradie;
– čísla vlakov diaľkovej prepravy (pre vlaky miestnej
obsluhy - len ich základné označenie) a ich základné
parametre (pravidelná hmotnosť a dĺžka vlaku).
Plán vlakotvorby ako pomôcka GVD
D. Zoznam vlakotvorných staníc a plán vlakotvorby pre
vlakotvorné stanice
Harmonogram zostavy plánu vlakotvorby
• návrh koncepcie medzinárodnej vlakotvorby na konferencii
FTE
• vypracovanie návrhu PV medzinárodných a vnútroštátnych
vlakov diaľkových relácií,
• konštrukcia GVD prednostných a diaľkových nákladných
vlakov (podpora riešením Pathfinder),
• konštrukcia GVD ostatných vlakov (Pn, Mn)
• rokovanie so susednými národnými dopravcami,
• vypracovanie návrhu PV medzinárodných a vnútroštátnych
vlakov diaľkových relácií
• príprava na prechod na nový GVD,
• platnosť PV z časového hľadiska je 1 rok,
• výhľadový plán vlakotvorby – pre plánované vlakotvorné
stanice, zohľadňuje prevádzkové a technologické predpoklady,
uplatňuje sa pri hodnotení investičného plánu
Zásady zostavy plánu vlakotvorby

zamerané na:
• skvalitnenie tvorby odosielateľských vlakov (priamych a
rozptylových),
• racionálne využívanie vlakotvorných kapacít a priepustnosti
traťových úsekov,
• obmedzovanie posunu v staniciach nevybavených triediacou
technikou,
• využívanie nových informačných technológií,
• znižovanie energetickej náročnosti, podielu živej práce, behu
vozňov v prázdnom stave, počtu prepracovaných vozňov
Metodika a výsledky PV
• vychádza z existujúceho PV, štatistických rozborov, upravujú sa
nevyužité relácie – neustály proces optimalizácie
• prácna metodika, nevychádza z vedeckých výpočtových metód,
nevyčerpáva všetky varianty, nezaručuje optimálne riešenie
• posudzuje sa len zaistenie prepravy, je potrebné hodnotiť podľa
hodnotových ukazovateľov

Výsledný variant sa vyhodnocuje:

• odvoz priemernej dennej nakládky
• počet zostavovaných POV
• počet druhov vlakov diaľkových relácií
• využitie zriaďovacej výkonnosti staníc
• využitie priepustnej výkonnosti tratí
• park HDV
• párovosť GVD (obmedzenie prázdneho behu HDV)
• rovnomerné rozloženie vozňového prúdu na sieti
Štruktúra výstupov vybraných
ukazovateľov PV
Počty:

• základných zriaďovacích staníc

• satelitných zriaďovacích staníc
• vozňov na sieti (vz.d-1) – spolu
• vozňov vo vlaku (vz.vl-1) – priemer
• pravidelných vlakov (odlivov) – spolu
• priamych odosielateľských vlakov (vl.d-1)
• rozptylových odosielateľských vlakov (vl.d-1)
• priamych jednoskupinových vlakov vyrovnávkovej úlohy (vl.d-1)
• viacskupinových vlakov vyrovnávkovej úlohy (vl.d-1)
• priamych jednoskupinových Pn vlakov (vl.d-1)
• viacskupinových rozptylových Pn vlakov (vl.d-1)
Sústreďovanie vlakotvorby

• väčšina zriaďovacích staníc nevyhovuje technickým

požiadavkám a vyžadujú značný počet pracovníkov
• v súlade s celosvetovým trendom je potrebné sústrediť
vlakotvorbu do menšieho počtu moderne vybavených a
výkonných zriaďovacích staníc za účelom:

– zmenšenia počtu preraďovaných a poškodených vozňov,

– zmenšenia počtu pracovníkov a posunovacích
prostriedkov,
– urýchlenia obehu vozňov a dodania tovarov,
– zavedenia pokrokových metód v dopravných procesoch.
Sústreďovanie vlakotvorby
Koncepcia sústreďovania vlakotvorby vychádza:

• z množstva a štruktúry záťažových prúdov

• z rozmiestnenia a počtu staníc podľa veľkosti
• z požiadavkou na hospodárnosť investičných a
prevádzkových nákladov
• z minima energetickej náročnosti a živej práce
• z predpokladaného vývoja technických zariadení
• z predpokladaného vývoja skladby vozňového parku
Vlakotvorné stanice ŽSR
Vlakotvorné stanice ŽSR
Typ 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2020
stanice
A 6 6 6 6 6 5 6
B 47 31 25 25 24 17 18
Bo 0 4 3 3 3 10 10
Spol 53 41 34 34 33 32 33
u

Základné vlakotvorné stanice:

1. Bratislava východ
2. Čierna nad Tisou
3. Košice
4. Zvolen východ
5. Žilina-Teplička
6. Štúrovo
Kategorizácia vlakotvorných
staníc ŽSR
Kategória dopravných bodov pre vlaky nákladnej dopravy (SR 70):
• A - zriaďovacie, vlakotvorné stanice, ktoré sú vybavené spádoviskom
(zriaďovacie stanice)
• B - vlakotvorné stanice, v ktorých sa vykonáva vlakotvorba, sústreďuje sa
záťaž a rozraďuje sa do jednotlivých relácií
• C - ostatné stanice s dostatočným potenciálom zariadení potrebných pre
nákladnú dopravu
• D - ostatné stanice na zostavovanie vlakov v nákladnej doprave
• " – " - nevyhovuje žiadnej kategórii

Kategórie podľa stavbárskeho hľadiska:

Kategória počet rozradených vozňov za 24 h
I. viac ako 3000 (PPS viac ako 2500)
II. 2001 - 3000
III. 1501 – 2000
IV. do 1500
Model organizácie vozňových
prúdov a tvorby vlakov
• PV je prognostickým modelom určovania relatívne
najvýhodnejšej organizácie vozňových prúdov do
vlakových prúdov

• vozňové prúdy môžu byť rôzne kombinované

• snaha je dosiahnuť najvýhodnejšiu kombináciu - tzv.

optimálny variant plánu vlakotvorby, vzhľadom
k definovaným podmienkam
Štruktúra matematického
modelu
• východiskové podklady
• hodnotiace kritériá
• matematická formulácia vlakotvorného
modelu
• vlastné riešenie tvorby vlakov
Východiskové podklady
1. železničná sieť,
– vybrané stanice (PPS, technické, SNV, rozptylu,
medziľahlé...)
– uvažované trate
2. vozňové prúdy
– prednostných zásielok
– zo staníc hromadnej nakládky
– prázdnych vozňov
– medzi vybranými zriaďovacími stanicami
– ložených a prázdnych vozňov v obsluhovacích
vlakoch
– medzi jednotlivými obvodmi zriaďovacej stanice
Východiskové podklady
• Vozňové prúdy sa udávajú sa spravidla v počte vozňov
za deň.
Zisťujú sa:
– zo štatistického prehľadu (štatistické zostavy +
pridanie prázdnych prúdov)
– prognózovaním:
» metódy analytického vyrovnávania (metóda
najmenších štvorcov, diferenčné metódy,
extrapolácia trendu v časovom rade)
» mechanického vyrovnávania časového radu
(kĺzavé priemery)
Východiskové podklady
3. smerovanie vozňových prúdov
4. normatívy vyťaženia súprav vlakov
5. druhy, určenie, a parametre vlakov
6. údaje o technickom vybavení, technológii a
priepustnosti staníc a traťových úsekov
7. údaje o vzdialenostiach a jazdných časoch
medzi stanicami
8. služobné inštrukcie
3. Smerovanie vozňových prúdov

• určenie jednoznačnej smerovacej cesty medzi všetkými

stanicami siete (t.j. pre každú dvojicu)
• požiadavka na rešpektovanie kapacity traťových úsekov
a staníc a pritom náklady na premiestňovanie vozňov
boli minimálne
• pri vyčerpaní priepustnosti sa odklonia najskôr prúdy
s najnižšími prírastkami nákladov – tzv. odklonové prúdy
• postupnosť nácestných staníc umožňuje zistiť
postupnosť vlakotvorných staníc, kde môžu byť vozne
preraďované
• podklad k výpočtu PV, ideálne by bolo súčasne riešiť
s vlakotvorbou
3. Smerovanie vozňových prúdov
Smerovanie upravuje
• predpis D 16/1 Medzištátne smerovanie vozňových prúdov
• predpis D16 - Dopravné smerovacie údaje pre vozne v
nákladnej doprave - obsahuje ustanovenia pre smerovanie
dopravy prázdnych a ložených nákladných vozňov
– sú záväzné pre manažéra infraštruktúry, dopravcu i prepravcu

Smerovanie vozňov sa vykonáva:

• z/do všetkých staníc na sieti ŽSR s výpravným oprávnením

pre vozňové zásielky
• z/do všetkých tarifných prechodových bodov,
z/do všetkých dopravných miest a bodov podľa prílohy 1
SR 70,
3. Smerovanie vozňových prúdov
• Prepravná cesta je cesta z odosielacej stanice do stanice
určenia, je vyjadrená indexom smeru prvej a poslednej
vlakotvornej stanice, zaťažením vozňa.
• Smerovacia jednotka – päť číslic, kde:

– prvé tri číslice určujú poslednú vlakotvornú stanicu,

– ďalšie dve číslice určujú index smeru.
Vozne, ktoré nie sú smerované cez vlakotvornú stanicu,
majú uvedený len index smeru.

• Poznámky pri príslušnej stanici určujú:

- dopravné obmedzenia (potreba ručnej brzdy, obmedzenie
prechodnosti niektorých vozňov, apod.),
- prepravné údaje (indexy smeru pre rôznych prepravcov, a
pod.).
3. Smerovanie vozňových prúdov
Metódy operačnej analýzy na vyhľadanie
optimálneho smerovania
• Danzigova úprava pôvodného Ford-Fulkersonovho algoritmu
na zistenie minimálnej cesty spočíva v stanovení
jednoznačného vzťahu pre určovanie premenných vj, ktorá
má tvar:

=v j min(vi + cij )
i, j

• v ktorom sa hľadá minimum:

– pre všetky i, pre ktoré je už definované
– pre všetky j, pre ktoré ešte nie je definované,
kde:
ohodnotenie hrany (traťového úseku) nákladmi
c
na premiestnenie vozňa
vi v j index uzla i,j
3. Smerovanie vozňových prúdov
• Algoritmus vyhľadáva minimálnu cestu zo vstupného uzla
(stanice odosielacej) do výstupného uzla (stanice určenia),
pričom cesta prechádza všetkými možnými uzlami grafu.
• Pre výpočet je možné použiť Floydov algoritmus.
3. Smerovanie vozňových prúdov
Hrubý vývojový diagram Floydovho algoritmu .
Z

Zavedenie Výber minimálnych nákladov

východiskových
údajov
určenie minimálnej smerovacej
cesty (spätne z uzla výstupu do
Preverenie všetkých možných uzla vstupu)
kombinácií spojenia uzlov

Sú vyčerpané všetky
Je využitá priepustnosť – kombinácie medzi uzlami vstupu a
hrany? uzlami výstupu?

+ +
Vylúčenie nasýtených hrán
Tlač výsledkov

Priradenie nákladov každej

hrane
K
Výpočet nákladov na všetkých
cestách medzi uzlom vstupu a
výstupu
4. Normatívy vyťaženia súprav vlakov

• vyťaženie súpravy nákladného vlaku je jej hmotnosť alebo

dĺžka vyjadrená počtom vozňov - transformácia vozňových
prúdov na vlakové prúdy [vz.sv-1]
• vyťaženie vlaku prislúchajúce HDV určitého radu na
konkrétnom traťovom úseku zodpovedajúce pravidelným
jazdným časom v danom smere jazdy

msvmedz
• medzný počet vzj podľa hmotnosti
∅mvzj
• medzný počet vzj podľa dĺžky lsvmedz
∅lvzj
4. Normatívy vyťaženia súprav vlakov

Obmedzenia výsledného normatívu vyťaženia vlaku:

• predpisové ustanovenia (maximálny počet náprav vo
vlaku podľa spôsobu brzdenia a druhu vozidiel
zaradených do vlaku)
• užitočná dĺžka dopravných koľají,
• trakčné a traťové pomery (pre plánovaný rad HDV, trieda
sklonu, druh jazdného odporu, rýchlosť: SR 1013 -
Technické údaje hnacích dráhových vozidiel a
minimálneho normatívu na trati).
Dĺžka vlaku uvedená v PV je záväzná pre konštrukciu trasy
vlaku.
P/C kód v intermodálnej preprave

Obrysový profil kombinovanej dopravy – P / C k ó d y

P/C 00/000
Pre prepravu NJKD na kompatibilnom vozni platí podmienka, že
vypočítaný profilový kód vozňa P/C so zásielkou musí byť menší
alebo zhodný s profilovým kódom trate P/C pre kombinovanú
dopravu.
P – vozne na prepravu návesov na kapsových vozňoch
C – vozne na preprava výmenných nadstavieb a kontajnerov
(B – vozne umožňujúce horizontálnu prekládku)
P/C kód v intermodálnej preprave
P/C 00/000
• dvojmiestne čísla 00 až 99 platia zásadne pre dopravu
NJKD so šírkou 2 440 mm – 2 500 mm

• trojmiestne čísla 330 až 429 platia zásadne pre dopravu

NJKD so šírkou 2 501 mm – 2 600 mm.

kde:
Kxx dvojmiestny kód „C“ [-]
VTK výška podlahy vozňa nad temenom koľajnice [cm]
VIPJ výška IPJ [cm]
P/C kód v intermodálnej preprave
4. Normatívy vyťaženia súprav vlakov
Mapa tratí ŽSR podľa P/C kódov
Hodnotiace kritériá
Naturálne kritériá
• vozňové hodiny (na zhromažďovanie, na preraďovanie)
• čas premiestňovania vozňa na dopravnej ceste,
• počet zostavovaných relácií,
• počet nácestne preraďovaných vozňov,
• rozsah prvotného a násobného posunu na sieti,
• energetická náročnosť posunu v jednotlivých
vlakotvorných staniciach,
• dodržovanie využívania vlakotvorných kapacít
(technických zariadení pre posun a pracovných síl v
tejto činnosti) atď.
 Vozňové hodiny

Spotreba vzh:
Wmin min (Ws + WZ )
= [vzh⋅ d −1 ]

kde:

spotreba vozňových hodín na zhromažďovanie súprav

Ws východiskových nákladných vlakov vo všetkých
staniciach siete
spotreba vozňových hodín na preraďovanie tranzitných
Wz
vozňov v nácestných vlakotvorných staniciach
 Spotreba vozňových hodín na
zhromažďovanie
s −1 s −1
Ws
= ∑c
i , j =1
ij ⋅ mij alebo Ws= ∑ c ⋅ m ⋅k
i i i
[vzh⋅ d −1 ]
i =1
kde:

i, j ... s vlakotvorné stanice na riešenej sieti vlakotvorných staníc

cij parameter zhromažďovania relácie rij [h⋅ d −1 ]
mij normatív počtu vozňov relácie rij
rij relácia, t.j. súhrn vozňových prúdov zostavených do vlaku zo stanice
i do stanice j
mi priemerný počet vozňov v súprave východiskových vlakov všetkých
relácií zostavovaných vo vlakotvornej stanici i – vypočíta sa váženým
priemerom s váhou počtu vlakov každej relácie
ci parameter zhromažďovania vlakotvornej stanice i [h⋅ d ]
−1

ki počet relácií zostavovaných vo vlakotvornej stanici i

Spotreba vozňových hodín na
preraďovanie

z
Wz = ∑ nij .t z
ú
[vzh⋅ d −1 ]

kde:

nij počet vozňov relácie rij preraďovaných

v z nácestných vlakotvorných staniciach
z doba úspor jedného vozňa získaná prevážaním v z
t
ú nácestných vlakotvorných staniciach
 Celková spotreba vozňových hodín
variantu PV

s −1 z
W=
s ∑ cij ⋅ mij + ∑ nij .t
i , j =1
z
ú
[vzh⋅ d −1 ]

alebo
s −1 z
W=
s ∑ c ⋅ m ⋅k + ∑ n .t
i =1
i i i ij
z
ú [vzh⋅ d −1 ]

Významnými sú parameter zhromažďovania a doba úspor.

Parameter zhromažďovania
Parameter zhromažďovania relácie:
N vl

∑W Wsrsv k
=cij =
k =1 [h⋅ d −1 ]
mij mij
alebo
t sr −1
[h⋅ d ]
cij =
2
alebo

sr
c=
ij t pvz ⋅ N vl [h⋅ d −1 ]
Parameter zhromažďovania
kde:
Nvl počet vlakov (súprav) danej relácie za deň

Wsvk spotreba vozňových hodín na zhromažďovanie k-

tej súpravy danej relácie [vzh],
spotreba vozňových hodín na zhromažďovanie
Wsr danej relácie [vzh⋅ d −1 ]
celková doba zhromažďovania danej relácie[h⋅ d −1 ]
t sr
sr
t pvz priemerný pobyt vozňa pri zhromažďovaní relácie
[h]
ss
t pvz priemerný pobyt vozňa pri zhromažďovaní vo
vlakotvornej stanici [h]
 Spotreba vzh na zhromažďovanie
súpravy
Presný výpočet Wsvk

Wsvk =m1 ⋅ t1 + ( m1 + m2 ) ⋅ t2 +  + ( m1 + m2 +  mn −1 ) ⋅ tn −1
[vzh]
približný výpočet: tsv ⋅ mij [vzh]
Wsvk =
2
kde:
počet vozňov pre súpravu východiskového vlaku danej
m1 , m2 ,  , mn−1 relácie, ktoré dopadli na smerovú koľaj z n rozradených
súprav cieľových vlakov,
t1 , t 2 ,  , t n−1 doba medzi jednotlivými okamihmi ukončenia rozraďovania
n súprav cieľových vlakov [h],

t sv priemerná doba zhromažďovania súpravy danej relácie [h]

Spotreba vzh na zhromažďovanie
súpravy 6.00 7.00 8.00 9.00 10.00 11.00 12.00 13.00 14.00

1 2 3 4 5

10

15

mvz =
60 vz

20

Zvyšok 5 10

5 10 15 20 35 15 50 10 60 5

1 3 2

t sv = 8h
Celková doba zhromažďovania danej relácie:
t sr = 24 − ∑ tús [h]
kde:
súčet všetkých prestávok medzi
∑ tús zhromažďovaním jednotlivých vlakových
súprav danej relácie [h].

Parameter zhromažďovania vlakotvornej stanice i:

nr

∑W
j =1
srj
[h]
ci =
ki ⋅ mi nr tsrj
∑2
j =1
[h]
ci =
mi
k
ss
t pvz .∑ ( N vl ⋅ mij )
ci = 1
[h]
ki ⋅ mi
Zhromažďovanie
Priemerný počet vozňov v súprave východiskových vlakov
všetkých relácií zostavovaných vo vlakotvornej stanici:

1 1 2 2
N ⋅ m + N ⋅ m + ... + N ⋅ m k k
mi = 1
vl
2
vz vl vz vl vz
N vl + N vl + ... + N vl
k

kde

mi priemerný počet vozňov v súprave východiskového vlaku

mvzk počet vozňov v súprave k-tej relácie

N vlk počet východiskových vlakov k-tej relácie

k
celkový počet vozňov zhromažďovaných východiskových
∑n
1
ij vlakov všetkých relácií vo vlakotvornej stanici
 Priemerný pobyt vozňa
pri zhromažďovaní relácie:
N vl

sr
∑ Wsvk
Wsr cij ⋅ mij
[h]

t=
pvz
k =1
= =
ki ⋅ mij nij nij

pri zhromažďovaní vo vlakotvornej stanici:

k

ss Wss ci ⋅ mi ⋅ ki ∑W sr
t pvz k
= = k
1
N vl1 ⋅ mvz1 + N vl2 ⋅ mvz2 + ... + N vlk ⋅ mvzk
∑ N vl ⋅ mij ∑ nij
1 1
[h]
Doba úspor
z t ss
Doba úspor jedného vozňa: tú = t pvz −t pvz −t pvz [h]
kde:
z
t pvz priemerný pobyt tranzitného vozňa so spracovaním vo
vlakotvornej stanici

t tpvz priemerný pobyt tranzitného vozňa bez spracovania vo

vlakotvornej stanici
ss priemerný pobyt vozňa pri zhromažďovaní vo vlakotvornej
t pvz stanici [h]

ss
t pvz sa odčítava preto, že prechádzaním vozňov určitej relácie
vlakotvornou stanicou sa zmenšuje veľkosť zhromažďovaného
vozňového prúdu v tejto stanici a tým narastá priemerný pobyt pri
ich zhromažďovaní.
Ws je možné považovať za konštantné a nezávislé na množstve
zhromažďovaného vozňového prúdu.
Príklad prepočtu doby úspor
Schéma dopravného 1 2 3
smeru

n13
Východiskový
diagram n12
vozňových n23
prúdov

Obr.: Schéma I. variant r12=n12+n13

r23=n23+n13
dopravného smeru,
vozňové prúdy
a varianty r13=n13
II. variant
premiestňovania r12=n12
vozňových r23=n23
prúdov
V II. variante sa ušetrí sa čas pobytu: n13 ⋅ ( t pvz
z
− t tpvz )
Predĺži sa čas pobytu vozňov n23 pri zhromažďovaní.

Priemerný pobyt vozňa pri zhromažďovaní v stanici 2:

sI c2 ⋅ m23 [h]
I. variant: t pvz =
n23 + n13
II.variant:
sII . c2 ⋅ m23 [h]
t pvz =
n23
I sII
t pvz <t pvz
Strata vozňových hodín na zhromažďovanie vozňového prúdu n23 v
stanici 2 v II. variante:

 c2 ⋅ m23 c2 ⋅ m23  c2 ⋅ m23

n23 ⋅ ( t sII
pvz −t sI
pvz ) =n23 ⋅  n − n + n  =n13 ⋅ n + n =n13 ⋅ t pvzsI
 23 23 13  23 13

[ vzh ]

Celková úspora vozňových hodín pri prechádzaní vozňového

prúdu n13 vlakotvornou stanicou 2:

n13 ⋅ ( t zI
pvz −t tII
pvz ) − n ⋅ (t
23
sII
pvz −t sI
pvz ) =n ⋅ ( t
13
zI
pvz −t tII
pvz )−n
13 ⋅t sI
pvz

n13 . ( t zI
pvz −t tII
pvz −t sI
pvz )
Nevýhody kritéria vozňové hodiny:

• pri premiestňovaní vozňa sa porovnáva len spotreba vzh na

zhromažďovanie vo východiskovej stanici a vzh v nácestných
zriaďovacích staniciach získané pri prevážaní alebo pri
preraďovaní
• používanie konštantných hodnôt bez ohľadu na počet vozňov,
technické a prevádzkové možnosti
Priemerná doba premiestňovania
vozňa na sieti
• zahŕňa komplexne všetky fázy premiestňovania vozňa na
dopravnej ceste z odosielacej (prvej vlakotvornej) stanice
do stanice určenia (poslednej vlakotvornej)
• sčasti vyjadruje stochastický charakter prevádzkových
procesov
• Skladá sa: pobytu vozňa vo vlakotvorných staniciach +
čas jazdy vozňa na traťových úsekoch
Pobytové normatívy sa stanovujú pre vozne pracovného
parku vozňov a členia sa na:
• tranzitné vozne bez spracovania,
• tranzitné vozne so spracovaním,
• miestne vozne.
Priemerná doba premiestňovania
vozňa na sieti
Pobyt vozňa vo vlakotvorných
staniciach s preraďovaním
V
t
• vo vchodovej sústave pvz - od príchodu do stanice do
ukončenia rozraďovania súpravy, v ktorej je zaradený

S
• v smerovej sústave t pvz - (pobyt vozňa pri zhromažďovaní)

O
• v odchodovej sústave t pvz - od ukončenia zhromažďovania
súpravy do odchodu vozňa zo stanice
Pobyt vozňa vo vlakotvorných
staniciach s preraďovaním
Grafické znázornenie pobytu tranzitného vozňa so spracovaním
Pobyt vozňa vo vlakotvorných
staniciach s preraďovaním
Pobyt vozňa zahŕňa:
• v prvej vlakotvornej stanici:
– v smerovej sústave t S
– v odchodovej sústave
pvz
t Opvz
• v nácestných vlakotvorných staniciach:
V
– vo vchodovej sústave t pvz
S
 cij .mij 
– v smerovej sústave t  = 
pvz
 nij 
– v odchodovej sústave t Opvz
z
(t.j. pobyt tranzitného vozňa so pracovaním: t pvz )

• v poslednej vlakotvornej stanici

– vo vchodovej sústave tVpvz
 Pobyt vozňa vo vlakotvorných
staniciach s preraďovaním
Pomocou teórie hromadnej obsluhy sa skúmala funkčná závislosť
pobytu v sústavách na intenzite vstupného toku vlakov podľa
technického vybavenia a technologických postupov - dostatočne
presne vyjadrujú vzťahy:
B . nvzz
t V
pvz = A.e
D . nvzz
t O
pvz = C.e
parametre funkcie podľa kategórie staníc pre vchodovú
A, B
sústavu
parametre funkcie podľa kategórie staníc pre odchodovú
C, D
sústavu
e základ prirodzených logaritmov (2,718282)
nvzz počet preraďovaných vozňov v zriaďovacej stanici
Pobyt vozňa vo vlakotvorných
staniciach s preraďovaním
Rozdelenie vlakotvorných staníc do kategórií podľa počtu
preraďovaných vozňov a hodnoty parametrov A,B,C a D:

Kate- Zriaďovacia Hodnoty parametrov

gória výkonnosť A B C D
zriaď. [vz.d-1]
stani-
ce
Ia nad 4401 0,321389 0,000222 0,621147 0,000152
Ib 3501 - 4400 0,280242 0,000301 0,734055 0,000139
II a 2601 - 3500 0,478997 0,000303 0,916457 0,000178
II b 2101 - 2600 0,447650 0,000408 0,724188 0,000328
III 1401 - 2100 1,017085 0,000220 1,274188 0,000248
IV do 1400 1,131308 0,000442 1,680914 0,000338
Pobyt vozňa vo vlakotvorných
staniciach bez preraďovania
• pobyt tranzitného vozňa bez spracovania predstavuje len
5 % z doby premiestňovania vozňa na dopravnej ceste
a vyskytuje sa len pri potrebe nácestnej technickej
prehliadky, či výmene náležitostí
• pre účely vlakotvorby nemenný

Čas jazdy vozňa na traťových úsekoch:

• vrátane pobytov v medziľahlých staniciach t dpvz
• stanovuje sa ako konštantný

Stanoví sa čas jazdy pre jednotlivé relácie na traťových

úsekoch.
Čas jazdy vozňa na traťových úsekoch
Priemerná doba premiestňovania
vozňa na sieti
DC
W s s

∑∑ ( t )
pvz
Tpvz = s s = W DC DC ( ij )
⋅ rij [vzh]
[h] pvz pvz

∑∑ n
=i 1 =j 1
ij
=i 1 =j 1

DC
W pvz vozňové hodiny vozňov všetkých relácií (i,j) na sieti

S počet vlakotvorných staníc na sieti

DC ( ij )
t pvz priemerná doba premiestňovania vozňa zaradeného do relácie
(i,j) [h]

rij počet vozňov zaradených do relácie (i,j) [vz]

s s
suma vozňov všetkých vozňových prúdov na sieti [vz]
∑∑ n
=i 1 =j 1
ij
Priemerné časy dodania vozňovej
zásielky na sieti ŽSR

Dodacia lehota
Dodacia lehota po zavedení
Skutočné
Relácia Vzdialenosť podľa ŽPP/N novej
dodacie lehoty
ZSSK CARGO organizácie
vlakotvorby

Bratislava - Košice 440 km 66 h 78 h 24 h

Šaľa - Strážske 590 km 78 h 72 h 27 h

Čierna nad Tisou - Žilina 337 km 42 h 48 h 22 h

Hodnotové kritérium
• vyjadrené v priemerných prevádzkových nákladoch na
premiestnenie vozňa na sieti.

Prevádzkové náklady na dopravnej ceste:

1. vo vlakotvorných staniciach:
– na preraďovanie a pobyt vozňa,
– na tranzitné vozne bez spracovania;
2. na traťovom úseku:
– na jazdu vozňa vo vlaku,
– na pobyt vozňa v medziľahlých staniciach.
Hodnotové kritérium
Celkové prevádzkové náklady:
z t d
E = ∑E + ∑E + ∑E
C
vz
z
vz
t
vz
d
vz [€]

kde

z
súčet prevádzkových nákladov na preraďovanie a pobyt
∑E z
vz v z vlakotvorných staniciach
t

∑ vz
E t súčet prevádzkových nákladov na tranzitné vozne v t
vlakotvorných staniciach
d

∑ vz
E d
súčet prevádzkových nákladov na d traťových úsekoch
Formulácia vlakotvorného
problému
Dve krajné prípustné riešenia:
• úseková vlakotvorba – vozňový prúd je preraďovaný
vo všetkých nácestných vlakotvorných staniciach

• úplná vlakotvorba – vozňový prúd dopravovaný

z východiskovej do cieľovej stanice priamymi vlakmi,
medzi všetkými vlakotvornými stanicami existuje
priama relácia
Diaľkový
1
variant
2
PV 3 4

r12=n12=90vz
r13=n13=90vz
r14=n14=110vz
r23=n23=70vz
r24=n24=80vz
r34=n34=70vz

r21=n21=60vz
r31=n31=90vz
r32=n32=80vz
r41=n41=90vz
r42=n42=60vz
r43=n43=110vz

kontrola rezom 530 670 520

Úsekový variant PV
1 2 3 4

r12=n12+n13+n14
r23=n23+n13+n24+n14

r34=n34+n24+n14

r21=n21+n31+n41
r32=n32+n31+n41+n42

r43=n43+n42+n41

kontrola 530 670 520

rezom
Formulácia vlakotvorného
problému
Úplná vlakotvorba Úseková vlakotvorba
 Relácie existujú medzi  Relácie existujú len medzi
všetkými vlakotvornými susednými vlakotvornými
stanicami stanicami
 je potrebný veľký počet  zriaďovacia výkonnost staníc
smerových kolejí je spravidla nepostačujúca
 Dlhý čas zhromažďovania  vozne sú preraďované v
vozňov na normatív každej nácestnej vlakotvornej
vyťaženia u slabých stanici ⇒ narastá čas
vozňových prúdov premiestnenia vozňa na sieti

Optimum je medzi oboma krajnými riešeniami

Matematická formulácia
vlakotvorného problému
• pri úplnej vlakotvorbe je potrebný veľký počet smerových
koľají a u málopočetných vozňových prúdov je neúmerne
dlhý čas zhromažďovania vozňov na normatív vyťaženia
• pri úsekovej vlakotvorbe je každý vozeň preraďovaný
v každej nácestnej zriaďovacej stanici, je vysoká
spotreba vzh na zhromažďovanie, na pobyt vz na sieti
• medzi týmito extrémnymi variantmi je množstvo variant
vyplývajúcich z rôznych kombinácií vozňových prúdov,
ktoré vyplývajú z počtu staníc a ich situovania,
rozvetvenia traťových úsekov
Matematická formulácia
vlakotvorného problému
• optimalizačným problémom je teoreticky nájsť absolútny
extrém funkcie f ( x ) , ktorá môže vyjadrovať závislosť doby
premiestňovania vozňa na sieti P(x) na počte
zostavovaných relácií východiskových vlakov x (x=k).
• porovnávajú sa rôzne varianty s východiskovým
variantom (jeden z extrémov), kým sa nájde určitý čas
premiestňovania, ktorý je minimálny Pmin, pretože ďalšie
kombinácie neprinášajú zníženie doby premiestňovania
• nájdené minimum v skúmanom intervale i , j môže byť
len lokálnym minimom funkcie
• problém zistenia intervalu absolútneho extrému funkcie
Závislosť doby premiestňovania na sieti od počtu zostavovaných
východiskových relácií
Počet variantov tvorby vlakov
- rovná sa súčinu počtu kombinácií plánu vlakotvorby
jednotlivých vlakotvorných staníc

Vs C1 ( s ) .C2 ( s ) ⋅ .... ⋅ Cs −1 ( s )

Vs = C1 ( s ) .Vs −1
Prehľad
variant PV
na priamom
dopravnom
smere so 4
stanicami
1. Stanovenie počtu vozňových prúdov na priamom
dopravnom smere pri počte vlakotvorných staníc s, len
v jednom smere dopravy:
-v prvej (východiskovej) stanici p1 ( s )
p1 ( s )= s − 1
-v druhej stanici (prvá nácestná) p2 ( s )
p2 ( s ) = p1 ( s ) − 1 = s − 2
-vo všetkých staniciach p ( s ) :
s −1
s ⋅ ( s − 1) alebo p ( s ) = s!
( s ) ∑ s − i alebo p ( s ) = 2
p= ( s − 2 ) !2!
i =1
- úsekových vozňových prúdov medzi susednými stanicami pús ( s ) :
pús ( s )= s − 1
- diaľkových vozňových prúdov pd ( s ) :
s ⋅ ( s − 1) ( s − 1) ⋅ ( s − 2 )
d ( s)
p= − (=
s − 1)
2 2
2. Stanovenie počtu vozňových prúdov na priamom
dopravnom smere vo všetkých staniciach za predpokladu,
z každej do každej bude vedený vozňový prúd:
s!
p (s) =
( s − 2)!
Počet kombinácií radenia diaľkového vozňového prúdu
na dopravnom smere idúceho zo stanice i do stanice j:
0 1 j −( i +1)
Pd=
(ij ) P j −( i +1)
+P
j −( i +1)
+ ... + P j −( i +1)

 j − ( i + 1)   j − ( i + 1)   j − ( i + 1) 
Pd (ij ) = + + 
 0   1   j − ( i + 1) 
j −( i +1) ( s − 2 )⋅( s −1)
Pd (ij ) = 2 ci ( s ) = 2 2

-v kombinačnom čísle 0,1,j-(i+1) zodpovedajú prípadom keď

vozňový prúd je zostavovaný do samostatnej relácie,
preraďovaný v jednej stanici, vo všetkých nácestných staniciach
v tabuľke
Prehľad kombinácií radenia diaľkových
vozňových prúdov
Počet staníc Počet diaľkových Celkový počet
vozňových kombinácií
prúdov
3 1 2
4 3 8
5 6 64
6 10 1 024
7 15 32 768
8 21 2 097152
9 28 268 435 456
10 36 68 719 476 763
 Matematický a reálny počet variant PV
Počet Matematicky možný počet variant Reálny počet variant
staníc Riešenie pomocou Riešenie pomocou
na
viacsku- kombi- rekurentného radenia sused- nesused- susedných
doprav
pino- načných vzorca diaľko- ných voz- ných i nesused-
nom
vých koefi- vých voz- ňových vozňových ných
smere
relácií cientov ňových prúdov prúdov vozňových
prúdov prúdov
1 2 3 4 5 6 7 8
3 2 2 2 2 2 - 2
4 10 10 10 16 8 1 9
5 150 150 150 1024 64 39 103
6 7800 7800 7800 1 048 576 1024 2696 3720
7 1 583 1 583 400 1 583 400 3,336.1010 32 768 Neskú- 32 768
400 mané
8 Neskú- Neskú- 1 388 641 800 7,206.1016 2 097 152 Neskú- 2 097 152
mané mané mané
9 Neskú- Neskú- 5,749.1012 1,934.1025 268 433 Neskú- 268 435 456
mané mané 456 mané
10 Neskú- Neskú- 1,216.1036 1,329.1036 6,872.1010 Neskú- 6,872.1010
mané mané mané