Stredoveká literatúra

Stredoveká literatúra v Európe: 5. až 15. storočie

Slovenská stredoveká literatúra : oneskorený nástup, lebo sme nemali písmo. Člení
sa:
 1. literatúra písaná na  území Veľkej Morave staroslovienskym jazykom (800-
1000
 2. literatúra písaná  v Uhorsku latinčinou (1000-1500)

Stredovek je obdobím vojen, epidémií, feudálneho usporiadania spoločenstva.

Obyvateľstvo má 3 vrstvy - feudálna (vládne a bojuje), duchovenstvo teda kňazi
(zveľaďujú kultúru), poddaní (pracujú). Centrom vzdelania sú kostoly a kláštory
kde sa zhromažďujú aj rukopisne šírené diela.

Znaky 

- dominuje kresťanstvo, vzorom pre autorov je Biblia (topické opakovanie -

doslovná citácia, imitácia

- napodobňovanie vrcholných diel aj obsahovo aj formálne), postava svetca, ktorý

má všetky kresťanské cnosti (silná viera v Boha, asketický život, je múdry a
odvážny),

-idealizované typizovanie (nezdôrazňujú sa individuálne vlastnosti, ale všeobecné

vlastnosti pre všetky postavy),

-transcendentálnosť/nadzmyslovosť (autori sa nezamerajú na pozemský život ale

na nadpozemský), -dôležitejšia forma ako obsah, symbolika (magické čísla
3,7,9,12,13, zvieratá - líška, holubica, baran),

- v literatúre boli časté kontrasty: dobro - zlo, duša - telo, večnosť - pominuteľnosť
- v dielach sa pozitívne hodnotila pestrosť deja, nie zobrazenie príčin deja
- obsah(motívy a témy) bol menej dôležitý ako forma(kompozícia, štylistika, jazyk
diela)
-diela majú básnický až rétorický (rečnícky) charakter (v dielach sa objavuje
ornamentálnosť, amplifikácia

– hromadenie/kumulácia výrazov prostredníctvom trópov a figúr, dlhé

neprirodzené vety, trojstupňovosť štýlu podľa obyvateľstva),

-synkretizmus (kríženie literárnych druhov a žánrov),

-heslo „Ora et labora“ (modli sa a pracuj).

SLOVENSKÁ STREDOVEKÁ LITERATÚRA (800 nl - 1500 nl)

• Veľkomoravské obdobie (800 nl - 1000 nl)
Veľkomoravská ríša vznikla v roku 833. Začiatky súvisia s príchodom kresťanstva,
ktoré šírili franskí kňazi. Bohoslužobný jazyk bol latinčina, hebrejčina a gréčtina
(trojjazyčníci uznávali iba tieto jazyky).
• nové konštituovanie stredovekej literatúry (1000 nl - 1500 nl)
Pod nadvládou Uhorského štátu sa základom stala latinská vzdelanosť. Zakladajú
sa univerzity a školy - Academia Istropolitana v Bratislave, prerážajú humanistické
a renesančné myšlienky.

MISIA KONŠTANTÍNA A METODA

Mojmír a Rastislav (Veľkomoravské kniežatá) bojovali proti politickému
(expanzné ciele) a kultúrnemu vplyvu Východofranskej ríše, ktorú upevňovali
franskí kňazi latinskou liturgiou nezrozumiteľnou nám. V roku 863 prišli
Konštantín a Metod na žiadosť Rastislava (poslal ich byzantský cisár Michal III.).
Konštantín a Metod pred príchodom zostavili prvé slovanské písmo „hlaholika“ (z
malých gréckych písmen „minuskuli“) a prvý slovanský spisovný jazyk
staroslovienčinu. Konštantín a Metod marili úsilie Frankov, preto boli obvinení z
bohorúhačstva a poslaní pred pápeža Hadriána II.. Roku 867 bolo obhajovanie
slovanskej bohoslužby v Ríme a staroslovienčiny ako spisovného a cirkevno-
kresťanského jazyka. Hadrián II. obhajovanie prijal (staroslovienčina sa stala popri
latinčine, hebrejčine a gréčtine ďalším bohoslužobným jazykom) a vymenoval
Metoda za arcibiskupa. Chorý Konštantín vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora a
prijal meno Cyril (Kyrillos) a zomrel. Metod sa vrátil na Veľkú Moravu, kde
vládol knieža Svätopluk (podporoval franských kňazov), Metoda uväznili a
odvliekli do Bavorska. Ich žiaci utiekli pred prenasledovaním do Bulharska(kláštor
pri Ochritskom jazere), Čiech, Poľska a do Kyjevskej Rusi, kde vytvorili písmo
„cyrilika“ (z veľkých písmen gréckej abecedy „majuskuli“).

PROGLAS (predslov k evanjeliu)

Najstarší odpis je z 13. storočia, je to prvé pôvodné dielo slovanskej literatúry.
Proglas je útvarovo hymnus/chvála (typický stredoveký útvar), kompozícia 110
veršov, nemá členenie na slohy, predslov k svätému Evanjeliu je odčlenený, za tým
ide prvá veta „Na počiatku bolo slovo i slovo bolo u Boha i Boh bol slovo.“,
posledný verš je „Amen“- nech sa tak stane. Celý Proglas je otcovský príhovor
Konštantína k Slovanom kde tvrdí, že aj slovanský jazyk je hodný velebenia a
človek nemá zostať v nevedomosti, je obhajobou práva každého národa prijímať
Božie slovo v rodnom jazyku. Splýva náučná literatúra s umeleckou, obsahuje
biblické citáty. Vychádza z evanjelií, hlása vzdelanosť pre širšiu spoločnosť, širšie
vrstvy. Motívy (nábožensko-didaktický a demokratický). Je to báseň, čo dokazuje
prítomnosť mnohých básnických prostriedkov (+ na ukážke vymenuj znaky
stredovekej literatúry).

Alegória= druh rozvitej metafory, nepriameho pomenovania obrazu alebo deja,

ktoré sa nemôže alebo nesmie vyjadriť priamo
Anafora= opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku za sebou
idúcich veršov alebo viet
Asydenton= bezspojkové spájanie slov alebo viet
Apostrofa= oslovenie neprítomnej osoby alebo neživého predmetu
Inverzia= vzniká zmenením slovosledu vo vete najčastejšie v poézii
Klimax= gradácia, stupňovanie významu za sebou idúcich synonymných i
nesynonymných slov alebo slovných spojení
Epifora= opakovanie slov na konci veršov
Epanastrofa= opakovanie toho istého slova na konci jedného a na začiatku
nasledujúceho verša
epizeuxa, epiteton, oxymoron, synekdocha, prirovnanie, personifikácia,
metonymia, metafora, hyperbola.

Žiaci: Kliment, Gorazd, Chrabr

Moravsko-panónske legendy (Kliment a Gorazd)- veľkomoravské pamiatky
• Život sv. Konštantína (opisuje celý život, spoločenská situácia na
Veľkomoravskej ríši, obhajoba v Benátkach) – Kliment
• Život sv. Metoda (kratší, epickejší, vecnejší, činnosť na Veľkej Morave, menej
legendový, je to historický dokument)- Gorazd
O písmenách – Chrabr

----------------------------------

Slovenská stredoveká literatúra:

1. Veľkomoravské obdobie:  800 – 1000
Veľká Morava – na  Veľkej Morave šírili  kresťanstvo(šírenie kresťanstva bolo
v stredoveku spojené so šírením kultúry, civilizácie) franskí kňazi, ktorí zároveň
zasahovali do vnútorných záležitostí VM. Rastislav, knieža VM, sa chcel tejto
závislosti zbaviť, a preto sa obrátil na byzantského cisára Michala III., aby k nám
poslal učencov, ktorí budú šíriť vieru v jazyku, ktorému by rozumelo obyvateľstvo
VM.  V roku 863 prichádzajú Konštantín a Metod, vzdelaní grécki  učenci.
Pochádzali zo Solúna( v tom čase súčasť Byzancie), a preto poznali jazyk
Slovanov.
Konštantín vytvoril pre Slovanov písmo – hlaholiku - z malých písmen gréckej
abecedy. Neskôr v Bulharsku Metodovi žiaci vytvorili cyriliku - z veľkých písmen
gréckej abecedy. Prvým slovanským literárnym a liturgickým(náboženským)
jazykom sa stala staroslovienčina.
Bratia sa neskôr vybrali do Ríma obhájiť staroslovienčinu, lebo v tom čase sa
v kostoloch mohli konať bohoslužby iba v latinčine, gréčtine a hebrejčine.  V Ríme
Konštantín vstúpil do kláštora a Metod sa vrátil na VM.  Metod  musel obhajovať
staroslovienčinu až do konca svojho života, pretože nový vládca VM Svätopluk
uprednostňoval latinskú kultúru, teda šírenie kresťanstva zo západu.  Po Metodovej
smrti  pápež Štefan V. staroslovienčinu zakázal  a Svätopluk vyhnal jeho žiakov
z VM.  
Tvorba na VM

1. preklady – K a M preložili misál = omšová kniha, breviár = modlitebná kniha,

Nový zákon, žaltár = kniha žalmov, spevník. Metod preložil Starý zákon.
 
2. pôvodná tvorba:
Konštantín napísal veršovaný Proglas ( Predslov k prekladu Evanjelia ). Báseň je
obhajobou slovanskej vzdelanosti a oslavou slovanského prekladu Písma. Autor
hovorí, že Slovania majú právo na svoj jazyk. Hovorí, že vďaka písmu sa človek
zbaví nevedomosti. Báseň má 110 veršov. Z hľadiska formy je to hymnus =
chvála. Je tu veľa citátov z Biblie, jazyk básne je ozdobný, dôraz sa kladie na
emócie, je tam veľa symbolov, alegórií, personifikácií, v básni sa nachádzajú
synekdochy, oxymoron, eufemizmy, hyperboly, anafory, epizeuxy  atď.
 
Moravsko-panónske legendy majú dve časti: 1. Život sv. Konštantína, autor
Kliment
   2. Život sv. Metoda, autor Gorazd
 
Legenda je stredoveký prozaický alebo básnický útvar zobrazujúci život svätcov.
Obe časti obsahujú veľa faktografie, málo zázrakov, neidealizujú ich ako svätcov.
V prvej časti sa píše o narodení Konštantína, legenda zachytáva jeho štúdiá,
múdrosť, nadanie,  súcit s trpiacimi. Zobrazuje jeho cestu k Arabom a Chazarom
s diplomatickým posolstvom. Príchod na VM a boj s trojjazyčníkmi, jeho obhajobu
staroslovienčiny v Benátkach, cestu do Ríma, vstup do kláštora, prijatie mena Cyril
a jeho smrť.
 
Druhá časť legendy  je štylisticky jednoduchšia, charakterizuje sa v nej Metod,
jeho cesta s bratom k Chazarom, jeho pôsobenie na VM, spory s franskými
kňazmi, väznenie, zachytenie jeho smrti a pohrebu. Dielo napriek tomu, že je
legendou, obsahuje veľa cenných historických faktov z dejín VM.
 
2. Literatúra, ktorá vznikla v Uhorsku a bola písaná po latinsky: 1000 – 1500
Po zániku VM sme sa stali súčasťou Uhorska, ktoré sa orientovalo na latinskú
kultúru. Literatúra slúžila pre úzky okruh vzdelancov. Centrami kultúry sa stali
kláštory, tu v skriptóriách mnísi prepisovali rukopisy. Písali sa hlavne legendy,
v mestskej literatúre kroniky, v kostoloch sa hrávali mystériá.
 
Najznámejšia legenda: Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi, autor Maurus,
napísaná latinsky
V svetskej literatúre prevládajú kroniky: Anonymova kronika, napísal ju notár
kráľa Bela III.
Kronika  je stredoveký epický žáner. Vyznačuje sa chronologickým radením
historických udalostí bez opisu príčin.