Professional Documents
Culture Documents
Ako Prijat Ducha Svateho
Ako Prijat Ducha Svateho
Ján 14/16,17
A ja požiadam Otca a on vám dá iného Utešiteľa, aby bol
s vami naveky,
- Ducha Pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho
nevidí ani nepozná. Vy Ho poznáte, lebo s vami zostáva a
vo vás bude.
Skutky 2/32,33
Tohoto Ježiša Boh vzkriesila my všetci to môžeme dosvedčiť.
Bol vyvýšený na pravicu Božiu a prijal Ducha Svätého,
ktorého Otec sľúbil Teraz ho poslal na nás, ako to vidíte a
počujete.
V Písme je rozdiel medzi termínmi byť narodený z Ducha a byt naplnený Duchom.
Keď sme znovuzrodení, prijímame večný život. Boží život a jeho prirodzenosť premieňa nášho ducha -
nášho vnútorného človeka. Stávame sa „novým stvorením", o ktorom hovorí 2. Kor5/17.
V Jánovom evanjeliu (J14/16) hovorí Ježiš o Utešiteľovi (Duchu Svätom) a zdôrazňuje, že svet ho
nemôže prijať, „pretože ho nevidí ani nepozná“.
Ľudia zo sveta - ktorí nie sú znovuzrodení - nemôžu prijať túto skúsenosť Ducha Svätého, o ktorej Ježiš
hovorí.
Len znovuzrodení ľudia môžu byť naplnení Duchom Svätým.
Ak študujeme pozorne Novozákonnú cirkev, je zrejmé, že prví kresťania boli presvedčení, že prijatie
Ducha Svätého je skúsenosť, ktorá nasleduje po spasení. Myslím, že najjasnejšie je to vidieť v Skutkoch 8.
Keď som bol mladým baptistickým kazateľom, toto miesto v Písme mi najlepšie ukázalo, že existuje
skúsenosť, ktorá nasleduje po spasení, a ktorá je v Písme nazývaná „prijatie Ducha Svätého", „byť naplnený
Duchom Svätým“ alebo „byt pokrstený v Duchu Svätom".
Skutky 8/5, 12, 5 Filip odišiel do mesta Samárie a zvestoval tam Krista. 12 Ale keď uverili Filipovej zvesti o
Božom kráľovstve a o Ježišovi Kristovi, dávali sa pokrstiť muži i ženy.
Keď apoštoli v Jeruzaleme počuli, že v Samárii prijali
Božie slovo, poslali k nim Petra a Jána.
Oni tam prišli a modlili sa za nich, aby prijali Ducha
Svätého.
lebo ešte na nikoho z nich nezostúpil boli len pokrstení v
meno Pána Ježiša.
Peter a Ján teda na nich položili ruky a oni prijali Ducha
Svätého. (Verš 15. upravený podľa Kral.)
Samarania boli zjavne spasení pred príchodom Petra a Jána. Peter, ktorý by to mal vedieť, definuje
spasenie v 1. Petra 1/23 takto: „Veď sme sa znovu narodili, nie z porušiteľného semena, ale z
neporušiteľného, skrze živé a večné slovo Božie". V 12. verši sme videli, že Samarania uverili a boli
pokrstení vo vode, vo verši 14. sme videli, že prijali Slovo Božie.
Peter a Ján sa za Samaranov nemodlili, aby boli spasení. Oni už spasení boli. Apoštoli sa modlili, aby
mohli prijať Ducha svätého!
Pozorne si všimni (pomôže ti to, aby si mohol pomôcť druhým): Peter a Ján sa nemodlia, aby Boh
Samaranom dal Ducha Svätého. Modlia sa, „aby prijali Ducha Svätého". Mali by sme sa modliť podlá
Božieho Slova.
Je na ľuďoch, aby prijali to, čo im Boh ponúka.
Večný život je dar.
Uzdravenie je dar.
Duch svätý je dar.
Všimni si, ako Samarania prijali: „Peter a Ján teda na nich položili ruky a oni prijali Ducha Svätého".
Modlili sa za nich, aby mohli prijať.
Musíme pochopiť, čo hovorí Peter, že totiž Boh poslal Ducha Svätého v deň Letníc - a od tej doby je
Duch Svätý už tu! Nie je potrebné čakať na Boha, aby ho poslal. Už je tu. On je jediným Božím činiteľom,
ktorý dnes na zemi pôsobí. On je tu!
Prvá zmienka o Duchu Svätom v tejto 8. kapitole Skutkov je v 15. verši, ale už v predchádzajúcich veršoch
zreteľne vidíme, ako pôsobí:
Skutky 8/6-8
6 Vsetd ľudia boli zaujatí Filipovými slovami, ked'ich počuli
a keď videli znamenia, ktoré robil
7 Lebo z mnohých posadnutých vychádzali s veľkým krikom nečistí duchovia a mnohí ochrnutí a chromí boli
uzdravení. SA tak nastala veľká radosť v tom meste.
Filip kázal pod pomazaním Ducha Svätého. Kdekoľvek je kázané Slovo, tam pôsobí Duch, aby Slove
potvrdzoval. Práca Ducha Svätého v oblastiach spasenia, uzdravenia a zázrakov však nie je to isté, ako
skúsenosť krstu v Duchu Svätom.
Už si niekedy premýšľal o tom, prečo boli vybraní Peter a Ján, aby sa vydali do Samárie? Boli poslaní
Božím Duchom, aby na ľudí vkladali ruky a tí, aby prijali Ducha Svätého. Niekto má túto zvláštnu službu a
niekto nie, ale nech patríš k tým, alebo oným, môžeš slúžiť vo viere a Boh sa k tvojej viere prizná.
Sk 8/19 dokazuje, že Peter a Ján takú službu mali. Všimni si, že kúzelník Šimon ponúkol Petrovi a Jánovi
peniaze a povedal im: „Dajte aj mne tú moc, aby Ducha Svätého dostal každý, na koho položím ruky".
Niektorí sa mylne domnievali, že Šimon sa pokúšal kúpiť skúsenosť Ducha Svätého pre seba. Tak to ale
nebolo. Šimon sa pokúšal kúpiť moc vkladať ruky na ľudí, aby mohli prijať Ducha Svätého.
Peter Šimonovi odpovedal (v.20): „Tvoje peniaze nech sú zatratené i s tebou: myslel si si, že sa Boží dar
dá získať za peniaze!"
Šimon sa nepokúšal kúpiť si dar Ducha Svätého pre seba osobne. Pokúšal sa kúpiť si schopnosť
vkladať ruky na ľudí, aby prijali Ducha Svätého. Všimni si, že Peter túto schopnosť nazýva darom.
V Novom Zákone sú štyri grécke slová, prekladané ako „dar“. Pokiaľ to nevieš, nikdy neporozumieš
do hĺbky tomu, čo Nový Zákon učí. Jedno z tých slov má význam „dar zadarmo". (Večný život a
prijatie Ducha Svätého sú dary zadarmo.) Slovo použité v 20. verši je však iné. V gréčtine znamená
„obdarovanie".
Peter povedal, že on a Ján boli „obdarovaní", „nadaní", či „vybavení“ vkladaním rúk na ľudí, aby tí
prijali Ducha Svätého. Preto boli poslaní do Samárie.
NOVOZÁKONNÝ SPÔSOB
Osem rokov po dni Letníc boli Samarania spasení a pokrstení vodou ako výsledok Filipovho kázania.
Peter a Ján boli vyslaní z Jeruzalema. Kládli ruky na novo obrátených a oni prijali Ducha Svätého (Sk.
8).
Všimni si, že to bolo bez trápenia, bez čakania, bez sklamania - a bez výnimky! Všetci, ktorí uverili,
boli naplnení
Desať rokov po dni Letníc vošiel Peter do Kornéliovho domu v Cézareji (Sk 10).Začal kázať
Kornéliovým príbuzným a priateľom. Podlá verša 44. sa potom stalo toto: „Kým Peter hovoril, zostúpil
Duch Svätý na všetkých, ktorí tú reč počuli.“ (Spomeň si, že „viera je z počutia, a počutie skrze slovo
Božie,“ Rim 10/17 -Kral.)
Kornélius a všetci v jeho dome boli nielen spasení, boli aj naplnení Duchom Svätým, bez modlenia, bez
čakania - a bez výnimky.
Ako Peter poznal a udivení židovskí veriaci, ktorí ho doprevádzali, že títo pohania prijali Ducha
Svätého? Podlá verša 46. „ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha.“
Poďme ďalej Novým Zákonom. Ďalšia biblická udalosť je v Skutkoch 19, dvadsať rokov po dni Letníc. Je
to posledná zmienka v Skutkoch apoštolov, ktorá popisuje, ako ľudia prijali Ducha Svätého.
Skutky 19/1-3, 6
Kým bol Apollos v Korinte, prefičí Pavd hornatým
vnútrozemím a prišiel do Efezu. Tam sa stretol s nejakými
učeníkmi.
Spýtal sa ich: „Keď ste uverili prijali ste Ducha Svätého?"
Odpovedali mu: 'Vôbec sme nepočuli, že je Duch Svätý. „
Pavel povedal „Akým krstom ste teda boli pokrstení?9' Oni
povedali: „Krstom Jánovým."
6 Akonáhle Pavel na nich položil ruky, zostúpil na nich Duch
Svätý a oni hovorili jazykmi a prorokovali
Všimni si, že aj oni boli naplnení bez čakania, bez meškania, bez spievania, bez trápenia.
Tak to robili apoštoli. Robme to teda rovnako! Potom budeme opravdoví nasledovníci Nového Zákona.
Sám Pavel, ten veľký apoštol, prijal Ducha Svätého, Keď na neho položil ruky Ananiáš (Sk 9/17).
Napriek tomu, že tu nie je povedané, že by Pavel hovoril jazykmi, vieme, že to tak bolo, pretože v l. Kor
14/18 hovorí: „Ďakujem Bohu, že mám dar hovoriť jazykmi viacej, než vy všetci...“ Kedy začal hovoriť
jazykmi? Jeho skúsenosť musela byť podobná, ako u ostatných. Hovoril jazykmi, Keď bol naplnený Duchom
Svätým.
Všimni si tiež, že Keď Ananiáš položil ruky na Pavla, aby prijal Ducha Svätého, Pavel prijal bez
čakania, bez meškania, bez spievania a bez trápenia. Vždy, keď ľudia chceli byť naplnení Duchom Svätým,
boli naplnení. Nikto neodišiel sklamaný.
Akákoľvek cirkev môže správnym učením priviesť ľudí k tomu, aby vždy prijali Ducha Svätého.
Vyskúšal som to vo vlastnej službe. Pôsobí to učenie Slova.
Vidíme, že Boh nepoužíva metódu „pokusu a omylu“. Keď sa ľudia pokúšajú pomôcť druhým prijať
Ducha Svätého, príliš často používajú metódu „pokusu a omylu“. Všeličo skúšajú a dúfajú, že niečo
zaberie. Boh však nepoužíva žiadnu metódu, kedy by ľudia prišli, hľadali a odišli naprázdno.
V júni 1951 som viedol zhromaždenie v jednom letničnom zbore v Oklahome. Po prvom týždni
vyučovania o týchto veciach som na ľudí vkladal ruky a oni prijímali Ducha Svätého a hovorili inými
jazykmi.
Keď som to urobil prvýkrát, prišlo dopredu sedem ľudí a šesť ich okamžite prijalo. Nasledujúci večer bol
kostol poloprázdny, a ďalší večer bol obsadený len do jednej štvrtiny.
Spýtal som sa pastora: „Čo sa deje?“ Odpovedal: „Neviem, ale pokúsim sa to zistiť.“ Druhý deň mi
povedal: „Brat Hagin, ľudia u nás nikdy nikoho nevideli vkladať ruky na toho, kto mal byť
pokrstený v Duchu Svätom. Vždy sa učili, že je potrebné čakať."
Vysvetlil mi: „Tento zbor založil kazateľ, ktorý je dnes už na dôchodku. Nejakí zo zboru za ním poslali
trojčlennú delegáciu, aby sa ho spýtali, či je vkladanie rúk správne, alebo nie. Povedal im: Vždy sme čakali.
Nie je správne, to robiť bez očakávania. Tieto novotárske, modernistické skratky sú špatné. Takýchto
zhromaždení sa nezúčastňujte a nepodporujte. V nedeľu do zhromaždenia choďte. Stojte za zborom a
svojím pastorom, ale nepodporujte toho evanjelistu. Je úplne vedľa.
V nedeľu obvykle kázal miestny pastor, ale tentoraz ma požiadal, aby som mal zhromaždenie ja. Modlil
som sa za to, a Pán mi povedal: „Budeš kázať o biblickom spôsobe, ako prijať Ducha Svätého.“ Čiastočne
toto vyučovanie teraz zdieľam s vami.
Povedal som zboru: „Nemôžete mať nič tradičnejšieho, ako je kniha Skutkov apoštolských. Verím, že by
sme mali všetko robiť tradičnými spôsobmi.
Ak naplnenie Duchom Svätým prostredníctvom vkladania rúk je novota, potom jej verí sám Pán
Ježiš Kristus, pretože sa zjavil vo videní Ananiášovi a povedal mu: „Choď a polož ruky na Saula.“
Ak okamžité prijatie Ducha Svätého prostredníctvom vkladania rúk je novotárske a modernistické, tak
tomu dal svoje potvrdenie sám Pán Ježiš Kristus. Ale nie, je to tradičný spôsob - biblicky tradičný. Nájdete ho
priamo vo svojich Bibliách. Len si to prečítajte.“
Prečítali si to. Všetci sa vrátili do našich zhromaždení. Povedali: „Áno, ten milý starý brat, ktorý založil
zbor, je dobrý človek a miluje Boha, ale tomuto proste nerozumel. Je to v Biblii. Našli sme to tam.“
Kedysi som zase bol na starej fare v Oklahome. Vypínač svetla na stene tam mali iba v obývačke. Vo
všetkých ostatných miestnostiach bola obyčajná žiarovka a od nej visela šnúra smerom dolu.
Jedného dňa sme s miestnym kazateľom sedeli v obývačke a rozprávali sme sa až do pol druhej v noci.
Práve som chcel ísť do svojej spálne, Keď kazateľ, bez toho, aby na to myslel, vyšiel druhými dverami a
zhasol vypínačom svetlo. Obklopila ma úplná tma.
Dostal som sa až ku dverám svojej spálne. Povedal som si, že Keď teraz pôjdem rovno, mal by som dôjsť
rovno k šnúre. Ale nepodarilo sa mi ísť rovno. Narazil som si nohu o toaletný stolík. Potom som vrazil do
náprotivných dverí. Musel som potom ísť trochu doľava, pretože som sa udrel o stĺpik postele. Držal som
sa postele a hovoril som si: „Viem, že tu tá šnúra je. Rozsvecujem ňou každý večer. Je tu. Viem, že tu je!“
Ale nemohol som ju nájsť.
Začal som mávať rukami vo vzduchu a nakoniec som do nej narazil chrbtom ruky. Rozhúpala sa a
vletela mi do dlane. Zatiahol som za ňu a svetlo sa rozsvietilo.
Ako som tam stál, Pán prehovoril k môjmu srdcu: „Vidíš, práve takto niektorí ľudia vyučujú druhých,
ako byť naplnený Duchom Svätým, alebo ako prijať uzdravenie. Všetkým dávajú rovnakú radu: Niekde
tamto by mala byť šnúra. Keď ju nájdeš, zatiahni za ňu.“
Ľudia potom hľadajú a hľadajú a hľadajú a šnúru nikdy nenájdu. Prečo nerobíme to, čo Biblia hovorí, že
robiť máme? Prečo ľudí nepoučujeme podľa Božieho Slova?
Poď a pi!
Ján 7/37-39
V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vystúpil a zvolal:
"Ak niekto žízni, nech príde ku mne a pije!
Kto verí vo mňa, prúdy živej vody potečú z jeho vnútra,
ako hovorí Písmo."
To povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí ktorí v neho
uverili. Dovtedy Ducha totiž nebolo, lebo Ježiš ešte nebol
oslávený.
Všimni si, že Ježiš povedal: „Ak niekto žízni, nech príde ku mne a pije“ (verš 37). Ježiš nepovedal „nech
príde a kričí“. Nepovedal „nech príde a modlí sa“. Nepovedal „nech príde a spieva“. Nepovedal „nech príde a potí
sa“. Nepovedal „nech príde a chváli ma“. Nepovedal „nech príde a padne predo mnou a odíde prázdny“.
Ježiš povedal: „Nech príde a pije“ Ježiš používa vodu ako obraz Ducha Svätého.
Už si niekedy videl niekoho piť vodu so zatvorenými ústami? Nie, nemôžeš piť vodu so zatvorenými
ústami a nemôžeš „piť“ ani Ducha Svätého, pokiaľ tvoje ústa zostanú zatvorené. Otvor svoje ústa!
Ďalej, ako dlho to trvá, než sa napiješ, Keď si smädný? Proste vezmeš pohár s vodou a piješ - je to tak?
Ježiš povedal: “Príď a pi“. Ako dlho musíš čakať, až sa napiješ? Nemusíš vôbec čakať a rovnako tak nemusíš
čakať na krst v Duchu Svätom.
V jednom zhromaždení istá žena povedala: „Brat Hagin, moja matka hľadá krst v Duchu Svätom už
devätnásť rokov. Hneď po skončení zhromaždenia pôjdem za ňou a poviem jej, čo si vyučoval.“
Keď som sa za rok do tohto zboru vrátil, spýtal som sa jej: „Ako to dopadlo s tvojou mamou?“
"Zavolala som jej a povedala, že prídem. Býva 150 míľ od nás a musela som sa vrátiť ešte v ten deň, aby
som včas pripravila manželovi večeru.
Keď sme prichádzali k jej domu, vybehla k autu privítať vnúčatá. Všetky tri deti sa vyhrnuli z auta a
potom som vystúpila aj ja.
Povedala som jej: Mami, mám málo času. Prišla som, aby som íi pomohla k naplneniu Duchom
Svätým.
"Drahá,“ - odpovedala, „to už hľadám strašne dlho."
Povedala som: „Veď ja viem, devätnásť rokov. Ja som ale neprišla, aby som s tebou hľadala. Prišla som, aby
si prijala.“
"Áno, ale ja hľadám už..."
"Ale ja nechcem, aby si hľadala,“ povedala som jej. „Nie je treba Ducha Svätého hľadať. On sa nestratil.
On je už teraz tu!“
išli srna dovnútra a povedala som jej: Mami, terás si tu sadni. Sadni si do kresla v obývačke. Zo stola
som zobrala svoju Bibliu, sadla som si na stoličku k jej nohám a ukázala som jej v knihe Skutkov, ako tam
ľudia prijímali Ducha Svätého ihneď prostredníctvom vkladania rúk a ako potom hovorili jazykmi.
Povedala som jej: Mami, pozri sa, ja nemám to pomazanie k službe, ako brat Hagin a iní, ale ja na teba
položím ruky vo viere. Verím, že Keď na teba položím ruky, Duch Svätý na teba zostúpi.
Teraz otvor svoje ústa a búd pripravená, pretože až On príde, chcem, aby si vyslovila to, čo ti dá.
Položila som na ňu ruky a ona začala hovoriť v jazykoch. Behom desať minút od môjho príchodu
hovorila jazykmi a pred tým hľadala devätnásť rokov.
Môžeš druhým ľudom pomôcť úplne rovnako, ako táto žena pomohla svojej matke. Môžeš robiť to isté,
čo aj ja robím vo svojich zhromaždeniach.
Robím to, pretože v roku 1950 sa mi vo videní zjavil Pán a povedal mi: "Dávam ti službu vkladaním
rúk. Skôr, než na niekoho položíš ruky, vždy mu prečítaj alebo cituj Sk 19/6 –„Akonáhle na nich Pavel
položil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý a oni hovorili jazykmi a prorokovali.“
Pán mi povedal: „Povedz tomu človeku, že som ťa poveril, aby si mu povedal, že Keď na neho položíš
ruky, Duch Svätý na neho zostúpi. Povedz mu, že som ťa poveril, aby si mu povedal, že sa mu bude zdať, ako
keby jeho jazyk chcel povedať niečo, čo nie je po anglicky, alebo v jeho materskej reči. A povedz mu, že som
ťa poveril, aby si mu povedal, aby pozdvihol svoj hlas a vyslovoval akýkoľvek nadprirodzený zvuk,
slabiku, alebo slovo, ktoré mu príde a že má v hovorení pokračovať tak dlho, až príde volná jasná reč."
• Za prvé: Pomôžte mu pochopiť, že Boh už Ducha Svätého dal v deň Letníc. Od tej doby Duch
Svätý na svete vždy bol a stále je. Snažte sa, aby ten človek pochopil, že záleží na ňom (alebo na nej), či
dar Ducha Svätého prijme. Nepotrebuje prosíkať a žobrať, aby ho Boh naplnil Duchom Svätým.
Akékoľvek žobranie je nevera. Nevera žobre. Viera vykríkne.
• Za druhé: Veďte toho človeka k poznaniu, že každý, kto je spasený, je pripravený prijať Ducha
Svätého.
Do našej teológie plného evanjelia sme primiešali spustu ľudských tradícií. Ľudia si myslia, že kým
prijmú Ducha Svätého, musia niečo urobiť, alebo nejak vyčistiť svoj život.
Keby sme dokázali svoj život sami očistiť, k čomu by sme potrebovali krv Ježiša Krista? Ja som krvou
očistený a vykúpený. Ak si spasený, si tiež očistený.
• Za tretie: Je biblické povedať dotyčnému, aby prijatie Ducha Svätého očakával vo chvíli, Keď sú na
neho položené ruky.
• Za piate: Povedzte uchádzačovi o naplnenie Duchom, aby zavrhol všetok strach nahovorený učiteľmi,
že by mohol prijať niečo špatné. Pomôžte mu poznať, že neprijme nejakú náhradu Ducha Svätého.
Lukáš 11/11-13
Je medzi vami otec, ktorý by dal svojmu synovi hada, ké f
ho prosí o rybu?
Alebo by mu dal skorpióna, keď bo prosí o vajce?
Ak teda vy, hoc ste zlí viete svojim deťom dávať dobré
dary, am skôr váš Otec z neba dá Ducha Svätého tým, ktorí
bo prosia!
• Za šieste: Povzbuďte ho, nech poriadne otvorí ústa, to môže byť čin viery, nadýchne sa a povie
Bohu: „Práve teraz prijímam vierou Ducha Svätého." Rozhodne trvajte na tom, aby ten človek nepovedal
ani jedno slovo vo svojej prirodzenej reči. Povzbuďte ho, aby sa voľní! a bez strachu, smelo pozdvihol svoj
hlas a vyslovil nadprirodzené hlásky, ktoré prídu a aby svojimi ústami 3 jazykom pohyboval rovnako, ako
Keď hovorí vo svojom materinskom jazyku. Povedzte mu, aby očakával, Je Duch Svätý mu dá slová bude
sa mu zdať, ako keby jeho jazyk chcel niečo povedať. Tak to býva vždy. Duch Svätý dává slová - človek
musí hovoriť. Nadprirodzené je na tom to, čo je vyslovované, nie ten, kto hovorí.
Keď pozorujete, že Duch Svätý chce pohybovať jeho ústami a jazykom, povedzte mu, aby vyslovil
akékoľvek zvuky, ktoré bude môcť vysloviť, bez ohľadu na to, čo to je. To je viera. On pozdvihne svoj hlas,
a bude veriť Bohu, Se ho povedie. Povedzte mu, aby pokračoval v hovorení, chválil Boha týmito
nadprirodzenými slovami, dokiaľ nepríde voľná jasná reč a dokiaľ nebude mať vnútorné uistenie, že
prijal.
• Za siedme: Nepripustite tlačenicu okolo ľudí, ktorí stoja o naplnenie Duchom Svätým. Nedávajte
im zmätené pokyny. Prítomní, pokiaľ sa modlia v Duchu, sa môžu modliť nahlas, ináč nech sa modlia
vo svojej prirodzenej reči potichu.
Týchto sedem zásad som používal pre pomoc ľudom k naplnenie Duchom Svätým od roku 1938 - a
boli naplnení bez čakania, bez meškania - a takmer bez výnimky.
***
Prečo jazyky?
Spôsob, akým boli veriaci v Novom Zákone naplňovaní Duchom Svätým, by mal byť naším vzorom i
dnes. Navrhujem teda pozrieť sa do knihy Skutkov apoštolov, aby sme videli, ako to robili oni, a nasledovali
ich príklad pri službe ľudom, ktorí chcú byť naplnení Duchom Svätým.
V prvej kapitole Skutkov, tesne predtým, ako bol Pán Ježiš zobratý do neba, čítame o tejto pôsobivej scéne:
Skutky 1/4-5
Keď boli spolu pri stole, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema ale aby očakávali zasľúbenie
Otcovo, - o ktorom počuli ste odo mňa. Ján krstil vodou, vy však budete pokrstený Duchom Svätým, až
uplynie niekoľko dni
A potom v deň Letníc: Skutky 2/1-4
Keď prišiel deň Letníc, všetci boli zhromaždení na jednom mieste. Náhle sa strhol hukot z neba, ako keď
sa ženie prudký víchor, a naplnil celý dom, kde boli
A ukázali sa im akoby ohnivé jazyky, rozdelili sa a na
každom z nich spočinul jeden,
všetci boli naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.
Pred mnohými rokmi, keď som bol mladým baptistickým kazateľom, ma pri čítaní Nového Zákona
osvietil Duch Svätý a došiel som k presvedčeniu, že keby som prijal rovnakého Ducha Svätého ako učeníci,
mal by som i rovnaké počiatočné znamenie, ako mali oni. Tým je, - ako Biblia dosvedčuje - hovorenie
jazykmi. Nič iného ma nemohlo uspokojiť. Hovorenie jazykmi síce nie je Duch Svätý a Duch Svätý nie je
hovorenie jazykmi, ale oboje ide ruka v ruke.
Udalosti v knihe Skutkov popisujú obdobie mnohých rokov. Osem rokov po Letniciach vidíme Filipa,
ako prináša evanjelium ľuďom v Samárii.
Skutky 8/5-8 a 12
5Filip odišiel do mesta Samárie a zvestoval tam Krista.
6Všetci ľudia boli zaujatí Filipovými slovami, keď ich počuli,
a keď' videli znamenia, ktorí činil
7Lebo z mnohých posadnutých vychádzali s veľkým krikom
nečistí duchovia a mnoho ochrnutých a chromých bolo
uzdravených.
8A tak nastala veľká radosť v tom meste.
12 Ale Keď uverili Filipovej zvesti o Božom kráľovstve a o Ježišovi Kristovi, dávali sa pokrstiť muži i ženy.
Tieto miesta v Písme mi pomohli poznať, že existuje skúsenosť prijatia Ducha Svätého, ktorá nasleduje po
spasení.
Bol som vyučovaní, že keď je človek spasený, Ducha Svätého má - a to v istom zmysle platí. Avšak moja
denominácia učila, že teda potom už máme všetku plnosť Ducha Svätého.
Pán Ježiš povedal: "Choďte do celého sveta a kážte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a prijme
krst, bude spasený, kto však neuverí, bude odsúdený.* (Mar 15/15-16) Títo Samarania uverili a boli
pokrstení (Sk 8/12). Boli spasení? Podľa Ježišových slov boli.
Duch Svätý koná svoje dielo pri znovuzrodení, ale to nie je nazývané „prijatie Ducha Svätého". Tomu
sa hovorí „byť znovu narodený“ - obdržať večný život. Existuje ešte skúsenosť, ktorá nasleduje po spasení,
a ktorá je nazývaná prijatie Ducha Svätého alebo naplnenie Duchom Svätým.
Keď apoštoli v Jeruzaleme počuli o úžasných veciach, ktoré Boh prostredníctvom Filipovej služby v
Šamani urobil, poslali Petra a Jána, ktorí na novoobrátených vkladali ruky, aby títo mohli prijať Ducha
Svätého.
Skutky 8/14-17
14 Keď apoštoli v Jeruzaleme počuli, že v Samárii prijali
Božie slovo, poslali k nim Petra a Jána.
15 Oni tam prišli a modlili sa za nich, aby aj im bol daný
Duch Svätý,
16 lebo ešte na nikoho z nich nezostúpil boli len pokrstený v
meno Pána Ježiša, l
7 Peter a Ján teda na nich položili ruky a oni prijali Ducha Svätého.
Kto má výhrad proti hovoreniu jazykmi, môže teraz namietnuť, že Biblia nehovorí, že by Samarania po
prijatí Ducha Svätého hovorili jazykmi. Rovnako sa však nezmieňuje, že by v Samárii jazykmi
nehovorili. Kto študoval dejiny cirkvi, ten vie, že starí cirkevní otcovia sa zhodujú v názore, že v Samárii
jazykmi hovorili. Zdá sa, že je to zjavné i z tohoto úryvku:
Skutky 8/18-19
18 Keď Šimon videl že ten, na koho apostoli položia ruky,
dostáva Ducha Sväteho, ponúkol im peniaze a povedal
19 "Dajte i mne tú moc, aby Ducha Sväteho dostal každý, na
koho položím ruky."
Božie Slovo hovorí: „Keď Šimon videl...“ Ducha Svätého ale vidieť nemôžeš. On je Duch a nemôžme Ho
vidieť telesnými očami. Muselo to teda byť nejaké telesné, viditeľné znamenie, podľa ktorého Šimon poznal,
že veriaci Ducha Svätého obdržali. Muselo to byť niečo, čo Šimon mohol zaznamenať svojimi zmyslami.
Všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že znamenie, ktorým sa zostúpenie Ducha Svätého prejavilo, bolo
hovorenie jazykmi.
Písmo rozpráva o tom, ako asi za 10 rokov po Letniciach priniesol Peter evanjelium do domu Kornélia.
Skutky 10/44-46
44 Ešte kým Peter hovoril zostúpil Duch Svätý na všetkých,
ktorí tú nepočuli.
45 Bratia židovského pôvodu, ktorí prišli s Petrom, žasli, že i
pohanom bol daný dar Ducha Svätého.
46 Keď ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha.
Ak čítame celý príbeh zo Skutkov 10, dozvieme sa, že Kornéliovi sa zjavil anjel, a povedal mu, aby
poslal niekoho do Joppe a dal vyhľadať v určitom dome muža menom Šimon Peter. Ten mu povie
to, čo „prinesie spásu jemu i jeho rodine“. Ani Kornélius, ani nikto z jeho domu nebol spasený. Boli
to židovskí prozelyti. Človek nemôže byť spasený bez počutia evanjelia. Oni nevedeli o Ježišovi. Peter
im teda kázal a oni behom tohoto kázania uverili a znovu sa narodili. Potom prijali Ducha Svätého a
hovorili jazykmi - ešte skôr, než Peter dohovoril.
Všimni si, že znamenie, ktoré Petra a jeho sprievod presvedčilo, že títo pohania naozaj Ducha
Svätého prijali, bolo hovorenie jazykmi. Židovskí veriaci žasli, že Duch Svätý bol vyliaty aj na
pohanov.
Dvadsať rokov po Letniciach prišiel Pavel do Efezu. Stretol sa tam s niektorými veriacimi a
zoznámil ich s osobou Ducha Svätého.
Skutky 19/1-3 a 6
l Zatiaľ čo bol Apollos v Korinte, prešiel Pavel hornatým
vnútrozemím a prišiel do Efezu. Tam sa stretol s nejakými
učeníkmi.
2 Spýtal sa ich: „Keď ste uverili, prijali ste Ducha Svätého?3
Odpovedali mu: „Vôbec sme nepočuli, že je Duch Svätý."
3 Pavel povedal Akým krstom ste teda boli pokrstení?“ Oni
povedali: „Krstom Jánovým."
6 Akonáhle Pavel na nich položil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý a oni hovorili jazykmi a prorokovali.
Ako vidíme v týchto veršoch, veriaci v Efeze nikdy o Duchu Svätom nepočuli. Keď však Pavel na nich
položil ruky, Duch Svätý na nich zostúpil, a oni hovorili jazykmi. Každý z nich - bez čakania, bez
chválenia, bez meškania - bol naplnený Duchom Svätým a hovoril inými jazykmi, ako mu Duch Svätý
dával hovoriť.
Pavel, ktorý na týchto ľudí vkladal ruky, bol pred tým známy ako Saul z Tarsu. Správa o jeho
skúsenosti prijatia Ducha Svätého je zaznamenaná v deviatej kapitole Skutkov:
Skutky 9/10-12 a 17
V Damasku žil jeden učeník menom Ananiáš. Toho Pán
vo videní zavolal: „Ananiáš!“ On odpovedal „Tu som, Pane.“
Pán mu povedal Chod ihneď do ulice, ktorá sa menuje
Priama, a v dome Júdovom vyhľadaj Saula z Tarzu. Práve
sa modlí
a dostal videnie, ako k nemu vchádza muž menom Ananiáš
a vkladá na neho ruky, aby opäť videl"
17 Ananiáí šiel vstúpil do toho domu, vložil na Saula ruky a povedal „Saul môj brat, posiela ma k tebe Pán - ten
Ježiš, ktorý sa ti zjavil na tvojej ceste, chce, aby si opäť videl a bol naplnený Duchom Svätým".
Apoštol Pavel o hovorení jazykmi písal veľmi veľa. Je zjavné, že to, o čom kázal, tiež používal v praxi,
pretože povedal: „Ďakujem Bohu, že mám dar hovoriť jazykmi viacej, než vy všetci.“ (l.Kor 14/18) Ja
osobne tiež ďakujem Bohu, že pravidelne hovorím jazykmi, a toto požehnanie prajem každému kresťanovi a
ten istý zdroj moci v jeho všednom živote. Účelom druhej časti tejto knižky je vyložiť hlavné dôvody, prečo
by mal každý kresťan hovoriť jazykmi, a pomôcť veriacim vidieť požehnanie, ktoré môžu mať, Keď budú
denne používať moc Ducha Svätého.
Keď sme naplnení Duchom Svätým, hovoríme inými jazykmi, ako Duch Boží dáva hovoriť. Je to
počiatočný dôkaz alebo znamenie krstu v Duchu Svätom. Preto prvým dôvodom, prečo by ľudia mali
inými jazykmi hovoriť, je toto nadprirodzené znamenie, že Duch Svätý v človeku prebýva.
V desiatej kapitole Skutkov čítame, ako židovskí bratia, ktorí prišli s Petrom do Kornéliovho domu, žasli,
Keď videli, že dar Ducha Svätého bol vyliaty aj na pohanov. Mysleli si, že je to len pre Židov. Ako títo Židia
poznali, že Kornéliova domácnosť dostala Ducha Svätého? „Veď ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha.“
(Sk 10/46). Hovorenie jazykmi bolo nadprirodzeným znamením, ktoré ich presvedčilo, že pohania majú
ten istý dar ako oni.
Pavel v dopise napísanom zboru do Korintu povzbudzuje kresťanov, aby pokračovali v hovorení inými
jazykmi pri uctievaní Boha a vo svojom modlitebnom živote, pretože to je prostriedok duchovného
budovania. Znalci gréckeho jazyka hovoria, že v modernej ľudovej reči existuje slovo, ktoré vystihuje
pôvodný význam originálu lepšie, než slovo „budovanie“. Je to slovo „nabíjanie“ - tak ako sa používa v
spojení „nabíjať batériu“. Preto môžeme tento verš parafrázovať: 'Ten, kto hovorí neznámym jazykom, sa
vzdeláva, buduje, nabíja ako batéria". Tento úžasný, nadprirodzený prostriedok duchovného budovania -
všimni si, že nejde o vzdelávanie duševné, ani telesné - je pre každé Božie dieťa.
Weymouthov preklad tento verš uvádza: „Hovorí božské tajomstvá.“ Boh dal cirkvi božské, nadprirodzené
prostriedky komunikácie s Ním samotným.
Všimni si, že je tu povedané „modlí sa môj duch“. Tzv. Rozšírený preklad Biblie uvádza: „Môj duch sa
modlí prostredníctvom Ducha Svätého vo mne.“
Boh je duch. Keď sa modlíme v jazykoch, je náš duch v priamom kontakte s Bohom, ktorý je Duch.
Hovoríme s Ním prostredníctvom božského, nadprirodzeného prostriedku.
Je udivujúce, ako sa ľudia vo svetle týchto veršov ešte môžu pýtať, či hovorenie jazykmi má nejaký
význam. Ak Božie Slovo hovorí, že hovorenie jazykmi má význam, tak potom význam určite má. Ak Boh
hovorí, že hovorenie jazykmi buduje - tak potom buduje. Ak Boh hovorí, že je to nadprirodzený prostriedok
komunikácie s Ním - potom je to nadprirodzený prostriedok komunikácie s Ním. Ak Boh hovorí, že každý
veriaci by mal hovoriť jazykmi - potom by každý veriaci mal hovoriť jazykmi. Ježiš nepovedal, že by hovoriť
jazykmi mali len niektorí. Povedal: „A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: _“ „Tých“ je
množné číslo, to znamená všetci. Jedno zo znamení je: „…budú hovoriť novými jazykmi...“ (Mar 16/17).
Šiesty dôvod, prečo by každý kresťan mal hovoriť jazykmi, je, že je to prostriedok, ako sa uchrániť
pred znečistením bezbožnými a svetskými vecami, a všetkým tým hrubým hovorením okolo nás v práci a na
verejnosti.
Všimnime si v citovanom verši, že jazykmi môžeme hovoriť sami k sebe. Pavel hovorí, nech pri
zhromaždení „hovorí... dvaja, alebo najviac traja a to jeden po druhom, a jeden nech vykladá. A keby nebolo
vykladača, nech mlčí v zbore, a nech hovorí sám sebe a Bohu. (l Kor 14/27-28 Kral.)
Ak môžeme hovoriť k sebe a k Bohu v zhromaždení, môžeme to robiť i na pracovisku. Nikoho to nebude
rušiť. Keď sa napríklad u holiča hovoria dvojzmyselné vtipy, proste len tak sedím a hovorím k sebe a k Bohu v
jazykoch. Keď ideme vo vlaku, v autobuse alebo električke - môžeme hovoriť k sebe a k Bohu. Tiež v
zamestnaní môžeme hovoriť k sebe a k Bohu. Hovorenie jazykmi sebe a Bohu bude tak prostriedkom, ako
zostať nepoškvrnený a čistý.
Keď Pavel v 10.verši hovorí o človeku, ktorý nie je do veci zasvätený, myslí tým toho, kto nemá
známosť v duchovných veciach.
Keby si ma pozval k obedu a povedal: „Prosím ťa, poďakuj,“ a ja by som sa modlil v jazykoch, nevedel
by si, čo hovorím. Nebol by si budovaný. Preto Pavel povedal, že v takom prípade bude lepšie modliť sa
svojou mysľou. Keby som sa modlil v jazykoch, mal by som mať ešte výklad, aby si vedel, čo som hovoril.
Všimni si, že Pavel hovorí, že modlitba v jazykoch je dokonalý spôsob, ako sa modliť a vzdávať vďaky -
„...lebo ty síce dobre ďakuješ“ (v.17).
V prítomnosti ľudí, ktorí o prejavoch Ducha nič nevedia, doporučuje Pavel modliť sa rozumom. Tak i oni
môžu byť budovaní, budú rozumieť, čo hovoríš.
Jazyk nevie skrotiť nikto z ľudí Je to zlo, ktoré si nedá pokoj, plné smrtonosného jedu.
Vydávanie jazyka Duchu Svätému k hovoreniu inými ja2ykmi je ohromný krok smerom k plnému
vydaniu všetkých našich údov Bohu. Ak dokážeme vydať ten najneovládnuteľnejší úd, môžeme vydať aj
ktorýkoľvek iný úd.
Hovorenie jazykmi na verejnosti
Záverom by som rád zdôraznil, že i Keď som pojednával predovšetkým o jazykoch v súkromnom živote
každého veriaceho, nemožno prehliadnuť, že existuje aj verejné hľadisko hovorenia jazykmi.
• Za prvé, Keď ľudia prijmú Ducha Svätého na verejnosti, hovoria inými jazykmi, ako im Duch dáva
hovoriť.
• Za druhé, cirkev je budovaná hovorením jazykmi na verejných zhromaždeniach, kde je i výklad.
Pavel jasne hovorí, že proroctvo znamená hovoriť k ľudom pre ich „budovanie, napomenutie i
povzbudenie.“ (l.Kor 14/3) Tiež však povedal: „Väčší je, kto prorokuje, než ten, kto hovorí jazykmi, ak to
len nevyloží...“ (l.Kor 14/5, Sýkora).
Pavel hovorí, že jazyky s výkladom sú rovnocenné prorokovaniu. To znamená, že pokiaľ je
hovorenie v jazykoch vykladané, takže zbor rozumie, čo sa hovorí, nie je to menšie, než prorokovanie.
Pre ilustráciu: dva päťdesiat halierniky sa rovnajú jednej korune. Proroctvo je korunová minca.
Prirodzene, že by bolo lepšie mať korunu (proroctvo), než len päťdesiatnik (hovorenie jazykmi). Ak však
spolu s hovorením v jazykoch je i výklad (ďalší päťdesiatnik), tak potom tieto dve mince sa rovnajú korune.
Rád by som povedal, že prorokovanie nie je kázanie. Keby prorokovanie bolo kázanie, nikdy by si sa
nemusel na kázanie pripravovať. Ty máš však študovať a na kázanie sa pripraviť. Pavel hovorí: „Usiluj o to,
aby si sa pred Bohom osvedčil...“ (2.Tim 2/15). Nemusíš sa pripravovať na to, aby si mohol hovoriť
jazykmi, alebo vykladať. Nemusíš sa pripravovať, aby si mohol prorokovať. To všetko prichádza z inšpirácie
Ducha. Samozrejme, je to prvok proroctva, Keď niekto káže z inšpirácie Ducha, a náhle hovorí veci, o
ktorých nikdy nepremýšľal.
Jazyky s výkladom budujú cirkev. Ak je hovorenie jazykmi s výkladom používané v súlade s Božím
Slovom, presvedčuje neveriacich o realite Božej prítomnosti a často spôsobí ich obrátenie sa k Bohu a
spasenie.
Ježiš povedal: „Tých, ktorí uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: V mojom mene budú vyháňať
démonov“ (Mar 16/17). To sa môže diať v súkromí i na verejnosti. „Na chorých budú klásť ruky a uzdravia
sa „ (v. 18). To sa môže diať v súkromí i na verejnosti. Ďalšie znamenie je: „Budú hovoriť novými
jazykmi'* (v. 17). Tiež toto sa môže diať v súkromí i na verejnosti.
Samozrejme, že sa nechceme pri bohoslužbách zbytočne dlho modliť v jazykoch, pretože pokiaľ nie je
výklad, ľudia nevedia, čo sa hovorí a nie sú budovaní. Naproti tomu je v poriadku, Keď na výzvu ideš
dopredu a tam sa modlíš, ako dlho chceš, pretože tam ideš preto, aby si bol zbudovaný. Keď ľudia na
zhromaždení dvíhajú ruky a modlia sa, je správne modliť sa v jazykoch. Takmer každý večer sa tak modlím,
Keď stojím na pódiu. Akonáhle sa ale zbor prestane modliť, prestanem sa modliť aj ja. Keby som pokračoval,
zbor by nebol budovaný. Potrebujeme vedieť, ako užívať to, čo máme, aby sme z toho mali čo najväčší
úžitok. Nech ťa požehná Duch Svätý!