Frédéric Bastiat

ADAM JANKY
 Obsah
 1-Úvod
 2-Jeho život
 3-Myšlienky
 4-Klam rozbitého okna
 5-Klam
 6-Kritika
 Úvod
 Frédéric Bastiat (1801-1850) je francúzsky ekonóm a politik, vo
Francúzsku neprávom ignorovaný, hoci v mnohých iných
krajinách (najmä v Spojených štátoch amerických) uznávaný ako
autor prvoradého významu.
 Joseph Shumpeter opísal Bastiata takmer storočie po jeho smrti ako
„najskvelejšieho ekonomického novinára, aký kedy žil“. Vo veku
deviatich rokov osirel Bastiat a vyskúšal si obchod,
poľnohospodárstvo a predaj poistenia . V roku 1825, keď zdedil
majetok svojho starého otca, prestal pracovať, založil diskusnú
skupinu a veľa čítal ekonómiu.

Jeho život
Narodil sa v Bayonne v Akvitánsku vo významnej obchodníckej rodine. V roku 1808
mu zomrela matka, v roku 1810 zomrel aj jeho otec a Frédérica sa ujali starý otec
a teta.
 Od roku 1812 študoval na školách v Bayonne, v Saint-Sever a nakoniec v
benediktínskej Abbaye-École de Sorèze. V roku 1818 opustil školu, aby sa pripojil
k rodinnému podniku ako vývozca. Podľa ekonóma Thomasa DiLorenza práve
táto skúsenosť s niektorými dopadmi štátnej regulácie na trh výrazne ovplyvnila
jeho neskoršie diela.
 Po smrti starého otca v roku 1825 Bastiat zdedil majetok v Mugrone, čo mu umožnilo
venovať čas štúdiu. Spolu so svojím priateľom a susedom Félixom Coudroyom
"prelúskali množstvo kníh o filozofii, histórii, politike, náboženstve, politickej
ekonómii atď." Coudroy bol pôvodne obdivovateľ Rousseaua a teda socialista, ale
Bastiatovi sa ho podarilo zmeniť na klasického liberála.
 V roku 1831 si Frédéric Bastiat vzal za manželku Marie Clotilde Hiartovú,
ale krátko po svadbe sa rozišli. V tom istom roku bol vymenovaný za
zmierovacieho sudcu mugronského kantónu. V rokoch 1833 a 1839 bol
zvolený za člena mugronského zastupiteľstva.
 Bastiatov prvý známejší článok De l'influence des tarifs français et anglais
sur l'avenir des deux peuples bol uverejnený v roku 1844 v časopise
Journal des Économistes a kritikmi je považovaný za jedno z najlepších
literárnych argumentov v prospech voľného obchodu.
 Krátko po zverejnení článku Bastiat nadviazal korešpondenciu s anglickým
ekonómom Richardom Cobdenom, zakladateľom Anti-Corn Law
League. Cieľom tejto organizácia bolo zrušenie vysokých dovozných
ciel na obilie.
 Bastiata jeho idea inšpirovala natoľko, že v roku 1846 spoluzaložil
francúzsku obdobu, Association pour la liberté des échanges v Bordeaux
a v roku 1847 založil ďalšiu pobočku tejto organizácie aj v Paríži.

 V nasledujúcich rokoch cestoval neúnavne po Francúzsku a
propagoval ideu voľného obchodu. V roku 1848 vyšla druhá časť
jeho knihy Sophismes économiques (prvá časť vyšla v roku
1845), esej Protectionisme et communisme a ďalšia známa esej
L’État. 23. apríla 1848 bol zvolený do Národného zhromaždenia a
o rok nato 13. mája 1849 bol znovuzvolený.
 V roku 1850 mal už zdravie natoľko podlomené tuberkulózou, ktorú
získal pravdepodobne pri cestách po Francúzsku, že nebol
schopný zúčastňovať sa ďalších schôdzí parlamentu. Napriek
tomu dokončil ďalšiu knihu Harmonies économiques a
publikoval eseje La Loi, Baccalauréat et socialisme a Ce qu'on
voit et ce qu'on ne voit pas. V septembri odcestoval do Ríma, kde
24. decembra zomrel.
 Myšlienky
 Bastiat sa považuje za predstaviteľa umierneného prúdu libertarianizmu,
chápal utilitarizmus a prirodzené právo ako dva vzájomne sa doplňujúce
aspekty toho istého sveta.
 Štát pravdepodobne považoval za nevyhnutnú až praktickú záležitosť, niečo,
čo by malo byť brané do úvahy, pokým to existuje.
 Avšak podobne ako všetci klasickí liberáli, Bastiat si udržoval hlbokú
nedôveru v akúkoľvek vládu v akejkoľvek forme a zasvätil celý svoj život
dokazovaniu, že vládna kontrola nad občanmi a regulácia súkromného
priemyslu je neúčinná, ekonomicky ničivá a morálne nesprávna.
 Najdôležitejším príspevkom Bastiata na poli ekonomiky je jeho
poukazovanie na skutočnosť, že dobré ekonomické rozhodnutia majú
vychádzať z dlhodobého a komplexného pohľadu, to jest nielen z pozície
jedinej skupiny ľudí alebo jediného priemyselného odvetvia, ale z pozície
všetkých ľudí a všetkých priemyselných odvetví ako celku.
 Klam rozbitého okna
 Frédéric Bastiat vo svojej eseji Ce qu'on voit et ce qu'on ne voit pas
(Čo vidno a čo nevidno) z roku 1850 prezentoval alegoriu tzv.
klamu rozbitého skla, ktorá má vyjadrovať názor, že je v
ekonómii chyba brať do úvahy len uskutočnené (teda "viditeľné")
konania a nebrať do úvahy aj neuskutočnené (teda "neviditeľné")
konania, teda alternatívne použitia zdrojov.

 Klam
 Frédéric Bastiat opisuje majiteľa obchodu, ktorému rozbije okno malý chlapec.
Napriek tomu, že veľa ľudí s ním súcití, čoskoro začnú namietať, že rozbité okno
znamená prácu pre sklára, ktorý si za zarobené peniaze kúpi chlieb, čím odmení
pekára, ktorý si vďaka tomu bude môcť kúpiť topánky.
 Zo zarobených peňazí si potom obuvník môže zakúpiť ďalší tovar atď. Nakoniec
týmto spôsobom myslenia možno prísť k výsledku, že malý chlapec nebol vinný
z vandalizmu, ale zapríčinil pozitívny ekonomický vývoj, ktorý vytvoril
ekonomické výhody pre každého v meste.
 Klam spočíva v tom, že veľká časť ľudí vidí pozitíva spôsobené potrebou kúpy
nového okna, ale ignoruje skryté náklady. Majiteľ obchodu bol nútený použiť
prostriedky na opravu okna a preto ich nemohol použiť na nič iné. Je možné, že
by si za voľné peniaze bol kúpil chlieb, čím by bol odmenil pekára, ktorý by si
potom bol mohol kúpiť topánky atď. Namiesto okna a chleba má len okno.
 Kritika
 Kritici, ktorí neuznávajú "Klam rozbitého okna tvrdia", že:
 1- nie je isté, či by si majiteľ obchodu namiesto opravy okna v
sledovanom čase (alebo dokonca vôbec niekedy) za dané peniaze
naozaj niečo iné kúpil (napríklad chlieb), možno by si nekúpil
vôbec nič. Obhajcovia tvrdia, že to nie je isté ani v prípade, že sa
okno rozbije a peniaze si nechá namiesto majiteľa obchodu sklár.
 2- nové okno môže byť oveľa lepšie (tesnejšie, pevnejšie atď.) než
bolo to staré. Obhajcovia argumentujú, že opäť sú ignorované
skryté náklady: ak by staré okno nebolo rozbité, môže ho tiež
vymeniť za nové a staré použiť napríklad v konskej stajni.
 Zdroje


-https://www.econlib.org › Enc › bios

-http://bastiat.org
-https://sk.wikipedia.org



Ďakujem za pozornosť