Marína – Andrej Sládkovič

Marína je najdlhšia ľúbostná báseň na svete, ktorú napísal v zime v

roku 1844[1] romantický spisovateľ Andrej Sládkovič; vydaná bola o dva roky neskôr
(r. 1846). Spolu s lyricko-epickou básňou Detvan je považovaná za vrchol jeho básnickej
tvorby. Dielo má prvky ľúbostnej a reflexívnej lyriky; sú tu aj baladické prvky, ktoré
pramenia z jeho nešťastnej lásky. V roku 1845 ju na stretnutí Tatrína „slovenská mládež“
odsúdila, pretože ju pokladali za príliš „neslovanskú“. [1] Taktiež sa považuje za ústredne
dielo slovenského romantizmu.
Kompozíciu diela tvorí 286 10-veršových a 5 8-veršových strof, pričom každá strofa je
uzavretá myšlienka. Spolu má Marína 2900 veršov. Vďaka tomu je Marína už viac ako 170
rokov najdlhšou ľúbostnou básňou na svete.[chýba zdroj]
Hlavným námetom k napísaniu diela mu bola jeho nešťastná láska k jeho študentke Márii
Pišlovej (Pischlovej), do ktorej sa zamiloval v roku 1839, no Mária sa na žiadosť matky
musela vydať za bohatého pernikára. Sládkovič v diele spomína aj geografické časti
Slovenska, ako napríklad Sitno a Hron. Prelína tu svoju lásku k vlasti s láskou k žene:

Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,

Marínu drahú v peknej otčine,
a obe v jednom objímať!

Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,

možno mi ruku nedostať,
možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,
možno mi nemilým ostať,
možno mi ústam smädom umierať,
možno mi žialiť v samote,
možno mi život v púšťach zavierať,
možno mi nežiť v živote,
možno mi seba samého zhubiť: —
nemožno mi ťa neľúbiť!

Detvan
Andrej Sládkovič v tomto diele opisuje Martina Hudcovie. Martin zabije kráľovského sokola,
ktorý chcel zabiť zajaca. Martin sa kráľovi za svoj čin smelo ospravedlní na jarmoku v
Slatine. Kráľ mu odpustí a keď sa Martin ešte pochváli, že zabil zbojníka, kraľ mu daruje
koňa Vranika. Kráľ túži spoznať Martinovu milú- Elenu, a preto prichádza večer do Detvy na
Vohľady. Elena odolá jeho zvádzaniu a zostáva stále verná Martinovi. Nakoniec jej kráľ
venuje prsteň, podľa ktorého Martin spozna, kto bol na vohľady. Martina, ktorý sa pre svoju
smelosť kráľovi zapácil, chytia na druhý deň lepaci a odvedú ho na vojnu. Martin ma však
podmienky, aby ho nezbavili jeho šiat, tašky, valašky a vrkočov. Aby ho nedali ďaleko od
Eleny, kráľ mu nakoniec vyhovie a zaradi ho do svojho čierneho pluku.
HLAVNÁ MYŠLIENKA

Láska a vernosť dvoch mladých ľudí Martina a Eleny. Krásny vzťah básnika k slovenskému
ľudu. Martin je vzorom vernosti.

HLAVNÉ POSTAVY

MARTIN HUDCOVIE - Čestný, pravdovravný, verný, smelý, zodpovedný za činy

Vonkaj. výzor: "Čierna kabanka plecom visiaca, šiirák kvetin operený, červená stužka kvetin
letiaca a obličaj ozoreny, a mladý fúzik a briadka mladá a sokolieho ota lampada a vrtočov
havraních pár a na opasku ligot storaký a ľahkých krpcov dlhé návlety..."

ELENA - verna, mila, pravdovravna,

cit.: "...stojna Elena oko najvabnejsie mámi..."

Dielo sa skladá z piatich spevov:

 Martin
 Družina
 Slatinský Jarmok
 Vohľady
 Lapačka