TECHNICKÁ UNIVERZITA V 

KOŠICIACH
FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY

História elektrotechniky
Rešerš k predmetu Základy elektrotechnického inžinierstva

2022 Yuliia Khromenkova, PM

 Obsah
Úvod..................................................................................................................................................3

1. Položenie základov elektrotechniky, jej vedecké základy(1800-1830)........................................4

2. Zrod elektrotechniky (1830-1870)........................................................................................5 - 6

3. Vznik elektrotechniky ako samostatného odvetvia techniky (1870-1890)................................7

4. Zavery.....................................................................................................................................8-9

Zoznam použitej literatúry..............................................................................................................10

FEI PM

Úvod

Elektrifikácia zohráva rozhodujúcu úlohu v modernom vedecko-technickom

pokroku. Ako je známe, elektrifikácia sa chápe ako rozsiahle zavádzanie elektrickej
energie do hospodárstva a každodenného života a dnes neexistuje oblasť techniky,
kde by sa elektrická energia v tej či onej forme nevyužívala.

Elektrotechnika v širšom zmysle slova označuje oblasť vedy a techniky, ktorá

využíva elektrické a magnetické javy na praktické účely.

Túto všeobecnú definíciu elektrotechniky možno ďalej rozvinúť určením hlavných

oblastí, v ktorých sa elektrické a magnetické javy využívajú: premena energie z
prírody (energia); premena hmoty z prírody (technologická); a generovanie a
prenos signálov alebo informácií (informačná). Preto možno elektrotechniku bližšie
definovať ako oblasť vedy a techniky, ktorá využíva elektrické a magnetické javy na
realizáciu procesov premeny energie a transformácie hmoty, ako aj na prenos
signálov a informácií.

3
FEI PM

Položenie základov elektrotechniky, jej vedecké

základy(1800-1830)
V roku 1800 taliansky vedec Alessandro Volta vložil do nádoby s kyselinou dve
platne - zinkovú a medenú - a spojil ich drôtom. Zinková platňa sa začala rozpúšťať
a na medenej platni sa vytvorili plynové bubliny. Volta navrhol a dokázal, že
elektrina tečie po drôte.

Vynašiel Voltov článok - prvý galvanický článok. Vyrábal sa do vertikálneho valca

(tyče) pozostávajúceho z krúžkov zo zinku, medi a látky, ktoré sa namáčali do
kyseliny. Voltaický stĺp bol pol metra vysoký a vyvíjal napätie, ktoré bolo citlivé na
človeka.

Nasledovala "obrovská nožná batéria" V. Petrova, pomocou ktorej získal elektrický

oblúk a urobil mnoho nových objavov. V apríli 1802 bola hotová Petrovova batéria,
ktorá pozostávala zo 4 200 medených a zinkových kruhov alebo 2 100 medeno-
zinkových článkov. Bola uložená vo veľkej drevenej skrinke, rozdelenej na štyri
oddelenia po celej dĺžke. Steny schránky a deliace priečky boli potiahnuté
pečatným voskom.

Celková dĺžka Petrovovej galvanickej batérie bola 12 m - bol to najväčší zdroj

elektrického prúdu na svete. Podľa súčasného experimentálneho výskumu s
modelom Petrovovej batérie bola elektromotorická sila batérie 1700 V a
maximálny užitočný výkon 60 - 85 W. Skratový prúd batérie nepresiahol 0,1 - 0,2 A.
В. Spočiatku vykonával, ako sám povedal, experimenty, ktoré už poznali iní fyzici, a
neskôr sa pokúšal vykonávať také experimenty, "...o ktorých som predtým nemal
žiadne vedomosti". Medzi najdôležitejšie úspechy tohto obdobia patrí objavenie
základných vlastností elektrického prúdu, Ampérových, Biovových a Ohmových
zákonov, vytvorenie prototypu elektromotora, prvého ukazovateľa elektrického
prúdu (násobičky) a stanovenie súvislostí medzi elektrickými a magnetickými javmi.

4
FEI PM

Zrod elektrotechniky(1800-1870)

Najvýznamnejšou udalosťou tohto obdobia bol objav javu elektromagnetickej indukcie M.

Faradayom. Ďalším dôležitým krokom vo vývoji elektrodynamiky po Ampérových
experimentoch bol objav javu elektromagnetickej indukcie. Fenomén elektromagnetickej
indukcie objavil anglický fyzik Michael Faraday (1791 - 1867).

Faraday, ešte ako mladý vedec, si rovnako ako Ørsted myslel, že všetky prírodné sily sú
prepojené a navyše sa dokážu navzájom premieňať. Je zaujímavé, že Faraday vyslovil túto
myšlienku ešte pred zavedením zákona o zachovaní a premene energie. Faraday si bol
vedomý Ampereho objavu, že obrazne povedané premenil elektrinu na magnetizmus. Keď
Faraday nad týmto objavom uvažoval, prišiel na myšlienku, že ak "elektrina vytvára
magnetizmus", potom naopak "magnetizmus musí vytvárať elektrinu". Preto si v roku
1823 do svojho denníka zapísal: "Premeň magnetizmus na elektrinu". Faraday pracoval na
svojej úlohe osem rokov. Dlho bol neúspešný a nakoniec ho v roku 1831 vyriešil objavom
javu elektromagnetickej indukcie. Po prvé, Faraday objavil jav elektromagnetickej
indukcie, keď sú cievky navinuté na rovnakom bubne. Ak sa v jednej cievke vytvorí alebo
stratí elektrický prúd pripojením alebo odpojením galvanickej batérie, v druhej cievke sa v
tom istom okamihu vytvorí krátkodobý prúd. Tento prúd sa detekuje galvanometrom
pripojeným k druhej cievke.Faraday potom tiež zistil prítomnosť indukčného prúdu v
cievke, keď sa k nej priblížila alebo sa od nej vzdialila cievka, v ktorej tiekol elektrický
prúd.A napokon tretí prípad elektromagnetickej indukcie, ktorý objavil Faraday, spočíval v
tom, že v cievke sa objavil prúd, keď sa do nej vložil alebo z nej odstránil magnet.
Faradayov objav pritiahol pozornosť mnohých fyzikov, ktorí tiež začali skúmať zvláštnosti
javu elektromagnetickej indukcie. Úlohou bolo stanoviť všeobecný zákon
elektromagnetickej indukcie. Bolo potrebné zistiť, ako a od čoho závisí sila indukčného
prúdu vo vodiči, resp. aká je hodnota elektromotorickej sily indukcie vo vodiči, v ktorom
sa indukuje elektrický prúd.

5
FEI PM

Tento problém sa ukázal ako zložitý. Neskôr ju plne vyriešili Faraday a Maxwell v rámci
nimi vytvorenej doktríny elektromagnetického poľa. Pokúšali sa o to však aj fyzici, ktorí sa
pridržiavali vtedy bežnej teórie diaľkového pôsobenia v náuke o elektrických a
magnetických javoch.

Týmto vedcom sa s tým podarilo niečo urobiť. Pomohlo im pri tom pravidlo, ktoré objavil
petrohradský akademik Emilij Christianovič Lenz (1804 - 1865) na určenie smeru
indukčného prúdu v rôznych prípadoch elektromagnetickej indukcie. Lenz ho formuloval
takto: "Ak sa kovový vodič pohybuje v blízkosti galvanického prúdu alebo magnetu,
indukuje sa v ňom galvanický prúd v takom smere, že ak by bol vodič nehybný, prúd by
spôsobil jeho pohyb v opačnom smere; to predpokladá, že pokojový vodič sa môže
pohybovať len v smere pohybu alebo v opačnom smere". Toto pravidlo je veľmi vhodné
na určenie smeru indukčného prúdu. Používa sa dodnes, len sa teraz formuluje trochu
inak, pomocou pojmu elektromagnetická indukcia, ktorý Lenz nepoužíval. Z historického
hľadiska však malo Lenzovo pravidlo hlavný význam v tom, že viedlo k myšlienke, ako
nájsť zákon elektromagnetickej indukcie. Pravidlo atómu totiž vytvára spojenie medzi
elektromagnetickou indukciou a javom vzájomného pôsobenia prúdov. Otázku
vzájomného pôsobenia prúdov vyriešil už Amper. Preto stanovenie tohto spojenia najprv
umožnilo určiť výraz pre elektromotorickú silu indukcie vo vodiči pre niekoľko špeciálnych
prípadov.

Ako sme už povedali, zákon elektromagnetickej indukcie vo všeobecnosti stanovili

Faraday a Maxwell. Vznikajú rôzne konštrukcie elektrických strojov a zariadení, formulujú
sa Lenzove a Kirchhoffove zákony, vznikajú prvé elektrické zdroje svetla, prvé elektrické
automaty a rodí sa elektrická meracia technika. Široké praktické využitie elektrickej
energie však nebolo možné kvôli absencii nákladovo efektívneho elektrického generátora.

6
FEI PM

Vznik elektrotechniky ako samostatného odvetvia

techniky (1870-1890)
Vytvorením prvého samočinného generátora elektrického stroja (dynama) sa začala nová
etapa vo vývoji elektrotechniky, ktorá sa stala samostatným odvetvím techniky.

Rozvoj priemyslu a rast miest vyvoláva naliehavú potrebu elektrického osvetlenia a začína
sa výstavba "domácich" elektrární na jednosmerný prúd. Elektrická energia sa stáva
komoditou a narastá potreba centralizovanej výroby a hospodárneho prenosu na veľké
vzdialenosti. Tento problém nebolo možné vyriešiť na základe jednosmerného prúdu z
dôvodu nemožnosti transformácie jednosmerného prúdu.

Vynález "elektrickej sviečky" P. N. Jabločkovom a jeho vývoj schémy na drvenie elektrickej

energie prostredníctvom indukčných cievok, ktoré boli transformátorom s otvoreným
magnetickým systémom, bol významným impulzom pre zavedenie striedavého prúdu.
Jednofázové motory však neboli vhodné pre priemyselné elektrické pohony.

Zároveň sa vyvíjali metódy prenosu elektrickej energie na veľké vzdialenosti

prostredníctvom výrazného zvýšenia napätia na elektrických vedeniach.

Ďalší rozvoj elektrického osvetlenia viedol k zlepšeniu elektrických strojov a

transformátorov; v polovici 80. rokov 20. storočia sa začali sériovo vyrábať jednofázové
transformátory s uzavretým magnetickým systémom (M. Dery, O. Blaty, K. Tsipernovsky).

Myšlienka P. N. Jabločkova o centralizovanej výrobe a distribúcii elektrickej energie sa

stala skutočnosťou a začala sa výstavba centralizovaných elektrární na striedavý prúd.
Rozvoj výroby si však vyžadoval komplexné riešenie veľmi zložitého vedecko-technického
problému: úsporný prenos elektrickej energie na veľké vzdialenosti a vytvorenie
úsporného a spoľahlivého elektromotora, ktorý by spĺňal požiadavky priemyselného
elektrického pohonu. Tento problém bol úspešne vyriešený na základe viacfázových,
najmä trojfázových systémov.

7
FEI PM

ZÁVERY
Štúdium dejín ľudskej spoločnosti vo všeobecnosti a dejín techniky osobitne umožňuje
sledovať zložitý vzájomne prepojený a závislý proces formovania a vývoja človeka a
techniky. Človek vytváral čoraz dokonalejšie pracovné prostriedky, zvyšoval svoju
produktivitu a hromadil vedecké poznatky a masu vyrábaného produktu. Prenesením
časti svojich funkcií na techniku obdaril mnohé technické zariadenia vlastnosťami, ktoré
boli predtým vlastné len ľuďom. Mechanické, elektromagnetické, elektronické, laserové,
chemické, biologické, informačné a iné systémy umožnili človeku čoraz viac spoznávať
svet a harmóniu prírody. Na jednej strane majú gigantické technické objekty vytvorené
človekom silu porovnateľnú s geofyzikálnymi a kozmickými, ktoré môžu zničiť všetok život
na Zemi, ale na druhej strane zdroje planéty, katastrofálne vyčerpané, už nie sú schopné
uspokojiť technické a energetické potreby spoločnosti. Vo všetkých vyspelých krajinách sa
vyvíjajú nové technológie akumulácie, transformácie a úspory spotreby energie, hľadajú
sa technicky najdostupnejšie, ekologicky bezpečné objemy, zavádzajú sa účinnejšie a
energeticky úspornejšie technológie, myšlienky vedcov sa obracajú k iným druhom
zdrojov energie, predovšetkým k Slnku. Ľudstvo sa už pozerá za hranice našej planéty.
Nebezpečenstvo jadrovej, genetickej a ekologickej katastrofy viedlo štáty s odlišnými
sociálnymi systémami k tomu, aby sa pokúsili prekonať svoje sociálne a ekonomické
rozdiely v mene ľudských záujmov a hodnôt. Na povrch vyplávajú globálne problémy,
ktoré niekedy zatieňujú to, čo sa ešte včera zdalo byť základné a rozhodujúce.
Problémom je spoľahlivosť a bezpečnosť prevádzky moderných priemyselných gigantov,
zachovanie a ochrana životného prostredia, pohodlné a zdravé životné podmienky pre
obyvateľov všetkých krajín a kontinentov, ktoré sa týkajú celého ľudstva.

Práve tieto potreby tvoria spoločenskú objednávku modernej vedy a techniky. Je zrejmé,
že elektrotechnika a elektronika zohrávajú významnú úlohu pri plnení tohto
spoločenského imperatívu. Veci, ktoré sa stali bežnou súčasťou nášho každodenného
života a využívajú elektrinu, sú výsledkom vedeckého a technického myslenia mnohých
generácií vedcov. Pochopenie praktickej hodnoty a významu objavených javov často
prichádza neskoro alebo až s ďalšou generáciou vedcov. Technologický pokrok však
urýchlil práve rozvoj elektrotechniky. Vytvorenie a vývoj elektrických strojov na
jednosmerný a striedavý prúd umožnil navrhnúť flexibilné riadiace systémy, ktoré nebolo

8
FEI PM

možné realizovať s motormi poháňanými plynom a kvapalinou. Vývoj mikroprocesorovej

technológie umožnil vytvoriť výkonné počítače, ktoré sa podieľali na experimentoch
teoretických fyzikov, ktorí objavovali tajomstvá vesmíru. Som hlboko presvedčený, že v
oblasti elektrotechniky je ešte veľa hádaniek, záhad a veľkých objavov.

9
FEI PM

Použita literatura
1. MAYER, Daniel. 2004. Pohledy do minulosti elektrotechniky. České Budějovice:
Kopp nakladatelství. 427 s. ISBN 80-7232-219-2.

2. WHITTAKER, Edmund. 1962. A History of the Theories of Aether and Electricity.

London and New York Thomas Nelson and Sons Ltd.

3. History of electrical engineering / edited by I.A. Glebov. Moscow: MPEI Publishing

House, 1999.

4. Schneiberg, J.A. At the origins of electrical engineering. Moscow: Uchpedgiz, 1969.

5. Budishchev M. S. Electrical engineering, electronics and microprocessor

technology. Textbook. - Lviv: Afisha, 2001. - 424 p.

6. DSTU 2843-94. Electrical engineering. Basic concepts. Terms and definitions. Valid
from 1995-01-01. - Kyiv: Derzhspozhyvstandart of Ukraine, 1995. - 65 p.

10
FEI PM

11