Technická univerzita v Košiciach

MATEMATIKA I v príkladoch

FEI

Blanka Baculíková – Anna Grinčová

Košice 2021
Technická univerzita v Košiciach

MATEMATIKA I v príkladoch
FEI

Blanka Baculíková – Anna Grinčová

Košice 2021
RECENZOVALI: prof. RNDr. Jozef Džurina, CSc.
doc. RNDr. Miriam Andrejiová, PhD.

1. vydanie

Za odbornú stránku učebného textu zodpovedajú autori.

Rukopis neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.

© Blanka Baculíková, Anna Grinčová

ISBN 978-80-553-1501-0
OBSAH
ÚVOD 3

1 FUNKCIA
1.1 DEFINIČNÝ OBOR FUNKCIE 4
1.2 INVERZNÁ FUNKCIA 9
1.3 PÁRNOSŤ A NEPÁRNOSŤ FUNKCIE 12

2 LIMITA FUNKCIE
2.1 VÝPOČET LIMITY FUNKCIE 14
2.2 VÝPOČET LIMITY POSTUPNOSTI 18

3 DERIVÁCIA FUNKCIE
3.1 VÝPOČET DERIVÁCIE FUNKCIE 22
3.2 GEOMETRICKÝ VÝZNAM DERIVÁCIE 27
3.3 L´HOSPITALOVO PRAVIDLO 31
3.4 TAYLOROV POLYNÓM 35

4 PRIEBEH FUNKCIE
4.1 VYŠETROVANIE PRIEBEHU FUNKCIE 37

5 MNOŽINY
5.1 KOMPLEXNÉ ČÍSLA 52

6 MATICE A DETERMINANTY
6.1 OPERÁCIE S MATICAMI 58
6.2 DETERMINANT 62
6.3 INVERZNÁ MATICA 66

7 SÚSTAVY LINEÁRNYCH ROVNÍC

7.1 GAUSSOVA ELIMINAČNÁ METÓDA 70
7.2 CRAMEROVO PRAVIDLO 77

POUŽITÁ LITERATÚRA 81
FEI 3

ÚVOD

Táto učebná pomôcka je určená pre študentov prvého ročníka bakalárskej formy štúdia
Fakulty elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach (FEI TU), ale môže
poslúžiť aj študentom iných fakúlt.

Učebnica je rozdelená do siedmich kapitol, ktoré obsahujú základné teoretické poznatky

potrebné k riešeniu príkladov, vzorové riešené aj neriešené úlohy k učivu preberanému
v predmete Matematika I.

Cieľom tejto učebnej pomôcky nebolo podať ucelený teoretický prehľad riešenej
problematiky v predmete Matematika I, preto je vhodné kombinovať používanie tejto učebnice
s voľne dostupnými e-learningovými materiálmi Katedry matematiky a teoretickej informatiky
FEI TU.

Na záver ďakujeme prof. RNDr. Jozefovi Džurinovi, CSc. a doc. RNDr. Miriam
Andrejiovej, PhD. za starostlivé prečítanie rukopisu a za cenné pripomienky, ktorými prispeli k
zlepšeniu textu tejto učebnice.

Autorky
4 MATEMATIKA I

1 FUNKCIA
1.1 Definičný obor funkcie
Pri hľadaní definičného oboru funkcie je potrebné najčastejšie vziať do úvahy, že:
• menovateľ zlomku sa nesmie rovnať nule,
• výraz pod párnou odmocninou musí byť nezáporný,
• logaritmická funkcia je definovaná len pre kladný argument,
ak a > 1 , potom log a x ≥ 0 práve vtedy, ak x ≥ 1 ,
ak 0 < a <1, potom log a x ≥ 0 práve vtedy, ak 0 < x ≤ 1 ,
• funkcie y = arcsin x a y = arccos x sú definované pre − 1 ≤ x ≤ 1 .

x +1
Príklad 1 Nájdime definičný obor funkcie f: y = .
x − 5x + 6
2

Riešenie: Keďže výraz v menovateli musí byť rôzny od nuly, platí

x 2 − 5x + 6 ≠ 0
( x − 2)( x − 3) ≠ 0
x≠2∧ x≠3
Odtiaľ vyplýva, že D( f ) = (−∞,2) ∪ (2,3) ∪ (3, ∞) alebo D( f ) = R − {2,3}.

Príklad 2 Nájdime definičný obor funkcie f: y = 2 − x − x 2 .

Riešenie: Výraz pod druhou odmocninou musí byť nezáporný, potom platí
2 − x − x2 ≥ 0
x2 + x − 2 ≤ 0
( x + 2)( x − 1) ≤ 0

Definičný obor funkcie je D( f ) = − 2,1 .

Príklad 3 Nájdime definičný obor funkcie f: y = ln(4 x − 8) .

Riešenie: Logaritmus je definovaný len pre kladné čísla, preto musí byť
4x − 8 > 0
x>2

Definičný obor funkcie je D( f ) = (2, ∞) .

FEI 5

ex
Príklad 4 Nájdime definičný obor funkcie f: y = .
x−2

Riešenie: Z podmienky, že menovateľ sa nesmie rovnať nule platí

x−2 ≠0
a z podmienky, že výraz po párnou odmocninou môže byť len nezáporný platí
x−2≥0.
Z obidvoch podmienok vyplýva
x > 2.

Definičný obor funkcie je D( f ) = (2, ∞) .

Príklad 5 Nájdime definičný obor funkcie f: y = log 5 (3 x + 2) .

Riešenie: Z podmienok pre výraz pod párnou odmocninou a pre argument logaritmu pri
základe a = 5 vyplývajú tieto nerovnice
log 5 (3 x + 2) ≥ 0 ⇔ 3 x + 2 ≥ 1
1
x≥− .
3

Definičný obor funkcie je D( f ) = − , ∞ ) .

1
3

Príklad 6 Nájdime definičný obor funkcie f: y = log 1 (3 x + 2) .

2

Riešenie: Z podmienok pre výraz pod párnou odmocninou a pre argument logaritmu pri
1
základe a = vyplývajú tieto nerovnice
2

log 1 (3 x + 2) ≥ 0 ⇔ 0 < 3x + 2 ≤ 1
2
Riešime sústavu nerovníc
3x + 2 > 0 ∧ 3x + 2 ≤ 1
2 1
x>− ∧ x≤− ,
3 3
 2 1
potom definičný obor funkcie je D ( f ) =  − , − .
 3 3

2x − 5
Príklad 7 Nájdime definičný obor funkcie f: y = arcsin .
4

Riešenie: Funkcia y = arcsin t je definovaná pre t na intervale − 1,1 , preto

2x − 5
−1 ≤ ≤1
4
6 MATEMATIKA I

1 9
≤x≤ .
2 2

Definičný obor funkcie je D( f ) =

1 9
, .
2 2

−2
Príklad 8 Nájdime definičný obor funkcie f: y = 25 − x − 3 log .
x

Riešenie: Výraz pod druhou odmocninou musí byť nezáporný a súčasne výraz pod
logaritmom musí byť kladný, teda platí
−2
25 − x ≥ 0 ∧ >0
x ,
x ≤ 25 ∧ x<0
prienik týchto intervalov je definičný obor D( f ) = (− ∞,0) .

V úlohách 1 – 62 nájdite definičné obory funkcií:

Výsledky:

2+ x
1. f :y= R − {2}
x−2
R − {2, 3}
1
2. f :y= 2
x − 5x + 6
x 2 − 3x + 2
3. f :y= 2 R − {1}
x − 2x + 1
4. f : y = x+3 − 3, ∞ )
5. f : y = x2 − x − 2 (− ∞, − 1 ∪ 2, ∞ )
6. f : y = 2 + x − x2 − 1,2
x +1
7. f :y= (1, ∞ )
x −1
8. f :y=
x
(− ∞,−3) ∪ (− 2, ∞ )
x2 + 5x + 6
x−4
9. f :y= (− ∞,−1) ∪ (2, ∞ )
x2 − x − 2

10. f :y=
3
(4, ∞ )
x−4
x−3
11. f :y= (− ∞,−4) ∪ 3, ∞ )
x+4
x2 − 1
12. f :y= (− ∞,−2) ∪ 1, ∞ )
x 2 + 3x + 2
FEI 7

x2 − 1
13. f :y= (− ∞, − 1 ∪ 1, 2) ∪ (3, ∞ )
x2 − 5x + 6
14. f : y = x 2 − 3x + 2 +
1
(− 1,1 ∪ 2, 3)
3 + 2 x − x2
15. f : y = ln( x − 5) (5, ∞ )
16. f : y = ln( x + 4 x)
2
(− ∞,−4) ∪ (0, ∞ )
17. f : y = log
1
(1, ∞ )
x −1
18. f : y = log 1
1
(2, ∞ )
2
x−2

R − {2}
2
19. f : y = log3
x − 4x + 4 2

1+ x
20. f : y = ln (− 1,1)
1− x
21. f : y = log 4 x 2 − x − 2 (− ∞,−1) ∪ (2, ∞ )
22. f : y = log 1 2 − x − x 2 (− 2,1)
4

23. f : y = log 2
3
(3, 6
x−3

∪ (3, ∞ )
3x 3
24. f : y = log 2  − ∞, −
x−3  2
25. f : y = log 1 ( x 2 − 2 x + 1) 0,1) ∪ (1, 2
3

2x − 1
26. f : y = log 1 (− ∞, − 6 1 
∪  , ∞
3
5 + 3x 2 
27. f : y = x 2 − 7 x + 12 R
2x + 3
28. f :y= R − {6}
x−6
x5
29. f :y= R − {± 1}
x2 − 1

R − {0}
1
30. f :y=
x3
31. f : y = log 3x − 6 R − {2}
x
32. f :y= e +1
x R − {− 1}
33. f :y=2 x 2 +5x +6
(− ∞, − 3 ∪ − 2, ∞ )
34. f : y = 10ln( x − 4) (4, ∞ )
8 MATEMATIKA I

24 x + 2
35. f :y= R
32 x +1
1 − 2x 3 5
36. f : y = arcsin − ,
4 2 2
37. f : y = arcsin( x 2 − 3) − 2,− 2 ∪ 2 ,2
3x + 2 2
38. f : y = arccos − 2,
4 3
2x 1
39. f : y = arccos − ,1
1+ x 3
x −1
40. f : y = arctg R
6
x−2
41. f : y = arccotg (− ∞,−3) ∪ 2, ∞ )
x+3
x
42. f : y = arcsin (log ) 1,100
10
3 
 ,2  ∪ (2, ∞ )
1
43. f : y = x +3 − log(2 x − 3)
x−2 2 
3 5 5
 ,  ∪  , ∞)
1
44. f : y = x +5 + ln(2 x − 3)
2x − 5 2 2 2
3 − 2x
45. f : y = 3 − x + arcsin − 1,3
5
46. f : y = sin x + 4 9 − x 2 0,3
x−3
47. f :y=3 + 4 − x2 (− 2, 2
x+2
x−3
48. f :y=3 − 3 log( x 2 + 4 x + 4) R - {- 2}
x+2
49. f : y = log12 (2 x + 6) + x 2 − 4 x + 3 (− 3,1 ∪ 3, ∞ )

50. f :y=
ln x
+ 6x − x2 − 9 {}
x−3
51. f : y = log( x − 4 + 6 − x ) 4,6

52. f : y = log(1 − log( x 2 − 5 x + 16)) (2,3)

1 π  π π π
53. f :y= + tg x − 4 − x 2 − 2, −  ∪  − ,  ∪  , 2
π 2  2 2 2
arctg( x − )
2
x −1
54. f : y = arcsin + log( x + 2) 0, ∞ )
x +1
x−4
55. f : y = ln( x 2 − 4 x + 3) + arccos (3, 6
2
FEI 9

 20
, − 3) ∪  4,
3x 20
56. f : y = ln( x 2 − x − 12) + 2 arcsin −
20 3  3
x 11
57. f :y= − arccos (3 x + 10) − , −3
2x + 8 3
x2 − x − 2 1 − 2x 5
58. f :y= + arcsin 2,
ln x 4 2
ln(3 x + 21)
59. f :y= 3 (− 7,0) ∪ (0,1) ∪ (1,2) ∪ (2, ∞ )
x − 3x 2 + 2 x
ln(3 − 2 x)   3
60. f :y=  − ∞, − 5) ∪ 1, 
x2 + 4x − 5   2
ln x − 5
61. f :y= (0,2) ∪ (3, ∞ )
x2 − 5x + 6
x2 + 4x − 5   3
62. f :y= + arctg(e x + 2)  − ∞, − 5 ∪ 1, 
ln(3 − 2 x)   2

1.2 Inverzná funkcia

Algoritmus hľadania inverznej funkcie y −1 = f −1 ( x ) k funkcii y = f ( x ) je takýto:

• zistíme, na akom intervale je funkcia f prostá, teda kde k nej inverzná funkcia
f −1 existuje,
• vymeníme x za y a naopak,
• vyjadríme y pomocou x .

Príklad 1 K funkcii f : y = 2 ln( x + 5) nájdime inverznú funkciu.

Riešenie: Funkcia f je prostá na celom svojom definičnom obore D( f ) = (−5, ∞) , preto

k nej existuje inverzná funkcia na celom definičnom obore.
y = 2 ln( x + 5) ,
vymeníme navzájom x a y
x = 2 ln( y + 5) ,
osamostatníme výraz obsahujúci y ,
x
= ln( y + 5) ,
2
aby sme vyjadrili y , použijeme inverznú funkciu k logaritmickej funkcii, exponenciálnu funkciu
x
e2 = y + 5
x
y= e 2 −5
x
Inverzná funkcia k f je f −1 : y = e 2 − 5.
10 MATEMATIKA I

2x − 3
Príklad 2 K funkcii f : y = 3 + 5 arccos nájdime inverznú funkciu.
5

Riešenie: Funkcia f je prostá na celom svojom definičnom obore D( f ) = − 1,4 , preto

k nej môžeme hľadať na celom definičnom obore inverznú funkciu.
2x − 3
y = 3 + 5 arccos ,
5
vymeníme navzájom x a y
2y − 3
x = 3 + 5 arccos ,
5
osamostatníme výraz obsahujúci y ,
x−3 2y − 3
= arccos ,
5 5
,
aby sme vyjadrili y , použijeme inverznú funkciu k funkcii y = arccos x
x − 3 2y − 3
cos =
5 5
x −3
3 + 5 cos
y= 5
2

x−3
3 + 5 cos
Inverzná funkcia k f je f −1 : y = 5 .
2

4x − 2
Príklad 3 K funkcii f : y = nájdime inverznú funkciu.
12 − 3 ⋅ 4 x

Riešenie: Funkcia f je prostá na intervale (−∞,1) a na intervale (1, ∞) , preto k nej môžeme
hľadať inverznú funkciu len na jednotlivých zúženiach definičného oboru.
4x − 2
y= ,
12 − 3 ⋅ 4 x
vymeníme navzájom x a y
4y − 2
x= ,
12 − 3 ⋅ 4 y
osamostatníme výraz obsahujúci y ,
12 x + 2
4y = ,
3x + 1

aby sme vyjadrili y , použijeme inverznú funkciu k funkcii y = 4 x

 12 x + 2 
y = log 4  .
 3x + 1 
FEI 11

 12 x + 2 
Inverzná funkcia k f je f −1 : y = log 4  .
 3x + 1 

V úlohách 1 – 23 nájdite k daným funkciám inverzné funkcie:

Výsledky:

1− x 1− x
1. f :y= f −1 =
1+ x 1+ x
3x − 1 5x + 1
2. f :y= f −1 =
4x + 5 3 − 4x
2x − 2
3. f : y = log 2 (2 x + 2) f −1 =
2
3 − 2x 3 − 4x
4. f :y= f −1 = log 2
4 + 2x x +1
2 .5 x − 4 4 + 2x
5. f :y= f −1 = log5
3 .5 x + 2 2 − 3x
 x

6. f : y = 7 log(2 − 2 x ) f = log 2  2 − 10 
−1 7

 
3− x
2 cos  −1
 3x + 1  −1  2 
7. f : y = 3 − 2 arccos   f =
 2  3
1
8. f : y = 5 + 4 + e5 x f −1 = ln( x 2 − 10 x + 21)
5
x −1 1 + arcsin( x − 1)
9. f : y = 1 + sin f −1 =
x +1 1 − arcsin( x − 1)
10. f : y = 32 − arccotg x f −1 = cotg( 2 − log 3 x)
x+2
−1
11. f :y= ln e 2 f = 2x − 2
x−2
1 + 3 tg
2x − 1
12. f : y = 2 + 7arctg f −1 = 7
3 2
1 + arcsin x
13. f : y = sin (2 x − 1) f −1 =
2
x −1
14. f : y = 1 + arcsin f −1 = 1 + 2 sin( x − 1)
2
15. f : y = 2 + 3x f −1 = log3 ( x 2 − 2)
x
16. f : y = cos f −1 = 3 arccos x
3
x−4
17. f : y = 1 − arccotg f −1 = 4 + 2 cotg(1 − x)
2
18. f : y = 3cos x f −1 = arccos(log3 x)
12 MATEMATIKA I

x
log 2 x
19. f :y= 2 +1
x f −1 =
1 − log 2 x
x −3
1 + cos
−1 4
20. f : y = 3 + 4 arccos (2 x − 1) f =
2
1 − ex
21. f : y = ln(1 − 2 x) f −1 =
2
22. f : y = 31+ ln x −1
f −1 = 1 + e 2(log 3 x −1)
3 3
x −1  2x 
23. f :y= f = 
2−3 x 1+ x 

1.3 Párnosť a nepárnosť funkcie

• Funkciu y = f ( x ) nazývame párnou, ak pre každé x aj − x z jej D( f ) platí f (− x ) = f ( x ) .

• Funkciu y = f ( x ) nazývame nepárnou, ak pre každé x aj − x z jej D( f ) platí
f (− x ) = − f ( x ) .
• Funkcia, ktorá nespĺňa ani jednu z prechádzajúcich vlastností nie je ani párna ani nepárna.
• Graf párnej funkcie je osovo súmerný podľa o y (napr. y = x 2 , y = cos x, y = x , ... ).
• Graf nepárnej funkcie je stredovo súmerný podľa bodu O = [0,0] (napr.
y = x, y = sin x, y = arcsin x, y = tg x, ... ).

sin x
Príklad 1 Vyšetrime párnosť, resp. nepárnosť funkcie f : y = .
x

Riešenie: D( f ) = (− ∞,0) ∪ (0, ∞ ) a pre každé x aj − x z D( f ) je

sin (− x ) − sin x sin x
f (− x ) = = = = f (x ) .
−x −x x
Pretože f (− x ) = f ( x ) , funkcia je párna.

2x + 1
Príklad 2 Vyšetrime párnosť, resp. nepárnosť funkcie f : y = .
2x − 1

Riešenie: D( f ) = (−∞,0) ∪ (0, ∞) a pre každé x aj − x z D( f ) je

1 1 + 2x
−x + 1
2 + 1 2x 1 + 2x 2x + 1
f (− x ) = − x = − f (x ) .
x
= = 2 x = = −
2 −1 1 −1 1− 2 1 − 2x 2x − 1
2x 2x
Pretože f (− x ) = − f ( x ) , funkcia je nepárna.

Príklad 3 Vyšetrime párnosť, resp. nepárnosť funkcie f : y = 3sin x .

Riešenie: D( f ) = R a pre každé x aj − x z D( f ) je

FEI 13

f (− x ) = 3sin (− x ) = 3− sin x = ≠ ± f (x ) .
1
sin x
3

Pretože f (− x ) ≠ ± f ( x ) , funkcia nie je ani párna ani nepárna.

x2
Príklad 4 Vyšetrime párnosť, resp. nepárnosť funkcie f : y = .
x −1

Riešenie: D( f ) = R − {1} a preto neplatí, že pre každé x je aj − x z D( f ) funkcie.

Napríklad, k číslu x = −1 , ktoré patrí do definičného oboru funkcie, neexistuje číslo opačné,
čiže číslo x = 1 , ktoré by tiež patrilo do definičného oboru funkcie. Na základe toho je zrejmé, že
nie je splnená nutná podmienka pre to, aby mohla byť funkcia párna alebo nepárna.
x2
Teda funkcia, funkcia f : y = nie je ani párna ani nepárna.
x −1

V úlohách 1 – 16 vyšetrite párnosť, resp. nepárnosť funkcií na intervaloch, kde je funkcia prostá

Výsledky:

1. f : y = x5 − x nepárna
x−2
2. f :y= ani párna ani nepárna
x+2
3. f : y = sin x + cos x ani párna ani nepárna
cos x
4. f :y= nepárna
x
2− x
5. f : y = log nepárna
2+ x
6. f : y = cos x − sin 2 x
2
párna

7. f : y = x 2 + sin x 2 párna
8. f : y = 2 sin x cos x nepárna
1 − cos 2 x
9. f :y= párna
2
10. f : y = x log x nepárna
11. f : y = 5 x + cos x ani párna ani nepárna
12. f : y = x − cos x
2 2
párna
13. f : y = cos(π − x) párna
14. f : y = sin(π + x) nepárna
1 1
15. f :y= . cos nepárna
x x
16. f : y = x + sin x nepárna
14 MATEMATIKA I

2 LIMITA FUNKCIE

2.1 Výpočet limity funkcie

Pri počítaní limít postupujeme takto:
• zistíme typ neurčitosti (typ limity),
• vhodnou úpravou odstránime neurčitosť,
• dosadením limitu vypočítame.

x2 − 5x + 6
Príklad 1 Vypočítajme lim 2 .
x → 2 x − 12 x + 20

0
Riešenie: Po dosadení x = 2 do funkcie zistíme, že sa jedná o neurčitosť typu , to
0
znamená, že číslo x = 2 je koreňom polynómu v čitateli aj v menovateli. V takomto prípade
predelíme aj čitateľa aj menovateľa výrazom ( x − 2) , potom
x 2 − 5x + 6 ( x − 2)( x − 3) x − 3 −1 1
lim 2 = lim = lim = = .
x →2 x − 12 x + 20 x →2 ( x − 2)( x − 3) x → 2 x − 10 −8 8

x
Príklad 2 Vypočítajme lim .
x →0 1 + 3x − 1

0
Riešenie: Po dosadení x = 0 do funkcie zistíme, že sa jedná o neurčitosť typu , ale pri
0
počítaní takejto limity je vhodná úprava tzv. rozšírenie „vhodnou jednotkou“, v našom prípade
1 + 3x + 1
v tvare . Táto úprava využitím vzťahu ( a − b)( a + b) = a 2 − b2 odstráni odmocninu
1 + 3x + 1
v menovateli.
x 1 + 3x + 1 x ⋅ ( 1 + 3 x + 1) 1 + 3x + 1 2
lim ⋅ = lim = lim = .
x →0 1 + 3x − 1 1 + 3x + 1 x →0 3x x →0 3 3

1 − cos x
Príklad 3 Vypočítajme lim .
x →0 x2

Riešenie: V prípadoch, keď počítame limitu funkcie, v ktorej vystupuje goniometrická

0 sin x
funkcia a typ neurčitosti , využijeme zväčša vzorec lim =1.
0 x →0 x
Našou úlohou je funkciu najprv vhodne upraviť (rozšíriť „vhodnou jednotkou“), aby sme mohli
uvedený vzorec použiť.
FEI 15

1 − cos x 1 + cos x 1 − cos 2 x

2
sin 2 x  sin x  1
lim ⋅ = lim 2 = lim 2 = lim   ⋅ lim =
x →0 x 2
1 + cos x x → 0 x (1 + cos x) x → 0 x (1 + cos x) x → 0
 x  x → 0 1 + cos x
1 1
= 1⋅ =
2 2
2x2 − 5
Príklad 4 Vypočítajme lim 2 .
x →∞ 3x + 6 x + 2

∞
Riešenie: Počítame limitu neurčitosti typu, kde sa najčastejšie využíva úprava „delenie
∞
čitateľa aj menovateľa x -om s najvyššou mocninou menovateľa“.
V tomto prípade je v menovateli najvyššou mocninou x 2 . Preto
5
2− 2
2x − 5
2
x 2−0 2
lim 2 = lim = = .
3+ + 2 3+ 0+ 0 3
x →∞ 3x + 6 x + 2 x →∞ 6 2
x x

2x2 − 5
Príklad 5 Vypočítajme lim .
x →∞ 3x 4 + 6 x + 2

Riešenie: Postupujeme podobne ako v predchádzajúcom príklade, ale čitateľa a menovateľa

funkcie delíme x 4 .
2 5
− 4
2x − 5
2 2 0−0
lim 4 = lim x x = = 0.
x →∞ 3x + 6 x + 2 x →∞ 6 2 3+ 0+ 0
3+ 3 + 4
x x

2 x 6 + 10 x 2 + 5
Príklad 6 Vypočítajme lim .
x →∞ 100 x 3 − 2

Riešenie: Tak, ako v oboch predchádzajúcich príkladoch, aj tu riešime limitu funkcie

∞
s neurčitosťou , ale čitateľa a menovateľa funkcie delíme x3 .
∞
10 5
2 x3 + + 3
2 x 6 + 10 x 2 + 5 x x = ∞ +0+0 = ∞.
lim = lim
x →∞ 100 x − 2
3 x →∞ 2
100 − 3 100 − 0
x

Príklad 7 Vypočítajme lim x ⋅ ( x 2 + 1 − x ) .

x →∞

Riešenie: Pri limite s neurčitosťou typu ∞ − ∞ funkciu rozšírime „vhodnou jednotkou“,

x2 + 1 + x
teraz v tvare a potom počítame podobným postupom ako v Príkladoch 4, 5, 6.
x2 + 1 + x
16 MATEMATIKA I

x2 + 1 + x x ⋅ ( x2 + 1 − x) x 1
lim x ⋅ ( x 2 + 1 − x ) ⋅ = lim = lim = lim =
x →∞ x2 + 1 + x x →∞ x2 + 1 + x x →∞ x2 + 1 + x x →∞ x2 + 1
+1
x2
1 1 1 1
= lim = lim = = .
x →∞
x2 + 1 x →∞ 1 1+ 0 +1 2
+1 1+ 2 +1
x2 x

V úlohách 1 – 36 vypočítajte limity funkcií:

Výsledky:
x +52
1. lim 9
x→2 x2 − 3

 x3 − 3x + 1  3
2. lim  + 1
x →0
 x − 4  4
x2 − 4
3. lim 4
x→2 x − 2

x2 − 2 x + 1
4. lim 0
x →1 x3 − x
x2 − 3
5. lim 4 0
x→ 3 x + x + 1
2

x2 − 4 x + 3
6. lim 2 −2
x → 3 x − 7 x + 12

x2 −1 1
7. lim −
x → −1 x 2 + 6 x + 5 2
x2 + 2 x − 8 3
8. lim 2
x → 2 x + 4 x − 12 4
x3 + 3x 2 + 2 x 2
9. lim −
x → −2 x 2 − x − 6 5
( x − 1) 2 − x 1
10. lim
x →1 x2 − 1 2
 1 3 
11. lim  −  −1
x →1−  1 − x 1 − x3 
2+ x − 2 2
12. lim
x →0 x 4
6+ x −2 1
13. lim
x → −2 x+2 4
1 + x2 − 1
14. lim 0
x →0 x
x −1 − 2 1
15. lim
x →5 x−5 4
FEI 17

3− 5+ x 1
16. lim −
x→4 1 − 5 − x 3
x2 − x
17. lim 3
x →1 x −1
sin 3 x
18. lim 3
x →0 x
tg 5 x
19. lim 5
x →0 x
sin 2 x 2
20. lim
x → 0 sin 3 x 3
sin 4 x + sin 7 x 11
21. lim
x →0 sin 3 x 3
tg 2 x 2
22. lim
x → 0 sin 5 x 5
tg5 x 5
23. lim
x → 0 tg 6 x 6
1 − cos 2 x
24. lim 2
x → 0 x. sin x

25. lim xcotgx 1

x →0

 1 1 
26. lim  −  0
x → 0 sin x tg x 
cos x − cos3 x
27. lim 1
x →0 x2
sin x − cos x 2
28. lim −
x→
π 1 − tg x 2
4

x3 + x
29. lim 0
x →∞ x 4 − 3x 2 + 1

2x4 − 5x
30. lim ∞
x → ∞ 10 x 2 − 3 x + 1

x2 −1 1
31. lim 2
x →∞ 2 x + 1 2
1 + x − 3x3
32. lim −1
x →∞ 1 + x 2 + 3x3

 x3 
33. lim  2 − x  0
x →∞ x + 1
 
34. lim ( x − 2 − x ) 0
x →∞

35. lim ( x 2 + 1 − x 2 − 1) 0
x →∞
5
36. lim ( x 2 − 2 x − 1 − x 2 − 7 x + 3 )
x →∞ 2
18 MATEMATIKA I

2.2 Výpočet limity postupnosti

∞
Pri limitách postupnosti sa najčastejšie stretávame s neurčitosťami typu , ∞ − ∞, 1∞ , ktoré
∞
počítame analogicky ako pri limite funkcie.

4n 3 + 2 n 2 − 1
Príklad 1 Vypočítajme lim .
n → ∞ 3n 3 − 5n + 2

∞
Riešenie: Jedná sa o neurčitosť typu
, v tomto prípade postupujeme tak ako pri limite
∞
funkcie, čiže čitateľa a menovateľa predelíme n k , kde k je najväčší mocniteľ menovateľa.

2 1
− 3 4+
4n + 2n − 1
3 2
n n = 4+0−0 = 4 .
lim 3 = lim
3− 2 + 3 3−0+ 0 3
n → ∞ 3n − 5n + 2 n →∞ 5 2
n n

Príklad 2 Vypočítajme lim ( n 2 + 2n − 1 − n 2 + 2 ) .

n→∞

Riešenie: Táto limita je typu ∞ − ∞ a znova postupujeme podobne ako pri limite funkcie
s touto neurčitosťou, teda výraz rozšírime „vhodnou jednotkou“, potom dostaneme neurčitosť
∞
typu a ďalej postupujeme tak ako v predchádzajúcom príklade.
∞

n 2 + 2n − 1 + n 2 + 2 2n − 3
lim ( n 2 + 2n − 1 − n 2 + 2 ) ⋅ = lim =
n→∞ n + 2n − 1 + n + 2
2 2 n→∞ n + 2n − 1 + n + 2
2 2

3
2−
n 2−0
= lim = =1
n →∞ 2 1 2 1+ 0 − 0 + 1+ 0
1+ − 2 + 1+ 2
n n n

4n −3
 3n + 1 
Príklad 3 Vypočítajme lim   .
n → ∞ 3n − 2 

Riešenie: Po dosadení zistíme, že táto limita je typu 1∞ . Pri počítaní takýchto limít je
x
 1
dôležité poznať vzťah lim 1 ±  = e ±1 .
x → ∞ x
Našou úlohou je teda upraviť výraz v limite tak, aby sme mohli použiť uvedený vzorec.
4n −3
 
4n −3 4n −3 4n −3  1 
 3n + 1   3n − 2 + 3   3n − 2 3 
lim   = lim   = lim  +  = lim 1 +  =
n → ∞ 3n − 2  n → ∞ 3n − 2  n → ∞ 3n − 2 3n − 2  n → ∞ 3n − 2 
 
 3 
FEI 19

3
3n − 2 3 3n − 2 3n − 2 ⋅( 4 n −3)
⋅ ⋅( 4 n −3 )  
  3 3 n −2
  3

   3⋅( 4 n −3 )
= lim1 +
1  
= lim 1 +
1   lim
= e n →∞ 3n − 2
= e4 .
n →∞  3n − 2  n →∞  3n − 2  
    
 3   3  

( n + 3)!+( n + 4)!
Príklad 4 Vypočítajme lim .
n→∞ ( n + 5)!

Riešenie: Najprv potrebujeme výraz v čitateli a menovateli upraviť tak, aby sme odstránili
faktoriály. Väčšie výrazy s faktoriálom upravíme pomocou menších výrazov, ktoré budeme
vyberať pred zátvorku, aby sme ich mohli krátiť.

(n + 3)!+ ( n + 4)! ( n + 3)!+ ( n + 4)( n + 3)! ( n + 3)!( n + 5)

lim = lim = lim =
n→∞ (n + 5)! n → ∞ ( n + 5) ⋅ ( n + 4)( n + 3)! n → ∞ ( n + 3)! ( n + 5)( n + 4)
( n + 5) 1
lim = lim = 0.
n → ∞ ( n + 5)( n + 4) n →∞ n + 4

1+ 2 + 3 +L+ n
Príklad 5 Vypočítajme lim .
n→∞ n2

Riešenie: V tomto prípade je nutné použiť najprv vzorec pre súčet n členov aritmetickej
n ( a1 + an )
postupnosti sn = .
2
n(1 + n ) 1
1+
1+ 2 + 3+L+ n 2 n 2
+ n n = 1+ 0 = 1 .
lim 2
= lim 2
= lim 2
= lim
n→∞ n n→∞ n n → ∞ 2n n→∞ 2 2 2

Príklad 6 Vypočítajme lim n [ln(n − 2) − ln(n + 1)] .

n →∞

Riešenie: S využitím vzťahov, ktoré platia pre logaritmy upravíme výraz pod limitou
a dostaneme sa k neurčitosti typu 1∞ , s ktorou sme sa stretli v Príklade 3.

 n−2 
[ ]
n n
n−2
lim n [ln(n − 2) − ln(n + 1)] = lim ln  = ln  lim 
−3
  = ln e = −3 .
n →∞ n →∞  n + 1  n → ∞ n + 1  
 

V úlohách 1 – 40 vypočítajte limity postupností:

Výsledky:
 3 
1. lim  2 −  2
n → ∞ 5n 
20 MATEMATIKA I

(n + 1)( n + 2)( n + 3)
2. lim 0
n→∞ n4 − 1
3. lim n 2 + 3 4
n→∞
10
 2
4. lim 1 +  1
n → ∞ n
2n + 5 2
5. lim
n → ∞ 3n − 1 3
( n + 1) 2 1
6. lim
n → ∞ 2n 2 2
4 n 2 − 5n + 2
7. lim 2
n →∞ 2n 2 + 3
3
n3 + 2n − 1 1
8. lim
n →∞ 3n + 2 3
n2 + n
3
9. lim 0
n →∞ n + 1

3n 4 − 7 n 2 + 10
10. lim ∞
n →∞ n −1
n5 + 1
11. lim ∞
n →∞
n3 − n + 2
3
2 −3 n
12. lim 0
n →∞ n
2 n2 + 1 − n2 − 1
13. lim 1
n→∞ n
n
14. lim 3n 1
n →∞

15. lim n n3 1
n →∞
3n +1
16. lim 4 n−5
6 2
n →∞
2 n 2 −1

17. lim 3 n 2 +1 9
n→∞
n 1
18. lim log log
n →∞ 2n − 3 2
3n 2 + 1
19. lim ln 2 0
n →∞ 3n − 1
n
20. lim log 2 ∞
n →∞ 3
n
 2 
21. lim 1 +  e2
n → ∞ n +3
FEI 21

n −1
 3 
22. lim 1 −  e −3
n → ∞ n +1
2n
 1 
23. lim 1 −  e −1
n → ∞ 2n + 2 
n
 n +1 
24. lim   e −1
n → ∞ n + 2 
n
 n −1
25. lim   e−2
n → ∞ n + 1 
n −1
n+2
26. lim   e
n → ∞ n + 1 

n 2 +1
 n2 −1 
27. lim  2  e −1
n →∞
 n 
n
 n − 3 2 1
28. lim  
n → ∞ n − 2  e
n
 n+5 
29. lim   0
n → ∞  2n − 1 
n −1
 2n − 3 
30. lim   0
n → ∞ 4 n − 3 
n
 3n + 2 
31. lim   ∞
n → ∞  2n 
n +1
 4n 2 − 5  3
32. lim  2  ∞
n → ∞ 2n − 1 
 
33. lim ( n + 1 − n ) 0
n→∞
1
34. lim n. ( n + 1 − n )
n→∞ 2
35. lim n[ln n − ln(n + 1)] −1
n→∞
36. lim n[ln(n + 2) − ln(n + 1)] 1
n →∞
37. lim n[ln(n − 1) − ln n ] −1
n→∞
n!
38. lim 0
n → ∞ ( n + 1)!− n !
(n + 2)! + ( n + 1)!
39. lim 0
n→∞ ( n + 3)!
(n + 2)! + ( n + 1)!
40. lim 1
n → ∞ ( n + 2) !−( n + 1) !
22 MATEMATIKA I

3 DERIVÁCIA FUNKCIE

3.1 Výpočet derivácie funkcie

Nech funkcie f ( x ) a g ( x ) majú v bode x0 derivácie f ′( x0 ) a g ′( x0 ) , nech c ∈ R . Potom

f
funkcie cf , f + g , fg a ak g ( x0 ) ≠ 0 , tak aj funkcia majú derivácie v bode x0 pre ktoré
g
platí:
• (cf )′( x0 ) = cf ′( x0 ) ,

• ( f + g )′( x0 ) = f ′( x0 ) + g ′( x0 ) ,

• ( fg )′( x0 ) = f ′( x0 ) g ( x0 ) + f ( x0 ) g ′( x0 ) ,
′
f  f ′( x0 ) g ( x0 ) − f ( x0 ) g ′( x0 )
•   ( x0 ) = .
g [g ( x0 )]2

Základné vzorce pre výpočet derivácie platné na množine, kde derivácie existujú:

( c )′ = 0 , c ∈ R (cotg x)′ =
−1
sin 2 x
( x a )′ = a x a−1
1
(arcsin x)′ =
(a x )′ = a x ln a , a > 0, a ≠ 1 1 − x2

(e x )′ = e x −1
(arccos x)′ =
1 − x2
1
(log a x)′ = , a > 0, a ≠ 1
x ln a 1
(arctg x)′ =
1 + x2
1
(ln x)′ = , x ∈ (0, ∞ )
x −1
(arccotg x)′ =
(sin x)′ = cos x 1 + x2

(cos x)′ = − sin x [ f (g (x ))] ′= f ′(g (x )) ⋅ g ′(x )

(tg x)′ =
1
cos 2 x
[ f (x) ( ) ]′= [e ( )
g x g x ⋅ln f ( x )
]′
FEI 23

7
Príklad 1 Vypočítajme deriváciu funkcie f ( x ) = x + 5
x3 −2.

Riešenie:
7 4
7 3 −1
f ′( x ) = 5 ⋅ x5−1 +
7 7
⋅ x − 0 = 5x4 + x 3 = 5x4 + 3 x4 .
3 3 3

Príklad 2 Vypočítajme deriváciu funkcie f ( x ) = 3 x + e x + 5 ⋅ 4 x − log 2 x .

Riešenie:

1 2
−1 1 −
f ′( x ) = ⋅ x 3 + e x + 5 ⋅ 4 x ⋅ ln 4 −
1 1 1
= x 3 + e x + 5 ⋅ 4 x ⋅ ln 4 − =
3 x ln 2 3 x ln 2
1 1
= + e x + 5 ⋅ 4 x ⋅ ln 4 − .
3 2 x ln 2
3 x

Príklad 3 Vypočítajme deriváciu funkcie f ( x ) = e x ⋅ sin x .

Riešenie: Funkcia f je v tvare súčinu

f ′(x ) = ( e x )′ ⋅ sin x + e x ⋅ (sin x )′ = e x sin x + e x cos x = e x (sin x + cos x ) .

Vypočítajme deriváciu funkcie f ( x ) =

arctg x
Príklad 4 .
x

Riešenie: Funkcia f je v tvare podielu

1
′ ′ ⋅ x − arctg x ⋅ 1
(arctg x) ⋅ x − arctg x ⋅ ( x ) 1 + x 2 x − (1 + x 2 ) ⋅ arctg x
f (x ) =
′ = = .
x2 x2 x 2 ⋅ (1 + x 2 )

Príklad 5 Vypočítajme deriváciu funkcie f ( x ) = x 2 + 1 .

( )
1
Riešenie: Funkciu vyjadríme v tvare f ( x ) = x 2 + 1 2 a potom použijeme vzorec pre
deriváciu zloženej funkcie

1 1
⋅ ( x + 1)′ = ( x 2 + 1) 2 ⋅ 2 x =
−1 −
f ′( x ) = ( x 2 + 1)
1 2 2 1 x
.
2 2 x +1
2
24 MATEMATIKA I

x +1
Príklad 6 Vypočítajme deriváciu funkcie f ( x ) = arccotg .
x −1

Riešenie:
′
 x +1 ( x + 1)′ ⋅ ( x − 1) − ( x + 1) ⋅ ( x − 1)′
f ′( x ) = −
1 1
⋅
2   =− ⋅ =
 x + 1   x −1  2( x 2 + 1) ( x − 1) 2
1+  
 x −1  ( x − 1) 2
( x − 1) 2 x − 1 − x − 1 1
=− ⋅ = 2 .
2( x + 1) ( x − 1)
2 2
x +1

Príklad 7 Vypočítajme deriváciu funkcie f ( x ) = sin 2 x5 .

Riešenie: Funkciu upravíme na tvar f (x ) = (sin x 5 ) 2 a znova použijeme vzorec pre

deriváciu zloženej funkcie

f ′( x ) = 2 (sin x 5 ) 2−1⋅ (sin x 5 )′ = 2(sin x 5 ) (cos x 5 ) ⋅ ( x 5 )′ = 2(sin x 5 ) (cos x 5 ) 5 x 5−1 =

= 2(sin x 5 ) (cos x 5 ) ⋅ 5 x 4 = 10 x 4 (sin x 5 ) (cos x 5 ) .

Príklad 8 Vypočítajme deriváciu funkcie f ( x ) = ln arctg (1 + 2 x) 3 .

3
Riešenie: Funkciu upravíme na tvar f ( x ) = ln arctg (1 + 2 x) 2 a znova použijeme vzorec pre
deriváciu zloženej funkcie

3 ′ 3 ′
   
f ′( x ) =  ln arctg (1 + 2 x)  =
1 1 1
2
⋅  arctg (1 + 2 x) 2  = ⋅ ⋅
  arctg (1 + 2 x) 2 
3 
 arctg (1 + 2 x) 2
3
1 + (1 + 2 x ) 3

3 ′
  1
′ 3 1 + 2x
 (1 + 2 x) 2  =
 
1
⋅
1
⋅
3
(1 + 2 x ) 2
⋅ (2 x ) =
1
⋅ .
  arctg (1 + 2 x) 2
3
1 + (1 + 2 x ) 3
2 arctg (1 + 2 x ) 3 1 + (1 + 2 x ) 3

Príklad 9 Vypočítajme deriváciu funkcie f (x ) = ( x 2 + 1)sin x .

Funkciu upravíme na tvar f ( x ) = esin x⋅ln( x +1)

2
Riešenie: a derivujeme ju ako zloženú
funkciu

f ′( x ) = e sin x⋅ln( x
2
+1)
[ ]
⋅ sin x ⋅ ln( x 2 + 1) ′ =
[
= e sin x⋅ln( x +1) ⋅ (sin x)′ ⋅ ln( x 2 + 1) + sin x ⋅ (ln( x 2 + 1))′ =
2
]
 2x 
= ( x 2 + 1) sin x cos x ⋅ ln( x 2 + 1) + sin x ⋅ 2 =
 x + 1
 2 x sin x 
= ( x 2 + 1) sin x cos x ⋅ ln( x 2 + 1) + 2 .
 x + 1 
FEI 25

V úlohách 1 – 35 zderivujte funkciu f ( x )

Výsledky:

1. f (x ) = x5 − 7 x 2 + 3x − 5 f ′( x ) = 5 x 4 − 14 x + 3

f ( x ) = 3 x 4 + 5 x − ln x f ′( x ) =
43 1
2. x + 5 x ln 5 −
3 x

3. f ( x ) = ( x 3 − x + 1) cos x f ′(x ) = (3x 2 − 1) cos x − ( x 3 − x + 1) sin x

 1 
4. f ( x ) = 2 x log 2 x f ′( x ) = 2 x  ln 2 ⋅ log 2 x + 
 x ln 2 

5. f ( x ) = x10− x f ′(x ) = 10− x (1 − x ln 10)

( x − 1) cos x − sin x
f (x ) = f ′( x ) =
sin x
6.
x −1 ( x − 1)2
f (x ) = f ′( x ) =
tg x 1 tg x
7. 2
− 2
x x cos x x
x2 + 5x + 2 15 − 2 x − 10 x 2
8. f (x ) = 2 f ′( x ) = 2
x − 5x + 1 ( x − 5 x + 1) 2
9. f ( x ) = ln sin 2 x f ′( x ) = 2cotg 2 x

5 + 4x − 23
10. f ( x ) = ln f ′( x ) =
3 + 7x (3 + 7 x)(5 + 4 x)
f ( x ) = 1 + 2 tg x f ′( x ) =
1
11.
cos x 1 + 2 tg x
2

2x
cos
f ( x ) = sin f ′( x ) =
2x 3
12.
3 2x
3 sin
3
tg x + cos 2 x + 1
f (x ) = f (x ) =
1 2
13. tg x + x + tg x ′
2 cos 2 x
x cos 1 + x 2
14. f ( x ) = sin 1 + x 2 + sin(sin x) f ′( x ) = + cos x ⋅ cos(sin x )
1 + x2
f ( x ) = arcsin 2 x f ′( x ) =
2 arcsin x
15.
1 − x2
f ( x ) = arcsin x f ′( x ) =
1
16.
2 x 1− x
3x − 1 − 3
17. f ( x ) = arccos f ′( x ) =
4 5 + 2 x − 3x 2
26 MATEMATIKA I

f ( x ) = arctg( x − 1 + x 2 ) f ′( x ) =
1
18.
2 + 2x2

19. f ( x ) = arctg( tgx ) f ′( x ) = 1

x +1 −1
20. f ( x ) = arctg f ′( x ) =
x −1 1 + x2

21. f ( x ) = x arcsin x + 1 − x 2 f ′( x ) = arcsin x

22. f ( x ) = x arccos x − 1 − x 2 f ′( x ) = arccos x

2x − 2
23. f ( x ) = ln 4 sin x + ln( x 2 − 2 x ) f ′( x ) = 4 ln 3 sin x ⋅ cotg x +
x2 − 2x
x
cotg
f ( x ) = 3 ln sin f ′( x ) = ⋅
x 1 2
24.
2 6 3 x
ln 2 sin
2
25. f (x ) = x x f ′( x ) = x x (1 + ln x )

x 1
f (x ) = x e f ′(x ) = e x x e  ln x + 
x
26.
 x
 sin x 
27. f ( x ) = x sin x f ′(x ) = x sin x  cos x ln x + 
 x 
 cos2 x 
28. f ( x ) = (sin x )cos x f ′(x ) = (sin x )cos x  − sin x ln sin x 
 sin x 
29. f ( x ) = x ln x f ′(x ) = 2 x ln x −1
ln x

30. f (x ) = (sin x ) x f ′( x ) = (sin x ) x (ln sin x + xcotgx )

 1 − ln x 
31. f (x ) = x x f ′( x ) = x x  2 
 x 
3x 2 − 1 x5 + 1
32. f (x ) = + ln 1 + x 2 + arctg x f ′( x ) = 4
3x 3
x (1 + x 2 )
e x − e− x e− x − e x
33. f ( x ) = ln cos arctg f ′( x ) =
2 e x + e− x
34. f ( x ) = x (arcsin x ) 2 − 2 x + 2 1 − x 2 ⋅ arcsin x

f ′(x ) = (arcsin x ) 2

3 x2 + 1 1 x − 1 1 x 2 − 3x
35. f ( x ) = ln 2 + ln + arctg x f ′( x ) =
4 x −1 4 x +1 2 x4 − 1
FEI 27

3.2 Geometrický význam derivácie

• Derivácia f ′( x0 ) funkcie je smernica kt dotyčnice ku grafu funkcie y = f ( x ) v dotykovom

bode T [x0 , y0 ] , čiže f ′( x0 ) = k t a smernica normály je −

1
= kn .
f ′( x0 )
• Rovnica dotyčnice je t : y − y0 = f ′( x0 )( x − x0 ) .

Rovnica normály, ak f ′( x0 ) ≠ 0 je (x − x0 ) .
1
• n : y − y0 = −
f ′( x0 )
• V úlohách často využívame poznatok, že ak sú dve priamky rovnobežné, majú rovnakú
smernicu k .

Príklad 1 Nájdime rovnicu dotyčnice a normály ku grafu funkcie f ( x ) = x 2 + 1 v bode

T = [1,?].

Riešenie: Najprv vypočítame y - ovú súradnicu dotykového bodu T . Keďže bod T je

dotykový, leží teda na parabole danej funkciou f ( x ) = x 2 + 1 , y - ová súradnica je vlastne
funkčná hodnota f (1) = 2 .
Bod T = [1,2] .

Do rovnice dotyčnice potrebujeme dosadiť aj smernicu, čiže f ′( x0 ) = f ′(1) = [2 x ]x0 =1 = 2 .

y − 2 = 2( x − 1)
Rovnica dotyčnice t :
2x − y = 0

1
y − 2 = − ( x − 1)
Rovnica normály n : 2
x + 2y − 5 = 0

Príklad 2 Nájdime rovnicu dotyčnice a normály ku grafu funkcie f ( x ) = ln x , ak je

dotyčnica rovnobežná s priamkou p : y = x + 1 .

Riešenie: Našou úlohou je nájsť súradnice dotykového bodu T . Pretože dotyčnica má byť
rovnobežná s priamkou p , musia byť ich smernice rovnaké
kt = k p
f ′( x0 ) = 1
1
=1
x0
x0 = 1
ďalší postup je rovnaký ako v predchádzajúcom príklade, bod T = [1,0] .
y − 0 = 1( x − 1)
Rovnica dotyčnice t :
x − y −1 = 0
28 MATEMATIKA I

1
y − 0 = − ( x − 1)
Rovnica normály n : 1 .
x + y −1 = 0

Nájdime rovnicu dotyčnice a normály ku grafu funkcie f ( x ) =

1
Príklad 3 , ak je normála
x
1
kolmá na priamku p : y = − x .
9

Riešenie: Normála má byť kolmá na priamku p , preto musí byť dotyčnica s priamkou p
rovnobežná. Tým sme úlohu previedli na predchádzajúci typ, hľadáme teda dotyčnicu
rovnobežnú s priamkou p .
kt = k p

f ′( x0 ) = −
1
9
1 1
− 2
=−
( x0 ) 9
( x0 ) 2 = 9
x0 = ±3

 1
T1 = 3, 
 3
Ďalší postup je rovnaký ako v Príklade 1, bod .
 1
T2 = − 3,− 
 3
1 1
y − = − ( x − 3)
Rovnica dotyčnice t1 : 3 9
x + 9y − 6 = 0
1 1
y + = − ( x + 3)
Rovnica dotyčnice t2 : 3 9
x + 9y + 6 = 0

1
y− = 9( x − 3)
Rovnica normály n1 : 3
27 x − 3 y − 80 = 0
1
y + = 9( x + 3)
Rovnica normály n2 : 3
27 x − 3 y + 80 = 0

Príklad 4 Nájdime rovnicu dotyčnice a normály ku grafu funkcie f ( x ) = x 2 + 2 , ak je

1
dotyčnica kolmá na priamku p : y = − x + 1 .
2
FEI 29

Riešenie: Dotyčnica má byť kolmá na priamku p , preto musí byť normála s priamkou p
rovnobežná. Smernica normály a priamky musí byť rovnaká
kn = k p
1 1
− =−
f ′( x0 ) 2
1 1
− =−
2 x0 2
x0 = 1
Dotykový bod je T = [1,3] .

y − 3 = 2( x − 1)
Rovnica dotyčnice t :
2x − y +1 = 0

1
y − 3 = − ( x − 1)
Rovnica normály n : 2
x + 2y − 7 = 0

V úlohách 1 – 10 nájdite rovnicu dotyčnice a normály ku grafu funkcie f ( x ) v dotykovom bode

T [x0 , y0 ] .

Výsledky:

1. f (x ) = x3 − 2 x T [1, ?] t:x− y−2=0

n:x+ y = 0
2. f (x ) = x 2 − 7 x + 4 T [1, ?] t : 5x + y − 3 = 0
n : x − 5 y − 11 = 0
3. f (x ) = x3 + 9 x + 2 T [0, ?] t : 9x − y + 2 = 0
n : x + 9 y − 18 = 0
4. f (x ) = x3 T [1, ?] t : 3x − 2 y − 1 = 0
n : 2x + 3y − 5 = 0
1 
5. f (x ) = 2 x T  , ? t : 2x − 2 y +1 = 0
2 
n : 2x + 2 y − 3 = 0
1+ x
6. f (x ) = T [0, ?] t : 2x − y + 1 = 0
1− x
n : x + 2y − 2 = 0

7. f ( x ) = 2 x ln x T [1, ?] t : 2x − y − 2 = 0
n : x + 2 y −1 = 0

f (x ) = T [1, ?]
ln x
8. t : x − y −1 = 0
x
30 MATEMATIKA I

n : x + y −1 = 0
x
f (x ) = T [0, ?]
e
9. +1 t : x − 2y + 3 = 0
2
n : 4x + 2 y − 3 = 0
π 
10. f ( x ) = 2 2 sin x T  , ? t : 4x − 2 y + 4 − π = 0
4 
n : 4 x + 8 y − 16 − π = 0

V úlohách 11 – 15 nájdite rovnicu dotyčnice a normály ku grafu funkcie f ( x ) , ak je dotyčnica

rovnobežná s priamkou p.

11. f (x ) = x 3 + 9 x + 2 p : 9x − y + 1 = 0 t : 9x − y + 2 = 0
n : x + 9 y − 18 = 0

f (x ) =
2
12. p : 18 x + y + 2 = 0 t1 : 18 x + y − 12 = 0
x
323
n1 : x − 18 y + =0
3
t 2 : 18 x + y + 12 = 0
323
n2 : x − 18 y − =0
3

13. f (x ) = x p : x − 2y − 2 = 0 t : x − 2 y +1 = 0
n : 2x + y − 3 = 0
14. f ( x ) = 2 x ln x p : 2x − y + 2 = 0 t : 2x − y − 2 = 0
n : x + 2 y −1 = 0
15. f ( x ) = ln( x + 1) p:x− y +3= 0 t:x− y =0
n:x+ y = 0

V úlohách 16 – 19 nájdite rovnicu dotyčnice a normály ku grafu funkcie f ( x ) , ak je dotyčnica

kolmá na priamku p.

16. f (x ) = x 2 − 7 x + 4 p : x − 5y + 5 = 0 t : 5x + y − 3 = 0
n : x − 5 y − 11 = 0
17. f (x ) = 6 x − 3x 2 p : 6y − x +1 = 0 t : 6 x + y − 12 = 0
n : x − 6y − 2 = 0
18. f ( x ) = x ln x p : x − 5y + 5 = 0 t : 5 x + y + e −6 = 0
n : x − 5 y − 31e −6 = 0
19. f (x ) = x 3 p : 4x + 6 y − 9 = 0 t : 3x − 2 y − 1 = 0
n : 2x + 3 y − 5 = 0
FEI 31

3.3 L´Hospitalovo pravidlo

f ′( x )
• Nech lim f ( x ) = lim g ( x ) = 0 alebo lim f ( x ) = lim g ( x ) = ∞ a nech existuje lim .
x→a x →a x→a x →a x→a g ′( x )
f (x ) f (x ) f ′( x )
Potom existuje aj lim a platí lim = lim .
x→ a g ( x ) x → a g (x ) x → a g ′( x )

0 ∞
• Pre výpočet limít s neurčitosťou alebo použijeme priamo toto pravidlo.
0 ∞
• Pri neurčitostiach ostatných typov 0 ⋅ ∞ , ∞ − ∞ ,1∞ , ∞ 0 , 0 0 je potrebné funkciu upraviť na
0 ∞
neurčitosť typu alebo .
0 ∞

I. Ak počítame limitu s neurčitosťou 0 ⋅ ∞ , čiže počítame lim f ( x ) ⋅ g ( x ) , upravíme ju

x→a
takto:

f (x ) g (x )
lim f ( x ) ⋅ g ( x ) = limalebo lim f ( x ) ⋅ g ( x ) = lim .
x→a x→a 1 x→a x→a 1

g (x ) f (x )
0 ∞
Dostaneme neurčitosť typu alebo .
0 ∞
II. Ak počítame limitu s neurčitosťou ∞ − ∞ , teda počítame lim [ f ( x ) − g ( x )] a pritom je
x→a
možná úprava na spoločného menovateľa, po jej použití dostaneme limitu s neurčitosťou
0
.
0
g(x)
III. Ak počítame limitu s neurčitosťami 1∞ , ∞ 0 , 0 0 , čiže počítame lim f ( x ) , použijeme
x→a
g (x ) g ( x )⋅ln f ( x )
už známu úpravu f ( x ) =e , teda

lim g ( x )⋅ ln f ( x )
(x)
lim f ( x )g = e x→a .
x→a
Limita, ktorá vznikne v exponente novej funkcie bude typu 0 ⋅ ∞ .

ln cos x
Príklad 1 Vypočítajme lim .
x →0 x

0
Riešenie: Po dosadení x = 0 dostaneme neurčitý výraz typu , takže priamo použijeme
0
L´Hospitalovo pravidlo.
1
⋅ (− sin x)
ln cos x (ln cos x)′
lim = lim = lim cos x = 0.
x →0 x x →0
( x )′ x →0 1
32 MATEMATIKA I

x2 −1
Príklad 2 Vypočítajme lim .
x →∞ 2 x 2 + 1

∞
Riešenie: V tomto prípade je to neurčitosť typu a opäť použijeme L´Hospitalovo
∞
pravidlo.

x2 − 1 ( x 2 − 1)′ 2x
lim = lim = lim .
x →∞ 2 x + 1
2 x → ∞ ( 2 x 2 + 1)′ x →∞ 4 x + 1

∞
Teraz po dosadení dostaneme znova neurčitosť typu a opäť môžeme použiť L´Hospitalovo
∞
pravidlo.

lim
2x
= lim
(2 x )′ = lim 2 = 1 .
x →∞ 4 x + 1 x →∞
(4 x + 1)′ x →∞ 4 2

x−2
Príklad 3 Vypočítajme lim .
x →∞ x+3

∞
Riešenie: V tomto prípade ide o limitu typu . Použitím L´Hospitalovho pravidla
∞
dostaneme
1
x−2 x+3
lim = lim 2 ⋅ x − 2 = lim
x →∞ x + 3 x →∞ 1 x →∞ x − 2

2⋅ x + 3
zopakovaním L´Hospitalovho pravidla sa dostaneme k pôvodnej limite. Preto je lepšie pred jeho
použitím použiť jednoduchú úpravu

x−2 x−2 1
lim = lim = lim = 1.
x →∞ x+3 x →∞ x + 3 x →∞ 1

Príklad 4 Vypočítajme lim x ⋅ ln x .

x →0+

Riešenie: Počítame s neurčitosťou typu 0 ⋅ (−∞) , postupujeme ako v I.

1
ln x
lim x ⋅ ln x = lim = lim x = lim (− x) = 0 .
x →0 + x →0 + 1 x →0 + 1 x →0 +
− 2
x x

1 1 
Príklad 5 Vypočítajme lim  − .
x → 0 + x sin x 

Riešenie: Počítame s neurčitosťou typu ∞ − ∞ , postupujeme ako v II.

FEI 33

1 1   sin x − x   cos x − 1   − sin x  0

lim  −  = lim   = lim   = lim   = =0.
x → 0 + x sin x  x → 0 + x sin x  x →0 + sin x + x cos x  x →0 + cos x + cos x − x sin x  2

Príklad 6 Vypočítajme lim ( tg x) cotg x .

π
x→ −
2

Riešenie: Počítame s neurčitosťou typu ∞0 , postupujeme ako v III.

lim cotg x⋅ln tg x
π
x→ −
lim ( tg x) cotg x = lim e cotg x⋅ln tg x = e 2 ,
π π
x→ − x→ −
2 2
limita v exponente je neurčitosti typu 0 ⋅ ∞ a vypočítame ju zvlášť.
1 1
⋅
ln tg x tg x cos 2 x 1
lim cotg x ⋅ ln tg x = lim = lim = lim = 0,
π π π 1 π
x→ − x → − tg x x→ − x → − tg x
2 2 2 2
cos 2 x
vrátime sa k pôvodnej limite

lim cotg x⋅ln tg x

π
x→ −
lim ( tg x) cotg x = lim e cotg x⋅ln tg x = e 2 = e0 = 1 .
π π
x→ − x→ −
2 2

Vypočítajme lim x ln (e −1) .

x
Príklad 7
x →0+

Riešenie: Počítame s neurčitosťou typu 0 0 , postupujeme ako v III.

1 ln x
lim
lim x ln (e −1) = e x →0+ ln (e −1) ,
x x

x →0+
−∞
limita v exponente je neurčitosti typu a vypočítame ju zvlášť.
−∞
1
ln x x ex −1
lim = lim = lim ,
x → 0 + ln (e x − 1) x → 0 + e x x →0+ xe x
ex −1
0
po ďalšom dosadení do poslednej limity nájdeme neurčitosť a znova použijeme
0
L´Hospitalovo pravidlo

ex −1 ex 1
lim = lim = = 1,
x → 0 + xe x x → 0 + e x + xe x 1+ 0

vrátime sa k pôvodnej limite

34 MATEMATIKA I

1 ln x
lim
lim x ln (e −1) = e x→0+ ln (e −1) = e1 = e .
x x

x →0+

V úlohách 1 – 32 pomocou L´Hospitalovho pravidla vypočítajte limity funkcií:

Výsledky:
x −1
2
1. lim 2
x →1 x − 2 x 2 + 2 x − 1
3

x − sin x 1
2. lim
x →0 x3 6
ln x
3. lim 1
x →1 x − 1

x ⋅ 2x 1
4. lim x
x →0 2 − 1 ln 2
6 x − 3x
5. lim ln 2
x →0 x
cos 2 x − cos x 3
6. lim −
x →0 x2 2
sin x − cos x 2
7. lim −
x→
π 1 − tg x 2
4

cos x − cos3 x
8. lim 1
x →0 x2
e4 x − 2 x − 1 2
9. lim
x →0 sin 3 x 3
cotg 5 x 5
10. lim
π 2cotg 3 x 6
x→ +
2

ex
11. lim ∞
x→∞ x2

ln x
12. lim 0
x →0+ cotg x

ln x
13. lim 0
x →∞ x
ln(cos 2 x) 4
14. lim
x→0+ ln(cos 3 x ) 9
π 
ln − x 
lim  
2
15. 0
π tg x
x→ −
2

 x 1  1
16. lim  − 
x →1+  x − 1 ln x  2
FEI 35

 1 x 
17. lim  −  −1
x →1+  ln x ln x 
 cos x 1 
18. lim  −  0
x →0+  sin x x
 1 1 
19. lim  −  −∞
x →0 +  2 x sin x 
1 1  1
20. lim  − x 
x →0 +  x e −1  2
21. lim x 2e − x 0
x →∞
1
2
22. lim x 2e x ∞
x →0

x 2 − 4 πx 4
23. lim tg −
x → 2− x 2 4 π
24. lim arcsin x ⋅ cotg x 1
x →0 +

25. lim x sin x 1

x→0+

26. lim (cos 2 x) x2 e −2

x →0

27. lim x x 1
x→0+
1
28. lim 1−
x x e −1
x→1−
1
29. lim x x 1
x →∞
tgx
1
30. lim   1
x →0 +  x 
1
31. lim (e x + x) x e2
x →0 +
x
 1 
32. lim 1 +  1
x →∞  x2 

3.4 Taylorov polynóm

Polynóm
f ′( x0 ) f ′′( x0 ) f ( n ) ( x0 )
Tn ( x) = f ( x0 ) + ( x − x0 ) + ( x − x0 ) 2 + L + ( x − x0 ) n =
1! 2! n!
n f ( k ) ( x0 )
= ∑ ( x − x0 )( k ) ,
k =0 k!
36 MATEMATIKA I

sa nazýva Taylorov polynóm funkcie f v bode x0 .

Použitím Taylorovej vety dostávame:

x x2 xn
ex ≈ 1 + + +L ,
1! 2! n!

x 3 x5 x 2 m −1
sin x ≈ x − + − L + (−1)m −1 ,
3! 5! (2m − 1)!

x2 x4 x 2m− 2
cos x ≈ 1 − + − L + (−1) m −1 .
2! 4 ! ( 2 m − 2) !

Príklad 1 Napíšte Taylorov polynóm 3. stupňa funkcie f ( x ) = x v bode x0 = 1.

Riešenie: Vypočítame prvú až tretiu deriváciu funkcie:

f ′( x ) = f ′′( x ) = − , f ′′′( x ) =
1 1 3
, .
2 x 4 x 3
8 x5

Teda f (1) = 1 , f ′(1) = , f ′′(1) = − , f ′′′(1) = .

1 1 3
2 4 8

Po dosadení dostávame:
x − 1 1 ( x − 1) 2 3 ( x − 1) 3
T3 ( x , 1, x) = 1 + − + .
2 4 2! 8 3!

V úlohách 1 – 5 napíšte Taylorov polynóm n − tého stupňa danej funkcie f

v bode x0 :
Výsledky:

1. f ( x ) = arcsin x, n = 2, x0 = 0 x

f ( x ) = 3 x 2 , n = 3, x0 = 1
2 1 4
2. 1 + ( x − 1) − ( x − 1) 2 + ( x − 1) 3
3 9 81
f ( x ) = , n = 4, x0 = 2
1 1 1 1 1 1
3. − ( x − 2) + ( x − 2) 2 − ( x − 2) 3 + ( x − 2) 4
x 2 4 8 16 32
f ( x ) = ln x, n = 4, x0 = 4
1 1 1 1
4. ln 4 + ( x − 4) − ( x − 4) 2 + ( x − 4) 3 − ( x − 4) 4
4 32 192 1024
f ( x ) = ln cos x, n = 3, x0 = 0
1
5. − x2
2
FEI 37

4 PRIEBEH FUNKCIE

4.1 Vyšetrovanie priebehu funkcie

Pri vyšetrovaní priebehu funkcie postupujeme takto:

• A1 nájdeme definičný obor funkcie,

• A2 vypočítame limity v koncových bodoch definičného oboru,
• A3 vypočítame jednostranné limity v bodoch nespojitosti a napíšeme rovnice pre asymptoty
bez smernice (ABS), [stačí, aby aspoň jedna z jednostranných limít v bode x0 bola nevlastné
číslo + ∞ alebo − ∞ a priamka x = x0 bude ABS],
• A4 nájdeme asymptoty so smernicou (ASS), [ASS je priamka y = kx + q , ktorej koeficienty
f (x ) f (x )
k1 = lim k2 = lim
počítame takto: x →∞ x alebo x → −∞ x , pričom koeficienty k a q
q1 = lim [ f ( x ) − k1x ] q2 = lim [ f ( x ) − k2 x]
x →∞ x → −∞
musia byť vlastné čísla],
• A5 vyšetrime párnosť, nepárnosť funkcie,
• A6 nájdeme priesečníky so súradným systémom, [priesečník s osou o y tak, že položíme
x = 0 a dopočítame y , priesečníky s ox tak, že položíme y = 0 a dopočítame x ],
• A7 vypočítame prvú deriváciu funkcie a na základe toho vyšetríme monotónnosť a lokálne
extrémy funkcie,
o na intervaloch, kde je prvá derivácia kladná, teda f ′( x ) > 0 , je funkcia f ( x ) rastúca
o na intervaloch, kde je prvá derivácia záporná, teda f ′( x ) < 0 , je funkcia f ( x )
klesajúca
o monotónnosť funkcie sa môže meniť v bodoch, v ktorých f ′( x ) = 0 alebo v bodoch,
v ktorých f ′( x ) neexistuje,
o body, v ktorých f ′( x ) = 0 , sa nazývajú stacionárne body (SB),
o ak na intervale vľavo od SB funkcia klesá a vpravo rastie, je v tomto SB extrém –
lokálne minimum, SB
o ak na intervale vľavo od SB funkcia rastie a vpravo klesá, je v tomto SB extrém –
lokálne maximum, SB
• A8 vypočítame druhú deriváciu funkcie a na základe toho vyšetríme konvexnosť,
konkávnosť a inflexné body (IB) funkcie,
o na intervaloch, kde f ′′( x ) > 0 , je funkcia f ( x ) konvexná ∪ ,
o na intervaloch, kde f ′′( x ) < 0 , je funkcia f ( x ) konkávna ∩ ,
o konvexnosť a konkávnosť funkcie sa môže meniť v bodoch, v ktorých f ′′( x ) = 0 alebo
v bodoch, v ktorých f ′′( x ) neexistuje,
o body, v ktorých f ′′( x ) = 0 a mení sa v nich konvexnosť a konkávnosť sa nazývajú
inflexné body (IB),
o ak na intervale vľavo od bodu, v ktorom f ′′( x ) = 0 je funkcia konvexná a vpravo
konkávna, bod nazývame inflexný bod ∪ IB ∩
o ak na intervale vľavo od bodu, v ktorom f ( x ) = 0 je funkcia konkávna a vpravo
′ ′
konvexná, bod nazývame inflexný bod ∩ IB ∪
38 MATEMATIKA I

• A9 stacionárne body, inflexné body a body, v ktorých neexistuje prvá a druhá derivácia
funkcie rozdelia celý definičný obor na intervaly, na ktorých budeme zisťovať znamienko
prvej a druhej derivácie funkcie, všetky informácie zaznačíme do tabuľky,
• A10 načrtneme graf funkcie f ( x ) .

V niektorých funkciách môžeme niečo z bodov A3 až A8 vynechať, lebo tieto informácie

získame z iných bodov.
x2
Príklad 1 Vyšetrime priebeh funkcie f: y = a načrtnime jej graf.
x−2

Riešenie:

A1 Funkcia je definovaná pre všetky čísla x , pre ktoré je menovateľ x − 2 ≠ 0 , teda x ≠ 2 .

Definičný obor funkcie D( f ) = (−∞,2) ∪ (2, ∞) .

A2 Limity na začiatku a konci definičného oboru sú

x2
lim = −∞
x → −∞ x − 2

x2
lim = +∞
x →∞ x − 2

A3 Jednostranné limity v bode nespojitosti x = 2 sú

x2
lim = −∞
x→2− x − 2
preto, že jednostranné limity sú nevlastné čísla, priamka x = 2 je ABS.
x2
lim = +∞
x→2+ x − 2

x2
x2
k1 = lim x − 2 = lim 2 =1
A4 x →∞ x x →∞ x − 2 x , ASS pre x → ∞ je priamka y = x + 2 ,
 x 2   2x 
q1 = lim  − 1 ⋅ x  = lim  =2
x →∞ x − 2 x →∞  x − 2 

 
x2
x2
k2 = lim x − 2 = lim 2 =1
x → −∞ x x → −∞ x − 2 x , ASS pre x → −∞ je takisto priamka y = x + 2 .
 x 2   2x 
q2 = lim  − 1 ⋅ x  = lim  =2
x → −∞ x − 2 x → −∞  x − 2 

 

A5 f (− x ) =
(− x)
2
=−
x2
≠ ± f ( x ) , z toho vyplýva, že funkcia nie je ani párna ani
−x−2 x+2
nepárna.

x2 0
A6 Vo funkcii y = položíme x = 0 a vypočítame y= = 0.
x−2 0−2
FEI 39

x2 x2
Vo funkcii y = položíme y = 0 a vypočítame 0=
x−2 x−2
0 = x2
0=x
priesečník s osou ox a s osou o y je bod [0,0] .

A7 Prvá derivácia funkcie je

′
 x 2  2 x ( x − 2) − x 2 x 2 − 4 x x ( x − 4)
y′ =   = = = .
 x−2 ( x − 2) 2 ( x − 2) 2 ( x − 2) 2
 

Položíme y′ = 0 a vypočítame SB.

x ( x − 4)
=0
( x − 2) 2
x ( x − 4) = 0
x=0 ∨ x=4

Prvá derivácia y ′ neexistuje v bode nespojitosti prvej derivácie, čiže v bode x = 2 , ktorý je
zároveň aj bodom nespojitosti funkcie f ( x ) .

A8 Druhá derivácia funkcie je

′
 x 2 − 4 x  (2 x − 4)( x − 2) 2 − ( x 2 − 4 x )2( x − 2) 8
y ′′ =   = =
 ( x − 2) 2  ( x − 2) 4 ( x − 2) 3
 

Druhá derivácia y ′′ ≠ 0 , preto funkcia f ( x ) nemá inflexné body.

Druhá derivácia y ′′ neexistuje v bode nespojitosti druhej derivácie, čiže v bode x = 2 , čo je aj

bod nespojitosti funkcie f ( x ) .

A9 Body x = 0 a x = 4 rozdelia celý definičný obor funkcie na ďalšie intervaly, kde budeme
zisťovať znamienko prvej a druhej derivácie a na základe toho určíme monotónnosť,
konvexnosť, konkávnosť funkcie, lokálne extrémy a inflexné body.

(−∞,0) 0 (0,2) 2 (2,4) 4 (4, ∞)

y′ + - * - +
y MAX * MIN
y ′′ - - * + +
y ∩ ∩ ∪ ∪
0 ABS 8
40 MATEMATIKA I

A10 Do súradného systému nakreslíme ASS, ABS, priesečníky so súradným systémom

a použijeme všetky informácie z tabuľky k načrtnutiu grafu funkcie.

ln x
Príklad 2 Vyšetrime priebeh funkcie y = a načrtnime jej graf.
x

Riešenie:

A1 Funkcia je definovaná pre všetky čísla x , pre ktoré je menovateľ x ≠ 0 a súčasne x > 0 .
Definičný obor funkcie D( f ) = (0, ∞) .

A2 Limity na začiatku a konci definičného oboru sú

ln x
lim = −∞
x→0+ x
ln x
lim =0
x→∞ x

A3 Počítame jednostrannú limitu v bode nespojitosti x = 0 . V tomto prípade má zmysel

počítať len limitu sprava ale tú sme už vypočítali v A2. Pretože jednostranná limita je nevlastné
číslo, priamka x = 0 je ABS.

ln x 1
ln x 1
k = lim x = lim 2 = lim x = lim 2 = 0
x →∞ x x →∞ x x →∞ 2 x x →∞ 2 x
A4 ,
1
 ln x   ln x  1
q = lim  − 0 ⋅ x  = lim   = lim x = lim = 0
x →∞  x  x →∞  x  x →∞ 1 x →∞ x

ASS pre x → ∞ je priamka y = 0 ,

ASS pre x → −∞ nemá zmysel počítať, lebo funkcia pre záporné čísla nie je definovaná.

A5 Funkcia nie je ani párna ani nepárna.

A6 Priesečník s o y neexistuje.
FEI 41

ln x ln x
Vo funkcii y = položíme y = 0 a vypočítame 0=
x x
x =1

priesečník s osou ox je bod [1,0] .

1
′ x − ln x
 ln x  1 − ln x
A7 Prvá derivácia funkcie je y′ =   = x 2 = .
 x  x x2
Položíme y′ = 0 a vypočítame SB.
1 − ln x
=0
x2
1 − ln x = 0
x=e
y ′ neexistuje v bode nespojitosti prvej derivácie, čiže v bode x = 0 , ktorý je zároveň aj bodom
nespojitosti funkcie f ( x ) .
1
′ − x 2 − (1 − ln x )2 x
 1 − ln x  2 ln x − 3
A8 Druhá derivácia funkcie je y ′′ =  2 
= x 4
= .
 x  x x3

Položíme y′′ = 0
2 ln x − 3
=0
x3
2 ln x − 3 = 0
x = e3
y ′′ neexistuje v bode nespojitosti druhej derivácie, čiže v bode x = 0 , ktorý je zároveň aj bodom
nespojitosti funkcie f ( x ) .

A9 Body x = e a x = e3 rozdelia celý definičný obor funkcie na ďalšie intervaly, v ktorých

budeme zisťovať znamienko prvej a druhej derivácie a na základe toho určíme monotónnosť,
konvexnosť, konkávnosť funkcie, lokálne extrémy a inflexné body.

(0, e) e (e, e3 ) e3 ( e3 , ∞ )
y′ + - -
y MAX
y ′′ - - +
y ∩ ∩ IB ∪
1 3
e 2 e3

A10 Do súradného systému nakreslíme ASS, ABS, priesečníky so súradným systémom

a použijeme všetky informácie z tabuľky k načrtnutiu grafu funkcie
42 MATEMATIKA I

x3
Príklad 3 Vyšetrime priebeh funkcie y = a načrtnime jej graf.
2( x + 1) 2

Riešenie:

A1 Funkcia je definovaná pre všetky čísla x , pre ktoré je menovateľ ( x + 1) 2 ≠ 0 , teda

x ≠ −1 .
Definičný obor funkcie D( f ) = (−∞,−1) ∪ (−1, ∞) .

A2 Limity na začiatku a konci definičného oboru sú

x3
lim = −∞
x → −∞ 2( x + 1) 2

x3
lim =∞
x → ∞ 2( x + 1) 2

A3 Jednostranné limity v bode nespojitosti x = −1 sú

x3
lim = −∞
x → −1− 2( x + 1)
2
preto, že jednostranné limity sú nevlastné čísla, priamka x = −1 je ABS.
x3
lim = −∞
x → −1+ 2( x + 1)
2

x3
2( x + 1) 2 x3 1
k1 = lim = lim =
A4 x →∞ x x → ∞ 2 x ( x + 1) 2 2 , ASS pre x→∞ je priamka
 x3 1   − 2x2 − x 
q1 = lim  − ⋅ x  = lim   = −1
x → ∞ 2( x + 1) 2 2 x → ∞ 2( x + 1) 2
   
1
y= x −1,
2
FEI 43

x3
2( x + 1) 2 x3 1
k2 = lim = lim = 1
x → −∞ x x → −∞ 2 x ( x + 1) 2 2 , ASS pre x → −∞ je y = x −1.
2
 x3 1   − 2x2 − x 
q2 = lim  − ⋅ x  = lim   = −1
x → −∞ 2( x + 1) 2 2  x → −∞  2( x + 1)2 


( − x )3 x3
A5 f (− x ) = = − ≠ ± f (x ) , z toho vyplýva, že funkcia nie je ani párna
2( − x + 1) 2 2(1 − x ) 2
ani nepárna.

x3 0
A6 Vo funkcii y = položíme x = 0 a vypočítame y= = 0.
2( x + 1) 2 2

x3 x3
Vo funkcii y = položíme y = 0 a vypočítame 0=
2( x + 1) 2 2( x + 1) 2
0 = x3
0=x
Priesečník s osou ox a s osou o y je bod [0,0] .

A7 Prvá derivácia funkcie je

′
 x 3  3 x 2 ⋅ 2( x + 1) 2 − x 3 ⋅ 2 ⋅ 2( x + 1) x 3 + 3x 2 x 2 ( x + 3)
y′ =  
 2( x + 1) 2  =
= = .
  4( x + 1) 4 2( x + 1)3 2( x + 1)3

Položíme y′ = 0 a vypočítame SB.

x 2 ( x + 3)
=0
2( x + 1)3
x 2 ( x + 3) = 0
x=0 ∨ x = −3

y ′ neexistuje v bode nespojitosti prvej derivácie, čiže v bode x = −1 , ktorý je zároveň aj bodom
nespojitosti funkcie f ( x ) .

A8 Druhá derivácia funkcie je

′
 x 3 + 3x 2  (3 x 2 + 6 x )2( x + 1) 3 − ( x 3 + 3 x 2 ) ⋅ 2 ⋅ 3( x + 1) 2 3x
y ′′ =   = = .
 2( x + 1) 3  4 ( x + 1 ) 6
( x + 1) 4
 
Položíme y ′′ = 0
44 MATEMATIKA I

3x
=0
( x + 1) 4
3x = 0
x=0

y ′′ neexistuje v bode nespojitosti druhej derivácie, čiže v bode x = −1 , čo je aj bod nespojitosti

funkcie f ( x ) .

A9 Body x = −3 a x = 0 rozdelia celý definičný obor funkcie na ďalšie intervaly, kde

budeme zisťovať znamienko prvej a druhej derivácie a na základe toho určíme monotónnosť,
konvexnosť, konkávnosť funkcie, lokálne extrémy a inflexné body.

(−∞,−3) −3 (−3,−1) −1 (−1,0) 0 (0, ∞)

y′ + - * + +
y MAX *
y ′′ - - * - +
y ∩ ∩ ∩ IB ∪
27 ABS 0
−
8

A10 Do súradného systému nakreslíme ASS, ABS, priesečníky so súradným systémom

a použijeme všetky informácie z tabuľky k načrtnutiu grafu funkcie.

Príklad 4 Vyšetrime priebeh funkcie y = x − 2 arctg x a načrtnime jej graf.

Riešenie:

A1 Funkcia je definovaná pre všetky reálne čísla x .

Definičný obor funkcie D( f ) = R .
FEI 45

A2 Limity na začiatku a konci definičného oboru sú

 π
lim ( x − 2 arctg x) = −∞ − 2 ⋅  −  = −∞
x→−∞  2
π
lim ( x − 2 arctg x) = ∞ − 2 ⋅ = ∞
x→∞ 2

A3 Pretože je funkcia na celom svojom definičnom obore spojitá, ABS neexistujú.

2
1−
x − 2 arctg x 1 + x 2 x2 −1
A4 k1 = lim = lim = lim = 1 , ASS pre x → ∞ je priamka
x →∞ x x →∞ 1 x→∞ 1 + x2

q1 = lim [x − 2 arctg x − 1 ⋅ x ] = lim [− 2 arctg x ] = − π

x →∞ x →∞
y = x −π ,
2
1−
x − 2 arctg x 1 + x 2 = lim x − 1 = 1
2
k 2 = lim = lim , ASS pre x → −∞ je
x → −∞ x x → −∞ 1 x → −∞ 1 + x 2

q2 = lim [x − 2 arctg x − 1 ⋅ x ] = lim [− 2 arctg x ] = π

x → −∞ x → −∞
y = x +π .

A5 f (− x ) = − x − 2 arctg(− x ) = − x + 2 arctg x = −( x − 2 arctg x) = − f ( x ) , z toho vyplýva, že

funkcia je nepárna.

A6 Vo funkcii y = x − 2arctg x položíme x = 0 a vypočítame y = 0 − 2 arctg 0 = 0 ,

priesečník s osou o y je bod [0,0] .

Ďalšie priesečníky s ox určiť nevieme, lebo 0 = x − 2 arctg x je transcendentná rovnica, ktorú

nevieme riešiť.

x2 − 1
Prvá derivácia funkcie je y′ = ( x − 2 arctg x)′ = 1 −
2
A7 = .
1 + x2 1 + x2

Položíme y′ = 0 a vypočítame SB.

x −1 2
=0
1 + x2
x2 − 1 = 0
x =1 ∨ x = −1

y ′ je spojitá funkcia, nemá body, v ktorých by prvá derivácia neexistovala.

46 MATEMATIKA I

′
 x 2 − 1  2 x (1 + x 2 ) − ( x 2 − 1) ⋅ 2 x 4x
A8 Druhá derivácia funkcie je y ′′ =   = =
 1 + x2  (1 + x )2 2
(1 + x 2 ) 2
 

Položíme y′′ = 0
4x
=0
(1 + x 2 ) 2
4x = 0
x=0

y ′′ je spojitá funkcia, nemá body, v ktorých by druhá derivácia neexistovala.

A9 Body x = −1 , x = 0 , x = 1 rozdelia celý definičný obor funkcie na ďalšie intervaly, kde

budeme zisťovať znamienko prvej a druhej derivácie a na základe toho určíme monotónnosť,
konvexnosť, konkávnosť funkcie, lokálne extrémy a inflexné body.

(−∞,−1) −1 (−1,0) 0 (0,1) 1 (1, ∞)

y′ + - - +
y MAX MIN
y ′′ - - + +
y ∩ ∩ IB ∪ ∪
π 0 π
−1 1−
2 2

A10 Do súradného systému nakreslíme ASS, ABS, priesečníky so súradným systémom

a použijeme všetky informácie z tabuľky k načrtnutiu grafu funkcie.
FEI 47

V úlohách 1 – 30 vyšetrite priebeh funkcie a načrtnite graf :

1. y = 2 x3 − 3x 2 2. y = x3 + 3x 2 − 2

3. y = (2 − x 2 ) 2 4. y = 16 x( x − 1)3

x2 3 − x2
5. y= 6. y=
x−2 x+2
x2 + 1 1
7. y= 8. y = x2 +
x x
2x − 1 x3
9. y= 10. y=
( x − 1) 2 2( x + 1) 2

1 x2
11. y = x− 12. y=
x 4 − x2
1 2x
13. y= 14. y= +x
x −1
2
x −1
2

x2 x
15. y= 16. y=
x2 + 4 x +4
2

1 ln x
17. y = x2 + 18. y=
x2 x
x
19. y= 20. y = x ⋅ ln x
ln x
21. y = ln(1 + x 2 ) 22. y = x ⋅ arctg x
1 x −1
23. y = arctg 24. y = arctg
x x
1
1− x
25. y = arctg 26. y= ex
1+ x
1
27. y = xe x 28. y=
e −1
x
48 MATEMATIKA I

Výsledky:

1. 2.

3. 4.

5. 6.
FEI 49

7. 8.

9. 10.

11. 12.

13. 14.
50 MATEMATIKA I

15. 16.

17. 18.

19. 20.

21. 22.
FEI 51

23. 24.

25. 26.

27. 28.
52 MATEMATIKA I

5 MNOŽINY
5.1 Komplexné čísla
Súčet a rozdiel komplexných čísel robíme po zložkách. Osobitne sčítame (odčítame) reálne
a osobitne imaginárne zložky.

z1 + z2 = a1 + b1 ⋅ i + a2 + b2 ⋅ i = (a1 + a2 ) + (b1 + b2 ) ⋅ i ,
z1 − z2 = a1 + b1 ⋅ i − (a2 + b2 ⋅ i ) = (a1 − a2 ) + (b1 − b2 ) ⋅ i .

Ak komplexné čísla násobíme, pracujeme s nimi ako pri násobení dvojčlenov. Teda násobíme
každú zložku s každou.

Pritom využívame, že i 2 = −1, i 3 = −i, i 4 = 1, i 5 = i, i 6 = −1, K

z1 ⋅ z2 = (a1 + b1 ⋅ i ) ⋅ (a2 + b2 ⋅ i ) = (a1a2 − b1b2 ) + (a1b2 + a2b1 ) ⋅ i .

Pri delení komplexných čísel, násobíme celý podiel jednotkou vo vhodnom tvare tak, aby sme
v menovateli odstránili komplexné číslo. Využívame pritom násobenie komplexného čísla
v menovateli k nemu komplexne združeným číslom, čím v menovateli získame reálne číslo.

z1 z1 z2 (a1 + b1 ⋅ i )(a2 − b2 ⋅ i ) (a1a2 − b1b2 ⋅ i 2 ) + (b1a2 − a1b2 ) ⋅ i

= ⋅ = = =
z2 z2 z2 (a2 + b2 ⋅ i )(a2 − b2 ⋅ i ) a22 − b22 ⋅ i 2
(a1a2 + b1b2 ) + (b1a2 − a1b2 ) ⋅ i
= .
a22 + b22

Príklad 1 Nech z1 = 3 − 2 ⋅ i, z2 = 4 + i, z3 = 2 + 3 ⋅ i, z4 = −4 + 2 ⋅ i .
z
Vypočítajme z1 + z2 , z3 − z2 , z1 ⋅ z2 2 , 3 .
z4

Riešenie:
z1 + z2 = (3 + 4) + (−2 + 1) ⋅ i = 7 − i ,
z3 − z2 = (2 − 4) + (3 − 1) ⋅ i = −2 + 2 ⋅ i ,
z1 ⋅ z2 2 = (3 − 2 ⋅ i )(4 + i )2 = (3 − 2 ⋅ i )(16 + 8 ⋅ i + i 2 ) = (3 − 2 ⋅ i )(16 + 8 ⋅ i − 1) =
= (3 − 2 ⋅ i )(15 + 8 ⋅ i ) = 3 ⋅ 15 + 3 ⋅ 8 ⋅ i − 2 ⋅ 15 ⋅ i − 2 ⋅ 8 ⋅ i 2 = 61 − 6 ⋅ i
z3 2 + 3 ⋅ i − 4 − 2 ⋅ i − 8 − 4 ⋅ i − 12 ⋅ i + 6 − 2 − 16 ⋅ i 1 4
= ⋅ = = = − − ⋅i .
z4 − 4 + 2 ⋅ i − 4 − 2 ⋅ i 16 + 4 20 10 5

Príklad 2 Prepíšme komplexné číslo z = −1 + 3 ⋅ i do goniometrického a exponenciálneho

tvaru.

Riešenie: Pri prepise komplexného čísla z = a + b ⋅ i z algebrického do goniometrického,

resp. exponenciálneho tvaru je potrebné vypočítať modul komplexného čísla z a jeho amplitúdu
ϕ . Platí:
FEI 53

z = a 2 + b 2 = (−1) 2 + ( 3 ) 2 = 2
a 1 b 3
cos ϕ = = − ∧ sin ϕ = =
z 2 z 2

2
Obe tieto podmienky platia súčasne pre uhol (amplitúdu) ϕ = π.
3
Pretože z = a + b ⋅ i = z (cos ϕ + i ⋅ sin ϕ) = z ei ⋅ϕ , môžeme písať

2
2 2 i⋅ π
z = −1 + 3 ⋅ i = 2(cos π + i ⋅ sin π) = 2e 3 .
3 3

Príklad 3 Vypočítajme (−1 + 3 ⋅ i ) 13 .

Riešenie: Pri umocňovaní komplexných čísel využijeme vzťah

z = z (cos n ⋅ ϕ + i ⋅ sin n ⋅ ϕ) .
n n

Preto je potrebné komplexné číslo, ktoré ideme umocňovať, prepísať do goniometrického tvaru.
Využijeme pritom výsledok z predchádzajúcej úlohy.

2 2
z = −1 + 3 ⋅ i = 2(cos π + i ⋅ sin π) ⇒
3 3
2 2 26 26
⇒ z n = z (cos n ⋅ ϕ + i ⋅ sin n ⋅ ϕ) = 213 (cos 13 ⋅ π + i ⋅ sin 13 ⋅ π) = 213 (cos π + i ⋅ sin π) =
n

3 3 3 3
1 3
= 213 (− + i ⋅ ) = 212 (−1 + i ⋅ 3 ) .
2 2

Príklad 4 Vypočítajme −1+ 3 ⋅ i .

Riešenie: Pri odmocňovaní komplexných čísel využijeme vzťah

 ϕ + 2kπ ϕ + 2kπ 
ak = n z  cos + i ⋅ sin  , kde k = 0, 1, L, n − 1 .
 n n 

Znova je potrebné prepísať odmocňované komplexné číslo do goniometrického tvaru, pričom

2 2
použijeme výsledok z príkladu 2, čiže z = −1 + 3 ⋅ i = 2(cos π + i ⋅ sin π) .
3 3

Keďže počítame druhú odmocninu, dostaneme dva výsledky v tvare:

 2 2 
 π + 2kπ π + 2kπ 
ak = z  cos 3 + i ⋅ sin 3  , kde k = 0, 1.
 2 2 
 
 
54 MATEMATIKA I

 2 2 
 π+ 2⋅0⋅π π + 2⋅0⋅π
a0 = 2  cos 3 + i ⋅ sin 3  = 2 (cos π + i ⋅ sin π ) = 2 ( 1 + i ⋅ 3 ) .
 2 2  3 3 2 2
 
 

 2 2 
 π + 2 ⋅1 ⋅ π π + 2 ⋅1⋅ π 
a1 = 2  cos 3 + i ⋅ sin 3  = 2 (cos 4 π + i ⋅ sin 4 π) = 2 (− 1 − i ⋅ 3 ) .
 2 2  3 3 2 2
 
 

V úlohách 1 – 8 vypočítajte:
Výsledky:

1. (3 + 2i )(2 − i ) 8+i

2. (3 + 3i )(1 − i ) 6

3. (2 + 3i )(4 + i ) 5 + 14i

4. (1 + i )(3 + 2i )(2 − i ) 7 + 9i

5. (3 − 2i ) 2 ⋅ i 12 + 5i

2+i 3 1
6. − i
1+ i 2 2

(3 − 2i ) 2 19 22
7. − − i
1 + 2i 5 5

1 + 2i 2 − i
8. − 2i
2 − i 1 + 2i

V úlohách 9 – 22 napíšte komplexné číslo v goniometrickom a exponenciálnom tvare:

9. z =1 z = cos 0 + i ⋅ sin 0 = e 0⋅i

10. z = −1 z = cos π + i ⋅ sin π = e π⋅i

π
π π ⋅i
11. z=i z = cos + i ⋅ sin = e 2
2 2
3
3 3 π⋅i
12. z = −i z = cos π + i ⋅ sin π = e 2
2 2
π
π π ⋅i
13. z = 1+ i z = 2 (cos + i ⋅ sin ) = 2e 4
4 4
FEI 55

5π
5π 5π ⋅i
14. z = −2 2 − 2 2 i z = 4(cos + i ⋅ sin ) = 4e 4
4 4
3π
6 6 3π 3π ⋅i
15. z=− + i z = 3 (cos + i ⋅ sin ) = 3e 4
2 2 4 4
π
6 2 π π ⋅i
16. z= + i z = 2 (cos + i ⋅ sin ) = 2e 6
2 2 6 6
5
5 5 π⋅i
17. z = − 3 +i z = 2(cos π + i ⋅ sin π) = 2e 6
6 6
11π
3 3 11π 11π ⋅i
18. z= − i z = 3 (cos + i ⋅ sin ) = 3e 6
2 2 6 6
π
π π ⋅i
19. z = 1+ 3 i z = 2(cos + i ⋅ sin ) = 2e 3
3 3
π
3 3 3 π π ⋅i
20. z= + i z = 3(cos + i ⋅ sin ) = 3e 3
2 2 3 3
4π
4π 4π ⋅i
21. z = −2 − 2 3 i z = 4(cos + i ⋅ sin ) = 4e 3
3 3
5π
1 3 5π 5π ⋅i
22. z= − i z = cos + i ⋅ sin =e3
2 2 3 3

V úlohách 23 – 35 vypočítajte:

23. (1 + i ) 5 − 4 − 4i

24. ( −2 2 − 2 2 i ) 3 32 2 − 32 2 i

6 6 4
25. (− + i) −9
2 2

6 2 7
26. ( + i) −4 6 −4 2i
2 2

27. (− 3 + i ) 4 −8−8 3i

3 3 3
28. ( − i) −3 3i
2 2

29. (1 + 3 i ) 5 16 − 16 3 i

3 3 3 8 6561 6561
30. ( + i) − + 3i
2 2 2 2
56 MATEMATIKA I

31. ( −2 − 2 3 i ) 6 4096

3 1 4 1 3
32. (− + i) − − i
2 2 2 2

33. ( 3 − i) 6 − 64

34. (1 + 3 i ) 4 −8−8 3i

35. ( −1 − 3 i ) 5 − 16 + 16 3 i

V úlohách 36 – 48 vypočítajte odmocninu z komplexného čísla:

36. −1 z0 = i
z1 = −i

2 2
37. i z0 = + i
2 2
2 2
z1 = − − i
2 2

2 2
38. −i z0 = − + i
2 2
2 2
z1 = − i
2 2

6 2
39. 1+ 3 i z0 = + i
2 2
6 2
z1 = − − i
2 2

1 3 3 1
40. − i z0 = − + i
2 2 2 2
3 1
z1 = − i
2 2

3 3 3 3 3
41. + i z0 = + i
2 2 2 2
3 3
z1 = − − i
2 2
FEI 57

42. − 2− 2 3i z 0 = −1 + 3 i
z1 = 1 − 3 i

43. −8+8 3i z0 = 2 + 2 3 i
z1 = −2 − 2 3 i

44. 3
1 z0 = 1
1 3
z1 = − + i
2 2
1 3
z2 = − − i
2 2

1 3
45. 3
−1 z0 = + i
2 2
z1 = −1
1 3
z2 = − i
2 2

3 1
46. 3
i z0 = + i
2 2
3 1
z1 = − + i
2 2
z2 = −i

2 2
47. 4
−1 z0 = + i
2 2
2 2
z1 = − + i
2 2
2 2
z2 = − − i
2 2
2 2
z3 = − i
2 2

48. 4 −8−8 3i z0 = 1 + 3 i
z1 = − 3 + i
z 2 = −1 − 3 i
z3 = 3 − i
58 MATEMATIKA I

6 MATICE A DETERMINANTY

6.1 Operácie s maticami

Súčet a rozdiel matíc existuje len pre rovnaké typy matíc (ak A je matica typu m × n , aj matica
B musí byť typu m × n ).
Pre prvky matice C = A + B platí cij = aij + bij .
Pre prvky matice C = A − B platí cij = aij − bij .

Pre maticu C = k ⋅ A , kde k ∈ R platí cij = k ⋅ aij .

Súčin matíc C = A ⋅ B je možné vypočítať, ak počet stĺpcov matice A je rovnaký ako počet
riadkov matice B .
Násobenie dvoch matíc ukážeme v nasledujúcom príklade.

Príklad 1 Vypočítajme A + B, A − B, 2 ⋅ A, A ⋅ B, B ⋅ C , ak
 0 − 1 3  1 2 − 1  2
     
A = 2 1 5 , B =  0 3 0 , C =  3 .
− 2 3 − 1  2 1 2  − 4
    

Riešenie:
 0 − 1 3   1 2 − 1  0 + 1 −1+ 2 3 −1  1 1 2
       
A+B=  2 1 5 +  0 3 0 =  2 + 0 1+ 3 5 + 0  = 2 4 5 ,
− 2 3 − 1  2 1 2   − 2 + 2 3 +1 − 1 + 2   0 4 1 


 0 −1 3   1 2 − 1  0 − 1 − 1 − 2 3 − (− 1)  − 1 − 3 4
       
A−B =  2 1 5 −  0 3 0 =  2 − 0 1− 3 5−0  = 2 −2 5 ,
− 2 3 − 1  2 1 2   − 2 − 2 3 − 1 − 1 − 2   − 4 2 − 3 

 0 − 1 3  2 ⋅ 0 2 ⋅ (− 1) 2 ⋅ 3   0 − 2 6
     
2⋅A =  2 1 5 =  2 ⋅ 2 2 ⋅1 2⋅5  =  4 2 10  ,
− 2
 3 − 1  2 ⋅ (− 2) 2 ⋅ 3 2 ⋅ (− 1)  − 4 6 − 2 
 0 − 1 3   1 2 − 1
   
A⋅B =  2 1 5 ⋅  0 3 0  =
− 2 3 − 1  2 1 2 

 0 ⋅1 − 1⋅ 0 + 3 ⋅ 2 0 ⋅ 2 − 1⋅ 3 + 3 ⋅1 0 ⋅ (− 1) − 1 ⋅ 0 + 3 ⋅ 2   6 0 6 
   
=  2 ⋅1 + 1 ⋅ 0 + 5 ⋅ 2 2 ⋅ 2 + 1⋅ 3 + 5 ⋅1 2 ⋅ (− 1) + 1 ⋅ 0 + 5 ⋅ 2  =  12 12 8  ,
 − 2 ⋅ 1 + 3 ⋅ 0 − 1 ⋅ 2 − 2 ⋅ 2 + 3 ⋅ 3 − 1 ⋅ 1 − 2 ⋅ (− 1) + 3 ⋅ 0 − 1 ⋅ 2   − 4 4 0 
   
 1 2 − 1  2   1 ⋅ 2 + 2 ⋅ 3 − 1 ⋅ (− 4)   12 
       
B ⋅ C =  0 3 0  ⋅  3  =  0 ⋅ 2 + 3 ⋅ 3 + 0 ⋅ (− 4) =  9  .
 2 1 2   − 4   2 ⋅ 2 + 1 ⋅ 3 + 2 ⋅ (− 4)   − 1
       
FEI 59

 −1 9 −1 0
 
 4 4 2 4
Príklad 2 Nájdime hodnosť matice A =  .
9 − 1 5 8
 
 4 7 11 6 
 

Riešenie: Hodnosť matice je počet nenulových riadkov matice upravenej na trojuholníkový,

resp. lichobežníkový tvar.
 −1 9 −1 0  −1 9 −1 0  −1 9 −1 0
     
 4 4 2 4  + 4 R1  0 40 − 2 4   0 40 − 2 4  : 2
 9 − 1 5 8  + 9 R ∼  0 80 − 4 8  − 2 R ∼  0 0 0 0
∼
  1
  2  
 4 7 11 6  + 4 R  0 43   0 43 
  1  7 6   7 6 
 −1 9 −1 0 −1 9 −1 0 −1 9 −1 0
     
 0 20 − 1 2  ⋅ 43 ∼  0 860 − 43 86  ∼  0 860 − 43 86  .
 0 43 7 6  ⋅ (− 20)  0 − 860 − 140 − 120  + R  0 0 − 183 − 34 
    2 

Počet nenulových riadkov matice je 3, teda hodnosť matice A je h(A ) = 3 .

 2 − 3  3 0
Sú dané matice A =  , B =   . V úlohách 1 – 3 vypočítajte:
1 4  −1 2
Výsledky:

0 − 9
1. 3⋅ A − 2⋅B  
5 8 
 9 − 6
2. A⋅B  
−1 8 
 4 − 18 
3. A2 + B  
5 15 
1 −3 4  1 0 2
   
Sú dané matice A =  1 − 1 4 , B =  0 3 1 . Vypočítajte:
2 2 − 2   − 1 4 0
  
 −1 6 − 19 
 
4. (A − B ) ⋅ (A + B )  1 7 − 20 
 2 − 25 12 


 1 0 2
 2 3 1    2 4  3 4 − 1
Sú dané matice A =  , B =  3 3 − 1, C =  , D =  ,
 4 3 5 − 2 1 3  1 8 2 1 6 
 
 2 4
  − 2 0 
E =  3 3 , F =  . Vypočítajte:
1 5  3 − 1
 
60 MATEMATIKA I

Výsledky:

9 10 4 
5. A⋅B  
3 14 20 
 14 22 
6. A⋅E  
 22 25 
 20 18 22 
 
7. E⋅A  18 18 18 
 22 18 26 
 
 4 14 
 
8. B⋅E 14 16 
 2 10 
 
14 12 22 
9. C⋅D  
19 12 47 
8 − 4
10. C⋅F  
 22 − 8 
 − 4 − 8
11. F ⋅C  
 5 4 
 8 40 
 
12. E⋅C  9 36 
 7 44 
 
 8 − 4
 
13. E⋅F  3 − 3
13 − 5 
 
 10 12 
14. 3 ⋅ C − 2F  
 − 3 25 
11 14 − 7 
15. - 2A + 5D  
 2 − 1 20 
6 6 5 
16. A⋅B - D  
 1 13 14 
 14 24 
17. C + F + A⋅E  
 26 32 
 − 10 2 
18. (F ⋅ C − 3 ⋅ C)T  
 − 20 − 20 
FEI 61

V úlohách 19 – 29 vypočítajte hodnosť matice:

1 2 2
 
19. A = 2 1 1 h (A ) = 3
1 1 2
 
 1 2 3
 
20. A =  2 − 1 1 h (A ) = 2
 1 7 8
 
 27 26 25 
 
21. A =  19 18 17  h (A ) = 2
 12 11 10 
 
 1 0 3 2
 
 − 2 1 0 − 1
22. A= h (A ) = 2
−1 1 3 1
 
 −1 2 9 
 4 
2 0 2 0
 
0 1 0 1
23. A= h (A ) = 3
2 1 0 2
 
 0 1 − 2 2
 
3 1 2 − 2
 
4 2 1 5
24. A= h (A ) = 3
1 3 − 2 18 
 
2 1 
 1 1 
1 3 5 − 1
 
 2 −1 − 3 4
25. A= h (A ) = 3
5 1 −1 7
 
7 
 7 9 1 
−1 3 1 5
 
 4 − 1 2 − 3
26. A= h (A ) = 3
7 1 5 − 1
 
 1 7 7 
 9 
 2 −4 0
 
− 4 5 − 1
27. A= 1 7 3 h (A ) = 2
 
 5 − 10 0
 3
 0 2 
62 MATEMATIKA I

2 1 1 1
 
1 3 1 1
28. A = 1 1 4 1 h (A ) = 4
 
1 1 1 5
 
1 2 3 4
4 2 3 −5 3
 
8 4 6 −7 2
29. A = 4 2 3 −8 7 h (A ) = 2
 
4 2 3 1 − 5
8 6 −1 − 6 
 4

6.2 Determinant

2 1
Príklad 1 Vypočítajme determinant .
−1 3

Riešenie: Determinant rozmeru 2 × 2 sa vypočíta tak, že od súčinu prvkov na hlavnej

diagonále sa odpočíta súčin prvkov na vedľajšej diagonále
2 1
= 2 ⋅ 3 − 1 ⋅ (−1) = 7 .
−1 3

2 1 3
Príklad 2 Vypočítajme determinant − 1 3 0 .
1 2 1

Riešenie: Determinant rozmeru 3× 3 môžeme riešiť pomocou Sarusovho pravidla

2 1 3 2 1 3
− 1 3 0 = − 1 3 0 = [2 ⋅ 3 ⋅1 + (−1) ⋅ 2 ⋅ 3 + 1 ⋅1 ⋅ 0] − [3 ⋅ 3 ⋅1 + 0 ⋅ 2 ⋅ 2 + 1 ⋅1 ⋅ (−1)] = −8.
1 2 1 1 2 1
2 1 3
−1 3 0
1 4 2 0
2 4 1 1
Príklad 3 Vypočítajme determinant .
3 2 0 2
1 3 2 3

Riešenie: Determinanty rozmerov 4 × 4 a väčších, sa počítajú pomocou rozvoja

determinantu podľa riadka alebo stĺpca.
A = ai1 Ai1 + ai 2 Ai 2 + K + ain Ain , resp. A = a1 j A1 j + a2 j A2 j + K + anj Anj ,
kde Aij = (−1) i + j Dij je algebrický doplnok a Dij je subdeterminant prvku aij matice A (vznikne
zakrytím i -teho riadku a j -teho stĺpca matice A ).
FEI 63

Pred samotným výpočtom je výhodné determinant upraviť pomocou ekvivalentných úprav tak,
aby sme vytvorili ľubovoľný riadok, resp. stĺpec obsahujúci čo najviac núl. Vytvorený riadok,
resp. stĺpec použijeme k rozvoju determinantu.

1 4 2 0 − 2 R2 −3 −4 0 −2
2 4 1 −3 −4 −2
2 4 1 1 2 4 1 1 1+ 3 2 +3
= = 0 ⋅ (−1) 3 2 2 + 1 ⋅ (−1) 3 2 2+
3 2 0 2 3 2 0 2
−3 −5 1 −3 −5 1
1 3 2 3 − 2 R2 −3 −5 0 1
−3 −4 −2 −3 −4 −2 −3 −4 −2
3+3 4+3
+ 0 ⋅ (−1) 2 4 1 + 0 ⋅ (−1) 2 4 1=− 3 2 2 = −18.
−3 −5 1 3 2 2 −3 −5 1

V úlohách 1 – 28 vypočítajte determinant matice:

Výsledky:
3 4
1. A =   A = −23
2 − 5 
0 − 2
2. A =   A = 12
6 30 
15 10 
3. A =   A =0
3 2 
 2 3 1
 
4. A = −1 2 3 A =0
 3 2 − 1
 
1 1 2
 
5. A = 2 3 1 A = −8
 3 4 − 5
 
1 2 4
 
6. A = 2 7 3 A = −76
 3 1 − 5
 
6 3 − 2
 
7. A = 1 −3 2 A = −35
2 1 1

2 3 − 2
 
8. A = 5 − 3 2 A = −35
9 1 1

 6 2 − 2
 
9. A =1 5 2 A = −70
2 9 1

64 MATEMATIKA I

6 3 2
 
10. A =  1 − 3 5 A = −175
2 1 9 

2 − 3 1
 
11. A =1 2 − 1 A = 12
2 1 1

 0 −3 1
 
12. A= 3 2 − 1 A = 24
12 1 1

2 0 1
 
13. A =1 3 − 1 A = 36
2 12 1

 2 − 3 0
 
14. A =1 2 3 A = 60
2 1 12 

0 1 1 1
 
1 0 0 0
15. A= A = −4
1 2 3 4
 
4 3 0 1
 
0 1 1 1
 
1 0 1 1
16. A= A = −6
1 2 3 4
 
 4 3 1 2
 
1 1 1 1 
 
1 2 3 4 
17. A= A =1
1 3 6 10 
 
1 4 10 20 
 
 1 2 3 4
 
− 2 1 −4 3
18. A= A = 900
3 − 4 −1 2
 
 4 − − 
 3 2 1 
 1 2 3 3
 
2 1 1 1
19. A= A =6
3 6 5 4
 
 3 3 2 2
 
FEI 65

 0 0 2 3
 
 3 0 1 2
20. A= A = −5
1 0 2 4
 
 2 1 3 2
 
 2 1 0 4
 
 1 2 1 4
21. A= A = 18
0 3 2 2
 
 2 1 3 3
 
3 3 3 1
 
 2 4 5 2
22. A= A = 14
3 4 5 1
 
 2 2 3 4
 
 5 3 2 4
 
 10 2 − 2 10 
23. A= A = −570
−5 6 8 5
 
 0 1 − 1 1
 
1 1 1 1 
 
1 2 3 4 
24. A= A = 12
1 4 9 16 
 
1 8 27 64 
 
2 1 −1 2
 
2 3 − 3 4
25. A= A = −48
6 2 1 0
 
2 3 0 − 5 

 −1 3 2 4
 
 2 5 1 0
26. A= A = 223
2 0 − 3 1
 
− 2 6 8 9 

2 2 3 4 
 
2 1 1 1 
27. A= A = −24
2 4 9 16 
 
 2 8 27 64 
 
 0 1 1 1
 
 1 2 3 4
28. A= A = −24
4 0 4 4
 
 − 4 − 3 −1 − 2
 
66 MATEMATIKA I

6.3 Inverzná matica

 a11 a12 K a1n 

 
a a22 K a2 n 
Inverznú maticu k matici A =  21 budeme hľadať využitím adjungovanej
K K K K
 
a ann 
 n1 an 2 K
 A11 A21 K An1   A11 A21 K An1 
   
A A22 K An 2  −1 1  A12 A22 K An 2 
matice adj A =  12 pomocou vzťahu A =  .
K K K K A K K K K
   
A A2 n K Ann  A A2 n K Ann 
 1n  1n

1 3 1
 
Príklad 1 K matici A =  3 2 5  nájdime inverznú maticu.
 2 2 2
 

Riešenie: Vypočítame determinant matice A a všetky algebrické doplnky tvoriace

adjungovanú maticu.

1 3 1
A = 3 2 5 =8
2 2 2
2 5 3 1 3 1
A11 = (−1)1+1 ⋅ = −6 A21 = (−1) 2+1 ⋅ = −4 A31 = (−1) 3+1 ⋅ = 13
2 2 2 2 2 5
3 5 1 1 1 1
A12 = (−1)1+ 2 ⋅ =4 A22 = (−1) 2+ 2 ⋅ =0 A32 = (−1) 3+ 2 ⋅ = −2
2 2 2 2 3 5
3 2 1 3 1 3
A13 = (−1)1+3 ⋅ =2 A23 = (−1) 2+3 ⋅ =4 A33 = (−1) 3+3 ⋅ = −7
2 2 2 2 3 2

 − 6 − 4 13 
1 
Inverzná matica k matici A je A =  4 -1
0 − 2 .
8
 2 4 − 7 

1 3 1  1 0 1
   
Príklad 2 Riešme maticovú rovnicu  3 2 5  ⋅ X =  − 1 2 1 s neznámou maticou X .
 2 2 2  1 2 3
   

Riešenie: Maticovú rovnicu prepíšeme do schémy A ⋅ X = B , ktorú vynásobíme zľava

maticou A -1
inverznou k matici A , pričom využijeme, že A -1A = A ⋅ A -1 = E a
E⋅X = X⋅E = X.
FEI 67

A⋅X = B
A -1 ⋅ A ⋅ X = A -1 ⋅ B
X = A -1 ⋅ B

 − 6 − 4 13   − 6 − 4 13   1 0 1
1   1    
Z Príkladu 1 je A -1 =  4 0 − 2  , preto X =  4 0 − 2  ⋅  − 1 2 1 =
8 8
 2 4 − 7   2 4 − 7   1 2 3 
 11 18 29 
1 
=  2 −4 − 2 .
8
− 9 − 6 − 15 

V úlohách 1 – 19 nájdite inverznú maticu k matici A :

Výsledky:

1 2  − 5 2
1. A =   A -1 =  
3 5  3 − 1

 2 1 1 3 1
2. A =   A -1 =  
 − 4 − 3 2  − 4 − 2 

 − 3 − 2 1  − 3 − 2
3. A =   A -1 =  
 3 3  3 3 3 

5 9 1 − 4 9
4. A =   A -1 =  
 3 4  7  3 − 5 

 3 2
5. A =   neexistuje
6 4

 3 2 1  5 − 2
6. A =   A -1 =  
6 5 3− 6 3 

 − 3 2 1  − 4 2
7. A =   A -1 =  
 − 2 4 8  − 2 3 

1 2 1  5 − 2
8. A =   A -1 =  
0 5 5 0 1

 1 2 − 3 1 −2 7
   
9. A = 0 1 2 A = 0
-1
1 − 2
0 0 1 0 0 1
 
68 MATEMATIKA I

 1 1 1  0 −2 1
   
10. A =  6 5 4 A = − 4
-1
5 − 2
13 10 8   5 −3 1
  

2 5 7  1 −1 1
   
11. A = 6 3 4 A -1 =  − 38 41 − 34 
 5 − 2 − 3  27 − 29 24 
  

 3 2 − 1  14 − 7 7
  1 
12. A =  −1 3 2 A =  8 14 − 5 
-1

 2 −1 4 63 
  − 5 7 11

1 −2 1  − 11 − 1 9 
  1  
13. A =  3 − 5 − 2 A -1 =  − 17 − 6 5 
7 − 3 49 
 1  26 − 11 1


 1 1 1  0 −2 1
   
14. A =  6 5 4 A = − 4
-1
5 − 2
13 10 8   5 −3 1
  

 9 17 8   51 − 16 − 17 
   
15. A = 18 34 17  A =  − 26
-1
8 9
10 19 8   −2 1 0 
  

 1 1 − 1  0 1 1
  1 
16. A = 2 1 0 A =  0 1 − 2
-1

 1 −1 0 3 
   − 3 2 − 1

 2 1 4 −1 3 7
  1 
17. A =  − 5 − 2 − 1 A =  2 − 10 − 18 
-1

 3 4
 1 1  1 1 1

1 1 1 1 1 1 1 1
   
1 1 − 1 − 1 1 1 1 − 1 − 1
18. A= A = 
-1
1 −1 1 − 1 4 1 −1 1 − 1
   
1 − 1 − 1  1 − 1 − 1 
 1  1 
FEI 69

3 2 12  5 −2 −5 4
   
7 5 25 − 7 3 16 − 13 
19. A= A =
-1
0 0 9 4 0 0 5 − 4
   
0 0 11 5   0 0 − 11 9 
 

V úlohách 20 – 26 riešte maticovú rovnicu s neznámou maticou X :

Výsledky:

1 2  2 1  0 1
20.   ⋅ X =   X =  
3 5  5 3  1 0

 2 1  2 2   − 1 − 1
21. X ⋅   =   X =  
 − 4 − 3  6 4   1 − 1

 − 3 − 2 5 9 1 1 1  1 − 4
22.   ⋅ X ⋅   =   X =  
 3 3  3 4  0 0 7 −1 4 

 1 2 − 3 1 2 1   6 3 18 
     
23. 0 1 2  ⋅ X = 1 3 2  X =  −1 1 − 4
0 0 1 1 1 3   1 1 3 
   

 1 1 1  0 1 2  −1 2 − 4
     
24.  6 5 4 ⋅ X = 1 0 2 X =  3 −8 2
13 10 8  1 2 0 − 2 7 4 
    

2 5 7   − 1 1 1  − 12 13 − 11 
     
25. X⋅6 3 4  =  0 1 1 X =  − 11 12 − 10 
 5 − 2 − 3   1 0 − 1  − 26 28 − 23 
     

1 1 1 1 4 1 2 2 1 1 0 0
     
1 1 − 1 − 1 0 1 0 − 2 1 0 1 0
26. 1 − 1  ⋅X = X=
1 −1 0 1 −2 0 1 0 0 1
     
1 − 1 − 1 1 0 0  1 0 1 1 
  1 0 
70 MATEMATIKA I

7 SÚSTAVY LINEÁRNYCH ROVNÍC

7.1 Gaussova eliminačná metóda

x1 + 2 x2 + 3 x3 + 4 x4 = 11
2 x1 + 3x2 + 4 x3 + x4 = 12
Príklad 1 Riešme sústavu rovníc .
3 x1 + 4 x2 + x3 + 2 x4 = 13
4 x1 + x2 + 2 x3 + 3 x4 = 14

Riešenie: Sústavu rovníc prepíšeme do maticového tvaru a k výpočtu použijeme Gaussovu

eliminačnú metódu. Maticu upravíme na trojuholníkový, resp. lichobežníkový tvar.

1 2 3 4 11  1 2 3 4 11
   
2 3 4 1 12  − 2 R1  0 − 1 − 2 − 7 − 10 
3 ∼ ∼
4 1 2 13  − 3R1  0 − 2 − 8 − 10 − 20  − 2 R2
   
4 1 2 3 14  − 4 R1  0 − 7 − 10 − 13 − 30  − 7 R2

1 2 3 4 11 1 2 3 4 11
   
0 −1 − 2 − 7 − 10  0 −1 −2 −7 − 10 
0  ∼ .
0 −4 4 0 0 0 −4 4 0
   
0 0 4 36 40  + R3  0 0 0 40 40 


Hodnosť matice je rovná 4 a hodnosť rozšírenej matice je takisto rovná 4 a je to zároveň aj počet
neznámych. Na základe Frobeniovej vety má sústava práve jedno riešenie, ktoré sa dá
jednoducho vyjadriť z upravenej matice.

Z posledného riadku upravenej matice je zrejmé, že

40 x4 = 40
.
x4 = 1
Z tretieho riadku upravenej matice vypočítame

− 4 x3 + 4 x4 = 0
− 4 x3 + 4 ⋅ 1 = 0 .
x3 = 1
Pomocou druhého riadku nájdeme
− x2 − 2 x3 − 7 x4 = −10
− x2 − 2 ⋅ 1 − 7 ⋅ 1 = −10 .
x2 = 1

Pomocou prvého riadku nájdeme

FEI 71

x1 + 2 x2 + 3 x3 + 4 x4 = 11
x1 + 2 ⋅ 1 + 3 ⋅ 1 + 4 ⋅ 1 = 11 .
x1 = 2

Riešenie sústavy zapíšeme v tvare ( x1 , x 2 , x3 , x 4 ) T = (2, 1, 1, 1) T .

3 x1 + 4 x2 + 2 x3 + 5 x4 = 3
7 x1 + 3 x2 + x3 + 2 x4 = 2
Príklad 2 Riešme sústavu rovníc .
− 4 x1 + 3 x2 − 3 x3 + 2 x4 = −5
6 x1 + 10 x2 + 9 x4 = 1

Riešenie: Postupujeme podobne ako v predchádzajúcej úlohe.

 3 4 2 5 3  + R3  − 1 7 − 1 7 − 2
   
 7 3 1 2 2  7 3 1 2 2  + 7 R1
− 4 3 − 3 2 ∼ ∼
− 5 −4 3 −3 2 − 5  − 4 R1
   
 6 10 0 9 1   6 10 0 9 1  + 6R
    1

−1 7 −1 7 − 2 −1 7 −1 7 − 2
   
 0 52 − 6 51 − 12   0 52 − 6 51 − 12 
 0 − 25 ∼ .
1 − 26 3 0 − 25 1 − 26 3
   
 0 52 − 6 51 − 11 − R  0 0 0 0 1 
  2  

Hodnosť matice je rovná 3 a hodnosť rozšírenej matice je rovná 4. Na základe Frobeniovej vety
sústava nemá riešenie.

x1 − 2 x2 + 3 x3 − 4 x4 = 4
x2 − x3 + x4 = −3
Príklad 3 Riešme sústavu rovníc .
x1 + 3 x2 − 3 x4 = 1
− 7 x2 + 3 x3 + x4 = −3

Riešenie: Postupujeme podobne ako v predchádzajúcich úlohách.

1 −2 3 −4 4 1 −2 3 −4 4
   
0 1 −1 1 − 3 0 1 −1 1 − 3
1  ∼ ∼
3 0 −3 1 − R1 0 5 −3 1 − 3  − 5 R2
   
0 − 7 3 1 − 3  0 − 7 3 1 − 3  + 7 R2
 
1 −2 3 −4 4 1 −2 3 −4 4
   
0 1 −1 1 − 3 0 1 −1 1 − 3
0  ∼ .
0 2 −4 12 0 0 2 −4 12 
   
0 0 −4 8 − 24  − 2 R3  0 0 0 0 0 

72 MATEMATIKA I

Hodnosť matice je rovná 3 a hodnosť rozšírenej matice je takisto rovná 3 ale počet neznámych je
rovný 4. Na základe Frobeniovej vety má sústava nekonečne veľa riešení.

Tretí riadok upravenej matice obsahuje 2 neznáme, jednu z neznámych si zvolíme ako parameter
t∈R.
x4 = t .
Ďalšiu neznámu potom vyjadríme pomocou parametra

2 x3 − 4 x4 = 12
2 x3 − 4t = 12 .
x3 = 6 + 2t
Z druhého riadku
x2 − x3 + x4 = −3
x2 − (6 + 2t ) + t = −3 .
x2 = 3 + t

Z prvého riadku
x1 − 2 x2 + 3 x3 − 4 x4 = 4
x1 − 2(3 + t ) + 3(6 + 2t ) − 4t = 4
x1 = −8

Riešenie sústavy zapíšeme v tvare ( x1 , x2 , x3 , x4 )T = (−8, 3 + t , 6 + 2t , t )T , t ∈ R .

V úlohách 1 – 34 riešte sústavy lineárnych rovníc Gaussovou eliminačnou metódou:

Výsledky:

x1 + x2 − x3 = 2
1. 3 x1 + 2 x2 − 2 x3 = 5 (1, 3, 2)T
4 x1 − 3 x2 + 2 x3 = −1

3 x1 + 5 x2 + 6 x3 =1
2. 4 x1 + 3 x2 + 2 x3 =5 (2, − 1, 0)T
3 x1 + 5 x2 + x3 =1

2 x1 + 3 x2 + 2 x3 =3
3. 4 x1 + 3 x2 + 5 x3 =4 Ø
2 x1 + 3 x3 =2
FEI 73

x1 + x2 + x3 =2
4. 2 x1 + 3 x2 + 4 x3 =3 (3 + t , − 1 − 2t , t )T , t ∈ R
3 x1 + 2 x2 + x3 =7

x1 + 3 x2 + 2 x3 + 2 x4 = 3
2 x1 + 4 x2 + x3 = 12
5. (3, 2, − 2, − 1)T
x1 + 3 x2 + 2 x3 + x4 = 4
3 x1 + 2 x2 + 4 x3 + 6 x4 = −1

2 x1 + 5 x2 + 4 x3 + x4 = 20
x1 + 3 x2 + 2 x3 + x4 = 11
6. (1, 2, 2, 0)T
2 x1 + 10 x2 + 9 x3 + 7 x4 = 40
3x1 + 8 x2 + 9 x3 + 2 x4 = 37

2 x1 + 3x2 + 11x3 + 5 x4 = 2
x1 + x2 + 5 x3 + 2 x4 = 1
7. (−2, 0, 1, − 1)T
2 x1 + x2 + 3 x3 + 2 x4 = −3
x1 + x2 + 3 x3 + 4 x4 = −3

7 x1 + 9 x2 + 4 x3 + 2 x4 = 2
2 x1 − 2 x2 + x3 + x4 = 6 2 6 17
8. (− , − , , 1)T
5 x1 + 6 x2 + 3 x3 + 2 x4 = 3 5 5 5
2 x1 + 3x2 + x3 + x4 = 0

3x1 + 4 x2 + x3 + 2 x4 = −3
3 x1 + 5 x2 + 3 x3 + 5x4 = −6
9. (2, − 2, 1, − 1)T
6 x1 + 8 x2 + x3 + 5x4 = −8
3 x1 + 5 x2 + 3 x3 + 7 x4 = −8

x1 + 2 x2 − x3 − 2 x4 = −2
2 x1 + x2 + x3 + x4 = 8
10. (1, 2, 1, 3)T
x1 − x2 − x3 + x4 = 1
x1 + 2 x2 + 2 x3 − x4 = 4

5 x1 + 3x2 + 3 x3 + x4 = 11
x1 − x2 + x3 = −2
11. 3 x1 + 3x2 + 2 x3 + x4 = 10 (3, 0, − 5, 11)T
4 x1 + x2 + 3 x3 + x4 = 8
x1 − 3x2 + 2 x3 = −7
74 MATEMATIKA I

2 x1 − x2 + x3 − x4 = 3
4 x1 − 2 x2 − 2 x3 + 3x4 = 2
12. Ø
2 x1 − x2 + 5 x3 − 6 x4 = 1
2 x1 − x2 − 3 x3 + 4 x4 = 5

2 x1 − 3x2 + 6 x3 − x4 = 1
x1 + 2 x2 − x3 = 0
13. Ø
x1 + 3x2 − x3 − x4 = −2
9 x1 − x2 + 15 x3 − 5x4 = 1

5 x1 + 12 x 2 + 9 x3 + 25 x 4 = 15
15 x1 + 34 x 2 + 25 x3 + 64 x 4 = 40
14. Ø
20 x1 + 46 x 2 + 34 x3 + 89 x 4 = 70
10 x1 + 23 x 2 + 17 x3 + 44 x 4 = 25

5 x1 + 2 x2 − x3 + 4 x4 = 12
3 x1 − x2 + 2 x3 + 6 x4 = 7
15. Ø
2 x1 + 3x2 − 3 x3 − 2 x4 = 6
x1 + 5x2 + 2 x3 + x4 = −1

12 x1 − 6 x2 + 9 x3 + 21x 4 = 3
11x1 − 5 x2 + 10 x3 + 24 x 4 = 1
16.
7 x1 − 3x2 + 7 x3 + 17 x 4 = 0
8 x1 − 6 x2 − x3 − 5x4 = 9
3 13 5 7 19 7
( − − t − s , − − t − s , s, t ) T , s, t ∈ R
2 2 2 2 2 2
2 x1 + 3 x2 − x3 + x4 = 1
8 x1 + 12 x2 − 9 x3 + 8 x4 = 3
17.
4 x1 + 6 x2 + 3 x3 − 2 x4 = 3
2 x1 + 3 x2 + 9 x3 − 7 x4 = 3
5 1
( − 3t − s, 2t , 8s, − + 10 s )T , s, t ∈ R
8 4
2 x1 + 7 x2 + 3 x3 + x4 = 5
x1 + 3x2 + 5 x3 − 2 x4 = 3
18.
x1 + 5 x2 − 9 x3 + 8x4 = 1
5 x1 + 18 x 2 + 4 x3 + 5x4 = 12
(6 − 26t + 17 s, − 1 + 7t − 5s, t , s ) T , s, t ∈ R
FEI 75

5 x1 + 12 x2 + 5 x3 + 3x4 = 10
11x1 + 11x2 + 4 x3 + 8 x4 = 8
19.
2 x1 + 7 x2 + 3x3 + x4 = 6
7 x1 − 3 x2 − 2 x3 + 6 x4 = −4

(8 − 9t − 4 s, t , s, − 10 + 11t + 5s )T , s, t ∈ R

2 x1 − x2 + x3 − x4 = 1
2 x1 − x2 − 3 x4 = 2 5 4
20. (0, 2, , − ) T
3 x1 − x3 + x4 = −3 3 3
2 x1 + 2 x2 − 2 x3 + 5 x4 = −6

2 x1 + 3 x2 − 3 x3 + x4 = 2
3 x1 − x2 + 2 x3 + x4 = 2 4 1 5
21. ( , , 0, − )T
4 x1 + 7 x3 + 2 x4 = 2 3 3 3
− 6 x1 + x2 + 3 x3 − 4 x4 = −1

x1 + 2 x2 − x3 + 3 x4 = 4
2 x1 + x2 − 2 x4 = 3
22. (1, 1, − 1, 0)T
− 3 x1 + 3 x2 + x3 + x4 = −1
+ x2 + 2 x3 + x4 = −1

3 x1 + 4 x2 + 2 x3 + 5 x4 = 3
7 x1 + 3 x2 + x3 + 2 x4 = 2
23. Ø
− 4 x1 + 3 x2 − 3 x3 + 2 x4 = −5
6 x1 + 10 x2 + 9 x4 = 1

x1 + x2 + 2 x3 − x4 =2
2 x1 + x2 + x3 − 2 x4 =1
24. (2 − t , 3 − 3t , t , 3 − 2t )T , t ∈ R
− x2 − x3 + x4 =0
3 x1 + 2 x2 + 3 x3 − 3 x4 =3

x1 + 2 x2 + 3 x3 + x4 =1
x1 + x2 + 2 x3 + 3 x4 =2 5 15 3 13 1 5
25. ( − t , − + t , − t , t )T , t ∈ R
2 x1 + 3 x2 + x3 − x4 =1 2 4 2 4 2 4
3 x1 + 4 x2 + 3 x3 + 2 x4 =3
76 MATEMATIKA I

x1 + 6 x2 + 5 x3 + 5 x4 = 6
3 x1 + 4 x2 + 2 x3 + x4 = 2 2 5 8 13
26. ( − t − u, t , u, − t − u )T , t , u ∈ R
5 x1 + 2 x2 − x3 − 3 x4 = −2 7 14 7 14
6 x1 + 8 x2 + 4 x3 + 2 x4 = 4

6 x1 + 4 x2 + 5 x3 + 2 x4 + 3 x5 = 1
3 x1 + 2 x2 + 4 x3 + x4 + 2 x5 = 3
27. (a, b, 13, 19 − 3a − 2b, − 34)T , a, b ∈ R
3 x1 + 2 x2 − 2 x3 + x4 = −7
9 x1 + 6 x2 + x3 + 3 x4 + 2 x5 = 2

6 x1 + 3 x2 + 2 x3 + 3 x4 + 4 x5 = 5
4 x1 + 2 x2 + x3 + 2 x4 + 3 x5 = 4
28.
4 x1 + 2 x2 + 3 x3 + 2 x4 + x5 = 0
2 x1 + x2 + 7 x3 + 3 x4 + 2 x5 = 1

4 2 14 7 4 2
( a , b, a + b, − 1 − a − b , 2 + a + b ) T , a , b ∈ R
3 3 3 3 3 3

− 2 x1 + 2 x2 = −6
x1 + 8 x2 + 2 x3 + x4 = −3
29. 3 x1 + 10 x2 + 2 x3 − x4 = −2 Ø
2 x1 − x4 = 1
4 x1 + 3 x2 + x3 + x4 = 5

6 x1 − x2 + 2 x3 − 7 x4 = −1
x1 − x2 − 3x4 = −1
9 5
30. 7 x1 − 2 x2 − 2 x3 − 10 x 4 = −2 (2, − , 0, )T
2 2
7 x1 − x2 + x3 − 9 x4 = −4
2 x1 − 2 x3 − 4 x4 = −6

5 x1 + 5 x2 + 4 x3 + 7 x4 = 5
11x1 + 4 x2 + 6 x3 = 4
9 5
31. 4 x1 + 5 x2 + 5 x3 + 9 x4 = 8 (2 − 8t , − + 13t , 6t , − 7t ) T , t ∈ R
2 2
2 x1 + 3x2 + 2 x3 + 5x4 = 3
9 x1 + 4 x2 + 8 x3 + 4 x4 = 10
FEI 77

x1 + 2 x2 − 3 x3 + x4 = −2
3 x1 − 5 x2 + 2 x3 + x4 = 3
32. 4 x1 + 3x2 − 7 x3 + 2 x4 = −5 (t , t , 1 + t , 1)T , t ∈ R
− x1 + 2 x2 − x3 + 3x4 = 2
3 x1 + x2 − 4 x3 + 2 x4 = −2

4 x1 + 3x2 − x3 + x4 + x5 = 15
x1 − x2 + x3 − x4 + x5 = 2
33. 3 x1 − 2 x2 + x3 − x4 − 2 x5 = 5 (3, 0, − 2, 0, 1)T
2 x1 + 3 x3 = 0
x2 + x4 = 0

x1 + x2 + x3 + x4 = 1
2 x1 + 2 x2 + 2 x3 = 1
34. x1 + x2 + 5 x3 − x4 + 6 x5 = 1 Ø
x1 + x2 − 3 x3 + x4 − 6 x5 = −1

7.2 Cramerovo pravidlo

Riešime sústavu lineárnych rovníc

a11x1 + a12 x2 + a13 x3 = b1

a21x1 + a22 x2 + a23 x3 = b2 .
a31x1 + a32 x2 + a33 x3 = b3

Aby sme mohli použiť Cramerovo pravidlo, je nutné vypočítať determinanty

a11 a12 a13 b1 a12 a13 a11 b1 a13 a11 a12 b1

D = a21 a22 a23 ≠ 0 , D1 = b2 a22 a23 , D2 = a21 b2 a23 a D3 = a21 a22 b2 ,
a31 a32 a33 b3 a32 a33 a31 b3 a33 a31 a32 b3

pričom matica, z ktorej sa vypočíta determinant D musí byť regulárna ( D ≠ 0 ).

Riešenie takejto sústavy je

D1 D2 D3
x1 = , x2 = , x3 = .
D D D
78 MATEMATIKA I

2 x1 + 3 x2 − 4 x3 = −5
x1 + 2 x2 − x3 = 0
Príklad 1 Riešme sústavu rovníc .
− 3 x1 + x2 + 3 x3 = 7

2 3 −4
Riešenie: Vypočítame determinanty D = 1 2 − 1 = −14 ≠ 0 ,
−3 1 3
−5 3 −4 2 −5 −4 2 3 −5
D1 = 0 2 −1 = 0 , D2 = 1 0 − 1 = −14 , D3 = 1 2 0 = −28
7 1 3 −3 7 3 −3 1 7

0 − 14 − 28
x1 = = 0, x2 = = 1, x3 = = 2.
− 14 − 14 − 14

Riešenie sústavy zapíšeme v tvare ( x1 , x2 , x3 )T = (0, 1, 2)T .

V úlohách 1 – 24 riešte sústavy lineárnych rovníc využitím Cramerovho pravidla:

Výsledky:

x1 + 3x2 = 6
1. (3, 1)T
x1 + 2 x2 = 5

3 x1 − 4 x2 = −6
2. (2, 3)T
3 x1 + 4 x2 = 18

x1 + 3x2 + 2 x3 = 4
3. 2 x1 + 6 x2 + x3 = 2 (3, − 1, 2)T
4 x1 + 8 x2 − x3 = 2

3 x1 + 4 x2 + 2 x3 = 8
4. x1 + 5x2 + 2 x3 = 5 (2, 1, − 1)T
2 x1 + 3x2 + 4 x3 = 3

2 x1 − 3 x2 + x3 = 0
5. x1 + 2 x2 − x3 = 3 (2, 3, 5)T
2 x1 + x2 + x3 = 12

12 x1 − x2 + 5 x3 = 30
6. 3 x1 − 13 x 2 + 2 x3 = 21 (2, − 1, 1)T
7 x1 + 2 x2 + 3 x3 = 15
FEI 79

3 x1 + x2 − 4 x3 = 1
7. x1 − 2 x2 + x3 = 5 (1, − 2, 0)T
2 x1 − x2 − 3 x3 = 4

x1 − 2 x2 + 3 x3 = 9
8. − x1 + 3x2 − x3 = −6 (1, − 1, 2)T
2 x1 − 5 x2 + 5 x3 = 17

x1 − 2 x2 + 3 x3 = 9
9. − x1 + 3x2 = −4 (1, − 1, 2)T
2 x1 − 5 x2 + 5 x3 = 17

x1 − x2 + x3 = 3
10. x1 + x2 + x3 = 1 (2, − 1, 0)T
4 x1 + 2 x2 + x3 = 6

x1 + x2 + x3 = 6
11. 2 x1 − x2 + x3 = 3 (1, 2, 3)T
3 x1 − x3 = 0

4 x1 + x2 − 3 x3 = 11
12. 2 x1 − 3x2 + 2 x3 = 9 (2, − 3, − 2) T
x1 + x2 + x3 = −3

6 x2 + 4 x3 = − 12
13. 3 x1 + 3x2 = 9 (5, − 2, 0)T
2 x1 − 3 x3 = 10

3 x1 + 3x2 + 5 x3 = 1
3 1
14. 3 x1 + 5 x2 + 9 x3 = 0 (1, − , )T
2 2
5 x1 + 9 x2 + 17 x3 = 0

x1 − 3 x3 = −2
15. 3 x1 + x2 − 2 x3 = 5 (4, − 3, 2)T
2 x1 + 2 x2 + x3 = 4

x1 − 2 x2 + x3 = −4
16. x2 + 2 x3 = 4 (−1, 2, 1)T
2 x1 + 3x2 − 2 x3 = 2
80 MATEMATIKA I

− x1 + x2 + 2 x3 = 1
17. 2 x1 + 3x2 + x3 = −2 (2, − 3, 3)T
5 x1 + 4 x2 + 2 x3 = 4

2 x1 − x2 + x3 =2
18. x1 + 3 x2 − 2 x3 =2 (1, 1, 1)T
x2 + x3 =2

x1 + 2 x2 + 3 x3 = 0
1
19. − 3 x1 − 2 x3 = −4 (2, , − 1)T
2
x1 + 8 x2 + 3 x3 = 3

− 2 x1 + x2 + x3 = 3
20. 4 x1 + 3 x2 − 2 x3 = 4 (1, 2, 3)T
− x1 + x2 + 5 x3 = 16

x1 + x2 + 2 x3 − x4 =2
2 x1 + x2 + x3 − x4 =3
21. (1, 1, 0, 0)T
x1 + 2 x2 + x3 + x4 =3
− x1 + x2 + 2 x3 + x4 =0

2 x1 + 5 x2 + 4 x3 + x4 = 20
x1 + 3 x2 + 2 x3 + x4 = 11
22. (1, 2, 2, 0)T
2 x1 + 10 x2 + 9 x3 + 7 x4 = 40
3x1 + 8 x2 + 9 x3 + 2 x4 = 37

2 x1 + 3x2 + 11x3 + 5 x4 = 2
x1 + x2 + 5 x3 + 2 x4 = 1
23. (−2, 0, 1, − 1)T
2 x1 + x2 + 3 x3 + 2 x4 = −3
x1 + x2 + 3 x3 + 4 x4 = −3

3x1 + 4 x2 + x3 + 2 x4 = −3
3 x1 + 5 x2 + 3 x3 + 5x4 = −6
24. (2, − 2, 1, − 1)T
6 x1 + 8 x2 + x3 + 5x4 = −8
3 x1 + 5 x2 + 3 x3 + 7 x4 = −8
FEI 81

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1] Demidovič, B. P.: Sbornik zadač i upražnenij po matematičeskomu analizu, Nauka,

Moskva, 1977.

[2] Džurina, J. - Grinčová, A. - Pirč, V.: Matematická analýza 1, ISBN 80-8073-307-4.

Názov www stránky: http://217.67.26.34/active_download/ma1/ulern_viewer.htm

[3] Eliaš, J. - Horváth, J. - Kajan, J.: Zbierka úloh z vyššej matematiky 1, ALFA,
Bratislava 1968, ISBN 63-066-68.

[4] Eliaš, J. - Horváth, J. - Kajan, J.: Zbierka úloh z vyššej matematiky 2, ALFA,
Bratislava 1969, ISBN 63-037-69.

[5] Ivan, J.: Matematika 1, ALFA/SNTL, Bratislava 1983.

[6] Jirásek, F. - Kriegelstein, E. - Tichý, Z.: Sbírka řešených přikladů z matematiky,

SNTL/ALFA, Praha 1982.

[7] Kluvánek, I. - Mišík, L. - Švec, M.: Matematika I, SVTL, Bratislava 1966.

[8] Marčoková, M. - Moravčík, J. - Ružičková, M.: Matematika IV, Žilinská univerzita,

EDIS - vydavateľstvo ŽU, 2000, ISBN 80-7100-697-1.

[9] Molnárová, M. - Myšková, H.: Úvod do lineárnej algebry, TU, Košice, 2005, ISBN 80-
8073-361-9.

[ 10 ] Pirč, V. - Haščák, A.: Matematická analýza I, elfa s.r.o. Košice 2000, ISBN 80-88786-
92-4.

[ 11 ] Šoltés, V. - Juhásová, Z.: Zbierka úloh z vyššej matematiky I, Edičné stredisko TU v

Košiciach 1992.
 NÁZOV: Matematika I - FEI
AUTOR: Baculíková Blanka, Grinčová Anna
VYDAVATEĽ: Technická univerzita v Košiciach
ROK: 2021
VYDANIE: prvé
ROZSAH: 81 strán
ISBN: 978-80-553-1501-0
ISBN 978-80-553-1501-0