Prečo určite ísť na referendum

a prečo určite zakrúžkovať odpoveď „nie“?

Maximálne stručne, jasne a zrozumiteľne:

Slovensko zúfalo potrebuje zaviesť priamu demokraciu na všetkých úrovniach
politického života, na úrovni celoštátnej, krajskej a obecnej (alebo mestskej). Máme je dávno
zakotvenú v Ústave Slovenskej republiky, ale aplikačná legislatíva je nastavená tak, že
priamu demokraciu u nás realizovať nemôžeme, pretože tomu účinne a dlhodobo bráni najmä
privysoké percentuálne kvórum pre účasť na referende, aby bolo platné, ako aj privysoký
počet podpisov potrebných na vypísanie či vyhlásenie referenda. To ale nie je všetko,
populisti ako Fico alebo Matovič si mýlia referendum s plebiscitom, ktorý nie je ľudovou
iniciatívou, ale je vypisovaný štátom či jeho politickou elitou na potvrdenie určitých krokov
alebo rozhodnutí. Svojich vlastných krokov alebo rozhodnutí, nie rozhodnutí a vôle občanov.
Do našej ústavy preto potrebujeme zaviesť, podľa švajčiarskeho vzoru, aj ľudovú iniciatívu
a spolu s ňou tzv. povinné referendum, ktoré sa vyhlasuje a realizuje pri každej zmene ústavy,
resp. podpise medzinárodnej zmluvy. Rovnako však potrebujeme preniesť priamu demokraciu
aj na krajskú a obecnú úroveň, pretože je to najlepší nástroj na vyjadrenie politickej vôle
občanov, reálnej subsidiarity a účinnej samosprávy, požadovanej aj bruselskými dokumentmi,
a v neposlednom rade aj na zvýšenie transparentnosti v decíznej sfére, a tým aj prechádzanie
korupcii a generovaniu politických distribučných koalícií, ktoré tunelujú náš spoločný štát.
Všetci zodpovední občania by preto na referendum 21. januára 2023 mali prísť – nie preto,
aby podporili niektorú z opozičných strán, ale aby dali jasne a nespochybniteľne najavo
svoju vôľu prevziať zodpovednosť za svoj štát i lepšiu budúcnosť ďalších generácií.
Prečo zakrúžkovať „nie“, t. j. prečo odmietnuť tak možnosť odvolávania vlády
referendom, ako aj parlamentom samotným jednoduchou väčšinou? Pretože poslanci NR SR
sa podľa ústavy volia na štvorročné obdobie a reprezentujú vôľu občanov, ktorí ich počas
týchto štyroch rokov chcú mať v NR SR. Vo svojej činnosti sa pritom riadia vlastnou vôľou,
nie sú viazaní žiadnymi príkazmi a jediné, čo sú povinní rešpektovať, je morálny záväzok
vyplývajúci z programu politickej strany alebo hnutia, za ktoré boli zvolení, za ktoré boli
voličom vybraní reprezentovať jeho názory záujmy a postoje. Referendum o predčasnom
odvolaní neschopnej vlády občanmi pritom nemajú vo väčšine európskych krajín (zjavne
najmä z vyššie uvedených dôvodov), pričom vo viacerých krajinách sú iné, oveľa účinnejšie
a aj legitímnejšie a „kultúrnejšie“ nástroje na oslabenie politickej moci a vplyvu strany, ktorá
sa spreneverila svojmu predvolebnému programu a nie je schopná riadiť štát. V Spojených
štátoch amerických sa napríklad poslanci do Kongresu obmieňajú každé dva roky (tak
v Snemovni reprezentantov, ako aj v Senáte), v Spolkovej republike Nemecko sa krajinské
voľby konajú medzi parlamentnými voľbami a pri vysokom stupni autonómie a samosprávy
na úrovni spolkových krajín (alebo štátov) sa aktuálna celoštátna vláda a jej predstavitelia
snažia realizovať svoju celoštátnu i regionálnu politiku tak, aby svoju moc v jednotlivých
spolkových krajinách nestratili, pretože by to veľmi sťažilo, ak nie takmer znemožnilo,
v určitých prípadoch, ich vládnutie. Krajinské voľby tak môžu byť a často sú pre celoštátnu
vládu signálom, že sa spreneverila predvolebným sľubom, že nevládne správnym spôsobom
a mala by teda včas a reálne zmeniť svoje správanie. No a namiesto účelového politického
plebiscitu, ktorý hrozí ešte viac destabilizovať našu krajinu, beztak ponorenú do takmer
úplného a nezvratného decízneho chaosu (či svôjvôle), je určite vhodnejšie ako preventívny
nástroj zaviesť priamu demokraciu na všetkých úrovniach politického života a spolu s ňou aj
švajčiarsky systém konkordancie, ktorý nevytvára zbytočne ďalšie centrá moci, keďže, okrem
iného, prezidentský úrad a súčasne úrad predsedu vlády tu každý rok prechádza z jednej silnej
koaličnej strany na druhú a vláda sa pri svojich rozhodnutiach vždy snaží postupovať čo
najviac konsenzuálne (v štýle deliberatívnej demokracie), berúc od úvahy názory a postoje
všetkých relevantných aktérov ekonomického, politického a kultúrneho života (vrátane
reprezentantov podnikateľov, odborov a pod.). Slovenský vlastenec preto 21. januára 2023 na
referendovom lístku zakrúžkuje „nie“, vedomý si hrozby lacného a účelového populizmu
zo strany notorických podvodníkov a klamárov typu Roberta Fica a Igora Matoviča, ale
aj a najmä potreby zvýšenia politickej kultúry v štáte, ktorý si na ňu nikdy príliš nepotrpel.
Takto píše a hovorí k veci štátnik, nie zvonku dosadená bábka v prezidentskom paláci.

V Handlovej 14.1.2023 Robert Burgan