Toto je príbeh mäsiarovho syna Mareka Slováka známeho po celej dedine ako Mareček Páreček. Je to v podstate obyčajný chlapec. Je ale dosť zabúdavý a smelý, no zároveň sa veľmi dobre učí. Toto je jedno z jeho najčudnejších dobrodružstiev. Tak sa pohodlne usaďte, a začnite konečne čítať! Na konci piatkového vyučovania profesorka dorozprávala svoju dlhú prednášku o toaletnom papieri na stene a pol hodiny neúspešne hľadala umelca ktorý toto dielo vytvoril. Nakoniec konečne zazvonilo a žiaci v triede sa zobudili z tvrdého spánku. Vyučovanie sa skončilo a Mareček vybehol z triedy. Nestihol povedať nič a už stál pred školou, dnes mal narodeniny a jeho mama mu varila jeho obľúbenú šošovicovú polievku. Po chvíli behu si uvedomil že si zabudol tašku, takže sa otočil a bežal po ňu. Cestou stretol Laru z prírodovedeckého krúžku. Vyzerala nadšene a po krátkom rozhovore zistil Mareček že má dnes tiež narodeniny. Nemohol sa však zdržovať s Larou a tak sa rýchlo rozlúčil a išiel do školy. Zobral si tašku a rýchlo letel naspäť. Laru už nedobehol a tak sa zastavil pri Dome hrôzy. Bol to starý dom ktorý bol neobývaný už aspoň sto rokov. Mareček sa rozhodol doňho vstúpiť lebo dvere boli otvorené. Čítal už veľa kníh o strašidelných domoch ale v knihách sa nakoniec ukáže že tam žiadne strašidlá nie sú. Jeho spolužiak Milan mu povedal že tam bol a videl tam pekné obrazy ktoré by sa dali dobre predať. Chlapec dlho rozmýšľal no nakoniec vstúpil. Bola tam úplná tma ale Mareček si zabudol mobil doma v nabíjačke, takže musel ísť úplne potme. Nevidel nič okrem pár pavučín, kým nezačul čudné zvuky. Neboli to zvuky ducha alebo iné strašidelné zvuky. Skôr to znelo ako bublanie vody v hrnci a ľudský smiech. Keď išiel za zvukom, zbadal milého miestneho bezdomovca, ktorý sa už na ulici dlhšie neukázal. Volal sa Ronin a spolužiaci si o jeho zmiznutí rozprávali všelijaké strašidelné historky. Mareček sa najprv zľakol no napokon vošiel. Ronin si najprv myslel že v dome sú myši no potom našiel vystrašeného Marečka Párečka a dovolil mu sadnúť si. Ronin mu porozprával o tom ako mu komunisti zobrali všetko čo mal a on sa potuloval po svete až kým nenašiel starý dom na predaj. Podarilo sa mu zarobiť peniaze a tak dom kúpil. Nemal však peniaze na jeho opravu a tak v ňom ostal bývať bez opravy. Mareček mu povedal že má dnes narodeniny, a že sa musí ponáhľať domov. Ronin mu na to zagratuloval k narodeninám a dal mu malú škatuľku so slovami: Toto je srdce tohoto domu opatruj ho a nájdi k nemu kľúč. Chlapec schmatol škatuľku a rýchlo vybehol z domu. Doma ho čakala polievka, jahodová torta a vyhováranie rodičom že meškal kvôli piatkovému upratovaniu triedy. Doma Mareček veľa premýšľal o Roninovi, o strašidelnom dome, o komunistoch, o škatuľke. O svojom dobrodružstve v strašidelnom dome však nikomu nepovedal. A čo ukrýva tajomná škatuľka, zostane zatiaľ tajomstvom.