Jazyková komunikácia

komunikácia = je prenos obrazu informácie medzi účastníkmi komunikácie (komunikantmi) v istej komunikačnej situácii pomocou
spoločného systému znakov.
informácia = myšlienkový obsah, ktorý odosielateľ oznamuje prijímateľovi, má rôznu podobu – od jednoduchej správy až po
komplikované literárne dielo
Každá informácia sa odohráva v komunikačnej situácii, na ktorú sa môžeme pýtať otázkami:
 Kto? (autor)
 Čo? (obsah)
 Komu? (adresát)
 Prečo? (cieľ, účel)
 Ako? (štýl)
 Kde? (prostredie)
jazyk = existuje len v našej mysli (abstraktný pojem), je to súhrn pravidiel, na základe ktorých vzniká reč
reč = konkrétna realizácia abstraktného jazykového systému v konkrétnom jazykovom prejave v komunikácii (hovorená alebo
písaná podoba jazyka)
- funkcie jazyka = dorozumievacia – komunikatívna funkcia
- je nástrojom myslenia -pomenúvacia funkcia
- je nástrojom poznania -poznávacia funkcia
- je nástrojom na vyjadrenie emócií a vôle - expresívna, estetická funkcia
- je nástrojom určenia národa - reprezentatívna

Druhy komunikácie
verbálna (ústna, písomná) - neverbálna
priama - nepriama
bežná - oficiálna
monologická - dialogická
asertívna – devalvujúca
efektívna – neefektívna
Verbálna (slovná) komunikácia:
- realizuje sa pomocou jazykových prostriedkov, napr. morfologických, lexikálnych.
- verbálna komunikácia je ústna alebo písomná
Neverbálna (neslovná) komunikácia:
- realizuje sa pomocou nejazykových prostriedkov – mimikou a gestami.
- človeka až 5-krát častejšie presvedčia neverbálne než verbálne prostriedky (sklopené oči, červeň líc, priveľká vzdialenosť
medzi hovoriacimi)
Priama komunikácia:
- obaja účastníci sú v priamom kontakte, spätnou väzbou zisťujú, či informácii toho druhého porozumeli správne.
- je často spontánna, nepripravená, nevyžaduje sa prísne dodržiavanie spisovnej normy.
Nepriama komunikácia:
- účastníci komunikácie nie sú v tej istej chvíli na tom istom mieste, dorozumievajú sa nepriamo, sprostredkovane (napr. list).
Chýba bezprostredná spätná väzba, a preto dochádza k nedorozumeniam. Súčasný vývoj techniky (SMS, MMS, internet,
čet/chat) odstraňuje nevýhody priamej komunikácie.
Bežná komunikácia:
- odohráva sa v súkromnej sfére
- účastníci často využívajú nespisovné slová, slangové výrazy, rodinné slová, nedokončené vety, bohatú modalitu viet (napr.
rozkazovacie, opytovacie, nedokončené vety)
- vzdialenosť medzi účastníkmi býva malá
Oficiálna komunikácia:
- realizuje sa vo verejnej sfére (úrady)
- prísne dodržiava spisovný jazyk, zdvorilostné formulky, spoločenský odstup, kancelarizmy
Monologická komunikácia:
- hovorí iba jeden človek
- chýba verbálna spätná väzba
- komunikačné roly sa v priebehu komunikácie nestriedajú
Dialogická komunikácia:
- komunikujú najmenej dvaja účastníci
- komunikačné roly sa striedajú
- reč jednej osoby môžu ešte pred ukončením prerušiť druhý účastník komunikácie, funguje spätná väzba
Asertívna komunikácia:
- realizuje sa s využitím asertívnych postupov
- autor si cení seba samého ako osobnosť, presadzuje svoj názor alebo postoj, ale zároveň neuráža a toleruje iných
komunikantov.
Devalvujúca komunikácia:
- nezdvorilá
- často sprevádzaná agresivitou
Efektívna komunikácia:
- realizuje sa spoluprácou oboch účastníkov, ktorí sa snažia byť navzájom ústretoví (empatický), využíva spätnú väzbu.

Komunikačný reťazec

 autor (komunikant 1) = 1. pozoruje svet okolo seba, vyberá si fakty, javy, formuluje názory, postoje, pocity
2. vytvára informáciu
3. informáciu chce odoslať pomocou jazykových prostriedkov – kóduje informáciu
- je ovplyvnený: biologickými faktormi, charakterovými vlastnosťami, vzdelaním, prostredím
 komunikát = jazykový prejav, text, reč, správa
informácia
- je ucelená, obsahovo i formálne uzavretá textová jednotka
- môže mať písanú alebo ústnu podobu
- základná jednotka jazykovej komunikácie
- prenáša sa prostredníctvom kódu, média (komunikačným kanálom)
 prijímateľ (komunikant 2) = 1. prijíma text, ak pozná rovnaký kód
2. dekóduje informáciu – porozumie jej
je ovplyvnený vekom, vzdelaním, prostredím
musí poznať zámer autora („Ty si dobrý!“)
 kód = jazyk ako systém znakov a pravidiel
- prenáša informáciu od odosielateľa k prijímateľovi
- nestačí poznať iba jazyk, ale aj jeho formy, situáciu
- počas komunikácie je možné prepínať kód (prechádzať z nespisovnej formy na spisovnú formu)
kódovanie= vo vedomí dávame informácii jazykovú podobu a vysielame ju
dekódovanie = prijímaný signál meníme na myšlienkový obsah
 komunikačný kanál = prekonanie vzdialenosti medzi účastníkmi komunikácie, vzduch
 komunikačný šum = sťažuje prenos a prijímanie informácie
 porucha v televízii, zle vytlačený text, krik na chodbe a pod.

Princípy komunikácie
(a) princíp kooperácie: musíme sa priblížiť úrovni toho, s kým hovoríme
(b) princíp zdvorilosti: musíme sa vedieť spoločensky správať
(c) princíp irónie: citlivo využívať iróniu, ktorá môže konverzáciu oživiť, ale aj uraziť adresáta