Professional Documents
Culture Documents
Atlas Liecivych Rastlin A Lesnych Plodov - 1988
Atlas Liecivych Rastlin A Lesnych Plodov - 1988
Na diele spolupracovali
Tretie vydanie Atlasu liečivých rastlín a lesných plodov prichádza do rúk čitateľa v prepracovanej podobe.
Pokroky vo farmakognózii a príbuzných vedných odboroch si vynútili úpravu a aktualizáciu všeobecnej aj
špeciálnej časti tohto monografického diela. Oproti predchádzajúcim vydaniam sme podstatne rozšírili
receptár čajovín pripravovaných z liečivých rastlín. Pribudlo i niekoľko nových rastlín, pri ktorých moderná
veda potvrdila významné liečivé účinky. Z technických, čiastočne aj praktických príčin sme však vyradili väčší
počet chránených, cudzokrajných a menej dôležitých liečivých rastlín. Preto pri hľadaní niektorých údajov
bude záujemca musieť siahať i po starších vydaniach tohto Atlasu.
V treťom vydaní tohto diela sa odrážajú aj zmeny, ktorými prechádza slovenské, české i latinské názvoslovie
rastlín. Keďže botanická terminológia zatiaľ nie je celkom ustálená, v niektorých prípadoch uvádzame
v zátvorke aj staršie, prípadne nové, ešte nevžité odborné názvy rastlín. Hlavné požiadavky ČsL 4 sme
zaregistrovali, ale zmeny vo výrobnom programe československých HVPL sa už nedali dôsledne zachytiť.
Veríme, že vykonané úpravy pomôžu zvýšiť praktickú hodnotu a použiteľnosť nového Atlasu liečivých
rastlín a lesných plodov.
Bratislava 1988
LIEČIVÉ RASTLINY V ŽIVOTE ČLOVEKA
11
Zmodernizovanú homeopatiu možno chápať ako formu podnetovej liečby, ktorá v tele podporuje tvorbu
vlastných protilátok (na rozdiel od substitučnej liečby, pri ktorej sa do tela vpravujú hotové obranné látky). Na
homeopatii je sympatická zásada dôkladného lekárskeho vyšetrenia a presnej diagnózy. Vo všeobecnosti sa
však homeopatická liečba odmieta pre nedostatočnú vedeckú podloženosť. Vo fytoterapii tvorí akýsi spoj
medzi ludovým liečiteľstvom a vedeckou medicínou. Vychádza totiž najmä z liečivých rastlín, ktoré používa
väčšinou v čerstvom stave na prípravu rozotieraných preparátov alebo výťažkov.
Liečivé rastliny a ich obsahové látky sú prírodného pôvodu. Preto sa pokladajú za najprirodzenejšie liečivá.
Vo fytoterapii sa uplatňujú názory ľudového liečiteľstva, učenia o signatúre, alopatie i homeopatie. Často sa
nekryjú, prípadne sú vo výslovnom protiklade. V ľudovom liečiteľstve sa často zlučujú indikačné oblasti zo
všetkých foriem terapie. Túto skutočnosť musí mať čitateľ stále na zreteli. Vo fytoterapii sa možno seriózne
oprieť spravidla len o indikácie založené na kritickom vedeckom výskume a overené modernou oficiálnou
medicínou.
ZBER A SUŠENIE LIEČIVÝCH RASTLÍN
Slovensko je mierne hornatou krajinou s rozmanitým geologickým zložením. Pre vegetáciu — liečivé rastli-
ny nevynímajúc — má velmi vhodné podmienky. Na území Slovenska sa v druhohorách utvorili vápencové
substráty a vulkanická činnosť v treťohorách zasa zmiernila reliéf tektonických zlomov a pokryla ich svojimi
vyvrelinami, na ktorých sa neskôr mohli utvoriť úrodné pôdy priemernej zrnitosti. Slovensko je bohaté na
vodné pramene, ktoré priaznivo ovplyvňujú vegetáciu, a má aj priaznivé klimatické podmienky. Takmer celá
krajina sa rozprestiera na južnom úbočí Karpát, chránená pred vetrami prinášajúcimi od severu velké mrazy,
od severovýchodu sucho a od severozápadu zasa priveľkú oblačnosť, a tým nadmerné zrážky. Preto nemá letné
ani zimné tepelné extrémy, nevyznačuje sa priveľkou vlhkosťou alebo suchom a vyhovujúca je i dĺžka
slnečného svitu. Na Slovensku rastie asi 200—250 všeobecne uznávaných druhov liečivých rastlín od nížinných
pásem až po alpínske hole a skaly, a to v produkčnom množstve, takže pri rozumnom zbere by sa nemali dať
vyhubiť. Z asi 300 druhov drog „každodennej potreby", ktoré sú bezpodmienečnou zložkou európskych
priemyselne vyrábaných farmaceutických prípravkov (hromadne vyrábaných liekov), môže poskytnúť asi
polovicu až dve tretiny, a to iba preto, že zvyšok tvoria rastliny dovážané z tropických alebo subtropických
oblastí. Množstvom a druhovou rozmanitosťou rastlín by sa teda Slovenská socialistická republika mohla stať
výhodnou surovinovou základňou na zaokrytie spotreby liečivých drog na domácom trhu, pričom sú tu
možnosti a predpoklady aj na export kvalitných rastlinných drog. Spotreba liečivých rastlín (najmä na
priemyselné spracovanie) podstatne stúpla a stále stúpa, no hoci sa napríklad r. 1969 u nás vykúpilo najviac
liečivých rastlín za posledných 50 rokov, ešte stále chýbalo asi 300 000 kg pre domácu potrebu (výroba
liečivých čajovín, tinktúr, extraktov a pod.). Chýbali a chýbajú nám (i pre možný vývoz) bežné liečivé rastliny
— drogy, ako je lipový kvet, rumanček, list čučoriedky, čučoriedkové plody, kvalitné šípky, petržlenový koreň,
repíková vňať, kvet bazy čiernej a divozelu, vňať materinej dúšky, stavikrvu vtáčieho, žihľavy, zemežlče
a ďalšie drogy. Niektoré nákupné ceny sa preto veľmi výhodne upravili, ale napriek všetkému sa dostávame do
nepríjemnej situácie: v exporte nás ohrozujú štáty, kde je zber lepšie organizovaný (Bulharsko, Maďarsko,
Juhoslávia, príp. Egypt) a ktoré nám cenovo konkurujú. V niektorých druhoch dočasne obstojíme iba tradične
dobrou kvalitou našich drog, podmienenou najmä spomínanými slovenskými prírodnými podmienkami,
prípadne celosvetovým nedostatkom.
Je síce pravda, že priame používanie liečivých rastlín je na ústupe, ale stále stúpa ich priemyselné
upotrebenie. Sušená liečivá rastlina, t. j. droga, stáva sa stále viac priemyselnou surovinou, preto treba na ňu
dnes hľadieť trochu inak ako kedysi a prísne dbať na jej požadovanú kvalitu, ktorá je určená obsahovými
látkami. Pre každú drogu sú preto predpísané hodnoty jej kvality — normy (ČSN, resp. ON), ktoré sú zárukou
jej akosti, a tým aj konštantného liečebného efektu. V tomto diele sa pri mnohých drogách uvádzajú
i požiadavky platných noriem, aby každý zberač vedel určiť správny spracovateľský postup.
Kvalitu drog určujú predovšetkým obsahové látky, a tie podmieňujú aj ich terapeutické upotrebenie. Ich
prieskumom sa zaoberajú celé vedné odbory (farmakognózia — náuka o prírodných liečivách, farmaceutická
chémia — náuka o syntetických liečivách a i.). Mnohé liečivé rastliny a drogy sú stálou surovinou na izoláciu
obsahových látok s menšou jedovatosťou, než majú umelé (syntetické) látky, alebo preto, že ich výroba by
bola nehospodárna, ako je to napr. v prípade morfínu, hyoscyamínu, chininu, ergobazínu, ergotamínu,
ergotoxínu a srdcových glykozidov (strofantín, digitoxín a i.). Z niektorých sa poloumelo vyrábajú ďalšie
liečivá, ktorých celková syntéza by bola príliš nákladná (napr. niektoré hormóny zo saponínov a rozličné
farmaká z alkaloidov námeľa). Tieto izolované čisté obsahové látky rastlinných drog možno ďalej spracúvať na
liečivá, alebo po dôkladnom preskúmaní chemickej skladby slúžia ako modelové látky pri výrobe rovnako
účinných syntetických látok (napr. papaverín a efedrín sa môže izolovať z rastlín, alebo sa vyrába synteticky).
Pri chemickom spracovaní možno izolované látky zbaviť niektorých vedľajších záporných účinkov, prípadne
rozšíriť škálu ich priaznivých účinkov. Podľa kokaínu, obsiahnutého v listoch koky, sa vyrobili mnohé
syntetické látky vyvolávajúce miestne znecitlivenie (lokálne anestetiká), podľa saligenínu mnohé látky
s protireumatickým pôsobením, podľa morfínu látky mierniace bolesť (centrálne analgetika), podľa
indiánskeho šípového jedu kurare lieky spôsobujúce svalové ochabnutie (svalové relaxanciá v chirurgii) atď.
Podmienkou použiteľnosti rastliny na liečenie sú vhodné obsahové látky, ktoré sú výslednicou zložitých
životných (biochemických) pochodov a v istom štádiu vývoja sa ukladajú buď v celej rastline, alebo len
v niektorých jej častiach. Rastliny možno upotrebiť priamo čerstvé, čo je však obvykle dosť ťažké. Zvyčajne sa
13
konzervujú takým spôsobom, aby sa pri ňom príliš nezmenili práve tie látky, ktoré podmieňujú liečivosť.
Skúsenosti ukázali, že najvýhodnejším spôsobom jednoduchého konzervovania, ktorý možno vždy a všade
uplatniť, je sušenie. Čerstvo zozberané rastliny tvoria liečivú biologickú surovinu — sušením sa z nej stáva
droga. Drogu možno zasa použiť v terapii priamo, prípadne látky s najvýraznejšími liečebnými účinkami
možno izolovať a uplatniť ako čistú substanciu, ako liečivo.
Čerstvé rastliny majú vedecky opodstatnené použitie v terapii, pretože liečebne účinné obsahové látky sa
v nich nijako nemenia. Preto sa často budujú továrne priamo pri pestovateľských plochách (oba nemecké
štáty, Anglicko); homeopatia používa na prípravu liečiv prevažne čerstvé rastliny, a preto sa miestami (v
NDR, NSR a i.) nakupujú aj čerstvé rastliny. U nás sú to napr. čerstvé semená pagaštana konského (Aesculus
hippocastanum), príp. lesné plody a huby nakupované Jednotami. Čerstvá biologická surovina sa musí čím
skôr spracovať, lebo inak v nej začnú prebiehať nežiadúce zmeny obsahových látok. Na zastavenie takýchto
zmien sa vypracovali rozličné metódy, ktoré však nemožno uplatniť v bežnej domácej praxi (napr. pôsobenie
pár alkoholu na zozberaný materiál, zmrazovanie pri nízkych teplotách čiže lyofilizácia a i.).
Sušená liečivá rastlina — droga má obsahové látky konzervované, t. j. stabilizované sušením, ktoré sa musí
robiť odborne, podľa citlivosti účinných látok voči teplote. Sušenie je teda veľmi zodpovedná úloha a môže
nám celkom znehodnotiť námahu spojenú so zberom. Problematike preto venujeme osobitnú kapitolu.
Niekedy treba rastlinu pred sušením upraviť, napr. lúpať, rozkrajovať, bieliť, osobitným spôsobom rozložiť
obsahové látky. Súbor týchto prác pomenúvame apretácia; značí celú fázu úpravy biologickej suroviny až do
konečného komerčného štádia, po vytvorenie drogy. Apretácia rozhodne nesmie ísť na úkor kvality drogy,
preto sa niekedy výslovne zakazuje. Nie je prípustná napr. pre korene horca, nepovoľuje sa bielenie ibišového
koreňa kysličníkom siřičitým, vápnom, kriedou a pod. Inokedy je zasa apretácia — fermentácia bezpodmie-
nečne potrebná, napr. pri kôre krušiny, lebo jej pôvodné obsahové látky majú dávivý účinok, fermentované
laxatívny.
Keďže čerstvá rastlina ani droga obvykle nemávajú stále, konštantné množstvo obsahových látok, alebo
niektoré zo súboru obsahových látok samy osebe majú výhodnejšie liečebné uplatnenie, jednotlivé obsahové
látky sa izolujú a až potom sa používajú na prípravu liekov. Liečivá rastlina ako celok, droga a obsahová látka
izolovaná z nej často majú v liečiteľstve rozličné, nerovnaké uplatnenie (napr. vňať mäty piepornej, silica
a mentol izolovaný zo silice). O aplikácii vhodnej formy a spôsobe užívania rozhoduje lekár na základe
diagnózy. Lekár takisto posudzuje vhodnosť liečiva rastlinného či živočíšneho pôvodu alebo umelo
vyrobeného, pretože každé môže mať inú terapeutickú šírku. Ako opačný prípad možno uviesť tymianovú vňať
a jej uplatnenie pri liečení čierneho kašľa — efektívne pôsobí len celý komplex obsahových látok čerstvej
drogy; jednotlivé izolované zložky sú oveľa menej účinné.
Celý pochod úpravy materskej rastliny na drogu a napokon na liek, ktorý dostane chorý, je v priamej
závislosti od obsahových látok. Tie musia ostať zachované i v drogách, z ktorých sa pripravujú lieky.
Problematika sa dá zosumovať do štyroch základných faktorov:
1. obdobie zberu liečivých rastlín a sám zber,
2. spôsob sušenia nazberaného materiálu (príprava drog),
3. spôsob skladovania drog (a ich preprava),
4. obsahové látky liečivých rastlín (drog); posledný faktor je síce prvoradý, ale priamo závisí od
predchádzajúcich, preto ho kladieme na záver.
Obdobie zberu liečivých rastlín záleží na tom, kedy je v nich alebo v niektorom ich orgáne maximum
účinných obsahových látok. Ak sa rastlina na stanovišti riadne vyvíja, rastie, kvitne a pod., dá sa predpokladať,
že aj tvorba obsahových látok v nej prebieha normálne. Zber sa dá vytýčiť časové, v istom ročnom či mesačnom
období, prípadne ešte presnejšie: vzhľadom na vytváranie, vývoj niektorých jej orgánov, napr. nasadenie
kvetných púčikov, začiatok kvitnutia, tvorbu plodov atď. Mechanické časové zadelenie podľa kalendára
nemusí vždy súhlasiť s vývojom rastlinných orgánov (neskorá jar, chladné leto, tuhá zima atd\). Obdobie zberu
liečivej rastliny nemožno voliť náhodne, pretože má svoje vedecky opodstatnené dôvody a napr. aj na zbere
„za mesačnej noci na sv. Jána" čosi bolo — ľudová múdrosť tušila vtedy maximum obsahových látok;
samozrejme, všetko ostatné boli povery. Časová závislosť zberu je ešte užšia, ak sa liečivé obsahové látky
tvoria v listoch. Napríklad náprstníkové listy (Folium digitalis) pri zbere za slnečného dňa a popoludní majú
zaručene vyšší obsah srdcových glykozidov než zrána. Orgány s obsahom silice zasa treba zberať neskoro
popoludní, lebo v čase silného slnečného žiarenia sa silica stráca. Takto možno pochopiť nevyhnutnosť zberu
zásobných orgánov — koreňov a podzemkov v jeseni, najmä ak obsahujú rezervné látky (škrob, inulín, sliz či
14
silicu). Púpavový koreň s vňaťou, ktorý sa zberá pre obsah horčín, treba vykopávať na jar, pretože vtedy je
v ňom najviac horčín; koreň s obsahom rezervného inulínu je zasa výhodné vykopávať v jeseni. Pri každej
rastline treba poznať charakter obsahových látok a zhruba i vplyvy, ktoré na ne pôsobia. Iba tak možno vždy
získať z rastlín hodnotné drogy.
Ak nám ide o zber liečivých rastlín na odpredaj, navštívime pred zberom niektorú z nákupní, kde si
vyžiadame platný nákupný cenník a poinformujeme sa o možnostiach odpredaja (možno dohodnúť aj iné
druhy, v cenníku neuvedené), odosielaní, požičaní obalov atď. I keď je zber našou záľubou, treba zvážiť jeho
rentabilitu a vopred si pripraviť miesto na sušenie. Nemožno zberať viac, ako je kapacita sušiacej plochy (o
týchto problémoch hovorí ďalšia kapitola).
Rentabilita zberu sa dá vyrátať na základe troch faktorov (ako správne radí skúsený zberač O. Gottwald): a)
cena za 1 kg sušenej drogy, b) hodinový výkon, t. j. zber čerstvého materiálu v kg, c) zosychací pomer
sušiaceho sa materiálu. Rátanie: množstvo nazberané za 1 h delíme zosychacím pomerom a podiel
vynásobíme nákupnou cenou za 1 kg drogy. Výsledkom je odmena za 1 h práce v korunách. Ako príklady
možno uviesť prepočet za poldenný zber (4 hodiny):
list 12,—Kčs
Podbeľ 5,00 5:1
1 kg 12,— Kčs 48,— Kčs
Po overení faktov si vyberieme 2—3 dobre známe druhy, ktoré sa vyskytujú hojne v okolí, a na tie sa
zameriame. Ak ešte nemáme skúsenosti, dáme si vopred overiť a v nákupni ohodnotiť predbežnú vzorku drogy
a jej kvalitu; až potom sa pustíme do väčšieho zberu. Zberáme rastliny čisté, zdravé, nenapadnuté škodcami
a v predpísanom období.
Všeobecne možno uviesť, že jednotlivé časti sa zberajú v čase plného rozvoja: plody (fructus) a semená
(semina) v začínajúcej sa až dokonalej zrelosti, listy (folia) a vňať (herbae) tesne pred plným rozkvitaním
kvetov na rastline, kvety (flores) pred ich úplným rozvinutím, podzemné časti, ako korene (radices),
podzemky (rhizomata) alebo hľuzy (tubera) zvyčajne vykopávame v jeseni. Vo všetkých prípadoch je to za
sucha, pri slnečnom počasí. Kvety a listy trháme väčšinou ručne, kvety bez stopiek, vňať režeme kosákom
alebo nožom (iba bylinné časti) a podzemné časti vyrypujeme rýľom. Mechanizácia zveľaďuje výsledky zberu,
a tým aj finančný príjem; používame preto hrebene, kosáky a kosy a pod. Pri zbere nesmieme nikdy zabúdať,
že rastlinný materiál bude slúžiť ako liečivo; vyhýbajme sa preto znečisteným prašným miestam, priestorom
zapadnutým popolčekom a pod.
Zber jedovatých rastlín je deťom do 14 rokov zakázaný. Starší a dospelí pri zbere nesmú jesť a piť (fajčiť),
zásadne sa nesmú súčasne zberať nejedovaté a jedovaté rastliny.
Veľmi dôležité a často rozhodujúce je, do čoho sa robí zber, pretože čím krehkejší je materiál, tým šetrnejšie
musíme s ním zaobchádzať a negniaviť ho. Podzemné časti možno dávať do vriec, ale nadzemné zásadne do
košov alebo debničiek, rozhodne však nie do igelitových vrecák, kde by sa zaparili a znehodnotili. Jednou
15
z prvých zásad zberača je: materiál sa nesmie zapariť! Veľmi citlivé sú napr. kvety rumančeka, prvosienky,
hluchavky, agáta, divozelu či nevädze. Ak ich necháme dlhší čas na kope, zaparia sa (podobne ako veľa iných
druhov). Proti zapareniu je odolný napr. list jahody, ibiša, ríbezle čiernej, vňať prasličky, vresu, tymianu,
pastierskej kapsičky, konopnice alebo jablčníka. Preto sú vhodné na zácvik zberačov-začiatočníkov.
Vňať možno sušiť v neveľkých zväzkoch (snopčekoch). Pri sušení ostatného zozberaného materiálu sa na
1 m2 zmestí asi 0,25—0,50 kg čerstvých kvetov, 0,50—1 kg čerstvých listov a 1—2 kg čerstvej kôry alebo
koreňov. Podľa prepočtov lekárnika K. Branca sa pri sušení 1 kg čerstvého materiálu vyžadujú väčšmi
odstupňované plochy (kvet vratiča 0,5 m2, kvet rumančeka 0,75 m2, kvet myšieho chvosta 1 m2, listy vratiča
1,5 m2, listy podbeľa 3 m2 a listy maliny alebo ostružiny 3,5 m 2 ). Pravdaže, uvedené údaje sú len orientačné.
Skúsený zberač môže na ploche veľa získať, najmä za priaznivých poveternostných podmienok.
Osobitnú kapitolu pri zbere tvoria lesné plody a huby, ktoré sa u nás stali v posledných rokoch veľmi
hľadanými surovinami. Slúžia ako výhodný vývozný artikel potravinárskeho priemyslu a umiestia sa v každom
množstve i na domácom trhu. Z lesných plodov (malín, černíc, čučoriedok, brusníc, jahôd, šípok i borievok)
vyrábame znamenité kompóty, sirupy, džemy, rôsoly, vína, zmrazenú dreň i ďalšie výrobky. Domáci
i zahraniční spotrebitelia si obľúbili ich nenapodobiteľnú chuť i vôňu, takže ich predaj z roka na rok stúpa. Aj
keď sme z tejto stránky veľmocou, ani zďaleka nevieme uspokojiť konzumentov, hoci každý rok ostáva
v našich lesoch tisíce ton nevyzberaných lesných plodov i húb, čo je veľká strata a národohospodárska škoda.
Všetky lesné plody veľmi rýchlo podliehajú skaze — zaparujú sa, plesnejú, kvasia i hnijú, preto ich treba čím
skôr dodať do nákupne. Aj v nich — podobne ako v drogách — prebieha biologické znehodnocovanie, klesá
obsah cukrov, vitamínov, menia sa farebne, chuťou i vôňou.
Lesné plody zberáme zásadne do čistých nádob. Na zber jahôd, brusníc a čučoriedok sú najvhodnejšie
prepravné obaly (tzv. lubkové koše) alebo prútené košíky — sú vzdušné a plody v nich dlho vydržia ako
čerstvé. Pri zbere malín a černíc sú však nevhodné, lebo z nich vyteká cenná šťava (lepšie sú neopraskané
smaltované nádoby). Šípky a borievky zberáme do hĺbkových alebo prútených košíkov. Obaly a nádoby nikdy
nepreplňujeme, plody netlačíme a nestriasame. Počas parných dní sa zber začína skôr, než horúce slnko plody
rozohreje, ale až po oschnutí rannej rosy alebo dažďovej voďy. Slnkom rozohriate alebo mokré plody skôr
podliehajú skaze. Plody zbavujeme nečistôt už pri zbere. Dodatočným vyberaním lístia, ihličia, kališných
lístkov, nezrelých plodov a iných prímesí sa plody rozmliaždia.
Pri zbere si počíname opatrne - neničíme porasty a dávame pozor na hady. Zberáme systematicky, teda i na
menej výhodných miestach, kde môže niekto iný po nás o pár dní zberať ďalej, lebo plody zvyčajne dozrievajú
postupne.
Špeciálne poznámky k jednotlivým lesným plodom sa uvádzajú pri ich materských rastlinách.
Pri zbere lesných plodov a záhradného bobuľovitého ovocia sme si istí, že sa nič nemôže stať; nezabúdajme
však na menšie deti. Naše varovanie vychádza zo skutočností, s ktorými sa stretávame na detských klinikách.
pripomínajú ríbezle a brusnice; patria k nim plody prudko jedovatého lykovca (Daphne mezereum), ktorý
rastie v záhradách i lesoch a kvitne skoro zjari. Jeho polopriesvitné karmínové plody sa i veľkosťou podobajú
ríbezľovým. Už 5—6 bobuliek spôsobuje u detí veľmi ťažkú otravu, ktorá sa prejavuje krvavými hnačkami,
závažným, často trvalým poškodením obličiek a krvavým močením.
Podobné bobuľky má zemolez obyčajný (čes. zimolez pyrity — Lonicera xylosteum) — bobuľky sú vždy na
stopke, spojené až po dve spolu. Jeho príbuzný je popínavý okrasný ker zemolez kozí (ľudové ruža z Jericha
— Lonicera caprifolium); bobuľky má poukladané akoby na okrúhlom tanieriku.
Jedovaté plody má i konvalinka, kokorík, tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium), ľuľok žltý (Solanum
luteum), áron škvrnitý (Arum maculatum), posed dvojdomý (Bryonia dioica), ba i kalina obyčajná (Viburnum
opulus). Baza červená (Sambucus racemosa), ktorá má husté strapce červených bobuliek, nie je síce jedovatá,
ale ani jedlá.
si možno zameniť najmä za čučoriedky či čierne ríbezle, prípadne za černice. Občas sa vyskytujú stredne ťažké
otravy plodmi zemolezu čierneho (Lonicera nigra), ktorý rastie v podhorskom pásme. Otrava sa prejavuje
16
hnačkami, vracaním, sčervenenín kože a rozšírením zreničiek. Zriedka spôsobuje otravu aj samorastlík
klasnatý (Actaea špicatá), dosť vysoká bylina so strapcom čiernych bobúľ, ktoré vyvolávajú otravu
s podobným priebehom ako lýkovec. Takisto zriedkavé sú otravy plodmi vranieho oka (Paris quadrifolia),
modro oinovatenými bobuľami umiestenými medzi štyrmi velkými listami. Otrava sa prejavuje zúžením
zreníc, hnačkami a dráždením obličiek. Záměnou za čierne ríbezle vznikajú aj otravy bobuľami ľuľka čierneho
(Solanum nigrům) a brečtana. Častejšou príčinou otráv sú jedovaté plody posedu bieleho (Bryonia alba),
ktorý rastie v záhradných plotoch aj v lesných húštinách. Plody takisto pripomínajú čierne ríbezle. Otrava má
podobný priebeh ako pri lýkovci, no pridružujú sa i horúčky.
Pri každej pracovnej činnosti spravidla potrebujeme vhodné náradie. Nevyhnutné je aj pri zbere liečivých
rastlín. Skvalitníme tým zber a za rovnaké časové obdobie nazberáme viac ako rukou. (Pri opise špeciálneho
zberačského náradia sa opierame o návody skúseného zberača O. Gottwalda.)
Pri zbere nikdy nesmieme zabudnúť na zberné obaly, v ktorých dopravujeme materiál domov. V mnohých
prípadoch je však výhodné mať pri zbere príslušné vrecko (tzv. kapsář, obr. č. L), ušité z juty, plátna, slabšej
kože alebo zo silonového tkaniva (hĺbka asi 50 cm, šírka 45 cm), na hornom okraji vystužené všitým drôtom
(priemer 2—3 mm) a s metrovými pásikmi (popruhmi) našitými v každom hornom rohu. Uväzuje sa podľa
potreby okolo pása, k boku, cez rameno a pod. Dobre sa uplatňuje ako príručný obal pri oberučnom zbere
plodov (šípky, trnky a pod.), kvetov (hloh, prvosienka, vlčí mak, nechtík, rebríček a i.), listov (brusnica,
čučoriedka, podbeľ, malina, ostružina, vachta, vratič a pod.), vňatí menšieho vzrastu alebo iba vŕškov a pod.,
a to tiež v hustých porastoch, kde niet miesta na postavenie košíka.
Pri zbere nízkych porastov (sedmo-
kráska, stavikrv vtáčí, slamiha piesoč-
ná a i.) a všade, kde treba pracovať
kolenačky (vysadzovanie, pletie
a pod.), najmä na suchých hrudách,
osvedčujú sa chrániče na kolená z pe-
novej gumy (hrubej asi 3 —4 cm) a mie-
ry podľa vlastných kolien (asi
20 x 15 cm), s prišitými dvoma pásik-
mi z tenšej kože na hornej strane
a s jedným na dolnej, s otvormi na
zapnutie gombíkov na pracovných no-
haviciach; možno ich upevňovať aj
Obr. I Obr. Ill zatváracími špendlíkmi (obr. II).
Vyššia racionalizácia zberu sa dá
docieliť aj nacvičením určitého spôso-
bu zberania — napr. zber nožom „pod
palec" je vlastne zber jednou rukou.
Pri odřezávaní materiálu nožom odre-
zané rastliny berieme vo zväzkoch
druhou rukou. Zber „pod palec" sa
Obr. II uplatní výhodne v porastoch zaraste-
ných inými rastlinami, trávou a pod. Tak zberáme napr. prasličku, zemežlč, listy maliny, zlatobyľ, pyštek a i.
— jednoducho všetko a všade, kde sa nedá použiť kosák (obr. III).
Zber kosákom „pod rukou" je vlastne prežínanie; týmto spôsobom sa dobre zberá najmä vňať v čistom
a bohatom poraste, napr. vŕšky vresu, čučoriedok, brusníc, ďalej vňať rebríčka, materinej dúšky, marinky,
nátržníka husieho, pyšteka, žihľavy, srdcovníka, ľubovníka, zlatobýle, jablčníka, pamajoránu a tiež listy
skorocelu, jahody, konvalinky, pľúcnika, vachty a vratiča (obr. IV).
Ak nemožno uplatniť zber kosákom „pod rukou", zvyčajne je vhodný zber hrotom kosáka, ktorý sa
uplatňuje v nízkych a poliehavých porastoch. Zberá sa tak pupenec roľný, stavikrv vtáčí, alchemilka,
zemedym, prietržník a pod. (obr. V).
Z náradia používaného pri bežnom zbere liečivých rastlín (rozličné nože, kosák, jednoduchý hrebeň na
rumanček a pod.) je azda zbytočné robiť osobitné nákresy a opisy. Účelnejšie je vyobrazenie menej známych
a osvedčených nástrojov, ktoré často bývajú osobitnou špecialitou rutinovaného zberača.
17
Obr. IV Obr. V
Hrebeň na prvosienku a bôľhoj: Na zber prvosienky sa najlepšie osvedčuje hrebeň s násadcom. Dĺžka
hrebeňa je asi 20 cm, šírka 8 cm, výška 6 cm, dĺžka násadca asi 75—90 cm. Hroty sú prehnuté, na vnútornej
strane majú brúsený plechový pásik, široký asi 1 — 1,5 cm. Hrebeňom sa zberá napr. kvet prvosienok, bôlhoja,
arniky a rimbaby starčekolistej (obr. VI).
Krajčírske alebo záhradnícke nožnice so zásobníkom: Zásobník je vyrobený zo slabšieho plechu
a prinitovaný na pravé strihacie rameno nožníc. Nity nesmú prekážať v strihu. Nástroj sa úspešne uplatňuje pri
zbere šípok, úborov nevädze, podbeľa, slamihy, sedmokrásky a parumanu spanilého (obr. VII).
Vyrypovač listových ruží: Šírka vidlice je asi 4—5 cm, vnútorné hrany vidlice sú ostro nabrúsené. Celková
dĺžka nástroja je asi 30—35 cm.
Vyrypovačom zbierame napr. pastiersku kapsičku, stavikrv vtáčí, list púpavy, pupenec roľný, prietržníky
a pod. (obr. VIII).
í V^y
18
Obr. XI
Obr. X
Na približovanie nedostupných konárov a ich pridŕžame používame hák na tyči so slučkou; je vhodný napr.
na zber šípok, hlohu, čiernej bazy a pod. Dĺžka tyče je asi 1,5—2 m (obr IX).
Na vykopávame koreňov sa uplatňuje niekoľko typov nástrojov. Napr. na dobývanie koreňov kuklíka
mestského alebo stavikrvu či nátržníkov je vhodná tzv. moria nôžka (česky „můří nožka"). Vzdialenosť hrotov
je okolo 3—4 cm, celková dĺžka náradia je asi 30—40 cm (obr. X).
Úzky rýľ sa uplatňuje pri vykopávaní menších kolovitých koreňov. Dĺžka rýľa je asi 25 cm, dĺžka násady asi
70—90 cm a šírka rýľa okolo 8 cm. Úzkym rýľom vykopávame napr. stavikrv (hadí koreň), ihlicu tŕnistú,
mrkvu, oman, ligurček, lopuchy, archangeliku a pod. (obr. XI).
Sysľovka je pomerne ťažká motyka, vyrobená z dobrej ocele (staré perá z nákladného auta) a s pevnou
násadou. Kopáč je dlhý asi 15—20 cm a má polovičnú šírku. Používa sa na vykopávame koreňov v tvrdej pôde,
kde je práca veľmi namáhavá a normálnym rýľom nemožná. Sysľovkou sa dobývajú korene ľuľkovca
zlomocného, archangeliky, valeriány, ibiša atď. (obr. XII).
Štvorhrotové oceľové hrable (alebo hák) na podzemky puškvorca majú krajné nožovité háky s ostrím
a obidva vnútorné majú kruhovitý profil. Šírka hrablí je asi 30 cm a hroty merajú 10—12 cm. Dĺžka násady je
1,5-2,5 m (obr. XIII).
Sušenie je druhý faktor, ktorého priebeh zasa určujú svojím charakterom obsahové látky rastliny.
V okamihu oddelenia zberanej časti sa preruší spojenie orgánu s celým telom rastliny a začínajú sa rozkladné
procesy — odumieranie a vädnutie. Zo živej sústavy hmoty sú ako prvé zasiahnuté najlabilnejšie látky, medzi
ktoré patria napr. terapeuticky cenné glykozidy, budované z dvoch zložiek, z aglykónu a cukru, spojených
navzájom ľahko porušiteľnou väzbou; prítomné enzýmy začínajú pôsobiť veľmi rýchlo, vyhovuje im najmä
vodné prostredie (a ono v rastline je a má pre činnosť enzýmov priaznivú kyslú reakciu) a určitá teplota. Aby sa
19
Obr. XIV Obr. XV
ich činnosť zastavila, treba čím rýchlejšie odpariť vodu, t. j. začať čo najskôr so správnym a rýchlym sušením.
Teplotu sušenia určuje charakter obsahových látok, takže ťažko vysloviť všeobecné pravidlo: poznáme
prípady nevyhnutnosti vysokých teplôt (sušenie čajovníkových listov na bežný čierny čaj — pozri cudzokrajné
drogy), rýchlo treba sušiť hořcový koreň, rastliny so silicou, napr. archangeliku (pri teplote do 30—35° C, nie
však na slnku), ale aj so slizom, napr. ibiš. Pomalé sušenie — a to i na slnku — je možné pri krušinovej kôre
(Cortex frangulae), kde sa práve takto rozložia obsahové látky s nežiadúcim dávivým účinkom. Krušinová
kôra sa môže užívať až po ročnom skladovaní alebo po hodinovom zahrievaní pri teplote 100° C. Takýto
usmernený rozklad obsahových látok, nazývaný fermentácia, však nemôže bez ujmy prebehnúť pri horcovom
koreni a sladkom drievku. Vo všeobecnosti sú vysoké teploty pri sušení nevhodné, lebo spôsobujú rozklad či
denaturáciu liečivých obsahových látok. Pri nízkych teplotách zasa sušenie trvá veľmi dlho, pričom sa
predlžuje rozkladné, väčšinou škodlivé pôsobenie enzýmov.
Napriek týmto úskaliam by sme si mali vytýčiť hlavnú zásadu: sušiť čím rýchlejšie, nie však pri vysokých
teplotách, teda sušiť tak, aby si sušený materiál (droga) zachoval pôvodnú farbu. Výnimky z tohto pravidla sú
zriedkavé (slezové kvety — Flos malvae, pôvodne ružové, vždy zmodrejú). Pridajme si k tomu spomínané
skutočnosti a doplňme: zberajme len toľko, koľko môžeme ihneď po zbere usušiť. Sušíme v tieni, pri dobrej
výmene vzduchu (nie v miestnosti, kde je para), neobracajme pri tom zbytočne drogu, aby sa nedrobila.
Sušenie sa končí, keď sa rastlina vo všetkých svojich častiach pri pokuse o ohnutie láme.
Všetky časti rastliny dodávame do nákupne celé; rozrezané alebo rozdrvené drogy sa nenakupujú.
V prípade potreby nám v nákupni poradia, ako zvýšiť akosť drogy.
ZARIAĎME SI SUŠIAREŇ
Od včasnej jari do neskorej jesene treba využiť každý pekný deň na zber a ďalšiu manipuláciu s materiálom
— sušenie, balenie, odosielanie drog do nákupne, príp. na zakladanie a ošetrovanie kultúr.
Pokojné zimné obdobie je priam určené na to, aby sme ho využili na zariadenie lacnej sušiarne; neobídeme
sa bez nej najmä pri zbere (pestovaní) drahších drog. Obyčajne už rozdiel meďzi cenou I. akosti a ďalšími
akosťami veľmi skoro uhradí náklady spojené so zariadením sušiarne.
Liečivé rastliny sa najlepšie sušia na tzv. lieskach (obr. XIV). Môžeme si ich ľahko urobiť sami. Potrebujeme
iba niekoľko líšt (latiek) a zopár metrov riedkeho nie chlpatého textilu, papierovú tkaninu alebo organtín.
Juto vina nie je vhodná, lebo chlpy zachytávajú zvyšky drog a ďalšia droga sa nimi potom znečisťuje.
Obvyklé rozmery liesok bývajú 80-100 cm x 100-120 cm, vhodná hrúbka líšt je 1,2-2 cm x 2-4 cm.
Textil na okraji zahneme, aby sa nestrapatil, a pribijeme klinčekmi so širokými hlavičkami. Rohy liesok možno
spevniť kovovými uhlami. Na sušenie vňatí stačí, aby lieska bola riedko vypletená motúzom (silonom).
S lieskami možno manipulovať priamo v prírode na mieste zberu alebo doma, v obytných miestnostiach, na
povale, v kôlni a inde. Miestnosti musia byť upravené, čisté, bezprašné a ďobre vetrané. Vo voľnej príroďe
treba sušiť asi 1 m nad zemou, v miestnosti asi vo výške 50 cm (aby vzduch prúdil aj odspodu a aby materiál
ne vlhol).
Sušiareň v podstreší možno zariadiť lieskami tak, že sa latky, na ktorých sú zavesené škridlice, využijú ako
horná opora pre liesky (obr. XV). Na prednú spodnú stranu krovového trámu pribijeme druhú latku a tá nám
poslúži ako spodná opora liesky; výhodou je, že jednotlivé liesky možno zasúvať a vyberať bez toho, aby sme
museli manipulovať s ostatnými. Vzdialenosti medzi nimi by mali byť aspoň 20 cm. Samozrejme, čím je povala
vzdušnejšia, tým lepšie rastliny schnú.
Vhodne sa dajú využiť aj zvislé stredné trámy na povale, ktoré nesú krov (obr. XVI a XVII). Ak nemáme
20
Obr. XVIII Obr. XIX
dosť dlhé latky, postavíme medzi trámy náhradné stĺpiky (drúčiky). Konštrukcia nemusí byť veľmi pevná, lebo
váha liesok i so sušeným materiálom nepresahuje niekoľko kilogramov.
Pri sušení možno využiť i kôlne, stodoly a iné vzdušné zastrešené priestory. Liesky v nich vešiame buď
opísanými spôsobmi, alebo na kolíky (obr. XVIII), alebo pomocou kovových závesov (obr. XIX). Pri použití
kovových závesov však jednotlivé liesky nemožno vymieňať, čo je dosť nevýhodné.
Sušenie vňate si spravidla nevyžaduje liesky; vystačíme s drôteným alebo silonovým výpletom, prípadne
s latkovými podložkami. Medzi drôtmi či latkami má byť odstup okolo 20 cm. Medzi jednotlivými radmi
výpletu sa odporúča medzera asi 40 cm.
Sušenie pri umelom teple prebieha rýchlejšie a nezávisí od počasia; navyše sa dá regulovať. Je výhodné tam,
kde prirodzené teplo nestačí, alebo tam, kde sa pracuje s väčšími množstvami (napríklad na plantážach).
Údaje o osobitných priemyslových a etážových sušiarňach uvádza príslušná odborná literatúra. Doma sa
niekedy musíme uspokojiť s dosúšaním na peci alebo na sporáku (keď sa prestalo kúriť.) Ak sme si zhotovili
liesky, nerobí toto sušenie osobitný problém; urobíme si jednoduchý stojan na liesky, oprieme ho o stenu nad
vykurovacím telesom a možno na ňom sušiť (obr. XXI). Výhodný je najmä pre háklivé drogy s obsahom slizu
alebo pre květový materiál. Stojan môže byť dvojitý (ako maliarsky rebrík) a potom možno sušiť z obidvoch
strán. Maximálna teplota pri tomto spôsobe sušenia sa zvyčajne pohybuje medzi 40—50° C.
Ak chceme získať tovar výbornej kvality, možno sušiť niektoré časti rastlín kombinovane: najprv v prievane
a potom dosúšať horúcim vzduchom. Tak sušíme napr. kvet bazy čiernej, hluchavky bielej, pivoňky, divozelu
a i. Manipulácia si však vyžaduje prax; návody môžu byť iba rámcové.
Pri sušení sa z rastlín odparuje voda, pričom sa ich hmotnosť znižuje o 20 až 85 %. Pri jednotlivých častiach
rastliny je po usušení takýto úbytok pôvodnej hmotnosti:
semená 20 % vňať 75 %
kôra 50 % listy 80 %
korene 60 % kvety 85 %
21
Obr. XX Obr. XXI
Rozdielny je aj čas sušenia jednotlivých rastlinných častí v prirodzených podmienkach (bez použitia
umelého tepla):
Najťažšie sa sušia podzemné časti - korene, podzemky a hľuzy. Strasieme z nich zvyšky hliny, očistíme ich
kefkou, podľa možnosti opláchneme (najlepšie prúdom tečúcej vody, a to každú podzemnú časť osobitne),
rozostrieme na liesky alebo, ak sú hrubé, pozdĺžne prerežeme, navlečieme na povrázky a v prievane sušíme.
Nikdy nesmieme zabúdať, že drogy sú liečivá, a preto musíme dbať, aby sa navzájom nemiešali,
neprepadávali na seba cez liesky a pod., aby nenabrali na seba cudzie pachy. Sušiarne musíme udržiavať
v úplnej čistote a dbáme, aby do nich nemali prístup domáce zvieratá.
Drogy často napádajú škodcovia, preto pred začatím zberu musíme sušiace priestory a liesky asanovať.
Možno na to upotrebiť u nás vyrábané prípravky. Počas sušenia možno na ten istý účel použiť dymiace tablety.
Pozor na nebezpečenstvo ohňa!
SKLADOVANIE DROG, ICH TRIEDENIE, BALENIE
A PREPRAVA
Skladovanie drog zasa podstatne ovplyvňujú obsahové látky. Existujú síce aj všeobecne platné predpisy, ale
pre niektoré drogy nie sú dostačujúce, takže ich treba skladovať osobitne prísne. Tak napr. kvety divozelu
velmi ľahko vlhnú, čím dostávajú nepeknú hnedú farbu a táto zmena prebieha na úkor obsahových látok.
Menšie množstvá sa preto najlepšie skladujú v nahriatych plechovkách, po nasypaní drogy zalepených
leukoplastom. Niektoré drogy velmi často napáda hmyz, rozličné druhy roztočov, črvotočov a pod. Z bežného
nákupného plánu medzi ne patrí napríklad kvet agáta, bazy čiernej, ďateliny, lipy, maku vlčieho, rumančeka
a trnky obyčajnej, ďalej list podbeľa, púpavy lekárskej, ríbezle čiernej a pestovaného ibiša lekárskeho, ale aj
koreň lopúcha. Všeobecne drogám škodí vlhko, silné slnečné svetlo a priveľké kolísanie teploty. Niektoré
drogy (napr. list náprstníka) sa nedarí uchovávať ani pri prísnych skladovacích podmienkach, takže pre ne sú
predpísané ročné výmenné lehoty (= exspiračná lehota). Z uvedeného možno vyvodiť: každú drogu treba
skladovať veľmi starostlivo (aspoň podľa návodu) a na domácu potrebu sa musia zbierať také množstvá, ktoré
za rok spotrebujeme; starú zásobu nemiešajme s novou — radšej ju vysypme.
Z týchto príčin sa usilujeme drogy ihneď po zbere odoslať do nákupne a zbytočne ich doma neskladovat'.
V prípade väčších množstiev sa odporúča suchú drogu ponechať na kope vysokej 30—50 cm aspoň tri dni a až
potom baliť na odosielanie. Zásadne nebalíme počas dažďa alebo sparných dní (pri daždi vlhnú, v sparne sa
niektoré druhy veľmi ľahko drobia). Najpríhodnejšie obdobie je včas ráno. Každú drogu treba pred odoslaním
oprášiť — týka sa to najmä koreňov a vňate. Stačia na to obyčajné sitá s rozmermi otvorov pre kvety asi
2 x 2 mm, pre listy a vňať asi 3 x 3 mm, pre korene 3 x 3 mm až 5 x 5 mm; na koreň valeriány treba sitá
s okami 2 x 2 mm.
Drogy zvyčajne neodosielame do nákupne hneď po usušení. Najväčším nepriateľom uskladneného
usušeného materiálu je vlhko, silné svetlo, prach a hmyz. Treba sa vyvarovať zbytočného znečistenia aj
pomrvenia drog. Na ich prechodné uskladnenie potrebujeme suchú, vzdušnú a čistú miestnosť. Na tento účel
možno prerobiť sýpku, komoru, časť povaly atď.
Skladovanú drogu buď voľne vysýpame na vhodnú podložku, alebo ju prechovávame v uzavretých obaloch.
Voľné skladovanie však nie je veľmi výhodné — droga sa dá síce ľahko kontrolovať, ale na druhej strane sa
ľahko zapráši alebo inak znehodnotí. Preto ju raďšej sklaďujeme v ďobre uzavretých obaloch, ako sú jutové či
papierové vrecia, ďebny vyložené papierom či sudy. Ľahšie vrecia vešiame pod strechu, čím ušetríme miesto
a znemožníme prístup drobným domácim škodcom. Drogy s osobitým príjemným či nepríjemným pachom
ukladáme do sklených alebo plechových nádob, aby nezvlhli. Do nepriedušných nádob však možno dávať len
dokonale usušené drogy; ináč by splesniveli. Tovar skladovaný v nepriehľadných obaloch treba často
kontrolovať a každú chybu okamžite odstrániť. I keď existujú isté možnosti záchrany mierne poškodených
a škodcami napaďnutých ďrog, neodporúčame ich skúšať — takúto drogu treba zničiť; jedine mierne
navlhnutie sa dá včasným presušením odstrániť. Aj tu musíme byť vrcholne svedomití — drogy sú liečivá.
Osobitné skladovacie predpisy uvádzame na patričnom mieste pri jednotlivých rastlinách.
Ak chceme drogy odosielať, treba ich vopred triediť. Skontrolujeme, či je droga suchá, čistá a bezprašná
— vlhkú presušíme, potom zbavíme prachu (pozri úvod kapitoly) a odstránime z nej všetko, čo tam nepatrí,
ako sú cudzie prímesi (iné časti materskej rastliny, iné drogy a pod.), chybné, zhnednuté a inak sfarbené alebo
farebne zmenené časti, ako aj časti napadnuté hmyzom (škodcami). Drogy majú predpísané určité
kvalitatívne normy; uvádzame ich pri každej rastline osobitne. Nedosušené drogy počas prepravy splesnejú
a nákupňa ich oďmietne; zmes drog rozličnej kvality sa zasa hodnotí cenou najnižšej prítomnej akosti.
Tovar na odosielanie sa balí do vriec, ktoré nám na požiadanie zašle nákupňa. Vrecia objednávame pred
hlavnou sezónou; nepoužívame vlastné obaly. Tovar nebalíme do vriec alebo škatúľ z potravín; môžu
obsahovať zárodky škodcov, ktoré dobrú drogu počas prepravy znehodnotia.
Každý druh a časť rastliny musí byť vcelku a v osobitnom vreci, preto oddeľujeme aj drogy rozličnej akosti.
Drogu do vriec dobre natlačíme (asi 6—8 kg na vrece); ak je jej menej, vrece zahneme dovnútra tak, aby sa
dalo zaviazať. Jutové vrecia zašívame navrchu v smere, ako je zašité dno vreca. Každé vrece označíme adresou
nákupne a odosielateľa. Do vreca vložíme zoznam odosielaných drog (konsignáciu) a svoju adresu. K tejto
problematike vyšla čs. štátna norma týkajúca sa liečivých drog — ČSN 86 6002 (Úprava drog a ich balenie,
označovanie, doprava, preberanie a skladovanie).
Odbyt a predaj drog býval prv ťažší — ceny kolísali a často nebolo možné tovar predať. Dnes je hospodárenie
s liečivými rastlinami plánované a tovar sa predáva za pevné, vopred vyhlásené ceny. Kto zberá podľa
štátneho plánu, má odbyt zabezpečený.
23
OBSAHOVÉ LÁTKY LIEČIVÝCH RASTLÍN A DROG
Ako sme už zdôrazňovali, liečebný účinok drog podmieňuje ich akosť; preto sú u nás vytýčené štátne normy
pre liečivé drogy. Uvádza ich najmä platný československý liekopis — v súčasnosti je to Československý
liekopis, 4. vydanie (ČsL 4) — Pharmacopoea Bohemoslovaca, editio quarta (PhBs IV) z r. 1987, ktorý platí
od 1. X. 1987 (v čase edičnej prípravy tohto Atlasu sa chystalo už 4. vydanie nášho liekopisu — ČsL 4).
Odborní pracovníci sú povinní poznať jeho obsah a riadiť sa ním. Okrem liekopisu sa u nás zaviedli ešte
československé štátne normy pre liečivé drogy — ČSN, resp. ON. Tie zvyčajne podlá určitých znakov
drogového materiálu rozlišujú pri každej droge tri akostné triedy. Ak drogu uvádza aj ČsL 4, t. j. je oficinálna,
prvá akosť zodpovedá požiadavke ČsL 4, a tá sa žiada aj v prípade drog upotrebených priamo ako liečivo
— liek. Drogy druhej, príp. tretej akosti sú určené na priemyselné spracovanie, na izoláciu obsahových látok,
na technické účely a podobne.
Všeobecné predpisy na skúšanie drog a liečivých rastlín uvádza ČSN 86 6005, platná od 1. apríla 1965. V jej
názvoslovnej časti sa uvádzajú viaceré pojmy, ktoré si treba vysvetliť, lebo sa používajú aj v tomto atlase:
1. cudzie organické prímesi — úlomky iných rastlín alebo iné organické látky, ktorými sa droga znečistí pri
zbere, úprave alebo preprave,
2. iné častí materskej rastliny — všetky nepatričné časti materskej rastliny (napr. kvety alebo byle v listovej
droge),
3. anorganické prímesi — neorganické znečisteniny, ako hlina, kamienky, piesok atď., ktoré sa neodstránia
pri zbere alebo úprave drogy,
4. strata sušením — hmotnostný úbytok vznikajúci sušením drogy za predpísaných podmienok.
Ak skúmame rastlinné telo z hľadiska chemickej skladby v zmysle novšie uplatňovaného pojmu rytochémia
(t. j. chémia rastlín), vidíme, že sa skladá predovšetkým zo značného množstva vody. Šťavnaté a dužinaté časti
obsahujú až 98 % vody, listy, kvetné časti a dužinaté plody do 90 %. Oveľa menej vody je v zásobných
podzemných orgánoch. V kôre jej býva asi 50 % a v semenách, na vodu najchudobnejších, asi 10 %. Hlavný
podiel bezvodého zvyšku — sušinu — tvoria potom chemicky zložité vysokomolekulové látky, ktoré z hľadiska
funkcie v rastline vytvárajú buď jej kostru (napr. buničina a lignín), alebo fungujú ako zásobné látky (napr.
škrob a bielkoviny), prípadne pomáhajú plniť iné dôležité funkcie v rastline (enzýmy). Zvyšok sušiny tvoria
minerálne látky, ktoré po spálení rastliny ostávajú ako popol.
Z celej sústavy rastlinnej živej hmoty možno vydeliť ešte jednu skupinu obsahových látok, ktorá sa dá
vyťažiť extrakciou vodou, liehom alebo inými obyčajnými rozpúšťadlami. Táto skupina tvorí premenlivý
podiel v jednotlivých rastlinných druhoch čo do množstva i vzhľadom na svoju skladbu (uvádza sa v ČSN
86 6005 ako extrakt). S ohľadom na chemickú štruktúru ide tu o nízkomolekulové látky, ktoré v rastline
vznikli hlavne druhotne ako výsledok jej životných prejavov. Môžu byť zložkou každého rastlinného tela
(ubikvitárne), alebo sa vyskytujú len v úzko ohraničenom okruhu rastlín (špecializované). Produkty látkovej
premeny (metabolizmu) rastlín i zvierat sa zvyčajne rozdeľujú na dve skupiny: primárne a sekundárne.
Primárne produkty sú dôležité pre udržanie života a v priebehu látkového metabolizmu môžu vystupovať
aktívne (napr. enzýmy) alebo pasívne (napr. metabolity). Ubikvitárne produkty sú rozšírené primerane tejto
svojej funkcii (napr. aminokyselina fenylalanín je prítomná v každom živom organizme). Rátajú sa medzi ne
funkčné súčiastky buniek (najmä enzýmy), medziprodukty (nemajú veľký význam z terapeutického hľadiska)
a tzv. prebytky primárnej látkovej premeny, ktoré sa ukladajú ako zásobné látky (napr. škrob, organické
kyseliny, tuky, glykogén a i.), alebo tvoria bunkovú štruktúru (celulóza, bielkoviny a pod.).
Sekundárne látky sú substancie, ktoré sa vytvorili z primárnych špeciálne prebiehajúcimi látkovými
premenami. Nachádzajú sa iba v obmedzenom okruhu rastlín (napr. alkaloid strychnin iba v rode Strychnos).
Patria medzi ne napr. alkaloidy, triesloviny a silice.
Ako teda vidno, rastlina si vytvára prepestrý súbor obsahových látok, ktorý potrebuje pre svoj život. Nás
z nich osobitne zaujímajú tie, ktoré sa dajú liečebne uplatniť. Ich fytoterapeutická hodnota nie je však
rovnaká. Tie, ktoré sú nositeľmi liečebného účinku, nazývame hlavné účinné obsahové látky. Ich účinnosť
podporujú vedľajšie účinné obsahové látky. Neúčinný zvyšok tvoria balastné látky. Je vecou lekára, aby počas
liečby správne uplatňoval pôsobenie hlavných či vedľajších účinných obsahových látok.
Z druhotne (sekundárne) utváraných špecializovaných obsahových látok sú najdôležitejšie tieto:
1. alkaloidy — zásadité látky obsahujúce v molekule viazaný dusík, rozpustné v organických rozpúšťadlách
24
(éter, chloroform atď.); ich soli sú rozpustné vo vode. Pre živé organizmy sú vysoko toxické. Prudkým
spôsobom ovplyvňujú niektoré životné funkcie. Príznačné sú napr. pre čeľade iskerníkovitých, ľuľkovitých,
makovitých a Taliovitých rastlín. Ich liečebné použitie patrí výlučne do pôsobnosti lekára.
2. glykozidy — ďalšia skupina so značným zastúpením jedovatých obsahových látok. Niektoré liečebne
dôležité glykozidy sa nesprávnym sušením ľahko rozkladajú. Medzi najdôležitejšie patria srdcové glykozidy
obsiahnuté v náprstníkoch a preháňavé antrachinónové glykozidy prítomné v krušino vej kôre. Osobitnú
skupinu glykozidov tvoria s a p o n í n y , ktoré sú zvyčajne netoxické, lebo sa nevstrebávajú sliznicami čriev
a žalúdka (saponíny obsiahnuté v kúkoli sa však vstrebávajú sliznicami, a preto sú krvným jedom). Saponíny
podporujú vstrebávanie iných, súčasne podávaných liečiv, napomáhajú odkašlávanie, pôsobia močopudne
a mierne preháňavo, ovplyvňujú látkovú premenu. Obsahuje ich napr. prvosienka, divozel a fialka.
Samovoľná manipulácia s týmito látkami je väčšinou nebezpečná.
3. horčiny — takmer výlučne ide o nejedovaté, prevažne glykozidické látky (iridoidy), vhodné na
povzbudenie tvorby žalúdočných štiav, teda na zlepšenie chuti do jedenia. Obsahuje ich napr. koreň horca
a list vachty troj listej.
4. flavonoidy — hojne rozšírené, žlto sfarbené látky s glykozidickou stavbou. Pre životné funkcie sú veľmi
dôležité, preto sa nazývajú aj bioflavonoidy. Najznámejší z nich je rutín, obsiahnutý napr. v rute (potláča
lámavosť krvných vlásočníc). Flavonoidy väčšinou nemajú vyhranené pôsobenie na organizmus, zosilňujú
však účinnok hlavných obsahových látok, napr. močopudných (list brezy), spazmolytických (rumanček
a sladké drievko), ale aj prípravkov používaných pri ochoreniach srdcového a obehového systému (hlohová
droga). Bohatý obsah flavonoidov majú kvety bazy i trnky a ihlica tŕnitá.
5. éterické oleje (silice) — bezdusíkaté, takmer napospol nejedovaté látky, ktoré sú často zmesou viac než
50 rozličných vonných látok. Pôsobia proti kašľu (napr. vňať tymianu), močopudne (petržlenový koreň),
vetropudne (rasca), slúžia na dráždenie kože (borovicový balzam), ale aj ako nervína a sedatíva (chmeľové
šištice a valeriánový koreň), upravujú chuť a arómu (vanilka), používajú sa ako koreniny (majorán,
škoricovník atď.), niektoré aj ako stomachiká (palinová vňať). Všetky silice pôsobia dezinfekčné a hojne sa
upotrebúvajú v ľudovom liečiteľstve. Blízky vzťah k siliciam majú ž i v i c e (liečebne sa uplatňuje napr.
borovicová kolofónia), g u m o ž i v i c e a b a l z a m y (občas sa v liečbe používa peruánsky balzam).
6. kyseliny — rozdeľujú sa na niekoľko skupín; v ovocí sú prítomné p l o d o v é k y s e l i n y , dodávajúce mu
príslušnú osviežujúcu chuť (napr. kyselina jablčná, vínna a citrónová); v zelenine, ovocí, šípkach atď. je hojne
zasjúpená k y s e l i n a a s k o r b o v á , známa skôr ako vitamín C; z m i n e r á l n y c h k y s e l í n je najvýznamnejšia
kyselina kremičitá, prítomná hlavne v prasličke; liečebne dôležité sú aj k y s e l i n y l i š a j n í k o v , ktoré majú
antibakteriálne účinky a nachádzajú sa napr. v pľuzgierke islandskej a lišajníku dubovom; v rastlinnej ríši sa
hojne vyskytujú aj iné k y s e l i n y v i t a m í n o v é h o c h a r a k t e r u , napr. kyselina nikotínová, obsiahnutá najmä
v kvasniciach (jej nedostatok spôsobuje kožné poruchy, chorobné zmeny na sliznici tráviacich ústrojov
a poruchy nervovej činnosti); významné sú i n e n a s ý t e n é m a s t n é k y s e l i n y , v minulosti nazývané vitamín
F, prítomné napr. v ľanovom oleji; u nás tvoria zložku liečebnej kozmetiky (krémy Neridé a Perilacin na výživu
citlivej a suchej pokožky).
Ďalšie špecializované obsahové látky sa uvádzajú pri jednotlivých liečivých rastlinách, resp. pri
cudzokrajných drogách.
Z ubikvitárnych obsahových látok, ktoré sa nachádzajú vo všetkých rastlinách, sú najdôležitejšie tieto:
1. bielkoviny — tvoria základnú zložku živej bunkovej hmoty; ide o vysokomolekulové zlúčeniny zložené
z aminokyselín. Ich nedostatok vo výžive má za následok poruchy dôležitých biologických procesov. Na
bielkoviny sú najbohatšie semená.
2. lipidy — významné rezervné látky vznikajúce pri druhotnej látkovej premene; najznámejšie z nich sú
tuky a oleje. Skladajú sa z glycerolu a vyšších mastných kyselín (napr. kyseliny olejovej, palmitovej
a stearovej). Vlastnosti lipidov závisia predovšetkým od týchto kyselín. Rastlinné oleje či tuky sú väčšinou
tekuté (napr. ľanový, repkový, slnečnicový a konopný olej). Majú vysokú energetickú hodnotu. Napríklad
spálením 1 kg ľanového oleja sa uvoľní 38 970 joulov, teda 2,5 x viac než z rovnakého množstva glukózy.
Najviac lipidov je v semenách (plodoch). Tukom sa podobajú vosky, ktoré slúžia väčšinou ako ochranné
látky na povrchu rastlinných orgánov. V súčasnosti majú najmä technické použitie (šelak atď.).
3. sacharidy (predtým nazývané glycidy, inak aj cukry) — patria medzi najdôležitejšie látky zúčastňujúce sa
na rastlinnom metabolizme. Sú priamym produktom fotosyntetickej asimilácie, nevyhnutným pri dýchaní
rastlín, uvoľňujúcim energiu pre životné deje a činným aj pri tvorbe iných obsahových látok. V liečiteľstve sa
uplatňujú jednoduché cukry, napr. glukóza a fruktóza, ktoré sa ako zásobná látka nachádzajú v ovocí a mede,
ale aj disacharidy (hlavne trstinový či repný cukor) a polysacharidy, predovšetkým škroby, ktoré sa ukladajú
v rezervných orgánoch rastlín. Rezervnou látkou je aj inulín obsiahnutý v astro vitých a zvončeko vitých
25
rastlinách. Škroby sú pomocnými látkami pri príprave tabliet, zásypov atď., inulín zasa cenným diabetickým
prostriedkom. Chemicky rovnaký základ má i celulóza (buničina), ktorá sa o. i. používa na výrobu vaty.
V tesnej chemickej príbuznosti s cukrami sú slizy, gumy a pektíny. Slizy sa používajú najmä na utváranie
ochranných povlakov niektorých liečiv, pri ktorých sú špecifické nároky na miesto a čas vstrebávania
v tráviacom trakte. Podobné použitie majú aj ligníny a ďalšie zložky rastlinných organizmov.
Okrem týchto skupín látok sa liečebne využívajú aj rastlinné farbivá, predovšetkým chlorofyly, ktoré sú
súčasťou listovej zelene. Chlorofyly sa uplatňujú v prípravkoch na urýchlenie hojenia (napr. Chlorophyllum
oleosum SPOFA) alebo v zubných dezinfekčných prípravkoch a pastách (napr. T 32 s chlorofylom), prípadne
v liečebnej kozmetike. Izolujú sa napr. zo žihľavy alebo špenátu.
Fytoterapeutické uplatnenie nachádzajú aj rastlinné biokatalyzátory čiže ergóny (pôsobky). Medzi ne sa
zvyčajne začleňujú hormóny, enzýmy a vitamíny.
Rastlín s hormonálnym účinkom na organizmus je málo. Niektoré však svojimi obsahovými látkami predsa
len ovplyvňujú činnosť štítnej žľazy, ba struky fazule alebo jastrabinová vňať obsahujú aj glukokiníny
znižujúce obsah cukru v krvi. Niektoré naše rastliny (napr. tulipány a cesnak) obsahujú i látky povzbudzujúce
sexuálnu aktivitu.
Bez prítomnosti enzýmov by ani v rastlinnom organizme nevznikla nijaká reakcia. Jestvuje velké množstvo
enzýmov s úzkym, špecifickým poslaním. Možno ich prirovnať ku kľúčom, kým látky, na ktoré majú pôsobiť,
sú akýmisi zámkami: do každej zámky je dobrý iba jeden kľúč. Enzýmy majú mimoriadne vysokú účinnosť.
Napríklad sacharáza štiepi až 200 000-násobné množstvo sacharózy na glukózu a fruktózu. Na využití
enzymových pochodov sú založené celé priemyselné odvetvia (kvasný priemysel, liehovarníctvo, pivovarníc-
tvo, vinárstvo, výroba syrov, octu atď.). Inokedy však treba enzymové pochody potlačiť a vylúčiť. Tak sa
postupuje napr. vtedy, ak chceme zastaviť rozkladné procesy v liečivých rastlinách a zamedziť ničenie
terapeuticky účinných obsahových látok.
Obsobitnú, chemicky rôznorodú skupinu tvoria ochranné látky, nazývané aj fytoncídy alebo rastlinné
antibiotiká. Niektoré z nich patria medzi silice, ďalšie medzi alkaloidy, triesloviny atď. Nachádzajú sa napr.
v cesnaku, cibuli, repíku a v ľubovníku. Od pravých antibiotík, ktoré sú zväčša produktom plesní, sa však tzv,
rastlinné antibiotiká odlišujú kvalitatívne i kvantitatívne.
Súčasťou každého živého organizmu, teda i rastliny, je voda. V jednotlivých častiach rastlín sa nachádza 10
až 98 % vody. Je teda dôležitým stavebným aj zásobným materiálom. Bez prítomnosti vody by v rastlinách
neprebiehali nijaké metabolické procesy.
Rozborom sušiny alebo popola získame obraz o tom, ktoré látky či prvky prijala rastlina zo svojho
prostredia. Po dokonalom spálení rastliny sa dá presne zistiť, aké minerálne látky obsahovala a aký bol ich
podiel. Mnohé minerálne látky možno v určitých koncentráciách využívať liečebne. Napríklad draslík, hojne
obsiahnutý v bliznách kukurice, pôsobí močopudne; dusičnan draselný, obsiahnutý napr. v listoch podbeľa,
účinkuje zasa protiastmaticky. Podobne sa v pomocnej terapii využíva prítomnosť železa, vápnika, kremíka,
jódu alebo iných prvkov či ich solí. Niektoré z nich sú však v rastlinách nežiadúce. Taký je napríklad šťaveľan
vápenatý, nadmerne prítomný v rebarbore, štiave či v špenáte. Keďže sa šťaveľan vápenatý usadzuje
v kĺbových puzdrách, reumatici by sa mali zriecť konzumu špenátu. To isté sa odporúča ľuďom náchylným na
tvorbu močových kamienkov. Ani deťom by sa špenát nemal podávať častejšie ako raz týždenne (aj to vždy len
s mliekom).
Prirodzene, týmto sa nekončí ani hrubý výpočet látok obsiahnutých v rastlinách, a tobôž výpočet ich
terapeutických alebo iných účinkov. (O niektorých sa podrobnejšie píše pri jednotlivých rastlinách
v špeciálnej časti tohto diela a v stati Dôležitejšie cudzokrajné drogy.) V rastlinách ustavične vznikajú, menia
sa a zanikajú nepredstaviteľné kvantá rozličných látok. Ani na liečivé látky nemožno hľadieť ako na uzavretý
a nemenný súbor s ustálenými funkčnými vzťahmi. Istá látka rastlinného organizmu môže raz slúžiť ako
medziprodukt, inokedy ako stavebná či rezervná látka, prípadne ako katalyzátor alebo výlučok z cyklu. Veľmi
zložité väzby vznikajú pri liečebnom využívaní látok obsiahnutých v rastlinách. Preto rastlinná liečba nie je
oblasťou, v ktorej by neodborníci mohli experimentovať bez rizika, že vážne ohrozia svoje či cudzie zdravie.
JEDOVATÉ RASTLINY
Už v staroveku sa poznala nielen liečivá sila, ale aj jedovatosť niektorých rastlín. Spočiatku sa rastlinné jedy
používali na trávenie divej zveri. Napríklad prilbica žltá (Aconitum lycoctonum) sa pridávala do mäsa
určeného na hubenie vlkov. Čoskoro sa však prišlo na to, že rastlinnými jedmi sa dajú odstraňovať aj
nepohodlní ľudia. Vlastne už v mýtických časoch sa travičstvom zaoberala Medea z Kolchidy. Usudzuje sa, že
používala jed z jesienky (Colchicum autumnale), ktorá hojne rástla v Kolchide na juhozápadných svahoch
Kaukazu. V antických časoch sa na trávenie Tudí používal najmä bolehlav (Conium maculatum). Odvar
z bolehlavu usmrtil aj slávneho Sokrata. V tom období sa poznali už aj jedovaté účinky tisu (Taxus baccata)
a niektorých druhov húb. Kuriózny je prípad miernej otravy asi 10 000 vojakov Xenofonovej armády pri
Trapezunte. Vyvolal ju včelí med znesený z okolitých rododendronov (Rhododendron ponticum a Rhododen-
dron luteum).
Dnešné poznatky o jedovatých rastlinách sú podstatne širšie a hlbšie. Aj v našom zemepisnom pásme rastú
desiatky rastlinných druhov, ktoré môžu zapríčiniť nebezpečné otravy. Zberači liečivých rastlín nevyhnutne
musia poznať aj všetky jedovaté rastliny. Príležitostní zberači by mali dôsledne rešpektovať aspoň zásadu, že
na liečebné účely nikdy nezberajú rastliny, pri ktorých nemajú stopercentnú istotu o ich správnom druhovom
určení. Veľa sa dá naučiť od skúsených zberačov, ale treba sa opierať i o spoľahlivé odborné príručky
s výstižnými botanickými opismi a vernými vyobrazeniami liečivých rastlín.
Otravy jedovatými rastlinami nie sú veľmi časté, pravda, ak odhliadneme od detských otráv zapríčinených
plodmi, jadrami alebo kvetmi niektorých zelených rastlín. Takýchto detských otráv je pomerne veľa. Deti zo
zvedavosti ochutnávajú aj plody jedovatých rastlín. Menšie deti treba dobre strážiť a vychovávať k tomu, aby
nejedli plody neznámych rastlín. Na miestach, kde sa hrávajú, treba jedovaté rastliny yyplieť. Najúčinnejším
spôsobom prevencie je však poznanie jedovatých rastlín. Deti majú výborné pozorovacie schopnosti a za
pomoci rodičov či iných skúsených osôb sa dosť rýchlo naučia rozlišovať jedovaté rastliny. Len tak sa
spoľahlivo môžu uchrániť pred otravami.
Jedovatosť niektorých rastlín podmieňujú špecifické obsahové látky, ktoré môžu byť prítomné v celej
rastline alebo len v niektorej jej časti, najmä v plodoch. V jedovatej rastline sa spravidla nachádza viacero
jedov. Zvyčajne sú to alkaloidy (zásadité látky s obsahom dusíka) alebo glykozidy (organické zlúčeniny
obsahujúce jedovatý aglykón, ktorý sa viaže na cukornú zložku), prípadne toxalbumíny (látky príbuzné
bielkovinám, obsiahnuté v niektorých druhoch húb, ale aj v agáte a ďalších zelených rastlinách). Niektoré
rastliny obsahujú jedovaté saponíny (napr. kúkoľ a vranie oko). Časť saponínov sa využíva i liečebne, no tie,
ktoré sa po požití vstrebávajú do krvi, spôsobujú rozklad červených krviniek a sú veľmi nebezpečné. Len málo
rastlín obsahuje jedovaté silice (napr. borievka netata) alebo jedovaté živice (napr. posed čierny, posed
červený) či jedovaté horčiny (napr. zimozeleň, rododendron a šalát jedovatý). Najmenšiu skupinu tvoria
rastliny s neznámym zložením jedov (napr. difenbachia a áron).
Už v čase, keď sa ešte len topí sneh, možno nájsť v prírode prvé jedovaté rastliny — snežienku jarnú
(Galanthus nivalis) a bleduľu jarnú (Leucojum vernum). V cibuliach snežienok sa hromadia alkaloidy
fenantriďínovej skupiny, ktoré sú jedovaté, no po náležitej úprave slúžia i na výrobu liekov proti
Parkinsonovej chorobe. Podobné látky sa nachádzajú aj v kvetoch klívie a amarylky, ktoré sa pestujú
v domácnostiach ako dekoratívne rastliny.
Nebezpečnejšie sú jedy obsiahnuté v kvetoch čemeríce (Helleborus), iskerníkovitej rastliny pestovanej
v záhradkách na ozdobu. Jed čemeríc vyvoláva prudké hnačky a obrny.
Veľmi nebezpečný je lýkovec jedovatý (Daphne mezereum), kríčkovitá rastlina rozšírená v záhradkách aj
vo svetlejších lesoch. Kvety má sfarbené podobne ako orgován (Syringa). Už vdychovanie jeho omamnej vône
môže zapríčiniť prudké bolesti hlavy.
Pomerne veľké množstvo jedov obsahujú blizny šafránu (Crocus) a cibuľky narcisov (Narcissus). Otravy
týmito rastlinami sú však u nás zriedkavé.
Na jar deti často zbierajú iskerníkovité rastliny, ktoré v čerstvej šťave obsahujú jedovatý protoanemonín.
Tento jed dráždi kožu a sliznice. Na koži vyvoláva pľuzgiere a ak sa dostane do očí, spôsobí prudký zápal
spojoviek. Nachádza sa v šťave blyskáča (Ficaria verná), veterníc (Anemone), ponikleca (Pulsatilla) i záružlia
(Caltha). Šťava týchto rastlín sa ľudovo odporúča proti reumatizmu. Toho sa rozhodne treba vyvarovať, lebo
namiesto liečivého účinku přivodí ťažké poškodenie kože.
27
Jedovaté sú i voňavé kvety chochlačky (Pistolochia, syn.: Corydalis), ktorá rastie v lesoch. V kvetoch
chochlačky sa nachádza jedovatý alkaloid bulbokapnín, ktorý vyvoláva otravy s podobnými príznakmi, aké
pozorujeme pri zápale mozgových blán. V ľudovom liečiteľstve sa táto rastlina odporúča proti závratom
a nervovým poruchám. Pred akýmkoľvek liečebným použitím chochlačky však treba vystríhať.
Prudko jedovatý je aj štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides), známejší pod názvom zlatý dážď.
Obsahuje jedovatý alkaloid cytizín. Deti sa niekedy dajú zlákať zlatožltými kvetmi štedreca, no už päť
rozžutých kvetov môže pre ne znamenať smrteľné nebezpečenstvo. Ešte toxickejšie sú nezrelé plody, ktoré sa
veľmi podobajú na fazuľové struky. Po prvých príznakoch otravy (bledosť, potenie, nevoľnosť, vracanie
a hnačky) treba ihneď vyhľadať lekára. Keďže štedrec sa často pestuje ako ozdobný ker v parkoch, na jeho
jedovatosť by mal spravovateľ parku vhodnou formou upozorňovať (napr. na tabuľkách). Podobne by sa mali
označovať aj iné jedovaté rastliny v parkoch.
Koncom jari rozkvitá agát (Robinia pseudoacacia). Všetky časti tohto stromu — s výnimkou kvetov
— obsahujú jedovaté látky. I vôňa kvetov vyvoláva u niektorých astmatikov záchvaty dusenia.
V máji kvitne konvalinka (Convallaria majalis). V jej plodoch sú jedovaté látky, ktoré spôsobujú
omámenosť, vracanie a nadmerné močenie. Podobné účinky má kokorík voňavý (Polygonatum odoratum),
kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) i tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium).
Na rozhraní jari a leta kvitne niekoľko jedovatých druhov iskerníkov (Ranunculus), napr. iskerník prudký,
iskerník jedovatý a iskerník plamenný. V čeľadi iskerníkovitých je veľmi veľa jedovatých druhov. Podobné
vlastnosti majú aj viaceré druhy rodu plamienka (Clematis), žltohlav (Trollius) a orlíček (Aquilegia). Iná
skupina jedov je prítomná v záhradnej ozdobnej rastline stračia nôžka (Delphinium).
Jednou z našich najjedovatejších rastlín je prilbica modrá (Aconitum napellus). Je to mohutná bylina
rastúca vo voľnej prírode. Obsahuje jedovatý alkaloid akonitín. Človek postihnutý otravou cíti najprv veľmi
silné mravčenie, potom sa mu zdá, akoby mu v cievach namiesto krvi kolovala ľadová voda, neskôr pociťuje
nevoľnosť a úzkosť, ba niekedy sa mu celkom zastaví dych. Čerstvá rastlina môže vyvolať zápaly a pľuzgiere.
Akákoľvek ľudovoliečiteľská manipulácia s prilbicou modrou je veľmi nebezpečná.
Koncom jari alebo začiatkom leta začína na medziach i kamenistých stranách kvitnúť jedovatý rozchodník
prudký (Sedum acre). Niekedy jeho kvety tvoria súvislé koberčeky. Obsahuje látky, ktoré dráždia sliznice aj
kožu. Leptavý účinok má oranžové mlieko žlto kvitnúceho lastovičníka (Chelidonium majus). Ak sa dostane
na rohovku oka, vyvoláva jej zvredovatenie. Jedovatá je i šťava mliečnika (Tithymalus, syn.: Euphorbia).
Ľudovo sa šťava mliečnikov odporúča na bradavice, ale táto indikácia je nebezpečná. (S podobnou
kritickosťou treba posudzovať aj mnohé ďalšie odporúčania ľudového liečiteľstva.)
Kým v jarnom období sú najväčšou hrozbou jedovaté rastliny z čeľade iskerníkovitých, v letných mesiacoch
sú to zasa najmä rastliny z čeľade zelerovitých (Apiaceae). Táto čeľaď so 140 rodmi a približne 1000 druhmi
zahrnuje výlučne byliny s hrubými, znútra dutými byľami, s listami dosadajúcimi na byľ pošvovou stopkou; na
výrazných súkvetiach zelero vitých rastlín sa tvoria malé vajcovité plody, ktoré sa rozpadávajú na
mesiačikovité útvary (nažky). Mnohé zelerovité rastliny sa využívajú v liečiteľstve, ale aj v kuchyni (napr.
rasca, kôpor, fenikel, petržlen a mrkva), no niektoré sú mierne až stredne jedovaté (vyvolávajú omámenie,
závraty, celkovú nevoľnosť atď.).
Najnebezpečnejšou letnou jedovatou rastlinou je rozpuk jedovatý (Cicuta virosa). Rastie na mokrých
miestach, má príjemnú mrkvovú vôňu a sladkastú chuť. Často sa vyskytuje pri lesných studničkách, pričom jed
prechádza z koreňov do vody. Takto sa možno otráviť aj kontaminovanou vodou zo studničky. Najviac jedu
obsahuje rozpuk v čase kvitnutia (sušením sa jed z rastliny stráca). Pri otravách sa podáva silná čierna káva
alebo čaj, prípadne riedený ocot či iná neškodná kyselina, ďalej živočíšne uhlie a prostriedky na vracanie. Jedy
rozpuku sa súborne nazývajú polyíny (patrí k nim napr. cikutoxín).
Podobné jedovaté látky obsahuje tetucha kozia (Aethusa cynapium). Často rastie medzi petržlenom, na
ktorý sa podobá. Vyskytuje sa i na poliach a rumoviskách. Má akoby ovoskovanú byľ a páchne myšinou.
Otrava sa prejavuje pálčivými bolesťami hltaná a ťažkou poruchou chôdze. Známe sú už aj smrteľné otravy.
Rovnako nebezpečný je bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), ktorý rastie pri plotoch a na vlhkých
miestach v blízkosti ľudských obydlí. Obsahuje päť jedov zo skupiny alkaloidov. V antickom Grécku ho
používali ako jed pri súdnych popravách.
Menej známou, no takisto nebezpečnou rastlinou je krkoška márnivá (Chaerophyľlum temulum). Rastie
hojne v krovinách a pri plotoch. Vyzerá ako petržlen, ale plody má podobné rasci. Občas zapríčiňuje otravy
dobytka.
28
V lete kvitnú a dozrievajú viaceré prudko jedovaté rastliny z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae). Vlastne
všetky ľuľkovité rastliny sú viac či menej jedovaté, dokonca i zemiaky, pravda, okrem zdravých hľúz. Známe
sú však otravy klíčkami zemiakov, a najmä zelenými hľúzami, ktoré prezrádzajú prítomnosť jedovatého
alkaloidu solanínu. Jedy niektorých ľuľkovitých rastlín predstavujú smrteľné nebezpečenstvo. Medzi prvé
príznaky otravy ľuľkovitými rastlinami patrí sucho v ústach a na hlasivkách, sipľavý hlas, rozšírené zreničky
nereagujúce na svetlo, ochabnutosť a halucinácie. Otrava si vyžaduje rýchlu odbornú lekársku pomoc.
Medzi najnebezpečnejšie ľuľkovité rastliny patrí ľuľkovec zlomocný (Atropa bella-donna). Prudkú otravu
spôsobí už niekoľko bobúľ ľuľkovca. Na vrub tejto rastliny pripadá u nás asi toľko otráv ako na všetky ostatné
rastliny dovedna. Postihnuté bývajú spravidla deti.
Občas sa deti otrávia i semienkami blenu čierneho (Hyoscyamus niger). Semienka sú uložené v tobolkách
krčiažkovitého tvaru a vyzerajú ako mak.
Podobné jedy obsahuje durman obyčajný (Datura stramonium), ktorý má biele zvončekovité kvety, ale aj
ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara) s jedovatými sladkohorkými bobuľami.
Pravda, jedovaté rastliny nie sú len v čeľadi ľuľkovitých, iskerníkovitých či zelerovitých. Roztrúsené sa
vyskytujú aj v iných čeľadiach.
V lete dozrievajú jedovaté plody kúkoľa (Agrostemma githago). Obsahujú saponín gitagín. Otrava sa
prejavuje najprv hnačkami a potom porušením červených krviniek. Liečba je veľmi náročná.
Vysokým obsahom prudko jedovatého alkaloidu kolchicínu sa vyznačujú plody jesienky (Colchicum
autumnale). Tento jed sa obrazne nazýva rastlinný arzenik. Známy je už od staroveku. Jesienka má najprv
plody a až neskôr, v jeseni kvety. Vypadané semienka tejto rastliny sú veľkým nebezpečenstvom pre deti.
Nebezpečné sú aj plesnivé šištice chmeľu (Humulus lupulus). Vyvolávajú alergiu spojenú s ospanlivosťou,
očnými zápalmi, kožnými vyrážkami atď. Zberači chmeľu by sa mali vyvarovať kontaktu s plesnivěj úcimi
šišticami tejto rastliny.
Veľmi jedovatá je kýchavica biela (Veratrum album), mohutná bylina rastúca na horských pasienkoch.
Pastieri ju poznajú a ničia, lebo zapríčiňuje otravy dobytka.
Aj medzi kríkmi a stromami je niekoľko jedovatých druhov. Okrem spomínanej borievky netaty a tisu
obsahuje jedovaté látky aj tuja (Thuja) a viacero ďalších ozdobných parkových drevín.
Osobitne treba upozorniť na sumachovec (Toxicodendron). Táto dekoratívna, často pestovaná rastlina už
po dotyku poškodzuje kožu. Dráždivé sú dokonca i jej výpary.
Veľmi zákernou rastlinou je ricín (Ricinus). Má ostnaté plody s fazuľovitými semenami, ktoré obsahujú
prudký jed zo skupiny toxalbumínov. Smrteľná dávka jedu je už v 2—10 „fazuľkách" ricínu. Otrava sa prejaví
až po 10—12 hodinách sčervenením, krvácaním zo spojoviek i kože, hnačkami a kŕčmi. Medzitým sa jed už
vstrebal do krvi, takže liečenie je mimoriadne ťažké.
Aj medzi populárnymi liečivými rastlinami z čeľade zelerovitých sú také, ktoré môžu vyvolať podráždenie
kože, precitlivenosť voči slnečnému žiareniu, poruchy kožnej pigmentácie atď. Takéto prejavy niekedy
pozorujeme pri liečivom využívaní archangeliky, ľubovníka aj iných rastlín. Zapríčiňujú ich najmä glykozidy
furokumaríny, hojne obsiahnuté vo viacerých zelerovitých rastlinách.
V jesenných mesiacoch dozrievajú v prírode plody mnohých druhov bylín, kríkov i stromov. Pre deti, ba
i pre dospelých sú veľkým lákadlom červené plody kaliny (Viburnum). Po ich zjedení vznikajú prudké poruchy
tráviacich ústrojov, ba známe sú i smrteľné otravy. Podobné tráviace poruchy vyvolávajú aj plody bazy čiernej,
a najmä bazy chabzdovej. Na jedenie nie sú vhodné ani plody bršlenu, krušiny, rešetliaka a vtáčieho zobu.
Posledným vážnym nebezpečenstvom v jesennom období je jesienka obyčajná (Colchicum autumnale).
Prudko jedovaté sú plody aj bledofialové kvety tejto rastliny. Deti rozhodne nemožno bez dozoru nechať na
lúke porastenej jesienkou. Po ochutnaní jej kvetov či plodov vzniká nebezpečná otrava, ktorá sa však prejaví
oneskorene, až po vstrebaní jedu do krvi (podobne ako pri muchotrávke zelenej). Preto už pri podozrení, že sa
dieťa otrávilo, treba urýchlene vyhľadať lekára.
Ako sme už spomenuli, najviac otráv spôsobujú plody ľuľkovca. Druhou najčastejšou príčinou otráv
zelenými rastlinami sú jadrá kôstkového ovocia, a to čerstvé i sušené. Obsahujú totiž kyanovodík, jed
s horkomandľovou vôňou. Najviac kyanovodíka je v jadrách marhúľ a broskýň. Na jeho prítomnosť
upozorňuje už horkastá chuť ovocných jadier. Ani jeden druh nášho kôstkového ovocia nemá jedlé jadrá.
Cieľom state o jedovatých rastlinách nebolo vzbudzovať strach. Chceli sme len upozorniť na reálne
nebezpečenstvo, ktoré hrozí najmä deťom ochutnávajúcim plody či iné časti neznámych rastlín. Kto si osvojí
aspoň základy botaniky, nemusí sa takýchto otráv obávať. Ochrániť treba pred nimi hlavne deti.
29
POUŽITIE LIEČIVÝCH RASTLÍN
ČAJOVINOVÉ ZMESI
Liečenie rastlinami siaha do predhistorických čias. Naši dávni predkovia konzumovati aj rastliny, pričom
zistili, že niektoré z nich majú aj liečivé účinky. Pôvodne sa na liečenie používali čerstvé rastliny, neskôr
rastlinné šťavy a odvary, v novšom období aj výťažky, tinktúry atď. Najväčšiu obľubu odpradávna až dodnes
majú liečivé čajoviny.
Najúčinnejšou terapeutickou formou je čerstvá rastlinná šťava. Zo šťavnatých plodov sa Iahko získava
vylisováním alebo rozotieraním. Málo šťavnaté rastlinné časti však treba rozomlieť na pocínovanom mäsovom
strojčeku, uložiť na husté plátno a šťavu z nich pretlačiť do pripravenej nádoby. Postup je niekedy prácny,
navyše sa musí každý deň opakovať, preto čerstvé bylinné šťavy nie sú v našom ľudovom liečiteľstve príliš
obľúbené. Rozhodne by si zaslúžili väčšiu pozornosť. Užívajú sa buď v prirodzenom stave, alebo prisladené
medom, prípadne sa zapíjajú čajom, neprevareným mliekom alebo hlienovými polievkami. Výborné
uplatnenie nachádzajú v jarných liečebných kúrach, keď sa najviac prejavuje nedostatok vitamínov
a prichádza jarná únava.
Jarná kúra by mala trvať aspoň týždeň, radšej však dva týždne. Šťava sa vytláča z bylín, ktoré sú vhodné na
šaláty. Ak je nechutná, mieša sa s malým množstvom šťavy z aromatických bylín. Medzi základné byliny pri
vitamínových kúrach patrí alchemilka obyčajná, hluchavka biela, kapsička pastierska, ľubovník, nátržník husí,
pamajorán obyčajný, pľúcnik lekársky, potočnica lekárska, praslička roľná, púpava lekárska, pýr plazivý,
skorocel kopijovitý, štiav kyslý a veronika lekárska. Na prichutenie sú vhodné napr. archangelika lekárska,
baza čierna, bedrovník lomikameňový, čakanka obyčajná, hadovník väčší, chmeľ obyčajný (výhonky),
komonica lekárska, krvavec lekársky, kuklík mestský, lipkavec marinkový, materina dúška, stavikrv vtáčí,
zádušník brečtanový, zemežlč menšia a žindava európska. Pri miešaní základných a aromatických bylín sa
odporúča pomer 9 : 1 .
Na jarné kúry — a na posilňovacie kúry vôbec — sa osvedčili napr. tieto čajoviny:
(1) list šalvie, list rozmarínu a vňať paliny po 10 g, vňať myšieho chvosta a vňať ľubovníka po 20 g, list žihľavy
30 g (1 lyžica zmesi sa obarí štvrťlitrom vody a nechá sa prikryté 15 minút; podáva sa ráno, pred obedom
a večer po 1 šálke);
(2) list žihľavy, vňať myšieho chvosta a koreň púpavy po 20 g, vňať zemežlče 15 g, kvet trnky a kvet podbeľa
po 10 g (príprava a podávanie ako pri prvej čajovine);
(3) list mäty piepornej a podzemok puškvorca po 30 g, plod borievky 25 g, vňať pupenca plotného 15 g
(príprava ako pri prvej čajovine, podáva sa 1—3 x denne po 1 šálke čaju).
Obľúbené sú aj čajové nápoje pripravené z jednotlivých (nemiešaných) liečivých drog, napr. čaj z fenikla
obyčajného proti nadúvaniu, čaj z kvetov lipy pri nachladnutí a na potenie, čaj z medovky lekárskej pri
bolestiach hlavy a na povzbudenie trávenia, čaj z kvetov rumančeka pravého na kloktanie atď.
Kto nemá možnosť presne naväzovať drogy, môže použiť orientačné mierky: do polievkovej lyžice sa zmestí
3—5 g sušených kvetov alebo listov, asi 10 g sekanej vňate, 6—10 g sušených sekaných koreňov a 5 —10 g
semien. Polievková lyžica má objem asi 15 ml, dezertná lyžička 10 ml a čajová alebo kávová lyžička 5 ml.
Pojmom šálka alebo pohárik (česky pohárek) označujeme nádobku s objemom asi 100 ml (1 dl) a pojmom
pohár (česky sklenice) zasa nádobku s objemom približne 150 ml (1,5 dl).
Čajové nápoje sú vodnými výluhmi s nedostatočnou stálosťou. Preto by sa na každé použitie mali
pripravovať čerstvé čaje. Rozhodne treba dodržať predpísaný spôsob prípravy. Len vtedy je totiž záruka, že do
výluhu prejdú v požadovanom množstve a kvalite liečivé účinné látky a že sa zabráni vylúhovaniu nežiadúcich
látok.
Nápoje sa väčšinou pijú teplé alebo horúce (napr. pri nachladnutí, na vypotenie, takisto močopudné
a žlčopudné čaje). Pri črevných ochoreniach sa neodporúča pridávať do nich cukor. Ak to povaha choroby
nevylučuje, sladia sa medom alebo cukrom.
V podstate rozoznávame tri spôsoby prípravy čajov:
1. macerát - výluh z drogy za studena; droga sa preleje vodou, ktorá má teplotu 15-20 °C, nechá sa
predpísaný čas stáť (0,5 — 12 hodín) a výluh sa precedí cez navlhčenú vatu alebo filtračný papier. Takto sa
pripravuje výluh z drog obsahujúcich sliz (napr. z koreňa ibiša lekárskeho alebo z ľanového semena).
2. zapar (infúzum) — v domácich podmienkach sa pripravuje tak, že sa droga po navlhčení preleje
predpísaným množstvom vriacej vody a nechá sa stáť 15 minút v prikrytej nádobe, pričom sa občas potriasa; po
30
vychladnutí sa precedí. Zapar sa robieva z mäkkých rastlinných častí, ako sú kvety, listy atď. Používajú sa naň
silicové drogy (napr. mäta pieporná, medovka lekárska), ale aj lipový kvet, čínsky čaj atď.
3. odvar (dekoktum) — získava sa tak, že sa droga zaleje predpísaným množstvom vody a privedie sa do
mierneho varu, ktorý trvá zvyčajne 10—15 minút; odstavený výluh sa nechá asi 15 minút chladnúť a potom sa
odstaví. Na odvar sa používajú hlavne drogy z tvrdých rastlinných častí (z kôry, dreva atď.).
Do mnohých čajovinových zmesí sa dávajú drogy s velmi odlišnou konzistenciou a s rôznorodými
obsahovými látkami. Preto sa uvedené tri spôsoby prípravy výluhu kombinujú. Napríklad pri maceračných
záparoch alebo maceračných odvaroch sa čajovina najprv vylúhuje za studena polovičným množstvom vody,
výluh sa zleje, čajovina sa preleje druhou polovicou horúcej vody a 15 minút sa nechá prikrytá stáť (pri odvare
sa droga zavára). Obidva výluhy sa potom spoja. Maceračný zapar či odvar je velmi kvalitný, lebo obsahuje
maximálne množstvo všetkých účinných látok. Kombináciou macerátu a záparu sa pripravujú napr. prsné
čajoviny obsahujúce silicové a slizové drogy. Príprava kombinovaných výluhov nie je náročná ani v domácich
podmienkach.
Väčšina rastlín nemá účinné obsahové látky lokalizované na povrchu, ale v bunkovej šťave či vnútorných
pletivách. Voda ako rozpúšťadlo prenikne k nim ľahšie vtedy, ak sú rastlinné pletivá rozrušené, napr.
posekané. Preto sa väčšina drog musí krájať na istú veľkosť, vyjadrenú veľkosťou ôk sita, ktorými musia kúsky
drogy prepadať. Květová, listová a vňaťová droga spravidla musí prepadať sitom č. 1, ktoré má oká so
svetlosťou 6 mm. Kôra a korene sa režú nadrobno, aby prepadali cez sito č. 2 (svetlosť ôk 3 mm). Roztlčené
plody majú prepadať sitom č. 3, ktoré má oká so svetlosťou 2 mm. Plody anízu či fenikla sa pridávajú do
čajoviny po miernom stlačení, ľanové semeno zasa bez osobitnej úpravy. Čajoviny na obklady sa pripravujú
z hrubo práškovaných drog.
Čajovinové zmesi sa pripravujú miešaním upravených drog na bielom papieri alebo vo vhodnej nádobe.
Začína sa drogami s najvyšším hmotnostným podielom, postupne sa pridávajú menšie a menšie podiely (plody
a semená na samý koniec). Čajovinová zmes sa preoseje na site č. 5 (oká so svetlosťou 0,25 mm) a znovu sa
premieša. Čerstvá droga sa nesmie miešať so zvyškami starej zásoby. Pripravené drogy sa skladujú v dobre
uzavretých obaloch, chránené pred svetlom a vlhkom (napr. v plechovkách alebo vo fľašiach so
vzduchotěsným uzáverom). Najneskôr po roku drogy strácajú účinnosť, a preto ich zásobu treba obnoviť.
Informácie o príprave čaju z drogy nájdeme vo vhodných odborných príručkách, alebo nám ich poskytne
lekáreň, kde drogy kúpime. Pravdaže, o druhu aj dĺžke užívania čajovín by mal rozhodnúť lekár. Pri
niektorých chorobách — napr. obličkových a srdcových — nie je pitie čaju vhodné. Bez väčších obmedzení
možno piť iba tzv. domáce čajoviny. Každá z nich okrem svojho základu (remedium cardinale) obsahuje
i pomocné drogy (remedium adjuvans), ktoré podporujú a zosilňujú účinok hlavnej liečivej zložky. Často sa
do nich pridávajú aj drogy na zlepšenie vône, chuti alebo vzhľadu (remedium corrigens). V domácich
čajovinách sa uplatňujú najmä listy jahody, ostružiny a maliny, na aromatizáciu zasa listy medovky či mäty
piepornej, vňať materinej dúšky alebo kvet lipy. Z čajoviny sa robí zapar (3—4 lyžice drogy na liter vody). Čaj
sa sladí napr. medom. Pije sa teplý.
Na prípravu 1 litra tzv. domáceho čaju možno použiť napr. tieto zmesi:
(4) list jahody — 2 lyžice, list maliny a ostružiny — po 1 lyžici;
(5) kvet lipy — 2 lyžice, kvet rumančeka, list jahody a sušené jablkové šupky — po pol lyžici;
(6) kvet rumančeka a lipy — po 2 lyžice.
Všetky zložky domácich čajovín si môžeme nazberať v prírode a nasušiť podľa návodov v špeciálnej časti.
Kombinácie si urobíme podľa vlastnej potreby. Správne pripravený zapar musí byť zlatohnedý a číry.
31
Antiastmatiká - proti záduchu (astme)
Základné drogy: list podbeľa a koreň prvosienky.
(11) Vňať prvosienky s koreňom, list podbeľa a lanové semeno — po 35 g.
3 lyžičky čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne šálku teplého čaju.
(12) Vňať myšieho chvosta, list podbeľa, kvet slezu a levandule — po 25 g.
1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku.
(13) Vňať tymianu a fialky trojfarebnej, list podbeľa, podzemok omanu, kvet arniky a plod anízu — po 10 g.
1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne 1 šálku.
(14) List černice, maliny, ríbezle čiernej a brezy — po 25 g.
1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a nechať stáť 10 minút. Piť denne 2 šálky (pri bronchiálnej
astme).
(15) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru, koreň púpavy lekárskej a čakanky — po 25 g.
1 lyžicu čajoviny máčať 30 minút v 2,5 dl vody, potom 5 minút variť. Piť 2 x denne 1 šálku.
(16) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 35 g, vňať konopnice — 15 g.
1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vriacej vody a 15 minút nechať stáť. Piť 2 x denne 1 šálku.
32
(32) Podzemok nátržníka vzpriameného — 30 g, podzemok hadieho koreňa väčšieho, plod čučoriedky a list
mäty piepornej — po 20 g, vňať nátržníka husieho, podzemok kuklíka mestského a koreň horca — po
15 g
1 lyžicu čajoviny na 2,5 dl vody, 5 minút variť, 10 minút nechať stáť a scediť. Piť po lyžici počas dňa.
(33) Vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 25 g.
3 lyžičky čajoviny na 2 šálky záparu.
(34) Vňať nátržníka husieho — 20 g, list čučoriedky — 15 g, vňať stavikrvu vtáčieho — 10 g.
1 lyžica čajoviny na šálku záparu.
(35) Vňať nátržníka husieho, list mäty piepornej a list jahody — po 30 g, list medovky — 10 g.
1 lyžica čajoviny na šálku záparu.
(36) Vňať nátržníka husieho — 50 g.
1 lyžicu čajoviny macerovat' 2 h v šálke studenej vody, potom pol minúty povariť a pred odstavením
pridať pol lyžičky listu mäty piepornej. Piť teplé.
(37) Vňať nátržníka husieho - 50 g.
1,5 lyžičky drogy zavariť v pohári mlieka a scediť. Pije sa horúce.
(38) Podzemok nátržníka vzpriameného — 50 g.
1—2 lyžičky drogy na šálku odvaru. Užívať po lyžici (maximálne 1 šálku denne).
(39) List skorocelu a čučoriedky, kvet rumančeka, vňať stavikrvu vtáčieho a kôra duba — po 15 g, lišajník
(pľuzgiernik) islandský a podzemok nátržníka vzpriameného — po 10 g.
1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 2—3 x denne.
(40) Kvet rumančeka, plod čučoriedky a kôra duba — po 30 g, lišajník (pľuzgiernik) islandský a podzemok
nátržníka vzpriameného — po 20 g.
1 lyžičku čajoviny krátko povariť v pohári vody. Piť 2—3 x denne po dúškoch.
(41) Podzemok nátržníka vzpriameného — 50 g, list mäty piepornej a kvet rumančeka — po 20 g, kvet arniky
- 1 0 g.
1 lyžica čajoviny na šálku záparu.
(42) Vňať saturejky a podzemok nátržníka vzpriameného — po 45 g, list mäty piepornej — 10 g.
3 lyžičky čajoviny na 2 šálky odvaru. Piť 2—3 x denne.
(43) Plod čučoriedky - 100 g.
1 lyžicu plodov 8 hodín macerovat' v pohári vody. Vypiť po dúškoch počas dňa.
(44) Kvet rumančeka — 50 g, plod a list čučoriedky - po 15 g, podzemok nátržníka vzpriameného a kôra
duba — po 10 g.
3 lyžice čajoviny zavariť v 2 dl vody a precediť do termosky. Pije sa teplé po dúškoch počas dňa.
(45) Podzemok pýru, koreň púpavy, vňať veroniky a list žihľavy — z každého po 20 g.
1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 2—3 x denne.
(46) Vňať pakostu smradľavého — 30 g.
2 lyžičky vňate na 2 poháre vody, macerovat' za studena 8 hodín. Pije sa v menších dávkach počas dňa.
33
Celú dávku čajoviny (80 g) zavariť do litra vody. Slúži na omývanie (kúpeľ) alebo na obklady.
(53) Kôra duba — 50 g, vňať prasličky a koreň valeriány — po 20 g.
Všetku čajovinu zavariť do litra vody. Používa sa na omývanie (kúpel) alebo na obklady.
(54) Kvet rumančeka a dubová kôra — po 12,5 g, vňať repíka a mäty piepornej — po 10 g, vňať myšieho
chvosta — 5 g (zloženie podľa prípravku Hemoral).
3 lyžice čajoviny zaliať 5 dl vriacej vody, nechať 15 minút vylúhovať v zakrytej nádobe a zapar scediť.
Drogu ešte povariť 10 minút v ďalšom pollitri vody a nechať 10 minút vylúhovať. Oba výluhy spojiť
a nahradiť odparenú vodu (doliať na 1 liter). Roztok slúži na omývanie alebo na sedací kúpeľ, prípadne
sa v ňom namáčajú vatové tampóny. Po 15-minútovom pôsobení roztoku sa pokožka osuší a ošetrí
vhodnou masťou.
(55) Kôra duba — 50 g, vňať prasličky a koreň valeriány — po 20 g.
Zmes zavariť v litri vody a odstaviť na 10—15 minút. Používa sa na obklady alebo kúpele.
(56) Podzemok nátržníka vzpriameného a list šalvie — po 30 g, úbory rumančeka a koreň valeriány — po
20 g.
Povariť 5 minút v 1,5 litri vody a odstaviť na 15 minút. Po ochladnutí sa používa na obklady alebo na
kúpele.
(57) Krušinová kôra — 15 g, list (vňať) medovky, kvet trnky a vňať myšieho chvosta — po 10 g, kvet arniky
- 5 g.
1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť ráno a večer po 1 pohári. Priaznivo ovplyvňuje stolicu pri
zápaloch.
34
(69) Kôra vŕby, kvet túžobníka a lipy — po 50 g.
1 lyžica čajoviny na pohár záparu. Piť 3 x denne 1 pohár.
(70) Kvet rumančeka a bazy čiernej, list brezy a ríbezle čiernej — po 40 g.
Pripraviť zapar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. Piť po dúškoch počas dňa.
(71) Koreň ihlice — 25 g, list brezy a kvet túžobníka — po 20 g, list žihľavy — 15 g, vňať ľubovníka, kvet bazy
čiernej a list bazy čiernej — po 10 g.
1 lyžicu čajoviny macerovat' 6-8 hodín v 2,5 dl vody, potom polovicu výluhu zliať, druhú polovicu
s čajovinou krátko povariť a obidva výluhy zliať dovedna. Pije sa 3 x denne po 1 šálke.
(72) Koreň lopúcha - 50 g.
Pripraviť zapar z 2 lyžíc drogy na 2 poháre vody. Piť počas dňa pri užívaní protireumatických liekov.
(73) Vňať prasličky — 40 g, vňať konopnice a benediktu lekárskeho — po 30 g, koreň púpavy — 20 g.
3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. Piť po dúškoch počas dňa po ústupe reumatických bolestí (ochranná
čaj o vina).
(74) List medovky lekárskej — 40 g, list brezy a vňať benediktu lekárskeho — po 30 g, koreň ihlice — 20 g.
3 lyžice drogy na 3 poháre odvaru. Piť počas dňa po dúškoch.
(75) Koreň ibiša a kostihoja — po 30 g.
2 lyžice sekanej drogy macerovať cez noc v 3 pohároch vody, ráno priviesť do varu a odstaviť na pol
hodiny. Piť po pol pohári pred raňajkami, desiatou, obedom, olovrantom i večerou. Slúži na ochranu
žalúdočnej sliznice. Podáva sa po konzultácii s lekárom pri užívaní liekov proti bolesti (nie však dlhší
čas).
(76) Vňať jablčníka — 40 g, podzemok puškvorca, plod fenikla, vňať majoránky, zemežlče a myšieho chvosta
- po 10 g.
1 lyžicu čajoviny zavariť 2—3 minúty v 2 dl vody a na 15 minút odstaviť. Piť po pohári pol hodiny pred
raňajkami a obedom a 2 hodiny po večeri, no iba po konzultácii s lekárom. Slúži na posilnenie žalúdočnej
sliznice a povzbudenie chuti do jedenia. Vhodné pri užívaní liekov proti zápalom a bolestiam.
(77) List medovky, koreň púpavy, vňať prasličky, konopnice a stavikrvu vtáčieho — po 30 g.
3 lyžice čajoviny večer zaliať 5 dl studenej vody, ráno priviesť do varu a po ochladnutí precediť. Piť 3 x
denne po 1,5 dl odvaru. Slúži na vyplavovanie minerálnych solí z organizmu. Užívať len po konzultácii
s lekárom.
(78) List medovky a brezy, vňať prasličky a konopnice — po 30 g, koreň púpavy — 15 g, vňať benediktu
lekárskeho — 10 g.
Príprava a dávkovanie i liečebné použitie ako pri čajovine č. 77.
(79) Plod bazy čiernej - 50 g.
4 lyžice plodov variť 20 minút v 1,5 dl vody, na 10 minút odstaviť a precediť. Piť počas dňa po dúškoch.
(Odparenú vodu počas varu nahrádzať dolievaním vriacej vody.) Slúži na tlmenie bolestí.
(80) Ľanové semeno — 50 g.
1 lyžicu rozdrvených semien zaliať pol pohárom vriacej vody, vymiešať, drogu zavinúť do plátna a obklad
priložiť na bolavé miesto.
(81) Vňať materinej dúšky — 100 g.
5 lyžíc vňate zaliať pohárom vriacej vody, na 10 minút prikryť pokrievkou, potom zavinúť do plátna
a obklad priložiť na bolavé miesto.
(82) List podbeľa - 30 g.
3 lyžice drogy zaliať 2 pohármi studenej vody, priviesť na 5 minút do varu, zavinúť do plátna a vo forme
obkladu priložiť na 2—4 hodiny na choré miesto.
35
(86) Vňať imela - 30 g, kvet hlohu - 20 g, koreň valeriány a list (vňať) medovky - po 15 g, plod rasce a list
nity — po 10 g.
1 lyžicu čajoviny nechať zovrieť v 1,5 dl vody a na noc odstaviť. Piť 3 x denne po 1 dl.
(87) Cesnak, kvet hlohu, vňať prasličky a imela — po 25 g.
1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke.
(88) Kvet hlohu — 50 g, kôra krušiny — 20 g, koreň sladkého drievka, vňať rosičky a jahody — po 10 g.
1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Večer vypiť 1 šálku.
(89) Vňať imela a kvet hlohu - po 25 g, vňať ruty a prasličky - po 20 g, vňať kapsičky pastierskej - 10 g.
(Species antiscleroticae RF).
1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť večer.
(90) Vňať prasličky a myšieho chvosta - 30 g, vňať imela - 20 g, vňať ruty a nátržníka husieho — po 10 g.
1 lyžicu čajoviny zabariť 2,5 dl vody. Vypiť 2 šálky počas dňa (po dúškoch). Slúži aj proti vysokému tlaku
krvi.
(91) Vňať imela a kapsičky pastierskej — 30 g, kvet hlohu, vňať zemežlče, ľubovníka a myšieho chvosta — po
20 g.
1 lyžicu čajoviny macerovat' 6 hodín v 2,5 dl vody, potom polovicu výluhu zliať a druhú polovicu (s
čajovinou) variť 2 minúty; oba výluhy zliať dovedna a pomiešať. Pije sa po dúškoch počas dňa.
Diaforetíká — na vypotenie
Základné drogy: kôra vŕby, kvet bazy čiernej, kvet lipy a kvet túžobníka.
(92) Pyrosan — polský farmaceutický prípravok.
Kvet lipy a túžobníka — po 25 dielov, kôra vŕby — 20 dielov, list brezy a pupene topoľa — po 10 dielov,
kvet rumančeka a plod maliny — po 5 dielov.
2 lyžice čajoviny na pohár odvaru. Piť horúce 3—4x denne.
(93) Species diaphoreticae (podľa 7. vydania nemeckého liekopisu).
Kôra vŕby a kvet bazy čiernej — po 25 g, kvet lipy a plod šípok — po 20 g, koreň sladkého drievka
- 1 0 g.
1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť horúce 3 x denne.
(94) List mäty piepornej, kvet lipy, divozela a bazy čiernej — z každého rovnaký diel.
1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť horúce 3 x denne.
(95) Kvet rumančeka — 40 g, kvet lipy a bazy čiernej — po 30 g.
1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Osladiť lyžičkou medu, piť horúce.
(96) Vňať pamajoránu a kvet lipy — z každého rovnaký diel.
3 lyžice čajoviny na 5 dl záparu. Vypiť horúce v rozpätí 3 hodín.
(97) Kvet lipy, divozela a bazy čiernej — po 25 g.
1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť horúce (3 x denne po 1 šálke).
(98) Kvet lipy a bazy čiernej — po 25 g, koreň ibiša lekárskeho — 20 g.
1 lyžicu čajoviny zabariť 2,5 dl vriacej vody a precediť. Piť horúce.
(99) Vňať tymianu a materinej dúšky — po 10 g.
Čajovinu zabariť 2,5 dl vriacej vody, nechať 10 minút stáť, po usadení osladiť. Vypiť večer na dva razy (s
hodinovou prestávkou).
(100) Kvet divozela a slezu, list podbeľa a skorocelu — z každého po 25 g.
1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 šálky denne.
(101) Koreň sladkého drievka, list jahody a černice (ostružiny černicovej) — z každého po 25 g.
1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 4 šálky denne.
36
(103) Species diureticae Planta (produkt n. p. Léčivé rostliny).
1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Čaj sa pije vlažný 3 x denne.
(104) List brezy — 30 dielov, vňať prietržníka a koreň ligurčeka — po 20 dielov, vňať prasličky a list
medvedice — po 15 g (zloženie podľa polského farmaceutického prípravku Urosan).
1 lyžica čajoviny na 2,5 dl odvaru. Piť 3 x denne teplý čerstvý čaj.
(105) Vňať prietržníka, list medvedice, koreň ligurčeka a semeno lanu — zo všetkého po 25 g.
1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Vypiť niekoľko šálok za deň.
(106) Betulan — produkt n. p. Léčivé rostliny.
1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody, nechať 15 minút stáť a scediť. Čajom sa zapíja tableta
salicylanu sodného pripojená k čajovine (30 minút pred jedením). Slúži na pomocnú liečbu pri
chorobách močových ciest.
(107) Species urologicae Planta — produkt n. p. Léčivé rostliny.
1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody a po 15 minútach scediť. Čaj sa pije vlažný 3 x denne.
(108) Vňať ľubovníka a prasličky — po 20 g, list čučoriedky, vňať myšieho chvosta, kvet trnky a fazuľové
struky bez semien — po 15 g.
1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Pije sa večer 1 šálka horúceho čaju. Má mierne močopudné účinky.
(109) List medvedice — 30 g, list brezy — 20 g, list vachty trojlistej, semeno ľanu a koreň sladkého drievka
- po 10 g.
1 lyžička čajoviny na šálku studenej vody, macerovat' 3 hodiny, potom zavariť, nechať 15 minút
vylúhovať a scediť. Piť po dúškoch.
(110) Vňať vresu - 25 g, vňať ľubovníka a myšieho chvosta, koreň valeriány - po 20 g, list mäty piepornej
- 1 5 g.
1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť vlažné.
37
(119) Neopektosan — polský farmaceutický prípravok.
List podbela — 35 dielov, koreň kostihoja — 15 dielov, vňať tymianu, plodfenikla, koreň ibiša, list ibiša
a šalvie — po 10 dielov.
1 lyžica čajoviny na pohár záparu. Čaj piť čerstvý 3 x denne. Pôsobí ako mucilaginózum, emoliens,
dezinficiens a antiflogistikum. Použitelný aj na kloktanie.
(120) Pectosan — Species pectorales; polský farmaceutický prípravok.
List podbeľa — 35 dielov, koreň omanu — 25 dielov, koreň ibiša — 20 dielov, list šalvie a plod fenikla
— po 10 dielov.
1 lyžička čajoviny na pohár záparu. Piť 3 x denne čerstvé. Má rovnaké upotrebenie ako čajovina č. 119.
(121) Kvet divozela a slezu, list podbeľa a skorocelu kopijovitého — z každého po 25 g.
1 lyžička čajoviny na šálku záparu (lepší je však maceračný zapar). Piť horúce 2—3 šálky denne.
(122) Lišajník islandský a koreň ibiša — po 40 g, vňaťjablčníkaalistvachty — po 20 g, vňať kopytníka — 10 g.
1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4 x denne po 1 dl. Vhodné najmä na tíšenie kašľa pri zápale
priedušiek.
(123) Plod anízu a fenikla, semeno ľanu, vňať tymianu a materinej dúšky — z každého rovnaký diel.
1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne (najmä pri kŕčovitom kašli).
(124) Plod šípok, jarabiny a anízu — po 20 g, list podbeľa, kôra vŕby a kvet bazy čiernej — po 10 g.
1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4x denne 1 pohár (vhodné hlavne pri zápale pľúc).
(125) Vňať stavikrvu vtáčieho — 50 g, vňať prasličky — 30 g, vňať konopnice — 20 g.
3 lyžice čajoviny na 5 dl odvaru. Dávku vypiť počas dňa.
(126) Pulmosan — Species pulmonales (poľský farmaceutický prípravok).
Vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho — po 30 dielov, koreň myšieho chvosta — 22,5 dielu, koreň púpavy
- 12,5 dielu, kvet slnečnice - 5 dielov.
1 lyžička čajoviny na 2 poháre odvaru. Piť 2 x denne po 1 pohári (pomocný liek pri pľúcnych
ochoreniach).
(127) Vňať medovky a horčinky horkej, plod anízu a fenikla — z každého rovnaký diel.
1 lyžica čajoviny na 2 poháre záparu. Piť 2 x denne po 1 pohári.
(128) Kvet bazy čiernej, lipy, rumančeka, divozela a prvosienky — z každého po 20 g (upravené podľa
belgického liekopisu).
1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť horúce 3 x denne po 1 šálke.
(129) Koreň bedrovníka, vňať tymianu a ľubovníka, list žihľavy a skorocelu - z každého po 20 g.
1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne po 1 šálke.
(130) Koreň ibiša — 16 g, list podbeľa — 8 g, koreň sladkého drievka - 6 g, plod anízu a kvet divozela - po
4 g, podzemok kosatca — 2 g.
1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke.
(131) Koreň ligurčeka — 50 g, koreň fialky voňavej — 25 g, koreň ibiša — 15 g, podzemok kosatca — 10 g.
1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce niekoľko ráz denne.
(132) Kvet divozela a slezu lesného — po 5 g.
Zmes sa dá do 2,5 dl vody, nechá sa prejsť varom, potom sa odstaví a scedí. Pije sa po lyžiciach počas
dňa. Slúži na uľahčenie odkašlávania.
(133) Kvet divozela a slezu lesného — po 10 g, vňať prasličky, list a kvet podbeľa — po 5 g.
Polovicu zmesi zavariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať 5 — 6 x denne po 1 polievkovej lyžici. Uľahčuje
odkašlávanie.
(134) Plod anízu — 25 g, koreň ibiša — 20 g.
Drogu krátko povariť v 2,5 dl vody a precediť. Užívať každé 2 hodiny po lyžici. Uľahčuje odkašlávanie.
(135) List skorocelu a pľúcnika lekárskeho — po 10 g.
Zmes zapariť 5 dl vriacej vody a nechať 10 minút stáť, potom scediť do termosky. Piť 3 x denne po pol
šálky.
(136) List podbeľa, vňať myšieho chvosta a pľúcnika lekárskeho — po 20 g (obľúbená poľská čajovina na
odkašlávanie).
1 lyžica čajoviny na pohár odvaru. Piť 3—4 x denne po 1 pohári.
Gargarízmatiká — na kloktanie
Základné drogy: kôra duba, koreň (podzemok) nátržníka rovného, kvet rumančeka, list (vňať) šalvie, list
(koreň) ibiša; pozri aj expektoranciá pri čajovinách č. 115, 116, 117, 119, 120 a i.
38
(137) Septosan — Species desinficientes (polský farmaceutický prípravok).
List mäty a šalvie, vňať tymianu a materinej dúšky — po 25 dielov.
1 lyžička čaj oviny na šálku záparu. Slúži na výplachy ústnej dutiny a na kloktanie pri zápaloch mandlí
a hrdla.
(138) Podzemok nátržníka vzpriameného a dubová kôra — po 30 g, list šalvie a kvet rumančeka — po 20 g
(kloktadlo podľa nemeckého doplnkového liekopisu EB 6).
1 lyžička čajoviny na šálku záparu.
(139) List ibiša, kvet slezu lesného a bazy čiernej — po 20 g (kloktadlo podľa nemeckého liekopisu EB 4).
2 lyžice čajoviny zabariť 2,5 dl vriacej vody, 10 minút nechať postáť a zliať.
(140) List podbeľa, plod fenikla, kvet rumančeka, vňať mäty, repíka a šalvie — z každého rovnaký diel.
1 lyžička čajoviny na šálku záparu.
(141) Vňať (list) šalvie a podzemok nátržníka vzpriameného — po 30 g, kvet rumančeka a koreň bedrovníka
- po 20 g.
1 lyžica čajoviny na 2 šálky záparu. Kloktať teplým záparom.
(142) List (vňať) šalvie - 30 g, list ibiša - 20 g, list medovky - 10 g.
2 lyžice čajoviny zabariť 2,5 dl vriacej vody, po 10 minútach zliať. Slúži na kloktanie.
(143) List ibiša a podbeľa — po 30 g, koreň ibiša, kvet divozela a bazy čiernej — po 10 g.
Pripravuje sa ako čajovina č. 142.
(144) Kvet rumančeka a slezu lesného — po 25 g, vňať prasličky — 10 g.
Pripravuje sa ako čajovina č. 142.
(145) List šalvie, vňať prasličky a kvet rumančeka — po 25 g.
1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľkokrát denne na kloktanie.
(146) Kvet divozelu a kvet slezu lesného — 5 g.
Zmes zahriať v 2,5 dl vody, hneď po zovretí odstaviť a precediť, napokon pridať neplnú kávovú lyžičku
soli. Používa sa teplý na kloktanie.
(147) Koreň bedrovníka, list šalvie, vňať repíka a kvet divozela — z každého po 20 g.
1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Používať niekoľko ráz denne na kloktanie.
39
1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl horúcej vody a nechať 10 minút stáť. Piť denne 2 šálky.
(157) Vňať myšieho chvosta, podzemok pýru plazivého, koreň púpavy a čakanky — z každého po 25 g.
1 lyžicu čajoviny macerovat' 1 hodinu v 2,5 dl vody, potom povariť 5 minút. Piť 2 x denne po 1 šálke.
40
1 vrchovatá lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno nalačno a odpoludnia medzi olovrantom
a večerou.
(176) List mäty piepornej, koreň púpavy, vňať paliny pravej a myšieho chvosta — z každého po 25 g.
1 lyžica čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne najmenej pol hodiny pred jedením.
(177) List mäty piepornej a mäty kučeravej — po 100 g, koreň ihlice a horca — po 25 g, kôra krušiny — 15 g.
1 lyžička čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce viac ráz denne.
(178) Podzemok rebarbory, vňať repíka a jablčníka — po 25 g, koreň ihlice — 20 g.
1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť horúce 2—3 x denne.
(179) List mäty piepornej a vňať materinej dúšky — po 50 g, list rozmarínu, šištice chmelu, vňať zemedymu
a paliny abrotskej (božieho drievka) - po 25 g.
1,5 lyžice čajoviny na 2 poháre záparu. Piť po 1 dl ráno nalačno a večer (žlčopudná čajovina
s pomocným liečebným účinkom pri zápale podžalúdkovej žľazy).
(180) Koreň horca a vňať lastovičníka — po 50 g, koreň archangeliky lekárskej, list senný (dostať v lekárni),
kvet nechtíka a levandule — po 25 g.
Príprava, dávkovanie i uplatnenie ako pri čajovine č. 179.
(181) List mäty piepornej, vňať ľubovníka a myšieho chvosta — po 20 g, koreň ihlice a púpavy — po 15 g, list
vachty trojlistej — 10 g.
1 lyžicu čajoviny zapariť 2,5 dl vody a povariť 5 minút. Piť 1 šálku 3 x denne pol hodiny pred jedením.
41
(192) Species laxantes — preháňavá čajovina (ČsL 3).
Kôra krušiny — 40 g (osobitne preparovaná), kvet lipy a bazy čiernej — po 20 g, plod fenikla — 10 g.
1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť vlažné večer.
(193) Species laxantes Planta — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny).
1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Výluhom sa zapíja tableta pripojená k čajovine. Piť vlažné večer.
(194) Normosan — pozri pod č. 151.
(195) Kôra krušiny — 30 g, kvet bazy čiernej, maku vlčieho, hluchavky bielej, trnky a parumanu spanilého
(rumančeka rímskeho) — po 10 g.
1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť ráno a večer.
(196) Plod rešetliaka a koreň sladkého drievka — po 30 g, kôra krušiny a plod fenikla — po 20 g.
1 lyžica čajoviny na šálku odvaru. Piť ráno a večer po 1 šálke.
(197) Podzemok pýru — 30 g, kôra krušiny — 25 g, vňať myšieho chvosta a list medovky — po 20 g, plod
fenikla — 10 g.
1 lyžička čajoviny na šálku vody, macerovat' 10 hodín. Vypiť každé ráno 1 pohár.
(198) Kôra krušiny — 75 g, plod rasce a oplodie pomaranča — po 12,5 g.
1 lyžicu čajoviny zapariť v šálke vriacej vody a po 20 minútach zliať. Piť ráno a večer po 1 šálke.
42
Príprava a užívanie ako pri čaj ovine č. 208.
(210) Stomaran — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny).
1 lyžicu čajoviny preliať 2,5 dl vriacej vody, nechať 15 minút vylúhovať v prikrytej nádobe a scediť. Čaj
sa pije teplý 2—3 x denne nalačno (pred jedením).
(211) Salvat thé — čajovina (produkt n. p. Léčivé rostliny).
Príprava a užívanie ako pri čajovine č. 167. Slúži aj ako cholagogum a mierne laxatívum.
(212) Digestoran — Species stomachicae a Species amarae (vyrába polský farmaceutický priemysel).
List vachty, vňať benediktu lekárskeho a myšieho chvosta — po 20 dielov, koreň kostihoja a list mäty
piepornej — po 15 dielov, plod rasce — 10 dielov.
1 lyžica čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť čerstvé 2x denne (30 minút pred jedením).
(213) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri prekyslení žalúdka).
Kvet lipy, semeno ľanu, koreň sladkého drievka, podzemok puškvorca, list mäty piepornej a plod
fenikla — z každého rovnaký diel.
1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke.
(214) Žalúdočná čajovina (vhodná najmä pri anacidite, achýlii a nedostatočnej tvorbe žalúdočných štiav).
Podzemok puškvorca, koreň archangeliky, plod rasce a koriandra, vňať ľubovníka a zemežlče
— z každého rovnaký diel.
1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 3 x denne po 1 šálke.
(215) Žalúdočná čajovina (vhodná hlavne pri zápale žalúdka).
Plod fenikla, kvet rumančeka, podzemok pýru, koreň ibiša a sladkého drievka — z každého rovnaký
diel.
1 lyžička čajoviny na šálku maceračného záparu. Piť večer po 1 šálke.
(216) Žalúdočná čajovina (vhodná pri zápale tenkého čreva, ale i pri zápale žalúdka).
Vňať stavikrvu vtáčieho, list skorocelu kopijovitého, plod čučoriedky a kôra duba — po 15 g, lišajník
islandský, podzemok nátržníka vzpriameného a kvet rumančeka — po 10 g.
1 lyžička čajoviny na šálku maceračného odvaru. Piť 2—3 x denne po 1 šálke.
ZMÄKČUJÚCE ČAJOVINY
Základné drogy: vňať alchemilky, vňať kapsičky pastierskej, kvet hluchavky bielej, vňať nátržníka husieho.
(219) Vagosan — Species vaginales (poľský farmaceutický prípravok na výplachy pošvy a iné hygienické
účely).
Kôra duba — 25 dielov, kvet rumančeka — 20 dielov, vňať stavikrvu vtáčieho, list šalvie a žihľavy — po
17,5 dielu, kvet nechtíka — 2,5 dielu.
3—4 lyžice čajoviny na 6 dl záparu. Slúži na výplachy.
(220) FLorkamil — tablety (produkt n. p. Léčivé rostliny).
Vrecko s tabletou aspoň 5 minút namáčať v 1,5 dl vriacej vody (niekoľko ráz vybrať a opäť ponoriť).
Výluh slúži na výplachy.
(221) Proti bolestivej menštruácii (antidysmenoroikum).
Koreň kuklíka a kvet hluchavky — po 30 g, list alchemilky a vňať nátržníka husieho — po 20 g.
1 lyžicu čajoviny zapariť v 2,5 dl vriacej vody. Piť 2 x denne po 1 šálke (začať 3—4 dni pred očakávaným
začiatkom menštruácie).
43
(222) Kvet rumančeka — 40 g, koreň valeriány a list mäty piepornej — po 30 g.
1 lyžica čajoviny na 2,5 dl záparu. Piť ako čajovinu č. 221 (takisto slúži proti bolestivej menštruácii).
(223) Kvet rumančeka a vňať nátržníka husieho — po 20 g, kvet hluchavky bielej — 10 g.
1 lyžička čajoviny na šálku záparu. Piť 3 x denne po 1 šálke (má rovnaké použitie ako čajovina č. 221).
(224) Vňať stavikrvu vtáčieho — 40 g, vňať prasličky a kapsičky pastierskej — po 30 g.
1 lyžicu čajoviny dlhšie povariť na miernom ohni v 5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1—2 šálky
čaju. Vhodné hlavne na tlmenie menštruácie.
(225) List alchemilky — 40 g, vňať ľubovníka, list medovky a myšieho chvosta — po 20 g.
1 lyžicu čajoviny zabariť 2,5 dl vody. Počas dňa vypiť po dúškoch 1—2 šálky čaju.
(226) Vňať alchemilky — 30 g, kvet hluchavky, vňať prasličky a stavikrvu vtáčieho — po 20 g, koreň horca
- 1 0 g.
1 lyžicu čajoviny zabariť 2,5 dl vody a variť 5 minút. Piť po dúškoch počas dňa. Vhodné pri bielotoku
(fluor albus).
(227) Vňať majoránu, plod fenikla, anízu a kôpru — z každého po 25 g.
1 lyžicu čajoviny zabariť 2,5 dl vriacej vody. Vypiť 3 šálky denne. Podporuje tvorbu materinského
mlieka (laktagogum).
(228) List šalvie a šištice chmelu — po 40 g, list orecha — 20 g.
1 lyžicu čajoviny zabariť 2,5 dl vriacej vody, priviesť do varu a odstaviť. Piť ráno a večer po 1 šálke. Tlmí
tvorbu materinského mlieka.
(229) Vňať myšieho chvosta — 40 g, vňať ľubovníka — 30 g, vňať kapsičky pastierskej, imela a nátržníka
husieho — po 20 g, koreň valeriány — 15 g, podzemok puškvorca — 10 g.
1 lyžicu čajoviny máčať asi 6 hodín v 2,5 dl vlažnej vody, potom polovicu výluhu scediť a zvyšok po
krátkom povarení priliať k macerátu. Denne vypiť 2 šálky.
EVE ČAJOVINY
44
(239) Šípkový čaj v ponorných vrecúškach (2)
Obsahuje Šípky, list ostružiny černicovej a kvet agátu. Príprava a použitie čaju podľa návodu na obale.
(240) Priemyselne vyrábané čaj oviny v ponorných vrecúškach s obsahom rozličných drog (kvet lipy a bazy
čiernej, vňať ľubovníka, mäty piepornej, medovky, paliny pravej, repíka, šalvie lekárskej a zemežlče).
(241) Ungolen species — čajovina pri chorobách pečene a žlčníka
Plod pestreca (silyba) mariánskeho a repíka — po 10 g, vňať benediktu a myšieho chvosta — 8 g, koreň
púpavy — 6 g, vňať mäty piepornej — 5 g, plod fenikla — 3 g.
Čaj sa pripravuje a užíva podľa návodu na obale.
(242) Eugastrin — priemyselne vyrábaná čajovina v ponorných vrecúškach (v 1 vrecúšku 1,5 g čajoviny)
Vňať ľubovníka — 12 g, vňať paliny pravej — 9 g, vňať medovky — 4,2 g, vňať repíka — 3 g, podzemok
puškvorca — 1,8 g.
Príprava a dávkovanie podľa návodu na obale. Pije sa pri žalúdočných ťažkostiach.
(243) Švédska čajovinová zmes — Species ad vitam longam: Aloa (cudzokrajná droga) - 17 g, výťažok zo
.sladkého drievka (tzv. pelendrek) — 10 g, koreň rebarbory — 6 g, sennové struky (cudzokrajná droga
predávaná v lekárni), oplodie pomaranča a koreň angeliky — po 5 g, fenikel a podzemok zedoarie
(korenina uvádzaná pri ďumbieri) - po 4 g, trúdnatec lekársky (huba uvádzaná pri smrekovci
opadavom), koreň horca a galganový podzemok (korenina uvádzaná pri ďumbieri) — po 2 g, myrha
(cudzokrajná droga) — 1 g.
40 g čajovinovej zmesi sa nechá 8 dní vylúhovať v 0,5 1 ražnej pálenky (prípadne v borovičke alebo
v 60-percentnom lekárenskom liehu); občas treba premiešať. Přefiltrovaný výluh (elixír) sa vo Švédsku
ľudovo užíva ako prostriedok „na predĺženie života"; má metabolizujúce pôsobenie.
(244) Bylinkový elixír podľa Dr. Samsta
Aloa — 20 g, list senný, podzemok puškvorca, koreň angeliky a myrha — po 10 g, aníz a podzemok
rebarbory — po 5 g, podzemok nátržníka vzpriameného a koreň sladkého drievka — po 3 g, blizny
šafránu — 2 g, úbory nechtíka a koreň horca — po 1 g.
Rozdrvené byliny sa vsypú do dvojlitrovej fľaše a zalejú sa 1,5 1 ražnej pálenky alebo borovičky, fľaša sa
dobre uzavrie a odloží na miesto chránené pred svetlom. Vylúhovanie trvá 10 dní (občas treba fľašou
potriasať). Sfiltrovaný výluh sa pije po kalíškoch (podobne ako elixír č. 243). Isteže, elixír nemá
zázračné účinky; základ tvorí typická metabolizujúca čajovina. Dá sa využiť aj na liečivé liehové
obklady.
Aldermon
Koreň lopúcha 18 g, vňať žihľavy a list brezy po 6 g. Záparové vrecká (20 ks po 1,5 g).
Indikácie: dermatologikum, vlasové tonikum.
Alvisan Neo
Vňať imela 40 g, vňať ľubovníka 20 g, list hlohu s kvetom 16,5 g, plod hlohu 10 g, vňať prasličky 7,5 g, úbory
rumančeka, vňať medovky a mäty piepornej po 2 g.
Indikácie: antisklerotikum, hypotenzívum.
Betulan
List brezy 30 g, vňať myšieho chvosta 10 g, kôra krušiny a koreň ihlice po 7 g, koreň omanu 6 g, koreň
sladkého drievka, list čiernej ríbezle, vňať yzopu a medovky po 5 g, koreň petržlenu 4 g, plod fenikla a vňať
mäty piepornej po 3 g. Tablety Natrii salicylici po 0,5 g.
Indikácie: diuretikum, antireumatikum.
Cutisan
Vňať myšieho chvosta 20 g, vňať mäty piepornej 10 g, vňať repíka a kvet bazy čiernej po 7 g, vňať
alchemilky 6 g.
Indikácie: dermatologikum, omývanie kožných defektov.
45
Defatígan
Úbory rumanu rímskeho 20 g, kvet bazy so stopkami, vňať tymianu a materinej dúšky po 10 g.
Indikácia: prísada do kúpela.
Diabetan
Struky fazule bez semena 17 g, vňať čučoriedky a šalvie po 15 g, vňať jastrabiny 12 g, vňať stavikrvu
vtáčieho 10 g, koreň púpavy s vňaťou, list ostružiny a plod fenikla po 8 g, koreň lopúcha 5 g, koreň sladkého
drievka 2 g.
Indikácia: čaj pre diabetikov.
Eugastrin
Vňať ľubovníka 12 g, vňať paliny pravej 9 g, vňať medovky 4,2 g, vňať repíka 3 g, koreň puškvorca 1,8 g.
Záparové vrecká (20 ks po 1,5 g).
Indikácie: stomachikum, metabolikum, cholagogum.
Fyterol
Kvet bazy 15 g, kvet lipy a list čiernej ríbezle po 12 g, koreň sladkého drievka 7 g, kvet divozela 4 g.
Indikácia: diaforetikum.
Hemoral
Kôra duba a úbory rumančeka po 12,5 g, vňať repíka a mäty piepornej po 10 g, vňať myšieho chvosta 5 g.
Indikácia: antihemoroidová kúpeľová prísada.
Javorina
List ostružiny 22,5 g, list maliny 10 g, vňať lipkavca (marinky) 7 g, list jahody 6 g, kvet agátu 2,5 g, vňať
mäty piepornej 2 g.
Indikácie: dietetikum, náhradka pravého čaju.
Nephrosal
Vňať prasličky 6 g, list brezy, koreň ihlice a plod fazule bez semena po 4 g, list žihľavy 2 g. Záparové vrecká
(20 ks po 1 g).
Indikácie: diuretikum, dezinfekcia močových ciest.
Pernisan
Vňať pamaj oránu a mäty piepornej po 20 g, kvet levandule 10 g.
Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa.
Pulmoran
Koreň ibiša, vňať šalvie, tymianu, žihľavy a stavikrvu vtáčieho po 15 g, plod fenikla 10 g, koreň sladkého
drievka, kvet bazy a podbeľa po 5 g.
Indikácia: expektorans.
Reduktan
Chaluha bublinatá, kôra krušiny a kvet bazy po 15 g, list senný a brezy, plod fenikla a bazy, koreň petržlenu
po 10 g, koreň sladkého drievka 5 g.
Indikácia: dietetikum pri redukčnej diéte.
46
Species cholagogae Planta
Vňať repíka 40 g, vňať jablčníka, koreň ihlice a rebarbory po 15 g, koreň omanu 10 g, list maliny 5 g.
Indikácie: cholagogum, choleretikum.
Species urologicae P. P.
List brezy a medvedice po 30 g, vňať mäty piepornej 15 g, koreň ihlice a petržlenu po 10 g, vňať prietržníka
5 g-
Indikácie: diuretikum, dezinficiens močových ciest.
Stomaran
Úbory rumančeka, koreň puškvorca a angeliky po 15 g, list ostružiny, vňať zemežlče, ľubovníka, repíka
a mäty piepornej po 10 g, plod fenikla 5 g.
Indikácie: stomachikum, digestívum.
Thé Salvat
Vňať repíka a jablčníka po 25 g, list boldo, kôra krušiny, úbory rumančeka, vňať mäty piepornej a koreň
púpavy s vňaťou po 10 g.
Indikácie: choleretikum, stomachikum, laxans.
Thevalin
Vňať materinej dúšky 20 g, šištice chmeľu, vňať medovky a kvet levandule po 10 g.
Indikácia: upokojujúca prísada do kúpeľa.
Tormentan
Plod čučoriedky 32 g, koreň nátržníka a krvavca po 20 g, úbory rumančeka, list šalvie, vňať mäty piepornej
a koreň sladkého drievka po 7 g.
Indikácie: adstringens, antidiaroikum, gastroenteritídy a kvasné dyspepsie.
Ungolen
Vňať repíka a plod pestreca (silyba) mariánskeho po 10 g, vňať benedikta a myšieho chvosta po 8 g, koreň
púpavy 6 g, vňať mäty piepornej 5 g, plod fenikla 3 g.
Indikácie: cholagogum, choleretikum, hepatoprotektívum.
47
Valofyt Neo
Koreň valeriány 24 g, plod hlohu 17 g, šištice chmeľu 12 g, plod ovsa, vňať levandule a medovky po 11 g,
kôra vŕby 7 g, koreň angeliky a vňať mäty piepornej po 3,5 g.
Indikácia: nervínum.
Záparové vrecká
Kvet bazy čiernej (20 vreciek po 1 g).
Kvet lipy (20 vreciek po 1 g).
Lipový čaj (20 vreciek po 2 g).
Ľubovník bodkovaný (20 vreciek po 1,5 g).
Matový čaj (20 vreciek po 1,8 g).
Medovka lekárska (20 vreciek po 1 g).
Palina pravá (20 vreciek po 1 g).
Repík lekársky (20 vreciek po 1,5 g).
Šalvia lekárska (20 vreciek po 1,5 g).
Yerba mate — čaj mate (20 vreciek po lg).
Zemežlč menšia (20 vreciek po 1 g).
AGÁT BIELY
TRNOVNÍK BÍLÝ
(+) Robinia pseudo-acacia L.
Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papi-
lionaceae)
Nemecky:Weisse Robinie; maďarsky: Fehér
ákácz; taliansky: Robinia; francúzsky: Robinier
faux-acacia; anglicky: Acacia; rusky: POÔHHHH
jioxHoaxauHH, ôejiaa aicaipiH
51
tické upotrebenie esencie z kôry a ko-
nárikov býva pri prekyslení žalúdka
(hyperacidita), žalúdočných a dva-
nástnikových vredoch, pri migréne
žalúdočného pôvodu a i.
U nás nakupovaná droga sa vyváža,
a preto treba dodržať požiadavky na
najlepšiu akosť. Po riadnom usušení
drogu treba ihneď odovzdať nákupni,
lebo skladovaním sa znehodnocuje
a velmi rýchlo ju napádajú skladištní
škodcovia.
ALCHEMILKA
ŽLTOZELENÁ
KONTRYHEL ŽLUTOZELENÝ
AJchemilla xanthochlora Rothm.
Syn.: Alchemilla vulgaris L.
Ružovité - Rosaceae
Ľudovo: divý muškát, husia nôžka, hviezdoš,
kondolík, kontrihel obyčajný, rakovie zelie, ro-
sička, ženský plášť
Nemecky: Gelbgriiner Frauenmantel; maďarsky:
Kozonséges palástŕu, Bekál; taliansky: Alchemil-
la; francúzsky: Alchemille commune; anglicky:
Lady's mantle; španielsky: Alquimilla; rusky:
MaioceTKa oôbiKHOBeHHaa
52
Predmetom zberu z materskej rast- ČSN 86 6439 má na list alchemilky rovnaké požiadavky ako na vňaťovú drogu (ČSN
liny je najčastejšie vňať. Zberá sa na 86 6725):
začiatku kvitnutia (máj—august).
Zberači najradšej vyhľadávajú vyššie Akosť — najviac v %
porasty na vlhkých lúkách, ktoré Znak
možno kosiť kosákom. Popri kvitnú- I. II.
cich vrcholkoch sa zberajú aj prízem- Inak sfarbené ako na materskej rastline (pôvodne sivo-
né listy bez stopiek (takáto zmiešaná 3 5
zelené listy)
droga sa označuje názvom Herba al-
chemillae). Materiál sušíme prirodze- Cudzie organické prímesi (iné časti materskej rastliny,
5 8
ným teplom v tieni. Keď sa naukladá iné rastliny atď.)
do tenkých vrstiev a má dostatočný Anorganické prímesi (t. j. hlina, piesok atd.) 0,5 1
prívod vzduchu, schne rýchlo. Droga
sa ľahko zaparí, preto ju pri sušení Vlhkosť 12 12
53
rastlinu ochranné látky (fytoalexíny
— furanokumaríny) a tie niekedy vy-
ARCHANGELIKA volávajú na pokožke bolavé vyrážky
LEKÁRSKA a ekzémy; dermatitídy však nevyžadu-
jú osobitný spôsob liečby.
Hlavnou obsahovou látkou drog je
silica s obsahom felandrénu, pinénu
a kumarínov (furanokumaríny), ďalej
horké látky, triesloviny, organické ky-
seliny a sacharidy.
Archangelikový koreň má podobné
účinky ako puškvorcový (Radix cala-
mi aromatici): podporuje trávenie,
povzbudzuje nervovú činnosť (je
vhodný aj do kúpeľov), pôsobí mierne
močopudne, uspokojivo, napomáha
odkašlávanie, slúži proti kŕčom a ako
aromatikum; hlavné indikačné oblasti
sú: stomachikum, spazmolytikum
a sedatívum. V prípravkoch sa zvyčaj-
ne kombinuje.
Dávky sú 2-2,5 g drogy viac ráz
denne ako zapar, na kúpeľ 100—200 g
sekanej drogy, koreňa. Plody sa užíva-
jú podobne (1 g na maceračný odvar).
Čs. priemyselne vyrábané prípravky
s koreňom sú čaj oviny Stomaran (die-
tetický čaj pri zažívacích ťažkostiach),
Valofyt (stavy predráždenia a miernej
úzkosti, nespavosť) a Valofyt Neo.
Značné množstvá drogy sa spotrebujú
pri výrobe likérov (benediktínka,
chartreuse a i.), tiež v potravinárstve.
ARNIKA HORSKÁ
PRHA HORSKÁ
(+) Arnica montana L.
Astrovité — Asteraceae
Ľudovo: šlakové korenie
Nemecky: Arnika, Bergwohlverleih; maďarsky:
Hegyi Arnika; taliansky: Arnica; francúzsky:
List — Folium angelicae alebo plod Strata sušením koreňovej drogy je asi Arnica montagnard; anglicky: Arnica, Mountain
— Fructus angelicae, sa používa skoro 4—5 : 1, pri listovej 6 : la pri plodoch Arnica; španielsky: Arnica; rusky:ApHHKa
ropHaa
výhradne ako korenina. List sa zberá je velmi malá. Pri zbere treba dávať
v máji—júni, suší ako silicový, plody sa pozor — čerstvá šťava predovšetkým Trváca bylina vysoká 30—60 cm, so
zberajú pred dozretím (v septembri). podzemkov a plodov obsahuje pre šikmým podzemkom, s ružicou prí-
zemných listov a veľkým úborom s po-
Požiadavky ON 86 7031 na koreňovú drogu — Radix angelicae: marančovými jazykovitými kvetmi;
plody sú nažky s chocholcom.
Akosť — najviac v % Rastlina uprednostňuje vlhké
Znak horské lúky, rúbaniská a všeobecné
I. II. zárasty s rašelinníkmi.
U nás sa uvádza iba v ČSR, najmä
Iné časti materskej rastliny 5 10
z výšok 1 000-1 500 m n. m., kde je
Droga sfarbená ináč ako hnedosivo až červenkasto 5 10 úplne chránená. Na farmaceutický trh
prichádza droga z divorastúcich rastlín
Cudzie organické prímesi 2 4
Bavorska, severného Talianska
Vlhkosť 14 14 a Balkánu.
Na liečebné účely slúži celá rastlina;
Popol (stanovené laboratórne) 12 13
oficiálna medicína používa kvet
Popol nerozpustný v HC1 (stanovené v predošlom — Flos arnicae; pripúšťa sa aj z druhu
množstve) 4 6 A. chamissonis Less. V ČsL 2 sa
Obsah silice — najmenej % 0,3
uvádza aj podzemok s koreňmi — Ra-
0,1
dix (Rhizoma) arnicae.
54
Jednotlivé úbory sa odtrhávajú celé
(jún—august), tesne pod kvetným lôž-
kom (Flos arnicae cum calyce); treba
dávať pozor, aby neobsahovali čierne
larvy muchy Trypeta arnicivora. Na-
zberaný materiál sa nesmie stláčať; su-
ší sa rýchlo v tenkých vrstvách na
vzdušných miestach. Rovnaké obdo-
bie zberu i manipulácia platí aj pre
vňať — Herba arnicae. Podzemky s ko-
reňmi — Radix (Rhizoma) arnicae sa
vykopávajú v jeseni (september—ok-
tóber); rýchlo sa sušia v tieni, resp.
umelou teplotou do 40 °C.
Otázka obsahových látok nie je
celkom jasná; sú to predovšetkým
flavonoidy (glukozidy kvercetínu, lu-
teolínu a kempferolu), triterpénové
alkoholy (arnidendiol, faradiol a i., do
4 %), seskviterpénové laktóny (arni-
folín, helenalín — ester sa novšie
uvádza ako toxický princíp a niektoré
sú kontaktné alergeny), silica obsahu-
júca azulén, tymol a metyléter tymolu
(pre vysoký obsah parafínov má mas-
lovitú konzistenciu), dale j horčiny
(hlavne arnicín), fytomelany, karoti-
noidy (napr. zeaxantín), polyíny, cho-
lín a triesloviny.
Vnútorné užívanie prípravkov smie
odporučiť iba lekár. Droga pôsobí na
krvný obeh, zvyšuje krvný tlak a vyvo-
láva kontrakcie maternice — účinkuje
ako srdcové tonikum a stomachikum
(tinktúra). Celkove tradované vnútor-
né upotrebenie pri obehových poru-
chách, bronchiálnej astme a pri súčas-
nom zápale žalúdka a tenkého čreva
(gastroenteritída) nie je farmakolo-
gicky celkom podložené. Asi tu pôjde
aj o prejavy nešpecifickej podnetovej
terapie. Velmi časté je vonkajšie
upotrebenie — uplatňuje sa roztok
(tinktúra 5 —10-násobne riedená vo-
dou alebo 2 % zapar z drogy), na
podporu resorpcie krvácaní v hlbšie
uloženom tkanive, na urýchlenie gra-
nulácie, proti zápalom, pri pomliažde-
ninách, vykĺbení, reume (riedený roz- ON 86 6212 (resp. 86 6237) má pre Flos arnicae (prvá pre kvet bez zákrovu, druhá
tok možno miešať aj s tekutým octa- so zákrovom) tieto kritériá:
nom hlinitým), po poraneniach ako Akosť — najviac v %
ranové antiseptikum, do kloktadiel,
na natieranie zapálenej ústnej sliznice, úbory
Znak
po opuchoch (edémoch), trombózach, bez zákrovu so zákrovom
ako vlasový a kozmetický prostriedok I. II. I. II.
a i. Silné koncentrácie roztoku tvoria Prekvitnuté kvety (s nažkami) 25 40 40 60
pľuzgiere, ba vyvolávajú až rozpad
(nekrózu) tkaniva. Iné časti materskej rastliny 3 5 3 5
Arnikový extrakt je u nás zložkou Cudzie organické prímesi 2 4 2 4
pasty na ekzémy a rany Alysal a masti
Kvety sfarbené ináč ako pomarančovožlto 10 20 10 20
Calovat, aplikovanej pri mimokíbo-
vom reumatizme a vertebrogénnych Vlhkosť 13 13 13 13
syndrómoch. Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) 8 10 10 12
Prípravky z arniky sú interne velmi
nebezpečné najmä deťom — sú vysoko Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne z pre-
2 2,5 3 3,5
toxické na ich organizmus; okrem došlej hodnoty)
55
Pre vňať — Herba arnicae platí ČSN 86 6722: je záhradnícky, najmä na južnej
Morave.
Akosť — najviac v % Predmetom zberu sú mladé výhon-
Znak ky — Turiones asparagi recentes. Zbe-
I. II. rajú sa v apríli (máji) 3. alebo 4. rok po
Prekvitnuté a ináč sfarbené úbory ako na rastline 5 10 vysadení rastliny. Používajú sa
čerstvé. Do obchodu sa dostávajú vo
Cudzie organické prímesi 5 8 zväzkoch alebo sa konzervujú. Ak sa
Anorganické prímesi 1 3 majú použiť ako zelenina, výhonky
musia byť biele, bez chlorofylu, preto
Vlhkosť 14 14 sa nechávajú v tme, kde si zachovajú
Popol (stanoví sa laboratórne) 10 12 dužnatosť a nedrevnatejú. Predmetom
zberu sú zriedka aj krátke a hrubé
podzemky s dlhými koreňmi, ktoré
Podzemky (korene) majú ON 86 7032, ktorá obsahuje tieto náležitosti: vyrastajú z ich spodnej strany — Radix
et Rhizoma asparagi. Ak sa sušia
Akosť — najviac v % bežným spôsobom, zmenia farbu z be-
Znak lasej na sivú; sú bez pachu, zamladi
I. II. majú sladkastú chuť, staršie sú bez
chuti. Liečebne sa kedysi používali aj
Iné časti materskej rastliny 7 14 plody — guľaté zrelé červené bobule
Cudzie organické prímesi 2 4 s drobnými čiernymi semenami a od-
porne sladkou, trochu i ostrou chuťou;
Anorganické prímesi 1 2 podľa starších údajov sa aj pražili
Vlhkosť 12 12 a boli náhradka — surogát kávy.
Podzemky s koreňmi sa zberajú
Popol (stanoví sa laboratórne) 10 12 v marci—apríli a v októbri—novembri.
Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predošlého Z obsahových látok podzemkov
zistenia) 4 5 i výhonkov možno spomenúť amino-
kyseliny, najmä asparagín (amid kyse-
liny jantárovej), ktorý dodáva špargli
helenalínu sa uvádzajú ako toxické té, chutné mladé výhonky (pred ich osobitnú chuť, dalej arginín, (steroid-
seskviterpénové laktóny tenulín a par- vyrastením nad zem). né) saponíny (glukozid sarsasapogení-
tenín, dráždia sliznice, vyvolávajú dá- Z cudzozemských druhov si zaslu- nu a štyri ďalšie), slizy, sacharidy,
venie, hnačky, krvácania, edémy a dý- huje zmienku a. perovitý z Kapská triesloviny (kyselina galová a tanín),
chacie ťažkosti spojené s ochromením - A. plumosus Bak., ktorý sa často glykozid koniferín, vanilín, veľa dra-
srdcového svalu. Otravy detí i dospe- pestuje v skleníkoch pre jemnú vňať selných solí (spolu so saponínmi pod-
lých sú známe. s plochými listovými konárikmi. V by- mieňujú močopudný efekt a minerál-
tových podmienkach je najčastejší a. ne látky (vápnik, sodík, fosfor, horčík
Čajoviny č. 13, 41, 51, 57, 207. hustokvetý — A. densiflorus Mayers, a i.); zastúpený je aj komplex vitamínu
pôvodom tiež z Afriky; vo svete je B (B x a B2), dosť kyseliny askorbovej
známych asi 150 druhov. (vitamín C); obsahové látky sa menia
ASPARAGUS LEKÁRSKY Zeleninou s jedlými koreňmi alebo podľa ročných období. V žiarivo čer-
(ŠPARGĽA) podzemkami sa živili ľudia oddávna vených plodoch je karotinoidné farbi-
CHŘEST OBECNÝ v čase núdze. V bohatších antických vo fyzalín, sitosterol, stigmasterol,
Asparagus officinalis L. kuchyniach sa väčšina dnešných obľú- spomínané steroidné saponíny, v se-
Ľaliovité - Liliaceae (Asparágovité - Aspa- bených druhov zeleniny uplatňovala menách neprebádaná nórčina spargín
ragaceae)
Ľudovo: hromové korenie skôr ako prísada do jedál aj preto, že a farbivo sparguarín; o toxických ob-
Nemecky: Gemiise-Spargel; maďarsky: Spárga, sa jej pripisovali liečivé účinky. Platí sahových látkach nie sú žiadne bližšie
Nyúlárnyék; taliansky: Asparago; francúzsky: to najmä o zeleri a petržlene. A liečivú údaje.
Asperge officinale; anglicky: Asparagus; špa-
nielsky: Esparraguera; rusky: Cnapaca airreHHaji
povesť mala aj špargľa. Pravda, Plínio- Všetky spomínané časti špargle
va, Theofrastova a Dioskoridova po- majú experimentálne dokázaný silný
Dvojdomá trváca bylina vysoká chádzala asi z iných druhov asparágu- močopudný účinok (užíva sa napr. asi
30—150 cm, s mäsitým podzemkom. su ako naša (A. acutifolius alebo A. 3 % odvar z koreňa 2—3 šálky denne).
Bočné konáriky sú sploštené a nah- aphyllus). Bola veľmi obľúbená a aj sa Pri užívaní nadobúda moč osobitný
radzujú listy, ktoré sú premenené na pestovala, o čom sú zaručené správy. pach (metylmerkaptánom) a reaguje
drobné šupinky. Kvety drobné, žltoze- Jej úprava bola asi taká ako dnes: tak, akoby obsahoval cukry. Pri pred-
lené, plody zelené, neskôr červené malé výhonky sa varili (nesmú sa ráždení obličiek nemá sa užívať.
bobule. V mnohých kultivaroch sa prevariť) a polievali horúcim olejom. Inak špargľa ako zelenina je dieteti-
pestuje ako zelenina. Známy bol aj ich močopudný účinok kum s miernym močopudným pôsobe-
Druh rastie od nížin do subalpíns- a využíval sa i liečebne. ním. Koreň ako droga prichádza do
kych polôh na lúkách, na okrajoch Azda najviacej špargle v Európe sa úvahy len zriedka, je však zložkou
dubín, na krovinatých úbočiach, v húš- dnes pestuje vo Francúzsku — v okolí zahraničných farmaceutických príp-
ťavách i hájoch, v lesostepných a su- Paríža pri Argenteuil a Saint Denis, ravkov (najmä práškovaných čajovín
chomilných trávnych spoločenstvách. kde sú aj početné továrne na konzer- v kombinácii s prasličkou, listami
U nás sa miestami pestuje pre dužna- vovanie tejto zeleniny. U nás sa pestu- brezy, vňaťou zlatobýle a i.). Ordinuje
56
Rastlina obľubuje pôdy s vyšším
obsahom dusíka. Vyskytuje sa na ru-
moviskách, pri cestách, ohradách a na
úhoroch od nížin do podhorského
stupňa. Hojná najmä v blízkosti ľud-
ských sídlisk.
Balotu čiernu možno ľahko zameniť
za viacero podobných rastlín, ako je
jablčník obyčajný (Marrubium vulga-
re L.), kocúrnik obyčajný (Nepeta
cataria L.), čistce (Stachys L.) a iné
hluchavkovité rastliny. Vňaťová droga
sa po usušení veľmi ponáša na vňaťovú
drogu medovky lekárskej (Herba me-
lissae).
Historické záznamy o balote sú dosť
chudobné. Všestranný znalec starove-
ku Plínius nezaznamenal o nej nič
podrobnejšie. Spomína ju Dioskori-
des ako liečivú a jej pomenovanie
balloté sa vzťahovalo u starých Gré-
kov na všetky hluchavkovité rastliny;
usudzuje sa, že pomenovanie balloté
vzniklo od ballein = hodiť späť, strkať,
pre odporný pach rozdrvenej rastliny.
Krause ho odvodzuje od ballein a oys
= ucho (genitív otos), pretože balota
sa používala v očnom i ušnom lekárst-
ve. Terapeutické upotrebenie bálo ty
zaznamenalo veľké skoky. Azda jedna
z prvých indikácií bola práve v očnom
lekárstve, pričom však už seriózne
hodnotenie prof. G. Wittsteina v jeho
knižne vydanej farmakognózii z r.
1882 hovorí, že jej pôvodné liečebné
použitie je zastarané, balota sa však
vraj znovu objavuje ako liečivo proti
dne — pakostnici a v ľudovom lieči-
teľstve vtedy ako nervínum. Prof.
Wittstein upozornil, že by od lekárov
zasluhovala väčšiu pozornosť.
Predmetom zberu z kvitnúcej rastli-
ny (t. j. asi v júni až v auguste) je vňať
— Herba ballotae (nigrae). Ako rastli-
sa pri ochoreniach dolných partií mo- hromadia v tele dusíkaté látky a biel- na so silicou podlieha všetkým ustano-
čových ciest alebo ako pomocný liek koviny. veniam o patričnej manipulácii: treba
pri obličkových kameňoch. Čerstvé ju sušiť v tieni, rýchle, ak umelou
výhonky sú oficinálne v homeopatic- teplotou, tak do 30—35 °C, v prípade
kom liekopise. BALOTA ČIERNA skladovania dávať do dobre zatvore-
Bobule pestovanej špargle sa pokla- MĚRNICE ČERNÁ ných nádob a skladovať v tme. Navyše
dajú za toxické; o toxických obsaho- Ballota nigra L. treba brať zreteľ na jej osobitne preni-
Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — La-
vých látkach nie sú však žiadne bližšie biatae) kavý pach a nedávať ju blízko materiá-
údaje a do úvahy prichodia najviacej Ľudovo: čierny jablčník lov, ktoré ľahko prijímajú cudzie pa-
saponíny; nie sú jedlé, pôsobia lahšie Nemecky: Schwarznessel, Schwarzer Gottver- chy. Usušená vňať si svoj odporný
gess; maďarsky: Fekete pesztercze; taliansky: pach ponecháva, chutí horko, trochu
žalúdočné ťažkosti, nie sú však toxic- Marrobio fetido; francúzsky: Ballote fétide; an-
ké, ale i tak varujeme pred nimi najmä glicky: Black Horehoud; španielsky: Marrubio drsne aromaticky a trpkasto.
deti; mladé výhonky niekedy vyvolá- fetido; rusky: EenoKyflpeHHHK HěpHbiň Kvitnúca balota je dobrou pastvou
vajú alergické kožné prejavy — der- pre včely.
matitídy, obsahová látka nie je tiež Trváca bylina vysoká 30—100 cm, Vo vňati baloty je veľa trieslovín
známa. sivo chlpatá až vlnatá, zriedka lysá. Má (Madaus uvádza 9,36-12,29 %), ďa-
Špargľa nie je vhodná ako hlavné štvorhrannú, rozkonárenú stonku lej silica, trochu nórčiny, predovšet-
jedlo (má priveľa minerálnych solí), a protistojné, vajcovité, vrúbkovano kým diterpén marubiín s číslom hor-
najmä nie pre menšie deti. Nie je pílkovité listy; kvety červenofialové kosti 65 000, cholín, v listoch kyselina
vhodná ani pre chorých na žlčník, alebo biele, zoskupené do nepravých kávová (0,2 %), v podzemných orgá-
lámku, cukrovku, pri močovom piesku praslenov, so štětino vitými listencami; noch o. i. sacharóza, rafinóza, stachyó-
a pod., lebo prítomné aminokyseliny plod je rozdelený na štyri tvrdky. za a verbaskóza.
57
BAZA ČIERNA
BEZ ČERNÝ
Sambucus nigra L.
Zemolezovité — Caprifoliaceae (Lonicera-
ceae)
Ľudovo: bieda, psia baza
Nemecky: Schwarzer Holunder; maďarsky: Fe-
kete bodza; taliansky: Sambuco; francúzsky:
Sureau noir; anglicky: Common Elder; španiels-
ky: Canillero; rusky: By3HHa HěpHaa
V súčasnom ľudovom liečiteľstve sa Na kvetovú drogu (Flos sambuci) sa vzťahuje ON 86 6213, resp. ČsL 4:
droga používa ako sedatívum, nerví-
num (proti hystérii, pri stresoch a hy- Akosť — najviac v %
pochondrických stavoch), spazmolyti- Znak
kum a choleretikum, pričom sa dávku- I. (ČsL 4) II.
je 1 lyžica na šálku záparu, resp. 5 %
zapar (asi 20 minút vylúhovať), 2-4 Ináč sfarbené kvety, ako je v opise 15 30
šálky denne, príp. 2—4 g prášku.
Z tinktúry sa užíva 1—3 g na deň. Iné časti materskej rastliny a stopky hrubšie ako 1 mm 8 16
Zvonka sa upotrebúva na obklady
proti lámke, ischiasu a pod. Cudzie organické prímesi 1 2
Droga nemá nepríjemné vedľajšie
účinky. Preosiatie sitom č. IV (hrubý prášok) 8 16
58
navlhnutie. Ak sa opätovne dosušuje,
stáva sa bezcennou.
Predmetom nákupu sú aj plody
— Fructus sambuci, so stopkami i bez
stopiek. Odstrihujeme ich i s hlavnou
stopkou, keď sú tmavofialové až
äerne (august-september). Sušíme
na slnku alebo umelým teplom do
50 °C; pomer zoschnutia je asi 8 : 1.
Dokonale suché plody čistíme vytria-
saním na šikmej drôtenej ploche alebo
na sitách. Skladujeme ich v dobre
uzavretých nádobách. Nezrelé zelené
plody môžu vyvolať zdravotné ťaž-
kosti.
V homeopatii sa používajú čerstvé
kvety miešané rovnakým dielom s lis-
tami a čerstvá kôra (esencia
D 3 - D 6).
Droga má charakteristický pach
a škraMavú chuť. Kvety obsahujú
silicu, flavonoidy (hlavne rutín) — až
3 %, triesloviny, amíny, sacharidy,
organické kyseliny a kyselinu askor-
bovú (vitamín C) asi 340 mg v 100 g.
Droga sa používa zvonka na obkla-
dy, vnútorne na potenie a ako kori-
gens v preháňavých čajovinách. Kvet
sa dávkuje 1,5 g na zapar alebo odvar.
Plody obsahujú aj niektoré vitamí-
ny, sacharidy, antokyanové farbivá
a sú mierne laxatívnym prostriedkom,
uplatňovaným najmä v čajovinách na
odtučňovanie. Dávkovanie: 1 lyžica
na šálku záparu alebo odvaru, príp.
15-20 g šťavy, líšia aj bolesti troj-
klaného nervu, ischiatické bolesti
á migrénu.
Dávky drog nemožno zvyšovať,
majú nepríjemné vedľajšie účinky
(dávenie, hnačky a i.).
Čs. farmaceutický priemysel použí-
va kvet do čajovín Reduktan (i plody), používajú aj v kuchyni a ako koreni- BAZA CHABZDOVÁ
Detský čaj s rumančekom, Species nová prísada.
laxantes (je oficinálna aj v ČsL 4),
- CHABZDA
BEZ CHEBDÍ
Species laxantes Planta, Species uro- Čajoviny č. 65, 70, 71,79,93, 94,95, (+) Sambucus ebulus L.
logicae, Species urologicae Planta 97, 98, 113, 118, 124, 128, 139, Zemolezovité — Caprifoliaceae (Lonicera-
a Pulmoran; výťažok je zložkou Passi- 143, 148, 151, 152, 184, 192, 193, ceae)
Nemecky: Zwerg-Holunder; Attich; maďarsky:
tu - roztoku (sedatívum). Kvety sa 195, 207, 236, 240. Fôldi bodza; taliansky: Ebbio; francúzsky: Su-
reau yeble; anglicky: Danewort; španielsky:
Sauco menor; rusky: Ey3HHa TpaBHHHCTaa
Čs. drogová norma ON 86 6238 sa týka kvetu bazy so stopkami (Flos sambuci cum
stipite): Trváca bylina s plazivým podzem-
kom, vysoká 100-200 cm; listy ne-
Akosť — najviac v % párno perovité s prílistkami. Kvety
Znak drobné, ružovkasté s červenými peľni-
I. II. cami (tým sa líši od ostatných zástup-
cov rodu); tvoria chocholíkové mno-
Zhnednuté kvety 15 30
horamenné vrcholíky. Plody sú čierne
Iné časti materskej rastliny 5 10 bobuľovité kôstkovičky.
Rastie na stranách a okrajoch lesov
Cudzie organické prímesi 1 2
najmä v stredných a vyšších stupňoch;
Anorganické prímesi 0,5 1 dobre znáša vápenaté podklady.
Kvetnú drogu možno zameniť
Vlhkosť 14 14
najmä s bazou čiernou, ktorá je však
Popol (zisťuje sa laboratórne) 10 10 ker alebo strom a kôstkovičky má
čiernofialové s krvavočervenou šťa-
Popol nerozpustný v HC1 (zistí sa laboratórne) 2 3
vou. Farebne podobné, drobné
59
Kvety a listy sa používajú iba ojedi-
nelé. V prípade potreby sa zberajú za
zvyčajných podmienok a podobne sa
BAZA materiál aj suší (kvet ako pri baze
CHABZDOVÁ čiernej — pozor: ľahko sa zaparí).
-CHABZDA Zber dokonale zrelých plodov sa robí
asi v septembri — októbri. Odtrhávajú
sa celé strapce so stopkami. Používajú
sa zväčša čerstvé. Plody sa ľahko
popučia a púšťajú šťavu, preto treba
pri zbere dávať ich pozorne do plo-
chých nádob, a to v tenkých vrstvách
(maximálne 15 cm). Pri sušení treba
zvyčajne použiť umelé teplo — asi
50 °C. Sušenie si vyžaduje veľkú ruti-
nu. Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1.
S plodmi radšej neexperimentujme;
treba ich pokladať za toxické — pozná-
me otravy detí i dospelých; príčinou je
asi živicovitá látka nachádzajúca sa
hlavne v semenách (Frohne, D., Pfän-
der, H. J., 1983). Homeopatia ich
užíva čerstvé ako prostriedok proti
kašľu, sušené majú podobné použitie
ako koreň (Kneippova zložka čajo-
vín): diuretické a potopudné, Kneipp
pri nachladení. Známa je močopudná
zmes Hrušková: plody chabzdy — 5 g,
rovnaký diel vňate prasličky, koreňa
ligurčeka a ihlice — z každého po 30 g;
z čajoviny sa berie 1 čajová lyžička na
zapar so 1/4 litrom vody a vypije sa
polovica ráno a polovica večer.
Mierny močopudný prostriedok je aj
lekvár (varí sa podobne ako slivkový);
užívajú sa 3 lyžičky denne.
Korene podobne ako celá rastlina
obsahujú chemicky neprebádaný hor-
činový princíp, glykozidicky viazaný
kyanovodík (sambunigrín), okrem
toho organické kyseliny (valerovú,
octovú, citrónovú, jablčnú), trieslovi-
ny, ostro chutiacu látku, saponín a sili-
cu. Plody a kvety majú navyše ešte aj
a páchnuce kvety má aj ker či strom- ke. V Rumunsku plodmi farbili víno. iné organické kyseliny a sacharidy,
ček baza červená (Sambucus racemo- Okrem spomínaných častí sa používali pektín, sliz a farbivá.
sa L.); tvoria však oválnu metlinu aj listy a byle; slúžili ako purgans Korene, ako sa pokusne ukázalo,
a plody sú červené kôstkovičky a emetikum, kvety na čaj a plody na majú močopudný účinok, mierny la-
(kvitne asi od mája do júna). Podobné výrobu lekváru (Roob ebuli). Enz xatívny a pripisuje sa im potopudný.
sú ešte drobné kvety túžobníka bres- odporúčal šťavu z kôstkovičiek na Dávkujú sa opatrne — nemecký
tového (Filipendula ulmaria (L.) Ma- výrobu atramentu. doplnkový liekopis uvádza jednorazo-
xim.); kvety majú volné korunné lu- Predmetom zberu býva koreň vú dávku 2,5 g na šálku odvaru. Na
pienky a bielu farbu; túžobník bresto- — Radix ebuli. Homeopatická medicí- pohár studeného močopudného ma-
vý je trváca bylina. na používa čerstvú kôru a zrelé bobu- cerátu stačí pol čajovej lyžičky a pijú
Chabzdu pokladali za liečivú už le, ľudové liečiteľstvo aj listy. sa v priebehu dňa dve dávky. Niekedy
v staroveku; Dioskorides vedel, že Korene sa vykopávajú rýľom v ok- sa odporúča 3 % odvar, ktorý má
bobule pôsobia močopudne, ovplyv- tóbri; musia byť zdravé a dosť hrubé. postáť 12 minút (pijú sa 2—3 šálky
ňujú zvýšené vylučovanie žlče i potu Najprv sa zbavia zvyškov vňate a ne- denne). Obsahové látky drogy nie sú
a sú dobré pri vodnatieľke. Plínius ju čistôt a potom sa pozdĺžne rozrežú, celkom preskúmané a ani účinky;
označoval ako ebulus (názov odvode- sušia v tenkých vrstvách na dobre preto sa vyvarujme samovoľného uží-
ný od gréckeho eú — dobre a boylé vetraných miestach v tieni. Čerstvé vania. Vie sa, že väčšie dávky čaju
= rada); pokladali ju totiž za liek proti korene voňajú ako syr, usušené sú bez vyvolávajú závrate, dávenie a pod.
všetkým chorobám. Nerobil sa pods- pachu a chutia odporne horko a ostro. Ďalšie ľudové odporúčania (užívanie
tatný botanický ani terapeutický roz- Zvonka sú svetlohnedosivé, dnu bela- pri piesku v moči, pri zápaloch močo-
diel medzi chabzdou a bazou čiernou. vé, porézně. Pomer zosušenia je asi vého mechúra a pod.) treba brať s re-
Známy ludový liečiteľ Kneipp odpo- 3—3,5 : 1. Možno ich sušiť aj umelým zervou. V súčasnosti je koreň ako
rúčal odvar z koreňov proti vodnatieľ- teplom do 50 °C. droga zastaraný prostriedok. Výťažok
60
sa v zahraničí uplatňuje ako zložka
priemyselne vyrábaných prípravkov
s diuretickým pôsobením (napr.
v kombinácii s výťažkom z morskej
cibule, konvalinkového listu a i.). Bež-
nejšie je vonkajšie použitie odvaru
alebo liehového výťažku po macerácii
— slúži na natieranie pri ochoreniach
kĺbov a pohybových ústrojov (reuma-
tizmus a pod.). Liehový výťažok sa
dobre uplatňuje ako prostriedok na
vzrast vlasov a proti lupinám
(masáže).
Chabzda — kôra a plody, sa v súčas-
nosti prakticky používajú iba vo forme
esencie v homeopatii (dil.
D 1 — z čerstvých častí rastliny).
Čajovina č. 67.
BAZALKA
BAZALKA PRAVÁ PRAVÁ
BAZALKA PRAVÁ
Ocimum basilicum L.
Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — La-
biatae)
Ľudovo: bazalienka, bazilka, baztfikum
Nemecky: Basilienkraut, Basilikum; maďarsky:
Baszalykum; taliansky: Basilico; francúzsky: Ba-
silic commun; anglicky: Sweet Basil; španielsky:
Albahace dulce; rusky: Ba3HJiMK nyiimcTbiň
61
najmä list (pripravuje sa z nej homeo- koreňom, mätou piepornou, kondu- ký názov pimpinella dostal z latinské-
patická urtinktúra a esencia dil. D l ) . rangovou kôrou a i. V poľskom lieči- ho bipinella pre tvar perovito striha-
Odřezává sa tesne pred rozkvitnutím teľstve je obľúbená ako stomachikum, ných listov) a ako liečivý ho uvádzal už
(asi jún až september) a suší sa rýchlo karminatívum a aromatické adjuvans Pytagoras okolo r. 500 pred n. 1.
v tieni ako bežná silicová rastlina. v čajovinových zmesiach, pričom sa — dodával dychu vôňu, tvári mladistvý
Opatrným sušením sa aróma vňate neužíva samotná, ale v kombináciách. výzor a uľahčoval ťažké sny. Patril aj
stane jemnejšou a trvanlivejšou a na- Homeopatické použitie rastliny do palety najslávnejšieho lekára sta-
dobúda aromatickú, trochu chladivú a esencie je podobné ako alopatické roveku Hippokrata (okolo r. 400 pred
a slanú chuť. Strata na hmotnosti je asi (dávky: 3 x denne 10 kvapiek n. L). Najvyššie si cenil aníz z Kréty
80 %. esencie.) a z Egypta. Plínius vyhlasoval, že aníz
Droga obsahuje predovšetkým sili- a kôpor rastú pre kuchyňu a pre
cu (až do 1,5 % ) ; jej skladba kolíše lekárov. Dioskorides pokladal aníz za
podlá pôvodu rastliny (nemecká BEDROVNIK ANÍZ vynikajúcu zložku protijedových elek-
droga obsahuje v silici do 55 % metyl- ANÝZ VONNÝ tuárií. Užíval sa pri mnohých choro-
chavikolu, potom linalol, cineol, gá- Pimpinella anisum L. bách. Od začiatku 14. stor. sa pestoval
for, pinén a ocimén), okrem toho je Zelerovité - Apiaceae (Okolíkaté - Umbel- v Nemecku a okolo r. 1550 sa dostal
liferae)
v droge asi 5 % trieslovín, kyslý sapo- Ľudovo: bederník anižový
do Anglicka. Rovnako dávno je
nín, flavonoidy, minerálne soli a bliž- Nemecky: Anis; maďarsky: Illatos ánizs; talians- známy anízový éterický olej, dnes
šie neopísané glykozidy. Používa sa ky: Anice verde; francúzsky: Boucage anis; zložka kvalitných francúzskych aro-
ako karminatívum, spazmolytikum anglicky: Anis; španielsky: Anis comun; rusky: matických likérov — anízoviek.
EenpeHei; — aroic
(tieto účinky sú aj experimentálne Bohato kvitnúce okolíky slúžia ako
potvrdené) a stomachikum. Prv sa Jednoročná bylina s vretenovitým výborná paša pre včely; výdatne me-
ordinovala pri vetroch, chronických koreňom vysoká 30—50 cm; dolné duj ú, pekne voňajú a ich vôňa pre-
zápaloch žalúdka (gastritíde), boles- listy obličkovité, hlboko pQkovité, chádza aj do medu.
tiach žalúdka, zápche, zápaloch močo- prostredné perovito zložené, horné Plody zberáme postupne, keď dos-
vého mechúra a plynnatosti a zvonka trojnásobne perovito strihané, všetky távajú sivozelenú farbu (august— sep-
na zapálené rany a ako kloktadlo. s pošvami. Drobné biele kvety v okolí- tember), teda pred dozretím, lebo
Ľudové je predovšetkým zložkou koch okolíkov; plody sú visiace päť- ľahko opadávajú. Necháme ich 4—5
bylinných aromatických kúpeľov na rebrové sivo páperisté dvojnažky. dní zrieť a pozorne sušíme v tieni
osvieženie, kde sa uplatňuje silica, Druh pochádza z juhu. U nás sa (umelým teplom do 35-40 °C).
ktorá uvolňuje aj kŕče, najmä v trávia- pestuje pre plody na poliach alebo Drogu — Fructus anisi vulgaris, skla-
com trakte a v prieduškách (preto sa v záhradách. Niekedy splanieva. dujeme v dobre zatvorených tmavých
droga užíva aj pri kašli i čiernom kašli Záměny medzi zelerovitými rastli- nádobkách, chránenú pred škodcami.
a pri spazmoch nervového pôvodu). nami sú bežné, pretože všetky sa na Pomer zoschnutia je asi 2 : 1.
Pije sa 3 % zapar (po zaparení nechať seba veľmi podobajú (najmä plody Droga má silný korenistý a príjemný
stáť asi 15 minút — asi lyžica drogy na — dvojnažky). Nebezpečná zámena je pach a chutí sladko aromaticky. Z ob-
šálku horúcej vody, 2—3-krát denne), s plodmi bolehlavu škvrnitého (Co- sahových látok je podstatná silica
alebo možno užiť priamo 1—2 g nium maculatum L.), ktoré sú menšie, (priemerne 2-3 %, ale až do 6 % ) ,
prášku. Pre obsah silice a trieslovín lysé, s krídlatými vyčnievajúcimi reb- v ktorej hlavnou zložkou a nositeľom
v droge sa niekedy pripravuje odvar rami. Plody jedovatej zelerovitej rast- vône je anetol (80-90 % ) . Anetol je
(len krátko mierne povariť), ktorý liny — tetuchy kozej (Aethusa cyna- na svetle nestály a mení sa na nie
možno upotrebiť pri zaparení — intert- pium L.) sú tiež lysé, majú hnedozele- celkom neškodné kondenzované splo-
rigu, zvyčajne v kombinácii s vňaťou né ostré brázdy a svetlé silné rebrá; diny (dianetol a dianízoín). Dianetol
pastierskej kapsičky, pri drobných rastlina sa listami podobá petržlenu. sa novšie popiera (Kraus, 1980). Plo-
kožných trhlinkách — ragádach. Literatúra uvádza ešte primes semien dy ďalej obsahujú olej (8 až 23 % ) ,
Droga sa hojne používa v potravi- blenu čierneho (Hyoscyamus niger bielkoviny (18 % ) , sacharidy
nárstve, najmä ako prísada do ryba- L.). (3-5 % ) , pentózany (5-7 %), furfu-
cích konzerv, ako korenina, v domác- Aníz je jednou z najstarších lieči- rol (3 % ) , kyseliny (kávovú, chlorogé-
nosti do omáčok, osobitne ako jemné vých rastlín sveta; jeho prastaré ozna- novú) a iné látky.
korenie, najviac u južných Slovanov čenie v arabčine bolo anysum (vedec- Droga sa liečebne používa pre ob-
a v Taliansku. Voňavkársky priemysel
ju dáva ako prísadu do „ružovo-kara-
fiátových" kompozícií. Na drogu sú podľa československého liekopisu (ČsL 3) a ON 86 6620 tieto požiadavky:
V oficiálnom liečiteľstve je droga už
zastaraná a v našom farmaceutickom Akosť — najviac v %
priemysle sa nepoužíva. Nachádzame Znak
ju však ako zložku prípravkov vyrába- ČsL 3 I. II.
ných na Západe (s karminatívnym Iné časti materskej rastliny ako plody 1 1 2
a spazmolytickým pôsobením). Kom-
Cudzie organické prímesi 3 3 6
binuje sa s rascou, feniklom, rumanče-
kom, mätou piepornou a pod. Príprav- Anorganické prímesi 1 1 2
ky sa ordinujú pri poruchách trávenia Vlhkosť 10 10 10
vyvolaných liekmi (predovšetkým sul-
fónamidmi) a pri ťažkostiach spoje- Popol (stanoví sa laboratórne) 10 10 12
ných s odlúčením pri dojčení. Iná Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) 2,5 2,5 3,5
kombinácia (spazmolytická a karmi-
Obsah silice v % — najmenej 1,5 1,5 0,8
natívna) je napr. s archangelikovým
62
sah silice, ktorá má silné odhlieňova-
cie a odkašlávacie účinky, a preto je
zložkou čajovín tohoto typu (Species
pectorales). Rovnako ako fenikel
podporuje činnosť žliaz, najmä mlieč-
nej u dojčiacich matiek; silica sa vylu-
čuje pľúcami a pôsobí priaznivo na ich
činnosť ako mierne expektorans.
Droga má aj dobré vetropudné
účinky, pri črevných a žalúdočných
kolikách pôsobí uvoľňujúco (spazmo-
lyticky). Pre spazmolytické vlastnosti
je aníz aj zložkou preháňavých čajo-
vín, mierni nepriaznivé pohyby žalúd-
ka a čriev. V mnohých prípadoch plní
úlohu chuťového korigencia. Dávkuje
sa 1—2 g na zapar niekoľko ráz denne
(ČsL 4 uvádza ako jednotlivú perorál-
nu dávku vo forme záparu 1,5 g).
Silica s jednorazovou dávkou
4 kvapky má podobné účinky ako
plody. V homeopatii sa pripravuje
tinktúra s podobnými indikáciami.
Veľká spotreba anízovej silice
(Oleum anisi) viedla k tomu, že
mnohé liekopisy povoľujú pod rovna-
kým označením aj silicu z plodov
nazývaných hviezdicovitý aníz — Iľli-
cium verum Hooker fil, z čeľade Illi-
ciaceae, ktorá má podobné zloženie.
Aníz je zložkou čs. priemyselne
vyrábaného prípravku Detský čaj s ru-
mančekom Spofa, čajoviny Pulmoran
(expektorans), oficinálnej prsnej ča-
joviny Species pectorales, kvapiek BEDROVNÍK
Guanar a Ipecarin (expektoranciá), ANÍZ
sirupu Latol (laxans), pastiliek Pleu-
molysin (expektorans) a roztoku Pro-
tosan solutio (stomatologikum).
Čajoviny č. 10,13,118,123,124,127,
130, 134, 184, 186, 187, 190, 191.
BEDROVNÍK
LOMIKAMEŇOVÝ výslnných miestach, hoci uprednost- celý nepríjemne páchne a korene
BEDRNÍK OBECNÝ
Pimpinella saxifraga L. ňuje medze, pasienky, suché lúky majú ostrohorkú chuť a rastlina je
Zelerovité - Apiaceae (Okolíkaté - Umbel- a lesy do výšky asi 800 m nad morom. jedovatá.
liferae) Všetkých bedrovníkov je asi 100 Sláva bedrovníka siaha veľmi ďale-
Ľudovo: bedernica, bederníček, bedrinec, chuť,
druhov. Na lomikameňový sa veľmi ko. Pomenovanie pimpinella má po-
lomikameň, trebník, sladká zelina
Nemecky: Kleine Bibernelle; maďarsky: Haszos podobá b. väčší (líši sa najmä výrazne dobne ako aníz od bipinella, čo značí
fôlditômjén; taliansky: Tragosellino becchino; ryhovanou ostrohrannou byľou perovito zložené listy; žiaľ, názov sa
francúzsky: Boucage saxifrage; anglicky: Burnet a podstatne dlhšími listami). Príbuzný v staroveku neobmedzoval iba na
saxifrage; španielsky: Saxifraga menor; rusky:
smldník jelení (Peucedanum cervaria niektoré druhy, ale vzťahoval sa aj na
EeapeHeu KaMHejioMKa
(L.) Lap.) má vyvinutejšie okolíky mnohé zelerovité rastliny a prenášal
Trváca variabilná byUna vysoká a listy dva razy perovité. na rastliny s podobne formovanými
20—60 cm; byľ jemne ryhovaná, plná, Pri zbere koreňovej drogy treba listami vôbec — napr. na krvavec
páperistá, listy nepárno perovito zlo- všeobecne konštatovať, že záměny (Sanguisorba). Bedrovník u Rimanov
žené, dolné sediace, vajcovité, na ok- medzi zelerovitými rastlinami sú veľmi patril medzi pestované rastliny. Pokla-
raji hrubo pílkovité, horné až čiarko- časté; zber koreňov možno robiť iba dali ho za výborný prostriedok pri
vité, strihané, s pošvami. Biele kvety na vopred označených miestach. Ko- srdcových a ženských chorobách, proti
v okolíkoch okoUkov. Plody sú vajco- reňová droga bedrovníka sa často prílišnej polúcii a na účinnejšie oplod-
vité stlačené visiace dvojnažky. zamieňa s koreňmi paštrnáka siateho nenie. To už stačilo, aby sa mu zaistilo
Rastlina obľubuje mierne kyslé (Pastinaca sativa L.), ktoré sú spravid- čestné miesto medzi liečivými rastlina-
ťažké pôdy; dobre znáša sucho. Preto la rovné a majú petržlenový pach mi a veľký odbyt. Druhové pomeno-
sa vyskytuje aj na pieskoch, stepných a chuť alebo s boľševníkom borščovým vanie saxifraga sa zložilo z latinského
a polostepných stanovištiach a na (Heracleum sphondylium L.), ktorý saxum + fragere, čo malo označovať
63
Drogu tvorí podzemok i s koreňmi,
ktoré sa po vykopaní dobre očistia
a príp. krátko omyjú, hrubšie časti
obyčajne po dĺžke rozrežú (aby sa
urýchlilo sušenie) a rýchlo v tieni
usušia. Omytie musí byť velmi rýchle,
lebo koreňová časť silne napúča, silica
preniká do základného pletiva
BEDROVNIK a rýchlo vyprchá.
LOMIKAMEŇOVÝ Usušené korene sú hrubé asi ako
brko, hlavicovité, nerozkonárené,
mnohohlavé, mliečne, zvonka špinavo
svetložlté až sivožlté, dnu žltkastobie-
le, miestami s trochu tmavšími bodmi;
páchnu osobitne silno až odporne
aromaticky, pričom tento pach ostáva
droge velmi dlho; predmetom zberu je
zväčša varieta s osobitným pachom
(tzv. kozím). Chuť drogy je sladko
aromatická, ostrá a hrýzavá. Pomer
zosušenia je asi 4—5 : 1.
Zriedka žiadaná vňať sa zrezáva
počas kvitnutia byliny (asi v júni až
v septembri) a suší sa bežne ako
silicová; ČSN 86 6727 sa uvádza pri
ďalšom druhu, b. väčšom.
Drogu koreňového pôvodu treba
veľmi starostlivo skladovať, ľahko
vlhne a napádajú ju škodcovia. Naj-
lepšie je dávať ju do dobre tesniacich
plechoviek.
Z obsahových látok, ktoré podmie-
ňujú liečebné upotrebenie drogy,
treba menovať predovšetkým silicu
(asi 0,4 % ) ; v nej sa našlo dosť kuma-
rínov — horký pimpinelín, umbelife-
rón, menšie množstvá izopimpinelínu^
izobergapténu, spondínu a i. Z ostat-
ných obsahových látok si zaslúži po-
zornosť živica, saponín, triesloviny,
sacharidy, pektíny a z minerálnych
látok soli draslíka a vápnika.
Koreň b. lomikameňového netreba
zberať oddelene od b. väčšieho. Spolu
s ním tvoria jednu drogu — Radix
rastlinu, ktorá obľubuje kamenisté . kamenového vyzdvihol prakticky až pimpinellae, bedrovníkový koreň.
miesta a láme kamene. V zmysle Linné. Podľa Liebermanna sa v súčasnosti na
učenia o signatúre bedrovník sa stal Zo starších rastlín sa v jeseni (októ- farmaceutickom trhu nachádza jedine
presláveným prostriedkom proti mo- ber—november) alebo zjari (ma- droga pochádzajúca z b. lomikameňo-
čovým a žlčníkovým kameňom. Väčši- rec—apríl) vykopávajú podzemné vého. Ich obsahové látky sú také
na starovekých a stredovekých poch- časti — Radix pimpinellae (albae), podobné, že v terapii sa nemusí robiť
vál sa však vzťahuje na bedrovník inak Radix saxifragae, Radix pimpi- medzi nimi rozdiel; upotrebenie
väčší. Liečivé účinky bedrovníka lomi- nellae minoris, Radix tragoselini. a dávkovanie uvádzame pri b. väčšom.
Rastliny charakterizujeme každú oso-
Požiadavky ČSN 86 7018 na koreň — Radix pimpinellae: bitne.
BEDROVNÍK VÄČŠÍ
Akosť — najviac v % BEDRNÍK VĚTŠÍ
Znak Pimpinella major (L.) Huds.
I. II. Zelerovité - Apiaceae (Okolíkaté - Umbel-
liferae)
Cudzie organické prímesi 4 8 Ľudovo: velký bederník
Nemecky: Grosse Bibemelle; maďarsky: Nagy
Cudzie anorganické prímesi 1,5 3 fôlditômjén; taliansky: Tragosellino maggjore;
francúzsky: Grand boucage; anglicky: Greater
Vlhkosť 13 13 burnet saxifrage; španielsky: Saxifraga mayor;
rusky: EenpeHeu ôbjíbiuoň
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) 6,5 9,5
Bedrovník väčší je trváca bylina;
Obsah silice — najmenej v % 0,05 0,03 dosahuje výšky 60-100 cm. Byí je
64
ostrohranná, ryhovaná, dutá, holá,
koncový lístok nepárno perovitých
listov je jednoduchý i trojlaločnatý,
plody sú dvojnažky.
Druh rozšírený u nás na pôvodných
a polokultúrnych až kultúrnych lúkách
a vo svetlých lesoch s alkalickým až
mierne kyslým substrátom od nížin po
subalpínske stupne — asi do výšky
1 800 m nad morom.
Ako pri všetkých zelerovitých rastli-
nách, i tu je zámena velmi ľahká,
najmä v jeseni, keď sa zberajú pod-
zemné časti a z nadzemných sa zacho-
vá len málo. Konkrétne omyly pozri
pri b. lomikameňovom.
Historické údaje o b. lomikameňo-
vom možno vo všetkom vzťahovať i na
tento druh, ba ešte skôr, lebo práve b.
väčší bol slávnejší. Rastlina sa navyše
preslávila i ako výborný prostriedok
proti moru a na ňu sa zrejme vzťahuje
známe české úslovie: „Pijme pivo
s bobkem, jezme bedrník, nebudeme
stonat, nebudeme mřít!" Dodnes je
v mnohých krajinách veľmi obľúbená
(napr. v Nemecku), inde sa však z ofi-
ciálnej liečebnej praxe vylúčila. Nový
čs. liekopis (ČsL 3) ju už ako oficinál-
nu neuviedol a do ČsL 2 sa zaradila
ako paralelná (t. j. plnohodnotná, nie
náhradná) droga za známu myrhu
(Gummiresina myrrha, uvádza sa
medzi cudzokrajnými drogami, zavád-
za sa do ČsL 4).
Droga vo farmácii pochádza skoro
výlučne z divo rastúcich rastlín. Pod-
zemné orgány sa vykopávajú zo star- BEDROVNIK
ších rastlín na jar (marec—apríl), čas- VÄČŠÍ
tejšie v jeseni (september—október);
droga — Radix pimpinellae (albae
majoris), Radix saxifragae magnae,
tvorí spolu s predchádzajúcou súbor-
nú drogu Radix pimpinellae. Koreň je
cylindrický, vretenovitý, má tvar ako
malá žltá repa, niekedy je rozkonáre- (pimpinelín, bergaptén, umbeliferón pudným prostriedkom. Pre obsah hor-
ný, viachlavicovitý, prstienkatý, bela- a i.), triesloviny, saponíny, živice, sa- kých látok používa sa aj pri chorobách
vý, starší tmavší, hnedastý, páchne charidy, pričom obsahovou štruktúrou žalúdka. Silica so saponínmi podmie-
osobitne balzamicky. Chutí aromatic- je takmer totožná s b. lomikame- ňujú použitie na uľahčenie odkašláva-
ky a hryzavo ostro. Po vykopaní treba ňovým. nia. Ťažisko indikácií leží v oblasti
podzemné časti dokonale očistiť, na- Bedrovníkový koreň je starý expektoračnej a stomachickej; droga
rýchlo omyť a ako silicovú drogu sušiť a cenný prostriedok proti chrapotu sa dávkuje 0,5—3 g (pol lyžice) viacej
rýchlo v tieni. Pomer zoschnutia je asi a katarom; kloktá sa pri angínach, razy denne na zapar; častejšie však
2,5—3 : 1. Drogu treba skladovať zápaloch hrdla a pod. Ako väčšina tvorí zložku čajovín, napr. žalúdočnej
v tmavých, dobre zatvorených ná- zelerovitých rastlín je ľudovo aj močo- čajoviny — Species stomachicae, ktorú
dobách, najlepšie v plechovkách, lebo
rýchlo vlhne a často ju napádajú škod- ČSN 86 6727 platí pre sušenú vňať b, väčšieho i lomikameňového — Herba pimpinellae:
covia. Z kvitnúcej rastliny sa niekedy
zberá vňať (asi jún—september) Akosť — najviac v %
— Herba pimpinallae; suší sa bežným Znak
I. II.
spôsobom ako silicová.
Homeopatia používa na prípravu Inak sfarbené časti drogy ako na materskej rastline 5 8
esencie čerstvý májový koreň
Stonky hrubšie ako 5 mm 5 8
(D1-D2).
Drogy obsahujú predovšetkým zla- Vlhkosť 12 12
tožltú silicu (výťažnosť je asi
Popol (stanoví sa laboratórne) 8 10
0,03—0,4 % ) , s obsahom kumarínov
65
uvádza ČsL 2. Pokusmi na zvieratách ^t^vv^
sa zistilo, že bedrovník účinkuje na
maternicu, a preto sa niekedy užíva
v kombinovaných prípravkoch na
upravenie menštruačného cyklu (eme-
nagogum). Na vonkajšie účely sú jeho
dávky dvojnásobné, príp. sa používa
bedrovníková tinktúra kúpená v le-
kárni; kombinuje sa napr. s tinktúrou
nátržníka, 30 kvapiek do pohára vody
na kloktanie.
Vňať sa užíva aj ako stomachikum
a diuretikum (pol lyžice na zapar, na
pohár vody, 2—3-krát denne).
Bedrovník nemá nijaké vedľajšie
nepriaznivé účinky.
BENEDIKT LEKÁRSKY
BENEDIKT LÉKAŘSKÝ
Cnicus benedictus L.
Astrovité — Asteraceae
Ľudovo: bodliak požehnaný, ostropes
Nemecky: Echtes Benediktenkraut; maďarsky:
Aldottbárcs (Benedekfu); taliansky: Cardo
santo; francúzsky: Chardon bénit; anglicky:
Blessed-Thistle; španielsky: Cardo bendito;
rusky: BeHejiHKT anreHHbiň
66
nie je možné, rastlina mení farbu,
kvalita drogy sa znehodnocuje. Droga
chutí silno a trvale horko. Pomer
zoschnutia je asi 5 : 1 (uvádza sa od
3,5—4 —do 5 : 1). Za najkvalitnejší sa
pokladá prvý a druhý zber (listy
a vrcholky pred kvitnutím — asi jún až
august), ďalšie zbery majú veľa bytí,
príp. kvetov, ktoré pri sušení dozrie-
vajú, a tým sa droga znehodnocuje.
Pretože je začerstva lepkavá a má
velmi horkú chuť, treba ju sušiť odde-
lene od ostatných. Droga — Herba
cardui benedicti, ľahko vlhne a ples-
nie.
Terapeuticky účinné látky repre-
zentuje silica (asi 0,3 %), potom tries-
loviny (asi 8 % ) , ktoré priaznivo ov-
plyvňuje pôsobenie horkého ses-
kviterpénového dihydrolaktónu knicí-
nu (niekedy stotožňovaný s centaurí-
nom a považovaný za azulénovú lak- BETONIKA
tónovú nórčinu) a ďalšie nórčiny ger- LEKÁRSKA
makranového typu (cca 0,25 % ) .
Droga ďalej obsahuje sliz a veľa solí
draslíka, magnézia a vápnika; uvádza
sa aj vitamín Bx a kyselina nikotínová,
resp. jej amid.
Droga sa užíva predovšetkým ako
amárum, stomachikum (podobne ako
koreň horca — Radix gentianae), a to
vo forme odvaru (0,5—2,5 g drogy,
resp. 1 až 1 a 1/2 lyžice na pohár vody
a piť denne po 1 /4 pohára pred jedlom
pol hodiny, ako metabolikum pol po-
hára medzi jedlom); podporuje tráve-
nie, t. j. tvorbu tráviacich štiav a žlče,
slúži na posilnenie pri chorobách trá-
viacich ústrojov a pečene, ako antibio-
tikum ničiace grampozitívne baktérie
a vírusy. Spravidla sa užíva v zmesiach
s inými drogami, napr. podzemok
rebarbory, plod rasce, vňať paliny
a mäty piepornej — ako žlčníková
čajovina. ne (hepatopatia) a poruchách trávenia podlhovasto vajcovité, na okraji tupo
V primeraných dávkach nemá nija- (dyspepsia). vrúbkované. Plody sú tvrdky.
ké vedľajšie účinky, vyššie dávky pô- Obľubuje svetlé lesy, lesostepi, lúky
sobia dráždivo na obličky. Tehotným a relatívne suché stanovištia od nížin
Čajoviny č. 73,74, 78,168, 219, 241. po horský stupeň.
ženám sa nesmie podávať.
Ľudové liečiteľstvo má pre benedikt Už ľudový názov dáva tušiť okruh
veľmi široké uplatnenie: na povzbude- zámen — sú to druhy rodu čistec,
nie nervovej činnosti, pri chorobách so najmä č. lesný (Stachys sylvatica L.),
zvýšenou teplotou, ako močopudný BETONIKA LEKÁRSKA na Slovensku hojný, ktorý však má iné
BUKVICE LÉKAŘSKÁ
prostriedok, pri reumatických ochore- Betonica offícinaĽs L.
morfologické znaky a nepríjemne
niach, celkove ako prostriedok ovp- Syn.: Stachys officinalis (L.) Trev. páchne. Všeobecne hluchavkovité
lyvňujúci látkovú premenu a i. Hluchavkovité - Lamiaceae (Pyskaté - La- rastliny sú si dosť podobné, a preto
Čerstvá šťava urýchľuje hojenie rán. biatae) treba pri ich zbere dávať dobrý pozor,
Ľudovo: bukvica, červený čistec, hnedá alebo
Podobné indikácie má aj homeopa- lesná betonika
a často si všímať aj drobné identifikač-
tia pre esenciu (dil. D 1). Nemecky: Heil-Batunge; maďarsky: Orvosi tisz- né znaky.
V oficiálnej medicíne sa s drogou tesfii, orvosi bakfii; taliansky: Betonica; fran- Betonika má podľa Plínia názov od
najčastejšie stretneme ako so zložkou cúzsky: Bétoine officinale; anglicky: Betony; národa Vetonov, ktorý žil kedysi na
španielsky: Betonica; rusky: EyicBíma anrenHaa
žlčníkových čajovín, ako je Ungolen úpätí Pyrenejí v Španielsku a ktorý ju
(cholagogum, choleretikum, hepato- Trváca bylina vysoká 30—90 cm; vraj prvý liečebne používal. Antickí
protektívum) a s prísadou vo forme byľ štvorhranná, v hornej polovici Rimania používali druh B. alopecurus
extraktu alebo tinktúry v dražé alebo bezlistá, zakončená hustým valcovi- L., hojný v južnej Európe. Uplatňoval
v roztokoch ordinovaných pri choro- tým klasom karmínových kvetov sa najmä koreň, ktorý čerstvý odpor-
bách žlčníka (cholecystopatia), peče- z papraslenov. Protistojné listy sú ne páchne a vyvoláva dávenie.
67
Droga sa hodnotí podľa dočasnej internej normy farmaceutického závodu (IN 5/82): merne veľké, žlté, fialovo žilkované,
so žľaznatochlpatým kalichom zakon-
Akosť — najviac v % čeným niekoľkými zubmi; plod je
Znak pre Herba betonicae viečkatá tobolka.
I. II. Druh je viazaný na suché a teplé
Droga sfarbená ináč ako rastlina 10 20
polohy do 500 m nad morom. Spre-
vádza vidiecke sídliská a taktiež menej
Cudzie organické prímesi 2 4 frekventované komunikácie s udupa-
nou hlinou a rumoviska.
Anorganické prímesi 0,5 1
Listová droga sa často znečisťuje
Vlhkosť 13 13 prímesou byli, plodov a pod. Príbuzné
Popol 10 12
jednoročné odrody blenu majú inak
sfarbené kvety a obsah alkaloidov je
Popol nerozpustný v HC1 1 2 v nich nižší.
Krok o blene vyhlásil, že má „jméno
Betonika je dobrá včelárska rastli- Betonika nemá nepríjemné vedľajšie od Bělena, boha slovanského (kelts-
na. Predmetom zberu a nákupu u nás účinky. kého), vydávajícího výpovědi zvláště
býva kvitnúca vňať — Herba betoni- Časté uplatnenie v ľudovom lieči- v léčení" a jemu bola vraj rastlina
cae, Herba stachydis officinalis; odre- teľstve majú aj spomínané druhy rodu zasvätená. Rastlina sa v staroveku
záva sa i s prízemnými listami čistec (Stachys L.), okrem č. lesného volala aj apollinaris podľa boha Apo-
(jún—august). Materiál sa suší v ten- (S. sylvatica L.) je to č. rovný (S. recta lóna; blen bol známy od najstarších
kých vrstvách na vzdušnom mieste L.), jeho kvety so žltou, na domom čias ako liečivá a magická rastlina.
prirodzeným teplom (do 35 °C); obra- pysku nachovo bodkovanou korunou V staroveku, ako píšu Plínius a Dios-
cať ho netreba. Suché kvety pichajú! sú usporiadané do pretrhávaného korides, pestovali ho aj v kultúrach
Pomer zosušenia je asi 5 : 1. klasu hustých nepravých praslenov (Dioskorides opísal 4 druhy). Mal
V homeopatii sa používa čerstvá a sú bez medoviny. Bylina kvitne široký okruh upotrebenia ako zázrač-
kvitnúca vňať. Pripravuje sa z nej v júni—septembri a rastie najmä na ná bylina s opojnými účinkami lepšími
esencia, ktorá sa uplatňuje ako v alo- slnečných a krovinatých stranách, dosť ako ópium. V stredoveku nahradzoval
patii. hojne v teplejších oblastiach. Podobá pri lekárskych zákrokoch chloroform.
Vňaťovú drogu skladujeme na su- sa niektorým konopniciam. Bylina tvorila nevyhnutnú zložku
chých miestach; má osobitný, nie prí- Vňať sa u nás pokladala za „zázrač- všetkých mastí čarodejníc a ľúbost-
jemný pach, chutí škrabľavo a horko. ný prostriedok" pri urieknutí, odva- ných mastí milencov. Lekári sa ho
Obsahuje podobné látky ako čistec, rom sa omývala tvár pri neuralgii, zlej však báli ordinovať, lebo vedeli, že má
predovšetkým triesloviny (až do cirkulácii krvi a ochromení pohybli- prudké účinky; v oficiálnej medicíne
19 %). Preto pôsobí adstringentne, vosti údov. Dnes je zastaraná. ostávalo jeho použitie úzko ohraniče-
sťahujúco, čo je medzi hluchavkovitý- né. Známy bol aj účinok blenu na
mi rastlinami zriedkavé. Ďalej obsa- mozog, ktorý sa prejavuje tým, že
huje neprebádané horké látky, malé BLEN ČIERNY človek stráca schopnosť ovládať svoje
množstvo silice a betaíny (asi 0,1 % ) . BLÍN ČERNÝ myšlienky a je schopný sa priznať aj
Oficiálna medicína drogu používa + Hyoscyamus niger L. k takým činom, ktoré vôbec nespá-
zriedka ako adstringens, antiseptikum
Ľuľkovité — Solanaceae chal. Najbežnejšie sa aplikoval Oleum
Ľudovo: čertova zelina seminis hyoscyami — blenový olej zo
(na obklady) a dermatikum (omýva- Nemecky: Schwarzes Bilsenkraut; maďarsky:
semien. Až do r. 1715 rastlina sa
nie pri nadmernom potení). Ľudovo sa Beléndek; tabansky: Guisquiamo; francúzs-
ky: Jusquiame noire; anglicky: Henbane; špa- nepoužívala vnútorne. Po tomto ob-
uplatňuje predovšetkým ako prostrie-
nielsky: Beleňo negro; rusky: BejieHa nepHaa dobí začal blen postupne prenikať do
dok proti hnačkám, pri liečbe dýcha-
terapie. Známy francúzsky fytotera-
cích ciest, sedatívne, proti zápalom Jedno- až dvojročná bylina vysoká peut Leclerc r. 1927 pripodobnil jeho
močových ciest a pri kataroch žalúdka 30—80 cm; listy tupo laločnaté, v ob- účinky k ľuľkovcu zlomocnému.
a čriev. Zvyčajná forma je odvar (asi ryse vajcovité až objímavé, kvety po-
5 %, 1/2 až lyžicu drogy na pohár
vriacej vody a mierne variť 5 minút, t. Požiadavky na akosť listovej drogy — Folium hyoscyami — riadia sa podľa českoslo-
venského liekopisu ČsL 2:
j. 3-5 g), pije sa 1/2 pohára l - 2 x
denne, pre deti a mladistvých pri Akosť — najviac
hnačkách 1—3 lyžice odvaru; tenisty Znak v%
odvar sa používa aj zvonka. Droga sa
častejšie kombinuje, napr. pri kĺbo- Polámané a sčerneté časti listov 3
vých ochoreniach s vňaťou čiernohláv-
Iné časti materskej rastliny 5
ku, myšieho chvosta, nátržníka husie-
ho a s plodmi čiernej bazy, pri hnač- Rozdrobené časti (liekopisné sito č. II) 10
kách s listom žihľavy, orecha, skoroce-
Cudzie organické prímesi 1
lu, vňaťou myšieho chvosta a i. Ľudo-
vo sa tiež pripravuje tinktúra a víno Vlhkosť 14
s betonikou (užíva sa 30—50 kvapiek
tinktúry alebo 25-75 ml vína 2-3x Popol (stanoví sa laboratórne) 20
68
veľkú jedovatosť môže drogu a príp-
ravky predpisovať iba lekár, a to zvy-
čajne ako prostriedok proti astme, na
potlačenie pohybového (motorické-
ho) nepokoja, pri stareckej trasľavosti
(tremore) a rozličných kŕčoch.
Blenový olej — Oleum hyoscyami,
uvádzaný v ČsL 2, slúžil po rozotieraní
na miernenie bolestí (napr. reumatic-
BLEN
kých).
ČIERNY
Droga je predovšetkým surovinou
na izoláciu jednotlivých alkaloidov.
V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej
vňate pripravuje esencia, ordinovaná
podobne ako v bežnej medicíne (alo-
patii) blen a podlieha tiež predpisu
lekára (dil. D 3-D 4).
BLYSKÁČ JARNÝ
ORSEJ JARNÍ
Ficaria verná Huds.
Syn.: Ranunculus ficaria L.
Iskerníkovité — Ranunculaceae
Ľudovo: babí blysk, blýskavé kvieťa, blyšťok,
celidon menší, čočka, krtičník menší, krvavník
menší, manna, orzaj, rúpnik, rúpové korenie.
Nemecky: Friihlings-Scharbockskraut; maďars-
ky: Saláta szironták; taliansky: Celidonia mino-
re; francúzsky: Ficaire renuncule; anglicky: Pile-
wort; španielsky: Celidonia menor; rusky: HHC-
THK BeCeHHHH
69
sa nesuší, ale čerstvý sa spracúva na
výťažok — extrakt a ten sa pridáva do
masti (asi 15 % ) . Vňať sa používa
častejšie, tiež však iba mladá a čerstvá;
trhá sa pred kvitnutím byliny (marec
—máj); ojedinelé sa suší bežným spô-
sobom (pomer zosušenia je asi 6 : 1 ) .
Chutí slano a menej ostro ako koreň.
Zaujímavé je, že práve blyskáč,
rastlina čeľade iskerníkovitých, kde
bezmála všetci zástupcovia obsahujú
už spomínaný jedovatý laktón proto-
anemonín vznikajúci z glykozidového
predstupňa a prechádzajúci ľahko do
neúčinného dimeru anemonínu, nie je
natoľko jedovatý — zrejme preto, že
pred kvitnutím je ho vo vňati málo
(nachádza sa v koreni). Protoanemo-
nín podmieňuje toxicitu mnohých
z nich, pričom sa vidí, že jeho prítom-
nosť vylučuje akumuláciu izochinolí-
nových alkaloidov, ktoré sú v zástup-
coch čeľade inak časté. Protoanemo-
nín je látka iritujúca pokožku a jeho
toxicita spočíva asi na inaktivácii SH-
-skupín enzýmov; intoxikácie sú
zriedkavé — zväčša k nim dochádza
u zvierat konzumujúcich krmovinu so
značným podielom rastlín s jeho obsa-
hom — seno už toxické nie je. Vňať
obsahuje na jar dosť kyseliny askorbo-
vej (vitamín C), inak ešte saponín
BLYSKÁČ
(fikarín), kyselinu fikarovú a trieslo-
JARNÝ
vinu.
O najčastejšom — tradičnom ľudo-
vom upotrebení najlepšie hovorí ne-
mecký názov Scharbock — skorbut.
Čerstvá vňať oddávna slúžila ako zdroj
vitamínu C na jar pri jeho nedostatku.
Rastlina sa dávala do zmesí jarných
šalátov, obohacovala vitamínové kúry
(iba v malom množstve ako korenistá
vedeli o jeho toxicite. Rastliny sa názvu je nejasný). Latinské označenie prísada) alebo slúžila ako metaboli-
vtedy v gréčtine súborne nazývali bat- blyskáča (Ficaria verná) je historicky kum. Ľudovo sa dodnes teší veľkej
rachion, čo si Rimania zlatinizovali na zdôvodnené; ficaria sa vytvorilo podľa vážnosti. Jej výťažok sa o. i. aplikuje
ranunculus; batrachos i rana značí podobnosti hľúzok na koreňoch s cho- pri kožných ochoreniach.
žabu. V lekárstve boli vtedy oficinálne robnými výrastkami (bradavkovité V homeopatii sa používa čerstvá
a uznával sa hlavne Hippokratov is- kožné útvary — kondylómy), a preto vňať na prípravu esencie a má tie isté
kerník ázijský (Ranunculus asiaticus Matthiolus v zmysle učenia o signatúre aplikácie, ako sa spomínalo v historik-
L.), rastúci aj u nás. S blyskáčom to pripisoval blyskáču osobitnú moc pri kom úvode. Podobne sa používa aj
bolo však komplikovanejšie: gréckym liečbe hemoroidov. Robilo sa to prik- tekutý alebo suchý extrakt proti he-
lekárom bol známy — Theofrastos ladaním rozdrveného čerstvého lístia moroidom, príležitostne na kožné vy-
i Dioskorides ho nazývali chelidonion a koreňov alebo zasypaním konečníka rážky, na zastavenie krvácaní, zmier-
to mikron (od chelidon — lastovička práškom. Francúzsky liekopis apliku- nenie bolestí a pod.
azda preto, že rozkvitá s príletom je extrakt z drogy pri hemoroidoch
lastovičiek). Už Dioskorides porovná- a ťažkostiach podobného druhu a oži-
BOLEHLAV ŠKVRNITÝ
val hľúzky na koreňoch s pšeničnými vuje tým starú slávu jeho upotrebenia, BOLEHLAV PLAMATÝ
zrnami — keď ich odplaví príval, osta- samozrejme, liečebne overenú. + Conium maculatum L.
nú v naplavenine a na budúcu jar Farmaceuticky zriedka, no v ľudo- Zelerovité - Apiaceae (Okolíkaté - Umbel-
z nich vyrastie nová rastlinka. Používal vom liečiteľstve i v homeopatii väčšmi liferae)
Ľudovo: rozpuk, svinská voš, všivák, všivec
sa zvonka na svrbivé svrabovité vyráž- používaná časť rastliny je koreň s vňa- Nemecky: Gefleckter Schierling; maďarsky:
ky; šťava z koreňov zmiešaná s medom ťou, Radix et herba ficariae (seu Che- Foltos búrok; taliansky: Cicuta maggjore;
sa dávala na bradavice. Pomenovanie lidonii minoris). Koreň je hrubý asi francúzsky: Grande ciguě; anglicky: Hem-
menší lastovičník mal blyskáč veľmi ako brko, zvonka sivý, mäsitý, bez lock; španielsky: Cicuta mayor; rusky: BOJIH-
ronoB KpaiFiaTbiň
dlho — tak ho nazýval aj Matthiolus pachu, počas kvitnutia rastliny má
(česky celidona menší alebo soupové veľmi ostrú, potom príkru chuť. Vyko- Jedno- až dvojročná bylina vysoká
koření; pôvod dnešného českého páva sa v jeseni (september), zvyčajne 100-200 cm; byľ holá, červenkas-
70
toškvrnitá, dutá. Listy trojito perovito
zložené, s pošvami, horné sediace.
Kvety drobné, biele, okolíky zložené
z 8 — 15 okolíčkov, plody sú visiace
dvojnažky (podrobný opis plodov
v ďalšom texte).
Druh rastie v húšťavách, živých plo-
toch, křoviskách, na rumoviskách pri
osadách, spravidla na teplejších stano-
vištiach do 1 000 m nad morom.
Záměny medzi rastlinami z čeľade
zelerovitých sú časté. Treba dávať
pozor najmä na záměny nejedovatých
druhov s jedovatými. Pre podobnosť
možno bolehlav zameniť s čechricou
voňavou — Myrrhis odorata (L.)
Scop., podobajú sa mu všetky krkošky
— Chaerophyllum L., všetky sú na
spodnej strane listov ochlpené, potom
rozpuk jedovatý — Cicuta virosa L.,
tetucha kozia — Aethusa cynapium L.
(majú celkom iný pach) a podobná
halucha — Oenanthe L., rastie len na
zamokrených miestach, kôprovníček
— Mutellina Wolf zasa iba na vyso-
kých horách, kde sa bolehlav už nevy-
skytuje. Časté sú záměny plodov
— treba si všímať ich opisy; v tomto
prípade je situácia niekedy dosť ťažká
a najlepšie sa dá riešiť pomocou mik-
roskopických preparátov.
Antickí lekári poznali bolehlav (ko-
neion, resp. cicuta), a to rovnako jeho
liečivé schopnosti, ako aj jedovaté
vlastnosti. Rastlina hojne rástla medzi
Aténami a Megarou i na Peloponéze.
Ako liečivo sa často používala čerstvá BOLEHLAV
šťava, do ktorej sa asi primiešavalo ŠKVRNITÝ
ópium. V staroveku poznali bolehlav
aj ako popravný nástroj (Grécko
a Perzia); prvý raz ho použili za vlády
tridsiatich tyranov v Aténach (r.
404-403 pred n. 1.) a r. 399 ním
usmrtili Sokrata. Príznaky otravy
skoro s klinickou presnosťou opísal
Platón. Už vtedy bolo známe, že na jed Na lepšie odlíšenie uvedieme opis aj preto, že bolehlav netvorí súvislej-
bolehlavu sa dá postupne navyknúť. plodov bolehlavu: sú to celkom lysé, šie porasty); zápary zo zelerovitých
Dobytok, kozy a ovce sú menej citlivé, vajcovito-guľaté, sivozelené až hne- plodov sa používajú najmä v detskom
bravy zasa opačne, až priveľmi. Preži- dozelené dvojnažky; rebrá im rovno- lekárstve a čaje sa pijú ako vetropud-
tie intoxikácie v gravidite má terato- merne vynikajú, sú krídlaté a na okraji né. ČsL 4 vylučuje jeho primes v aní-
génne účinky (vývin znetvorenín jemne poprehýbané. Po dozretí stoja zovom plode chemickou skúškou.
u mláďat). Vlastné medicínske použi- proti sebe takmer polmesiačikovito, Najdôležitejšou obsahovou látkou
tie bolehlavu sa datuje asi od r. 1760 a preto sa ľahko rozpadnú. Sú asi bolehlavu sú jedovaté piperidínové
a neskôr sa do terapie zaviedli aj jeho 3 mm dlhé a rovnako široké, bez alkaloidy — na j viacej je ich v plodoch
plody. stopiek (napr. aníz je spravidla stop- (vo vnútornom oplodí, kde je osobitná
Na farmaceutické účely sa niekedy katý; prv časté příměsi v aníze však už koniínová vrstva); najznámejší alka-
zberá vňať — Herba conii, kvitnúce nie sú). Plod má na priereze nápadne loid je koniín, okrem neho sú tu jemu
časti a listy (jún—júl); hrubé byle sa žliabkovito vykrojený výživný bielok príbuzné látky (koniceín, metylkoni-
odstraňujú a materiál sa rýchlo suší (endosperm); silicové kanáliky, ktoré ceín a i.), celkove asi 3,5 %. Koniín
prirodzeným teplom; pomer zosuše- majú prakticky všetky zelerovité rast- má podobné účinky ako indiánske
nia je asi 5,5 : 1. Droga chutí odporne liny, vôbec nemá (neobsahuje totiž šípové jedy — kurare; pôsobí ochromu-
slano a horko. Pri zbere plodov vôbec silicu). júco na pohybové nervové zakonče-
— Fructus conii, sa odrezávajú celé Z farmaceutického hľadiska sú nia. Smrť nastáva ochrnutím dychu
vrcholce rastlín, po dosušení v teple sa plody ako droga zriedkavou, ale tým (pri plnom vedomí). Alkaloidy sa vý-
plody vytriasajú a nechajú bežne sušiť nebezpečnejšou prímesou iných, borne vstrebávajú sliznicami i kožou,
v tieni (čas zberu asi august—septem- najmä silicových rastlín, ktoré zväčša na ktorej vyvolávajú svrbivé vyrážky.
ber). Pomer zosušenia je asi 3 : 1. patria do rovnakej čeľade (zriedkavou Drogy i alkaloidy bolehlavu slúžili
71
v minulosti ako upokojujúce prost-
riedky — proti kašlu i astme, pri
duševných chorobách a pod. Dnes sú
však zastarané. Vyznačujú sa kompli-
kovaným spôsobom dávkovania, lebo
alkaloidy sú prchavé, ich obsah v rast-
linách značne kolíše a okrem toho
majú nepríjemné vedľajšie účinky.
Dnes sa iba niekedy upotrebúva izolo-
vaný koniín; napríklad čapíkmi (supo-
zitóriami) s obsahom koniínu sa lekári
pokúšajú ovplyvniť inak neutíšiteľné
bolesti pri ochoreniach predstojnice
alebo niektorých chorobách nervové-
ho pôvodu (neuralgie); niekdajšie
použitie pri rakovine je celkom ne-
opodstatnené.
V homeopatii sa z rastliny pripravu-
je tinktúra a esencia (dil. D 4), indiko-
vaná ako kedysi koniín; rastlina sa
používa podobne ako v alopatii.
Netreba azda upozorňovať, že aké-
koľvek terapeutické experimenty
s bolehlavom v ľudovom liečiteľstve sú
zakázané a prípadné použitie je dôs-
ledne vyhradené iba lekárovi. Boleh-
lav uvádzame najmä pre možnosť ne-
bezpečnej záměny s liečivými zelero-
vitými rastlinami, ktoré sa hojne pou-
žívajú v ľudovom liečiteľstve a z toxi-
kologického hľadiska.
BORÁK LEKÁRSKY
BRUTNÁK LÉKAŘSKÝ
Borago officinalis L.
Borákovité — Boraginaceae
Ľudovo: atlacier, burák, oharková zelina, radosť
srdca
Nemecky: Borretsch; Gurkenkraut; maďarsky: BORAK
Kerti borágo; taliansky: Borragine; francúzsky: LEKÁRSKY
Bourrache officinale; anglicky: Borage; španiels-
ky: Borratza; rusky: OrypeHHHK anreHHWH
72
v rokoch 980-1036). Tvrdenie bude zápaloch močových ciest, reumatik- V staroveku sa občas používali čer-
však asi tiež omylom, pretože ide kých ťažkostiach, na potné kúry, na venoplodé a grécke druhy borievky
o nesprávne prenesenie pomenovania upokojenie a ako metabolizujúci a aj b. obyčajná. „Vykiadzali sa ňou
boyhlosson na borák (Dioskorides prostriedok. Drogy sa dávkujú vo obydlia a zaháňali hady", napísal Plí-
ním označil borákovitú rastlinu forme záparu v množstve 2—3 g kve- nius. Široké a významné použitie pre
smohlu modrú — Anchusa azurea tovej drogy alebo 8—10 g vňaťovej plody našiel až stredovek, keď Arabi
Mill.). O pôvode pomenovania boráka (listovej) drogy (1 a 1/2 až dve lyžice) zaviedli slávne liečivo: borievkový
jestvujú spory. Najpravdepodobnej- na pohár až dva vriacej vody. Zapar sa lekvár — Roob juniperi. Dnes plody
šie vyzerá zdôvodnenie talianskeho nechá stáť asi 15 minút a pijú sa 2-3 tvoria surovinu na výrobu borovičky.
botanika L. Palmu, že vzniklo z arabs- šálky denne. Droga má aj vonkajšie Ako jej prvý výrobca sa uvádza Sebas-
kého abon a rach — otec potenia, a to použitie na hojenie rán, kožných tián Laur zo Spišskej Belej. Bratom
pre schopnosť vylučovania potu. vriedkov, chronických vyrážok a po- borovičky je anglosaský gin a príbuzný
Borák sa u nás kedysi hojne pesto- pálenín. Tu sa pripravuje macerát (asi je francúzsky geniěvre alebo nemecký
val v záhradkách ako korenina a zele- 8 %) alebo odvar, ktorý sa po krát- Steinhôger.
nina. Na poli sa ľahko zvrhne na divú kom zavarení (3-5 minút) nechá stáť Predmetom zberu a nákupu je u nás
formu a stáva sa z neho burina; pôvod- prikrytý asi 12 minút a vhodným stále oficinálny plod — Fructus
ný je asi iba v južnom Španielsku. spôsobom prikladá (prípadne sa prik- (Bacca) juniperi a zriedka drevo
Kvitne asi v máji až v septembri; ladajú priamo čisté rozdrvené listy); — Lignum juniperi, nenakupované
kvitnutie trvá približne mesiac. pri zápaloch sa kombinuje s koreňom — zberá sa vo februári—marci.
V ZSSR ho používajú na rozhojnenie kostihoja, s rumančekom, listom ibiša, Najlepší zber plodov je ručný; robí
včelej paše okolo úľov. Jeho medna- vňaťou repíka, kvetom bielej hluchav- sa v rukaviciach (september—novem-
tosť je vysoká, dosahuje až 200 kg/ha ky a so šípkami, na obklady s listom ber). Z nazberaných plodov sa odstrá-
a kvitne už asi mesiac po výseve. Je aj skorocelu, kvetu pagaštana, nechtíka, nia nezrelé a nevyvinuté, ihličie a pod.
dobrým krmivom pre dobytok. slnečnice a s vňaťou komonice. Nieke- Zber sa robí do vzdušných nádob;
Liečebné upotrebenie rastliny nie je dy sa vyrába aj borakové víno (obyčaj- vrstvia sa maximálne do výšky 20 cm,
velké. Zväčša sa používa ako protek- nou maceráciou). pretože sú citlivé na zaparenie. Mate-
tívum, hlavne v ľudovom liečiteľstve riál sa najlepšie suší umelým teplom
a homeopatii. Zberá sa vňať — Herba (do 35 °C). Pomer zoschnutia je asi
boraginis, a to v začiatočnom štádiu BORIEVKA OBYČAJNÁ 5 : 1 . Plesnenia drogy sa netreba obá-
kvitnutia (máj—jún až september) JALOVEC OBECNÝ vať. Drevo zberáme iba na výslovnú
alebo len listy — Folium boraginis, Juniperus communis L.
Cyprusovité — Cupressacea
objednávku — suší sa bežným spôso-
prípadne kvet — Flos boraginis. Mate- Ľudovo: borovec, borovička, jadlovec, jalovec bom; pomer zosušenia je asi 2—3 : 1;
riál sa opatrne suší v tenkých vrstvách Nemecky: Gemeiner Wacholder; maďarsky: Bo- musí sa olúpať.
v tieni (teplotou do 40 °C). Pri mani- róka; taliansky: Ginepro; francúzsky: Genévier Borievka má jemne aromatický
pulácii so suchou drogou treba trochu commun; anglicky: Juniper; španielsky: Enebro;
pach a slabo korenistú chuť.
opatrnosti — suché kvety pichajú. rusky: MoxxeBejibioiK o6biKHOBeHHbiň;
BepecK Z obsahových látok drog je liečebne
Vňať má osobitne príjemnú chuť — asi najvýznamnejšia silica, zložená pre-
ako uhorky a podobný slabý pach, Úzko ihlancový ker, niekedy viac- važne z terpénov (pinén, sabinén a i.);
kvety voňajú medom a chutia nevý- kmeňový, ihlice dlhé až 2 cm, uspo- plody jej obsahujú v množstve asi
razne. Pomer zosušenia sa pohybuje riadané v trojpočetných praslenoch; 0,2—2 %, drevo iba v stopách. Okrem
v zvyčajnom rozpätí. Drogu treba kvety dvojdomé. Plody modročierne toho sú v plodoch sacharidy, živice,
skladovať v dobre zatvorených ná- galbulusy, dozrievajú v treťom roku. nórčiny, kyselina askorbová, organic-
dobách a chránenú pred svetlom Drevina so širokým ekologickým ké kyseliny a triesloviny; drevo obsa-
a vlhkom. rozpätím, hojná i v subalpínskom huje i trochu živice. V terapii sa
Homeopatia pripravuje esenciu stupni. Uprednostňuje suchšie pôdy využíva dráždivé pôsobenie silice na
z čerstvých listov. na výslnných miestach. obličky, čo sa prejavuje diuretickým
Podstatnú časť účinných obsaho- B. obyčajná je v Čechách celkom účinkom; drevo v tomto smere pôsobí
vých látok tvorí sliz (až 30 % ) , potom chránená, v SSR nie. slabo (dávka je 0,5-2,0 g ako mace-
triesloviny (asi 3 % ) , saponín, mine-
rálne látky (najmä dusičnan draselný Požiadavky na plodovú drogu uvádza ON 86 6610 a ČsL 4:
a soli vápnika), kyselina askorbová,
sacharidy a stopy silice. Významná je Akosť — najviac v %
prítomnosť rozpustných kremičitanov Znak
(do 2,2 %) a azda i alantoínu — látky I. II. ČsL 4
podobnej močovine, derivát purínu, Hnedasté, nedozreté plody 15 25 15
ktorá sa zúčastňuje na stekuťovaní
sekrétov z rán a umožňuje tvorbu Časti konárikov, ihličie a pod. 0,5 1 0,5
nového zdravého tkaniva. Cudzie organické prímesi 0,5 1 0,5
Rastlina sa pestuje hlavne preto, že
Vlhkosť 20 20 20
jej listy poskytujú chutný korenistý
šalát, ktorý má príjemnú uhorkovú Popol (stanoví sa laboratórne) 5 6 • 4
73
živa silicu alebo jej liehový roztok,
ktorý slúži aj na masáže alebo ako
žalúdočný a vetropudný prostriedok.
Plody sa uplatňujú aj vo veterinárstve.
Homeopatia má podobné použitie pre
esenciu pripravenú z čerstvých
plodov.
BOROVICA HORSKÁ
KOSODREVINOVÁ
- KOSODREVINA
KLEČ HORSKÁ - KOSODŘEVINA
Pinus mugo Turra subsp. pumilio (Haenke)
Franco
Borovicovité — Pinaceae
Ľudovo: kosodrevina
Nemecky: Berg Kiefer; maďarsky: Henye fenyó;
taliansky: Mugo; Pino pumilio; Pino montano;
francúzsky: Pin nain; anglicky: Mountain Pine;
španielsky: Pino negro; rusky: CocHa ropHaa;
3Kepen
74
vonkajšie prekrvenie. Ostatné účinky
BOROVICA má podobné ako silica z borovice
HORSKÁ lesnej alebo eukalyptová silica (pozri
KOSODREVINOVÁ
cudzokrajné drogy). Oproti terpentí-
- KOSODREVINA
novej silici má výhodu v menšom
obsahu dráždivého pinénu. Silica sa
uplatňuje predovšetkým na inhaláciu
pri ochorení dýchacích ciest. Najjed-
noduchší spôsob aplikácie je pol kávo-
vej lyžičky v štvrť litri horúcej vody
— inhalovať lievikom. Časté sú kombi-
nácie silice s mentolom a i. (napr. 0,5 g
mentolu, 0,5 g eukalyptovej silice, 2 g
kosodrevinovej, 10 g liehu — na inha-
láciu). Pripravujú sa aj viaceré mazad-
lá či masti, ktoré sa používajú na
natieranie chrbta, pŕs a pod. pri choro-
bách dýchacích ciest, pri nachladení,
reumatizme a pod.
Silica kosodreviny patrí do skupiny
ihličinových silíc (destilátov z čerstvé-
ho ihličia, výhonkov alebo plodových
šišiek smrekov, smrekovca, borovíc).
Všetky dráždia kožu, dávajú sa do
kúpeľov, slúžia na uľahčenie odkašlá-
vania alebo do esencií na zlepšenie
ovzdušia v uzatvorených miestnos-
tiach a sálach. ČsL 4 má silicu ofici-
nálnu.
Čs. prípravok so silicou kosodreviny
je Inhalol pini (kvapky používané na
inhaláciu pri kataroch dýchacích ciest
alebo riedené s teplou Vincentkou
1 : 20 až 1 : 40) a roztok Inhalex.
BOROVICA LESNÁ
- SOSNA
BOROVICE LESNÍ
Pinus sylvestris L.
Borovicovité — Pinaceae
Ľudovo: borovica, sosna obyčajná
Nemecky: Gemeine Kiefer; maďarsky: Erdei
feny ó; taliansky: Pino di scozia; francúzsky: Pin
získané rozotieraním semien vo vode, Z kosodreviny možno celý rok zbe- sylvestre; anglicky: Scots Pine; španielsky: Pino
sú lahodnou a výživnou pochúťkou. rať ihličie, ktoré je miestami fudovým silvestre; rusky: CocHa jiecHaa; C. OÔWKHO-
BeHHaa
V stredomorskej oblasti sa podobne prostriedkom s podobným použitím
využívajú pinelky — pignolky čiže ako silica destilovaná vodnou parou Strom vysoký až 40 m; v dolnej časti
píniové oriešky, olejnaté semená pínie (užíva sa vnútorne: asi 5 % zapar kmeň hrubý, s rozpukanou kôrou,
(Pinus pinea L.). Jedia sa surové z ihličia, ktorý sa po zaparení nechá borka šupinovito odpadá. Ihlice vyras-
(chutia ako mandle) a zužitkúvajú sa stáť asi 20 minút prikrytý, pijú sa 2—3 tajú na konároch po dve, opadávajú
aj v cukrárstve. šálky denne; zvonka na kúpele: 20 % po 2—3 rokoch. Kvety jednodomé,
V17. stor., počas velkého rozšírenia zapar na 2 litre vody — vyliať celé do samčie žlté, samičie zelenkasté, jed-
olejkárstva u nás, stretávame sa s ko- kúpeľa). Oficiálnym využívaním výlu- notlivé alebo po 2—3 na konci konári-
sodrevinovým olejom ako s nevyhnut- hov z kosodrevinového ihličia sa pres- kov; plody sú šišky a dozrievajú v dru-
nou súčasťou olejkárskej výbavy. Vy- lávili kúpele v Spišskej Belej (okres hom roku.
našiel ho vraj okolo r. 1640 kežmarský Poprad). Sosna je nenáročná drevina; znáša
lekár Kristián Augustín de Hortis Oleum pini pumilionis — silica ko- kyslé i zásadité substráty (pH 4—8).
a vyrábal sa hojne všade na Spiši sodreviny — je bezfarebná tekutina Nachádzame ju na suchých pieskoch,
(Oleum seu Balsamum hungaricum). s príjemnou vôňou; nositeľom vône je na plytkých pôdach aj na skalách, na
Z limby sa vtedy pripravoval limbový predovšetkým bornylacetát, okrem vresoviskách, i na mokrých rašelinis-
olej, ktorý vraj náhodou vynašiel slav- toho je prítomný pinén, limonén, fe- kách typu vrchovísk. Súčasne sa jej
kovský učitel Gašpar Donati r. 1676. landrén a rad ďalších — asi 25 význam- dobre darí na vápencových bralách,
Oleje sa používali najmä proti ných zložiek. Za účinné sa ešte rátajú obyčajne v pásme dubín, miestami
„prsným ťažkostiam", pri kolike, hu- silvestrén a kadinén; silno voňajúce zasahuje aj do pásma bučín až smre-
čaní v ušiach, proti závratom, boleniu karbonylové zlúčeniny nie sú bližšie čín. Upevňuje viate piesky a bežne sa
zubov a i. Výrobou týchto olejov u nás známe. Ihličie obsahuje aj triesloviny, pestuje ako úžitkový lesný strom.
silne utrpeli porasty limby a kosodre- organické soli a živice. Príbuzná je b. čierna — P. nigra L.;
viny. Oleum pini pumilionis vyvoláva má však dlhšie ihlice, po oboch stra-
75
Sosna je dôležitá aj inak. Kvitne asi
v máji a dáva veľké množstvo peľu,
i keď podradnejšej akosti. Včely ho
zbierajú iba pri nedostatku. Poskytuje
im však tmel — propolis, ktorý horlivo
zbierajú. Borovica meduje zriedka,
med je tzv. spadkového i listového
pôvodu a množstvo medovice závisí
od klimatických podmienok.
Predmetom zberu sú konce konári-
kov — jarné výhonky, Turio pini
sylvestris. Používajú sa na prípravu
osviežujúceho a vitamínového nápoja.
BOROVICA U nás je však ich zber zo živých
LESNÁ
stromov zakázaný. Zber sa robí zásad-
- SOSNA
ne iba z vyrúbaných stromov, a to
v marci—apríli, ked sú konce konári-
kov pokryté striebornými obalmi.
Zber sa robí iba za slnečného počasia.
Materiál sa môže aj sušiť — rýchlo,
najlepšie umelým teplom. Pomer
zoschnutia je asi 4 : 1. Skladovať sa
môže iba v dokonale zatvorených ná-
dobách, aby sa zachovala vôňa.
Liečebné použitie borovicových pu-
peňov je zriedkavé. Výťažky sú vnú-
torne veľmi dráždivé a poškodzujú
obličky. Istejšie sú ako prísada do
kúpeľov pri nervových a reumatických
ťažkostiach, pri lámke a pod.; veľmi
krátko sa zavarí 500 až 1 500 g mla-
dých pupeňov na 2—3 litre vody a od-
var sa vlej e do kúpeľa teplého asi
34° C. Veľmi aromatický živicový
pach a horkokorenistú chuť majú aj
ľudové používané pupene zo smreka
obyčajného (Picea abies) a z jedle
bielej (Abies alba Mill.). Podstatnú
zložku všetkých tvorí živica, ďalej asi
0,3 % silice s obsahom dráždivého
pinénu a horčiny s kyselinou askor-
bovou.
Najvýznamnejším produktom ihli-
čín je oleoresina = silico-živica-ter-
pentínový balzam — Balsamum tere-
nach rovnako tmavozelené a väčšie chorých a obkládali údy postihnuté binthina. Získava sa narezávaním
šušky. Pri prípadnom jarnom zbere reumatizmom; rozvarené ihličie sa dá- dreva. Môže pochádzať z rozličných
výhonkov treba dávať pozor aj na valo do kúpeľov, príp. sa ním kŕmili borovíc (je ich asi 80), ale nie všetky sú
smrek obyčajný (Picea abies (L.) kozy - ich mlieko potom pomáhalo vhodné na získavanie balzamu; z eu-
Karsten), ktorý ich má menšie, hrub- proti tuberkulóze. Podľa starého ľu- rópskych je to najmä P. sylvestris L.
šie a vajcovitého tvaru, bez živice. dového receptu sa tzv. lesná vlna Surový produkt sa čistí, upravuje
V staroveku sa na ihličiny hľadelo vyrábala aj tak, že sa asi pol kg a používa sa najmä v technike. Nieke-
prakticky: drevo tvorilo stavebný ma- čerstvého ihličia namáčalo deň dy tvorí súčasť tzv. vredových mastí,
teriál a bralo sa to, čo bolo poruke. v dvoch litroch studenej vody a potom ktoré sú veľmi účinné (oficinálne sú
O mäkké stavebné drevo nebola asi hodinu sa povarilo; vyvarené ihli- napr. v nemeckom liekopise, 6. vyda-
v Grécku alebo v Itálii núdza, boli to čie sa prikladalo na bolestivé miesta nie), príp. niektorých náplastí. Spra-
jednoducho latinské abies alebo a obviazalo. cúva sa väčšinou pomocou destilácie
grécke elaté a pinus — všetko, čo sa Názov terebinthina — dnešný ter- na dve frakcie: prchavú — tvorí ju
podobalo borovici. Gréci však lepšie pentín, je známy oddávna; kedysi toto terpentínová silica (Oleum terebinthi-
rozlišovali ihličiny; sosna bola u nich pomenovanie bolo vyhradené len pre nae), ktorá sa ešte ďalej čistí (Oleum
pitys agria, ako píše Theofrastos. Naj- produkt z ostrova Chios (cyperský teŕebinthinae rectificatum) a neprcha-
lepšie drevo už vtedy poskytoval dub. balzam), ktorý sa pokladal za dobrý vú, ktorú tvorí najmä živicovitý zvyšok
Drevá sa prísne triedili a borovice liek proti rakovine a bol obľúbený pre — kolofónia (Resina colophonium).
ostali na stavby a na palivo. Neskôr sa svoj osobitý pach. Používali ho preto Terpentínová silica sa používa pre-
z čerstvých borovicových ihlíc vyvaře- chorí i zdraví a slúžil napr. aj na dovšetkým ako známe rozpúšťadlo
ním v lúhu pripravovala tzv. lesná parfumovanie dychu — rímske ženy ho lakov či farieb, ako bieliaci prostrie-
vlna, ktorou sa plnili hlavnice pre pili ako univerzálne dezodorans. dok (dáva sa napr. do vyvárky bieliz-
76
ne, mydiel a pod.). Pre obsah pinénu
dráždi kožu, preto je vhodná ako
zložka mastí, náplastí a mazadiel proti
reumatizmu a pri neuralgických boles-
tiach; neriedená silica spôsobuje až
ťažko sa hojace rany. Pre silné drážde-
nie sa dnes nahrádza v inhalačných
prostriedkoch kosodrevinovou sili-
cou. Ľudové „rady" na vnútorné
upotrebenie pri niektorých chorobách BÔĽHOJ
vonkoncom neodporúčame — šime LEKÁRSKY
dráždi obličky. Kolofónia má podobné
vonkajšie použitie, väčšinou však
technické.
ČsL 4 uvádza ako oficinálny čistený
terpentínový olej - Oleum terebinthi-
nae rectificatum, ktorý sa získava
najmä z druhov rodu Pinus.
Čajovína č. 68.
BÔĽHOJ LEKÁRSKY
ÚROČNÍK BOLHOJ
Anthyllis vulneraria L.
Bôbovité - Fabaceae (Motýlokveté - Papi-
lionaceae)
Ľudovo: skalák, solník, úročka, úročník, žltá
ďatelina, žlťák
Nemecky: Gemeiner Wundklee; maďarsky:
Nyúlszapuka; taliansky: Vulneraria; francúzsky:
Anthyllide vulnéraire; anglicky: Kidney-Vetch;
španielsky: Vulneraria; rusky: H3BCHHHK MHOTO-
JlHCTHblH
77
v ránhojičstve, a preto dostal aj prív- kvetom bazy čiernej, vňate stavikrvu už antika pokladala za nepríjemnú
lastok lekársky. Nie je však celkom vtáčieho, listom brezy, skorocelu a i., a Plínius si ťažkal, že brečtan je všade
isté, či Plíniov anthylis je náš bôľhoj, zvonka napr. s úbormi arniky, vňaťou a ničí sochy, steny, náhrobky i domy
alebo ide o Anthyllis hermannie či očianky, repíka, myšieho chvosta, a stromy. Neskôr upadol do zabudnu-
dokonca podlá mienky nemeckého úbormi nechtíka či rumančeka. tia a potom prešiel do ľudového užíva-
botanika Sprengela o celkom inú byli- Čaj zo sekanej drogy sa zvyčajne nia ako prostriedok proti tuberkulóze.
nu — druh Chamaepitys trifida Du- pripraví ako zapar alebo odvar (variť Dnes sa medicína — najmä na Západe
mort (syn.: Ajuga chamaepitys (L.) max. 5 minút na veľmi miernom ohni — i liekopisy, k nemu opäť vracajú.
Schreb.), zbehovček trojklaný (zbe- a prikryté, po 15 minútach scediť a po Modročierne bobule brečtana do-
hovec úzkolistý). Ľud si ho obľúbil aj přefiltrovaní piť); dávky: 2—3 lyžice zrievajú na jar a sú prudko jedovaté,
ako náhradku za ruský čaj. kvetov na 2 poháre vody — pije sa 1/2 čo podmieňuje predovšetkým obsah
Ako kultúrna bylina sa bôľhoj často až 2/3 pohára 2—3 x denne. Rovnaký saponínov. Z literatúry poznáme prí-
zaraďuje do osevných postupov najmä odvar sa používa aj externe, na omý- pady otráv — predovšetkým detí. U
na suchej, piesčitej i vápenatej pôde. vanie či obklady. Dávky drogy možno nás sú priotrávenia bobuľkami veľmi
Vytvára tu dostatok zelenej hmoty, dvojnásobne zvýšiť. Výluh slúži aj ako zriedkavé; skôr sa stretávame s doty-
krmiva. Kvitne v máji—júni a posky- vlasové kozmetikum. kovou alergiou na hviezdicovité chlpy
tuje včelám veľmi dobrú nektárovú Sušený bôľhoj sa oddávna pil ako mladých výhonkov brečtana alebo
pašu. Ako dobré suché i zelené krmivo náhradka za pravý ruský čaj (kvet s podráždením pokožky zapríčineným
je veľmi vhodný najmä pre horské i list) a často sa kvôli tomu kombinoval čerstvými mladými listami. Na juhu sa
oblasti a hojne sa pestuje na Balkáne s listom jahody alebo maliny, s kvetmi pne brečtana rozrastajú do značnej
a v strednej Európe. Ak rastlina pres- trnky a pod. V súčasnosti má najvý- hrúbky a kedysi sa z nich vyrábali čaše,
tarne, ľahko drevnatie, preto ju treba znamnejšiu úlohu ako krmovina. z ktorých sa pili lieky pri rozličných
včas skosiť. zápaloch. Z narezaných pňov vyteká
Liečebné použitie majú celé hlávky gumoživica, ktorá sa užívala ako liek.
súkvetia bez stopiek; zberajú sa v čase BREČTAN POPÍNAVÝ Plody mali uplatnenie ako dáviaci
kvitnutia rastliny (od mája do júna až BREČTAN POPÍNAVÝ alebo laxatívny prostriedok.
júla). Trhajú sa ručne alebo špeciálny- + Hedera helix L. V homeopatii sa z čerstvých výhon-
Aralkovité — Araliaceae
mi kovovými hrebeňmi. Treba však Ľudovo: bľušť, líček, zimolez
kov pripravuje esencia (dil. D 1),
dávať pozor, aby sa vyberali iba svieže Nemecky: Gemeiner Efeu; maďarsky: Repkény ktorá sa používa podobne ako alopa-
a nie celkom rozvinuté kvety — iné borostyán; taliansky: Edera; francúzsky: Lierre tické prípravky.
totiž pri sušení nadobúdajú nepekný grimpant; anglicky: Ivy; španielsky: Herba; V súčasnosti sa liečebne používajú
rusky: rbiioii; oôbiKHOBeHHbiň
hnedastý odtieň a rozpadávajú sa. listy, resp. vňať — Folium (Herba)
Materiál sa suší v tenkej vrstve na Ker so stonkou dlhou aj 20 m; hederae helicis; trhajú sa na jar alebo
vzdušnom mieste, podľa možnosti čo vždyzelené dlhostopkaté listy, na v lete (jún—júl), za účinnejšie sa
najrýchlejšie, aby si zachoval pôvodnú pníčkoch laločnaté, na plodných ko- pokladajú listy laločnaté. Sušia sa
farbu a nestratil aromatický pach. nárikoch celistvookrajové. Kvety ze- rýchlo, možno ich sušiť aj na slnku;
Droga — Flos anthylidis (Flos vulnera- lenkasté, usporiadané v okolíkoch. pomer zosušenia je asi 3—4 : 1.
riae) sa skladuje v dobre zatvorených Plody sú čierne bobule dozrievajúce Rastlina obsahuje predovšetkým
nádobách. Pomer zosušenia čerstvého až na jar (marec—apríl). saponíny (do 5 % — ich hemolytický
materiálu je asi 4,5—6 : 1. Druh rastie divo v tienistých lesoch index je asi 1 000-1 500 v 1 g listov);
Z obsahových látok rastliny sú dôle- a na skalách. Dosť často sa vyskytuje súborne sa nazývajú hederakosidy (z
žité flavonoidy (kvercetín, kempferol, aj v parkoch, na múroch, cintorínoch, chemickej stránky majú triterpénový
izoramnetín), farbivá — xantofyl, an- kde ho vysádzajú. Dakedy ho pestujú charakter). Známy je hederakosid he-
tocyaníny, saponíny, sliz a triesloviny, aj ako izbovú rastlinu; obľubuje tieň. derasaponín A, ktorý má genín hede-
potom sacharidy a minerálne soli; B. popínavý je u nás jediným zás- ragenín a cukrové zložky tvoria po
obsahové látky nie sú celkom prebá- tupcom čeľade aralkovitých rastlín. Je jednej molekule glukóza a arabinóza.
dané. všeobecne známy a pri zbere jeho Čo do množstva je najviacej bidezmo-
V súčasnosti je bôľhoj skoro výh- listov neprichádzajú do úvahy nijaké zidického hederasaponínu C (asi
radne záležitosťou ľudového liečiteľst- záměny. 4 % ) , potom hederasaponínu B; genín
va; má celkový vplyv na látkovú pre- Rastlina u nás reprezentuje iba ne- hederasaponínu C je tiež hederagenín,
menu v organizme — metabolické, patrný zvyšok treťohornej kriedovej ktorý ľahko prechádza v monodezmo-
depuratívne pôsobenie, napomáha vy- kveteny. Kvitne až od sedemdesiateho zidický a-hederín s vysokým hemoly-
lučovanie moču a povzbudzuje črevnú roku svojho života (v septembri až tickým indexom (= 15 000). Genín
peristaltiku, napomáha vylučovanie novembri), pričom sa dožije aj 200 hederasaponínu B je kyselina oleano-
bakteriálnych toxínov a škodlivých rokov. Podľa predstáv starých Grékov lová — podobne ako tymianový sapo-
produktov látkovej premeny; pôsobí sa vencami z brečtana zdobil boh Zeus nín materinej dúšky a má rovnaké
pritom sťahujúco a dezinfekčné. Väč- s členmi svojej družiny. Neskôr sa cukrové zložky ako hederasaponín C;
šinou sa však používa zvonka: na rastlina stala symbolom uznávaných poskytuje monodezmozidický |3-he-
obklady, omývanie, nehojace sa rany básnikov a jej pomenovanie možno derín. Tieto obsahové látky sú rozlo-
(vredy predkolenia a pod.), kožné odvodiť z gréckeho aédón = spevák, žené v celej rastline, osobitne však
zápaly, pomliaždeniny, na vymývanie básnik; častejšie sa spája však s kelts- v plodoch. Rastlina obsahuje ešte
mokvavých a páchnucich rán, pri kož- kým hedea = povraz (pre tvar stonky) horké glykozidy, triesloviny, fytoncíd-
ných poraneniach, na kloktanie pri či s gréckym hedra = sedlo, pretože sa ne pôsobiace látky a čerstvé listy
ochoreniach ďasien, zápaloch mandlí upevňuje korienkami o skaly, a po- miestne dráždivú látku helixín, ktorá
a pod. Do čajovín sa vhodne kombinu- dobný význam má aj helix od helissó neúčinkuje na každého človeka
je — interne s podzemkom pýru, = krútiť, vinúť; túto vlastnosť brečtana rovnako.
78
BREZA PREVISNUTA
BŘÍZA BĚLOKORÁ
Betula pendula Roth
Brezovité — Betulaceae
Nemecky: Hängebirke; Sandbirke; Weissbirke;
maďarsky: Kôzonséges nyír; taliansky: Betulla;
francúzsky: Bouleau blane; anglicky: Silver
Birch; španielsky: Abedul; rusky: Bepe3a 6opo-
BREČTAN jjaBHaTaa
POPÍNAVÝ
Strom so vzpriameným kmeňom
a bielou lúpavou borkou; ovisnuté
konáre husto posiate žltými živicový-
mi žliazkami. Listy deloidné, dvojito
pílkovité. Kvety v jahňadách — samčie
po 2—3 na konci konárov, samičie
kratšie, na bočných konárikoch. Plody
sú krídlaté nažky.
Druh dáva prednosť veľmi kyslým
a kyslým pôdam (pH 3,5 až 6,0),
starším zležaným navážkám a príleži-
tostne osídľuje piesky a kremičité
horniny; je nenáročný na ekologické
podmienky.
Zber listovej drogy možno robiť aj
z príbuznej b. plstnatej — Betula
pubescens Ehrh. a ich krížencov. Z lie-
čebného hľadiska možno použiť
všetky taxóny b. previsnutej.
Breza patrí do palety prastarých
ľudových liečebných prostriedkov,
ktorý ocenila a preverila i oficiálna
medicína. Vedecky podložené užíva-
nie siaha do r. 1897, keď sa experi-
mentálne potvrdil a dokázal silný mo-
čopudný účinok odvaru.
Na kmeňoch starších briez sa často
vo veľkom množstve vyskytuje huba
ryšavec šikmý — Inonotus obliquus
(Pers. ex Fr.) Pilát, ktorá už dávnejšie
upútava záujem vedcov (Kriegel,
Wolff, Dragendorff a i.). Výťažok
z nej účinkuje ako tonikum a antiflo-
gistikum (prípravok Befungin
— ZSSR). Novšie sa jej začal pripiso-
vať protirakovinový účinok v začiatoč-
nom štádiu ochorenia.
Brečtan má dôležité miesto medzi a žlčníka (pri žlčníkových bolestiach Z navŕtaného kmeňa brezy na jar
saponínovými drogami — pôsobí ex- zapríčinených kamienkami sa pol ča- pred nasadením listov vyteká sladká
pektoračne, ale má i antispazmotický, jovej lyžičky drogy — t. j. asi 1 g, brezová šťava, ktorá je ľudovým prost-
ľahký sedatívny a protiedémový úči- maceruje za studena asi 8 h v šálke riedkom na ošetrovanie vlasov. U nás
nok. Droga, resp. jej výťažky sa uplat- vody — pije sa po dúškoch cez deň); sa nesmie získavať — vážne sa tým
ňujú v priemyselne vyrábaných príp- zvonka sa aplikoval ako prostriedok poškodzujú stromy. Na severe sa šťava
ravkoch proti čiernemu kašlu, pri na rany a pri parazitárnych ochore- pije ako občerstvujúci nápoj a skvase-
spastických bronchitídach — liekové niach. ná ako tzv. brezové víno alebo „šam-
formy sú kvapky, supozitóriá, tablety Ako sa zistilo, brečtan máva roz- panské". Zavarená s vínom (2 poliev-
a používajú sa i v aerosólovej forme. dielnu účinnosť podľa stanovišťa kové lyžice na štvrť litra bieleho vína)
Niekedy sa dávajú do čajovín (napr. a sorty. Vzhľadom na toxické pôsobe- je prostriedkom proti žalúdočným
spolu s listom podbeľa, vňaťou pľúcni- nie je jeho upotrebenie bez lekárske- a črevným kolikám.
ka, s anízom, feniklom i s koreňmi ho dozoru nebezpečné a zakázané. Breza veľmi rýchlo rastie a na pôdu
sladkého drievka); dávkovanie: plná Pôsobí na krvný obeh (podľa dávky nie je náročná. Má výborné rezbárske
kávová lyžička na šálku horúcej vody rozširuje alebo zužuje cievy a súčasne drevo a je dobre známa aj včelárom.
(3-krát denne); v terapeutických dáv- spomaľuje srdcový tep); vyššie dávky Keďže kvitne v apríli až v máji a vče-
kach nemá nijaké nepríjemné vedľaj- môžu vyvolať veľmi nebezpečnú otra- lám poskytuje hnědavý peľ i tmel
šie účinky. vu. Celú rastlinu treba preto pokladať — propolis, je zdrojom jarnej paše.
List sa ľudovo používal nielen ako za jedovatú. Medzi mimoriadne dôležité a naku-
expektorans, ale aj pri reumatizme, pované drogy patria listy. Zberajú sa
dne, na povzbudenie činnosti pečene Čajovina č. 206. len svieže, bez jahniad, zdrevnatených
79
prítomné rozličné kyseliny, živica, mi-
nerálne látky, triesloviny, pre bunko-
vý metabolizmus dôležitá kyselina ni-
kotínová, resp. jej amid, saponíny
(3 %), kyselina askorbová (vitamín
C). Droga má slabý hemolytický úči-
nok; diuretický efekt vyvoláva silica
a flavonoidy (obličky sa pritom ned-
ráždia); ČsL 4 žiada minimálne 30
hemolytických jednotiek saponínov
v 1 g drogy.
Listy sa užívajú vo forme záparu
(1—2 polievkové lyžice na šálku, kvôli
lepšiemu vylúhovaniu sa odporúča
pridať na hrot noža sódy bikarbóny
— užíva sa 2-krát denne). Častejšie sú
kombinácie napr. s kvetom lipy a čier-
nej bazy; pôsobenie čajoviny je poto-
pudné. Listy sú u nás zvyčajnou zlož-
kou močopudných (saluretických),
antireumatických a dezinfekčných ča-
jovín, ako je Species diureticae Planta
(pomocný liek pri chorobách močo-
vých ciest) a Nephrosal (diuretikum,
dezinficiens močových ciest). Pridáva
sa i do čajovín Betulan, Species urolo-
gjcae Planta a do odtučňovacej čajovi-
ny Reduktan. ČsL 4 má drogu ako
oficinálnu.
80
semená ukryté len napoly v červenom
miešku.
Pomenovanie rastliny (bršlen
— brslen) sa nevyskytuje iba v slovan-
ských jazykoch; má ho napr. aj ru-
munčina a i.; latinský názov vychádza
údajne z gréckeho eu — dobre a ono-
ma = meno, vychýrenosť, čo sa tu
myslí skôr ironicky, lebo niektoré
druhy páchnu a sú jedovaté. Nápadný
oranžový miešok budí niekedy detskú
zvedavosť. Otravy zvierat i ľudí (aj
dospelých) boli časté, dnes máme už
menej údajov. Poznáme aj nepríjem-
né stavy tokárov dreva, ktorí spracú-
vajú bršleny na drobné výrobky. Dre-
vo je tvrdé a ťažké, vhodné napr. na
obuvnícke kolíčky (cvoky), špáradlá
na zuby, drobné a jemnejšie výrobky
i palice, ale aj do pušného prachu.
Otravy plodmi majú skrytý, dlhšie sa
neprejavujúci (latentný) priebeh. Na-
vonok sa prejaví po 15—16 hodinách
prudkými poruchami tráviacich ústro-
jov (koliky, hnačky), potom horúčkou
a obehovými poruchami.
Rastlinu poznali už v staroveku;
drevo sa bežne používalo na rezbárske
a sústružnícke práce. Bršlen je možno
ker budúcnosti, a preto aj figuruje
v súpiske liečivých rastlín. Okrem
glykozidov náprstníkového typu (digi-
taloidov), účinkujúcich na srdce a al-
kaloidov, obsahuje aj gumy, preto sa
v ZSSR pestuje a skúma sa aj u nás.
Dužinaté plody bršlenu rozširujú
vtáci, najmä červienky, ktoré rady
žerú miešky a semená potom vyvrhujú
v chuchvalcoch. Bylinožravce sa bršle- BRŠLEN
nu vyhýbajú; z jeho odporne horkých EURÓPSKY
semien sa prv lisoval olej; z tuhého
a hustého dreva, ktoré je skoro nepó-
rovité a vhodné na kreslenie, vyrábali látok. Prítomné sú ešte horké látky, má v koreni viacej gutaperče ako b.
naši predkovia uhol. Ker kvitne v máji živicovité farbivá a dôležitá je aj kore- európsky a je jedovatejší. Štruktúrne
až júni. Vtedy láka včely, ktoré po celý ňová kaučukovitá látka — gutaperča. podobné alkaloidy sa izolovali aj
deň odletujú s dosť velkým množ- Spomínané rastlinné časti ako drogy z iných koreňov zástupcov čeľade
stvom sladiny a peľu. Niektorí včelári sú obsolétne (zastarané); experimen- (Trypterygium wilfordii), pôsobia in-
však popierajú jeho význam. tálne sa dokázalo, že listy majú mierne sekticídne, a tým možno vysvetliť nie-
Z nášho druhu sa niekedy zberajú preháňavé účinky a plody nevýrazne kdajšie používanie plodov bršlenu
plody — Fructus euonymi, kôra pôsobia na srdce (podobným spôso- proti všiam a svrabu.
— Cortex euonymi, príp. listy — Fo- bom, ako náprstníky). Pre tieto účinky Najpoužívanejší a najdôkladnejšie
lium euonymi. Plody európskeho dru- sú niekedy v cudzine zložkou priemy- preskúmaný je bršlen rastúci najmä na
hu bršlenu (nazývané tiež Fructus selne vyrábaných prípravkov. Spolu Floride (USA) - E. atropurpureus
tetragoniae) slúžili kedysi ako ofici- s listami boldovníka, mäty a pod. sú Jacquin. Drogu z neho tvorí kôra
nálne proti nepríjemnému hmyzu zložkou prípravkov indikovaných pri — Cortex euonymi, niekedy oficinálna
a svrabu (za nositeľa účinku sa pokla- nešpecifických ochoreniach pečene, aj v alopatii. Kôra má dokázané chola-
dá horká látka triacetín). Obsahové žlčníka alebo pri poruchách trávenia. gogické a mierne laxatívne pôsobenie.
látky spomínaných drog nie sú veľmi Liehové výťažky používa homeopatia Zástupcovia čeľade majú podobné
známe; za najdôležitejšie sa pokladajú pri kolikovitých hnačkách a pečeňo- spektrum obsahových látok ako bršle-
digitaloidy (evonosid, evobiosid vých poruchách. B. bradavičnatý (E. ny; sú tiež rovnako toxické. Známa
a evomonosid; aglykón je digitoxige- verrucosus) obsahuje o. i. látku po- kata jedlá (Catha edulis Forsk.) je ker
nín a cukrové zložky tvoria ramnózy dobnú oleuropeínu (pozri olivový list) rastúci v horách južnej Etiópie, v Ke-
a glukózy), potom alkaloidy (v seme- a iridoidénu (pseudoindikán aukubí- ni, Tanzánii a Somálsku. Pestuje sa
nách asi 0,1 % — polyestery C15-po- nového typu), ktorá znižuje krvný pre listy, ktoré obsahujú viacero alka-
lyalkoholu, v najväčšom množstve za- tlak. Pre obsah príbuzného aukubínu loidov s povzbudivými účinkami
stúpený evonín) a ešte neznáma látka, takto pôsobia napr. aj výťažky z očian- (napr. efedrín a katín). Droga sa užíva
ktoré asi reprezentujú súbor toxických ky alebo z lipkavca. B. bradavičnatý ako psychoanaleptikum. Extrakty sú
81
toxické a ich dlhšie užívanie má za
následok poruchy psychiky, srdcovej BRUSNICA
činnosti a trávenia. ČUČORIEDKOVÁ
Pre špecifickú účinnosť a toxicitu - ČUČORIEDKA
varujeme pred svojvoľným užívaním
bršlenov v liečiteľstve.
BRUSNICA
ČUČORIEDKOVÁ
- ČUČORIEDKA
BORŮVKA ČERNÁ
Vaccinium myrtillus L.
Vresovcovité - Ericaceae (Brusnicovité
- Vacciniaceae)
Ľudovo: boruvnice, čierna jahoda, čiernice, čiče-
retka, čičoretka, hafery, myrtové jahody,
myrtovky
Nemecky: Heidelbeere; Blauneere; maďarsky:
Fekete áfonya; taliansky: Mirtillo; francúzsky:
Airelle myrtille; anglicky: Bilberry; španielsky:
Mirtilo; rusky: HroflHHK - nepHHKa
Akosť — najviac v %
Znak
I. II.
Pri zbere listovej drogy hrozí záme-
Iné časti materskej rastliny alebo listy sfarbené inak na s listom čučoriedky barinnej
ako na rastline 6 12 — Vaccinium uliginosum L., ktorá
Cudzie organické prímesi 2 4 však rastie na horských lúkách a má
čelistvookrajové listy a väčšie i svetlej-
Vlhkosť 12 12 šie plody. Za zámenu treba rátať aj list
Popol (stanoví sa žíháním laboratórne) 6 9 brusnice pravej.
Čučoriedka kvitne asi v apríli
Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa z predchádzajú- — máji, vo vyšších polohách aj v júni.
ceho) 1 1,5
Za priaznivých poveternostných pod-
Obsah arbutínu — najmenej v % 0,8 0,5 mienok poskytuje skorú výdatnú
znášku medu. Poznáme dokonca
Na plody sa vzťahuje ON 86 6615 a ČsL 3: „čistý" čučoriedkový med. Čučoried-
ka je ešte dôležitá tým, že chráni lesnú
Akosť — najviac v % pôdu splavovaním a podporuje tvorbu
Znak humusu na ne vápennom podklade.
I. II. ČsL 3 Listy sa v máji až v októbri zdrhujú
z bezkvetých konárikov. Pred sušením
Nedozreté a spálené plody 1 2 1
sa odstránia všetky nečistoty a mate-
Listy z materskej rastliny a pod. 0,25 0,5 0,25 riál sa suší rýchlo, v tenkých vrstvách
(3—5 cm). Pomer zosušenia je asi
Cudzie organické prímesi 1 2 1
5 : 1 . Vňať sa odstrihuje alebo odrezá-
Vlhkosť 17 17 17 va kosákom a suší podobne; pomer
zosušenia je asi 2—3 : 1 (zber: júl—
Popol (stanoví sa laboratórne) 3 5 3
august).
Popol nerozpustný v HC1 0,6 1,5 0,6 Veľmi hľadanou surovinou sú tma-
vomodré oinovatené bobule, ktoré
Látky extrahovateľné vodou — najmenej 40 , 30 40
dozrievajú podľa nadmorskej výšky
82
(júl - koniec augusta). Zberajú sa
ručne alebo hrebenmi, nikdy nie čučo- BRUSNICA
riedkovými kombajnami, lebo sa ničia OBYČAJNÁ
porasty. Plody možno sušiť - najlep-
šie umelým teplom do 45 °C v rúre
(pozor však, aby sa nepripiekli). Po-
mer zoschnutia je asi 8 : 1.
Listová droga obsahuje predovšet-
kým triesloviny, flavonoidy a glukoki-
níny znižujúce hladinu cukru v krvi;
plody okrem cukrov a plodových ky-
selín farbivá, vitamíny (komplex
B a C) a provitamin A. Pre pomerne
vysoký obsah trieslovín listy majú
protizápalové účinky, flavonoidy pô-
sobia mierne močopudne. Dávka:
0,5 —3 g (pol lyžice) na zapar — mož-
no použiť aj pri hnačkách, keď sa robí
odvar (variť na miernom ohni celkom
krátko), príp. na kloktanie. Častejšie
sa používajú pri cukrovke (kombinujú
sa napr. s listom orecha, oplodím
fazule, vňaťou jastrabiny, koreňom
čakanky a pod.). Čs. farmaceutický
priemysel vyrába čajovinu Diabetan
so spoľahlivým pôsobením; ani jedna
čajovina však nenahradí inzulín! Plo-
dy patria medzi najzdravšie druhy
ovocia; sú vhodné na šťavy, mušty,
vína, kompóty a pod. Pre obsah vita-
mínov slúžia aj na podporu rastu detí
a zvyšujú odolnosť proti chorobám.
Pre deti sú vynikajúcim prostriedkom
proti hnačke a dietetikum. Pripravuje
sa studený macerát i zapar až odvar zo
7—10 g plodov; ČsL 3 má jednotlivú
dávku na zapar 5 g. Sú zložkou čajovi-
hy Tormentan, užívanej pri letných
hnačkách, gastritídach, pri dyspepsii
a pod. Farbivá plodov slúžia na výrobu
prípravkov na regeneráciu očného
purpuru (zvyšujú aj ostrosť zraku); substráty (pH 4,5-6,0), vyskytuje sa Zámena s krušpánom vždyzeleným
prípravky dovážame. ako lesný druh od nížin až do alpínske- — Buxus sempervirens L. je zámer-
ho stupňa, teda vo výškovom rozpätí ným falšovaním; tento okrasný ker
Čajoviny č. 17, 18, 19, 20,21, 22,23, asi 2 000 metrov. rastie zväčša na cintorínoch a v záhra-
24, 25,26,27,28,32,34,39,40,43, B. obyčajná je zaměnitelná za čučo- dách. Falšovanie sa ľahko pozná — lis-
44, 108, 216. riedku obyčajnú — Vaccinium myrtil- ty sú iného tvaru, chutia príkro sladko-
lus L., najmä pri zbere listovej drogy, horko a majú nepríjemný pach.
BRUSNICA OBYČAJNÁ kým sa nevytvorili plody. Ich stanoviš- Zber lesných plodov sa na svete
BRUSINKA OBECNÁ tia sú rovnaké, ibaže b. obyčajná je robil odpradávna. Vo veľkom sa zbe-
Rhodococcus vitis-idaea (L.) Avr.
Syn.: Vaccinium vitis-idaea L.
miestami vzácnejšia, ba až vzácna. rali aj brusnice. Ich dávny názov vacci-
Vresovcovité - Ericaceae (Brusnicovité Na listovú drogu sa vzťahuje norma ČSN 86 6432, ktorá má tieto požiadavky:
- Vacciniaceae)
Ľudovo: bruslinky, brusnice, červené borievky,
červené jahody, kyhančie, kyhanka, kyselinky
Akosť — najviac v %
Nemecky: Preiselbeere; Kronsbeere; Steinbe- Znak
ere; maďarsky: Vôrôs áfonya; taliansky: Myrtillo I. II.
rosso; francúzsky: Airelle rouge; Cowberry; špa-
nielsky: Mirtillo rojo, rusky: HroflHHic Iné časti materskej rastliny ako listy; zle sfarbené listy 6 12
- 6pycHHKa
Cudzie organické prímesi (rastlinné a pod.) 2 4
Vždyzelený ker so vzpriamenými Anorganické prímesi (piesok a pod.) 1 2
konármi, vysoký 10—20 cm; listy
obrátene vajcovité, kožovité, nevýraz- Vlhkosť 13 13
ne podvinuté; kvety zvonkovité, biele Obsah popola (stanoví sa laboratórne) 4 6
až ružovkasté. Plody sú červené
bobule. Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) 2 3
Druh nie je náročný na živiny ani na Obsah aľbutínu v droge — najmenej v % 3,8 1,8
vodu, vyberá si iba velmi kyslé až kyslé
83
nium objasňuje Plínius, Ovídius i Ver- Sekané listy je lepšie macerovat' v stu- a sladké cibule zo Stredomoria
gílius zo zmeneného gréckeho vakin- denej vode (15—30 minút) a potom a Orientu slúžia ako lahôdka
dos, čo možno chápať ako baccinium zabariť ako zapar; niektorí autori vô- k bielemu chlebu. Veľmi jemnou chu-
— ker s bobuľami (bobuľa = bacca). bec odporúčajú iba maceráty za stude- ťou sa vyznačuje tzv. perlovka, kultúr-
Rastliny kvitnú asi v júni—júli, čo na, aby obsahovali čím menej trieslo- na odroda cibule — cesnaku (Allium
závisí od polohy stanovišťa, jeho osl- vín. Odvary z listov sú tmavé, tmavo- sativum L. subsp. ophioscordon
nenia a pod. Brusnica je významná aj hnedé a pravidelné pitie čajov z arbu- (Link) Holub in Dostál), používaná
pre včelárov, vyznačuje sa znamenitou tínových drog nesmie trvať dlho, lebo ako prísada do zeleninovej zmesi mi-
medovou znáškou, žiaľ je veľmi uvoľňujúci sa hydrochinón štiepením xed-pickles alebo nakladaná samo-
vzácna. arbutínu môže poškodiť pečeň. statne (pokladá sa aj za odrodu póru).
Drogu tvorí predovšetkým list Ojedinelé sa zberá a suší aj brusni- Rovnako špeciálny je cesnak šalotko-
— Folium vitis idaeae (oficinálny cový kvet — Flos vitis idaeae; obsahu- vý — Allium salota Dostál (syn. A.
v ČsL 2); podľa normy sa zber robí je tiež arbutín, resp. voľný hydrochi- ascalonicum Strend et Mattfeld non
v júni—auguste. Materiál sa rýchlo nón. Zápary sa ľudové pijú pri reuma- L.), malé cibuľky pestované ako zá-
suší v tenkej vrstve prirodzeným tep- tických ochoreniach. hradková zelenina strednej a severnej
lom. Pomer zosušenia je asi 3 : 1 . Brusnicové kompóty by mali jesť Európy (v staroveku predovšetkým
Listy sa nesmú pri zbere stláčať, poru- ľudia s obličkovými kameňmi, pretože v Malej Ázii, Sýrii a Palestíne), obľú-
šovať lámaním — ľahko potom černe- plody obsahujú značné množstvá ky- bený najmä Židmi. Rímski vojaci veri-
jú. Dlhým a nevhodným skladovaním seliny šťaveľovej. li, že cibuľa im dodáva silu a odvahu,
sa znehodnocujú. Čajovinač. 21. rozšírili jej pestovanie medzi germán-
Plody brusnice sú veľmi žiadaným skymi kmeňmi za Alpami. V našich
ovocím, sú surovinou v konzerváren- končinách sa už začiatkom stredoveku
skom priemysle (výroba kompótov) CESNAK CIBUĽOVÝ používala ako najobvyklejšie kuchyn-
a výhodným vývozným tovarom. Mô- - CIBUĽA ské korenie a zelenina. Cibuľa bola
žu sa jesť čerstvé, ale keďže sú trpko CIBULE KUCHYNSKÁ odjakživa vysoko cenená aj ako lieči-
Allium cepa L.
horkasté, chutia lepšie zavárané; tvo- Ľaliovité - Liliaceae vo. Niektorí učenci ju však zatracovali
ria výnimku medzi ovocím — sú kyseli- Nemecky: Kíichenzwiebel; Bolle-Zwiebel; ma- podobne ako cesnak. Napríklad učený
notvorné. Zavárané brusnice sa neka- clarsky: Veres hagyma; taliansky: Cipolla; fran- Arab Ibn Haukal vyčítal asi okolo r.
zia, lebo obsahujú konzervujúcu látku cúzsky: Ail oignon; anglicky: Onion; španielsky: 960 obyvateľom Palerma, že jedia
Cebolla; rusky: JlyK peiraanbiň
— kyselinu benzoovú. Zriedka sa sušia stále svoju obľúbenú cibuľu, a tá im
na farmaceutické účely, a to umelým Bylina s veľkou mnohošupinatou zastiera mozog a otupuje zmysly.
teplom; pomer zoschnutia je asi 7 : 1. cibuľou a s oblými dutými listami; Cibuľa kvitne v lete (v druhom roku,
Plody zberáme ručne — ak nám ide neskôr vyrastá 30—100 cm vysoká ak sa pestuje na semeno) a poskytuje
o kvalitu, inak aj hrebeňmi. Ukladáme rúrkovitá stonka s jednoduchými sivo- včelám dosť nektáru, medu i peľu.
ich do vedier a pod. Biele, či dokonca zelenými listami; drobné belavé kvety Možno ju teda rátať medzi vďačné
zelené plody, ponechané v pivnici na tvoria mnohokvetový skrutcový oko- včelárske rastliny.
dozretie, sú biologicky nevhodné. Vy- lík obalený krátkym blanitým tulcom. Cibuľa sa zberá podobne ako ces-
kupovať možno len zdravé, červené, Rastlina sa pestuje v záhradách a na nak, vytrhávaním v čase plného rozvo-
čisté a nezaschnuté plody. roliach ako kuchynská zelenina. ja (júl—september). Na špeciálne úče-
Hlavná obsahová látka listov je Cibuľa — ako každá dlho pestovaná ly sa suší (umelým teplom). Droga
glykozid arbutín (2—8 % ) , okrem to- rastlina, má mnoho sort a foriem, z nej sa nazýva Bulbus cepae.
ho listy obsahujú acetylarbutín, ko- napr. so sladkou, pálčivou či trpkastou Cibuľa podobne ako cesnak obsa-
feoylarbutín, salidrosid, hyperosid (asi príchuťou. Obsahové látky sú v zásade huje vo všetkých svojich orgánoch
0,5 %), flavonoidy, triesloviny rovnaké a rovnocenné. Farmácia pre- (osobitne však v cibuli) horčičné gly-
(3—5 %) a organické kyseliny; plody to nerobí rozdiel medzi jednotlivými kozidy — glukozinolátového charakte-
obsahujú podobné látky, ibaže v iných sortami. Záměny za rastlinu nepricho- ru, metylaliín, propylaliín, t. j. sírny
množstvách, navyše aj cukry a sachari- dia do úvahy, poznáme však záměny derivát, predovšetkým však propenyl-
dy, kyselinu askorbovú (vitamín C), zeleniny — cibule cibuľami iných ľalio- aliín (S-propenyl-L-cysteínsulfoxid),
farbivá, pektíny. vitých rastlín a veľmi nepríjemné (s jeho předstupeň L-glutamyl-S-prope-
Listy možno označiť za rovnocennú cibuľami tulipánov, narcisov a pod.). nylcysteínsulfoxid a enzymové štiepe-
drogu s medvedicovým listom. Obsah Cibuľa je oddávna bežným kuchyn- nie prebieha podobne ako pri aliíne
arbutínu je v nich síce nižší, ale sú ským korením a zeleninou. Jej obľuba, cesnaku. Vytvorená kyselina prope-
výhodnejšie než medvedicové, lebo množstvo sort a nenahraditeľnosť je nylsulfénová je však stabilnejšia, ako
majú nižší obsah trieslovín. Slúžia ako výsledkom mnohotisícročného vývo- jej cesnakový izomér a predstavuje
urodezinficiens a protizápalový pro- ja. Sumeři a Akkádovia ju poznali asi princíp, ktorý pri krájaní cibule dráždi
striedok a adstringens, najmä pri cho- 3 000 rokov pred n. 1. V Egypte sa na slzenie. Jej štiepne produkty sú
robách mechúra (ak je moč zásaditý) pestovala už vtedy, keď aj jačmeň propiónaldehyd a síra. Hlavnou zlož-
a močových ciest, najmä pri kataroch a pšenica. Ani v prípade cibule nepo- kou cibuľových prchavých látok je
— nutkajú do močenia, zmierňujú známe spoľahlivo jej vlasť: za najprí- n-propyldisulfid. Štiepne produkty
hnačky, a sú preto zložkou pomocných buznejší divo rastúci druh sa pokladá majú rovnako ako pri cesnaku silné
čajovín; napomáhajú tiež vylučovanie Allium oschaninnii, domáci v Ťan-ša- antibakteriálne účinky. V cibuli je aj
solí z organizmu (saluretikum), uplat- ne a na Pamíre. Predpokladá sa, že bližšie neznámy flavonoid — štiepe-
ňujú sa aj pri cukrovke. Dávkujú sa až mal niekoľko vývojových centier. Ci- ním z neho vzniká kvercetín a dve
do 10 g denne v krátko zavarenom buľa sa pestovala v Mezopotámii, Per- chemicky neprebádané substancie
odvare (mierny var maximálne 2 mi- zii, Indii, vo východnej Ázii i v oblasti (rozpustné v alkohole a účinné na
núty) — jedna a pol lyžice na pohár Stredomoria. Ostrejšie sorty sú dnes srdce). Cibuľa okrem toho obsahuje
vody, pije sa pol pohára 2—3 x denne. skorej koreninou mierneho pásma značné množstvo biokatalyzátorov
84
CESNAK KUCHYNSKY
ČESNEK KUCHYŇSKÝ
Allium sativum L.
Ľaliovité — Liliaceae
Nemecky: Knoblauch; maďarsky: Fog hagyma;
taliansky: Aglio; francúzsky: Ail cultivé; anglic-
ky: Garlic; španielsky: Ajo común; rusky: JlyK
-necHOK
85
enzýmu aliinázy vzniká aj kyselina
aminoakrylová, ktorá sa hydrolýzou
mení na kyselinu vínnu a amoniak.
Okrem aliínu sú v cesnaku prítomné aj
menšie množstvá príbuzných zlúčenín,
napr. metylaliín, propylaliín a pod.,
ktoré sa analogicky štiepia pomocou
CESNAK enzýmov. Z ďalších obsahových látok
KUCHYNSKÝ je to rad genuínne prítomných amino-
kyselín (cystein, cystín, metionín, de-
oxyaliín), resp. cysteínsulfoxidov,
hodno spomenúť vitamíny (A, B^ B2,
C, D, amid kyseliny nikotínovej), lát-
ky s účinkom mužských i ženských
sexuálnych hormónov, jód, sacharidy
a slizy i pektíny, či minerálne soli.
Konzum čerstvého je najúčinnejší.
Cesnak má mnohostranné použitie:
je antiseptikum, hypotonikum, diges-
tívum a metabolikum; v žalúdočnom
a črevnom trakte zvyšuje sekréciu
žliaz, antibakteriálnym pôsobením
priaznivo ovplyvňuje črevnú flóru, pô-
sobí proti jedovatým splodinám ako
detoxikans, protikŕčovo, ovplyvňuje
tvorbu a vylučovanie žlče, slabo pôso-
bí na črevné parazity (anthelminti-
kum: podáva sa zvyčajne odvar cesna-
ku v mlieku), je podporným prostried-
kom proti infekčným ochoreniam.
Dokázalo sa mu pôsobenie proti zvý-
šenému krvnému tlaku, pri artério-
skleróze — pripisuje sa sexuálne účin-
ným látkam a licími; za zvyčajnú
dávku sa považuje 2 g ako macerát
— asi 3 %. Aplikuje sa aj pri klimakte-
rických ťažkostiach, proti paradentóze
a na mokvavé rany. Podľa chemickej
skladby alicínu sa pripravilo viacero
prípravkov aplikovaných najmä pri
hubových ochoreniach, proti ktorým
v súčasnosti máme málo účinných
liečiv. Obľúbený cesnakový sirup sa
robí z drobno nakrájaného cesnaku
podobne ako cibuľový (pozri rastlinu
vzrástol až do nezmyselných povier. Účinnú obsahovú látku cesnaku cesnak cibuľový. Užíva sa rovnako.
Dnes sa cesnaku vracia vážnosť vše- predstavuje nepríjemne páchnúci Cesnak bol zložkou čs. priemyselne
stranného liečiva. komplex substancií s obsahom síry vyrábaného prípravku Alvisan — ča-
Cesnak kvitne asi v júli až septembri - horčičné glykozidy, glukozinoláty; jovina s tabletovaným cesnakom (in-
a z včelárskeho hľadiska poskytuje nositel pachu — dialyldisulfid a dialyl- dikácie: vysoký krvný tlak, antisklero-
rozdielne množstvá medu — závisia od trisulfid, resp. dialylpolysulfidy, sa vy- tikum). Novšia čajovina Alvisan Neo
klimatických podmienok. tvárajú druhotne po poranení alebo ho už neobsahuje.
Cibule cesnaku — Bulbus allii sativi destiláciou s vodou či vodnou parou.
sa zberajú vytrhávaním v čase plného Čerstvá a neporanená cibuľa cesnaku Čajoviny č. 7, 83, 87, 163.
rozvoja (asi júl—august). Očistia sa od obsahuje nevonný, antibiotický ne-
hliny a nechávajú sa dobre oschnúť. účinný sírny aliín (3-alyl-L-cysteínsul-
Na farmaceutické účely sa nesušia. foxid); pri rozotieraní (drvení) strúči- CESNAK MEDVĚDI
Droga sa má skladovať v celofánovom kov sa aliín pomocou enzýmu aliinázy ČESNEK MEDVĚDÍ
obale, ktorý ju chráni pred vyprchá- mení na nestabilný medziprodukt Allium ursinum L.
Ľaliovité — Liliaceae
ním silice až 6 mesiacov. Strúčiky — kyselinu alylsulfénovú a potom na Ľudovo: medvědí lenek
treba oddělovat' prstami, nie nožom, alicín, monosulfoxid dialyldisulfidu, Nemecky: Bären Lauch; maďarsky: Medve hagy-
lebo porušené hnijú. Čerstvé strúčiky ktorý má silný cesnakový pach a vyso- ma; taliansky: Aglio orsino; francúzsky: Ail des
kú účinnosť proti chorobám zapríčine- ours; anglicky: Ramson; španielsky: Ajo de oso;
cesnaku používa homeopatia na prí- rusky: Jlyr Me^BexHH
prvu esencie (dil. D 2—D 3), vhodnej ným baktériami a nižšími hubami. Ani
najmä pri dyspepsii (poruchách tráve- alicín však nie je stály a vytvára sírny Trváca#bylina vysoká 20-80 cm;
nia), astme, bronchitídach a tuberku- prchavý produkt (dialyldisulfid). Pri cibuľa podlhovastá. Stonka trojhran-
lóze. paralelnom štiepení aliínu pomocou ná, listy ploché, s elipsovitými čepeľa-
86
mi, vyrastajú z cibule. Stvol je zakon-
čený bielymi kvetmi v riedkom skrut-
covom okolíku, tulec pod okolíkom
zložený z 2—3 suchoblanitých lis-
teňov.
Druh je vlhkomilný, vertikálne roz-
šírený od nížin po subalpínsky stupeň.
V lužných íésoch tvorí rozsiahle poras-
ty, často monocenózy; rastie na kys-
lých až neutrálnych stanovištiach,
spravidla v tieni až polotieni, s obru-
bou v bučinách, dubohrabinách, i ne-
lesných spoločenstvách. Svojimi dvo-
ma listami je dosť podobný najbližším
druhom rodu Allium L., pach je však
velmi výrazný a cítiť ho ďaleko. Prená-
ša sa i do mlieka a mäsa zvierat, ktoré
ho požierajú.
Rodový názov cesnaku je odvodený
od starého latinského pomenovania
allium, ktoré uvádza napr. Plínius.
Druhové meno ursinum mu Linné
pridelil preto, že ho vraj s obľubou
pojedajú medvede (rastie najmä na
Sibiři, kde ho bežné konzumujú aj
ľudia). Označenie cesnak — česnek je
bežné vo väčšine slovanských jazy-
koch; súvisí údajne so slovom česnúť,
rozčesnúť (má zložené, akoby rozčes-
nuté cibule). Nepríjemne páchne,
a preto sa mu väčšina bylinožravcov
vyhýba. Známe sú prípady hemolytic-
kej anémie zvierat, ktoré ho konzu-
movali vo väčšom množstve (aj po
kultivovaných druhoch cesnaku — ci-
bule, ochoreli po cibuli aj psy). CESNAK
Z ostatných druhov rodu Allium L. MEDVĚDÍ
:- cesnak sa v ľudovom liečiteľstve
používa ešte cesnak hadí — A. victo-
rialis L. a dobré meno majú aj ostatné,
hlavne pestované zeleninové druhy
rodu, napr. šalotka — Allium salota
Dostál, známa najvyšším obsahom sír-
nych derivátov (povzbudzuje činnosť
pečene a žalúdočných žliaz, údajne má
priaznivé vplyvy na srdcovú činnosť vážneho liečebného záujmu až v čase, prítomná horká látka a organické soli.
a na činnosť štítnej žľazy, zmierňuje keď sa začali intenzívnejšie prieskumy Rastlina má podobné obsahové lát-
nervové vzruchy a dobre pôsobí pri rastlín s obsahom antibakteriálnych ky ako cesnak, ibaže oveľa slabšie. Vo
chorobách z nachladnutia). Podobné látok — fytoncídov. farmácii sa používa ako žalúdočné
pôsobenie sa pripisuje aj cesnaku per- Z rastliny sa zberá celá kvitnúca a črevné dezinficiens; má i antibakte-
lovkovému — A. sativum L. subsp. vňať — Herba allii ursini, ale aj cibuľa riálne vlastnosti. V ľudovej liečiteľskej
ophioscordon (Link) Holub in Dostál. — Bulbus allii ursini. Zber vňate pre- praxi sa výťažkami z rastliny liečia
Na vitamíny je mimoriadne bohatá bieha asi v máji—júni, cibulí v augus- nielen uvedené ťažkosti, ale aj zvýšený
cibuľa zimná; jej listy obsahujú až te—septembri; prakticky sa využíva krvný tlak, artérioskleróza, závraty,
15 x viac kyseliny askorbovej (C- celá rastlina. Nazberané rastlinné časti nespavosť, chrípka, črevné parazitózy
- vitamínu) ako ostatné cibule. Pór sa zvyčajne nesušia, pretože by stratili a i. Šťava tvorí chuťovú zložku jarných
pravý — A. ampeloprasum L. subs, účinnosť. Rastliny výrazne páchnu bylinných kúr; dávka: 2—3 x denne
porrum (L.) Regel okrem aliínu obsa- najmä v období kvitnutia. čajová lyžička.
huje saponíny, veľa slizov (až 15 %) Vo všetkých orgánoch rastliny sa V oficiálnej alopatickej medicíne sa
a sacharidov. Na kyselinu askorbovú nachodí účinná zmes sírnych derivátov šťava z čerstvej rastliny používa ako
a fytoncídne látky je bohatý aj list — sulfidov, ďalej čpavok, nepríjemne zložka priemyselne vyrábaných prí-
cesnaku voňavého — A. odorum L. páchnuce alkylsulfidy, alkylpolysulfi- pravkov (dražé) alebo tinktúra
a cesnaku pažítky — A. schoenppra- dy — predovšetkým divinylsulfid a di- (2-3 x denne po 10-20 kvapiek);
sum L., bežne u nás pestovanej v črep- vinylpolysulfid, okrem toho aj stopy prípravky sa indikujú pri hnilobných
níkoch (100 g listov obsahuje bližšie neznámeho merkaptánu a alde- a kvasných žalúdočných ťažkostiach,
50—100 mg kyseliny askorbovej). hydu. Zistili sa tiež látky s dosť výraz- pri zápaloch tenkého čreva a pod.
Cesnak medvědí sa ocitol v popredí ným pôsobením na maternicu, tiež je Čerstvá vňať c. medvedieho sa po-
87
užíva aj ako kuchynská korenina
— jemne posekaný list je vhodný do
studených omáčok, mletého mäsa ČAKANKA
a rybích vývarov; treba ho iba opatrne OBYČAJNÁ
dávkovať, lebo je velmi aromatický
a mierne horkastý.
Podobné obsahové látky má cesnač-
ka lekárska — Alliaria petiolata
(Bieb.) Cavara et Grande, bylina z če-
ľade kapustovitých vysoká až 100 cm,
s takmer srdcovitými zúbkatými lista-
mi a so strapcom drobných bielych
kvetov. Zberá sa z nej kvitnúca vňať;
suší sa pri teplote do 35 °C. Vňať
cesnačky — Herba alliariae sa hodnotí
podlá internej normy IN 4/84. V I.
akostnej triede sa pripúšťa maximálne
10 % drogy s odlišným sfarbením,
2 % organických prímesí, 1 % anor-
ganických prímesí, vlhkosť 14 %, ob-
sah popola 15 % a podiel popola
nerozpustného v HC1 2 %. Tinktúra
z cesnačky je zložkou roztoku Stoma-
tosan (antiseptikum ústnej dutiny).
ČAKANKA OBYČAJNÁ
ČEKANKA OBECNÁ
Cichorium intybus L.
Čakankovité — Cichoriaceae (Astrovité — As-
teraceae)
Ľudovo: cigória; korenie sv. Petra
Nemecky: Gemeine Wegwarte; Zichorie; ma-
ďarsky: Mezei katáng; taliansky: Cicoria; fran-
cúzsky: Chicorée; anglicky: Chicory; Succory;
španielsky: Xicoira; rusky: LjHKopraí O6UKHO-
BeHHblH
Akosť — najviac v %
Znak listy kopijovité. Početné jednotlivé
I. II. úbory s jazykovitými kvetmi jasno-
modrej farby; plody sú nažky.
Zle sfarbená droga 5 10
Veľmi rozšírený druh na suchších
Droga so zvyškami nadzemných častí 4 8 lúkách, roliach, medziach, rumovis-
kách, pri cestách ako burina od nížin
Vlhkosť 12 12 po podhorský stupeň. Miestami sa
Popol (stanoví sa laboratórne) 8 10 pestuje pre koreň, ktorý je surovinou
na výrobu cigórie.
Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) 2 3
Pri zbere vňate nehrozí zámena,
rastlina je velmi dobre známa. Skôr by
mohlo ísť o zámenu pri jesennom
Na vňať sa vzťahuje ČSN 86 6728: vykopávaní koreňov na stanovišti, kde
rastú rastliny s podobnými koreňmi.
Akosť — najviac v % Nebezpečná je zámena s nevýrazne
Znak chutiacim koreňom blenu čierneho
I. II.
(Hyoscyamus niger L.), ktorý je prud-
Inak sfarbené časti ako na rastline 4 8 ko jedovatý.
Čakanku pestovali už starí Egypťa-
Osi hrubšie ako 5 mm 5 10
nia a vážili si ju ako šalátovú zeleninu;
Vlhkosť 12 12 nie menšiu povesť mala v lekárstve.
Veľmi hľadaným skoro všeliekom boli
Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním) 8 10
najmä kvety a plody. Východní mágo-
88
via z nej urobili čarodejnú bylinu: kto 2—5 g koreňa na odvar (5 minút variť alebo premývanie hrdla; čiernohláv-
sa natrel jej šťavou zmiešanou s ole- na slabom ohm, piť 3 x denne). Inak ková voda s ružovým olejom sa dávala
jom, ten vraj nadobudol krásu a obľu- drogy slúžia na povzbudenie chuti na zvredovatené ústa alebo na rany.
bu u každého a všetko sa mu darilo. (horčinové tonikum, stomachikum), Odvar sa používal aj pri horúčke
Koreň je už od r. 1690 známy ako sú močopudné, metabolizujúce (tzv. a Matthiolus radil okrem toho zmes
náhradka kávy v Holandsku, mladé krvčistiace), mierne preháňavé; zvon- šťavy s octom a s ružovým olejom
listy a výhonky patria medzi šalátové ka slúžia na obklady pri bolestivých prikladať na spánky proti bolestiam
a jarné polievkové byliny (dvojročná zápaloch alebo vredoch. Samy sa uží- hlavy. Pitie odvaru v medovej kaši
subsp. radicosus sa pestuje pre korene vajú zriedka; častejšie sa kombinujú miernilo chrlenie krvi a čistilo pľúca
a subsp. foliosus pre list). V Belgicku v zmesiach (napr. s listom mäty, kôrou od krvavého kašľa a bylina utlčená
a inde na Západe sa v jeseni bežne krušiny, vňaťou ľubovníka, myšieho s kaviárom a priložená ako obklad na
predávajú jemné puky, ktoré vyrástli chvosta — do čajovín pri žlčníkových vredy urýchľovala ich dozretie a otvá-
v tmavých pivniciach na koreňoch chorobách a s vňaťou žihľavy, kore- rala i hojila rany. Čiernohlávok sa pre
čakanky zasypaných pieskom; sú hľa- ňom púpavy, vňaťou stavikrvu vtáčie- svoju mimoriadne liečivú moc nazýval
dané ako zimná šalátová zelenina (da- ho, úbormi nechtíka a pod. — do aj božia spása (Gottheil); pod týmto
jú sa variť, dusiť, zapekať s mäsom metabolizujúcich čajovín). označením ho uvádzal aj Matthiolus.
a pod.). Po prvej svetovej vojne sa Novšie prieskumy (Losch 1933, Krô-
korene stali náhradkou kávy. Čajoviny č. 15, 157. ber 1937, Gessner 1953, Berger
Príbuznou zeleninou, ktorá môže 1954), vcelku potvrdili oprávnenosť
v zime spestriť chudobný jedálny lís- ČIERNOHLÁVOK používania pri krčných ochoreniach
tok, je čakanka štrbákova, známejšia a zápaloch ústnej sliznice. Mladé listy
ako endívia — C. endivia L. OBYČAJNÝ sa miestami upravujú na šalát alebo
ČERNOHLÁVEK OBECNÝ
Čakanka kvitne v júni (júli) až Prunella vulgaris L.
kašu a podávajú pri skorbute. Podrob-
v septembri (októbri). Dáva dobrú Hluchavkovité - Lamiaceae (Pyskaté - La- nejšie fytochemické prieskumy rozlič-
nektárovú i peľovú znášku. biatae) ných druhov čiernohlávkov robil r.
Nakupuje sa koreň a vňať — Radix Ľudovo: brunetka, čertohlav, čiernohlávka, hla- 1963 Sandra, ktorý izoloval saponíny;
vuška, kňazská zelina, májovník, svalník menší
cichorii seu Herba cichorii. Korene sa Nemecky: Kleine Braunelle; maďarsky: Kôzon- chromatograficky dokázal, že aglykón
vyrypujú rýľom (september—októ- séges békavár; taliansky: Brunella; francúzsky: tvorí kyselina oleanolová. Metanolové
ber), a to výhradne z divo rastúcich Brunelle commune; anglicky: Self-heal; španiel- výluhy obsahovali rutín, hyperosid
rastlín (pestované majú iné obsahové sky: Brunella; rusky: HepHorojiOBKa O6I>IKHO- a kyselinu kávovú. Japonci dokázali
Bemiafl
látky), zbavujú nadzemných častí vo svojej droge aj kyselinu ursolovú.
a sčernetých partií, po omytí sa režú na Trváca bylina vysoká 5-25 cm; byľ Madaus (1938), Gessner (1953)
približne 15 cm dlhé kusy a sušia na slabo rozkonárená, listy vajcovité, a Losch (1933) uvádzali iba trieslovi-
tienistom mieste (najlepšie je dosušiť spodné v ružici; najvyššie dva pod ny (7 % ) . List (1979) stanovil okrem
umelým teplom pri 40—50 °C, alebo hlávkovitým súkvetím modrofialo- toho aj triterpénové kyseliny (okrem
hneď pri umelom teple). Pomer zosu- vých kvetov. Plody sú tvrdky. ursolovej aj cis- a trans-kávovú), dva
šenia je asi 5 : 1. Kvitnúce vrcholky Bylina sa bežne vyskytuje na lú- antokyanové glykozidy a horčiny.
vňate sa odrezávajú v júli—auguste kách, pasienkoch, v lesoch a ako Čiernohlávky ako väčšina hluchav-
a sušia v tenkej vrstve bez prehrabova- burina záhrad od nížin po horský kovitých rastlín sú medonosné.
nia na vzdušných a tienistých mies- stupeň. Predmetom zberu z rastliny v čase
tach; pomer zoschnutia je asi 4 : 1. Rod čiernohlávkov je malý, má iba kvitnutia (jún—september) je vňať
Kvety sušením strácajú belasú farbu. päť členov, u nás sú tri. Najkrajší je č. — Herba prunellae (Herba brunellae).
Droga nemá pach a chutí horko. veľkokvetý — P. grandiflora (L.) Nadzemnú časť odstrihujeme ihneď,
V homeopatii sa používa čerstvý Scholler; rastie roztrúsené v teplejších len čo začína kvitnúť, pretože neskôr
koreň vykopávaný na jeseň; pripravu- a suchších oblastiach. Spodné kvety kvety opadávajú. Materiál sušíme po-
je sa z neho esencia (dil. D 2 — 0 ) . má už dávno odkvitnuté, keď horné zorne v tenkých vrstvách, aby sa neza-
Hlavné obsahové látky sú v šťave; iba začínajú rozkvitať; kvety má veľké paril (pri teplote do 35 °C). Skladuje-
ide o horké látky terpénového charak- a fialové. Č. zastrihovaný — P. lacinia- me dobre uzatvorený a chránime naj-
teru — laktucín a laktupikrín. Šťava ta (L.) Nath. kvitne najčastejšie žlt- mä proti vlhku.
ďalej obsahuje triterpénové deriváty kastobielo a listy má perovito rozokla- V homeopatii sa používa čerstvá
(a — a (5-laktucerol), gumu, kyselinu né. Č. obyčajný s obľubou vytvára kvitnúca vňať.
stearovú, octovú, manitol, šťaveľan miešance s oboma druhmi, ktoré sa Vňať obsahuje pomerne dosť tries-
draselný a kyselinu octovú; v listoch je potom nepodobajú ani na jedného lovín (asi 7 % ) , okrem toho aj horči-
aj kumarínový glykozid cichoriín, cho- z rodičov. Ich pôvod vie určiť iba ny, saponíny, dosť flavonoidov, ďalej
lín, arginín, inulín, levulóza a kyselina skúsený botanik. živicu, stopy silice, glykozid aukubín
dikafeyltartarová (cichóriová). V ko- Vedecký názov rodu pochádza z la- (s vplyvom na krvný tlak) a doteraz
reni glykozidické horčiny, triesloviny, tinského bruneus = hnedý, brunellus ešte nie celkom preskúmané látky.
cholín, arginín, inulín (10-15 %), mi- = hnedastý (vzhľadom na listene a ka- Droga sa hodnotí podľa internej nor-
nerálne látky (draslík, sodík, vápnik, lichy); druhové pomenovanie vulgaris my IN 1/84, ktorá pre I. akosť (požia-
fosfor, horčík a železo); inulín, rezerv- = obyčajný. davka II. akosti v zátvorke) pripúšťa
ná látka úborovitých a čakankovitých Čiernohlávok je jednou z rastlín, maximálne 10 % (20 %) drogy siným
rastlín sa ukladá v koreňoch namiesto ktorú zaviedli do liečiteľstva nemeckí sfarbením, 2 % (4 %) cudzích orga-
škrobu. Inulín je oficinálny v ČsL lekári v 16. stor. Preslávil sa ako nických prímesí, 1 % (2 %) anorga-
3 a izoluje sa aj z čakanky. výborný prostriedok proti krčným zá- nických prímesí, vlhkosť 14 %
Zapar má mierne účinky na vypu- palom. Používal sa odvar aj čerstvá (14 % ) , obsah popola 10 % (15 %)
dzovanie žlče — dávka je 1 lyžička bylina. Šťava vo vode alebo vo víne sa a popola nerozpustného v HC1 2 %
vňate (piť 3 x denne šálku) alebo odporúčala ako liek na vyplakovanie (4 % ) .
89
rov s bledočervenými, zriedka bielymi
kvetmi. Listy v bohatej prízemnej
ružici vyrastajú neskoršie; sú stopka-
té, veľké, s okrúhlou, na báze hlboko
srdcovitou čepeľou, spočiatku na rube
sivoplstnaté. Plody sú chocholaté
nažky.
Druh rastie na vlhkých tienistých
ČIERNOHLÁVOK miestach a v pobrežných porastoch od
OBYČAJNÝ
nížin do horského stupňa.
Listy deväťsilu nemožno zamieňať -
za listy podbeľa, ktoré sú menšie, na
rube plstnaté a majú 7—9 výrazných
žíl. Príbuzný d. biely - P. albus (L.)
Gaertn. má žltobiele kvety v polguľo-
vitých úboroch. Deväťsil má zo všet-
kých našich bylín najväčšie listy — ne-
zameniť s lopúchmi, ani pri vykopáva-
ní koreňov!
Pri morových nákazách a epidé-
miách sa ľudstvo utiekalo k prirodze-
ným i nadprirodzeným prostriedkom.
Medzi prirodzené patrilo žuvanie aro-
matických liečivých bylín, nýrsky kráľ
Gentios nariadil pri more užívať horec
čiže encián, nazývaný po ňom Gentia-
na, a ten istý autor, ktorý o tom píše
(Dioskorides), menuje ešte jednu
slávnu bylinu, ktorej v antike nesmier-
ne dôverovali pri morových epidé-
miách — petasites, teda náš deväťsil;
pomenovanie dostal od petasos = sl-
nečný klobúk, pre svoje obrovské
listy. Jeho sláva sa obnovila v stredo-
veku, keď sa stal hlavným liečivom
proti moru. V nemčine má podľa toho
aj svoje pomenovanie — Pestwurz
(Pest = mor). Prenikavo páchnuce
korene prešli iba neskôr do veterinár-
nej praxe a rozotreté listy sa prikladali
na rany. Oficiálna medicína sa k nemu
stavia zhovievavo, v liekopisoch však
nie je oficinálny. V súčasnosti má
oficinálne použitie v homeopatii
— z čerstvej rastliny zberanej v apríli
Z drogy sa zvyčajne používa ka husieho, prasličky, s listom alche- sa pripravuje esencia (dil. D 2 — 0 ) .
6—10 % odvar (var na slabom ohni asi milky, kvetom bielej hluchavky, le- Predmetom zberu býva prakticky
5 minút), a to ako ústna voda alebo na vandule a pod. celá rastlina; podzemok sa vykopáva
očné výplachy a na kloktanie pri Príbuzné druhy čiernohlávka sa po- pred kvitnutím (rastlina spravidla
krčných a ústnych zápaloch a podob- užívajú zriedkavejšie, ale rátajú sa za kvitne vo februári—marci, ale miesta-
ných ťažkostiach (pôsobí ako adstrin- rovnako účinné. mi až v apríli—máji). List bez stopky sa
gens). Homeopatická esencia slúži na zberá v máji a kvet v začiatočnom
podobné účely. Droga sa však pre štádiu kvitnutia (február—máj).
obsah trieslovín aplikuje aj vnútorne, Jednotlivé časti sa sušia vzhľadom na
a to ako prostriedok proti hnačkám, DEVÄŤSIL LEKÁRSKY
DEVĚTSIL LÉKAŘSKÝ obsah silice tak ako všetky silicové
žalúdočným a črevným ťažkostiam; Petasites hybridus (L.) Gaertn., Meyer et drogy — podzemky sa narýchlo omyjú
dávkuje sa zvyčajne 1 lyžica na šálku Scherb. (ostatné časti nie), materiál sa kladie
záparu 1—2 x denne (taliansky autor Astrovité — Asteraceae v tenkých vrstvách do tieňa — pri
L. Palma uvádza asi 3 % zapar — ne- Ľudovo: devesel, koňské kopyto, lopušica, pod-
bel(!) výdatnom vetraní dobre schne. Ak sa
chať postáť asi 15 minút a piť 2—3 Nemecky: Rote Pestwurz; maďarsky: Kôzonsé- suší umelým teplom, nesmie teplota
šálky denne). ges kalapfú; K. acsalapu; taliansky: Farfaraccio; presiahnuť 35— 40 °C. Drogy: podze-
Droga slúži v ľudovom liečiteľstve francúzsky: Petasite; anglicky: Butterbur; špa-
nielsky: Sombrerera; rusky: Iloflôeji rH6pHjnfl>iň
mok či koreň — Rhizoma seu Radix
ako protizápalový prostriedok na vy- petasitidis (pomer zoschnutia 3:1),
mývanie rán, pri niektorých ženských Trváca bylina s hľuzovitým pod- list — Folium petasitidis (zoschýňa
chorobách a na omývanie; tu sa však zemkom; na jar vytvára šupinatú pur- v pomere 5—6:1) a kvet — Flos
častejšie kombinuje napr. s vňaťou purovú byľ vysokú 50—100 cm, za- petasitidis (zoschýňa v pomere 5 : 1 ) .
ľubovníka, myšieho chvosta, nátržní- končenú predĺženým strapcom úbo- Obsahové látky podzemka tvorí asi
90
vo ku všetkým indikáciám, niektoré
však sú asi oprávnené; ľudovo sa užíva
aj zapar z kvetov (2 %, 20 minút
nechať stáť prikrytý — 3 šálky denne);
aplikuje sa pri bronchiálnej astme,
nachladnutí a chrapote.
DEVÄŤSIL
LEKÁRSKY
DIVOZEL VEĽKOKVETÝ
DIVIZNA VEĽKOKVETÁ
Verbascum densiflorum Bertol.
Syn.: V. thapsiforme Schrad.
Nemecky: Grossblumige Kônigskerze; maďar-
sky: Keskenylevelú ôkórfarkkóró; taliansky: Gu-
araguasco; francúzsky: Bouillon blane; Molěne
medicinale; anglicky: Mullein; španielsky: Gor-
dolobo; rusky: Koporaic TancoBHflHbiň
DIVOZEL SÁPOVITÝ
DIVIZNA SÁPOVITÁ
Verbascum phlomoides L.
Krtičníkovité — Scrophulariaceae
Ľudovo: cisárska svieca, devina, divizna, huniak,
kráľovská svieca, kruželica, oranka, pánbožkova
onučka, volov chvost
Nemecky: Windblumen-Kônigskerze; maďar-
sky: Szôrôs farkkóró; rusky: KopoBHK iiiep-
CTHCTblň
91
vý na stláčanie a zaparenie. Sušíme ho
rýchlo, jednotlivo rozložený, každý
DIVOZEL zber osobitne na prudkom slnku alebo
VEĽKOKVETÝ umelým teplom. Práca s materiálom
vyžaduje trochu rutiny a skúseností.
Pri sušení umelým teplom neprekra-
DIVOZEL čovať teplotu 40 °C. Materiál by mal
SÁPOVITÝ
uschnúť za jeden deň. Pomer zosuše-
nia je asi 8 : 1. Obdobie zberu: (jún)
júl-september (október). Kvety mož-
no po dôkladnom vysušení skladovať
v nepriedušne uzavretých igelitových
vreckách, v drobnom najlepšie v pred-
hriatých plechovkách, ktoré dobre
zatvoríme a okolo uzáveru ešte
zalepíme leukoplastom. Zber pre ná-
kup treba čo najskôr odovzdať, pre-
tože droga je velmi citlivá na vlhko
a svetlo.
Kvalita drogy sa o. i. hodnotí osobit-
ným spôsobom — v hemolytických
jednotkách (h. j.), čo je údaj pre
účinnosť saponínov prítomných v 1 g
drogy. Zisťuje sa laboratórne tak, že sa
nechá odvar z drogy pôsobiť na sus-
penziu červených krviniek, priprave-
nú predpísaným spôsobom z hovädzej
krvi; zistená hodnota odpovedá počtu
mililitrov suspenzie červených hovä-
dzích krviniek, ktoré sa hemolyzovali
odvarom z 1 g saponínovej drogy.
Droga — Flos verbasci má medový
pach a chutí sladkasto. Výnimočné
uplatnenie v homeopatii majú čerstvé
korene - Radix verbasci, vykopávané
v júli až v auguste.
Droga obsahuje terapeuticky účin-
né saponíny, sliz a flavonoidy. Upotre-
buje sa ako expektorans, pričom účin-
nosť v tomto smere sčasti vyplýva aj zo
slizového obsahu, ktorý mierni dráž-
denie horných dýchacích ciest a sčasti
z obsahu flavonoidov a saponínov,
ktoré reflektoricky zvyšujú bronchiál-
nu sekréciu. Jednotlivá dávka drogy
Zberajú sa iba kvetné koruny bez suchého počasia, najlepšie v poludňaj- vo forme záparu (príp. odvaru alebo
kalicha, a to ručným otrháváním za ších hodinách. Materiál je velmi hákli- macerátu) je 1,5 g (ČsL 4), a to viac
ráz denne. Oficinálna čajovina ČsL 4,
Kvet divozelu — Flos verbasci (Flos verbascorum) sa ako droga hodnotí podľa kde kvet tvorí zložku, je Species pec-
ON 86 6214 a podľa ČsL 4: torales — prsná čajovina. Vyrába sa aj
priemyselne ako Species pectorales
Akosť — najviac v % Planta. Kvet tvorí aj súčasť hromadne
Znak vyrábaného prípravku Detský čaj s ru-
I. a ČsL 4 II. III. mančekom, ktorý sa uplatňuje ako
Droga farbená inak ako materská rastlina 10 20 30 čajovina s karminatívnym účinkom
alebo náhradka za pravý ruský čierny
Nerozvinuté kvety a kvety s kališnými časťami 4 8 12 čaj.
Iné organické prímesi 1 2 3 Homeopatia používa na prípravu
esencie celú čerstvú kvitnúcu vňať
Anorganické prímesi 0,5 1 1,5 zbieranú na začiatku kvitnutia a zná-
Vlhkosť 10 10 10 me sú aj homeopatické prípravky
z čerstvého koreňa (TEEP - Verbasci
Popol z drogy (stanoví sa laboratórne) 6 8 10 e radice).
Popol nerozpustný v HC1 2 3 4
Čajoviny č. 94,97,100,115,116,121,
Saponínový obsah v hemolytických jednotkách 128, 130, 132, 133, 143, 146, 147,
(h.j.) — najmenej 40 30 20
184.
92
DRCHNIČKA ROĽNÁ
DRCHNIČKA ROĽNÍ
( + ) Anagallis arvensis L.
Prvosienkovité — Primulaceae
Ľudovo: kačacie (mačacie, žabie) mydlo, kuracie
oko, kurimor, námožníček, žabinec, žabí střevíc DRCHNIČKA
Nemecky: Roter Gauchheil; maďarsky: Mezei
tikszem; taliansky: Anagallide; francúzsky:
ROĽNÁ
Mouron des champs; anglicky: Scarlet Pimper-
nel; španielsky: Murrons; rusky: OnHbiň i^er
nojieBož, ranyobň (v európskej časti ZSSR
obidve variety)
Jednoročná bylina s lysou, štvor-
hrannou, poliehavou až vystúpavou
byľou vysokou 10—30 cm; listy kríž-
mo protistojné, vajcovité, celistvo-
okrajové. Kvety na dlhých stopkách
vyrastajú jednotlivo z pazúch listov
a majú ohnivočervené koruny. Plody
sú tobolky.
Častá burina polí a záhrad; rastie od
nížin po podhorský stupeň. U nás sa
vyskytujú variety odlišujúce sa najmä
farbou kvetov. V minulosti, keď bola
predmetom nákupu, vznikali záměny
najmä s kuričkou (druhy rodu Minu-
artia L.), ktorá je nepoměrné vzácnej-
šia a rastie iba v teplejších až najtep-
lejších oblastiach; je oveľa útlejšia, má
zaguľatené a na jednej strane ochlpe-
né stonky, tenšie nebodkované listy
a biele kvety (patrí do čeľade hviezdi-
covitých — Stellariaceae). Podobne sa
odlišujú aj druhy rodu rožec — Ceras-
tium L. (Stellariaceae), ktoré sa u nás
vyskytujú dosť hojne.
Drchnička je prastarou liečivou
rastlinou. Spomínali ju už Hippokra-
tes, Dioskorides, Thefrastos, Plínius.
Dnešný latinský názov vznikol asi
z gréckeho anagelao = smiať sa. Slúži-
la totiž o. i. aj na zvýšenie odvahy,
bystrosti a veselosti, v staroveku zahá-
ňala melanchóliu. Častejšie sa však
uvádza spojenie gréckeho ana = opäť
a agállo = zdobím, a to vzhľadom na
to, že kvitne znovu v jeseni. Zaujíma- bola známa ako bežná burina, najmä pokratových časoch slúžila ako liek na
vé je jej rytmické ranné a odpoludňaj- medzi zeleninou. Liečiteľsky sa mimo- ťažké rany a vredy. Dioskorides odpo-
šie zatváranie kvetov. Zatvára ich aj riadne preslávila, ba mala vraj čarov- rúčal jej šťavu pri bolení zubov a s ví-
pred dažďom, čo je dôležité pre vlast- nú moc na vyvolanie ducha z podsvetia nom sa píjavala najmä pri bolestiach,
né opeľovanie. Kvety totiž nemajú a zachraňovala ľudí pohryzených bes- predovšetkým žlčníkových a pečeňo-
medovinu a hmyz ich zriedka navšte- ným psom. Túto povesť si udržala až vých, a pri haďom uhryznutí. S týmto
vuje. Historické osudy drchničky sú do stredoveku. Samozrejme, rátala sa upotřebením prešla i do stredoveku.
tiež zaujímavé. Už v antickom Grécku medzi univerzálne protijedy. Už v hip- V Indii sa ešte aj dnes používa pri love
rýb (má hemolytický účinok podobný
Na drogu sa vzťahuje ON 86 6830: ako cyklámen - + Cyclamen euro-
paeum L.).
Akosť — najviac v % Najčastejším predmetom zberu bý-
Znak va kvitnúca vňať - Herba anagallidis
I. II. (júl-august), ktorá sa zberá celá, bez
Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina začerstva 5 10 korienkov a plodov. Suší sa v jednej
vrstve na tienistých a vzdušných mies-
Cudzie organické prímesi 3 6 tach; pomer zosušenia je asi 5 : 1.
Anorganické prímesi 0,5 1 Rastlina sa v súčasnosti využíva
najmä homeopaticky; žiada sa čerstvá
Vlhkosť 12 12
kvitnúca vňať.
Popol (stanoví sa laboratórne) 12 15 Podstatnú obsahovú zložku vňate
a semien tvoria saponíny, väčšinou sa
Popol nerozpustný v HC1 (stanoví sa laboratórne) 2 3
nachádzajúce aj v koreni, z ktorých
93
jeden je asi totožný s kyslým saponí- Druh vytvárajúci prirodzené lesné Oficinálnu drogu ČsL 4 tvorí kôra
nom senegového koreňa (Radix sene- zárasty — dubiny lužných lesov a nížin — Cortex quercus, zberaná z asi 10-
gae — typická americká droga, pozri na sprašovom podklade. -ročných konárov alebo kmeňov (iba
medzi cudzokrajné drogy), ďalej sa- D. zimný má vajcovitú korunu, listy so súhlasom majiteľa lesa), a to pri
ponín podobný saponínu našej mydli- na stopkách dlhých 1-2 cm, samičie rúbaní alebo presvetľovaní porastov.
ce lekárskej (Saponaria officinalis L., jahňady po 2-7 na krátkych stopkách Zber sa robí zjari (marec—apríl). Od-
Dianthaceae = Silenaceae), jedovatý alebo sediace na koncoch konárov lupuje sa iba mladá, lesklá, tzv. zrkad-
saponín — sapotoxín cyklamín (totož- a samčie dlhé 3—5 cm. Žalude sú lová kôra bez zvyškov dreva, hrubá asi
ný so saponínom cyklámenu), ktorý krátkostopkaté až sediace. 3—6 mm (zoschne asi na 3 mm).
vyvoláva silné miestne dráždenie Druh pôvodný len v podhorských Kmeň alebo konár smie byť maximál-
(vstrebáva sa sliznicami a pre ludí oblastiach. Rastie v nižších polohách ne hrubý 15 cm. Materiál sa môže
i niektoré živočíchy je hemolytickým až do podhorských stupňov na mierne sušiť na slnku alebo umelým teplom.
jedom ešte pri veľkom riedení — pri- kyslých skalnatých pôdach, kde vytvá- Pomer zosušenia je asi 2 : 1. Homeo-
otrávenia s ním v minulosti boli zná- ra spolu s predchádzajúcim miešané patický liekopis uvádza ako oficinálnu
me). Rastlina má hemolytický index dubiny. čerstvú kôru mladých konárov.
asi 3 500. Okrem toho obsahuje tries- Okrem týchto domácich druhov du- Okrem kôry sa zberajú aj zrelé
loviny, horčiny a silicu s osobitným bov rastú u nás a pestujú sa rozmanité a zdravé žalude (október—novem-
pachom. cudzozemské druhy. ber), zbavené osovej čiašky a po usu-
Homeopatická esencia sa používa Vedecký názov duba pochádza z la- šení aj šupky (strata na hmotnosti je
najmä pri svrbivých vyrážkach (dil. tinského quercus, čo sa niekedy odvo- nepatrná); tvoria drogu Glandes quer-
D 3), tiež pri lišajoch a na ťažko sa dzuje z keltského quer = krásny a cuez cus. Veľmi zriedkavé použitie majú
hojace rany. = strom. Druhové meno robur = sila, listy — Folium quercus.
Ľudovo droga slúži ako prostriedok získal vzhľadom na drevo, kým iné Kôra má po navlhčení zapáchať
mierniaci bolesti, na upokojenie, pri druhy zasa podľa ďalších významných trieslom — chuť má slabo horkastú
nervových a pečeňových poruchách, vlastností: petraea od petra = skala, a silne zvieravú.
kamienkoch, zápaloch obličiek a he- balvan, rastúci na skalnatých pôdach. Obsahovými látkami všetkých častí
moroidoch. Ešte stále sa udržuje ná- Duby si odjakživa vysoko cenili sú hlavne triesloviny (7—20 % ) ; skla-
zor, že drchnička je účinná aj pri všetky národy ako symbol sily a krásy dovaním, najmä vo vlhku, sa menia na
besnote, o čom však chýba spoľahlivý lesa. Dubové listy a žalude sa často neúčinné f arbisté tmavohnedočervené
dôkaz. Droga je predovšetkým močo- uplatňovali v znaku lesníkov a poľov- látky — flobafény. V semenách je veľa
pudným prostriedkom (diuretikum); níkov. Staroveké národy dub zasväco- škrobu (asi 37 % ) , sacharidov (7 % ) ,
pre vstrebávanie sa saponínov treba ju vali svojmu najvyššiemu bohu. Podľa bielkovín (asi 7,5 %), oleja (15 %),
však považovať za toxickú. Je jedovatá šumu starého duba sa veštilo v gréckej v listoch sú aj flavonoidné glykozidy.
pre psov, kone, vtáky, zajace a králiky. dodonskej veštiarni a starovekí básni- Dubová kôra ako tzv. čistá trieslovi-
Silica u ľudí vyvoláva bolenie hlavy ci Ovídius a Vergílius uvádzali žalude nová droga slúži v technickej praxi na
a vracanie. ako prvú potravu človeka. spracúvanie koží, v liečiteľstve ako
Zvyčajne sa pijú 2—3 šálky asi 1 % Duby mali vždy dobré meno aj adstringentný prostriedok: antidiaroi-
záparu (po zaparení sa nechá asi 15 v liečiteľstve. Od staroveku až dodnes kum, antiseptikum a antihemoragi-
minút stáť) alebo zapar z pol čajovej sú napr. známe dubové kúpele. kum. Upotrebúva sa predovšetkým
lyžičky na pohár vody ako denná Duby sa opeľujú vetrom, poskytujú zvonka vo forme odvarov (lyžica kôry
dávka, zvonka asi 5 % zapar. Hecker mnoho dobrého okrovožltého peľu na pohár vody, variť na miernom ohni
ordinoval 1,8 g prášku 4 x denne. a okrem toho majú aj voskový listový 5 minút), na kúpele (omrzliny, opu-
Zapar pôsobí metabolický („čistí" med. chy, pri hemoroidoch a na výplachy;
krv), potopudne, močopudne a údajne Drevo je veľmi cenná surovina — je pri dermatózach sa zavaria 3—4 lyžice
drchničkou možno nahradiť kvasiové tvrdé, ťažké, pevné a štiepateľné, tak- kôry 5—7 minút vo 2 litroch vody
drevo — Lignum quassiae (pozri stať mer vo vode nehnije, je veľmi trvanli- a vlejú do vane dopoly plnej 37 °C
Cudzokrajné drogy). vé. Používa sa preto na vodné stavby, teplej vody). Pridáva sado priemysel-
podvaly, výrobu sudov a pod. Žalude ne vyrábanej čajoviny Hemoral (anti-
DUB LETNÝ dlho slúžili ako surovina na výrobu hemoroidová kúpeľová prísada).
DUB LETNÍ (KŔEMELÁK) atramentu. Vnútorne sa užíva zriedka a nie
Quercus robur L.
Nemecky: Stiel, Sommereiche; maďarsky: Koc-
sányos tôlgy; taliansky: Quercia; francúzsky: Na kôru — Cortex quercus — sa vzťahuje ČSN 86 6110:
Chéne rouvre; anglicky: Common Oak; španiel-
sky: Roble albar; rusky: JIy6 nepemaTtiH
Akosť — najviac v %
DUB ZIMNÝ Znak
I. II.
DUB ZIMNÍ (DRNÁK)
Quercus petraea (Mattusch.) Liebl. Bukovité Kusy kôry tmavšie na vnútornej strane 5 10
— Fagaceae
Nemecky: Wintereiche; maďarsky: Kocsányta- Staršia kôra, popraskaná a hrubšia ako 6 mm 5 10
lan tolgy; rusky: fly6 CKajibHbiň (cHflsiHeuseT-
KOBUH) Cudzie organické prímesi 1 3
94
jednotlivé, pazušné alebo koncové,
s bielou lievikovitou korunou. Plody
sú ježaté vajcovité tobolky.
Bežná burina záhrad, rumovísk,
úhorov; vystupuje v rozličných typoch
nitrátofilných spoločenstiev.
Pri zámenách alebo falšovaní listo-
vej drogy prichádza do úvahy najmä
ľuľok čierny — Solanum nigrům L.;
listy má však oveľa menšie, nie končis-
té a hrubo zubaté. Ľuľkovec zlomocný
— Atropa bella-donna L. má listy
vajcovité a celistvookrajové, blen
čierny — Hyoscyamus niger L. zasa
vajcovité, horné bez stopky, až bielo
ochlpené a hrubo zubaté. Podobný
mrlík hybridný — Chenopodium hyb-
ridům L. má listy menšie, spodné
srdcovité, bez chuti azamladi je akoby
pomúčený.
D. obyčajný bol v staroveku asi
neznámy. Fraas sa prikláňal k názoru,
že grécke strychnos manikos predsa
len bol durman. Ťažkosť spočíva
v tom, že antickí lekári dávali pome-
novanie strychnos mnohým jedova-
tým rastlinám a odlišovali ich iba
ďalšími prívlastkami. Osudy d. oby-
čajného možno spoľahlivo sledovať až
od stredoveku, keď sa rozšíril po
Európe (domovinou sú južné časti
Ruska). Camerarius ho prvý zobrazil
a jeho domovinu omylom kládol do
Orientu. Ako liečivo sa stal známym
až zásluhou Stôrka (1762). Pomeno-
vanie Datura pochádza údajne z arab-
ského datora, podľa iných je to zme-
nené perzské tatula z tat = pichať, t. j.
rastlina s pichliačmi. O rozšírenie dur-
manu po Európe sa údajne pričinili
DUB Cigáni, ktorí ho vozili so sebou ako
LETNÝ
liečivú rastlinu. Príbuzný durman me-
tel (D. metel L.) je nepochybné naj-
samotná, predovšetkým pri hnačkách, patologické novotvary (Galia) spôso- staršia liečivá rastlina z rodu durma-
žalúdočných i črevných kataroch (1 bené hmyzom. Liečebne sa používajú nov; Schlechtendal a i. ho pokladajú
lyžička kôry na šálku záparu 2 - 3 x z duba hálkového (Q. infectoria Oliv. za spomínaný strychnos manikos sta-
denne alebo prášok 5 x denne na hrot — vyvolávajú ich hrčiarky — pozri rovekých Grékov. Narkotické účinky
noža, prípadne macerovať za studena Cudzokrajné drogy); dubienky domá- rastliny poznali dávno predtým Arabi
pri izbovej teplote 1 lyžicu kôry na cich dubov nie sú vhodné na liečbu a užívali ho podobne ako ópium na
2 šálky vody a vypiť po dúškoch cez a nezberajú sa (pozri ČsL 4). lekárske účely. Celkove má Datura L.
deň). V detskej praxi sa dáva 1 kg asi 25 druhov, z ktorých u nás rastie 5;
kôry na kúpeľ, na odvary proti poteniu Čajoviny č. 39, 40, 44,48, 53, 54, 55, d. obyčajný má variety líšiace sa hlav-
nôh alebo na výplachy 1 kg kôry na 138, 216, 219. ne farbou kvetov a plodmi (biele alebo
2 - 3 litre vody; na bežné kúpele a ob- fialové kvety a plody ostnité alebo
klady sa zavarí 500 g kôry na 3 —4 litre hladké). Polyploidizáciou a krížením
vody. ČsL 4 uvádza na zapar aplikova-
DURMAN OBYČAJNÝ sa vypestovali odrody bohatšie na
DURMAN OBECNÝ
ný externe 15 g. + Datura stramonium L. účinné obsahové látky — alkaloidy.
Žalude sa niekedy pražia ako káva Ľulkovité - Solanaceae Okrem spomínaných druhov sa na
— pražením klesá obsah trieslovín Ľudovo: bugačka, cigánske (svinské) jablko, farmaceutické účely (hlavne izoláciu
ježkova palica, kravák, maslové semeno, mašlák,
a škrob sa mení na dextríny, možno ich panenská uhorka, streštený ľulok, vlčie bodliačie alkaloidov) hojne používa ešte Datura
potom upotrebiť v detskej praxi ako Nemecky: Weisser Stechapfle; maďarsky: Csat- inermis Jacq., ktorá pochádza z Etió-
prostriedok proti hnačkám, miestami tanó maszlag; taliansky: Stramonio; francúzsky: pie.
sa miešajú s kakaom a cukrom na Stramoine; anglicky: Thorn-Apple; španielsky: Predmetom zberu je list — Folium
Estramonio; rusky: flypMaH oôbiKHOBeHHbiň
výživný prostriedok a slúžia aj ako stramonii, tiež vňať (Herba stramonii)
kávovina (Semen quercus tostum). Jednoročná bylina vysoká a semeno (Semen stramonii). Väčšina
Listy sú vhodné proti hnačkám. 30—80 cm; byľ holá, rozkonárená, liekopisov uvádza oficinálnu vňať,
Dubienky sú guľaté nádory čiže listy vajcovité, hrubo zúbkaté, kvety ČsL 2 má oficinálny list.
95
sení ich ešte presušíme. Pomer zosuše-
nia je asi 1,5 : 1. Listová droga aj
semená sú velmi háklivé na skladova-
nie — ľahko vlhnú. Pozor, rastlina je
prudko jedovatá! Zber drog je deťom
prísne zakázaný. S drogami treba ma-
nipulovať veľmi obozretne.
Účinné obsahové látky sú vysoko
toxické alkaloidy (0,1-0,4, v prieme-
re 0,35 %) tropánovej rady, najmä
hyoscyamín, atropín a málo skopola-
mínu; vedľajšie obsahové látky sú
triesloviny (4,5 % ) , stopy silice, deri-
vát kumarínu umbeliferón a veľa du-
sičnanu draselného. Koreň obsahuje
aj iné alkaloidy (tiež však deriváty
tropánu).
Použitie drog patrí výlučne do rúk
lekára a podobne ako pri ľuľková
zlomocnom - Atropa bella-donna L.
slúžia hlavne na izoláciu alkaloidov
(atropínu) a ako antiastmatikum.
U nás sa v minulosti tiež vyrábali z nich
antiastmatické cigarety, dnes sa obsa-
hové látky upravujú do sprejov. Dym
z 1,25 g listov obsahuje 0,3-0,5 mg
atropínu, ktorý sa s najväčšou mierou
spolu s ďalšími látkami pričiňuje o te-
rapeutické pôsobenie. Prípravky by sa
nemali podávať pacientom so srdcový-
mi ťažkosťami.
Oveľa viac sa rastlina používa v ho-
meopatii.
V ľudovom liečiteľstve je akákoľvek
manipulácia s ňou zakázaná.
96
Physica a herbáře 16. stor. si ju vysoko
cenili. Upotrebenie sa akosi prelínalo
vždy s upotřebením ď. roľnej (Trifo-
lium arvense L.), uvádzanej pod me-
nom lagopus. O nej sa vie, že ju
odporúčal už Dioskorides ako antidia-
roikum.
Ďateliny sú veľmi významné pre
včelárov, najmä biela plazivá (Amoria
repens (L.) Presl, syn. T. repens L.
— ďatelinovec), ktorá po skosení veľ-
mi rýchlo dorastá a čoskoro kvitne. Je
výbornou včelou pašou. Ďatelina dáva
z 1 ha až 100 kg medu. Červená ďate-
lina je rovnako dôležitým prínosom
pre včelie hospodárstvo, najmä dnes,
keď sa včely usmerňujú hlavne na ňu,
aby sa využilo jej nektarové bohatstvo
a zvýšila úroda semien. Z národohos-
podárskeho hľadiska sú ďateliny naše
najdôležitejšie krmoviny a obohacujú
pôdu dusíkom. Tvoria podstatnú zlož-
ku zmesiek.
Predmetom zberu a nákupu u nás je
kvet ď. lúčnej — červený; v máji až
v auguste (príp. jún—september) otr-
háváme na začiatku kvitnutia mäsovo-
červené alebo jasnokarmínové hlávky
bez podporných listeňov. Celkom roz-
kvitnuté alebo odkvitajúce kvety pri
sušení sa rozpadajú a hnednú. Pri
nešetrnom zbere sa takto znehodno-
cujú aj zaparené kvety. Materiál suší-
me ihneď a rýchlo v tenkých vrstvách,
riedko rozložený a na vzdušnom mies-
te. Lepšie je sušiť umelým teplom do
35 °C, najmä za vlhkého počasia; hne-
ĎATELINA dasté kvety vyradíme. Pomer zo-
LÚČNA schnutia je asi 6 : 1 . Drogu — Flos
trifolii rubri neuskladňujeme, ale i-
hneď odpredáme nákupni. Ľahko to-
tiž podlieha skaze a napáda ju hmyz.
vedelo len veľmi málo. Homér spomí- za ďatelinu, išlo o liečivú vachtu troj- Homeopatia používa čerstvú kvit-
nal medzi lotosmi akúsi znamenitú listů (Menyanthes trifoliata L.). Na- núcu vňať z ď. lúčnej i ď. plazivej
krmovinu pre kone a jestvuje dohad, miesto ďateliny mali starovekí poľno- a sušené kvetné hlávky bez stopiek,
že to bol asi teplomilný južnejší druh hospodári veľmi cennú krmovinu tiež nakupovanú drogu — Flos trifolii
Trifolium fragiferum L., rastúci u nás — lucernu siatu (Medicago sativa L.). albi. Kvetné hlávky bez podporného
len v teplejších oblastiach i to roztrú- Prvé správy o ďateline z našich oblastí listeňa sa zberajú v júni—septembri
sené (ď. jahodovitá). Plínius uvádzal pochádzajú asi z 11. stor. Spomína ju hneď po rozkvitnutí a rýchlo sa sušia
síce Trifolium, nemožno ho považovať abatiša Hildegarda vo svojom diele (pomer zosušenia je asi 6 : 1).
Účinnými obsahovými látkami ď.
Na kvet — drogu Flos trifolii rubri sa vzťahuje ON 86 6240: lúčnej sú triesloviny, glukozid trifoliín,
izotrifoliín, flavonoidy, organické ky-
Akosť — najviac v % seliny, farbivá, fenolové látky; v lis-
Znak toch sa nachádza asparagín a iné
I. II. aminokyseliny. Ď. plazivá obsahuje
najmä triesloviny a ď. roľná silicu,
Hnedasté kvetné hlávky 12 20
živicu, triesloviny a flavonoidy.
Iné časti materskej rastliny 5 10 Ď. lúčna sa používa hlavne pri hnač-
kách (antidiaroikum, adstringens)
Cudzie organické prímesi 2 4
a bronchitídach. Uplatňuje sa ako
Anorganické prímesi 0,5 1 chuťové a vôňové korigens, zvonka
ako kožné dezinficiens. Ď. plazivá sa
Vlhkosť 14 14
liečebne využíva najmä pri reumatiz-
Popol (stanoví sa laboratórne) 8 10 me, úsade a opuchoch žliaz, ď. roľná
pre svoje adstringentné pôsobenie za-
Popol nerozpustný v HC1 2 3 sa pri hnačkách, bielom výtoku, cuk-
97
rovke, nadmernej tvorbe slín s poru-
chami žalúdočnej sekrécie a pri ocho-
reniach dýchacích ciest. Dávkovanie FAZUĽA
všetkých je prakticky rovnaké: ako čaj ZÁHRADNÁ
— 6 lyžičiek drogy nasypaných do 3 dl
vriacej vody sa nechá 10 minút prikry-
té stáť a po přefiltrovaní sa pije počas
dňa po dúškoch.
Homeopatická esencia z ď. lúčnej
má podobné uplatnenie ako v alopatii.
FAZUĽA ZÁHRADNÁ
FAZOL OBECNÝ
Phaseolus vulgaris L.
Bôbovité - Fabaceae (Motýľokveté - Papi-
lionaceae)
Nemecky: Garten - Bohne; maďarsky: Bab;
taliansky: Fagiolo; francúzsky: Haricot; anglic-
ky: Kidney-Bean; španielsky: Fasol; rusky: 4>a-
COJIb OÔblKHOBeHHaS
98
,
Liečebné použitie a význam pre
potravinárstvo majú aj semená — Se-
men phaseoli, v rozomletom stave FENIKEL
označované ako tzv. fazuľová múka OBYČAJNÝ
— Farina phaseoli. Sušia sa bežným
spôsobom, takisto ako všetky semen-
né drogy.
Zrelé oplodie obsahuje predovšet-
kým aminokyseliny (najmä gvanidí-
nový derivát arginín), ďalej triterpény
(o. i. f azeolozid D), organické kyseliny
(pipekolovú, traumatínovú a i.), alan-
toín, cholín, inozitol, trigonelín, mine-
rálne soli (o. i. rozpustnú kyselinu
kremičitú), 40—50 % hemicelulóz
a glukokiníny (účinný glukokinín, zni-
žujúci hladinu cukru v krvi, sa dopo-
siaľ nepodarilo izolovať.
Semená obsahujú škrob
(45-50 % ) , bielkoviny (24 % ) , dex-
trin a predovšetkým toxické lektíny,
fazín — účinný ako ricín (ricínového
semena) a abrín, zabraňujúce proteí-
novú syntézu; fazín sa varom denatu-
ruje, nevarené semená (i struky) sú
jedovaté a otravy známe — postihujú
najmä deti, vyvolávajú ťažké krvácavé
stavy a koliky.
Klinicky a pokusmi sa dokázalo, že
vodné výťažky zo strukov zvyšujú
vylučovanie moču a znižujú hladinu
cukru v krvi, najmä v začiatočných
štádiách cukrovky; priaznivo tiež ov-
plyvňujú látkovú premenu, užívajú sa
preto ako diuretikum, antidiabeti-
kum, metabolikum — pri reumatizme,
niektorých dermatózach a tiež pri
močových kameňoch (najmä fosfá-
tových); užíva sa odvar z 3—4 lyžíc
sekanej drogy na 300 ml vody, variť
2 minúty, odstaviť na 10 minút a scediť
do termosky; pije sa 2—3-krát denne
pol pohára medzi jedlom (ako diureti-
kum), za príslušnej diéty ako antidia-
betikum. Drogu je vhodné kombino-
vať s inými (pozri zoznam čaj o vín).
Niekedy sa odporúča variť 15—20 g FENIKEL OBYČAJNÝ zemného mora a v západnej časti
drogy s litrom vody asi 2 hodiny FENYKL OBECNÝ Ázie. V súčasnosti sa šľachtí vo všet-
— denná dávka je 1/2 až 3/4 litra Foeniculum vulgare Mill. kých teplejších oblastiach sveta, aj
odvaru. Semená v prášku slúžia na Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbel- u nás. Hlavní dodávatelia na svetový
liferae)
horúce obklady — kataplazmy pri Nemecky: Garten-Fenchel; macíarsky: Kôzônsé- trh sú západoeurópske štáty a južná
mokvavých a svrbivých ekzémoch a na ges harmatkása; taliansky: Finocchio selvatico; Európa. Náš juhomoravský fenikel
izoláciu škrobu (Amylum phaseoli). francúzsky: Fenouil officinal; anglicky: Fennel; („Moravský") sa na trhu veľmi cení.
V homeopatii sa používajú drogy z od- španielsky: Hinojo común; rusky: í>eHxejib Liekopisy majú oficinálny tzv. tmavý
OÔblKHOBeHHblH
kvitajúcich druhov kríčkovej alebo fenikel (subsp. vulgare — f. o. pravý),
zákrpkovej fazule. Dvojročná bylina vysoká pri ktorom poznáme viacej foriem.
Čs. priemyselne vyrábaný prípravok 100—200 cm; listy s pošvami, perovi- Zo záměn a falšovaní prichádza do
s obsahom fazuľových strukov bez to zložené do nitkovitých výčnelkov. úvahy kôprovník (Meum athamanti-
semena je čajovina Diabetan; slúži Kvety drobné, žlté, v zložených okolí- cum Jacq.) s menej valcovitými červe-
ako pomocný liek pri cukrovke s veľmi koch bez obalov a obalčekov. Plody nohnedými dvojnažkami podobnými
dobrými výsledkami (nenahradzuje aromatické podlhovasté rebrovité pachom feniklu (pod lupou mu však
však inzulín). Droga sa pridáva i do dvojnažky. vidno v každom údolí nažky 2-3
čajoviny Nephrosal (diuretikum Druh sa u nás pestuje v zeleninár- silicové kanáliky, kým fenikel má iba
a dezinficiens močových ciest). skych záhradách pre voňavé dvojnaž- jeden). Najviac treba dávať pozor na
ky. Miestami sa na ten istý účel vysieva plody fenikla zbavené silice a umelo
Čajoviny č. 17, 18, 22, 23, 24, 25,26, ako poľná plodina; ľahko splanieva. prifarbené.
108, 148, 237. Rastlina má domov v oblasti Stredo- Fenikel bol veľmi obľúbený už u sta-
99
ČsL 4 a ON 86 6622 majú tieto požiadavky: FIALKA TROJFAREBNÁ
MACEŠKA T R O J B A R E V N Á
Akosť — najviac v % Viola tricolor L.
Znak
I. a ČsL 4 II. FIALKA ROĽNÁ
Iné časti materskej rastliny ako plody 1 2 MACEŠKA ROĽNÍ
Viola arvensis Murr.
Cudzie organické prímesi 1 2 Fialkovité — Violaceae
Fialka rofriá sa bežne ráta iba za poddruh fialky
Anorganické prímesi 0,5 1 trojfarebnej, t. j. V. tricolor L. subsp. arvensis
(Murr.) Gaud.
Vlhkosť 10 10 Ľudovo: bylina psotníková, b. trojičná, fialičky,
maceška, macoška, sirotky, sirôtka, srdečné ko-
Popol (stanoví sa laboratórne) 10 11 renie, sirotky, trojice
Nemecky: Acker-Stiefmiitterchen; maďarsky:
Popol nerozpustný v HC1 1,5 2 Háromszínú árvácska; taliansky: Viola tricolore;
francúzsky: Violette tricolore; anglicky: Wild
Obsah silice najmenej 3 1,5 Pansy; španielsky: Flos de la Trinidad; rusky:
OHajiKa TpexiiBeTHaíi, cpHajiKa nojieBaa
rých Číňanov, Indov, Arabov, Egyp- (najmä v detskej praxi), laktagogum F. trojfarebná je jednoročná až
ťanov, Grékov i Rimanov, a to ako pre dojčiace matky (zvyšuje tvorbu trváca bylina; stonka jednoduchá,
korenina i liečivo. Pomenovanie foe- mlieka). Feniklová voda (Aqua f oeni- i rozkonárená, vysoká 10—30 cm, ne-
niculum pochádza zo zdrobneného culi) slúži zvonka na ošetrovanie zápa- tvorí poplazy. Stonkové listy s pe-
foenum = seno (pre pach a výzor po lov očí a kloktanie. Oblasť používania rovito delenými prílistkami, koncový
usušení listov) a nachádzame ho už je podobná ako pri aníze. Homeopa- úkrojok väčší, vajcovito kopijovitý,
u Plínia. Do strednej Európy priniesli tická tinktúra má analogické použitie vrúbkovaný. Kvety majú dva vrchné
fenikel benediktíni v skorom stredo- ako droga v alopatii. V čajovinách sa lupienky celé alebo sčasti fialové,
veku. Často sa uvádzal v herbároch fenikel s obľubou kombinuje s anízom ostatné sú žlté alebo belavé. Plody sú
ako zložka čajovín a iných prípravkov. a rascou. Dávky plodov sú 1,5 g na tobolky.
Silica sa s obľubou používala proti zapar jednotlivo perorálne (ČsL 4). Druh rastie na rumoviskách, úho-
blchám, všiam i proti hmyzu sliepok. ČsL 4 má oficinálne čajoviny s fenik- roch, medziach a opustených, zane-
Fenikel ako väčšina zelerovitých lom: vetrovú — Species carminativae, dbaných pozemkoch. Dáva prednosť
rastlín je medonosný. Meduje každý preháňaciu — Species laxantes a ža- kyslej piesočnatej pôde.
rok, nie však vždy rovnako. Kvitne lúdkovú čajovinu — Species stomachi- F. roľná je jednoročná bylina vyso-
v júli až septembri. Máva naj voňavější cae. Droga ďalej tvorí súčasť priemy- ká 10—20 cm; netvorí poplazy. Listy
med, a aj keď je tento med tmavý, selne vyrábanej čajoviny Betulan má ako f. trojfarebná, no korunné
ostáva tekutý. (choroby močových ciest), Diabetan lupienky kvetov sú žltkasté či biele,
Plody sú oficinálne vo väčšine lieko- (pomocná liečba cukrovky). Detský často fialovo pásikované alebo mod-
pisov (aj v ČsL 4). Najlepšie sa zbera- čaj s rumančekom Spofa (náhrada tzv. rasté. Plody sú tobolky.
jú ručne odřezáváním vyvinutých ruského čierneho čaju), Reduktan Často rastie na roliach, medziach,
a dokonale zrelých okolíkov (júl—sep- (pomocná liečba tučnoty), Stomaran úhoroch, pri okrajoch lesov a ciest.
tember), postupne ako dozrievajú (čajovina pri tráviacich ťažkostiach), F. trojfarebná patrí medzi farebne
(tzv. česaný fenikel). Zvyšok rastlín sa Ungolen (cholagogum, choleretikum, najkrajšie fialky. Je to rozšírený a veľ-
potom po dozretí skosí a krátko presu- hepatoprotektívum) a Pulmoran (ex- mi polymorfný druh. Zahrňuje rozlič-
ší a vymláti (tzv. slamnatý čiže sekaný pektoračná čajovina), ďalej granuliek né typy, medzi ktorými následkom
fenikel); plody po krátkom presušení Mucilogram a Sennagran (laxans), hybridizácie existuje mnoho prechod-
sa dosúšajú pri teplote do 35 °C. Species pectorales Planta (prsná čajo- ných foriem. Záhradné veľkokveté
Drogu — Fructus f oeniculi tvoria zväč- vina) a ústnej vody Herbadent. Silica formy sú nežiadúcou prímesou v dro-
ša celé dvojnažky. Moderné liekopisy je zložkou kvapiek Solutan (antiast- gách a nezberajú sa. Nemajú ani
žiadajú určitý obsah silice — minimál- matikum) a masážneho roztoku Her- liečebné použitie.
ne 3—4 % (nezameriavajú sa iba na badent. Vedecký názov viola sa odvodzuje
vonkajší výzor). Fenikel a silica má ešte široké prie- od iolon, čo je zdrobnený výraz pre ion
Dobrá droga obsahuje 4—6 % sili- myselné použitie (kozmetika, mydlár- — tak nazýval fialky už napr. Homér.
ce, ktorej hlavnú zložku tvorí terpén stvo, výroba cukríkov, likérov, prí- Druhové označenie tricolor je z latin-
anetol (60 %), potom fenchón pravkov proti hmyzu a i.). Zriedka sa ského tres = tri a color = farba.
(10-20 % ) , fenikulín, metylchavikol, ľudovo používa koreň — Radix foeni- Antickí Gréci i Rimania označovali
anízový aldehyd a rozličné terpénové culi ako karminatívum, vňať — Herba fialku výrazom flox.
uhlovodíky; silica tzv. sladkého fenik- foeniculi zasa pri chorobách z na- Fialky — trojfarebnú i roľnú — ope-
la má menej fenchónu (5 % ) , ale chladnutia a plody pri chrípkových ľuje hmyz, teda i včely, ale osobitný
viacej anetolu (až do 80 % ) . Ďalšie stavoch a ochoreniach. Homeopatia význam z včelárskeho hľadiska nema-
obsahové látky sú bielkoviny, sachari- žiada zrelé plody, najlepšie zberané jú. Na farmaceutické účely sa zberá
dy a olej. v septembri druhého roku rastliny. a nakupuje celá nadzemná časť kvit-
Fenikel je výborné sekretolytikum núcich rastlín (máj—august) — Herba
a expektorans na báze silice, ďalej Čajoviny č. 17,76,112,113,118,119, violae tricoloris (seu trinitatis seu ja-
spazmolytikum a karminatívum; 120, 123, 127, 140, 152, 153, 172, cae). Materiál sa suší v prievane priro-
z drogy sa izoluje silica, a tá je výborné 182, 183, 184, 186, 188,190, 192, dzeným alebo umelým teplom do
spazmolytikum, karminatívum, ex- 193, 196, 197, 199, 207, 210, 213, 50 °C, najlepšie bez obracania. Pomer
pektorans, korigens, stomachikum 215, 227, 232, 241. zoschnutia je 5—6 : 1. Drogu skladu-
100
jeme v dobre uzatvorených nádobách
FIALKA v tme. Predmetom nákupu sú k kvety
TROJFAREBNÁ — Flos violae tricoloris; zberajú sa
v rovnakom údobí (máj až august)
FIALKA a sušia podobne ako vňať. Pomer
ROĽNÁ zosušeniaje8 : 1. Droga je pri sklado-
vaní veľmi citlivá na vlhko. Nemá pach
a chutí slabo sladkasto.
Účinné obsahové látky sú hlavne
saponíny, potom flavonoidy (predo-
všetkým rutín), emeticky pôsobiaci
alkaloid violin, antokyanidy, karote-
noidy, sliz, triesloviny, silica (okolo
0,01 %) a minerálne soli (do 11 % ) ;
prítomný je aj glykozid gaulterín.
Drogy sa pokladajú predovšetkým
za expektoračné sekretolytiká, uľah-
čujú odkašlávanie pri ochorení dýcha-
cích ciest (príp. aj spojených s horúč-
kou), pri čiernom kašli, pľúcnych
ochoreniach a pod. Majú diuretické
pôsobenie — aplikujú sa pri kataroch
močového mechúra, pri ťažkostiach
s močením, ďalej ako metabolický
prostriedok (zvyšujú činnosť močo-
vých orgánov a potných žliaz), ako
slabé diaforetikum a pre metabolické
pôsobenie pomáhajú aj pri reumatiz-
me a niektorých kožných ochore-
niach; napr. adjuvans pri ekzémoch,
akné, impetigu, pri oparoch a i. Pre
obsah rutinu sú aj vazotonikum. Vnú-
torne sa dávkujú 2 lyžice drogy na
300 ml vody, po krátkom zavarení na
miernom ohni 10 minút postáť, scediť
do termosky a vypiť po dúškoch v prie-
behu dňa. Dávky zbytočne nezvyšo-
ČSN 86 6822 stanovuje pre vňať tieto znaky: vať, môže sa uplatniť emetické pôso-
benie. Drogy sa aplikujú aj externe
Akosť — najviac v % — zvonka na obklady alebo do klokta-
Znak diel (pri zápaloch a pod.).
I. II.
Homeopatia pri podobných indiká-
Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline 4 8 ciách ako alopatia používa esenciu
pripravenú z čerstvých kvitnúcich
Cudzie organické prímesi 3 6
rastlín (zberajú sa v auguste až v sep-
Anorganické prímesi 1 2 tembri).
Vlhkosť 12 12
Čajoviny č. 13, 50, 63, 150, 152.
Popol (stanovuje sa laboratórne) 12 15
FIALKA VOŇAVÁ
Čs. drogová ON 86 6246 pre kvet (Flos violae tricoloris); VIOLKA VONNÁ
Viola odorata L.
Akosť — najviac v % Fialkovité — Violaceae
Ľudovo: fialôčka
Znak Nemecky: März-Veilchen; maďarsky: Illatos
I. II. ibolya; taliansky: Viola mammola; francúzsky:
Violette odorante; anglicky: Sweet Violet; špa-
Inak sfarbené kvety ako na čerstvej rastline 5 10
nielsky: Violeta odorosa; rusky: 3>Hajiica
Iné časti materskej rastliny ako kvet 2 4 nyiuHCTaa
101
miestach, v dobre zavretých nádo-
bách, chrániť pred svetlom. Drogy sa
u nás nenakupujú.
Niekedy sa zberá kvet — Flos violae
odoratae; odpredáva sa na vývoz.
Cennejšie sú kvety jedincov rastúcich
v tieni (majú tmavšie kvety) a sú
voňavejšie. Materiál treba sušiť veľmi
rýchlo; ľahko sa zaparuje a vlhne.
Obdobie zberu: marec—apríl, pomer
zosušenia asi 6 : 1.
Podobne ako vňať sa niekedy zberá
a suší list — Folium violae odoratae;
zber: marec—apríl, zoschnutie asi
5 : 1.
Podzemok s koreňmi (Radix seu
Rhizoma violae odoratae) sa získava
vytrhávaním rastlín v septembri—ok-
tóbri. Po krátkom omytí sa suší rýchle
na tienistom mieste, za dobrého vetra-
nia (umelým teplom, maximálne do
35—40 °C); pomer zosušenia asi 4 : 1.
Celá rastlina, hlavne korene, obsa-
huje značné množstvo saponínov, ďa-
lej stopy silice s metylesterom kyseliny
salicylovej; tento hydrolyzujúci glyko-
zid je prítomný aj v kvetoch, ktoré
FIALKA okrem toho majú veľa modrého farbi-
VOŇAVÁ va (antokyan) a ketonické látky iron
a jonón, ktoré sú nositeľmi vône. Silica
kvetov je jedným z najdrahších éteric-,
kých olejov — nachádza sa v kvetoch
v množstve 0,003 %; získava sa tzv.
sa skláňajú k zemi; plody sú tobolky. pri prvej jarnej búrke vôňu, možno pomádovým spôsobom (samovoľným
Druh rastie v křoviskách, na me- vysvetliť tak, že kvitne od konca apríla vyprcháním do vrstvy tuku). Jej vôňa
dziach a vo svetlých lesoch. do začiatku mája, keď začínajú búrky, vystúpi až po 5—10 000-násobnom
Celá čeľaď fialkovitých rastlín má a v tom čase už kvitne podobná riedení. Silica sa extrahuje nielen
u nás iba jeden rod — fialku, Viola L., nevonná f. psia (V. canina L.). z kvetov, ale aj z listov. Výskyt alkaloi-
z čoho si možno urobiť predstavu, aký Expektoračné pôsobenie f. voňavej du violinu, ktorý je vraj chemickou
je tento rod pestrý. Fialky u nás rastú si novšie overovali viacerí autori (Lin- skladbou a najmä účinnosťou blízky
asi v 30 druhoch (na svete celkove asi de 1919, Schreck 1922, Grimme 1921 emetínu ipekakuánového koreňa, po-
400). Mnohé z nich majú ešte rozličné a i.) a potvrdili ho. Slávny fytoterapeut kladá sa novšie za pochybný; pôsobe-
odrody, a preto ich botanicky vie Leclerc vo Francúzsku odporúčal ko- nie drogy v tomto smere treba pri-
správne určiť niekedy len skúsený reň aj ako emetikum. Podnet ku tomu písať údajne prítomným saponínom
odborník. F. voňavej sa podobá viac dal Kroeber, ktorý stanovil saponíno- (Braun, 1968).
druhov — treba si všimnúť botanický vý obsah a skúšal drogu na obsah Všetky časti drogy pôsobia ako
opis; hlavným znakom je vôňa, ktorú a účinnosť prítomného alkaloidu violi- mierne expektorans — sekretolyti-
nemá takmer ani jeden príbuzný druh nu (violaemetínu). Klinicky dokázal, kum, t. j. na uľavenie pri kašli a riede-
a vyrastáme listov priamo z pod- že koreň f. voňavej môže nahradzovať nie hlienu pri čiernom kašli, bronchi-
zemka. koreň ipekakuány (pozri drogy cu- álnych kataroch, silnom zahlienení
Slovanské pomenovania fialky majú dzieho pôvodu). dýchacích ciest (ako čaj: 2 čajové
spoločný základ a Mathioli v herbáři Opeľovanie kvetov fialiek obstará- lyžičky vňate na 300 ml vody macero-
ju nazval fiola. Vedecké pomenovanie vajú včely, ktoré láka najmä príjemná vať za studena alebo 1—2 % odvar).
rodu pochádza z gréckeho ion vôňa. Kvety však obsahujú aj medovú V detskej praxi bol prv veľmi obľúbe-
— zdrobnené iolon, ako ju napr. nazý- šťavu. ný sirup z fialkových kvetov bez kali-
val Homér a Pindaros. F. voňavá patrí Predmetom liečebného používania cha; pripravoval sa zapařením 10 po-
u nás k najstarším liečivým rastlinám. je celá rastlina. Najčastejšie sa zberá lievkových lyžíc kvetov bez kalicha
Používal ju už Hippokrates. Starí le- celá kvitnúca vňať — Herba violae v 100 ml vriacej vody; po 24-hodino-
kári jej prisudzovali veľkú liečivú silu; odoratae; čerstvá je oficinálna v ho- vom státí sa to přefiltrovalo a pomaly
listy sa používali zvonka pri zápaloch, meopatii, inak sa suší v tenkých zahrievalo so 100—150 g cukru. Sirup
na chorý konečník, kvety podľa Dios- vrstvách rozostretá na vzdušnom je pekne modrý, pre svoj nízky saponí-
korida slúžili pri epilepsii chlapcov mieste, bez prístupu slnka alebo ume- nový obsah však bez osobitného vý-
a na zapálené hrdlo. Podľa Plínia bolo lým teplom do 50 °C. Dbáme pritom, znamu. Na zapar z koreňa sa berie
najlepšie voňať fialky, ak bolela hlava. aby sa zachovala pôvodná farba kve- 0,3—1,5 g drogy; dávky okolo 2 g
Plínius ju menoval na treťom mieste čo tov a ich vôňa. Obdobie zberu: asi pôsobia emeticky (dávivo). Koreň sa
do obľúbenosti kvetov pri výzdobe (za marec—apríl. Pomer zoschnutia: 7 : 1. zasa začína uplatňovať pri výrobe prie-
ružou a ľaliou). Názor, že fialka stráca Drogu treba skladovať na suchých myselných liečiv a aj v receptúre (ako
102
mierne sekretolytikum — najmä v si-
rupoch).
V homoepatii sa pripravuje esencia
aplikovaná na bolesti uší, očné ocho-
renia, čierny kašel a reumatizmus. GRACIOLA
LEKÁRSKA
Čajoviny č. 131.
GRACIOLA LEKÁRSKA
KONITRUD LÉKAŘSKÝ
+ Gratiola officinalis L.
Krtičníkovité — Scrophulariaceae
Nemecky: Gottes-Gnadenkraut; maďarsky:
Orvosi csikorka; taliansky: Graziola; francúzsky:
Gratiole; anglicky: Water-Hyssop; španielsky:
Graciola; rusky: ÄBpaH airreHHbiň
103
sústavu a po vnútornom podaní vyvo-
láva zápaly žalúdka a tenkého čreva na
pokusných zvieratách; okrem toho
zapríčiňuje krvné výrony do mozgu a i.
(Gessner, 1953; Steinegger, 1968).
Z vypozorovaných účinkov a z ľudo-
vého liečiteľstva je známe, že droga
— vňať gracioly, sa používala a pôsobí
anthelminticky, diureticky, drasticky
laxatívne, dezinfekčné a miestne dráž-
divo; ovplyvňuje i srdcovú činnosť. Za
nositeľa účinku sa pokladá predovšet-
kým graciolín a jeho štiepne produkty,
prípadne aj graciolón. Účinok na
srdce sa pripisuje glykozidu gracioto-
xínu. Keďže po užívaní drogy a prí-
pravkov vznikajú u ľudí otravy a laxa-
tívne pôsobenie sa prejavuje príliš
drasticky, terapia s graciolou sa za-
nechala.
V homeopatii sa rastlina a prípravky
používajú i naďalej. Esencie priprave-
né z nekvitnúcej rastliny — z čerstvej
vňate, uplatňujú sa pri akútnych
a chronických žalúdočných a črevných
poruchách s kŕčmi, pri obličkových
ochoreniach a kataroch močového
mechúra a pri niektorých detských
chorobách. Výslovne sa zakazuje po-
užívať rastlinu ženám pri menštruácii
a počas gravidity.
Pre obsah veľmi zaujímavých látok
je rastlina v súčasnosti predmetom
prieskumu.
Pred ľudovo odporúčanými indiká-
ciami varujeme. Graciolu možno uží-
vať iba na radu lekára a v osobitných,
špecifických prípadoch.
GYPSOMILKA
GYPSOMILKA METLINATÁ
METLINATÁ
ŠATER LATNATÝ
Gypsophila paniculata L.
Klinčekovité — Dianthaceae (Silenkovité
— Silenaceae)
Nemecky: Schleiergipskraut; maďarsky: Fátyol- Gypsophila L., z ktorých u nás rastie a filos = priateľ, t. j. rastlina obľubujú-
virág; Englyos derczefú; rusky: KanHM MeTejib-
päť druhov s niekoľkými poddruhmi ca sadrovitú, vápencovú pôdu; druho-
HäTbiň; IlepeKaTH - nojie
a tri cudzie. Všetky u nás sú vo voľnej vý názov to ďalej upresňuje (panicula-
Trváca bylina vysoká 30—120 cm; prírode mimoriadne zriedkavé. G. ta = z pani čula — metlinaté súkvetie).
z viachlavého podzemka vyrastá vre- metlinatá rastie v Štátnej prírodnej Historický úvod k používaniu gyp-
tenovitý koreň hlboko do pôdy. Byľ rezervácii Čenkovská lesostep neďale- somilky je zhruba rovnaký ako v prí-
rozložitá, bohato rozkonárená, chlpa- ko Štúrova, a to na pieskoch spolu pade mydlice lekárskej; stretávame sa
tá, listy čiarkovito kopijovité. Drobné s inými teplomilnými a pieskomilnými s ňou ako s technickou rastlinou už od
biele, zriedka ružové kvety v metlino- panónskymi druhmi. Podobná pies- najstarších čias a jej význam sa nezme-
vitom súkvetí z množstva vrcholíkov; kovka stepná — Psammophiliella step- nil prakticky až dodnes; v terapii sa
niekedy má i vyše 1 000 kvetov. Plody posa (Klokov) Ikonnikov sa zasa na- zriedka uplatňovala pre svoje špeciál-
sú tobolky. chádza v rezervácii na juhozápadnom ne účinky. Používala sa hlavne ako
Druh v prírode uprednostňuje step- Slovensku v katastri obce Kamenín prací prostriedok. Hippokrates nazý-
né lokality s piesočnatým substrátom. a g. plazivá (G. repens L.) tvorí zložku val rastlinu strouthion, Rimania stru-
Zbiera sa do kytíc, a preto sa občas nádherného koberca na vápencoch thium. Nevedno, v akej súvislosti sa
pestuje aj v záhradkách. a dolomitoch Belianskych Tatier, sú- toto slovo vzťahuje na rastlinu, keďže
G. metlinatá je jedna z materských časti Tatranského národného parku. strouthos je vrabec. Podľa opisu to
rastlín koreňovej drogy zastarane Druhý obchodný druh koreňovej bola nepochybné g. južná — G. stru-
označovanej ako Radix saponariae drogy je Radix saponariae rubrae thium, G. hispanica, G. fastigiata
albae — biely (sivý, levantský, maďar- (pozri mydlicu lekársku). a iné, ešte dnes v týchto oblastiach
ský) mydlový či mydlicový koreň. Rodové označenie rastliny vychá- používané na pranie látok, najmä jem-
Drogu tvoria rozličné druhy rodu dza z gréckeho gypsos = sadra, krieda nejších, osobitne hodvábnych. O rast-
104
line písali aj iní grécki autori. U Plínia
sa dozvedáme, že struthion čiže radi-
cula = korienok rastie divo vraj iba na
vyprahnutých miestach v Ázii a Sýrii,
inde sa pestuje. Nepochybné sa stru-
thion týka aj mydlice lekárskej, ktorá
je tiež bohatá na saponíny (Gréci ju
poznali ako oficinálnu rastlinu).
V tomto zmysle nachádzame zmien-
ky z r. 1882 aj u prof. Wittsteina v jeho
knižnej publikácii o Radix saponariae
aegypticae (čiže hispanicae alebo le-
vanticae); ako materskú rastlinu uvá-
dza Gypsophila struthium L. Wittstein
zaznamenal aj jej použitie: je vraj viac
technické ako liečebné — nahrádza
mydlo najmä pri praní vlny. V Špa-
nielsku sa rastlina nazývala jabonera
(od jabon = mydlo) a v Neapole
lanaria; lana = vlna.
Predmetom zberu z gypsomiliek sú
mnohohlavové podzemky (u nás mož-
no vykopávať iba pestované druhy
— vo volnej prírode sú prísne chráne-
né), ako droga označované Radix
gypsophilae (paniculatae) — Radix
saponariae albae. Zber sa robí od
marca do septembra, podzemky sa
krátko a rýchle omyjú, režú na kusy
(príp. i lupu, podľa želania nákupcu).
Sušia sa prirodzeným teplom, napr.
naviazaním na povrazy, prípadne
umelou teplotou 40—50 °C. Strata na
hmotnosti je asi 3 : 1. Droga prichá-
dzajúca na farmaceutický trh pochá-
dza zvyčajne z Malej Ázie alebo z juž-
nej Európy. Na Sicílii a v južnom
Taliansku rastie hlavne druh G. arros-
tii Guss. HADOMOR
Droga obsahuje vysoké percento (HADÍ MOR)
saponínov (6—30 % ) , prevažuje gly- ŠPANIELSKY
kozid P-amyrínového typu — bidez-
mozidický oligosid gypsosid; hemoly-
tický index drogy je 2 600 až 3 900.
Jej vnútorné upotrebenie sa pre vstre-
bávanie saponínov neodporúča. HADOMOR (HADI MOR) vo svetlých lesoch, na suchších a aj
V technických odboroch slúži na izolá- ŠPANIELSKY vlhkých lúkách — s obľubou na vápen-
ciu saponínov, označovaných ako Sa- HADÍ MORD ŠPANĚLSKÝ (ČERNÝ covom substráte od pahorkatín do
poninum album, ktoré sa uplatňujú o. KOŘEN) podhorského stupňa.
i. v analytických prácach (pozri divo- Scorzonera hispanica L. Rastlina je obľúbenou zeleninou
zel — otázku stanovovania saponínov Čakankovité — Cichoriaceae (Úborovité
- Compositae)
milovníkov rastlinných pokrmov, zná-
hemolytickým indexom alebo hemo- Ľudovo: čierny koreň mou pod názvom čierny koreň. Po-
lytickými jednotkami). Droga sa sa- Nemecky: Garten - Schwarzwurzel; maďarsky: dobnú zeleninu môže poskytnúť stre-
mostatne nepoužíva, tvorí iba zložku Spanyol pozdor; taliansky: Scorzanera; francúz- domorský tzv. ovosný koreň — kozo-
liekových foriem. Saponinum album sky: Scorzoněre; anglicky: Scorzonera; španiel-
sky: Escorzonera; rusky: Ko3ejiei( cjiaflKHH
brada pórolistá (Tragopogon porrifo-
tvorí zložku čs. prípravkov Guanar Kopem. lius L.), najmä zušľachtený poddruh
— kvapky, pomocný liek pri bronchití- (subsp. porrifolius), u nás neveľmi
de, zápale hrtana a pod., Pleumolysin Trváca bylina vysoká 40—110 cm; známy. Môžu to byť aj iné rastliny,
— kvapky, ordinujú sa podobne, Tus- má hrubý, dužinatý koreň, listy na najmä ich korene, ako je čakanka
silen — kvapky, expektorans a Bene- rozkonárenej byli podlhovasto elipso- obyčajná a ďalšie.
phorin — roztok, expektorans. vité, až čiarkovité, sediace a zvyčajne Hadomor španielsky nebol v staro-
V našich záhradkách sa najčastejšie riedko zubaté. Koncové žlté úbory veku známy. Dioskoridov ierakion
pestuje okrem gypsoŕnilky metlinatej s okrajovými jazykovými kvetmi s ko- mikron je h. rezedokvetý (S. resedifo-
aj gypsomilka ozdobná (G. elegans runnými lupienkami dva razy dlhšími, lia). „Čierny koreň" sa prvý raz použil
Bieb.). Ich nežné kvietky sú velmi ako sú listene zákrovu. Plody sú asi v Španielsku v prvej polovici 16.
vhodné do kytíc, po usušení aj do nažky. stor. ako liek proti hadiemu uhryznu-
zimných. Druh rastie na trávnatých svahoch, tiu alebo jedu ropuchy. Názov pochá-
105
dza z talianskeho scorza = kôra a nera hliada, napr. pupalku dvojročnú (Oe- mel idioblasty — kamenné bunky; listy
= čierny (pre vonkajšie čierne zafar- nothera biennis L.), rastúcu najmä pri sa okrem toho líšia chemickými reak-
benie). Ako kuchynská zelenina pre- riečnych tokoch v nížinách a na pie- ciami.
šiel do všeobecného používania až sočnatých presypoch; poskytuje chut- Pomenovanie hamamelis je známe
začiatkom 17. stor. vo Francúzsku ný koreň na šaláty. u Athaenea, ktorý ním označoval miš-
a odtialto sa rozšíril do Nemecka Zo zelerovitých rastlín má podobné puľu; na severoamerickú drevinu ho
a k nám. V európskych kultúrach je asi použitie buľka hľuznatá (bulvuška preniesol Linné. Druhové pomenova-
350 rokov; vždy ho pokladali za lieči- hlíznatá — Bunium bulbocastanum nie má podľa miesta pôvodného vý-
vú rastlinu. L.), vo Francúzsku pestovaná ako skytu (Virginia).
Čierny koreň je výborná zeleninová zelenina, ďalej krkoška hľuznatá Hamamel je stará indiánska liečivá
lahôdka zimných a najmä jarných (krablice hlíznatá — Chaerophyllum rastlina. Odvar z kôry a listov užívali
mesiacov, keď je citelný nedostatok bulbosum L.) — pestuje sa ojedinelé severoamerickí Indiáni oddávna proti
zeleniny. U nás sa neprávom zanedbá- v Maďarsku a v Nemecku; treba dať mnohým chorobám, predovšetkým
va, hoci môže nahradiť drahú špargľu. však pozor na príbuzné jedovaté dru- však ako protizápalový prostriedok.
Kuchárske príručky bežne uvádzajú hy! Mladá vňať krkošky sa dá upraviť Podľa Pottera (r. 1898) bol osvedče-
recepty na prípravu očistených, oškra- ako špenát. Tretia zelerovitá rastlina ným vonkajším i vnútorným pro-
baných a uvarených čiernych koreňov. je potočník sladký (sevlák zeleninový striedkom proti hemoroidom (osobit-
Osobitnou koreňovou pochúťkou sú — Sium sisarum L.). Pochádza z Číny, ne pri krvácajúcich), na kŕčové žily,
čierne korene vyprážané ako rezne kde sa stále pokladá za veľmi kvalitnú opuchy, pri cievnych ochoreniach a na
a podávané s majonézovým zemiako- zeleninu. Jeho kultúry boli rozšírené miestne zápaly. Odporúčal sa aj pri
vým šalátom. niekedy aj u nás. krvácaní z nosa, žalúdka, čriev, pľúc
Čierny koreň sa aj pestuje. Poskytu- Podobne ako špargľu možno upraviť a pod., pri hroziacom potrate a zvonka
je dužnatý podzemok — Radix (Rhi- podzemky z rastliny čistec Sieboldov na podliatiny, svrbivé ekzémy, ako aj
zoma) scorzonerae (hispanicae), ktorý (čistec hlíznatý — Stachys sieboldii pri pohlavných chorobách. Do európ-
za mlada, keď ešte roní mlieko, posky- Miq.), u nás nedocenený, vo veľkom skej medicíny sa dostal po r. 1736, keď
tuje chutnú a ľahko stráviteľnú zeleni- sa pestuje vo Francúzsku, Anglicku ho do Európy priviezol Collinson;
nu; chuť má vtedy sladkú, nepatrne i Švajčiarsku. Tiež zvonček repkový používali sa aj múčnaté semená, boha-
horkastú. Býva hrubý ako prst, dlhý; (zvonek hlíznatý — Campanula rapun- té na olej. Majú celkom príjemnú
na trh prichádza vo zväzkoch. Pri culus L.) sa dá upotrebiť ako zelenina chuť, preto slúžia aj ako požívatina.
kupovaní treba vyberať hladké, ne- — v južnej Európe sa pripravuje z ne- Ker je rovnako dobre známy aj v Juž-
zvädnuté a celé korene. Pred prípra- ho obľúbený šalát. Kuchynsky sa dá nej Amerike, najmä v Brazílii. Desti-
vou sa oškrabú ostrým nožom, čisté sa využiť aj kozia brada pórolistá, čakan- lát z čerstvých listov a konárikov je
hneď kladú do vody okyslenej trochou ka obyčajná a púpava lekárska. Tieto v USA veľmi obľúbený; s 10 % prísa-
octu alebo citrónom (inak dostanú rastliny (hadí mor, kozia brada, zvon- dou liehu sa expeduje do celého sveta
čiernu farbu), prípadne sa dávajú do ček repkový, čakanka, púpava) môžu ako „pánska kozmetika". V Amerike
zriedeného mlieka. Korene sa varia byť cennou zeleninou najmä pre dia- sa nachádza v každej holičskej oficíne.
v osolenej, trochu okyslenej vode; betikov, lebo namiesto škrobu obsa- Drogu najčastejšie tvoria listy — Fo-
musia vrieť asi 1/2 až 3/4 hodiny. hujú inulín (majú ho okrem úborovi- lium hamamelidis (oficinálne v ČsL
Mäkké sa scedia a upravujú ako špar- tých a čakankovitých rastlín aj zvonče- 2 a vo väčšine svetových liekopisov).
gľa. Možno z nich variť výbornú diétnu kovité a horcovité rastliny). Menej sa používa kôra.
polievku, ale dajú sa i dusiť, zapekať, List sa zberá v jeseni a rýchle suší.
pražiť, upravovať ako karbonátky, Na farmaceutický trh prichádza spra-
kombinovať s inou zeleninou (karot-
ka, pór) alebo s mäsom. Koreň je
HAMAMEL VIRGINSKY vidla z atlantickej oblasti Severnej
VILÍN VIRGINSKY Ameriky; väčšinou sa lisuje na kom-
výživný, ľahko stráviteľný, vhodný na Hamamelis virginiana L. paktnú hmotu. Kôra sa zberá tradič-
diéty. Možno ho aj sušiť — bežným Hamamelovité — Hamamelidaceae ným spôsobom a je oficinálna v nie-
spôsobom ako korene iných úborovi- Nemecky: Virginischer Zauberstrauch; maďar-
sky: Hamamelisz; taliansky: Hamamelide; an- ktorých starších liekopisoch. Listová
tých či čakankovitých rastlín — pozri glicky: Witch-Hazel; rusky: v európskej časti droga — Folium hamamelidis i kôra
napr. púpavu. ZSSR sa neuvádza — Cortex hamamelidis obsahujú pre-
Obsahové látky koreňa tvorí pre- dovšetkým triesloviny (3—9,5 % ) ,
dovšetkým inulín (rezervný polysa- Ker alebo stromček vysoký až 7 m; hlavne elágového typu, nazývané ha-
charid, je tu namiesto škrobu), potom konáre lysavejúce, listy veľké, stopka- mamelitaníny a silicu; ďalšími obsaho-
veľa sacharidov, hojne minerálnych té, elipsovité, krátko končisté, hrubo vými látkami sú cholín (asi 0,2 %),
solí (vápnika, železa, fosforu) a vita- vrúbkovano zubaté. Kvety žlté, vyras- glykozid rozpustný vo vode a saponín
míny. Ďalej je prítomný sliz, aspara- tajú z pazúch listov, majú štyri úzke (ten je však predmetom sporov) a Ma-
gín, arginín, manitol, inozitol, gluko- korunné lupienky, krátke tyčinky daus (r. 1938) uvádza aj kyselinu
zid podobný koniferínu, guma a celu- a štvorlistý kalich. Plod je tobolka askorbovú. Silica je v čerstvých listoch
lóza. s dvoma olejnatými čiernymi jedlými asi 0,05 %, v kôre 0,5 % a obsahuje
Koreň sa niekedy používa v liečiteľ- semenami. hlavne eugenol a seskviterpény (R.
stve (10 % odvar — nechať mierne Rastlina pochádza zo Severnej Benigni, 1962).
vrieť asi 20 minút, 2—3 šálky denne) Ameriky. Kvitne v jeseni alebo vžime. Listová droga slúži predovšetkým
ako potopudný, močopudný a zmäk- U nás sa pestuje ako dekoratívna ako adstringens, hemostyptikum a ve-
čovací prostriedok, tiež na uľahčenie drevina v parkoch a okrasných záhra- notonikum. Dávkuje sa 1 kávová ly-
odkašlávania (expektorans). dách. Svojimi listami pripomína lies- žička na šálku záparu (pije sa 2—3 razy
Podobne možno upotrebiť aj nie- ku. Spoľahlivo sa dá odlíšiť mikrosko- denne), zvonka 3 polievkové lyžice na
ktoré ďalšie rastliny, ktorých výživový picky: lieska totiž má v mezofyle veľké liter záparu (na kúpele a omývanie).
a chuťový význam sa dosť často pre- drúzy šťaveľanu vápenatého a hama- Kôra má podobné použitie; dávkuje
106
denne. Extraktom možno umývať
i vlasy (proti lupinám).
Homeopatia sa pokúsila za hama-
melový list zaviesť ako náhradku list
liesky; údajne sa osvedčil. Preto sa
niekedy zamieňa i pri alopatickom
upotrebení.
Podlá homeopatického liekopisu sa
oficinálna urtinktúra pripravuje z kôry
čerstvých výhonkov a koreňa.
Čs. farmaceutický prípravok vyrá-
baný priemyselne z tekutého hama^
melového extraktu je Aviril H un-
guentum — masť na hemoroidy, anál-
ne trhliny a pod. a prípravok liečebnej
kozmetiky Neridé mlieko po opalova-
ní - obsahuje 0,2 % extraktu a mierni
nepríjemné následky nadmerného
opaľovania a urýchľuje regeneráciu;
kožná pigmentácia ostáva neporuše-
ná, súvislá.
HLAVÁČIK JARNÝ
HLAVÁČEK JARNÍ
+ Adonanthe vernalis (L.) Spach
Syn.: Adonis vernalis L.
Ľudovo: český elebor, čierne (falošné) korenie,
horká tráva, miláčik, slepomak (jamý)> zlatúš
Nemecky: Friihlings-Adonisrôschen; maďarsky:
Tavaszi hérics; taliansky: Adonide prímaverile;
francúzsky: Adonide printaniěre; anglicky:
Spring Adonis; rusky: A«OHHC BecemaiH;
ropHupeT
HLAVÁČIK LETNÝ
HLAVAČKO VEC LETNÍ
+ Adonis aestivalis L.
Ľudovo: červánky, hlaváč, kačičky, ohníček,
poľná ružička, poľný kohútik (kominárik), roz-
strihaný mak, slepomak letný, volove očko
HAMAMEL Nemecky: Sommer-Adonisrôschen; maďarsky:
VIRGÍNSKY Nyári hérics; rusky: AHOHHC jieTHHň
sa 1 polievková lyžica na šálku odvaru. z listov môžu zužitkúvať v kozmetike. HLAVÁČIK JESENNÝ
Drogy treba skladovať v dobre uzatvo- Na to slúži predovšetkým hamamelo- HLAVÁČKOVEC PODZIMNÍ
rených obaloch. vá voda — Aqua hamamelidis, pripra- + Adonis autumnalis L.
Výťažky, zápary alebo odvary či vovaná destiláciou z čerstvých listov, Podľa niektorých botanikov je iba plemenom
extrakty sa upotrebujú najmä v mas- kôry a mladých konárikov, prípadne h. letného
Nemecky: Herbst-Adonisrôschen; maďarsky:
tiach pri hemoroidoch alebo v čapí- extrakt — Extractum hamamelidis Ószi hérics; rusky: A^OHHC OCCHHHH; YrojiOK
koch pri kŕčových žilách, vredoch corticis seu Extractum hamamelidis
predkolenia, na zastavovanie krvi a na fluidum (listov); voda i extrakt sa
hojenie rán, proti miestnym zápalom používa aj na ošetrovanie podliatin, Hlaváčik jarný je trváca bylina
kože i slizníc a pri hnačkách. V mier- lišajov, hemoroidov a kôra i list sa s 20—35 cm vysokou listnatou ston-
nom adstringentnom účinku spočíva niekedy aplikujú spolu vnútorne — ex- kou so striedavými listami dvojito až
aj určitý spôsob tonizujúceho pôsobe- trakt 2—3-krát denne 1 čajová lyžička mnohonásobne strihanými na čiarko-
nia na pokožku, preto v sa výťažky alebo 10-15 kvapiek výťažku 3-krát vité až nitkovité segmenty. Jednotlivé,
Požiadavky ČsL 2 sú takéto: zväčša koncové kvety majú 10—12
žltých korunných lupienkov, väčší po-
Akosť — najviac v % čet tyčiniek a drobných semenníkov
Znak na guľato vajcovitom lôžku; plody sú
ČsL 2 chlpaté nažky.
Červenohnedé časti materskej rastliny pochádzajúce z osí 5 Druh rastie v teplomilných dúbra-
vách, v lesostepných porastoch, na
Cudzie organické prímesi 2 výslnných trávnatých svahoch; počet
Popol (stanoví sa laboratórne) 6
jeho prirodzených lokalít ubúda - je
zákonom v ČSR úplne chránený druh,
Popol nerozpustný v HC1 2 na Slovensku len zásadne — povoľuje
sa obmedzený zber na určitých lokali-
Obsah trieslovín — najmenej v % 3,5
tách. Tvorí napr. významný druh prí-
107
ty, kvety má z 5—8 karmínových, na
spodnej strane zväčša čiernych lupien-
kov; plody sú holé nažky.
Rastie na roliach, kam ju nechtiac
vysievajú semenami z južnej Európy;
zriedka sa pestuje v záhradkách na
okrasu.
Vedecké pomenovanie hlaváčikov
je odvodené od krásneho gréckeho
boha Adonisa — predobraz každoroč-
ne sa obnovujúcej vegetačnej sily;
druhové pomenovania upresňujú nie-
ktoré vlastnosti (vernalis značí v latin-
čine kvitnúci na jar).
Niektoré druhy hlaváčikov poznala
už antika a opriadla ich mýtmi a po-
vesťami. Botanicky sa dlho zamieňali
za čemerice a najmä korene a semená
sa používali pri najrozličnejších cho-
robách — dokonca aj pri rakovine.
Ľudové najčastejšie pri ťažkostiach
s močením. Pri prieskume tohoto
účinku ruský vedec Bubnov r. 1883
ako prvý zistil, že hlaváčik má vlastne
indikácie ako náprstník, čím sa začal
prieskum hlaváčika v tomto smere.
Hlaváčiky sa opeľujú hmyzom, ne-
majú však medovinu, poskytujú mu
dostatok peľu.
Predmetom zberu z h. jarného je
kvitnúca vňať — Herba adonidis;
odřezává sa bez spodných bezlisto-
vých častí (apríl—máj) a suší oddelene
(je jedovatá) pri teplote 55—60 °C
v priebehu pol hodiny, aby sa zame-
dzilo rozkladnému pôsobeniu enzý-
mov; v núdzi možno sušiť v tieni,
HLAVÁČIK v prievane, v tenkých vrstvách, pri
JARNÝ opatrnom obracaní. Drogu treba skla-
dovať v tme v dobre zatvorených
HLAVÁČIK nádobách a staršia ako dva roky by sa
LETNÝ nemala používať. Strata sušením je asi
5 : 1 . Homeopatia používa čerstvú
kvitnúcu vňať.
ČsL 2 výslovne zakazuje v droge
primes h. jesenného a h. letného.
rodnej rezervácie Devínska Kobyla Druh je častou burinou poľných Účinné obsahové látky sú kardio-
pri Bratislave. pôd, rastie najmä v kultúrnych spolo- glykozidy — strofantidíny (cymarín,
Hlaváčik letný je jednoročná bylina čenstvách obilnín a priemyselných k-strofantín), adonitoxigeníny (adoni-
so stonkou 20—30 cm vysokou, s lista- rastlín. Viaže sa na pôdu s výrazným toxín), potom flavonoidy, saponíny
mi mnohonásobne strihanými na čiar- obsahom vápna a na nižšie, teplejšie a 2,6-dimetoxybenzochinón. V porov-
kovité segmenty; jednotlivé kvety ma- polohy. naní s inými rastlinami je v droge veľa
jú korunné lupienky červenej farby Hlaváčik jesenný je tiež jednoročná lítia. Srdcové glykozidy sa ľahko roz-
a dozrievajú v holé nažky so zeleným bylina; stonku má vysokú 20—40 cm, rušujú, a preto droga sa na liečebné
zobáčikom. listy strihané až na čiarkovité segmen- účely stabilizuje a nastavuje na určitú
účinnosť (Adonidis pulvis normatus
Droga — Herba adonidis (vernalis) sa hodnotí podľa ČsL 2:
— liekopisy zvyčajne žiadajú obsah
0,2 % cymarínu; účinnosť sa hodnotí
na morčatách). Srdcové glykozidy sa
Znak Najviac v % relatívne zle resorbujú a rýchle do-
znievajú; kumulácia nenastáva. Droga
Cudzie organické prímesi 2 okrem toho pôsobí výrazne diuretic-
ky. Užíva sa preto ako kardiotonikum,
Vlhkosť 14
diuretikum v ľahších a stredne ťažkých
Popol (stanoví sa laboratórne) 10 prípadoch dekompenzácie a funk-
čných srdcových ťažkostiach, tiež pri
Popol nerozpustný v HC1 2
klimakterických ťažkostiach srdca
108
(najčastejšia a najvhodnejšia forma je
štandardizovaný extrakt). Najvyššia
jednotlivá dávka je 1,0 g, najvyššia
denná dávka 6,0 g — užíva sa zvyčajne
1 kávová lyžička na šálku záparu
— pije sa 2—3-krát denne. Pri bežnom
dávkovaní nie je nebezpečenstvo ne-
žiadúcich účinkov. Predávkovanie vy-
voláva ťažkosti a prejavy, ako intoxiká-
cia — otrava digitaloidmi. Pre závaž-
nosť indikácií môže drogu ordinovať
iba lekár. Čs. priemyselne vyrábané
prípravky nie sú.
Homeopatická esencia sa používa
podobne (dil. D 4—D 2), hlavne pri
nedostatočnej činnosti srdca (insufi-
ciencii), pri angína pectoris, zápaloch
pľúc a reumatizme.
H. letný je rovnako jedovatý, zried-
ka sa zberá kvitnúca vňať — Herba
adonidis aestivalis; sušiť by sa mala
ako vňať h. jarného. Obsahuje tiež
glykozidy digitaloidného charakteru,
ale majú iba 1/90 účinnosti h. jarného,
droga teda nemôže byť náhradkou za
Herba adonidis vernalis; účinnosť je
veľmi slabá. H. jesenný má tiež po-
dobné digitaloidy — účinnosť je však
iba 1/30 h. letného.
Hlaváčiky pre špecificky účinné ob-
sahové látky a toxicitu môže predpísať
iba lekár.
HLOH OBYČAJNÝ
HLOH OBECNÝ
Crataegus oxyacantha L.
Syn.: C. laevigata (Poiret) DC. Nemecky: Zwei-
griffiger Weissdorn; maďarsky: Csere galagonya;
taliansky: Biancospino; francúzsky: Aubépine HLOH
commune; anglicky Midland Hawthorn; španiel-
sky: Espino blanco; rusky: EoapbimHHK
OBYČAJNÝ
KOJUOHHH
HLOH JEDNOSEMENNÝ konárikov sa premieňa na tŕne dlhé asi vé a rastliny asi neboli obľúbené.
HLOH JEDNOSEMENNÝ 12 mm. Listy majú na líci roztrúsené Gréci nazývali kry oxyacantha
Crataegus monogyna Jacq.
Nemecky: Eingriffiger Weissdorn; maďarsky: trichómy, ktoré v dospelosti opadáva- a Theofrastos spomína ozdobný hloh
Egybibeszárú galagonya; taliansky: Pappa di jú; ostanú iba okolo žilnatiny. Kvety (C. azarolus) ako krataigos — zhoto-
volpe; francúzsky: Aubépine ä style unique; sú biele, dozrievajú v jednosemenné vovali sa z neho prípravky utišujúce
anglicky: Hawthorn; španielsky: Espino; rusky: bolesti, napr. aj zubov. Hloh spoľahli-
EoapblIUHHK OOHOneCTHHHblH
tmavočervené malvičky, ku ktorým
v zrelosti priliehajú kališné lístky. vo nachádzame až u Petrusa de Cres-
Hloh obyčajný je trnitý ker alebo Kroviskový a lesný druh hojný až po centiis, ktorý odporúčal kvety proti
polostrom; mladé konáriky sú plstna- horský stupeň; rastie na stranách úsadu. Quercetanus, osobný lekár
to odeté, listy stopkaté, vajcovité, a niekedy sa pestuje v parkoch. Henricha IV., pripravoval z hlohu pre
troj-až päťlaločnaté, listová čepeľ na Okrem druhov u nás pôvodných svojho monarchu dodnes osvedčený
báze klinovitá. Listy v dospelosti ne- rastú v ČSSR aj druhy cudzokrajné Sirupus senectorum. Podľa fytotera-
majú chlpy v pazuchách žilnatiny. a pestované. peuta Leclerca (1927) sa dnešné po-
Kvety sú biele, usporiadané do pria- Vedecké pomenovanie hlohu je od- užívanie hlohu po prvý raz náznakovi-
mych vrcholíkov. Plody sú guľovité vodené od gréckeho krataigos = silný te spomína v rukopisných poznám-
červené malvičky; i po dozretí na nich (pre ťažké a tvrdé drevo alebo pre tŕne kach neznámeho francúzskeho autora
ostávajú výrazne odstávajúce kališné používané prv ako zbraň). Druhové zo 17. stor. V homeopatii sa rastlina
listy. označenie vyjadruje ďalšie vlastnosti používa od 19. stor.
Druh rastie na pasienkoch, pri okra- (oxyacantha pochádza z gréckeho Najčastejšie liečebné použitie majú
ji svetlých lesov, na medziach, v ohra- oxys f= ostrý a akantha = tŕň, monogy- štyri drogy: kvet — Flos crataegi, ktorý
dách, často ho vysádzajú v parkoch na z monos = jediný a gyne = žena, t. sa zberá iba z bielokvitnúcich druhov
ako solitéru. j. s jednou čnelkou). na začiatku kvitnutia (máj—jún),
Hloh jednosemenný je husto rozko- O liečebnom používaní hlohov v an- s krátkou stopkou, neopadnutými ko-
nárený ker alebo malý strom; časť tike sa vie málo; správy sú nespoľahli- runnými lupienkami bez prímesí listov
109
a konárikov. Celkom rozvinuté kvety Čs. drogové normy majú štyri ustanovenia:
sa pri sušení rozpadávajú a žitnú.
Materiál je náchylný na zaparenie, ČSN 86 6229 — Flos crataegi
suší sa rozostretý v tenkých vrstvách
v tieni, rýchlo (umelým teplom do Akosť — najviac v %
35 °C). Nesmie sa obracať, kvety sa Znak
rozpadávajú. Pomer zoschnutia: I. II.
6—8 : 1. Najlepšie je dosušiť umelým Zhnednuté kvety 10 20
teplom.
Obchodne najžiadanejší a oficinál- Iné časti materskej rastliny 4 8
ny podľa ČsL 4 je list s kvetom — Fo- Cudzie organické prímesi 1 2
lium crataegi cum floře (niekedy ozna-
čovaný ako Herba crataegi); bylinné Anorganické prímesi — 0,5
konce konárov s kvetmi sa zdrhujú Vlhkosť 10 10
a manipuluje sa s nimi ako s kvetmi
(apríl—jún); pomer zosušenia Popol (stanoví sa laboratórne) 9 11
5 - 6 : 1.
Zberá sa aj list — Folium crataegi
(máj—júl), materiál sa spracúva po- ČSN 86 6417 — Folium crataegi
dobne, zosychá v pomere 4—6 : 1.
Hojne žiadané sú i plody — Fructus Akosť — najviac v %
crataegi; zberajú sa v septembri Znak
— októbri, no iba zrelé, zdravé, nepo- I. II.
škodené, bez stopiek. Po dohovore Časti kvetov 3 3
s nákupňou sa vykupujú aj surové
— pri väčšej dodávke. Sušia sa napred Konáriky a ich časti 1 5
v tenkých vrstvách na vzdušnom mies- Cudzie organické prímesi 1 3
te, potom dosúšajú umelo, napr. v rú-
re, teplotou do 70 °C; musíme dať Anorganické prímesi 0,5 2
pozor, aby sa nepripiekli. Zosychajú Vlhkosť 12 14 •
v pomere asi 5—6 : 1. Drogu pri skla-
dovaní treba často kontrolovať, či Popol (t.j. zvyšok po spalovaní drogy) 6 8
nevlhne a neplesnie. Homeopatia po-
užíva čerstvé plody z h. obyčajného.
Účinné látky drog sú v podstate
rovnaké, resp. velmi podobné — tri- ČSN 86 6433 — Folium crataegi cum floře
terpénové kyseliny (krategolová, ur- Akosť — najviac v %
solová, oleanolová), ďalej koronárne Znak
a obehové účinné aminopuríny, sapo- I. II.
nín, katechínové triesloviny, hlohové
farebné látky zo skupiny flavonoidov: Stmavnuté kvety, tmavé kvety a inak zafarbené listy
flavónový glykozid hyperosid a vite- ako na rastline 15 30
xín-ramnosid, aglykóny kvercetín a vi- Iné časti materskej rastliny (konáriky a pod.) 5 10
texín; bohato zastúpené červené farbi-
vá patria do skupiny antokyanov, po- Cudzie organické prímesi 1 2
tom je tu kyselina askorbová, skupina Anorganické prímesi — 0,5
vitamínov B (hlavne Bx) a pektíny.
Droga podľa požiadaviek ČsL 4 musí Vlhkosť 12 12
obsahovať najmenej 0,7 % flavo- Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy laboratórne) 7 9
noidov (počítané ako hyperosid).
Drogy sa v terapii používajú hlavne
ako antisklerotikum, hypotenzívum,
kardiotonikum a sedatívum. Účinkujú ČSN 86 6617 — Fructus crataegi
ako srdcové tonikum — na povzbude-
nie srdcovej činnosti, najmä v starobe, Akosť — najviac v %
Znak
na zníženie vysokého krvného tlaku I. II.
a súčasné zlepšenie prietoku krvi
v srdci (základný rozdiel od náprstní- Plody sfarbené inak ako červené (tmavé, spálené a pod.) 10 20
kové j terapie), ako aj pri poruchách Iné časti materskej rastliny ako plody 2 4
rytmu. Červené farbivá pôsobia seda-
tívne. Cudzie organické prímesi 1 2
Drogy sa dávkujú: kvet — 1 poliev- Anorganické prímesi 0,5
—
ková lyžica na šálku záparu; pije sa
2 razy denne; list s kvetom alebo plod: Vlhkosť 15 15
1 kávová lyžička na šálku záparu, pije Popol 4 6
sa 2-krát denne až 3-krát (plod).
110
Drogy sa častejšie miešajú s inými.
O možnostiach užívania je potrebné
poradiť sa s lekárom; za najúčinnejšiu
časť sa pokladá kvet. Homeopatická
esencia (dil. D 1 — 0) má podobné
indikácie ako alopatia. HLUCHAVKA
Růžokvěté, plnokveté alebo pesto- BIELA
vané a zušľachťované príbuzné druhy
hlohu sa pre farmaceutické účely ne-
zberajú, okrem C. curvisepalaLindm.,
h. krivokališný (h. křivokališný), dre-
vina kvitnúca bielo, malvičky tmavo-
červené, kvitne v máji až júni, hojná
vo svetlých lesoch a krovinách (Kar-
paty až po úpätie Tatier — zvyčajne
rátaná iba za poddruh h. jednosemen-
ného). Zber dovoľuje aj ČsL 4.
Čs. farmaceutický priemysel vyrába
čaj ovinu Alvisan Neo (antiskleroti-
kum, hypotenzívum) s listami a kvetmi
hlohu, ktorá obsahuje aj plody, suchý
extrakt z h. listu s kvetom tvorí zložku
roztoku Passit (sedatívum), dražé Se-
dobelin (spazmolytikum so sedatív-
nym účinkom), roztoku Valosedan
(sedatívum pri ľahších formách nespa-
vosti, migréne a pod.), plod je v čajo-
vine Valofyt Neo (nervínum).
Niekedy sa výťažky z hlohu kombi-
nujú s výťažkami z náprstníkových
listov a strofantových semien (prí-
pravky tohoto typu sa vyrábajú v za-
hraničí — za veľmi účinnú formu sa
pokladá aj vodno-liehový výťažok,
tinktúra).
HLUCHAVKA BIELA
HLUCHAVKA BÍLÁ
Lamium album L.
Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — La-
biatae)
Ľudovo: hluchá pŕhľava, hluchá žihľava, jasnota,
mŕtva pokriva
Nemecky: Weisse Taubnessel; maďarsky: Fehér
je odvodené od gréckeho laimos alebo Urtica mortua — mŕtva žihľava, sa
árvacsalán (tátkanaf); taliansky: Lamio bianco; lamos = hltan, príp. lamia = druh rozširovala iba pomaly. Známy liečiteľ
francúzsky: Lamier blane; anglicky: White Dead- morského žraloka, pretože kvet má Kneipp ordinoval kvet do zmesi so
Nettie; španielsky: Lamio blanco; rusky: HCHOT- papuľkovitú zubatú korunu. Druhové žihľavou o. i. proti ochoreniu dýcha-
xa óejiaa
označenie vyjadruje farbu kvetu — al- cích ciest a sám ako napařovací pro-
Jednoročná bylina vysoká bum = latinsky biely. striedok pri ušných ochoreniach. Nov-
20—50 cm; stonka priama, štvorhran- Už Dioskorides a Plínius botanicky šie (asi od r. 1920) je kvet liečivom pri
ná, fialovastá. Stopkaté protistojné rozlišovali dva druhy žihľavy — jednak ženských chorobách.
listy sú vajcovito kopijovité, na okraji malú pálivú, dvojdomú a jednak nepá- Hluchavky sú všeobecne nenáročné
výrazne pílkovité. Kvety sediace v pa- livú, lenže Dioskoridovo leukas ne- byliny; rastú ako burina a kvitnú od
zuchách listov, biele alebo žltkasté. možno s určitosťou vzťahovať na bielu jari do jesene. Dávajú veľké množstvo
Plody sú vajcovité tvrdky. hluchavku, mohla to byť aj konopnica citrónovožltého medu a málo peľu. Sú
Druh rastie najmä na lesných čisti- (Dalanum Dostál — napr. žltkastobie- dobrými včelárskymi rastlinami.
nách, rúbaniskách, v ohradách a ži- la, D. segetum (Necker) Dostál). Po- Predmetom nákupu je kvet — Flos
vých plotoch, pri múroch a cestách, dľa Plínia hluchavka slúžila predovšet- lamii albi a od r. 1983 bola aj vňať
v burinných nitrátofilných spoločen- kým ako kataplazma na opuchy, po- — Herba lamii albi; drogu tvoria biele
stvách. mliaždeniny a na rany. Dioskorides ju kvetné koruny bez kalicha, resp. kvit-
U nás rastie asi 7 druhov hluchaviek odporúčal aj proti uhryznutiu divou núca vňať. Zberový materiál je vhod-
s niekoľkými poddruhmi, no iba jeden zverou. Stredoveké herbáře nevedeli ný na to, aby sa na ňom mohla
má bielo sfarbenú korunu. k týmto indikáciám veľa dodať a apli- precvičiť precíznosť zberačskej práce
Odborné pomenovanie hluchavky kácia rastliny, vtedy označovanej ako a získala patričná rutina. Biele koruny
111
Kvalita drogy podľa ČSN 86 6225 pre kvet — Flos lamii albi: rastúce na Slovensku sú predovšetkým
P. comosa Schkuhr — h. chochlatá
Akosť — najviac v % (rastie na lesných okrajoch a suchých
Znak lúkách), P. vulgaris L. — h. obyčajná
I. II. (dosť hojná na podobných miestach)
Zhnednuté kvety 10 25 a P. major Jacq. — h. väčšia (dosť
hojná na stepných lúkách a slnečných
Iné časti materskej rastliny 1 2 kamenistých stranách). Ich podstat-
Cudzie organické prímesi 1 2 ným odlišovacím znakom je slabá
alebo celkom mierna horká chuť, rast
Vlhkosť 10 10 na barinatých miestach a neprítom-
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 11 13 nosť prízemnej listovej ružice. Pri
identifikácii prakticky rozhoduje hor-
ká chuť. Stavikrv vtáčí treba rozhodne
hluchaviek trháme iba ručne za suché- 1 kávová lyžička na šálku záparu, pije pokladať za falšovanie; druh má ko-
ho počasia (od mája do októbra); sa 2-krát denne, zvonka sa pripravuje lienkovitú byľ, listy s prílistkami
možno pri tom ohnúť byľ a vytrhnúť asi 6 % zapar; vňať sa dávkuje o niečo a drobné nevzhľadné kvety s bielym až
všetky kvety naraz z celého paprasle- vyššie. Zapar z drogy alebo aj z čer- ružovým lemovaním.
nu, nesmieme ich však pri tom velmi stvých kvetov sa odporúča ako lahod- Vedecké pomenovanie horčinky je
stlačiť! Materiál je velmi náchylný na ný a voňavý bylinný čaj (Korbelář, odvodené od gréckeho polys = veľa
zaparenie a na to treba dbať už pri 1970); 1 polievková lyžica kvetov na a gala = mlieko, pretože o niektorých
zbere a najmä pri sušení. Suší sa 1/4 litra vody, sladí sa medom. Droga druhoch sa verilo, dokonca i verí, že
rýchlo, na miernom teple a v celkom sa častejšie používa v kombináciách po nich kozy a kravy dobre doj a.
tenkých vrstvách bez obracania, odpo- (expektoračná s Herba serpylli, Fruc- Polygala — polygalon bolo známe už
rúča sa dosušiť umelým teplom (pri tus foeniculi, Folium farfarae, Folium v antike. Dioskorides ho spomína
30—40 °C). Droga sa nedrobí; pomer menthae piperitae a pod., metabolizu- veľmi krátko; istejšie je, že horčinku
zosušenia je asi 7—8 : 1. Drogu ne- júca s Herba glechomae, Folium urti- poznal Plínius a obaja autori jej prisu-
skladujme — ihneď ju treba odniesť do cae, Flos sambuci, Herba violae trico- dzovali laktačné pôsobenie a spomí-
nákupne. Ľahko podlieha skaze — je loris a pod.). nali použitie aj pri pľúcnych a prsných
hygroskopická a citlivá na svetlo. Homeopatia pripravuje esenciu ochoreniach. Podobné údaje majú
Podobne sa manipuluje aj s vňaťou 0 až Dil. D 1 a má zhruba použitie ako i stredoveké a novšie herbáře. Skutoč-
— zosušenie 6 : 1 . alopatia. ný záujem o horčinky vznikol po
Vňať sa zberá začiatkom kvitnutia, dokázaní liečivých účinkov severo-
bez zdrevnatených častí; ľahko sa za- Čajoviny č. 153, 195, 221, 223, 226, amerického druhu Polygala senega
parí a treba ju sušiť riedko rozloženú 233. (Radix senegae — pozri cudzokrajné
(najlepšie umelým teplom). Jej kvalita drogy), čo vyvolalo hľadanie rovnako
sa hodnotí podľa internej normy účinného domáceho druhu horčinky.
IN 1/82. V I. akostnej triede
HORČINKA HORKÁ
VÍTOD HOŘKÝ Homeopatia používa na špeciálne
(II. akostná trieda v zátvorke) môže Polygala amara L. rozotieraný prípravok Teep celú rast-
byť maximálne 10 % (20 %) drogy Horčinkovité — Polygalaceae linu i s koreňom (zber: máj—júl),
s iným zafarbením, 2 % (4 %) cudzích Ľudovo: kostelíček, křížkové korenie, krížok, homeopatický liekopis na esenciu iba
vítod horký
organických prímesi, 1 % (2 %) anor- Nemecky: Bitteres Kreuzbliimchen; maďarsky: čerstvú kvitnúcu vňať. Niektoré lieko-
ganických prímesi, vlhkosť v oboch Keserú pacsirtafú; taliansky: Poligala amara; pisy okolo r. 1938 (z európskych napr.
akostných triedach do 14 %, popol francúzsky: Polygala amer; anglicky: Bitter Milk dánsky, doplnkový nemecký, švédsky,
16 % (18 %) a popol nerozpustný Wort; španielsky: Poligala amarga; rusky: HCTOA portugalský a rumunský) mali ofici-
(nerastie v európskej častí ZSSR)
v HC1 2 % (3 % ) . nálnu vňať s koreňom — Polygalae
Kvet obsahuje hlavne silicu, trieslo- Trváca bylina vysoká iba herba cum radice (Herba polygalae
viny, flavonoidy a sliz, vňať najmä 10—15 cm; byľ jednoduchá, prízemná amarae cum radice), horčinková vňať
triesloviny (až vyše 10 % ) , sliz, soli listová ružica z tuhých vajcovitých s koreňom.
draslíka, silicu, kyslý saponín, flavo- listov väčších ako na byli (byľové sa Predmetom zberu i dnes býva hor-
noidy a bližšie nepreskúmané glykozi- smerom hore zmenšujú); listy sú veľmi činková kvitnúca vňať s koreňom, iba
dy, resp. i ďalšie látky bližšie nepre- horké. Súkvetie tvorí koncový hustý niekedy bez koreňa (zber: máj—jún);
skúmané. Droga sa preto zvyčajne strapec modrých, niekedy modrofialo- koreň sa očistí (najlepšie bez oplách-
zaraďuje do skupiny s nie celkom vých i ružových alebo bielych kvetov. nutia, prípadne s krátkym opláchnu-
preskúmanými obsahovými látkami. Plody sú tobolky. tím bez namočenia vňate) a materiál
Drogy sa liečebne používajú ako Veľmi premenlivý druh. Vyskytuje sa suší bežným spôsobom v tenkej
mucilaginózum, adstringens, expekto- sa v dvoch poddruhoch líšiacich sa vrstve na dobre vetranom mieste;
rans a pri poruchách trávenia, okrem najmä bohatosťou strapcov, veľkosťou pomer zosušenia je asi 4 : 1.
toho hlavne ľudovo, pri tzv. ženských kvetov a stanovišťom; ďalšie dvazade- Hlavné účinné obsahové látky sú
ochoreniach, pri výtoku (fluoru), lil novšie Dostál do samostatného saponíny. Majú asi taký charakter,
menštruačných tažkostiach, ale aj ako druhu Polygala amarella Crantz (hor- ako saponíny americkej horčinky se-
celkové metabolikum, ďalej proti ne- činka hor kasta). negovej; v koreni je až 1% neutrál-
spavosti, pri chorobách močových Rastlina rastie na suchých lúkách neho saponínu senegínu, totožného
ciest, zvonka ňa ekzémy, hemoroidy, a pasienkoch od nížin do alpínskeho s kyselinou polygalovou (americký
análně trhliny a popáleniny. Mladé stupňa; na horách iba vo vápencových koreň ho však má 6—10%). Expekto-
listy slúžia na jarné šaláty a polievky. oblastiach. račné pôsobenie drogy zrejme podpo-
Dávky kvetovej drogy sú zvyčajne Podobné a príbuzné druhy hojnejšie ruje fenolový glykozid gaulterín (agly-
112
HORČINKA Pri droge nepoznáme žiadne neprí-
HORKÁ jemné vedľajšie účinky.
Čajovinač.: 127.
HOREC ŽLTÝ
HOŘEC ŽLUTÝ
Gentiana lutea L.
Horcovité — Gentianaceae
Ľudovo: encián
Nemecky: Gelber Enzian; maďarsky: Sárga tár-
nics; taliansky: Genziana maggiore; francúzsky:
Gentiane jaune; anglicky: Yellow Gentian; špa-
nielsky: Genciana; rusky: TopenaBKa xějrrasi
113
hned po očistení usušiť, najlepšie pri
zvýšenej teplote 45—60 °C (stačí aj
20—30 °C). Inak nastane fermentácia
koreňa, ktorá by zmenila farbu drogy
a znížila jej horkú chuť. Liekopisy (aj
ČsL 4) a normy fermentáciu výslovne
zakazujú. Na potravinárske a likérnic-
ké účely sa korene sušia pomaly na
volnom vzduchu, príp. po vykopaní sa
materiál nechá na kopách alebo ešte
slabo prikryje hlinou — tým vzniká
fermentácia, ktorú zavŕši pomalé su-
šenie. Droga dostane červenohnedú
farbu a vytvoria sa v nej aromatické
látky. Okrem koreňovej drogy čs.
liekopis dovoluje použiť i podzemné
časti h. bodkovaného (G. punctata
HOREC L.), h. panónskeho (G. pannonica
ŽLTÝ
Scop.), h. purpurového (G. purpurea
L.) — všetko druhy u nás prísne
chránené a niektoré celkom vyhube-
né. Strata na hmotnosti pri sušení je
asi 80 %.
Liečebné použitie koreňov podmie-
ňujú najmä glykozidne viazané iridoi-
dy — nórčiny, základom je amarogen-
cín, ktorého číslo horkosti je asi 58
miliónov, potom genciopikrosid, s čís-
lom horkosti asi 12 000, obsah 2 %,
amaroswerín a amaropagín, potom sú
prítomné farbivá — napr. žltý xantó-
nový derivát gentizín, sacharidy (gen-
cianóza), triesloviny, amid kyseliny
nikotínovej, sliz a pektín; droga je
skoro celkom bez škrobu (obsahuje
rezervný fruktózan inulín).
Horčiny horcov liečebne patria ku
tzv. čistým nórčinám (amara pura).
Reflektoricky povzbudzujú tvorbu ža-
lúdočnej šťavy. Droga je preto ama-
rum-stomachikum, užíva sa pri dys-
pepsiách a chronických gastritídach so
subaciditou (s nedostatkom žalúdoč-
nej kyseliny), pri hnačkách a na zvýše-
nie sekrécie žalúdočnej šťavy. Bežne
sa užíva 1/2 kávovej lyžičky (ČsL 4
1 g) odvaru alebo záparu; pije sa
li. U nás sa na tieto účely horec pestuje a zvyškov nadzemných častí — Radix 2—3 x denne po lyžiciach vždy pol
(má to byť vo vyšších polohách). Zber gentianae, sa robí v 6.—7. roku kultúry hodiny pred jedlom; vyššie dávky
podzemných častí t. j. koreňov s pod- v októbri-novembri alebo zjari (ma- vyvolávajú spravidla bolesti hlavy, ne-
zemkami bez bočných korienkov rec). Materiál na liečebné účely treba voľnosť a dávenie. Droga povzbudzuje
aj činnosť pečene a žlčníka. Má i široké
Požiadavky ON 86 7028: priemyselné uplatnenie, najmä v li-
kérnictve.
Akosť — najviac v %
Koreň horca tvorí podľa ČsL 4
Znak
I. II.
zložku horkých tinktúr — Tinctu-
ra amara a Tinctura gentianae (uží-
Cudzie organické prímesi 2 4 va sa 20—30 kvapiek pred jedlom),
Vlhkosť 10 10
podľa ČsL 3 je aj zvyčajne súčasťou
pilulkovej hmoty ako plnidlo. Je aj
Popol (stanoví sa laboratórne) 6 8 zložkou priemyselne vyrábaných dra-
Popol nerozpustný v HC1 3 4
žé Boldochol I (užívajú sa ako žlčo-
tvorné — choleretiká).
Obsah vodného extraktu — najmenej 33 20
Číslo horkosti — najmenej 10 000 5000 Čajoviny č. 32, 171, 177, 180, 208,
226.
114
CHMEĽ OBYČAJNÝ
CHMEL OBECNÝ
Humulus lupulus L.
Konopovité — Cannabaceae
Nemecky: Gemeiner Hopfen; maďarsky: Felfutó
komló; taliansky: Luppulo; francúzsky: Houblon
grimpant; anglicky: Hops; španielsky: Lupulo;
rusky: XMeJib oôbiKHOBeHHbiň
115
cidy. Čo do množstva sú jednotlivé CHREN
chmelové nórčiny rozdielne zastúpené DEDINSKÝ
— závisí to od pôvodu chmelu. Litera-
túra uvádza aj látky s hormonálnym
estrogénnym účinkom. Pričiňujú sa oň
chmelové horčiny, známe aj sedatív-
nym a antibakteriálnym pôsobením.
Extrakty zo žliazok i žliazky sa preto
uplatňujú ako sedatívum, mierne
uspávacie prostriedky (hypnotikum),
stomachikum a amarum. V ľudovom
liečiteľstve sa chmeľ používa aj proti
kŕčom, ako močopudný a bolesti tíšia-
ci prostriedok a na dráždenie kože (aj
pri reumatizme), zvonka na zle sa
hojace rany, pri furunkulóze a do
posilňujúcich kúpeľov. Významné po-
užitie predstavuje aromatizácia piva
(pre obsah silice a horčín) a jeho
konzervovanie (vplyvom antibakteri-
álnych vlastností obsahových látok).
Chmeľové žliazky sa dávkujú
v množstve 0,5 — 1 g 2—3 x denne,
niekedy ako čaj v zápare alebo mace-
rát (literatúra uvádza najvyššiu dennú
dávku 15 g — rastlina vyvoláva určité
toxické prejavy).
Chmeľové šištice obsahujú predo-
všetkým lupulín, živice (asi 15 % ) ,
silicu (asi 0,15% rovnakého zloženia
ako lupulín). Sú tiež mierne sedatí-
vum, anafrodiziakum, amarum a sto-
machikum. Dávkuje sa 1 kávová lyžič-
ka na šálku záparu — pije sa na noc,
najmä ak ide o nespavosť a sexuálnu
predráždenosť. Chmeľ sa v príprav-
koch kombinuje s podobnými
drogami.
V homeopatii sa esencia používa
ako diuretikum, proti pohlavnej pre-
dráždenosti (anafrodiziakum) a ako
narkotikum; pripravuje sa z čerstvých
žliazok (dil. D 2 - 0 ) .
Čs. farmaceutický priemysel vyrába
v kombinácii s chmeľovými šišticami má dlhý a hrubý koreň. Listy veľké, Slovania; najlepší zvuk na svete má
Detský čaj s rumančekom Spofa (ná- stopkaté, hrubo pílkovité, usporiada- český chren z okolia Malina pri Kutnej
hradka za tzv. ruský čaj), čajovinu né do prízemnej ružice. Stonka vo Hore alebo od Čáslavi a nemecké
Valofyt Neo (sedatívum) a Thevalin vrchnej časti rozkonárená, jej listy chreny z Durínska, Bavorska alebo
(prísada do kúpeľa); extrakt je zlož- menšie, perovito strihané, horné čiar- z okolia Hamburgu.
kou roztoku Passit (sedatívum), Valo- kovité; biele kvety dozrievajú Rastlina je veľmi dobre známa, pri
sedan (neurasténia, migréna) a Cal- v šešuľky. zbere nevznikajú záměny.
monal (externé antireumatikum). Druh rastie divo na vlhkých hlinách, Vedecké pomenovanie chrenu je
najmä v blízkosti sídlisk, v húšťavách, keltského pôvodu, zložené z ar = blíz-
Čajoviny č. 22, 179, 184, 200, 205, na lúkách, pri vode. V menšom množ- ko a more = more + rich = kraj;
207, 228. stve sa pestuje v záhradách, vo väčšom označuje rastlinu vyskytujúcu sa ne-
na plantážach. daleko mora; Armorica bolo keltské
CHREN DEDINSKÝ Ako ukazuje rad synonym, niektorí pomenovanie pre dnešné Bretónsko.
KŘEN SELSKÝ botanici-systematici zaraďujú chren Latinské druhové označenie rustica-
Armoracia rusticana Gaertn., Meyer et do rodu lyžičníkov (Cochlearia) alebo nus = dedinský.
Scherb. medzi reďkev (Raphanus), či k potoč- O liečebnom používaní chrenu
Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté niciam (Nasturtium), prípadne medzi v staroveku nie sú jednotné správy.
— Cruciferae)
Nemecky: Echter Meerrettich; maďarsky: Tor-
roripy (Rorippa), kde je napr. aj r. Používal sa síce v domácej i odbornej
ma; taliansky: Armoracia; francúzsky: Raifort; chrenovitá alebo medzi žerušnice liečbe, no nie často. Plínius mu napr.
anglicky: Horse Radish; španielsky: Rabano (Cardamine). Aj viacerí súčasní autori prisudzoval krotenie pohlavných vášní
rusticano; rusky: XpeH flepeBeHCKHň; XpeH sa prikláňajú k jeho zaradeniu medzi a bystrenie umu. Kultúra chrenu do
flHKMH
druhy Rorippa. strednej Európy sa dostala z Východu
Trváca bylina vysoká 100—150 cm; Chren oddávna pestovali najmä asi začiatkom stredoveku. O pestovaní
116
a širokom používaní sú záznamy z 12. IBIŠ
stor. Aplikoval sa na rany vzdorujúce LEKÁRSKY
hojeniu, pri zápaloch močového me-
chúra a obličiek, najčastejšie však
zvonka ako prostriedok dráždiaci ko-
žu. Polívka vo svojej „Názornej kvě-
teně" z r. 1900 konštatoval, že chren
sa používa nielen v kuchyni, ale aj
v lekárstve; šťava z čerstvých koreňov
alebo liehové nápoje, v ktorých sa
chren určitú dobu máčal, sú dobrým
liekom proti žalúdočným kŕčom
a chren nastrúhaný s cukrom je domá-
cim liekom proti zachrípnutiu, kým
tzv. chrenové placky sa používajú
zvonka proti reumatizmu.
Čerstvý koreň chrenu — Radix ar-
moraciae rusticanae recens je dnes
opäť oficinálny v niektorých lieko-
pisoch. Jeho zber sa zvyčajne robí
z kultúr v druhom roku vývoja
(marec—máj alebo častejšie septem-
ber—október). Koreň sa dôkladne
umyje a očistí od drobných korienkov.
Spravidla sa používa v čerstvom stave.
Velmi zriedka sa suší prirodzeným
teplom —pomerzosušeniajeasi3 : 1.
Winter a spol. dokázali, že po roz-
strúhaní čerstvého pletiva koreňa
vzniká ľahko prchavá látka s vysokými
antibakteriálnymi vlastnosťami. Dala
sa izolovať destiláciou s vodnou parou,
a preto sa označila za silicu. Ide však
o prchavú zložku pôvodne prítomnú
v glukozidovej väzbe — glukozinolát,
ktorej prchavú zložku tvorí predovšet-
kým f enyletylhorčičný podiel. Nastáva
tu podobný stav, ako pri semene
kapusty čiernej, pôvodnou látkou je
tiež sinigrín — glukozinolát. Prítomné
je i značné množstvo kyseliny askor-
bovej, sacharidy, enzýmy, asparagín,
arginín a glutamín. Glukozinoláty sú
horčičné glukozidy, nie silice; samotná
prchavosť nie je základnou vlastnos- ky používané pri nešpecifických infek- IBIŠ LEKÁRSKY
ťou iba silíc. ciách a podráždení močových ciest. PROSKURNÍK LÉKAŘSKÝ
V homeopatii sa na prípravu esencie Ľudová liečba zostáva pri tradičných Althaea officinalis L.
Slezovité - Malvaceae
používa iba čerstvý koreň. chrenových plackách aplikovaných Ľudovo: ajbiš, ibišek, lajbiš, preskiernik, pro-
Z bežných interných upotrebení ko- zvonka vo forme náplastí (s múkou sviernik, slez biely (liečivý)
reňa (hlavne ľudových) možno vy- a masťou v pomere 1 : 5 : 1); slúžia na Nemecky: Echter Eibisch; maďarsky: Orvosi
zdvihnúť povzbudzovanie žalúdočnej zlepšenie prekrvenia pri reumatických (mahola) ziliz; taliansky: Altea; francúzsky: Gui-
mauve officinal; anglicky: Marsh Mallow; špa-
a črevnej činnosti, zvyšovanie sekrécie bolestiach. nielsky: Altea común; rusky: AnTeň airreHHbiň
žalúdočných štiav, rozpúšťanie hlie- Chren dobre poznajú aj kuchári.
nov a močopudné pôsobenie. Pre pod- Tvorí pikantnú prísadu k masám a do Trváca bylina vysoká 60—150 cm;
poru trávenia je osobitne vhodný ako omáčok. Právom sa zaraďuje medzi koreň vetvovitý, stonka priama, jed-
príloha k ťažko stráviteľným a mast- vitamínovú príchuťovú zeleninu a pi- noduchá, niekedy rozkonárená; celá
ným jedlám. Značný obsah kyseliny kantné korenie, používané hojne v po- rastlina husto plstnatá. Listy trojuhol-
askorbovej je odporučením pre kon- travinárskom a konzervárenskom níkovito alebo podlhovasto vajcovité,
zum v predjarnom období a pri chríp- priemysle; pre dennú bežnú potrebu končisté, okraj vrúbkovano pílkovitý.
kových infekciách. v domácnosti prichádza na trh aj Kvety biele alebo bledoružové, jed-
Liečebne sa užíva asi 3 % zapar, strúhaný chren (príp. v majonéze) notlivé alebo v pazušných či koncových
2—3 šálky denne; pri šťave je zvyčajná domáceho alebo maďarského pôvodu. strapcoch. Plody diskovité, rozpadavé.
denná dávka asi 25—50 g, príp. sa Na Spiši kedysi používali listy aj ako Rastlina upozorňuje svojou prítom-
užíva macerát v červenom víne náhradku za tabak a na Horehroní ich nosťou v prirodzenom záraste na slané
v množstve 25—75 ml (odporúča sa v časoch zlej úrody pripravovali na pôdy. Pestuje sa na okrasu aj v záhrad-
pri tzv. jarnej únave). Z koreňa sa jedenie alebo zakvasovali na spôsob kách, odkiaľ sa dostáva i do voľnej
v NSR priemyselne vyrábajú príprav- kapusty. prírody, no tam splanieva. Hojná je
117
Listová droga podľa ON 86 6442 a podľa ČsL 4 má tieto náležitosti: vého — Alcea rosea L.). Rastliny
vyzerajú výrazne odlišne; koreň t.
Akosť — najviac v % ružovej je na povrchu sivší, na lome
Znak zdrevnatený a na priečnom priereze
I. II. CsL4 žltý. Nesprávne apretovaný koreň
Ináč sfarbené listy 5 10 5 (najmä ak sušením dostal neprípustné
tmavú farbu) sa niekedy posýpa krie-
Iné časti materskej rastliny 10 20 10 dou, vápnom alebo sadrou; všetky
List napadnutý hrdzou (Puccinia malvacearum tieto „skrášľovania" sú zakázané a lie-
Mont.) 3 5 3 kopisy ich vylučujú chemickým dôka-
zom. Z praxe sú známe záměny
Cudzie organické prímesi 1 2 1 — resp. omyly, najmä pri sušení vo
Anorganické prímesi Nestanovuje sa 0,5 veľkom, s koreňmi ľuľkovca zlomoc-
ného. Odlíšenie je nevyhnutné — ľuľ-
Vlhkosť 12 12 12 kovec je prudko jedovatý (obsahuje
Popol (stanoví sa laboratórne) 16 18 16 alkaloidy).
Vedecké pomenovanie ibiša sa od-
Popol nerozpustný v HC1 2,5 3,5 2,5 vodilo z gréckeho althaino = podpo-
Číslo napúčania pre 1 g drogy najmenej (hodnotenie rovať, príp. althos = liečivo alebo
obsahu slizu) 12 6 12 althomai = uzdravovať; druhový ná-
zov zdôrazňuje jeho liečivosť (offici-
nalis = liečivý, lekársky).
Nelúpaný koreň — Radix althaeae naturalis — sa hodnotí podľa ON 867015, lupaný Ibiš bol veľmi dobre známy už v an-
podľa ON 86 7016. ČsL 4 žiada lupaný i nelúpaný koreň: tickej dobe; vtedajší botanici ho veľmi
jasne odlišovali od slezu a pokladali za
Akosť — najviac Koreň všemocný. Hippokrates ho predpiso-
Znak v% nelúpaný
val astmatikom a pri dyzentérii, iní
I. II. ČsL 4 I. II. ním liečili mumps, hrvoľ i zápaly
Ináč sfarbené, zle lúpané korene 8 16 8 8 16 prsníkov. Výborne sa osvedčoval aj
v ránhojičstve. Známy Kneipp (1935)
Zdrevnatené korene 2 4 2 2 4 ho neveľmi chválil; hodnotil totiž od-
Cudzie organické prímesi 1 2 1 1 2 var a dnes vieme, že treba užívať
macerát za studena.
Anorganické prímesi 0,5 1 0,5 0,5 1 I. lekársky kvitne asi v júli až augus-
Vlhkosť 14 14 12 14 14 te. Ako včelárska rastlina sa uvádza
medzi peľonosnými bylinami. Jeho
Popol 8 10 7 10 12 nevýhodou však je, že kvety sa roztvá-
Popol nerozpustný v HC1 2 3 2 3 5 rajú medzi 8. až 9. hodinou ráno, aj to
len asi na tri hodiny.
Číslo napúčania — najmenej 10 5 10 10 5 Predmetom zberu je vlastne celá
rastlina: korene sa vykopávajú v jese-
ni (október—november), príp. zjari
Čs. norma pre vňať — Herba althaeae (ČSN 86 6740):
(marec—apríl). Voľne rastúce majú
v celej ČSSR chránenú podzemnú
Akosť — najviac v % časť. Na oficinálne účely (ČsL 4) sa
Znak korene aj lupu, t. j. zbavujú sa korku
I. II.
a časti kôry a bez umývania sa sušia na
Byle hrubšie ako 5 mm 4 8 lieskach v dobre vetraných miestnos-
Plody ibiša 5 10 tiach alebo nízkym umelým teplom
navlečené na povrázky (pozor pri tom
Ináč sfarbená droga 6 12 na myši, ktoré rady poškodzujú
Hrdzou napadnuté listy 3 6
korene).
List sa zberá postupne (júl—
Cudzie organické prímesi 2 4 august), zásadne iba zdravý, nenapad-
Anorganické prímesi 1 2 nutý hrdzou, zásadne dovtedy, kým
rastliny ešte plne nerozkvitli. Podobne
Vlhkosť 13 13 sa zberá ihneď po rozkvitnutí aj vňať
Popol 16 19 (jún—júl). Kvet sa získava v čase
kvitnutia rastliny (júl—september).
Keď zberáme list a koreň, nezberáme
v juhozápadnej časti Slovenska pozdĺž chránených miestach ako ibiš, nie však kvet a keď zberáme koreň, nezberáme
našich južných hraníc na vlhkejších na slaných pôdach. Nie je natoľko list.
pôdach bohatých na živiny. sivoplstnatý, kvetné lupienky majú Suší sa teplotou do 40 - 50 °C. Všet-
Zo zámen pre listovú a koreňovú ružovofialovú farbu a viac sa podo- ky drogy treba chrániť pred vlhkom
drogu treba uviesť príbuzný slezovec bajú slezu lesnému. Namiesto pravého a svetlom v dobre uzatvorených oba-
durínsky (slezovec durynský — Lava- ibišového koreňa prichádza na trh aj loch; inak podliehajú skaze. Pomer
tera thuringiaca L.), ktorý rastie na koreň topoľovky ružovej (ibiša ružo- zosušenia pre Radix althaeae je asi
118
4 : 1 , Folium althaeae 3—5 : 1, Herba
althaeae4 : 1 a Flos althaeae 5—8 : 1.
Rastliny bývajú často napadnuté hr-
dzou, ktorá spôsobuje hrdzavé škvrny
na listoch (Puccinia malvacearum
Mont.)-
Hlavné účinné látky sú sliz, pektíny
a flavonoidy, v koreni ešte škrob,
sacharóza, asparagín, betaín a veľa
minerálnych látok, v kvetoch aj silica
(0,02 % ) .
Drogy pôsobia antitusicky, ako
mucilaginózum-protektívum, antiflo-
gistikum (pri zápaloch horných dýcha-
cích ciest, resp. pri faryngitídach, tra-
cheitídach a bronchitídach), tíšia bo-
lesť i zápaly. Preto sa aplikujú pri
čiernom kašli, kataroch dýchacích
i močových ciest, pri bolestiach obli-
čiek (osobitne v detskej praxi), zvonka
do očných a ústnych vôd, do kloktadiel
pri zápaloch mandlí a ústnej dutiny, na
prípravu klystírov a kataplaziem. Jed-
notlivá perorálna dávka podľa ČsL 4
je 0,5 g koreňa ako macerát; zvyčajne
sa dávajú 2 kávové lyžičky na pohár
studenej vody. Pije sa 2 až 3 razy
denne. Macerát možno použiť aj na
kloktanie a výplachy ústnej dutiny.
Drogy sa užívajú aj samostatne, zväč-
ša však tvoria zložku čaj o vín alebo
iných galenických prípravkov (napr.
sirupov — Sirupus althaeae). Koreň IHLICA
má podobné použitie aj v homeopatii TŔNITÁ
a vo veterinárstve. Niekedy sa pridáva
ako kozmetická prísada do mydiel a vo
farmácii sa používa aj pri príprave
piluliek.
Podľa ČsL 4 sa list s koreňom pridá-
va do Species pectorales, koreň do
Species carminativae a do prípravkov
Detský čaj s rumančekom Spof a (kar-
minatívum, náhradka za čierny čaj),
Pulmoran (expektorans) a Species
pectorales Planta (expektorans).
Čajovinyč.73,98,113,115,117,118, Druh rastie najmä v pásme nížin V našej kvetené je ihlica zastúpená
119, 120, 122, 130, 131, 134, 139, a pahorkatín na suchých neobrába- tromi podobnými druhmi, z ktorých i.
142, 143, 183, 184, 215, 217, 218, ných pôdach ílovitého a slieňového plazivá (O. repens L.) má vystúpavú
234. typu. Dobre znáša aj extrémy vo zakoreňujúcu stonku, je bez tŕňov
vlhkosti pôdy. Veľmi obľubuje slneč- a trochu lepkavá, i. roľná (O. arvensis
IHLICA TŔNITÁ né stanovištia. L.) rastie väčšinou v nižších a teplej-
JEHLICE TRNITÁ
Ononis spinosa L.
Bôbovité - Fabaceae (Motýľokveté - Papi-
Požiadavky na koreňovú drogu (Radix ononidis) podľa ON 86 7011 a ČsL 4:
lionaceae)
Ľudovo: babský hnev, bodličia, hluchý tŕň, ihlič Akosť — najviac v %
pichlavý, mužská láska, repík (!), vochlice, Znak
zanovica I. (ČsL 4) II.
Nemecky: Dornige Hauchel; maďarsky: Tôvises
iglicz; taliansky: Ononide; francúzsky: Bugrane Zle očistené korene (a na lome tmavé) 2(2) 4
commune; anglicky: Restharrow; španielsky:
Anonis; rusky: CrajibHHK KOJIIOHHH Cudzie organické prímesi 2 4
119
ších polohách, je menej rozkonárená reumatizmu, pri chronických kožných nárikov. Plody sú biele lepkavé
a nemá tŕne; kvety má väčšie ako obe ochoreniach, hemoroidoch, ba i pri bobule.
predchádzajúce. Korene oboch sú vysokom krvnom tlaku (má metaboli- Botanickí systematikovia v súčas-
tenšie. Voči ich oficiálnemu liečebné- zujúce pôsobenie) a pre prítomnosť nosti delia rod na V. album L. — imelo
mu uplatneniu niet námietok a ČsL 4 silice a flavonoidov ako dezinficiens, listnáčové a V. laxum Boiss, et Reut.
rozšíril paletu materských rastlín. I. najmä močových ciest. ČsL 4 uvádza — imelo ihličnanové — podľa cudzo-
roľná sa pestuje a korene vykupujú. ako jednotlivú dávku na odvar 1,5 g pasnosti buď na listnatých stromoch
Bežný výklad vedeckého pomeno- perorálne. Droga nemá vedľajšie (okrem dubov), alebo — zväčša na
vania ihlice vychádza z latinského účinky, nedráždi ani obličky, no neod- ihličnatých lesných drevinách, najmä
onos = somár, čo značilo krmovinu porúča sa užívať vo vyšších dávkach na boroviciach; za špecificky účinné sa
pre somárov; druhové meno upresňu- a pridlho alebo pričasto, ba ani samo- považuje cudzopasiace na smrekovci
je — spinosa v latinčine značí trnitý. statne. opadavom (modřín opadavý — Larix
Antická ononis slúžila Rimanom Vňať má podobné použitie i dávko- decidua Miller). Pri zbere na farma-
i Grékom v liečiteľstve podobne ako vanie, uplatňuje sa aj na zle sa hojace ceutické účely sa nerobí rozdiel. Za
dnešná, mala však aj špeciálne indiká- rany. neprípustný (falšovanie) sa pokladá
cie (napr. miernenie bolesti zubov). V homeopatii sa čerstvé bylinné príbuzný imelovec európsky (Loran-
Podľa starých povier chránila doby- časti a korene zberané počas kvitnutia thus europaeus Jacq.); rastie najmä na
tok. Tabernaemontanus veril, že mení používajú na prípravu esencie, ktorá duboch, vidlicovite sa rozkonáruje,
obyčajné kovy na striebro. Vo Fran- sa užíva najmä pri piesku v obličkách. ale má iba mäkké, opadavé listy, kvety
cúzsku sa viacej používa i. plazivá, V ČsL 4 tvorí droga zložku močo- v riedkych klasovitých strapcoch, bo-
ktorú odporúčal aj známy fytotera- pudnej čajoviny Species diureticae bule žlté a konáriky hnedé.
peut Leclerc (1927). a čs. farmaceutický priemysel ju uplat- Vedecké označenie imela je odvo-
Opeľovanie ihlíc robí hmyz, teda aj ňuje v čajovinách Betulan (pomocný dené z latinského viscum = lep (vzťa-
včely. Rastliny kvitnú v lete, nemajú liek pri chorobách močových ciest), huje sa na plody, biele lepivé bobule);
medovinu; poskytujú iba peľ. Species cholagogae Planta (žlčníková druhový názov album = biele má
Vo väčšine liekopisov je oficinálny čajovina), Species urologicae Planta vzťah k farbe plodov.
koreň — Radix ononidis (aj v ČsL 4). (urologická, mierne močopudná a an- Imelo odpradávna priťahovalo po-
Viacročné rastliny sa vykopávajú na tiseptická), Species urologicae P. P. zornosť človeka. Bolo to tým, že rástlo
jar (marec—apríl), častejšie v jeseni (diuretikum, dezinficiens močových v korunách stromov, ktoré zvyčajne
(október—november), prípadne už od ciest) a Nephrosal (diuretikum, dezin- v jeseni opŕchali, imelo však ostávalo
augusta. Zo zeme sa vyberajú špeciál- ficiens močových ciest). zelené, takže sa zdalo, že ho zoslali
nymi hákovito ohnutými vidlami ale- bohovia. Preto mu pripisovali zázrač-
bo úzkym rýľom. Získané korene sa Čajoviny č. 71,74,102,103,166,171, né účinky a v ságach a povestiach
dobre očistia, odrežú sa im „krčky"— 175, 177, 178, 181, 237. všetkých národov malo dôležitú úlo-
podzemky, odstránia drobné korienky hu. Používalo sa proti mnohým choro-
i vňať, dobre premyjú, hrubšie režú po IMELO BIELE bám, na zvýšenie plodnosti i ako
dĺžke a narežú približne na rovnako JMELÍ LISTNÁČOVÉ mocný protijed proti otravám. O jeho
dlhé kusy. Sušia sa na teplých, dobre Viscum album L. vážne zaradenie do terapie sa zaslúžil
Imelovcovité - Loranthaceae
vetraných a tienistých miestach. Keď- Ľudovo: jemelo, omelí, omelo a pod. Gaulthiers (1907), ktorý dokázal
že schnú pomaly, mali by sa sušiť pri Nemecky: Laubholz-Mistel; maďarsky: Fehér vplyv imela na zníženie krvného tlaku,
teplote 50 °C v sušiarni. Korene sa fagyôngy; taliansky: Vischio; visco; vischia; fran- a Kaelin (1930, 1933), ktorý robil
nedrobia a nezaparujú; pomer zosuše- cúzsky: Gui commun; anglicky: Mistletoe; špa- pokusy s aplikovaním pri neoperova-
nielsky: Muerdago; Visco; rusky: OMejia 6ejiaa
nia je asi 3 : 1. Usušené korene by sa teľných karcinómoch (liečil ich ex-
pri ohnutí mali lámať. Drogu je vhod- Poloparazitický stromovitý ker vy- traktami podávanými vo forme in-
né pozväzovať do menších otiepok. soký 30—50 cm; stonky rozkonárené, jekcií).
Skladuje sa na vzdušných a suchých žltozelené, listy kožovité, podlhovasto Veľmi drobné kvety imela (kvitne
miestach, v dobre zatvorených oba- vajcovité, celistvookrajové a neopa- skoro — asi v marci—apríli) opeľujú
loch a chránená pred svetlom. davé. Drobné kvety žltkasté, umiest- hlavne muchy a včely, ktoré láka
Zriedkavejšie sa zberá kvitnúca nené v rázsochách a na koncoch ko- nektár a príjemná ovocná vôňa.
vňať — Herba ononidis (jún—septem-
ber); odrezávajú sa bylinné vrcholce Na drogu sa vzťahuje ON 86 6718 a požiadavky ČsL 3:
a bežne sa sušia.
Koreň je spoľahlivé diuretikum. Akosť — najviac v %
Obsahuje asi 0,2 % silice nie celkom Znak
známej skladby, flavonoidné glykozi- I. II. ČsL 3
dy a triterpén onocerín (= onokol);
droga má slabé hemolytické účinky, Droga sfarbená ináč ako materská rastlina 5 10 5
saponíny však neobsahuje. Močopud- Zdrevnatené časti stoniek hrubšie ako 5 mm 8 16 8
né pôsobenie sa pripisuje predovšet-
kým silici a hlavne flavonoidom a ono- Cudzie organické prímesi 1 2 1
nidu, látke podobnej chemickej štruk- Vlhkosť 11 11 11
túry, ako má glycyrizín sladkého
drievka (Glycyrrhiza glabra L.); diu- Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 10 12 10
reticky účinný je totiž aj odvar z drogy Popol nerozpustný v HC1 1,5 2 1,5
— pre obsah silice by sa mal pripravo-
vať zapar. S ohľadom na močopudné Množstvo liehového extraktu (45 % lieh) — najme-
nej 20 13 20
pôsobenie droga sa používa aj proti
120
z 1 kávovej lyžičky na šálku a pijú sa
2—3 šálky denne. Dávky sa nesmú
zvyšovať a o použití imela a vhodnej
liekovej forme sa treba poradiť
s lekárom.
Herba visci albi tvorí zložku čajovi-
ny Alvisan Neo (antisklerotikum a hy-
potenzívum).
JABLČNÍK OBYČAJNÝ
JABLEČNÍK OBECNÝ
Marrubium vulgare L.
Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — La-
biatae)
Nemecky: Gemeiner Andorn; maďarsky: Orvosi
(Lozônséges) pemetefú; taliansky: Marrubio;
francúzsky: Marrube commun; anglicky: White
Horehound; španielsky: Marrubio; rusky: IIIaH-
apa oôbiKHOBeHHafl
121
Vňať — Herba marrubii albi — má ČSN 86 6710 a ČsL 4:
^
Akosť — najviac v %
Znak
l.(ČsL4) II.
Anorganické prímesi 1 3
Vlhkosť 12(10) 13
122
ešte nezhorknutých listov divo rastú-
cich druhov jahôd s krátkymi stopka-
mi zberanými v čase kvitnutia, teda
v máji až auguste, zbavených prímesi.
Materiál sa dá kosiť kosákom v čistých
porastoch, v zarastených je výkonnejší
zber rukou, odtrháváním. List je mier-
ne náchylný na zaparenie a je aj trochu
drobivý. Suší sa v nevysokých vrstvách
na dobre vetraných miestach; pri po-
užití umelého tepla by sa nemalo
prekročiť 50 °C. Pomer zosušenia je
asi 5 : 1. Droga — Folium fragariae sa
skladuje v dobre zatvorených obaloch.
Treba ju chrániť pred vlhkom.
Zrelé čerstvé jahody sú oficinálne
v homeopatickom liekopise (Fructus
fragariae) a možno ich sušiť aj na slnku
alebo umelým teplom — pomer zosu-
šenia je asi 8 : 1. Dozrievajú asi v júni
—júli. Zberajú sa ručne do menších
nádob alebo do košíkov, aby sa aj
spodné vrstvy prevetrávali, inak sa
ľahko rozmliaždia, zaparia a plesnejú.
Sú veľmi vyhľadávaným tovarom v po-
travinárskom priemysle.
Listy obsahujú predovšetkým tries-
loviny, flavonoidy a kyselinu askorbo-
vú, plody zasa sacharidy, pektín, kyse-
liny a aromatické látky.
Listy sa oddávna užívajú ako ad-
stringens, mierne diuretikum a ná-
JAHODA hradka pravého čaju. Slúžia oddávna
OBYČAJNÁ na prípravu záparu — 1 kávová lyžička
na šálku, pije sa 2—3-krát denne. Pre
obsah trieslovín sa užívajú pri hnač-
kách, krvavých hemoroidoch (i na
klystíry), ako obklady na mokvavé
a krvácajúce rany, ako protizápalový
ČSN 86 6745 sa vzťahuje na dve akosti jahodovej vňate — Herba fragariae — a má prostriedok, na prípravu kloktadiel
tieto základné ustanovenia: alebo pri páchnucom dychu. V ľudo-
vom liečiteľstve sa čaj pije ako meta-
Akosť — najviac v % bolizujúci prostriedok — na napomá-
Znak hanie látkovej premeny, podáva sa
I. II. nervóznym a málokrvným osobám,
Droga sfarbená ináč ako materská rastlina 4 8
ale aj pri chorobách obličiek, pri
obličkových kameňoch, pri astme
Cudzie organické prímesi 2 4 a ochoreniach močových ciest; v do-
Anorganické prímesi 1 2 mácnostiach sa používajú na prípravu
osviežujúceho nápoja — zapar z jed-
Vlhkosť 12 12 nej polievkovej lyžice listov na 2 po-
Popol 10 13 háre vody.
Plody sú výživnou a zdravou po-
chúťkou (so smotanou sú však ťažko
ČSN 86 6427 sa týka listovej drogy — Folium fragariae: stráviteľné a u niektorých osôb vyvo-
lávajú žihľavku). Sušené sú zložkou
Akosť — najviac v % niektorých čajovinových zmesí a po-
Znak užívajú sa v likérnictve. List u nás tvorí
L II. súčasť čajovín Bylinný čaj so šípkami
a Javorina (dietetikum a náhradka
Iné časti materskej rastliny ako list 6 15
pravého čaju).
Cudzie organické prímesi 2 5 V homeopatii sa z čerstvých zrelých
plodov pripravuje esencia, ktorá sa
Anorganické prímesi 0,5 ' 1
aplikuje na omrzliny a pri opuchoch
Vlhkosť 12 12 jazyka.
Popol 9 12
Čajoviny č. 4, 5, 35, 88, 101.
123
mukyňovej čiže mukyne (S. aria (L.)
Crantz — muk obecný, drevina listna-
tých strání, suchých a slnečných stano-
víšť na vápenatej pôde).
Vedecké pomenovanie sorbus je
veľmi staré; vyskytovalo sa už v staro-
veku ako starorímsky výraz pre jarabi-
nu, oskorušu i brekyňu. Pochádza buď
z latinského sorbere = jesť, sŕkať,
alebo z arabského sorbet — jarabina,
či keltského sor = trpký, kyslý. Dru-
hové pomenovanie upresňuje, napr.
aucuparia = aucupium, chytanie vtá-
kov — jarabiny sa oddávna používali
ako vnadidlo pri odchyte vtákov.
Upotrebenie j. vtáčej zrejme súvisí
s používaním oskoruše. Azda práve
0 nej písal Plínius, že miluje drsnejšiu
polohu. Plody sa v staroveku naklada-
li, prípadne aj sušili na slnku. V ger-
mánskej mytológii bola jarabina za-
svätená bohu hromu Donarovi a stala
sa predmetom mnohých povier a ság.
Čerstvé plody sa odjakživa jedli ako
laxans a vyrábal sa z nich ocot a pálen-
ka. Miestami sa odvaru z nich ešte
dnes prisudzujú významné liečivé
vlastnosti pri pľúcnych ochoreniach,
a to ľudí i dobytka. Na Slovensku sa
kedysi z plodov pálila silná pálenka;
pila sa po lyžiciach pri dyzentérii.
Najlepšia je vraj z jarabín moravského
druhu (subsp. moravica (Zengerl. Á.
et D. Lôve), s plodmi dlhými až
15 mm. Mičurin zaradil do svojej ovo-
cinárskej praxe štúdium jarabín a po-
darilo sa mu získať medzidruhovým
a dokonca medzirodovým krížením
s mišpuľou (Mespilus germanica L.)
výhodné formy pre potravinárstvo a li-
kérnictvo. Jarabinové výlisky sú veľmi
hodnotným vitaminóznym krmivom;
JARABINA VTÁČIA často pochádzajú z pestovaných dru- listy sú krmovinou pre kozy a ovce,
JEŘÁB PTAČÍ hov. Najvýznamnejším zástupcom je drevo je výborným materiálom na
Sorbus aucuparia L. emend. Hedl. práve j. vtáčia a oskoruša (Sorbus sústružnícke práce.
Ružovité — Rosaceae
Ľudovo: divá breskyňa, jarab obyčajný, jarabok,
domestica L.), jarabina. Menej chutné J. vtáčia kvitne asi v máji—júni;
jeřáb, skoruše plody, ale cenné drevo pre rezbárstvo v čase kvetu poskytuje včelám med
Nemecky: Wilde Vogelbeere; Eberesche; ma- má j. brekyňová čiže brekyňa (S. 1 peľ. Med je červenožltý a po vykryš-
ďarsky: Veres berkenye; taliansky: Sorbo degli torminalis (L.) Crantz — břek obecný, talizovaní hrubo zrnitý a má silnú
uccellatori; francúzsky: Sorbier des oissieurs;
anglicky: Rowan; španielsky: Serbal de cazado-
strom v lesoch teplejších polôh) a až arómu.
res; rusky: PaSmia oôbiKHOBeHHaa po omrznutí sa dajú jesť plody j. Predmetom zberu sú zrelé červené
124
a nepoškodené plody (október—no-
vember). Sušia sa rýchlo — najlep-
šie umelým teplom, aby si zachova-
li pôvodnú farbu. Pomer zosušenia je
asi 6 : 1. Skladované plody treba ob-
čas presúšať, aby sa nezaparili. Droga
má názov: Fructus sorbi (aucupariae)
— Bacca sorbi. Oranžovočervené plo-
dy majú trpkojablkový pach a horkas-
totrpkú chuť.
Účinné látky v plodoch tvoria hlav-
ne organické kyseliny — kyselina sor-
bová (v nezrelých plodoch parasorbo-
vá), jablčná, vínna, citrónová, sachari-
dy (glukóza, sorbóza, sorbitol a i.),
triesloviny, pektín, karotenoidy, kyse-
lina askorbová (0,1-0,2 % ) , silica,
rutín a kvercetín (flavonoidy).
Droga má mierny preháňavý úči-
nok, je zdrojom kyseliny askorbovej
a antiflogistikom. Dávkovanie: jedna
kávová lyžička plodov na šálku mace-
rátu, vylúhovať asi 8 h pri obyčajnej
teplote (užíva sa každý druhý deň),
resp. 1 lyžica na šálku záparu (užíva sa
3 x denne jedna lyžica). Šťavu z čer-
stvých plodov možno zavariť s polovič-
ným množstvom cukru na sirup, ktorý
sa užíva po lyžičkách 3—5 x denne.
Plody sa užívajú predovšetkým ako
črevné regulans a močopudný pro-
striedok; pôsobia mierne preháňavo
a protizápalovo. Oddávna sú známym
prostriedkom proti skorbutu. Ľudovo
sa užívajú aj proti reumatizmu a oblič-
kovým kameňom.
Pestovaná jarabina vtáčia moravská
je velmi bohatá na cukor (asi 13 %)
a pektín, preto je vhodná na prípravu
štiav, kompótov, likéru a pod. Obsa- JASEŇ
hová látka sorbit slúži ako výživný ŠTÍHLY
prostriedok pre diabetikov a základná
surovina na výrobu sorbózy, ktorá má JASEŇ ŠTÍHLY s listami, sú v konečných zložitých
velký význam pri tvorbe kyseliny as- JASAN ZTEPILÝ strapcoch a majú korunu. Divo u nás
korbovej. Koncentrované roztoky Fraxinus excelsior L. rastie veľmi vzácne iba na južnom
sorbit majú vzhľad glycerínu. Vo Olivovité — Oleaceae
Nemecky: Gemeiner Esche; maďarsky: Magas Slovensku (je chránený). Častejšie sa
farmácii a v kozmetike sú náhradkou kórisfa; taliansky: Frassino; francúzsky: Fréne vysádza na neúrodných stranách. Na-
za glycerín, kým umelý sorbitol sa élevé; anglicky: Ash; španielsky: Fresno; rusky: rezávaním sa získava laxatívne pôso-
používa na výrobu moderných poly- HceHb BblCOKHH
biaca cukornatá šťava, po zaschnutí
kondenzačných živíc (Tween). Strom vysoký až 30 m; na kôre známa ako manna. Produkujú ju hlav-
Plody j. vtáčej (najmä čerstvé) nie konárov nemá nijaké šošovičky (lenti- ne stromy rastúce na Sicílii, odkiaľ sa
sú celkom neškodné. Niekedy zapríči- cely). Listy nepárno perovité, listové vyváža a často býva oficinálna (u nás
ňujú ľahké otravy. Príčinou je obsah čepele 4- až 7-jarmové; metliny kve- v ČsL 1).
kyseliny parasorbovej, ktorá dráždi tov sa vyvíjajú skôr ako listy. Plody sú Pružné jaseňové drevo oddávna slú-
sliznice žalúdočného a črevného trak- nažky s krídlatým vrcholom. žilo na výrobu ohybného náradia,
tu, čo spôsobuje slinotok až dávenie Drevina patrí k rastlinám, ktoré najmä oštepov. Pod menom fraxinus
a gastroenteritídy. Pripisujú sa jej aj obľubujú vlhké pôdy. Rastie hojne strom poznali už antickí Rimania.
karcinogénne vlastnosti, čo sa dokáza- v lužných lesoch, na vlhkých lúkách Gréci ho označovali názvom melia.
lo pokusmi na zvieratách vyššími dáv- a naplaveninách v nížinách a teplých Meno fraxinus sa odvodzuje z grécke-
kami, ale iba subkutánnymi injekcia- polohách, na zosuvoch a starších na- ho fraxis = oplotenie, pretože sa
mi, nie perorálne. Sušením plodov vážkách v stredných stupňoch aj v hre- z neho robili koly a tyče do plotov;
a varom sa rozruší a vyprchá. Štiepe- beňových lesoch hôr. Dobre znáša podľa iného výkladu je odvodené od
ním sa vytvára kyselina sorbová (sor- kyslé i vápenaté neutrálne pôdy. fraxis = štiepateľný, keďže jeho drevo
bínová), ktorá je netoxická a používa Strom často nachádzame v parkoch. sa dá ľahko štiepať.
sa ako konzervans v potravinárstve. Príbuzný a podobný je j. mannový Všeobecne sa jasene oddávna uplat-
(Fraxinus ornus L.). Má šedivú brada- ňovali v liečiteľstve, najmä na juhu
Čajoviny č. 50, 85, 124. vičkatú kôru, kvety sa zjavujú súčasne Európy. Plody boli presláveným diu-
125
retikom, kôra zasa najstarším surogá- externé použitie listovej drogy (kúpe- rovité a ich hlavná stopka vybieha
tom za chinínovníkovú kôru. le, na rany, pri vredoch predkolenia v hrotoch alebo v úponoch. Jastrabina
Biele jaseňové drevo je vhodné na a pod.). Drogy sa častejšie kombinujú je hojná najmä v južnej Európe a v zá-
stolárske, kolárske a sústružnícke prá- s inými, podobne účinnými ako zložky padnej Ázii. U nás sa vyskytuje naj-
ce, listy sú dobrým krmivom pre nie- čajovinových zmesí. Z oficiálnej alo- viacej na južnom Slovensku. Občas sa
ktoré domáce zvieratá, najmä kozy patie sa pomaly vytrácajú, príp. len pestuje na okrasu v záhradkách. Ke-
a ovce. Kôra slúžila na izoláciu triesla z času na čas sa stávajú módnymi dysi sa vo Švajčiarsku a aj inde pesto-
v garbiarstve. Drevo je velmi tvrdé (napr. v súčasnosti v NDR a NSR, vala na krmivo.
a ťažké, pružné i pevné. Používa sa na kôra sa v Poľsku používa ako depura- Výklad o odbornom pomenovaní
výrobu lyží, parkiet, náradia, dýh tívum v kombinácii napr. s kvetom rastliny nie je jednoznačný a celkom
i nábytku. bazy, listom brezy, vňaťou prietržní- istý; novšie sa spomína grécke gala
Stromy kvitnú v apríli—máji a včely ka). Pri ušnom ochorení (otoskleróze) = mlieko a ago = ženiem, poukazujú-
ich velmi obletujú, pretože poskytujú sa ako adjuvans podáva odvar z čajo- ce na zvyšovanie dojivosti. Jastrabina
hojnosť peru (opeľujú sa vetrom). viny, ktorá má tri zložky: kôra jaseňa, sa dokázateľne spomína až v skorom
Kvety sa rozvíjajú skôr ako listy. Jaseň list čiernej ríbezle a kvet túžobníka. stredoveku. Okolo r. 1600 ju však už
je známy aj tým, že sa na ňom zdržuje Ľudové liečiteľstvo južných krajov nachádzame v mnohých nemeckých
chrobák španielska mucha — kantarí- uplatňuje aj lyko stromov, ktoré je záhradách ako liečivú. Vraj zaháňala
da, ktorá poskytuje drogu + Cantharis bohaté na sliz; dáva sa ako obklad na mor, horúčku, liečila mnohé detské
(uvádza ju ČsL 2), používanú vo vete- zle sa hojace rany. List i kôra sa choroby a slúžila proti uhryznutiu
rinárstve (na humánne účely je vysoko využíva pri reumatizme, dne, atónii hadmi a divou zverou. Z ďalších ne-
toxická a nebezpečná, ťažko poško- (ochabnutosti) močového mechúra, skorších indikácií bolo významné ešte
dzuje pečeň). pri ochorení obličiek a močových ka- jej potopudné a diuretické pôsobenie.
Predmetom zberu pre farmaceutic- mienkoch, ba aj na vypudenie črev- Použitie na zvýšenie laktácie asi prišlo
ké účely býva list — Folium fraxini ných parazitov. Používanie drog na z Ameriky, lebo dosiaľ spomínané
a kôra — Cortex fraxini; u nás majú iba väčšinu týchto ochorení je skutočne indikácie sa neukazovali uspokojivé
zriedkavé ludové použitie; zberajú sa zastarané a neúspešné. (okrem diaforetickej a diuretickej).
jednotlivé lístky bez stopiek (jún až Tauret r. 1914 objavil v rastline „alka-
september, príp. iba do augusta). Su- loid" galegín a spolu so Simonnetom
šia sa na dobre vetraných tienistých JASTRABINA LEKÁRSKA (r. 1927/28) mu dokázal slabšie hy-
JESTŘABINA LÉKAŘSKÁ
miestach v tenkých vrstvách. Pre ob- Galega officinalis L. poglykemické účinky — t. j. znižova-
sah silice a glykozidov možno použiť Bôbovité - Fabaceae (Motýľokveté - Papi- nie obsahu cukru v krvi. Rozsiahle
umelé teplo iba v teplote do 40 °C. lionaceae) skúmanie galegínu urobil Reinwein
Droga je ľahko lomivá, bez pachu Ľudovo: jastrabí hrach, kozia ruta, štedrevec
liečivý
(1927); podľa neho má galegín také
a chuť má zvieravú a horkú. Mladá Nemecky: Echte Geissraute; maďarsky: Kecske- vlastnosti, ako glukokiníny.
kôra z konárov sa zberá na jar a bežne ruta; Kecskere galga; taliansky: Galega; francúz- Rastlina má pomerne veľa peľu,
suší. sky: Galega officinal; anglicky: Goat's Rue; kvitne v lete, medovina jej však chýba.
Alopatia sa k používaniu listov i kô- španielsky: Galega; rusky: KO3JWTHHK
arrreHHbiH
Preto si ju včelári osobitne necenia.
ry stavia dosť zhovievavo. U nás zriedkavo rastie voľne, na zber
Listy obsahujú predovšetkým horkú Trváca bylina vysoká 40—110 cm; sa využíva iba pestovaná; má rada
látku — oxykumarínový glukozid fra- byle priame, jednoduché, ryhované humóznu pôdu — vysieva sa na jar.
xín s aglykónom fraxetínom a fraxa- a duté, listy nepárno perovito zložené, Nožom alebo kosákom sa odrezáva-
nolglukozid, potom manitol (za čer- 5—9-jařmové, lístky kopijovité alebo jú kvitnúce a hojne olistené vrcholky
stva horký), flavonoidy (kvercitrín, elipsovité, zakončené osťou. Kvitne bylín, dlhé asi 10—20 cm; zber sa robí
kvercetín), kysehnu jablčnú, ursolovú, v pazušných strapcovitých súkvetiach, viac ráz do roka (jul—august). Mate-
trieslovinu, sacharidy (aj tetrasacharid kvety biele alebo fialovomodrasté. riál sa suší zvyčajným spôsobom, príp.
stachyózu), silicu s obsahom terpénov Plody sú kostrbaté struky. v snôpkoch (ak umelým teplom, tak
a vitamín K2. Kôra obsahuje dosť Druh rastie v nížinách i pahorkati- teplotou do 50 °C). Droga Herba ga-
podobné látky, najmä kumaríny (fra- nách, najmä v pobrežných húštinách legae jev niektorých liekopisoch ofici-
xín, fraxidín, eskulín), triterpénové a vlhkých lesoch. nálna. Pomerzosušeniajeasi4—5 : 1.
zlúčeniny (kyselinu ursolovú), trieslo- Podobnosť jastrabiny s inými zá- Predmetom zberu bývajú aj semená
viny, manitol a minerálne soli. stupcami v rámci čeľade je značná. Sú — Semen galegae. Používajú sa na
Listy i kôra majú experimentálne to najmä niektoré druhy rodu Vicia L. priemyselnú izoláciu obsahových lá-
dokázaný mierny laxatívny účinok — vika, ľadník. Majú listy párno pe- tok, najmä galegínu. V súčasnosti je
(depuratívum). Pri zapečení sa niekoľ-
ko ráz denne dávkuje 1 lyžička listov Herba galegae — vňať jastrabiny má dve akosti, ktoré sa hodnotia podía ČSN 86 6813:
na šálku horúcej vody, po zovretí sa
odstaví a nechá postáť prikrytá 5 mi- Akosť — najviac v %
nút. Kôra sa dávkuje rovnako, lenže sa Znak
v horúcej vode krátko povarí. Ako I. II.
prostriedok proti horúčke sú drogy
Ináč sfarbené časti drogy 6 14
zastarané. Známy však bol zapar
z 3 lyžičiek listov na 300 ml vody Cudzie organické prímesi 1,5 3
užívaný po dúškoch cez deň pri choro-
Anorganické prímesi 0,5 1
bách obličiek a zadržiavaní tekutiny
v organizme, príp. aj pri reumatizme Vlhkosť 12 12
a dne (zvyšoval vyplavovanie solí z or-
Popol 10 14
ganizmu — saluretikum). Známe je aj
126
čajoviny Diabetan — pomocná liečba
cukrovky.
Čajoviny č. 17,18,19,20,21,25,26.
JESIENKA OBYČAJNÁ
OCÚN JESENNÍ
+ Colchicum autumnale L.
Ľaliovité — Liliaceae
Ľudovo: bujačina, divá cibufe, jeseňka, lúčny
matečník, naháč, ocún, sirotka, šafranica, zimovít
Nemecky: Herbstzeitlose; maďarsky: Oszi kike-
rics; taliansky: Colchico; francúzsky: Colchique
d'automne; anglicky: Meadon Saffron; španiel-
sky: Colchico común; rusky: Be3BpeMeHHHK
OCeHMHH
127
ojedinelé. Pred kvitnutím — na jar,
častejšie však v jeseni, resp. v lete
(hlavne v auguste až septembri) sa
vykopávajú hľuzy, ktoré sú uložené
hlboko v zemi. Používajú sa na to
osobitné vypichovacie nástroje. Po
očistení sa zvyčajne pokrájajú na lu-
pienky — koláčiky a rýchlo sa sušia.
Možno ich sušiť aj na slnku, najlepšie
sa dosúšajú pri umelom teple, teplo-
tou okolo 40 °C. Skladujú sa v dobre
uzatvorených sklených nádobách,
chránené pred vlhkom i svetlom. Po-
mer zosušenia je asi 3 : 1 . Droga
+ Tuber colchici. Čerstvé hľuzy sa
používajú v homeopatii.
Najčatejšie sa vo svetových liekopi-
soch uvádzajú semená — + Semen
colchici; u nás sú v ČsL 2. Vyberajú sa
po dozretí z plodov — toboliek, odře-
závaných v čase hnednutia, t. j", asi
jún—júl. Tobolky sa presušia, semená
sa z nich vytrasú a dosušia, čo možno
urobiť aj na slnku. Strata na hmotnosti
je malá. Ako Colchicum e seminibus
sa používajú v homeopatii. Pri sklado-
vaní ich treba dobre chrániť pred
vlhkom a svetlom.
Droga je bez pachu a má veľmi
horkú a ostrú chuť.
Podstatnými obsahovými látkami sú
vysokojedovaté alkaloidy, z ktorých
najdôležitejší je kolchicín (0,2—0,6 %
JESIENKA — nachádza sa predovšetkým v naj-
OBYČAJNÁ vnútornejších vrstvách osemenia). Je-
sienke venoval veľkú pozornosť náš
vedec Šantavý; o. i. izoloval látku
označenú F — demekolcín, ktorá má
silný antimitotický účinok, je však
menej jedovatá ako kolchicín a stala
sa účinným liekom pri niektorých
krvných ochoreniach.
Rastlina je významná ako prostrie-
dok na liečenie dny a reumatizmu
— antiuretikum a cytostatikum, pôso-
vej hľuzy s kolísavým obsahom kolchi- chádzajúcu až do zelena. Jesienka je bí močopudne. Kolchicín je silný kapi-
cínu začal používať semená, a tak sa inak nepríjemnou jedovatou burinou lárny jed (rozširuje kapiláry a nivočí
ako droga r. 1826 ocitli v anglickom v sene. Je nebezpečná pre dobytok cievy). Pôsobí už v nepatrných dáv-
liekopise. i pre deti, hrajúce sa so semenami kach. Jeho roztoky sa uplatňujú aj
Hoci je jesienka jedovatá, nedoká- (5 g je smrteľná dávka). v praxi pri pestovaní polyploidných
zala sa jedovatosť medu. Poskytuje Predmetom zberu je celá rastlina. rastlín so zvýšeným počtom chromo-
včelám neskorú pérovú i nektárovú Pre prudkú jedovatosť zber ani aká- zómov (vyznačujú sa obyčajne rých-
pašu, kvety ostávajú dlho otvorené. koľvek manipulácia sa nesmie zveriť lym rastom a nadmernou tvorbou
Pel je oranžovožltý a býva ho veľké deťom. zelenej hmoty).
množstvo. Med má tmavú farbu, pre- Kvety jesienky sa trhajú a sušia iba Všetky prípravky s colchicínom ale-
bo jesienkou podliehajú predpisom
Ukazovateľom kvality sú požiadavky ČsL 2 pre + Semen colchici: lekára. V ľudovom liečiteľstve sa v ni-
jakom prípade nesmú používať.
Akosť — najviac v % ČsL 4 uvádza ako oficinálny jedo-
Znak vatý alkaloid + + Colchicinum — kol-
ČsL 2 chicín, izolovaný z hľúz alebo zo se-
mien jesienky.
Cudzie organické prímesi 2
Náš farmaceutický priemysel vyrá-
Popol 5 ba dražé Colchicin Spof a, užívané pri
akútnych záchvatoch dny (samozrej-
Obsah kolchicínu — najmenej 0,5
me, iba na lekársky predpis).
128
KAPSIČKA PASTIERSKA KAPSIČKA
PASTIERSKA
- PASTIERSKA - PASTIERSKA
KAPSIČKA OBYČAJNÁ KAPSIČKA
KOKOŠKA PASTUŠÍ TOBOLKA OBYČAJNÁ
Capsella bursa-pastoris (L.) Medic.
Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté
— Cruciferae)
Ľudovo: babie kapsy, betašná zelina, betuška,
bieda, holá kača, chudobka, kokoška, kolduška,
lopata, mošna, peniazok, srdiečka
Nemecky: Gemeines Hirtentäschel; maďarsky:
Pásztortáska; taliansky: Borsa pastore; francúz-
sky: Bourse ä pasteur; anglicky: Shepherd's
purse; španielsky: Bolsas de pastor; rusky: ľlac-
Tyuibfl cyMKa oôbiKHOBeHHaa
129
vedú spory. Má nerovnakú a nie vždy KAPUCÍNKA
spoľahlivú účinnosť. Literatúra však VÄČŠIA
zhodne uvádza biogénne aminy, a to
tyramín, cholín, acetylcholín, betaín
a niektoré ich estery, okrem toho
flavonoidy (diosmín), potom látky
s obsahom síry, trochu trieslovín a sa-
poníny. Semená obsahujú až 20 %
oleja.
Droga sa uplatňuje ako slabé he-
mostatikum pri metrorágiách a meno-
rágiách, ako diuretikum a zvonka der-
matologikum pri dermatitídach a ek-
zémoch. Dávkuje sa 1 kávová lyžička
na macerát (pripravuje sa za studena)
a pije sa 2—4 x denne.
Jej použitie je predovšetkým v ľu-
dovom liečiteľstve. Je antihemoragi-
kum proti vnútornému krvácaniu, a to
maternicovému (pokusy ňou nahradiť
námeľovú terapiu neboli úspešné),
potom - pri krvácaniach zo žalúdka
alebo z pľúc a z močových ciest, ako
podporný prostriedok pri žalúdočných
a črevných ochoreniach, pričom sa
vhodne kombinuje s inými drogami.
Okrem alkoholických výťažkov
(tinktúra a extrakt) sa z drogy pripra-
vuje aj teplý zapar (1 lyžica drogy
- postáť 15-20 minút, piť 2-4x
denne) — najmä ako diuretikum. Ma-
cerát sa za studena aplikuje aj externe
na omývanie (vyrážky, chrasty, ekzé-
my), prípadne na zaparenia — intertri-
go a na obklady pri krvácavých pora-
neniach.
Homeopatické prípravky sa použí-
vajú hlavne pri rozličných krváca-
niach, ale aj pri ochoreniach obličiek.
Čs. farmaceutický priemysel použí-
val extrakt z pastierskej kapsičky ako
zložku prípravku Alysal — pasta apli-
kovaná na chronické ekzémy (derma-
tologikum). kapucínkovitých rastlín. Celý rod má zol do Európy r. 1684 Bevernong.
asi 80 druhov, všetky pochádzajú Sprvoti nevyvolalo veľa pozornosti
Čajoviny č. 89, 91, 224, 229. z Južnej Ameriky. Na celom svete sa ako liečivo, ale skorej ako okrasný
pestujú ako okrasné rastliny. kvet. Listy i kvety pre svoju ostrú, ale
KAPUCÍNKA VÄČŠIA V latinčine tropaeum označuje vcelku príjemnú chuť sa jedli ako
LICHOŘEŘIŠNICE VĚTŠÍ strom ovešaný zbraňami — znak víťaz- šalát, najmä proti skorbutu. Kvetné
Tropaeolum maj us L. stva; tropaeolum je zdrobneninou to- pupene a nezrelé plody sa nakladali do
Kapucínkovité — Tropaeolaceae hoto slova. octu a konzumovali ako kapary. Mies-
Ľudovo: vytrčpán Malé tropaeolum opísal r. 1580 tami sa takto konzervujú dodnes.
Nemecky: Grosse Kapuzinkresse; maďarsky:
Nagy sarkantyúka; taliansky: Cappuccina; fran- Dodonaeus. Veľké tropaeolum privie- Leclerc (1916) dospel k názoru, že
cúzsky: Capucine ä grande fleur; anglicky: Indian
Cress; španielsky: Capuchina; rusky: Kanyiom Plod — Fructus tropaeoli — sa posudzuje podia ON 86 6625:
ÔOJIÍIIIOH; KpacojiH
1 cm. Popol 9 12
Druh pochádza z Južnej Ameriky Popol nerozpustný v HC1 2 4
a kultivuje sa po celom svete na
okrasu. Obsah benzylizotiokyanatanu alylnatého
U nás je jediným zástupcom čeľade v 1 g plodov — najmenej 14 mg 10 mg
130
hoci šťava koná dobré služby pri chro- ktoré sa užívajú pri infekciách močo- ty žlté, v koncových strapcoch. Plody
nickej bronchitíde a pľúcnych zápa- vých ciest, zápaloch obličiek a močo- sú zobáčikovité šešule priklonené ku
loch i emfyzémoch (rozdutí pľúc), vého mechúra, chrípkových ochore- stonke; semená malé, guľaté, červeno-
mala by sa používať predovšetkým niach, bronchitídach, ale aj pri skor- hnedé.
proti vypadávaniu vlasov a na podpo- bute a meteorizme (dávka šťavy je Pôvodne kultúrny stredomorský
ru ich rastu. Prieskum antibakteriál- 30-50 g). V minulosti bola rastlina druh, pestovaný na roliach. Rastie na
neho účinku a prešetrenie obsahových obľúbená ako zložka tinktúry proti úhoroch, medziach, pri komuniká-
látok v tomto smere je novšieho dáta. vypadávaniu vlasov a na ich vzrast (do ciách, na rumoviskách a v húšťavách.
Nedávno vznikli spory o liečivej účin- 90 % liehu sa na 15 dní naložili Horčica biela je jednoročná bylina
nosti semien dopestovaných u nás rovnakým dielom — napr. po 100 g podobná k. čiernej, ale šešule má
a dovážaných, hlavne podľa miesta — čerstvé listy a semená kapucínky, odstávajúce a semená sú žltkasté ale-
pestovania rastlín a výroba prípravku listy žihľavy a zimozeleňa. Po precede- bo červenkastožlté.
Urogran — granulovaných semien, sa ní a pridaní trošky aromatickej gerá- Pôvodne kultúrny stredomorský
zastavila. niovej silice — Oleum geranii slúžila druh, súčasť miešaniek. Rastie na po-
Semeno kapucínky dozrieva po- tinktúra na natieranie (Leclercov dobných miestach ako k. čierna, naj-
stupne; zrelé má svetlú žltohnedú recept). mä však v nížinách.
farbu. Za vlhkého počasia sa zberá Pre ostrú chuť sa list (hlavne mladý, Príbuzná a veľmi podobná je žlto
postupne tak, ako dozrieva, za sucha príp. aj kvet i nezrelé plody alebo kvitnúca ohnica (reďkev ohnicová
— ak je povrch pôdy uváľaný, môžu sa kvetné púčiky) používajú ako prísada — Raphanus raphanistrum L.), ktorá
semená, ktoré vypadávajú, zmiesť do šalátov, bylinných kúr, polievok, sa pozná podľa bledožltých lupienkov
metličkou a ostatné pozberať ručne omáčok a pod. — vždy čerstvé, nevaria s fialovastými žilkami. Na rovnakom
(jún—október). Semená sa sušia v ten- sa a ani nesušia; uplatňujú sa podobne poli rastie niekedy aj veľmi podobná
kých vrstvách na lieskach alebo na ako potočnica alebo lyžičník. Pupene horčica roľná (Sinapis arvensis L.). Ich
čistých papieroch (napr. v skleníkoch) a nezrelé plody tiež niekedy nahradzu- semená sa často nájdu ako primes
a ak je pekné počasie, aj vonku na jú známe kapary — zelené oká očiek v semenách k. čiernej. Sú však skoro
srnku. Semeno zberané zmetaním sa z rýb (po naložení do octu). dvakrát väčšie, jemnejšie jamkovito
oddelí od hliny a iných nečistôt plave- bodkované a chutia mierne, kým se-
ním vo vode. Takéto semená však mená horčice roľnej sú zvyčajne väč-
treba potom rýchlo a opatrne sušiť na KAPUSTA ČIERNA šie, až sivohnedé, guľatejšie a hladké;
slnku alebo umelým teplom pri (BRUKEV ČERNOHOŘČICE) chutia tiež mierne. Vzájomné prímesi
ČERNOHOŘČICE SETÁ
35—40 °C. Droga: Semen tropaeoli Brassica nigra (L.) Koch
k. čiernej a h. bielej sú neprípustné.
majoris. Kapustovité — Brassicaceae Slovenské pomenovanie kapusty
Kapucínka patrí medzi rastliny, kto- (Krížokveté - Cruciferae) vychádza asi z latinského caput = hla-
ré obsahujú glukozinoláty, t. j. látky Ľudovo: čierna horčica va, resp. caputium = kapucňa, pre tvar
Nemecky: Senf-Kohl; Schwarzer Senf; maďar-
s obsahom síry v glykozidovej väzbe sky: Fekete mustár; taliansky: Senape; francúz- zatvorenej hlávky, čo však vyplýva iba
(zastúpené najmä rastlinami z čeľade sky: Moutarde noir; anglicky: Black Mustard; zo slovenského prekladu označenia
kapustovitých rastlín — Brassicaceae, španielsky: Mostaza negra; rusky: Topnima pre rod (Brassica). V tomto prípade je
napr. chren, horčica a potočnica). HěpHaH
lepšie a istejšie pridržiavať sa ľudové-
Všetky časti kapucínky — najmä se- ho názvu pre obidve rastliny — horči-
mená, resp. plody a vňať, obsahujú asi HORČICA BIELA ca, aby nevznikli omyly. Okrem toho
0,03 % prchavých látok, ktoré sa po HOŘČICE BÍLÁ ťažko uviesť do súladu všetky starove-
vydestilovaní z rozdrobeného mate- Sinapis alba L. ké i novšie názvy kapusty a horčice.
Kapustovité — Brassicaceae
riálu skladajú skoro výhradne z ben- (Krížokveté - Cruciferae)
Druhové meno niger = čierny (podľa
zyľhorčičnej zlúčeniny; destiláciou ne- Nemecky: Weisser Senf; maďarsky: Fehér mus- farby semena), na rozdiel od bielej
rozdrveného materiálu sa získava sko- tár; taliansky: Senape bianca; francúzsky: Sénevé horčice.
ro výhradne nitryl kyseliny fenylocto- blane; anglicky: White Mustard; španielsky: Horčice patria k najstarším liečeb-
Mostaza bianca; rusky: Topnima 6ejiaH
vej. Je tu zjavný glykozidový předstu- ným a dietetickým prostriedkom. Už
peň — glukotropeolín, podobný ako Kapusta čierna je jednoročná, až v staroveku poskytovali podobne ako
pri kapuste čiernej (Brassica nigra (L.) 100 cm vysoká bylina s rozkonárenou dnes korenistú prísadu k jedlám a pre-
Koch). Benzylhorčičná prchavá látka byľou, spodnými lýrovitými a predĺže- slávili sa ako účinný a silný protijed.
z nej vznikajúca, izotiocyanát, má né kopi j ovitými hornými listami. Kve- „Horčice" (aj h. roľná — Sinapis
výrazné antibakteriálne účinky — aj
v najmenšej koncentrácii účinkuje na Pre Semen sinapis (nigrae), t. j. semeno kapusty čiernej, má ČsL 2 tieto základné
46 kmeňov baktérií Staphylococcus požiadavky:
(Micrococcus) pyogenes aureus, kto-
rých nepriaznivé pôsobenie sa naj- Akosť — najviac v %
väčšmi prejavuje pri infekcii močo- Znak
vých ciest. Túto vlastnosť nemá glyko- ČsL 2
zid, ani látka pripravená umelo.
Ostatné časti materskej rastliny 1
Droga má charakteristický zemitý
a zemiakový pach. Po navlhčení pách- Cudzie organické prímesi (hlavne semená iných kapus-
ne ostro, ako chren. Chuť má spočiat- tovitých rastlín) 2
ku nevýraznú, po chvíli ostro pálčivú. Popol (zvyšok po spálení drogy) 5
Semeno k. väčšej — príp. plod,
Fructus tropaeoli majoris, sa používa Popol nerozpustný v HC1 2
ako rastlinné dezinficiens močových Obsah izotiokyanatanu alylnatého — najmenej OJ
ciest, resp. sa vyrábajú prípravky,
131
tiokyanát a sinalbín na p-hydroxyben-
zylizotiokyanát, látky s dráždivými
a prekrvujúcimi vlastnosťami. Kým sa
tieto prchavé zlúčeniny neuvoľnia, sú
drogy bez pachu. Ich chuť je sprvu
mierna, neskôr slabo kyselkavá a až po
chvíli pálčivá, ostrá (lebo nastal roz-
klad glukozinolátu porušením ple-
tiva).
Upotrebenie podmieňuje dráždivý
izotiokyanát. Semeno k. čiernej slúži
na dráždenie kože vo forme kúpeľov,
horčičnej múky, príp. horčičného pa-
piera (Charta sinapisata — horčičná
múka nalepená bezvodým lepidlom na
vhodný podklad papiera — oficinálny
prípravok v ČsL 2), alebo sa z čerstvej
horčičnej múky a vody pripravuje
kašovitý obklad (voda nesmie mať
viacej ako 40—45 °C, lebo zničí enzý-
my); kaša sa nanesie na látku a prikla-
dá pri akútnych zápaloch a reumatic-
kých bolestiach. Obklad sa smie pone-
chať len do ľahkého sčervenania po-
kožky, lebo inak môže spôsobiť ťažké
zápaly kože. Podobné použitie má aj
izolovaný izotiokyanát, označovaný
ako Oleum sinapis. Neprchavý tzv.
mastný olej je pre ostrú príchuť vhod-
ný iba na technické účely — výroba
mydiel, mazacie oleje a pod.
Biela horčica má podobné použitie;
jej glukozinolát však nehydrolyzuje na
prchavé zložky, má preto vhodnejšie
interné uplatnenie. Semená slúžia
predovšetkým ako korenina a na výro-
bu pokrmovej horčice, do rozličných
nakladačov (na uhorky a pod.). „Sili-
KAPUSTA ca" — prchavá zložka k. čiernej (syn-
ČIERNA tetická) tvorí zložku priemyselne vy-
rábaných mastí Calovat a Rheumosin
HORČICA unguentum uplatňovaných ako deri-
BIELA vans.
Čajovina č. 68.
arvensis L., najmä burina jarín), kvit- ešte presušia na hromadách a potom
nú už krátko po zasiatí (do 6 týždňov) sa čistia. Čím sú plody zrelšie, tým
a dlho (asi 20 dní). Sú preto významné ľahšie vypadávajú. Ak sú prezreté, KARBEVEC EURÓPSKY
pre včelárov. Poskytujú med i veľa treba zber robiť ručne. Strata na hmot- KARBINEC EVROPSKÝ
nosti je malá. Drogám silne škodí Lycopus europaeus L.
peľu. Sú dôležité nielen tým, že ich Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — La-
možno vysievať zavčasu zjari, najmä vlhko. Rozprášené semená vyvolávajú biatae)
horčicu bielu, ale aj neskôr ako strnis- zápaly slizníc. Ľudovo: heraklia, sidenirch zelina, vlčia noha
kovú rastlinu; vždy rozširujú včeliu Obsahové látky v obidvoch prípa- Nemecky: Ufer-Wohlstrapp; maďarsky: Európai
peszércze; anglicky: Bugle Weed; španielsky:
pašu, ktorej je práve v tom čase doch tvorí olej (asi 25—35 %), nie je
Bugula; rusky: 3K>3HHK eBponeňcKHň
nedostatok. V jeseni medujú menej však terapeuticky dôležitý, potom sliz,
ako v lete. Nektárovosť sa zastavuje príp. bielkovinové látky. Účinnú zlož- Trváca bylina vysoká 20—110 cm;
chladom. V lete dá 1 ha horčice asi ku semien predstavujú glukosinoláty byľ priama, väčšinou jednoduchá, pá-
40 kg medu. — sinigrín v k. čiernej, horčičný glyko- peristá, listy elipsovité, zúbkaté, kon-
V obidvoch prípadoch zberáme zid, resp. glukozid a v h. bielej glukozi- čisté; sediace kvety tvoria pazušné
z pestovaných rastlín semená — Se- nolát sinalbín (a príslušné enzýmy, paprasleny, horný pysk majú biely,
men sinapis nigrae, prípadne Semen myrozináza, ktorá patrí medzi (3-tio- slabo červeno bodkovaný, dolný čisto
sinapis albae (inak aj Semen erucae). glukozidázy, ktoré po poranení pletiva biely. Plody sú hladké tvrdky.
Robí sa to zvyčajne pokosením rastlín alebo pri destilácii štiepia glukozinolá- Druh obľubuje stanovištia s nadbyt-
v čase začiatočnej zrelosti (šešule sa ty); za určitých podmienok glukozino- kom dusíka. Rastie preto hlavne pri
farbia do žltohnedá), teda asi koncom láty sa štiepia na prchavé izotiokyaná- otvorených stokách so znečistenou
júla. Rastliny sa nechajú oschnúť, ty — látky s obsahom dusíka a síry, vodou, na sústavne spásaných mok-
potom sa mlátia a získané semená sa sinigrín na alylhorčičnú látku, alylizo- rých pasienkoch a v priekopách, naj-
132
KARBINEC va čerstvá. Ak sa suší, treba na to
EURÓPSKY tienisté, dobre vetrané miesta. Pri
umelom teple nemožno prekročiť tep-
lotu 35 °C. Sušenie nesmie byť
zdĺhavé.
Droga má slabý aromatický pach
a chutí veľmi horko (najmä semená).
Vňať, predovšetkým list, obsahuje
hlavne horčinu nie celkom známej
skladby, živicovitej konzistencie,
označovanú aj ako glykozid lykopín,
ktorý bol prv liekom proti malárii.
Ďalej je v nej do 10 % trieslovín,
silica, organické kyseliny (kávová, ur-
solová, litospermová a i.), vysoký ob-
sah fluóru (0,05-0,1 %), flavonoidy,
saponíny a bližšie nepreskúmané látky
fenolového charakteru.
Karbinec je špecifickým liekom
proti Basedowovej chorobe, pri ľah-
ších, až stredne ťažkých formách hy-
pertyreózy (t. j. pri chorobnom stave
vyvolanom zvýšenou činnosťou štítnej
žľazy), najmä ak je spojená s tachy-
kardiou (zrýchlenie srdcovej činnosti
nad 90 tepov za minútu). Účinný
princíp tohoto pôsobenia sa nepodari-
lo doposiaľ izolovať v čistej forme;
predpokladá sa, že je v rastline obsiah-
nutý vo fenolových látkach a fluóre,
pretože o mnohých fenoloch je známe,
že majú tyreostatickú aktivitu. Karbi-
nec sa používa aj pri vegetatívnych
dystonických poruchách (porucha na-
pätia svalstva), búchaní srdca, pri ba-
sedowovskom srdci s veľkou dráždi-
vosťou a slabosťou, príp. pri iných
srdcových funkčných poruchách, pri
ktorých je ovplyvnený pulz, ďalej pri
poruchách srdcových chlopní a srdco-
vej slabosti s pocitom strachu.
Droga sa zriedka dávkuje vo forme
čaju (zapar z 1—2 lyžičiek na šálku
vody, 2—3 razy denne), častejšie sa
mä v blízkosti hnojísk. Typické stano- = noha, a to pre podobnosť kvetov užívajú štandardizované hotové prí-
vištia sú napr. vlhké priekopy, pobrež- alebo listov s odtlačkom vlčej laby. pravky, v ktorých sa výťažky z karbin-
né kriačiny, ostřicové lúky a jelšiny od Druhové pomenovanie má označovať ca kombinujú napr. so srdcovníkový-
nížin po horské polohy. jeho domovinu. mi extraktmi, s chinínom a i. (u nás sa
Okrem uvádzaného k. európskeho Nie je isté, či antickí lekári poznali nevyrábajú). Účinok sa prejavuje až
rastie u nás k. vysoký (L. exaltatus L. tento karbinec. Opísal ho až v 16. stor. po dlhšom užívaní — asi po 3—4
fil.) a krížence oboch druhov; k. vyso- Dodonaeus. Tak sa dostal do drogové- týždňoch, pričom prípravky možno
ký je mohutnejší, listy má chobotnato ho pokladu renesančných, najmä ne- užívať bez nebezpečenstva aj niekoľko
rozdelené na kopijovité úkrojky; far- meckých lekárov. Mal velmi časté mesiacov. Napriek novému vývoju
ba kvetov a obdobie kvitnutia sa použitie proti horúčke a na zastavenie terapie vo svete pri Basedowovej cho-
stotožňujú s k. európskym (niektorí krvácania. Využívala sa aj farbiaca robe udržali si prípravky s karbincom
botanici ho rátajú iba za varietu k. schopnosť šťavy — sama alebo s mod- svoje miesto, je však prirodzené, že
európskeho). rou skalicou slúžila na farbenie na ich užívanie a vhodnosť vie posúdiť iba
Morfologickými znakmi je karbinec čierno. Používanie potom upadlo do lekár a predpísať. Samoliečiteľskú ma-
príbuzný so zástupcami rodu srdcov- zabudnutia a od r. 1855 sa začal nipuláciu s rastlinou vonkoncom ne-
ník — Leonurus L., ktoré však majú uplatňovať v homeopatii americký k. odporúčame a varujeme pred ňou.
inak tvarované listy a inú farbu kve- virgínsky (L. virginicus Mchx.), ktorý V terapii sa zvyčajne dáva prednosť
tov. Značná podobnosť je ešte s druh- má dodnes svoje významné miesto americkému karbincu — k. virgínske-
mi rodu jablčník — Marrubium L. v terapii. mu (L. virginicus Mchx.), ktorý sa
Zástupcov oboch rodov uvádzame Predmetom zberu je vňať — Herba pokladá za účinnejší. Karbinec
osobitne. lycopi europaei. Jej šťavnatá časť sa — hlavne americký, sa uplatňuje aj
Vedecké označenie karbinca je zlo- odřezává v čase kvitnutia (t. j. asi v homeopatii: robí sa z neho tinktúra
žené z gréckeho lykos = vlk a pous júl—september) a zvyčajne sa spracú- (z čerstvej kvitnúcej rastliny), roztie-
133
raný prípravok TEEP a esencia dil. KĽUKVA
D 2 — 0. Indikácie sú analogické ako MOČIARNA
v alopatii. Okrem toho sa liečebne
využíva v spojení tuberkulózy s dýcha-
vičnosťou, pri žltačke s opuchmi
a hnačkami, pri hemoroidálnych krvá-
caniach a ochorení obličiek.
KĽUKVA MOČIARNA
KLIKVA BAHENNÍ
Oxycoccus palustris Pers. — syn.: Vaccinium
oxycoccos L.
Vresovcovité - Ericaceae (Brusnicovité
— Vacciniaceae)
Ľudovo: blatnice, machové brusnice
Nemecky: Moosbeere; maďarsky: Foltosáfonya;
rusky: KjiiOKBa o6biKHOBeHHaa
134
matická. Listy dlhostopkaté, vajcovi- KOCÚRNIK
té, končisté, pílkovité, nahor sa zmen- OBYČAJNÝ
šujú. Kvety biele, karmínovo fŕkané,
aromatické, paprasleny v strapcoch.
Plody sú tvrdky.
Vyskytuje sa v teplomilných a nitrá-
tofilných spoločenstvách, na rumovis-
kách, pri komunikáciách a v křovis-
kách. Miestami sa pestuje v záhrad-
kách (po čase splanieva).
Latinské vedecké pomenovanie
rastliny vychádza z názvu etruského
mesta Nepete (dnes Nepi), kde sa vraj
kocúr nik hojne vyskytoval a prívlas-
tok cataria = mačací je z latinského
catus = kocúr, pretože vraj po ňom
— najmä po koreňoch, rady sa váľajú
mačky. Rastlina má po botanickej
systematickej stránke mnohé synony-
má, čo ukazuje na názorovú rozdiel-
nosť systematikov, do ktorého rodu ju
zaradiť; nápadná podobnosť a mož-
nosť záměny je napr. s rodom Cala-
mintha Miller — marulka, resp. rodom
Clinopodium L. — jarva (klinopád),
najmä s druhom C. vulgare L., j.
obyčajná, ktorá má však inak formo-
vané listy a husté červené kvety zdru-
žené do papraslenov. Podobná je
hlavne medovka lekárska — Melissa
officinalis L. a existuje dokonca ko-
cúrniková varieta s citrónovým pa-
chom (var. citriodora Beck). Podobné
sú i druhy saturejky — Satureja L.,
dúšky — Thymus L. a mäty — Mentha
L., čo sa odráža aj v nárečových
pomenovaniach. Identifikácia kocúr-
nika v drogovom materiáli je niekedy
velmi ťažká.
Kocúrnik — prenikavo voňajúca by-
lina, neunikol pozornosti klasických
národov. Ostrým pachom zaháňal ha-
dy a ako kloktadlo slúžil pri angíne.
V stredoveku a začiatkom novoveku
sa používal ako prostriedok proti vy-
nechávaniu menštruácie, pri hystérii podobný mate a ostro aromatickú a valérová), ďalej triesloviny a horči-
a proti iným rozličným ťažkostiam. horkú chuť podobnú gáfru. ny. Túto drogu možno hodnotiť zhru-
Ľudovo sa dodnes pokladá za pro- Rastlina obsahuje silicu ba ako medovku lekársku — poslúži
striedok proti bolestiam žalúdka, hla- (0,2—0,7 % ) , v ktorej je veľa karvak- ako nervínum, aromatikum, na pod-
vy, katarom dýchacích ciest a často sa rolu (monocyklický monoterpénový poru menštruácie (emenagogum)
omylom pestuje ako medovka. alkohol), ďalej bližšie neurčený alko- i trávenia; je účinná aj antibakteriál-
K. obyčajný je u nás dosť hojný. hol nepetol, stopy tymolu (má silné ne, žlčopudne, žlčotvorne (cholereti-
Keďže kvitne od júna do jesene, nie- dezinfekčné účinky, ale je aj toxický) kum i cholekinetikum) a expektorač-
kedy až do októbra, poskytuje včelám a pulegón (monoterpén neznámej ne (pri kataroch dýchacích ciest). Dro-
dobrú neskoršiu znášku. Ako všetky konštitúcie, základ má ako nepetový ga sa dávkuje v množstve 4—8 g na
hluchavkovité rastliny je medonosný. laktón gerániolového radu), potom zapar, bežne 3 % zapar, postáť 20
Predmetom ludového zberu je vňať horčiny a triesloviny. minút, 3 šálky denne. Oficiálna medi-
— Herba nepetae, inak aj Herba Ľudovo sa cení ako prostriedok cína sa k droge stavia skorej odmieta-
catariae. Odřezává sa v čase kvitnutia proti hnačkám a pri chronickej bron- vo ako zhovievavo, zväčša však len
rastliny a suší bežným spôsobom ako chitíde. Cennejšia je citrónovo pá- preto, lebo býva nepríjemnou a zne-
silicová rastlina. Materiál sa ľahko chnuca odroda — var. citriodora Beck. hodnocujúcou prímesou podrobnejšie
zaparí a je drobivý. Význam drogy je Vňať obsahuje asi 0,4 % silice, v kto- preskúmanej a výrazne účinnej drogy
malý, možno ju však približne hodno- rej prevláda citrónovovoňajúci citral, medovky lekárskej.
tiť ako medovku lekársku, najmä jej citronelol, gerániol, nerol, limonén Kocúrnik nepoužíva ani homeo-
citrónovo voňajúcu odrodu. a prítomný je dokonca aj mentol patia.
Vňať má i po usušení silný aromatic- a mentón. Uvádzajú sa tiež rozličné
ký pach, trochu nepríjemný, odporný, kyseliny a ich estery (octová, maslová Čajovina č. 206.
135
KOMONICA — M. altissimus Thuill., so živožltými
LEKÁRSKA kvetmi, ktorých všetky korunné lu-
pienky sú rovnako dlhé (stonky sú
málo rozkonárené a štíhlejšie).
Pôvod vedeckého pomenovania
rastliny je z gréckeho meli = med
a lotos = kvet, t. j. medová rastlina.
V antike označovali názvom melilo-
tus viaceré byliny podobných vlast-
ností, ako majú komonice. Ich účinky
chválili hippokratovskí lekári a Theo-
frastos. Z včelárskeho hľadiska sú
všetky komonice výborné medonosné
rastliny, poskytujú dobrú znášku
a hojnosť peľu. Ako krmovina majú
podradnejší význam, vhodné sú pre
kone (Anglicko) a na zelené hnojenie.
Často sa nimi osievajú železničné ná-
sypy, kde sa im veľmi dobre darí.
Predmetom zberu a nákupu roku
1986 boli kvetonosné vrcholky žlto-
kvitnúcich rastlín. Odrezávajú sa ko-
sákom alebo nožom na začiatku roz-
kvetu (jún—august). Stonky môžu byť
20—40 cm dlhé; materiál sa suší na
tienistých a dobre vetraných miestach
v tenkých vrstvách alebo na natiahnu-
tých povrazoch v malých zväzočkoch.
Pomer zosušenia je 4—5 : 1. Teplota
pri sušení umelým teplom nesmie pre-
stúpiť 35 °C. Droga - Herba meliloti
— veľmi páchne za kumarínom a má
horkoslanú chuť.
Účinné obsahové látky tvoria najmä
kumarínový glykozid melilotín a voľný
kumarín, asi 0,9 %, ktorý sa v čerstvej
rastline nachádza v nevoňavom před-
stupni (kumarigén melilotozid), z ďal-
ších látok sú to purínové deriváty
(alantoín, kyselina alantoínová a mo-
čová), cholín, triesloviny, flavonoidy
a sliz. Pri pokusoch pestovať komoni-
cu ako krmovinu sa v nej objavil
dikumarol (derivát z dvoch mol. ku-
marínu) — bakteriálnym pôsobením
v sene skladovanom vo vlhku a pri
KOMONICA LEKÁRSKA Rastlina má viaceré príbuzné druhy kŕmení senom s komonicou trpel do-
KOMONICE LÉKAŘSKÁ - najmä k. zubatú, M. dentatus bytok zvláštnou chorobou — zníženou
Melilotus officinalis (L.) Pallas (Waldst. et Kit.) Pers., rastúcu roztrú- zrážanlivosťou krvi a vznikali rozsiah-
Bôbovité - Fabaceae (MotýTokveté - Papi- le podkožné krvácania (hemorágie).
lionaceae)
sené na slaniskách, so svetložltými
Ľudovo: blud, kadeře sv. Jána, kameníček, ka- kvetmi bez pachu. Veľmi podobná Prieskumom sa zistilo, že dikumarol
menná ďatelina (ďatelinka), komínok, lucerna a v zbere tolerovaná je k. najvyššia brzdí v pečeni tvorbu protrombínu
(lucernica žltá), žltý kvietok
Nemecky: Echter Steinklee; maďarsky: Orvosi
somkóró, Somkóró mézkerep; taliansky: Melilo- Na vňaťovú drogu — Herba meliloti — sa vzťahuje ČSN 86 6717):
to; francúzsky: Mélilot officinal; anglicky: Com-
mon melilot; rusky: floHHHK arrreHHbiň Akosť — najviac v %
Dvojročná bylina vysoká Znak
30—150 cm; byl hranatá, listy troj po- I. II.
četné, na dlhých stopkách, zúbkaté,
prílistky celistvookrajové. Malé stop- Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline 4 8
katé kvety žlté, v dlhých pazušných Stonky hrubšie ako 3 mm 2 4
strapcoch. Plody sú malé holé struky. Cudzie organické prímesi 3 5
Rastie v teplejších oblastiach, v po-
rastoch ruderálnych rastlín, napr. na Anorganické prímesi 0,5 2
železničných násypoch, na medziach, Vlhkosť 13 13
vo viniciach, na riečnych štrkoch od
nížin až do podhorského stupňa. Popol (zvyšok po spálení drogy) 12 14
136
(látka, ktorá spôsobuje krvnú zrážan- KONOPNICA
livosť) a vo väčších dávkach poškodzu- (KONOPNIČKA)
je pečeň. Substancia sa krátko po ŽLTKASTOBIELA
objavení zaviedla do terapie namiesto
heparínu proti trombózam (dnes sa
vyrába prevažne synteticky).
Podlá dikumarolu sa neskoršie syn-
tetizovali mnohé antikoagulanciá
s rýchlejším účinkom. Pretože diku-
marol a jeho deriváty pôsobia opačne
ako vitamín K, označujú sa ako antivi-
tamíny.
Oficinálne sa komonicová vňať po-
užíva ako diuretikum, korigens vône
a zvonka na obklady a ku kúpeľom na
zapálené rany a vredy. Zvyčajne tvorí
zložku Species emolientes — zmäkču-
júcich čajovín pri opuchoch kĺbov,
žliaz, na zmiernenie reumatických bo-
lestí a do kúpeľov na vredy — hlavne
predkolenia, kde pôsobí svojou
schopnosťou znižovať zrážanlivosť
krvi a rozširovať cievy. Vňať interne
pôsobí ako angiotonikum — upevňuje
krvné cievy a aj ako lymfotonikum
— upevňuje miazgové cievy. Vnútorná
aplikácia (aj pri bronchiálnych kata-
roch a ako diuretikum) je zriedkavej-
šia — treba pri nej zvýšenú opatrnosť,
pre premenlivý obsah kumarínu sa
neodporúča a kumarín vo vyšších dáv-
kach vyvoláva bolesti hlavy a závrate
s ospalosťou. Zvyčajné dávky drogy sú
1 kávová lyžička na šálku macerátu
— denne najviacej 2 šálky. Na obklady
a umývanie sa dávajú 2 lyžice drogy na
pol litra vody.
Komonice majú aj technické použi-
tie — kvetmi sa niekedy aromatizuje
tabak alebo sa používajú proti moľom.
Čs. priemyselne vyrábané tablety
Pelentan a Pelentanettae obsahujú
derivát bikumarolu a slúžia na preven-
ciu a liečenie trombóz.
V homeopatii sa z čerstvých listov ná, listy vajcovité, končisté, hrubo Často sa pestuje a jeho pestovanie
a kvetov pripravuje esencia a zo suše- zúbkované, kvety sírovožlté, usporia- sa u nás odporúča. Rastlina nie je
ných kvetov tinktúra (dil. D 1 a 0 ) . dané do 4-8-pazušných papraslenov. náročná, znáša polotieň a vysieva sa
Užíva sa hlavne pri úporných boles- Plody sú tvrdky. priamo na pole neskoro v jeseni.
tiach hlavy a pri migréne. Druh pochádza zo západnej Euró- Botanicky — systematicky sa novšie
py. Zriedkavo ho nachádzame ako rod Galeopsis L. rozdelil na druhy
Čajovina č. 207. burinu na roliach, úhoroch, rumovis- rodu Dalanum Dostál — konopnička,
kách, spravidla v nížinách. so zástupcami D. segetum (Neck.)
137
Dostál, D. ladanum (L.) Dostál — k. vých, antiastmatických alebo močo- striedavé listy, ale menšie a inak for-
širokolistá, D. angustifolium (Ehrh.) pudných; u nás tvorila dlho zložku mované biele mliečne kvety.
Dostál — k. úzkolistá a rod Galeopsis dôležitej farmaceuticky významnej Vedecké i národné pomenovanie
L. — konopnica (konopice), z ktorého Species pectorales Planta — prsnej konvalinky má zväčša spoločný latin-
možno zberať najmä dosť hojnú G. čaj oviny. Najznámejšia kompozícia ský základ — convallis = údolie; prv sa
tetrahit L. — k. napuchnutu, s ružový- silikátovej čajoviny je tzv. Kobertova rastlina označovala ako lilium conval-
mi až ružovočervenými, zriedka biely- — Kiihnscheho silikátová čajovina, lium = ľalia údolí. Druhové pomeno-
mi kvetmi, ďalej G. pubescens Bess. skladajúca sa z troch drog s obsahom vanie majalis = májový sa vzťahuje na
— k. páperistú — má kvety v ústí kremičitanov: rovnaký diel vňate ko- obdobie kvitnutia.
svetlofialové, horný pysk svetločerve- nopnice, prasličky a stavikrvu vtáčie- Konvalinka je stará liečivá rastlina.
ný a dolný vzadu žltý, na okraji červe- ho; jej dávkovanie: 2 čajové lyžičky na Hojne sa používala v 15. stor. proti
ný alebo žltý, roztrúsené rastúcu G. šálku vody. Pri bronchitídach, čier- slabosti a jedom, no taktiež na posil-
speciosa Mill. — k. úhľadnú, má koru- nom kašli, zápale priedušiek a pod. sa nenie srdca, mozgu a zmyslov.
nu sírovožltú, v ústí modrastú, dolný často kombinuje s pľúcnikom, podbe- List a kvet zberaný v čase kvitnutia
pysk s fialovou kresbou; rastie na ľom, skorocelom, prípadne sa pridáva tvorí drogu Folium convallariae seu
čistinách, v lesoch a křoviskách. Z hľa- kyselina askorbová na užívanie. Vý- Herba convallariae, ktorá má mimo-
diska základných terapeuticky účin- ťažky z konopníc sa niekedy dávajú do riadnu dôležitosť a nie je náročná na
ných látok sú všetky konopničky a ko- štiav proti kašľu, do dražé alebo kva- manipuláciu pre zberača. Čerstvé kve-
nopnice približne rovnocenné, a preto piek či balzamov. ty sú oficinálne v homeopatickom
môžu spoločne tvoriť vňaťovú drogu. Ľudové liečiteľstvo používa konop- liekopise. Zber vňate sa robí odřezá-
Konopnicu (konopničku) rátali nice veľmi široko. Okrem uvedených váním (apríl, máj až jún). Listy musia
v antike do okruhu žihliav a Plínius, indikácií ju používa aj pri málokrvnos- byť dobre vyvinuté, nezožltnuté, tma-
Dioskorides i Theofrastos ju odporú- ti, v rekonvalescencii na povzbudenie vozelené, bez stopiek, nepoškodené,
čali na opuchy, pomliaždeniny a rany chuti do jedenia, zvonka pri furunku- kvety mliečnobiele. Materiál možno
(to jej priznával i stredovek), ale lóze, na zle sa hojace rany a pod. Ako sušiť vo zväzočkoch alebo v tenkých
okrem toho i pri pľúcnych ochore- zvyčajná dávka sa uvádza 1 kávová vrstvách (najviacej 3—5 cm) za veľmi
niach, najmä pri tuberkulóze. Posled- lyžička na šálku záparu a pije sa 2—3 dobrého vetrania. Ľahko sa totiž zapa-
ná indikácia je známa i z ľudového razy denne; pri špeciálnych kúrach nie ruje — nie je však drobivý. Veľmi
liečiteľstva. sú ojedinelé denné dávky drogy až do peknú drogu získame pri sušení ume-
Ako väčšina hluchavkovitých rastlín 30 g. Z toxikologického hľadiska sa lým teplom (maximálne teplotou
aj konopničky a konopnice sú medo- pri užívaní konopnice nepozorovali 40—60 °C). Pomer zoschnutia je asi
nosné. nijaké nepríjemné vedľajšie účinky. 6 : 1 , pre kvet 7 : 1 . Droga je veľmi
Vňať sa zberá na začiatku rozkvetu Esenciu pripravovanú z čerstvej citlivá na vlhko a svetlo. Pri nedosuše-
— Herba galeopsidis (seu Herba ga- kvitnúcej vňate upotrebúva homeopa- ní pri nevhodnom transporte ľahko
leopsidum — vňať konopníc) — (júl— tia, a to pri ochorení sleziny a v podob- plesnivie. Skladuje sa po dokonalom
august, príp. aj september). Byle ne- ných prípadoch ako alopatia. usušení v dobre uzatvoriteľných oba-
smú mať väčší priemer ako 5 mm; loch (najlepšie z umelej hmoty) ako
zberajú sa väčšinou bočné výhonky. Čajoviny č. 16, 73, 77, 78, 125. separandum — oddelene od ostatných
Materiál sa suší v silnom prievane drog. Rastlina je jedovatá. Preto pri
alebo — lepšie, umelým teplom do zbere a minupulácii s ňou treba postu-
35— 40 °C, vždy v tenkej vrstve tak
KONVALINKA VOŇAVÁ povať opatrne.
dlho, až sa pri pokuse o zohnutie láme. KONVALINKA VONNÁ Droga je skoro bez pachu, chuť má
+ Convallaria majalis L.
Nezaparuje sa, droga je však mierne Ľaliovité — Liliaceae sprvu sladkú, potom horkú a ostrú.
drobivá. Pomer zosušenia je asi Ľudovo: bimbonka, bíser, gombália, husie víno, Hlavné účinné obsahové látky sú
4—5 : 1. Droga sa nesmie baliť vlhká, kokorič, kokorík, kukučka voňavá, májové zvon- kardiotonické glykozidy, t. j. glykozi-
čeky, perliček, perlokvet
lebo pri doprave ľahko splesnie. Nemecky: Maiglôckchen; macfarsky: Májusi
dy pôsobiace na srdce. Majú podobné
Spotreba konopnice je značná, pre- gyôngyvirág; taliansky: Mughetto; francúzsky: vlastnosti ako strofantové semená
to sa u nás pestuje. Muguet; anglicky: Lily of the Valley; španielsky: (Semen strophanthi — pozri cudzo-
K terapeuticky dôležitým látkam Lino de los valles; rusky: JlaHflbim MaňcKHH krajné drogy). Glykozidov je asi 20,
patria triesloviny (5—10 %), hlavne Trváca bylina vysoká do 30 cm; má pričom hlavný sa odlišuje podľa pôvo-
však tzv. rozpustná kyselina kremičitá, tenký podzemok, dva elipsovito kopi- du drogy; v západnej a severozápad-
resp. kremičitany (asi 0,2 %), potom jovité listy vyrastajúce na jar a jedno- nej Európe sa nachádza prevažne
neutrálny a kyslý saponín, horký gly- stranný strapec bielych až ružovkas- konvalatoxol, vo východnej Európe
kozid, silica a substancie podobné tých voňavých kvetov. Plod je červená konvalozid a lokundjosid a v strednej
pektínom. Uvádza sa, že obsah kremi- bobuľa. Európe asi rovnaké množstvá všet-
čitanov je najvyšší koncom októbra Druh patrí k slabo vľhkomilným kých troch menovaných glykozidov.
(resp. kyseliny kremičitej). rastlinám, dáva prednosť kyslým pô- Okrem toho sa v droge vyskytuje
Konopnicu treba hodnotiť na zákla- dam. Je rastlinou listnatých lesov, ale konvalatoxín, ktorý vzniká pri sušení
de obsahu kremičitanov, teda podob- aj horských smrečín. Vyhľadáva polo- z konvalosidu. Konvalatoxín sa účin-
ne ako prasličku alebo stavikrv vtáčí. tieň. nosťou vyrovná digitoxínu (pozri ná-
Oficiálna medicína ju uznáva ako ex- Na celom svete rastú tri druhy kon- prstníky); droga sa preto novšie štan-
pektorans pri bronchitídach a diureti- valinky s množstvom záhradníckych dardizuje na obsah konvalatoxínu
kum (predovšetkým pre obsah saponí- odrôd. S ohľadom na barbarský zber (0,20 % — tak žiada napr. nemecký
nov). Vo viacerých liekopisoch jev sú- ju treba vo voľnej prírode starostlivo liekopis DAB 8).
časnosti oficinálna a býva zložkou chrániť. Zo záměn a falšovaní treba Konvalinkové glykozidy sa rátajú
priemyselne vyrábaných čaj o vínových spomenúť častú primes listov kokoríka medzi srdcové glykozidy. Majú výraz-
zmesí, najmä prsných, kremičitano- (Polygonatum Miller), ktoré majú ný vplyv na sťahovanie srdcového
138
svalu, pričom sa nehromadia v orga-
nizme. Preto sa používajú pri niekto-
rých srdcových ťažkostiach, najmä
v prípadoch, keď nie je vhodné použí-
vať náprstník; účinkujú ako srdcové
tonikum. Denná dávka listu je 1,5 g vo
forme prášku alebo v zápare na šálku
vody a užíva sa po lyžiciach niekoľko-
krát denne; podobné dávky má aj
vňať. Drogu a jej prípravky nemožno
užívať bez nariadenia lekára a kon-
troly.
Z rastliny sa izolujú jej účinné
obsahové látky a upravujú do rozlič-
ných liekových foriem. Sušené kvety
bývajú zložkou šnupavých tabakov,
resp. prípravkov na šnupanie pri silnej
nádche a bolesti hlavy. Používajú sa aj
vo voňavkárstve.
V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej
vňate pripravuje esencia (dil.
D 4 — D 3). Používa sa podobne ako
v alopatii pri srdcových ťažkostiach.
Jedovatosť konvalinky sa nesmie
podceňovať; všetky orgány obsahujú
kardenolidové glykozidy a steroidné
saponíny. Kardenolidy sú najmä
v kvetoch (do 0,4 % -2 - 3-krát viacej
ako v listoch) a v semenách. Saponíny
— silne hemolyticky účinné sú najmä
v pokožke bobulí, a preto treba pri ich
požití rátať s hemolytickou účinnos-
ťou; požitie plodov láka najmä deti,
a preto ich treba pred nimi prísne
vystríhať. Ťažké intoxikácie sú dnes už
vzácne, ale existujú stále.
KONVALINKA
VOŇAVÁ
KOPYTNÍK EURÓPSKY
KOPYTNÍK EVROPSKÝ
+ Asarum europaeum L.
Vlkovcovité — Aristolochiaceae
Ľudovo: baraní jazyk, hôrny nardus, kopydlen,
lesná šípka, lesný nardus, myšie uško, omylník
Na drogu (Herba convallariae) sa vzťahuje predpis ČsL 2: Nemecky: Braune Haselwurz; maďarsky: Kapot-
nyák; taliansky: Asaro; francúzsky: Asaretd'Eu-
rope; anglicky: Asarabacca; španielsky: Asaro;
Akosť — najviac v % rusky: KonbiTem> eBponeňcKHň
Znak (+ Herba convallariae) ČsL 2
Nízka trváca bylina vysoká asi
10 cm; podzemok tenký, plazivý, roz-
Cudzie organické prímesi konárený, šupinovitý. Byľ vystúpavá,
Popol (zvyšok po spálení drogy) 10 huňatá, listy kožovité, prezimujúce,
v obryse majú tvar konského kopyta;
odtiaľ pochádza aj názov rastliny.
Kvety sú jednotlivé, tmavohnedé, vo
Na listovú drogu (Folium convallariae) sa vzťahuje ON 86 6441: vnútri fialové až červenohnedé, sotva
vyčnievajúce zo zeme. Plod je chlpatá
Akosť — najviac v % vajcovitá tobolka.
Znak Rastie na ťažších hlinitých pôdach,
I. II.
vyhľadáva tieň a mierne vlhko; najlep-
Listy sfarbené ináč, ako je uvedené 8 16 šie sa mu darí v tieni listnatých lesov,
najmä bučín, niekedy znáša aj vápnité
Cudzie organické prímesi 2 4
pôdy. Vo vyšších stupňoch sa viaže na
Anorganické prímesi 0,5 1 bázické horniny s vyšším obsahom
vápnika alebo horčíka.
Vlhkosť 12 12
Z 28 druhov kopytníka rastie v Eu-
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 10 12 rópe iba tento jeden. U nás je miesta-
mi veľmi hojný.
Popol nerozpustný v roztoku HC1 2 3
Pri jarnom alebo jesennom zbere
139
zoma (Radix) asari, a to v auguste až
septembri (októbri) po dozretí plo-
dov. Po krátkom omytí sa podzemky
sušia teplotou do 35 °C. Pomer zosu-
šenia vňate s koreňmi je asi 4,5 : 1,
podzemku s koreňmi asi 3,5—4,5 : 1.
V homeopatii sa používajú čerstvé
podzemky s koreňmi.
Charakteristická zložka kopytníka
je azarón — nazývaný aj kopytníkový
gáfor. Vylučuje sa zo silice (jej obsah
je asi 1 %) a pomaly kryštalizuje.
Keďže je ľahko prchavou substanciou,
z drogy rýchlo mizne. V droge sú ďalej
prítomné triesloviny, živica, sliz a anti-
bakteriálne pôsobiace látky i minerál-
ne soli (najmä draslíka a kremíka).
Sláva kopytníka ako emetika pretr-
váva od staroveku cez stredovek do-
dnes; podľa učenia o signatúre bol
vhodným prostriedkom na liečenie
chorôb pečene (pre tvar listov) a pri
vodnatieľke. Bežné dávky boli
0,2—1 g prášku koreňa denne alebo
v odvare z 8 g drogy na 200 ml vody
(3 x denne 1 lyžicu). Rastlina sa dnes
vo svetovej alopatickej medicíne málo
používa, lebo ju možno nahradiť lepší-
mi emetikami.
Kopytník je občas pre svoje zaují-
mavé obsahové látky opätovne pred-
metom skúmania, a z času na čas sa
propaguje, ako napr. v súčasnosti
v Poľsku, kde je aj oficinálny ako
koreň s vňaťou — Herba asari cum
radicibus. Uplatňuje sa zapar ako
expektorans, sekretolytikum, diureti-
kum a emetikum (dávky: pol poliev-
kovej lyžice vňaťovej drogy na pohár
horúcej vody, zabárať 15 minút a piť
2—3 x denne 1 lyžicu). Oficinálna
tinktúra (Tinctura asari) slúži ako
expektorans a diuretikum (15—20
kvapiek 3 x denne).
Azarón má lokálne dráždivé pôso-
koreňovej drogy vznikajú niekedy zá- svojej kvetené Polívka. Wittstein od- benie. Emetický účinok drogy vzniká
meny (príp. úmyselné falšovanie) s cu- vodil názov od asaros = koberec, lebo reflektoricky podráždením žalúdočnej
dzími druhmi rastúcimi na rovnakých rastlina pokrýva pôdu ako koberec. sliznice a diuretický podráždením ob-
lokalitách; je to predovšetkým jahoda Tento výklad sa pokladá za najprilie- ličiek.
obyčajná, kuklíky, valeriána lekárska, havejší. Homeopatia užíva esenciu z čer-
fialka voňavá a luskáč lekársky (Vin- Kopytník patril k najslávnejším lie- stvých koreňov (dil. D 2—D 3), pre-
cetoxicum hirundinaria Medic. — toli- kom gréckej antiky. Používali sa aj dovšetkým pri horúčkovitých ochore-
ta lékařská), ktoré nemajú vôbec člán- jeho semená a z rastliny sa vyrábalo niach s návalmi krvi, pri nervovej
kované rozkonárené podzemky, pri- víno; preslávil sa ako emetikum a tiež přecitlivělosti, hystérii, svetloplachos-
čom sa líšia i pachom a chuťou. Podze- liek pri pečeňových chorobách. ti, predrázdení, nervových bolestiach,
mok kopytníka páchne ako gáfor, má Kopytník má protogynické kvety dávení, hnačkách, reumatizme a koli-
palivo ostrú, korenistú chuť a otupuje — najskôr dozrievajú blizny a až po- kách.
jazyk (pôsobí znecitlivejúco — aneste- tom sa otvárajú prašníky s peľom. Ich Ľudovo sa užíva aj pri pečeňových
ticky). opeľovanie obstaráva drobný hmyz, ochoreniach (podľa tradície), pri žl-
Vedecké meno kopytníka sa vysvět- najmä malé a mladé mušky, ktoré tačke a je i „tajným" prostriedkom
luje dosť rozdielne; grécke antické vyhľadávajú v kvetoch prístrešie. Inak proti túžbe po alkohole a šnupavým
pomenovanie napr. odvodil Dioskori- nenápadné kvety hmyz neveľmi láka- prostriedkom pri nádche, ojedinelé
des z aseron = nevoľnosť, odpor (rast- jú. Celá rastlina je mierne jedovatá. tiež jedom na myši a potkanov, resp.
lina totiž vyvoláva dávenie). Ďalší Zberá sa buď vňať s koreňmi — Ra- krysy.
výklad je z asaron = bezkonárový, čím dix asari cum herba, a to v auguste,
sa mieni vzrast rastliny; uvádza ho vo alebo len podzemok s koreňmi — Rhi- Čajoviny č. 122.
140
KORIANDER SIATY
KORIANDR SETÝ
Coriandrum sativum L.
Zelerovité - Apiaceae (Okolíkaté - Umbel-
liferae)
Nemecky: Garten-Koriander; maďarsky: Kerti
koríandrum; taliansky: Coriandolo; francúzsky:
Coriandre; anglicky: Coriander; španielsky: Cu-
lantrillo, Cilantro; rusky: Kmimeu noceBHoň
Jednoročná bylina vysoká 25—
100 cm; byl jemne ryhovaná. Dolné
listy jednoduché alebo perovito záře-
zové, stonkové dvakrát až trikrát pe-
rovito zložené; tvoria čiarkovité seg-
menty. Kvety v okolíkoch bez obalov,
biele alebo ružové; okolíčky majú
čiarkovité obalčeky. Plody sú gulaté
žltkasté dvojnažky.
Druh pochádza z Blízkeho východu
a Stredomoria. U nás zdomácněl v ze-
leninových záhradkách. Po čase spla-
nieva.
Farmaceuticky používaný plod je
dvojnažka, ktorá sa líši od ostatných
plodov zelerovitých rastlín tým, že je
okrúhlastá, guľatá a semenný bielok
na vnútornej strane je lyžicovito vy-
braný (dutosemenná dvojnažka); po-
dobne stavaných dvojnažiek jev našej
kvetené velmi málo.
Droga používaná v Európe pochá-
dza zväčša z oblastí Stredomoria,
z balkánskych krajín alebo z južnej
časti Ukrajiny. U nás sa pestuje spolu
s feniklom najmä na južnej Morave
a vyšľachtený tzv. Hrubčický korian-
der sa dáva do octových nálevov a do
konzerv.
Koriander je prastará kultúrna rast-
lina. Našiel sa už v egyptských hro-
boch faraónov z čias okolo r. 1000
pred n. 1. ako obetná rastlina. Zmieňu-
je sa o ňom aj Starý zákon. Jeho zrelé KORIANDER
dvojnažky boli odjakživa známe skôr SIATY
ako liečivo než ako korenina; kořenili
za antiky víno. Starí Gréci ho nazývali
koriannon, čo je zložené z koris
= ploštica a annon = aníz, pretože
čerstvé zelené plody podobné anízu lať nevoľnosť až príznaky omámenia. svetlom, vlhkom, hmyzom a najmä
páchnu plošticami. Opeľujú sa cudzím peľom, ktorý pre- myšami, ktoré niekedy škodia aj čer-
Podľa veľkosti plodov sa zvyčajne niesol hmyz z mladších kvetov a až stvým plodom. Droga: Fructus co-
rozlišujú dve variety: var. vulgare neskôr vlastným, keď sa nezúrodnili riandri.
Alef. — býva oficinálna v liekopisoch; pomocou hmyzu. Koriandrový plod sa hodnotí podľa
plody majú priemer asi 3—5 mm, čas- Plody sa pre farmaceutické účely potravinárskej normy ČSN 58 0515
tejšia však je var. microcarpum D. C, zberajú vtedy, keď začínajú žltnúť a v droge I. akosti môžu byť maximál-
ktorá má priemer iba 1,5—3 mm. (júl—august). Odrezávajú sa celé oko- ne 2 % cudzích prímesí, 5 % poláma-
Nadzemná časť rastliny za čerstva líky, alebo sa rastliny zrána pokosia či ných plodov, vlhkosť 13 %, obsah
páchne nepríjemne, sušením sa však vytrhajú, zväzkujú do snopčekov a ne- popola 9 %, anorganických prímesí
tento pach stráca a droga i bylinná časť chajú dozrieť a dosušiť. Po vymlátení 2,5 % a silice najmenej 0,1 %.
dostáva príjemnú korenistú arómu. sa triedia a dosušia podobne ako Podstatnú zložku koriandra tvorí
Čerstvá vňať, resp. list sa v Středomoří všetky drogy s obsahom silice, teda silica, ktorej výťažnosť kolíše podľa
používa ako korenina — korení po- v tenkých vrstvách na suchých a vzduš- pôvodu medzi 0,2—1,0 %; plod je o. i.
dobne ako u nás petržlenová vňať: ných miestach (maximálna teplota oficinálny v 8. vydaní sovietskeho
miešané šaláty, bylinné omáčky, mas- 35 °C). Pomer zosušenia je asi 1,5 : 1. liekopisu, kde sa žiada minimálne
lový chlieb, bylinkové masla, syry, Droga má korenistý pach i chuť. Skla- 0,5 % silice. Najvyšší obsah má tzv.
tvaroh, majonézy a vajcové jedlá. duje sa v dobre zatvorených obaloch ruský koriander. Pre výťažnosť sú
Pach kvitnúcich rastlín môže vyvo- (nie z umelej hmoty), chránená pred vhodnejšie malé plody. Hlavnou zlož-
141
kou silice je príjemne páchnúci d(+)- KOSATEC NEMECKÝ korienky. Nemožno ho primiešavať do
linalol (60—70 %), potom geraniol, KOSATEC NĚMECKÝ drogy.
jeho acetát apríp. plošticovo páchnúci Iris germanica L. Vedecké pomenovanie kosatcov
trans-tri-decén-(2)al(l). V oleji en- Nemecky: Deutscher Schwertlilie; maďarsky:
Német nószirom; taliansky: Giaggiolo (Ireos pochádza asi z gréckeho iris = dúha,
dospermu (13—20 %) obsahuje droga o Giaggiolo); francúzsky: Iris germanique; an- čím sa mala vyjadriť pestrosť kvetov.
po zmydelnení najmä kyselinu petro- glicky: German Iris; španielsky: Lirio cardeno; Druhové pomenovania poukazujú na
selínovú, kým proteínov je asi 17 %. rusky: KacaraK repMaHCKHň niektorú charakteristiku.
Z ostatných látok sú to ešte trieslovi- Kosatce sa používali od najstarších
ny, pektín, kyselina askorbová a sa- KOSATEC FLORENTSKÝ čias ako liečivá. Americká medicína si
charidy. KOSATEC FLORENTSKÝ
Iris florentina L. viac cení tamojší domáci druh straka-
Napriek odlišnému zloženiu obsa- Nemecky: Florentinische Schwertlilie; maďar- tého kosatca, I. versicolor L., oddávna
hových látok silice používa sa korian- sky: Flórenczi nószirom; taliansky: Inde florenti- známy ako liečivo Indiánov, ktorí ho
der podobne ako rasca, teda ako na; francúzsky: Iris de Florence; anglicky: Fio-
rentine Iris; španielsky: Lirio blanco; rusky:
používajú pri vodnatieľke; v Severnej
stomachikum, karminatívum, mierne KacaTHK (pJiopeHTHHCKHň Amerike celkom vytlačil z terapie k.
spazmolytikum pri dyspepsiách. Lina- nemecký. Používa sa ako emetikum,
lol pôsobí baktericídne. Silica zvyšuje cholagogum a mierne, no účinné la-
chuť do jedla — podporuje tvorbu KOSATEC BLEDÝ
KOSATEC BLEDÝ xans a diuretikum.
žalúdočnej šťavy, čím podporuje trá- Iris pallida Lam. Kosatce väčšinou opeľuje hmyz.
venie, mierni kŕče a zastavuje vetry. Kosatcovité - Iridaceae Hoci kvety nevoňajú, obsahujú veľa
Má tiež priaznivé pôsobenie na nervo- Nemecky: Blasse Schwertlilie; maďarsky: Halvá-
medoviny v okvetnej rúrke. Navštevu-
vú sústavu. Podobné použitie ako ny nószirom; rusky: KacaTHK ojieflHbiň
jú ich najmä čmeliaky a niektoré
rasca má aj externe: v tzv. karmelit- Kosatec nemecký je trváca bylina muchy. Majú aj dostatok žltého peľu.
skom liehu pri reumatizme a boles- vysoká 30—100 cm; podzemok je Zberajú sa najmä podzemky druhov
tiach v kĺboch. Koriander je aj kori- hrubý, krátko plazivý, listy široko I. germanica L. — k. nemeckého, I.
gens vône a chuti. Bežné dávky sú pol mečovité. Veľké charakteristické kve- florentina L. — k. florentského a I.
kávovej lyžičky na šálku záparu a pije ty sú modré až fialové, voňavé, takmer pallida Lam. — k. bledého; vykopáva-
sa 2—3 razy denne. Niekedy sa podáva sediace. Plody sú tobolky. jú sa v jeseni (október) alebo na jar
aj vo forme prášku. Sama droga sa Druh oblasti Stredozemného mora. (marec) a to z 3—4-ročných rastlín.
predpisuje zriedka, častejšie tvorí U nás sa pestuje na ozdobu v záhrad- Materiál sa zbavuje nadzemných častí
zložku čajovín, najmä karminatív- kách. Často splanieva. a drobných korienkov a po očistení sa
nych. ČsL4 uvádza ako oficinálnu Kosatec florentský je trváca bylina omyje a podzemky sa dôkladne olúpu.
silicu (Oleum coriandri) vydestilova- vysoká 30—60 cm; veľké kvety sú Po opätovnom opláchnutí sa sušia
nú vodnou parou zo zrelých plodov.
biele alebo bledomodré. Plod je v tenkých vrstvách alebo na povráz-
Silica tvorí zložku oficinálnej aroma-
tobolka. koch v dobrom prievane a na bezpraš-
tickej vetrovej vody — Aqua carmina-
Pochádza z Mezopotámie alebo zo ných miestach. Sušením sa stráca
tiva a podľa ČsL4 musí obsahovať
Stredomoria. Pestuje sa na ozdobu. 75—80 % hmotnosti čerstvých pod-
aspoň 60 % volných i viazaných alko-
Kosatec bledý je trváca bylina vyso: zemkov. Pri použití umelého tepla by
holov, ktoré sa hodnotia takisto ako
linalol. ká 30—90 cm; listy majú nápadnú sa nemalo prekročiť 35 °C (silicová
žilnatinu. Kvety sú voňavé, biele alebo droga). Podzemky sušením strácajú
Plody koriandra sa dnes hojnejšie fialkasté, plod je viacsemenná nepríjemný príkry pach a dostávajú
používajú ako korenina v kuchyni tobolka. výrazne príjemnú fialkovú vôňu, vďa-
— korenia podobne ako šalvia a poma- Pochádza z Orientu. K nám sa ka čomu dostali aj pomenovanie „fial-
rančové oplodie strukoviny, rozličné dostal zo Stredomoria. Dosť často sa kový koreň". Droga sa označuje ako
mäsa, najmä ryby a divinu, baraninu, pestuje na ozdobu v záhradkách. Radix (Rhizoma) iridis seu Radix
kapustu, repu, dôležité sú pri naklada- Kosatcov u nás rastie asi 10 druhov. (Rhizoma) iridum (koreň — podze-
ní kapusty, uhoriek, hríbov (ako aró- Väčšina z nich je vo voľnej prírode mok kosatcov).
ma i konzervačné činidlo), v údenár- vzácna, a preto sú chránené. Najhoj- V homeopatii sa používa čerstvý
stve, pri výrobe cukroviniek alebo nejší je k. žltý (I. pseudacorus L.), podzemok.
v likérnictve; rozomleté sú zložkou ktorý ako jediný nie je v SSR úplne Pre zachovanie vône a preto, že ju
predovšetkým ázijských a latinsko- chránený. Podzemky má znútra čer- ľahko napádajú rozliční škodcovia,
amerických koreninových zmesí, tvo- venkasté a zo všetkých strán vyháňajú treba drogu skladovať v dobre zatvo-
ria tiež zložku známeho karí korenia,
ktoré si možno namiešať podľa tohto Podzemok kosatca — Radix (Rhizoma) iridis sa posudzuje podľa ČSN 86 7024:
predpisu: koriander 24 g, čierne kore-
nie 6 g, fenikel 6 g, podzemok kurku- Akosť — najviac v %
my 12 g (pozri cudzokrajné drogy), Znak
papričky chilli 6 g a rasca 6 g. Iný I. II.
recept: papričky chilli 3 g, koriander Časti stoniek a koreňov — 3
26 g, kurkumový podzemok 14 g, ras-
ca 7 g, semeno bielej horčice 3 g, Cudzie organické prímesi — 1
fenikel 7 g. Jednotlivé druhy korenín Anorganické prímesi 0,5 1
sa spolu utlčú, preosejú jemným sitom
a skladujú v dobre zatvorených nád- Popol (zvyšok po spálení drogy) • 3,5 5
obách.
Vlhkosť 13 13
142
KOSTIHOJ LEKÁRSKY
KOSTIVAL LÉKAŘSKÝ
+ Symphytum officinale L.
Borákovité — Boraginaeeae
Ľudovo: čierny koreň, dobrý koreň, kazival,
medunica, strieborník, svalník, trudovník
Nemecky: Gemeiner Beinwell; maďarsky: Feke-
te nadálý tó; taliansky: Consolidamaggiore; fran-
cúzsky: Consoude officinale; anglicky: Comfrey;
španielsky: Consuelda mayor; rusky: OKOIIHHK
anTeHHwň
143
ňu j e bolesti pri žalúdkových vredoch),
pri ťažkostiach s močením, proti hnač-
ke (1 lyžica drogy na 300 ml vody
— maceračný odvar: 6 hodín macero-
vat', ráno priviesť do varu, ihneď odsta-
viť, scediť; pije sa 2-razy denne po
1 dl). Bežnejšie a častejšie upotrebe-
nie je (aj v oficiálnej medicíne) von-
kajšie, a to vo forme horúcich bylin-
ných obkladov, mastí, náplastí, čajovi-
nových zmesí a iných prostriedkov na
podporu hojenia hnisavých a hlbo-
kých rán a na vytváranie náhradných
tkanív. Droga velmi účinne napomáha
hojenie pri zlomeninách a vstrebáva-
nie opuchlín i krvných podliatin. Slúži
i na omývanie, resp. kloktanie, pri
ekzémoch, vredoch predkolenia,
mierni bolesti pri kŕčových žilách
a zlomeninách. Keďže sa zistilo, že
jej alkaloidy sú kancerogénne, v nie-
ktorých štátoch (Polsko) sa prestali
vyrábať prípravky na interné užíva-
nie.
Homeopatia pripravuje z čerstvých
koreňov esenciu, ktorá sa užíva o. i. pri
vredovej chorobe. Tinktúra z kvitnú-
cej vňate sa aplikuje hlavne na rany.
Výroba čs. čajoviny Vulneran (na
hnisavé rany) sa už dávnejšie zastavi-
la. Teraz kostihoj tvorí zložku granU-
liek Mucilogran (laxans). Alantoín je
zložkou liečebnej kozmetiky (Neridé
vitamínový krém, Neridé výživný
krém) a roztoku Stomatosan (antisep-
tikum ústnej dutiny).
144
ných častí i bočných korienkov a mate-
riál sa suší na tienistých a vzdušných
miestach; koreň sa zvyčajne dosuší
umelým teplom. Pomer zosušenia
vňate je asi 4 : 1 (Herba eryngii)
a koreňa 3 : 1 (Radix eryngii). Drogy
chránime pred vlhkom a škodcami.
Účinné látky tvoria predovšetkým
saponíny (asi 0,5 %), silica (asi
0,125 % ) , triesloviny (asi 1,5 % ) , ďa-
lej slizy, sacharidy, horký princíp a ve-
ľa rozličných solí. Jednotlivé druhy sú
si chemickým zložením dosť podobné,
najmä prítomnosťou a obsahom sapo-
nínov v koreni.
Koreňová droga má vďaka obsahu
saponínov a silice slabý expektoračný
a spazmolytický účinok, overený a do-
kázaný aj klinicky. V súčasnej oficiál-
nej medicíne je obsolétna. Niekedy
však tvorí zložku rozličných galenic-
kých prípravkov proti kašľu (kombi-
novaná s tymianom, materinou dúš-
kou, podbeľom, skorocelom a podob-
ne účinkujúcimi drogami); zriedka sa
ordinuje vo forme sirupov alebo kva-
piek. Zvyčajne sa robí 3 % odvar (varí
sa asi 10 minút na slabom ohni; denne
3 šálky), príp. sa užíva prášok (1—5 g
v oblátkach) alebo tinktúra (60-180
kvapiek denne).
Kotúč sa v ľudovom liečiteľstve
uplatňuje hlavne ako diuretikum, pri
edémoch nôh, ochorení predstojnice,
pri kamenových ochoreniach, ďalej
ako prostriedok na tzv. čistenie krvi,
na úpravu menštruácie (emenago-
gum) a na niektoré kožné ochorenia.
V homeopatii sa spracúva čerstvá kvit-
núca vňať Eryngium maritimum L. bez
koreňa.
KOTÚČ Viac autorov (Madaus, Bässler a i.)
POĽNÝ odporúčajú užívanie čerstvej šťavy (1
lyžica s medom a kandizovaným cuk-
rom na šálku vody), a to na „čistenie
tých rastlín, lebo „úbory" tvoria pich- vraj odvodené od erygein = grgať, krvi" a ako stimulans (na podporu
ľavé gule. Kotúč má asi 180 druhov. čkať, pretože — ako uvádzal Dioskori- činnosti viacerých orgánov). Podporu-
U nás však rastú iba dva. Tretí je des, liečili nadúvanie. V odbornom je aj menštruáciu, účinkuje proti
doposiaľ dosť sporný — údajne rastie binomickom názvosloví sa potom jed- kŕčom, pri močových a iných kame-
na alpínskych holiach (Vysoké Tatry). notlivé druhy bližšie označili väčšinou ňoch, pri ochoreniach pohlavných or-
Ide o k. alpínsky (E. alpinum L.), podľa miesta výskytu (napr. mariti- gánov a i. Protikŕčové pôsobenie šťavy
fialovastý, s modrými kvetmi. Na step- mum = morský; campestre = poľný). sa ľudové využíva aj pri čiernom kašli
ných lúkách a medziach a na suchých Kotúč kvitne asi v júli—auguste a pri bolesti v prsiach.
pastvinách južného Slovenska alebo (septembri) a nemá hospodársky vý-
v teplejších oblastiach Čiech a Moravy znam; naopak — je burina, ktorá
je zriedkavý k. plocholistý (E. planum znehodnocuje a zaplieňuje pasienky, KÔPOR VONAVY
L.), novšie nazývaný k. modrastý má keďže niekde rastie vo veľkom množ- KOPR VONNÝ
skutočne belasú byľ, dolné listy nedě- stve. Možno však s ním rátať vo včelár- Anethum graveolens L.
Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbel-
lené, stopkaté, srdcovito vajcovité; stve, lebo na dne kvietkov vylučuje liferae)
belasé súkvetia majú belasé korunné hojne medoviny a dáva veľa nektáro- Nemecky: Garten Dill; maďarsky: Nehézsargú
lupienky a stonka sa rozkonáruje až vej paše. kapor; taliansky: Aneto; francúzsky: Aneth odo-
v hornej časti, nie natoľko ako stonka Predmetom zberu býva vňať zbera- rant; anglicky: Anet; španielsky: Anat; rusky:
Yicpon oropoflHbiň
k. poľného. ná v júli až v septembri a koreň
Kotúč je prastará liečivá rastlina vykopávaný v septembri—októbri. Jednoročná bylina vysoká
a medzi jeho druhmi sa nerobieva Vňať sa trhá v rukaviciach, lebo listy sú 30—100 cm; byľ lysá, jemne ryhova-
rozdiel. Rastliny sa už v staroveku pichľavo zubaté. Koreň (podzemok) ná, dutá, listy perovito strihané, nitko-
označovali názvom eryngium, čo je treba dobre očistiť, zbaviť nadzem- vité, kvety v okolíkoch bez obalov,
145
— Fructus (semen) anethi, získavané
vytriasaním z odrezaných okolíkov,
ktorých tretina je už zrelá, t. j. žlto-
hnedá (júl—august). Zberá sa i vňať
— Herba anethi, odřezávaná pred
kvitnutím (jún—júl); suší sa rýchlo
v tieni, najlepšie pri teplote 30—35 °C.
Plody sušením strácajú na hmotnosti
len málo, vňať však až 85 % (7 : 1).
Plody sú olejnaté, preto ich treba
starostlivo skladovať. Vňať slúži na
kuchynské a potravinárske (konzervá-
renské) účely, pridáva sa do zmesí
zeleniny, uplatňuje sa však aj čerstvá.
Silica z plodov sa používa v kozmetike
(v mydlárstve), likérnictve i vo far-
mácii.
Pri bežných skúškach plodovej
akosti sa vyžaduje, aby droga nebola
znečistená, z iných častí materskej
rastliny môže obsahovať najviacej
1 %, z cudzích organických prímesí
takisto 1 % a z anorganických maxi-
málne 0,5 %.
Najdôležitejšou zložkou rastliny je
silica (2—4 % ) , obsahujúca hlavne
karvón (40—60 %), potom limonén
a felandrén. V plodoch je ešte olej,
bielkoviny a aminové bázy.
Kôpor sa svojím účinkom úzko spá-
ja s rascou (Carum carvi L.), anízom
(Pimpinella anisum L.) alebo s fenik-
lom (Foeniculum vulgare Mill.). Má
experimentálne dokázaný a klinicky
overený karminatívny účinok, podpo-
ruje tvorbu žalúdočnej šťavy (Braun
1977), uplatňuje sa preto ako žalú-
dočné a črevné karminatívum, spaz-
molytikum i ako mierne stomachi-
KÔPOR kum. Prisudzuje sa mu aj účinok na
VOŇAVÝ tvorbu mlieka a tíšenie kašľa. Tradič-
né použitie pri hemoroidoch nie je
dostatočne dokázané. V uvedených
indikačných oblastiach sa plody kôpru
zvyknú kombinovať s mätou, fenik-
lom, príp. i viacej, napr. ako mierne
malé, žlté, na dlhých stopkách. Plody tiach venčili hlavy kvitnúcimi byľami stomachikum a pri plynatosti (mete-
sú stlačené nažky v dvojnažkách. a gladiátori si silicou z kvetov natierali orizme) je známa čajovina: plod kôp-
Rastlina pochádza z Ázie. K nám sa údy, aby si posilnili svalstvo pred ru, plod rasce — z každého po 5 g,
dostala z južnej Európy. Pestuje sa zápasom. I profesionálnym atlétom ho úbory rumančeka 10 g — 2 lyžičky
ako zelenina v záhradkách. Zriedka pridávali do všetkých jedál (prvý zná- čajoviny na šálku záparu. Sám kôpor
splanieva. my doping). Kôpor sa dával jesť i do sa denne dávkuje v množstve asi 6 g, t.
Pre všeobecnú znalosť kôpru a jeho kúpeľov hysterickým ženám a vyrába- j. dve lyžičky drogy na šálku horúceho
pestovanie sa záměny a falšovania la sa z neho i povestná masť anethine záparu (deťom podľa veku štvrť až pol
nevyskytujú. na vredy a proti kolikám. Do strednej lyžičky). Pije sa aj pri nespavosti
Vedecké pomenovanie kôpru je Európy sa dostal zásluhou Rimanov. (večer 1 pohár) a ako diuretikum.
z gréckeho anethon, čo je vraj odvo- Propagoval ho v Kapitulári Karol Vel- Rovnaký zapar sa odporúča aj ako
dené z aemi = dýcham (pre silný ký a v 10. stor. sa už hromadne karminatívum, laktagogum a stoma-
pach). Kôpor je prastará liečivá i ku- pestoval v Anglicku. Plody a silica sa chikum. Ľudovo sa aplikuje aj externe
chynská rastlina — používa sa do v lekárňach žiadali najmä proti kašlu. — na udreniny sa prikladá až horúci
omáčok, polievok, na mäso, do pečiva Podľa ľudových povier kôpor zaháňal odvar z plodov v oleji.
i na konzervovanie zeleniny. Na pozo- démonov podobne ako iné aromatické V homeopatii sa používa dil.
ruhodnom Ebersovom papyruse (asi rastliny (spájali sa s ním najmä povery 0 - Dl (3x denne 10 kvapiek)
z r. 1550 pred n. 1.) odporúčal sa okolo svadobných obradov). Ako ko- a indikačné oblasti sú rovnaké ako má
používať pri bolení hlavy a na rozširo- renina je dnes svetoznámy. alopatia.
vanie ciev; rovnaké použitie uvádza aj Predmetom zberu sú plody (ne-
Nový zákon. Rimania si pri slávnos- správne označované ako semená) Čajovina č. 227.
146
KRÁSO VLAS
BEZBYĽOVÝ
PUPAVA BEZLODYŽNÁ
Carlina acaulis L.
Astrovité — Asteraceae (Uborovité — Com-
positae)
Ľudovo: kančí koreň, krasovlások bezbylový
(biely)
Nemecky: Grosse Eberwurz, Silberdistel; ma-
ďarsky: Szárnélkúli kôrfény; Szártalan bábaka-
lács; taliansky: Carlina; francúzsky: Carline aca-
ulate; anglicky: Carline Thistíe; španielsky: Car-
lina; rusky: KOJIIOHHHK ôeccreBejibHbiň
147
števujú kvety po celý deň. Čoskoro po
vysátí nektáru sa tvoria nové a nové
kvapôčky. Z podobných príčin sa
KRTIČNÍK miestami (hlavne v západnej Európe)
HĽUZNATÝ
pestuje k. jarný (S. vernalis L. — u nás
je pomerne vzácny, zdivený rastie
napr. v dedinských záhradkách těšín-
ského Sliezska), ktorý je veľmi vhod-
nou jarnou včelárskou rastlinou.
Predmetom ľudového zberu je vňať
— Herba scrophulariae, vňať s pod-
zemkom, prípadne len sám podzemok
— Rhizoma (Radix) scrophulariae;
zberá sa v máji až septembri, niekedy
aj pred kvitnutím. Nazberaný materiál
sa suší zvyčajným spôsobom; vňať
nepríjemne páchne a má slanú, horkú
a trochu ostrú bylinnú chuť. Rozkoná-
rený a hľuznatý podzemok je po usu-
šení svetlosivý, nepríjemne páchne
a má príkru, horkú chuť. Homeopatia
spracúva čerstvú celú rastlinu zberanú
na začiatku kvitnutia; pripravuje sa
z nej esencia.
Krtičník obsahuje predovšetkým
saponíny (niektorí autori tvrdia, že
v podzemku je ich málo), okrem toho
pálivú živicu, horký glukozid skrof ula-
rín a potom pektíny, organické kyseli-
ny (vínnu, jablčnú, citrónovú, maslovú
a škoricovú), soli mangánu a aj iných
prvkov, kyselinu kávovú viazanú na
triesloviny, lecitin, vitamín D, flavo-
noidné glykozidy a ich aglykóny (dios-
mín, hesperidín a i.), glykozidy náprst-
níkového charakteru, ktorých účin-
nosť je však veľmi slabá (pozri náprst-
níky). Vo vňati sa novšie zistili horčiny
— iridoidy (hlavný je harpagozid).
Koreň i vňať sa kedysi používali
najmä na opuchnuté žľazy (verilo sa,
že odstraňujú opuchy), na vredy
a pod. Uplatňovali sa aj semená, a to
proti črevným parazitom. Záparom
z vňate sa omývali hnisavé rany a he-
KRTIČNÍK HĽUZNATÝ pôdy; vyskytuje sa hojne v lesoch moroidy a slúžil aj na teplé obklady
KRTIČNÍK HLÍZNATÝ a kriačinách až do výšky 1000 m n. m. (na opuchy, krvné podliatiny, pri bo-
Scrophularia nodosa L. Celá čeľaď krtičníkovitých dostala lesti v ušiach a i.). Vnútorne sa užíval
Krtičníkovité — Scrophulariaceae
Ľudovo: hluzové korenie, hluzovník, hubatá meno podľa rodu Scrophularia L., 3 % zapar (20 minút postáť, 2—3 šálky
žihľava, krtičné korenie, ochvatná zelina, svinský ktorý má asi 140 druhov; u nás rastie denne), zvonka 8 %. Denná dávka
koreň, trudovník 5. K. hľuznatý je výrazný lysou ston- koreňovej drogy v prášku bola 2—4 g.
Nemecky: Knotige Braunwurz; maďarsky: Gôc- kou a hľuzovito napuchnutým pod- Drogy sa ešte dnes takto používajú
sos tákajak (gôrvélyfú); taliansky: Scrophularia
maggiore; francúzsky: Scrophulairenoueuse; an- zemkom. v talianskom a nemeckom ľudovom
glicky: Figwort; španielsky: Escrofularia; rusky: K. hľuznatý je starým liečebným liečiteľstve najmä pri opuchoch (diu-
HopHHHHK IUHIUKOBaTblH prostriedkom. Názov má odvodený od retikum), pri srdcovej arytmii a ako
Trváca bylina vysoká 40—120 cm; latinského scrophula = škrofulóza, t. prostriedok na rany. Homeopaticky
byl priama, štvorhranná, nekrídlatá, j. tuberkulóza krčných žliaz. Táto pripravená esencia slúži predovšet-
zvyčajne jednoduchá. Podzemok choroba sa ním kedysi liečila. Podľa kým pri škrofulóze na opuchy, ekzé-
uzlovitý, valcovitého tvaru. Listy krát- druhu choroby dostal vedecké i ľudo- my, tumory, hemoroidy a pri boles-
kostopkaté, vajcovito podlhovasté, vé pomenovanie. Za liečivý sa pokla- tiach uší a očí.
dvojito pílkovité. Kvety bankovité, dal predovšetkým podzemok, ale aj Vňať — Herba scrophulariae, pre
hnedočervené, pazušné, stopkaté, listy. obsah saponínov a iných glykozidov
usporiadané do riedkych chocholíkov Rastlina kvitne v lete. Je to burina, (bioflavonoidov) má farmakologicky
tvoria koncovú metlinu. Plody sú ale vo včelárstve má veľký význam. dokázaný močopudný a slabo prehá-
tvrdky. Poskytuje bohatú znášku nektáru, ňavý efekt, a preto v zahraničí jej
Rastlina je lužný a lúčny typ s vyso- ktorý sa tvorí v podobe veľkých kva- extrakt slúži ako zložka priemyselne
kými nárokmi na mokré až vlhké piek na báze semenníkov; včely nav- vyrábaných prípravkov uplatňova-
148
ných pri zápche, na vypudzovanie
črevného obsahu pri niektorých vnú-
torných ochoreniach a novšie aj ako
antireumatikum, náhradka za Tuber
(Radix) harpagophyti (droga z juhoaf-
rickej sezamovitej rastliny). Obsahuje
účinný iridoid harpagosid asi v polo-
vičnom množstve ako hľuzy harpago-
fytu (pozri medzi cudzokrajnými rast-
linami — Harpagophytum procum-
bens (Bruch) DC. ex Meissen — Peda-
liaceae). Táto látka slúži proti zápa-
lom kĺbov a znižuje obsah cholestero-
lu v krvi i kyseliny močovej v orga-
nizme.
K. hľuznatý v terapeutických dáv-
kach nemá vedľajšie jedovaté účinky.
Väčšie dávky však môžu najmä pre
saponínový obsah pôsobiť nepriaznivo
(močenie krvi — hematúria), lebo
obsahové látky sa pravdepodobne
vstrebávajú. Rastlina je toxická najmä
pre ovce a kravy (hematúria). Pred
domácim užívaním teda treba varovať.
KRUČINKA
FARBIARSKA
KRUČINKA BARVÍŘSKÁ
Genista tinctoria L.
Bôbovité - Fabaceae (Motýľokveté - Papi-
lionaceae)
Ľudovo: žltá ihlička
Nemecky: Färbergjnster; maďarsky: Nyul reket-
tye; taliansky: Ginestrina; francúzsky: Genět
bätard; anglicky: Greenweed; rusky: flpoK icpa-
CHJIbHblH
149
ctoriae. V homeopatii sa používa čer-
stvá, odřezávaná na začiatku rozkvita-
nia asi do polovice rastlinných byli.
Inak sa zber robí počas kvitnutia
(jún—august); materiál sa suší v tieni,
zvyčajne vo zväzočkoch. Pomer zosu-
šenia je asi 3 : 1.
Vo všetkých častiach rastliny sa
nachádzajú alkaloidy (asi 0,3 %),
napr. cytizín a metylcytizín, ďalej žltý
flavónový glykozid luteolín (najmä
v kvetoch), pravdepodobne aj glyko-
zid genisteín, potom silica a trieslovi-
ny. Alkaloidy mierne prehlbujú dý-
chanie, droga však obsahuje prevažne
bioflavonoidy a za podpory silice má
výrazný močopudný účinok (kedysi sa
používala najmä na opuchy pri srdco-
vých ochoreniach). Okrem toho účin-
kuje aj mierne preháňa vo, ovplyvňuje
látkovú premenu a cievny systém
(upevňuje cievne steny, čím sa zvyšuje
krvný tlak a priechod krvi obličkami).
Osvedčila sa aj pri ochoreniach močo-
vých ciest, tvorbe kamienkov a pri
nedostačujúcej srdcovej činnosti.
Droga sa dávkuje v množstve 2—3 g
(1 lyžička) v zápare alebo v čaji 1 —2 x
denne.
V ľudovom liečiteľstve sa vňať po-
užíva pre dobré močopudné účinky aj
pri reumatizme; v čaj ovine sa kombi-
nuje napr. s rovnakým dielom vňate
stavikrvu vtáčieho (2 lyžičky čajoviny
na 2 poháre vody ako macerozápar).
Esencia z čerstvých výhonkov, listov
a kvetov sa v homeopatii používa
podobne ako alopatické prípravky.
KRUŠINA
JELŠOVÁ
KRUŠINA JELŠOVÁ
KRUŠINA OLŠOVÁ
Frangula alnus Mill. — syn.: Rhamnus frangu-
laL.
Rešetliakovité - Rhamnaceae
Ľudovo: psí drieň, rešetliak korošina, svíba biele korkové bradavičky sú guľaté, riadané kvety a hladkú, lesklú kôru
Nemecky: Faulbaum; maďarsky: Kutyabenge; nie priečne predĺžené. Podobná črem- bez bradavičiek.
taliansky: Frangola; francúzsky: Neprun bour- cha obyčajná — Padus avium Miller Vedecký názov krušiny — Frangula,
daine; anglicky: Alder Buckthorn; španielsky: (syn. Prunus padus L.) má inak uspo- je odvodený od latinského frangere
Frangula; rusky: KpyuiHHHHK JIOMKMH
Kôrová droga podlieha ON 86 6112 a ustanoveniam ČsL 4:
Ker až menší strom s čiernohnedou,
bielo bodkovanou a lesklou kôrou. Akosť — najviac v %
Listy obrátene vajcovité, celistvook- Znak
rajové. Pazušné kvety drobné, zelen- I. II. ČsL 4
kasté. Plody sú červené kôstkovice (po
dozretí čierne). Kôra hrubšia ako 2 mm 3 6 3
150
= lámať (pre lomivé drevo) a druhové najlepšie na noc, inak 2—3 x denne spodnej vody asi v dvojmetrovej
označenie alnus je rodové označenie (najčastejšie v zmesi s inými drogami). hĺbke; rastie od nížin po horský
jelše, čo vyplýva z ich podobnosti. Denná dávka nesmie prekročiť 15 g. stupeň.
Krušina sa dostala do liečiteľstva Nemá sa užívať v čase dojčenia — účin- Často sa zamieňa s krvavníkom
ako náhradka za drahú rebarboru. né látky sa vylučujú do materinského menším (Poterium sanguisorba L.,
S možnosťami zavedenia do terapie mlieka. syn. Sanguisorba minor Scop.), ktorý
však boli problémy, lebo čerstvá kôra Cortex frangulae je zložkou ofici- je nižší a kvetné hlávky má aj v zrelosti
pôsobí inak ako droga (emeticky). nálne preháňavej čaj oviny — Species zelenožlté; droga z k. menšieho je
Prvý na ne poukázal Petrus de Cres- laxantes ČsL 4 a čs. priemyselne vyrá- liečebne menej účinná.
centiis (okolo r. 1305). baných prípravkov Betulan (čajovina Vedecké rodové pomenovanie kr-
Predmetom zberu a drogou mimo- — pomocný liek pri ochorení močo- vavca pochádza z latinského sanguis
riadnej dôležitosti je kôra — Cortex vých ciest), Thé Sal vat (čajovina = krv a sorbere = sať, strebať, lebo sa
frangulae. Zber sa robí na jar (marec - choroby žlčníka), Sennagran (gra- kedysi používal na zastavovanie krvi.
—máj), orezávajú sa mladé konáriky, nulky - laxans), Species laxantes Krvavec nebol v antike veľmi zná-
najlepšie po daždi a čím je získaná Planta (čajovina — pomocná liečba pri my. Oblasť jeho masovejšieho výskytu
kôra tenšia, tým je hodnotnejšia (má návykových zapečeniach a laxans), je na východe, kde ho poznali a liečeb-
byť hrubá 1,5 mm a najmenej 20 cm Reduktan (čajovina — pomocná lieč- ne využívali od najstarších čias (napr.
dlhá). Kôra sa suší bud na slnku, alebo ba pri tučnote). Izolovaný antrachinó- v dnešnom ZSSR alebo v Číne). V na-
umelým teplom (do 40 °C); zosýchací nový aglykón frangula-emodín tvorí šich končinách prvé zaručené správy
pomer je asi 3 : 1. Skladovanú kôru zložku kvapiek Cholagol (cholereti- o jeho aplikácii pochádzajú z čias
treba chrániť pred vlhkom a svetlom. kum a cholekinetikum), sirupu Latol Karola V., keď korene použil jeho
Na liečebné účely sa musí fermento- (laxans), granuliek Mucilogran a dra- kováč pri zahmyzení koni. Novšie
vať. V homeopatii sa používa čerstvá žé Properistol (laxans). prieskumy robil francúzsky fytotera-
kôra, ojedinelé aj sušené plody, najmä peut Leclerc r. 1927. Podrobné farma-
nezrelé. Čajoviny č. 50,51,57,65,85,88,148, kologické vyhodnotenie rastliny sa
Hlavné obsahové látky — antrachi- 150, 151, 152, 153, 154, 169, 171, prvý raz urobilo r. 1939 na Tomskom
nónové glykozidy (5—8 %) sú zväčša 172, 177, 192, 193, 195, 196, 197, lekárskom inštitúte (N. F. Hofštat).
odvodené od emodínu. V čerstvej 198. Prieskum koreňovej drogy z farma-
kôre sú prítomné iba diantróny glu- kognostického hľadiska robil aj autor
kofrangulínu, pričom predovšetkým textu (Kresánek, 1959, 1961).
KRVAVEC LEKÁRSKY V európskych oblastiach je rozšíre-
antróny silne dráždia sliznice; aby sa TOTEN LÉKAŘSKÝ
zabránilo dráždeniu, musia sa získať Sanguisorba officinalis L. nejší zber kvitnúcej vňate — Herba
monomérne látky a prítomné látky Ružovité — Rosaceae sanguisorbae; robí sa v júni—júli. Ma-
Ľudovo: krvavé korenie, toten lekársky, vlašský teriál sa suší zvyčajným spôsobom.
oxidovať na menej dráždivé, čo sa bedrovník
docieli pomalým sušením alebo za- Nemecky: Grosser Wiesenkopf; maďarsky:
Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Na ho-
hrievaním. Droga potom obsahuje Orvosi vérfú; Ószi vérfú; taliansky: Sanguisorba; meopatické účely sa používa čerstvá
volné alebo glykozidovo viazané oxi- francúzsky: Sanguisorbe officinale; anglicky: kvitnúca vňať. U nás sa vykupujú
Great Burnet; španielsky: Sanguisorba; rusky: a zberajú podzemky s koreňmi — Ra-
dované i redukované antracénové de- KpoBoxjieÔKa airreHHaH
riváty, hlavne glukofrangulín a jeho dix (Rhizoma) sanguisorbae; vykopá-
aglykón frangula-emodín, ďalej kyse- Trváca bylina vysoká 60—150 cm; vajú sa na jeseň (august—október). Po
linu chryzofánolovú, triesloviny a hor- má hrubý, rozkonárený podzemok očistení a krátkom omytí sa materiál
činy. Podľa ČsL 4 droga musí obsaho- s koreňmi, priamu, hore rozkonárenú reže na kusy asi 10—15 cm dlhé.
vať najmenej 3,5 % voľných a viaza- stonku. Listy riedke, striedavé, nepár- Možno ho sušiť aj na slnku, nesmie
ných antrachinónov a z toho najviac noperovité, lístky dlhostopkaté, vaj- však zmoknúť. Pomer zosušenia je asi
1 % redukovaných. Plody obsahujú covité, zúbkaté. Kvety v tmavopurpu- 4 : 1.
tiež antrachinónové glykozidy, ale rových hlávkach. Plod je nažka. Droga nemá pach, chuť má zvieravú
v malom množstve. Druh rastie najmä na naplaveni- a veľmi trpkú.
Krušina sa ordinuje ako laxans nách. Dáva prednosť mierne vlhkým Korene i podzemky krvavca sú veľ-
— osobitne pri chronických obstipá- polokultúrnym lúkám so stálou záso- mi bohaté na triesloviny (vo výcho-
ciách (zapečení). Podáva sa pri zlyhaní bou pôdnej vlahy, ale s hranicou doázijskej droge až 20 %; hrubšie
drastických laxatívnych prípravkov,
pri pečeňových a žlčníkových i slezi- ON 86 7038 pre koreňovú drogu — Radix sanguisorbae — má tieto základné znaky:
nových ťažkostiach, slabej peristaltike
hrubého čreva a pri hemoroidoch. Je Akosť — najviac v %
častou zložkou metabolických a od- Znak
tučňovacích čajovinových zmesí a má I. II.
aj slabé anthelmintické pôsobenie. Jej
Ináč sfarbené korene 5 10
jednotlivá terapeutická perorálna
dávka vo forme záparu podľa ČsL 4 je Cudzie organické prímesi 2 4
1 g. Vyššie dávky sú nebezpečné (zná-
Anorganické prímesi 0,5 1
me sú priotrávenia detí kôrou alebo
plodmi). Častejšie ako kôra sa použí- Vlhkosť 14 14
vajú jej prípravky či výťažky (Extrac-
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 10 12
tum frangulae fluidum — Extractum
frangulae siccum — Elixir frangulae). Popol nerozpustný v roztoku HC1 3 4
Dávkuje sa 1/2 až 1 kávová lyžička
Obsah trieslovín — najmenej 7 4
na šálku záparu; pije sa po dúškoch
151
prvokové pôsobenie. Koreň sa dávku-
je 1 lyžica na šálku odvaru, užíva sa
každé 2 h 1 lyžica alebo vo forme
riedkeho liehového výťažku (30—50
kvapiek 3—4x denne). Droga nemá
nepríjemné vedľajšie účinky ani vo
vyšších dávkach.
Čs. farmaceutický priemysel použí-
va koreňovú drogu ako zložku čaj ovi-
ny Tormentan, ktorá sa uplatňuje ako
adstringens, antidiaroikum, pri let-
ných hnačkách, kvasných dyspepsiách
a zápaloch žalúdka (gastritídy).
KUKLIK MESTSKY
KUKLÍK MĚSTSKÝ
Geum urbanum L.
Ružovité - Rosaceae
Ľudovo: benedykt, hrebíčkové (kravské) kore-
nie, hrebíčkový kopček, karafiátový koreň, krav-
ský rebríček, kubičkové korenie, zajačie oko,
zázvorový koreň
Nemecky: Echte Nelkenwurz; maďarsky: Kô-
zônséges gyômbérgyôkér; taliansky: Cariofillata;
francúzsky: Benoite officinale; anglicky: Herb
Bennet; španielsky: Cariofilata officinal; rusky:
TpaBiuiaT ropoflCKOH
KUKLÍK POTOČNÝ
KUKLÍK POTOČNÍ
Geum rivale L.
152
nie z ďasien, hemoroidy, hnačky a dá-
venie, tlmí črevné koliky. Pre obsah
horčín je aj posilňujúcim prostried-
kom pri ochoreniach žalúdočno-črev-
ného traktu. Pre horkú chuť i obsah
silice s príjemným klinčekovým pa-
chom sa používa aj v likérnictve.
Dávkovanie: interne 1 —2 g prášku
viac ráz denne alebo 1 kávová lyžička
KUKLIK
koreňovej drogy na šálku záparu (pije
MESTSKÝ
sa 1—2 x denne), zvonka 2 polievkové
KUKLÍK lyžice na 1/2 litra záparu (kúpele,
POTOČNÝ výplachy, omývanie kože). Vňať sa
užíva v horúcom zápare (2 lyžičky na
pohár vody) a vo forme tinktúry
(10-15 kvapiek 2 - 3 razy denne). Pri
vonkajšom použití slúži na výplachy
ústnej dutiny pri uvolňovaní zubov,
ako dezinfekčné kloktadlo (odstraňu-
je nepríjemný pach z úst), na omýva-
nie alebo obklady pri niektorých kož-
ných ochoreniach a na kúpele pri
hemoroidoch.
Koreň sa používa v domácnosti ako
náhradka za klinčeky a škoricu. Mladé
byle sa dávajú do omáčok, polievok
a prívarkov.
V homeopatii sa používa esencia
z celej čerstvej rastliny i tinktúra zo
sušeného podzemka bohatá na trieslo-
viny.
Podzemok k. potočného má ako
droga označenie Radix (Rhizoma) ca-
ryophyllatae aquaticae seu gei rivula-
ris. Podzemky sa vykopávajú na jar
alebo na jeseň a sušia na vzdušnom
mieste teplotou do 35 °C. Na homeo-
patické účely sa používa celá čerstvá
kvitnúca rastlina.
K. potočný — podobne ako k. mest-
ský obsahuje popri trieslovinách
a horčine aj geín (geozid-glykozid),
z ktorého sa pri hydrolýze uvolňuje
silica s eugenolom.
ako geum a vychvaloval ho ako pro- ktorý vzniká pri enzýmovom rozklade Aj použitie drogy k. potočného je
striedok proti prsným ťažkostiam. glykozidu geínu. Vňať zberaná na podobné, no pre relatívne nízky obsah
Najčastejším predmetom zberu začiatku kvitnutia sa suší pri teplote do trieslovín má pri liečbe hnačiek len
a nákupu je podzemok s koreňmi 35 °C a obsahuje predovšetkým silicu slabý účinok. Rastlina sa kedysi užíva-
— Radix (Rhizoma) caryophyllatae a triesloviny. la aj ako expektorans a pri vracaní.
seu gei urbani, vykopávaný v jeseni Koreňová droga podlieha internej Ľudovo sa cení ako stomachikum.
(október, resp. september až novem- norme IN 4/82, ktorá pre I. akosť (II. Čs. hromadne vyrábaný prípravok
ber) alebo zjari (február—marec). akosť v zátvorke) pripúšťa maximálne s tinktúrou z kuklíka je Stomatosan
Miesto rastu si včas zistíme (ešte v čase 3 %(5 %) nadzemných častí, organic- — antiseptikum ústnej dutiny.
kvitnutia byliny). Nadzemná časť sa kých prímesí 1 % (2 % ) , anorganic-
odstráni a po očistení od hliny sa kých 8 % (10 %), vlhkosť 13 % Čajoviny č. 32, 221.
podzemky sušia na vzdušnom mieste (13 % ) , popol 10 % (12 % ) , popola
(aj umelo pri teplote do 35 °C). Pomer nerozpustného v HC1 5 % (8 % ) .
zosušení a je asi 4 : 1 . Predmetom Vňaťová droga sa hodnotí podfa IN KUKURICA SIATA
zberu je niekedy aj vňať — Herba 3/84; inak sfarbená droga maximálne KUKUŘICE SETÁ
caryophyllatae alebo celá rastlina. 10 % (20 % ) , organických prímesí Zea mays L.
Lipnicovité — Poaceae (Trávy — Gramineae)
Drogy treba pri skladovaní chrániť 2 % (4 %), anorganických 1 % Ľudovo: turecká pšenica
pred svetlom a vlhkom v dobre zatvo- (2 % ) , vlhkosť 14 % (14 % ) , obsah Nemecky: Getreide-Mais; maďarsky: Csoves ku-
rených nádobách, resp. obaloch. popola 15 % (18 %), popola neroz- koricza; taliansky: Mais; francúzsky: Maís; Ma'ís
Z obsahových látok sú naj hojnejšie pustného v HC1 2 % (4 % ) . cultivé; anglicky: Indian Corn; španielsky: Maiz
común; rusky: Kyxypy3a
zastúpené triesloviny (až 30 % ) , hor- Droga pre obsah trieslovín je ad-
čina a flavón; podstatnou obsahovou stringens a antidiaroikum: zastavuje Kultúrna jednoročná, až 300 cm
látkou je však silica s eugenolom, krvácanie, vykašlávanie krvi, krváca- vysoká bylina s plnými steblami. Listy
153
rice sa v minulých desaťročiach pod-
statne zvýšili predovšetkým v ZSSR,
kde je rastlina dôležitou krmovinou
i chlebovinou. Jej múka nemá lepkové
KUKURICA
zlúčeniny, a preto sa pri výrobe pečiva
SIATA
mieša s pšeničnou alebo s ražnou,
takže pečivo má osobitnú príchuť.
Dnes sa už predáva múka i krupica
z kukurice získaná zomletím až po
odstránení olejnatých klíčkov, ktoré
sú príčinou pachuti. Odtučnená kuku-
ričná múka je veľmi výživná a ľahko
stráviteľná; odporúča sa chorým a re-
konvalescentom (je to v podstate Mai-
zena).
Kukurica sa od najstarších čias po-
užívala aj v liečiteľstve. Používanie
blizien vošlo do histórie od druhej
polovice minulého storočia. V pro-
dukčných kukuričných oblastiach sa
spomínajú ako liek proti bolestiam
mechúra, najmä kŕčovitým, pri piesku
;PCPS a ťažkostiach s močením (Peyer,
1937). Castan (1879) ich dávno po-
znal ako sedatívum a diuretikum. Bliz-
ny sú známe aj ako prostriedok na
falšovanie šafránu. Zrná kukurice slú-
žili ako náhradka za kávu. Pražila sa
z nich tzv. Saladinova káva. Známe je
pestovanie tzv. cukrovej kukurice,
ktorá sa používala ako sladidlo. Zrná
sa spracúvajú aj v liehovarníctve, do-
dávajú špeciálnu príchuť anglosaskej
whisky.
uS:.". Vo farmácii sa ešte dnes používajú
čnelky (blizny) samicích kvetov, ktoré
vyčnievajú na vrcholkoch šúľkov. Ako
droga sa odborne nazývajú Stigmata
maydis (maidis) alebo Stylus maydis.
Zberajú sa v júli—auguste (pri dozrie-
vaní kukurice). Treba ich opatrne, no
rýchlo sušiť v tieni.
Blizny obsahujú saponíny (asi 3 % ) ,
flavonoidy, silicu (asi 0,2 %), minerál-
velmi dlhé, široké do 10 cm, s dlhými hové označenie mays je peruánského ne látky (hlavne draslík), chemicky nie
pošvami. Samčie kvety v priamej kon- pôvodu — ich pomenovanie kukurice. celkom prebádaný alkaloid, trieslovi-
covej metline, samičie v šúľkoch vy- Pôvod kukurice dodnes zahaľuje ny (11-13 % ) , nórčiny (okolo 1 % ) ,
rastajúcich z pazúch listov strednej tajomstvo. Palice i obilky sa našli živicu (asi 2 %), farbivá, amíny, sa-
časti stebla; z obalu vyčnievajú nitko- v pohrebiskách i katakombách Peru, charidy, olej a alantoín (pozri kosti-
vité čnelky dlhé až 20 cm. Zrelé šúľky aj v mohylách okolo Mississippi. Za- hoj). Stržeň byle obsahuje až 9 %
sú dlhé okolo 30 cm; pokrývajú ich chovali sa prastaré ságy a bájky o jej sacharózy.
žltkasté až žemľovožlté hranato-guľa- význame pri náboženských obradoch. Rastlina je príležitostným ľudovým
té zrná. Okázalé slávnosti s kultom kukurice prostriedkom používaným pri ťažkos-
Rastie iba v kultúre a je odkázaná pozná Čína rovnako ako americkí tiach s močením (diuretikum), pri
na sústavné ošetrovanie človekom. Indiáni. Za prvotné nálezisko kukuri- močovom piesku, ale aj účinným a ne-
Doviezli ju k nám z Ameriky. Jej zrno ce sa najčastejšie pokladá Peru a Bolí- škodným odtučňovacím prostriedkom
nevypadáva, šúľok ostáva trvale oba- via. Niektorí autori kladú jej vlasť na a antidiabetikum (s dosť problematic-
lený pošvami, takisto neopadává územie starých Navajov a Mayov — do kým pôsobením); podľa sovietskych
z rastliny, takže kukurica nesplanieva. Strednej Ameriky. Prvé zrná kukurice bádateľov má aj žlčopudné účinky.
Darí sa jej na výživných, dostatočne priviezol do Starého Sveta r. 1493 Bežné dávky sú 4—8 g drogy na jednu
vlhkých pôdach južných častí štátu, Kolumbus. Portugalskí moreplavci ju šálku záparu (denná dávka 40 g); pije
kde vegetuje od mája do prvého prí- zaviezli ešte v 16. stor. do Afriky. Do sa každé 3 h za polievkovú lyžicu.
zemného mrazu, ked jej semená do- stredoeurópskych oblastí sa dostala V homeopatii sa používajú čerstvé
zrievajú. pravdepodobne z Balkánu, a to vraj už blizny na prípravu tzv. urtinktúry ale-
Vedecký názov kukurice vznikol v pobielohorskej dobe, okolo r. 1630. bo tabliet „Teep".
z gréckeho zaein = žiť, vzhľadom na O jej rozšírenie sa údajne najviac Dôležitú farmaceutickú surovinu
to, že poskytuje „denný chlieb" a dru- zaslúžili Cigáni. Osevné plochy kuku- tvorí olej lisovaný z kukuričných klíč-
154
kov (lacnejší ako olej z pšeničných).
Prevažnú časť oleja (80 %) tvoria
nenasýtené mastné kyseliny (acylgly-
ceroly najmä kyseliny linolovej a ole- KÝCHAVICA &
jovej); molekulovou destiláciou sa BIELA
z oleja lisuje vitamín E. Rafináciou
oleja sa u nás vyrába Palmol E (Palma,
Bratislava), dodávaný aj na spotřebi-
telský trh, určený pre farmaceutický
priemysel; olej má široké potravinár-
ske (predovšetkým surový) a technic-
ké upotrebenie. Liečivé zložky sú sú-
časťou čs. prípravku Protosan — roz-
tok (stomatologikum).
Šťava z mladých plodov kukurice sa
zahusťuje na sirup a slúži ako sladidlo
do konzerv.
Povestný a obávaný cudzopasník
— sneť kukuričná, Ustilago maydis,
znetvoruje klasy, premieňa ich na
hrčovité zdureniny plné čierneho vý-
trusného prachu, ktorý je toxický.
Obsahuje alkaloidy (ustilagín a amí-
ny), ktoré majú podobný účinok ako
námel (pozri heslo kyjanička purpu-
rová).
Široké použitie má aj kukuričný
škrob — Amylum maydis; používa sa
na prípravu dietetík a iných výživných
prostriedkov a prípravkov, vyrába sa
z neho glukóza, maltóza, sirupy, tvorí
zložku púdrov a zásypov, uplatňuje sa
v galenike (výroba tabliet a piluliek),
technicky sa používa na apretury a na
prípravu špeciálnych škrobov.
Pražené končisté zrná tzv. praska-
vých, ryžových kukuríc (Zea mays var.
everta) zvané pukance — doplnok
každej ľudovej zábavy, sa ľudové po-
kladajú za účinné antacidum (znižujú
nadmernú kyslosť žalúdočnej šťavy).
KÝCHAVICA BIELA lohách. Eurázijský druh, hojný najmä aj prísne chránená k. čierna — V.
KÝCHA VICE BÍLÁ v Karpatoch, zväčša v chránených nigrům L., ktorá má hnedopurpurové
+ Veratrum album L. oblastiach.
Ľaliovité — Liliaceae
kvety na pomerne dlhých stopkách.
Nemecky: Weisser Germer; maďarsky: Fehér Na Slovensku rastie iba poddruh Liečebne sa používajú aj podzemky k.
zázspa; taliansky: Ellebro bianco; francúzsky: kýchavice bielej Lobelovej (novšie zelenej — V. viride Ait., ktorá je
Hellebore blane; anglicky: White Hellebore; označovaný ako k. Lobelova — V. oficinálna v USA.
španielsky: Elleboro (Eléboro) blanco; rusky: lobelianum Bernh.), v Čechách vzácne
HeMepHua 6ejiaa
Vedecký názov kýchavice je z latin-
Trváca bylina vysoká 50—150 cm. Kvalita drogy sa posudzuje podľa ON 86 7035 a československého liekopisu (ČsL 4):
Podzemok valcovitý, listy veľké, elip-
sovité, striedavé, s nápadne vyčnieva- Akosť — najviac v %
júcou žilnatinou a objímavými pošva- Znak
I. II. ČsL 4
mi; tvoria nepravú stonku. Kvetonos-
ná stonka nesie drobnejšie listy a vr- Zle sfarbená droga J 2 1
cholovú metlinu drobných zelenkas-
tých kvetov — ssp. lobelianum Iné časti materskej rastliny 3 6 3
(Bernh.) Arcang., novšie rátaná za Vlhkosť 15 15 15
samostatný druh: V. lobelianum
Bernh. Plody sú tobolky s mnohými Popol 12 15 12
semenami. Popol nerozpustný v HC1 4 6 4
Rastie na lesných lúkách, okolo
Obsah alkaloidov — najmenej 1 0,7 1
salašov a na slatinách vo vyšších po-
155
ského verare = hovoriť pravdu, lebo dočné prostriedky a zvonka ako šnu- značné formou, veľkosťou, farbou,
vraj ak sa kýchne, potvrdí sa pravdi- pacie prášky i proti hmyzu. V homeo- hlavne však rozdielnosťou v skladbe
vosť povedaného. patii sa z usušených podzemkov pri- obsahových látok — alkaloidov.
Pre nepresný botanický opis nemož- pravuje esencia (dil. D 4), aplikovaná Vedecké pomenovanie huby je z la-
no potvrdiť, či liečivý druh často spo- pri kolapse (náhle zlyhanie krvného tinského clava = palica, kyjak a caput
mínaný v antickej literatúre predsta- obehu), pri stavoch ochrnutia, kŕčoch, = hlava; claviceps = kyjakovitý, po-
vuje k. bielu — Helleborus leukos. melanchólii, astme i čiernom kašli dľa stavby huby.
Pomenovanie sa môže vzťahovať aj na a úplavicových hnačkách, zvonka naj- Obilie sa prv nečistilo a o námeli sa
čemericu (dnes Helleborus L.). Ký- mä na svrbivé pľuzgierovité vyrážky. myslelo, že je to iba znetvorené zrno,
chavice — najmä biela a zelená — sú Znovu zdôrazňujeme: droga a jej a tak sa dostával ako nebezpečná
predmetom rozsiahleho prieskumu. prípravky sú toxické, mimoriadne ne- primes do múky a vyvolával najmä
Základ ich esterových, resp. glykozi- bezpečné (1—2 g drogy alebo v stredoveku ťažké a dlho prebiehajú-
dových i volných alkaloidov spočíva 10—30 mg alkaloidov môže usmrtiť ce otravy, pokladané za morové náka-
na steroidnom jadre (chemicky po- človeka). Otravy postihujú i dobytok, zy. Epidémie zapríčinené námeľom sú
dobnú štruktúru majú náprstníkové hlavne kozy, ovce a teľce. Alkaloidy známe aj v novších dobách — dokonca
čiže srdcové glykozidy). — predovšetkým jervín a jeho deriváty r. 1929 v írsku.
Opeľovanie kvetov kýchavice ob- — vyvolávajú abnormality plodov. Vývojový cyklus huby opísal r. 1853
starávajú hlavne niektoré muchy, kto- Perkoláciou sa z drogy pripravuje Tulasne.
ré lížu medovinu vylučujúcu sa na tinktúra (Tinctura veratri), ktorá má Oficinálna droga — Secale cornu-
spodných zhrubnutých častiach okvet- podľa ČsL 3 obsahovať 0,09-0,11 % tum, pochádza iba z raže. Zber sa robí
ných lístkov. alkaloidov. v júni—júli. Výskyt námeľa je zriedkaľ
Predmetom farmaceutického zberu vý a nestačí kryť spotrebu, preto sa
sú podzemné časti: podzemok i s ko- KYJANIČKA droga produkuje umele infikováním
reňmi, oficinálny vo väčšine svetových raže na osobitných poliach. Robí sa to
liekopisov (aj v ČsL 4). Vykopávajú sa
PURPUROVÁ strojové pomocou špeciálnej očkova-
PALIČKO VICE NACHOVÁ
v jeseni (september—október). Mate- + Claviceps purpurea (Fr.) Tul. cej látky, novšie sa začína pestovať aj
riál sa zbavuje hliny i nadzemných Kyjaničkovité — Clavicipitaceae umele na špeciálnych živných pôdach.
častí. Po krátkom omytí a prípadnom Ľudovo: čierne (svätojánske) žito, námel, ražná Námeľ treba zberať dokonale zrelý,
hubka, matka
pozdĺžnom prerezaní sa opatrne Nemecky: Mutterkorn; maďarsky: Anyarosz;
nelepiaci sa na prsty, ľahko sa uvoľňu-
a rýchlo suší. Ak sa použije umelé taliansky: Segala cornuta; francúzsky: Ergot de júci z klasov. Vývojový cyklus sa končí
teplo, nesmie teplota presahovať seigle; anglicky: Ergot; španielsky: Cornezuelo zároveň s obilím. Preto by sa mal
50 °C. Pomer zosušenia je asi 3,5 : 1. de centeno; rusky: CnopbiHbH zberať 1—2 týždne pred žatvou (vtedy
V homeopatii sa používa i čerstvý Namiesto zrna sa v klase raži, zried- obsahuje najvyššie percento účinných
podzemok. ka pšenice alebo jačmeňa, vyvíja fialo- látok). Pomer zosušenia je asi 1,3 : 1.
Droga nepáchne, má trvale horkú vý, rožtekovitý útvar dlhý 2—3 cm Po presušení teplotou do 35 °C treba
a ostrú chuť; prášok velmi dráždi — námeľ. Neskôr vypadáva z klasu drogu prísne chrániť pred vlhkom
sliznice a núti na kýchanie. a v pôde prezimuje. Na jar na ňom v dobre uzatvorených obaloch a pred
Všetky časti rastliny, najmä pod- vyrastú stopkaté fialovočervené palič- svetlom. Možno ju skladovať maxi-
zemné orgány, obsahujú 1,0—1,5 % ky a v nich sa vyvíjajú výtrusy, ktoré málne jeden rok, a to iba vcelku,
prudko jedovatých alkaloidov steroid- infikujú niektoré semenníky hostiteľa nerozdrobenú. Menej kvalitný tovar
ného typu (cholestanového alebo C- (jarná nákaza). Huba po tomto štádiu sa spracúva priemyselne.
-nor-D-homocholestanového radu). svojho života opäť vytvára iný druh Obsah alkaloidov v skleróciách je
Alkaloidy sú buď voľné, alebo estero- výtrusov — konídie, ktoré prenášajú podmienený geneticky a závisí od
vo či glykozidicky viazané. V estero- muchy na ďalšie semenníky (letná ekologických faktorov rovnako ako
vých alkaloidoch sa viažu viaceré ky- nákaza). Škodca napáda divorastúce alkaloidové spektrum. Droga z voľne
seliny (napr. octová, angeliková, mas- trávy, dáva však prednosť obilninám, vytváraného skleróciá obsahuje do
lová a veratrová, resp. benzoová). najmä raži. 1 %, zväčša však len okolo 0,2 %
Hlavné účinné látky sú estery (ceva- Jestvuje veľa biologických rás tých- alkaloidov. Výberom možno dopesto-
dín, veratridín, germerín a i.), glukoal- to húb (námeľov), z ktorých každá vať skleróciá s vyšším obsahom a dru-
kaloidy (pseudojervín), alkamíny napáda inú rastlinu. Skleróciá sú vý- hovo špecifikovaným. Doposiaľ po-
(jervín, rubijervín). Droga obsahuje
aj organické kyseliny, triterpény a fla- ČsL 2 má na námeľovú drogu tieto požiadavky (zhodné s ČSN 86 7310):
vonoidy.
Veratrové alkaloidy znižujú krvný
tlak a spomaľujú srdcovú činnosť. Sú Znak Najviac v %
účinným liekom iba v rukách lekára.
Domácke vnútorné užívanie drogy
Zlomky sklerócií 7
a izolátov z nej (ako emetikum, anti-
pyretikum, purgans a diaforetikum) sa Cudzie organické prímesi 1,5
pre vysokú toxicitu už dávno zane-
Anorganické prímesi 0,5
chalo. Niekedy sa používajú výťažky
ako zložka mazadiel pri neuralgii Skleróciá napadnuté hmyzom 1
a reumatizme, pretože znecitlivujú
Vlhkosť 7
nervové zakončenia, podobne ako al-
kaloid akonitín obsiahnutý v prilbici. Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) 5
Droga a jej prípravky sa vnútorne
Obsah alkaloidov — najmenej 0,1
uplatňujú vo veterinárstve ako žalú-
156
používa v gynekológii ako pomocný
prostriedok pri pôrode, častejšie však
na zvládnutie krvácaní (hlavne po
pôrode). Ergotamín sa uplatňuje aj pri
popôrodných krvácaniach, ale pre sil-
ný sympatolytický a centrálne sedatív-
ny účinok väčšmi pri migréne a v neu-
rológii, tiež pri Basedowovej chorobe,
klimakterických ťažkostiach a poru-
chách neurovegetatívneho systému,
pričom sa často kombinuje s výťažka-
mi z ľuľkovca alebo s barbiturátmi.
Čs. farmaceutický priemysel vyrába
asi 20 druhov prípravkov, ktoré obsa-
hujú námeľové alkaloidy, napr. Ana-
venol dražé a kvapky, Bellaspon dra-
žé, Crystepin dražé a iné; všetky pod-
liehajú lekárskemu predpisu.
LASTOVIČNÍK VÄČŠÍ
VLAŠTOVIČNÍK VĚTŠÍ
+ Chelidonium maj us L.
Makovité — Papaveraceae
Ľudovo: bolák, bradavičník, celadona, celistoň,
celodej, cendelín, dravnicovina, hadí mlieč, hlo-
hový mlieč, krkavec, krkavičník, krvavník, krva-
vý starček, lišajník, nebeský dar, šelvoro, tolita
Nemecky: Grosses Schôllkraut; maďarsky: Vére-
hulló fecskefú; taliansky: Celidonia; francúzsky:
Chelidoine; anglicky: Greater Celandine; špa-
nielsky: Celidonia; rusky: HHcroreji ôojibiuoň
157
vyžaduje čerstvý koreň zberaný pred
kvitnutím rastliny. Droga sa po dosu-
šení musí dobre zabaliť, lahko vlhne
a do nákupne sa nesmie odosielať
nedosušená, lebo splesnie. Skladuje-
me ju v dobre uzatvorených obaloch
(najlepšie z umelých hmôt). Čerstvá
droga má po rozdrvení odporný, až
narkotický pach a ostrú horkú chuť;
sušením rastlina veľa stráca na účin-
nosti i toxicite.
Mliečna šťava obsahuje kolísavé
množstvá celého radu alkaloidov, prí-
buzných opiovým; v koreni je ich aj do
2 %, vo vňati 0,3-1 % (platné ne-
mecké liekopisy žiadajú 0,4-0,8 % ) .
Doposiaľ sa izolovalo viac ako 20
alkaloidov, ktoré z chemického hľa-
diska patria k typu benzof enantridíno-
vému (chelidonín, chelerytrín, sangvi-
narín), protoberberínovému (berbe-
rín) a protopínovému (protopín, o>
a fi-allokryptopín); droga obsahuje aj
silicu a flavonoidy. Jej celkové pôso-
benie je spazmolytické, cholagogické
(pri cholecystopatiách), na doliečenie
posthepatitických stavov, mierne se-
datívne. Chelidonín pôsobí podobne
ako morfín — centrálne sedatívne
a analgeticky, tiež spazmolyticky; che-
lerytrín — je jedovatý, má tlmivé
účinky (v nadzemnej časti je ho však
málo); sangvinarín má podobné vlast-
nosti ako strychnin (pozri Semen
strychni — cudzokrajné drogy), novšie
sa úspešne aplikoval pri glaukóme do
očí; berberín okrem dráždivého pôso-
benia na hladké svalstvo má aj chole-
LASTOVIČNÍK kinetické vlastnosti (podporuje
VÄČŠÍ
tvorbu žlče). Všetky alkaloidy majú
baktericídne vlastnosti.
Dávky drogy sú 0,5 — 1,0 g na šálku
záparu, droga sa však užíva v kombi-
náciách, resp. ako extrakt alebo tink-
na, ale je individuálne dráždivá a môže v tenkých vrstvách na dobre vetraných túra. Homeopatjcká esencia (dil.
vyvolať ťažkosti; radšej ho preto miestach (teplotou do 35 °C); možno D 3 — 0) má v podstate podobnú
robme v rukaviciach a nenechajme ho viac ráz pri tom obracať. Pomer indikačnú oblasť ako alopatia.
zberať rastlinu deťom. zoschnutia je asi 5—6:1. Ak sme Čs. farmaceutický priemysel použí-
Zberá sa mimoriadne dôležitá zberali vňať i s koreňom, čo sa niekedy va výťažok ako zložku pasty Alysal
mladá vňať — Herba chelidonii, a to žiada, po vytiahnutí rastliny zo zeme — aplikuje sa na chronické ekzémy
celá, na začiatku kvitnutia (máj odstránime zvädnuté a zožltnuté časti, a drogu v granulkách Boldogran
— príp. apríl až júl), bez hrubších častí koreň dokonale očistíme a sušíme — choleretikum a cholekinetikum.
a zožltnutých listov. Materiál sušíme v celosti, nerozrezávame. Homeopatia
Čajovinyč.: 164, 169, 180.
Kvalita drogy Herba chelidonii sa posudzuje podľa ČSN 86 6821, ktorá má tieto zá-
kladné požiadavky:
LEVANDUĽA
Akosť — najviac v % ÚZKOLISTÁ
Znak (LEKÁRSKA)
I. II. LEVANDULE LÉKAŘSKÁ
Lavandula angustifolia Miller
Ináč sfarbené časti drogy ako na materskej rastline 4 8 Hluchavkovité - Lamiaceae (Pyskaté - La-
biatae)
Cudzie organické prímesi 2 4 Nemecky: Echter Lavendel; maďarsky: Leven-
dula; taliansky: Lavanda; francúzsky: Lavande;
Anorganické prímesi 1 2 anglicky: Common Lavender; španielsky: La-
vandula; rusky: JlaBanna anTennan
Vlhkosť 13 13
Trsovitý poloker s priamymi konár-
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 15 18
mi, vysoký až 50 cm. Listy podvihnu-
158
Na kvetnú drogu — Flos lavandulae sa vzťahuje ČSN 86 6228:
Akosť — najviac v %
Znak
I. II.
Vlhkosť 14 14
Akosť — najviac v %
Znak
I. II.
Vlhkosť 12 12
159
kou mazadiel proti reumatizmu, is-
chiasu, pri neuralgiách, tiež proti svra-
bu a velmi často slúži na aromatizáciu
farmaceutických i kozmetických prí-
pravkov.
Čs. priemyselne vyrábaný prípravok
s vňaťou levandule je čajovina Valofyt
Neo — nervínum, Calmonal liquidum
— roztok, obsahuje extrakt a používa
sa ako externé antireumatikum, silica
tvorí zložku masti Rheumosin un-
guentum — derivans (prekrvujúce ma-
zadlo) a aromatickej masti — Unguen-
tum aromaticum Spofa.
LIESKA OBYČAJNÁ
LÍSKA OBECNÁ
Corylus avellana L.
Lieskovité - Corylaceae
Nemecky: Gemeine Haselnuss; maďarsky: Kô-
zonséges mogyoró; francúzsky: Noisetíer; anglic-
ky: Hazel; rusky: JleiijHHa oôbiKHOBeHHan
160
dza sa, že pel má až 30 % bielkovín.
Lieska nemá kvetný nektár, zato má
listový.
Z farmaceutického a medicínskeho
Wadiska sú dôležité lieskové listy;
zberajú sa len zdravé a zelené (v
máji—auguste). Po usušení prirodze-
ným teplom na vzdušnom mieste po-
skytujú drogu Folium avellanae (cory-
li avellanae). Možno ich sušiť aj ume-
lým teplom, teplota nesmie prekročiť
40 °C. Pomer zosušenia je asi 5 : 1.
Ojedinelé sa v jarných mesiacoch zbe-
rá aj kôra — Cortex coryli avellanae.
Okrem praktického potravinárskeho
využitia majú medicínsky a technický
význam aj plody — lieskové oriešky
— Nux coryli, ktoré možno zberať po
úplnom dozretí semena, keď oriešky
vypadávajú z listencovitého obalu.
Zelené alebo svetlohnedé oriešky ne-
hodno trhať, nedozreté semeno sa po
usušení celkom zvraští. Oriešky sa po
vylupáni z obalu sušia rozostřete na
vzdušnom mieste.
Droga — list, nemá pach, má mierne
zvieravú chuť.
Podstatnú zložku účinných látok
listov tvorí silica (0,05 %), flavonoidy,
sacharidy a kôra obsahuje okrem silice
aj triesloviny, flobafény a živicovité
kyseliny. Oriešky majú až 60 % oleja,
2-5 % sacharózy, okolo 20 % biel-
kovín a pre svoju jemnú chuť sú
vyhľadávanej šie ako väčšie vlašské
orechy. Podľa niektorých údajov majú
vyššiu energetickú hodnotu ako tučné
bravčové mäsa alebo sójové bôby.
List liesky býva neprípustnou zámě- LIGURČEK
nou za severoamerický hamamelový LEKÁRSKY
list — Folium hamamelidis, ale možno
ho použiť ako náhradku do čajovino-
vých zmesí alebo do prípravkov proti
rozličným krvácaniam, pri hemoroi- LIGURČEK LEKÁRSKY zámenu. Koreň ligurčeka sa líši od
doch, kŕčových žilách, periférnych LIBEČEK LÉKAŘSKÝ archangelikového tenším podzem-
obehových poruchách, hnisavých ra- Levisticum officinale Koch kom, menším množstvom korienkov,
nách a podobné terapeutické uplatne- Zelerovité - Apiaceae (Okolíkaté - Umbel-
liferae) citrónovo žltým drevom, voskovitou
nie má aj kôra — náhradka za Cortex Ľudovo:ľúbočok konzistenciou a pachom podobným
hamamelidis: na skrátenie času krvá- Nemecky: Garten-Liebstôckel; maďarsky: Les- polievkovému koreniu (maggi). Seka-
cania, pri kŕčových žilách, ako venoto- tyán; Orvosi levisztikum; taliansky: Sedáno di ná droga sa zvyčajne diferencuje ťaž-
nikum a adstringens. Inak list možno monte; francúzsky: Livěche officinale; anglicky:
Lovage; španielsky: Levistico; rusky: JIIOÔHCTHK šie - treba ju preskúmať mikroskopic-
použiť aj ako prísadu do mnohých arrreHHbiň ky. Koreňová droga ligurčeka skôr
čajovinových zmesí, najmä na prípra- pripomína korene bedrovníkov.
vu chutného a zdravého čaju s mier- Trváca bylina vysoká až 200 cm; má Vedecké označenie ligurčeka po-
nym močopudným pôsobením; dáv- hrubý hlavovitý podzemok s dlhými chádza z latinského ligusticum = li-
kovanie je volné — podľa chuti. Kôra koreňmi. Listy sú dvojito- až trojito gurský, pretože rastlina sa hojne vy-
sa užíva aj proti hnačkám, pri metro- strihané, kvety bledožlté, usporiadané skytovala v Ligurskom pohorí. Neved-
rágii a horúčke — dávkuje sa 1 g na v okolíkoch okolíkov. Plody sú vajco- no, či bola známa v antike. Podľa
zapar z pohára vody. vité krídlaté dvojnažky. vysvetlenia „otca farmakognózie" A.
Olej jadier je jedlý; používa sa Rastlina pochádza z južnej Európy. Tschircha Dioskoridovo ligystikon
v potravinárstve, kozmetike, príp. Miestami sa pestuje v domácich zá- alebo Columellovo či Plíniovo ligusti-
technicky. hradkách a dočasne splanieva. cum je totožné s našou rastlinou.
Oriešky sa používajú predovšetkým Pri dovoze sa často namiesto 1. Columella ho uviedol r. 35—65 n. 1. vo
v potravinárstve. Možno nimi nahradiť lekárskeho dodáva archangelika le- svojom diele De re rustica. Dioskori-
mandle. Staroveký predpis na mieša- kárska, obsahovými látkami podobná. des opísal plody a korene a spomenul
nie roztlčených lieskovcov s medom U nás však koreňová droga pochádza prekrvujúce, stomachické, diuretické
pri kašli sa ľudovo traduje dodnes. iba z rastlín pestovaných, čo vylučuje i emenagogické účinky a uplatnenie
161
Na koreňovú drogu sa vzťahuje ČSN 86 7025 a ČsL 4, ktoré majú tieto základné znaky: na spodnej strane pritlačené chlpaté
až skoro lysé. Zväzočky chlpov pri
Akosť — najviac v % žilnatine sú skoro biele. Súkvetie zvy-
Znak čajne pozostáva z 3 kvetov žltej farby
I. (CsL 4) II. s kožovitým listeňom. Plody sú päť-
Ináč sfarbené časti koreňov ako na materskej rastline 5(8) 10
hranné tvrdé nažky.
Druh rastie v prírode a dáva pred-
Nadzemné časti materskej rastliny 3 6 nosť hlbším a vlhším pôdam. Vysádza
Anorganické prímesi (organické) 2
sa aj do alejí a parkov.
Kí) L. malolistá má listy takmer lysé
Vlhkosť 14(12) 14 (len na spodnej strane pri žilkách sú
Popol (nerozpustný v HC1) 8(3) 10
zväzočky chlpov sfarbených do hrdza-
vá). Súkvetie má 5—10 kvetov. Plody
Obsah silice — najmenej 0,5 0,3 sú guľaté kožovité nažky.
Rastie predovšetkým na plytkých
proti pohryznutiu divou zverou. Li- n-butylftalid a i., potom kumarínov kamenistých pôdach, často aj v listna-
gurček bol velmi obľúbený v stredove- (hlavne bergaptén a umbeliferón), a- tých lesoch. Takisto sa vysádza do
ku. Osobitné rozšírenie našiel vďaka -terpineolu a cineolu. Z ďalších obsa- parkov i alejí.
Kapitulám Karola Veľkého. Obe zná- hových látok hodno uviesť organické L. veľkolistá sa niekedy pokladá za
me liečiteľky stredoveku — abatiša kyseliny a sacharidy. kultúrnu formu 1. malolistej a spolu
Hildegarda i Trotula ho ordinovali Droga je podľa literatúry hlavne figurujú ako 1. európska — T. euro-
proti kŕčovým ochoreniam a ako eme- diuretikom a karminatívom. Silica paea L. p. p. Pre zber sú prípustné aj
nagogum — prostriedok upravujúci však dráždi obličky, preto treba pri krížence a T. euchlora Koch — 1.
menštruačný cyklus. Často ho uvádza- užívaní postupovať opatrne. Ordinuje zelenkastá s listami na rube bledými,
li herbáře v 16. a 17. stor. i anglosaská sa pri opuchoch (edémoch), no pôsobí na líci tmavozelenými a lesklými, asi
lekárska literatúra. Vo Švajčiarsku sa slabšie ako koreň ihlice tŕnitej. Dáv- kríženec 1. malolistej a 1. kaukazskej,
dodnes pijú teplé a sladené mlieka cez kuje sa 1 kávová lyžička na šálku nie však iné druhy, najmä 1. striebristá
dutú stonku ligurčeka ako prostriedok záparu; pije sa 2—3 x denne — denná (T. tomentosa Moench), ktorá sa pes-
proti bolestiam v hrdle, čo možno dávka je horúci zapar z 1—3 lyžíc tuje v parkoch a konáriky i mladé listy
sledovať spätne až do 16. stor. Vo drogy na 2 poháre vody. Výhodnejšie má striebristo ochlpené.
veterinárstve sa ľudovo používa na sú drogové kombinácie. Častejšie tvo- Pomenovanie lipy — tilia, pochádza
urýchlenie pôrodu. Francúzsky fytote- rí zložku diuretických čajovín. Ostat- vraj z gréckeho ptilon = krídlo, pre
rapeut Leclerc (1927) porovnával je- né upotrebenia — stomachikum, eme- kožovité listene súkvetí; nachádzame
ho karminatívny a diuretický účinok nagogum, pri ochorení pečene a slezi- ho napr. u Collumelu, Plínia, Vergília
s archangelikou. Tieto účinky sa expe- ny, pri reumatizme a zahlienení dý- a iných starovekých autorov. Kôra
rimentálne dokázali aj jeho silici. chacích ciest, nadmernom potení, slúžila proti malomocenstvu, listy na
Predmetom farmaceutického zberu všeobecnej slabosti, vyčerpanosti opuchy v ústach, na nohách a šťava
a nákupu býva predovšetkým koreň a pod. sú viac-menej iba ľudové. proti vypadávaniu vlasov. Kôra a dre-
— Radix levistici, zvaný aj Radix Podobné použitie má' aj silica vo sa používali na upevňovanie zlome-
ligustici seu Laserpitii germanici. Vy- — Oleum levistici, ktorá spolu s vňa- nín. Kvety sa liečebne nepoužívali ani
kopáva sa spolu s podzemkom v 2.—3. ťou sa používa viacej ako korenina v staroveku, ani v stredoveku. Ján
roku (október). Materiál ťažko schne, v priemysle i v kuchyni, u nás neprá- Kollár ospieval lipu ako symbol Slo-
preto sa silnejšie korene pozdĺžne vom zanedbaná, vhodná predovšet- vanov.
rozrezávajú (nie na priečne plátky) kým do diétnych jedál, menej kaloric- Lipy kvitnú asi 12—14 dní (jún
a suší sa najlepšie v prievane (výška na kých, odtučňovacích. Ako koreninu —júl). Pre množstvo kvetov a veľkú
lieske asi 6 cm), pri teplote 20-30 °C možno použiť aj plody (pre octové medovaciu schopnosť sú včelársky
(maximálne do 45 °C). Predmetom pokrmy so zeleninou a s hubami). veľmi cenné. Znášku podmieňuje naj-
zberu býva aj list (júl—august) alebo mä teplo a vlhko, predovšetkým v no-
plody (august—september). Pri sušení Čajoviny č. 60, 104, 105, 131, 232. ci. Strom starý 50—100 rokov (lipy sa
korene strácajú asi 70 % hmotnosti dožívajú aj 600 rokov) dá okolo 10 kg
(pomer zosušenia je asi 3 : 1) a list medu.
80 % (zosušenie asi 5 : 1), resp. vňať. LIPA VEĽKOLISTÁ Predmetom zberu sú celé súkvetia
Drogu treba skladovať v dobre uza- LÍPA VEĽKOLISTÁ i s podporným listeňom. Zberajú sa na
Tilia platyphyllos Scop.
tvorených obaloch (nie z umelej Nemecky: Sommer-Linde; maďarsky: Nagyleve- začiatku kvitnutia (jún—júl), bez prí-
hmoty). lú hárs (hársfa); taliansky: Tiglio; francúzsky: mesi, keď rozkvitla asi polovica kvetov
Droga má veľmi charakteristický Tilleul ä grandes feuilles; anglicky: Common súkvetia. Primes plodov a hrdzavých
korenistý pach a ostro horkú chuť. Lime; španielsky: Tilio común; rusky: JiHna kvetov zber znehodnocuje. Pri zbere
cepwejiHCTaa
Koreňová droga býva oficinálna v lie- treba stromy šetriť. Kvety by mali
kopisoch, u nás sa zavádza do ČsL 4. LIPA MALOLISTÁ zberať iba dospelí, lebo hrozí nebezpe-
Homeopatia používa čerstvý podze- LÍPA MALOLISTÁ čenstvo úrazov.
mok i s koreňmi. Tilia cordata Mill. Nazberaný materiál sa suší v tieni
Účinnú obsahovú látku predstavuje Lipovité — Tiliaceae a v prievane. Nedrobí sa, ale ľahko sa
silica (0,5—2,7 % ) , s obsahom laktó- Nemecky: Winter-Linde; maďarsky: Kislevelú zaparí, na čo treba dávať pozor (naj-
hárs (hársfa); rusky: Jlwna MejucoJiHCTaa
nových zlúčenín kyseliny ftalovej skôr sa to zbadá na zmene farby
- ftalidov (až 70 % ) , n-butylidenfta- L. veľkolistá je mohutný strom. kožovitého listeňa). Pomer zosušenia
lid = ligustikový laktón, ligustilid, Listy má srdcovité, na okraji pílkovité, je asi 5 : 1. Drogu — Flos tiliae, resp.
162
ČSN 86 6210 uvádza pre lipový
kvet tieto rozmery: priemer kvetov asi
LIPA 1 cm, dĺžka listeňov asi 6 cm, šírka
VEĽKOLISTÁ listeňov asi 1,5 cm.
Droga obsahuje značné množstvo
LIPA
MALOLISTÁ
slizu (číslo napučaní a je podľa ČsL
4 najmenej 25 pre 1 g drogy), ďalej
triesloviny, flavonoidy (hesperidín,
kvercitrín a i.), glykozidy (o. i. ti-
lirozid), malé množstvo silice
(0,04-0,1 % s farnezolom). O obsa-
hu špeciálnych potopudných glykozi-
dov sa vedú dlhé spory. Wiechowski r.
1926 experimentálne dokázal špeci-
fické látky vyvolávajúce potenie, kto-
ré podľa neho pôsobia nepriamo dráž-
dením príslušných nervov. Moderné
liekopisné komentáre sa o nich vyslo-
vujú ako o nedokázateľných a diaf ore-
tický efekt sa pripisuje skôr horúcej
vode (napr. Komentár k DAB 7, NSR
z r. 1969).
Droga je predovšetkým diafoře ti-
kům, užíva sa pri kataroch dýchacích
ciest a horúčkovitých ochoreniach, pri
chorobách z nachladenia, ako je chríp-
ka, kašeľ, bronchitídy, angíny, tvorí
zložku čajovín používaných pri reu-
matizme, laxatívnych, metabolických
i diuretických a pôsobí aj ako stoma-
chikum a spazmolytikum. Čaj sa pije
aj pri neurasténii a chloróze. Odvar
tvorí kozmetikum (vhodné najmä pre
ľudí zamestnaných v prašnom prostre-
dí — čistí pokožku a tvári dodáva
jemný zlatistý nádych). Používa sa aj
ako korigens v mnohých čajovinách,
taktiež na kloktanie a do kúpeľov
a ústnych vôd.
Mäkké drevo líp je výborné na
stolárske a rezbárske práce, lyko na
viazanie zeleniny či kvetov a uhlie
(Carbo tiliae) má široké liečebné upo-
trebenie (proti nadúvaniu, pri hyper-
acidite, ako detoxikans, ľudové pri
Inflorescentia tiliarum skladujeme Farba listeňov drogy je žltozelená, žlčníkových a pečeňových ochore-
chránenú pred svetlom a vlhkom kvety sú svetložlté až žltožltohnedé. niach). Kedysi bolo zložkou pušného
v dobre zatvorených obaloch najdlhšie Pach drogy je charakteristický, slabo prachu a zasýpali sa ním rany a kožné
jeden rok. aromatický a chuť sladkasto slizovitá. vyrážky.
Jednotlivá perorálna dávka na zapar
Na kvetnú drogu — Flos tiliae — sa vzťahuje ON 86 6210 a ČsL 4: podľa ČsL 3 je 1,5 g drogy; bežná
dávka je 1 kávová lyžička na šálku
Akosť — najviac i/ % záparu a pije sa 3—5 x denne s prísa-
Znak dou medu a citrónovej šťavy. Čaj
I. II. III. ČsL 4 nesmie mať nepríjemný pach ani chuť
Droga sfarbená ináč, ako je uvedené v závere normy 15 25 35 15 (primes kvetov iných líp). Lipový kvet
tvorí zložku oficinálnej čajoviny ČsL
Iné časti materskej rastliny (listy, plody) 8 16 24 8 4 — Species laxantes, čs. hromadne
vyrábaných čajovín Species laxantes
Cudzie organické prímesi 1 2 3 1 Planta — preháňavá čajovina, Reduk-
tan — čajovina na odtučnenie a plní sa
Vlhkosť 11 11 11 11
do záparových vrecák.
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 8 10 12 8
Čajoviny č. 5,6, 69,84,92,93,94,95,
Popol nerozpustný v HC1 1 2 3 1 97, 98, 128, 150, 192, 193, 213,
234, 240.
163
Už z toho vidno, že podobnosť s druh- Herba asperulae alebo Herba matri-
mi rodu Galium — lipkavec je velká, sylvae, Herba hepaticae stellatae.
preto bol premenovaný. Zberá sa celá na začiatku kvitnutia
LIPKAVEC Pri častých zámenách prichodia do rastliny (v máji, miestami už v apríli
MARINKOVÝ úvahy najmä iné druhy rodu lipkavec, alebo až v júni). Zber sa robí ručne.
-MARINKA napr. 1. sivý — G. glaucum L., sčiarko- Rastlina sa nesmie vytrhávať i s kore-
VOŇAVÁ vitými listami v 8—10-početných pras- ňom, lebo niekde jej hrozí už vyhube-
lenoch, ale aj marinka — Asperula, nie; má sa kosiť kosákom. Materiál sa
ako A. tinctoria L., m. farbiarska, ľahko zaparí, preto sa nesmie pchať do
rastúca najmä v teplejších oblastiach, obalov alebo skladovať dlhší čas na
so 4—6-početnými praslenmi (horné vysokých kopách. Pomer zosušenia je
listy má skoro čiarkovité a viac-menej asi 6—7:1; pri sušení sa nedrobí.
protistojné). Veľmi podobný je ešte Sušíme ho na vetraných miestach,
lipkavec lesný — Galium sylvaticum rýchlo, v tenkých nestlačených
L., s oblou bylou, nevonný, s tenkými vrstvách; podľa potreby obraciame.
a drsnými listami v 6—8-početných Nesmie sa sušiť v byte a na iných
praslenoch; kvitne neskôr (júl—sep- miestach, kde sa dhšie zdržujú ľudia
tember); na Slovensku rastie ešte po- (má silný pach). Skladuje sa v dobre
dobný 1. Schultesov — G. schultesii zatvorených obaloch, chránený pred
Vest hlavne v Karpatoch. Celkove svetlom.
rastie v ČSSR asi 35 druhov rodu Z obsahových látok lipkavca treba
Galium L. a 6 Asperula L. em. menovať iridoidový glykozid asperu-
Ehrend. losid, kumarín, flavonoidy, nórčiny
Lipkavec (marinka) bol liečivou a triesloviny; kumarín sa uvoľňuje pri
rastlinou už v stredoveku. Benediktín- sušení (enzymové) a má slabé narko-
ski mnísi začiatkom stredoveku z neho tické vlastnosti a je mierne toxický.
pripravovali voňavý nápoj a Hierony- Vyššie dávky spôsobujú úporné boles-
mus Bock vo svojom Herbáři z r. 1539 ti hlavy, závrate, dávenie, spavosť až
ho odporúčal do tzv. májového nápo- zastavenie dychu.
ja, ktorý sa zvyčajne skladal ešte aj Lipkavec má diuretické, dezinfekč-
z iných bylín (veronika, žindava, kuk- né, spazmolytické, venotonické a anti-
lík a prietržník). Uvedené čerstvé, ešte flogistické vlastnosti. Užíva sa 1 kávo-
nerozkvitnuté byliny sa namáčali vá lyžička na pohár záparu; pije sa
v bielom víne. Nápoj vraj otváral 2—3 x denne po lyžičkách. Častejšie
zapchatú pečeň a osviežoval srdce. sa vmiešava do čajovín, napr. do
Lipkavec bol vtedy velmi vychýrený močopudnej s listom brezy, vňaťou
a hladaný. Pekne vonia, a preto kedysi prasličky, kvetom agátu, príp. iba aro-
ho sušili a pridávali do tabaku. Latin- matizuje čajoviny, ako našu čajovinu
ské pomenovanie je odvodené od Javorina (dietetikum, náhradka pra-
gréckeho gala = mlieko, lebo zráža vého čaju), tabaky a niektoré liehovi-
mlieko na tvaroh (najmä G. verum L. ny. V liečebných dávkach sa neodpo-
— lipkavec syridlový čiže pravý). rúča dlhšie užívať ako 2—3 týždne.
LIPKAVEC MARINKOVÝ Zo sušených listov sa oddávna varí Vzhľadom na protizápalové pôsobe-
čaj, ktorý známy bylinkár Kneipp nie možno lipkavec používať aj zvonka
- MARINKA VOŇAVÁ
odporúčal najmä proti zápche a vod- na obklady, kúpele, na hnisavé rany,
MARINKA VONNÁ
Galium odoratum (L.) Scop. - syn.: Asperula
natieľke. Istý čas bol lipkavec taký vredy a pod.
odorata L. hľadaný, že sa pestoval. Jeho sláva Homeopatia používa lipkavec na
Marenovité — Rubiaceae pomaly upadla najmä potom, keď sa liečebné účely čerstvý; vňať sa zberá
Ľudovo: božcové korenie, drúbňava, marunka zistilo, že nie je celkom neškodný. pred kvitnutím a pripravená esencia
májová, planá mořena, valdmajster, voňavý
svízel
Ostal len zložkou denného čaju a po- (dil. D 2—D 1) sa indikuje ako v alo-
Nemecky: Waldmeister; Duft-Labkraut; maďar- užíval sa v homeopatii. patii.
sky: Szagos miige; taliansky: Stellina odorosa; U nás sa tradične zberá vňať. Je
francúzsky: Aspérule odorante; anglicky: Sweet veľmi hľadaná a ako droga sa označuje Čajovina č. 207.
Woodruff; španielsky: Asperilla odorosa; rusky:
HcMeHHHK flyUIHCTblH
Na vňaťovú drogu — Herba asperulae sa vzťahuje ČSN 86 6817:
Trváca holá bylina vysoká do 30
(50) cm. Byľ skoro priama, štvorhran- Akosť — najviac v %
ná, listy kopijovité, celistvookrajové, Znak
v 6—9-početných praslenoch. Drobné I. II.
biele kvety zoskupené vo vrcholíko-
Inak sfarbená droga ako materská rastlina 5 10
vých vidlicovitých metlinách. Plod je
rozpadavý suchý dvojplodolistový Cudzie organické prímesi 2 5
plôdik.
Anorganické prímesi 1 2
Rastie najmä v bučinách s kyslejšou
pôdou, kde často pokrýva celé plochy. Vlhkosť 12 12
Pre rastlinu sa v súčasnosti uplatňu-
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 14 18
je vedecký názov Galium odoratum.
164
LIŠAJNÍK DUBOVÝ LIŠAJNÍK
Odborne: konárnik slivkový DUBOVÝ
LIŠEJNÍK DUBOVÝ - VĚTVIČNÍK
DUBOVÝ (SLÍVOVÝ)
Evernia prunastri (L.) Ach.
Fúzatkovité — Usneaceae
Nemecky: Eichenmoos; francúzsky: Mousse de
chéne; rusky: JlyôoBbiň MOX
165
lišajníkových kyselín. Širšiemu upo- používali ako dávivý prostriedok
trebeniu lišajníkov všeobecne bráni a proti astme. Americkí osadníci mali LOBELKA
ich pomalý rast a nemožnosť pesto- pre ňu aj ďalšie indikácie. Európu TABAKOVÁ
vania. s ňou oboznámil slávny Linné (r. 1741 (NADUTÁ)
ju kultivoval v Uppsale).
Hlavnými producentmi lobelky sú
USA a Kanada; veľké plantáže sú aj
LOBELKA TABAKOVÁ v ZSSR. Droga Herba lobeliae - lo-
(NADUTÁ) belková vňať, je oficinálna v mnohých
LOBELKA NADMUTÁ svetových liekopisoch (u nás v ČsL 2).
+ Lobelia inflata L.
Lobelkovité - Lobeliaceae
Čerstvú vňať používa homeopatia.
Nemecky: Aufgeblasene Lobelie; maďarsky: Lo- Nadzemné orgány rastliny sa zbera-
belia; taliansky: Lobelia (Tabacco indiano); fran- jú koncom kvitnutia, keď dozrievajú
cúzsky: Lobélie inflée; anglicky: Indian Tobacco; (hnednú) prvé plody; vtedy jev rastli-
španielsky: Lobelia; rusky: JloÔejiHH
ne najvyšší obsah účinných látok. Ma-
Jednoročná bylina vysoká teriál sa suší rýchlo, oddelene, maxi-
50—70 cm; byľ hranatá, červenkastá, málne pri teplote do 40 °C. Drogu
listy striedavé, podlhovasto vajcovité, skladujeme oddelene od ostatných (je
dolné so stopkou, horné sediace. Celá toxická), chránenú pred svetlom
rastlina je riedko chlpatá. Kvety drob- v dobre zatvorených obaloch.
né, modré, pazušné, na krátkych stop- Podstatnú obsahovú zložku drogy
kách. Plody sú tobolky. tvoria alkaloidy (0,2-0,6 % ) ; podľa
Pôvodne severoamerická rastlina; požiadavky väčšiny liekopisov mini-
v Európe sa aklimatizovala. málne množstvo je 0,3 %. V droge sa
Medzi príbuzné druhy, u nás pesto- ich doposiaľ identifikovalo asi 20.
vané v záhradách i črepníkoch, patrí 1. Hlavný alkaloid je lobelín — derivát
drobná — L. erinus L. s bledomodrými piperidínu, dôležité vedľajšie sú izolo-
kvetmi a parková 1. žiarivá — L. binín (s dehydropiperidínovým skele-
fulgens Willd. s červenými kvetmi aj tom), lobelanín, lobelanidín a ich nor-
stonkami. -deriváty.
Lobelka získala svoje meno od Farmaceutické upotrebenie má vňať
dvorného botanika anglického kráľa — Herba lobeliae, potom tinktúra
Jakuba L, flámskeho lekára a botani- — Tinctura lobeliae a izolovaný alka-
ka Mathiasa de ĽObel (1538-1616). loid — chlorid lobelínia, lobelinium
Druhové označenie inflata = nadutá chloratum. Pôsobia ako dychové ana-
má podľa tvaru bruchatých plodov — leptikum, antiastmatikum, expekto-
toboliek. Severoamerickí Indiáni ju rans pri bronchiálnej astme, bronchití-
166
V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej látům, pre malé hľuzky alebo pacibuľ-
rastliny pripravuje esencia (dil. ky pri koreňoch.
D 4—D 3), používaná podobne ako Lomikameň nebol antike známy
alopatické prípravky. a staroveké použitie nie je jasné, no
Droga a jej prípravky pre toxicitu v stredoveku ho už rátali k velmi
podliehajú predpisom lekára. Čs. far- obľúbeným liečivým rastlinám; uvá-
maceutický priemysel používa drogu dzala ho abatiša Hildegarda (12. stor.)
ako zložku tabliet Antasthman — anti- a Paracelsus. Von Halier (Medicinál-
astmatikum a spolu s chloridom lobe- ny lexikón z r. 1755) písal, že okrem
línia je zložkou prášku Felsol — tiež „lámania kameňov" má aj močopud-
antiastmatikum. né účinky a uplatňuje sa aj proti
zahlieneniu plúc. Európske ludové
liečiteľstvo má pre lomikameň veľa
LOMIKAMEN ZRNITÝ zaujímavých indikácií; napr. v Dánsku
LOMIKÁMEN ZRNATÝ sa používa pri slezinových a pečeňo-
Saxifraga granulata L.
Lomikameňovité — Saxifragaceae vých ťažkostiach, žltačke, močových
Ľudovo: lomkameň, rúpové korenie kameňoch, ale aj pri hnačke a zvonka
Nemecky: Knôllchen-Steinbrech; maďarsky: Bi- pri vypadávaní vlasov a uhryznutí
bircses vajfú (kôtôr); rusky: KaviHejioMKa 3ep-
hadom. Poľské použitie: vňať ako
HHcraH
diaforetikum; maďarské: pri kame-
Trváca bylina vysoká až 50 cm; ňoch obličiek; naše: šťava zvonka pri
riedko trsnatá, častejšie priama, málo bolestiach očí, uší, pri nedoslýchavos-
listnatá. Listy v riedkej prízemnej ti, vňať pri žalúdočných kŕčoch a pri
ružici, čepele okrúhlasté, okraj vrúb- kamenových ťažkostiach (Madaus
kovaný až laločnatý; z ich pazúch 1938). Podľa prof. Wittsteina (1882)
vyrastajú výhonky s rozmnožovacími boli v 19. stor. oficinálne koreň, vňať
cibulkami. Listy byle sú laločnaté, a kvet. Neskôr sa zachovalo iba použí-
smerom nahor sa zmenšujú. Kvety sú vanie vňate. Aj homeopatia používa
biele, súkvetie koncové, riedke. Plody na prípravu esencie i rozotieraného
sú tobolky. prípravku „Teep" iba čerstvú kvitnú-
Rastie hojne v nižších polohách na cu vňať.
svetlých teplých stranách, pasienkoch, Predmetom farmaceutického zberu
lúkách, medziach a neobrábaných po- a nákupu býva nadzemná kvitnúca
zemkoch. V stredných stupňoch je časť rastliny — vňať. Získava sa odře-
vzácny, vo vyšších celkom chýba. záváním nad zemou (t. j. bez koreňov
Z 200 druhov lomikameňovitých a pacibuliek). Obdobie zberu je asi
rastlín sa u nás vyskytuje asi 40. L. máj až jún. Materiál je náchylný na
Zrnitému je najbližší 1. cibuľkatý (S. zaparenie a suší sa zvyčajným spôso-
bulbifera L.), ktorý má cibuľkaté pu- bom vo vrstvách hrubých asi
pene pri koreni a spodné listy sú 8 — 12 cm, príp. vo zväzočkoch na po-
obličkovitého tvaru alebo okrúhle vraze a na tienistých miestach. Pomer
a vrúbkované a má žľaznato chlpatú zosušenia je asi 4,5—5 : 1. Droga:
a bohato olistenú stonku (12 i viacej Herba saxifragae (granulatae).
listov, 1. zrnitý iba 5—7). Rastie na Účinné obsahové látky drogy nie sú
podobných stanovištiach ako 1. zrnitý. priveľmi známe. Obsahuje hlavne
Vedecké pomenovanie rastliny vy- triesloviny a horčiny, spomína sa živi-
chádza z latinského saxum = skala ca, glykozid bergenín (zvyčajne prí-
a frangera = lámať, pretože niektoré tomný v zástupcoch čeľade lomikame- Droga sa používa ako močopudný
druhy najradšej rastú na skalách (po- ňovitých, účinkom blízky salicínu prostriedok. Dávkujú sa 3 čajové ly-
dľa niektorých vraj preto, že sa použí- — pozri heslo vŕba biela). Nie je však žičky na šálku záparu - piť 2-3 razy
vajú proti kameňovitým ochoreniam). isté, či je aj v tomto druhu lomikame- denne. Ľudovo sa traduje jej používa-
Druhový názov značí zrnitý — granu- ňa (Thorns). nie na rozpúšťanie piesku a kameňov
v obličkách a močovom mechúre, čo je
však sporné. Podobné použitie má
Na vňaťovú drogu — Herba saxifragae sa vzťahuje ČSN 86 6815, ktorá má tieto zá- rastlina aj v homeopatii.
kladné požiadavky:
Zo starších receptov je známy čaj
z vňate používaný pri kameňoch v mo-
Akosť — najviac v % čových cestách: 3 lyžičky usušenej
Znak vňate na 2 poháre vody ako zapar
I. II.
- nechať postáť 10 minút, piť po
Cudzie organické prímesi 2 5 dúškoch počas dňa. Pri žlčníkových
kameňoch sa zvyčajne ordinovala ča-
Anorganické prímesi 1 2
jovina podľa Turka, kde sa kombino-
Vlhkosť 12 12 vala vňať lomikameňa s mätou piepor-
nou, lastovičníkom, myším chvostom
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 8 12 a pestrecom (silybom) mariánskym.
167
LOPÚCH VÄČŠÍ LOPUCH
LOPUCH VĚTŠÍ VÄČŠÍ
Arctium lappa L.
Ľudovo: lapún LOPÚCH
Nemecky: Grosse Klette; maďarsky: Kôzônséges MENŠÍ
bojtorán; taliansky: Bardana; francúzsky: Bar-
dane commune; anglicky: Great Burdock; špa-
nielsky: Bardana; rusky: JIonyuiHHK Sojibinoň
LOPÚCH
PLSTNATÝ
LOPÚCH MENŠÍ
LOPUCH MENŠÍ
Arctium minus (Hill) Bernh.
Nemecky: Kleine Klette; maďarsky: Kis bojto-
rán; rusky: JIonyuiHHK Majibiň
LOPÚCH PLSTNATÝ
LOPUCH PLSTNATÝ
Arctium tomentosum Mill.
Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Com-
positae)
Nemecky: Filz-Klette; maďarsky: Molyhos boj-
torán; rusky: JIonyiuHUK nayrHHCTbiH
168
Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Droga
má slabý pach, chutí odporne, slano,
horko a príkro.
Drogu ľahko napádajú škodcovia, LUSKÁČ
preto ju treba čím skôr priniesť do LEKÁRSKY
nákupne.
Z obsahových látok (nie celkom
prebádaných) treba uviesť predovšet-
kým polysacharid fruktózan, rezervnú
látku inulín (40-50 %), ďalej sliz,
sacharidy, triesloviny, silicu (asi
0,2 %), horčinu a trochu oleja. V se-
menách sa uvádza aj glykozid arkciín,
v plodoch 1. väčšieho lignanový glyko-
zid horčinového charakteru. Niektoré
druhy obsahujú pravdepodobne nar-
kotický pôsobiace látky, ktoré sa ke-
dysi používali na chytanie vtákov.
Rastliny majú aj výrazné antibakte-
riálne účinky.
Najbežnejšie sa droga používa na
prípravu tzv. lopuchového oleja
— Oleum bardanae. Ide o výťažok
z koreňovej drogy získaný pomocou
kvalitného oleja. Aplikuje sa zvonka
pri nadmernom vytváraní suchého
hustého mazu na koži hlavy (seborr-
hoea sicca). Koreňová droga slúži
dalej na izoláciu inulínu používaného
predovšetkým ako dietetikum a lie-
čebné diagnostikům. V terapii sa
uplatňuje ako diuretikum, hypoglyke-
mikum, pri chorobách pečene, žlční-
ka, ekzémoch a mykózach. Zvyčajná
dávka je 1 kávová lyžička na pohár
odvaru (pije sa 2—3 x denne), zvonka
1 polievková lyžica na 0,5 1 odvaru.
Koreň tvorí zložku čs. priemyselne
vyrábanej čajoviny Diabetan.
Homeopatia pripravuje z čerstvých
koreňov všetkých troch druhov esen-
ciu (dil. D 3—D 1), aplikovanú vnú-
torne pri kožných chorobách a zvonka
aj proti nadmernému poteniu pod
pazuchami. Poľská polooficiálna me- LUSKÁČ LEKÁRSKY natých substrátoch od nížin až do
dicína propaguje šťavu z koreňa TOLITA LÉKAŘSKÁ horského stupňa. Jeho stanovišťami sú
— Succus bardanae, a to ako diureti- + Vincetoxicum hirundinaria Medic. — syn.: lesostepi, suché trávnaté alebo skalna-
kum, diaforetikum a cholagogum. Asclepias vincetoxicum L. té svahy; výborne znáša aj dlhšie
Glejovkovité — Asclepiadaceae
Ľudové použitie koreňovej drogy je Nemecky: Weisse Schwalbenwurz; maďarsky: obdobie sucha.
velmi široké: hlavne dermatikum, de- Kôzonséges méreggylok; taliansky: Vincetossi- L. lekársky je u nás jediným zástup-
puratíyum a cholagogum. Za zvyčajnú co; francúzsky: Dompte-venin officinale; anglic- com rodu. V záhradkách sa občas
dávku sa pokladajú vnútorne 2—3 ky: Asclepiad; španielsky: Centosigo; rusky: vysádza príbuzná glejovka americká
JlacTOBeHb arrreHHbiH
lyžice drogy na šálku záparu, pripúšťa — Asclepias syriaca L., s červenofialo-
sa aj krátky var. Čaj sa pije 2—3 x Trváca bylina vysoká 20-100 vými kvetmi.
denne. Možno užiť denne aj 6—12 g (120) cm; byľ priama, jednoduchá, Luskáčový koreň (Radix vincetoxi-
práškovanej drogy. Na masáže pokož- oblá, chlpatá, so šupinatým podzem- ci), dlhý asi 5 cm a hrubý 1 cm s nepra-
ky s cieľom podporiť rast vlasov sa kom, listy kopijovité, celistvookrajo- videlne sprehýbaným podzemkom,
3—5 x týždenne používa 2—5 % od- vé, dolné až sediace, horné na krát- ktorý má mnohé žlté bočné korienky,
var z koreňov. Ľudové sa uplatňuje aj kych stopkách, kvety žltkastobiele až sa často primiešava do oficinálnej
list a plod, resp. semená, a to pri zelenkasté, zvončekovité, v mimopa- drogy Radix valerianae — valeriánový
furunkulóze a bolestiach obličiek zušných zdanlivých okolíkoch. Plody koreň (pozri heslo) a medzi prvosien-
(dávkovanie: 1 lyžička na pohár vody, sú blanité mechúriky. kový (Radix primulae); odlišuje sa
za studena macerovat' 8—10 h). Eurázijský druh, jej pôvodné stano- chemickými skúškami.
Niekedy sa čerstvý koreň upravuje vištia sa vyznačujú hlbokými vlhkými Liečivosť bylín sa odjakživa vykla-
ako bežná zelenina. pôdami. V našich podmienkach je to dala z rozličných hľadísk. Pôsobivé
teplomilný druh viazaný na suché lo- bolo predovšetkým meno rastliny po-
Čajoviny č. 17, 63, 72, 235. kality. Je častý na vápencových skal- dľa predpokladaného objaviteľa a veľ-
169
mi imponoval božský objaviteľ alebo (kyselina asklepiadová), sliz a živica.
vôbec mýtická postava. Tak sa meno Droga má experimentálne overený LYŽIČNÍK
boha liečiteľstva Aesculapa (Askle- potopudný, diuretický a emetický úči- LEKÁRSKY
pios) dostalo rastline označovanej ako nok. Ľudovo sa traduje okrem toho
asklepios, asclepias. Aesculap dal vraj ako prostriedok pri ochoreniach obli-
1. lekársky ľudstvu ako najlepší proti- čiek, ako metabolizujúci a preháňavý
jed a z toho možno odvodzovať aj jeho prostriedok a pri menštruačných ťaž-
neskorší názov vincetoxicum — pre- kostiach. Zvonka sa používa na staré
máhajúci jedy; spôsoboval totiž dáve- udreniny. Dávka drogy na zapar
nie. Sláva rastliny zapadla, hoci znovu (1 %) — nesmie prekročiť 0,2 g, cedí
prichodí do popredia vedeckého vý- sa po 30 minútach a pijú sa 1—3 šálky
skumu — dnes však pre novozistené denne. Inak droga pôsobí dávivo.
obsahové látky. Už farmakognostik Známe sú aj otravy s podobným prie-
prof. Wittstein musel r. 1882 konšta- behom ako otravy prilbicou.
tovať, že luskáč je v liečiteľstve zasta- Homeopatia používa esenciu pre-
raný (má iba slabé použitie vo veteri- dovšetkým ako potopudný a močo-
nárstve a jeho stonky sú vhodné na pudný prostriedok.
technické použitie vďaka odolnému Pred aplikáciou drogy bez dozoru
lyku). lekára varujeme, je nebezpečná, dro-
Synonymové vedecké pomenovanie ga má priveľmi špecifické pôsobenie.
rodu Cynanchum L. p. p., je vytvorené Azda sa v budúcnosti luskáč zaradí
z gréckeho kyón, kynos = pes, potom medzi rastliny s kardiotonickým pôso-
z aucho = dávim, škrtím, pretože bením.
v staroveku sa domnievali, že rastlina
usmrcuje psov a niektoré šelmy. Čes-
ké meno tolita je odvodené od staro- LYŽIČNÍK LEKÁRSKY
slovenského toliti = mierniť, utišovať, LŽIČNÍK LÉKAŘSKÝ
čo má vystihovať liečebné použitie; Cochlearia officinalis L.
Kapustovité — Brassicaceae (Krížokveté
rastlina sa ľudovo nazýva aj lastovič- — Cruciferae)
ník (pozri nemecké Schwalbenwurz, Nemecky: Echtes Loffelkraut; maďarsky: Orvosi
ktoré má obdobu aj v niektorých kalánfú; taliansky: Coclearia; francúzsky: Co-
slovanských jazykoch, napr. v chor- chléaria officinal; anglicky: Scurvy-grass; špa-
nielsky: Coclearia; rusky: JIoJKeHHHu.a airreHHaa
vátštine). Toto meno má pôvod v sta-
roveku, keď rastlinu volali lastovičou Dvojročná až trváca bylina vysoká
bylinou (hirundinaria — hirundo = la- 20—30 cm. Stonky má hranaté, roz-
tinsky lastovička) vzhľadom na plodo- konárené nízko pri zemi, listy jedno-
vé mechúriky, ktoré sa po dozretí duché, srdcovité, dolné stopkaté, ce-
rozčesnú ako chvost lastovičky. To listvookrajové, horné sediace až objí-
azda viedlo aj slovenských autorov mavé, pílkovité. Biele až fialové kvety
k tomu, aby pomenovali rastlinu tvoria husté strapce a dozrievajú
luskáč. v okrúhle dlhostopkaté, na oboch
Predmetom zberu na homeopatické koncoch zúžené šešuľky.
účely sú čerstvé listy, z ktorých sa Rastie na severských európskych
pripravuje esencia (dil. D 3). V alopa- pobrežiach, slaných lúkách a močaris-
tii sa skôr používajú podzemky s ko- tých miestach. U nás sa pestuje v zá- ostrú chuť a štipľavý pach; z čerstvých
reňmi, z ktorých vyteká biele mlieko; hradkách. Prechodne splanieva. listov sa pripravuje ostrý šalát a listy sú
nepríjemne páchnu (preto aj častá Vzhľadom na liečivé účinky zaslúžil pikantným korením do omáčok, mä-
zámena s koreňmi valeriány). Chutia by si viacej pozornosti pestovateľov. sových polievok, ozdobou studených
sprvu nepríjemne sladko, neskoršie U nás sa kedysi hojne pestoval. Je mís a pod. Potočnica je vitaminiferum
palivo horko. Droga: Radix (Rhizo- nenáročný a znesie aj najkrutejšiu (A a C), diuretikum a metabolikum;
ma) vincetoxici (Radix hirundinariae zimu. Voľne rastie chránený druh 1. osobitne ju neuvádzame, lebo je vlast-
seu Radix asclepiadis). Podzemné čas- tatranský — C. tatrae Borbás, dvojroč- ne analógiou lyžičníka. Ľudové sa
ti sa vykopávajú najlepšie v októbri ná až trvalá holá bylina vysoká užíva najmä ako cholagogum (pri cho-
a sušia umelým teplom. Pomer zosuše- 10—30 cm; listy má lyžicovitého tva- robách žlčníka, pečene, sleziny) a me-
nia je asi 3 : 1. Rastlinu uvádzame pre ru. Je to vysokohorská rastlina, ende- tabolikum — predovšetkým pri cuk-
obsah esterových glykozidov pregna- mický druh Tatier. Rastie pri prame- rovke.
nového typu, základ steroidov, hor- ňoch i na mokrých sutinách vo vyso- Vedecké pomenovanie lyžičníka je
mónov, niektorých vitamínov a iných kých polohách, napr. na vápencoch odvodené z latinského cochlear = ly-
látok, ktoré sú sústavne predmetom a dolomitoch Belianskych Tatier žica, vzhľadom na tvar prízemných
pozornosti výskumníkov, tiež pre príp. a v CHKO Slovenský raj na podob- listov. Druhový názov officinalis = le-
možnosti nežiadúcej příměsi v nejedo- nom substráte ako glaciálny relikt. kárenská, t. j. liečivá.
vatých drogách. Príbuzný druh lyžičníka je potočnica Lyžičník bol odpradávna známy ako
Z obsahových látok 1. lekárskeho sa lekárska — Nasturtium officinale R. vynikajúci antiskorbutický prostrie-
bežne uvádzajú steroidné glykozidy Brown; rastie roztrúsené i voľne pri dok. Veľmi dobre ho poznali námorní-
komplikovanej štruktúry (vincetoxín potokoch i prameňoch a miestami sa ci — nasolený v sudoch sa vozil na
či asklepiadín = cynanchín — asi pestuje ako šalátová zelenina (napr. dlhých cestách. Liečebne sa používala
1,0—1,5 % ) , ďalej silica, saponíny vo Francúzsku už od 14. stor.). Má bežne čerstvá vňať — Herba cochlea-
170
riae; sušená sa pokladá za menejcen- ĽAN ÚŽITKOVÝ
nú. Okrem vňate boli oficinálne aj LEN SETÝ
semená — Semen cochleariae. Linum usitatissimum L.
Ľanovité - Linaceae
Zber vňate, resp. listov sa robí počas Nemecky: Saat-Lein; Flachs; maďarsky: Házi
kvitnutia rastliny, t. j. asi v máji až len; taliansky: Lino; francúzsky: Lin; anglicky:
júni, niekedy aj v auguste. Aby droga Cultivated Flax; španielsky: Liňo; rusky: JIeH
nezhnedla, musí sa sušiť rýchlo, na oôbiKHOBeHHwň; JIeH ncwiryHeu,
171
pomaly hydrolyzujúce najmä v drve- Spomedzi ostatných druhov lanu sa
ných semenách). kedysi ešte farmaceuticky používal ľ.
Ľanový olej — Oleum lini (oficinál- prečisťujúci — L. catharticum L., dnes
ny vo všetkých svetových liekopisoch) uvádzaný pod rodovým pomenovaním
sa získava zo zrelých semien extrak- Catharolinum Reichenb. (C. catharti-
ciou alebo lisovaním; je bohatý na cum (L.) Small — ľanček lúčny) — slú-
acylglyceroly nenasýtených kyselín, žil ako laxans.
ako je linolénová (až 65 %), linolová Domáca produkcia lanového seme-
(25 % ) , olejová (15 % ) , potom pal- na kryje iba 25 % spotreby nášho
mitová a stearová. Voľných kyselín je priemyslu. Bolo by účelné zlepšiť tech-
asi 1 % a ich obsah stúpa počas nológiu výroby a zberu lanu, lebo
skladovania. Olej zo severských ob- lanové semeno je stále veľmi hľada-
lastí je v porovnaní s olejom južných ným produktom na svetových trhoch.
krajov bohatší na nenasýtené mastné
kyseliny. Čajovinyč. 11,80,105,109,112,123,
Semená sú spoľahlivé mierne la- 213,217.
xans, potom mucilaginózum, antitusi-
kum, uplatňujú sa aj pri kataroch
močových ciest a zvonka ako antiflo- ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ
gistikum a emoliens. Zriedkavejšie TŘEZALKA TEČKOVANÁ
Hypericum perforatum L.
slúžia ako adjuvačný prostriedok pri Ľubovníkovité - Hypericaceae
cukrovke. Na vnútorné užívanie sa Ľudovo: bylina sv. Jána, čarovník, červený zvon-
dáva 5 —10 g drogy na šálku záparu, ček, dieravec, kivník, křížek, koreň matky božej,
zvyčajne sa sladí medom a užíva sa kvieťa panny Márie, láskavec, Iubeník, prestrie-
lavec, svätojánska bylina, trezalka;
každé 2 h pol šálky. Na vonkajšie Nemecky: Tupfel-Harnheu; Johanniskraut; ma-
použitie sa rozmiešajú najlepšie od- ďarsky: Kózônséges orbáncfú; taliansky: Iperico;
tučnené rozdrvené semená s vodou na francúzsky: Millepertius officinal; anglicky:
kašu a aplikujú ako teplé obklady. Common Saint John's Wort; španielsky: Hiperi-
c ó n ; rusky: 3 B e p o 6 o ň npoioeHHOJiHCTHbiH
Na zmäkčenie stolice sa odporúča
piť večer a ráno 1—6 lyžičiek celých Trváca bylina vysoká 30—100 cm;
alebo nahrubo drvených semien byľ dvoj krídla, rozkonárená, listy pro-
v mlieku, vo vode alebo s kompótom, tistojné, sediace, vajcovité, s priesvit-
príp. v ovocnej šťave. Mucilago (De- nými bodkami, kvety v bohatých vidli-
coctum) seminis lini — slizový výťažok covitých metlinách, žlté, čiernobodko-
sa pripravuje za studena: 1 diel semien vané. Plody sú tobolky.
a 10 dielov studenej vody, bez mieša- Druh dobre znáša sucho, preto ras-
nia sa nechá 30 min stáť a precedí. tie i na suchých lúkách, rúbaniskách
Olej zo semien sa kedysi miešal a medziach. Uprednostňuje však
s rovnakým dielom vápenatého mlie- vlhké podklady, preto je častý aj
ka a slúžil v domácnostiach na drobné v pobrežných húšťavách, na rašelinis-
spáleniny (dnes už zastaraný prostrie- kách a pri močiaroch. Je častým dru-
dok). Jeho technické uplatnenie je hom nížin až horských polôh a vysky- ĽUBOVNÍK
velmi široké (mydlá, fermeže, na izo- tuje sa v rozličných typoch trávnatých BODKOVANÝ
láciu nenasýtených mastných kyselín i lesných porastov.
a i.). Esencia používaná v homeopatii Z príbuzných a podobných druhov
sa pripravuje z čerstvých kvitnúcich treba vylúčiť najmä tie, ktoré nemajú rastie dosť hojne v horských oblastiach
bylí a tinktúra zo semien. žľaznaté bodky — neobsahujú účinné a typickými stanovišťami sú mokré
Semená zvyčajne tvoria zložku látky; ČsL 4 povoľuje primes ľ. škvrni- lúky a jelšiny (má štvorhrannú, ale
zmäkčujúcich čajovín — Species emol- tého — H. maculatum Crantz, ktorý nekrídlatú stonku). Podstatným odli-
lientes a zmäkčujúcich čajovín na ob-
Na drogu — Herba hyperici sa vzťahuje ON 86 6713 a ČsL 4:
klady — Species emollientes ad cata-
plasmata. Ich zvyšok po lisovaní oleja
Akosť — najviac v %
a odtučnení sa odborne označuje ako
Znak
Semen lini pulveratum desoleatum I. II. ČsL 4
(ČsL 2) alebo jednoduchšie Placenta
seminis lini, Farina lini (lanová múka). Droga sfarbená inak ako materská rastlina 10 20 10
Oleum lini tvorí zložku of icinálneho Zdrevnatené osi hrubšie ako 5 mm 3 6 3
draselného mydla — Sapo kalinus,
estery kyseliny linolénovej a linolovej Cudzie organické prímesi 1 2 1
sa označujú ako vitamín F a tvoria Anorganické prímesi 1 2 1
zložku liečebnej kozmetiky (náš prie-
myselný prípravok Perilacin má formu Vlhkosť 13 13 13
regeneračného krému, šampónu so Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 10 12 10
sírou, vitamínového krému a výživné-
ho krému), semeno tvorí zložku čs. Popol nerozpustný v HC1 1 2 1
prípravku Mucilogan granulky Látky extrahovateľné 60 % liehom — minimálne 15 10 20
— laxans.
172
šovacím znakom ľ. bodkovaného je a tromboflebitídach. Dávkovanie: Ľuľkovec sa pri zbere listov (vňate)
valcovitá, z oboch strán stisnutá ston- 1 kávová lyžička na pohár záparu; pije často zamieňa za podobnú skopóliu
ka a žľaznatobrvité kališné lístky. sa 2 x denne. kranskú (Scopolia carniolica Jacq.
Vedecké pomenovanie rastliny Droga sa osvedčuje aj v detskej — u nás iba na východnom Slovensku),
vzniklo podľa starého názvu, ktorý praxi — pri nočnom pomočovaní, noč- ktorá v juhoslovanskom tovare tvorí
uvádzali už Dioskorides a Plínius: nom strachu a pod. až 50 % prímesí. Listy sa veľmi ťažko
hyperikon — hypericum. Etymológia Zvonka sa prv používal ľubovníko- odlišujú.
pomenovania je nejasná. Druhové po- vý olej — Oleum hyperici, izolovaný Liečivosť rastliny spoznala až stre-
menovanie je pre priesvitavo bodko- z čerstvých kvetov; dnes tvorí zložku doveká talianska lekárska škola; vlaš-
vané listy (perf oratum = latinsky pre- najmä mastí, aplikuje sa na veľké ské bella donna — krásna pani, pochá-
vŕtaný). plochy, poranenia, vredy predkolenia dza z toho, že Talianky si z bobúľ
Známy je vplyv obsahových látok (ulcus cruris), kŕčové žily, zápaly pripravovali líčidlo, prípadne si vstre-
ľubovníka na kožnú pigmentáciu lymfatických ciest a pod. Príslušné kovali trochu šťavy do očí, aby dostali
— hypericizmus. W. Hausmann a F. prípravky ordinuje lekár. ohnivý výraz. Rodové pomenovanie
Sarabnicky pátrali po jeho pôvode a r. Droga sa ľudovo používa oveľa šir- ľuľkovca vychádza z gréckeho atropos
1934 sa im podarilo dokázať, že kožná šie — pri chorobách pečene, žlčníka, — neodvratiteľný, tak volali najstaršiu
pigmentácia vyvolaná osvetlením (fo- zápaloch močových ciest a pri žen- sudičku, ktorá vraj prestrihovala niť
tosenzibilizujúce pôsobenie) má pô- ských ťažkostiach. Slúži aj ako meta- života (prenesené na vysokú jedova-
vod v hypericínoch — farbivách ľubov- bolikum a olej pri reumatizme. tosť rastliny).
níka; u niektorých citlivých osôb sa ČsL 4 uvádza ako perorálnu dávku Predmetom zberu sú predovšetkým
môže prejaviť ako nežiadúci účinok, 1,5 g vňate v zápare alebo v odvare. listy, oficinálne v mnohých svetových
toto nebezpečenstvo je však pri apli- V homeopatii sa používa esencia z čer- liekopisoch . Ako droga sa nazývajú
kácii priemyselne vyrábaných príprav- stvej kvitnúcej vňate a jej indikácie Folium belladonnae. Zberá sa aj ko-
kov značne znížené. sú podobné ako alopatické (dil. D 1 reň — Radix belladonnae (oficinálny
Ľubovník nemá síce sladkú šťavu, -0). v ČsL 4). Vzhľadom na vysokú spotre-
ale v kvetoch je v lete nadbytok peľu; Prípravky z ľubovníka tvoria i súčasť bu drog sa všeobecne podporuje jeho
preto má rastlina význam vo včelár- kloktadiel, pridávajú sa do kúpeľov na pestovanie.
stve. hemoroidy a používajú sa aj v kozme- Neporušené listy bez stopiek sa
Predmetom farmaceutického zberu tike. Olejové výťažky z rastliny sú trhajú v čase kvitnutia rastliny (jún
a nákupu je vňať — Herba hyperici, v detských olejoch a emulzných mas- —august), možno ich získať aj zdrho-
oficinálna aj v ČsL 4. Odřezáváním či tiach na ochranu pokožky pred slneč- vaním, ale iba z mladých a nekvitnú-
kosením sa zberajú olistené kvitnúce ným žiarením. Droga tvorí súčasť prie- cich výhonkov. Sušia sa rýchlo v ten-
vrcholky rastlín v dobe, keď rozkvitla myselne vyrábanej čaj oviny Alvisan kých vrstvách rozprestreté na vzduš-
asi polovica kvetov (asi 25—30 cm Neo (antisklerotikum, hypotenzí- ných a tienistých miestach. Rastlina je
dlhé stonky; plne rozkvitnuté rastliny vum), čajoviny Eugastrin (stomachi- prudko jedovatá — vyžaduje osobitnú
nedávajú dobrú drogu). Vňať sa zvä- kum, metabolikum, cholagogum), obozretnú manipuláciu. Pomer zosu-
zuje do snopčekov a suší v tienistom Stomaran — čajovina (stomachikum, šenia je asi 5—6 : 1. Korene sa vyko-
a dobre vetranom mieste. Doba: júl digestívum), suchý výťažok roztoku pávajú v septembri—októbri z 3-4-
—august. Ak použijeme umelé teplo, Passit (sedatívum), výťažky tvoria -ročných jedincov, nie však zdrevna-
neprekročme teplotu 35 °C. Pomer zložku injekcií Floristen Spofa a Flo- tené, ale plné, bez koreňových hlavíc
zoschnutia je asi 4—5 : 1. Drogu skla- risten forte Spofa (indikácie: chronic- a tenkých korienkov. Hrubšie sa po-
dujeme v dobre uzatvorených oba- ké ženské zápaly, mozgovomiechová zdĺžne režú a dlhé sa skracujú. Odre-
loch. V homeopatii sa používa čerstvá skleróza a i.). zané krčky koreňov s fialovými pu-
kvitnúca vňať. peňmi sa po vykopaní zasa zahrabu do
Rastlina obsahuje veľa trieslovín Čajoviny č. 1, 33, 63, 71, 83, 91,108, zeme; mnohé sa ujmú, čím sa zvýši
(10 %, kvety aj 12 %), silicu (0,2 %), 110, 129, 155, 169, 181, 207, 210, zber budúcim rokom. Materiál sa po
flavónové glykozidy (hyperosid 214, 225, 229, 232, 240, 242. omytí suší na vzdušných miestach ale-
— 0,2-0,7 %), diantróny (až 1 % bo umelým teplom, teplotou do 30 °C.
— hypericíny: hypericín, pseudohype- ĽUĽKOVEC ZLOMOCNÝ Obdobie zberu je dosť neskoro, vo
ricín a i., fotodynamicky účinné, fluo- RULÍK ZLOMOCNÝ voľnej prírode si treba včas označiť
reskujúce, farebné látky, dimérne + Atropa bella-donna L. miesto výskytu rastliny. Pomer zosu-
produkty antracénových derivátov Ľuľkovité — Solanaceae šenia je asi 4 : 1. Drogu treba čím skôr
Ľudovo: čertov blázniček, krásavica, lulák, Tulok,
— ČsL 4 žiada minimálne 0,05 % nadraguTa, nemnica, toten
dodať do nákupne — ľahko j u napáda-
hypericínu). Nemecky: Schwarze Tollkirsche; maďarsky: jú škodcovia a vlhne, treba ju sklado-
Oficiálna alopatia okrem vňaťovej Maszlagos nadragulya; taliansky: Belladonna; vať preto v dobre uzatvorených oba-
drogy uplatňuje aj výťažky vo forme francúzsky: Belladone; anglicky: Belladonna; loch a chránenú pred svetlom, pre
španielsky: Belladonna; rusky: KpacaBKa ôejuia-
štandardizovaných prípravkov, pri- flOHHa
toxicitu oddelene od ostatných drog.
čom sa vychádza z klinicky a experi- Droga sa hodnotí podľa ON 86 7010
mentálne overeného adstringentného Trváca bylina vysoká 30—120 cm. a ČsL 4.
a protizápalového účinku (zvonka Stonka rozkonárená, koreň hrubý, Na objednávku sa niekedy zberá
i vnútorne) a silného sedatívneho pô- taktiež rozkonárený, listy veľké, vaj- vňať — Herba belladonnae; manipulá-
sobenia. Indikácie: adstringens, anti- covité, celistvookrajové. Hnedočerve- cia je ako s listom, pomer zosušenia asi
flogistikum, nervínum (depresie, me- né kvety dozrievajú v lesklé čierne 6 : 1 . Hodnotí sa podľa ON 86 6748.
lanchólia, migréna, neurovegetatívne mnohosemenné bobule. Možno ju použiť analogicky ako list.
poruchy), stomachikum, cholagogum. Rastie v listnatých lesoch, najmä Obsahové látky rastliny tvoria jedo-
Zvonka: antiflogistikum — najmä pri v bučinách pahorkatín a podhorského vaté alkaloidy; list ich obsahuje asi
ulcus cruris, varikóznych vredoch stupňa. 1 %, koreň až 1,5 % — hlavný je
173
4 žiada pre list minimálne 0,3 %
ĽUĽKOVEC alkaloidov a pre koreň 0,4 %.
ZLOMOCNÝ List je predovšetkým spazmolyti-
kom a antiastmatikom, jeho najvyššia
jednotlivá dávka je 0,2 g, denná 0,6 g
a používa sa iba v zmesiach s ďalšími
drogami — liečivami, čo môže ordino-
vať iba lekár. Koreň sa uplatňuje ako
spazmolytikum, analgetikum, mydria-
tikum a antiparkinsonikum (tzv. bul-
harská kúra). Jeho maximálne dávky
sú rovnaké ako listu a rovnako podlie-
ha predpisom lekára. Alkaloidy drog
pôsobia povzbudivo na centrálny ner-
vový systém, využívajú sa predovšet-
kým ako parasympatolytiká (uvoľňujú
kŕče hladkého svalstva a koliky), pô-
sobia proti zvýšenej kyslosti žalúdoč-
nej šťavy, rozširujú zreničky, miernia
nutkanie na dávenie a nadmerné sli-
nenie.
Oficinálne prípravky tvorí extrakt
(suchý — siccum) a perkoláciou zís-
kaná tinktúra (Tinctura belladon-
nae — nastavená na množstvo
0,028-0,032 % alkaloidov); titrova-
ný prášok už ČsL 4 neuvádza; majú
široké použitie v terapii, podobne ako
izolovaný alkaloid atropín (tvorí zlož-
ku asi 30 čs. priemyselne vyrábaných
prípravkov). List je zložkou tabliet
Antasthman (bronchodilatans) a tink-
túra kvapiek Contraspan — spazmoly-
tikum. Radobellinum substancia re-
prezentuje alkaloidový obsah koreňa
a tvorí zložku celého radu čs. priemy-
selne vyrábaných prípravkov (Asth-
min prášok, bronchodilatans; Bellas-
pon — dražé, sedatívum atď.); môže
ich ordinovať iba lekár, podobne ako
tablety Radobelin s ich obsahom (pa-
rasympatolytikum, antiparkinso-
nikum).
V homeopatii sa z čerstvého koreňa
a nadzemnej časti rastliny pripravuje
tropanový alkaloid 1-hyoscyamín, po- ná zlúčenina P-metyleskuletín, ktorá esencia (Dil. D 5—D 3) s podobným
tom opticky neaktívny jeho racemát sa nachádza iba v listoch. V rastline sú používaním, ako majú alopatické prí-
atropín a z ďalších najmä skopolamín. prítomné aj triesloviny (do 10 % ) , pravky.
Diagnosticky významná je flavonoid- kumaríny a organické kyseliny. ČsL Ľulkovcové listy a koreň pre špeci-
fickú účinnosť a toxicitu môže ordino-
Základné požiadavky ON 86 6412 a ČsL na listovú drogu — Folium belladonnae:
vať iba lekár, podobne ako priemysel-
ne vyrábané prípravky.
Akosť — najviac v %
Znak
I. II. ČsL 4 ĽUĽQK SLADKOHORKÝ
POTMĚCHUŤ POPÍNAVÁ
Listy sfarbené inak ako na materskej rastline 8 16 8 + Solanum dulcamara L.
Ľuľkovité — Solanaceae
Iné časti materskej rastliny 4 8 4 Ľudovo: bokožnice, červené psinky, myšie drevo,
psie víno, sladká-horká, sladká vŕbka
Cudzie organické prímesi 1 2 1
Nemecky: Bittersiisser Nachtschatten; maďar-
sky: Kesernyés csucsor; taliansky: Dulcamara;
Anorganické prímesi 0,5 1 0,5
francúzsky: Morelle douceaměre; anglicky: Bit-
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 15 17 15 tersweet; španielsky: Dulcamara; rusky: IlacjieH
cjianKO-ropbKHH
Popol nerozpustný v HC1 3 4 3
Trváca, polokríkovitá, na báze
Vlhkosť 13 13 13 drevnatej úca bylina. Byle má polieha-
Obsah alkaloidov — najmenej 0,3 0,15 0,3
vé, vystúpavé až ovíjavé, často dlhé aj
250 cm. Listy sú rôznotvaré, zvyčajne
174
1983) ukazujú, že obsah steroidných
alkaloidov v plodoch klesá s ich do-
zrievaním (toxické sú nezrelé a veľké
kvantá); tomatidenolová rasa ich má
bez alkaloidov. Ako vidno, mnohé
tradované údaje bude potrebné dô-
kladne prehodnotiť.
Predmetom zberu sú v niektorých
liekopisoch oficinálne konce konári-
kov — Caulis, často nepresne označo-
vané ako stopky, Stipes — Stipes
dulcamarae. Zberajú sa pred vyraste-
ním listov (marec—apríl) alebo po
opadaní listov (október). Odrezávajú
sa 2—3-ročné zdrevnatené konáriky
ĽUĽOK dlhé asi 6 cm. Homeopatia spracúva
SLADKOHORKÝ mladé konáriky s listami odtrhávané
ešte pred rozkvitnutím rastliny. Na
alopatické účely sa materiál suší rozo-
stretý v tenkých vrstvách prirodzeným
alebo umelým teplom (40 °C); hrubšie
konáriky sa pred sušením režú po
dĺžke. Pomer zosušenia je asi 3 : 1.
S ohľadom na možnú jedovatosť zber
sa deťom neodporúča a nebezpečná je
aj manipulácia s terapeutickým expe-
rimentovaním. Za zvyčajnú terapeu-
tickú dávku sa pokladá 0,5—2 g práš-
ku viacej ráz denne (Klemperer
-Rošt).
Droga i celá rastlina obsahuje kolí-
savé množstvá (okolo 1 %) osobit-
ných glykoalkaloidov spirosolanové-
ho typu, ktoré sú založené na steráno-
vom jadre (chemicky sú blízke srdco-
vým glykozidom obsiahnutým v ná-
prstníkoch). Ako aglykóny sa izolovali
spirosolany solasodín, soladulcín, to-
matidenol, ktoré podmieňujú rasy po-
dobného označenia, potom ich hydro-
xyderiváty, ako aj spirostanoly (ste-
roidné saponíny, ktoré ich sprevádza-
jednoducho kopijovité, na báze uška- čeľade Solanaceae, tíšiacich bolesti jú), tigogenín, diosgenín ayomogenín.
té. Kvety majú fialovú korunu a do- a kŕče). V odbornom prívlastku dulca- Vzájomné zastúpenie jednotlivých
zrievajú vo visiace vajcovité sýtočer- mara je skryté latinské dulcis = sladký zložiek je podmienené biotopom rast-
vené bobule. a amarus = horký, čo pripomína Jiny a závisí od biologickej rasy. Droga
Rastie v nižších nadmorských výš- počiatočnú sladkosť a neskoršiu hor- ďalej obsahuje 11 % trieslovín a v po-
kach na stanovištiach s velmi vlhkou kosť mladých konárikov. pole sa našlo relatívne dosť solí
pôdou, ako sú pobrežné křoviska, Nemožno s určitosťou tvrdiť, že mangánu.
lužné lesy a priekopy, ďalej na rumo- Theofrastovo a Dioskoridovo Smilax Pre svoje výnimočné obsahové látky
viskách, pri plotoch a v blízkosti znamenalo ľuľok. Stredovekí otcovia sa v poslednom čase celý rod Solanum
hnojísk. botaniky nazývali rastlinu raz Dulcisa- L. intenzívne vedecky skúma. Niekto-
Ľ. sladkohorký nemožno zamieňať marum, raz Amara dulcis, kým ho- ré látky obsiahnuté v ľuľku možno
za príbuzný I. čierny (S. nigrům L.), landský botanik Dodonaeus použil premeniť na látky hormonálneho cha-
ktorý je jednoročnou bylinou s inak názov Dulcamara. Poznali ho vtedy rakteru — kortikoidy a mužské po-
tvarovanými listami a s čiernymi alebo ako močopudný a laxatívny prostrie- hlavné hormóny, pričom ich výroba by
zelenými či žltkastobielymi bobuľami, dok, užíval sa aj pri žltačke a horúč- bola pomerne ľahká a lacná. Vedcov
prípadne za zemolez ovi javy (Lonice- kach. Lonicerus mu vo svojom herbáři upútava i výrazný antibiotický účinok
ra periclymenum L.), popínavý ker venoval dlhú oslavnú pasáž. Holand- steroidných saponínov a glykoalkaloi-
vysoký až 5 m, nápadný tmavočerve- ský lekár Boerhave (18. stor.) použí- dov ľuľka.
nými bobuľami a protistojnými lista- val ľuľok ako diaforetický prostriedok Droga — Caulis (Caules) či Stipes
mi (u nás sa zriedka pestuje v par- pri zápale pľúc a pohrudnice, Linné pri (Stipites) dulcamarae sa kedysi tera-
koch). syfilise a reumatizme. Historicky za- peuticky veľmi cenila ako metaboli-
S označením Solanum sa stretávame znamenané nejednotné údaje o jedo- kum, špecificky účinné na kožné ocho-
už v 1. stor. n. 1. u Celsa. Pravdepo- vatosti ľuľka možno dnes vysvetliť renia (exantémy, ekzémy, rozličné
dobne je odvodené od solari = latin- geneticky a vplyvom pôvodu drogy. dermatopatie a pod.), ďalej ako anti-
sky tešiť sa (podľa niektorých rastlín Novšie prieskumy (Frohne a Pfänder astmatikum a prostriedok pri choro-
175
bach z nachladnutia a s tým spojené
ťažkosti (o. i. aj reumatizmus); uplat-
ňovala sa podobne ako koreň sarsapa- MAJORÁN
rily (Radix sarsaparíllae — pozri cu- ZÁHRADNÝ
dzokrajné drogy). Dnes sa používa iba
príležitostne pri niektorých kožných
ochoreniach a bronchiálnych ťažkos-
tiach.
Homeopatická medicína používa
esenciu (dil. D 2—D 4) v podobných
prípadoch ako alopatia, resp. uplatňu-
je aj niektoré historické indikácie.
MAJORÁN ZÁHRADNÝ
MAJORÁNKA ZAHRADNÍ
Majorána hortensis Moench
Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — La-
biatae)
Ľudovo: majoránka
Nemecky: Majorán; macfarsky: Kerti majoran-
na; taliansky: Maggiorana; francúzsky: Marjolai-
ne; anglicky: Marjoram; španielsky: Majorána;
rusky: MaňopaH caflOBbiň
176
(potravinárskej): vyžaduje sa mini-
málne 0,5—0,9 % silice, maximálna
vlhkosť môže byť 16 % a obsah popola
najviacej 5 %.
Hlavnú terapeutickú zložku tvorí
aromatická silica (0,7—3,5 % ) , ktorej
je najviacej pri prvom zbere. Látka,
ktorá je nositeľom pachu, nie je zná-
ma, silica však obsahuje hlavne terpi-
neol, uhlovodíky terpinén a sabinén. MAK
SIATY
Silica pôsobí spočiatku povzbudzuj ú-
co, potom mierne narkotický. V droge
je ešte asi 10 % trieslovín, nórčiny,
enzýmy a kyselina askorbová (vitamín
C).
Oficiálna medicína drogu zriedka
používa, toleruje však jej indikačné
použitie ako stomachikum, spazmoly-
tikum, karminatívum, diuretikum
a diaforetikum; dávkuje sa 1 kávová
lyžička na šálku záparu, ktorý sa pije
2 x denne.
Majorán má dokázaný slabý účinok
na tvorbu žalúdočnej šťavy i karmina-
tívny efekt, preto slúži ako mierny
pomocný prostriedok pri meteorizme
(nadúvaní), žalúdočných ťažkostiach
s nedostačujúcou tvorbou žalúdočnej
šťavy a pod. V prípade potreby možno
užiť aj 2—5 kvapiek silice na cukor.
V ľudovom liečiteľstve sa pripravuje
aj masť: 4—6 g čerstvo vylisovanej
šťavy sa zmieša s asi 30 g masťového
základu. Okrem toho ľudové liečiteľ-
stvo má pre majorán celý rad ďalších
indikácií — pôsobí pri ľahších nervo-
vých ochoreniach, proti kŕčom všetké-
ho druhu (i menštruačným), pri migré-
ne, bolestiach hlavy, pri zahlienení
pľúc, proti črevným parazitom a ast-
me, zvonka na aromatické kúpele, na
mokvavé a hnisavé rany, pri reumatiz-
me a používa sa podobne ako pamajo-
rán obyčajný (pozri osobitné heslo).
Čajoviny č. 76, 165, 227. júca z Ázie. Pestuje sa na roliach Nevedno však, či slúžil na liečebné
a v záhradách, odkiaľ sa často dočasne účely alebo na získavanie oleja.
šíri po okolí. Ópium začalo svoju svetobežnú ces-
MAK SIATY Praktici delia pestované maky podľa tu asi z Číny. Správy o ňom siahajú
MÁK SETÝ úžitku na dve skupiny: však aj do histórie iných orientálnych
Papaver somniferum L.
Makovité — Papaveraceae
1. olejnaté maky, ktoré majú slabo národov.
Nemecky: Schlafmohn; maďarsky: Álomhozó vyvinutú sústavu článkovaných mlieč- Mak je náročná plodina. V osevnom
mák; taliansky: Papavero; francúzsky: Pavot nic (u nás tzv. slepáky s tmavomodrý- postupe figuruje ako okopanina. Kvit-
somnifěre; anglicky: Opium Poppy; španielsky: mi semenami), ne v júni—auguste (podľa výsevu).
Amapola; rusky: Max CHOTBopHbiň
2. ópiové maky s bohato vyvinutou Včelám poskytuje hojnosť peľu, nie
Jednoročná bylina vysoká až sústavou mliečnic a s veľkým množ- však medovinu.
150 cm; stonka priama, obyčajne ne- stvom šťavy — latexu. Všetky orgány maku (s výnimkou
rozkonárená. Listy sú sediace, modro- Dnešné vedecké označenie maku semien), majú mliečnice, z ktorých
zelené, spodné perovito delené, horné — Papaver, bolo názvom m. siateho už vyteká biela mliečna šťava — zdroj
nedělené. Veľké kvety majú dva opa- u Rimanov. Starí Gréci ho nazývali ópia. Osobitne bohaté sú nezrelé steny
davé kališné lístky a štyri veľké korun- mékón. Druhový názov somniferum toboliek. Po špeciálnom narezávaní
né lupienky, obyčajne biele s čiernou je z latinského somnus = spánok vytekajúca šťava na vzduchu tuhne
škvrnou na báze. Plody sú tobolky a f arre = prinášať. a hnědne, čím sa vytvára surové
— makovice. Makovice a maličké semienka ópium. Jeho produkcia podlieha prís-
Rastlina je prestúpená mliečnicami v neolitických kolových stavbách po- nym medzinárodným ustanoveniam
s bielou šťavou. ukazujú na kultúry maku v strednej a dozoru. Surové ópium sa po prečis-
Mak je olejnatá plodina pochádza- Európe už pred vyše 2000 rokmi. tení nastavuje na určité množstvo
177
účinných obsahových látok (alkaloi- vopon (analgetikum anodynum) sa u nás vyskytuje m. hybridný — P.
dov) a ďalej sa spracúva na liečebné - aplikujú sa pri úporných bolestiach, hybridům L., burina polí, viníc a ru-
účely. úrazoch, tumoroch a pod. Lekár musí movísk okolia Bratislavy; má guľovitú
Niekedy sa zberajú makové listy zvážiť jeho aplikáciu a vhodnosť. a bohato štetinatú makovicu. M. po-
— Folium papaveris, prípadne celé V ČsL 4 je oficinálne surové ópium, chybný — P. dubium L., je nižší ako m.
nezrelé tobolky — Fructus papaveris z ktorého sa pripravuje práškované vlčí a listové úkrojky má skoro čiarko-
immaturus, ale aj dokonale zrelé, ópium (Opium pulveratum) s presne vité; niekedy sa považuje za miešanca
z ktorých sa semená vytriasli, takže určeným obsahom alkaloidov (9,8- m. vlčieho a poľného — P. argemone
i tobolky po dozretí tvoria drogu 10,2 % — prepočítaných na morfín). L., ktorý má na spodku korunných
— Fructus papaveris maturus. Ako Ópiový prášok (Pulvis opii — s ob- lupienkov vždy čiernu škvrnu.
mimoriadne cenná surovina sa spracú- sahom 10 % bezvodého morfínu) Korunné lupienky iných druhov sa
vajú olamované a vytrasené makovice a ópiovú tinktúru (Tinctura opii v droge odlišujú veľmi ťažko, veľmi
so stonkou kratšou ako 15 cm (II. - s obsahom 0,95-1,05 % bezvodé- záleží na serióznosti zberača a na
akosť tvorí maková drvina získaná ho morfínu) už ČsL 4 neuvádza. správnej botanickej identifikácii ma-
strojovým výmlatom makovíc s dlhou Všetky prípravky podliehajú prísnej terskej rastliny.
stonkou). V súčasnosti sa u nás použí- osobitnej kontrole, i lekár ich smie Vedecký názov maku vznikol z kelt-
va mláťačka na mak, ktorú skonštru- ordinovať iba za určitých podmienok. ského papa — detská kasička, lebo
oval J. Buranovský (patentovaná aj vo Semená maku sa používajú prevaž- kedysi sa šťava primiešavala do jedla
Švajčiarsku, NSR, Rakúsku a Ho- ne v potravinárstve. Izoluje sa z nich detí, aby dobre spali. Posledná slabika
landsku). olej — Oleum papaveris, ktorý sa je azda z latinského verum = pravý,
Zriedkavé farmaceutické použitie pridáva do mastí, resp. mazadiel; má skutočný, neklamný. Druhové pome-
má koreň maku — Radix papaveris aj potravinárske použitie. Olej i seme- novanie možno odvodiť od reo = te-
alebo semená — Semen papaveris, ba ná niekedy slúžia na prípravu emulzií. čiem, miznem (pre výron bieleho
i olej — Oleum papaveris, získaný mlieka alebo ľahko opadavú korunu).
lisovaním. Tejto rastline, no taktiež druhu P.
Vo všetkých týchto drogách (okrem dubium, ktorý vtedy neodlišovali od
semien) sa nachádzajú toxické alka- MAK VLČÍ vlčieho maku, v antických časoch pri-
MÁK VLČÍ
loidy, z ktorých poznáme asi 40 dru- Papaver rhoeas L. pisovali narkotické vlastnosti. Korun-
hov. Surové ópium ich obsahuje asi Makovité — Papaveraceae né lupienky sa ľudovo oddávna použí-
20-30 %. Najväčší podiel z nich pri- Ľudovo: bubovec, červánky, divý mak, karafiát, vali proti kašľu.
padá na morfín (7—21 % ) , nasleduje kohútiky, kokrhel, mačinec, ohníček, panáček,
panenka, paničky, pleskanec, prchlík, pukovec,
Predmetom farmaceutického zberu
noskapín čiže narkotín (1,5 — 13 %), slepý mak, tulipánky, vlčí kvet (nie však vždy nákupu) sú korunné
kodeín (0,3-6,5 % ) , papaverín Nemecky: Klatschmohn; maďarsky: Pipacs mák; lupienky zberané z rastlín v čase kvit-
(0,1-4,5 %), tebaín (0,5-7,5 %) taliansky: Rosolaccio; francúzsky: Pavot coqueli- nutia (máj—august). Najlepšie sa od-
cot; anglicky: Fliedpoppy; španielsky: Ampola;
a narceín ( 0,1-0,7 % ) . Alkaloidy sú tŕhajú oboma rukami smerom hore.
rusky: Maic canioceňica
sčasti viazané ako mekonáty, t. j. soli Nie sú ani také háklivé na stláčanie,
kyseliny mekónovej (asi 3—5 % ) , Jednoročná bylina vysoká 2 0 - ako ľahko sa zaparia, preto zber robí-
sčasti ako laktáty (na kyselinu mlieč- 80 cm. Na priamej stonke sedia pe- me za sucha, v poludňajších hodinách.
nu). Z chemického hľadiska patria do rovito laločnaté až perovito delené Lupienky zberané za rosy alebo po
rozličných skupín, napr. medzi morfi- listy. Na vrchole stonky je kvet s vel- daždi sa zlepujú. Materiál sa suší vo
nanové (morfín, kodeín, tebaín), ben- kými červenými korunnými lupienka- vrstve 2—4 cm, dobre našuchorený
zylizochinolínové (papaverín), ftalidi- mi (často s čiernou škvrnou na báze). a rozložený, v dobrom prievane a bez
zochinolínové (noskapín, narceín), Plod je tobolka - makovica. obracania (umelým teplom naj viacej
protopínové (protopín) a i. Z ďalších Častý ako burina na poliach, rumo- do 35 °C). Uschne asi za 5 dní. Droga
obsahových látok drog (resp. ópia) viskách, pri cestách v nížinách až po usušení musí mať pôvodnú farbu.
možno uviesť kaučuk, živice, tuky, horskom stupni. Pomer zosušenia je asi 9 : 1. Drogu
slizovité látky. Z príbuzných zameniteľných dru- skladujeme v dobre zatvorených oba-
Semená obsahujú predovšetkým hov pri zbere korunných lupienkov loch a chránime pred svetlom. Najlep-
olej (50-60 % ) . Jeho hlavný podiel možno uviesť m. štetinatý - Papaver šie je ihneď ju odovzdať do nákupne.
tvoria acylglyceroly kyseliny linolovej. strigosum (Boenn.) Schur - novšie Droga: Flos papaveris rhoeas (Flos
V semenách sa nachádzajú iba stopy rátaný ako poddruh, roztrúsené rastú- rhoeados).
spomínaných alkaloidov. ci v teplejších oblastiach; má pritisnu- Droga má slabý pach a chutí mierne
Ópium je prudko jedovaté. Mani- to ochlpené kvetné stonky. Zriedkavo horko a slizovito.
pulácia s ním podlieha prísnym medzi- Na kvalitu korunných lupienkov — Flos rhoeados sa vzťahuje ČSN 86 6218, ktorá má
národným ustanoveniam. U nás by sa tieto základné požiadavky:
dalo získať z maku, ale pre vysoké
výrobné náklady a nižšiu kvalitu by to Akosť — najviac v %
bolo neekonomické. Európski produ- Znak
centi sú iba ZSSR a Juhoslávia. I. II.
Samo ópium alebo jeho prípravky
Ináč sfarbené časti kvetov 10 20
slúžia ako upokojujúci prostriedok,
ktorý tíši bolesti, vyvoláva spánok Iné časti materskej rastliny 1 3
a mierni úporné hnačky. Slúži aj na
Cudzie organické prímesi 1 3
izoláciu jednotlivých alkaloidov, ktoré
sú u nás zložkou asi 30 priemyselne Vlhkosť 8 8
vyrábaných prípravkov. Zmes alkaloi-
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 7 10
dov ako celok obsahujú injekcie No-
178
cerých našich druhov a odrôd. Sú to
trváce byliny až polokry vysoké do
30 cm; byle sú obyčajne poliehavé
a zakoreňujúce, priame, rozkonárené,
listy zvyčajne vajcovité a celistvookra-
jové. Byle sú zakončené fialovočerve-
nými i bielymi kvetmi zoskupenými do
hlávkovitých, papraslenov. Plody sú
tvrdky.
Druhy rastú vo veľmi rozdielnych
prostrediach: na stepiach, skalách,
okrajoch lesov, na lúkách i výslnných
krovinatých stranách od nížin po hor-
ský stupeň.
Farmaceuticky sa môže použiť kto-
rákoľvek materina dúška z množstva
príjemne voňajúcich taxónov; Hegi
ich uvádza 21. Ich systematika je pre
nebotanika ťažká a v mnohých prípa-
doch dá prácu aj odborníkovi (časté sú
krížence).
Hoci vňať rastliny ako droga je
skoro taká hodnotná ako tymianová
(Herba thymi), predsa sa do nej ne-
smie primiešavať; kvalifikuje sa to ako
falšovanie.
Materina dúška je všeobecne zná-
ma, nezamieňa sa a pre hojný výskyt
sa ani nefalšuje.
Vedecké pomenovanie materinej
dúšky je odvodené z gréckeho thymos
= sila, mužnosť; v starom Grécku sa
jej skutočne pripisovala sila, ale aj
osviežujúce účinky a odporúčala sa
o. i. aj v gynekológii. Táto tradícia,
MAK zasvätenie bohyni Frei a mariánsky
VLČÍ kult v kresťanstve urobili z nej rastlinu
opradenú mnohými ľudovými poves-
ťami. Považovala sa za rovnocennú
s tymianom a vysádza sa dodnes na
hroby, čo dalo vznik poetickej českej
povesti, že je matkou premenenou na
Z hladiska účinných obsahových hradkách ako okrasný; má pomerne kvietok (K. J. Erben). V Aténach sa
látok ide pravdepodobne o spoločné vysoký obsah alkaloidov — až do vraj vysadzovala ako medonosná.
pôsobenie antokyanového farbiva, sli- 0,5 % (obsahuje hlavne tebaín). Ako Najslávnejšia bola v stredoveku a po-
zu, malého množstva alkaloidov (re- však aj prv menované, liečebne sa užívala sa aj vo veterinárstve. Okrem
adínu a ďalších príbuzných alkaloi- neuplatňuje, hoci majú niekedy aj medicínskej oblasti bola koreninou
dov) prítomného v korunných lupien- korunné lupienky červené, do drogy vín, prísadou likérov, ale aj polievok,
koch. Flos papaveris rhoeados nepatria. aromatizačnou prísadou voňaviek
Droga sa kedysi často používala a mydiel a i.
v liečiteľstve na farbenie sirupov proti Čajovinyč. 113, 195. Tradične sa zberá a nakupuje vňať
kašlu ( napr. bromoformového). V sú- — Herba serpylli; zber sa robí krátko
časnosti sa skorej uplatňuje ako vzhľa- pred úplným rozkvitaním alebo počas
dové korigens do čajovinových zmesí MATERINA DÚŠKA kvitnutia (júl—september); olistené
a niekedy ako antitusikum. Dávkuje (DÚŠKA MATERINA) bylinné kvitnúce časti sa odstrihujú
sa 2 kávové lyžičky na šálku záparu, MATEŘÍDOUŠKA ÚZKOLISTÁ alebo kosia, odstránia sa drevnaté
Thymus serpyllum L. emend. Miller; T. s. L.
príp. sa pripraví sirup. V potravinár- (spec, coll.) časti a prímesi tráv a materiál sa suší
stve slúži na farbenie esencií. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — La- v tenkých vrstvách na tienistých a vet-
Semená maku vlčieho obsahujú asi biatae) raných miestach (umelým teplom do
Ľudovo: dúška chodec, materinka, materonka,
40 % oleja, ktorý má podobné zlože- žadovník
teploty 30—35 °C). Pomer zosušenia
nie ako olej maku siateho. Nemecky: Sandthymian; maďarsky: Mezei ka- je asi 4 (5) : 1. Pri dosúšaní rastlinu
Zo spomínaných druhov má m. po- kukfú; démutka; taliansky: Pepolino; francúz- neobraciame, lebo by z nej opadali
chybný len veľmi nízky obsah alkaloi- sky: Thym serpolet; anglicky: Wild Thyme; kvety i listy.
španielsky: Serpol; rusky: Haôpeu, (OÔMKHO-
dov a m. hybridný dokonca zanedba- BeHHbiň)
Vo všetkých orgánoch rastliny sa
teľný; m. poľný nie je po tejto stránke nachádza silica (0,15—0,60 % ) , naj-
dostačujúco preskúmaný. Materina dúška, novšie dúška mate- viac v kvitnúcej vňati (až 1 %), s obsa-
M. orientálny sa často pestuje v zá- rina, je súborným pomenovaním via- hom hlavne p-cymolu a linalolu popri
179
lová a citralová (tieto zložky prevláda-
jú v ich silici).
Rastlina ani droga nie sú toxické.
Droga je predovšetkým stomachi-
kum, aromatikum, amarum a antitusi-
kum. Posilňuje žalúdok i nervy, dá sa
spoľahlivo užívať pri čiernom kašli
(s rosičkou sa uplatňuje v moderných
prípravkoch), užíva sa pri nespavosti,
bolestiach hlavy, závratoch, nervo-
vých slabostiach, rovnako ako žalú-
dočný prostriedok, pri meteorizme,
kataroch, kolikách, hnačkách, nechu-
ti do jedenia i zvonka na obklady,
rany, pri reumatizme a na posilňu-
júce i aromatické kúpele. Užíva sa
zapar — 2 čajové lyžičky na šálku; pije
sa 2—3 x denne. Na kúpele sa kombi-
nuje do čajovín napr. s majoránom,
pri kĺbovom reumatizme sa namáča do
mentolového liehu (francovka) napr.
s listom rozmarínu a kvetom fialky,
aplikuje sa ako mazadlo, na natieranie
a masírovanie; pri meteorizme a bo-
lestiach žalúdka sa pije počas dňa
zapar z dvoch lyžičiek drogy na 2 po-
háre vody (má postáť 10 minút). Ako
expektoračná zmes je známa čajovina
z rovnakého dielu materinej dúšky
s koreňom prvosienky a listom podbe-
ľa (2 lyžičky na šálku). Podobne sa
uplatňuje aj silica — tiež ako prostrie-
MATERINA dok proti katarom, pri nachladnutí
DÚŠKA
(DÚŠKA MATERINA) a do mazadiel.
Homeopatická esencia sa robí z čer-
stvej kvitnúcej vňate a slúži predo-
všetkým na posilňovanie nervov.
V ČsL 2 tvorila droga zložku čajovín
Species aromaticae, Species aromati-
cae ad cataplasma (aromatická čajovi-
na a na obklady) a Species pectorales
(prsná čajovina). Čs. farmaceutický
priemysel používa silicu ako zložku
terpénových esteroch, s nižším obsa- v kvalitatívnom i kvantitatívnom zlo- prípravku Benephorin (kvapky — ex-
hom tymolu alebo karvakrolu; droga žení rozdielna; niektorí autori (napr. pektorans) a Thymomel (sirup — ex-
obsahuje aj horčiny, triesloviny, flavó- Hegnauer) preto pripúšťajú ako ma- pektorans) obsahuje výťažok (extrac-
ny (luteolín a apigenín), minerálne terskú rastlinu iba druh Th. pulegio- tum serpylli).
zložky a uvádza sa i kyslý saponín. ides L. — d. vajcovitú, ktorej silica má
Rôznotvárnosť lokalít (rastie až do vysoký obsah silne dezinfekčné účin- Čajoviny č. 81,99,115,123,129,137,
alpínskeho stupňa), existencia mno- ných fenolov (až 50 % ) . Doposiaľ sú 179, 207, 230.
hých taxónov a pod., vplýva na to, že známe zhruba tri tzv. chemické rasy
hlavná obsahová látka — silica je materinej dúšky: tymolová, karvakro-
MATERINA DÚŠKA
Na vňaťovú drogu (Herba serpylli) sa vzťahuje ČSN 86 6720: OBYČAJNÁ (DÚŠKA
Akosť — najviac v %
TYMIANOVÁ)- TYMIAN
TYMIÁN OBECNÝ
Znak Thymus vulgaris L.
I. II. Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — La-
biatae)
Inak sfarbená droga ako na materskej rastline 3 5 Nemecky: Echter Thymian; maďarsky: Orvosi
kakukfú (démutka); taliansky: Timo; francúz-
Cudzie organické prímesi 3 5
sky: Thym commun; anglicky: Garden Thyme;
Anorganické prímesi 2 5 španielsky: Tomillo común; rusky: THMHHO6I>IK-
HOBeHHblft
Vlhkosť 13 13
Poloker vysoký až 30 cm, veľmi
Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) 10 12 rozkonárený, s priamymi, štvorhran-
Obsah silice najmenej 0,2
nými a drevnatejúcimi konármi. Listy
0,1
čiarkovito kopijovité a podvinuté.
180
dúcu primes — Th. zygis L., španielsky
tymian, je dnes už liekopisne prípust-
ný (silicový obsah odpovedá tymianu
i skladbou, má iba vyšší karvakrolový
podiel ako tymolový).
Tymian poznali už v staroveku;
v starom Egypte z neho izolovali silicu,
ktorá bola zložkou mumifikačného
balzamu. Oddávna sa používal ako
korenina do polievok, omáčok, pečie-
nok, údenín i liehovín (najmä pravej
francúzskej benediktínky). Dodnes sa
uplatňuje pri konzervovaní rýb v Stře-
dozemí.
Vo väčšine liekopisov je oficinálna
vňať (i v ČsL 4) — Herba thymi, resp.
list — Folium thymi; drogu žiadajú
získať zdrhovaním listov a květových
zakončení v začiatočnom štádiu roz-
kvitania, t. j. asi v júni—júli až v augus-
te 1—2 x do roka. Materiál sa suší
bežne ako silicový. Strata na hmotnos-
ti je asi 70 % — zosušenie 3—4 : 1. Pre
značnú spotrebu sa tymian odporúča
pestovať. Homeopatia používa hlavne
zo silice izolovaný tymol (pri sexuál-
nych neurasténiách a pod.).
Obsah silice v droge podľa ČsL
4 a podľa normy I. akosti je najmenej
0,6 % a pri II. akosti 0,3 %. Nový
nemecký liekopis žiada minimálne
1,2 % silice a v nej najmenej 0,5 %
fenolov, rátaných ako tymol.
Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí
silica (0,75—6,3 % ) , s význačným ob-
sahom najmä tymolu alebo karvakro-
MATERINA lu (20-60 % ) , potom málo 1,8-cymo-
DÚŠKA lu, borneol, geraniol, linalol, bornyl-
OBYČAJNÁ resp. Iinalylacet4t, tymolmetyléter
(DÚŠKA TYMIANOVÁ) a a-pinén; droga obsahuje aj trieslovi-
- TYMIAN ny, saponíny, flavonové glykozidy
a horčiny. Kvalitatívne a kvantitatívne
zloženie silice podmieňuje jej pôvod;
Chudobné paprasleny drobných čer- Botanicky príbuzná materina dúška v oblasti strednej Európy rastúci ty-
vených kvietkov sú zoskupené vo vr- (Thymus serpyllum L. emend. Mill.) mian (tzv. zimný) obsahuje v silici asi
cholové hlávky. Plody sú tvrdky. sa často vyskytuje ako nežiadúca pri- 40—50 % tymolu a skoro nijaký kar-
Druh pochádza zo stredomorskej mes vňaťovej drogy tymianu. Pozná sa vakrol; zahraničná droga má často
oblasti a pestuje sa v záhradkách ako pomerne ľahko — má inak formované v prevahe cineol alebo linalol či kar-
trváca teplomilná rastlina vhodná aj listy. Ťažšie sa odlíši tovar dodávaný vakrol.
pre suchšie stanovištia. zo zahraničia. Prv pokladaný za nežia- Droga je obľúbená ako expekto-
rans; užíva sa pri bronchitis, laryngitis
ON 86 6719 a ČsL 4 majú tieto základné požiadavky: a pertusis, ďalej ako stomachikum,
spazmolytikum, karminatívum, zvon-
Akosť — najviac v % ka je vhodná na obklady, kúpele,
Znak kloktanie či výplachy úst a silica ako
I./ČsL 4 II. derivans. Užíva sa 1 kávová lyžička na
Droga sfarbená inak ako materská rastlina 5 10
šálku záparu; pije sa 2—3 x denne. Pre
obklady sa pripravuje 5 % zapar. Pri
Byle hrubšie ako 2 mm 5 10 čiernom kašli sa často ordinuje sirup
Cudzie organické prímesi 1 2
s obsahom výťažku z tymianu (užíva sa
4—6x denne 1 lyžička). Hlavná zlož-
Anorganické prímesi 2 4 ka silice — tymol, je účinné antisepti-
Vlhkosť kum; slúži najmä v zubnom lekárstve,
13/10 13
pri výrobe pást a ústnych vôd, ako
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 12 14 prostriedok odstraňujúci zápach. Ty-
Popol nerozpustný v HC1 5/3 7
mol je však dosť toxický. Poškodzuje
štítnu žľazu — vyvoláva tyreotoxikózy
181
a slabo sa vstrebáva aj pri vonkajšom sú červenofialové, usporiadané do
používaní. Pre toxicitu sa dnes interne klasov z papraslenov; plody tvrdky.
neužíva. Vňať býva zložkou prsných Rastlina je náročná na vlhko. Kuče-
čajovín — Species pectorales (ČsL 2, ravá varieta rastie iba v kultúrach. Je
ČsL 3 i ČsL 4), protiastmatických, charakteristická kučeravými listami
žalúdočných, žlčopudných, nervových a červenofialovými či bielofialovými
a aromatických čajovín. Výťažky sú kvetmi. Je vyšľachtená z rozličných
zložkou mnohých galeník. V ČsL 4 je druhov, najmä z m. klasnatej — M.
oficinálny aj tekutý extrakt (Extrac- špicatá L., m. dlholistej — M. loginfo-
tum thy mi fluidum), ktorý tvorí tera- lia (L.) Huds., m. vodnej — M. aquati-
peutickú časť sirupu z materinej dúšky ca L., ich variet i hybridov a príp. aj
obyčajnej — Sirupus thymi compo- ďalších druhov.
situs. Záměny medzi mätami sú pre
Čs. priemyselne vyrábané prípravky množstvo krížencov celkom bežné.
obsahujúce silicu boli kvapky Áper- Všetky druhy mäty okrem m. kučera-
tuss (expektorans), v súčasnosti ju vej majú však ploché listové čepele
obsahujú kvapky Benephorin (expek- a pri identifikácii pomáha aj pach
torans), Guanar (expektorans), Ipeca- rastliny, príp. drogy: m. kučeravá
rin (expektorans), Tussilen (expekto- páchne ako rasca (kmín).
rans), tekutý extrakt obsahujú kvapky Históriu mäty kučeravej ťažko oso-
a pastilky Pleumolysin (expektorans) bitne sledovať. Systematický botanic-
a sirup Thymomel (expektorans). ký prieskum rodu mäta je mladého
Vňaťovú drogu obsahujú čajoviny De- dáta a býva veľmi neprehľadný pre
fatigan (kúpeľová prísada) a Pulmo- množstvo najrozličnejších systematic-
ran (expektorans), tinktúru roztok kých jednotiek a krížencov. Columella
Stomatosan (antiseptikum ústnej du- spomína vína korenené mätou. Samo-
tiny) a tymol je v kobaltovej paste, zrejme, nebola to súčasná m. kučera-
ktorá sa používa v zubnom lekárstve. vá, vyšľachtená postupne pestovaním.
Určite však bola známa napr. m. sivá
Čajoviny č. 13, 68, 99,115,118,119, — Mentha pulegium L., dnes označo-
123, 137, 191, 234. vaná ako polej obyčajná — Pulegium
vulgare Mill. Používala sa pri kašli,
úpornej nádche a pľúcnych choro-
MÄTA KUČERAVÁ bách, na vnútorné a nervové choroby
MÁTA KADEŘAVÁ i hadie uhryznutie. Starí Gréci ju
Mentha crispa auct. non
Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — La- pridávali aj do posvätného nápoja,
biatae) ktorý pili pri eleuzínskych slávnos-
Nemecky: Krauseminze; maďarsky: Fodor men- tiach. Má veľkú ľudovú tradíciu aj
ta; francúzsky: Menthe crispée; anglicky: Spear- u nás — ordinoval ju známy bylinkár
mint; rusky: Msna KypnaBaa
Fraňo Madva.
Trváca bylina vysoká 50—100 cm; Pomenovanie Mentha je z gréckeho
podzemok plazivý, stonky priame, mintha = silný pach a podľa Ovídia ide MATA
rozkonárené, drsno chlpaté. Listy tak- vraj o premenenú nymfu Menthe či KUČERAVÁ
mer sediace,vajcovito srdcovité, s vy- Minthe; prívlastok crispa je z latinské-
čnievajúcou žilnatinou na rube a so ho crispus = kučeravý, a to pre tvar
zvlneným okrajom so zúbkami. Kvety listov.
Na vňať (Herba menthae crispae) sa vzťahuje ČSN 86 6732: Rastlina je medonosná a kučeravé
formy mäty sa pestujú najmä v USA,
Akosť — najviac v % severnom Nemecku, ZSSR, v Škandi-
Znak návii, Anglicku, Egypte a miestami aj
I. II. u nás. Slúžia predovšetkým na izoláciu
silice.
Zdrevnatené stonky 5 10
Predmetom zberu je list — Folium
Časti drogy sfarbené inak ako na materskej rastline 5 10 menthae crispae, prípadne vňať
Rozdrvené listy 15 25
— Herba menthae crispae. Zber sa
robí z kvitnúcich rastlín (júl—septem-
Cudzie organické prímesi 4 8 ber), pričom materiál nesmie ležať
Anorganické prímesi 1 2
dlhšie na kopách alebo v košoch
— ľahko sa zaparí. Suší sa rýchlo
Vlhkosť 14 14 prirodzeným teplom v tieni za dobré-
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 14 16
ho vetrania, v tenkých vrstvách. Dosú-
šať sa smie i umelým teplom — teplo-
Popol nerozpustný v HC1 1,5 2 tou medzi 20-30 °C, nie vyššou ako
Obsah silice — najmenej 0,5 0,3
35 °C. Pri sušení sa smie aj obracať, no
opatrne, lebo sa drobí. Sušením stratia
182
listy na hmotnosti asi 83—88 %, vňať
75—80 %. Rastlina je velmi aromatic-
ká. Droga chutí korenisto, podobne
ako rasca (i pach má podobný); nevy-
voláva chladivý pocit pri ochutnávaní.
Hlavnou obsahovou látkou drogy je
silica (1—2 %), ktorá obsahuje predo-
všetkým karvón (42-67 % ) , acetáty
dihydrokarveolu, dihydrokumínalko-
holu (nositelia vône), potom terpény
(pinény, limonén, f elandrén), nie však
mentol. Droga obsahuje aj triesloviny,
nórčiny, flavonoidy (diozmĺn, apige-
nín, luteolín, hesperidín), pričom všet-
ky zložky drogy sú v premenlivom
množstve podľa jej pôvodu.
Droga sa užíva predovšetkým ako
stomachikum, karminatívum a pri
ochoreniach žlčníka; dávkuje sa 1 ká-
vová lyžička na šálku záparu; 3 x
denne šálka.
Droga i silica sa používa podobne
ako m. pieporná — ľudové sa vraví, že
je „slabšia" — neobsahuje mentol.
Väčšinou však býva zložkou čajovín.
Osvedčená je napr. zmes rovnakých
dielov listov boldovníka (pozri Folium
boldo medzi cudzokrajnými drogami),
m. piepornej, m. kučeravej a ruman-
čekových úborov. Čajovina je žlčo-
pudná a pije sa zapar z lyžice čajoviny
na šálku vody; pre rovnaké účely sa
kombinuje aj s ihlicovým a hořcovým
koreňom a kôrou krušiny.
Čajovina č. 177.
MATA PIEPORNÁ
MÁTA PEPRNÁ
Mentha x piperita L.
Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — La- MATA
biatae) PIEPORNÁ
Ľudovo: promincľa, větrová zelina
Nemecky: Pfefferminze; maďarsky: Borsos men-
ta; taliansky: Menta peprina; francúzsky: Men-
the poivrée; anglicky: Peppermint; španielsky: okrúhlolistej — M. rotundifolia (L.) izoláciu silice. V Japonsku sa kultivuje
Menta piperita; rusky: MsiTa nepeHHaa
Huds. non al., ktorá má zhruba okrúh- najmä varieta m. roľnej (M. arvensis
Trváca bylina vysoká až 100 cm, le listy a m. vodnej — M. aquatica L., L.), z ktorej sa získava mentol. V NSR
s drevnatým podzemkom a s nadzem- resp. m. klasnatej — M. špicatá L. a NDR je mäta najpoužívanejšou
nými poplazmi (stolónmi). Stonky (často sfarbená do červena). Tieto liečivou rastlinou.
priame, hore rozkonárené, fialovasté; druhy — najmä u nás najhojnejšia Predmetom zberu je vňať — Herba
listy stopkaté, vajcovito kopijovité, a voľne rastúca m. vodná — nesmú byť menthae piperitae, prípadne list — Fo-
trochu chlpaté, ostro pílkovité, s fialo- prímesami oficinálnej vňaťovej či lis- lium menthae piperitae. Zber sa robí
vastými žilkami na rube. Fialové kvety tovej drogy. Druh M. piperita sa viac ráz do roka, tesne pred kvitnutím
sú zoskupené v papraslenoch; tvoria rozpadá na množstvo taxónov. Oso- (júl—september), no vždy za sucha
klasy. Plody sú tvrdky, len zriedka bitný význam má forma rubescens a vtedy, keď vňať dorastie do výšky
tvoria semená. Rastliny vypestované Camus (s červenkastými stonkami 25—30 cm. Kosí sa kosákom alebo
zo semien degenerujú. — Mitcham) a pallescens Camus (ze- kosou (vo veľkom kosačkou na trávu).
Rastlina je kríženec iných druhov lenkasté stonky — tzv. falcká mäta Neprípustná je vňať napadnutá hr-
(pozri ďalej). Oddávna sa pestuje — white mint). dzou. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 .
v záhradkách, na plantážach a dočasne Zvyšky mäty sa našli v starých Materiál sa ľahko zaparí. Suší sa na
splanieva. egyptských hroboch z r. 1 200 až 600 dobre vetraných miestach v tieni,
M. pieporná ako viacnásobný hyb- pred n. 1. v Karnaku. Prvé zaručené v tenkých vrstvách. Najvhodnejšia je
rid sa podobá všetkým zložkám kríže- správy o dnešnej mate sú z r. 1696 od teplota 20-30 °C (maximum 35 °C).
nia: m. dlholistej — M. longifolia (L.) Raya. Najväčšie kultúry sú v USA, Rastlina je veľmi medonosná.
Huds. (je husto sivochlpatá), m. kde sa väčšina rastlín spotrebuje na Z obsahových látok je najdôležitej-
183
Na listovú drogu (Folium menthae piperitae) sa vzťahuje ČSN 86 6415: droga a tvorí ešte zložku ďalších prí-
pravkov. Vnútorne sa jednorazovo
Akosť — najviac v % dávkujú 2—4 kvapky, zvonka sa po-
Znak užíva aj proti migréne, na inhaláciu pri
I. II. III. bronchitídach a na ústne výplachy.
Listý sfarbené ináč ako na materskej rastline 3 30 50
Mentol má podobné použitie; nesmie
sa však ordinovať dojčatám a malým
Rozdrvené listy prechádzajúce na site okami s prie- deťom, pretože u nich zapríčiňuje
merom 2,5 mm 2 10 20 dusenie (známe sú aj otravy). Jednot-
Prítomné časti-stoniek 1 3 10 livá dávka je 0,05 g. Mentol tvorí
častú zložku protireumatických maza-
Cudzie organické prímesi 1 2 3 diel i šnupacích mastí a používa sa
Anorganické prímesi 0,5 1 3 proti svrbeniu. Vyrába sa tiež syntetic-
ky (z tymolu alebo piperitonu či citro-
Vlhkosť 14 14 14 nelalu alebo z pinénu, príp. z iných
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 12 14 14 monoterpénov). Syntetické produkty
však obsahujú viaceré stereoizoméry
Obsah silice — najmenej 0,7 0,5 0,3 mentolu (napr. neomentol s nepríjem-
ným chuťovým vnemom).
Vňať sa hodnotí podľa ON 86 6810 a ČsL 3 a základné znaky sú takéto: List i vňať mäty sú u nás zložkou
mnohých oficinálnych čajovín (ČsL 3:
Akosť — najviac v % větrová — Species carminativae, ČsL
Znak 4 aj žlčopudná — Species cholagogae,
I. II. ČsL 4 žalúdková — Species stomachicae)
i priemyselne vyrábaných (Alvisan
Zhnednutá droga 10 20 10
Neo, Betulan, Cutisan, Detský čaj
Časti stoniek hrubšie ako 5 mm 5 10 5 s rumančekom, Hemoral, Species pec-
torales, Stomaran,Tormentan, Valo-
Vňať napadnutá hrdzou 3 6 3
fyt Neo, Javorina, Pernisan, Thé Sal-
Cudzie organické prímesi 4 8 4 vat, Species urologicae P. P., Ungolen,
Matový čaj v záparových vreckách),
Anorganické prímesi 1 2 1
granuliek Sennagran, masti Borozan,
Vlhkosť 14 14 12 dražé Laxaf el, ako aj masážneho roz-
toku Herbadent, mentol obsahujú
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 12 14 12
dražé Boldochol L Cholagol kvapky,
Popol nerozpustný v roztoku HC1 2 3 2 Ga-Fo roztok, Haemorisan masť, In-
halex solúcia, Rheumosin masť, Sto-
Obsah silice najmenej 0,8 0,4 0,8
pangin solúcia i sprej, silicu aj Inahlol
Pini roztok a Contraspan kvapky.
šia silica (1—3 %), ktorej zloženie sa predovšetkým v silici a jej zložke
počas vegetácie mení, ale v zásade — mentole, ktorý pôsobí zvonka ako Čajoviny č. 3, 27, 28, 29, 32, 35, 41,
silica musí mať určité množstvo men- prostriedok potlačujúci citlivosť ner- 42, 54, 83, 94, 110, 137, 140, 148,
tolu (50-78 % ) , jeho estery (s kyseli- vových zakončení (vyvoláva pocit 151, 154, 155, 168, 169, 170, 172,
nou octovou alebo valérovou — nie chladu). Osobitne dôležitý je účinok 174, 176, 177, 179, 181, 183, 184,
menej ako 5 % ) , ďalej hlavne nie veľa drogy na tvorbu a vylučovanie žlče; 187, 188, 189, 199, 200, 201, 206,
mentofuránu (2,5—5 % ) , potom jas- pre obsah mentolu je účinná antisep- 207, 209, 210, 212, 213, 222, 230,
mon (0,1 %) — obsah mentolu, esteri- tický a protizápalovo, pre obsah tries- 231, 232, 233, 236, 240, 241.
fikovaného mentolu a jasmonu zlep- lovín aj antidiaroicky. Droga i silica
šuje čuchové (a chuťové) kvality drogy majú spazmolytické účinky. Využíva- MEDQVKA LEKÁRSKA
a naopak, mentof urán je nežiadúci; jú sa ako chuťové korigens (zubné MEDUŇKA LÉKAŘSKÁ
jeho obsah je vysoký v drogách resp. pasty, kloktadlá, ústne vody, žuvačky Melissa officinalis L.
v rastlinách napadnutých hrdzou. V si- a i.). Niektorými účinkami pripomína- Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — La-
biatae)
lici je prítomný ešte celý rad zložiek jú rumanček. Zápary sú obľúbeným
Ľudovo: rojovník, včelník
(mentón, limonén, cineol, izomentón, prostriedkom pri žalúdočných ťažkos- Nemecky: Zitronen-Melisse; maďarsky: Czit-
(-)-mentón, pulegón a i.), droga obsa- tiach vyvolaných napr. požitím mierne romszagú melisza (Cittromfú); taliansky: Melis-
huje ešte triesloviny (6—12 %), nórči- znehodnotenej stravy (1—2 g drogy sa; francúzsky: Mélisse officinale; anglicky:
Balm; španielsky: Melisa común; rusky: JIHMOH-
ny, flavonoidy (o. i. luteolín, apigenín, na šálku — ČsL 4 uvádza jednotlivú Haa Mjrra anreHHaa
ich glykozidy) a minerálne soli. dávku per os na zapar 1,5 g). Uplatňu-
Hlavné indikácie drog sú: stomachi- je sa aj pri kolikových a žlčníkových Trváca bylina, vysoká až 100 cm;
kum, spazmolytikum, cholagogum, bolestiach, proti nadúvaniu, na zvýše- stonka štvorhranná, rozkonárená, lis-
korigens, karminatívum — koliky trá- nie chuti do jedla a sú mierne antidia- ty vajcovito srdcovité, na okraji vrúb-
viaceho traktu a žlčových ciest; dávku- roické — zastavujú hnačky. kovano pílkovité. V pazuchách hor-
je sa 1 kávová lyžička na šálku záparu Mäta tvorí zložku mnohých čajovín, ných listov sú paprasleny bielych kve-
a pije sa 3 x denne pred jedlom; pre a to aromatických, karminatívnych, tov. Plody sú tvrdky.
vňať je dávka 2 kávové lyžičky. žalúdočných, na obklady a i valeriáno- Druh pochádza zo stredomorského
Liečebný účinok drog spočíva vých. Silica sa uplatňuje podobne ako pobrežia Blízkeho východu a z juho-
184
čistého liehu 100 g a vody 200 g;
pokrájané a dobre premiešané zložky
necháme macerovat' 7 dní, potom sa
tekutina scedí a uloží do menších
MEDOVKA dobre zatvorených fľaštičiek. S výro-
LEKÁRSKA bou karmelitánského liehu sa začalo
r. 1611 (parížski karmelitáni)
a v uplynulých storočiach sa pokladal
za univerzálny liek.
Medovka kvitne v júni až auguste.
Včelám poskytuje hojnú pašu nektáru
i peľu.
Mimoriadne dôležitú drogu tvorí
vňať a list — Herba melissae (ČsL 4)
a Folium melissae. Zberajú sa takmer
výhradne z pestovaných jedincov, vy-
sokých 20—30 cm, vždy na začiatku
kvitnutia (jún—september). Najvý-
hodnejšie sa zberá v popoludňajších
hodinách a za suchého počasia. Pri
nedodržaní odporúčaného času zberu
má droga nepríjemný (plošticový)
pach. Materiál sa čo najrýchlejšie suší
v tenkých vrstvách na tienistých
a vzdušných miestach prirodzeným
teplom, pričom sa neobracia. Ak suší-
me umelým teplom, nesmie teplota
prekročiť 30-35 °C. Droga sa ľahko
zaparí, je drobivá a hnědne. Pomer
zosušenia vňate je asi 5 : 1, listu 6 : 1 .
Skladuje sa v dobre zatvorených oba-
loch, chránená pred svetlom, najlepšie
v plechovkách (najdlhšie 1 rok). Ho-
meopatia používa na prípravu esencie
čerstvé listy (dil. D 1-0).
Medovka obsahuje predovšetkým
silicu (list 0,05-0,3 %, vňať 0,01-
0,02 % ) ; jej zloženie závisí od pôvodu
rastliny, vzrastu, ochlpenia a pod.
Typické zložky tvorí aldehyd citrone-
lal (cca 39 %) a citral (30 % ) , alkoho-
ly geraniol, citronelol a linalol, z terpé-
nov ešte karyofylén; v droge je aj do
5 % trieslovín, a to rovnakého typu,
ako v iných hluchavkovitých rastli-
nách, potom nórčiny, sliz a flavonoidy.
východnej Európy. Pestuje sa v zá- ky — napr. M. officinalis L. var. hirsuta Zapar z drogy (list: 1 kávová lyžička
hradkách. Miestami aj splanieva. Benth., ktorá je vyššia, husto chlpatá na šálku, denne 2—3 šálky; vňať:
Pri zámene a falšovaní listovej, resp. a podobná M. cordifolia Pers., sa 1 polievková lyžica na šálku záparu)
vňaťovej drogy prichádzajú do úvahy pestujú len zriedkavo. pôsobí ako sedatívum, stomachikum,
najmä zástupcovia čeľade hluchavko- Medovka je veľmi stará liečivá rast- karminatívum, diaforetikum, pri ne-
vitých rastlín, napr. z rodu čistec lina. Slúžila tiež ako korenina a prísa- spavosti a vegetatívnych dystóniách.
— Stachys L. (takisto zväčša majú da likérov. Preslávila sa hlavne v tzv. Užíva sa predovšetkým pri nervovo
príjemnú vôňu, no pri mikroskopic- karmelitánskom liehu (Karmeliter- podmienených poruchách žalúdočné-
kom vyšetrení možno zistiť prítomnosť geist), ešte dnes propagovanom na ho a črevného traktu, ako nervínum
šťaveľanu vápenatého). Podobný ko- Západe. Medovkový lieh - Spiritus a sedatívum, pri migréne a bolestivej
cúrnik obyčajný — Nepeta cataria L., melissae compositus, má zvyčajne ta- menštruácii a pod. Medovka spája
má obojstranne ochlpené listy. Liečivý kýto pomer jednotlivých zložiek: v sebe účinky mäty a rumančeka so
včelník moldavský — Dracocephalum 300 ml liehu, 100 ml vody, po 5 kva- sedatívnym pôsobením. Možno ju
moldavica L., tzv. turecká melisa, piek citronelovej (medovkovej) preto uplatniť aj pri ľahších formách
pestuje sa aj u nás, odlišuje sa zasa a muškátovej silice, po 2 kvapky nespavosti, a to buď samu, alebo
modrými kvetmi a dlhšími listami, škoricovej a klinčekovej silice. Kar- vhodne kombinovanú s inými droga-
kopijovitými a ostro pílkovitými. Zá- melitánské kvapky možno pripraviť aj mi. Ďalšou vhodnou oblasťou sú cho-
mena je možná i za balotu čiernu takto: medovkový list 50 g, citrónová roby z nachladnutia a chrípkové ocho-
— Ballota nigra L., ktorá však má iný kôra 20 g, plod koriandra 30 g, muš- renia.
pach i tvar listov. Ďalšie druhy medov- kátový orech 10 g, kôra škorice 10 g, Droga — Folium melissae podľa
185
Na vňaťovú drogu (Herba melissae) sa vztahuje ČSN 86 6811 a ČsL 4: MEDVEDICA LEKÁRSKA
MEDVĚDICE LÉKAŘSKÁ
Akosť — najviac v % Arctostaphylos uva-ursi (L.) Spreng.
Znak Vresovcovité — Ericaceae
I./ČsL 4 II. Ľudovo: hrôznik, toloknienka
Nemecky: Echte Bärentraube; maďarsky: Orvosi
Zdrevnatené stonky hrubšie ako 5 mm 5 10 medvegerezd, medveszólô; taliansky: TJva orsi-
na; francúzsky: Busserole; anglicky: Bearberry;
Časti drogy sfarbené ináč ako na rastline 5 10 španielsky: Uva de orso; rusky: TonoKHsnuca
anreHHasi
Rozdrvené listy 15/— 25
Ker vysoký 30—90 cm, stále zelený,
Cudzie organické prímesi 4 8 s poliehavými a vystúpavými konárik-
Anorganické prímesi 1 2
mi, podobný brusnici. Konáriky sa
často zakoreňujú. Striedavé listy sú
Vlhkosť 14/12 14 kožovité, obrátene vajcovité, bledoze-
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 14/12 16
lené. Kvety sú ružové alebo biele,
zoskupené do riedkeho ovísajúceho
Popol nerozpustný v HC1 1,5 2 strapca. Plod je červená kôstkovica.
Obsah silice — najmenej 0,07 0,05 Rastie v horskom a vyššom stupni,
predovšetkým na horských lúkách
a v riedkych křoviskách (najmä v zá-
Listová droga — Folium melissae musí vyhovovať ČSN 86 6419: rastoch borievky).
Príbuzným druhom je brusnica oby-
čajná (Rhodococcus vitis-idaea (L.)
Akosť — najviac v %
Znak Avronin — syn.: Vaccinium vitis-idaea
I. II. L.), ktorá má vajcovité, trochu širšie
a väčšie listy na rube hnedobodkova-
Listy sfarbené ináč ako na rastline a rozdrvené listy 5 8 né. Podobná je i čučoriedka barinná
Zdrevnatené stonky — 3 (Vaccinium uliginosum L.) — jej listy
nie sú celkom kožovité a na spodnej
Cudzie organické prímesi 1 3 strane sú sivozelené. Listy čučoriedky
Anorganické prímesi 0,5 2 obyčajnej sú väčšie, tenké a na okraji
drobnopílkovité. Medvedicová droga
Vlhkosť 14 14 sa niekedy falšuje listom krušpánu
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 12 14 vždyzeleného — Buxus sempervirens
L., ktorý pochádza z južnej Európy,
Popol nerozpustný v HC1 1 1,5 pestuje sa v parkoch, a najmä na
Obsah silice — najmenej 0,1 0,08 cintorínoch. Má končisté vajcovité lis-
ty na hornej strane s vystúpenou
žilnatinou, ktorá však nie je sieťovito
ČsL 2 tvorí zložku čajoviny Species 0,5 — 1,2 % silice, prevažne s obsahom pospájaná; lístky sa pri zložení veľmi
valerianae a výťažok z medovky je citronelalu (25—54 %) a geraniolu ľahko rozštiepia na dve polovice.
súčasťou priemyselne vyrábaného prí- (16—45 % ) ; silica sa podľa prove- Vedecký názov rastliny pochádza
pravku Passit (sedatívum). Vňať sa niencie označuje ako Oleum citronel- z gréckeho arktos = medveď a stafylé
dáva do čajovín Alvisan Neo (anti- lae ceylanicae, Oleum citronellae ja- = hrozno, lebo múčnaté plody vraj
sklerotikum, hypotenzívum), Betulan vae; Lemongrass-silicu poskytuje zasa s obľubou žerú medvede. Podobný
(pomocná liečba pri ochoreniach mo- C. flexuosus (Nees et Steud.) W. význam má aj druhové meno uva-ursi.
čových ciest), Detský čaj s rumanče- Wats., s prevahou citralu (50-85 % ) . Ako cirkumpolárna rastlina bola
kom Spofa (karminatívum, náhradka Oleum citronellae tvorí u nás zložku medvedica na severe odjakživa ľudo-
ruského čaju), Valofyt Neo (sedatí- oficinálnej vetrovej vody — Aqua vým liečivom. Laponci radi konzumu-
vum, mierne neurotonikum), Eugas- carminativa. Má podobný pach ako jú plody a listy používajú ako čierne
trin (stomachikum, metabolikum, citrónová silica — Oleum citri, tiež farbivo. V 13. stor. ju uvádzajú anglic-
cholagogum) a Thevalin (prísada do oficinálna v ČsL 4 (musí obsahovať ké herbáře, ale až v prvej polovici 17.
kúpeľa). V predaji je aj droga osobit- najmenej 2,3 % aldehydu citralu). Si- stor. ju začali ordinovať španielski,
ne balená v 5 g záparových vreckách lica sa niekedy získava z citrónového talianski a francúzski lekári a v 18.
(označené ako medovka lekárska). oplodia destiláciou cez medovkovú stor. prenikla natrvalo do matéria
Medovka obsahuje málo silice vňať a silica sa označuje ako Oleum medica.
(Oleum melissae), preto sa používa melissae citrátům. Medvedica patrí v ČSSR k úplne
silica s obsahom citronelalu a geranio- Medovka má aj potravinárske chráneným rastlinám. Obchodná dro-
lu získaná z rôznych druhov rodu a technické použitie (v likérnictve, pri ga je z medvedice rastúcej divo v Špa-
Cymbopogon Spreng. — vôňovec z če- výrobe limonád, v mydlárstve a i.); nielsku (lepší druh), z Talianska, bal-
ľade Poaceae, tropických tráv, často vňať tvorí tiež zložku koreninových kánskych štátov alebo zo Škandinávie.
destilovaných cez medovkovú vňať. zmesí. Listy sa zdrhujú v apríli alebo v júni,
Najčastejšie ide o C. nardus (L.) W. rýchlo sa sušia na slnku, príp. umelým
Wats, (syn.: C. winterianus Jowitt Čajoviny č. 29, 35, 51, 57,74, 77,78, teplom (pri 55 °C). Pomer zosušenia
— tak ju označuje ČsL 4), poskytu- 83, 86, 127, 142, 182, 184, 197, je asi 3 : 1. Pach drogy je slabo aroma-
júcu Oleum citronellae, oficinálnu 199, 200, 201, 202, 203, 204, 206, tický, chuť mierne zvieravá, horká,
silicu ČsL 4; rastliny obsahujú asi 207, 225, 234, 240, 242. neskôr sladkastá.
186
nón; hyperosid pôsobí diureticky a fla-
vonoidy dezinfekčné. Pre docielenie
alkalickej reakcie sa niekedy pridáva
hydrogénuhličitan sodný (tzv. sóda
bikarbóna).
Droga býva častou zložkou oficinál-
nych urologických, diuretických, cho-
lagogických, antireumatických alebo
metabolických čajovín, pridáva sa i do
antidiabetických (pre predpokladaný
obsah erikolínu). Arbutín v organizme
nie je neškodný. Podporuje napr. vy-
lučovanie cukru do moču (glykozúria)
a poškodzuje pečeň; niektorí autori
pochybujú o jeho účinnosti. Droga nie
je vhodná na dlhšie užívanie — môže
dôjsť až k otravám hydrochinónom.
Zvyčajná dávka drogy na odvar je
1,5 g (ČsL 4), výhodnejší je však
macerát za studena alebo zapar (1
kávová lyžička drogy na šálku), čím sa
zníži obsah trieslovín v prípravku. Aby
sa glykozidy lepšie vylúhovali, smú sa
v lekárni vydávať a používať do čajovi-
nových zmesí a na predpísané príprav-
ky iba rezané listy (sito č. I).
Čs. priemyselne vyrábaný prípravok
s drogou je Species urologicae Planta
(diuretikum, mierne antiseptikum),
pomocná čajovina pri chorobách mo-
čových ciest.
Homeopatia pripravuje z čerstvých
listov esenciu s podobnými účinkami
a indikáciami ako alopatia. Droga sa
používa aj vo veterinárstve.
LEKÁRSKA
MORUŠA BIELA
MORUŠOVNÍK BÍLÝ
Medvedica obsahuje fenolový gly- citrín, hyperosid — 1,5 %) a v malom Moms alba L.
Morušovité — Moraceae
kozid arbutín (hydrochinón-(3-gluko- množstve iridoidnú substanciu monot- Nemecky: Weisser Maulbeerbaum; maďarsky:
zid), príp. aj metylarbutín (až do 12 % ropeín, tiež organické kyseliny (urso- Fehér eperfa; rusky: Tyr ôejiwň, Tjrra
— ČsL 4 žiada minimálne 7 % ) , ich lovú, galovú, elagovú a chinovú).
aglykón hydrochinón, dalej ester ar- Droga je dezinficiens močových
butínu s kyselinou galovou, triesloviny ciest — pôsobí iba pri alkalickej reakcii MORUŠA ČIERNA
galového a elagového typu (15 — moču — po resorpcii sa arbutín štiepi MORUŠOVNÍK ČERNÝ
Moras nigra L.
20 % ) , flavonoidy (kvercitrín, myri- na antiseptický pôsobiaci hydrochi- Nemecky: SchwarzerMaulbeerbaum; maďarsky:
Fekete (savanyú) eperfa; taliansky: Moro nero;
ON 86 6414 a ČsL 4 stanovujú pre drogu tieto základné znaky: francúzsky: Múrier noir; anglicky: Mulberry-
tree; španielsky: Moral camún; rusky: Tyr nep-
Akosť — najviac v % Hbiŕí, mejiKOBHi;a HěpHaa
187
trvanlivé a nahradzujú cukor. Sú zná-
me najmä z kultúrnej histórie starých
Tadžikov.
Moruše sa opeľujú vetrom.
Predmetom zberu na liečebné účely
bývajú dnes iba plody — Fructus mori
(júl—august). Za surová je to chutné
ovocie. Možno z nich pripraviť šťavu
(na liter šťavy asi 1/4 litra vody, 800 g
cukru a šťava z 1 citróna; dajú sa aj
nakladať ako kompót). Veľmi lahodný
je morušový sirup — Sirupus moro-
rum. Biele plody sú vhodné na prípra-
vu muštu, ktorý má medovitú chuť.
Kvalitné je i morušové víno. Plody
možno sušiť najlepšie umelým teplom.
Šťava sa niekedy používa na farbenie
vína a podľa Hagera (1930) pri boles-
tiach v krku.
Plody obsahujú veľa sacharidov
( 9 - 1 0 % , biele až 22%), ovocné
kyseliny (citrónovú, jablčnú a i.), pek-
tíny a minerálne látky (do 1 % ) .
Farmaceuticky možno moruše hod-
notiť ako mierne laxans, expektorans
a zdroj na prípravu osviežujúceho
sirupu bohatého na ovocné kyseliny
(zvyčajná jednotlivá dávka podľa Brit.
Pharm. Cod. z r. 1923 je 1,7-3,5 g
sirupu). Zriedkavejšie použitie majú
listy (používajú sa najmä z m. čiernej).
Ich zber sa robí v júli—auguste. Sušia
sa bežným spôsobom. Na liečebné
účely slúžia hlavne v južnej Európe
(L. Palma, 1964). Obsahujú veľa uhli-
MORUŠA čitanu vápenatého, adenín (purínová
BIELA báza, dôležitá zložka nukleových ky-
selín), asparagínovú aminokyselinu,
glukózu, minerálne soli, triesloviny
a prisudzuje sa im adstringentný úči-
nok, regulačné pôsobenie na hladinu
krvného cukru a odporúčajú sa pri
cukrovke i ochoreniach podžalúdko-
vej žľazy (pankreasu). Z listovej drogy
sa pripravuje asi 5 % odvar (varí sa
3 minúty, pijú sa 2—3 šálky denne),
né až okrúhlastovajcovité alebo s nie- pestovaného alebo triploidná forma prípadne sa užíva 2—6 g prášku
korkými nesúmernými lalokmi. Plody m. čiernej. Moruše sa často pestujú denne.
sú zelenkasté až biele alebo červen- v krovitom tvare a dlhoročným pesto- Častejšie sa listy využívajú v ho-
kasté moruše. vaním sa vytvorili mnohé odrody, meopatii, a to vo forme rozotieraného
Druh bol importovaný z Ázie. Pô- ktoré sa líšia najmä tvarom listov. prípravku Teep, ktorý sa pripravuje
vodne ho pestovali pre listy, ktoré Pomenovanie moruše súvisí s latin- z čerstvých listov; ordinuje sa podob-
slúžili ako krmivo hodvábnika; dnes sa ským morus — príp. gréckym meros ne ako alopatické prípravky.
pestuje pre chutné plody. = diel, čiastka (vzhľadom na zložené
Moruše sa u nás pestujú, ale neho j - plody). Druhové označenie sa dáva
ne, hoci nie sú náročné na pôdu; ako podľa farby plodov. MRKVA OBYČAJNÁ
potrava pre húsenice hodvábnika sú Moruše sú známe od najstarších MRKEV OBECNÁ
Daucus carota L.
vhodnejšie listy bielej moruše. Pri čias. Oddávna sa používajú v liečiteľ- Zelerovité - Apiaceae (Okolíkaté - Umbel-
chove húseníc listami čiernej moruše stve. M. biela sa pestovala v Číne. liferae)
sa pradie hodváb prostrednej akosti. Antické Grécko pestovalo m. bielu Nemecky: Wilde Môhre; maďarsky: Sárgarépa
Výhľadovou drevinou pre naše hospo- i m. čiernu a plody boli v staroveku murok; taliansky: Carota; francúzsky: Carotte
veľmi obľúbené. Pripisovali sa im nar- commune; anglicky: Wild Carrot; španielsky:
dárstvo by mohla byť m. trnavská (M. Pastanaga; rusky: MopKOBb oôbiKHOBeHHaa
x tyrnaviensis Domin), dlho pestovaná kotické i antitoxické účinky a slúžili aj
najmä v karpatskej oblasti (na Slovác- na zlepšenie trávenia a na farbenie Dvojročná bylina vysoká 30—
ku známa ako molperné); je kríženec vína. V Strednej Ázii sa oddávna sušili 80 cm; stonky má ryhované a štetina-
m. čiernej a červenej (M. rubra L.), a mleli na sladkú múku, ktorá sa té, listy pero vito zložené, horné skoro
severoamerického druhu, u nás kedysi pridávala do cesta. Dobre usušené sú sediace, so zreteľnými pošvami. Kvety
188
ktoré prispeli k ďalšiemu rozmachu
pestovania mrkvy v neskoršom stre-
doveku a na začiatku novoveku. Polív-
ka (Květena z r. 1900) uvádza koreň
t
mrkvy ako potravu pre ľudí i domáce
zvieratá (v Anglicku ňou kŕmili najmä
kone), upraženú ako kávovú náhrad-
ku a šťavu ako anthelmintikum (najmä
proti škŕkavkám), ale i to, že na
vidieku sa mrkvou farbí bledé maslo
na žlto, aby sa ľahšie predalo.
Mrkva kvitne asi v júni až septem-
bri. Kvet obsahuje veľa nektáru. Ako
včelárska rastlina prichádza do úva-
hy všade, kde sa pestuje vo väčšom
množstve na semeno. Nektár sa roní
z medových žliazok, ktoré ležia na dne
kvetu. Med z mrkvy má tmavožltú
farbu.
Predmetom ojedinelého liečebného
používania sú plody — Fructus dauci,
zberané zrezávaním okolíkov krátko
pred dozretím. Materiál sa po vymlá-
tení dosuší. Plody majú korenistý pach
a chutia horkasto a silno aromaticky.
Korene sa vykopávajú z pestova-
ných variet vtedy, keď sú dostatočne
veľké a dužnaté (jún—október). Na
liečebné účely sa nesušia, ale sa spra-
cúvajú čerstvé. Droga: Radix dauci
sativi.
Významné množstvo sacharidov,
vysoký obsah oranžového karoténu,
provitamínu A i vitamínov B a C pový-
šili mrkvu na hodnotnú zeleninu. Pri-
pravuje sa z nej aj liečivý karoténový
výťažok. Mrkva okrem toho obsahuje
silicu neznámeho zloženia (koreň asi
0,01 % ) . V plodoch je do 1,6 % silice
MRKVA s vysokým podielom seskviterpénov
OBYČAJNÁ a terpénových alkoholov. Variety
s dlhým koreňom obsahujú v plodoch
aj azarón. Koreň má ešte veľa pektí-
nov (11 %) a minerálnych látok (naj-
mä draslíka). V liste je alkaloid pyroli-
dín, bezkyslíkatý daucín a karotíny.
sú biele alebo žltkasté či ružovkasté, divej mrkvy — sa vypestovali známe Mrkve i plodom sa experimentálne
usporiadané do okolíkov, počas kvit- karotky alebo dlhé, amsterdamské, dokázal slabý protihlístový (vermifúg-
nutia rozostřete, pri dozrievaní plodov brunšvické alebo frankfurtské i ďalšie ny) účinok. Mrkvová šťava i silica z nej
skrútené dovnútra. Plody sú rebrovité mrkvy a nám nevelmi známe obrovské pôsobia na svalovinu červov napred
a štetinaté nažky. zelenohlavé belgické či zlatožlté fran- výslovne dráždivo a potom až ochro-
U nás rastie v lesnom plemene ako cúzske a iné. mujúce Šťava — Succus dauci caroti
všeobecne rozšírená burina suchých Názvom daukos označovali grécki recens expressus (zahustená: Roob
stanovíšť so skalnatým i hlinitým sub- lekári rozličné zelerovité rastliny. dauci) je pomocným liekom pri rú-
strátom, napr. na suchých pasienkoch, Mrkvu zamieňali najmä s paštrnákom poch (oxyúriách) a škrkavkách (aska-
lúkách a vo svetlých lesoch, no i na (Pastinaca sativa L.). Až v kuchárskej ridoch) a výborným zdrojom provita-
mokrých stanovištiach, napr. v po- knihe labužníka Apicia ju nachádza- mínu A, ktorý osoží zraku (chráni
brežných křoviskách, na mokrých lú- me medzi zeleninami. Cenil sa čo len pred šerosleposťou). Osvedčuje sa
kách a rašelinách, a to bez výškového trochu hrubší koreň. Mrkvu siali starí vraj i pri zväčšených mandliach detí,
obmedzenia. V kultúrnom plemene Rimania i Germáni. Aj naši slovanskí náklonnosti k polypom a ako adjuvač-
má typický pomarančovočervený ko- predkovia ju radi jedli. V Kapitulári ný prostriedok pri liečbe cukrovky (2
reň. Pestuje sa v záhradách i na Karola Veľkého sa odporúčalo podda- poháre šťavy denne). Podľa staršej
roliach. V Európe rastie divo a miesta- ným, aby ju hojne pestovali a nasledo- anglickej literatúry údajne prináša
mi je nenávidenou burinou. vali tak príklad královských pestova- úľavu aj pri rakovinových stavoch. Na
Používanie dvojročných kultúrnych teľov zeleniny. Na mnohých miestach lepšie využitie provitamínu treba
mrkiev možno odhadnúť asi na 5 000 rozsiahlej ríše tohto panovníka sa mrkvu čím jemnejšie postrúhať. Z ko-
rokov. Z prarodiča — slabého koreňa utvorili základy mrkvových kultúr, reňa sa varí aj mrkvový cukrový sirup,
189
ktorý s prídavkom sladového výťažku medzi nimi aj mladé listy m. dobrého,
a pomarančovej alebo citrónovej šťa- MRLIK hoci to nie je práve najlepšia náhradka
vy je základom osviežujúcich a zdra- DOBRÝ za špenát, ešte i dnes miestami použí-
vých nápojov (u nás napr. Karotela). vané. Koreň m. dobrého slúžil neskor-
Pražené korene slúžia dodnes ako šie proti tuberkulóze a vňať ako pur-
kávovina. Minerálne látky (najmä gans a zvonka na rany. Mladé listy
draslík) pôsobia mierne močopudne. nahrádzali špenát a mladé výhonky
Pre obsah pektínov mrkva slúži na zasa špargľu. Ľudové liečiteľstvo u nás
úpravu stolice pri hnačke. Jej dietetic- dodnes nezabudlo na spomínané indi-
ké účinky sa využívajú pri črevných kácie. M. dobrý svojho času dokonca
a žalúdočných poruchách, najmä doj- prenikol aj do zeleninárskych záhrad
čiat a rekonvalescentov. Plody nieke- (Anglicko).
dy tvoria zložku anthelmintických V ľudovom liečiteľstve sa uplatňuje
čajovín. mrlíkový koreň — Radix boni-henrici.
Najväčšie množstvá mrkvy sa zužit- Kedysi sa zriedka používala aj vňať
kúvajú v potravinárskom a konzervá- — Herba boni-henrici. Obe drogy sa
renskom priemysle. označovali aj ako Radix seu Herba
lapathi unctuosi. Koreň sa zberá zjari
MRLÍK DOBRÝ alebo v jeseni, vňať počas kvitnutia
MERLÍK VŠEDOBR byliny (máj až august). Sušia sa za
Chenopodium bonus-henricus L.
Mrlíkovité — Chenopodiaceae
bežných podmienok (koreň možno
Nemecky: Dorf-Gänsefuss; maďarsky: Paréj li- sušiť aj na slnku).
batopp; taliansky: Bono enrico; francúzsky: Obsahové látky sú neveľmi preskú-
Bon-Henri; anglicky: Good King Henry; španiel- mané. Droga obsahuje saponíny, žele-
sky: Buen enrique; rusky: Mapb no6poro
reHpHxa
zo, slizy, triesloviny a minerálne soli.
Z drog sa pripravuje asi 5 % zapar.
Trváca bylina vysoká 80-110 cm. Užívajú sa 2—3 šálky denne, a to pri
Stonka priama, jednoduchá, listy bronchitídach, kašli, hemoroidoch
striedavé, stopkaté, plytkolaločnaté, ako emoliens. Droga je obľúbená naj-
celistvookrajové. Kvety v stopkovitej mä v ľudovom liečiteľstve Talianska
metline klbiek na konci byli. Plody sú (L. Palma, 1964). Pre obsah železa
nažky. tam slúži aj ako liek pri anémii a nie-
Bylina je dôsledným sprievodcom ktorých krvných ochoreniach; odpo-
ľudských sídlisk od nížin až po horské rúča sa aj ako pomocný prostriedok
stupne. Na dedine rastie na ušliapanej pri tuberkulóze.
pôde.
Do čeľade mrlíkovitých z najzná-
mejších rastlín patrí špenát a cukrová MRLIK VONAVY
repa. Najbohatší z čeľade je práve rod MERLÍK VONNÝ
mrlíkov (asi 40 druhov). Ich systema- + Chenopodium ambrosioides L.
Mrlíkovité — Chenopodiaceae
tika je pre začiatočníka ťažká, lebo sa Nemecky: Tee-Gänsefuss; maďarsky: Jószagú
navzájom veľmi podobajú. Rozlišujú libatopp (mirhafú); taliansky: Té di Germania;
sa hlavne podľa výzoru listov. Mrlíky francúzsky: Anserine ambroisie; anglicky: Mexi-
treba odlišovať od lobôd — druhov can Tea; španielsky: Hierba hormiguera; rusky:
Mapb aM6po3HeBHflHaa
rodu Atriplex Ľi, ktoré majú vždy
jednodomé rovnotvárne kvety a plody Vedecké pomenovanie mrlíkov Jednoročná bylina vysoká 30—
zatvorené do zveličených kroviek. Lo- (Chenopodium L.) je odvodené od 60 cm. Byľ priama, rozkonárená, čas-
boda záhradná — Atriplex hortensis L. gréckeho chén = hus a podion = nôž- to červenkastá. Listy podlhovasté až
(lebeda zahradní) sa u nás miestami ka, vzhľadom na tvar listov niektorých kopijovité, riedko zúbkaté i celistvo-
(napr. na hornom Pohroní) zamieňala druhov. Druhové pomenovanie odvo- okrajové. Klbkaté súkvetia i listy sú
s mrlíkom dobrým pri zbere špenáto- dzuje Grimm z mena Henrich, Hein- husto pokryté žliazkami. Plody sú
vých rastlín. Ojedinelé sa ešte pestujú rich, ako sa volali dobrí škriatkovia nažky.
ako špenátové rastliny juhoeurópske starých Germánov. Dáva sa do súvis- Druh sa u nás aklimatizoval. Pochá-
mrlíky Ch. foliosum a Ch. capitatum, losti aj s „dobrým" francúzskym krá- dza z tropickej Ameriky. Oddávna sa
ktoré sa podľa bobuľovitých červe- ľom Henrichom IV., ktorý urobil veľa ako liečivá rastlina pestuje vo vidiec-
ných plodstiev ľudovo nazývajú aj pre botaniku, alebo má odlíšiť rastlinu kych záhradách, odkiaľ prechodne
jahodový špenát (v ich kvetných od blenu, krajovo nazývaného zlý preniká do okolitých porastov.
klbkách dužnatie a červenie okvetie). Henrich, či od neveľmi chutnej bažan- Pomenovanie Chenopodium sme
Výhľadovou špenátovou zeleninou ky trvácej — Mercurialis perennis L. objasnili pri m. dobrom; druhové po-
u nás môže byť aj austrálsky mrlík (Euphorbiaceae), ktorá sa jedávala menovanie m. voňavého pochádza
zlatolistý — Ch. auricomum. zjari ako zelenina. z gréčtiny: ambrossii + eides = po-
Aromatický m. střapcový — Ch. Už v antike sa stretávame s konzu- dobný ambrózii (rastlina svojou vô-
botrys L., pôvodom z južnej Európy, mom zeleninovej stravy (podmiene- ňou pripomína ambróziu).
u nás roztrúsené splanený, niekedy sa ným však iba pudové). Pestovanie Mrlík doviezli do Európy z Mexika
nachádza ako nežiadúca primes vo špenátu sa rozšírilo až v stredoveku ako liečivú rastlinu pod názvom jezu-
vňaťovej droge prietržníkov (Herba (z Perzie). Starí Gréci a Rimania itský čaj, lebo o jeho slávu sa postaral
herniariae). jedávali mladé žihľavy a iné rastliny, práve tento náboženský rád asi v 17.
190
stor. Mrlík je jedným z najstarších
surogátov za čínsky či ruský čaj. Vo
svojej mexickej a brazílskej domovine
je známy aj ako vermifúgum (proti
MRLIK
vnútorným črevným parazitom), sti-
VOŇAVÝ
mulans, antiastmatikum a emenago-
gum (zneužíval sa i abortívne). Ordi-
noval sa aj v prášku a robila sa z neho
známa tinktúra (Tinctura Botryos me-
xicanae), v Rakúsku ešte r. 1940
používaná ako oficinálny osviežujúci
a žalúdočné stimulačný prostriedok.
V niektorých krajoch sa dokonca na
liečebné účely pestoval. Keďže rastli-
na vytvára rozličné chromozómové
rasy, ktoré sa morfologicky iba nepa-
trne líšia, po jej preskúmaní sa našli
diploidné, tetraploidné, hexaploidné
i oktoploidné variety. Oktoploidná
varieta sa ešte dnes terapeuticky hojne
využíva, hlavne v USA (Chenopo-
dium anthelminthicum L.).
Mrlík voňavý sa hojne pestuje
v strednej Európe. Treba ho pokladať
za jedovatý; zriedkavo používaná dro-
ga pochádza z kultivovaných rastlín.
Zberá sa kvitnúca vňať — Herba che-
nopodii, a to dva-tri razy do roka
(jún—september). Odrezávajú sa len
kvetonosné bylinné časti. Materiál sa
suší v tenkých vrstvách oddelene ako
silicová rastlina, t. j. teplotou do 35 °C
v tieni. Občas ho možno obracať a pri-
tom vyradiť zle zafarbené listy. Oproti
iným vňatiam schne pomaly. Strata na
hmotnosti je asi 70 %. Droga sa skla-
duje v dobre zatvorených obaloch
— ľahko vlhne. Ako oficinálna je
v homeopatickom liekopise, kde sa
vyžaduje čerstvá kvitnúca vňať.
M. voňavý obsahuje najmä silicu (až
0,3 %), v ktorej sa nachádza peroxi-
dický monocyklický monoterpén as-
karidol, potom cymol a ďalšie terpény;
droga obsahuje aj saponíny. Má prí-
jemný korenistý pach a ostrú, gáfrovi- nia, najmä silice, sú motorický nepo- okrem použitia drogy proti črevným
tú chuť. koj, nauzea, závraty, paréza (čiastoč- parazitom ju užíva na úpravu nepravi-
Vňať sa užíva zriedka — je anthel- ná obrna), únava, niekedy i kŕče a po- delnej menštruácie, niekedy na pod-
mintikum, dávka je pol kávovej lyžič- ruchy sluchu (hučanie v ušiach). V ťaž- poru trávenia, príp. aj ako tonikum.
ky na šálku záparu. Je však prudko ších prípadoch môže dôjsť aj k ochrnu- V Európe sa ešte cenila aj pri angine
účinná a bez rady lekára sa nesmie tiu dýchacieho centra. pectoris, astme, nervových slabostiach
užívať. Príznaky otravy z predávkova- Ľudové liečiteľstvo Južnej Ameriky a pri ochrnutí po porážke.
Ako plnohodnotné anthelmintikum
Vňaťová droga (Herba chenopodii) sa kontroluje podľa ČSN 86 6820:
sa užíva Oleum chenopodii anthel-
minthici, ktorý sa získava destiláciou
Akosť — najviac v % vodnou parou z odkvitnutých plodo-
Znak vých konárikov severoamerickej rast-
I. II.
liny Ch. anthelminthicum L. — m.
Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline 3 6 protihlístový, ktorý sa pestuje hlavne
v USA. Droga i silica prichádza do
Cudzie organické prímesi 2 5
obchodu skoro výhradne z USA; silica
Anorganické prímesi 0,5 1 európskeho pôvodu sa jej nevyrovná.
Výťažnosť býva asi 0,2-2,0 %. Silica
Vlhkosť 13 13
obsahuje veľa askaridolu (60—65 %),
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 16 19 okrem toho napr. aj p-cymén a a-ter-
pinén. V terapii — predovšetkým
Obsah silice — najmenej 0,25 0,15 v Amerike, sa uplatňuje buď silica,
191
alebo čistý askaridol, a to proti škrkav-
kám, hlístam a aj pásomniciam. Pre
pomerne veľkú jedovatosť silice i as-
karidolu je uplatnenie zriedkavé. Po-
užíva sa iba vtedy, keď sa z akýchkoľ-
vek príčin nedajú ordinovať moderné
syntetické liečivá (napr. piperazínové-
ho typu), ktoré všeobecne vytlačili
z používania rastlinné anthelmintiká.
V homeopatii má širšie uplatnenie
čerstvá kvitnúca vňať m. smradľavého
(Ch. vulvaria L.), ktorá obsahuje účin-
ný, výrazne páchnúci trimetylamín.
Tvorí surovinu pre alkoholové výťaž-
ky a rozotierané prípravky Teep, apli-
kované na podporu menštruácie
(emenagogum), proti kŕčom (spazmo-
lytikum) a i.
MYDLICA LEKÁRSKA
MYDLICE LÉKAŘSKÁ
Saponaria officinalis L.
Klinčekovité — Dianthaceae (Silenkovité
— Silanaceae)
Ľudovo: mačacie mydlo, mydlička
Nemecky: Echtes Seifenkraut; maďarsky: Taj-
tékzó szappanfú; taliansky: Saponaria; francúz-
sky: Saponaire; anglicky: Soapwort; španielsky:
Saponaria; rusky: MbiJibPWHKa airreHHasi
192
lov, ktoré hľadajú na dne kvetov
medovinu.
Koreň — Radix saponariae rubrae,
sa vykopáva buď v jeseni (október NAPRSTMK
—november), alebo skoro zjari (ma- ČERVENÝ
rec), a to z rastlín 2—3 ročných. Po
rýchlom a krátkom omytí (pozor: sa-
poníny sa vodou vyplavujú!) a zbavení
nadzemných častí sa suší na vzdušnom
mieste, na slnku, príp. umelým teplom
(do 70 °C). Pomer zosušenia je asi
3 : 1 . Usušené korene sú krehké.
Niekedy sa zberá vňať — Herba
saponariae rubrae, čo sa robí odřezá-
váním nadzemných častí na začiatku
kvitnutia (jún—júl). Suší sa jednotlivo
rozložená, bez obracania, na vzduš-
nom mieste, kým neskrehnú všetky
byle. Pomer zosušenia je asi 5 : 1.
Droga nemá pach, chutí sprvu slad-
kasto, neskôr sladko-horko až neprí-
jemne škrabľavo.
Obsahovými látkami drogy sú pre-
dovšetkým saponíny (asi 2,5—
5 %), pozostávajúce prevažne zo sa-
ponasidov A, B, C a D, ktoré majú
spoločne sapogenín gypsogenín, s tri-
terpénovým jadrom, kostrou, kyslé
bidesmozidy; hemolytický index dro-
gy je asi 1 200 až 1 800 (2 000).
Koreň rastliny má predovšetkým
expektoračné účinky a slabšie diure-
tické; dávkuje sa 1 kávová lyžička na
šálku odvaru a užíva sa po lyžiciach.
Dávka na deň je odvar z 10 g drogy na
200 ml vody alebo 1 lyžička práškové-
ho koreňa na pohár studenej vody,
maceruje sa 8 h a po scedení počas dňa
vypije; výťažok je dobré sekretolyti-
kum. Treba však upozorniť, že saponí-
nové drogy sú na dlhší čas užívania
nevhodné, saponíny sa môžu vstrebá-
vať, čím vyvolávajú nepríjemné ve-
dľajšie účinky. Drogu možno použiť
ako metabolikum, depuratívum a pre
protizápalové pôsobenie sa uplatňuje
príležitostne pri zápaloch mandlí, pôdy s vysokým obsahom mangánu.
krčných a kožných ochoreniach, fu- NÁPRSTNÍK ČERVENÝ Často sa pestuje pre okrasu, ale aj na
runkulóze, ba aj reumatizme a kĺbo- NÁPRSTNÍK ČERVENÝ liečebné účely — rozličné chemické
+ Digitalis purpurea L.
vých ťažkostiach. Krtičníkovité — Scrophulariaceae rasy, napr. s prevahou kardenolidov
V homeopatii sa z koreňa pripravu- Nemecky: Roter Fingerhut; maďarsky: Piros A-skupiny a pod.
je tinktúra, ktorá sa indikuje pri ocho- gyúszúvirág; taliansky: Digit ale; francúzsky: Di- Pomenovanie náprstníka pochádza
reniach z nachladnutia a niektorých gitale pourpure; anglicky: Foxglove; španielsky: z latinského digitus = prst, resp. digi-
Digital; rusky: HanepcraHKa nypnypHaa
stavoch depresie. tale = náprstok, pre vzhľad kvetnej
Koreň mydlice má široké technické Dvojročná bylina vysoká 30— koruny; druhové označenie vyjadruje
uplatnenie. Slúži na pranie jemných 120 cm; prízemná ružica vajcovitých farbu kvetu.
tkanín (nerozkládá farby), ďalej do listov je zúžená na báze do krídlatej Antické Grécko a Rím náprstník
zubných pást i práškov a pod. listovej stopky. Stonka vyrastá v dru- nepoznali. Rastie predovšetkým v zá-
Vňať sa liečebne využíva zväčša ako hom roku; jej listy sú sediace, kopijo- padnej Európe. Oddávna bol známy
expektorans, potom aj ako metaboli- vité, plynule prechádzajú do súkvetia v írskom liečiteľstve. Ordinoval sa od
kum pri niektorých kožných ochore- — jednostranného strapca, kvety s rúr- 5. stor. pri rozličných komplikáciách
niach. kovito zvonkovitou korunou bledo- v šestonedelí. Pevné miesto získal
Izolované saponíny (predovšetkým červenej farby, vnútri s tmavými čer- v liečiteľstve po skúmaní anglickým
však z gypsomiliek) tvoria niekedy venými skvrnami. Plody sú tobolky. lekárom Witheringom, ktorý r. 1785
zložku expektoračných prípravkov. Druh rastie v křoviskách, riedkych vydal spis o náprstníku a jeho uplatne-
lesoch a na rúbaniskách vo výške ní v terapii srdcových chorôb.
Čajovina č. 67. 500—1500 m n. m. Uprednostňuje Zber listov — Folium digitalis pur-
193
Droga — Folium digitalis purpureae — podlieha požiadavkám ČSN 86 6410: záměny pri zbere prakticky neprichá-
dzajú do úvahy. Listová droga sa dosť
podobá listom skorocelu.
Znak Najviac v % Pôvod vedeckého pomenovania
sme uviedli pri n. červenom; druhové
Zhnednuté listy 1
meno je z latinského lanatus = vlnatý.
Rastlina našla liečebné uplatnenie
Rozdrvené listy 2 iba v novšej dobe. Wokes, Dafer
Iné časti materskej rastliny 2
a Lasch v 30-tych rokoch nášho storo-
čia dokázali, že listy n. vlnatého v po-
Minerálne prímesi 0,5 rovnaní s listami n. červeného majú
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 10
3—5 x vyššiu účinnosť na insuficientné
srdce a odvtedy jej význam stúpa.
Popol nerozpustný v HCL 4 Listy obsahujú vyše 60 druhov mi-
moriadne nestálych srdcových glyko-
pureae sa robí v prvom roku rastliny patrí aj menej dôležitý odorozid H, zidov. Ich štiepenie (hydrolýza) nastá-
zvyčajne v auguste, v druhom roku digitalinum verum a strospezid. List va už pri zbere. Preto sa treba presne
počas kvitnutia (jún—august), za su- má obsahovať minimálne 0,3 % kar- pridržiavať návodov na spracovanie:
chého počasia a v poludňajších hodi- denolidov (Ph. Eur. III). listy sa zberajú v septembri—októbri
nách. Suší sa rýchlo v tenkých vrstvách V terapii sa používajú v súčasnosti (podľa obdobia výsevu) z jednoroč-
na tienistom mieste, najlepšie pri iba čisté látky a ich deriváty, ktoré sa ných rastlín (iba prízemná ružica).
umelom teple teplotou medzi 60— nahradzujú účinnými princípmi n. vl- Zrezávajú sa po oschnutí rosy. Zber
70 °C;pomerzosušeniajeasi4—5 : 1. natého. Digitoxín tvorí aj zložku práš- možno robiť aj viac ráz do roka.
V liečebnom použití musí mať droga kov Felsol, ktoré sa užívajú pri astme. Materiál sa suší umelým teplom
biologicky presne stanovenú účinnosť Z čerstvých listov zberaných na (40—60 °C), lebo inak nastáva enzy-
(podľa ČsL 2 sa list označuje ako začiatku kvitnutia sa v homeopatii mový alebo tepelný rozklad účinných
titrovaný). pripravuje esencia (dil. D 4) s podob- glykozidov. Pomer zosušenia je asi
Hlavná indikačná oblasť je srdcová ným použitím ako prípravky v alopa- 4 : 1 ; materiál treba urýchlene dodať
hypertrofia (zväčšenie) s insuficien- tii, ale aj pri gastritíde, zápale dvanást- nákupni. List je tmavozelený, nemá
ciou (nedostatočná činnosť, zlyháva- nika, žltačke, očných zápaloch a poru- pach a chutí horkasto.
nie) a odstraňovanie v tele nahroma- chách videnia. Hlavné obsahové látky sú srdcové
denej vody touto nedostatočnou čin- Pri všetkých náprstníkových prí- glykozidy — lanatozidy A—E, karde-
nosťou (druhotné močopudné účin- pravkoch je nebezpečenstvo kumulá- nolidové digilanidy (cca 1 % ) , pôvod-
ky); droga je teda kardiotonikum cie (hromadenia v organizme) a pre- ne ukladané v rastline ako prvotné
— užíva sa pri srdcovej insuficiencii dávkovania. Najčastejšie nežiadúce prí- glykozidy. Odštiepením cukru (jednej
všetkých druhov, hlavne bradykardii znaky sú nevoľnosť, nauzea a dyspe- molekuly glukózy) vznikajú sekun-
(spomalená srdcová činnosť) a steno- sia; pri prvých príznakoch je nutné dárne glykozidy, ktoré na rozdiel od
kardii (nedokrvenosť srdcového liečbu prerušiť. Pri aplikácii náprstní- glykozidov n. červeného obsahujú
svalu). kových prípravkov treba sa vyhýbať okrem špecifických cukrov (troch mo-
Droga obsahuje vyše 30 druhov podávaniu liekov s obsahom vápnika, lekúl digitoxózy), aj molekulu kyseli-
jedovatých a veľmi labilných srdco- ktoré stimulujú (dávajú popud) bra- ny octovej viazanú na jeden z cukrov.
vých glykozidov (v priemere asi dykardiu (spomalenie srdcovej čin- Vylúčením cukrov a kyseliny octovej
0,15-0,40 % ) ; sprevádzajú ich gly- nosti). sa vytvárajú už liečebne neúčinné
kozidy neúčinné na srdce (digitanolo- aglykóny (geníny glykozidov — digi-
vé a pregnanové glykozidy, napr. digi- toxigenín, gitoxigenín, digoxigenín,
taloín, digipurpinín — (asi 1 % ) , sapo- NÁPRSTNÍK VLNATY gitaloxigenín a diginatigenín). Ďalšími
níny — spirostanolové glykozidy (digi- NÁPRSTNÍK VLNATÝ obsahovými látkami drogy sú enzýmy,
tonín, gitonín, tigonín — zlepšujú re- + Digitalis lanata Ehrh. saponínové glykozidy, pregnanové
sorpciu účinných glykozidov), prítom- Krtičníkovité — Scrophulariaceae glykozidy, cholín a acetylcholín. Se-
Nemecky: Wolliger Fingerhut; maďarsky: Gyp-
né sú aj flavóny (luteolín, luteolín-7- jas gyůszúvirág; taliansky: Digitale lanosa; fran- kundárne glykozidy možno chemicky
glukozid), sliz (mierni dráždenie) cúzsky: Digitale laineuse; anglicky: Woolly previesť na glykozidy n. červeného
a ďalšie látky (výskum ešte nie je Foxglove; španielsky: Digital lanosa; rusky: Ha- (digitoxín, gitoxín, resp. i digoxín).
uzatvorený). Látky účinkujúce na nepcTHHKa (druh sa neuvádza v európskej časti Nemecký liekopis žiada nastavenie
ZSSR)
srdce tvorí glykozidová zmes s agly- normovaného listu na obsah 0,5 %
kónmi digitoxigenínom, gitoxigení- Rastlina sa podobá na n. červený, digitoxínu.
nom a gitaloxigenínom; počet cukro- má však holé stonky a rub listov. Listy N. vlnatý sa v súčasnosti používa
vých jednotiek v glykozidovej väzbe je v prízemnej ružici i stonkové sú kopi- podobne ako n. červený. Dáva sa mu
1—5, pričom niektoré sú špeciálne iba jovité. Kvety má hnedobiele, zosku- však prednosť vtedy, ak treba dosiah-
pre digitalisové glykozidy (digitoxóza, pené v hustom klase. nuť rýchlejší účinok a keď sa nevyža-
digitalóza). Hlavné glykozidy sú pur- Rastlina pochádza z Balkánu (podľa duje dlhšie pôsobenie. Používajú sa
pureaglykozid A (aglykón digitoxige- niektorých prameňov zo severného čisté látky a ich deriváty, indikujú sa
nín) a purpureaglykozid B (aglykón Maďarska). U nás sa pestuje v kultú- per os, teda ústami, ale aj injekčné
gitoxigenín), ktoré ľahko odštepujú rach. (parenterálne). Okrem iného majú
z glykozidovej väzby molekuly glukó- Keďže n. vlnatý je u nás vo voľnej silné diuretické účinky.
zy, pričom sa menia na sekundárne prírode ojedinelý, nákup pre potreby Hromadne vyrábané prípravky
glykozidy digitoxín a gitoxín. K tera- farmaceutického priemyslu pochádza s obsahom čistých glykozidov majú
peutickým glykozidom n. červeného výhradne z pestovaných druhov, jeho dnes významné miesto v terapii, naj-
194
jekcie, kvapky), Felsol prášok (anti-
astmatikum), Lanatosid C SPOFA
(dražé, čapíky, injekcie), Digoxin
SPOFA (injekcie, pre účely veteri-
nárne).
Z iných druhov náprstníka sa v za-
NÁPRSTNÍK hraničí priemyselne spracúva aj n. žltý
VLNATÝ (D. lutea L.), n. veľkokvetý (D. gran-
diflora Mill.) — obidva rastú aj u nás;
z menej známych je to napr. D.
ferruginea L., D. thapsi L. (španielske
druhy), D. micrantha L. (rastie najmä
v Taliansku) a D. canariensis L. — n.
kanársky (kultivuje sa v Polsku).
NÁTRŽNÍK HUSÍ
MOCHNA HUSÍ („STŘÍBRNÍK")
Potentilla anserína L.
Ružovité — Rosaceae
Ľudovo: husia nôžka, husičky, husie kvietko,
husie mydlo, kačičky, mochna lesklá, námožní-
ček, návesníček, strieborník
Nemecky: Gänsefingerkraut; maďarsky: Liba
pimpó; taliansky: Anserina; francúzsky: Anseri-
ne; anglicky: Silverweed; španielsky: Argentina;
rusky: JlannaTKa rycHHaa
195
NÁTRŽNÍK Užíva sa pri hnačkách, žalúdočných
HUSÍ a črevných kataroch, vnútornom krvá-
caní, zvonka na kloktanie, pri boles-
tiach v ústnej dutine, bolestiach zu-
bov, zápaloch v ústach, na omývanie
1 obklady, na zapálené a krvácajúce
rany a pod. Na kúpele a vonkajšie
upotrebenie sa dávka drogy zvýši (1
lyžica na pohár).
N. husí má výrazný spazmolytický
účinok pri bolestivej a dlhotrvajúcej
menštruácii, kolikových bolestiach ža-
lúdka i čriev a podobných poruchách
(pri meteorizme). Prieskumy dokáza-
li, že je vysokohodnotný prostriedok
tíšiaci kŕčovité bolesti bez akýchkoľ-
vek vedľajších účinkov.
N. strieborný sa užíva ináč: 1 poliev-
ková lyžica vňate sa namočí do pohára
studenej vody, zahreje sa a nechá vrieť
2 minúty, potom pol hodiny vylúho-
vať. Vlažný odvar sa pije 2—3 x den-
ne. Možno ho dochutit' cukrom. Lie-
čebný efekt sa prejaví po 4—5 dňoch
užívania. Vedľajšie účinky sa nepozo-
rovali ani po dlhšom užívam.
V homeopatii sa z kvitnúcej vňate
pripravuje esencia (dil. Dl až 0 ) .
Uplatňuje sa predovšetkým pri men-
štruačných kolikách.
196
né koliky, proti ktorým sa droga od-
dávna používala. Vhodnosť jej uplat-
nenia v terapii hnačiek sa spoľahlivo
dokázala i vedecky, ba potvrdilo sa, že
droga sa celkom vyrovná americkému
rataňovému koreňu (Radix ratanhiae
— ČsL 4; pozri cudzokrajné drogy).
Z včelárskeho hľadiska sa rastlina
veľmi cení pre obsah medoviny a znač-
né množstvá peľu.
Predmetom zberu sú podzemky do-
konale zbavené koreňov. Vykopávajú
sa opatrne (najlepšie špeciálnymi troj-
prstovými motyčkami, ľudovo nazýva-
nými múria noha). Zber sa robí bud
v marci—apríli, alebo v októbri, nieke-
dy aj v máji—júni a auguste—septem-
bri. Zber je potrebné robiť po dohovo-
re s nákupňou. Z vykopaných pod-
zemkov sa odstránia zvyšky hliny,
nadzemné časti, drobné korienky
(možno to robiť až doma), umyjú sa,
hrubšie sa rozrežú a dajú sušiť na
vzdušné miesta (lepšie je umelým
teplom pri teplote 40 °C). Materiál sa
nezaparuje a nedrobí. Suché podzem-
ky sú veľmi tvrdé, na lome červenkasté
až červenofialové. Majú nenápadný
pach a veľmi zvieravú chuť. Droga má
pomer zosušenia asi 3 : 1. Je oficinál-
na v ČsL 4 ako Radix tormentillae.
NÁTRŽNÍK Skladuje sa v uzatvorených obaloch
VZPRIAMENÝ chránená pred svetlom. Na homeopa-
tické účely sa používa čerstvý pod-
zemok.
Účinné obsahové látky tvoria kate-
chĺnové (tormentilové) triesloviny
(17-25 %), ďalej glykozid tormenti-
lín i tormentol a stopy silice. Trieslovi-
nový komplex pôsobí antibakteriálne.
Droga je silné adstringens, antidia-
roikum a antiflogistikum (na zápaly
slizníc). Dávkuje sa 1/2 kávovej lyžič-
ky na šálku odvaru 2—4 x denne. Pri
velká. Podzemok (koreň) začerstva husí. Dodnes zachované pomenovanie silných hnačkách sa dá 1 čajová lyžič-
vonia podobne ako ruže a starý v tme Tormentilla v názve drogy (Radix ka drogy do pol pohára studenej vody,
svetielkuje. tormentillae) vychádza z latinského vylúhuje sa 8 h, výluh sa zleje a zvyšok
Latinský názov Potentilla sa pôvod- tormentum = bolesť, alebo sa odvo- drogy sa preleje vrelou vodou. Po 10
ne používal v stredoveku iba pre n. dzuje z latinského tormentina = črev- minútach sa obidva výluhy spoja a vy-
Na podzemok (Radix — Rhizoma tormentillae) sa vzťahuje ČSN 86 7019, ktorá spolu užíva sa počas dňa.
s ČsL 4 má tieto základné znaky: Droga sa užíva pri hnačkách, úplavi-
ci, krvácaniach každého druhu (napr.
Akosť — najviac v % aj črevného a žalúdočného, pri silnej
Znak menštruácii a pod.); vhodná je aj
I. II. ČsL 4 tinktúra — Tinctura tormentillae,
z ktorej 20—30 kvapiek vo vode po-
Iné časti materskej rastliny ako podzemok (korene
a pod.) a tmavá droga 4 8 8
slúži na natieranie zapálených slizníc
úst, mandlí, ako kloktadlo pri zápa-
Cudzie organické prímesi 1 2 1 loch hrdla a pod. Prášok z podzemka
Anorganické prímesi 1,5 3 1,5
sa niekedy dával aj do zubných práš-
kov (a dáva sa opäť aj dnes). Odvary
Vlhkosť 14 14 11 drogy sa používajú aj pri kĺbovom
Popol (zvyšok po vyžíhaní drogy) 6 9 4
reumatizme na obklady alebo ako
zložka mastí na mokvavé rany, či
Popol nerozpustný v HC1 3 5 1,5 vyrážky, na popraskané ruky alebo
Obsah trieslovín — najmenej 9 6 12
pery. Technicky droga slúži ako far-
biaci prostriedok (farbí kožu na červe-
197
no), trieslo na kože, je prísada pri
výrobe atramentov atď. Využíva sa aj
vo veterinárnej medicíne (podobne
ako v humánnej).
V ČsL 4 je okrem drogy oficinálna
aj Tinctura tormentillae; pripravuje sa
perkoláciou drogy.
Čs. farmaceutický priemysel použí-
va drogu ako zložku čaj oviny Tormen-
tan (užíva sa pri letných hnačkách,
tráviacich poruchách žalúdka), ex-
trakt je v masážnom roztoku Herba-
dent a v ústnej vode Herbadent (anti-
septikum) a tinktúra v roztoku Stoma-
tisan (antiseptikum ústnej dutiny).
Podľa Turcka sa dáva nátržníkový
podzemok aj do čajovín proti cukrov-
ke: rovnaký diel podzemka nátržníka,
listu čučoriedky a sušených fazuľových
strukov bez fazule (biela sorta) — 2 ly-
žičky na macerozápar na 2 poháre
vody (dávka čajoviny sa napred 8 h
maceruje za studena v pohári vody, po
zliatí sa čajovina preleje pohárom
vriacej vody, 10 minút sa nechá postáť
a výluhy sa spoja).
Nátržník býva veľmi častou zložkou
mnohých čajovinových zmesí.
NECHTÍK LEKÁRSKY
MĚSÍČEK LÉKAŘSKÝ
Calendula officinalis L.
Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Com-
positae)
Ľudovo: krusíček, mesiačik, nahotka liečivá,
slniečko NECHTIK
Nemecky: Garten-Ringblume; maďarsky: Kô-
rômvirág; taliansky: Calendola; francúzsky: Sou-
LEKÁRSKY
ci officinal; anglicky: Pot Marigold; španielsky:
Calendula; rusky: HoroTKH airreHHbie
198
kvetých úborov bez zvyškov zákrovov nesmie presiahnuť 2 minúty). Karotí- Nevädza má vo svojom pomenovaní
(kalichov), niekedy aj úbory s kali- nové farbivo kvetov je neškodné. Dá- mnoho nejasného. Ani latinský názov
chom. Je to vhodný materiál pre zá- va sa najmä do syrov a masla na sa nepoužíva jednotne. Donedávna sa
cvik zberačov. zlepšenie farby. uprednostňovalo označenie Centau-
Droga — kvet nechtíka bez zákrovu, Vnútorné užívanie drogy je zriedka- rea cyanus podľa bájnych kentaurov,
Flos calendulae sine calyce sa vytrháva vé. Droga pôsobí priaznivo na žľazy ktorí sa po zanechaní bojového a dob-
v hlavnom období kvitnutia (júl— s vnútorným vylučovaním a pri zápa- rodružného života venovali medicíne.
august) z plnokvetých odrôd pestova- loch, po interných chirurgických zá- Najslávnejší kentaur bol lekár Chiron,
ných rastlín. Menej hodnotnú drogu krokoch, operáciách novotvarov a aj Eskulapov učiteľ. Chiron si vyliečil
dostaneme vytrhávaním kvetov z usu- pri novotvaroch žalúdka, čriev a pod. ranu od Heraklovho šípa liekom z by-
šených úborov v celosti. Zberáme (tablety sa vyrábajú v ZSSR). Kvety liny kentaureion, čo je naša zemežlč;
vždy iba toľko materiálu, koľko môže- niekedy tvoria zložku žlčníkových, ža- tá sa delila o meno s južným druhom
me bez problémov sušiť. Sušíme čo lúdočných, pečeňových a pod. čajovín. nevädze — Centaurea centaurium
najrýchlejšie a v tenkých vrstvách, bez Tinktúra sa podáva v množstve asi (u Dioskoridesa „veľké kentaureion",
prístupu slnka (kvety inak strácajú 2—4 g denne, výťažok v dávke pričom zemežlč bola menšie kentau-
farbu). Pri sušení umelým teplom ne- 0,3—0,5 g a vylisovanej šťavy stačia reion). Linné preniesol názov na nevä-
prekračujeme 30-35 °C! Pomer zo- 1—2 lyžice (s cukrovou alebo aroma- dzu. Prívlastok cyanus je z gréckeho
schnutia asi 8 : 1 . Drogu v dobre tickú vodou). Kvetná droga sa často kyanos = modrý, pre farbu úborov.
uzatvorených obaloch chránime pred pridáva do čajovín na zlepšenie ich Dnešné vedecké meno je však odvo-
svetlom. Ak zberáme na odpredaj, vzhľadu. dené z cyanus a segetum (latinsky
ihneď po usušení ju expedujeme do seges = siatie, jarina, obilie), t. j.
nákupne, lebo ľahko podlieha skaze. Čajoviny č. 65, 180, 207, 219. modrý kvet medzi obilím.
Zber kvetov so zákrovom — Flos Z príbuzných druhov a foriem alebo
calendulae cum calyce, robíme iba so hybridov, zaradených zvyčajne do ro-
súhlasom nákupne. Sušenie a celková NEVADZA POĽNÁ du Jacea Mill., z včelárskeho hľadiska
manipulácia sú rovnaké ako pri droge CHRPA POLNÍ („MODRÁK") prichádza do úvahy predovšetkým ne-
bez kalicha. Pomer zoschnutia je asi Cyanus segetum Hill — syn.: Centaurea cya- vädzovec lúčny — J. pratensis Lam.,
6 : 1. nusL. príp. nevädzník hlaváčovitý — Colym-
Na homeopatické účely sa pripravu- Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Com-
positae)
bada scabiosa (L.) Holub; sú nenároč-
je esencia z čerstvej kvitnúcej vňate Ľudovo: chrpa, modrák, sinokvet, svitlák, svetlák né, rastú v obilí, na lúkách, stranách
(dil. D 2). Aplikuje sa interne i zvonka Nemecky: Korn-Flockenblume; maďarsky: Kék i na suchých pôdach. Kvitnú v júni až
ako v alopatii. Kvet v čerstvom stave búzavirág; taliansky: Fiordaliso; francúzsky: októbri; hromadný rozkvet sa končí
má balzamický pach a aromatickú Bluet des champs; anglicky: Corneflower; špa-
nielsky: Aciano; rusky: BacHJietc CHHHHH
zvyčajne v auguste. Výdatne medujú.
chuť, ktorá sa sušením stráca. Včelám na niektorých miestach zais-
Účinné obsahové látky nechtíka Jednoročná bylina vysoká 30— ťujú hlavnú znášku a poskytujú aj
tvoria predovšetkým flavonoidy, ka- 50 cm; stonka hranatá, rozkonárená, dostatočné množstvo peľu. Med býva
rotenoidy (farbivá), špeciálne poly- listy čiarkovité, koncové úbory s okra- sfarbený tmavo až čierno. Med z n.
énové zlúčeniny (polyíny), triterpéno- jovými modrými kvetmi. Plody sú poľnej je hnedastý, ostrej chuti, pri-
vé saponíny a silica. nažky s dvojradovým chocholcom. čom peľ je žltobiely. Vyznačuje sa
Droga pôsobí ako cholagogum-cho- Rastlina uprednostňuje piesočnaté však tým, že ťažko cukornatie a pekne
leretikum, mierne spazmolytikum podklady so slabo kyslou reakciou. Jej vonia. Nevýhodou je to, že nevädza
a externé antiflogistikům. Priaznivé výskyt prezrádza, že pôda nemá pod rastie prevažne medzi obilím, kde
terapeutické prejavy sú zrejme spôso- povrchom spodnú vodu. Druh pochá- včely nalietavaním na klasy si často
bené súčinnosťou flavonoidov, farbív dza zo Stredomoria. U nás sa rozšíril porušujú krídelká. Nevädza je vý-
a silice. Droga má v alopatii podobné v poľných kultúrach (najmä v obilí) znamná aj tým, že zaisťuje znášku aj
uplatnenie ako arnika horská. Dávku- a na slnečných stranách. v suchých rokoch. Hospodársky je
je sa 1 kávová lyžička na šálku záparu; Podobných druhov je viac. Dajú sa takmer bezvýznamnou burinou (žerú
pije sa každé 3 h. Na omývanie a vý- však ľahko odlíšiť už tým, že n. poľná ju iba ovce a kozy).
plachy sa používa zapar z 2 polievko- rastie prevažne iba medzi obilím. Prí- Predmetom zberu sú sýtomodré
vých lyžíc drogy na liter vody. buzné druhy a plemená rodu Cyanus hlavičky kvetov s kalichom bez sto-
Ľudovo sa používa hlavne tinktúra Miller, príp. Jacea Miller (nevädzo- piek — Flos cyani cum calyce, alebo
— 1 diel kvetnej drogy sa maceruje vec, česky chrpina) sa nezberajú. len sýtomodré jazykovité kvety vytr-
v 10 dieloch čistého liehu; čajová
lyžička získanej tinktúry sa vleje do Kvet bez kalicha (Flos cyani sine calyce) posudzuje ČSN 86 6222 a kvet s kalichom (Flos
štvrť litra vody a aplikuje sa na rany, cyani cum calyce) ČSN 86 6221:
preležaniny, udreniny, pri zápaloch
kože i jej poškodení zapríčinenom Akosť — najviac v %
ožarovaním alebo slnením. Významne
Znak bez kalicha s kalichom
urýchľuje hojenie rán. Preto býva
zložkou mastí, zásypov a pod. Ľudovo I. II. I. II.
sa pripravuje masť z čerstvej šťavy
(4—6 g šťavy na 30 g nesoleného mas- Iné časti materskej rastliny ako kvet (úbory) 3 5 3 5
la), prípadne sa dávajú obklady. Od- Kvety sfarbené inak ako na rastline 10 20 10 20
var z nechtíka zjemňuje a zvláčňuje
pokožku, preto sa používa v kozmeti- Vlhkosť 12 12 12 12
ke ako krém Fyto s extraktom z arniky Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 7 10 10 12
(robí sa 5 —10 % odvar z kvetov; var
199
NEVADZA OČIANKA ROSTKOVOVA
POĽNÁ SVĚTLÍK LÉKAŘSKÝ
Euphrasia rostkoviana Hayne
Krtičníkovité - Scrophulariaceae
Ľudovo: ambrožka, bradavník, potešenie očí,
tešinka, zubová tráva
Nemecky: Gemeiner Augentrost; maďarsky: Mi-
rigyes szemviditó; taliansky: Eufrasia; francúz-
sky: Euphraise officinale; anglicky: Eyebright;
španielsky: Eufrasia; rusky: OHamca pocncoB-
200
napr. aj z lipkavcov, Galium L. alebo
skorocelov — Plantago L.). Ďalšími
obsahovými látkami očianky sú tries-
loviny (3-8 % ) , silica (0,15 % ) , hor-
čina, modré farbivo, aromatická sub-
stancia podobná živici (údajne tvorí
podstatnú zložku liečebného princípu
očianky), minerálne látky a olej; dro-
ga nie je celkom preskúmaná.
Očianka je adstringens — vhodné
pri blefaritídach (zápal okrajových
mazových žliaz mihalníc), konjunkti-
vitídach (zápal spojovky) a hordeolu
(tzv. jačmeň); robí sa odvar z 3 kávo-
vých lyžičiek na 2 šálky k teplým
kúpeľom, príp. sa kombinuje s boro-
vou vodou, rumančekom a feniklom,
a používa sa aj ako obklad. Ľudovo
slúži aj pri ochoreniach slizníc dýcha-
cích ciest, spojených so zahlienením
(bronchitída, astma), pri chrapote,
ako stomachikum na tvorbu žalúdoč-
ných štiav, pri slabosti žalúdka, trávia-
cich ťažkostiach, nechutí do jedenia,
pri žltačke (kombinuje sa s vňaťou
paliny pravej, s koreňom čakanky,
púpavy a pod.), pri zle sa hojacich
ranách a na miernenie kŕčov a zviera-
vých bolestí hlavy, proti hystérii a ne-
spavosti (tu sa zvykne kombinovať
s vňaťou ruty) a pri duševnej únave.
Tu sa odporúča dávkovanie: 2—3 g
OČIANKA prášku z drogy denne alebo 3 lyžičky
ROSTKOVOVA vňaťovej drogy na 2 šálky denne (2 %
zapar), príp. 5 — 10 kvapiek tinktúry
2—3 x denne alebo 10 kvapiek tinktú-
ry do pohára vody na omývanie.
Homeopatická esencia z celej čer-
stvej a kvitnúcej rastliny sa upotrebú-
va v očnom lekárstve a pri ochore-
niach pokožky i slizníc.
OMAN PRAVÝ
OMAN PRAVÝ
tienistých miestach v tenkých vrstvách Droga obsahuje flavonoidy, potom lnula helenium L.
a bez zbytočného prehŕňania, prípad- glykozid aukubín (= rinantín), ktorý Astrovité - Asteraceae (Úborovité - Com-
positae)
ne vo zväzočkoch nad bielym papie- patrí medzi iridoidy (pseudoindiká- Ľudovo: alant, ománek, voman
rom, pričom čisté a bezchybné opada- ny); experimentálne sa dokázalo, že Nemecky: Echter Alant; maďarsky: Órnénygyô-
né kvety i listy dodatočne doložíme do na liečenie vysokého krvného tlaku sú kér sertecsék; taliansky: Enula; francúzsky:
drogy. Pomer zoschnutia je asi 5 : 1. vhodné práve rastliny so značným Grande Aunée; anglicky: Elecampane; španiel-
sky: Ala; rusky: fleBHcmi BUCOKHH
Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu obsahom aukubínu — malo by sa to
vňať. vzťahovať i na extrakty z očianky (ale Trváca bylina vysoká až 150 cm,
s hrubým podzemkom a koreňmi,
Na vňaťovú drogu — Herba euphrasiae sa vzťahuje ČSN 86 6819: s priamou, ryhovanou, hore rozkoná-
renou bylou. Prízemné listy sú vajco-
Akosť — najviac v % vité, na báze srdcovité, stonkové širo-
Znak ko kopijovité, sediace, na rube plstna-
I. II. té. Úbory sú veľké, žlté, vnútorné
zákrovné listene suché a kožovité.
Droga sfarbená inak ako materská rastlina a zdrevna- Plody sú nažky s dlhým chocholcom.
tené časti 5 10
Rastlina sa importovala k nám zo
Cudzie organické prímesi 3 6 strednej Ázie. Tradične sa pestuje
v záhradách; miestami splanieva.
Anorganické prímesi 1 2
U nás rastie 8 druhov omanov (Do-
Vlhkosť 10 14 stál, 1982); o. britský - I. britannica
L., ktorý sa niekedy zamieňa za arniku
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 12 12
horskú, je hojný druh nížinného
201
rov), prípadne z helenion = košíček.
Nikandros opísal v bájke vznik kvetu
zo sĺz prekrásnej Heleny plačúcej nad
kormidelníkom Menelaom, ktorého
uštipol had. Legenda dodala byline
povesť protijedu.
OMAN Oman je ako väčšina astro vitých
PRAVÝ rastlín medonosnou bylinou. Pestuje
sa však aj ako okrasná kvetina v zá-
hradkách.
Podzemky omanu i s koreňmi sa ako
droga označujú Radix (Rhizoma) he-
lenii alebo Radix inulae či enulae;
vykopávajú sa podzemné časti 2-roč-
ných rastlín (august—október), pri-
čom koreňové puky sa môžu použiť na
výsadbu ďalšej kultúry. Materiál sa
rýchlo omyje a dá sušiť na dobre
vetraných miestach, najlepšie umelým
teplom (do 40 °C); pre urýchlenie
usušenia sa korene rozrezávajú. Dro-
gu treba skladovať v dobre zatvore-
ných obaloch (nie z umelých hmôt).
Pomer zosušenia je asi 3 : 1.
Na homeopatické účely sa používa
čerstvá podzemná časť; pripravuje sa
z nej esencia (dil. D 2—D 1). Na
vykopávame podzemných častí sa naj-
lepšie dajú použiť úzke a dlhé rýle.
Korene sa nesmú poškodiť, malé ko-
rienky nechávame a hneď na jeseň
vysádzame. Pri manipulácii s rastlina-
mi i s drogou niekedy vznikajú opuchy
a podráždenie slizníc.
S ohľadom na veľkú spotrebu sa
rastlina u nás pestuje (i súkromne na
zmluvu s nákupňou).
Omanový podzemok i korene obsa-
hujú predovšetkým silicu (1—3 %),
v ktorej hlavnú zložku tvoria alanto-
laktóny (seskviterpény); obsah azulé-
nov je problematický. V podzemku je
veľké množstvo inulínu (až 45 % ) ,
potom sacharidy a horčiny.
Droga je expektorans, spazmolyti-
a podhorského stupňa, je nižší ako o. z pestovaných rastlín (o. Goliát), je kum, stomachikum, diuretikum a cho-
pravý a listy má na rube pavučinato zámena nepravdepodobná. Nebez- lagogum; užíva sa pol kávovej lyžičky
ochlpené a o. hodvábny — I. oculus- pečná je primes koreňa ľuľkovca. na šálku záparu; pije sa 3-krát denne
-Christi L. má podobne ochlpené listy Rodové meno inula je odvodené po lyžiciach. Uvoľňuje zahlienené dý-
a je pomerne zriedkavý teplomilný z inaein = vyprázdňovať, čistiť (s chacie cesty, pričom pôsobí aj anti-
druh. Keďže u nás podzemok o. pravé- ohľadom na účinky drogy) a druhové bakteriálne a mierne diureticky; vplý-
ho prichádza na farmaceutický trh iba z helios = slnko (podľa formy úbo- va i na tvorbu a uvoľňovanie žlče.
Ľudovo sa uplatňuje interne aj ako
Na podzemok — koreň (Radix enulae) sa vzťahuje ČSN 86 7013: anthelmintikum, na povzbudenie chu-
ti do jedla, ako metabolikum (urých-
Akosť — najviac v % ľuje látkovú premenu), zvonka proti
Znak kožným vyrážkam, lišajom, na zle sa
I. II.
hojace rany, mokvavé lišaje, ako klok-
Nadzemné časti rastliny 0,5 2 tadlo (zápaly hrdla, stomatitída
a pod.).
Cudzie organické prímesi — 1
Omanový koreň je u nás zložkou
Anorganické prímesi 1 3 priemyselne vyrábanej čajoviny Betu-
lan (diuretikum, antireumatikum),
Vlhkosť 13 13
Thé Salvat (choleretikum, stomachi-
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 7 10 kum, laxans), Species cholagogae
Planta (cholagogum, choleretikum).
Obsah silice — najmenej 1,5 1
Droga má široké použitie v likérnic-
202
kom priemysle i ako surovina na
izoláciu inulínu, významného ako die-
tetikum (oficinálny v ČsL 3). Niekedy
destilovaná silica — Oleum inulae je
velmi účinná proti niektorým druhom
hmyzu (usmrcuje napr. larvy mos-
kytov).
Zo známejších receptov možno
uviesť: odvar z 5 g koreňa omanu
a 10 g kostihoja na 250 ml vody, ktorý
sa po precedení zmieša s 30 g poma-
rančového sirupu — pije sa 3 x denne
10—20 kvapiek pri bronchitíde. Ako VLAŠSKÝ
prsná čajovina sa osvedčuje zmes poľ-
ského Pektosanu (č. 120) a Species
pectorales — čaj ovinu možno uplatniť
ako mucilaginózum, emoliens, expek-
torans, dezinficiens a antiflogistikum.
ORECH VLAŠSKÝ
OŘEŠÁK KRÁLOVSKÝ („VLAŠSKÝ
OŘECH")
Juglans regia L.
Orechovité — Juglandaceae
Nemecky: Echter Walnuss; maďarsky: Pompás
diófa; taliansky: Noce; francúzsky: Noyer com-
munj'anglicky: Walnut; španielsky: Nogal; rus-
ky: Opex rpeujuiň
203
obsahuje vela vody a ľahko plesnie. OSTRÔŽKA POĽNÁ v nich opäť našli dve liečivé rastliny,
Správne usušené oplodie dostáva čier- OSTRÔŽKA POLNÍ ktoré spomínal vo svojich spisoch
nohnedú farbu a je hubovité; pomer + Consolida regalis S. F. Gray - syn.: Dioskorides, a preto ich označili ako
zosušenia je asi 3 : 1. Delphinium consolida L. Delphinium a D. alterum. Podľa Fras-
Iskerníkovité — Ranunculaceae
Na iné ciele (cukrárstvo, likérnic- Ľudovo: kozia briadka, ostruhy, rytierska ostru- sa, výborného znalca antickej flóry,
tvo, potravinárstvo) sa používajú ne- ha, stračia nôžka, stračka pofriá, svalník králov- však Dioskoridovo delfinon znamená
zrelé plody (zberajú sa v čase, keď ešte ský, vtáčky Delphinium peregrinum L. a možno aj
vnútornú škrupinu orecha možno pre- Nemecky: Feld-Rittersporn; maďarsky: Szarba- Hippokratovo hyakinthos alebo kam-
láb sarkvirág; taliansky: Erba cornet ta; francúz-
pichnúť špendlíkom) — Fructus jug- sky: Dauphinelle des champs; anglicky: Forking maros. Pôvodné použitie tejto rastlin-
landis immaturus a zrelé plody larkspur; španielsky: Consolda real; rusky: >KH- nej drogy ustúpilo do pozadia asi
— Fructus juglandis maturus. BOKOCTb nojieBaa v polovici 18. stor. Potom sa opäť
Listy obsahujú ako účinné látky Jednoročná bylina vysoká 10—50 žiadala vňať, no zväčša iba ako prísada
triesloviny (asi 2-5 % ) , prevažne ga- (120) cm; byľ priama, hore rozkoná- na skrášľovanie čajovín.
lotanínového typu, potom silicu (má rená. Listy stopkaté, trojpočetné, líst- Opeľovanie rastliny obstaráva
zelenohnedú farbu, pri obyčajnej tep- ky v čiarkovitých úkrojkoch. Súkvetie hmyz, najmä čmeliaky, ktoré hľadajú
lote je tuhá a páchne príjemne dechto- tvorí jednoduchý strapec; kvety tma- v kvetnej ostrohe medovinu. Aby sa
vito), ďalej kyselina askorbová (vita- vomodré, modrofialové, zriedka ružo- zabezpečilo opeľovanie rastliny cu-
mín C) a horkú látku — v čerstvom vé alebo biele; majú dlhú ostrohu. dzím peľom, prašníky dozrievajú
materiáli hydrojuglónglukozid, ktorý Plody sú mechúriky. omnoho skôr ako blizny.
po rozrušení pletiva prechádza v hyd- Obyčajná burina obilných kultúr, Najčastejšie sa zberajú a niekedy
rojuglón a potom juglón (farbí kožu najmä na hlinitých roliach od nížin do nakupujú kvety — Flos calcatrippae
do hneda, preto sa i výťažky z oplodia podhorských oblastí. (consolidae). Zberajú sa v plnom roz-
nezrelých orechov používajú do kré- Z príbuzných a podobných druhov kvete (jún—august) s krátkou stop-
mov na opaľovanie, prípadne v jem- rodu poznáme záhradné druhy, ktoré kou, za sucha, bez kalicha. Neznášajú
nom oleji ako známe kozmetikum). do drogy nepatria. Veľmi podobné stláčanie a sušia sa v tenkých vrstvách
Podobné látky obsahuje aj oplodie kvety majú príbuzné stračonôžky na vzdušnom mieste, v tieni, príp.
a plody - jadrá majú predovšetkým (Delphinium L.) — líšia sa plochými, umelo (do 35 °C). Skladujú sa v dobre
olej (asi 40-60 % ) . dlaňovitými a päťdielnymi listami. uzatvorených obaloch, chránené pred
Drogy z orecha treba hodnotiť pre- Vedecký názov rodu Consolida je svetlom; ľahko strácajú farbu a ples-
dovšetkým ako trieslovinové; sú ad- odvodený z latinského consolidare nejú. Pomer zosušenia je 8 : 1.
stringens, hemostatikum a antisepti- = sceľovať, hojiť; druhové meno rega- Droga má medovitý pach a slizovitú
kum. List sa dávkuje: pol kávovej lis = kráľovský, patriaci kráľovi, dô- chuť, trochu horkú.
lyžičky na šálku odvaru — pije sa stojný (pre celkový výzor rastliny). Zriedkavejšie sa zberá vňať — Her-
2—3 x denne. Vnútorne sa užíva pri Už z rastu medzi obilím možno ba calcatrippae (consolidae). Zber sa
žalúdočných a črevných kataroch, ako usudzovať, že o. poľná nie je našou robí tiež v období plného kvetu a suší
metabolikum, zvonka ako adstringens pôvodnou rastlinou. O tomto a prí- sa podobným spôsobom ako kvety.
pri kúpeľoch, osobitne proti nadmer- buznom druhu o. záhradná — Consoli- Strata zoschnutím je asi 80 %. V ho-
nému poteniu, na omrzliny a pod. da ajacis (L.) Schur, starí nemeckí meopatii sa žiada čerstvá kvitnúca
Juglón má protikrvácavé účinky, lenže botanici a lekári predpokladali, že vňať.
slabšie ako vitamín K (liečebne sa
nedajú využiť). Výraznejšie sú spaz- Na kvetnú drogu sa vzťahuje ČSN 86 6220 s týmito základnými znakmi:
molytické, sedatívne a fungicídne
(baktericídne) vlastnosti. List sa ex- Akosť — najviac v %
terne dávkuje na kúpeľ v množstve Znak
0,5-1 kg. I. II.
Ľudovo sa droga používa vnútorne Časti kvetov sfarbené ináč ako na rastline 5 10
i zvonka ako posilňujúci prostriedok,
na opuchnuté žľazy, pri zlomeninách Iné časti materskej rastliny 3 5
kostí, očných kataroch, všeobecnej
Cudzie organické prímesi 1 2
slabosti, pri uvoľnených zuboch a kož-
ných ochoreniach, ďalej pri ľahkej Vlhkosť 10 10
nechutí do jedla, menštruačných ťaž-
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 8 10
kostiach, ako anthelmintický prostrie-
dok a na kloktanie (zápaly hrdla
a v ústach), s kvetom nevädze, myšie- Na vňaťovú drogu (Herba calcatrippae — consolidae) sa vzťahuje ČSN 86 6738:
ho chvosta, rumančekom a vňaťou
očianky pri kožných ochoreniach (ak- Akosť — najviac v %
né, neurodermatídy a i.). Znak
V homeopatii sa z rovnakého dielu I. II.
čerstvého zeleného oplodia a listov Časti drogy sfarbené ináč ako materská rastlina 5 10
pripravuje esencia (dil. D 2—D 1),
ktorá sa používa pri chronických oč- Cudzie anorganické prímesi 2 4
ných kataroch a tráviacich poruchách.
Anorganické prímesi 1 2
Čerstvé listy sú ľudovo známe ako
insekticidům (napr. proti blchám). Vlhkosť 13 13
204
ale aj na rúbaniskách a v křoviskách
živých plotov, vyskytujú sa v lesoch
v rozličných nadmorských výškach.
Černica a malina patria spolu do
botanického rodu Rubus L., ktorý
robí botanikom problémy desiatkami
svojich premenlivých druhov a aj ne-
obyčajne pružným krížením. Na určo-
vanie treba osobitné znalosti. Pri bež-
nom zbere určovanie nemá praktický
význam, pretože všetky rastliny sa
zberajú ako rovnocenné.
Vedecký názov ostružiny vznikol asi
z latinského ruber = červený (podľa
farby plodov niektorých druhov); fru-
ticosus je takisto z latinčiny (frutex
= ker).
Semená černice sa našli už v neoli-
tických kolových stavbách. Plody i lis-
ty sa vychvaľovali v hippokratovských
spisoch. Liečebne sa používali pri za-
pálených a ľahko krvácajúcich ranách.
V ľudovom liečiteľstve sa osobitne
cenili ako prostriedok proti hnačkám,
pri bielom výtoku žien, pri veľmi
silnom menštruačnom krvácaní. Listy
s mladými výhonkami pomáhali pri
kožných vyrážkach všetkých druhov.
Podľa Leclerca (1927) možno listy
použiť aj na kloktanie pri angíne
a Madaus (1938) ich prvý raz spome-
nul aj proti cukrovke. Novšie sa začali
fermentovať na chutný čaj ako ná-
hradka za pravý čierny čínsky (návod
podľa Peyera je pri malinovom liste).
Ostružina je jednou z najlepších
včelárskych rastlín čo do nektárovej
OSTRÔŽKA i peľovej pastvy. Med je zlatožltý
POĽNÁ a príjemne vonia; peľ má zlatosivú
farbu.
Predmetom zberu sú mladé listy bez
prímesí, svieže a zdravé, trhané jed-
notlivo v období kvitnutia (máj—jún
až september). Sušia sa v tenkých
vrstvách na tienistých a vzdušných
Droga má slabý medovitý pach, vnútorným parazitom, laxatívne a mo- miestach prirodzeným teplom. Ak sa
prakticky nijakú chuť. čopudne. sušia umelým, najvýhodnejšia je tep-
Chemizmus rastliny nie je celkom lota 40-50 °C. Sušenie sa urýchľuje
prebádaný; hoci všetky časti okrem častým obracaním. Zle zafarbené listy
kvetov obsahujú jedovaté diterpéno- OSTRUŽINA ČERNICOVÁ sa z drogy odstránia. Droga: Fructus
vé alkaloidy (podobné, ako má prilbi- - ČERNICA rubi fruticosi. Droga nemá pach a chu-
ca), otravy ľudí nie sú zatiaľ známe; OSTRUŽINÍK KROVITÝ tí zvieravo. Pomer zoschnutia je asi
občas sa vyskytnú u dobytka. Z alka- Rubus fruticosus agg. 5 : 1. Je vhodná na zber pre začiatoč-
Ružovité — Rosaceae
loidov sa uvádza hlavne napelín. Kve- Ľudovo: černica, čierna malina, ožina níkov.
ty obsahujú predovšetkým antokya- Nemecky: Brombeere; maďarsky Fekete szeder; Predmetom zberu a nákupu v Jed-
nový glykozid delfinín (modrý) a žltý taliansky: Rovo; francúzsky: Ronce; anglicky: note sú zrelé čierne plody — Fructus
flavonol, potom kempferol. Blackberry; španielsky: Zarzamora; rusky: Eace-
BMKa cH3aa
rubi fruticosi recens, ktoré sa zberajú
Vňať sa v minulosti používala v zá- v auguste až v októbri. Mali by byť
paroch ako močopudný prostriedok Ker vysoký 30-80 (150) cm; koná- zdravé, čerstvé, čisté, suché, bez prí-
a proti vnútorným parazitom. Dnes sa re tŕnité, listy dlaňovito zložené, troj- mesí (neoddeľujú sa od lôžka). Zber-
uplatňuje ako zložka expektoračných až päťpočetné, na rube holé. Plody sú né nádoby musia byť z pevného mate-
a diuretických čajovín — samostatne čierne ostružiny (plodstvo kôstkovi- riálu.
sa nepoužíva. Miestami má veterinár- čiek), ktoré po dozretí opadávajú. Černice sa spracúvajú priemyselne
ne použitie. Taxón zahrňuje u nás asi 50 malých podobne ako maliny. Vyrába sa z nich
V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej druhov. Ich špecifické ekologické zna- nielen džem a pod., ale aj dezertné
rastliny pripravujú alkoholické výťaž- ky sú doposiaľ málo známe. víno. Plody možno aj sušiť umelým
ky (dil. D 2 - D 1), ktoré pôsobia proti Černice rastú na brehoch potokov, teplom, čo si vyžaduje veľkú rutinu.
205
OSTRUŽINA a dávkuje sa 2 kávové lyžičky na šálku
ČERNICOVÁ záparu.
- ČERNICA Listová droga sa používa predovšet-
kým pri katarálnych ochoreniach trá-
viaceho traktu, o. i. pri akútnych
i chronických žalúdočných ochore-
niach, pôsobí aj ako stomachikum, je
vhodná na účely zubnej kozmetiky
a na liečenie ústnej dutiny. Slúži aj
na kloktanie a omývame (vyrážky
a pod.). Pre príjemnú chuť možno list
ostružiny uplatniť ako denný čaj
(napr. na raňajky a pod.), najmä
v oblastiach, kde je chuťovo nie naj-
príjemnejšia voda. Ako doplnková
droga môže sa pridávať do väčšiny
čajovín (chuťové korigens). List má aj
baktericídne, resp. slabé fungicídne
vlastnosti.
Ľudové použitie drogy je oveľa šir-
šie: pri hnačkách každého druhu,
črevných kataroch, krvácaniach aké-
hokoľvek pôvodu (žalúdočného, men-
štruačného a pod.), ako prostriedok
proti kašľu, pri chorobách z nachlad-
nutia a ochoreniach dýchacích ciest,
na tzv. čistenie krvi, pri kožných vy-
rážkach a na kloktanie i omývanie.
Šťava z černíc sa odporúča pri zväčše-
nej štítnej žľaze, strume.
Čs. hromadne vyrábané prípravky
sú čaj oviny Diabetan (pomocná liečba
cukrovky), Stomaran (stomachikum,
digestívum), Javorina (dietetikum,
náhradka pravého čaju), Bylinný čaj
so šípkami (dietetikum, náhradka pra-
vého čaju), Šípkový čaj ochutený
I a Šípkový čaj ochutený II (náhradka
pravého čaju).
OSTRUŽINA MALINOVÁ
- MALINA
MALINÍK OBECNÝ
Rubus idaeus L.
Na liečebné účely sa využíva predo- (vitamín C), trochu inozitolu, farbív Ružovité - Rosaceae
všetkým list, a to pre obsah trieslovín Ľudovo: malina
a pektín. V plodoch sú predovšetkým Nemecky: Himbeere; maďarsky: Málna; talian-
(5 -14 % ) . Z obsahových látok sú ešte antokyanové glykozidy - farbivá, or- sky: Lampone; francúzsky: Ronce framboisier;
významné organické kyseliny (jablč- ganické kyseliny, sliz, pektín, sachari- anglicky: Raspberry; španielsky: Frambueso;
ná, jantárová a i.), droga obsahuje aj dy a v semenách asi 13 % oleja. List je rusky: Majiima o6biKHOBeHHasi
malé množstvo kyseliny askorbovej významné antidiaroikum, adstringens Trváca bylina s drevnatými stonka-
Základné znaky drogy stanovuje ČSN 86 6429: mi, vysoká 60-120 cm; stonky pretr-
vávajú dva roky. Listy nepárno pero-
Akosť — najviac v % vito zložené, na rube bieloplstnaté.
Znak Kvety biele, v riedkych pazušných
I. II. metlinách. Plodstvo červených kôst-
kovičiek — malín po dozretí opadáva.
Iné časti materskej rastliny ako listy a časti sfarbené ináč
ako rastlina 6 15 Rastie na rúbaniskách, v riedkych
lesoch i húšťavách nížin aj hôr. Často
Cudzie organické prímesi 2 5 sa pestuje v záhradách a na plantá-
Anorganické prímesi 0,5 1 žach. Dáva prednosť mierne vlhkým
pôdam.
Vlhkosť 12 12 Malina má na rube bieloplstnaté
Popol (stanoví sa žíháním drogy) 8 11 listy. Tým sa podstatne Uši od príbuz-
ných druhov a krížencov. Je premenli-
206
r
lín asi 50—100 kg medu. Malina po-
skytuje najistejšiu medovú znášku.
Zrelé, zdravé, neprestarnuté a čisté
maliny vykupuje Jednota. Zber sa robí
za suchého počasia v júli—auguste.
Najlepšie sa zberajú do smaltovaných
nádob. Rýchlo sa kazia.
Z listov maliny (príp. aj černice
alebo ich zmesi s prídavkom listov
jahody) možno po fermentácii variť
chutný čaj. Listy fermentáciou zhned-
nú a dostanú príjemnú arómu. Neob-
sahujú kofeín ako bežný čaj. Podľa
Peyera sa fermentujú takto: nazbera-
ný materiál sa nechá 24—36 h na
kope; po zvädnutí sa jednotlivé lístky
na stole zrolujú a zviažu do šatky alebo
do ľanového vrecka a vystavia sa asi na
30 minút teplým vodným parám.
Vrecko sa na noc vloží medzi dve
dosky a na teplom mieste sa nechá cez
noc fermentovať. Rolovanie, zapare-
nie a fermentovanie sa ešte dva razy
opakuje. V prípade potreby sa lístky
opäť zrolujú a rýchlo sušia na lieskach
v tenkej vrstve (na slnku alebo ume-
lým teplom).
Predmetom zberu býva list — Fo-
lium rubi idaei; je to veľmi dôležitá
a hľadaná droga. Zberá sa v lete
(jún—júl—september). Vhodné sú iba
mladé, svieže listy, podľa možnosti bez
stopiek (rýchlejšie schnú). Pri rýchlom
sušení v tenkých vrstvách na teplom
mieste treba dbať, aby si zachovali
pôvodnú farbu; umelé teplo nesmie
prekročiť 40—50 °C. Listy sa pri suše-
OSTRUŽINA ní nesmú rozdrviť. Pomer zoschnutia
MALINOVÁ
je asi 5 : 1. Droga sa skladuje v dobre
-MALINA
uzatvorených obaloch chránená pred
svetlom.
vý druh s mnohými odrodami. V kul- novú šťavu pri tráviacich ťažkostiach. Niekedy sa zberá aj vňať — Herba
túrach sa získalo asi 500 sort. Známe O prvé plantáže sa zaslúžili stredovekí rubi idaei, t. j. mladé nedrevnaté
sú aj krížence s černicami. mnísi. Obdobie kvitnutia malín trvá nadzemné olistené výhonky do 50 cm
Kultúrne maliny sa svojou kvalitou mesiac i dlhšie, hromadné kvitnutie od vrcholku. Sušia sa podobne ako
nikdy nevyrovnajú divo rastúcim. v júni asi 14 dní. Malina patrí medzi listy; pomer zosušenia je asi 5 : 1 ;
Druhový názov idaeus je podľa Plí- rastliny poskytujúce včelám množstvo zber: máj—jún.
nia odvodený od hory Idy, ktorá bola nektárovej i peľovej paše. Nektarové Zber oboch druhov drog je veľmi
v Malej Ázii v staroveku chýrnym žľazy sú vyvinuté v podobe žľaznatého vhodný pre začiatočníkov.
náleziskom malín. krúžku okolo tyčiniek kvetu. Med je Čerstvé zrelé plody sa upravujú
Semená maliny sa našli — podobne svetlý, má výbornú chuť i akosť; pokla- s cukrom na sirup — Sirupus rubi idaei.
ako černice, už v kolových stavbách dá sa za lepší ako lipový. Za vhodných Plody možno aj sušiť, sušia sa umelým
z neolitu. Antickí lekári chválili mali- klimatických podmienok dá 1 ha ma- teplom — Fructus rubi idaei. Pomer
Na kvalitu drogy (Folium rubi idaei) sa vzťahuje ČSN 86 6430: zosušenia je asi 9 : 1.
Listy obsahujú hlavne triesloviny,
Akosť — najviac v % potom vitamín C a flavonoidy, inak
Znak podobné látky ako černicové. Plody
I. II. obsahujú predovšetkým kyselinu cit-
rónovú a jablčnú, sacharidy, trieslovi-
Iné časti materskej rastliny a listy s iným ako zeleným ny, pektín, flavóny, farbivá, vitamíny
sfarbením 6 15
C, B a A; z čerstvých plodov sa získa
Cudzie organické prímesi 2 5 70-80 % šťavy.
Anorganické prímesi 0,5 1
Malinové listy sa používajú podob-
ne ako černicové — sú zložkou hlavne
Vlhkosť 12 12 čajovinových zmesí ako mierne chola-
gogum a diuretikum; dávkujú sa 1 ly-
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 8 11
žica na šálku záparu — pije sa 2—3 x
207
denne. Sirup pripravený zo šťavy ma-
lín sa používa ako diaforetikum, kori-
gens a súčasť osviežujúcich nápojov,
resp. korigens. Sirup sa neznáša s alka-
licky reagujúcimi látkami — mení far-
bu a zráža sa.
List maliny tvorí zložku čs. príprav-
kov čajovín Detský čaj s rumančekom
SPOFA (karminatívum), Species diu-
reticae Planta (diuretikum, dezinfi-
ciens močových ciest), Species chola-
gogae Planta (cholagogum, cholereti-
kum), Bylinný čaj so šípkami (náhrad-
ka pravého čaju) a Javorina (denný
čaj). List (vňať) tvorí aj hlavnú zložku
priemyselne vyrábaných osviežujú-
cich nápojov.
OVOS SIATY
OVES SETÝ
Avena sativa L.
Lipnicovité — Poaceae (Trávy — Gramineae)
Nemecky: Saat-Hafer; maďarsky: Abrak zab;
taliansky: Avena; francúzsky: Avoine cultivée;
anglicky: Wild Oat; španielsky: Avena; rusky:
OBec noceBHoň
208
vej slabosti; okrem toho znižuje čin- PAGAŠTAN
nosť štítnej žľazy a zmierňuje predráž- KONSKÝ
denosť, pričom účinkuje aj ako diete-
tikum. Tinktúra je zasa vhodnejšia
ako tonikum pri neurasténii, sexuálnej
predráždenosti, nespavosti (najmä
z duševného vyčerpania), ďalej pri
nechuti do jedenia, kašli, bronchitíde
a i. Slamové kúpele (asi 1 kg na kúpeľ,
variť pol hodiny) sú užitočné pri reu-
matizme, ochrnutiach, zlom prekrve-
ní, ischiase, ale aj pri pečeňových
ochoreniach, lišajoch, ekzémoch, ra-
nách, omrzlinách, svrabe a i. Ovsené
vločky sa pre obsah glukokinínov uží-
vajú aj pri cukrovke. Do predaja sa
dostáva ovsená múka — Farina ave-
nae, zriedka i čistý ovsený škrob
— Amylum avenae, ktorý sa používa
do zásypov, púdrov a na prípravu
galeník, napr. piluliek.
Čs. priemyselne vyrábaná čajovina
s ovsenými zrnami je Valofyt Neo
(nervínum, sedatívum, neurotoni-
kum).
Z ľudového používania možno ešte
menovať ovsený sliz ako prostriedok
na posilňovanie žalúdka, múku s me-
dom proti kašlu a zvonka na opuchy
(Dánsko) i proti hemoroidom (Talian-
sko). Zrná varené v mede sa v Litov-
skej SSR používajú pri dyspepsii (po-
ruchy trávenia), v Rakúsku proti ob-
stipácii a v Maďarsku zvonka pri
svrabe (podľa Madausa, 1938).
Homeopatia používa rozotierané
prípravky (Teep) z čerstvej kvitnúcej
rastliny a urtinktúru.
ďalšími druhmi „pávií", zriedka pes- kvet — Flos hippocastani seu Casta-
Čajovina č. 200. tovanými v parkoch. Hnedý jedlý gaš- neae aequinae (zberá sa v máji bez
tan — Castanea sativa Mill, patrí do stopiek) a mladý list — Folium hippo-
čeľade bukovitých rastlín (Fagaceae). castani (zberajú sa v apríli). Kvet sa
PAGAŠTAN KONSKÝ Vedecké označenie stromu je odvo- najlepšie suší umelým teplom do
JÍROVEC MAĎAL („KOŇSKÝ dené z latinského esca = jedlo, čím 35 °C, list bežným spôsobom. Pomer
KAŠTAN") chcel Linné vyjadriť podobnosť s jed- zosušenia je pri kvete asi 6 : 1 a listu
Aesculus hippocastanum L. lým gaštanom. Druhové meno je 4 : 1.
Pagaštanovité — Aesculaceae
Ľudovo: gaštan (konský), maďal z gréckeho hippos = kôň, lebo rozo- Predmetom široko organizovaného
Nemecky: Gemeine Rosskastanie; maďarsky: mleté semená boli liekom pre dýcha- zberu sú v septembri až októbri známe
Gesztenye bokrétafa (Lógesztenye); taliansky: vičné kone. „gaštany" — Semen hippocastani re-
Ippocastano; francúzsky: Marronier de Inde; Prvé správy o tomto strome i jeho cens, ktoré treba zberať, keď sú už
anglicky: Horse-Chestnut; španielsky: Castaňo
de Indias; rusky: KOHCKMH xauiTaH OÔWKHO- vyobrazenie priniesol až Matthioli dokonale zrelé, prakticky po vypad-
BeHHblH (1565). O jeho terapeutické využitie, nutí z plodov. Treba ich hneď dopraviť
Strom so šupinatou sivohnedou aplikované dodnes, sa v rokoch do zberne, lebo sú veľmi háklivé — ob-
borkou, vysoký aj 25 m. Listy dlaňovi- 1896-1909 zaslúžil de Vevey. sahujú veľa vody, 40—50 %, ľahko
to strihané na 5—7 dielov, stopka dlhá Zriedkavým predmetom zberu býva plesnejú. Ak sa žiadajú sušiť, treba ich
až 20 cm. Biele kvety tvoria priamu
kužeľovitú metlinu zloženú z vidlanov. Listová droga — Folium hippocastani sa hodnotí podľa ČSN 86 6424:
Plody sú ostnaté zelené tobolky s lesk-
lými hnedými semenami. Akosť — najviac v %
Pagaštan sa u nás udomácnil v par- Znak
I. II.
koch. Pestuje sa ako okrasný solitér
a alejový strom. Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline 5 10
Celá čeľaď je u nás zastúpená iba
Cudzie organické prímesi 1 2
druhmi rodu pagaštan, a to p. kon-
ským, potom červeno kvitnúcim p. Vlhkosť 12 12
páviovým — Ae. pávia L., často vysa-
Popol (stanoví sa laboratórne vyžíhaním drogy) 11 13
dzovaným v parkoch a niekoľkými
209
sušiť v tenkých vrstvách a dosúšať pri
teplote asi 60 °C.
Z obsahových látok sú najzaujíma- PAKOST
vejšie triterpenoidné saponíny; ich SMRADĽAVÝ
zmes je escín (ako aglykóny sa ozna-
čujú protoescigenín a baringtogenol
C); celkom ich je 8—28 %. Semená
obsahujú aj flavonoidy (0,15 % ) ,
škrob (50—60 % ) , purínové deriváty,
adenín, adenozín, kyselinu močovú,
olej (7-8 %), bielkoviny a v osemení
sa nachádza katechín a neglykozidová
katechínová trieslovina, v oplodí o. i.
kumarín eskulín. Saponín prítomný
v semenách má pomerne malú hemo-
lytickú účinnosť (1 : 12 000), je málo
toxický; niekedy sa odporúča ako
náhradka za saponín z gypsomiliek.
Najvýznamnejšie terapeutické uplat-
nenie v súčasnosti majú výťažky (Ex-
tractum hippocastani fluidum) alebo
izolované zložky (azda najviacej es-
cín), ktoré tvoria základ mnohých
hromadne vyrábaných prípravkov po-
užívaných pri periférnych poruchách
krvného obehu, na liečbu kŕčových žíl,
pri hemoroidoch a obehových poru-
chách, proti zápalom i edémom a na
spomalenie zrážania krvi. Pôsobia
i spazmolyticky (účinok spočíva pre-
dovšetkým na saponíne escína aflavo-
noidoch). Podávajú sa vnútorne
i zvonka. Pre obsah kumarínov sú aj
zložkou opaľovacích krémov, absor-
bujú škodlivé účinky ultrafialových
lúčov a ochranných mastí, pričom
kumaríny zvyšujú aj odolnosť stien
ciev a rozširujú vencovité cievy. Čs.
hromadne vyrábaný prípravok je
Anavenol (kvapky a dražé — venofar-
makum) s obsahom eskulínu.
Semeno sa hodnotí internou nor-
mou IN 2/82 vypracovanou iba pre I.
akosť: chybné semená maximálne
5 %, iné časti rastliny 1 %, organické
prímesi 0,5 %, anorganické prímesi
vôbec neprípustné. Semená sa skladu-
jú v sieťovaných vreciach na chladných
miestach. Vrecia sa nesmú ukladať na matizme, angínach, opuchoch pečene, vú, rozkonárenú, krehkú, chlpatú, ru-
seba vo viacerých vrstvách. chronickej gastritíde, cievnych poru- žovú. Listy sú zložené z 3—5-stopka-
Významné upotrebenie majú seme- chách, zväčšenej predstojnici a pri tých lístkov so zúbkatými úkrojkami.
ná v priemysle (výťažky do hasiacich hemoroidoch. Kvety karmínovoružové, stopkaté,
prístrojov, výroba pracích prostried- pazušné, tvoria dvojkvetové vidlice.
kov a pod.); okrem toho slúžia ako Čajoviny č. 50, 52. Plod je zobákovitý; rozpadá sa na
krmivo pre divú zver. V ľudovom zobákovité plôdiky.
liečiteľstve sa odporúča pri úporných PAKOST SMRADĽAVÝ Rastlina rastie na vlhkých a tienis-
hnačkách podať pol kávovej lyžičky KAKOST SMRDUTÝ tých miestach, najmä v húšťavách,
postrúhaného sušeného semena s tro- Geranium robertianum L. často aj v lesoch, na rúbaniskách, pri
chou liehoviny, zvonka zasa odvary na Pakostovité — Geraniaceae múroch, na rumoviskách a medziach
Ľudovo: bocianí noštek, býčnik, čapina, čapí nos
rany, opuchy, omrzliny, lišaje, pri smrdutý, milosť božia od nížin po horský stupeň.
hemoroidoch. Listy sú expektorač- Nemecky: Ruprechts-Storchschnabel; maďar- Rod pakostov má asi 170 druhov,
ným, sťahujúcim a protihemoroidným sky: Bakbúzô gólyaorr (gerely); henézszagú gó- z čoho u nás rastie 20. Všetky druhy sú
prostriedkom. Dávkuje sa 1 lyžička na lyaorr; taliansky: Cicutarossa; francúzsky: Gera- si veľmi podobné. Azda najrozšírenej-
šálku záparu. nium robertin; anglicky: Herb Robert; španiel-
sky: Hierba robertiana; rusky: repám, Po6epxa
ší je p. lúčny — G. pratense L., ktorý
V homeopatii sa uplatňuje esencia rastie na lúkách i medziach a kvitne
(dil. D 1-D 2), a to pri kŕčoch v pr- Jednoročná bylina vysoká asi modro. Rovnako hojný je p. krvavý
siach, kataroch hrtana a hltaná, reu- 40 cm. Byľ má priamu alebo polieha- — G. sanguineum L. kvitnúci červeno.
210
P. smradlavému sa velmi podobá aj treba postupovať opatrne — u citlivých PALINA
iný zástupca čeľade — bociannik roz- zberačov môže vyvolať na koži slabé ABROTSKÁ
pukovitý (Erodium cicutarium zápaly. - P . BOŽIE
ĽHér.); má zobákovité zakončeme Terapeuticky účinná zložka drogy je DRIEVKO
plodov, ktoré sa za sucha skrutkovito trieslovina (asi 5 — 10 % ) , potom bliž-
stočí a pred dažďom rozvinie (na p. šie neprebádaná horčina geraniín, prí-
smradľavom sa stočí iba do oblúka). P. padne kolísavé množstvo silice; droga
smradlavý sa od všetkých podobných obsahuje aj kyseliny (jablčnú, citróno-
druhov odlišuje najmä listami. Jeho vú a i.) a antivirózne účinný fenol.
stonka i listy nepríjemne páchnu. Súčasné používame drogy je slabé.
Pakost sa už u Dioskorida nazýval Vnútorne sa aplikuje ako adstringens,
geranium (z gréckeho geranos = že- hemostatikum a antidiaroikum, exter-
riav) — vzhľadom na dlhé zobákovité ne je dermatologikum; dávkuje sa
plody. Odborné druhové pomenova- 1 kávová lyžička na šálku studeného
nie robertianum mu Linné vybral macerátu alebo záparu; pije sa 1—2 x
z histórie (na jeho liečebné vlastnosti denne. Užíva sa pri hnačkách, krváca-
údajne poukázal s v. Róbert). Ako niach rozličného druhu, bolestiach
Herba Roberti alebo Herba Gera- močového mechúra a zvonka na zle sa
nium Robertianum sa rastlina nachá- hojace rany a opuchy, vo veterinárnej
dzala už v herbároch 16. storočia. praxi pri hematúrii a dyzentérii. Esen-
Literatúra gréckeho staroveku síce cia z čerstvej kvitnúcej vňate (dil. 0)
spomína pakosty, ale zrejme to boli sa v homeopatii používa ako adstrin-
iné druhy, najmä p. hľuznatý — G. gens a pri Basedowovej chorobe.
tuberosum L., ktorý sa pokladal za V ľudovom liečiteľstve sa droga
dobrý posilňujúci prostriedok. Stre- tradične využíva pri žalúdočných
dovekí lekári, ktorí prenášali do her- a črevných kataroch, hnačkách, krvá-
bárov hlavne liečebné poznatky anti- caniach (najmä z nosa a pľúc), pri
ky, zhodovali sa na veľkej liečivosti kamenových poruchách, reumatizme
pakostov, najmä p. smradľavého ako a cirhóze pečene, zvonka na omýva-
liečiva na všetky opuchy a rany. Vnú- nie, prípadne na obklady pri fistulách,
torne sa užíval vodný destilát z vňa- pálivých ranách, zápaloch kože a i.
te (Tabernaemontanus-Bauhinus, Denná dávka na vnútorné užívame sú
1731). Slúžil najmä na prečistenie 2 lyžičky sekanej vňate (za studena
močových ciest — zbavoval ich piesku macerovať 8 h, resp. 1 lyžička na šálku
a kameňov (podobne účinkoval na záparu).
obličky) a tlmil bolesti pečene. Práš- Z príbuzných druhov sa v homeopa-
kovaná vňať s rútou a palinou zajeda- tii používa G. maculatum L. zo Sever-
ná chlebom posilňovala srdce. Fran- nej Ameriky, no iba čerstvý koreň
cúzsky fytoterapeut Leclerc (1927) — Radix Geranii maculati, ktorý má
radil kloktať odvar z pakostu pri angí- zo všetkých druhov pakostu najvyššie
nach, kým pre vplyv na sťahovanie množstvo trieslovín a kyseliny galovej
maternice ho Kobert odporúčal proti (10—28 %), ako typické adstringens
maternicovému krvácaniu. Ľudovo sa a trieslovinová droga. Z domácich
pakost uplatňoval pri hnačkách, bo- druhov sa liečebne využíva aj vňať
lestiach v močových cestách a rozlič- kvitnúcich druhov p. lúčneho — G.
ných krvácaniach, zvonka na rany pratense L. a p. krvavého — G. sangui- né, zoskupené v pazušných metlinách.
a opuchy a podľa Schultza aj na neum L. Plody sú nažky bez chocholca.
chronické prieduškové katary. Indiáni Pochádza z Ázie. Pestuje sa vo
v západnej časti Severnej Ameriky Čajovina č. 46. vidieckych záhradách.
používali pakost proti syfilisu. Všetky časti byliny príjemne voňajú
Spomedzi pakostov je včelársky vý- a chutia korenisto aromaticky. Druh
znamný najmä p. lúčny. Poskytuje neslobodno zamieňať s ostatnými pali-
PALINA ABROTSKA-P.
včelám veľa medu, ale málo peľu. nami, ktorých je u nás asi 17. Pri
Kvitne asi v máji až septembri. BOŽIE DRIEVKO zámene prichádza do úvahy najmä p.
PELYNĚK BROTAN -P.LATNATÝ
Kvitnúca vňať p. smradľavého sa Artemisia abrotanum L. obyčajná (má nepríjemný pach), p.
odřezává v máji—júni až v septembri Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Com- dračia (u nás sa pestuje), veľmi zried-
(prípadne sa pokosí). Po odstránení positae) kavá je p. pontická a odlišný vzhľad
cudzích prímesí sa suší prirodzeným Ľudovo: boží drevec, brotan, brotaň, palina má p. pravá, okrem toho je veľmi
drevinka
teplom bez prístupu slnka na vzduš- Nemecky: Stabwurz-Beifuss; Eberraute; Eber- horká.
nom mieste, resp. umelým teplom do reis; maďarsky: Abrut iirôm; taliansky: Abrota- Paliny patria medzi najstaršie lieči-
35 °C. Nepríjemný plošticový zápach no; francúzsky: Aurone mále; anglicky: Souther- vé byliny vôbec. Pôvod ich latinského
byliny sa sušením stráca, chuť však wood; španielsky: Abrotano macho; rusky: Ilo- mena artemisia, ťažko určiť. Najčas-
jibiHb 6poTaH (v európskej časti ZSSR nerastie)
ostáva nepríjemne horká a príkra. tejšie sa odvodzuje od mena bohyne
Droga: Herba geranii (robertiani) ale- Poloker vysoký 50—100 cm, husto Artemis (Diany) alebo kráľovnej Ar-
bo Herba rupertii. Pomer zoschnutia rozkonárený. Listy striedavé, dvojito temisie (palinou liečila svojho manže-
je asi 5 : 1 . Homeopatia používa čer- perovito strihané, segmentíky čiarko- la), prípadne od artemés = zdravý.
stvú kvitnúcu vňať. Pri zbere vňate vité, na rube sivochlpaté. Úbory drob- Všetky druhy sa lekársky uznávali ako
211
Na vňaťovú drogu — Herba abrotani — sa vzťahuje ON 86 6827. Jej hlavné znaky: Druh pochádza z Ázie. U nás mies-
tami splanel.
Akosť — najviac v % Keďže ide o pestovaný druh, mož-
Znak nosť jeho záměny je malá. Od príbuz-
I. II. ných druhov sa líši hlavne nedělenými
Stonky hrubšie ako 5 mm 5 10
listami. Rozlíšenie obchodných dru-
hov („ruský" a „nemecký" tovar) sa
Cudzie organické příměsi 3 6 robieva hlavne pomocou mikroskopu;
Vlhkosť 10 10 podľa inak formovaných krycích tri-
chómov (chlpov). Zatiaľ čo pri „rus-
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 9 12 kých" druhoch sú krycie trichómy
Popol nerozpustný v HC1 2 3 zoskupené do hviezdice, pri „nemec-
kých" druhoch sú vidličkovité.
V staroveku tento druh paliny veľmi
prostriedky proti kŕčom, na potenie, pravú: pri poruchách trávenia, nechuti nepoznali. Zmienku o ňom nachádza-
niektoré sa uctievali ako kultové byli- do jedenia, málokrvnosti spojenej me v 2. stor. pred n. 1. u slávneho
ny (p. slanomilná). Používali sa najmä s poruchami trávenia, ale aj ako močo- lekára Galéna pod označením knikos.
semená (proti zvieraniu, horúčave pudný, potopudný a anthelmintický Matthiolus r. 1563 odporúčal p. dračiu
v prsiach, pri ťažkostiach s močením prostriedok (zvyčajné dávky sú 2 ká- ako vynikajúci prostriedok proti mo-
a vynechávaní menštruácie). Vedecký vové lyžičky na šálku záporu, 2—3 x ru. Botanicky sa neskoršie zaraďovala
názov abrotanum, použitý už Diosko- denne 1 šálku). Zvonka slúži na prí- medzi druhy rodu Pyrethrum
ridom, ponechal i Linné ako odvode- pravu kúpeľov na omrzliny, prípadne — rimbaby.
ninu z gréckeho abros = elegantný na obklady a rany. V domácnostiach Botanické označenie p. dračej po-
(pre vzhľad listov a príjemný pach), sa uplatňuje ako korenina na mastné dľa Linného vychádza zo zdrobneniny
resp. od abrotos = božský (pre liečivé mäso, hydinu, tvaroh, majonézy a ša- draco (grécky drakón) = had a vzťa-
účinky). Pre príjemnú citrónovú aró- láty, ale aj ako prostriedok proti huje sa na hadovito formovaný koreň
mu a horkastú chuť bola oddávna moľom. rastliny. Iné údaje o rode Artemisia
obMbená v kuchyni. Ako korenina sa Homeopatické použitie esencie je — palina uvádzame pri ostatných
vysádzala najmä vo vidieckych a kláš- rovnaké ako v ľudovom liečiteľstve. druhoch.
torných záhradách. Rastlina sa najväčšmi používa P. dračia je stará korenina. Slúžie-
Z p. abrotskej sa zberá zvyčajne v priemysle, a to najmä na výrobu vala na aromatizáciu octu a horčice.
vňať s kvetmi — Herba cum floribus likérov a vermútov. Dnes sa všeobecne uplatňuje v kon-
abrotani, inak označovaná aj Summi- zervárenskóm a potravinárskom prie-
tas abrotani alebo list či vňať — Folium Čajovina č. 179. mysle. Jej domovinu pravdepodobne
seu Herba abrotani. Zber sa robí v júni ohraničuje areál brehov stredorus-
až v auguste. Rastlinné časti majú kých riek cez Sibír až po Ochotské
velmi prenikavý a príjemný pach, PALINA DRAČIA more a v Severnej Amerike od Aljaš-
podobný ako citróny alebo medovka PELYNĚK KOZALEC ky až po Texas. Veľmi aromatické
lekárska. Chutia palivo aromaticky („ESTRAGÓN") sorty sa dnes pestujú predovšetkým vo
a trochu horkasto. Homeopatia použí- Artemisia dracunculus L. Francúzsku.
va čerstvé listy a pripravuje z nich Astrovité - Asteraceae (Úborovité - Com- Pri zbere, sušení, skladovaní a inej
positae)
esenciu (dil. D 3 a 0 ) . Materiál sa suší Ľudovo: estragón, paldán, tarkán manipulácii s drogou často vzniká
podobne ako každá silicová droga Nemecky: Estragón; maďarsky: Tárkony úrôm; podráždenie slizníc dýchacích ciest
— v tieni, na dobre vetraných mies- taliansky: Dragontea; francúzsky: Estragón; an- a hrtana spojené s kašľom. Preto treba
tach, v tenkých vrstvách (umele do glicky: Tarragon; španielsky: Estragóne; rusky:
s rastlinou manipulovať opatrne.
IlojibiHb ecTparoH
35 °C). Schne pomaly a treba ho Zberá sa za suchého počasia, a to
oddeliť od iného materiálu, lebo je Trváca bylina vysoká 60-120 cm kvitnúca vňať (doplňovaná listom)
veľmi aromatický. Pomer zosušenia je s metlovitými stonkami, jednoduchý- alebo len list — Herba dracunculi seu
asi 5—6 : 1. Droga sa skladuje dobre mi čiarkovitými listami a s malými Folium dracunculi. Zber sa robí viac
uzatvorená, v tme. guľatými úbormi usporiadanými ráz do roka v júli až auguste (septem-
P. abrotská obsahuje najmä silicu v riedkych metlinách. Plody sú nažky bri). Odřezáváme kvetné bylinné vr-
s aromatickými zložkami (asi 1,5 % ) , bez chocholca. cholky, bez zdrevnatených častí, ktoré
nórčinu, pravdepodobne glykozid,
Na vňaťovú drogu (Herba dracunculi) sa vzťahuje ČSN 86 6731:
triesloviny a bližšie neznáme alkaloidy
abrotanín a abrotín s podobnými
vlastnosťami ako chinin (pozri chinov- Akosť — najviac v %
níkovú kôru medzi cudzokrajnými Znak
I. II.
drogami), t. j. účinkujú proti horúčke,
ale aj antiseptický a na srdcový sval. Droga sfarbená ináč ako materská rastlina • 5 10
V koreňoch sa nachádzajú zaujímavé Stonky hrubšie ako 8 mm 3 6
látky — polyíny, kapilín s dobrými
fungistatickými vlastnosťami. Cudzie organické prímesi 2 4
Liečebné použitie drogy Herba ab- Anorganické prímesi 1 2
rotani je viac-menej iba ľudové; ofi-
ciálne a v alopatii sa nepoužíva. Ľudo- Vlhkosť 14 14
vé liečiteľstvo — najmä v južných Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 10 12
krajinách, ju používa podobne ako p.
212
2 % zapar (prikrytý nechať stáť asi 15
minút, potom sa precedí; pijú sa 2—3
šálky denne alebo prášok (1—2 g den-
PALINA
ne); užíva sa v oblátkach.
DRAČIA
Rastlina je obľúbenejšia a používa-
riejšia v potravinárskom a konzervá-
renskom priemysle, pri výrobe bylin-
ného octu (estragónový ocot) a horči-
ce alebo ako zložka koreninových
extraktov. V domácnostiach sa ako
pikantná korenina pridáva do omá-
čok, polievok, octu, uhoriek, šalátov
a pod.
PALINA OBYČAJNÁ
PELYNĚK ČERNOBÝL
Artemisia vulgaris L.
Astrovité - Asteraceae (Úborovité - Com-
positae)
Ľudovo: Černobyl, polynka obyčajná
Nemecky: Gemeiner Beifuss; maďarsky: Fekete
iirôm; taliansky: Artemisia; francúzsky: Armoi-
se; anglicky: Omugwort; španielsky: Artemisia;
rusky: ITojibiHb o6biKHOBeHHa»; HepHo6bijibHHK
213
teplota pri sušení nemá presiahnuť
30—35 °C. Pomer zoschnutia je asi
PALINA 3—4 : 1. Dopyt po droge je sezónny,
OBYČAJNÁ
zvyčajne neveľký.
Predmetom zberu býva niekedy aj
koreň — Radix artemisiae (vulgaris);
vykopáva sa zjari alebo na jeseň a suší
sa bežným spôsobom. Pomer zosuše-
nia je asi 3—3,5 : 1. Čerstvý sa použí-
va v homeopatii (esencia dil.
D 3-D 2).
Hlavnou zložkou rastliny je silica
(asi 0,2 % vo vňati). Obsahuje najmä
cienol, ktorý má antiseptické a anthel-
mintické, tiež expektoračné účinky
(pozri napr. borovice), ďalej proazulé-
ny a jedovatý tujón (pozri p. pravá),
horčiny (artemizín) a triesloviny.
V koreni je inulín, cholín, polyín
kapilín (fungistatikum) a iné látky.
Pripravuje sa zapar z jednej kávovej
lyžičky na šálku a pije sa 2—3 x denne
po lyžiciach. Slúži najmä na povzbu-
denie činnosti žalúdka a tvorbu šťavy
pri jej nedostatku, ďalej nechuti do
jedenia (acídna a subacídna gastritída,
resp. dyspepsia). Externe ako antiflo-
gistikum, napr. pri hemoroidoch (J.
Osičková, 1984). Ostatné ludové indi-
kácie uvádzané úvodom nie sú vždy
bez rizika, lebo rastlina, ako všetky
paliny, obsahuje jedovatý tujón (O.
Gessner, 1953).
Ako korenina sa najlepšie uplatňu-
jú čerstvé listy (sušené sú bezcenné)
a rozkvitajúce úbory (tie možno sušiť)
(J. Osičková, 1984).
Čajovina č. 74.
PALINA PONTICKÁ
PELYNĚK PONTICKÝ
Artemisia pontica L.
Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Com-
positae)
Ľudovo: rímska palina
Nemecky: Rômischer Beifuss; maďarsky: Bárá-
a venčili proti obludám, čarom, ne- Predmetpm zberu býva kvitnúca ny iirôm; taliansky: Assenzio pontico; francúz-
šťastiam i chorobám. O pôvode hor- vňať (niekedy aj nákupu) — Herba sky: Armoise pontique; anglicky: Roman Mug-
kosti hovorí naša povesť, že palina artenisiae (vulgaris). Odstrihujú sa na wort; španielsky: Tomillo pontico; rusky: IIo-
JlblHb nOHTHHCKaH
vyrástla z potu Krista na kríži, keď mu začiatku kvitnutia (júl—september)
miesto vody dali žič s octom. Pre kvitnúce vrcholky bylín (ich stonka Trváca bylina vysoká 20—50 cm, so
osobitný pach sa používala aj ako nemá presahovať priemer 5 mm). Su- sivoplstnatou rozkonárenou stonkou.
korenina do husacích, kačacích, brav- šia sa v snopčekoch alebo rozostřete Striedavé listy sú dvojito perovito
čových alebo jahňacích pečienok a pl- na tienistých a dobre vetraných mies- strihané, dolné stopkaté. Malé úbory
niek, aj do rozpusteného sadla. tach. Keďže ide o silicovú drogu, s rúrkovitými žltými kvetmi a so sivo-
plstnatým zákrovom tvoria v jedno-
Základné požiadavky ČSN 86 6729 na drogu Herba artemisiae:
stranných strapcoch koncovú metlinu.
Plody sú nažky bez chocholca.
Akosť — najviac v % Rastie na suchých vápencových
Znak pôdach, najmä na stepných stranách
I. II.
a medziach. U nás sa velmi zriedka
Stonky hrubšie ako 5 mm 5 10 vyskytuje v oblastiach teplomilnej pa-
nónskej flóry. Zasluhuje si najvyššiu
Cudzie organické prímesi 3 6
ochranu.
Vlhkosť 10 10 Vzhľadom na osobitne zriedkavý
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy)
výskyt zámena s príbuznými druhmi
9 12
prakticky neprichodí do úvahy, aj keď
214
hojného výskytu v oblasti Pontu, t. j. vom liečiteľstve; uplatňuje sa ako
Čierneho mora. Patrí do skupiny palín horčinový a sťahujúci prostriedok, na
s pradávnym liečebným používaním. zvýšenie vypudzovania žlče zo žlčníka
Vzhľadom na neširoký areál výskytu (cholagogum), na úpravu menštru-
nenadobudla masové uplatnenie, ale ácie, ako močopudný a žalúdočný
ak bola možnosť výberu, zrejme sa jej prostriedok, taktiež ako tonikum (na
dávala prednosť pred ostatnými. Už celkové posilnenie organizmu), tiež na
Dioskorides poznamenal, že táto rast- omývanie rán. Oficiálna medicína ani
lina má osobitnú vlastnosť — chráni homeopatia rastlinu osobitne nepo-
odev pred hmyzom. Pritom navrhol, užíva. Ľudovo sa odporúča 1 % zapar,
aby sa knihy písali atramentom uvare- 2—3 šálky denne, prášok z drogy
ným s palinou, pretože sú vraj takto v dávkach 0,5-1 g 2-3x denne
chránené pred myšami. Plínius uvie- a tinktúra (denne 30—60 kvapiek).
dol aj prípravu palinového extraktu. Užíva sa aj čerstvá šťava (5—10 g
P. pontickú spomínal aj Ovídius; zo- denne). Pri užívaní sa vyžaduje zvýše-
známil sa s ňou vo svojom vyhnanstve ná opatrnosť.
pri Čiernom mori. Uvádza sa napr. aj
vo Fándlyho súpiske liečivých rastlín.
P. pontická rastie u nás napr. v prí- PALINA PRAVÁ
rodných rezerváciách Devínska Koby- PELYNĚK PRAVÝ
la, Šúr, ale aj v oblasti Juhoslovenské- Artemisia absinthium L.
ho krasu (toto územie patrí medzi Astrovité - Asteraceae (Úborovité - Com-
floristicky najbohatšie kraje strednej positae)
Ľudovo: absint, palín, peluň, polyňok
Európy). V súpiske chránených rastlín Nemecky: Wermut; maďarsky: Fehér iirôm;
sa neuvádza, lebo jej ochrana je daná taliansky: Assenzio; francúzsky: Absinthe; an-
lokalitami výskytu. Zber rastliny na glicky: Wormwood; španielsky: Asenzio; rusky:
liečebné účely vo voľnej prírode ne- IloJibiHb ropbKaa
215
Vrcholky vňate sa uložia na čistú
podložku v tieni na dobre vetranom
PALINA mieste (vo vrstve hrubej do
PRAVÁ 10—15 cm). Pre výrazný pach sa sušia
oddelene od ostatných rastlín. Papie-
rové podložky sa po usušení zahodia,
lebo sú velmi horké. Pomer zosušenia
je asi 3—5 : 1. Zber materiálu sa môže
robiť len za suchého počasia, lebo
v droge sa najväčšmi cenia prítomné
horčiny (pozri normu ČsL 4), dážď ich
zmýva a droga sa znehodnocuje. Dro-
ga sa skladuje v dobre uzatvorených
obaloch a chránená pred svetlom.
Najdôležitejšími obsahovými látka-
mi je silica (až 0,5 %) a horčiny,
absintín a artabsín. Zložky silice cha-
mazulény a horčiny (seskviterpénové
laktóny — gvajanolidy) stoja voči sebe
v biogenetickej závislosti. Najvýraz-
nejšou zložkou silice je tujón (asi
10 % -a a p), tujól (70 %) a ich
estery. Pre tieto obsahové látky je
silica, najmä pri dlhšom užívaní a vo
vyšších dávkach, príčinou absintiniz-
mu. Táto choroba sa prejavuje kŕčmi,
znecitlivením až bezvedomím. Väčši-
na štátov preto zakazuje pridávanie
paliny do vín, a najmä do liehovín
(absint). Ich pitie spôsobuje degene-
ráciu centrálneho nervového systému
a poruchy intelektu.
Oficiálna medicína zanechala všet-
ky ludové liečebné odporúčania po-
užitia paliny, pretože je nebezpečná.
Droga sa používa už len ako stomachi-
kum-amárum, spazmolytikum a di-
gestívum. Jej dávky sú 1 kávová lyžič-
ka drogy na pohár záparu; užíva sa 3 x
denne. Ako horčinový prostriedok
slúži na zvýšenie chuti do jedenia, na
tvorbu žalúdočnej šťavy a býva zlož-
kou žlčopudných čajovín. Zvyčajne sa
kombinuje s inými drogami. U nás
Najčastejším predmetom zberu stonkou hrubou do 5 mm. Zber sa robí tvorí súčasť žalúdkovej čajoviny
a nákupu sú listnaté vrcholy byliny za pekného počasia (jún—september). a tinktúry, ktorá je v kvapkách Con-
— Herba absinthii, dlhé do 30 cm a so Zvyčajne sa nakupuje iba I. akosť. traspan (spazmolytikum), vňať je v ča-
j ovine Eugastrin (stomachikum, me-
Na vňaťovú drogu — Herba absinthii — sa vzťahuje ON 86 6832 a ČsL 4: tabolikum, cholagogum). V predaji sú
aj záparové vrecká — Palina pravá
Akosť — najviac v % — záparové vrecká a balenie paliny vo
Znak vreckách - Palina pravá SPOFA.
I. (ČsL 4) II.
216
Druh osídluje suché a teplé alkalic- Suší sa riedko rozložený, častejšie
ké stanovištia, najmä na slnečných v neveľkých zväzočkoch, na tienistých
krovinatých stranách, okrajoch lesov a dobre vetraných miestach (pri ume-
a rúbaniskách. Rastie od nížin až po lom teple do 35 °C). Treba dbať, aby
subalpínsky stupeň. dobre uschol aj vnútri zväzočkov.
Príbuzný majorán záhradný je po- Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1.
merne drobná pestovaná bylina s bie- Droga obsahuje predovšetkým sili-
lymi kvetmi a dúška tymianová (ty- cu (0,15-0,5 % - až 1,5 % niekedy),
mian) zasa poloker s fialovými kvetmi. kde podstatné zložky tvorí tymol
Rodové vedecké meno pamajoránu (10 %), karvakrol a iné terpény (dro-
je odvodené z gréckeho origanon ale- ga s vyšším obsahom tymolu sa pova-
bo origanos (oros = hora a ganos žuje za cennejšiu), potom triesloviny
= lesk, okrasa). Dioskorides používal a nórčiny, tiež flavonoidy (glykozidy
listy a kvety s vínom proti uhryznutiu luteolínu, apigenínu a i.).
divou zverou a Scribonius Largo vo Droga je expektorans a cholereti-
väčších dávkach ako emetikum. Hip- kum; dávkuje sa 1 kávová lyžička na
pokrates pokladal pamajorán za pro- šálku záparu (pije sa 2 x denne).
striedok proti hemoroidom; odporú- V ľudovom liečiteľstve sa považuje za
čal ho aj pri pľúcnych ochoreniach a na špecifikum pri zápale pohrudnice (ale-
posilnenie nervov. V starých nemec- bo v stavoch po zápaloch), používa sa
kých herbároch vystupuje pamajorán aj na posilnenie nervov, proti všetkým
ako dôležité liečivo. Podlá abatiše druhom kŕčov (i pri menštruácii), pri
Hildegardy liečil aj malomocenstvo. sexuálnych poruchách, prechladnutiu,
Všeobecne slúžil na urýchlenie tráve- reumatizme a ochorení dýchacích
nia, proti zápche, vodnatieľke, boles- ciest, proti kašľu, na povzbudenie
tiam pečene a obličiek, pri ženských chuti do jedenia a ako aromatikum do
ochoreniach, reumatizme, kašli a proti posilňovacích kúpeľov. Častejšie sa
bolestiam v krku, hlavy a zubov. Loni- kombinuje s inými drogami, ktoré
cerus ho r. 1564 odporúčal aj proti zosilňujú jej pôsobenie v základnej
zápalom a nočnému poteniu, pri ast- indikácii.
me, črevných parazitoch a angíne. Podľa ČsL 2 sú oficinálne aromatic-
Matthiolus ho ordinoval aj proti ké čaj oviny — Species aromaticae
kŕčom, na tvorbu žlče a úpravu men- a Species aromaticae ad cataplasma,
štruácie. Nemožno sa preto čudovať, t. j. aromatická čajovina, aromatická
že pamajorán pokladali za zázračnú čajovina na obklady a vňať tu tvorí
bylinu. Okrem toho sa ešte používal zložku. Homeopatia používa na prí-
ako korenina. Po prechodnom ústupe pravu esencie čerstvú kvitnúcu vňať,
do úzadia sa zasa zjavuje v palete ktorá sa najčastejšie aplikuje pri hys-
liečivých rastlín. térii a sexuálnych poruchách.
Rastlina je medonosná. Poskytuje
aj pel. Med i peľ sú žltej farby. Kvitne
Čajoviny č. 96, 230.
PAMAJORÁN asi od júla až do jesene.
OBYČAJNÝ Predmetom zberu a nákupu je vňať
na začiatku kvitnutia — Herba origani; PAPRAĎ SAMČIA
a vajcovitými celistvookrajovými lis- zberá sa na začiatku kvitnutia do dĺžky KAPRAĎ SAMEC
tami. Drobné fialové kvety v pazu- 30 cm a hrúbky byle 3 mm. Pri hro- + Dryopteris filix-mas (L.) Schott
chách elipsovitých červenofialových madnom zbere sa zožína kosákom. Papraďovité — Aspidiaceae (Sladičovité
listeňov sú zoskupené do malých klás- Spodné bezlisté a drevnaté byle do - Polypodiaceae)
kov, združených do bohatej metliny. Ľudovo: cicvár, čertovo rebro, hadie rebro,
zberu nepatria. Materiál je mierne chebdie, kapradie, kropadlie, papradie, papruš-
Plody sú tvrdky. náchylný na zaparenie a ľahko sa mrví. ka, peračina, šuštkovičník
Nemecky: Gemeiner Wurmfarn; maďarsky: Fér-
Na vňaťovú drogu — Herba origani sa vzťahuje ČSN 86 6723: fias (erdei) paizsika; taliansky: Felce maschia;
francúzsky: Fougěre mále; anglicky: Male Fern;
španielsky: Helecho macho; rusky: U1,HTOBHHK
Akosť — najviac v % MyXCKOH
217
častý výskyt v dubinách). Druhové
označenie sa skladá z filix = latinsky
papraď a mas = mužský, čím sa
vyjadruje velký rozdiel vo vzraste
v porovnaní s nižšou „ženskou" rast-
linou.
Druh poznala a používala už antika.
Všeobecné používanie podzemku
(éterového extraktu) sa však presadilo
až v 18. stor. zásluhou ženevského
lekárnika a Peschiera. Od najstarších
čias je známa ako čarovná rastlina.
Predmetom zberu z p. samčej je
podzemná časť — Rhizoma filicis maris
— Radix filicis maris, vykopávaný
v júli až septembri. Zdravé podzemky
sa očistia, odrežú sa z nich listy a pone-
chajú iba bázy. Nelúpané, nerozreza-
né sa sušia pri miernej teplote (umelé
teplo do 35 °C) — správna droga musí
byť na lome zelenkavá (hnedočervená
farba svedčí o chybnom sušení, prí-
padne o starej, jedovatej droge — ne-
smie sa používať). Ak sa skladuje
v tme a v dobre zatvorených obaloch,
udrží si svoje obsahové látky až rok;
staršia droga sa nesmie používať.
Pomer zosušenia je asi 3—4:1.
Droga má osobitný pach a sladkastú
chuť, ktorá je súčasne trpká a neskôr
ostrá. :
Účinné obsahové látky drogy sú
uložené v osobitných žliazkach hubo-
vitého pletiva listových báz apodzem-
ka. Ich základom je bezdusíkatá látka
fenolového charakteru patriaca do
skupiny polyketidov — floroglucín
(viazaná na kyselinu maslovú — buta-
nolfloroglucidy); surový floroglucín je
zmesou dimerných, trimerných a tet-
ramerných floroglucínových derivátov
— butanónov; kondenzáciou butanó-
Rastlina má viacej podobných dru- tové bázy majú 5 — 11 cievnych zväz- nov vznikajú veľmi komplikované zlú-
hov. Príbuzné druhy sa pestujú aj kov. Papradka samičia (Athyrium fi- čeniny. Obsahové látky sú velmi dob-
v záhradách a sú rovnako jedovaté lix-femina (L.) Roth, Athyriaceae), re rozpustné v éteri, a preto sa extrakt
a nie sú predmetom zberu. Pri zámene má tmavošupinatý podzemok, pomer- pripravuje s ním. Floroglucínové deri-
najčastejšie prichodí do úvahy p. roz- ne málo listov a vyššie, skoro lysé váty sú velmi labilné.
ložená - D. dilatata (G. F. Hoffm.) A. stopky (listová báza má iba 2 cievne P. samčia a jej prípravky sa zriedka
Gray, ktorá má listy na obryse až zväzky). uplatňujú ako prostriedky proti vnú-
trojboko vajcovité, dlhé 30—100 cm, Vedecký názov vznikol z gréckeho torným parazitom, osobitne proti pá-
usporiadané v hustých zväzkoch. Lis- drys = dub a pteris = papraď (pre somniciam (tenifúgum), vo veterinár-
stve proti motoliciam. Proti škrkav-
Podzemková droga (+ Radix — Rhizoma filicis maris) sa hodnotí podlá ČsL 2: kám a mrliam sú neúčinné. Prípravky
sú velmi toxické a aplikujú sa iba
vtedy, ak zlyhali ostatné anthelminti-
Znak Najviac v % ká. Majú nepríjemné vedľajšie účinky
(nauzea, bolesti hlavy, závraty, dys-
Ináč sfarbené a zle očistené podzemky 5 pnoe, príp. kŕče a poruchy zraku).
Používa sa extrakt v tobolkách alebo
Cudzie organické prímesi 2
v želatínových kapsliach dávkovaných
Vlhkosť 13 po 1,0 g (dávka pre dospelého je
6—10 g, pre deti do 15 rokov 4—6 g
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 4
a pre deti do 4 rokov nie je vhodné
Popol nerozpustný v HC1 3 užívanie prípravkov; po 1—2 h treba
podať laxatívne účinný prostriedok.
Množstvo éterového extraktu — najmenej (obsahuje
najmenej 25 % surového filicínu) 8
Ľudovo sa odvar z podzemka použí-
va na zle sa hojace rany a aj ako
218
externé antireumatikum. Z čerstvého
podzemka sa v homeopatii pripravuje
esencia (dil. D 4—D 3 — zberá sa v júli
až auguste), ktorá má podobné použi-
tie ako alopatické prípravky.
PAPRIKA ROČNÁ
PAPRIKA ROČNÍ
Capsicum annuum L.
Ľuľkovité — Solanaceae
Nemecky: Paprika; maďarsky: Egynyári paprika;
taliansky: Peperone; francúzsky: Piment annuel;
anglicky: Pod Pepper; španielsky: Pimiento;
rusky: CTPVHKOBMH nepeu, OAHOJICTHHH
219
kových bobúľ. Jeho ostrá chuť sa dá Já$šš>
rozoznať ešte v riedení 1 : 10 mili-
ónov. Ďalšie obsahové látky sú karo-
tenoidy (ich obsah je dôležitý pre
posúdenie kvality predávaného druhu
papriky), potom flavónové glykozidy,
vitamíny (B 2 , C), sacharidy, silice
a v semenách aj olej (10—15 % ) ; je
bežne známe, že vitamín C sa prvý raz
objavil a izoloval v paprike maďarský-
mi vedcami.
Paprika je vnútorné stomachikum
a externé derivans, rubefaciens; užíva
sa interne 0,3—1,0 g v perorálnej
liekovej forme. U niektorých chorých
môžu sa po perorálnej aplikácii preja-
viť pri vyšších dávkach gastroenterití-
dy; po dlhodobej externej aplikácii
môžu vzniknúť dermatitídy, pľuzgiere
a dokonca až vredy.
Paprika sa používa na prekrvenie
pokožky a slizníc, teda pri reumatic-
kých ťažkostiach, zápaloch pohrudni-
ce a hrdla, pri hemoroidoch, neural-
giách a pod. Slúžia na to mnohé
prípravky, napr. tinktúry, náplasti
a mazadlá. Vnútorne paprika zvyšuje
chuť do jedenia a podporuje tvorbu
žalúdočnej šťavy. V dávkovaní treba
byť opatrným interne aj externe. Ma-
zadlá obsahujú tinktúru riedenú asi
stvor- až päťnásobne a na výplachy úst
až 100-násobne.
Čs. farmaceutické prípravky sú
Capsicolle Emplastrum — derivans
a Pain-Expeller roztok — derivans.
V homeopatii sa zo zrelých plodov
pripravuje tinktúra (dil. D 4—D 2), PARASCA
aplikuje sa najmä v klimaktériu a pri VÄČŠIA
hemoroidoch.
PARASCA VÄČŠIA
MORAČ VĚTŠÍ
(+) Ammi maj us L.
Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbel-
liferae) Fructus ammi visnagae sa izolujú ob- (ammi, daukos) pochádzala zo zelero-
Nemecky: Grosse Knorrpelmôhre; maďarsky: sahové látky aplikované pri angine vitých aromatických rastlín. Ich aro-
Hamaná zizon; taliansky: Ammi; francúzsky: pectoris, astme a pod. Nažky obsahujú matické plody sa nazývali cuminum
Ammi majeur; anglicky: Bishop's Weed; španiel- predovšetkým furochromón kelín, aethiopicum — etiópska rasca. Parasca
sky: Ami; rusky: AMMH objíbuioň
ktorý pôsobí na věncové cievy a bron- bola kedysi veľmi obľúbená ako kore-
Jednoročná bylina vysoká 30— chy ako spazmolytikum. Náš priemy- nina. Liečebne sa uplatňovala pri koli-
100 cm; stonka ryhovaná, listy dvoj- sel ho spracúval do tabliet (Khellin kách, bolestiach močových ciest a ža-
až trojnásobne perovito strihané, dol- Spofa), ktoré sa užívali ako vazodila- lúdka, zvonka na inhalácie po zápa-
né stopkaté, horné až sediace. Kvety tans vencovitých ciev a spazmolyti- loch. Plody sa užívali aj ako žalúdočný
na dlhých stopkách sú drobné, biele, kum. Nažky p. špáradlovej sú širšie prostriedok proti nadúvaniu.
zoskupené v okolíkoch okolíkov. Plo- (asi 1,7 mm), hladké, lysé; v každom Predmetom zberu a priemyselného
dy sú dvojnažky. rebierku majú schizogénny silicový spracovania sú predovšetkým plody
Parasca je juhoeurópska poľná bu- kanálik a nad osemením prstenec alebo vňať — Fructus (Herba) ammi
rina, ktorá sa k nám dostáva zväčša so zhrubnutých buniek (dobre viditeľný majoris. Pre pomerne zriedkavý vý-
semenami poľnohospodárskych plo- pod mikroskopom). Naisto ich možno skyt sa u nás nezberá. Na miestach
dín. Občas splanieva. odlíšiť chemickými metódami (chro- hojného rastu (napr. v Maďarsku
Dvojnažky parasce sa podobajú ras- matograficky); plody p. väčšej neob- a Taliansku), zberá sa v období zrelos-
ci. Často sú nežiadúcou prímesou vo sahujú chromóny (pozri aj cudzozem- ti plodov (júl—október), a to zrezáva-
Fructus ammi visnagae, droge z paras- ské drogy — plod parasce špárad- ním okolíkov za rosy. Materiál sa
ce špáradlovej — A. visnaga (L.) lovej). nechá preschnúť; po vymlátení sa suší
Lam., hojne používanej v medicíne, Pomenovanie ammi je odvodené od a čistí. Plody parasce majú slabý aro-
najmä v priemyselnej výrobe špeciál- miesta výskytu rastliny (grécke am- matický pach; chutia ostro a horko.
nych liečivých prípravkov. Z drogy mos = piesok). Tzv. egyptská rasca Hlavnou obsahovou látkou je silica,
220
ktorá neobsahuje chromóny, ale furo-
kumaríny (0,5 — 1,0 %), napr. xanto-
toxín, bergaptén, izopimpinelín, im-
peratorín, ďalej flavonoidy, olej
a bielkovinové látky.
Z furokumarínov je relatívne naj je-
dovatejší, ale terapeuticky najzaují-
mavejší xantotoxín, pretože je hlav-
ným nositeľom repigmentácie kože,
pri leukodermatózach čiže bielych
PESTREC
skvrnách označovaných ako vitiligo.
MARIÁNSKY
Ide vlastne o stratu hnedého kožného - SILYBUM
farbiva (pigmentu) na ohraničených MARIÁNSKE
plochách. Ochorenie sa zvyčajne začí-
na jednou alebo niekoľkými bielymi
skvrnami, ktoré sa postupne zväčšujú
a splývajú, čím tvoria presne ohraniče-
né biele plochy. Na ich okraji býva
pigment zmnožený. Povrch kože je
inak celkom normálny. Príčina vzniku
ochorenia nie je zatiaľ známa (niekedy
sa zistí rodinný výskyt). Vystavením
plôch slnečnému alebo inému žiareniu
sa táto kozmetická chyba nedá napra-
viť, skôr naopak — kontrast postihnu-
tej a normálnej kože sa iba zvyšuje,
dokonca vznikajú pľuzgieriky. Furo-
kumaríny — citlivé na svetlo, majú
fotosenzibilizujúce účinky, adsorbujú
ultrafialové svetlo a vyvolávajú foto-
dermatózne prejavy na koži. Známa je
napr. tzv. lúčna dermatitída — tvorba
erytémov, zápalov po ožiarení slnkom
na tých partiách kože, ktoré sa dostali
do styku s rastlinami obsahujúcimi
furokumaríny (napr. pri ležaní na lú-
ke). Furokumaríny obsahujú predo-
všetkým rastliny z čeľade zelerovitých
rastlín, ale aj pohánke, ľubovník a iné.
Fotosenzibilizujúci účinok extraktov
p. väčšej bol v Egypte známy už
v minulom storočí. Roku 1916 ho
spozoroval Freund pri aplikácii kolín-
skej vody s vyšším obsahom bergamo-
tovej silice a po následnom ožiarení
slnkom. Japonec Kusuke dokázal, že
tieto úkazy zapríčiňujú furokumaríny. PESTREC MARIÁNSKY oblastiach. Splanené formy rastú i vo
voľnej prírode.
Pod názvom meladíny jestvuje v kli-
- SILYBUM MARIÁNSKE Synonymový názov silyba Carduus
OSTROPESTŔEC MARIÁNSKÝ
nickej praxi zmes xantotoxínu a impe- Silybum marianum (L.) Gaertn. marianus L. upozorňuje na veľkú po-
ratorínu, používaná pri liečbe vitiliga. Astrovité - Asteraceae (Úborovité - Com- dobnosť s bodliakmi. Veľmi pripomí-
Užíva sa v tabletách a súčasne sa positae) na i benedikt lekársky.
Ľudovo: mariánsky bodliak, volčec
postihnuté miesta natierajú tinktúrou Nemecky: Gemeine Mariendistel; maďarsky:
Názov silybum je údajne odvodený
z týchto látok. Extrakty z parasce Máriatôvis; taliansky: Cardo mariano; francúz- z egyptského sobil. Dioskorides nazý-
vyvolali veľké nádeje, pretože amoi- sky: Chardon marie; anglicky: Milk Thistle; val rastlinu silybon. Druhové označe-
dín a amidín — súborne nazývané španielsky: Cardo mariano; rusky: Pacropomiia nie sa spája so starou legendou.
iraTHHCTaH
psoralény, ukazovali sa ako veľmi Rastlinu poznali už v antike. Použí-
sľubné. Liečba vitiliga však ostáva Jedno- až dvojročná bylina vysoká vala sa predovšetkým pri ochoreniach
i naďalej istým problémom. Zistilo sa, 50-200 cm; stonka priama, listnatá, pečene a pri žltačke. Uplatňovali sa
že doterajšími liečebnými metódami hore rozkonárená. Nápadné bielo- najmä olejnaté nažky. Rastlina sa
sa dá pomôcť iba na obmedzených škvrnité listy sú elipsovité, perovitola- zvyčajne odřezávala pred rozkvitnu-
a menej rozsiahlych plochách. ločnaté, ostrozúbkaté, so žltými ostňa- tím kvetov a sušila sa v dekoratívnych
Zápary z plodovej drogy p. väčšej sa mi. Jednotlivé koncové úbory majú kyticiach. Ľudové a homeopatické po-
užívajú aj pri poruchách trávenia a pri červenofialové alebo purpurovokar- užívanie — predovšetkým v Nemecku,
nadúvaní; užíva sa 1—3 lyžičky na mínové rúrkovité kvety. Plody sú naž- nadväzuje a využíva tzv. skúsenostnú
šálku vody 3—4x denne. Prípravky ky s chocholcom. terapiu lekára J. H. Rademachera
indikované pri vitiligu podliehajú le- Druh pochádza zo Stredomoria. (1772-1850).
kárskemu predpisu a kontrole. Pestujú ho v záhradách v teplejších Novšie sa zistilo, že silybum má
221
Kvalita drogy sa hodnotí podľa ČSN 86 6626: otravách hubami a i. V súčasnosti sa
vyrába už dosť lepších priemyselných
Akosť — najviac v % prípravkov s kombinovanými výťaž-
Znak kami (napr. z ľubovníka, púpavy a i.)
I. II. vo forme dražé alebo kvapiek. Naj-
novšie pečeňové terapeutiká už obsa-
Anorganické prímesi 0,5 1,0
hujú čistý silymarín, ako napr. náš
Organické prímesi 2,5 5,0 prípravok Flavobion dražé. Plody sú
zložkou čs. priemyselne vyrábaných
Iné časti materskej rastliny 2,5 5,0
granuliek Boldogran (choleretikum
Popol 5,0 7,0 a cholekinetikum) a čajoviny Ungolen
(cholagogum, choleretikum, hepato-
Vlhkosť 12,0 12,0
protektívum).
vlastnosti choleretické (zvyšuje tvor- Pre ostatné indikácie a spazmolytic- Čajoviny č. 168,241.
bu žlče) a cholagogické (podporuje ké pôsobenie sa dávkuje 1 kávová
vylučovanie žlče). Ochranne účinkuje lyžička na šálku záparu, pije sa 2 x PETRŽLEN ZÁHRADNÝ
na pečeň, predovšetkým poškodenú denne. Môže sa užívať aj prášok z plo- PETRŽEL ZAHRADNÍ
tetranitrotoluolom a trinitrotoruolom dov (4—5 x denne zarovnaná čajová Petroselinum crispum (Mill.) A. W. Hill
Zelerovité — Apiaceae (Okolíkaté — Umbel-
(je hepatoprotektívum). lyžička) či tinktúra z nedrvených plo- liferae)
Predmetom zberu sú plody — Fruc- dov (2 x denne 15 kvapiek). V Talian- Nemecky: Garten-Petrsilie; maďarsky: Kerti
tus cardui mariae, označované aj ne- sku sa aj varí asi 3 % odvar z koreňa petrezselyem; taliansky: Prezzemolo; francúz-
správne ako Semen cardui Mariae. (10 minút variť, 3 šálky denne). Spo- sky: Persil cultivé; anglicky: Parsley; španielsky:
Prixei; rusky: IleTpyuiKa KopHeBaa
V súčasnosti sú oficinálne v nemec- ľahlivejšie účinky má tinktúra z nedr-
kom liekopise (DAB 8). Zber sa robí vených plodov (Tinctura cardui ma- Jednoročná alebo dvojročná bylina
zvyčajne odřezáváním celých úborov riae „Rademacher") v receptúre kom- s mäsitým mrkvo vitým koreňom; byľ
1 so zákrovom krátko pred dozretím binovaná s lastovičníkovou, strychní- vysoká 70—100 cm, jemne ryhovaná,
plodov (september—október). Plody novou a i., prípadne tvorí zložku horné listy obyčajne troj početné,
sa nechajú dozrieť na suchých a vzduš- nemeckej oficinálnej Tinctura chola- spodné perovito zložené z drobných
ných miestach. Po dozretí sa zbavujú gogae fortis. Prípravky sa užívajú pri segmentov. Zelenožlté kvety v okolí-
lietacieho aparátu. Strata sušením je chronickej cholecystopatii (porucha koch okolíkov. Plody sú vajcovité
malá. Oplodie chutí horkasto a seme- žlčníka), posthepatickom syndróme dvojnažky.
ná olejovito. Plody sú oválne, mierne (stav po pečeňových ochoreniach), pri Druh pochádza zo Stredomoria.
sploštené, dlhé 6—8 mm, hrubé asi
1,5—3 mm, hnedočierne, niekedy Plodová droga — Fructus petroselini — sa hodnotí podlá ČSN 86 6618:
svetlejšie, lesklé, pozdĺžne takmer
čierno ryhované, na okraji svetložlté. Akosť — najviac v %
Nemajú nijaký pach. Znak
Obsahové látky tvorí najmä olej I. II.
s vysokým podielom nenasýtených Iné časti materskej rastliny 2 4
mastných kyselín, komplex aminoky-
selín so značným obsahom síry a sa- Cudzie nejedovaté plody 2 4
charidov, horčina, silica a asi 0,7—3 % Anorganické prímesi 1 2
flavolignanov, najmä silymarín (zmes
zložená hlavne zo silybínu, silydianínu Vlhkosť 10 10
a silychristínu), ďalej iné flavomoidy, Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 7 10
ako taxifolín, kvercetín a kempferol.
Flavoligany majú antihepatotoxický Obsah silice — najmenej 2 1
účinok. Ani po dlhšom užívaní nepô-
sobia toxicky a nesprevádzajú ich ne-
príjemné vedľajšie účinky. Pre obsah Na koreňovú drogu — Radix petroselini sa vzťahuje ON 86 7014 a ČsL 4:
biogénnych amínov (tyramín, hista-
mín), sa droga kedysi odporúčala ako Akosť — najviac v %
náhradka za námeľ — Secale cornu- Znak
I. (ČsL 4) II.
tum (pozri kyjaničku purpurovú). Je-
ho účinnosť však ani zďaleka nedosa- Zhnednutá droga 6(5) 12
huje. Plodom sa na základe pokusov 0,5(2)
Nadzemné časti materskej rastliny 1
so zvieratami dokázal aj protihorúč-
kový účinok. Ochranne pôsobia na Cudzie organické prímesi 0,5 1
pečeň a zlepšujú jej činnosť pri prízna-
Anorganické prímesi 0,5 1
koch zápalov i chronických ochore-
niach. Ľudovo sa odporúča užívať asi Vlhkosť 12 12
2 % odvar (8 minút nechať slabo Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 5(6) 8
vrieť); iný návod (Bässler) uvádza:
30 g plodov na pol litra vody, variť na Popol nerozpustný v HC1 1 2
slabom ohni tak dlho, až vyvrie polovi- Obsah silice — najmenej 0,1 0,05
ca vody; pije sa každú hodinu 1 lyžica.
222
vú alebo alyltetrametoxybenzénovú.
Plody i korene obsahujú ešte flavonoi-
dy (najmä apiín), plody olej a vňať
vitamín C. Silica získaná z plodov
destiláciou býva tiež oficinálna. Silne
dráždi obličky, a tým vyvoláva močo-
pudné pôsobenie. Dráždi aj maternicu
(neužívať v gravidite!), ústrednú ner-
vovú sústavu a tráviacu sústavu. Pô-
vodcami dráždivosti sú najmä apiol
a myristicín.
Drogy sa oddávna používajú ako
diuretikum; iné, aj ludové indikácie,
sú zriedkavé. Bežnou dávkou plodov
je pol kávovej lyžičky na šálku záparu
niekoľkokrát denne, koreňa dve kávo-
vé lyžičky na šálku záparu. Užíva sa
tiež čerstvá šťava koreňov —
100-150 g.
Homeopatia používa čerstvé plody
a esenciu z čerstvej kvitnúcej vňate
(dil. D 3 - D 1), podávanú najmä pri
zápaloch močových ciest. Čerstvá šťa-
va z rastlín sa ľudovo prikladá na rany
a opuchliny, prípadne na miesta poští-
pané hmyzom; slúži aj ako kozmeti-
kum proti pehám. Vňať je jedovatá
pre papagáje a niektoré drobné zvie-
ratá. Má však i antiprotozoárne a bak-
tericídne vlastnosti.
Koreň je zložkou oficinálnej močo-
pudnej čaj oviny ČsL 3 — Species diu-
reticae; v čaj ovine ČsL 4 je nahradený
ligurčekovým koreňom a listom brezy,
t. j. Radix levistici a Folium betulae.
Obsahujú ho čs. HVLP — čajovina
Betulan (diuretikum, antireumati-
kum), Species diureticae Planta (diu-
retikum), Species urologicae Planta
(dezinficiens močových ciest), Reduk-
tan (odtučňovacia čajovina) a Species
urologicae P. P. (diuretikum dezinfi-
ciens).
Ako zelenina sa pestuje v záhradách Predmetom zberu a nákupu býva Čajoviny č. 102, 103, 152.
a na roliach. oficinálny koreň — Radix petroselini.
Najbežnejšie variety petržlenu sú Vykopáva sa na jar (marec) alebo PIVOŇKA LEKÁRSKA
s dužnatým vretenovitým koreňom v jeseni (október—november) z dvoj- PIVOŇKA LÉKAŘSKÁ
(convar. radicosum (Alef.) Danert) ročných rastlín nezbavených listov. +Paeonia officinalis L.
— koreňový petržlen a listový s plo- Dôkladne sa očistí a umyje; kvôli Pivonkovité — Paeoniaceae
Nemecky: Garten-Pfingstrose; maďarsky: Piros
chými listami (convar. vulgare (Nois.) rýchlejšiemu sušeniu sa pozdĺžne krá- bazsarózsa; taliansky: Peonia; francúzsky: Pivoi-
Danert) alebo s kučeravými (convar. ja. Suší sa opatrne a bez nadzemných ne officinale; anglicky: Peony; španielsky: Peonia
crispum), tzv. francúzsky. častí (ľahko sa kazí a napáda ho hmyz hembra; rusky: IleoH anreHHbiH (v európskej
časti ZSSR sa neuvádza)
Pri zámenách vňate petržlenu pri- a hnědne). Možno ho sušiť aj na
chádza do úvahy najmä tetucha kozí motúzoch. Najvýhodnejšia teplota na Trváca bylina vysoká 35—60 cm
pysk — Aeethusa cynapium L., ktorá sušenie je 30-40 °C. Hmotnostná s vretenovitými hľúzami. Stonka pria-
je jednou z najjedovatejších zelerovi- strata je asi 75-80 %. Niekedy býva- ma, holá, nerozkonárená, olistená.
tých rastlín (rastie práve na hriadkách, jú oficinálne aj plody — Fructus petro- Listy viacpočetné, so široko kopijovi-
kde sa vysádza petržlen). Je to jedno- selini, zberané v čase začiatočnej zre- tými úkrojkami. Kvety veľké, konco-
ročná bylina, ktorá kvitne už prvý rok losti (august). Pomer zosušenia je asi vé, s 5 — 10 purpurovými, zriedka ru-
a chýba jej typický petržlenový pach. 4 : 1 . Dvojnažky slúžia aj na izoláciu žovými alebo žltkastými korunnými
Latinské petroselinum (grécky: silice — Oleum petroselini. lupienkami. Plody sú mechúriky.
petroselinon) je odvodené od petra Všetky časti petržlenu obsahujú sili- Pochádza z južnej a juhovýchodnej
= kameň (rástol na kamenistých mies- cu - plody 2-7 %, listy 0,3 % a kore- Európy. U nás sa pestuje v záhradách
tach) a selinon (názov viacerých zele- ne okolo 0,1 %. Kultúrne sorty sa líšia (plnokvetá) na okrasu.
rovitých rastlín) — rastliny s lesklými jej hlavnou zložkou, a tak možno Rod Paeonia — pivoňka je jediným
listami. rozlišovať sortu apiolovú, myristicíno- zástupcom čeľade. Na lekárenské ciele
223
PIVOŇKA tenuifolia L. a p. červená — P. mascula
LEKÁRSKA (L.) Miller (syn.: P. corallina Retz.)
s listami rozstrihanými na čiarkovité
úkrojky a s krásnymi kvetmi, taktiež p.
čínska — bielokvetá — P. lactiflora
Pallas.
Vedecké pomenovanie pivoňky vy-
chádza z antického názvu paionia (po-
dľa boha lekárstva Paiona, ktorý vraj
objavil liečivú silu tejto rastliny). Dru-
hové meno officinalis = lat. oficiálny,
liečivý. Príbuzný druh našej p. lekár-
skej používali hojne Arabi a Číňania
ako antidiabetikum. Botanickí klasici
16. stor. venovali pivoňkám rozdielnu
pozornosť.
Opeľovanie pivoňky obstaráva
hmyz. Kvety pred rozvinutím vylučuj ú
z kališných lístkov medovú šťavu, kto-
rá láka mravce. Večer a za dažďa sa
koruna kvetov zatvára, aby sa peľ
uchránil pred vlhkom.
Na liečebné účely sa používajú ko-
runné lupienky iba červenokvitnúcich
rastlín (lupienky inak sfarbených rast-
lín sa nezberajú). Zberajú sa z plne
rozvinutých kvetov (máj—jún) a sušia
sa opatrne, aby nestratili pôvodnú
farbu. Pomer zosušenia je asi 7 : 1. Sú
citlivé na svetlo a vlhko, najmä pri
skladovaní, preto ich treba dobre uza-
tvoriť a chrániť pred svetlom. Droga:
Flos paeoniae (aj Flos rosae bene-
dictae).
Veľmi zriedka sa používa koreň
— Radix paeoniae, ktorý sa vykopáva
na jar (marec—apríl). Suší sa bežným
spôsobom. Čerstvý sa používa v ho-
meopatii. Ojedinelé sa zberajú aj se-
mená — Semen paeoniae, a to v sep-
tembri.
Droga má tmavočervené zafarbe-
nie, medovosladkastý pach a trpko
zvieravú chuť.
Ktorým obsahovým látkam treba
slúžia iba korunné lupienky pivoniek Z príbuzných druhov by vyhovovala pripisovať terapeutický efekt, zatiaľ
s červenými alebo s tmavočervenými aj p. krovitá — P. arborea Donn (syn.: nevedno; z dôležitejších látok sa
kvetmi, obyčajne plnokvetých, v kto- P. suffruticosa Andrz.), ktorá pochá- v kvetoch uvádza antokyanový glyko-
rých sa tyčinky väčšinou premenili na dza z Číny, resp. z východnej Ázie; zid paeonín, cyanín a triesloviny.
korunné lupienky. Rôznofarebné ale- v našich záhradách však spravidla Droga sa užíva ako spazmolytikum
bo vyblednuté lupienky do drogy ne- rastú nečervené formy tohto druhu. — dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku
patria. U nás sa pestuje aj p. tenkolistá — P. záparu. Jej užívanie nie je celkom
neškodné. Patrí do rúk lekára — treba
Na kvetnú drogu — Flos paeoniae — sa vzťahuje ON 86 6241:
ju pokladať za jedovatú. Súčasná me-
dicína jej v celosvetovom meradle
Akosť — najviac v % neprisudzuje veľké použitie. Všetky
Znak jej drogy majú údajne tlmiace účinky
I. II.
na črevnú peristaltiku (rytmické sťa-
Ináč sfarbené časti kvetov 10 20 hovanie svalstva tráviace j rúry), na
Iné časti materskej rastliny ako kvet 1 2
napätie hladkého svalstva, údajne
miernia aj bolesti. Ľudovo sa používa
Cudzie organické prímesi 1 2 odvar z koreňa (3—4 g na šálku); je
Vlhkosť 14 14
nervínum a antispazmodikum. V ho-
meopatii sa z čerstvého koreňa zbera-
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 5 8 ného na jar pripravuje esencia (dil.
Popol nerozpustný v HC1 2 3
D 2), ktorá sa uplatňuje proti reuma-
tizmu, dne i pri hemoroidoch.
224
Kvet zväčša slúži ako skrášľujúci
prostriedok do čajovín, po zapálení aj
na inhaláciu dymu a okrem toho po-
dobne ako koreň. Semená boli kedysi
zložkou prípravkov proti epilepsii.
Dnes sa odporúčajú proti kŕčom čriev
a žalúdka s dávením a pri hnačkách,
tiež pri nepravidelnej menštruácii
a obličkových kolikách (1 lyžička na
šálku odvaru). Zo semien možno izo-
lovať aj olej, ktorý má podobné vlast-
nosti ako Tanový.
U nás nakupovaná kvetná droga
slúži predovšetkým na export do neso-
cialistických krajín.
PLÄVÚŇ OBYČAJNÝ
PLAVÚŇ VIDLAČKA
Lycopodium clavatum L.
Plavúňovité — Lycopodiaceae
Ľudovo: čertov spár, jelení rožok, koltunová
zelina, mach, machovina, medvedia tlapa, morčia
(vlčia) noha, svätojánsky pás, vidlačky, vlčie
chvosty
Nemecky: Keulen-Bärlapp; maďarsky: Kapcsos
korpafú; taliansky: Licopodio; francúzsky: Lyco-
pode ä massue; anglicky: Stag's - Horn moss;
španielsky: Licopodio; rusky: IlnayH ôyjiaBO-
BHflHblH
225
sporonínu (asi 20 % — podobný celu-
lóze, súčasť bunkových stien výtru-
sov), ktorý zapríčiňuje ťažkú zmáča-
teľnosť, potom rozličné kyseliny napr.
hydroxykávovú) a stopy alkaloidov,
tiež sacharózu.
Lykopodium slúži ako zasýpací prá-
šok na menšie poranenia a pri kožných
ochoreniach, potom ako pomocná lát-
ka v lekárenskej praxi — na zasypanie
piluliek, t. j. ako dermatologikum PĽUCNIK
a konspergens. V homeopatii sa uplat- LEKÁRSKY
ňuje predovšetkým pri niektorých
chronických ochoreniach pľúc, žalúd-
ka, čriev, pečene, močového mechúra
či obličiek, pri kožných chorobách,
ďalej neuralgii a melanchólii. Ľudovo
sa ojedinelé užíva pri ochoreniach
močových ciest a pečene (1 —2 g v ob-
látkach 3 x denne alebo v čaji; 2 pres-
né lyžičky spór na 2 poháre vody ako
studený macerát, vypiť v priebehu dňa
po dúškoch). Ľudovo sa používa aj
celá sušená vňať.
Ďalšie použitie lykopódia je tech-
nické — v zmesi s karmínom na zisťo-
vanie odtlačkov prstov, na vysýpanie
foriem v zlievačskej technike, na sve-
telné efekty v divadelníctve a pod.
Vňať pre svoj alkaloidný obsah je
toxická (0,2 g zabíja žabu v odvare,
a to s príznakmi účinku kurare — šípo-
vého jedu Indiánov).
Plavúne dokázateľne vytvárajú tzv.
chemické rasy (s rozdielnym obsahom
alkaloidov a iných látok), predovšet-
kým podľa lokality výskytu.
Podľa ČsL 3 slúži lykopodium ako
of icinálne konspergens (posýpacia lát-
ka) na pilulky. Vo forme zásypov sa
uplatňuje samotné alebo sa mieša
s kysličníkom zinočnatým a pod.
PĽUCNIK LEKÁRSKY
PLICNÍK LÉKAŘSKÝ
Pulmonaria officinalis L. Pri zbere treba postupovať opatrne (s ohľadom na používanie rastliny pri
Borákovité — Boraginaceae pre vzájomnú podobnosť zástupcov liečení pľúcnych ochorení). V spisoch
Ľudovo: cicalka, červené kTúče, čmelík, hvezdoš, čeľade borákovitých rastlín; najbližší starovekých gréckych a rímskych le-
kuroslep, medunica, modrý kľúč, pľúcna zelina, príbuzný je p. tmavý - P. obscura károv nie je zreteľná zmienka o pľúc-
urbánek, včielka, zimičie korálky
Nemecky: Echtes Lungenkraut; maďarsky: Pet- Dumort., mäkko chlpatý, bez bielych niku. Pod pomenovaním pulmonaria
tyegetett tiirdófú; taliansky: Pulmonaria; fran- škvŕn. Z iných druhov čeľade je po- sa zvyčajne chápal lišajník Lobaria
cúzsky: Pulmonaire officinale; anglicky: Lung- dobný najmä ostreň počerný (Nonea pulmonaria Lk., spomínaný už Plí-
Wort; španielsky: Pulmonaria; rusky: Mejxynnu,a pulla (L.) DC.) s tmavopurpurovou až niom; botanik 16. stor. Rueľtíus asi
arrreHHaH
čiernou korunou; celá rastlina je sivo- prvý odporúčal pľúcnik ako prostrie-
Trváca bylina vysoká 10—30 cm, chlpatá a hojne rastie najmä na su- dok proti pľúcnym chorobám.
krátkosrstnatá, s plazivým, rozkoná- chých lúkách a pastvinách teplejších Pľúcnik je veľmi nenáročná rastlina;
reným čiernym koreňom. Byľ priama, oblastí. Zaznamenané sú aj hojné niekedy sa aj pestuje. Kvitne už od
hore rožkonárená. Listy takmer sedia- záměny s nekvitnúcim jastrabníkom marca a veľmi dlho. Včelám poskytuje
ce, vajcovité až kopijovité, celistvook- lesným — Hieracium murorum L., bohatú nektárovú pašu a trochu peľu.
rajové, s belavými okrúhlastými skvr- čeľaď Cichoriaceae — čakankovitých; Predmetom zberu a nákupu je list
nami. Prízemné listy stopkaté, na báze u nás sa vyskytuje hlavne v lesoch, na — Folium pulmonariae a iba po doho-
uťaté. Kvety sú v trojzávinkoch, na- skalách i v krovinách; listy má zväčša vore s nákupňou aj vňať — Herba
pred ružové, potom fialové a po menšie, vajcovito predĺžené, dlho- pulmonariae; zber v čistých porastoch
oplodnení modré. Plody sú tvrdky. stopkaté, sčasti vlnito vykrajované, možno robiť kosákom, najlepšie však
Typická hájová rastlina nížin až chlpaté, niekedy hnedoškvrnité. ručne, odtrháváním jednotlivých mla-
horského stupňa; rastie s obľubou vo Vedecký názov pľúcnika sa odvo- dých listov aj s krátkou stopkou (máj
svetlých lesoch, najmä v bučinách. dzuje z latinského pulmo = pľúca —august). Materiál sa suší v jednej
226
Listová droga (Folium pulmonariae) sa hodnotí podfa ČSN 86 6436: NSR, 8. vydanie z r. 1978) popri p.
islandskej uvádzajú aj materskú rastli-
Akosť — najviac v % nu p. úzkolistú — C. tenuifolia (Retz)
Znak Howe.
I. II. Vedecké označenie lišajníka vznik-
Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline 8 16
lo z latinského cetra = malý kožovitý
štítok (vzhľad plodníc) a islandica
Iné časti materskej rastliny 5 10 = islandský; prvý raz sa liečebne
Cudzie organické prímesi 2 4
použil na Islande.
P. islandská je typickým liečivom
Anorganické prímesi 0,5 1 severských národov. Všeobecné
Vlhkosť 12 12
uplatnenie v medicíne dosiahla kon-
com 18. stor. Odvtedy je oficinálnym
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 12—15 10—12 článkom všetkých svetových liekopi-
sov. Hojne sa využíva aj v homoepatii
(vo forme tinktúry).
Na vňaťovú drogu (Herba pulmonariae) sa vzťahuje ČSN 6739: Predmetom zberu je celá stielka
— Thallus lichenis islandici. Možno ju
Akosť — najviac v % zberať prakticky po celý rok — najlep-
Znak šie sa zberá v lete po daždi, pretože sa
I. II.
nemrví. Usilujeme sa vyberať stielky,
Listy sfarbené ináč ako na materskej rastline 8 16 ktoré majú rub olivovozelenej farby
— poskytujú kvalitnejšiu drogu. Na-
Cudzie organické prímesi 2 4
zberanú pľuzgierku možno ihneď na
Anorganické prímesi 1 2 mieste presúšať ako seno, potom do-
sušiť v tieni a v prievane. Sušenie
Vlhkosť 12 12
netrvá dlho, lebo droga neobsahuje
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 12—15 10—12 veľa vody (zosýcha v pomere 1,5 : 1).
Usušená stielka je pevná a tuhá, ale pri
zlom skladovaní prijíma vzdušnú
vrstve na vzdušnom a tienistom mies- hemoroidoch, na obklady a oplacho- vlhkosť. Treba ju dávať do dobre
te. Pomer zosušenia je asi 5 : 1. Mate- vanie. Pôsobí aj protizápalovo; pri- uzatvorených obalov.
riál je mierne náchylný na zaparenie pravuje sa 10 % odvar (krátko zavariť Pach drogy je slabý, chuť horká.
a veľmi sa mrví. Zber a apretácia vňate — tento možno použiť aj ako remine- Z obsahových látok lišajníka vyniká
je podobná. ralizujúci prostriedok i na vykašláva- predovšetkým membránový sliz — po-
Pľúcnik obsahuje vela kyseliny kre- nie; dávka je 1 — 1,5 lyžice vňate na lysacharid lichenín, ktorý sa rozpúšťa
mičitej (v rozpustnej i nerozpustné j 1 a pol pohára teplej vody, precediť do v horúcej vode. Chemicky je to lineár-
forme), triesloviny (do 10 % ) , sliz, termosky a pije sa 1/3-1/2 pohára ny glukan podobný celulóze, zložený
saponíny, minerálne soli (veľa sod- 2-3x denne). zo 60-200 (3 - D-glukózových jed-
ných, draselných a vápenatých) a alan- Homeopatia používa esenciu z čer- notiek ((3-glukopyranózy), ktorý ne-
toín (1 % — derivát močoviny). stvej kvitnúcej vňate zberanej v apríli farbí roztok jódu. Sprevádza ho izoli-
Droge sa klinicky dokázal expekto- až v máji. chenín, polysacharid podobnej stavby
račný efekt, ktorý je však slabší ako pri ako škrob, stavaný z a-glukózových
Čajoviny č. 135, 136.
bežných saponínových drogách; pôso- jednotiek; rozpúšťa sa už v studenej
bí aj mucilaginózne a adstringentne, vode a farbí sa roztokom jódu, dáva
tiež antiflogisticky — proti zápalom PĽUZGIERKA modrú farbu. Ďalšie obsahové látky
a navyše mierne močopudne; zvyšuje majú prevažne horkú chuť — súborne
ISLANDSKÁ sa nazývajú kyseliny lišajníkové (napr.
krvnú zrážanlivosť. Droga sa užíva PUKLÉŘKA ISLANDSKÁ
predovšetkým pri kataroch priedu- Cetraria islandica (L.) Ach. cetrarová, protocetrarová, lichestero-
šiek, ako pomocný prostriedok pri Diskovkovité — Parmeliaceae vá, usnínová a i. — spolu asi 2 % ) . Na
Ľudovo: eskimácky chlieb, islandský mach, pľúc- piesočnatých morských pôdach ukla-
liečbe tuberkulózy a vredov a jej ny lišajník, zemský pľúcnik
zvyčajná dávka je 2 kávové lyžičky na Nemecky: Isländisches Moos; maďarsky: Izlandi
dá sa do stielky relatívne veľa jódu,
šálku záparu; pije sa 3-krát denne zuzmó; taliansky: Lichene islandico; francúzsky: potom sú prítomné vitamíny (A, B x ).
šálka. Do čajovín sa zvyčajne kombi- Cetraire d'Islande; anglicky: Icelandic Lichen; Lišajníkové kyseliny sú antibiotický
španielsky: Liquen de Islandia; rusky: HcjiaHfl- účinné, a preto sa z drogy aj izolujú
nuje najmä s bylinami pôsobiacimi na
dýchacie orgány (skorocel, praslička, (tiež z iných lišajníkov) a tvoria zložku
podbeľ, tymian, prvosienka a pod.), Rastlina má plochokríčkovitú stiel- antibiotických mastí a zásypov. Droga
resp. so zmäkčujúcimi drogami (kosti- ku vysokú asi 10—15 cm, bohato roz- obsahuje aj pektíny a sliz.
hoj); samotná sa uplatňuje zriedka. konárenú, sivozelenej až zelenohne- Droga je predovšetkým mucilaginó-
Známa je čajovina pri ulkusovej dej farby. Mladé exempláre sú mäkké, zum a antitusikum, tiež amarum,
chorobe žalúdka a čriev (kombinácia špongiovité, staré tvrdé a lámavé. uplatňuje sa pri kataroch dýchacích
s vňaťou stavikrvu vtáčieho, konopni- V našich šírkach uprednostňuje su- ciest, gastroenteritídach a má an-
ce, prasličky, žihľavy, myším chvos- ché kremičité pôdy, piesočnaté, kyslé, tibiotické pôsobenie. Dávkuje sa
tom, pastierskou kapsičkou a s kore- na vrchoviskách a v horských polo- 1 kávová lyžička na šálku — pije sa
ňom kostihoja). Droga sa niekedy hách, predovšetkým v bořinách s po- 3—5 x denne; macerát možno pridá-
používa aj zvonka ako adstringentný rastom vresu. vať po lyžici k čajovému nápoju pri-
a zmäkčujúci prostriedok, napr. pri Niektoré novšie liekopisy (napr. pravenému zo zmesi ďalších drog;
227
toch sa používa ako surovina na výro-
bu dietetickej múky a liehu. Zvonka sa
používa aj na zasypanie zle sa hojacich
rán, príp. ich ošetrenia odvarom
z drogy.
Dávne používanie pri pľúcnej tu-
berkulóze sa po objavení lišajníko-
vých kyselín v droge zdá aspoň čias-
točne opodstatnené (majú veľké anti-
biotické účinky, ktoré sa prejavujú vo
vodných výťažkoch z drogy).
Podľa ČsL 3 tvorí p. islandská zlož-
ku prsnej čaj oviny — Species pectora-
les a je v čajovine aj podľa ČsL 4;
širšiemu uplatneniu bráni omedzený
výskyt a nemožnosť pestovania.
Čajovinyč.39,40,115,122,203,216.
PĽUZGIERKA
ISLANDSKÁ
PODBEĽ LIEČIVÝ
PODBĚL LÉKAŘSKÝ
Tussilago farfara L.
Astrovité - Asteraceae (Úborovité - Com-
positae)
Ľudovo: veľký podbeľ, žlté pierka
Nemecky: Gemeiner Huflattich; maďarsky:
Martilapu; lókórmú szattyú; taliansky: Farfaro;
francúzsky: Tussilage pas d'äne; anglicky: Colt-
sfoot; španielsky: Tussilago; rusky: MaTb-H-Ma-
n e x a oôbiKHOBeHHan
228
vá a Iahko podlieha skaze; patrí do
dobre zatvorených obalov.
Úbory obsahujú trochu silice, sú
bohaté na žlté farbivo (xantofyl), no
pre liečebné upotrebenie je rozhodu-
júci obsah slizu, flavonoidov a trieslo-
vín, prítomné sú aj horčiny. List obsa-
huje predovšetkým sliz, potom glyko-
zidovú horčinu tusilagín, triesloviny
a steroly, stopy silice a v popole je
vysoký obsah zinku a draslíka; ČsL 4
žiada aj hodnotenie číslom napúčania
(najmenej 10 na 1 g drogy a s obsa-
hom nerozpustného popola v HC1
maximálne 4 % ) .
Drogy sa v oficiálnej medicíne po-
užívajú predovšetkým ako mucilagi-
nóza a expektoranciá. Sú ochranné
prostriedky pre horné dýchacie cesty
— pri kataroch, astme, kašli. Pije sa
zapar — úbory: 1 kávová lyžička na
šálku 2 x denne, list: 1 kávová lyžička
na šálku 3—4 x denne. Častejšie sa
však kombinujú s inými drogami.
Úbory tvoria zložku čs. HVLP Pulmo-
ranu (čaj o vina — expektorans) a list
čajoviny Species pectorales Planta
(expektorans) a oficinálnej čajoviny
ČsL 4 Species pectorales — prsnej
čajoviny.
V homeopatii sa z čerstvých listov
zberaných v júni až júli pripravuje
esencia (tzv. urtinktúra) a rozotieraný
preparát Teep.
Podlá ČSN 86 6226 má kvetná droga (Flos farfarae) tieto základné znaky:
Akosť — najviac v %
Znak
I. II.
229
Ľudové použitie drog je veľmi
široké.
Cajoviny č. 2,11,12,13,82,100,111,
112, 113, 114, 118, 119, 120, 121,
124, 130, 133, 136, 140, 143.
PRASLIČKA ROĽNÁ
PŘESLIČKA ROĽNÍ
Equisetum arvense L.
Prasličkovité — Equisetaceae
Ľudovo: divé proso, chvost, praská, praslica,
plivačka, stolička, šmirglová (vechťová) zelina
(tráva)
Nemecky: Ackerschlachtelhalm; maďarsky: Me-
zei zsurló; taliansky: Codadicavallo; francúzsky:
Préle des champs; anglicky: Common horsetail;
španielsky: Coda de caballo; rusky: XBOIH
nojieBoň
230
presne 30 sekúnd), na zastavenie roz- PRIETRŽNÍK
ličných krvácaní, potom ako prostrie- HOLÝ
dok obmedzujúci potenie pri tuberku-
lóze (tu sú zvyčajné denné dávky PRIETRŽNÍK
4 plné čajové lyžičky na odvar). Zvon- CHLPATÝ
ka sa používa do kúpeľov a na bylinné
obklady na zle sa hojace rany či vredy,
na kloktanie pri zápaloch mädlí a na
výplachy nosa pri krvácaní. Obsahom
kyseliny kremičitej môže droga pod-
porovať pri infekčných ochoreniach
(predovšetkým pri cirhotickom proce-
se, postupe) — liečebné procesy (napr.
pri pľúcnej tuberkulóze); špecifické
účinky však na baktérie nemá. Často
býva zložkou adjuvačných čajovín pri
tuberkulóznych ochoreniach. Pridáva
sa i do urologických a pľúcnych čajo-
vín, uľahčuje rozpúšťanie hlienov, do
antisklerotických čajovín a do čajovín
pri hemoroidoch — aplikovaných
externe.
U nás je vňať zložkou čajovín Alvi-
san Neo (antisklerotikum, hypotenzí-
vum), Species diureticae Planta (diu-
retikum, dezinficiens močových ciest),
Nephrosal (diuretikum, dezinficiens
močových ciest). Oddávna je známe
jej technické použitie — napr. na
čistenie kuchynského riadu a nefarbe-
ného nábytku. Je veľmi riedko ochlpená až holá. Druhové meno glabra = lysý, označu-
Vhomeopatii sa z čerstvých neplod- Kvety má pazušné, veľmi drobné. je vzhľad rastliny.
ných jarných výhonkov pripravuje Plody sú guľaté tobolky. Zatiaľ nemožno nájsť spoľahlivé dô-
esencia (dil. D 2 - 0), vhodná pri Rastie na pieskoch a piesočnatých kazy o tom, že by sa rastlina používala
ochorení močových orgánov i proti pôdach od nížin po podhorský stupeň. skôr ako v 16. stor. Slúžila i ako
tuberkulóze, ako diuretikum, na klok- Dobre znáša sucho i vlhko. diuretikum. Upadla však do zabudnu-
tanie pri zápaloch. Ľudovo sa často Prietržník chlpatý: bylina podobná tia a do terapie sa dostala až v novšej
odporúča čerstvá lisovaná šťava (naj- predchádzajúcej, lenže celá chlpatá; dobe.
mä pri pľúcnych ochoreniach). jej kalich má štětino vité hrotité zuby. Predmetom zberu je vňať oboch
Rastie na piesočnatých miestach druhov; zberá sa celá plazivá stonka
Čajoviny č. 16, 53, 55, 61, 62, 64,65, v nížinách i pahorkatinách. v čase kvitnutia rastliny (asi od júna do
67, 73, 77, 78, 83, 87, 89, 90, 103, Vňaťová droga prietržníkov sa ke- septembra), a to odřezáváním nad
104, 108, 125, 126, 133, 145, 163, dysi zamieňala s vňaťou stavikrvu vtá- zemou. Dôkladne očistená sa rýchlo
164, 191, 224, 226, 237. čieho, ktorá však nemá pach a líši sa suší v tenkých vrstvách na tienistých
i sťahujúcou chuťou. a vzdušných miestach. Ak sa suší
Vedecké pomenovanie je odvodené umelým teplom, teplota nesmie pre-
PRIETRŽNÍK HOLÝ z latinského hernia = prietrž, kýla, čo stúpiť 35 °C. Droga z p. chlpatého
PRŮTRŽNÍK LYSÝ poukazuje na niekdajšie použitie. začne pri vadnutí voňať kumarínom,
Herniaria glabra L.
Nemecky: Kahles Bruchkraut; maďarsky: Ko- Na drogu sa vzťahujú ustanovenia ON 86 6721 a ČsL 3:
pasz porczika; taliansky: Erniaria; francúzsky:
Herniaire glabre; anglicky: Glabrous Rupture-
Wort; španielsky: Herniaria; rusky: TpbiHCHHK Akosť — najviac v %
rjiaflKHH Znak
I. II. ČsL 3
PRIETRŽNÍK CHLPATÝ Inak sfarbená droga 5 10 5
PRŮTRŽNÍK CHLUPATÝ
Herniaria hirsuta L. Iné časti materskej rastliny 5 10 5
Striebrenkovité - Paronychiaceae
(Klinčekovité — Caryophyllaceae)
Cudzie organické prímesi 3 6 3
Ľudovo: bolševník, husie mydlo, kejlová bylina, Anorganické prímesi 2 4 2
piesočník, rozchodník, rozchodníček, stozrno,
úplavičník, zrniečko Vlhkosť 12 12 12
Nemecky: Behaartes Bruchkraut; maďarsky:
Borzas porczika; rusky: rpbracHHK BOJIOCHCTI>IH Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 10 12 10
231
kým z p. holého nepáchne. Chuť drogy
je slabo horkastá a škrablavá. Pomer
zosušenia je asi 5 : 1 . Skladovanú PRILBICA
drogu treba chrániť v dobre zatvore- MODRÁ
ných obaloch.
Už Däbler (r. 1916) zistil, že v rastli-
ne je prítomný neutrálny saponín (asi
3 %), tiež kyslý saponín — kyselina
herniarová, resp. glykozid kyseliny
kvilajovej (asi 0,4 % ) . Obidva majú
veľkú hemolytickú účinnosť. Príčinou
píjemného pachu drogy sú kumaríny
— herniarín (metyléter umbeliferónu)
a umbeliferón. Prítomné sú aj flavo-
noidy (asi 1,5 % — hyperozid, potom
glykozidy kvercetínu a izoramnetínu),
triesloviny a silica (0,06 % ) , ale aj
nepríjemne páchnúci alkaloid parony-
chĺn.
Droga je diuretikum, spazmolyti-
kum, dezinficiens močových ciest
(chronické cystitídy, uretritídy, tenez-
my močového mechúra) a dávkuje sa
2 kávové lyžičky na šálku záparu; pije
sa 2-3x denne.
Na spazmolytickom, dezinfekčnom
a diuretickom účinku sa zrejme podie-
ľajú saponíny, silice a herniarín, ku-
maríny pôsobia asi na sťahy močového
mechúra a alkaloid paronychín tlmí
centrálnu nervovú sústavu. Pre lepšie
využitie kyslého saponínu sa odporúča
pridať do záparu z drogy trochu jedlej
sódy (natrium hydrogencarbonicum).
Droga tvorí častú zložku diuretic-
kých čajovín — kombinuje sa s kore-
ňom ihlice tŕnitej, petržlenu a pod.
Býva zložkou urologických čajovín
— Species urologicae, dezinfikuje mo-
čové cesty a uvolňuje kŕče močového
mechúra, obličiek, žlčníka a pri zápa-
lových ochoreniach sa s obľubou kom-
binuje s listom medvedice alebo sa
ešte pridáva ľanové semeno a ligurče-
kový koreň. Drogu možno použiť aj
pri chronickom zápale močových ciest delené, kvety modré, prilbicovité, plo- na výživných a vlhkých pôdach, najmä
(močového mechúra, močovej rúry) dy s 3 mechúrikmi. na pasienkoch a lúkách. Dnes je čas-
a pri sťahoch močového mechúra Záhradná rastlina. Pôvodne rástla tejšia ako okrasná rastlina.
a pod. (zvyčajne sa dávkuje: 2 lyžičky divo v horskom a subalpínskom stupni Všetky druhy prilbice sú v ČSR
drogy na šálku vody, nechať krátko
pre vrieť a 10 minút prikryté postáť). Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské a dcérske hľuzy s koreňmi, ktoré musia vyhovovať
Podľa ČsL 3 jednotlivá dávka na pe- skúškam na čistotu:
rorálne použitie v odvare je 1,5 g.
232
úplne chránené — nesmú sa zberať ani — štandardizované prípravky, resp. U nás rastie ako jediný zástupca
nadzemné, ani podzemné časti; v SSR čisté látky). Formu aplikácie a dávky rodu. Rozličné botanické označenia
patria k čiastočne chráneným — povo- musí stanoviť výlučne lekár. Na lekár- svedčia o podobnosti s inými rodmi.
luje sa zber nadzemných častí. sky predpis sú viazané aj homeopatic- Vedecké rodové meno rastliny vy-
Rodové vedecké pomenovanie pril- ké prípravky od riedenia dil. D 4. chádza z gréckeho saron = metla
bice sa odvodzuje z gréckeho akonití Hľuzová (koreňová) droga musí obsa- a thamnos = ker; druhový názov je
= bez prachu, t. j. zvíťaziť, usmrtiť bez hovať minimálne 0,8 % alkaloidov z lat. scopa = metla.
prachu arény, bez boja (vzhľadom na rozpustných v éteri. Prútnatec treba v staroveku hľadať
vysokú toxicitu), kým druhové ozna- Akonitín alebo tinktúra z koreňov medzi rastlinami označovanými ako
čenie pochádza zo zdrobneniny latin- sa používa predovšetkým ako analge- Genista (keltské gen = ker alebo skôr
ského napus = repa (pre tvar podzem- tikum a antipyretikum; užíva sa z lat. genu = koleno, pre ohybnosť
ných častí rastliny). predovšetkým pri neuralgii, dne, reu- byli). Arabskí lekári = najmä slávny
V staroveku i stredoveku vedeli matických ťažkostiach a migréne, na Mesuě (10. stor. n. 1.) — odporúčal
0 prilbici iba ako o smrtiacom jede. zníženie horúčky pri chorobách z na- prútnatec pri poruchách močového
Číňania ju však stáročia používali chladenia, na uľahčenie vykašlávania mechúra. V minulosti sa celá rastlina
v zmesi s áronom, blenom a durma- a miernenie bolestí (napr. aj zubov). používala i pri pohryzení besným
nom ako narkotikum. Európski lekári Homeopatická esencia (dil. psom a semená slúžili ako laxans.
sa ju báli ordinovať pre vysokú toxicitu D 6—D 4) sa uplatňuje najmä pri Kvetmi sa farbilo na žlto a výhonky sa
(známe sú slávne pokusy Matthioliho začiatočných horúčkovitých stavoch používali na metly. Obrat v terapii
s odsúdencami v Ríme a Prahe v 16. zapríčinených chrípkou a pod. a pri nastal r. 1850 po objavení tekutého
stor.). nervových bolestiach. alkaloidu spareínu vo vňati prútnatca.
Prilbica je vo svete zväčša chránená, Zaujímavé, pre možnosť otráv však G. See r. 1885 vyzdvihol jeho priazni-
a preto sa pre farmaceutické účely nebezpečné, je ľudové použitie prilbi- vé účinky na srdce (sprvoti sa poklada-
pestuje. Pri manipulácii s rastlinou ce zvonka proti parazitom dobytka li za podobné účinku náprstníka, a tak
1 drogou si treba uvedomiť, že je to i všiam, a to v podobe prípravku ako je sparteín i celá vňať dostali významné
jedna z najjedovatejších rastlín sabadilový ocot (pozri cudzokrajnú miesto v modernej terapii srdcových
— u citlivých osôb už dotyk môže drogu sabadilu alebo domácu kýchavi- chorôb). Sparteín pôsobí i na gravidnú
vyvolať kožné zápaly a pľuzgiere. Zber cu); rastlina sa pre vysokú toxicitu maternicu. Preto sa uplatňuje aj v gy-
nikdy nesmú robiť deti. hovorovo nazýva rastlinný arzenik. nekologickej praxi (najmä vo Fran-
Drogu podľa ČsL 4 tvoria materské Treba varovať i pred nebezpečen- cúzsku).
a dcérske hľuzy s koreňmi, ktoré stvom ťažkých detských otráv po vysá- Tento nenáročný ker kvitne najmä
musia vyhovovať skúškam na čistotu. vaní nektáru z kvetov. v máji až júni. Kvety nemajú nektár,
Zberajú sa hľuzy s koreňom, zbave- Akonitová tinktúra (Tinctura aco- ale veľké množstvo peľu. Z konárov
né korienkov — Radix aconiti (Tuber niti) tvorí zložku čs. priemyselne vyrá- možno vyhotovovať jemné metly
aconiti napelli), ktoré sa vykopávajú baných prípravkov kvapiek Pleumoly- — iný hospodársky význam nemá.
koncom kvitnutia rastliny (júl—sep- sin (antitusikum) a bromoformového Predmetom zriedkavého liečebné-
tember, niekedy až v októbri), a to sirupu — Sirupus bromoformii (antitu- ho uplatnenia je celá rastlina. Na
najmä tzv. dcérske (vytvorené počas sikum); je oficinálna (ČsL 4). homeopatické ciele sa používajú čer-
posledného roku). Hrubšie sa pozdĺž- stvé kvety. Po rýchlom usušení posky-
ne režú a materiál sa rýchlo suší tujú drogu — Flos sarothamni (Flos
(najlepšie pri teplote 30-40 °C a do- PRÚTNATEC spartii scoparii, Flos genistae scopa-
suší sa 1 hodinu pri 50 °C). METLOVITÝ rii). V niektorých liekopisoch boli
Celkom výnimočne sú predmetom JANO VEC METLATÝ oficinálne mladé výhonky s kvetmi
+ Sarothamnus scoparius (L.) Wimm. ex
zberu listy — Folium aconiti; zberajú Koch — syn.: Spartium scoparium L. zberané vo februári alebo v októbri
sa v júni — auguste a sušia bežným Bôbovité — Fabaceae (Motýfokveté — Papi- (s plodmi) — Herba sarothamni
spôsobom. Korene sa zosúšajú v po- lionaceae) (Summitates sarothamni scoparii).
Ľudovo: janofit, janovec, jetelica, pantoflíčky, Zriedkavejšie sa používal koreň, Ra-
mere asi 3—4 : 1, listy 5 : 1. vítečník, zajačia kapusta (zelí), zajačie chvošče
Na homeopatické ciele sa vykopáva Nemecky: Gemeiner Besenginster; maďarsky: dix sarothamni, častejšie semená
zrána celá rastlina v čase začínajúceho Kôzônséges seprózanót; taliansky: Ginestra;, — Semen sarothamni.
kvitnutia; používajú sa aj čerstvé francúzsky: Genét ä balais; anglicky: Broom; Celá rastlina je jedovatá, hlavne
španielsky: Hiniesta de escobas; rusky: Capo- semená. Pri zbere treba zachovávať
hľuzy. TaMHyc MeTjiHCTwň
Vo všetkých orgánoch rastliny sa všetky predpisy o zaobchádzaní s je-
nachádzajú kolísavé množstvá diter- Ker vysoký 50—200 cm, s kmien- dovatými látkami.
pénových alkaloidov (0,3—1,5 % ) , kom hrubým do 10 cm a s metlovitými Hlavnými účinnými obsahovými
z ktorých najvýznamnejší je akonitín konármi, ktoré sú zamladi zelené, látkami sú alkaloidy (celkove
(0,8 % ) , potom príbuzné alkaloidy, neskôr zelenohnedé. Listy striedavé, 0,8—1,5 % ) , najmä sparteín (tetra-
najmä napelín (resp. alkaloidy súbor- stopkaté, na konci konárov jednodu- cyklický chinolizidínový alkaloid), ve-
ne označované ako akonitíny a alka- ché, inak trojpočetné. Kvety žlté, jed- dľajší alkaloid je sarotamnín, izospar-
mínestery). Vedľajšími obsahovými notlivé alebo po dva na skrátených teín (= genisteín), lupanín a ich izo-
látkami sú ďalšie alkaloidy (napr. brachyblastoch; plod je čierny struk méry. Ďalšie obsahové látky sú flavo-
efedrín a sparteín) a hydrolytické (na švíkoch chlpatý). noidy (skoparín a vitexín), triesloviny,
štiepne produkty, ako benzoylakonín Vyskytuje sa od nížin po podhorský horčina a stopy silice. Obsah účinných
a akonín; droga obsahuje aj trieslovi- stupeň v teplejších oblastiach na such- látok v drogách veľmi kolíše, a preto sa
ny a škrob. ších až suchých, kyslých a nevýživných drogy používajú veľmi zriedkavo, čas-
Dnes sa používajú iba prípravky substrátoch, najmä na piesočnatých tejšie sa uplatňujú izolované obsahové
s presne nastaveným množstvom ob- a kamenistých pasienkoch, v boroch, látky, najmä sparteín.
sahových látok (najmä akonitínu na rúbaniskách atd. Kvety niekedy slúžili ako močopud-
233
vie posúdiť iba lekár, ktorý musí sledo-
vať priebeh liečby.
PRUTNATEC Chemicky príbuzný sparteínu je al-
METLOVITÝ kaloid cytizín. Prejavmi pôsobenia sa
podobá nikotínu, predovšetkým tlmí
sympatické ganglia, ale celkove pre-
vláda budivé pôsobenie — t. j. pôsobí
na centrá riadiace činnosť vnútorných
orgánov alebo hladkého svalstva
útrob. Hojne sa nachádza v semenách
známeho kra zlatý dážď, čo je štedrec
ovisnutý (štědřenec odvislý — Labur-
num anagyroides Medic), pre plody
sa nazýva aj fazulkový strom. Pestuje
sa aj u nás na okrasu a kvitne velmi
skoro — v apríli až v máji. V praxi sú
v popredí detské otravy hlavne plodmi
a semenami, nebezpečné sú aj kvety
— pozor na možnosti otráv! Terapeu-
ticky sa štedrec nezužitkúva, preto ho
osobitne neuvádzame.
PRVOSIENKA JARNÁ
PRVOSENKA („PETRKLÍČ") JARNÍ
Primula veris L.
Nemecky: Wiesen-Schliisselblume; maďarsky:
Tavaszi kankalin; taliansky: Primavera odorosa;
francúzsky: Primevěre officinale; anglicky: Cow-
slip; španielsky: Primavera común; rusky: Ilep-
BOUBeT anreHHbiH, HCTHHHWH
PRVOSIENKA VYŠŠIA
PRVOSENKA VYŠŠÍ
Primula elatior (L.) Hill
Prvosienkovité - Primulaceae
Ľudovo: biela bukvica, dnová bylina, kadrela,
kozia brada, kľúč, kropáček, kaška, kankalin,
podlienka, kozí drist, Petrov kľúč, Máriin klúč,
prvosna, prvnička, primulka, šlaková bylina,
mŕtvičná bylina
Nemecky: Wald-Primel; Wald-Schliisselblume;
maďarsky: Sugar kankalin; rusky: ITepBOUBeT
BblCOKHH
234
prevzdušnené a stredne vlhké pôdy.
Rastie na lúkách vyšších polôh a vo
svetlých lesoch.
Z terapeutického hľadiska sa pokla-
dá za výhodnejšiu p. jarná. Obidva
druhy majú v ČSR chránenú podzem-
nú časť. Väčšina ostatných druhov
rodu je chránená úplne a celoštátne.
Nenakupujú sa a ani záhradné krížen-
ce nie sú predmetom zberu.
Vedecké pomenovanie prvosienky
vzniklo z lat. primus = prvý a ver = jar
(teda prvá medzi jarnými kvetmi).
PRVOSIENKA
JARNÁ Predmetom zberu a nákupu sú kve-
ty i s kalichom — Ros primulae cum
PRVOSIENKA calyce — Flos primulae; výhodne sa
VYŠŠIA zberajú za sucha osobitným hrebeňom
s riedkymi hrotmi obrátenými nahor
(príp. rumančekovým hrebeňom).
Zber sa robí v období plného vývoja
rastliny (marec—apríl—máj). Kvety sa
ľahko zaparia, no pri sušení sa nedro-
bia. Musia byť žlté a s krátkou stopkou
(do 1 cm). Rýchlo sa sušia v jednej
tenkej vrstve na miernom teple (tep-
lých kachliach) — časť dostane zelen-
kastú farbu, takéto smú byť prítomné
iba v malom množstve. Kvetná droga
je súca na zácvik začínajúcich zbera-
čov, začiatočníkov. Pomer zosušenia
je asi 6 : 1.
Podzemné časti prvosienok sa vyko-
pávajú v marci alebo v októbri. Po
očistení a krátkom omytí sa sušia
prirodzeným teplom (umelým do
35—40 °C). Pomer zosušenia je asi
3 : 1.
Z obsahových látok rastlín sú najdô-
ležitejšie pentacyklické triterpénové
saponíny (5 — 10% v podzemkoch
a asi 2 % v kvetoch, najmä v kali-
choch). Aglykón hlavného saponínu
je primulagenín A (spoločná pre obi-
dva druhy je primárne kyselina primu-
lová A — (3-amarínový typ saponínu;
V prírode sa vyskytuje na suchších 30 cm, má väčší podzemok s hnedými v p. vyššej je v zmesi prítomná asi na
stanovištiach, lúkách, pasienkoch koreňmi, koruny kvetov sírovožlté, 90%, v p. jarnej 50%; ďalej sú
a v lesoch nižších polôh, najmä na cípy ploché a hlbšie, bez oranžových v drogách flavonoidy a málo silice. P.
vápenci. škvŕn. jarná obsahuje aj fenolové glykozidy
Prvosienka vyššia: meria 15 — Druh uprednostňuje kypré, dobre (primverín a primulaverín; po hydro-
Podzemné časti — Radix (Rhizoma) primulae — hodnotí ON 7017 aČsL4: lýze poskytujú vonné látky, o. i. mety-
lester kyseliny metoxysalicylovej).
Akosť — najviac v % Drogy sú predovšetkým expekto-
Znak ransom — dávkujú sa: kvet — 1 lyžica
I. II. ČsL4 na šálku záparu, denne 2 šálky — ko-
reň: 1 kávová lyžička na šálku záparu,
Iné časti materskej rastliny 5 10 5
2—3 šálky denne po dúškoch vypiť.
Cudzie organické prímesi 2 4 2 Zapar sa pije predovšetkým ako
odhlieňovací prostriedok, vykašlávací
Anorganické prímesi 2 4 2
a je slabo diuretický. Vo vyšších dáv-
Vlhkosť 10 10 10 kach môžu byť hnačky a dávenie.
ČsL 4 uvádza ako jednotlivú dávku na
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 9 12 9
odvar 0,2 g koreňovej drogy.
Obsah saponínov vyjadrený v hemolytických jednot- Kvet u nás tvorí zložku priemyselne
kách (h. j.) na 1 g drogy — najmenej 150 100 150 vyrábanej čaj oviny Species pectorales
Popol nerozpustný v HC1 3 5 3
Planta (expektorans) a koreň posky-
tuje saponíny pre kvapky Solutan
235
(expektorans, bronchodilatans), Tus-
silen (expektorans), Pleumolysin pas-
tiliek (expektorans) a tinktúra je zlož- PUPAVA
kou roztoku Stomatosan (dezinficiens LEKÁRSKA
ústnej dutiny).
Homeopatia pripravuje z kvitnúcich
rastlín tzv. urtinktúru a esenciu (dil.
D 2), ktoré sa užívajú o. i. pri ochore-
niach obličiek, neuralgii a závratoch.
Ľudové použitie drog je veľmi širo-
ké a rôznorodé.
Drogy sa zväčša kombinujú (napr.
s listom podbeľa, ľanovým semenom,
príp. s valeriánovým koreňom, levan-
duľovým kvetom, chmeľom, vňaťou
betoniky a i.).
PÚPAVA LEKÁRSKA
PAMPELIŠKA LÉKAŘSKÁ
(„SMETANKA")
Taraxacum officinale Weber in Wiggers
Čakankovité — Cichoriaceae (Uborovité
— Compositae)
Ľudovo: mlieč, pampeliška, popovňak,
smotánka
Nemecky: Lôwenzahn; Kuhlblume; maďarsky:
Pongyola pitypang; taliansky: Tarassaco; fran-
cúzsky: Pissenlit; anglicky: Common dandelion;
španielsky: Taraxacón; rusky: OflbiBaHHHK
arrreHHbiH
236
Koreň — Radix taraxaci — sa posudzuje podia ČSN 86 7026: laxans) a je zložkou granuliek Boldo-
gran (choleretikum, cholekinetikum).
Akosť — najviac v %
Znak Čajoviny č. 2, 15, 18, 21, 26, 45, 73,
I. II. 77, 78, 126, 150, 157, 167, 169,
176, 181,211,231,241.
Inak sfarbená droga 6 12
237
prieskum ešte nie je uzavretý).
Z ostatných obsahových látok sú za-
stúpené triesloviny (1 —10 % ) , zaují-
mavá substancia podporujúca zráža-
nie krvi (nemá však charakter vitamí-
nu K), alkaloidy ergolínového typu
(podobné má námeľ) a flavonoidy.
Okrem laxatívneho pôsobenia sa
drogám pripisuje aj metabolický úči-
nok, t. j. stimulácia celkovej látkovej
premeny, potom žlčopudné, protiho-
rúčkové a močopudné pôsobenie.
Ako purgatívum alebo žlčopudná ča-
jovina sa pije asi 5 % zapar vňate
(1—2 lyžičky na šálku; má postáť asi
15 minút prikrytý). Častejšie sa však
uplatňuje tinktúra — 5 až 15 g v slizo-
vom macerate alebo priamo prášok
(jednorazovo 1—2 g). Koreň sa užíva
ojedinelé. Pupencové drogy sa v čajo-
vinách kombinujú s inými, napr. s kô-
rou krušiny, listom senný a pod.,
prípadne sa uplatňujú výťažky (ex-
trakty). V niektorých štátoch (NSR)
sa priemyselne vyrábajú čajoviny
a dražé.
V terapeutických dávkach nemajú
drogy nepríjemné vedľajšie účinky.
Pri liečebnom využívaní koreňa treba
však postupovať veľmi obozretne.
V homeopatii sa pripravuje výťažok
z čerstvej kvitnúcej vňate p. roľného
(zber: jún—júl); používa sa približne
ako alopatické prípravky.
Čajovina č. 3.
PUPENEC
ROĽNÝ PUŠKVOREC OBYČAJNÝ
Puškvorec obecný
Acorus calamus L.
Áronovité - Araceae
Ľudovo: brustvorec, kalmus, nejedlík, pMcny
koreň, šišvorec, tatáraka tráva (koreň)
Nemecky: Echter Kalmus; maďarsky: Orvosi
kálmos; taliansky: Calamo aromatico; francúz-
žok z čerstvej kvitnúcej vňate p. roľné- Droga s označením „majoris" pochá- sky: Roseau odorant; anglicky: Sweet Hag;
ho (zber: jún—júl). Druhé vydanie španielsky: Acoro verdadero; rusky: AHp Tpocľ-
dza z povoje. Drogy uvádzame ako HHKOBblH
ČsL 2 malo uviesť ako oficinálnu vňať možné a uplatňované náhradky za
s koreňom pupenca (+ Herba convol- cudzokrajné drogy Tuber alebo Resi- Trváca bylina vysoká 50—120 cm;
vuli cum radice), získavanú zberom na jalapae (jalapová hľúza - jalapová z hrubého plazivého podzemka vyras-
z p. roľného a povoje plotně j. živica). Občas bývajú predmetom zbe- tajú mečovité listy dlhé až 100 cm
Vňať pupenca rady požierajú ovce. ru a výskumov. a trojhranné stvoly s bočnými šúľkami
Pupenec nenarobí veľa škôd na poras- Korene sa vykopávajú v jeseni (sep- drobných zelenkastých kvetov podo-
toch, pretože živiny čerpá zväčša tember—október). Sušia sa bežným pretých tulcom. Množí sa iba vegeta-
z hlbších vrstiev, kam korene úžitko- spôsobom. Pomer zosušenia je asi tívne.
vých plodín obyčajne nesiahajú. Väč- 4 : 1 . Vňať sa trhá počas kvitnutia Rastie na trvale zaplavovaných pô-
šie škody narobí na povrchu; oplieta rastliny (jún—september). Suší sa pri- dach, napr. v močiaroch, kde vytvára
stebla obilia, ľanu a pod., takže rastli- rodzeným teplom. Pomer zosušenia je celé zárasty. Tvorí rozličné cytotypy,
ny často poliehajú, najmä za daždivé- asi 5 : 1 . Drogy chutia horko, resp. ktoré sa líšia počtom chromozómov
ho počasia. Tým sa znižuje výnos slano a horkasto. a aj množstvom silice a jej skladby.
a sťažuje zber. Veľké množstvo pu- Podstatné obsahové látky tvoria Pochádza z južnej Číny a Prednej
penca môže v krajnom prípade zabrá- glykozidove viazané živice (2—3 % ) ; Indie. Naša triploidná populácia je
niť strojovému zberu. ich základom sú 12—16-uhlíkaté neplodná a množí sa vegetatívne.
Predmetom zberu z pupenca býva mastné kyseliny, ktoré sa súborne Prof. Ludwig vysvetľoval neplod-
koreň — Radix convolvuli arvensis nazývajú glukoretíny. Prítomné sú nosť puškvorca tým, že všetky jedince
(minoris) alebo častejšie vňať — Her- i jalapíny rozpustné v éteri a neroz- u nás pochádzajú z príbuzenstva rastli-
ba convolvuli (arvensis — minoris). pustné konvolvulíny (ich podrobnejší ny, ktorú r. 1574 vysadil Clusius v bo-
238
bach používal ako korenina a liek.
Jeho podzemok i listy u nás ordinoval
známy fytoterapeut Fraňo Madva na
posilnenie žalúdka a varený vo víne so
škoricou zasa na zvýšenie mužskej
potencie.
Predmetom zberu a nákupu bývajú
podzemky - Rhizoma (Radix) calami
(aromatici); liekopisy ich požadujú
zvyčajne lúpané. Zber si vyžaduje
primeranú výstroj, lebo sa pracuje
v bahne. Vytiahnuté podzemky sa
otriasaním zbavia bahna, preperú sa
vo vode a zbavia korienkov. Dôkladne
očistené sa sušia vo vrstve vysokej
maximálne 5 cm - najlepšie umelým
teplom do 35 °C. Dobre usušený pod-
zemok je na lome špinavobiely a pri
lámaní sa neohne, ale láme. Zber sa
robí v novembri — apríli, za chladného
počasia, nie práve vhodného na suše-
nie prirodzeným teplom. Drogu suší-
me oddelene od ostatných — je priveľ-
mi aromatická. Pomer zosušenia je asi
5 : 1 . Materiál sa nedrobí, ani nezapa-
ruje. Skladuje sa v dobre uzatvore-
ných obaloch, chránený pred svetlom.
Ľahko ho napáda hmyz.
Droga má silný, osobitý pach a ost-
rú, aromatickú chuť, súčasne horkú.
Hlavnú obsahovú látku drogy tvorí
silica (až 3 % — v diploidných druhoch
asi 2 %, v tetraploidných aj 7 % ) .
Obsahuje najmä |3-azarón (5-10 % ) ,
terpény a seskviterpény. Nositeľom
pachu je predovšetkým azarylový al-
dehyd. Z ďalších látok sú v droge
triesloviny, horčina akorín a živica
akoretín, sacharidy a bázické látky
(cholín, príp. rozpadové produkty).
Puškvorec je predovšetkým ama-
rum-aromatikum, diuretikum, stoma-
chikum, diaforetikum — užíva sa hlav-
ne pri dyspepsiách rozličného pôvodu,
anorexii a subacidite. Dávka: pol ká-
tanickej záhrade vo Viedni, keď ju Už v antike bol puškvorec známy vovej lyžičky na šálku záparu; pije sa
dostal z Východu. Potom sa vegetatív- ako acorus — akoron. Druhové pome- 2—3x denne.
ne rozšírila po celej Európe a zdomác- novanie calamus = rákos, trstina, Patrí k terapeuticky hodnotným
nela. Puškvorec sa už v predvekých do- aromatickým horčinovým prostried-
Podzemok — Rhizoma (Radix) calami aromatici hodnotí ČSN 86 7153 a ČsL 2: kom. Okrem stomachického upotre-
benia nachádza uplatnenie pri poru-
chách trávenia, zápale žalúdka (gastri-
Akosť — najviac v %
tída), zvýšenej kyslosti žalúdočných
Znak
I. II. ČsL 2 štiav, pri ulkusovej chorobe a ako
spazmolytikum, resp. karminatívum
Časti stvolov a korene — 5 0 pri kolikách, meteorizme a hnačkách.
Časti drogy sfarbené ináč ako uvádza opis 5 Zvonka sa používa zapar z práškova-
nej drogy, na kloktanie pri zápaloch
Cudzie organické prímesi 1 3 1 hrdla, do kúpeľov a na obklady sa
Anorganické prímesi 0,5 2 0,5 pridáva ako prostriedok dráždiaci ko-
žu. Ako stomachikum je obľúbená aj
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 6 8 6 tinktúra - 15-30 kvapiek na cukor
Popol nerozpustný v HC1 0,5 alebo do vody; pije sa najmenej pol
hodiny pred jedením.
Vlhkosť 12 12 12 Ľudovo sa droge pripisuje sedatív-
Obsah silice — najmenej 2 1,5 2 ny, analgetický, krvotvorný a antira-
chitický účinok; mnohé indikácie sa
239
mechanicky prenášajú z cudzokraj-
ných polyploidných druhov, čo je,
samozrejme, chybné.
Droga sa široko uplatňuje v cukrár-
stve i likérnictve. V homeopatii sa
z lúpanej drogy pripravuje tinktúra
používaná ako alopatické prípravky.
Silica — Oleuni calami, sa využíva
najmä ako stomachikum a zvonka do
mazadiel.
Čs. prípravky s drogou sú čaj o vina
Stomaran (digestívum, stomachi-
kum), Eugastrin (stomachikum, meta-
bolikum, cholagogum) a veterinárny
prípravok Medicinálne lízadlo (liz).
PÝR PLAZIVÝ
PÝR PLAZIVÝ
Elytrigia repens (L.) Desv. — syn.: Agropyron
repens (L.) Beauv.
Lipnicovité — Poaceae (Trávy — Gramineae)
Ľudovo: divé žito, pejr, pejrovka, pýrava,
pýrnica
Nemecky: Gemeine Quecke; maďarsky: Tarac-
búza; taliansky: Gramigna; francúzsky: Chien-
dent; anglicky: Couch-Grass; španielsky: Grama
oficinal; rusky: ITbipen noji3VHHH
240
získať pri oraní alebo pri bránení polí. mi. Listy čiarkovité, celistvookrajové,
Materiál sa zbaví hliny, bočných ko- kvety žlté, škľabivé, stopkaté, v hus-
rienkov a zhnednutých častí a vybera- tých koncových strapcoch. Plody sú
jú sa iba žlté, nie odumierajúce a hne- tobolky.
dasté podzemky. Sušia sa na dobre Rastie pospolito na skalách, skalna-
PYŠTEK
vetraných miestach v tenkej vrstve pri tých miestach, slnečných polostep-
OBYČAJNÝ
teplote 40 °C. Pri sušení ich možno ných stranách, pasienkoch, úhoroch,
obracať. Po usušení sa znovu vytriedia medziach a na roliach od nížin po
zdravé a jasnožlté kusy (najmä ak sa hory.
tak neurobilo dostatočne prv). Pomer Príbuzným, zameniteľným druhom
zosušenia je asi 4 : 1 . Droga nemá je p. kručinkolistý — L. genistifolia
pach, chutí sladkasto. Skladuje sa (L.) Miller, ktorý má kopijovité listy
v dobre uzatvorených obaloch. s 3—5 nervami, sivo oinovatené riedke
Základné obsahové látky tvorí roz- menšie kvety v redšom strapci; rastie
pustný polysacharid, fruktózan triticín v nižších polohách stredného i južného
(3 — 18 % ) , potom aj iné sacharidy, Slovenska na suchých a slnečných
sliz, inozitol, saponíny; škrob nie je stranách. Známe sú aj záměny, prí-
prítomný. Zastúpená je aj kyselina padne falšovanie za niektoré druhy
kremičitá a silica (0,01 - 0,05 % ), kto- rodu Tithymalus Gaetn. - mliečnik,
rá sa skladá z antibakteriálne účinné- ktoré sa mu nebezpečne podobajú,
ho agropyrénu (95 % ) , zvyšok tvorí najmä nekvitnúce. Je to napr. T.
karvón. cyparissias (L.) Scop. - m. chvojkový,
Droga sa všeobecne považuje za ktorý má modrosivé listy a po porane-
vhodnú náhradku za cudzokrajnú sar- ní roní biele mlieko, tiež m. obyčajný
saparilu — Radix sarsaparillae — pozri — T. esula (L.) Scop. s tuhšími sivoze-
cudzie drogy. Podzemok má diuretic- lenými listami.
ké, metabolické a depurgatívne účin- Rodové vedecké pomenovanie rast-
ky; dávkuje sa 1 kávová lyžička na liny je z latinského linum = ľan, pre
šálku odvaru; pije sa 2—3 x denne. podobnosť listov.
Uplatňuje sa pri miernych obstipač- V spisoch antických autorov nemož-
ných ťažkostiach, tvorí zložku diure- no pyštek s určitosťou nájsť. Naproti
tických, diaforetických a metabolic- tomu je skoro vo všetkých herbároch
kých čajovín. Droga je aj muciloginó- 15. a 16. stor. Ordinoval sa najmä
zum. V zmesiach s inými zvyšuje proti chorobám pečene, sleziny, pri
vylučovanie moču pri reumatických zadržiavaní moču, na úpravu stolice,
ochoreniach, spolupôsobí pri dne, i proti tuberkulóze a zvonka pri rako-
chorobách močového mechúra, pri vine. Odvar z kvetov sa pil pri vyráž-
piesku v močových cestách a pri poru- kach, preslávená bola masť — Un-
chách činnosti žlčníka, sleziny a peče- guentum linariae, ktorú zostavil hes-
ne. Dáva sa aj do antidiabetických senský lekár Johann Wolpius. Slúžila
zmesí. Extrakt je pomocnou látkou pri proti „zlatej žile". V ľudovej mágii sa
príprave piluliek v galenickej farmácii rastlina používala proti čarám a uriek-
a v dietetických výrobkoch (pre veľké nutiu. Slúžila tiež na farbenie.
množstvo viazanej fruktózy). Jedno- Predmetom zberu býva vňať - Her-
razová dávka drogy je3—lOgv odva- ba linariae (Herba anthirrhini lina-
re, denná dosahuje aj 1Ô0 g. riae); odřezává sa v čase kvitnutia raj šok zväzku treba dôkladne vysušiť,
V homeopatii sa esencia z čerstvých — jún až august, prípadne aj v septem- aby nesplesnel. Droga si musí zacho-
podzemkov používa pri ochoreniach bri. Materiál sa pred sušením zvyčajne vať farbu čerstvej rastliny. Pomer zo-
močových ciest. Ľudovo sa droga viaže do neveľkých kytíc. Zle sfarbené schnutia je asi 5 : 1. Homeopatia po-
uplatňuje aj pri kataroch priedušiek časti sa vopred odstránia. Zväzky sa užíva čerstvú kvitnúcu vňať.
a na odhlieňovanie dýchacích ciest. sušia na tienistých a vzdušných mies- Hlavné účinné látky pyšteka sú hor-
tach. Prihrubé kytice sa rozdelia, aby ké flavónové glykozidy linarín, pekto-
Čajoviny č. 15, 45, 66, 67, 150, 151, sa umožnilo lepšie presušenie. Vnút- linarín, linaracín a i., koncentrované
157, 197, 202, 215.
ČSN 86 6724 stanovuje pre vňaťovú drogu (Herba linariae) tieto základné znaky:
PYŠTEK OBYČAJNÝ
LNICE OBECNÁ („KVĚTEL")
Linaria vulgaris Miller Akosť — najviac v %
Krtičníkovité - Scrophulariaceae Znak
Ľudovo: bradavičník, hledík, hubička, krvavica, I. II.
Tan Matky božej, ohnica, pantoflíček, rozmarin-
ka, zväčínec Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline 3 5
Nemecky: Gemeines Leinkraut; maďarsky: Kô-
zônséges gyujtoványfú; taliansky: Linaria; fran- Cudzie organické prímesi 2 5
cúzsky: Linaire commune; anglicky: Toadflax;
španielsky: Linaria común; rusky: JltHHHKa Anorganické prímesi — 1
OÔUKHOBeHHaH
Vlhkosť 10 10
Trváca bylina vysoká 20-50 cm, Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 8 10
s priamymi nerozkonárenými stonka-
241
najmä v kvetoch. Okrem nich rastlina
obsahuje alkaloid peganín, organické
kyseliny (mravčiu, octovú, jablčnú
a i.), triesloviny, sacharidy, minerálne
látky, pektín a vitamín C.
Vňať je predovšetkým diuretikum
a laxans; dávkuje sa 1 kávová lyžička
našálkuzáparuapijesa2—4x denne.
Ľudové liečiteľstvo oddávna použí-
va rastlinu ako močopudný, preháňa-
vý, ale aj potopudný, cholagogický
a protizápalový prostriedok. Pripra-
vuje sa zvyčajne 3—4 % zapar, ktorý
sa nechá stáť prikrytý asi 18 minút
a pijú sa 2—4 šálky denne. Tinktúra sa
užíva pri zväčšenej predstojnici a pri
ťažkostiach s močením (10—30 kva-
piek 2—3 x denne). Vňať vo forme
kašovitého odvaru z 20 g drogy na pol
litra mlieka sa aplikuje zvonka ako
emoliens a antiflogistikum pri kož-
ných vyrážkach, vriedkoch, fistulách,
hemoroidoch a pod., prípadne na
oplachovanie (3—4 % odvar, resp.
lyžica drogy na pohár vody). Silnejšie
odvary sa používajú proti hmyzu (tu
účinkuje zatiaľ neznáma látka). V ča-
jovinách sa pyštek takmer vždy kom-
binuje s inými drogami; napr. s Radix
bardanae — koreňom lopúcha, Folium
plantaginis — listom skorocela a i.; na
obklady pri zápale spojoviek s vňaťou
očianky, úbormi rumančeka a kvetom
nevädze. U nás tvoril donedávna zlož-
ku priemyselne vyrábanej čaj oviny
Vulneran — odvar z nej slúžil na
omývanie a obklady pri kožných cho-
robách alebo vredoch predkolenia či RASCA
na vymývanie hnisavých rán. LÚČNA
V homoepatii sa tzv. urtinktúra riedi
a používa napr. pri hnačkách (dil.
D 2), nočnom pomočovaní a inak ako
v alopatii. Prípravky sa robia z čerstvej
kvitnúcej vňate bez koreňa, zberanej
v júni až septembri. medziach a úhoroch. U nás sa šľachtí ky) sa navzájom veľmi ľahko zamenia.
ako korenina (okolie Přerova — skorý Preto treba dávať pozor na ich opis
Čajoviny č. 49, 203. druh vhodný aj na mechanizovaný a opis materskej rastliny. Plody rasce
zber). sú rozpadavé dvojnažky s výrazným
Plody zelerovitých rastlín (dvoj naž- pachom, ktorý je najlepším identifi-
RASCA LÚČNA
KMÍN KOŘENNÝ Na plodovú drogu — Fructus carvi — sa vzťahuje ČSN 58 0515:
Carum carvi L.
Zelerovité - Apiaceae (Okolíkaté - Umbel-
Iiferae)
Nemecky: Wiesen-Kiimmel; maďarsky: Konyha Znak Akosť — najviac v %
kômény; taliansky: Carvi; francúzsky: Carvi;
anglicky: Caraway; španielsky: Caró; rusky:
TMHH OÔblKHOBeHHblH Nezrelé plody 1
242
s nažkami kozonohy hostcovej — ky) a proti vnútorným parazitom, po- s rebarborou od najstarších čias. Re-
Aegopodium podagraria L., ktorá má dobne ako silica fenikla (Oleum foeni- barboru poznali v Číne už veľmi dáv-
širšie listy, tmavšie nažky bez silico- culi) alebo anízu (Oleum anisi). no. Spomína sa v herbáři z 27. stor.
vých kanálikov (dobre ich vidno na ČsL 3 uvádza silicu ako zložku aro- pred n. 1. Bola veľmi obľúbená v lieči-
priečnom priereze pod mikrosko- matickej vetrovej vody (Aqua carmi- teľstve a pripisovali sa jej aj čarovné
pom). Podobná trebuľa lesná - An- nativa); je aj zložkou čs. HVLP Con- účinky. V stredoveku a na začiatku
thriscus sylvestris (L.) Hoffm., má vel- traspan kvapky (spazmolytikum) novoveku sa jej sláva ešte znásobila.
ké listy a ryhovánu stonku, plody dlhé a Latol sirupu (laxans). Najväčšie dodávky obchodného to-
4—6 mm, čiernohnedé, lesklé, s bráz- varu poskytujú divorastúce druhy re-
deným zobákom, tvoriacim asi štvrti- Čajoviny č. 50,86,151,153,168,182, barbory z Tibetu a niektorých iných
nu nažky. 187, 189, 190, 198,212,214. čínskych provincií. Rh. palmatum
V antickom Ríme poznali tri druhy a Rh. officinale majú svoj domov vo
rasce: rímsku — Cuminum odorum, vysokých pohoriach západnej Číny.
pôvodom z Egypta, potom karskú REBARBORA DLANITA V posledných desaťročiach však stúpol
(karon, kareon), ktorú možno pokla- REBARBORA DLANITÁ medicinálny význam európskej rebar-
Rheum palmatum L.
dať za náš druh (meno však zviedlo Stavikrvovité — Polygonaceae
bory (zo ZSSR a z oboch nemeckých
Plínia k výkladu, že išlo o cudzie Nemecky: Arznei-Rhabarber; maďarsky: Re- štátov).
korenie z Malej Ázie, z Karie), potom barbara; taliansky: Rubarbaru; francúzsky: Rhu- Zberajú sa podzemné časti 6—10-
egyptskú rascu, parascu väčšiu — Am- barbe; anglicky: Thubarbar; španielsky: Ruibar- ročných rastlín, a to v jeseni po dozretí
b o ; rusky: PeBenb jyiaHeBHUHbiň
mi majus L., pochádzajúcu z Afriky semien (september—október), nieke-
(preto ju Plínius nazýval aj cuminum Trváca bylina vysoká až 200 cm dy aj pred kvitnutím. Obyčajne sa
aethiopicum). Všetkými druhmi rasce s repovitým podzemkom a s velkými lupu až po kambium, hrubšie sa prere-
sa kořenilo i liečilo (najviacej však dlhostopkatými dlaňovito delenými žú a sušia na povrazoch pri teplote do
rímskou). Zvyšky rasce sa našli v kolo- listami zoskupenými v prízemnej ruži- 50 °C (v Číne aj nad ohňom). Strata
vých neolitických stavbách. Pôvodne ci. Listnatá stonka má na vrchole hmotnosti býva 65—80 %. čínsky to-
sa zberala iba z divorastúcich jedin- bohaté metliny malých bielych kvetov. var pochádza z jedincov starých aj 30
cov. Vrchol slávy dosiahla až v stredo- Plody sú nažky. rokov. V homeopatii sa používajú
veku. Rastlina sa u nás môže pestovať. čerstvé korene. Droga sa označuje ako
Predmetom zberu sú plody dozreté Liekopisnú koreňovú drogu tvoria Radix rhei (chinensis) a podľa ČsL 4
a rozpadnuté dvojnažky (Fructus car- podzemné orgány r. dlanitej i r. lekár- musí obsahovať minimálne 3,5 % voľ-
vi); ich zber sa robí v júli—auguste, skej (R. officinale Baillon) a ich hybri- ných i viazaných antroachinónov.
keď začínajú okolíky hnednúť a väčši- dov. Ako prímesi — podlá ČsL 4 Droga má silný charakteristický
na plodov je už zrelá. Rastliny sa kosia neprípustné, prichádzajú do úvahy pach; chutí korenisto a horko. Pri
alebo vytrhávajú v raňajších hodinách kultúrne pestované druhy r. vlnitá žuvaní vŕzga.
za rosy, aby nažky neopadali. Pozvä- — Rh. rhabarbarum L., r. pontická Droga obsahuje 3-12 % antracé-
zujú sa do snopčekov a nechajú do- — Rh. rhaponticum L. a ich krížence, nových derivátov, hlavne reín, reum-
zrieť (na plachtách). Po vymlátení ktoré sa u nás pestujú ako zelenina, -emodín, aloe-emodín, chryzofanol,
a vyčistení sa presúšajú na vzdušných niekedy iba na ozdobu. fysion a ich glykozidy, diantróny reidí-
miestach za občasného presypania. Vedecké označenie rebarbory súvi- ny, sennidíny a palmidíny, pričom
Strata na hmotnosti je malá. Skladujú sí s latinským reum. V antike ju takto všetky tieto látky sú významné svojím
sá v dobre uzatvorených obaloch. nazývali podľa rieky Rha, dnešná Vol- špecifickým laxatívnym pôsobením.
Hlavnou zložkou obsahových látok ga, z poriečia ktorej sa dostávala do Okrem antracénových derivátov ob-
je silica (3—7 %), obsahujúca najmä obchodu. Druhový názov palmatum sahuje droga aj triesloviny (tanogly-
karvón (50-60 %) a limonén. Od má podľa dlaňovitého tvaru listov. kozidy a ich štiepne produkty, pôso-
pomeru týchto zložiek v silici závisí ich Podľa nemeckého botanika Spren- biace obstipačne, adstringentne), ďa-
kvalita a pach. Ďalej sú v droge gela (+ 1833), používali starí Gréci lej flavónové glykozidy (rutín), živice,
bielkoviny, tuk, kumaríny a flavo- a Rimania koreň r. pontickej a v 10. veľa pektínu, sacharidy a veľa šťaveľa-
noidy. stor. sa zaužívali aj iné druhy rebarbo- nu vápenatého (preto sa nesmie užívať
Pre vysoký obsah karvónu je rasca ry, pochádzajúce až od hraníc čínskej pri močovom piesku, obličkových ka-
spoľahlivým karminatívom. Má vyni- ríše. Podľa Rittera prekvital obchod mienkoch, pri reumatizme a pod.).
kajúce upokojujúce vlastnosti a priaz-
nivé účinky na žalúdočnú mobilitu
Kvalita drogy sa hodnotí podľa ON 86 7152 a podľa ČsL 4:
(pohyblivosť). Je tiež výborným spaz-
molytikom, najmä pri kolikovitých
ochoreniach gastrointestinálneho Akosť — najviac v %
traktu, a digestívom; dávkuje sa 1 ká- Znak
L II. ČsL 4
vová lyžička na šálku záparu (pije sa až
4 x denne). Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline 5 10 10
Hlavnú oblasť uplatnenia tvoria ko-
Cudzie organické prímesi 1 2 1
liky tráviaceho traktu. Často sa uplat-
ňuje aj v karminatívnych a laxatívnych Anorganické prímesi 0,5 I 0,5
čajovinách. Podobné použitie má aj
Vlhkosť 10 10 10
silica — Oleum carvi, získaná destilá-
ciou zo zrelých plodov. Je oficinálna Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 10 13 10
v ČsL4 (dávkujú sa 2—3 kvapky);
Popol nerozpustný v HC1 1 2 1
pôsobí aj dezinfekčné (bakteriostatic-
243
REBRÍČEK OBYČAJNÝ
(MYŠÍ CHVOST
REBARBORA
OBYČAJNÝ)
REBRÍČEK OBECNÝ
DLANITÁ Achillea millefolium L.
Astrovité - Asteraceae (Úborovité - Com-
positae)
Ľudovo: kunica, mačací chvost, rebríček, stolist-
ník, všekorenie
Nemecky: Gemeine Scharfgarbe; maďarsky: Kó-
zônséges cickafark; taliansky: Millefoglio; fran-
cúzsky: Mille-feuilles; anglicky: Milfoil; španiel-
sky: Abrofia; rusky: TbicHHejiHCTHHK OÔMKHO-
BeHHblH
244
ná na zaparenie, aj trochu drobivá.
Drogy skladujeme v uzatvorených
obaloch a chránené pred svetlom.
Obsahové látky nie sú celkom jed-
noznačne prebádané. Množstvo silice
dosť kolíše (0,05-0,5 % ) , rovnako aj
zloženie. V zásade sa podobá silici
rumančeka kamilkového — Chamo-
milla recutita (L.) Rauschert. Obsah
modrých azulénogénnych látok, ktoré
sú horké, kolíše od 0 do 40 %, hlavný REBRÍČEK
je chamazulén; závisia od biotopu, OBYČAJNÝ
(MYŠÍ CHVOST OBYČAJNÝ)
odrody a pod. Silica obsahuje aj sesk-
viterpény (napr. cineol, tujón, karyo-
fylén) a i. terpénové zložky. V droge
sú prítomné aj horčiny, flavonoidy,
triesloviny a kumaríny.
Drogy sa najčastejšie uplatňujú ako
aromatické amárum, karminatívum,
cholagogum, slabé spazmolytikum;
pri skleróze, poraneniach a na opuchy
(edémy). Úbory sa dávkujú 1 kávová
lyžička na šálku záparu, vňať 2 kávové
lyžičky. Užívajú sa pri nešpecifických
žalúdočných problémoch, nedostatoč-
nom alebo porušenom trávení, pôso-
bia proti kŕčom i ako účinné dezinfi-
ciens (aj zvonka) a navyše majú dobrý
močopudný vplyv. Preto bývajú zlož-
kou metabolických, protireumatic-
kých, žlčových, antisklerotických a aj
sedatívnych a diuretických čajovín. Pri
vonkajšom upotrebení (kloktadlá pri
Akosť — najviac v %
Znak
I. II.
245
(L.) Smith, ktorý sa pri falšovaní
primiešava do drogy aj s druhom
rebríček bertrámový — Achillea ptar-
REBRÍČKOVEC mica L. (ten však má úbory bez
(PARUMAN) pachu). Pri výslovných falšovaniach sa
SPANILÝ do drogy primiešavajú predovšetkým
- RUMANČEK úbory iných astrovitých rastlín.
RÍMSKY
Novšie sa tovar bežne triedi podľa
velkosti úborov — prvá trieda sa ozna-
čuje „prima", druhá ako „obchodná".
Na triedenie sa používajú sitá s prie-
merom 20 mm (najvyššia kvalita)
a 16 mm (druhá trieda).
Paruman spanilý ako liečivá rastlina
je známy už dávno. V antických spi-
soch ho možno však veľmi ťažko iden-
tifikovať. V 16. stor. sa s ním ojedinelé
stretávame v nemeckých lekárňach.
Podľa C. Gesnera pochádzal zo Špa-
nielska a už predtým sa používal v An-
glicku. H. Trajanus považoval rastlinu
za pravé Dioskoridovo parthenion, čo
je však Pyrethrum parthenium.
Úbory, ktoré sa dostávajú na trh,
pochádzajú spravidla z vypestovanej
plnokvetej formy (var. flóre pleno).
Dôležitými producentmi drogy sú Bel-
gicko, Francúzsko a Anglicko.
Pestovanie parumanu má u nás dob-
ré podmienky. Z ekonomického hľa-
diska ide o vhodnú liečivú rastlinu,
ktorá sa každoročne vykupuje.
Zber úborov sa robí za suchého
počasia v období kvitnutia (máj—júl
až august). Zberajú sa úbory bez
stopiek. Obsah terapeuticky účinnej
silice je najvyšší pred plným rozkvit-
nutím (počas ďalšieho kvitnutia klesá
až na jednu tretinu). Nerozvinuté úbo-
ry obsahujú veľa vody a zle sa sušia.
Droga sa hodnotí predovšetkým podľa
vonkajšieho vzhľadu.
Materiál je veľmi háklivý. Ľahko sa
zaparí a treba ho po zbere čím skôr dať
REBRÍČKOVEC jeho záměny sotva prichádzajú do sušiť. Rozostiera sa v tenkých vrstvách
úvahy. na tienistých a dobre vetraných mies-
(PARUMAN) SPANILÝ
Paruman je podobný druhu rimba- tach (pozri návod pre rumanček pra-
- RUMANČEK RÍMSKY ba obyčajná — Pyrethrum parthenium vý). Pri použití umelého tepla nemož-
RMENEC SLIČNÝ („ŘÍMSKÝ
HEŘMÁNEK")
Chamaemelum nobile (L.) All. — (syn.: Ant-
hemis nobilis L.) Kvalita drogy (Flos chamomillae romanae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6230:
Astrovíté — Asteraceae (Úborovíté — Com-
positae)
Nemecky: Rômische Kamille, HundskamiĽe; Akosť — najviac v %
maďarsky: Római montika; taliansky: Camomil- Znak
la romána; francúzsky: Camomille; anglicky: I. II.
Chamomille; španielsky: Manzanilla; rusky: Ily-
naBKa SnaropoHHaa Úbory so stopkami dlhšími ako 2 cm a zle sfarbené úbory 10 20
246
no prekročiť teplotu 30-35 °C. Usu- 30-100 cm. Spodné listy obyčajne Repík má rodové meno pravdepo-
šenú drogu triedime na sitách podľa husté, takmer v prízemnej ružici, strie- dobne z gréckeho agros = pole a moné
velkosti úborov. Droga — Flos chamo- davo jařmové, perovito zložené, zúb- = bydlisko (podľa častého miesta vý-
millae romanae sa najlepšie skladuje katé. Kvety skoro sediace, žlté, v hor- skytu). Druhový názov sa odvodzuje
v dobre uzatvorených obaloch a chrá- nej časti stonky v riedkom strapcovi- od starovekého pontického kráľa Mit-
nená pred svetlom. Pomer zosušenia tom alebo klasovitom súkvetí. Plody ridata Eupatora, ktorý údajne prvý
je asi 4 (5) : 1. sú nažky hore ovenčené štetinovitými použil túto bylinu pri pečeňových cho-
Podstatnou obsahovou látkou je ostňami. robách. Plínius i Dioskorides nazývali
modrozelená silica — Oleum chamo- Rastie na sprašových a vápencových rastlinu eupatorion. Vysoko si ju cenili
millae romanae, získaná obyčajne hlinách, pasienkoch, lúkách, rúbanis- v antickom Grécku, kde ju zasvätili
destiláciou s vodnou parou v množstve kách a vo svetlých lesoch. Pallas Athene. Plínius, Serapion, Ga-
asi 0,6—2,6 % (Európsky liekopis žia- V materiáli sa niekedy nachádzajú lenos, Platearius aj Avicenna vychva-
da minimálne 0,7 % ) . Obsahuje men- rastlinné časti divozelu čierneho ľovali jej liečivú silu.
šie množstvá azulénov ako rumanček, — Verbascum nigrům L., sú omnoho V ľudovom liečiteľstve sa repík od-
hlavnú zložku tvoria estery kyseliny hrubšie a výraznejšie vlnato ochlpené. dávna uplatňuje hlavne pri pľúcnych
angelikovej (až 2,5 % ) , metakrylovej, Predmetom zberu môžu byť všetky ochoreniach (i tuberkulóze), pri zasta-
izomaslovej a tiglínovej, prítomné sú naše poddruhy — subsp., subsp. eupa- raných pľúcnych kataroch, ochabnutí
aj alkoholy (napr. izoamylalkohol). toria — pravý a subsp. grandis — väčší, čriev i mechúra, proti krvácaniam a pri
Z vedľajších obsahových látok možno resp. príbuzné A. procera Wallr. — r. pečeňových a kožných chorobách.
spomenúť flavonoidy (apigenín — inak voňavý, ktorý má visiace plody a čiaš- Z mladých stoniek, listov a kvetov sa
podobné, ako má rumanček), kumarí- ku asi len do polovice plytko ryhovánu pripravovalo trvanlivé žlté farbivo
ny (totožné s rumančekom), horčiny — pre príjemnú vôňu sa niekedy pes- (prakticky išlo o izoláciu flavonoidu
a cholín. Farmakologické pôsobenie tuje vo vidieckych záhradkách. kvercitrínu).
drogy je antiflogistické a karminatív-
ne, v menšej miere aj spazmolytické. Na vňať repíka (Herba agrimoniae) sa vzťahuje ON 86 6834, ktorá má tieto základné
Droga je absolútne netoxická a nemá znaky:
nijaké vedľajšie účinky.
Pije sa čaj zo záparu — 1 kávová Akosť — najviac v %
lyžička na šálku, niekoľkokrát denne, Znak
na vonkajšie použitie sa pripraví I. II.
10-15 % zapar (scedí sa po 20 minú-
Ináč sfarbená vňať 8 15
tach). Na kúpele 3 polievkové lyžice
na 5 1 vody. Pre tieto účely sa vyrába Stonky hrubšie ako 5 mm 5 10
čs. prípravok Defatigan (čajovina
Primes plodov 6 12
— kúpeľová prísada).
Okrem ľudového uplatnenia drogy Cudzie organické příměsi 2 4
pri bolestivej menštruácii, slúži droga
Anorganické prímesi 1 2
aj ako kozmetikum, na oplachovanie
pleti, osvieženie vlasovej pokožky Vlhkosť 12 12
a odporúča sa najmä pri ošetrovaní
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 10 13
svetlých vlasov, ktoré odfarbuje a do-
dáva im prirodzený lesk. Po zvyčaj- Popol (nerozpustný v HC1) 3 5
nom dôkladnom umytí a prepláchnutí
Množstvo extraktu získaného 95 % liehom — najmenej 10 6
sa vlasy premyjú teplým (vlažným)
záparom (jeho príprava: asi 15 g dro-
gy preliať 21 vriacej vody, po 15 Podľa tejto ON sa droga hodnotí pri preberaní v nákupni, farmaceutický tovar však
minútach scediť). podlieha požiadavkám ČsL 4 a jeho základné požiadavky oproti I. akosti ON sú
Vo Francúzsku sa droga používa trochu rozdielne:
ako prísada pri výrobe špeciálnych vín
(Vermouth — sec).
Znak ČsL 4 — najviac v %
Čajoviny č. 28, 195.
Inak sfarbená droga 8
REPÍK LEKÁRSKY Iné časti materskej rastliny 6
ŘEPÍK LÉKAŘSKÝ
Agrimonia eupatoria L. Stonky hrubšie ako 5 mm 5
Ružovité — Rosaceae
Ľudovo: arček, hřebíček, konopenec, královský Cudzie organické prímesi 2
traňk, rebríček, řepíček, starček, stonček, traňk
sv. Kunhuty, útrobník, varkočky Panny Márie Vlhkosť 12
Nemecky: Kleiner Odermennig; maďarsky: Kô-
zônséges párlófú; taliansky: Agrimonia; francúz- Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 10
sky: Aigremoine eupatoire; anglicky: Common
Agrimony; španielsky: Agrimonia, rusky: Pe- Popol nerozpustný v HC1 2
neHHHHeK anTenHbiň
Množstvo extraktu s 95 % liehom — najmenej 8
Trváca chlpatá bylina s jednodu- Množstvo trieslovín — najmenej 3,5
chou priamou stonkou, vysoká
247
denne. Zvonka sa dávkujú 1—2 po-
lievkové lyžice na 2 poháre odvaru. Na
kúpele a obklady sa používa teplý
odvar niekoľko ráz denne.
Droga sa najčastejšie používa ako
REPÍK zvieravý a sťahujúci prostriedok pri
LEKÁRSKY kataroch žalúdka a čriev spojených
s hnačkami, ďalej na úpravu činnosti
žalúdka, špecificky pri žalúdočných,
alebo aj pečeňových i žlčníkových
poruchách a pri piesku či kamienkoch
v žlčníku i obličkách. Zvonku sa po-
užíva na kloktanie pri zápaloch
v ústnej dutine, ako kloktadlo pre
spevákov aj rečníkov, na obklady, pri
kožných vyrážkach, na výplachy
ústnej i nosovej dutiny, ako prísada do
kúpeľov pri únave a vo veterinárnej
medicíne pri niektorých ochoreniach
zvierat, predovšetkým koni.
Na vonkajšie upotrebenie sa zvyčaj-
ne pripravuje odvar (2 lyžičky na
pohár vody, variť 5—6 minút a prece-
diť). ČsL 4 uvádza ako jednotlivú
perorálnu dávku na odvar alebo zapar
1,5 g. Droga tvorí zložku oficinálnej
čajoviny ČsL 4 — Species cholagogae
— žlčopudná čajovina, čs. HVLP Spe-
cies cholagogae Planta (cholagogum,
choleretikum), Stomaran (stomachi-
kum, digestívum), Thé Salvat (chole--
retikum, stomachikum, laxans), Un-
golen (cholagogum, choleretikum, he-
patoprotektívum), Boldogran granu-
liek (choleretikum, cholekinetikum),
Cutisan čajoviny (dermatologikum
— omývanie kožných defektov), Eu-
gastrin čajoviny (stomachikum, meta-
bolikum, cholagogum), Hemoral ča-
joviny (antihemoroidová kúpeľová
prísada), extrakt masážneho roztoku
Herbadent (antiseptikum ústnej duti-
ny) a Herbadent ústnej vody; droga sa
balí aj do záparových vrecák.
Repík sa opeľuje cudzím peľom, ale odrezávajú sa iba mladé, svieže a zdra- Čajoviny č. 54, 140, 147, 166, 167,
i vlastným. Je medonosný. Obdobie vé listy. Sušia sa v tenkých vrstvách 170, 174, 175, 178, 210, 211, 231,
kvitnutia jednotlivých kvetov trvá rozostřete v tieni; pri umelom teple sa 234, 236, 240, 241, 242.
však iba 1—2 dni. nesmie prekročiť 35 °C. Pomer zo-
V ČsL 4 je oficinálna repíková vňať schnutia je asi 5 : 1.
— Herba agrimoniae. Zberá sa celá Obe drogy ľahko vlhnú — treba ich REŠETLIAK
nadzemná časť krátko pred kvitnutím skladovať v dobre zatvorených oba- PREČISŤUJÚCI
a počas neho (máj—júl, resp. až sep- loch, chránené pred svetlom a pri ŘEŠETLÁK POČISTIVÝ
Rhamnus catharticus L.
tember), pričom sa z rastliny odstra- skladovaní častejšie kontrolovať. Rešetliakovité — Rharrmaceae
ňujú prízemné listy ružice. Dobré sú Vňať obsahuje katechínové trieslo- Nemecky: Purgier-Kreuzdorn; maďarsky: Var-
iba mladšie, kvitnúce a hojne olistené, viny (asi 5 % ) , kyselinu kremičitú (až jútôvis benge; taliansky: Spin cervino; francúz-
so stonkami do hrúbky 5 mm a s ma- 12 %), organické kyseliny, glykozido- sky: Nerprun purgatif; anglicky: Buckthorn;
španielsky: Espina cervina; rusky: Kpyunma
lým množstvom plodov, ktoré drogu ve viazanú horčinu, silicu (0,2 % ) , cnaOHTejibHaa, Xocrep
znehodnocujú. Materiál je mierne ná- relatívne veľa amidu kyseliny nikotí-
chylný na zaparenie. Vňať možno novej (PP-faktor, antipelagrický, Ker vysoký do 200 cm, s riedkou,
zväzočkovať alebo sušiť v tenkých všeobecne dôležitý pre metabolizmus nepravidelnou korunou. Rastlina je
vrstvách na vzdušnom a tienistom v živých bunkách) a flavonoidy. nedokonale dvojdomá. Listy má pro-
mieste. Trochu sa mrví. Pomer zosuše- Vňať repíka je predovšetkým ad- tistojné, čepele okrúhle až elipsovité,
nia je 3—4 : 1. stringens, cholagogum, stomachikum na okraji drobno pílkovité. Voňavé
Predmetom zberu býva niekedy iba a externe antiflogistikum; užíva sa kvety so zelenkastými korunami sú
list — Folium agrimoniae. Zberá sa 1 kávová lyžička na pohár vody v od- usporiadané do riedkych vrcholíkov.
v začiatkoch kvitnutia (jún—august); vare alebo v zápare — pije sa 2—3 x Zrelé plody sú čierne kôstkovice.
248
Severanom. Už v 9. stor. sa používali
vo veterinárnej medicíne. V slávnom
receptáři južného Walesu z 13. stor.
REŠETLIAK Meddygon Myddvai možno sa dočítať
PREČISŤUJÚCI
o varení sirupu z bobuľovej šťavy
a medu ako o „otváracom" sirupe.
V ľudových poverách sa rešetliak po-
kladal za prostriedok proti démonom
a čarám. Preto sa májové konáriky
dávali nad dvere stajne, aby sa nepo-
čarilo dobytku.
Recept na laxatívny sirup spomínal
aj Matthiolus. Upozorňoval však, že
môže vyvolať zúrivosť. Šťava sa využí-
vala aj pri liečbe podagry. V staršom
liečiteľstve sa najčastejšie uplatňovali
zrelé čerstvé alebo sušené bobule
(v mnohých liekopisoch boli
v minulostí oficinálne), zriedka kôra
(Geiger, Thoms). Čerstvé bobule do-
dnes využíva homeopatia.
Plody — Fructus rhamni cathartici
seu Spinae cervinae u nás nie sú
oficinálne. Zber zrelých plodov sa robí
ručným odtrháváním v septembri až
októbri; materiál sa vopred očistí od
zvyškov listov i konárikov. Suší sa
v tenkých vrstvách na tienistom a dob-
re vetranom mieste. Lepšie sa suší
umelým teplom, no teplota nesmie
prekročiť 45 °C. Droga pochádzajúca
z plodov napadnutých plesňou (Pucci-
nia coronata) je jedovatá. Pomer zo-
sušenia je asi 3,5 : 1.
Zriedka je predmetom zberu kôra
— Cortex rhamni cathartici (Spinae
cervinae). Zberá sa na jar a suší sa
bežným spôsobom.
Celá rastlina obsahuje účinné antra-
chinóny a antranoly (voľné i glykozi-
dove viazané), emodínové glykozidy,
voľné emodíny, glukofrangulín, fran-
gulín, tiež však ramnokatartín, ktorý
vo vyšších dávkach spôsobuje poruchy
trávenia, úplavicové hnačky a lokálne
silné dráždenie. Ďalej sú prítomné
Rastie ako typický xerofyt na su- kastohnedo ako pri krušinových). flavóny a flavónové glykozidy (kver-
chých a teplých svahoch, v riedkych Ľahšie odlíšiteľnou prímesou sú bobu- cetín, kempferol), saponínové glyko-
křoviskách a svetlých lesoch. Vyskytu- le zobu vtáčieho — Ligustrum vulgare zidy, organické kyseliny (napr. jantá-
je sa na vápencoch, ale vďaka prispô- L., s tmavou čiernomodrou šťavou rová a jej vápenná soľ), sacharidy
sobivosti aj na neutrálnych a mierne a sladkastohorkou chuťou. a vitamín C, teda takmer tie isté látky,
kyslých horninách od nížin po podhor- Vedecký názov rastliny vychádza ako obsahuje krušina jelšová. Kôra
ský stupeň, do výšky 1000 m. z gréckeho rhamnos. Theofrastos obsahuje aj antrachinónové deriváty.
Príbuzným druhom, ktorý rastie na a Dioskorides ním označovali rozličné Nie je však vhodná ako náhradka za
podobných stanovištiach, je krušina druhy dnešných rešetliakov alebo kru- krušinovú, lebo jej laxatívne účinky sú
jelšová — Frangula alnus Miller; jej šiny. Druhový prívlastok catharticus asi päťnásobne slabšie. Čerstvá kôra je
plody sú takmer štandardnou príme- je z gréckeho kathairein = čistiť, však veľmi silné laxans, pôsobí dávivo
sou medzi rešetliakovými. Kôstkovič- prečisťovať, preháňať (pre laxatívne a zapríčiňuje aj črevné koliky (prevlá-
ky rešetliaka bývajú najprv zelené, vlastnosti kôstkovíc). dajú v nej redukované antróly a antra-
potom sčernejú — krušinové napred R. prečisťujúci sa zaviedol do medi- noly, sčasti aj diantróny, ktoré veľmi
sčervenejú potom černejú. Rešetlia- cíny, pretože sa pokladal za druh dráždia sliznice a pokožku).
kové majú aj inú anatomickú stavbu opisovaný Dioskoridom, čo sa však Všetky rastlinné časti môžu slúžiť
(napr. embryo je priame a majú viacej neskôr ukázalo omylom. Staroveký ako purgans, lebo antrachinóny pôso-
hroznovito usporiadaných exkrečných rhamnos bol asi Rh. oleoides — r. bia priamo na peristaltiku (pohyby)
buniek v oplodí a i.). Pri žuvaní ostnitý, dnes označovaný ako Paliu- hrubého čreva, čím vznikajú mierne
rešetliakových plodov sa sliny farbia rius australis. Podľa Flúckigera primát laxatívne prejavy. Možnosť návyku na
modrasto až modrohnedo (nie zelen- v liečebnom využití kôstkovíc patrí drogu je pomerne malá. Preto je
249
vhodná aj na dlhšie užívanie. Stanove-
né dávky sa však nesmú zvyšovať, lebo
môžu vyvolať dávenie alebo dráždiť RIBEZĽA
črevnú sliznicu a zapríčiniť jej krváca- ČIERNA
nie. Pokusne sa zistilo, že výťažky
z plodov pripravené za studena sú
účinnejšie ako výluhy pripravené za
tepla. V pohári studenej vody sa 8 ho-
dín maceruje zvyčajne 10 g (2 lyžičky)
plodov. Výluh sa pije nalačno večer
alebo ráno. Inak zvyčajná dávka je
1 kávová lyžička plodov na šálku
záparu — pijú sa 2 šálky denne, ráno
a večer pred jedlom.
V niektorých liekopisoch je ofici-
nálny sirup pripravený z čerstvých
plodov. Používa sa najmä v detskej
praxi (dávka: 1—3 lyžičky). V ľudo-
vom liečiteľstve plody slúžia aj ako
diuretikum alebo metabolikum. V ča-
jovinách proti tučnote tvoria častú
zložku napr. s chaluhou bublinatou,
kvetom bazy čiernej, krušinovou kô-
rou a s vňaťou ligurčeka a benedikta
lekárskeho. Z 1 lyžičky čaj oviny na
pohár vody sa pripravuje macerode-
koktum (pije sa cez deň po dúškoch).
Rešetliak má i technický význam.
Tvrdé drevo slúži na jemné rezbárske
výrobky a bobule na prípravu sýtej
maliarskej zelene (Succus viridis) ale-
bo krycej žltej farby.
Čajovina č. 196.
RÍBEZĽA ČIERNA
RYBÍZ ČERNÝ
Ribes nigrům L.
Egrešovité — Grossulariaceae (Lomikameňo-
vité — Saxifragaceae)
Ľudovo: ríbezle, smradlavý rybíz
Nemecky: Schwarze Johannisbeere; maďarsky: (označenie pre kyslé plody niektorých ako náhradka za čierny čaj a plody na
Fekete ribiszke (egreš); taliansky: Cassis; fran- ríbezlí). prípravu sirupu.
cúzsky: Cassis; anglicky: Black Currant; španiel-
sky: Casis; rusky: CMopoflHHa HěpHaa
V antike sa nespomínajú ríbezle ani Spomedzi všetkých ríbezlí je včelár-
egreše. Mohli však byť známe, pretože sky najcennejšia práve r. čierna; kvit-
Ker vysoký až 200 cm, s chlpatými majú domovinu v Ázii a Európe. Prvý, ne v apríli až júni. Obdobie kvitnutia
konármi. Listy má stopkaté, striedavé, kto poukázal na liečivosť čiernych trvá 8—10 dní. Ríbezle všeobecne
dlaňovité, s 3—5 lalokmi, na okraji ríbezlí, bol lekár Peter Forestus — a tobôž čierne — majú hodnotnú
pílkovité. Žltozelené kvety tvoria (t 15 79). Prof. Wittstein si ich tiež medovinu, ktorú využívajú najmä vče-
riedke ovisnuté strapce. Plody sú šťav- vysoko cenil. Roku 1882 konštatoval, ly, lebo iný hmyz s krátkym sosákom
naté čierne bobule. že stopky a listy sa kedysi používali nedosiahne na dno čiašky. Ríbezľa
Pestuje sa v záhradách ako ovocina;
Listová droga (Folium ribis nigri) podlieha ČSN 86 6435:
v prírode si volí vlhké až mokré
stanovištia, rašeliniská, pobrežné kro-
viská a vlhké lesy do nadmorskej Akosť — najviac v %
výšky 1000 m. Znak
I. II.
Ríbezľa čierna je jednou z hlavných
ovocných kultúr ZSSR. Menšie kultú- Zhnednuté listy 5 8
ry sú v severozápadnej Európe. Po- Listy napadnuté hrdzou 5 10
dobné druhy sú pestované ríbezle — r.
červená, Ribes rubrum L., ktorej kali- Iné časti rastliny 2 4
chy a listy nemajú žľazy a do zberané- Cudzie organické prímesi 1 2
ho materiálu nepatria ani divorastúce
r. — r. skalná, R. petraeum Wulf. a i. Vlhkosť 13 13
Vedecké pomenovanie druhu Ribes Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 10 12
L. pochádza vraj z arabského ribaš
250
dáva aj dostatok peľu. Včelári by jej Aj plody napomáhajú látkovú pre- preň názov kiki, je skôr možné, že
mali venovať viacej pozornosti. menu a sú zdrojom vitamínov. Ak sa strom dal meno kliešťom. Druhové
Z pestovaných rastlín sa zberajú spracúvajú dokonale zrelé a za tepla, označenie communis = latinsky spo-
a vykupujú predovšetkým mladé, nemajú nepríjemný pach — najmä pri ločný, všeobecný.
svieže, hrdzou nenapadnuté listy konzervovaní. Sú vhodné na prípravu S ricínom sa stretávame od najstar-
— Folium ribis nigri. Zber sa robí sirupov, zaváranín, pretlakov, vín ších čias ako s kultivovaným stromom.
ručne, jednotlivo, nanajvýš z dvoch a želé. V liečiteľstve sa dávkujú po- V staroveku sa pestoval v Oriente
tretín kríka, aby sa rastlina priveľmi dobne ako listy. Zapar zo sušených a v južnej Európe. Egypťania používa-
nevysilila. Listy sa zberajú v čase, keď plodov sa používa proti zápalom. Robí li ricín liečebne (skoro výhradne zvon-
už ker odkvitol, ale nemá ešte plody sa z neho aj kloktadlo, ktoré sa uplat- ka) aj na technické účely. Semená sa
(máj—september, zvyčajne jún—júl). ňuje pri silnom zápale hrdla a ústnej našli v hroboch z r. 4000 pred n. 1.
Materiál sa suší v tenkých vrstvách dutiny, pri angíne a podobných ocho- V svetoznámom Ebersovom papyruse
prirodzeným alebo umelým teplom reniach. Plody majú aj močopudný sa spomínal ako purgans, semená zasa
(maximálne pri 40—45 °C). Pomer účinok (tvoria zložku čajovín tohoto ako prostriedok podporujúci rast vla-
zosušenia je asi 5 : 1 . Drogu treba druhu). Hojne sa spracúvajú v likér- sov; olejom starí Egypťania mastili
skladovať v dobre uzatvorených oba- nictve. páchnuce rany. Pradávne upotrebenie
loch, chránenú pred svetlom. Čím skôr R. čierna je z celého rodu lekársky mal aj v Indii. Podrobný opis získava-
sa má odovzdať nákupni, lebo doma ju i potravinársky najcennejšia, preto by nia oleja uvádzali napr. Plínius a Dios-
ľahko napádajú škodcovia. si zaslúžila viac pozornosti zo strany korides. Olej mal u gréckych lekárov
Ojedinelé a na výslovnú objednáv- pestovateľov. najčastejšie externé použitie. Slúžil aj
ku sa zberajú listové pupene — Gem- Čs. HVLP s prísadou listov sú čajo- ako náplň do lámp na osvetľovanie,
ma ribis nigri; manipulácia je ako viny Betulan (diuretikum, antireuma- prípadne ako masť. Aj v stredoveku sa
s listami. tikum) a Fyterol (diaforetikum) vnútorne ojedinelé aplikoval. Ako
Droga má výrazný osobitný pach purgans sa v Európe zaužíval v 18.
a chutí nevýrazne. stor. po publikovaní dizertačnej práce
Čajoviny č. 70, 156.
Bežne sa zberajú plody — Fructus dr. Canvanea, ktorý sa s olejom zozná-
(baccae) ribis nigri, a to od začínajúcej mil v Západnej Indii. Dnes sa vše-
až do úplnej zrelosti. Pri zbere možno RICÍN OBYČAJNÝ obecne používa ako mierne laxans
upotrebiť aj tzv. hrebene. Treba však (najmä v Taliansku), kozmetikum (na
SKOČEC OBECNÝ
dávať pozor, aby sa materiál neznečis- + Ricinus communis L. vlasové prípravky, pri starostlivosti
til. Plody sa spracúvajú skoro výhrad- Mliečnikovité — Euphorbiaceae o riasy a pri výrobe mydiel), tiež
ne začerstva, ale dajú sa i sušiť, čo Nemecky: Ricinus Wunderbaum; maďarsky: Kô- technicky, na svietenie, pri úpravách
treba urobiť ihneď po zbere, najlepšie zônséges riczinusz; taliansky: Ricino; francúzsky:
vlny, najmä však ako mazadlo na
Ricin commun; anglicky: Castor Plant; španiel-
umelým teplom v sušiarni alebo na sky: Ricino; rusky: KnemeBHHa výkonné letecké motory. V Číne
peci, prípadne na plechu vo vyhriatej Jednoročná mohutná rastlina vyššia a v niektorých oblastiach Indie sa
rúre. Plody treba často premiešavať ako 2 m, s hrubou, málo rozkonáre- používa ako pokrmový olej (po
(nesmú sa pripáliť); sušenie vyžaduje nou a oinovatenou byľou. Listy štíto- dlhšom užívaní už nepôsobí prehá-
značnú rutinu. vité, dlhostopkaté, dlaňovito delené ňavo).
List obsahuje predovšetkým na 5 —9—(11) čepelí. Kvety v metli- Listy z ricínu pokladali v Amerike
0,75 % silice (hlavnou zložkou je asi nách, samčie s rozkonárenými tyčin- za prostriedok na zvýšenie sekrécie
cymoľ), flavonoidy (rutín), triesloviny, kami, samičie s červenými bliznami. mlieka. Vlákna sa používali najmä
vitamín C a minerálne soli bóru, mag- Plody sú ostnaté tobolky s vajcovitými v papiernickom priemysle a z výliskov
nézia a i., plody zasa kyselinu askorbo- mrámoro vo škvrnitými semenami. po izolácii oleja sa získava veľmi dobré
vú a niektoré vitamíny z komplexu Domovinou ricínu je India alebo hnojivo.
B (až 120 mg v 100 g), ovocné sacha- Afrika; pestuje sa v trópoch, subtró- Semená — Semen ricini sa zberajú
ridy, cukry, kyselinu (najmä citróno- poch i v teplých oblastiach mierneho po dozretí v októbri—novembri. Z ich
vú), červené farbivo, fytoncídne látky, pásma. U nás však dozrievajúce seme- endospermu sa izoluje nevysychavý
pektín a veľa sacharózy. Pupene obsa- ná často zamŕzajú. Je veľmi variabil- olej. Indické, východoázijské či brazíl-
hujú až 1 % silice. nou rastlinou. V miernom pásme so ske semená ho obsahujú asi 50 %.
List r. čiernej sa cení ako diureti- zimnými mrazmi je jednoročnou byli- Olej sa lisuje z olúpaných semien za
kum, diaforetikum a hypotenzívum; je nou, v subtropickej klíme rastie ako studena. Pre farmaceutickú potrebu sa
veľmi obľúbený v ľudovom liečiteľ- trváca stromovitá alebo krovitá rastli- používa produkt z prvého lisovania.
stve. Dávkuje sa: 1 kávová lyžička na na vysoká 10—12 m. Pestuje sa Nesmie sa získavať extrakciou alebo
šálku záparu; pijú sa 2—3 šálky denne. v mnohých formách a odrodách (aj dodatočnou rafináciou. Olej získaný
Ľudovo sa používa najmä ako mo- forma s tobolkami bez ostňov). U nás za studena je skoro bezfarebný. Olej
čopudný prostriedok, na vypotenie pri sa vysádza ako okrasná rastlina v zá- získaný lisovaním za tepla a extraho-
chorobách z nachladnutia, pri reuma- hradkách a črepníkoch. Záhonom vaný z výliskov je menej hodnotný
tizme i hnačkách, zápaloch močových s vysadeným ricínom sa údajne vyhý- a možno ho použiť iba na technické
ciest i mechúra a pri čiernom kašli detí. bajú krty. účely. Vylisovaný surový olej sa musí
Spravidla tvorí iba zložku čajovín Výklad vedeckého pomenovania ešte prevariť s vodou, aby sa odstránili
s uvedenými indikáciami. Napomáha rastliny je neistý. Tschirch ho odvo- toxické lektíny — toxalbumíny, biel-
tiež látkovú premenu v organizme, dzuje z gréckeho kikinos = zázračný kovinové látky, slizy, kyslé zložky
preto býva súčasťou jarných bylinných strom. Podľa Plínia dostal pomenova- oleja a pod. Jeho svetová produkcia je
kúr. Čerstvé i sušené listy sa v domác- nie z latinského ricinus = kliešť (pre asi 0,8 milióna ton.
nostiach tiež dávajú do konzervovanej podobnosť tvaru semien s týmto hmy- Frakcia mastných kyselín oleja ob-
zeleniny — kapusty a uhoriek. zom). Keďže však už Egypťania mali sahuje acylglyceroly kyseliny ricinole-
251
má sa podávať s horúcou tekutinou
alebo s chuťovým korigensom (mato-
vá silica, čierna káva a pod.), prípadne
v kapsliach alebo v emulzii (má neprí-
jemnú pachuť).
Čs. priemyselne vyrábaný prípravok
s ricínovým olejom, oficinálnym aj
v ČsL 4, je zmäkčujúci krém — Cre-
mor leniens.
RIMBABA OBYČAJNÁ
- KRÁLIK RIMBABOVÝ
ŘIMBABA OBECNÁ
Pyrethrum parthenium (L.) Smith — syn.:
Tanacetum parthenium (L.) Schultz-Bip.;
Chrysanthemum parthenium (L.) Bernh.
Astrovité — Asteraceae
Ľudovo: rimbaba, marunka
Nemecky: Mutterkraut, Wucherblume; maďar-
sky: Nádra aranyvirág; taliansky: Amarella;
francúzsky: Matricaire officinale; anglicky: Fe-
verlew; španielsky: Amargaza; rusky: 3jiaToij-
BeT (impeTpyin) neBHHHň
252
štruácii. Pridávajú sa aj do metabolic-
kých čajovinových zmesí, odvarom sa
vyplachujú rany (rezné, tržné, po trha-
ní zubov a pod.), dáva sa na krvné
podliatiny, príp. sa používa na zábaly.
Úbory sa zvyčajne dávkujú vo for-
me 3—5 % záparu (15 minút nechať
prikrytý a potom scediť): 3—5 x denne
jednu šálku. Dávka prášku je 2—5 g
na deň. Na vonkajšie použitie sa pri-
pravuje asi 10% zapar (cedí sa po 25
minútach).
Homeopaticky pripravená esencia
z čerstvej kvitnúcej vňate sa používa
tiež podobne ako rumanček pravý či
rímsky, navyše aj pri kŕčoch a reuma-
tizme.
Podobné ľudové použitie majú aj
príbuzné druhy, predovšetkým maro-
list obyčajný — Balsamita major
Desf., u nás kedysi hojne pestovaný
ako liečivý.
ROZMARÍN LEKÁRSKY
ROZMARÝNA LÉKAŘSKÁ
(+) Rosmarinus officinalis L.
Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — La-
biatae)
Ľudovo: rozmajrín
Nemecky: Garten-Rosmarin; maďarsky: Kôzôn-
séges rozmarín; taliansky: Rosmarino; francúz-
sky: Rosmarin officinal; anglicky: Rosemary;
španielsky: Romero; rusky: Po3MapHH
arrreHHbiH
253
nisto, horko; patrí do dobre zatvore-
ných obalov, chránená pred svetlom.
Drogu vyváža najmä Španielsko.
ROZMARÍN Z čerstvých listov sa najmä na juhu
LEKÁRSKY
Francúzska, v Španielsku a v severnej
Afrike destiluje silica — Oleum ros-
marini (ČsL 4). Je to bezfarebná alebo
bledožltkastá tekutina, opticky aktív-
na s gáfrovitým pachom a korenistou,
horkou, pritom chladivou chuťou, je
derivans a antiseptikum.
V homeopatii sa zo sušených listov
pripravuje tinktúra.
Droga obsahuje silicu (1,5—2,5 % ) ,
ktorá sa skladá predovšetkým z cineo-
lu (30 %), gáfru, borneolu (ČsL 4
žiada, aby obsahovala najmenej 10 %
volného i viazaného borneolu), bor-
nylacetátu, pinénu, kampfénu i limo-
nénu. Obsahuje aj triesloviny (10 % ) ,
flavonoidy, organické kyseliny, kyslé
saponíny, fytoncídne látky a horčinu
nie celkom známeho zloženia. Tera-
peuticky významná je najmä silica.
Droga sa používa ako stomachikum,
cholagogum, karminatívum, dávkuje
sa 1 kávová lyžička na šálku záparu, na
kúpel 50 g na 1 liter odvaru.
Rastlina je vo väčších dávkach až
toxická a neradno ju užívať bez rady
lekára. Je nebezpečná najmä gravid-
ným ženám. Používa sa preto zväčša
externe, vo forme rozličných mastí
(napr. Unguentum rosmarini compo-
situm), mazadiel a pod., v ktorých
najdôležitejšiu zložku tvorí práve sili-
ca. Prípravky sa uplatňujú na tíšenie
bolestí a prekrvenie pri kĺbovom reu-
matizme, nervových zápaloch a pod.,
prípadne pri chorobách z nachladnu-
tia. Rozmarín sa používa aj vo forme
obkladov, ako prísada do aromatic-
kých kúpeľov a do ústnych vôd. Ofici-
nálny prípravok podľa ČsL 4 je Opo-
deldok — Linimentum saponato-
-camphoratum, mazadlo pri reumatic-
kých ťažkostiach a pod.; jednou z jeho
alebo hneď po ňom (máj—august), vrstvách na dobre vetranom mieste zložiek je rozmarínová silica. Vnútor-
prípadne aj zelené nezdrevnatené vý- v tieni. Pri sušení umelým teplom sa ne sa rozmarínové listy užívajú hlavne
honky označované ako vňať — Herba nesmie prekročiť 35 °C. Droga má v ľudovom liečiteľstve, a to ako upo-
rosmarini. Listy možno z konárikov prenikavý pach (ako gáfor), vo väč- kojujúci prostriedok, napr. v klimak-
česať. Po očistení sa sušia v tenších šom množstve až opojný a chutí kore- tériu, pri ženských poruchách, nervo-
vých vyčerpaniach a pod. Denne sa
Na listovú drogu — Folium rosmarini sa vzťahuje ČSN 86 6428:
pije buď studený macerát z 2 lyžičiek
drogy, alebo zapar z 1 čajovej lyžičky.
Na juhu je obľúbené rozmarínové
Znak Akosť — najviac v % víno (20 g drogy sa naloží do 1/4 litra
dobrého vína a maceruje); užíva sa
Iné časti materskej rastliny ako list 6 z neho 25—75 g denne ako vzpružujú-
Cudzie organické prímesi 1
ci a metabolizujúci (močupudný) pro-
striedok. Droga sa ľudové užíva aj ako
Anorganické prímesi 0,5 diuretikum a choleretikum, na zlepše-
Vlhkosť 13
nie trávenia, proti nadúvaniu, pri zní-
ženom krvnom tlaku a zvonka na
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 7 infikované rany, ekzémy a proti para-
Obsah silice — najmenej 1
zitom. Pri týchto indikáciách sa však
treba poradiť s lekárom.
254
Rozmarínová silica sa používa aj
v kozmetike, vo voňavkárstve, v myd-
lárstve, pri výrobe porcelánu, v likér-
nictve a v potravinárskom priemysle.
RUMANČEK
KAMILKOVÝ
HEŘMÁNEK LÉKAŘSKÝ
Chamomilla recutita (L.) Rauschert- (syn.:
Matricaria chamomilla L. p. p.)
Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Com-
positae)
Ľudovo: harmanček, kamilky
Nemecky: Echte Kamille; maďarsky: Székfú,
kamilla; taliansky: Camomilla volgare; francúz-
sky: Petite Camomilla; anglicky: Wild Chamo-
mille; španielsky: Camomila borda; rusky: Po-
MauiKa anreHHan
255
Kvetná droga — Flos chamomillae vulparis (Anthodium Matricariae chamomillae) ur- zapar. ČsL 4 uvádza ako jednotlivú
čená na farmaceutické upotrebenie sa hodnotí podľa ON 86 6211 a podľa ČsL 4. Zá- terapeutickú dávku 1,5 g drogy na
kladné znaky podľa ON 86 021 1: zapar určený na pitie a 3 g drogy na
100 ml záparu určeného na vonkajšie
Akosť — najviac v % použitie. Používa sa aj čerstvý riedený
Znak tekutý extrakt. Droga sa často kombi-
I. II. III. IV. nuje v najrozličnejších čajovinách.
Rozdrobené úbory prechádzajúce sitom č. ľll (2 mm) 30 45 55 70 Rumanček je základom celého radu
8 16 30 40 čs. hromadne vyrábaných prípravkov,
ako je větrová čajovina — Species
Úbory so stopkou dlhšou ako 2 cm 7 10 15 20
carminativae (ČsL 4), žlčopudná ča-
— z toho úbory so stopkou dlhšou ako 4 cm 1 2 3 4 jovina — Species cholagogae (ČsL 4),
Nevyvinuté úbory a lysé lôžka 5 8 12 16
čajovina Alvisan Neo (antiskleroti-
kum, hypotenzívum), Detský čaj s ru-
Cudzie organické prímesi 2 4 6 8 mančekom (karminatívum), Hemoral
Anorganické prímesi 0,5 1 1,5 2 (antihemoroidálna kúpeľová prísada),
Stomaran (stomachikum, digestí-
Vlhkosť 14 14 14 14 vum), Tormetan (adstringens) a Thé
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 13 14 15 16 Salvat (choleretikum). Pridáva sa do
Popol nerozpustný v HC1 4
tabliet Florkamil, silicu, resp. zložky
5 6 7
alebo výťažky z neho obsahuje tekuté
Obsah silice — najmenej 0;4 0,4 0,3 0,3 dermatologikum Chamomilla tinktú-
ra, Contraspan kvapky (spazmolyti-
kum), masť Dermazulén (dermatolo-
Základné znaky podľa ČsL 4: gikum), Florkamil (kúpeľová pena,
pleťové tonikum, vlasový šampón),
Herbadent (masážny roztok, ústna
Znak Najviac v % voda), Rumančeková masť, Perilacin
— rumančeková kozmetická maska,
Aviril — detský olej s azulénom, Aviril
Rozdrobené úbory prechádzajúce sitom č. IV (0,8 mm) 20
— zásyp s azulénom, Contraviol
Úbory so stopkou dlhšou ako 2 cm 8 — opaľovací krém, Haemorisan
Nevyvinuté úbory a lysé lôžka, každé — masť (proti hemoroidom), Ophtal-
5
mo-Azulén — masť (oftalmologikum),
Cudzie organické prímesi 2 Perilacin — vitamínový krém, Perila-
Anorganické prímesi 0,5
cin — detský zásyp, Pityol — masť
(dermatologikum) a Vitazulén gel.
Vlhkosť 14 Rumanček sa pridáva i do mnohých
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 11 veterinárnych prípravkov.
Popol nerozpustný v HC1 3 Čajoviny č. 5,6, 27,39,40,41,44,47,
Obsah silice v % — najmenej 0,4 52, 54, 56, 70, 83, 92, 95,128,138,
140, 141, 144, 145, 154, 183, 184,
Obsah chamazulénov v silici — najmenej 0,035 185, 187, 189, 201, 210, 215, 216,
217, 219, 220, 222, 223, 231.
256
plodovom terči, kde sa upínajú tyčin-
ky, roní medovú šťavu, ktorá láka
hmyz, najmä muchy.
Predmetom zberu a niekedy aj ná-
kupu (v SSR) je predovšetkým vňať
— Herba rutae a list — Folium rutae.
Zber sa robí krátko pred kvitnutím
rastliny (máj—september), a to viac
ráz do roka. Zberajú sa iba mladé
bylinné časti. Vňať sa odřezává asi
10 cm nad zemou (v dĺžke asi
20—25 cm). Pri zbere sa musí postu-
povať opatrne, lebo čerstvá vňať (šťa-
va) môže vyvolať dermatitídy (poško-
denia pokožky) fotodynamickým pô-
sobením kumarínov, ktoré obsahuje;
rastlinu preto treba pokladať za toxic-
kú (nebezpečnú) a sušiť oddelene,
riedko rozloženú, v tenkých vrstvách
na tienistom a dobre vetranom mieste
(pri umelom teple teplotou do
30—35 °C). Schne pomerne pomaly.
Pomer zosušenia je asi 5 : 1 , resp.
4 : 1 ; list stráca na hmotnosti asi
80 %, vňať 75 %. Drogu skladujeme
v dobre uzatvorených obaloch, chrá-
nenú pred svetlom. Citlivé osoby treba
vylúčiť zo zberu a manipulácie
s drogou.
Homeopatia používa čerstvú vňať
zberanú pred kvitnutím.
Droga má charakteristický korenis-
tý pach a horkastú chuť.
Ruta obsahuje predovšetkým ne-
bezpečnú silicu — Oleum rutae
(0,06-0,7 % ) ; jej hlavné zložky tvo-
ria fenoly, terpény, metylketóny, lina-
lol, gáfor, metylnonylketón), ďalej ob-
sahuje flavónový derivát rutín, furo-
RÚTA kumaríny (bergaptén, xantotoxín,
VOŇAVÁ
psoralén, izoimperatorín, izopimpine-
lín), lignanové deriváty (savinín), po-
tom alkaloidy (0,04-0,15 % -chino-
línového typu: graveolín a graveoli-
nín, furochinolínového typu: kokusa-
Názov ruty sa převzal z latinčiny, objavil kráľ Mitridates z Pontu. Od- ginín, skimianín, diktamnín, fagarín
takisto aj druhové označenie graveo- dávna slúžila aj na odháňanie neprí- a akridínového typu: rutakridon, ar-
lens je zložené z lat. gravis = ťažký jemného hmyzu a škodcov (vďaka borinín) — ich základom z chemickej
a olens = voňavý. výraznému pachu) a tvorila korenistú stránky je kyselina antranilová. Z ďal-
Záhradná rata je prastarým medi- prísadu šalátov i pečiva. ších obsahových látok je to kyselina
kamentom. Podľa Plínia jej účinky Ruta je medonosná rastlina. Na jablčná, horčiny a triesloviny.
Vňaťová droga — Herba rutae sa hodnotí podlá ČSN 86 6824: Alkaloidy a f urokumaríny sú účinné
spazmolyticky. Na tomto základe je
droga predovšetkým spazmolytikom
Akosť — najviac v %
Znak a má aj mierne sedatívne vlastnosti;
I. II. dávkuje sa 1 kávová lyžička na šálku
záparu — pijú sa najviacej dve šálky
Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline 3 5 denne.
Zdrevnatené časti stonky 6 12 Drogu možno uplatniť pri bolestivej
menštruácii, žalúdočných bolestiach
Cudzie organické prímesi 1 2
najmä nervového pôvodu, ako chole-
Anorganické prímesi 0,5 1 retikum (zvyšuje vylučovanie žlče), aj
ako anthelmintikum (proti hlístam),
Vlhkosť 12 12
na podporu trávenia (stomachikum),
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 9 12 pre obsah rutinu osoží pri cievnych
Obsah silice — najmenej 0,1 0,06 poruchách — najmä v súvislosti
s krvným tlakom; za dennú dávku sa
257
pokladajú 2 lyžičky vňaťovej drogy
(5 g); rastlina vo vyšších dávkach ne-
žiadúco prekrvuje panvovú oblasť,
a preto gravidné ženy ju nesmú užívať.
Droga sa rozhodne nemá aplikovať
bez rady lekára. Má priveľmi špecific-
ké pôsobenie a jej prípadné aplikova-
nie vie posúdiť iba odborník. Častejšie
(a menej neisté) je jej vonkajšie upo-
trebenie. Keďže dráždi kožu, dáva sa
napr. do kúpelov alebo prípravkov na
ovplyvňovanie akomodačnej schop-
nosti — napr. očí, pri kožných ochore-
niach, na omývanie rán a pod.
Silica sa používa aj pri výrobe ko-
ňakov, likérov a vermútov, vo voňav-
kárstve a i. Miestami je obľúbenou
koreninou.
Homeopatia z čerstvej vňate pripra-
vuje esenciu (dil. D 1) a rozotieraný
prípravok Teep. Indikácie sa podo-
bajú alopatickým.
RUŽA GALSKÁ
RŮŽE GALSKÁ
Rosa gallica L.
Ružovité — Rosaceae
Nemecky: Essigrose; maďarsky: Tarka rózsa;
taliansky: Rosa rossa; francúzsky: Rosier rouge;
anglicky: Province Rose; španielsky: Rosal cas-
tello; rusky: IIIHIIOBHHK cppam;y3CKHH
Plazivý ker; má vyše 200 cm dlhé
poliehavé a 50—100 cm dlhé vystúpa-
vé alebo priame hustoostnaté konári-
ky. Listy jednoducho perovito zložené RUŽA
s 5 zúbkatými lístkami zrastenými so GALSKÁ
stopkou. Kvety jednotlivé, na dlhých
stopkách, korunné lupienky dlhé
2—3 cm, ružové alebo červené. Plody
sú šípky (po dozretí hnedočervené).
Rastie najmä na vápencových — Flos (petala) rosae pallidae — sú- vrstvách na tienistých miestach.
a sprašových pôdach v teplých a such- bor: Ros rosarum (kvet ruží). Fran- Vhodné je i umelé teplo — teplota
ších polohách, na medziach, krovina- cúzsky exportný tovar tvoria iba ružo- 25—28 °C. Na izoláciu silice sa musia
tých stranách a v riedkych listnatých vé púčiky. lupienky spracovať do 12 h po zbere.
lesoch do 500 m n. m. Korunné lupienky sa trhajú v júni Sušené korunné lupienky treba skla-
Kvetnú drogu poskytujú prakticky (júli) až septembri, pred úplným roz- dovať v dobre zatvorených nádobách
všetky plnokveté pestované ruže. Je kvitnutím kvetov, za sucha, bez stláča- a chrániť pred svetlom. Strata na
ich vraj okolo 10 000 a každý rok nia (na získanie silice za rannej rosy). hmotnosti pri sušení býva asi 85 %.
pribúda asi 80. Sušia sa čo najrýchlejšie v tenkých Dobrá droga má medovitý pach.
Pôvod vedeckého mena ruža treba Kvetnú drogu — Flos rosae, ktorú tvoria korunné lupienky záhradných foriem r. sto-
hľadať v pravlasti r. stolistej — v Perzii. listej, galskej a ich krížencov, hodnotí ON 86 6242:
Ruža — kráľovná kvetov, tak ju nazý-
vala slávna poetka Sapf o už 600 rokov
Akosť — najviac v %
pred n. 1., je od nepamäti symbolom Znak
krásy a lásky. K jej vzniku sa viažu I. II.
nespočetné antické povesti. Od skoré-
ho staroveku sa vysádzali aj osobitné Lupienky sfarbené ináč ako na rastline 10 20
ružové sady. Iné časti materskej rastliny 1 2
Predmetom zberu bývajú korunné
lupienky plnokvetých odrôd ruží čer- Cudzie organické prímesi 1 2
venej farby. Zvyčajne sa žiada r. Vlhkosť 14 14
galská — pestovaná plnokvetá odroda;
ako droga sa označuje Flos (Petala) Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 7 10
rosae. Niektoré liekopisy uvádzali ako Popol nerozpustný v HC1 2 3
oficinálne aj lupienky r. stolistej
258
Z obsahových látok ružových lu-
pienkov je na prvom mieste trieslovi-
na (10—24 % — hlavne kyselina galo-
vá), flavonoidy (kvercitrín a i.), anto-
kyany (cyanín — farbivá), silica sa
nachádza vlastne iba v stopách
(0,01-0,06%).
Ružové korunné lupienky sa užíva-
jú velmi zriedka — sú adstringens
(hnačky), pije sa zapar z 1 lyžice drogy
na šálku, 2—3 x denne. Upotrebenie
je vlastne iba ľudové. Častejšie sa
s nimi stretneme ako s okrasnou zlož-
kou čajovín — zvyšujú predovšetkým
adstringentné pôsobenie. Hojnejšie sa
používajú externe — na vymývanie
rán, na spáleniny, kloktadlá, do kúpe-
ľov a pod. Pre toto použitie sa pripra-
vuje asi 6 % zapar, ktorý má postáť asi
20 minút.
Silica — Oleum rosae pochádza
zvyčajne z korunných lupienkov roz-
ličných kultúrnych foriem. Hlavným
výrobcom je Bulharsko, potom Fran-
cúzsko, Maroko, India (Bengálsko)
— získava sa buď destiláciou s vodnou
parou, alebo extrakciou čerstvých lu-
pienkov s ľahko prchavými organický-
mi rozpúšťadlami. V bulharskej silici
získavanej destiláciou býva hlavnou
zložkou citronelol (40—50 %), potom
geraniol (asi 20 % ) . V silici je zaují-
mavý vysoký podiel stearopténov
(zložky tuhnúce za chladu), patria
medzi ne napr. uvádzané alifatické
uhľovodíky, a preto silica už pri izbo-
vej teplote tuhne. RUŽA
Silica má mnohostranné použitie, ŠÍPOVÁ
najmä v kozmetike a iných priemysel-
ných odvetviach. Vo farmácii sa uplat-
ňuje len obmedzene ako aromatikum
a čuchové korigens niektorých gale-
nických prípravkov, predovšetkým RUŽA ŠÍPOVÁ Nálezy šípok v kolových stavbách vo
mastí. Keďže ružová silica je drahá, RŮŽE ŠÍPKOVÁ Švajčiarsku svedčia o ich vtedajšom
Rosa canina L.
liekopisy (aj ČsL 4) používajú na- spracovávaní. V stredovekých herbá-
Ružovité — Rosaceae
miesto nej podobne voňajúcu gerá- Ľudovo: divý šíp, psia ruža (šípok), šíp roch sa tiež často spomínajú šípky
niovú silicu (Oleum geranii), získa- Nemecky: Hudsrose; maďarsky: Gyepúrózsa, a prípravky z nich. Používali sa aj
vanú destiláciou listov alebo vňate csipke rózsa; taliansky: Rosa canina; francúzsky: korene a hálky — patologické znetvo-
Rosier des chiens; anglicky: Sweet Briar; španiel-
rozličných druhov pelargónií („muš- reniny na kroch. Už v antike mali
sky: Rosal silvestre; rusky: IlInnoBHHK coôaHHH
kátov"). Táto silica obsahuje predo- povesť špecifiká proti močovým ka-
všetkým alkoholy (ČsL 4 ich žiada Ker vysoký 200-350 cm, sprevísa- meňom.
minimálne 65 %), hlavným je gerá- júcimi konármi, ktoré nahusto pokrý- Kvety šípovej ruže sú bez medoviny,
niol. vajú zahnuté ostne. Listy krátkostop- majú veľa peľu. Preto ich hojne nav-
Gerániová silica tvorí podľa ČsL katé, nepárnoperovité, 5—7-početné, števuje hmyz.
4 aromatickú zložku zmäkčujúceho lístky pílkovité. Kvety jednotlivé ale- Zrelé, nenamrznuté, zdravé a suché
krému — Cremor leniens. Má príjem- bo vo vrcholíkoch, biele až bledoružo- plody po dohode s nákupňou možno
nú vôňu po ružiach a ak lekár predpíše vé. Plody mäsité šípky, po dozretí zberať a odovzdávať, inak čerstvé bež-
Oleum rosae, vydáva sa Oleum geranii červené. ne vykupujú Jednoty. Vyvážajú sa od
(ČsL 4). Rastie na suchých a výslnných sva- nás i do cudziny, hlavne do severských
Lupienky ruží sú obľúbeným kore- hoch, medziach a v křoviskách do štátov, a to čerstvé, mrazené i sušené.
ním balkánskej kuchyne a Orientu. 1000 m n. m. Z rodu Rosa L. je Spracúvajú sa i pre domáci trh. Časť
V homeopatii sa z čerstvých korun- najrozšírenejší práve tento druh. z nich sa využíva na farmaceutické
ných lupienkov ruží pripravuje esen- Pestované sorty šípok s vysokým účely. Trhajú sa ručne, najlepšie v ru-
cia (dil. D 1), alebo rozotieraný prí- obsahom vitamínov majú veľké duž- kaviciach (september—október).
pravok Teep. Prípravky sa používajú naté plody a sú skoro bez jadierok Zber je vhodný aj pre začiatočníkov.
hlavne pri niektorých katarálnych a pálivých chĺpkov v plodovej Sušia sa najskôr na voľnom vzduchu
ochoreniach. čiaške. v jednej vrstve a dosúšajú sa umelým
259
Plodovú drogu — Fructus cynosbati (Fructus cynarrhodum, Fructus rosae caninae, SATUREJKA ZÁHRADNÁ
Apocarpium cynosbati, Cynosbata cum semine) hodnotí ON 86 6611: SATUREJKA ZAHRADNÍ
Satureja hortensis L.
Akosť — najviac v % Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — La-
Znak biatae)
Ľudovo: čibr
I. II. III.
Nemecky: Garten-Bohnenkraut; maďarsky:
Nápadne tmavé, připálené plody 15 30 45 Csombord; kerti szátorja; taliansky: Satureja;
francúzsky: Sarriette des jar dins; anglicky: Savo-
Iné časti materskej rastliny 2 4 6 ry; španielsky: Sajorida; rusky: Haôep cagoBbiH
260
a protikŕčový prostriedok, expekto-
rans a kúpeľové aromatikum pre malé
deti i dospelých. Známy slovenský
SATUREJKA
fytoterapeut Fraňo Madva ju ordino-
ZÁHRADNÁ
val aj na vypotenie, urýchlenie men-
štruácie a uvolnenie kŕčov. Pri ľah-
kých črevných ťažkostiach a hnačkách
sa zvykne užívať 3 % zapar (1 lyžička
drogy na šálku, zapariť a nechať 15
minút stáť; pijú sa 2—3 šálky denne).
Na aromatické kúpele sa pripravuje
asi pol litra 15 % záparu do jedného
kúpeľa. Stredná jednotlivá dávka po-
dľa doplnkového nemeckého liekopi-
su je 1,5 g vňaťovej drogy na zapar,
stredná koncentrácia (napr. na vý-
plach úst) je 5 %.
Vhodnejšie použitie nachádza satu-
rejka v domácnosti ako korenina
— najlepšie sa používa čerstvá. Pre
svoju ostrú chuť slúži aj ako náhradka
za čierne korenie (vhodná aj do diét-
nych jedál). Korenia sa ňou jedlá
vyvolávajúce nadúvanie (strukoviny,
hlúboviny — kapusta, kel, fazuľa,
hrach a pod.), ďalej súži ako prísada
pri priemyselnej výrobe korenín a ex-
traktov (údenárstvo a i.). Tvorí hlavnú
zložku známeho bulharského korenia
čubrica (pestovaná sorta).
Čajovina č. 42.
SEDMOKRÁSKA
OBYČAJNÁ
SEDMIKRÁSKA OBECNÁ
Bellis perennis L.
Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Com-
positae),
Ľudovo: babička, cigánka, husie kvietko, chu-
dobka, iskierka, kakuša, letná krása, matečník
menší, sirôtka, stokrása, zábudlivka
Nemecky: Mehrjähriges Gänseblúmchen, Mass-
liebchen; madarsky: Százszorszép rukecz; talian-
sky: Margheritina; francúzsky: Päguerette; an-
glicky: Daisy; španielsky: Margarita común; rus-
ká: MaprapHTKa MHorojienwa
la, akostné znaky sú normalizované a tlmí pocity smädu diabetikov (3
v doplnkovom zväzku nemeckého lie- čajové lyžičky na šálku záparu); zvy- Trváca bylina s prízemnou ružicou
kopisu DAB 6 — obsah silice najme- čajne sa pripravuje zapar z 1 čajovej obrátene vajcovitých listov a s priamou
nej 0,4 %, popola naj viacej 12 % ) . lyžičky na šálku. bezlistou stonkou — stvolom, vyso-
Droga patrí do dobre zatvorených Vňať sa používa predovšetkým na kým 5 —15 cm a zakončeným úborom
nádob a chránená pred svetlom. Je izoláciu silice, ktorej výťažnosť však kvetov; žlté kvety terča sú obojpo-
ľahko drobivá a odpadávajú z nej listy. nebýva velká — z čerstvej rastliny hlavné, biele alebo ružovkasté jazyko-
Vňať obsahuje hlavne silicu priemerne len asi 0,1 %. Silica slúži vité kvety v lúči sú samičie. Kvitne od
(0,3—4 %), ktorá sa často izoluje ako stomachikum — na úpravu činnos- marca do októbra. Plody sú nažky bez
— Oleum saturejae; hojne sa používa. ti žalúdka, na podporu trávenia a v po- chocholca.
Hlavné zložky silice predstavujú kar- travinárskom priemysle pri výrobe ko- Rastie divo na pasienkoch a lúkách
vakrol, cymol, tujón, pinény, myrcén, renín, extraktov a pod. Vňať saturejky až do 2300 m n. m.; kultúrne formy sa
terpinén, karyofylén, kadinén — naj- je liečivá i technická. Pre obsah tries- pestujú v záhradách.
viacej býva karvakrolu (30 %) a cy- lovín pôsobí adstringentne, prítom- Pestované plnokveté sorty sedmo-
molu (asi 20 % ) . V droge je pomerne nosť cymolu a krvakrolu v silici zasa krásky sú nevhodné na zber.
dosť trieslovín (4—9 % ) , potom sliz podmieňuje mierne antiseptické vlast- Sedmokráska je pridobre známa,
a minerálne soli. nosti. Osoží v čajovinách najmä pri aby sa pri zbere zamieňala s inou
Vňať sa užíva ako adstringens, anti- akútnom zápale žalúdka a tenkého rastlinou. Pre masový výskyt sa skôr
diaroikum, stomachikum, karminatí- čreva (gastroenteritída), ďalej pri sama vyskytuje ako nedovolená pri-
vum, expektorans — hlavne pri gas- hnačkách, nadúvaní, pri črevných pa- mes iných drog, pochádzajúcich naj-
troenteritídach, poruchách trávenia razitoch, ale aj ako žalúdočný a črevný mä z astrovitých rastlín (napr. v kve-
261
spomenul sedmokrásku iba Plínius
a aj to nie ako liečivo; jej zavedenie do
medicíny je novšieho dáta. Ako uni-
verzálny liek bola známa v stredove-
ku. Slúžila najmä čerstvo rozdrvená
proti prsným chorobám a zvonka na
SEDMOKRASKA rýchlejšie hojenie rán. Mladé listy sa
OBYČAJNÁ upravovali ako šalát alebo jedli bez
ďalšej úpravy.
Ako všetky astro vité rastliny je
i sedmokráska medonosná. Medovú
šťavu vylučuje z osobitných žliazok na
vrcholku semenníka. Šťavy je veľa,
hmyz teda hojne navštevuje tieto kve-
ty. Pretože každý deň sa rozvinie len
asi jeden druh kvetov, postupujúc od
okraja do prostriedku, trvá 12—15
dní, kým odkvitne celý úbor. Sedmo-
kráska je zaujímavá aj tým, že potre-
buje veľa vody. Ak má priaznivé
životné podmienky, je schopná udusiť
aj bodliak.
Predmetom zberu sú kvetné úbory
— Flos bellidis (minoris), inak aj Flos
symphyti minimi. V ľudovom liečiteľ-
stve sa uplatňuje aj vňať; nenakupuje
sa — kvet sa tiež nenakupuje každý
rok, niekedy iba po dohode s ná-
kupňou.
Úbory sa zberajú s krátkou stopkou
na začiatku kvitnutia. Zber sa môže
urýchliť pomocou tzv. rumančekové-
ho hrebeňa. Inak sa odštipujú ručne
alebo nožnicami so zásobníkom. Ma-
teriál je háklivý na zaparenie. Suší sa
v celkom tenkých vrstvách na dobre
vetraných miestach v tieni (môže sa aj
na slnku). Pomer zosušenia je asi 3 : 1.
Zber možno robiť od marca až do
septembra. Drogu skladujeme v dobre
zatvorených obaloch a chránime pred
svetlom.
Vňať i kvet nemá pach a chutí trochu
nepríjemne a dráždivo.
toch rimbaby cinerariolistej — Pyreth- Vedecké pomenovanie sedmokrás- Sedmokrásku možno hodnotiť ako
rum cinerariifolium Trevis., poskytu- ky vzniklo z latinského bellus = pekný saponínovú drogu — je preto predo-
júcej drogu Flos pyretri — pozri cu- a druhové perennis = trváci (prenese- všetkým diuretikum; okrem toho ob-
dzokrajné drogy, príp. v rumančeku ne: celý rok pekný, kvitnúci). sahuje triesloviny, organické kyseliny,
kamilkovom). Spomedzi starovekých spisovateľov sliz a silicu, tiež flavonoidy a minerál-
ne látky.
Na kvetnú drogu (Flos bellidis) sa vzťahuje ON 86 6243 s týmito požiadavkami: Droga pôsobí okrem diuretického
účinku aj odhlieňujúco, expektorač-
Akosť — najviac v % ne, mierne adstringentne a ako der-
Znak matologikum s protizápalovými účin-
I. II. kami na kožu. Zvyčajná dávka je
kávová lyžička na šálku záparu a pije
Úbory so stonkou dlhšou ako 2 cm a ináč sfarbené časti
ako na materskej rastline 10 20
sa 2—3 x denne. Ľudovo sa odporúča
aj studený macerát z 2—3 lyžičiek na
Iné časti materskej rastliny 3 5 1—2 poháre, čo je celodenná dávka.
Cudzie organické prímesi 1 2
Uplatňuje sa aj pri kataroch dýchacích
ciest a reumatizme, ľudovo proti všet-
Anorganické prímesi 0,5 1 kým druhom krvácania (najmä z pľúc
Vlhkosť 12 12
a močového mechúra) a proti horúč-
ke. Čerstvé mladé listy sa jedia ako
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 10 12 šalát, tvoria zložku jarných bylinných
Popol nerozpustný v HC1 2 3
kúr. Použitie drogy je však skôr exter-
né — niekedy sa preto pripravuje asi
262
10 % odvar z čerstvej vňate a aplikuje čovali rastlinu názvom grécke seno, čo
sa na krvné podliatiny, nehojace sa svedčí o tom, že sa používala ako
rany, pri furunkulóze, kožných zápa- krmovina. Senovka patrí k najstarším
loch i vyrážkach. Sama droga sa použí- kultúrnym a liečivým rastlinám. Už
va zriedka. Zväčša sa kombinuje slávny Ebersov papyrus ju uvádzal
vhodne s inými podobne účinnými. ako prostriedok na spáleniny. V litera-
Na homeopatické účely sa z čerstvej túre je veľa údajov o roboračnom
kvitnúcej vňate pripravuje esencia pôsobení.
(dil. D 1 - D 2 ) , ktorá má podobné Ako väčšina bôbovitých rastlín i se-
použitie ako v alopatii. Okrem toho sa novka je medonosná.
podáva aj pri vrodenom nádorovitom Oficinálnu drogu mnohých liekopi-
rozšírení ciev (vaskulárny nevus) a pri sov (u nás ČsL 2) tvoria semená
hubovitých ochoreniach (aj zvonka). — Semen foenugraeci, označované aj
Kvet sedmokrásky sa často používa Semen trigohellae. Zberajú sa po sko-
v čajovinách iba na zlepšenie ich sení celého porastu v období zrelosti
vzhľadu. plodov — strukov (jún—august). Po-
kosená senovka sa zviaže do snopče-
kov a po osušení sa opatrne zvezie.
SENOVKA GRÉCKA Semená sa získajú výmlatom. Dosúša-
PÍSKA VICE ŘECKÉ SENO jú sa v prievane v tenkých vrstvách.
Trigonella foenum-graecum L.
Bôbovité — Fabaceae (Motýľokveté — Papi- Strata na hmotnosti je malá. Skladujú
lionaceae) sa v dobre zatvorených obaloch. Men-
Ľudovo: grécke seno, kozorožcové seno, pískavi- šie množstvá najlepšie v plechovkách.
ca, senevna grécka Droga má osobitný pach a chutí hor-
Nemecky: Gelblicher Schabziegerklee, Bock-
hornklee; maďarsky: Gôrôg (bakszarvú) lepkes- kasto a slizovito.
zeg; taliansky: Fieno greco; francúzsky: Trigo- Hlavné účinné obsahové látky se-
nelle fénugrec; anglicky: Fenugreek; španielsky: mien sú slizovité substancie (asi
Fenigrech; rusky: IlaacHTHHK „rpenecKoe ceHo"
30 % ) . Sliz má monogalaktánovýcha-
Jednoročná bylina podobná lucer- rakter. Nachádza sa až vo vrstve výživ-
ne, vysoká až 50 cm, so vzpriamenou ného bielka, a preto sa semená na
a málo rozkonárenou stonkou. Listy terapeutické uplatnenie musia drviť.
trojpočetné, s prílistkami, lístky obrá- Zárodok je bohatý na proteiny
tenevajcovité, na vrchole čepele tupo- (20-28 % ) , olej (6-10 %),vsemene
zúbkaté. Žlté kvety vyrastajú po jed- sa nachádza aj silica (0,014 %), ktorá
nom alebo po dvoch z pazúch listov; má nepríjemný pach, potom z dusíka-
plod je dlhý zobáčikovitý struk. tých látok cholín (0,05 %) a nejedo-
Pôvodne stredozemský druh, pesto- vatý alkaloid trigonelín (0,1-0,4 % ) ,
vaný ako krmovina a liečivá rastlina; ďalej amid kyseliny nikotínovej, hor-
SENOVKA
miestami planie. čina, flavonoidy a malé množstvá ste-
GRÉCKA
Senovka má podobný vzhľad ako roidných sapogenínov (diosgenín, gi-
lucerna alebo komonica. Keďže droga togenín a trigogenín).
pochádza z pestovaných rastlín, jej Vzhľadom na vysoký obsah slizu sú
zámena pri zbere je vylúčená; okrem semená predovšetkým mucilaginó-
toho tvar semena je veľmi charakteris- zum. ČsL 2 stanovuje pre výluh číslo
tický. Hlavnými producentami drogy väzkosti minimálne 100. Okrem toho zvyčajne dávkuje 1 kávová lyžička na
sú India a Maroko. sa používa ako antiflogistikum, emo- šálku studeného macerátu — aplikuje
Vedecké pomenovanie senovky je liens pri panaríciách, flegmónach sa 2—3 x denne.
odvodené z gréckeho trigonos = troj- a rozličných hnisavých zápaloch kože. Drvená droga sa používa vo forme
hranný a z latinského foenum = seno Používa sa na to kataplazma vo forme teplých až horúcich obkladov na
4- graecum = grécke. Rimania ozna- riedkej kaše. Interne i externe sa zmäkčenie opuchov a podliatin, na
zápaly i vredy predkolenia. Dáva sa
i do kúpeľov na omrzliny. Vnútorne sa
Kvalita senovkovej drogy sa posudzuje podľa ON 86 6912:
aplikuje pri kašli, ako galaktagogum,
na podporu činnosti tráviacich ústro-
Akosť — najviac v % jov, zlepšenie látkovej premeny a po-
Znak silnenie organizmu rekonvalescentov.
I. II.
Odporúča sa piť 0,5—3 g drogy upra-
Sčerneté semená 10 15 venej ako maceračný odvar, resp.
i horúci zapar; čaj sa pije 2—3 x
Cudzie organické prímesi 3 6
denne.
Anorganické prímesi 1 2 Odvar zo semien znižuje hladinu
cukru v krvi. Dosiaľ sa však nepodari-
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 5 7
lo izolovať glukokinín, ktorý podmie-
Vlhkosť 11 11 ňuje tento účinok.
Droga pôsobí aj antipelagricky
Požiadavka na množstvo slizu (číslo napúčania) — naj-
menej 6 4
a ako provitamin (obsahuje amid ky-
seliny nikotínovej 3,5 mg v 100 g).
263
Práškovaná droga tvorí podstatnú
zložku známeho korenia Vegeta. SKOROCEL
Uplatňuje sa aj vo veterinárnej praxi (CHMELÍK)
na podporu výkrmu. PIESOČNÝ
Technické použitie slizu z drogy je
predovšetkým v textilníctve (ako ap-
retačný prostriedok).
Na výrobu homeopatických prí-
pravkov sa používajú zrelé semená
zberané v jeseni. Robí sa z nich
tinktúra a rozotieraný prípravok
Teep. Použitie je podobné ako v alo-
patii.
Čajovina č. 50.
SKOROCEL (CHMELÍK)
BLŠKOVÝ
JITROCEL (CHMELÍK)
BLEŠNÍKOVÝ
Plantago afra L. (syn.: Psyllium afra (L.)
Mirbel)
Nemecky: Flehkraut, Flohsamen; maďarsky:
Balfahú, balha utifú; taliansky: Psilio; francúz-
sky: Plantain psyllion; anglicky: Flea Wort;
španielsky: Zarragatona; rusky: IToHopoxcHHK
(v európskej časti ZSSR sa neuvádza)
SKOROCEL (CHMELÍK)
PIESOČNÝ
JITROCEL (CHMELÍK) PÍSEČNÝ
Plantago arenaria Waldst. et Kit. - syn.:
Psyllium scabrum (Moench) Holub; Plantago
indica L. Plantaginaceae
Nemecky: Sand-Wegerich; maďarsky: Homok
utifú; rusky: ľloflopoacHHK necnaHbiH
264
zy — galakturonozyl). Semená obsa-
hujú i gumu, triesloviny a glykozid
aukubín. SKOROCEL
Účinné obsahové látky reprezentu- KOPUOVTTÝ
je práve sliz. Semená velmi napúčajú
(napr. 1 g semien s. blškového zväčší
svoj objem za určitých podmienok asi
na 14 ml, kým semená bežného s.
kopi j ovitého iba na 5 ml). Po napuča-
ní sa z nich vytvorí číra, lepivá masa
podobná roztoku želatíny. Tá povzbu-
dzuje činnosť čriev a urychluje ich
pohyby (peristaltiku). Preto sú seme-
ná neškodným a miernym preháňad-
lom. Dobre sa uplatnia hlavne pri
atonickej obstipácii (zápche). Vo vo-
de, v polievke, mlieku, s kompótom
atď. sa nechajú napučať 1—2 lyžičky
semien (asi 5 —15 g) a tekutina sa pije
ráno i večer. V celej kúre treba užiť
15-30 g semien.
V niektorých štátoch sa semená
granuluj ú a v priemyselne vyrábaných
prípravkoch sa kombinujú napr. s vý-
ťažkami z rumančeka alebo zo senno-
vých listov. Droga vlastne účinkuje
ako Tanové semeno; liečebne je prija-
teľnejšia, neobsahuje kyanovodíkové
glykozidy.
Na farmaceutický trh sa dostávajú
aj semená druhu Plantago ovata
Forsk. = P. ispaghula Roxb., nazýva-
né svetlé, indické psyllium (Isulogol),
pochádzajúce z rastlín Indie, Pakista-
nu, Afganistanu až Egypta, ktoré sa
užívajú aj pri vnútorných krvácaniach
a všetkých formách črevného podráž-
denia.
V Taliansku sa zo Semen psyllii
ludovo pripravuje asi 10 % zapar,
ktorý sa po asi päťhodinovom odstatí
používa na klystír alebo zvonka ako
protizápalový prostriedok, aj pri
očných ochoreniach. Semeno skoro-
celu sa upotrebúva taktiež v kozmeti- v pazuchách blanitých listeňov. Plody pri cestách, osadách, na úhoroch a me-
ke a technike (na apretury). sú tobolky. dziach, trávnatých svahoch a lúkách
Čs HVLP Mucilogran — granulky, U nás rastie vo dvoch poddruhoch. do 1800 m n. m. Na liečebné účely sa
používané ako laxans, obsahujú Se- Je mierne vlhkomilný a dáva prednosť aj pestuje.
men plantaginis lanceolatae (pozri ľahkým pôdam bohatým na dusík. Čs. drogová norma i liekopis výslov-
skorocel kopijovitý). Nachádzame ho najmä na pasienkoch, ne zakazujú primes iných druhov sko-
265
rocelu, najmä s. väčšieho — Plantago Užívajú sa (ČsL 4 uvádza ako jednot- list, ktorý má na spodnej strane rady
major L., so širokovajcovitými listami livú perorálnu dávku na odvar alebo hnedastých tmavých kôpok — výtru-
a s. prostredného — P. media L., so zapar 1,5 g) pri kašli, ďalej pri astme, sov, slúžiacich na rozmnožovanie. Boli
stopkatými elipsovitými listami. Tieto ochoreniach dýchacích ciest so silným to oddávna tajomné rastliny, lebo ani
druhy sa používajú iba v ľudovom zahlienením (vo forme sirupov, pasti- nekvitnú, ani ne voňaj ú, ani nemajú
liečiteľstve. liek, výťažku, čaju — 1 kávová lyžička plody. Všetky sú si navzájom dosť
Rozličné druhy skorocelov sa použí- na šálku záparu) a pri chorobách podobné. Zo zameniteľných druhov
vali na liečenie už v klasickom starove- žalúdka. Obľúbený je najmä skoroce- treba upozorniť aspoň na rebrovku
ku. Plínius rozlišoval dva druhy skoro- lový sirup, ktorý dobre pôsobí aj pri rôznolistú — Blechnum spicant (L.)
celov; obidva odporúčal proti kašľu, čiernom kašli. Zvonka sa droga osved- Roth, ktorá sa líši hlavne tým, že jej
na rany a proti zimnici. Dioskoridov čuje na mokvavé lišaje, na vredy, zle čiarkovité listové úkrojky sú celé po-
psyllion je s. blškový. Literatúra stre- sa hojace rany, včelie a osie bodnutie kryté výtrusnými kôpkami (rastie roz-
doveku a skorého novoveku vymedzi- a pod. trúsené v horských tienistých lesoch).
la široké používanie najmä pre s. Predmetom zberu je aj zrelé seme- Dnešný vedecký názov sladiča po-
kopijovitý a s. väčší, ktoré sa v minu- no — Semen plantiginis lanceolatae; užíval aj Theofrastos; skladá sa z gréc-
losti zvyčajne uplatňovali spolu. Po- suší sa zvyčajným spôsobom a hodnotí keho polys = mnohý a pódion = nôž-
kladali sa za prostriedok zastavujúci podľa ON 86 6913; obsahuje sliz, ka (vzhľadom na rozkonárené pod-
akékoľvek krvácanie, čistiaci krv, roz- glykozid aukubín a triesloviny. Dáv- zemky, príp. na množstvo listových
púšťajúci hlieny, znižujúci horúčku kuje sa 1 kávová lyžička na šálku rebier pripomínajúcich nohy). Druho-
a liečiaci rany. Podľa učenia o signatú- macerátu; pije sa ráno a večer. Užíva vé označenie vulgaris = latinsky vše-
re sa niektoré druhy pre tvar listov sa ako laxans, antiflogistikum a expek- obecný, obyčajný, všedný.
kedysi používali proti boleniu nôh torans. Rastlinu poznali a liečebne využívali
— dávali sa aj do topánok. Z latinské- List u nás tvorí zložku priemyselne už v staroveku. Dioskorides písal o jej
ho planta = podošva vyšlo aj Linného vyrábaných čajovín Thé Salvat - cho- laxatívnych účinkoch a priaznivom
pomenovanie rodu Plantago. S. väčší roby žlčníka, Species pectorales Plan- pôsobení na uvoľňovanie hlienov i na
— ľudovo babka, bol najobľúbenejšou ta — prsná čajovina a extrakt je žič. Stredovekí liečitelia preberali in-
liečivou rastlinou horehronských dre- zložkou kvapiek Benephorin — ex- dikácie a rozšírili ich. Starí čínski
vorubačov; rezali ho nielen na je- pektorans a sirupu Thymomel - ex- lekári spomínali príbuzný sladič (P.
denie, ale aj na obkladanie rán utrže- pektorans. Semená sú zložkou granu- repandum), ktorý má diuretické, laxa-
ných pri rúbaní dreva. Podľa Kneippa liek Mucilogran — laxans. tívne a emenagogické účinky, ale pô-
šťava aj rozdrvené listy hoj a rany. V homeopatii sa používa najmä s. sobí aj proti bolestivej menštruácii,
Ľudové liečiteľstvo si skorocel dodnes väčší — P. major L., a to proti pomočo- a hučaniu v ušiach. Hecker (1814)
vysoko cení. Ľud ho opriadol mnohý- vaniu detí a pri bolestiach zubov. klinicky uplatňoval iba práškovanú
mi povesťami a Slovania i Germáni mu Skorocelový list sa v prípravkoch koreňovú drogu. Nazdával sa, že účin-
pripisovali čarovnú liečivú silu. zvyčajne kombinuje s podobne účin- kuje rovnako ako americká senega
List skorocelu rady žerú ovce, a pre- nými, napr. s podbeľom, lišajníkom — Radix senegae (pozri cudzokrajné
to sa v Anglicku vysieva do ďateliny. islandským, prasličkou, s myším drogy). Vychvaľoval i jej účinky pri
Býva i zložkou jarných bylinných kúr. chvostom (rebríčkom), žihľavou prsných ťažkostiach a psychózach.
V ČsL 4 je oficinálny skorocelový a pod. Geiger (1839) dokonca vyskúmal, že
list — Folium plantaginis. Pri zbere ho na spomínané indikácie sa najlepšie
možno v čistých porastoch kosiť kosá- Čajovinv č 30,39,100,111,112,113, hodia sladiče rastúce v dubinách.
kom. Na zarastených stanovištiach je 121, 129, 137, 167,211,216. Wittstein vo svojej farmakognózii z r.
výkonnejší zber ručným odtrháváním. 1822 však pokladal sladičovú drogu za
Na urýchlenie zberu možno trhať sú- zastaranú a málo účinnú.
časne aj kvetné časti, ale pred uklada- SLADIČ OBYČAJNÝ Ľudové liečiteľstvo malo pre sladič
ním do košov ich treba oddeľovať OSLADIČ OBECNÝ vždy širokú paletu použitia. Čaj vare-
(neskôr sa odstraňujú veľmi ťažko). Polypodium vulgare L. ný zo sladkého podzemka sa u nás
Materiál sa ľahko zaparí — možno ho Sladičovité - Polypodiaceae podával najmä pri pľúcnych ochore-
Ľudovo: osláder, sladišťka, sladké drevo, sladké
predsušiť na slnku, dosúša sa v tenkých korienky, sladuška, slaďička, soldečka
niach (Polívka, 1902), ako diuretikum
vrstvách v tieni a za dobrého vetrania. Nemecky: Tiipfelfarn, Engelsiiss; maďarsky: a expektorans (Thoms, 1929/31), pri
Droga je drobivá. Pomer zoschnutia je Édesgyôkerii páfrány; taliansky: Flece dolce; bronchitídach a tuberkulóze (Gess-
asi 5 : 1. Obdobie zberu: jún (júl)— francúzsky: Polypode; anglicky: Polypody; špa- ner, 1931). Známy francúzsky fytote-
nielsky: Polipodio común; rusky: MHoroHO>KKa
august (september). Podľa ČsL 4 musí oôbiKHOBeHHaa, cjiaflKOKopeHb
rapeut Leclerc (1927) ho pokladal za
obsahovať najmenej 30 % látok ex- výborné cholagogum, ktoré nemá ne-
trahovateľných vodou. Stredne veľká papraď vysoká príjemné vedľajšie účinky, a Kroeber
List obsahuje najmä sliz, trieslovi- 8—40 cm, s hrubším husto šupinatým (1935) poznal ešte indikácie proti
ny, glykozid aukubín, enzýmy (inver- plazivým podzemkom. Listy hlboko žltačke a vnútorným črevným para-
tín, emulzín), kyselinu kremičitú, sa- strihané na 15-28 čiarkovitopodlho- zitom.
ponín a soli draslíka (v popole až vastých úkrojkov, jemne zúbkované, Predmetom zberu býva podzemok
42 %), vápnika, organické kyseliny v mladosti špirálovito zvinuté. Na ich — Rhizoma (Radix) polypodii seu
i kyselinu askorbovú. Aukubín hydro- rube sú na koncoch žiliek okrúhle Radix (Rhizoma) filiculae dulcis. Má
lýzou vytvára tmavo sfarbené produk- kôpky výtrusníc; spóruje od augusta sladkohorkú chuť a vykopáva sa v sep-
ty (znak zlej apretácie) — droga hned- do septembra. tembri—októbri (niekedy aj skoro zja-
ne; na centrálnu nervovú sústavu má Rastie v lesoch spolu s machmi na ri). Po očistení sa odreže nadzemná
tlmivé účinky. vlhkých zatienených skalách (aj vá- časť a malé, drobné korienky (šupiny
Skorocelové listy sa užívajú ako pencových) asi do 1800 m n. m. sa ponechajú), podzemok sa umyje
mierne expektorans a mucilaginózum. Najnápadnejšou časťou papradí je a čo najrýchlejšie sa suší na vzdušnom
266
purgans a cholagogum sa zvyčajne
dávkujú 3 plné lyžičky na pohár vody:
8 h macerovat', výťažok zliať, drogu
preliať ďalším pohárom vriacej vody,
10 minút nechať prikryté postáť, oba
výluhy spojiť a piť po dúškoch cez deň
(Madaus, 1938). Prášok sa užíva v cel-
kovom množstve 2—4 g denne. Ako
laxans sa odporúčajú denne 2—3 šálky
3-6 % odvaru (Palma, 1964).
SLADOVKA
HLADKOPLODÁ
- SLADKÉ DRIEVKO
HLADKOPLODÉ
LÉKOŘICE LYSÁ; SLADKÉ DŘEVO
Glycyrrhiza glabra L.
Bôbovité — Fabaceae (Motýlokveté — Papi-
lionaceae)
Ľudovo: lékorica, sladký koreň (drevo)
Nemecky: Siisholz; maďarsky: Igazi édesgyôkér,
édes higvirics; taliansky: Liquirizia; francúzsky:
Réglisse glabre; anglicky: Liquorice; španielsky:
Regaliza; rusky: CojioflKa rojiaa
267
pôsobí iba menej esteticky v čajovi-
nách.
Predmetom zberu bývajú korene
a koreňové výbežky zvyčajne pestova-
ných rastlín (pestovanie rastlín na
koreň je pracovne dosť namáhavé).
Vykopávajú sa najskôr po treťom
roku vegetácie, a to v septembri alebo
v októbri, keď rastliny zhadzujú listy.
Po rýchlom, krátkom omytí sa lupu
(nie je to nevyhnutné) a sušia sa pri
teplote do 35 °C (výhodné je sušiť pri
teplote 20-30 °C). Strata na hmot-
nosti je 4 : 1. Drogu treba skladovať
v dobre zatvorených obaloch chráne-
nú pred svetlom. Ľahko ju napáda
hmyz. K nám sa najčastejšie dováža
z južnej časti ZSSR (z Uralu) alebo
z Talianska. Niekdajšie dodávky z Čí-
ny boli nekvalitné — droga pochádzala
zo starých rastlín.
ON 86 7030 hodnotí drogu okrem
zvyčajných náležitostí aj uvedením
chuťových a čuchových skúšok — má
mať charakteristický pach a sladkú,
mierne škrablavú chuť.
Účinné obsahové látky drogy alebo
extraktu tvoria dve základné skupiny:
látky saponínového charakteru (pre-
dovšetkým glycyrhizín - 8-12 %)
a flavonoidy (hlavne likviricín, izolik-^
viricín, formononetín); prítomné sú
ešte oxykumaríny umbeliferón a her-
niarín, steríny a sacharidy. Glycyrhizín
reprezentuje sladko chutiaci princíp
sladkého drievka a extraktu, asi 50-
SLADOVKA -násobne sladší ako repný cukor; pe-
HLADKOPLODÁ ní vodu, no hemolytickú účinnosť má
- SLADKÉ nízku. Jeho obsah sa veľmi mení podľa
DRIEVKO
HLADKOPLODÉ ročných období a proveniencie drogy.
Je to látka kyslého charakteru, preto
sa správnejšie označuje ako kyselina
glycyrhizínová; v rastline je obsiahnu-
tá ako draselná alebo vápenatá soľ.
Nakupuje sa koreňová droga — Ra- — Radix liquiritiae mundata (ČsL 4 Glycyrhizín má glykozidový charak-
dix liquiritiae (Radix glycyrrhizae žiada drogu nelúpanú). Chuťové kva- ter, aglykón má steroidovú štruktúru
glabrae) všetkých variet materských lity drog sú totiž rovnocenné, hoci — je to kyselina glycyrhetínová čiže
rastlín a novšie sa dokonca nerobia horké látky (až 3 % živíc) bývajú glycyrhetín, pentacyklický glukuronid
rozdiely medzi lupanou a nelúpanou lokalizované predovšetkým v korku triterpénovej kyseliny. Tento aglykón
drogou — Radix liquiritiae naturalis a tesne pod ním. Nelúpaná droga a cukrová zložka tvoria dve molekuly
kyseliny glukurónovej. Odštiepením
ON 86 7030 hodnotí koreňovú drogu takto: cukrovej zložky stráca glycyrhizín
sladký charakter (kyselina glycyrhetí-
Akosť — najviac v % nová nie je sladká) a má hemolytické
Znak účinky. Glycyrhizín je zástupcom lá-
I. II. tok s kortikomimetickým účinkom
Korene s tmavým sfarbením na lome 10 20
(ovplyvňuje kôru nadobličiek). Bežne
predávaná amónna soľ glycyrhizínu sa
Cudzie organické prímesi 2 4 pre svoju silnú sladivosť uplatňuje aj
Anorganické prímesi 2 4
v cukrárstve, zlepšuje chuťové vlast-
nosti niektorých liekov, tvorí zložku
Vlhkosť 13 13 likérov a je pěnivou prísadou limonád.
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 10 12
Flavónové glykozidy (s podielom
1 — 1,5 % — napr. likviricín) a izofla-
Popol nerozpustný v HC1 2,5 3,5 vónový glykozid (formononetín) pô-
Množstvo vodného extraktu — najmenej 28 20
sobia predovšetkým spazmolyticky
a môžu mať vplyv na úspešné liečenie
268
Kvalita drogy — Radix liquiritiae (naturalis) sa hodnotí podľa ČsL 4: tolistnatá stonka je zakončená guľatý-
mi drobnými úbormi s viacradovým
zákrovom zo suchých zlatožltých liste-
Znak Najviac v % ňov a so zlatožltými až oranžovými
rúrkovitými kvetmi. Plody sú nažky.
Droga sfarbená ináč ako na materskej rastline 10
Rastie na piesočnatých pôdach a su-
chých trávnatých alebo kamenistých
Zle očistené korene 2 svahoch v nížinách až pahorkatinách.
Vlhkosť 10
Vyberá si výslnné a veľmi suché stano-
vištia.
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 8 Podobné druhy z rodu plesnivček
Popol nerozpustný v HC1 2
— Gnaphalium L. majú inak sfarbené
kvety (zväčša až hnedé). Zameniteľné
Podiel látok extrahovateľných vodou — najmenej 30 druhy z rodu plešivec — Antennaria J.
Gaertn. sa líšia bielymi alebo ružový-
mi a inak usporiadanými alebo väčšími
žalúdočných vredov. Droga obsahuje vina, Ipecarin — kvapky, expektorans, úbormi. Podobný suchokvet ročný
okrem toho 20 % škrobu; pravdepo- Mucilogran — granulky (laxans), Pul- — Xeranthemum annuum L. má jed-
dobná je prítomnosť estradiolu a es- moran — čajovina (expektorans), Re- notlivé úbory ružovej farby.
trónu, čím možno vysvetliť estrogénne duktan — čajovina (dietetikum pri História liečebného upotrebenia
účinky drogy (na ženské pohlavné redukčnej diéte), Sennagran — gra- slamihy nie je príliš dlhá. V stredove-
žľazy). Slabo pôsobí aj formononetí- nulky (laxans), Species pectorales ku bola táto rastlina hľadaným pro-
nový glykozid. Planta (prsná čajovina), Tormentan striedkom proti žltačke a kožným vy-
Droga — Radix liquiritiae rozpúšťa — čajovina (adstringens, antidiaroi- rážkam. Pomenovanie dostala z gréc-
hlieny, pôsobí ako expektorans (pre- kum, letné hnačky, žalúdočné po- keho helios = slnko a chrysos = žltý
dovšetkým vďaka obsahu glycyrhizí- ruchy). (podľa farby kvetov); prívlastok are-
nu). Mechanizmus účinku — podobne Droga Radix liquiritiae nie je toxic- narius = piesočný vyplýva zo stanoviš-
ako pri saponínoch, súvisí so zvyšova- ká, ale o jej dlhšom užívaní sa treba ťa výskytu.
ním sekrécie prieduškových žliaz vždy poradiť s lekárom — zvyšovanie Jej zastarané farmakognostické
a s dráždením žalúdočnej sliznice. dávok a dlhodobé užívanie nie je označenie Flos stoechados (citrinae)
Droga účinkuje aj ako mierne laxans, vhodné. je podľa Stechád, ostrovov blízo Mar-
spazmolytikum a korigens chuti. Kon- seille, kde rastlina hojne rástla i rastie.
com druhej svetovej vojny sa najmä Čajoviny č. 10, 17, 27, 88, 93, 101, Predmetom zberu sú kvetné úbory
v Holandsku opätovne skúmalo jej 102, 109, 113, 115, 117, 118, 130, — celé zväzky kvetov. Postupne pre-
známe pôsobenie na žalúdočné vredy 148, 152, 183, 196, 213, 215, 218, nikli ako oficinálne do viacerých lie-
a potvrdili sa priaznivé výsledky. Dro- 232. kopisov (do švajčiarskeho, poľského,
gu treba však vysoko dávkovať sovietskeho a i.). Kvety sa zberajú na
(20—60 g extraktu rozpusteného vo začiatku kvitnutia v júni až septembri,
vode denne, piť po dúškoch a užíva sa SLAMIHA PIESOČNÁ a to v celých zlatožltých zväzkoch
SMIL PÍSEČNÝ
3—4 týždne). Keďže droga zadržuje Helichrysum arenarium (L.) Moench s krátkou stopkou (max. 1 cm). Zbe-
v organizme vodu, pri takomto dlhšom Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Com- rať sa dá aj celá stonka, z ktorej kvety
užívaní vyvoláva opuchy — edémy. positae) po usušení poodtrháme. Sušíme ich
Preto túto indikáciu treba konzultovať Ľudovo: plesnivec (plesnivček) piesočný, ra- rýchlo, prirodzeným teplom (ak ume-
dostka, slamenný kvet
s lekárom, ktorý musí sledovať aj Nemecky: Sand-Strohblume; maďarsky: Homo- lým, tak najviac do 35—40 °C), zvy-
priebeh liečby. ki szalmagyopár, homok gyopár; taliansky: Ti- čajne v malých zväzkoch na natiahnu-
Zvyčajná dávka drogy je 1 kávová gnamica; francúzsky: Stoechas citrin; anglicky: tých povrazoch alebo ako vňať vo
lyžička na šálku záparu (pije sa 2—3 x Strawflower; španielsky: Manzanilla bastard; väčších zväzkoch. Lepšie je rozložiť
rusky: LJ,MHH necnaHbiH
denne); ČsL 4 uvádza ako jednotlivú kvety v jednej vrstve na dobre vetra-
dávku na odvar alebo zapar 1,5 g Trváca bylina vysoká 10—40 cm; ných miestach, aby prievan bol zospo-
(zvyčajne 2—3 g viac ráz denne). Vý- listy obrátene kopijovité, v mladosti du. Správne usušené kvety musia mať
ťažok sa obyčajne dávkuje v množstve vlnaté, neskôr na líci lysavejúce. Hus- citrónovožltú farbu. Pri skladovaní
0,5—1,5 g. Podľa ČsL 4 slúži droga na
prípravu oficinálneho suchého extrak- Kvalita drogy sa posudzuje podľa ON 86 6245:
tu s minimálnym obsahom 20 % gly-
cyrhizínu. Rozpráškovaný koreň sa Akosť — najviac v %
bežne používa ako plnidlo na prípravu Znak
I. II.
pilulkovej hmoty a posýpacej látky na
pilulky. Okrem toho droga je zložkou Úbory so stopkou dlhšou ako 2 cm a iné časti materskej
oficinálnych čajovín ČsL 4: Species rastliny 10 20
carminativae — vetrovej, Species diu- Cudzie organické prímesi 1 1
reticae — močopudnej a Species pec-
torales — prsnej a žalúdkovej — Spe- Anorganické prímesi 0,5 1
cies stomachicae a HVPL prípravkov Vlhkosť 14 14
čajoviny Betulan (pomocná liečba pri
ochorení močových ciest), čajoviny Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 8 10
Diabetan (dietetická čajovina pre dia- Popol nerozpustný v HCL 2 3
betikov), Fyterol — diaforetická čajo-
269
ný slabý žlčopudný i žlčotvorný efekt chúra, ako antiseptikum (zvonka asi
a zvyšuje sekréciu žalúdočnej šťavy 10 % zapar; má 30 minút postáť)
a pankreasu (podžalúdkovej žľazy); a ako anthelmintikum.
pôsobí aj močopudne, spazmolyticky V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej
a bakteriostaticky. V zahraničí tvorí vňate pripravuje esencia (dil.
zložku viacerých priemyselne vyrába- D 2—D 1), používaná pri ischiase a i.
ných čajovín alebo kvapiek so spomí-
nanými indikáciami. Hlavnou oblas- Čajoviny č. 169, 172, 173.
ťou jej uplatnenia je chronická chole-
cystitída (zápal žlčníka), nie všakikte- SLEZ LESNÝ
rus (žltačka) a chronické zápaly žlčo- SLÉZ LESNÍ
vých ciest. Dávkuje sa 1 čajová lyžička Malva sylvestris L.
SLAMIHA Ľudovo: boží chlieb, chlebík, koláčki, pagáčica,
drogy na šálku záparu; pije sa 2—3 x pánbožkove koláčki, peniažki, pogačiki, rindziki,
PIESOČNÁ denne. V prípravkoch sa často kombi- sirjenčak, sirjeňak, sporišček, syrečky
nuje s púpavou, myším chvostom Nemecky: Wilde Malve, Käsepappel; maďarsky:
(rebríčkom), kurkumou, pestrecom Erdei mályva; taliansky: Malva; francúzsky:
Mauve sauvage; anglicky: Common Mallow; špa-
mariánskym a s inými drogami; slami- nielsky: Malva común; rusky: ripocBHpHHK
ha nemá vedľajšie toxické účinky. JieCHOH
Akosť — najviac v %
Znak
I. II.
Plody 3 6
270
poliehavá, pomerne tenká, celá rastli-
na chlpatá. Listy okrúhlasté alebo
obličkovité, dlaňovito päťzárezové,
s okrúhlymi vrúbkovanými lalokmi.
V pazuchách listov 2—6 lilavoružo-
vých kvetov, lupienky dlhé zväčša
2—2,5 cm, pozvoľna prechádzajúce
do nechtíka. Plody tvoria rozpadavý
diskovitý útvar, plôdiky sú holé.
Je to teplomilná rastlina suchých lúk
a pasienkov. Rastie v teplejších oblas-
tiach celého Slovenska.
Slez nebadaný: jednoročná až
trváca bylina vysoká 10—40 cm; listy
obličkovité až okrúhlastoobličkovité
alebo okrúhlastosrdcovité s dlaňovitý-
mi, zväčša tupými lalokmi. Kvety svet-
loružové až belavé, lupienky 2—3 x
dlhšie ako kališné lístky, plody
z 13—15 hladkých, na okrajoch zaob-
lených drobnochlpatých plôdikov.
Druh nachádzame až do nadmor-
skej výšky 1000 m n. m. na ubitých
pôdach, chodníkoch, pri cestách, mú-
roch, na rumoviskách, pasienkoch
a v křoviskách. U nás je hojnejší len
v Podunajskej a Záhorskej nížine.
V karpatskej oblasti je veľmi
zriedkavý.
Slez maurský: dvojročná až trváca
bylina so vzpriamenou riedkochlpatou
až holou stonkou, vysokou do 150 cm.
Listy veľké, okrúhlasté, dlaňovitozá-
rezové, na okraji zúbkaté. Kvety zos-
kupené po (1)—5 —15 v pazuchách
listov, lupienky fialové s tmavšími
žilkami, dlhé 2-3 cm (3-4x dlhšie
äko kališné lístky). Plod pozostáva
z 10-14 plôdikov.
Druh sa k nám preniesol zo stredo- SLEZ LESNÝ (a)
zemskej oblasti. Pestuje sa v záhrad-
kách na ozdobu. Miestami splanieva. SLEZ MAURSKÝ (c)
Všetky druhy slezu sú si veľmi po- SLEZ NEBADANÝ (b)
dobné, ako to vidno z uvedených
botanických diagnóz. V zásade však Na slezový list — Folium malvae sa vzťahuje ON 86 6421. Drogu tvoria predovšetkým
pri s. lesnom šírka listov presahuje ich listy s. maurského (Malva mauritiana), prípustné sú však aj listy s. lesného (Malva syl-
dĺžku, pričom sú — podobne ako kvety vestris) a s. nebadaného (Malva neglecta).
— aj väčšie a majú hlbšie vykrajované
čepele. So s. nebadaným je zameniteľ- Akosť — najviac v %
ný najmä s. nizučký — M. pusilla Smith Znak
in Sowerby, ktorý má horné listy I. II.
stonky nezreteľné sedemlaločnaté,
kvety menšie a svetlejšie, s bledočer- Listy sfarbené ináč ako na rastline 10 20
veným okrajom, korunné lupienky Iné časti materskej rastliny 8 12
rovnako dlhé ako kalich, plody vrás-
kavé; navyše rastie v teplejších oblas- Listy napadnuté slezovou hrdzou (Puccinia malvacearum
Mont.) 3 6
tiach. Príbuzný s. liečivý — M. alceaL.
je spravidla vysoký vyše metra, má Cudzie organické prímesi 1 2
veľké kvety ako ruža, listy dlaňovito
Anorganické prímesi 0,5 1
päťdielne až strihané.
Dnešný odborný názov malva sa Vlhkosť 15 15
vyskytoval už v antike. Odvodzuje sa
Popol 16 17
z gréckeho moloché, malaché. Súvisí
s malassó = obmäkčujem, čo značilo Popol nerozpustný v HC1 2 3
liečivé vlastnosti niektorých druhov
Číslo napúčania pre 1 g drogy (hodnotí sa obsah slizu)
resp. obsah slizu v nich. Druhové — najmenej 8 6
meno sylvestris = lesný preniesol Lin-
271
né nevhodne, pretože v lesoch neras- listovej drogy. Odvar sa pije 2—3 x v madridskej botanickej záhrade.
tie. Taxón M. mauritiana zaradil Lin- denne. Flámsky botanik Lobelius opísal rast-
né ako osobitný druh, ktorý pôvodne Kvet je zložkou oficinálnej čaj oviny linu r. 1576; právom ju nazval kvet
rástol divo v Mauretánii (severozá- ČsL 4 Species pectorales — prsná ča- slnka. Do Ruska sa slnečnica dostala
padná Afrika). Druhový názov ďalšie- j o vina a spolu s listom sa hojne použí- asi v 18. storočí a ruskí pestovatelia sa
ho slezu neglecta = latinsky nepo- va v čajovinách, ktoré sa užívajú pri zaslúžili o jej dnešný výzor.
všimnutý, zanedbaný. kataroch dýchacích ciest (hrtana a hl- Vegetačné obdobie slnečnice trvá
Podľa nálezov semien v Lužici po- tana), kde sa zvyčajne kombinuje asi 100-200 dní. Kvitne 30-40 dní
chádzajúcich z poslednej ľadovej doby s ďalšími, najmä s expektoračne účin- — najviac v júli až septembri. Včelám
možno usudzovať, že slez sa liečebne nými drogami (napr. slezový list v rov- poskytuje nektár, peľ i propolis. Jeden
používal veľmi dávno. Starovekí lekári nakom množstve ako plod fenikla hektár slnečnicového poľa dá asi
ho bežne ordinovali vnútorne a anízu dovedna — 2 lyžičky na horúci 30—50 kg medu. Veľké lány slnečnice
i zvonka. zapar). Drogy často tvoria zložku teda zaisťujú dobrú znášku a okrem
Všetky druhy sú užitočné pre včely. zmäkčujúcej čajoviny Species emolli- toho vysúšajú zamokrené územie.
Kvitnú asi v máji až októbri a poskytu- entes (bola oficinálna v ČsL 2), alebo Semená slnečnicových nažiek — Se-
jú bohatú nektárovú aj peľovú pašu. slúžia na vymývanie hnisavých rán, na men helianthi obsahujú asi 50 % vý-
Predmetom zberu i nákupu bývajú obklady a pod. Zvyčajnou dávkou borného oleja, ktorý je obľúbeným
listy všetkých uvedených druhov sle- bývajú 2—3 plné lyžičky listu na 2 po- omastkom pokrmov, slúži na výrobu
zu, kvet slezu maurského, ale v po- háre studeného výťažku. stolových olejov a na prípravu rybích
slednom čase najmä kvety a listy s. Homeopatia používa na podobné i zeleninových konzerv; ako semená sa
maurského. Vyplatí sa ho i pestovať. účely ako alopatia čerstvú kvitnúcu niekedy nesprávne označujú plody
Listová droga je vhodným materiálom rastlinu bez koreňa (na esenciu) a čer- čiže nažky — Fructus helianthi.
pre začiatočníkov alebo nenáročných stvý kvet (na rozotieraný prípravok Obyvatelia ZSSR radi jedia olejna-
zberačov. List sa zberá mladý, celý, Teep), a to iba zo s. lesného. té slnečnicové semiačka. Zvyšky po
zdravý (niekedy ho napáda slezová lisovaní slúžia ako hodnotné krmivo,
hrdza — taký je neprípustný), s čím Čajoviny č. 12, 100, 117, 121, 132, podobne aj silážovaná vňať. Pozbero-
kratšou stopkou, a to v období kvitnu- 133,139,144,146, 217,218 (pre s. vý odpad sa zužitkúva pri výrobe
tia (jún — august). Droga zo všetkých lesný), 217 (pre s. nebadaný) a 12, papiera a na získanie potaše i organic-
troch druhov má označenie: Folium 115,117,121,218 (pre s. maurský). kej látky fural (furfural). Mladé od-
malvae (Folium malvarum). tučnené stonky a kvetné pupene môžu
Kvet sa zberá len zo s. lesného slúžiť ako zelenina. Ľudové liečiteľ-
a maurského v čase plného rozvoja SLNEČNICA ROČNÁ stvo používa aj kvetné úbory (v soviet-
kvitnutia (jún—august), bez stopky, SLUNEČNICE ROČNÍ skom liekopise sú oficinálne).
ale aj s kalichom. Kvet je háklivý Helianthus annuus L. Slnečnicový olej — Oleum helianthi,
Astrovité - Asteraceae (Úborovité - Com- ktorý je u nás oficinálny, získava sa
a vyžaduje si zber za suchého počasia. positae)
Ak sa zberal mladý list, nezberá sa už Nemecky: Gemeine Sonnenblume; maďarsky: lisovaním i extrakciou čiastočne lupa-
kvet. Materiál sa nesmie stláčať. Kvet- Napraforgú napvirág; taliansky: Girasole; fran- ných zrelých semien. Na farmaceutic-
ná droga Ros malvae mauritianae je cúzsky: Hélianthe; anglicky: Common Sunflo- ké účely sa lisuje za studena (bežne za
wer; španielsky: Girasol; rusky: ľloflcoJiHeHHHK
pficinálna v čs. liekopise. Materiál sa OflHOJieTHblH
tepla). Acylglyceroly tvorí predovšet-
suší v tieni v jednej vrstve, na lieskach. kým kyselina linolová (okolo 60 % ) ,
Pomer zosušenia kvetu je asi 6 : 1 , Jednoročná bylina vysoká až olejová (25 % ) ; asi 10 % pripadá na
listu 5 : 1 . Dobre usušený kvet pri 300 cm, so striedavými stopkatými nasýtené kyseliny (palmitová, stearo-
dotyku šuchoce ako papier a je tmavo- listami na priamej stonke zakončenej vá, myristová a arachová). Hlavným
modrý; pri pomalom sušení fialovie. previsnutým úborom, ktorý má prie- svetovým producentom slnečnicového
Predmetom zberu je niekedy aj vňať mer 15—40 cm. Kvety terča sú rúrko- oleja je ZSSR. Olej z rastliny je
— Herba malvae. vité, hnedé, okrajové jazykovité kvety vlastne náš bežný stolový olej so širo-
Rastlina obsahuje predovšetkým žlté, dlhé až 10 cm. Plody sú jedlé kým uplatnením vo farmácii.
sliz (membránový — v kvetoch s veľmi štvorboké, trochu sploštené nažky. Kvetné úbory slnečnice obsahujú
málo známym zložením). Vedľajšími Rastlina pochádza zo Severnej predovšetkým farbivá, triterpénové
obsahovými látkami listov sú trieslovi- Ameriky. Pestuje sa na poliach aj alkoholy faradiol a arnidiol, trieslovi-
ny a silica, kvetov antokyánové glyko- v záhradách, a to v niekoľkých odro- ny, betaín, flavonoidy a minerálne
zidové farbivo (malvín). ČsL 3 pre 1 g dách. látky. Prítomné sú aj triterpénové
kvetovej drogy má minimálne číslo Pre všeobecnú znalosť s. ročnej jej saponozidy (o. i. heliantozidy A, B,
napúčania 15 (tým sa hodnotí obsah zámena neprichádza do úvahy. C a ich aglykón kyselina echinocysto-
prítomného slizu). Slnečnica je najdôležitejšou olejni- vá), karotenoidy (taraxantol, luteol),
Drogy zo slezu sú predovšetkým nou východnej Európy, predovšetkým cholín a xantofyl. Uvádza sa aj horký
mucilaginózum, mierne adstringenciá, ZSSR. Z divorastúcich druhov je jej heliantín, provitamin A a silica.
uplatňujú sa pri kataroch horných najbližšia severoamerická H. lenticu- Olej má široké potravinárske použi-
dýchacích ciest, pri laryngitíde a f aryn^ laris, rozšírená od Mexika po 30. tie. Pre značný obsah kyseliny linolo-
gitíde, tiež však pri žalúdočných poru- stupeň severnej šírky. Tento druh vej, ktorá je zložkou tzv. vitamínu F,
chách. Zvonka slúžia na prípravu by- a jeho krížence oddávna zdomácňova- môže vplývať na metabolizmus choles-
linných zmäkčovacích obkladov, ako li severoamerickí Indiáni. V čase obja- terolu v ľudskom organizme (proti-
prísada do ústnych vôd a kloktadiel. venia Ameriky existovali už heterózne sklerotické pôsobenie), rast a vývoj
Podľa ČsL 3 je dávka kvetu v zápare typy (mohutné krížence), ktoré sa detí a aj na iné dôležité funkcie.
alebo v odvare 1,5 g; bežne sa pripra- dostali do Európy, kde sa sprvu pesto- Farmaceuticky sa využíva ako vehiku-
vuje zapar alebo odvar na 1 šálku vali na okrasu v záhradách. Prvé slneč- lum čiže nosič zle sa vstrebávajúcich
z 1 kávovej lyžičky kvetnej alebo nice s plodmi vypestovali r. 1510 liečiv a vitamínov (najmä v injekčných
272
nej, vňaťou ľubovníka, listom žihľavy,
SLNEČNICA podzemkom puškvorca a i.
ROČNÁ Plodom alebo semenám sa pripisuje
aj sedatívny účinok. Užíva sa 3 %
zapar z drvených semien (15 minút
nechať postáť, 2-3 šálky denne),
predovšetkým pri nervových ochore-
niach. Indikáciu uvádzame skorej ako
zaujímavosť a nie propagáciu upotre-
benia, najmä nie v ľudovom liečiteľ-
stve.
Čajovina č. 126.
SMREKOVEC OPADAVÝ
MODŘÍN OPADAVÝ
Larix decidua Miller
Borovicovité — Pinaceae (Jedlovité — Abieta-
ceae)
Ľudovo: červený smrek
Nemecky: Europäische Lärche; maďarsky: Vo-
rôsfenyó; taliansky: Larice; francúzsky: Mélěze;
anglicky: European Larch; španielsky: Laricio;
rusky: JlHCTBeHHHU,a eBponeňcKaa
273
— produkovaný v júli až auguste, je
zlatožltý a veľmi chutný. Rýchlo však
cukornatie (potom vybelieva).
S. opadavý (aj iné, úvodom spomí-
nané druhy) poskytuje predovšetkým
balzam — Balsamum laricis, častejšie
označovaný ako Terebinthina laricina,
Terebinthina veneta (dnes v Európe
získavaný najmä v oblasti talianskeho
Tirolská, prípadne na Sibíri). Balzam
vyteká po jarnom navrtávaní kmeňov
až do jadrového dreva; u nás sa neťaží.
Hlavnú zložku balzamu tvoria živico-
vé kyseliny (75—90 % ) , najmä amorf-
ná larinolová, potom silica a terpentín.
Prítomná je aj horčina neznámeho
zloženia a glukozid koniferín. Navo-
nok sa smrekovcový terpentín líši od
obyčajného tým, že nevylučuje drob-
nú zrnitú masu (preto sa nazýva aj
jemný terpentín). Používa sa podobne
ako terpentín borovíc, teda na inhalá-
ciu pri zahlienení dýchacích ciest
(20—50 kvapiek do horúcej vody), do
náplastí a mastí dráždiacich kožu a na
technické účely — výroba lakov a pod.,
v mikroskopii na zalievame prepará-
tov a pod. Ľudovo sa na inhaláciu
používajú aj jarné mladé výhonky
(turiones); na Horehroní sa namáčali
do pálenky, a tá sa pila ,,na posilnenie
žalúdka".
Smrekovcová huba — trúdnatec le-
kársky, bežná i u nás, ako droga
s názvom + Fungus laricis prichádza
do predaja zo ZSSR aj z oblasti Álp.
V živicovom podiele huby sa nachádza
10—17 % agaricínu a kyseliny agaricí-
novej, ktorá v malých dávkach pôsobí
ako laxans a brzdí nepríjemné pote-
nie. V niektorých liekopisoch sú tieto
SMREKOVEC
OPADAVÝ
látky oficinálne.
SRDCOVNÍK OBYČAJNÝ
SRDEČNÍK OBECNÝ
Leonurus cardiaca L.
Hluchavkovité - Lamiaceae (Pyskaté - La-
biatae)
Ľudovo: leví chvost, srdečník
Nemecky: Echtes Herzgespann; madarsky: Szú-
rós gyóngyajak; taliansky: Cardiaca; francúzsky:
sa navrtávaním kmeňov oddávna zís- nazývaná aj Brianc.onerova manna Agripaume cardiaque; anglicky: Motherwort;
kava smrekovcový balzam, označova- (Manna laricina, Manna brigantina). španielsky: Agripalma; rusky: ľlycTbipHHK cep-
JjeHHblH
ný aj benátsky — Terebinthina veneta, Živica vytekajúca z kôry, po francúz-
lebo sa cez Benátky kedysi dostával na sky nazývaná bijou, sa používala na Trváca chlpatá bylina vysoká
európsky trh. Červenkasté drevo je rany. Zvnútra stromu (až od stržňa) 50—150 cm. Byľ hranatá, priama, roz-
velmi trvanlivé a hodí sa na stavbu vyteká smrekovcová či uralská alebo konárená, listy stopkaté, troj- až se-
lodí, výrobu nábytku a pod. Mladá orenburská živica (guma) — Gummi demdielne, hrubozubaté. Súkvetie
kôra slúžila ako trieslo v garbiarstve. laricis, G. uralense, G. orenburgense, s ružovkastými sediacimi kvetmi v ne-
Na kmeňoch smrekovca cudzopasí ktorá je tvrdá, červenkastá, priehľad- pravých papraslenoch (začína sa už
huba trúdnatec lekársky — Laricifo- ná (kedysi sa v Rusku používala na v pazuchách prostredných listov byle).
mes officinalis (Vili. ex Fr.) Kotl. et čistenie zubov). Plody sú tvrdky.
Pouz., ktorá poskytuje drogu + Fun- Smrekovec kvitne ako prvý z našich Rastie na suchých stanovištiach pri
gus laricis. Liečebne ju používali už ihličnanov už v apríli alebo máji. plotoch, cestách, na rumoviskách, su-
v antike. Z mladých konárikov aj ihlíc Prašníkové kvety poskytujú veľké chých pasienkoch a lúkách do výšky
smrekovca na juhu vysakuje druh množstvo bledožltého peľu. Smreko- 500 m n. m.
manny — manna smrekovcová, inak vec dáva aj propolis. Listový med Na podobných miestach sa roztrúse-
274
tok cardiaca pochádza z gréckeho
kardia = srdce, čím sa vyjadruje vzťah
k liečebnému použitiu.
SRDCOVNIK
OBYČAJNÝ Vo svojej domovine, vo východnej
časti Sibíri, bola rastlina prastarým
liečebným prostriedkom. V ZSSR je
v súčasnosti klinicky dôkladne vyskú-
šaná a má rozsiahlu indikačnú oblasť
pri poruchách myokardu — srdcovej
svaloviny (ako mierne kardiotonikum
— zvýšenie diastôl, obdobia napĺňania
komory krvou a zníženie frekvencie
tepu), pri angina pectoris, kardioskle-
róze, dekompenzováných srdcových
chybách a i., tiež ako hypotenzívum
a sedatívum. Je oficinálna v soviet-
skom liekopise.
Srdcovník kvitne asi od júla do
augusta—septembra (aj v období su-
cha). Kvety obsahujú veľa nektáru.
Preto sú výbornou pašou pre včely.
Med je svetložltý, hustý a má svojráz-
nu chuť.
Z rastliny sa zberá vňať (niekedy
list) — Herba (Folium) leonuri (car-
diacae), a to počas kvitnutia (jún
—september). Zber možno robiť na
rovnakom mieste aj viac ráz do roka.
Odrezávajú sa mladé a mäkké časti
rastliny (hrúbka stonky nanajvýš
5 mm). Materiál sa suší v tenkých
vrstvách v tieni (najlepšie pri teplote
do 35 °C); sušenie trvá dosť dlho.
Pomer zosušenia je asi 4 : 1. Drogu
treba skladovať v dobre zatvorených
obaloch (škatuliach). Homeopatia
spracúva čerstvú rastlinu (vňať) na
esenciu (dil. Dl - 0 ) . Droga má
ostrú, dosť odpornú chuť a neveľmi
príjemný pach. Je pichľavá, a to sťažu-
je manipuláciu.
Ako obsahové látky sa uvádzajú
predovšetkým glykozidy (do 0,17 %),
horčina leonurín, väčšie množstvo
ne vyskytuje aj s. jablčníkovitý té a kvety bledoružové. Vzhľadom sa trieslovín (5—9 %), saponíny, stopy
— Chaiturus marrubiastrum (L.) mu podobajú aj hluchavky — druhy silice, kyseliny (citrónová, jablčná,
Ehrh. ex Spenner (syn.: Leonurus rodu Lamium L. fosforečná a i.), neveľmi prebádaný
marrubiastrum L.), ktorý však má listy Latinské pomenovanie Leonurus je leokardín (alkaloid) a soli.
vajcovité až kopijovité, klinovito zú- z gréckeho león = lev a ouré = chvost Droga má v podstate podobné po-
žené k stopke, na okraji hrubopílkovi- (vzhľadom na súkvetie), kým prívlas- užitie ako valeriánový koreň — Radix
valerianae; je sedatívum centrálneho
Na kvalitu vňaťovej drogy (Herba leonuri cardiacae) sa vztahuje ČSN 86 6743: nervového systému, vegetatívneho
i kardiovaskulárneho aparátu (t. j. pre
Akosť — najviac v % útrobné i srdcovocievne nervstvo).
Znak Uplatňuje sa pri liečení nervových
I. II. ochorení, srdcových neuróz, pri hy-
Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline 6 12
pertonii, v klimaktériu, aj ako diureti-
kum, pri meteorizme (plynnatosti),
Stonky hrubšie ako 5 mm 5 10 poruchách trávenia, príp. zväčšenej
Cudzie organické prímesi 2 4
predstojnej žľaze, pri hemoroidoch
i na rany. V ZSSR tvorí zložku mno-
Anorganické prímesi 1 2 hých prípravkov (tu sa uplatňuje aj s.
Vlhkosť 12 12
sibírsky — L. sibiricus L.). Ordinova-
nie tejto rastliny pri použití ako kar-
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 14 18 diotonika patrí výlučne do rúk lekára,
Množstvo vodného extraktu — najmenej 10 7
rastlina je viac či menej toxická (škodí
hlavne tehotným ženám).
275
Bežné dávky sú kávová lyžička vňa-
te na šálku záparu, pije sa 2—3 x
ŕ^is.
denne, prípadne 15 g na 200 ml vody
(3—5 lyžíc denne). Pripravuje sa aj
tekutý extrakt (15-20 kvapiek 3 - 4 x
denne) alebo tinktúra (30—40 kva-
piek 3—4 x denne). V čajovinách sa
zvyčajne kombinuje podľa konkrétne-
ho uplatnenia s inými, podobne pôso-
biacimi drogami. Tvorí súčasť of icinál-
nej poľskej čaj oviny Species cardiacae
a maďarskej čaj oviny Species diureti-
cae. U nás sa ako droga používa dosť
zriedka. V NDR a NSR sa jej výťažky
spracúvajú s výťažkami valeriány, hlo-
hu, parasce špáradlovej a s gáfrom do
kvapiek alebo dražé s indikáciami
hlavne pri rozličných srdcových ocho-
reniach.
Čajovina č. 66.
STARČEK OBYČAJNÝ
STARČEK OBECNÝ
+ Senecio vulgaris L.
Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Gom-
positae)
Nemecky: Gemeines Greiskraut, Kreuzkraut;
maďarsky: Kôzônséges aggófíí, aggófíí iiszôkér;
taliansky: Calderugia; francúzsky: Senec, om
commun; anglicky: Groundsel; španielsky: Su- STARČEK
z o n c o m ú n ; rusky: KpecroBHHK oôbiKHOBeHHbiH
OBYČAJNÝ
Jednoročná až dvojročná bylina vy-
soká 20—40 cm. Byľ jemne ryhovaná,
rozkonárená, listy sediace, laločnaté
až perovitodelené, zúbkaté. Úbory
pazušné a koncové, usporiadané do
vrcholíkov, s krátkymi stopkami. Lôž-
ka bezplievkaté, rúrkovité kvety žlté.
Plody sú páperisté nažky s cho-
cholcom.
Rastie na úhoroch, medziach, ro-
liach, v záhradách, pri cestách, na
pasienkoch, rúbaniskách, rumovis-
kách a iných ruderálnych stanovištiach
v nížinnom až subalpínskom stupni. vé kvety a po odkvitnutí je kvetné V čeľadi astrovitých rastlín je star-
Patrí medzi najčastejšie buriny mest- lôžko lysé ako hlava starcov. Tohto ček jedným z mála rodov s obsahom
ských sídlisk. termínu sa pridržal aj Linné. Spolu so jedovatých alkaloidov (napr. senecio-
Celkove jestvuje asi 1200 zástupcov s. obyčajným sa liečebne uplatňoval aj nín a senecín). Pri pokusoch na zviera-
rodu. Rastú od arktických tundier až s. Jakubov — S. jacobaea L., podobný tách tieto alkaloidy vyvolávali kŕče
po africké Kilimandžáro do výšky asi s. erukolistému — S. erucifolius L., no a čoskoro aj smrť. Senecionín podáva-
3500 m n. m. U nás sa vyskytuje 17 sivší. S. obyčajný sa u nás traduje ný injekčné už v malých dávkach
druhov a asi 10 krížencov. Navzájom v ľudovom liečiteľstve pre obsah tries- vyvolával rakovinu pečene; je teda
sa podobajú a zámena je veľmi ľahká. lovín ako účinný prostriedok proti pečeňovým jedom. Prakticky celý rod
Obsahujú skoro všetky toxické látky, chrleniu krvi a pre obsah amínov aj pri sa vyznačuje karcinogénnymi vlast-
a preto sa treba varovať ľudových menštruačných ťažkostiach, čo je však nosťami. Pri pokusoch na mačkách
odporúčaní na ich užívanie. nebezpečné. drogy vyvolávali sťahy maternice a po-
S. obyčajný už v staroveku používali Zo s. obyčajného sa zberá vňať, kles krvného tlaku.
na liečenie. Rimania ho nazývali sene- prípadne aj úbory — Herba et Flos S. Jakubov obsahuje podobné alka-
cio a Gréci erigeron. Vňať, účinný senecionis; ich chuť a pach sú dosť loidy (najmenej z rodu, asi 6, hlavný je
prostriedok proti kolikám a žalúdoč- nepríjemné. Používala sa i vylisovaná jakobín, prechádza aj do medu i mlie-
ným ťažkostiam, sa volala Herba tor- šťava, a to proti kŕčom, ako dáviaci ka) a flavonoidy. Účinnosť alkaloidov
minalis (latinsky tormina = žalúdoč- prostriedok, pri ochoreniach pečene, je rovnaká ako pri s. obyčajnom — sú
né, brušné kŕče, kolika). chrlení krvi a zvonka na rany. O droge to pečeňové jedy. Staršia oficiálna
Názov senecio je odvodený od se- zo s. Jakubovho sa už r. 1882 Wittstein medicína i ľudové liečiteľstvo ho po-
nex = starý, starec, pretože kvetné vyslovil, že jej používanie je zasta- užívali podobne ako s. obyčajný.
úbory väčšiny druhov nemajú okrajo- rané. V homeopatii sa z čerstvých rastlín
276
pripravuje esencia (dil. D 2—D 1). skej kontrole. V ľudovom liečiteľstve a dusíkaté zlúčeniny. Naj hojnejšie sa
Spomínané obsahové látky sa nachá- je ich využívanie neprípustné a veľmi vyskytuje v horskom až subalpínskom
dzajú aj v ostatných druhoch rodu nebezpečné. stupni.
Senecio. Nazývajú sa podľa príslušné- Hadovník väčší má veľmi charakte-
ho druhu a pôsobia viac-menej po- ristický tvar podzemku, preto sú jeho
dobne. Známe sú aj otravy zvierat,
STAVIKRV PIEPROVÝ záměny a falšovania zriedkavé; pre
najmä koni; na jednotlivé druhy zvie- - HORČIAK príbuzný horčiak pieprový je najtypic-
rat pôsobia rozdielne. V asi 100 dru- RDESNO PEPRNÍK kejšia korenistá chuť listov.
Persicaria hydropiper (L.) Spach (syn.: Poly-
hoch sú typické seneciové pyrolizidí- gonům hydropiper L.) Vedecké označenie hadovníka vy-
nové alkaloidy (estery necínových bá- Ľudovo: páleničník, peprník chádza z latinského bis = dva razy
zí s necínovými kyselinami). Pre toxi- Stavikrvovité — Polygonaceae a tortus = stočený; druhové označenie
Nemecky: Pfeffer-Knôterich; maďarsky: Borsós
citu musia plniť niekoľko predpokla- keserúfú, czikszár; taliansky: Pepe d'acqua; fran-
major = latinsky väčší.
dov: v necínovom podiele musia mať cúzsky: Renouée poivre; anglicky: Water Pep- Horčiak pieprový má rodové pome-
v určitej polohe dvojitú väzbu a v py- per; španielsky: Pimenta de agua; rusky: Topeu, novanie z latinského persica = perz-
rolizidínovom skelete určitú zlúčeninu nepeHHbiň; BORSIHOH nepeu, ský (kedysi bol perzskou raritou).
(esterifikácia aminoalkoholom). Druhové meno hydropiper sa skladá
Pre uvedené vlastnosti naozaj ne- HADOVNÍK VÄČŠÍ z gréckeho hydór = voda a peperi
radno siahať po ľudovo odporúčaných - HADÍ KOREŇ VÄČŠÍ = piepor (pre ostrú chuť listov).
starčekových drogách a užívať ich. HADÍ KOŘEN VĚTŠÍ Z rodu Polygonům L. — stavikrv
V poslednom čase sa robili priesku- Bistorta major S. F. Gray (syn.: Polygonům (štiav; truskavec) sa novšie vyčlenili
my s. Fuchsovho — S. fuchsii C. C. bistorta L.) rody Bistorta (L.) Adans. — hadovník
Gmel.; nájdeme ho aj u nás — najmä Ľudovo: hadovec, kartáčky, užovník, rdesno (hadí kořen) a Persicaria Adans.
hadie
v horských oblastiach, zriedkavejšie Nemecky: Schlangen-Knôterich; maďarsky: Ki- — horčiak (rdesno); slovenská termi-
v nížinách. Vyskytuje sa ponajviac pri gyógyôkerú keserůfů, tekert czikszár; taliansky: nológia sa v súčasnosti ustaľuje.
potokoch, vo vlhkých lesoch a v křo- Bistorta; francúzsky: Renouée bistorte; anglicky: Hadovník je dlho známy severským
viskách. Na Západe (najmä v NSR) sa Bistort; španielsky: Bistorta; rusky: Fopeu národom a vo východnej Európe.
3MeHHbIH
z neho používa vňať — Herba senecio- Horčiak pieprový už v antike slúžil
nis fuchsii, ktorá ako hlavné obsahové Stavikrv (horčiak) pieprový je jed- ako náhradka za pravý piepor a čer-
látky obsahuje alkaloidy (fuchsisene- noročná bylina vysoká 20—100 cm; stvá rastlina ako rubefaciens, vnútor-
cín) a flavonoid rutín; má hemostyp- má rozkonárené i jednoduché byle. ne aj ako diuretikum a pri skorbute.
tické účinky (zastavuje krvácame) Listy sú podlhovasté, kopijovité a ob- Z európskych druhov rodu sa izoloval
a zosilňuje sťahy maternice. Pripravu- sahujú pálivé žliazky. Kvety v preru- zriedkavý flavonoid (ester ramnazí-
jú sa z neho priemyselne vyrábané šovaných klasovitých strapcoch, zele- nu), ktorý je v čistej forme perspektív-
prípravky na zastavenie maternicové- né alebo červenkasté. Plody sú nažky. ny v terapii (Steinegger, 1968).
ho krvácania, ale aj krvácania iného Rastie na barinách, mokrej a trvale Predmetom zberu z h. väčšieho sú
druhu (napr. po operácii mandlí, vy- zamokrenej pôde; potrebuje dusík, dužinaté podzemky starších rastlín;
tiahnutí zubov a pod.). Nemožno ich preto sa hojne vyskytuje v blízkosti vykopávajú sa zvyčajne po odkvitnutí
však ordinovať bez predpisu lekára. stôk, stajní a pod. od júna až do októbra, zriedka zjari.
Uvádzame iba ich zaujímavé súčasné Hadovník väčší je trváca bylina Dobre sa očistia, hrubšie sa rozrežú po
uplatnenie v terapii. Na tieto indikácie vysoká 80—100 cm, často i viac; pod- dĺžke a sušia sa bežným spôsobom
však existujú účinnejšie prípravky. zemok má hrubý, esovitý, dužinatý, v tieni alebo na slnku (ak umelým
Okrem toho s. Fuchsov má pre obsah prízemné listy stopkaté, kopijovité, teplom, neprekročiť 60 °C). Pomer
alkaloidov riziko toxických účinkov na drobno vrúbkované, stonkové takmer zosušenia je asi 5 : 1. Drogu tvoria iba
pečeň a môže vyvolať primárne peče- srdcovité a sediace. Súkvetie tvorí podzemky — Rhizoma bistortae, ktoré
ňové karcinomy (rakovinu). nepravý koncový klas, jednotlivé kve- sa pokladajú za rovnocenné s podzem-
Použitie starčekov v medicíne nie je ty sú ružové, zriedka biele; plody sú kami nátržníka — Rhizoma tormentil-
zatial celkom ujasnené a je rizikové. nažky. lae alebo s dubienkami — Galia.
Prípravky z nich môže predpísať iba Rastie na vlhkých hlbokých humóz- Droga nemá pach a chutí veľmi
lekár a aj ich užívanie podlieha lekár- nych pôdach bohatých na minerálne zvieravo.
Hlavné obsahové látky tvoria tries-
Podzemková droga — Rhizoma bistortae sa hodnotí podľa ČSN 86 7022 a ČsL 2:
loviny katechínového typu (10—
20 %), farbivo bistortová červeň, väč-
Akosť — najviac v % šie množstvá škrobu (až 30 %) a sliz
Znak z pektínov.
I. II. ČsL 2
Pre vysoký trieslovinový obsah má
Sčerneté podzemky 10 20 10 droga typický adstringentný a hemo-
Podzemky so stopami koreňov 5 10 5
styptický účinok. Užíva sa predovšet-
kým pri hnačkách a rozličných krváca-
Cudzie organické příměsi 1 2 — niach, pre vysoký obsah škrobu aj ako
mucilaginózum, čo zvýhodňuje jej te-
Anorganické prímesi 1 2 —
rapeutickú hodnotu. Dá sa použiť aj
Vlhkosť 13 13 13 zvonka na zapálené sliznice a opuchy,
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 10 13 10
v stomatologickej praxi a do klokta-
diel. Dávkuje sa 1 kávová lyžička na
Popol nerozpustný v HC1 3 5 3 šálku záparu a pije sa 2—3-krát denne.
Obsah trieslovín — najmenej 8 5 8
Lepšie je 1 h macerovat', 5 min variť.
Ľudové liečiteľstvo používa pre ob-
277
STAVIKRV STAVIKRV VTÁČÍ
PIEPROVÝ TRUSKAVEC PTAČÍ
- HORČIAK Polygonům aviculare L.
Stavikrvovité — Polygonaceae
HADOVNÍK Ľudovo: horohaše, hrdzavec, chrustavec, krvni-
VÄČŠÍ ca, praščák, prskavec, stozrno, štikovec, šťuka-
-HADÍ vec, truskavec, úpor, vtáčie rdesno
Nemecky: Vogel-Knôterich; maďarsky: Porcsin
KOREŇ
keserúfú, czikszár; taliansky: Centinodia; fran-
VÄČŠÍ cúzsky: Renouée des petits oiseaux; anglicky:
Knotgrass; španielsky: Centinodia; rusky: Fopeu,
nTHHHH, cnopbiui
278
deň; možno použiť aj čerstvú vňať).
Bežné dávky sú 1 kávová lyžička na
šálku záparu alebo odvaru; pijú sa
2—3 šálky denne. Uplatňuje sa aj pri
ochoreniach dýchacích ciest (kombi-
novaná s tymianom, feniklom, aní-
zom, podbeľom a pod.). Tvorí zložku
poľských čajovín proti reumatizmu
a skleróze, pri ochoreniach pľúc, mo-
čových ciest a pod. U nás je zložkou
priemyselne vyrábanej čaj oviny Dia-
betan (dietetická čajovina pre diabeti-
kov), Pulmoran (prsná čajovina)
a Species urologicae Planta (diureti-
kum, dezinficiens močových ciest).
Ľudovo sa vysoko cení ako prostrie-
dok rozpúšťajúci močové a obličkové
kamene. Odvar slúži zvonka do obkla-
dov, na vymývanie, výplachy a pod.
Spravidla sa kombinuje s inými
drogami.
V homeopatii sa z čerstvej vňate
pripravuje esencia (dil. D 1 — 0)
s podobným použitím ako v alopatii.
ŠALVIA LEKÁRSKA
STAVIKRV ŠALVĚJ LÉKAŘSKÁ
VTÁČÍ Šalvia officinalis L.
Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — La-
biatae)
Nemecky: Echte Salbei; maďarsky: Orvosi zsá-
rukou sa vňať odreže. I keď sa zberá na kremičitá (celkom 0,8—1,5 %; asi lya; taliansky: Šalvia; francúzsky: Sauge officina-
le; anglicky: Sage; španielsky: Šalvia officinal;
bezprašných miestach, vňať treba dob- 0,3 % tvorí požadovaná forma), ďalej
rusky: lIIaji(f>eH arrreHHbiň
re otriasť. Materiál je mierne náchylný triesloviny (až 4 % ) , sliz, kyselina
na zaparenie a pri sušení sa drobí. askorbová (vitamín C), stopy silice, Poloker vysoký až 70 cm, zvyčajne
Sušíme ho v tenších vrstvách sacharidy, flavónové glykozidy; zber bieloplstnatý, s priamymi stonkami,
(10—15 cm) na vzdušnom mieste ale- vňate by sa mal robiť v jeseni (októ- v spodnej časti drevnatejúcimi, v hor-
bo umelým teplom (do 45 °C). Schne ber) — vtedy obsahuje najviacej roz- nej bylinnými a krátko rozkonárený-
dosť rýchlo i bez obracania. Droga si pustnej kyseliny kremičitej. mi. Listy protistojné, stopkaté, vajco-
musí zachovať pôvodnú farbu mater- S. vtáčí má experimentálne dokáza- vitopodlhovasté až kopij ovité, na báze
skej rastliny. Ak sme zberali aj s ko- ný adstringentný účinok a priaznivé plytko srdcovité, jemne vrúbkované,
reňmi, treba ich odstrániť po usušení; pôsobenie pri chorobách dýchacích s hustou sieťovitou žilnatinou, celé
pomer zosušenia je asi 5 : 1, koreňov ciest — expektoračné; pre obsah flavo- chlpaté až plstnaté. Kvety veľké, fialo-
4 : 1 . Vňať je oficinálna v ČsL 4. noidov pôsobí aj antiflogisticky a diu- vé alebo biele, v riedkych paprasle-
Droga nemá pach, chutí trochu zvie- reticky a pre prítomné kremičitany noch. Plody sú tvrdky.
ravo. metabolický. Uplatňuje sa pri krváca- Juhoeurópska rastlina pestovaná
Účinné obsahové látky reprezentu- niach, hnačkách (2—3 lyžičky na horú- v záhradkách; často splanieva.
je predovšetkým rozpustná kyselina ci zapar v 2 pohároch vody, vypiť cez Príbuzné druhy sú význačné iným
tvarom listov a inak kvitnúce.
Droga — Herba polygoni avicularis sa posudzuje podľa ČSN 86 6825: Šalvia sa liečebne používala už v sta-
roveku. Rodové pomenovanie má
Akosť — najviac v % z latinského salvus = zdravý.
Znak Všetky druhy rodu, najmä voľne
I. II. rastúce, poskytujú dostatok medu.
Droga sfarbená ináč ako na materskej rastline 2 4
Predmetom zberu sú listy zdrhova-
né zo stoniek a bylinné zakončenia
Cudzie organické prímesi 2 4 — Folium salviae, resp. Herba salviae.
Anorganické prímesi 1 2
Získavajú sa odřezáváním alebo kose-
ním mladej vňate v máji až v júni (aj
Vlhkosť 12 12 viac razy do roka), zásadne za suchého
Popol (stanoví sa žíháním drogy) 10 13
počasia, najlepšie napoludnie. Mate-
riál sa dosť ľahko zaparí. Suší sa
279
cích ciest a externe slúži ako adstrin- — expektorans) a Tormentan (adstrin-
gens, antiseptikum i fungicídum. Dáv- gentná čajovina) a výťažok z nej aj do
ŠALVIA
LEKÁRSKA kuje sa 1 čajová lyžička na šálku tinktúry Stomatosan (antiseptikum
záparu pre internú potrebu a do klok- ústnej dutiny).
tadiel či obkladov používaných zvon- V homeopatii sa z čerstvých listov
ka 1 lyžica na šálku záparu. pripravuje esencia (dil. D 2), používa-
Používa sa pri zápaloch ústnej duti- ná podobne ako v alopatii (ale aj pri
ny, vnútorne sa užíva pri zápaloch klimakterických ťažkostiach a na zlep-
žalúdka a črevného traktu, na potlače- šenie krvného obehu).
nie nežiadúceho potenia (mechaniz-
mus účinku nie je celkom známy), Čajoviny č. 1, 17, 18, 22, 27, 28, 52,
hlavne nočného, na zastavenie sekré- 56, 58, 59, 60, 61, 62, 111, 118,
cie mlieka. Podobné uplatnenie má aj 119, 120, 137, 138, 140, 141, 142,
silica (Oleum salviae). Vedľajšie účin- 145, 147, 219, 228, 230, 240.
ky pri užívaní drogy v primeraných
dávkach nie sú známe. ČsL 4 odporú-
ča na jednotlivú perorálnu dávku vo ŠALVIA MUŠKÁTOVÁ
forme záparu 1,5 g vňaťovej drogy ŠALVĚJ MUŠKÁTOVÁ
Šalvia sclarea L.
a do záparu na vyplachovanie úst
Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — La-
2,5 g. biatae)
Droga často býva zložkou čaj o vín Nemecky: Muskateller-Salbei; maďarsky: Mus-
— aromatických, prsných, na klokta- kotály zsálya; taliansky: Šalvia sclarea; francúz-
sky: Sauge sclarée; anglicky: Clary; španielsky:
nie, proti hnačkám a i. — u nás sa
Šalvia romána; rusky: IIIajKJJeň MycicaTHbiH
pridáva do aromatickej čajoviny (Spe-
cies aromaticae) a aromatickej čajovi- Dvojročná chlpatá bylina vysoká
ny na obklady (Species aromaticae ad 40—100 cm, s priamou štvorhrannou
cataplasma), extrakt tvorí zložku ma- rozkonárenou a listnatou byľou. Prvý
sážneho roztoku Herbadent (antisep- rok vytvára ružicu prízemných listov,
tikum ústnej dutiny), vňať sa pridáva potom len bylové listy; dolné sú stop-
do čajovín Diabetan (dietetikum pri katé, široko vajcovité, tupokončisté,
cukrovke), Pulmoran (prsná čajovina na okraji vrúbkované, horné krátko-
Kvalita listovej drogy — Folium salviae sa hodnotí podlá ČSN 86 6418:
Akosť — najviac v %
Znak
I. II.
Anorganické prímesi 1 2
Vlhkosť 14 14
280
pomenovania podľa liečebného použi-
ŠALVIA tia. Boli predchodcami dnešných me-
MUŠKÁTOVÁ dicinálnych vín. Š. muškátová sa ešte
dnes používa na aromatizáciu mušká-
tových a vermutových vín, v parfumé-
rii, pri výrobe kolínskych vôd a pod.
Rastlina je medonosná (pozri údaje
pri predchádzajúcom druhu).
Predmetom zberu — najmä na tech-
nické a priemyselné účely, je kvet
— Flos salviae sclareae, list — Folium
salviae sclareae a vňať (Herba salviae
sclareae. List sa odtrhává pred kvitnu-
tím rastliny (v máji—júni), kvet i byľ
v čase kvitnutia (júl—august). Mate-
riál sa suší prirodzeným teplom ako
silicový. Najvhodnejšia je teplota
20—35 °C. Strata na hmotnosti je asi
75—80 %. Drogy sú citlivé na svetlo
i vlhko (hlavne kvet). Najlepšie sa
skladujú v dobre zatvorených ple-
chovkách. Ľudové liečiteľstvo si ich
osobitne necení a priemyselné využitie
je v začiatkoch.
Vňať vonia podobne ako levanduľa
— veľmi aromaticky, skoro opojné;
chutí horko a ostro korenisto.
Z obsahových látok je najviacej
trieslovín, potom je prítomná kyselina
galová, živicovité látky, horčinový
princíp, najmä však silica s levanduľo-
vým pachom a s obsahom voľného
i esterovo viazaného linalolu, octanu
linalolu, cedrénu a predovšetkým
sklareolu, ktorý sa cení v parfumérii
(nahradí niektoré arómy živočíšnych
surovín a tvorí zložku cenných kom-
pozícií).
V súčasnosti sa droga najširšie vy-
užíva v parfumérii, menej pri výrobe
nepravých muškátových vín alebo ich
korenistej prísady. Jej porovnávanie
s účinnosťou š. lekárskej vedecky ne-
obstojí. Ľudové liečiteľstvo južných
oblastí Európy ju však používa takmer
stopkaté a sediace, s modrými alebo uprednostňovala ako liečivo a koreni- paralelne so š. lekárskou, teda proti
fialovými listeňmi. Kvety krátkostop- na (najmä ak si uvedomíme, že skoro poteniu, ako horčinový prostriedok
katé s ružovou alebo až modrofialo- všetky majú domovinu v oblasti Stre- (stomachikum), pri všetkých druhoch
vou, na dolnom pysku žltkastou koru- dozemného mora). kŕčov, na úpravu menštruácie, pri
nou, usporiadané v riedkych paprasle- Š. muškátová získala pomenovanie meteorizme, ako aromatikum, toni-
noch. Plody sú tvrdky. od latinského salvare = liečiť, resp. kum, adstringentný prostriedok, anti-
Druh pochádza z južnej Európy. salvus = zdravý (pre liečivé vlastnosti flogistikum, antiseptikum — na omý-
Pestuje sa v záhradkách. Miestami niektorých druhov). Druhové označe- vanie rán a vredov. Na vonkajšie
dočasne splanieva. nie sclarea je z talianskeho schiarea používanie sa pripravuje aj šalviový
Šalvia má asi 550 druhov; u nás = šarlach. Možno ho odvodzovať aj od ocot.
rastie šesť domácich a ďalších šesť clarus = jasný, svetlý (vzhľadom na Medzi prípravky, ktoré sa užívajú
dovezených. Všetky sú si dosť podob- svetlé listene rastliny). v ľudovom liečiteľstve, patrí predo-
né; líšia sa tvarom listov a počtom Dnešné uplatnenie rastliny v terapii všetkým 3 % zapar, resp. odvar z lis-
i sfarbením kvetov. Š. muškátovej sa je malé. Kedysi sa používala na aro- tov alebo kvitnúcej vňate (asi 5 minút
najviacej podobá š. etiópska — S. matizáciu vína, čo sa najmä v stredo- mierne povariť, piť 2—3 šálky denne).
aethiopis L., s bielou, trochu červen- veku rozšírilo z Orientu, kde dávno Na vonkajšie ľudové použitie takisto
kastou korunou. Š. muškátová sa ne- predtým parfumovali nápoje voňavý- slúži odvar, ale koncentrovanejší (asi
smie vyskytovať ako primes v š. lekár- mi živicami (myrhou) a koreninami 5 % až 8 %, povariť mierne 8 minút).
skej, ktorá ako vňaťová droga je ofici- (napr. klinčekmi). Pritom sa nezabú- Na rovnaké liečebné účely sa pripra-
nálna aj v ČsL 4. dalo ani na rozličné bylinné vína, vuje aj tekutý liehový extrakt (denná
Podľa historických záznamov ťažko v ktorých sa vyváral ľubovník, yzop, dávka je 1—3 g), tinktúra (0,5—2 g
posúdiť, ktorá šalvia sa v staroveku očianka a aj šalvia. Bylinné vína mali denne) alebo víno (20—80 g denne).
281
Toxické ani iné nežiadúce príznaky
pôsobenia š. muškátovej sa v literatú-
re neuvádzajú.
ŠTIAV
LÚČNY
ŠTIAV LÚČNY (KYSLÝ) (KYSLÝ)
KYSELÁČ LUČNÍ
Acetosa pratensis Miller (syn.: Rumex acetosa
L.)
Stavikrvovité — Polygonaceae
Ľudovo: kyseláč, kyselák, šťavík, štibr, štíp, štial,
šóška
Nemecky: Sauerampfer; maďarsky: Nagy lórom;
taliansky: Acetosa; francúzsky: Rumex oseille;
anglicky: Sorrel; španielsky: Agrella; rusky: Ilja-
Bejlfa KHCJIblH
282
Ľudovo sa štiav používal zvonka
(priloženie čerstvých listov) alebo
vnútorne (pri kožných ochoreniach,
chorobách ďasien a slizníc úst, na
bylinné jarné kúry ako metabolizujúci
prostriedok, ďalej ako diuretikum,
stomachikum, antiskorbutikum, na
úpravu nepravidelnej menštruácie,
proti hnačkám, vnútorným cudzopas-
ným červom, na úpravu činnosti peče-
ne, žlčníka a čriev). Dávkovanie na
čaj: 1 lyžica krájaných listov na dve
šálky vody, 15 minút povariť, piť
denne po dúškoch jednu šálku.
Nedávno sa skúmala vhodnosť po-
užitia podzemkov niektorých domá-
cich druhov rodu Rumex ako náhrad-
ných, resp. až paralelných preháňa-
vých drog, a to pre obsah antrachinó-
nov (Rada, K. a kol.).
Homeopatia spracúva jarné čerstvé
podzemky š. kučeravého alebo list š.
kyslého na esenciu (dl. D 1 — 0) i na
rozotieraný prípravok Teep. Ich po-
užitie sa sčasti kryje s aloptickým, no
podávajú sa aj pri chrípkových ocho-
reniach, astmatických stavoch, tra-
cheálnom kašli a i.
TEKVICA OBYČAJNÁ
TYKEV OBECNÁ („TUREK")
Cucurbita pepo L.
Tekvicovité — Cucurbitaceae
Nemecky: Schmer-Kiirbis; maďarsky: Úri tok;
taliansky: Zucca; francúzsky: Courge pépon;
anglicky: Pumpkin; španielsky: Bonetillos; rus-
ky: TbiKBa oôbiKHOBeHHaa
283
vín a pod. Sovietska sorta kabačka je účinky (neškodia pečeni ako niektoré Z 8 príbuzných druhov treba spo-
dôležitou kŕmnou rastlinou suchých anthelmintiká). menúť aspoň t. balzámový — P. balsa-
krajov a diskovité, na okraji zbrázdě- Homeopatia pripravuje z čerstvých mifera L., pochádzajúci zo Severnej
né patizóny sa pestujú aj u nás ako semien tekvice esenciu, ktorá sa užíva Ameriky a osiku — P. tremula L. (dlhé
zelenina (nie sú natoľko háklivé ako podobne ako v alopatii (navyše aj pri stopky listov má z bokov veľmi stlače-
uhorky). Menej známe je, že semená morskej chorobe). né, a preto ich uvádza do pohybu aj
tekvice, najmä vyšľachtených sort, sú mierny vánok).
bohaté na nutritívne hodnotný olej (až Čajoviny č. 8, 9. Pre zber drog sú prípustné všetky
50 % ) , obľúbený predovšetkým v ku- druhy topoľov.
chyniach Maďarska a alpských krajín. Latinské populus vraj súvisí s gréc-
Pražené semená sú dobrou náhradkou TOPOĽ BIELY kym paipalein = chvieť sa (vzhľadom
za orechy a oriešky. Olejnaté tekvice TOPOL BÍLÝ („LINDA") na chvenie listov). Možná je aj verzia
(var. oleifera alebo var. styracia) dá- Populus alba L. z latinského populus = ľud (pre hmý-
vajú na 1 ha výnos asi 25 q semien Nemecky: Silberpappel; maďarsky: Fehér nyár- ri vý pohyb masy ľudí).
fa; taliansky: Pioppo blanco; francúzsky: Peup-
(z nich je asi 12 q oleja). Kultúry sú lier blane; anglicky: White Poplar; španielsky: Topole sa vysádzali už v antike. Boli
teda rentabilné. Alamo blanco; rusky: Tonojib cepeôpHCTbiň zasvätené Herkulovi. Ich vyťatie sa
Tekvica kvitne od júna do septem- trestalo vyhnanstvom. Pupene sa už
bra. Má veľa peľu i medu, preto je TOPOĽ ČIERNY vtedy používali liečebne.
včelársky veľmi významná. Poskytuje TOPOL ČERNÝ Matthiolus spomínal upotrebenie
Populus nigra L.
znášku aj v období, keď včely už Vrbovité — Salicaceae do vlasových prípravkov, v mastiach
nemajú dostatok inej paše. Nemecky: Schwarzpappel; maďarsky: Fekete proti zápalom a na popáleniny. Ľudo-
Zber semien z tekvice sa robí v ob- nyárfa; taliansky: Pioppo; francúzsky: Peuplier vo sa používa i kôra t. bieleho ako
noir; anglicky: Black Poplar; španielsky: Alamo
dobí jej zrelosti (asi jún—september). negro; rusky: Tonojib HěpHbiň, ocoKopb
prostriedok proti horúčke, slabšie ad-
Semená sa vyberú a usušia na slnku; stringens a amaro-tonikum (5 % od-
čerstvé sa lupu a ihneď aj používajú. Topoľ biely: strom vysoký až 30 m, var, 2—3 šálky denne). Čierny topoľ
Sú bez pachu, majú sladkastú a olejo- s hrubým, v hornej polovici sivobielym i osika majú ľudovo zhruba rovnaké
vitú chuť. Usušené na plechu v rúre kmeňom, dolu s hrubou rozbrázdenou uplatnenie. Pre značné množstvo
slúžia ako pochúťka. sivou až sivozelenou borkou. Listy trieslovín sa topoľová kôra používala
Z obsahových látok semien možno päťlaločné, na rube bieloplstnaté, i v garbiarstve pri spracúvaní koží.
uviesť fytosterol kukurbitol, ďalej ku- samčie jahňady dlhé 3—7 cm, samičie Topole nemajú medovinu a hmyz
kumarín, zmes kukuritacín (triterpe- kratšie, s červenými bliznami. Opeľu- ich navštevuje len zriedka. Peľu však
noidy), živice (s kyselinou oxycerotí- jú sa vetrom. Semená majú páperistý majú dostatok. Prenáša sa vetrom.
novou), olej, bielkoviny, horčiny chocholec. Predmetom zberu sú listové púčiky
(napr. glukozidovú — kukurbín), gly- Hlavný druh suchších častí lesov — pupene, Gemma populi, Gemma
kozid peponozid, nepreskúmaný alka- lužných oblastí panónskej nížiny. Ras- populorum. Pochádzajú z t. čierneho
loid — (do 0,12 % ) ; účinný princíp tie divo, často sa i vysádza na brehoch — P. nigra L., t. balzámového — P.
býva najmä v jadre, menej však vôd, najmä v lužných lesoch. balsamifera L., t. kanadského — P.
v osemení. Topoľ čierny: stredne vysoký strom canadensis Moench a aj z iných dru-
Pokusmi na psoch sa dokázalo, že so širokou korunou, svalovitým kme- hov topoľov. Zber sa robí v marci
semená hubia hlísty, mrie i ankylosto- ňom a rozpukanou čiernohnedou bor- a apríli predovšetkým z vyťatých stro-
my a pásomnice. Sám olej nemá ant- kou. Listy s kosoštvorcovou čepeľou, mov, kým sú ešte púčiky nerozvinuté
helmintické účinky. zúbkaté, lesklé. Samčie jahňady dlhé a zabalené do lesklých živicovitých
Olúpané semená (najlepšie čerstvé, 5—6 cm, samičie dlhšie, krátkostop- šupín. Možno ich spracúvať čerstvé
lebo ich účinnosť časom klesá) sa katé. Semená majú lietacie zariadenie alebo po rýchlom usušení (pomer zo-
dávkujú v množstve asi 150—250 g, dlhé 3—4 mm. sušenia je asi 3 : 1). Skladujú sa v dobŕ
olúpu sa a rozotrú s lyžičkou ovocného Rastie na štrkovitých, piesočnatých re uzatvorených obaloch, chránené
sirupu. Užívajú sa nalačno — najlepšie i hlinitých mokrých pôdach, najmä pred svetlom.
ráno, vo dvoch dávkach s odstupom 30 pobrežných. Pri hradských sa vysádza Niekedy sa na jar zberá aj kôra
minút. Za 2—3 h sa užíva 30 g ricíno- pyramídovitý taliansky topoľ — P. n. — Cortex populi; suší sa bežným
vého oleja. Deťom sa dáva 30—100 g subsp. pyramidalis (Rozier) Čelak. spôsobom.
semien a znížená dávka ricínového
oleja. Kúra sa opakuje po 2—3 dňoch.
Odporúča sa aj odvar (po dvoch hodi- Základné hodnoty drogy topoľový pupeň (Gemma populi) stanovuje ON 86 7510, kde
sa ako materská rastlina uvádza t. čierny:
nách treba podať preháňadlo).
Šťava z plodov pôsobí mierne močo-
pudne. Odporúča sa pri zadržiavaní Akosť — najviac v %
tekutín v tele a pri obličkových ocho- Znak
I. II.
reniach. Má iba slabé anthelmintické
účinky. Ináč sfarbené a spálené pupene 5 10
Používanie drogy je u nás zastarané, Iné časti materskej rastliny 2 4
je však oprávnené a novšie sa zasa
propaguje. Uplatňuje sa zatiaľ iba Anorganické prímesi 0,5 1
vtedy, ak pacientovi nemožno dať Vlhkosť 20 20
niektoré z moderných anthelmintík.
Ľudové liečiteľstvo pripisuje podobné Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 4 6
účinky aj semenám uhoriek. Drogy Popol nerozpustný v HC1 2 3
nemajú žiadne dráždivé a iné vedľajšie
284
salicín. Prípravky slúžia pri chorobách
a poruchách močových ciest, ale aj pri
zväčšení predstojnice, zápaloch močo-
vého mechúra, skorbute, tráviacich
ťažkostiach, ďalej pri hemoroidoch
a reumatizme.
Ľudovo sa všetky indikácie alopa-
tické i homeopatické spojili a preniesli
na všetky topole vrátane osiky.
Čajovina č. 92.
TOPOĽOVKA RUŽOVÁ
-IBIŠ RUŽOVÝ
TOPOĽOVKA RUŽOVÁ
Alcea rose,a L.
Slezovité — Malvaceae
Ľudovo: ruža slezová, čierna, stĺpová; sléz (slez)
záhradný, rímsky; topolovka ružová, černatá
Nemecky: Stockrose, Roter Eibisch; maďarsky:
Fekete mályvarózsa, rózsa ziliz; taliansky: Mal-
vone; francúzsky: Guimauve passerose; anglic-
ky: Hollyhock; španielsky: Malva loca; rusky:
UITOK - po3a po3OBaa
285
čiernofialové, matne sa lesknúce kve-
TOPOĽOVKA ty. Zberajú sa za slnečného počasia
RUŽOVÁ i s kalichom (Flos malvae arboreae
-IBIŠ cum calyce), niekedy bez kalicha (Flos
RUŽOVÝ malvae arboreae sine calyce), podľa
želania nákupcu (r. 1986 sa vykupova-
li s kalichom). Zber sa robí postupne
ako rozkvitajú (júl—august). Pri zbere
sa nesmú stláčať. Sušia sa na lieskach
riedko rozložené, každý zber osobit-
ne. Možno ich dať aj na mierne slnko
(maximálna teplota 45—50 °C). po-
mer zosušenia je asi 5 : 1.
Droga obsahuje predovšetkým veľa
slizu, potom triesloviny a mnoho anto-
kyanových farbív (označujú sa zvyčaj-
ne ako alteín) a značné množstvo
zmesi glykozidov (10-11 % ) .
Kvet sa používa podobne ako kvet
slezu: mucilaginózum, mierne adstrin-
gens — na odhlieňovanie dýchacích
ciest, pri kašli a zápaloch sliznice, a to
najmä žalúdočného traktu a tráviace-
ho vôbec, zvonka do kloktadiel, na
prípravu obkladov alebo umývanie pri
niektorých kožných chorobách a na
farbenie. Zvyčajná dávka je jedna
kávová lyžička na šálku macerátu ale-
bo záparu (teplý roztok má viacej
trieslovín). Tmavopurpurové farbivo
sa dá použiť v potravinárstve (farbi
pokrmy) alebo v liehovarníctve (farbí
vína a pod.); je neškodné. Vodný
odvar dáva v kyslom prostredí jasno-
červené sfarbenie a v alkalickom zasa
zelené.
Veľkým škodcom rastlín je slezová
hrdza. Často celkom zničí list i kvet.
Nakazené exepláre treba včas vyradiť
(spáliť) a nedávať do zberového mate-
riálu.
TRNKA OBYČAJNÁ
Rose di Francia, keďže sa k nim dostal kvetov. V našich oblastiach sa druh - SLIVKA TRNKOVÁ
z Francúzska. Dierbach uvažoval, že bežne pestuje od 16. stor. Ako Flos TRNKA OBECNÁ
malvae arboreae bol dlho oficinálny Prunus spinosa L.
by mohol byť „stromovitou" malvou, Ružovité — Rosaceae
o ktorej s určitosťou písal Galénos. v liekopisoch (niekedy dodnes). Ľudovo: tŕnie, trnka, tŕň
Prvé lepšie vyobrazenie uviedol Hie- Topoľovka patrí medzi včelárske Nemecky: Schwarzdorn, Schlehe; maďarsky:
ronymus Tragus-Bock pod pomeno- peľonosné rastliny. Kôkény szilva; taliansky: Prugnolo; francúzsky:
Prunus épineux; anglicky: Blackthorn; španiel-
vaním Malva romána alebo M. ultra Pre zber sa pestuje väčšinou čierna sky: Aranyo; rusky: QiHBa KouronaH: TepH
marina. Vedel aj o liečebnom použití odroda, ktorá má tmavofialové až
Ker vysoký 100—300 cm, so stŕňo-
Na drogu sa vzťahujú dve akostné požiadavky uvedené v norme ČSN 86 6234: vatenými brachyblastmi, jednotlivými
bielymi kvetmi tvoriacimi sa pred roz-
Akosť — najviac v % vinutím listov. Listy malé, striedavé,
Znak stopkaté, obrátene vajcovité, na okra-
I. II.
ji pílkovité. Plody sú guľaté kôstkovice
Ináč sfarbené korunné lupienky 10 20 sprvu zelené, po dozretí čiernomodré.
Rastie na suchších výslnných okra-
Iné časti materskej rastliny 2 4
joch lesov, v krovitých hatiach a pod.
Cudzie organické prímesi 2 4 od nížin až po horský stupeň. Dobre
znáša i pôdy chudobné na živiny.
Anorganické prímesi 0,5 1
Kultúrne slivky — Prunus L., vznikli
Vlhkosť 12 12 krížením, pričom sa predpokladá, že
jedným z rodičov bola t. obyčajná.
Popol 14 16
Preto dal Linné trnke meno prunus
286
= slivka. Druhový názov spinosa = tŕ-
nitý motivovala prítomnosť silných
tŕňov.
Trnka bola známa antickým leká-
rom. Zahustenú šťavu z plodov ordi-
novali proti hnačkám. V liečení sa
uplatňoval koreň a kvet. O používaní
plodov trnky v predhistorických do-
bách hovoria jej nálezy v kolových
stavbách.
Trnka u nás kvitne spravidla v mar-
ci—apríli až v máji. Poskytuje výdatnú
medovú znášku, ale ešte viac pelu.
Med je jasnožltý a pel tmavočervený.
Plody sú velmi trpké. Zberajú sa
celkom zrelé alebo až premrznuté.
Slúžia na prípravu kompótov alebo
vína (mierne diuretikum a purgans).
V kompóte treba na 1 kg trniek
650—750 g cukru. Vhodná je i prísada
octu, klinčekov, škorice a citrónovej
kôry. Víno sa pripravuje podobným
spôsobom ako šípkové.
Predmetom zberu sú kvety a plody.
Zberajú sa na začiatku kvitnutia (ma-
rec—apríl, resp. apríl—máj). Trhajú sa
ručne a jednotlivo; môžu sa získavať
i striasaním. Materiál zbavíme príme-
si, aj zle zafarbených kvetov a sušíme
velmi rýchlo v tenkých vrstvách, pri-
tom však opatrne, aby si zachovali
pôvodnú farbu. Možno ich nechať aj
zvädnúť a sušiť umelým teplom do
40 °C. Neopatrným sušením hnednú.
Pomer zoschnutia je asi 6 : 1. Droga
TRNKA — Flos pruni spinosae, sa musí čím
OBYČAJNÁ skôr odovzdať nákupni, lebo lahko
-SLIVKA podlieha skaze. Skladuje sa v zatvore-
TRNKOVÁ ných obaloch chránená pred svetlom.
Homeopatické prípravky sú z čer-
stvých kvetov.
Kvalita kvetnej drogy (Flos pruni spinosae) sa hodnotí podľa ČSN 86 6216: Často sa žiada i nakupuje plod
— Fructus pruni spinosae; zberá sa
Akosť — najviac v % celkom zrelý. Dá sa sušiť na slnku,
Znak dosúša sa umelým teplom. Zberá sa
I. II. v septembri—októbri (novembri). Zo-
sýcha v pomere 3 : 1 . List — Folium
Ináč sfarbené kvety 8 16
pruni spinosae nemá velký význam
Cudzie organické prímesi 2 4 (niekedy sa odporúča ako náhradka za
čínsky čaj).
Anorganické prímesi — 0,5
Podstatnou zložkou účinných obsa-
Vlhkosť 10 10 hových látok kvetov sú flavónové gly-
kozidy (kempferol, kvercetín), potom
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 8 10
kyanogenné glykozidy (stopy), sacha-
ridy a minerálne soli. Plody obsahujú
sacharidy, pektíny, triesloviny, glyko-
Na plodovú drogu (Fructus pruni spinosae) sa vzťahuje ČSN 86 6612:
zid amygdalín, antokyany, organické
kyseliny i vitamín C.
Akosť — najviac v % Kvet trnky je predovšetkým mierne
Znak diuretikum, laxans a metabolikum;
I. II.
tvorí preto častú zložku domácich
Zle usušené a nevyvinuté plody 5 10 čajovín. Dávkuje sa 2 kávové lyžičky
Iné časti materskej rastliny 3
na šálku záparu, pije sa 2 x denne.
1,5
Slúži najmä pri tvrdej stolici detí
Vlhkosť 14 14 a zápche, pri ochoreniach z prechlad-
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 12 16
nutia a plody slúžia ako sťahujúci
prostriedok pri žalúdočných ťažkos-
287
tiach, ochoreniach močového mechú-
ra a močových ciest. List sa ľudovo
používa hlavne ako metabolizujúci TURANEC
prostriedok. KANADSKÝ
V homeopatii sa z čerstvých kvetov -TURICA
pripravuje i esencia (dil. D 1 — 0) KANADSKÁ
a používa sa ako v alopatii, ale aj pri
kolikách a bolestiach hlavy.
TURANEC KANADSKY
— TURÍC A KANADSKÁ
TURANKA KANADSKÁ
Conyza canadensis (L.) Cronq. (syn.: Erige-
ron canadensis L.)
Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Com-
positae)
Nemecky: Kanadisches Berufkraut; maďarsky:
Seprencze kúllôrojt; taliansky: Saeppola; impia;
francúzsky: Vergerette du Canada; anglicky:
H o r s e w e e d ; rusky: MejiKOJienecTHHK KaHa^cKMH
288
októbri. Materiál sa suší zvyčajným (1958). Tieto účinky potvrdili aj pra- sa pestuje Filipendula lobata s boha-
spôsobom v tieni a rýchlo. Pri sušení covníci stomatologickej kliniky tou metlinou ružových kvietkov. I tá je
umelým teplom nesmie teplota pre- (1975), ktorí extrakt s úspechom dl- vhodná pre včely.
kročiť 35—40 °C. Droga má osobitý hodobé odporúčajú pri liečbe para- Z t. brestového sa najčastejšie v ob-
pach (približne ako rasca) a chutí dontopatií. Grančai, D. a kol. (1985) dobí kvetu (asi jún—august) odrezá-
velmi ostro, hryzavo a palivo. Pomer izolovali z nadzemnej časti P-sitoste- vajú celé súkvetia. Kvety sa z nich
zosušenia je asi 3—4 : 1 (niekedy až rol, a-spinasterol, zmes alifatických odtŕhajú ručne alebo hrebeňmi, prí-
4,5 : 1). kyselín, ďalej kyselinu vanilovú, kávo- padne sa priamo zdrhujú do košov.
Homeopatia používa čerstvú kvit- vú, jantárovú a flavonoid apigenín. Hrubšie stonky zber znehodnocujú.
núcu vňať. Materiál sa suší v tenkých vrstvách
Celá rastlina — najmä listy — obsa- na vzdušnom mieste, ale aj umelým
huje silicu — Oleum erigerontis, kto- TÚŽOBNÍK BRESTOVÝ teplom do 35 °C. Pomer zosušenia je
rej hlavnú zložku tvorí limonén, di- TUŽEBNÍK JILMOVÝ asi 6 : 1. Droga: Flos spiraeae (Flos
pentén, terpineol, a jeho metylsalicy- Filipendula ulmaria (L.) Maxim. ulmariae, Flos barbae caprinae) sa
lát (Gapenkov, 1933), ďalej flavonoi- Ružovité — Rosaceae skladuje v dobre uzatvorených oba-
Ľudovo: chlapica, lobaz, lobazník, meduničník
dy, trieslovinu, kyselinu galovú a cho- Nemecky: Echtes Mädesiiss; maďarsky: Réti loch, chránená pred vlhkom.
lín, tiež laktón kumulén (1970). legyezófú, legyezó bajnócza; taliansky: Olmaria; V období kvetu sa zriedka zberajú
Rastlinu, ktorá sa musí zberať v čase francúzsky: Spirée ulmaire; anglicky: Meadow mladšie listnaté výhonky — Herba
Sweet; španielsky: Reina des prats; rusky: Jla- spiraeae (ulmariae), v máji alebo
kvitnutia (júl—október) a bez koreňa, 6a3HHK BH3OJIHCTHbIH
spracúva predovšetkým homeopatia, októbri sa vykopávajú korene — Ra-
a to na rozotierané prípravky Teep Trváca bylina, často vysoká až vyše dix spiraeae (ulmariae); ako čerstvé
(tablety). Pripravuje sa z nej aj esencia 100 cm; byľ priama, v hornej tretine boli kedysi oficinálne v homeopatii.
(dil. Dl — 0 ) , prípadne alkoholový rozkonárená. Listy sú nepárnoperovi- Uvedné rastlinné časti sa sušia zvyčaj-
výťažok. Prípravky sa ordinujú proti to zložené, jarma sa striedajú s prílist- ným spôsobom (pomer zosušenia vňa-
všetkým druhom krvácania. Tekutý kami, lístky podlhovastovajcovité, po- te je asi 5: 1 a koreňa asi 3 :1).
extrakt alebo odvar z 5 g drogy na sledný s 3—5 lalokami; väčšina listov Ako hlavná obsahová látky všet-
100 ml vody (piť po lyžiciach) alebo má plstnatý rub. Kvety sú drobné, kých rastlinných častí sa uvádza silica
z 5 lyžičiek drogy na šálku (3 x denne žltkastobiele, usporiadané do vrcholí- s obsahom gaulterínu, spireínu, spi-
1 šálku) sa podľa amerických lekárov kovitých súkvetí, voňajú ako mandle. reosidu, salicylového aldehydu a me-
aplikuje pri najrozličnejších krváca- Plody sú hnedé mechúriky. tylesteru kyseliny salicylovej, potom
niach, bronchitíde, hnačkách, dyzen- Druh osídľuje vlhké, mokré, až mo- voľná kyselina salicylová, triesloviny,
térii, týfuse, ako anthelmintikum (tu čiarne pôdy. Prezrádza prítomnosť fenolový glykozid izosalicín, flavonoi-
predovšetkým sama silica — denná spodnej prúdiacej vody. Preto rastie dy (napr. avikularín a hyperosid),
dávka je 1,8 g) a aj pri tumoroch; na naplaveninách, pri prameništiach, vanilín a heliotropín.
hodnotí sa predovšetkým ako antiflo- v lužných zárastoch, na mokrých Kvety túžobníka majú slabý účinok
gistikum. V africkej ľudovej praxi sa pasienkoch a pod. U nás sa vyskytuje podobný kyseline salicylovej, a preto
aplikuje pri pásovom opare, bolení v dvoch poddruhoch. sa užívajú predovšetkým ako adjuvač-
v krku, ochoreniach močových ciest, Príbuzný t. obyčajný — F. vulgaris ný (pomocný) prostriedok proti ho-
ku kúpeľom a odporúča sa aj pri Moench, v staršej farmakognostickej rúčke, pri liečení chrípky a reumatiz-
reumatizme a dne. Droga vraj regulu- literatúre uvádzaný ako Spiraea fili- mu (v doplnkovom nemeckom lieko-
je tvorbu bielych krviniek a látkovú pendula L., rastie hlavne na suchých pise tvoria zložku Species diaforeti-
premenu. lúkách a stranách. Korene má na konci cae, a to spolu s kvetom bazy čiernej,
Príbuzná turica ostrá — Erigeron hľuzovito zhrubnuté, listy mnohojar- s lipovým a brezovým listom a i.). Pre
acris L., dvojročná až trváca bylina mové, lístky rozoklané na zubaté ušká. obsah salicylátov sa označujú aj ako
dosť hojná na trávnatých a skalnatých Kvetná droga túžobníka sa občas fal- „rastlinný salicylát" — podobne ako
stranách nížin až horského stupňa, šuje kvetmi bazy čiernej a bazy chab- kôra vŕby. Listy i kvet v zápare (1
údajne obsahuje rovnaké obsahové zdovej (chabzdy), ktorých kvety majú lyžica na šálku) sú dávno známe ako
látky, užívala sa prv pri pálení záhy, väčšie korunné lupienky a krátke potopudný, močopudný — diuretický
ochoreniach močových ciest a choro- tyčinky. prostriedok. Okrem toho sa uplatňujú
bách z nachladnutia; homeopatická Vedecké rodové meno Filipendula pri mechúrových a obličkových boles-
esencia z čerstvej kvitnúcej rastliny je z latinského filum = niť a pendulus tiach, pri poruchách metabolizmu mo-
má podobné uplatnenie. = visiaci (pre vzhľad niektorých dru- čoviny a pod. Dávkujú sa 2 lyžice na
T. kanadský je v európskej palete hov, osobitne t. obyčajného, ktorý ma 2 poháre odvaru (mierny var 5 minút,
liečivých rastlín viac-menej zastaraný; na konci koreňov zdurené hľuzky). odstaviť na 10 minút, precediť do
v niektorých štátoch (napr. NSR) tvorí Druhový prívlastok ulmaria je z latin- termosky a pije sa 1/2—2/3 pohára
však zložku priemyselne vyrábaných ského ulmus = brest. 2—3 x denne po jedle), príp. sa pije
prípravkov, indikovaných najmä pri V antike sa z túžobníka a starej macerát (1 lyžica na pohár vody — ma-
najrozličnejších formách krvácania kolomaže robila masť na rozotieranie cerovať 8—10 h a výluh vypiť v priebe-
(hlavne gynekologickom, nadmernom opuchov, hrči a pod. Korene sa užívali hu dňa). Zvonka sa aplikujú na niek-
menštruačnom a maternicovom). Pri ako diuretikum, pri epilepsii, z vňate toré kožné vyrážky. Koreň sa užíva aj
i kvetov sa varil čaj; slúžil na bežné v prášku (3 g 3 x denne), príp. vo
jeho užívaní sa nepozorovali žiadne
pitie a potenie. Klasické herbáře 16. forme tinktúry (3 x denne 1—2 lyžič-
nepríjemné vedľajšie účinky. Rastlina
stor. mali podobné údaje. ky). Najmä v Portugalsku je obľúbený
je novšie predmetom výskumu u nás.
ako prostriedok mierniaci kŕče a bo-
Pozornosť vzbudilo nedávne zistenie Túžobník nedáva hospodársky úži-
lesti pri obličkových a žlčníkových
prof. Lenfelda z Lekárskej fakulty UP tok, ale treba si ho ceniť kvôli včelám.
kamienkoch. Priemyselne sa vyrábajú
v Olomouci, že etanolový extrakt vy- V lete poskytuje veľké množstvo žlt-
farmaceutické prípravky s obsahom
kazuje silné protizápalové účinky kastého peľu. V záhradách i parkoch
289
chybnú. Iní znalci liečivých rastlín ju
TÚŽOBNÍK vôbec zatracovali ako jedovatú. V lie-
BRESTOVÝ čiteľstve sa dokázateľne uplatnila až
v stredoveku. Medzi liečivými rastli-
nami ju uvádzal aj Fándly v Zeľinkári.
Všeobecné ľudové liečebné používa-
nie vachty sa začalo asi v 17. stor.
U nás na Horehroní sa namáčali kvety
v pálenke, ktorá sa pila pri chorobách
žalúdka alebo sa pil odvar na podporu
chuti do jedla.
Linného názov rastliny je z grécke-
ho ményein = ukazovať a anthos
= kvet, t. j. bylina s nádhernými
kvetmi, alebo sa vyvodzuje z mén
= mesiac, lebo sa používala na podpo-
ru menštruácie.
Predmetom zberu je list s krátkou
stopkou — Folium trifolii fibrini (Fo-
lium menyanthidis, Folium trifolii
aquatici seu amari seu palustris). Zber
sa robí v období kvitnutia rastliny
(máj— jún, príp. až júl), zvyčajne do
skosenia lúk, a to opatrným odřezává-
ním listov s krátkou stopkou (pozor:
rastliny sa z vlhkého substrátu ľahko
vytrhnú!). Pre relatívne vzácny výskyt
treba zrezávať iba časť listov a niektoré
jedince nechávať celkom nedotknuté.
Materiál sa suší na vzdušnom mieste
v tenkých vrstvách a bez obracania (je
veľmi krehký). Pomer zosušenia je asi
6 : 1 . Pre značný obsah vody v rastline
je výhodnejšie sušenie umelým tep-
lom do 50 °C. Napred však treba
vybrať nežiadúce prímesi. Drogu ne-
smieme stláčať. Pri skladovaní ju
uchovávame v dobre zatvorených
obaloch a chránime pred svetlom;
droga nemá pach, chutí veľmi horko.
V homoepatii sa pripravuje esencia
z celých čerstvých kvitnúcich rastlín.
Používa sa najmä pri bolestiach hlavy,
neuralgii trojklaného nervu a reuma-
túžobníka a uplatňujú sa v zahraničí aj zemkom, z ktorého vyrastajú dlho- tizme.
pri liečbe reumatizmu, polyartritíde stopkaté trojpočetné listy. Jednotlivé List obsahuje predovšetkým glyko-
a liečení horúčkovitých ochorení lístky dlhé až 12 cm, sú opačne vajco- zidicky viazané a chuťovo veľmi výraz-
— napr. chrípky. U nás sa prípravky vité, čelistvookraj ové alebo plytko né sekoiridoidové horčiny (foliamen-
z drogy nevyrábajú. vrúbkované, s hrubšou strednou žil- tín, mentafolín, dihydrofoliamentín,
V homeopatii sa z čerstvého koreňa kou. Stvol je zakončený strapcom swerosid), verbenalínový typ horčiny
pripravuje esencia (dil. D 1 — 0), bielych alebo ružovkastých kvetov. (loganín), monoterpénové alkaloidy
užívaná podobne ako v alopatii. Plody sú tobolky. (gencianín, gencianidín), flavonoidy
Rastie na kyslých slatinách, rašelin- (napr. trifoliosid), estery organických
Čajoviny č. 64, 67, 69, 71, 92. ných lúkách, pri prameništiach i na kyselín, triesloviny, pektín, saponíny,
mokrých pieskoch do výšky 1 000 m trochu silice a vitamín C. Číslo horkos-
n. m. ti drogy je 4 000 až 10 000 (ČsL
VACHTA TROJLISTÁ U nás čiastočne chránená (podzem- 3 stanovuje 4 000 ako minimum).
VACHTA TROJLISTÁ né časti sa nesmú vykopávať). Podob- Droga patrí medzi tzv. čisté amárum
Menyanthes trifoliata L.
Vachtovité - Menyanthaceae né druhy u nás nerastú. Pre obmedze- — povzbudzuje tvorbu žalúdočné j šťa-
Ľudovo: horká ďatelina, trojan vodný, vodná ný výskyt na barinatých miestach mož- vy a priaznivo ovplyvňuje celú činnosť
ďatelina no rastlinu ľahko určiť. organizmu. V oficiálnej alopatii sa
Nemecky: Dreiblättriger Fieberklee„Bitterklee;
maďarsky: Háromlevelů vidrafú; taliansky: Tri-
Starí Gréci a Rimania vôbec nepes- používa ako stomachikum, v ČsL 2 je
foglio fibrino; francúzsky: Ményanthe trěfle tovali ďatelinu ako krmovinu, a preto zložkou horkých čajovín (Species
d'eau; anglicky: Buckbean; španielsky: Trébol Plíniovo trifolium je s najväčšou prav- amaricantes a Species stomachicae).
fibrino; rusky: BaxTa TpexjiHCTHaa depodobnosťou vachta. Zahrnul ju Zvyčajne sa dávkuje 1/2 kávovej ly-
Trváca bylina vysoká 15—30 cm, medzi ďateliny, lebo má trojpočetné žičky na šálku záparu alebo sa krátko
s hrubým plazivým článkovaným pod- listy; jej liečivosť považoval za po- zavarí 1 lyžička drogy v pohári vody
290
pečene, ľudovo aj proti horúčke, kaš-
lu, zápalom, pri reumatizme, zimnici,
migréne a i. Podľa nemeckého liekopi-
su (DAB 6) je zložkou nervovej čajo-
viny — Species nervinae.
Rastlina sa hojne uplatňuje v likér-
nictve.
ČsL 4 uvádza jednotlivú perorálnu
dávku na odvar alebo zapar 0,5 g.
Droga u nás tvorí zložku horkej tink-
túry - Tinctura amara (ČsL 4).
VALERIÁNA LEKÁRSKA
KOZLÍK LÉKAŘSKÝ
Valeriána officinalis L. s. 1.
Valeriánovité — Valerianaceae
Ľudovo: baldrián, odolen, paldran
Nemecky: Echter Baldrián; maďarsky: Mezei
macskagyôkér, macska gyôkônke; taliansky: Va-
leriána; francúzsky: Valeriáne médicinale; an-
glicky: Valerian; španielsky: Valeriána officinal;
rusky: BajiepbHHa jiocHamaaca
291
Drogu treba skladovať v dobre uza-
tvorených obaloch, chránenú pred
VALERIÁNA svetlom, oddelene od ostatných (od-
LEKÁRSKA delene ju aj odosielať).
Valeriána je veľmi životaschopný
druh, ktorý vytvoril mnohé ekologické
rasy (líšia sa počtom chromozómov
v bunkách a skladbou obsahových
látok). U nás sa hojne pestuje prevaž-
ne diploidný typ, V. o. subsp. exaltata
(Mikan fil.) Soó (2 n = 14). Hlavnú
obsahovú látku tvorí silica (0,5—2 %),
uložená v bunkách hypodermálnej
vrstvy, teda tesne pod povrchom.
Skladá sa z veľkého počtu monoterpé-
nových uhľovodíkov (pinén, fenchén
a i.), seskviterpénových (bisabolén,
kurkumén), terpénových alkoholov
(borneol, myrtenol), kyselín, esterov,
éterov, ketónov, aldehydov; pre pach
drogy, ktorý sa utvára až pri sušení, je
významný bornylizovalerianát a voľná
kyselina izovalérová. Skladovaním
drogy (najmä zlým) sa uvoľňujú ďalšie
látky, ktoré ešte zvyšujú pach. V droge
je pozoruhodný výskyt pyrylmetylke-
tónu a pyridinových alkaloidov (vale-
rínu a chatinínu), ako aj sedatívne
pôsobiaceho aktinidínu a valerianínu
i skytianínu. Ďalšie zaujímavé látky,
ktoré majú sedatívne pôsobenie, sú
valepotriáty patriace k triesterom
(napr. valtrát, didrovaltrát, acevaltrát,
IVHD-valtrát). Podľa Šveca sa na
sedatívnom účinku okrem valepotriá-
tov zúčastňuje aj kyselina valerénová
(má i spazmolytické účinky), potom
pyrylmetyľketón a alkaloidy, podľa
Schultza je to sedatívny valerid. Po-
dobné, no trikrát nižšie účinky má
silica. Sedatívne pôsobenie zrejme
spočíva na súhre všetkých zložiek.
Významné sprievodné látky v droge sú
aj kyselina chlorogénová, sliz a flavo-
noidy.
jú prenikavý pach, sú silne aromatic- do 35 °C. Pomer zoschnutia je asi Valeriána sa označuje ako valepot-
ké. Podzemky možno dosúšať závese- 4 : 1 . Korene musia byť dobre vyvinu- riátová droga s ekvilibrizujúcou účin-
né na drôtoch alebo umelým teplom té (bočné hrubé najmenej 3 mm). nosťou. Užíva sa v podobe drogy,
tinktúry či extraktov ako hlavná zlož-
Kvalita koreňovej drogy sa hodnotí podľa ČSN 86 7012 a ČsL 4:
ka prípravkov pri nespavosti stredné-
ho stupňa, ako sedatívum- stavy pod-
Akosť — najviac v % mienené najmä nervovou vyčerpanos-
Znak ťou, neurasténiou, duševným prepra-
I. II. ČsL 4
covaním. Znižuje i bolesti hlavy, re-
Zvyšky nadzemných častí materskej rastliny , 3 5 5 flexnú dráždivosť a priaznivo ovplyv-
Korienky tenšie ako 1 mm 4
ňuje neurózu srdca. Pôsobí aj ako
spazmolytikum (žalúdočné kŕče a ko-
Cudzie organické prímesi 0,5 2 1 liky), antiemetikum, proti nadúvaniu
Anorganické prímesi 9 12
a hlístam. Užíva sa 1 kávová lyžička na
5
šálku záparu; pije sa 2—3 x denne.
Vlhkosť 13 13 11 Odporúča sa aj studený macerát z dro-
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 12 16
gy (1 lyžička) alebo 3—5 % zapar, a to
10
viac ráz denne. Výhodnejšie je užívať
Popol nerozpustný v HC1 6 lekárenskú tinktúru (Tinctura valeria-
Obsah silice — najmenej 0,4 0,3 0,4
nae) — 20—50 kvapiek podľa potreby.
ČsL 4 uvádza ako jednotlivú terapeu-
292
tickú perorálnu dávku vo forme zápa-
ru 1,5 g. Droga tvorí zložku mnohých
čajovín: srdcových, žalúdočných, anti-
astmatických, antisklerotických, seda-
tívnych, nervových, proti vetrom a i.
U nás je zložkou hromadne vyrába-
ných prípravkov: čajoviny Valofyt
Neo (nervínum), roztoku Passit (ex-
trakt — sedatívum), kvapiek Contra-
span (tinktúra — spazmolytikum).
Čajoviny č. 19,53,55,56,61,86,110,
154, 159, 187, 189, 199, 200, 201,
202, 205, 207, 222, 229.
VERONIKA LEKÁRSKA
ROZRAZIL LÉKAŘSKÝ
Veronica officinalis L.
Nemecky: Wald-Ehrenpreis; maďarsky: Orvosi
veronika (szigoráll); taliansky: Veronica mas-
chio; francúzsky: Véronique officinale; anglicky:
Common Speedwell; španielsky: Veronica ma-
cho; rusky: BepoHMKa arrreHHaa
VERONIKA POTOČNÁ
ROZRAZIL POTOČNÍ
Veronica beccabunga L.
Krtičníkovité — Scrophulariaceae
Ľudovo: bobovník, biela veronika, hušec, prie-
tržné korenie, prietržník, tržník, úložník, verun-
ka, vretienko
Nemecky: Bach-Ehrenpreis; maďarsky: Derécze
veronika (szigorráll); taliansky: Beccabunga;
francúzsky: Véronique beccabonga; anglicky:
Brooklime; španielsky: Becabunga; rusky: Be-
poHHKa nopyneňHaa
293
Veroniky kvitnú od marca až do
augusta. Sú včelársky významné.
Dobre meduj ú a poskytujú množstvá VLKOVEC
peľu. OBYČAJNÝ
Ľudovo sa zberá i kvitnúca vňať v.
potočnej — Herba veronicae becca-
bungae (Herba beccabungae). Zber sa
robí asi v máji—júni až v auguste—sep-
tembri. Suší sa prirodzeným teplom,
rýchlo, aby sa zachovala pôvodná ze-
lená farba listového materiálu. Pomer
zosušenia je asi 5 : 1 . Častejšie sa
používa čerstvá rastlina. Pri zbere
treba dávať pozor na primes, v. drch-
ničkovej — V. anagallis-aquatica L.,
rastúcej na rovnakých stanovištiach;
má priamu stonku, inak formované
listy a svetločervený alebo svetlomod-
rý kvet. Herba beccabungae býva bez
zápachu, má horkastú a slanú chuť.
Obsahové látky v. lekárskej tvoria
hlavne horčiny, horký glukozid auku-
bín (pozri obsahové látky očianky),
triesloviny, stopy silice, organické ky-
seliny a saponíny. V. potočná má
podobné obsahové látky — trieslovi-
ny, aukubín, gykozid veronicín (horči-
na), aj iné horčiny, organické kyseli-
ny; v oboch je vitamín C. Obsahové
látky však zatiaľ nie sú dostatočne
preskúmané.
Vňať v. lekárskej sa používa najmä
ako expektorans — pri ochoreniach
dýchacieho traktu (urychluje odhlie-
ňovanie pri kašli, astme a pod.), ako
pomocný prostriedok pri chorobách
močových ciest a reumatizme, ďalej
ako diuretikum, pri ekzémoch a spále-
ninách kože a i. Zvyčajná dávka drogy
je 1 čajová lyžička na šálku záparu;
pije sa 2 x denne, resp. asi 6 % zapar
(má 15 minút postáť, piť 2—3 šálky
denne). Zvonku sa používa asi 10 %
odvar na kloktanie či omývanie, alebo
sa robí teplý zábal — obklad. Vňať sa
velmi zriedka užíva sama. Zvyčajne sa
dáva do čajovinových zmesí s uvede-
nými indikáciami. Na ovplyvňovanie
látkovej premeny sa užíva radšej čer- VLKOVEC OBYČAJNÝ Čeľaď vlkovcovitých u nás zastupu-
stvo vytlačená šťava (2 lyžičky nalačno PODRAŽEC KŔOVIŠTNÍ jú iba dva rody: vlkovec a kopytník
do mlieka, čaju a pod., a to najmä pri + Aristolochia clematitis L.
Vlkovcovité — Aristolochiaceae
(Asarum L.). Podzemky oboch boli
chorobách obličiek a pakostnici. Nemecky: Aufrechte Osterluzei; maďarsky: Kô- kedysi povestným ľudovým liekom, no
Homeopatia podobne používa zônséges farkasalma; taliansky: Strallogi; fran- do zberu spolu nepatria. Príbuzný v.
esenciu z čerstvej kvitnúcej rastliny. cúzsky: Aristoloche clématite; anglicky: Birt- veľkolistý — A. durior Hill, je ovíjavý
V. potočná sa aplikuje v podobe wort; španielsky: Aristoloquia clematidea; rus-
ky: KHpKa3OH JIOMOHOCOBHflHblH
ker, pôvodom zo Severnej Ameriky;
vytlačenej šťavy, denná dávka je niekedy sa u nás pestuje na okrasu ako
50—150 g, a to aj v homeopatii. Po- Trváca bylina vysoká 25-50 (100) rastlina oplietajúca besiedky.
kladá sa za liek pri kožných a pečeňo- cm. Stonka vzpriamená, kolienkovitá, Vedecké pomenovanie rastliny vy-
vých ochoreniach, slúži aj na prísun nerozkonárená. Listy striedavé, dlho- chádza z niekdajšieho upotrebenia; je
vitamínu C (krvácanie z ďasien, jarné stopkaté, vajcovité, na báze hlboko zložené z gréckeho aristos = najlepší
kúry a pod.), tiež ako diuretikum vykrajované, na okraji drobnozúbka- a locheia = pôvod; druhovým menom
a laxans. té. Kvety viac-menej vzpriamené, žlté, sa označuje rastlina s úponkami.
Veroniky sa ľudovo veľmi cenia, čo na báze krčiažkovité. Plody sú hruško- Vlkovec ako liečivú rastlinu poznali
je však nadsadené. V. lekárska údajne vité tobolky. už v starovekom Egypte a potom aj
aj znižuje obsah cholesterolu v krvi. Bylina osídľuje iba najteplejšie ob- v antickom Grécku a Ríme. Nie je
lasti štátu. Rastie pri viniciach a ces- však isté, či išlo o náš druh. Používali
Čajoviny č. 2, 45, 114. tách, na okraji lesov a v krovinách. ho po pôrode na vytlačenie placenty.
294
Vňaťová droga — Herba aristolochiae sa hodnotí podľa ČSN 86 6812: cej rastliny (napr. 1—2 lyžice čerstvej
vňate i s podzemkom zavariť na sla-
Akosť — najviac v % bom plameni 10 minút, použiť na
Znak 10—20-minútový kúpeľ). Protizápa-
I. II. lové a granulačné pôsobenie drogy sa
využíva vo veterinárnej medicíne.
Časti sfarbené ináč ako na materskej rastline 5 10
Aplikácia vlkovca a jeho prípravkov
Cudzie organické prímesi 2 4 patrí výlučne do rúk lekára. Dôrazne
varujeme pred samoliečbou. Pri pre-
Anorganické prímesi 0,5 1
dávkovaní droga vyvoláva hnačky
Vlhkosť 12 12 a poškodzuje obličky i pečeň (vznika-
jú zápaly a degeneratívne zmeny).
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 10 13
V literatúre mnohých krajín ho nachá- Pre uvedené vlastnosti sa droga VRATIČ OBYČAJNÝ
VRATIČ OBECNÝ
dzame ako prostriedok proti uhryznu- v poslednom čase znova dostáva do + Tanacetum vulgare L. (syn.: Chrysanthe-
tiu hadmi. terapie. Stala sa zložkou viacerých mum vulgare (L.) Bernh.
V kvetoch najskôr dospievajú bliz- priemyselne vyrábaných prípravkov Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Com-
(masť, roztok, dražé — napr. v NSR, positae)
ny a až potom sa otvárajú prašníký. Ľudovo: cicvár, pazderničík, račiš, vrátič
Ich opeľovanie sprostredkúva iba NDR a vo Francúzsku). Prípravky sa Nemecky: Gemeiner Rainfarn; maďarsky: Vará-
drobný hmyz, najmä čierne mušky užívajú na úpravu menštruačného kr- dicskóró, gilisztaůzó varádics; taliansky: Tanace-
Tipula (Ceratopogon pennicornis). vácania, ako spazmolytiká, na ošetre- to; francúzsky: Tanaisie commune; anglicky:
nie poškodených ciev, rán, vredov, Tansy; španielsky: Tanarida; rusky: IlioMa
Predmetom zberu býval kedysi pod- oôbiKHOBeHHaa
zemok — Rhizoma (Radix) aristolo- vredov predkolenia i pri reumatizme.
chiae (Rhizoma saraceniae). Dnes sa Droga sa užíva aj na zvyšovanie množ- Trváca trsnatá bylina vysoká
niekedy zberá kvitnúca vňať — Herba stva ochranných látok organizmu a na 60—120 cm. Listy pero vito strihané,
aristolochiae. Široké uplatnenie má všeobecné ošetrovanie pri nedostatoč- úbory žlté, bez lúčovitých kvetov,
v homeopatii, kde sa používa čerstvá nej reakčnej schopnosti. Interná dáv- usporiadané do chocholíkovitej metli-
a kvitnúca. Vňať sa zožína v. období ka pre dospelých je 1/2 kávovej lyžič- ny. Plody sú obrátene vajcovité nažky.
kvitnutia rastliny (máj —jún, resp. júl). ky na šálku záparu, pije sa 4x denne; Druh je veľmi rozšírený. Rastie na
Materiál sa rýchlo suší v tieni na vyššie dávky vyvolávajú menorágiu starších navážkách, v kameňolomoch,
vzdušnom mieste. Umelé teplo pri (veľmi silné menštruačné krvácanie). pri cestách, v lesoch a najmä na
sušení nesmie prevýšiť 40 °C. Rastlina Zvonka: 1 až 2 lyžice na 1/2 litra ťažkých ílovitých pôdach od nížin po
je jedovatá, a preto si vyžaduje sta- záparu na obklady a kúpele. Niekedy horský stupeň.
rostlivú manipuláciu (pri zbere nejesť, sa aplikuje aj odvar z čerstvej kvitnú- Od podobných druhov sa líši najmä
nepiť, nefajčiť, sušiť oddelene a pod.).
Na kvetnú drogu — Flos tanaceti sa vzťahuje ČSN 86 6227:
Droga nemá výraznejšiu chuť; jej
pach je nepríjemný.
Akosť — najviac v %
Rastlina obsahuje dve formy kyseli-
Znak
ny aristolochovej, silicu (asi 0,4 % ) , I. II.
triesloviny, horčiny, farbivo a kryšta-
lickú látku aristolochín (pokladá sa za Iné časti materskej rastliny 5 10
alkaloid). Cudzie organické prímesi 0,5 1
Farmakologické pôsobenie rastliny
nie je celkom známe. Pri aplikácii Anorganické prímesi 0,5
drogy ako celku vystupuje do popre- Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 9 12
dia spazmolytické, adstringentné, an-
tiflogistické a dermatologické pôsobe- Strata sušením (vlhkosť) 14 14
nie. Pokusy na zvieratách s čistou Obsah silice — najmenej 0,4 0,2
kyselinou aristolochovou však ukázali
aj iné účinky: zvýšenú aktivitu f agocy-
tov (schopnosť pohlcovať baktérie, Na vňaťovú drogu — Herba tanaceti sa vzťahuje ČSN 86 6735:
drobné častice a iné škodliviny), tlme-
nie sérovej baktericídy a povzbudzo- Akosť — najviac v %
vanie tvorby betalyzínu. Kyselina Znak
podporuje aj tvorbu granulačného I. II.
pletiva. Pri predávkovaní pôsobí po- Ináč sfarbená droga 6 12
dobne ako kolchicín — jedovatý alka-
loid jesienky, kapilárny jed. Novšie sa Stonky hrubšie ako 5 mm 5 10
označuje ako pozitívny karcinogén, Cudzie organické prímesi -> 4
preto sa k aplikácii drogy a jej príprav-
kov musí pristupovať s najvyššou opa- Anorganické prímesi 0,5 1
trnosťou. Vo vyšších dávkach vyvolá- Vlhkosť 14 14
va silné menštruačné krvácanie
ä v gravidite môže zapríčiniť až potrat. Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 10 14
Zvonka čistí zapálené rany a má vyso- Obsah silice — najmenej 0,25 0,1
ké granulačné účinky.
295
chamazulén, borneol, tujylalkohol,
terpény a seskviterpény. Drogy obsa-
VRATIČ hujú ešte horčiny, napr. tanacetín,
OBYČAJNÝ
potom flavónové glykozidy a polyíny.
Z rastliny sa destiluje silica (Oleum
tanaceti), ktorá sa — podobne ako
odvar z drogy, niekedy používa na
odpudzovanie nepríjemného hmyzu
(antipedikulózum).
Vratič je typické vermifúgum proti
škrkavkám alebo hlístam a mrliam.
Celkom zdravý a nie starý dospelý
človek môže užiť 5 —10 g kvetnej dro-
gy v lekváre, po 3 hodinách sa podáva
preháňadlo (ricínový olej). V súčas-
nosti má však moderná medicína vý-
hodnejšie a účinnejšie a pre ľudský
organizmus nejedovaté prostriedky.
Nositeľom účinku je tu totiž jedovatý
tujón (tanacetón) a tento poškodzuje
obličky a centrálny nervový systém.
Odporúčané dávky sú 1 kávová lyžič-
ka na šálku záparu — užívať ráno
a večer, z listu 2 kávové lyžičky na
šálku záparu a z vňate tiež 2 kávové
lyžičky na šálku záparu; užíva sa však
iba výnimočne a pod prísnym dohľa-
dom lekára.
Terapeuticky dôležité sú aj horčiny,
keďže povzbudzujú tvorbu žalúdočnej
šťavy. Drogy sa používajú hlavne vo
veterinárstve ako amará a anthelmin^
tiká.
Hoci existujú oficiálne i ľudové re-
cepty na užívanie vratiča, veľmi dôraz-
ne pred nimi varujeme. Vratič je
priveľmi toxický, zapríčiňuje dávenie,
hnačky, poškodzuje obličky i nervo-
vú sústavu. Smie ho ordinovať iba
lekár.
VRBA BIELA
tým, že nemá okrajové jazykovité (Ros athanasiae), zberané v júni—júli VRBA BÍLÁ
kvety. (auguste—septembri). Zvyčajne sa Salix alba L.
žiada aj list — Folium tanaceti (Folium Vŕbovité — Salicaceae
Už antickí lekári používali vratič Ľudovo: belica, potočnica
proti vnútorným parazitom, najmä chrysanthemi vulgaris), zberaný v má- Nemecky: Silberweide; maďarsky: Fehér fúz
škrkavkám. Neuplatňoval sa veľmi ji—júni a kvitnúca vňať — Herba (fúza); taliansky: Salcio bianco; francúzsky:
často, lebo rastie severnejšie. Všeo- tanaceti (Herba chrysanthemi vul- Saule blane; anglicky: White Willow; španielsky:
becnú oblubu si získal až stredovekom Sauce blanco; rusky: HBa ôejiaji, Berjia
garis).
stredoeurópskom liečiteľstve. Kvetné úbory sa odrezávajú bez Dvojdomá drevina s pružnými, ne-
Linné ho označil podľa gréckeho stopiek a sušia sa na vzdušnom mieste; lámavými konármi. Listy striedavé,
tanaos = dlhý, veľký, trvajúci a akeo- pomer zosychania je asi 4 : 1 . So končisto elipsovité, samčie kvety s ty-
mai = liečim (podľa liečivosti byliny, zberom kvetu možno spojiť aj zber činkami zakončenými dlhou chlpatou
ktorá sa sušením málo mení). Vratič vňate i listu (samozrejme, časti sa nitkou, samičie v kratších jahňadách.
slúžil okrem toho aj proti žalúdočným navzájom nemiešajú). List je vhodná Plody sú tobolky.
kŕčom. Vo Švédsku sa pridávali mladé droga pre začiatočníkov alebo pre Vŕba biela je organickou súčasťou
listy do pečiva a sládkovia ho dávali nenáročných zberačov. Pomer zosy- lužných spoločenstiev. Nachádzame
vraj do piva namiesto chmeľu (je chania je pri liste asi 5 : la vňate 4 : 1. ju pri vodách a vo vlhkých lesoch až do
veľmi horký). Poskytoval i zelené Materiál treba zberať veľmi opatrne výšky 1500 m.
farbivo. a sušiť oddelene, lebo drogy sú jedo- Medzi všetkými našimi drevinami sú
Rastlina sa dlho udržala ako ofici- vaté. druhovo najbohatšie práve vŕby. Je
nálna a občas sa k nej terapia vracia Hlavnou obsahovou látkou drog je ich asi 30 druhov a skoro rovnaký
i dnes. Jej anthelmintické použitie nie silica (úbory 0,2-1,5%), list počet miešancov, z ktorých určité sa
je však bez rizika. 0,2-0,3 %, vňať tiež asi 0,2-0,3 %, považujú za samostatné druhy, okrem
Predmetom zberu a nákupu bývajú event, až 0,8 %; jej hlavné zložky sú toho sú tu aj početné krížence. Vzhľa-
úbory bez stopiek — Ros tanaceti izotujón, tujón, izoamylacetát, tymol, dom na veľký počet taxónov a ich
296
medikament na liečenie horúčky a na
zhotovovanie košíkov a iných pred-
metov. Ľudové používanie proti ho-
rúčke a bolestiam hlavy, reumatizme
a pod. sa po syntetickom vyrobení
kyseliny salicylovej a jej derivátov
postupne obmedzovalo a vŕbová kôra
sa postupne vytrácala z liekopisov.
Používala sa iba v homeopatii a čias-
točne v ľudovom liečiteľstve. Dnes sa
zasa vracia do terapie a pre lokálno-
anestetické vlastnosti obsahovej látky
saligenínu sa občas stáva aj zložkou
priemyselne vyrábaných prípravkov
na znižovanie dráždivosti ústrednej
nervovej sústavy.
Vŕby na rozdiel od ostatných našich
jahňadokvetých stromov sa opeľujú
hmyzom, ktorý ich hojne obletuje.
Rozkvitajú hneď zjari, keď v prírode
kvitne ešte málo medonosných rastlín.
Preto dávajú včelám včasnú medovú
znášku, súčasne aj peľovú.
Predmetom zberu je kôra — Cortex
salicis (Cortex salicum). Zlupuje sa
v marci z mladých, 2—3-ročných ko-
nárikov. Najlepšie sa suší umelým
teplom pri 40-60 °C. Pomer zosuše-
nia je asi 2,5 : 1.
Účinné látky sú triesloviny (do
13 % ) , fenolové glykozidy (predo-
všetkým salicín — 1—6 % a jeho
deriváty), ďalej flavónové glykozidy
(izosalipurposid). Kôra nemá pach
a chutí horko.
Pre obsah salicylátov možno kôru
používať ako antipyretikum, antireu-
matikum a analgetikum. Tvorí zložku
priemyselne vyrábaných čaj o vín
— napr. Species diaforeticae (poto-
pudných), výťažkov na prípravu čajov
v tube, podávaných pri kataroch dý-
chacích ciest a antireumatických.
Uplatňuje sa aj v homeopatii vo forme
premenlivosť, určovanie vŕb je velmi z latinského salire = skákať (vzhľa- esencie, ktorá sa pripravuje z čerstvej
zložité. Z hladiska zberu nás tieto dom na rýchly rast). Správnejšie by kôry.
problémy nemusia trápiť, lebo drogy azda bolo dávať ho do súvislosti s gréc- Vŕbová kôra sa ľudovo používa pre
tvoria všetky naše taxóny. Zo zberu sú kym helix = vinutie, lebo prúty sa obsah trieslovín aj ako adstringentný
vylúčené len chránené druhy (napr. odjakživa používali na pletenie. Dru- prostriedok pri krvácaniach všetkého
nízke a poliehavé vŕby rastúce v oblas- hové názvy sa potom vzťahujú na druhu, zvonka na kúpele alebo v masti
ti chránených území). niektorú významnú vlastnosť (alba proti zápalom a na zle sa hojace rany
Vedecký názov vŕb je velmi neisté- = biela, fragilis = krehká ap.). (vredy predkolenia), na spáleniny, pri
ho pôvodu. Plínius ho odvodzoval Vŕby slúžili v antike ako osvedčený potení nôh a pod. Dávky sú 1 kávová
lyžička na šálku odvaru — vyššie dávky
Kôra — Cortex salicis sa hodnotí podlá ČSN 86 6113: ako macerát. Zvyčajná denná dávka je
5—10 g drogy. Na pol litra odvaru,
Akosť — najviac v % ktorý je určený na omývanie alebo do
Znak kúpeľa, možno použiť až 30—40 g
I. II. kôry.
Čs. farmaceutický priemysel použí-
Kôra so zvyškami dreva 1 2
va vŕbovú kôru ako zložku do čaj oviny
Kôra hrubšia ako 1 mm 3 6 Valofyt Neo (nervínum) a extrakt do
roztoku Calmonal (externé antireu-
Kôra z iných drevín 0,5 1
matikum).
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 8 10
Čajoviny č. 64, 65, 69, 92, 93, 124,
Vlhkosť 18 18
200.
297
VRES
OBYČAJNÝ
VRESOVEC
ŠTVORRADÝ
VRES OBYČAJNÝ Kvalita vňate (Herba callunae) sa posudzuje podlá ČSN 86 6734:
VŘES OBECNÝ
Calluna vulgaris (L.) Hill Akosť — najviac v %
Ľudovo: bresk, breščál, erika, chvojčina, jinda-
vec, modrý rozchod, šedivník
Znak
Nemecky: Gemeines Heidekraut; maďarsky:
I. II.
Csarab, repcsész kalluna; taliansky: Erica; fran-
Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline 3 6
cúzsky: Callune bruyěre; anglicky: Ling; španiel-
sky: Brezo común; rusky: BepecK OÔWKHO- Zdrevnatené stonky 5 8
BeHHblťt
298
Rastie na skalách a sutinách, v ried- zapar z 1 lyžice na 2 poháre vody
kych borových lesoch medzi (2—3 x denne vypiť pol pohára). Kvet YZOP
500-1000 m n. m. sa vcelku indikuje podobne ako vňať. LEKÁRSKY
Vedecké označenie vresu vychádza Kvet i vňať vresovca štvorradého
z gréckeho kallynó = zametám, čistím — Erica tetralix L. sa vyznačujú dosť
(kedysi z neho robili metličky). Vreso- vysokým obsahom flavonoidov a sa-
vec má zasa v mene skryté grécke ponínov (majú mierny expektoračný
ereikó = lámem, drvím (pre krehké, účinok). Zvyčajne sa kombinujú do
ľahko lomivé stonky). čajovín s tymianom, s prvosienkovým
Starovekí autori spomínali vres naj- kvetom a pod.
mä v súvislosti s dobrou včelou pašou. Drogy z vresovca nemajú nepríjem-
Počas vojny sa sušená vňať uplatňova- né vedľajšie účinky. Ich zber a apretá-
la ako náhradka za pravý čierny čaj. cia sú podobné ako pri vrese.
Ľudovo sa traduje, že zapar z kvetov
má narkotické vlastnosti, a preto sa Čajoviny č. 110, 149, 154, 155 (pre
užíva pri nespavosti. vres obyčajný).
Vres kvitne v júli až septembri
(októbri). Obdobie kvitnutia trvá asi
tri týždne. Je významnou medonosnou YZOP LEKÁRSKY
rastlinou, vhodnou aj do zimných ky- YZOP LÉKAŘSKÝ
tíc. Med z neho však nie je najkvalit- Hyssopus officinalis L.
Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — La-
nejší a nehodí sa na zazimovanie. biatae)•
Predmetom zberu býva predovšet- Nemecky: Echter Ysop; maďarsky: Kerti izsóp;
kým kvet — Flos callunae (Flos ericae) taliansky: Issopo; francúzsky: Hyssope officinal;
a vňať s kvetom — Herba callunae anglicky: Hyssop; španielsky: Hisopo oficinal;
rusky: Hccon anTenHbiň
(Herba ericae). Kvet sa zberá v augus-
te—septembri (mierne rozvinutý), Trváca rozkonárená bylina až po-
vňať v júli—septembri (na začiatku loker; dorastá do výšky 20—60 cm;
rozkvetu). Prvotriedny kvet získame stonky sú páperisté, štvorhranné, listy
ručným drhnutím. Materiál sa nezapa- sediace, čiarkovitokopijovité, celist-
ruje a nedrobí. Sušíme ho v tenkých vookrajové. Kvety fialové, ružové ale-
vrstvách na dobre vetranom mieste, bo biele, tvoria v pazuchách listov
v tieni. Malé množstvo možno sušiť aj stopkaté paprasleny. Plody sú tvrdky.
vo zväzočkoch. Juhoeurópsky druh, u nás dávnejšie
Vňať s kvetom zberáme odřezává- pestovaný ako pomerne nenáročný
ním kosákom. Skášajú sa bylinné časti záhradný. Miestami dočasne spla-
rastlín na začiatku rozkvitania, bez nieva.
spodných zdrevnatených partií. Príbuzná saturejka záhradná — Sa-
Obidve drogy sú výhodné pre začí- tureja hortensis L. má podobné listy,
najúcich alebo nenáročných zberačov; jej pach je však celkom iný. Droga
pomer zosušenia kvetného materiálu u nás pochádza z pestovaných jedin-
je 5 : 1 a vňaťového asi 3 : 1. Droga sa cov, a preto je skoro vylúčená zámena.
dlhším skladovaním znehodnocuje. Pri hodnotení starších správ o yzope
Patrí do dobre zatvorených obalov. treba brať do úvahy skutočnosť, že sa
Vňať vresu obsahuje o. i. asi 7 % nenachádzal v maloázijskej flóre, ale
katechínových trieslovín a flavonoi- v stredozemskej oblasti (nie však
dov, glykozid arbutín (nie vždy), hor- v Grécku). Yssopos starých gréckych smyrneum alebo O. syriacum L. Yzop
činu, sliz s veľmi dobrými želatínovými a rímskych lekárov bude preto roz- spomínaný aj v biblii označoval liečivú
vlastnosťami, silicu, kyselinu kremiči- dielny. Grécki lekári tak označovali rastlinu (podľa Lyngbyeho to bola
tú a citrónovú. Droga nemá pach, akúsi pyskatú hluchavkovitú rastlinu, Thymbra špicatá L., podľa Bauhina
chutí horkasto a trpko. Kvet obsahuje podľa Spregla a Fraasa Origanum úzkolistý rozmarín a podľa Hassel-
hlavne triesloviny, minerálne látky,
Vnaťová droga podlieha ČSN 86 6814, ktorá má tieto základné znaky:
glykozidy (arbutín), flavonoidy, farbi-
vá a alkaloid erikolín.
Vres sa zvyčajne uplatňuje v kombi- Akosť — najviac v %
nácii s inými drogami ako diuretikum, Znak
I. II.
dezinficiens močových ciest a adstrin-
gens, tiež však ako potopudný, seda- Droga sfarbená ináč ako materská rastlina 2,5 5
tívny a protizápalový prostriedok. 2
Cudzie organické prímesi 5
V cudzine sa z neho hromadne vyrába-
jú najmä gynekologické a sedativne Anorganické prímesi 1 2
čajoviny. Kvet i vňať sa zvyčajne
Vlhkosť 13 13
dávkuje 1 kávová lyžička na šálku
záparu a pije sa 2—3 x denne. Niekedy Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 10 14
sa z vňate odporúča asi 3 % odvar
Obsah silice — najmenej 0,25 0,15
(2—3 šálky denne), z kvetovej drogy
299
quista Gymnostomum truncatum lan (pomocná liečba pri ochorení mo-
Hedw.). Dioskorides tiež poznal yzop, čových ciest a dezinficiens močových
asi pravý, ktorý sa dovážal ako aroma- ciest).
tická bylina a podľa Columellu spolu
s inými bylinami dodával vínu charak- Čajovina č. 59.
teristickú vôňu, prípadne sa používal
ako korenina do omáčok, ale aj ako
vychýrený prostriedok proti kašlu do- ZÁDUŠNÍK
bytka. Ker neskôr preniesli benediktí- BREČTANOVITÝ
ni cez Alpy a v stredoveku sa pestoval POPENEC BREČTANOVITÝ
Glechoma hederacea L.
v kláštorných záhradách. Preto bol Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — La-
bežný v lekárňach. Oddávna sa vysá- biatae)
dzal aj vo vidieckych záhradách. Hor- Ľudovo: budra, kondrlík, konrábek, kundračky,
modráčka, openec, padešník, vopenec, zemský
ké listy a kvety sa používali na korene- brečtan
nie jedál a okrem koreninového uplat- Nemecky: Efeu-Gundermann, Ephenblättrige
nenia boli domácim liekom proti Gundelrebe; maďarsky: Kerek repkény; talian-
prsným i žalúdočným neduhom. sky: Edera terrestre; francúzsky: Népeta lierre
terrestre; anglicky: Ground Ivy; španielsky: Yed-
Rastlina kvitne asi v júni—júli, nie- ra terrestre; rusky: Tyupa njiiomeBHMHaa
kedy až do septembra. Za dobrých
podmienok výdatne meduje. Neznáša Trváca bylina vysoká 10—40 cm.
však vlhko a v niektorých rokoch ako Byľ vystúpavá, rozkonárená, hranatá,
medonosná celkom zlyhá. miestami chlpatá. Listy protistojné,
Vňaťovú drogu — Herba hyssopi stopkaté, srdcovité až obličkovité, na
(officinalis) poskytujú mladé rastliny, okraji vrúbkované. Kvety vyrastajú
z ktorých sa zberajú nadzemné, hojne z pazúch listov a tvoria riedke papras-
olistené bylinné časti, a to pred roz- leny z 2—3 fialovomodrých kvietkov
kvetom (asi júl—august), kým nemajú s kalichom obrúbeným venčekom
tvrdé stonky. Sušia sa pri teplote do chlpov. Plody sú tvrdky.
35 °C na dobre vetraných miestach, V starších systematických botani-
nie priveľmi do sucha (z drogy ľahko kách sa uvádzajú pre z. brečtanovitý
opadávajú listy). Pomer zosušenia je dva poddruhy divo rastúce na lúkách,
asi 4 : 1 . Pri dobrom skladovaní (v krovinatých stranách a v riedkych
dobre uzatvorených obaloch — nie lesoch. Novšie sa druhý poddruh uvá-
z umelej hmoty) vydrží droga bez dza ako osobitný druh — z. chlpatý, G.
ujmy na kvalite dosť dlho. hirsuta Waldst. et Kit. (syn.: G. hede-
Droga obsahuje predovšetkým sili- racea subsp. hirsuta (Waldst. et Kit.)
cu (až 1 %, s hlavnou zložkou pino- F. Hermann). Tento je mohutnejší
kampfénom, ďalej je prítomný najmä a chlpatej ši, má kališné zuby dlhé ako
pinén a limonén), potom obsahuje korunná rúrka a rastie u nás vzácnej-
3—6 % flavónových glykozidov (hes- šie. Celá bylina má až nepríjemný
peridín, diosmín), asi 8 % trieslovín pach. Do zberanej drogy sa môže
a triterpénové kyseliny (oleanolovú pridávať, ako korenina nie je vhodný,
a ursolovú). odradí nás pach.
Základné indikácie sú rovnaké, ako Zádušník sa dostal do terapie akosi
má šalvia — centrálnym pôsobením omylom. Starí nemeckí lekári a bota-
zastavuje potenie, má mierny expek- nici ho pokladali za Dioskoridov cha-
toračný efekt a je tiež stomachikom mikissos. Preto ho zaviedli do liečiteľ- = sladký, príjemný (vo vzťahu k aró-
a diuretikom. Bežná liečebná dávka je stva. Od 12. stor. sa bežne používa až me rastliny). Vôňa zádušníka je však
1 kávová lyžička na šálku záparu, pije dodnes; vo svete je známy ako „švaj- veľmi slabá a nijako nepripomína ma-
sa 2—3 x denne po lyžiciach. Silica čiarsky čaj". Antické gléchón sa vzťa- tu. Linné preniesol názov na zádušník,
pôsobí výrazne antiseptický, vo vyš- huje na matu sivú — Mentha pule- pretože sa pridával do polievok, po-
ších dávkach zapríčiňuje však kŕče. gium. Je odvodené z gréckeho glykys dobne ako mäta sivá do vína. Prívlas-
Yzopová vňať sa používa ako súčasť
Na vňaťovú drogu — Herba glechomae sa vzťahuje ON 86 6833:
čajovín pri prieduškových kataroch
a astme, ďalej pri chorobách obličiek
a žlčníka a ako dezinficiens. Ľudové Akosť — najviac v %
liečiteľstvo ju využíva i ako karminatí- Znak
I. II.
vum, pri bolestivej menštruácii, na
kloktanie pri zápaloch hrdla, proti Časti drogy s iným sfarbením ako má materská rastlina 5 10
parazitom a ako posilňujúci nápoj pre
Cudzie organické prímesi 3 6
starších ľudí (neodporúča sa však pri
stavoch predráždenosti a nervozity). Anorganické prímesi 1 2
Okrem medicínskej oblasti má yzop Vlhkosť 12 12
široké upotrebenie ako korenina a prí-
sada do likérov. Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 10 13
Yzopová vňať u nás tvorí zložku Popol nerozpustný v HC1 2 3
priemyselne vyrábanej čajoviny Betu-
300
tok hederacea vznikol z toho, že rastli-
na stonkou i listami pripomína brečtan
(Hedera).
Zápary zo zádušníka sa v minulosti
hojne užívali pri pľúcnych ochore- ZBEHOVEC
niach, horúčkach a zvonka na rany PLAZIVÝ
a do kúpeľov. Známy ľudový liečiteľ
Kneipp propagoval čaj z čerstvej i su-
šenej rastliny proti prsným ťažkos-
tiam, pri zimnici a chorobách močo-
vých ústrojov. Nadšení vegetariáni si
zádušník dodnes pochvaľujú ako jed-
nu z výborných zložiek jarných bylin-
kových polievok alebo šalátov.
Predmetom zberu a nákupu je celá
nadzemná časť rastliny v dobe kvitnu-
tia — Herba glechomae, častejšie
označovaná ako Herba hederae ter-
restris (občas aj ako Herba nepetae).
Zber sa robí kosákom počas kvitnutia
(apríl—júl). Vyberajú sa nepoškodené
rastliny bez dubienok (guľaté dužinaté
nádory, ktorých priemer je niekedy aj
3 cm). Materiál sa nezaparuje a ne-
drobí. Sušíme ho v tenších vrstvách
(8—10 cm) na dobre vetraných mies-
tach v tieni, príp. umelým teplom (do
35 °C). Pomer zosychania je 5 : 1 .
Droga sušením nestráca pach.
Podstatné obsahové látky drogy sú
triesloviny (6—7 %), draselné soli,
silica (0,06—0,3 % ) , cholín, saponín,
neprebádaná horčina glechomín, kto-
rej sa pripisujú toxické účinky na
kone. Preto sa rastlina niekedy ozna-
čuje ako nebezpečná (jedovatá).
Droga pre pomerne vysoký obsah
trieslovín je adstringens a antidiaroi-
kum; uplatňuje sa interne aj externe.
Uľahčuje aj rozpúšťanie hlienu pri
pľúcnych ochoreniach a astme a mier-
ni zápalové ochorenia dolných močo-
vých ciest. Ľudové liečiteľstvo ju veľ-
mi obľubuje a široko používa ako
prostriedok na povzbudenie chuti
i trávenia a zlepšuje vraj látkovú
premenu; zvonka sa dáva do klokta- lúkách do 1500 m n. m. Obľubuje
diel, na obklady, používa sa na umýva-
ZBEHOVEC PLAZIVÝ
ZBEHOVEC PLAZIVÝ mierne vlhkú pôdu.
nie zle sa hojacich rán a podliatin, pri Ajuga reptans L. Záměny sú možné s veľmi blízko
niektorých kožných ochoreniach a zá- Hluchavkovité — Lamiaceae (Pyskaté — La- príbuzným druhom z. ženevský — A.
paloch. Dávkuje sa 1/2 kávovej lyžič- biatae) genevensis L., ktorý je mohutnejší
Ľudovo: drábsky trank, ranník, zbehový trank
ky drogy na šálku záparu a pije sa (traňk) a u nás zriedkavejší (rastie vo svetlých
2—3 x denne; zvonka sa používa zapar Nemecky: Kriech-Gúnsel; maďarsky: Ostorin- hájoch, na lesostepiach a suchých lú-
koncentrovanejší, asi 3 %. Ľudovo sa dás kacskanyak; taliansky: Bugula; francúzsky: kách). Stonka z. ženevského je strapa-
propaguje aj pitie čerstvej šťavy Bugle; anglicky: Bugle; španielsky: Búgula; rus- tochlpatá a jej spodné krycie listy sú
ky: Jly6poBKa noji3yHaa
(25—100 g na deň), prípadne sa svieža končisto trojlalokovité. Podobný z.
bylina pridáva do jarných bylinných Trváca bylina vysoká 10—40 cm, ihlancovitý — A. pyramidalis L. je na
polievok a šalátov. s prízemnou ružicou listov a poplazmi Slovensku vzácny (Západné Tatry,
Droga sa sama používa dosť málo, dlhými až 50 cm. Byľ nerozkonárená, Malá Fatra). Je tu ešte podobnosť
skôr je zložkou čajovinových zmesí so štvorhranná, zvyčajne jemne ochlpe- s inými hluchavkovitými rastlinami
spomínanými indikáciami. ná. Listy stopkaté, vajcovité až kopí- (napr. s druhmi rodu Prunella L.
V homeopatii sa z čerstvej kvitnúcej j ovité, na okraji vrúbkované, nažilna- — čiernohlávok).
vňate pripravuje esencia, používaná tine často modrasté. Kvety modrofia- Používanie zbehovcov v liečiteľstve
zhruba ako v alopatii, okrem toho lové; vyrastajú z pazúch vajcovitých je veľmi starého dáta a svoju liečiteľ-
však aj pri hemoroidoch. listeňov a tvoria koncový klas papras- skú slávu majú už dávno za sebou.
lenov. Plody sú tvrdky. Dnešné vedecké označenie Ajuga
Čajovinač. 114. Rastie na rúbaniskách, v lesoch a na vzniklo pravdepodobne skomolením
301
latinského abigo, abigere = zaháňať no uplatniť adstringentne (ako všetky dával skôr pre údajné liečebné účinky.
(pre pôsobenie na čuch) alebo z gréc- drogy s trieslovinovým obsahom). Po- Achilles ním liečil dokonca svoje cho-
keho aguja, aguios = bezmocný, s ne- dľa niektorých autorov podporuje ré kone. Starovekí zeleninári poznali
vládnymi končatinami (zbehovec sa i tvorbu žlče (sporné cholagogum). zeler pestovaný pre hľuzy (var. rapa-
totiž kedysi používal aj pri liečení Napriek slabším účinkom tvorí zložku ceum), iné sorty boli vňaťové (var.
pakostnice, reumatických afektov niektorých zahraničných farmaceutic- secalinum) alebo s hrubými a vybiele-
a pod.; išlo asi o druh A. iva Schreb., kých prípravkov (napr. v kombinácii nými stopkami (var. dulce). V starove-
rastúci na juhu Európy i v severnej s mätou piepornou, listom boldovníka ku zeler slúžil na všeliaké účely, nielen
Afrike). a i.), uplatňovaných pri žlčníkových ako obyčajná lahôdková zelenina (bol
V antickom staroveku sa rozlišovalo ochoreniach, tráviacich ťažkostiach dokonca obradnou rastlinou). Do
viacero druhov zbehovcov. Dioskori- (dyspepsie) alebo ako tonikum a cel- strednej Európy sa dostal ako zelenina
dov chamaepitys a dá najlepšie porov- kové metabolikum. Vňať nemá neprí- v stredoveku, ale až koncom 18. stor.
nať s Ajuga iva, ch. botanion sa asi jemné vedľajšie účinky. sa začal bežne pestovať aj v severnej-
zhoduje so z. úzkolistým — A. cha- Ľudovo sa zbehovec používa pri ších oblastiach. Dnes európske kuchy-
maepitys (L.) Schreb. a chamaepitys liečbe pľúcnych a pečeňových ochore- ne spotrebujú veľké množstvá zelero-
trité zasa so z. chia — A. chia (Poir.) ní, ako metabolický prostriedok, vých hľúz. Aromatická vňať je už
Schreib., ktoré vzácne rastú i na juž- zvonka na rany. Zvyčajná interná menej obľúbená, lebo má hrubší pach
nom Slovensku. Vňať z. iva patrila do dávka je 5—6 % zapar (nechať postáť ako petržlenová.
palety vážených liečivých rastlín. Ga- 25 minút, piť 2-3 šálky denne). Zvon- V staroveku i stredoveku sa verilo,
lenus ňou liečil o. i. aj zhubné nádory. ka na umývanie a pod. sa uplatňuje asi že zeler má diuretické účinky a zaháňa
Pre špecificky zameraný terapeutický 8 % zapar (má 25 minút postáť). melanchóliu. Lonicerus vo svojom
účinok na liečenie reumatických afek- Ľudovo tvorí aj zložku adstringentne herbáři (1564) pripisoval plodom
tov a pod. sa Herba chamaeopitys pôsobiacich mastí. emenagogické účinky. Slúžili aj proti
označovala aj ako Herba ivae arthriti- bolestiam pečene a sleziny, čistili rany
cae; tak ju uvádzal aj herbář P. O. ZELER VOŇAVÝ a ako denná zložka potravy dodávali
Matthiola. Sporný môže byť i Plíniov MIŘÍK CELER pokožke „zdravú farbu". Matthiolus
preslávený anthyllis, ktorého chladivé Apium graveolens L. odporúčal plody proti zapečeniu, žl-
Zelerovité - Apiaceae (Okolíkaté - Umbel-
lístie malo mierniť zápaly a bylinný liferae) tačke a vetrom. Weinmann opísal
výťažok čistiť, dezinfikovať i hojiť seč- Nemecky: Kiichen-Sellerie; maďarsky: Nagysza- abortívne účinky koreňa. Pochyboval
né, bodné a iné rany. Podľa Sprenge- gú zeller; taliansky: Sedáno; francúzsky: Ache o jeho afrodiziatickom pôsobení, kto-
lovej mienky sa opis vzťahoval na z. odorante; anglicky: Wild Celery; španielsky:
Apio; rusky: Cejibflepeň flyuiHCTbiii
ré sa medzičasom objavilo (verí sa mu
úzkolistý, a nie na južný druh Anthyl- dodnes).
lis hermanniae. Z. plazivý sa dnes Dvojročná (v kultúrach častejšie V homeopatii sa uplatňujú zrelé
liečebne uplatňuje prakticky už iba jednoročná) bylina; stonka dlhá plody (často omylom označované ako
v ľudovom liečiteľstve a v homeopatii. 25—80 cm, priama, hranatá, zriedka semená). Pripravuje sa z nich tinktúra
Ojedinelé sa z neho v niektorých rozkonárená. Listy stopkaté, prízem- a esencia (dil. D 1 — 0 ) , ordinovaná
štátoch (napr. v NSR) priemyselne né dvojito trojpočetné, lístky perovito pri zadržanom moči (retentio urinae),
vyrábajú farmaceutické prípravky. strihané, ostrozúbkaté, stonkové tak- žihľavke, výtokoch z ucha, bolestiach
Zbehovec má na dne kvetov dosta- mer sediace, krátkopošvaté, trojpo- hlavy a nervovom nepokoji.
tok medoviny, a preto ho hojne nav- četné až trojlaločnaté. Kvety drobné, Predmetom zberu sú hľuzy — Radix
števujú včely. biele, v okolíkoch okolíkov. Plody sú apii v druhom roku rastu (október-
Predmetom zberu býva zväčša vňať dvojnažky. —november), list (jún—júl) a plody
— Herba ajugae, častejšie označovaná Kultúrne plemená sa pestujú v zá- (september—október), zberané v čase
ako Herba bugulae (Herba bujulae), hradách a na roliach ako zelenina. dozrievania. Ako droga sa používajú
prípadne Herba consolidae mediae. Často dočasne splanie. iba v ľudovom liečiteľstve a v homeo-
Zberá sa zvyčajným spôsobom na Divý zeler (var. sylvestre) nájdeme patii.
začiatku kvitnutia (apríl až jún). Suší ešte dnes na morských pobrežiach Z energetického a biologického hľa-
sa na tienistých vetraných miestach. Európy, Ázie, Afriky a Južnej Ameri- diska patrí zeler medzi najhodnotnej-
Pomer zosušenia je asi 4—5 : 1. ky. Splanené formy, ktoré sa ojedinelé šie druhy zeleniny; obsahuje asi 1 %
Vňať je skoro bez pachu, chutí vyskytujú aj u nás, napr. na južnom čistých bielkovín, 10 % cukornatých
nepríjemne, horkasto a slano. Slovensku, rastú okolo studničiek a na látok a 1,5 % celulózy. Charakteris-
Patrí medzi nemnoho hluchavkovi- vlhších stanovištiach. Majú hrubé, du- tický pach pochádza zo špeciálnej
tých rastlín, ktoré sú významné obsa- té, krúžkované korene, vyznačujú sa silice, ktorej je najviac v plodoch (asi
hom trieslovín, a nie silice. Také sú príjemnou mrkvo vitou vôňou a slad- 2,5—3 % ) , najmenej v koreňoch
i Ballota nigra L. — balota čierna, kou chuťou. Možno ich zameniť za (0,009 % ) . Silica obsahuje limonén
Prunella vulgaris L. — čiernohlávok nebezpečný rozpuk jedovatý — Cicuta a selinén, laktón sedanolid, ale aj
obyčajný alebo Stachys L. — čistec. virosa L., ktorý takisto patrí do čeľade toxický apiol a kryštalizujúci fenolový
Vňať zbehovca obsahuje až 15—23 % zelero vitých — Apiaceae. derivát podobný guajakolu. Z ďalších
trieslovín. Ďalej je v nej silica, živico- Vedecké označenie apium možno látok sú v rastline flavonoidy (apiín),
vitá substancia, guma, horký princíp odvodiť z latinského apex = hlava, či cholín, asparagín, tyrozín a veľa mine-
neznámeho zloženia a organické látky z gréckeho pion = lesklý (pre lesklé rálnych látok (najmä draslík, vápnik,
v podobe solí. Obsahové látky však listy) alebo z keltského apon = voda. horčík a fosfor). Čerstvý zeler má veľa
zatiaľ nie sú dôkladne preskúmané. Graveolens je z latinského gravis; vitamínov, najmä C, až 75 mg v 100 g
Liečebné použitie z. plazivého je grave = ťažko, silno a olens = voňa- vňate, B l s B 2 , PP-faktor, K a provita-
malé. Vňať ako droga je v našej júci. min A. Preto sa hojne má konzumovať
oficiálnej medicíne už zastaraná. Vďa- Pestovanú podobu zeleru poznali už najmä v zimných a jarných mesiacoch.
ka väčšiemu obsahu trieslovín ju mož- v staroveku. Ako prísada do jedla sa V súčasnosti sa zeler liečiteľsky vy-
302
sprašové pôdy — rastie na lúkách,
roliach, úhoroch, medziach, v záhra-
dách i na rumoviskách.
Zemedym je jednou z našich naj-
rozšírenejších burín. Celkom zahrnuje
6 druhov. Z. lekársky a z. zobáčikatý
— F. rostellata Knaf majú kalich len
dva-tri razy kratší než korunu (merané
bez ostrohy) a iba neskôr opadavý.
Ostatné druhy majú kalich 5—10 ráz
kratší než korunu a čoskoro opadavý.
Z. zobáčikatý je zriedkavejší, rastie
iba v teplejších oblastiach a na rozdiel
od z. lekárskeho má vonkajšie korun-
né lupienky so zobáčikovitým hrotom,
nie tupé. Z. zobáčikatému sa velmi
podobá drobnokvetý z. Vaillantov
— F. vaillantii Lois, so sotva zřetelný-
mi kališnými lístkami a z. Schleicherov
— F. schleicheri Soyer-Willemet
s hebkými, inak sfarbenými listami.
Vedecké pomenovanie rastliny sa
odvodzuje z latinského fumus = dym,
pretože niektoré druhy majú listy ako-
by očadené dymom, prípadne začer-
stva páchnu dymom alebo ich šťava
dráždi oči ako dym. Ako liečivá rastli-
na sa zemedym uplatňoval už v antike.
Rastlinu používali aj staroarabskí le-
kári, a to ako tzv. krvčistiaci prostrie-
dok a na dosiahnutie tzv. zdravej farby
pokožky. Stredoveké i staršie novove-
ké herbáře vychádzali z antických
indikácií, no obohatili ich o niektoré
spôsoby liečebného použitia. Súčasné
farmakologické hodnotenia vychádza
z účinnosti alkaloidov (protopínu a i.)
a horčín. Preto sa droge pripisuje
diuretický, laxatívny a cholagogický
účinok a stomachické pôsobenie.
Predmetom zberu je nadzemná časť
rastliny — Herba fumariae. Odřezává
užíva len zriedka. Za najúčinnejšie sa účinok), na povzbudenie chuti do je- sa neodkvitnutá (máj —júl), bez kore-
považujú plody — Fructus apii; denná denia i na podporu trávenia. Ich afro- ňov a plodov. Menej výhodné je rastli-
dávka je 1 lyžička (asi 1,3 g) plodov na diziatické účinky (proti impotencii) ny vytrhávať a korene potom odrezá-
2 poháre vody. Pripravuje sa z nich nie sú dokázané. vať. Matriál sa suší v tenkých vrstvách
studený macerát (8 h macerovat' počas bez obracania (na obracanie treba
dňa); pôsobí ako diuretikum, lenže zručnosť) alebo zavesený vo zväzkoch
dráždi obličky. Iný spôsob vnútornej ZEMEDYM LEKÁRSKY na motúzoch v prievane. Možno sušiť
ZEMĚDÝM LÉKAŘSKÝ
aplikácie je pitie čerstvej šťavy (+) Fumaria officinalis L. aj umelým teplom — teplotou do
(20—30 g z vňate, prípadne 1 lyžičku Zemedymovité - Fumariaceae (Makovité 35 °C; niektorí nemeckí autori uvá-
z celej rastliny). Šťava sa odporúča - Papaveraceae) dzajú až do 50 °C. pri sušení sa musí
proti dne a reumatizmu, pri chorobách Ľudovo: dymnica, kominka, krepka, pižmo, zachovať prirodzená farba rastliny.
poľná nitka, rutička, zemská para
dýchacích ciest a obličiek, na povzbu- Nemecky: Echter Erdrauch; maďarsky: Orvosi
Pomer zosušenia kolíše až medzi 4 až
denie chuti do jedenia i zlepšenie (fôldi) fústike; taliansky: Fumosterno; francúz- 8 : 1 . Droga sa skladuje v dobre uza-
trávenia (možno ju kombinovať s iný- sky: Fumeterre officinale; anglicky: Common tvorených nádobách, chránená pred
mi šťavami, v týchto indikáciách napr. Fumitory; španielsky: Fumistere; rusky: ÍJbiMsm- svetlom i vlhkom.
Ka arrreHHaa
s púpavou). Droga nemá pach a chutí horkasto,
Novšie sa zelerovým prípravkom Jednoročná bylina vysoká trochu slano. Rastlina je mierne jedo-
dokázali dráždivé (kontrakčné) účin- 10—30 cm; stonka dutá, hranatá, vy- vatá.
ky na maternicu, preto sa musia užívať stúpavá, hore rozkonárená. Listy Zemedym obsahuje predovšetkým
opatrne. stopkaté, trojito perovito strihané, kyselinu fumarovú, alkaloidy (fuma-
Zelerové drogy pôsobia hlavne diu- kvety drobné, koruna červená alebo rín, protopín a i.), pričom celý rad
reticky, metabolický (aj pri reumatiz- na konci lupeňov purpurová, usporia- z nich objavili čs. vedeckí pracovníci;
me a dne), pri ochoreniach obličiek dané do bohatých strapcov. Plody sú ďalšia významná obsahová látka sú
a močových ciest (podlá Madausa okrúhle až obličkovité nažky. horčiny.
šťava nemá baktericídny a fungicídny U nás rastie ako burina obľubujúca Rastlina pomaly ustúpila v terapii
303
dzuje aj činnosť žalúdka, pečene, žlč-
níka, čriev a čistí pokožku (odvar z 1/2
lyžičky na pohár vody — varí sa
3 minúty, odstaví na 10 minút a prece-
dí, pije sa po lyžičkách 1—2 lyžičky
2—4x denne). Odporúča satiež užívať
šťavu z rastliny alebo macerát (2 čajo-
vé lyžičky macerovať vo 2 pohároch
vody 8 h, vypiť v priebehu dňa po
lyžičkách). Do žlčopudných čajovín sa
kombinuje najmä s koreňom púpavy,
vňaťou mäty, nátržníka husieho, kore-
ňom sladkého drievka a i. Droga sa
pokladá za veľmi účinnú pri úporných
kožných vyrážkach a spolu s listom
orecha pri hemoroidoch.
Droga sa vlastne ani samostatne
nepoužíva. Tvorí zložku čajovín, indi-
kovaných predovšetkým pri žlčníko-
vých, pečeňových a hemoroidálnych
ťažkostiach. V Nemecku sa pridáva do
čaj oviny Species aperitivae.
Znovu zdôrazňujeme: aplikácia
drogy patrí do rúk lekára.
Čajovina č. 179.
ZEMEŽLČ MENŠIA-Z.
HORKÁ
ZEMĚŽLUČ HOŘKÁ
Centaurium erythaea Rafn (syn.: C. umbellja-
tum Gilib.)
Horcovité — Gentianaceae
Ľudovo: antoryjka, cintória, hlístnik, horká byli-
na, kyrica, tisíczlatové korenie
Nemecky: Ech tes Tausendgiildenkraut; maďar-
sky: Kis ezerjófú; taliansky: Biondella; francúz-
sky: Erythrée petite-centaurée; anglicky: Com-
mon Centaury; španielsky: Centaurea menor;
rusky: 3OJIOTOTI>ICSHHHK 3OJITHHHWH
304
Vňaťová droga — Herba centaurii sa hodnotí podľa ČSN 86 6714:
Akosť — najviac v %
Znak
I. II.
Vlhkosť 12 12
Popol 8 11
Znak Najviac v %
Vlhkosť 12
305
ZEMIAK Španielska a r. 1586 sa začali pestovať
-ĽUĽOK (sprvoti tiež iba v záhradách veľmo-
ZEMIAKOVÝ žov). Ťažko presne zistiť, kedy sa
dostali do našich krajín. Predpokladá
sa, že to bolo počas tridsaťročnej vojny
(1618—1648). Pestovať sa však začali
až za panovania Márie Terézie, hlavne
po sedemročnej vojne (1756—1763)
a po r. 1771, ked následkom všeobec-
nej neúrody nastal hlad a ľud sa
presvedčil, že zemiaky nie sú zlo, aj
keď o ich pestovanie žiadala vláda.
Keďže prvé zemiaky sa objednávali
z Brandenburska, dostali v češtine
názov brambory a vo východosloven-
skom nárečí bandurky.
Veľké rozšírenie a obľubu zemiako-
vých hľúz podmienil obsah škrobu,
ktorý je základom ich značnej výživ-
nosti. Z obsahových látok predstavuje
20-25 %, 2 % tvoria bielkoviny, 2 %
dusíkaté látky, 0,1 % tuk, 1 % buniči-
na a 70—75 % voda. Z dusíkatých
látok obsahujú toxický glykoalkaloid
solanín (0,0125 %), toxický kadave-
rín (0,0005 % ) , ktorých sa však netre-
ba obávať, treba iba dávať pozor na ich
vysoký obsah v jarných naklíčených
a zelenkastých hľúzach (sú jedovaté
a poznáme prípady otráv malých detí).
Zemiaky obsahujú v hojnom
množstve vitamín C, vitamíny zo sku-
piny B a karotén (předstupeň vitamí-
nu A). Glykoalkaloidy, resp. alkaloidy
sú bohato zastúpené vo všetkých čas-
tiach okrem hľúz. Preto napr. zemia-
ková vňať je jedovatá.
Zriedkavým predmetom liečebného
používania boli zemiakové hľuzy
— Tuber solani, ktoré sa ľudovo apli-
kovali na rany a najmä na popáleniny
čerstvo rozstrúhané. Prieskumom sa
Dlhoročným krížením vznikli stov- toch amerického kontinentu sa táto zistilo, že táto aplikácia je do istej
ky zemiakových odrôd (napr. rožky, plodina pestuje dnes už len v malom miery správna; hľuzy totiž obsahujú o.
jánovky, Češky, jakubky, mandľovky, rozsahu. V horách Peru a Chile (An- i. liečebne účinný alantoín (pozri kos-
Imperátor a i.). Líšia sa od seba dy) však stále rastú divé druhy ze- tihoj), vitamínový komplex a i. látky.
obdobím dozrievania, veľkosťou, far- miakov. Častejšie sa zberala a používala vňať
bou šupky, tvarom hľúz, farbou na Do Európy sa dostali dvoma cesta- — Herba solani; sušila sa bežným
priereze (biele, žlté, červené, fialové mi — cez Španielsko z Južnej Ameriky spôsobom zberaná v dobe kvitnutia.
a i.). Jedna z odrôd sa symbolicky a cez Anglicko zo Severnej Ameriky. Jej extrakty sa uplatňovali pri kŕčo-
nazvala var. europaeum a niet dôvodu Nedá sa zistiť, kto a kedy ich prvý vom kašli a proti kŕčom vôbec (pôso-
pochybovať, že dnešné európske ze- priviezol. Písal o nich Peter Cieca vo bia podobne ako ópium).
miaky pochádzajú z tohoto taxónu. Za svojej kronike z Peru, ktorá vyšla r. Farmaceutický priemysel z hľúz zís-
vyše štyri storočia, čo uplynuli od 1553 v Seville a r. 1554 Lopez z Go- kava zásobný škrob — Amylum solani,
dovozu prvých zemiakov z Chile do merry v Dejinách Ameriky. V r. obsahujúci polysacharidy. Tvorí zlož-
Európy, sa pôvodný druh v rukách 1560—1570 sa už. pestovali v záhra- ku dietetík, dermatologík, kozmetík
šľachtiteľov priveľmi zmenil, takže dách zámožných Španielov v provincii a používa sa ako konstituens a technic-
chilské sorty zväčša nie sú totožné Galícia; nazývali sa patata (pôvodný ký pomocný prostriedok, predovšet-
s európskymi alebo severoamerickými indiánsky názov je papas). Zo Špa- kým v galenickej farmácii (výroba
zemiakmi. nielska prešli do Talianska, kde ich tabliet a pod.), tiež pri výrobe lepidiel,
Zemiaky sú dnes popri obilninách pomenovali tartufi, tarufoli, odtiaľ do dextrínov, rozpustného škrobu, škro-
nadôležitejšou hospodárskou plodi- Nemecka (Kartoffeln). Roku 1558 ich bových sirupov, dextrózy (glukózy),
nou mierneho pásma severnej pologu- Clusius uviedol ako botanickú zvlášt- maltózy (sladového cukru), ďalej pri
le. Hlavnou produkčnou a spotrebnou nosť do cisárskych záhrad vo Viedni. výrobe derivátov škrobu — natívny
oblasťou zemiakov je stredná a vý- Druhou prestupnou stanicou zemia- škrob má totiž v dôsledku svojich
chodná Európa. Asi tretinu svetovej kov na ceste do vnútra Európy bolo charakteristických vlastností ohrani-
produkcie dodáva ZSSR, kým v štá- Anglicko. Tam sa dostali nezávisle od čené použitie, pre širšie uplatnenie sa
306
chemicky upravuje (čiastočne hydro-
lyzuje, esterifikuje, sieťuje). Týmito ZIMOĽUB
úpravami získava lepšie vlastnosti, OKOLÍKATÝ
ako je stálosť voči tepelným vplyvom,
napúčanie a pod., čím získava širšie
uplatnenie nielen vo farmácii, ale aj
v iných priemyselných odvetviach
(napr. v potravinárstve).
Hľuzy sa spracúvajú aj v liehovar-
níctve, ďalej na žírne krmivá a pri
výrobe umelého kaučuku. Vňať počas
druhej svetovej vojny slúžila v Ne-
mecku ako surovina na výrobu papie-
ra, buničiny a umelých vláken (solan).
V súčasnosti sa na liečebné účely
používa aj čerstvá lisovaná šťava, naj-
mä z červených zemiakov. Slúži ako
liečivo pri žalúdočných bolestiach spo-
jených so silným prekyslením žalúdka.
Šťava pôsobí spazmolyticky a antacid-
ne. Pre terapeutický efekt je asi vý-
znamná prítomnosť solanínu, kyseliny
askorbovej (vitamínu C) a slizu. Účin-
nosť prípravkov sa stabilizuje. U nás sa
zatiaľ prípravky tohoto typu nevyrá-
bajú.
ZIMOĽUB OKQLIKATY
ZIMOZELEN OKOLÍKATÝ
Chimaphila umbellata (L.) Barton (syn.: Py-
rola umbellata L.)
Hruštičkovité — Pyrolaceae
Nemecky: Dolden-Winteriieb; maďarsky: Er-
nyós kortike; taliansky: Chimafilla; francúzsky:
Herbe ä pisser; anglicky: Umbellate Winter-Gre-
en; španielsky: Quimafila; rusky: 3HMOjuo6ica
3OHTHHHaH
307
horčiny urzón a chimafilín, potom ZIMOZELEN
triesloviny, kyselina chinová, cukor MENŠIA
a pektín. Kvalita drogy je podmienená
hlavne obsahom arbutínu a jeho štiep-
neho produktu hydrochinónu. Ho-
meopatická tinktúra obsahuje 0,37 %
arbutínu a 0,01 % hydrochinónu.
Droga sa podlá literatury užíva naj-
mä pri chronických zápaloch močové-
ho mechúra so slizovým sedimentom
v moči alebo pri zakalenom moči (teda
podobne ako medvedicový list). Pôso-
bí však aj pri iných zápaloch močové-
ho mechúra a močových ciest, resp.
obličiek. V Poľsku je obľúbená ako
diuretikum, močové dezinficiens
a uplatňuje sa pri zväčšenej predstoj-
nej žľaze. Z liečebného hľadiska je
obmenou medvedice alebo prasličky.
Podobné účinky má i Pyrola rotundi-
folia L., h. okrúhlolistá, ktorá u nás
bežne rastie najmä na machnatých
lúkách od nížin až do horského stupňa.
Je to útla bylinka, trváca, s kožovitými
vajcovitými listami v prízemnej ružici
a s riedkym strapcom ružových kve-
tov; jej list sa zberá počas kvitnutia
(júl—august) a suší v tieni.
Zvyčajná dávka pri zimoľube je
1—3 g tekutého extraktu denne alebo
5—30 g drogy v zápare.
Hemeopatia pripravuje z čerstvej
celej kvitnúcej nadzemnej časti esen-
ciu (dil. D 2), ktorá sa užíva 3 x denne
po 10 kvapiek s podobnými indikácia-
mi ako v alopatii.
Z receptov so zimoľubom je asi
najznámejšia kombinácia podľa
Meyera: medvedicový list 60 g a zimo- vé alebo bledomodré koruny. Plody sú časti). Úplne chránená je z. bylinná
ľubový list 40 g — 1 polievková lyžica mechúriky; utvárajú sa len výnimočne - V. herbacea Waldst. et Kit., ktorá
na šálku odvaru, 3 x denne 2 šálky; (rozmnožuje sa vegetatívne). rastie len na krovinatých stranách
pije sa pri zastaranej cystitíde (zápal Rastlina riedkych, mierne vlhkých a lesostepiach Podunajska. Od podob-
močového mechúra). lesov a húšťav, často pestovaná v zá- nej z. menšej sa odlišuje opadavými,
Vňať zimoľubu je v súčasnosti lie- hradách. Najlepšie sa jej darí v hor- užšími, na okraji brvitými listami
čebne prekonaná, no v zahraničí občas ských polohách. a modrofialovými, zriedka bielymi
tvorí zložku priemyselne vyrábaných Z. menšia je v ČSSR pod čiastočnou kvetmi (z. menšia voľne rastúca v le-
rastlinných diuretických prípravkov ochranou (je zákaz trhať podzemné soch rozkvitá len zriedka).
(kombinuje sa napr. s konvalinkou,
chabzdou, morskou cibuľou a i.). Maďarský autor J. Halmai a interná norma IN3/82 uvádzajú tieto základné požia-
Občas sa uvažuje o nej ako o zdroji davky na vňať — Her ba vincae minoris:
arbutínovej drogy.
IN 3/82 J. Halmai
ZIMOZELEŇ MENŠIA
BARVÍNEK MENŠÍ („BRČÁL") Znak najviac v %
+ Vinea minor L. najviac
Zimozeleňovité — Apocynaceae v%
Ľudovo: barvienok
I. akosť II. akosť
Nemecky: Kleines Immergrii; maďarsky: Teli-
zóld, bórvén meténg; taliansky: Pervinca; fran-
Iné časti materskej rastliny 3 6 5
cúzsky: Pervenche; anglicky: Periwinkle; špa- Inak sfarbená droga ako na rastline 5 10 5
nielsky: Pervinca; rusky: EapBHHOK Manwň
Cudzie organické prímesi/anorg. 1/05 2/1 1/0
Ozdobný, trváci stále zelený po-
loker vysoký 15-20 cm. Nekvitnúce Vlhkosť 12 12 12
byle poliehavé a zakoreňujúce, kvit- Popol 8 10 9
núce vzpriamené. Listy sú kožovité,
podlhovastoelipsovité, na líci lesklé. Popol nerozpustný v HC1 2 3 2
Kvety vyrastajú jednotlivo z pazúch Vodný extrakt — najmenej 25
listov, majú dlhé stopky a modrofialo-
308
Zimozeleň je prastarý liečebný pro- Usušená vňať sa skladuje v dobre
striedok. Starovekí lekári ju nazývali zatvorených obaloch.
klematis. Ordinovali ju pri úporných V súčasnosti sa v zahraničí vyrábajú
hnačkách uplavicovitého charakteru; prípravky s obsahom zimozeleňových
pri bolení zubov odporúčali žuvať jej alkaloidov (hlavne vinkamínu), ktoré
listy a stonky. Viaceré druhy sa pesto- sa uplatňujú pri hypertonii, tachykar-
vali ako okrasné byliny do zimných dii, vegetatívnych neurózach a i. (teda
vencov (pre nevädnúcu zeleň a neopa- hlavne ako antihypertenzívum a seda-
davé listy). Okrem ihličín to bola tívum), ale aj proti Hodgkinovej cho-
práve zimozeleň. Plínius ju nazýval robe (zhubný nádor postihujúci najmä
vincapervinca. Pomenovanie možno miazgové uzliny, slezinu a kostnú
odvodiť z latinského pervinca — s ne- dreň) a proti leukémii (nádorové buj-
známym koreňom, ale aj od vincio nenie bielych krviniek). Viaceré prí-
= viažem, viazať, lebo sa viazala do pravky sa k nám dovážajú (najmä
vencov, tiež však od vinco, vincere s obsahom vinblastínu a vinkristínu).
= víťaziť (pre liečebné účinky). Ľudové liečiteľstvo a homeopatia,
V botanickej literatúre je ešte spor ktorá pripravuje esenciu z čerstvej
okolo rodov Vinca a Catharanthus, kvitnúcej vňate rastliny, používajú zi-
ktoré sú natoľko príbuzné, že ich mozeleň aj na znižovanie hladiny cuk-
niektorí autori zlučujú, ako to urobil ru v krvi (antidiabetikum), proti hnač-
aj Linné r. 1753. Dnes sa vychádza kám, krvácaniam, katarom, ako mo-
viacej z názorov M. Pichona (1951), čopudný prostriedok a pre obsah hor-
že rod Catharanthus má 6 druhov kých látok ako stomachikum a toni-
(domáce byliny a kry Madagaskaru), kum. Zvonka sa prípravky aplikujú pri
rod Vinea L. tri hlavné druhy: V. rozličných stavoch zápalov slizníc
herbacea Waldst. et Kit. — z. bylinná, (napr. v ústnej dutine a pod.). Zvyčaj-
V. major L. — z. väčšia (u nás zastúpe- ne uvádzaná dávka drogy je 1 čajová
ná vzácne) a V. minor L. — z. menšia lyžička na šálku záparu; pije sa 2 x
(hojnej šie rozšírená aj v strednej Euró- denne. Droga má však výrazné účinky
pe) . Všetky druhy používa ludové lieči- a jej aplikáciu musí odporučiť a sledo-
teľstvo ako prostriedok povzbudzujú- vať lekár. V liečebnej praxi sa väčšmi
ci tvorbu mlieka pri dojčení, na zníže- používajú izolované alkaloidy.
nie krvného tlaku, ale aj ako adstrin-
gens a na dávenie. Spolupatričnosť do ZLATOBYĽ OBYČAJNÁ
jednej čeľade a blízka príbuznosť s in- ZLATOBÝL OBECNÝ
dickým zmijovcom — Rauwolfia vied- Solidago virgaurea L.
la výskumníkov k tomu, aby aj v zimo- Astrovité - Asteraceae (Úborovité - Como-
zeleni hľadali alkaloidy znižujúce positae)
Ľudovo: zlatá metla
krvný tlak. Pritom sa v ňom objavili Nemecky: Echte Goldrute; maďarsky: Arany- ZLATOBYĽ
látky s onkolytickým účinkom (roz- vesszó; aranyos ritkaréj; taliansky: Verga d'oro; OBYČAJNÁ
púšťajúcim nádory). francúzsky: Verge d'or; anglicky: Golden Rod;
španielsky: Vára de oro; rusky: 3ojioTapHHK,
Predmetom zberu býva vňať — Her- 3OjioTaa po3ra
ba vincae (pervincae). Zberá sa v čase
kvitnutia (apríl—máj, resp. jún—júl). Trváca bylina vysoká 15—100 cm. jazykovité, vnútorné rúrkovité. Plody
Odrezávajú sa dobre vyvinuté a pekne Byľ vzpriamená, jednoduchá, listnatá, sú nažky s chocholcom.
sfarbené časti. Materiál sa suší v ten- dolu holá. Dolné listy vajcovitoelipso- U nás rastie v dvoch poddruhoch;
kých vrstvách v tieni (umelým teplom vité, končisté, hrubozúbkaté, horné až vyskytuje sa od nížin po alpínsky
pri teplote do 40-45° C). Pomer zo- kopijovité, sediace. Úbory usporiada- stupeň. Nájdeme ju v húšťavách, le-
sušenia je asi 3—4 : 1. Droga takmer né v priamom všestrannom strapci soch, na lúkách a pasienkoch, najmä
nemá pach a chutí hor kasto; pôsobí alebo metline; kvety žlté, okrajové rúbaniskách a riedko zarastených strá-
toxicky.
Z rodu Vinca a Catharanthus sa do Kvalita vňaťovej drogy (Herba solidaginis) sa hodnotí podia ON 86 6747:
r. 1970 izolovalo asi 60 alkaloidov
indolového typu (ajmalicín, lochnerín, Akosť — najviac v %
serpentín, vinkamín, eburnamín a i. Znak
a najväčší záujem vyvolali dimerné I. II.
alkaloidy s onkolytickým účinkom,
Ináč sfarbená droga 8 15
ktorých je spolu asi 20.
Vňaťová droga obsahuje alkaloidy Stonky hrubšie ako 5 mm 5 10
s hypotenzívnym účinkom (vinkamín, Cudzie organické prímesi 1 2
izovinkamín, pervincín, eburnamín
a i.), ďalej saponíny, triesloviny, flavo- Anorganické prímesi 0,5 1
noidné glykozidy, pektín, farbivá, hor- Vlhkosť 13 13
činu vincín a aj kyselinu ursolovú. Na
objavoch alkaloidov sa významnou Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 9 12
mierou zaslúžili čs. výskumní pracov- Popol nerozpustný v HC1 3 4
níci (Trojánek a kol., 1961).
309
nach, často na kyslej pôde. Niekedy sa 180 ml vody), doplnený matovým lie- — V. hybrida hort., vypestované kríže-
pestuje aj na ozdobu v záhradkách. hom do 200 ml. ním druhov dovezených do Európy
Zlatobýl na prvý pohľad nevyzerá V zahraničí býva droga často zlož- začiatkom 18. stor. z rovín okolo
ako astrovitá rastlina. Preto okrem kou priemyselne vyrábaných príprav- Buenos Aires (u nás kvitnú od mája do
zámen v rámci čeľade (napr. so star- kov (kombinuje sa s listom brezy, konca jesene).
čekmi) sú možné záměny so zástupca- rozmarínu, s hlohom, petržlenom, Už v najstarších časoch bol železník
mi čeľade kapustovitých — Brassica- vňaťou prietržníka a i.). Stimuluje liečivom proti zimnici a horúčkam, pri
ceae. látkovú premenu, pôsobí liečebne slabosti, bolení hlavy a mnohých iných
Z. obyčajná nebola známa starým a detoxikačne pri chronických ochore- ťažkostiach. Dioskorides rozlišoval
Grékom a Rimanom; v Grécku sa niach obličiek (napr. pri zápaloch, dva druhy železníka a označoval ich
totiž vôbec nevyskytuje. Používali ju piesku, vylučovaní väčšieho množstva peristereon či peristeron (holubia by-
však Germáni. Pokladali ju za jednu bielkovín močom), ďalej pri reumatiz- lina). Plínius nazýval železník hiero-
z najhodnotnejších liečivých bylín. me, dne a aj pri ekzémoch. Pri zväčše- bonane — posvätná tráva. V starom
Rastlina bola vychýrená najmä ako ní predstojnice slúži ako základná Egypte ho nazývali Izidine slzy (bol
liečivo proti žlčníkovým a močovým droga (spolu napr. s hluchavkou bie- zasvätený bohyni Izis). Bol aj obrad-
kameňom a proti chorobám močové- lou, vresom, srdcovníkom a i.). Ľudo- ným znakom zboru kňazov-fetiálov,
ho mechúra. vo sa uplatňuje pri astme, kašli, chro- ktorí sa preto nazývali aj verbenári.
Pomenovanie rastliny je z latinské- nických zápaloch priedušiek, hnač- Používal sa na obety a podľa Plínia
ho virga aurea = zlatý prút. Linného kách, prudkých zápaloch mechúra kládli sa zväzočky železníka na oltáre
vedecký názov solidago má koreň a obličiek, piesku a ťažkostiach s mo- boha Jupitera. Obradný význam sa
v latinskom solidus = pevný, celistvý. čením, zvonka na obklady a do kúpe- preniesol aj na politické pole a „holu-
Bylina kvitne v júni až septem- ľov, na hnisavé rany, podliatiny a pod. bia bylina" slúžila rímskym vyslancom
bri—októbri. Poskytuje veľa nektáru, Pri chronickom zápale obličiek sa ako odznak pri rokovaniach. Viera vo
ktorý dáva veľmi tmavý med. Má aj odporúča vypiť počas dňa macerát zo všeliečivosť železníka a povera urobili
dostatok peľu. 6 lyžičiek drogy na 2 poháre vody, z neho ochranný amulet proti akému-
Predmetom zberu sú bylinné vr- príp. 2-3 šálky 3-5 % odvaru (cediť koľvek zraneniu. Nosili ho rímski vo-
cholky rastliny dlhé asi 25—30 cm po 20 minútach) alebo 3 % odvar jaci vyslaní do boja. Býval i zložkou
— Herba solidaginis (Herba consoli- (variť 6 minút). Zvonka sa robí asi nápoja lásky a často sa používal ako
dae aureae, Herba doria, Herba fortis, 10 % odvar. symbol a prostriedok v ľúbostných
Herba consolidae sarraceniae), zbera- Homeopatická esencia z čerstvých záležitostiach.
né kosákom na začiatku kvitnutia kvetov má podobné uplatnenie ako Rodové meno Verbena možno od-:
(jún—júl, niekedy až do septembra). alopatické prípravky. vodiť od latinského slova verbum
Materiál je mierne náchylný na zapa- = slovo, pretože sa na túto rastlinu
renie. Suší sa vo zväzkoch alebo v ten- Čajovina č. 67. prisahalo.
kých vrstvách v prievane. Droga je Predmetom zberu je vňať — Herba
mierne drobivá. Pomer zoschnutia je ŽELEZNÍK LEKÁRSKY verbenae (Herba columbariae), horná
asi 5 : 1. Na prekvitnutej vňati sa pri SPORÝŠ LÉKAŘSKÝ kvitnúca časť mladých stoniek a listy
sušení utvára lietací aparát, čo drogu Verbena officinalis L. (aj osobitne rezané spodné, pridávané
znehodnocuje. Drogu skladujeme Železníkovité — Verbenaceae do vňaťového materiálu). Tieto časti
Ľudovo: holubia zelinka, verbina
v dobre uzatvorených obaloch — ľah- Nemecky: EchtesEisenkraut; maďarsky: Kôzôn- sa zberajú v júli—auguste (septembri).
ko ju napádajú škodcovia. séges vasfú, szapora galambócz; taliansky: Ver- Plody sú v droge nežiadúce. Niekedy
Podstatnú terapeutickú zložku tvo- bena; francúzsky: Verveine officinale; anglicky: sa zberá a suší celá rastlina i s kore-
ria neutrálne saponínové glykozidy, Vervain; španielsky: Verbena; rusky: BepôeHa ňom. Korene sú vraj dobrou prísadou
airreHHas
hojné vo vňati a v kvetoch pred ich do nakladaných uhoriek — dodávajú
rozvinutím. Okrem toho droga obsa- Trváca bylina vysoká až 70 cm; byľ im príjemnú osobitnú príchuť. Mate-
huje flavonoidy (rutín, kvercetín, štvorhranná, priama, v hornej časti riál sa suší v tenkých vrstvách na
kvercitrín, kempferol), neveľa silice, rozkonárená. Listy protistojné, spo- vetranom zatienenom mieste (ume-
nórčiny, triesloviny, sliz, kyselinu ni- dné nedělené, horné trojdielne, na lým teplom do 35 °C). Vňať je po
kotínovú (amid) a v koreni aj inulín. okraji nepravidelne vrúbkované. Kve- usušení sivozelená, drsná, vráskavá,
Droga dokázateľne napomáha zvy- ty drobné, dlhé asi 3 mm, bledofialo- bez pachu, so slabou drsnou a horkou
šovať vylučovanie moču, ktoré je vyš- vé, usporiadané do koncových i pazuš- príchuťou. Je veľmi náchylná na vlh-
šie pri užívaní tinktúry (liehové výťaž- ných strapcov. Plody sú tvrdky. nutie. Pomer zosušenia je asi 4 : 1.
ky sú účinnejšie ako vodné). Súčasne Druh rastie asi do 1000 m n. m., ale Homeopatia používa čerstvú kvitnúcu
zlepšuje funkciu obličiek (znižuje vy- najmä v teplých oblastiach na smetis- vňať.
lučovanie bielkovín močom). Pôsobí kách, rumoviskách, pri brehoch vôd, Železník sa v poslednom čase stal
pri edémoch, nefritíde (zápal obli- na úhoroch, medziach a pasienkoch. predmetom vedeckého prieskumu.
čiek), artritíde (zápal kĺbov), zápaloch Do čeľade železníkovitých patrí Hľadali sa v ňom hormonálne účinné
ďasien, spevňuje zuby. Účinné látky z našej kveteny iba rod Verbena L. látky, aké obsahuje príbuzná cudzok-
tohoto druhu sú aj v koreňoch, a preto — železník s jediným druhom; niekoľ- rajná rastlina z čeľade železníkovitých
sa niekedy odporúča používať ju aj ko cudzozemských zástupcov tohto — Vitex agnus castus L. Z jej plodov sa
s koreňmi (naša norma to nepripúšťa). rodu sa u nás často pestuje na okrasu v cudzine vyrábajú prípravky uplatňo-
Zvyčajne sa užíva zapar z jednej v črepníkoch alebo v skleníkoch vané pri menštruačných anomáliách
kávovej lyžičky na šálku vody — pijú (predmetom zberu však nie sú). Zo a prostriedky na zvýšenie produkcie
sa 2—3 šálky denne; denná dávka sú záhradných je častý ž. peruánsky — V. mlieka pre dojčiace matky. Železník
4 polievkové lyžice primerane rozde- peruviana (L.) Drúce, pôvodom zo však podľa doterajších prieskumov má
lené na viac dávok. Vhodný je aj Severnej Ameriky, z črepníkovitých iba slabý vplyv na tvorbu mlieka. Jeho
kombinovaný zapar (15 g drogy na zasa rozličné taxóny ž. hybridného účinným princípom je horký verbena-
310
Čs. priemyselne vyrábaným prí-
ŽELEZNÍK pravkom s tinktúrou - Tinctura ver-
LEKÁRSKY benae je roztok Stomatosan (antisep-
tikum ústnej dutiny).
ŽIHĽAVA DVOJDOMÁ
- PŔHĽAVA DVOJDOMÁ
KOPŘIVA DVOUDOMÁ
Urtica dioica L.
Ľudovo: pŕhlava, pokriva, prhlica, žíhavka
Nemecky: Grosse Brenessel; maďarsky: Nagy
csalán; kétlaki csalán; taliansky: Ortica maschia;
francúzsky: Ortie dioíque; anglicky: Stinging
Nettle; španielsky: Ortiga mayor; rusky: Kpaim-
Ba flByflOMHaa
ŽIHĽAVA MALÁ
- PŔHĽAVA MALÁ
ŽAHAVKA ROČNÍ
Urtica urens L.
ŽihTavovité - Urticaceae
Ľudovo: pŕhTavka, žihľava nízka, žahavka, žihľa-
va pálivá
Nemecky: Kleine Brenessel; maďarsky: Apró
csalán; rusky: KpanHBa jKrynaH
311
ŽIHĽAVA DVOJDOMÁ Predmetom zberu i nákupu býva aj
- PŔHĽAVA DVOJDOMÁ list — Folium urticae (Folium urtica-
rum); strháva sa svieži zo stoniek
ŽIHĽAVA MALÁ v rukaviciach. Obdobie zberu je tiež
- PŔHĽAVA MALÁ
máj-september; suší sa v tenkých
vrstvách v tieni. Zosychá v pomere
5 : 1.
Veľmi zriedka sa zjari (marec) alebo
v jeseni (október) vykopáva koreň
— Radix urticae; zosychá v pomere asi
3 : 1 a v septembri-októbri sa ojedi-
nelé zberajú aj semená — Semen
utricae (dosúšajú sa na vzdušnom
mieste; pomer zoschnutia je asi 3 : 1).
V homeopatii sa používa čerstvá
žihľavová vňať.
Drogy nemajú pach a chutia horkas-
to a trpko.
List žihľavy je predovšetkým bohatý
na chlorofyl (zelené listové farbivo
— ide vlastne o chlorofyly), na vitamín
C (hlavne mladé listy). Ďalej obsahuje
triesloviny, glukokiníny (látky vyvolá-
vajúce pokles krvného cukru), orga-
nické kyseliny (octovú, mravčiu a i.),
amíny (acetylcholín, histamín, seroto-
nin), mnohé vitamíny (Bx B 2 , C, K l5
provitamin A), fytoncídne látky, v pá-
livých chlpoch i neprchavý živicovitý
sekrét s kyselinou mravčou a kremiči-
tou, tiež acetylcholín, serotonin a his-*
tamín s istou toxickou látkou, nie
celkom preskúmanou — ničí sa varom;
táto látka už v množstve desaťmiliónti-
na gramu vyvoláva typické pľuzgieriky
(preto sa novšie vžíva názor, že žihľava
škodí zdraviu).
Žihľava je naším vývozným artik-
lom. Má široké liečebné i technické
použitie. Vysoko sa cení v ľudovom
liečiteľstve. Podporuje celkový meta-
bolizmus organizmu, činnosť vylučo-
vacích žliaz, pohyby čriev (peristalti-
ku), má mierne diuretické účinky.
z prašníkových rastlín na piestikové a listnaté vŕšky rastlín bez spodných Preto často tvorí zložku protireuma-
závisí iba od vetra). zdrevnatených častí stoniek. Zberajú tických, metabolických, diuretických,
Najčastejšie používaná a v niekto- sa pred rozkvitnutím (máj-septem- hemoroidálnych i expektoračných ča-
rých liekopisoch oficinálna je žihľavo- ber). Materiál treba sušiť čo najrých- jovín. Známa je aj napr. čajovina
vá vňať - Herba urticae (Herba urti- lejšie. Možno použiť aj umelé teplo Species aperitivae: vňať žihľavy a pod-
carum). Zberá sa prakticky zo všet- (do 60 °C). Droga si musí zachovať zemok pýru po 10 g, kôra krušiny, list
kých druhov pálivých žihliav. Tvoria pôvodnú farbu. Pomer zosušenia je asi orecha, vňať zemedymu a fialky troj-
ju mladé, zdravé nadzemné výhonky 5 : 1. farebnej po 20 g — jednu polievkovú
lyžicu čaj oviny zavariť v pohári vody.
Na vňaťovú drogu — Herba urticae sa vzťahuje ČSN 86 6736 týmito základnými znakmi: Samostatne sa dávkuje 1 čajová lyžič-
ka drogy na šálku odvaru; pije sa 3 x
Akosť — najviac v % denne. Ak nejde o maximálne vyťaže-
Znak nie trieslovín, pripravuje sa zapar
I. II. z 1 lyžičky drogy na pohár vody (piť
3 x denne) alebo z 3 lyžičiek na
Časti drogy sfarbené ináč ako na materskej rastline 8 16
2 poháre vody (10 minút nechať pri-
Cudzie organické prímesi 3 6 kryté stáť a piť po dúškoch počas
dňa).
Anorganické prímesi 0,5 1
Zo sušenej i čerstvej vňate sa ľudo-
Vlhkosť 14 14 vo pripravuje odvar používaný proti
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) 16 20
vypadávaniu vlasov (100 g jemne re-
zaných listov na pol litra vody a pol
312
Listová droga — Folium urticae sa posudzuje podia ČSN 86 6413: šaných lesoch, tvorených bukovým,
jaseňovým, jelšovým, topoľovým
Akosť — najviac v % a dubovým zárastom.
Znak Žindava botanicky patrí do osobit-
I. II. nej skupiny zelerovitých rastlín — me-
dzi tzv. žindavovité, ktoré by nebota-
Tmavšie sfarbené listy 5 25
nik sotva pokladal za zástupcov zele-
Rozdrvené listy 10 20 rovitých. Už kvety sú iné — usporiada-
né do nenápadných okolíkov. Žindava
Stonka a iné časti rastliny 0(0 10
sa často zamieňa s jarmankou väčšou
Cudzie organické prímesi 5 10 — Astrantia major L.; listy jarmanky
majú skôr tvar prstov, jednotlivé lís-
Vlhkosť 13 13
točky sú končisté a súkvetie nená-
Popol (stanoví sa vyžíhaním drogy) • 15 20 padné.
Vedecké pomenovanie žindavy je
litra slabého octu, 30 minút mierne z latinského sanus = zdravý, a to pre
ŽBVDAVA EURÓPSKA
variť a pred spaním umývať hlavu). ŽINDAVA EVROPSKÁ hojivé účinky na rany. Žindave sa
Čerstvá olistená vňať sa ešte dnes Sanicula europaea L. venovali rozsiahle kapitoly prvých no-
používa na šľahanie, čerstvá šťava na Zelerovité - Apiaceae (Okolíkaté - Umbel- vovekých herbárov, najmä v 16. a 17.
liferae) stor. Palivo chutiace listy a horké
kloktanie a obklady. Výhonky možno
Ľudovo: raček čierny, svalníček, žanykel
upravovať ako špenát alebo nimi kŕmiť Nemecky: Wald-Sanikel; maďarsky: Európai
podzemky dávali sa v domácom lieči-
hydinu. Sú i zložkou jarných bylinných gombernyó; taliansky: Sanicola; francúzsky: Sa- teľstve na rany a neskôr boli oficinálne
kúr. Z čerstvej žihľavy sa priemyselne nicle ď Europe; anglicky: Sanicle; španielsky:
Sanicula macho; rusky: riowiecHHK eBponeň-
získavajú zelené farbivá — chlorofyly, CKHH
ktoré majú predovšetkým dezodorač-
né, antibakteriálne i granulačné účin- Trváca holá bylina s plazivým pod-
ky, pričom podporujú aj tvorbu červe- zemkom, vysoká 30—45 cm; listy prí-
ných krviniek. Pomocou lúhu sa zemnej ružice dlhostopkaté s objíma-
z chlorofylov získavajú chlorofylíny, vými pošvami, dlaňovité, troj- až päť-
fytochloríny alebo fytorodíny — zlož- dielne. Občas sa vyvinú i dva malé
ky liečebnej kozmetiky a iných farma- sediace stonkové listy. Bezlistá stonka
ceutických prípravkov. — stvol je jednoduchá, ostrohranná,
Esencia pripravená podľa homeo- zakončená chudobným riedkym oko-
patických predpisov (dil. D 3 — 0) líkom bielych krátkostopkatých kve-
z čerstvej vňate má podobné uplatne- tov. Plody sú dvojnažky.
nie ako alopatické prípravky. Rastlina patrí k náročnejším. Mož-
Vňať žihTavy alebo list je zložkou no ju charakterizovať ako typickú
mnohých priemyselne vyrábaných prí- bylinu nižších polôh, vyžadujúcu
pravkov; čs. hromadne vyrábané prí- mierne vlhkú pôdu s mierne kyslou až
pravky s listom (vňaťou) sú čajovina neutrálnou reakciou (občas znáša aj
Pulmoran (expektorans), čajovina mierne alkalický substrát); potrebuje
Nephrosal (diuretikum, dezinficiens polotieň. Najlepšie sa jej darí v zmie-
močových ciest) a roztok Calmonal
(extrakt zo žiMavy — externé antireu-
matikum). Chlorofylín tvorí zložku
liečebnej kozmetiky — Desophyll,
roztok (antihydrotikum, dezodorans
pri potení sa nôh), chlorofyl je zložkou
napr. Chlorophyllum oleosum Spofa
(5 % roztok v oleji na vredy predkole-
nia, preležaniny, trhliny prsných bra-
daviek a pod.), pridáva sa i do kvapiek
Inhalol Pini (katary horných dýcha-
cích ciest) i do dražé Nicofer (anémia
z nedostatku železa).
Koreň žihľavy sa uplatňuje napr.
v poľskej medicíne (obsahuje trieslo-
viny, minerálne soli a je bohatý na
vápnik); pre obsah trieslovín slúži
predovšetkým ako adstringentný pro-
striedok; dávky sú: z pol polievkovej
lyžice odvar na pohár vody (piť po
lyžiciach počas dňa).
313
ako drogy. Vo Francúzsku si túto tzv. koreňové listy. Spracúvajú sa aj vo šie použitie sa zvyčajne robí asi 7 %
vynikajúcu povesť zachovali dodnes farmaceutickom priemysle. odvar (var do 9 minút), kým na rany sa
spolu so zbehovcom plazivým — Aju- Z obsahových látok treba na prvom listy a kvety varia v masle a potom
ga reptans L. mieste uviesť triesloviny, potom sapo- sa přefiltruj ú (Meier). Pri vnútorných
Drogovou časťou žindavy v minu- níny (sú v podzemku, ale aj v liste). krvácaniach sa pije čaj z vňate (4 plné
losti bola väčšinou vňať — Herba Najsilnejšie hemolytické účinky má lyžičky na 2 poháre vriacej vody, 10
saniculae (Herba diapensiae); v naj- list, slabšie podzemok a najslabšie minút prikryté sparovať; vypiť počas
staršej dobe ju odporúčal napr. Para- koreň (Luft). Na saponínoch spočíva dňa). Pri bolestiach žalúdka sa list
celsus a novšie Thoms. Stredoveké hlavný liečebný efekt. Droga ďalej žindavy kombinuje rovnakým dielom
i prvé novoveké herbáře (Lonicerus, obsahuje trochu silice, horčiny, vita- s kvetom nechtíka, vňaťou stavikrvu
Bock, Matthiolus) odporúčali aj kore- mín C, sliz a minerálne látky (kremiči- vtáčieho a so semenom senovky gréc-
ne. Dnes je predmetom zberu zasa tany a vápnik). kej. Čaj z tejto zmesi sa pripravuje ako
vňať — Herba saniculae, ojedinelé Drogy majú experimentálne doká- maceračný odvar (4 plné lyžičky na
koreň — Radix sanicule (Radix dia- zaný slabý adstringentný, expektorač- 2 šálky vody — v polovici vody sa
pensiae). Vňať sa odřezává v čase ný a karminatívny efekt (Braun, čajovina maceruje 8 h, po odfiltrovaní
kvitnutia — asi máj až jún—júl, pod- 1978). Ako oficinálne sú dnes už sa s druhou polovicou vody krátko
zemky (korene) sa vykopávajú v jese- zastarané. Tvoria však zložku priemy- zavarí; obidva výluhy sa spoja a pijú
ni — september až november alebo selne vyrábaných prípravkov — dro- počas dňa po dúškoch). Pre zachova-
zjari (marec—apríl). Materiál sa očistí, gových tabliet, resp. kapslí, a to najmä nie vitamínu C v rastline sa niekedy
podzemky s koreňmi sa zbavia hliny v kombinácii s rumančekom, brezou, odporúča iba macerát za studena.
a zvyškov rastliny a všetko sa suší šalviou; predpisujú sa pri žalúdočných Používa sa na výplachy úst a pri
v tenkých vrstvách na tienistom a dob- ťažkostiach, zápale hrubého čreva, pe- ochorení ďasien.
re vetranom mieste. Pri použití umelé- čeňových ochoreniach a i. Homeopatické prípravky zo ž. eu-
ho tepla sa nesmie prekročiť Vňať sa ľudovo používa predovšet- rópskej (napr. rozotreté rastlinné časti
30—35 °C. Listy pri správnom sušení kým pri zahlienení, zápaloch, ako ako Teep v tabletách) sa používajú
nadobudnú trochu tmavšiu sivozelenú adstringens, proti vnútorným krváca- podobne ako v alopatii. Najväčšmi sa
farbu, nesmú však zhnednúť. Pomer niam, ale aj ako diuretikum a pri však uplatňujú pri žalúdočných a črev-
zosušenia je asi 6—6,5 : 1. Krátky kostných ochoreniach. Bežné dávky ných ťažkostiach.
podzemok je červenohnedý a zosychá sú: práškovaná vňať na hrot noža Koreňová droga sa oddávna použí-
v pomere asi 3 : 1. 2-3x denne (Kneipp) alebo 2-3 va na rany (zle sa hojace, zapálené,
Z rastliny sa v súčasnosti v oficiálnej šálky 3-5 % záparu (sparovať 10-25 krvácajúce a pod.), prípadne ako ad-
homeopatickej medicíne používa čer- minút). Na výplachy nosa, úst a pod., stringens — sťahujúci prostriedok pri
stvá kvitnúca vňať alebo prízemné, na umývanie, kloktanie a iné vonkaj- všetkých druhoch krvácania.
DÔLEŽITEJŠIE CUDZOKRAJNÉ A ŽIVOČÍŠNE DROGY
315
a bronchitídach. Pre antiseptické vlastnosti Pochádza zo stromu Myroxylon balza- vôbec sa nekumuluje a jej diuretická účin-
sa uplatňuje hlavne ako dezinficiens močo- mum (L.) Harms var. genuinum Baill., nosť je vyššia ako pri náprstníku. Jednotli-
vých ciest pri bakteriálnych zápaloch. Má balzamovníka'.obyčajného pravého (Faba- vá dávka je 0,1 g, denná 0,5 g, maximálna
aj široké technické použitie (maliarstvo, ceae); hlavným producentom je Kolumbia jednotlivá 0,5 g, denná 1,0 g; vo forme
papiernictvo a i.). (provincia Tolu, povodie jej riek), ale aj čajovín sa vôbec nepoužíva.
Venezuela (provincia Nová Granada). Droga sa používa podobne ako náprstník
Balzam je polotuhá hmota s pachom — vo forme štandardizovaných prípravkov.
BALZAM PERUÁNSKY vanilky. Hlavná obsahová látka je živica Izolovaný čistý scilarén A má silný diuretic-
Balsamum peruvianum (ČsL 4); tolurezín (80 %). Okrem toho obsahuje ký a emetický účinok. Glykozidy možno
Balsamum Myroxyli balzami kyselinu škoricovú a benzoovú (nemá kon- aplikovať per os; pre nízku kumulačnú
štantné zloženie), asi 7,5 % cinameínu schopnosť sa osvedčujú v prípadoch, keď sa
Droga s obsahom silice, používaná ako (pozri pri peruánskom balzame) a 1—3 % nepresadil náprstník. Sú vhodné na odstrá-
dezinficiens (antiseptikum). silice (skladá sa o. i. z toluénu a kadinénu). nenie opuchov. V menších dávkach majú
Balzam je oficinálny vo väčšine sveto- Z terapeutickej stránky je dnes balzam expektoračný účinok, ktorý sa tiež niekedy
vých liekopisov a má široké uplatnenie. Je v úzadí. Kedysi sa užíval ako prostriedok na využíva. Všetky indikácie musí, samozrej-
patologický produkt stromov druhu Myro- uľahčenie odkašlávania pri bronchitídach me, naordinovať a sledovať lekár.
xylon balzámům (L.) Harms — balzamov- (najmä chronických). Dnes sa ešte z času Droga, resp. jej výťažky sa pridávajú aj
ník peruánsky (Fabaceae), rastúcich v Sal- na čas ordinuje v detskej praxi (vo forme do sirupov. Dovážaný tovar sa hodnotí
vadore (Stredná Amerika) a pestovaných sirupu alebo mixtúry). O niečo širšie uplat- podľa ČSN 86 7180.
hojne napr. na Kube, v USA (Florida), na nenie má v priemysle.
Jamaike, Ceylóne a inde; po odstránení Extrakt z toluánskeho balzamu tvorí
časti kôry stromov sa miesta otíkajú, opa- zložku čs. prípravku Solutan — kvapky DREVO GUAJAKOVÉ
ľujú fakľami a pod.; asi o 8 dní začne (antiastmatikum). Lignum guajaci (ČsL 2)
vytekať balzam (z jedného stromu asi Resina guajaci (ČsL 2) — živicagvajaková
2,5 kg balzamu ročne).
Balzam je tmavohnedá hustá číra sirupo- CIBET (PRAVÝ) Drogy sa zaraďujú medzi saponínové
vitá tekutina, páchnuca ako vanilka, chuť Zibethum (verum); Zibetum s osobitným terapeutickým pôsobením
má horkastú a škrabľavú. Často sa falšuje (podobne ako sarsaparilový koreň alebo
inými balzamami a olejmi. Droga živočíšneho pôvodu používaná koreň ginseng). Guajakové drevo priazni-
Peruánsky balzam obsahuje asi 30 % ako kozmetikum. Jej základom je masťovi- vo ovplyvňuje látkovú premenu. Zriedka
tekutého benzylesteru kyseliny benzoovej tý výlučok zo žľazy umiestnenej pri anál- sa uplatňuje ako diuretikum.
a 15—20 % benzylesteru kyseliny škorico- nom otvore mäsožravého cicavca cibeta Lignum guajaci pochádza zo vždyzelené-
vej; zmes oboch esterov sa nazýva cina- africká — Vivera civetta L. (Carnivorae), ho tropického stromu Guaiacum sanctum
meín. Podľa jeho množstva sa posudzuje ktorý žije hlavne v severnej Afrike. L. — guajak posvätný a G. orficinalis L.
kvalita balzamu (ČsL 4 žiada 56—70 % Cibet obsahuje skatol vznikajúci odbú- — g. liečivý (Zygophyllaceae). Získava sa
cinameínu). Živicová zložka balzamu obsa- ravaním tryptofánu (podmieňuje napr. aj prevažne zo splintu — bele (vonkajšie
huje hlavne estery kyseliny škoricovej pach ľudských výkalov), ďalej voňavú látku mäkké drevo, technicky neupotrebiteľné).
a perurezitanolu. V balzame je aj volná podobnú pižmu. Obsahuje triterpénové saponíny (ich agly-
a viazaná kyselina škoricová i benzoová. Droga sa dnes používa iba na kozmetické kónom je kyselina oleanolová). Živicové
Príjemný pach balzamu podmieňuje vani- účely vo voňavkárskom priemysle. substancie sa nachádzajú v jadrovom dre-
lín, kumarín, medovitý neridol a farnezol ve, odkiaľ sa izolujú alkoholom (až 23 % ) .
(seskviterpény). + CIBUĽA URGÍNEY Drevo tvorievalo častú zložku čajovín,
Balzam je farmakologicky účinný ako + OBULA MORSKÁ a to metabolizujúcich, tzv. krvčistiacich.
prostriedok mierne dráždiaci kožu. Má + Bulbus scillae (ČsL 2); Cepa marina; Živica sa častejšie používala vo forme
antiseptické, protizápalové a anestetické Scilla tinktúry (Tinctura guajaci) ako prostriedok
vlastnosti, podporuje granuláciu a je aj proti reumatizmu. Vo väčších dávkach je
externým antiparazitikom; jeho jednotlivá Patrí medzi drogy s obsahom steroidných laxans. Dnes slúži najmä na dôkaz oxidáz
dávka je 0,25 g, denná 1,0 g, v mastiach glykozidov, tzv. srdcových, podobne ako (napr. na rozlíšenie prevareného mlieka od
zvyčajne 10 %. Pri užívaní hrozí nebezpe- semeno strofantové (pozri ako heslo). neprevareného, na súdny dôkaz ľudskej
čenstvo alergií a pri dlhodobom dráždi Materská rastlina Urginea maritima (L.) krvi a pod.), peroxidáz a kyanovodíka, ale
obličky. Medicinálne sa preto uplatňuje Baker — urginea prímorská (Liliaceae) aj v potravinárskom priemysle (ako anti-
skoro výhradne zvonka. Vo forme mastí rastie v stredozemnej oblasti vo dvoch oxidans — na zvýšenie trvanlivosti).
a alkoholických roztokov sa dáva na rany, variantoch (biela a červená). Cibule sú
omrzliny, vyrážky a preležaniny (dekubi- tvarom podobné našim, vážia okolo 3 kg,
ty). Pokladá sa za spoľahlivý prostriedok zriedka až 8 kg. Oficinálnu drogu tvorí DREVO HORKAVCOVÉ
proti svrabu a jeho zárodkom, prípadne biela varieta (jej pokrájané a usušené (KVASIOVÉ)
proti prašivine psov. Živica stromov má vnútorné dužinaté časti). Lignum quassiae (ČsL 1)
široké použitie v USA ako prísada do Obsahuje glykozidy bufadienolidového
čokolád a žuvačiek. Odfarbený balzam sa typu, steroidhé kardioglykozidy radu scila- Droga obsahuje neglykozidove viazané
používa ako neutrálne reagujúci fixatér rénu (scilarén A - asi 0,06 % a B a C), horčiny (podobne ako púpava lekárska).
v parfumérii, udržiavajúci stálu arómu flavonoidy, sacharidy (polyfruktózany, si- Pochádza buď z tropického stromu Pic-
voňavky (buket). nistrín, glukosinistrín a scilín), sliz, rasma excelsa Planch. — horkavec štíhly
Čs. farmaceutický priemysel používa sciliglaukosid, scilafeosid a scilacyanosid. (drevo kvasiové jamajské) — Lignum quas-
balzam ako zložku čapíkov a masti Anaesin Červená varieta (Bulbus scillae rubrae) siae jamaicense, alebo z druhu Quassia
(hemoroidy, análně trhliny a pod.) a masti obsahuje scilirosid, scilirubrosid a ostatné amara L. — kvasia horká (drevo kvasiové
na omrzliny (vyrába Slovakofarma n. p.). látky ako biela varieta. Vykazuje tiež surinamské) — Lignum quassiae surina-
srdcovú aktivitu, jej scilirosid je však ner- mense; surinamský druh obsahuje hlavne
vovým jedom, a preto sa uplatňuje pri neglykozidovú nórčinu kvasín a neokvasín,
BALZAM TOLUANSKY deratizácii. jamajský zasa pikrazmĺn. Číslo horkosti
Balsamum tolutanum (ČsL 1) Cibuľa urgíney je kardiotonikom použí- dreva je vysoké - asi 40 000 až 50 000.
vaným pri srdcovej nedostatočnosti (mit- Obsahové triterpénové horčiny sú farma-
Patrí medzi expektoračné silicové drogy. rálna stenóza, angina pectoris, kardiálne ceuticky málo zaujímavé, vyskytujú sa vo
Je patologickým produktom ako peruán- edémy). Tvorí tiež súčasť antitusík. Srdco- viacerých variantoch čeľade Simarubaceae,
sky balzam. vú frekvenciu znižuje iba nepatrne, skoro Rutaceae, Cucurbitaceae a i.
316
Droga bola v minulosti velmi obrúbená vnútorne. Sám tanín nie je vhodný na prírodný gáfor. Tvorí zložku oficinálneho
ako amárum. Slúžila na úpravu činnosti vnútorné užívanie (v žalúdočnom trakte prípravku Opodeldok — Linimentum sa-
žalúdka a na povzbudenie chuti do jedenia. a črevnom sa rýchlo rozkladá a má dráždivé ponato-camphoratum a gáfrového liehu
Dnes sa ešte niekedy používa ako klyzma účinky). Prestal sa používať aj na ošetrova- — Spiritus camphoratus. Čs. farmaceutický
v zápare proti pásomniciam detí i črevným nie veľkoplošných popálenín (lebo sa vstre- priemysel uplatňuje gáfor vo viacerých
parazitom, výťažky zasa proti hmyzu (majú báva a môže poškodiť pečeň). prípravkoch, ako sú masť Calovat (deri-
narkotické účinky na muchy a iný hmyz). Dubienka je adstringens vhodné na ošet- vans), kvapky Contraspan (spazmolyti-
renie chorých ďasien a omrzlín; interne sa kum), roztok Desophyll (liečebná kozmeti-
užíva 0,5 — 1,0 g na šálku odvaru a pije sa ka — dezodorans pri potení nôh a pod.),
DREVO SANTALOVÉ 2—3 x denne po lyžičkách. Možno ju užívať Inhalex (koncentrovaný roztok na inhalá-
Lignum santali albi — drevo santalové biele aj vo forme prášku (3 x denne 0,5 g); cie pri zápaloch nosových dutín a hltaná),
Lignum santali rubri — drevo santalové externe sa uplatňuje tinktúra (Tinctura kvapky Inhalol Pini (akútne a chronické
červené gallarum). zápaly horných dýchacích ciest), Pain Ex-
Príbuzné čínske dubienky — Galia chi- peller (roztok — derivans), masť Rheumo-
Drevo s obsahom silice, resp. s červeným nensis vznikajú na sumachu — Rhus chi- sin (derivans), masť na omrzliny, Oleum
farbivom. nensis Mill, nabodnutím listovou voškou camphoratum Spofa (olejová solúcia v in-
Biele drevo pochádza z východoindické- (Aphis sinensis Bell.). Takisto obsahujú jekciách, pri otravách, obehovom zlyhaní
ho stromu Santalum album L. — santal triesloviny, ale s inou chemickou skladbou a pod.), injekcie Pulmochin (pomocný liek
biely (Santalaceae). Drogu tvorí najmä (galotanínového typu). pri bronchitíde) a vo viacerých veterinár-
voňavá časť s obsahom silice a živice Ďalšie údaje pozri aj pri duboch (druhy nych prípravkoch (napr. Ahlpegmin, Mas-
— jadrové drevo kmeňa a konárov. Používa rodu Quercus). tisan mite a forte), tiež je zložkou anti-
sa najmä na izoláciu silice (Oleum santali), Trieslovina — Tanninum je zložkou čs. septika Solutio phenoli camphorata
ktorá má príjemný pach ako ruže a na farmaceutických prípravkov Inhalol Pini (Chlumský).
nakurovacie účely. — kvapky na inhaláciu (katary dýchacích
Červené drevo pochádza z východoin- ciest), masť na omrzliny a prípravku Sindo-
dického a filipínskeho stromu Pterocarpus lor a prášku Rectobarium (kontrastná látka GUARANA
santalinus L. (Fabaceae); obsahuje červe- na rentgenové vyšetrenie). Guarana; Pasta guarana
né farbivo (santalín a i.), živicu a trieslovi- Triesloviny s bielkom (Tanninum albu-
ny. Používa sa ako vzhľadová zložka čajo- minaťum) — je v tabletách Talbin (črevné Droga s obsahom purínových derivátov
vín, niekedy ako adstringens a metaboli- adstringens). (alkaloidov).
kum, hojne na farbenie zubných práškov, Pripravuje sa zo semien a z rozdrvených
vôd a široké použitie má v priemysle pražených klíčnych listov juhoamerického
a umeleckých remeslách. GAMBÍR kra Paullinia cupana Kunth — paulínia
guarana (Sapindaceae), ktoré sa zmiešajú
Pozri Katechu s vodou a formujú do rozličných útvarov
DREVO SASAFRASU (tyčiniek alebo figúriek) a usušia.
LEKÁRSKEHO (FENIKLOVÉ) Guarana obsahuje z purínových alkaloi-
Lignum sassafras GAFOR dov predovšetkým kofeín (2,5—5 % ) ; väč-
Camphora (ČsL 4) ší je podiel katechínových trieslovín (do
Silicová droga — pochádza z koreňov 25 %).
severoamerického vavrínovitého stromu Droga patrí medzi pevné silice; dá sa U nás sa zriedka používa; slúži ako
(Lauraceae) Sassafras officinale Nees. vyrobiť i synteticky alebo polosynteticky. excitans (povzbudzujúci prípravok), prísa-
— sasafras lekársky. Obsahuje predovšet- Na terapeutické účely sa používa prírodný da do práškov proti boleniu hlavy a pod.
kým silicu — Oleum sassafras. Drogu tvorí i umelý gáfor (Camphora naturalis — C. V Južnej Amerike je požívatinou.
ľahké, porézně drevo, ktoré je v terapii synthetica).
zložkou tzv. drevovinových čajovín — Spe- Prírodný gáfor (Camphora naturalis) je
cies lignorum (uplatňujú sa ako metaboliká pevným podielom silice z dreva východo- GUMOŽIVICA AMONIAKOVÁ
a diuretika). ázijských vavrínovitých (Lauraceae) stro- Gummiresina ammoniacum (ČsL 1)
mov, gáfrovníkov (škoricovník gáfrový)
— Camphora officinarum. Dnes sa pes- Gumoživicu vylučuje mohutná bylina
DUBIENKA tujú najmä na Tchaj-wane (2/3 sveto- Dorema ammoniacum Don (Apiaceae)
Galia (ČsL 1; ČsL 4); Galia levantica; G. vej produkcie gáfru), v Japonsku a južnej - ošak amoniakový, rastúca v Iráne, Afga-
halepensis Číne. Drevo starých, asi 50-ročných stro- nistane a Kirgizsku; vyteká samovoľne
mov obsahuje gáfor v kryštalickom stave alebo po náhodnom poranení byle.
Patrí medzi drogy s obsahom trieslovín. alebo rozpustený v silici. Získava sa destilá- Tvoria ju zrná veľkosti hrachu až orecha,
Dubienky sú guľovité patologické novo- ciou a čistením; okolo 30 kg dreva poskyt- často spojené, zlepené, farby svetložltej až
tvary na dube druhu Quercus infectoria ne asi 1 kg gáfru. Dá sa izolovať aj z listov hnedastej. Majú charakteristický pach
Oliv. — dub farbiarsky (Fagaceae), ktorý stromu. Značná časť používaného gáfru sa a chutia ostro horko, korenisto.
rastie vo východnej oblasti Stredozemia vyrába polosynteticky (napr. z a-pinénu Droga obsahuje hlavne živicové kyseli-
a na Balkáne. Vznikajú vtedy, keď osa a pod.). Do obchodu prichádza ako biely ny, nórčinu a silicu, ktorá páchne ako
hrčiarka (Cynips gallae tinctoriae Hartig) kryštalický prášok alebo kusy či tabuľky archangelika. Užíva sa hlavne vo veterinár-
nabodne vegetačný vrchol pupeňov. Na charakteristického pachu, na vzduchu pr- nej praxi ako diuretikum a expektorans;
mieste vpichu sa utvorí chorobný guľovitý chajúci (sublimuje); chemicky je čistou široké použitie má v technike (tmel, veteri-
útvar. V jeho vnútri prekonávajú hrčiarky látkou (1, 7, 7-trimetylbicyklo- (2, 2, 1/ nárny tmel na kopytá a i.).
svoju polročnú generačnú premenu (ako heptan-2-on). Niekedy tvorí zložku dráždivých mastí
dospelý hmyz sa cez dubienku prehryzú). Gáfor sa v medicíne uplatňuje ako zložka a náplastí.
Dubienky obsahujú asi 40—60 % tries- mazadiel (liniment) alebo liehových rozto-
lovín — galotanínov. Drogová norma ON kov a iných prípravkov používaných ako GUMOŽIVICA ASA-FOETID A
86 7511 uvádza dve akostné triedy: obsah derivans pri reumatických ochoreniach Gummiresina asa foetida (ČsL 1)
trieslovín v I. akosti je najmenej 25 % a v neurológii, vo forme olejových injekcií
a v II. 15 %. Čs. liekopis okrem toho ako centrálne analeptikum (vzpružuje čin- Vyteká po narezávaní koreňov rozlič-
uvádza trieslovinu z dubienok — tanín nosť životne dôležitých orgánov). Má aj ných druhov rodu Ferula — ferula (Apia-
(Tanninum), ktorá sa v kombinácii s biel- veľký technický význam. ceae), viacročných bylín južnej Ázie (Irán,
kom (Tanninum albuminátům) dá užívať aj ČsL 4 uvádza ako oficinálny syntetický aj Afganistan), po odrezaní nadzemných vý-
317
honkov urobia sa zárezy do koreňov a vyte- (Wend.) Benth. — purga (jalapa) prečisťu- izoluje fermentáciou. Farbivo je v rastli-
kajúca mliečna šťava sa zhromažďuje vo júca (Convolvulaceae), domáca v Mexiku nách viazané ako glykozid - indikán.
vyhĺbených jamách, kde stuhne. a pestovaná aj inde v trópoch. Obsahuje Používa sa najmä v textilníctve, polygra-
Droga obsahuje až 65 % živice (tvoria ju glykozidovo viazané živice — glukoretíny, fii a ako indikátor v analytickej chémii.
hlavne estery kyseliny ferulovej a azarezi- ktoré sa izolujú pod označením + Resina Dnes sa nahradzuje syntetickými výrob-
notanolu), asi 30 % slizovitých látok jalapae (podľa ČsL 2 perkoláciou liehom). kami.
a 6—20 % silice (obsahuje najmä sulfidy, Sú to drastické laxanciá (pozri aj rastlinu
stopy vanilínu a terpény). Droga páchne asi pupenec roľný).
ako náš cesnak. JANTAR
Liečebne sa uplatňuje ako karminatí- Succinum
vum, črevné dezinficiens, nervínum a sto- CHALUHA BUBLINATA
machikum. Výťažok je zložkou známej Fucus vesiculosus Fosílna živica pochádzajúca z pravekých
Worčestrovej omáčky. stromov. Obsahuje hlavne kyselinu jantá-
Drogu poskytuje hnedá riasa Fucus vesi- rovú a jej estery.
culosus L. = chaluha bublinatá (Fucaceae), Najdôležitejšou zberovou oblasťou je
GUMOŽmCA MYRHOVÁ (MYRHA) rozšírená na skalnatých pobrežiach Atlan- pobrežie Baltického mora. Získava sa do-
Gummiresina myrrha (ČsL 1); Myrrha tického a Tichého oceána (meria až 1 m). lovaním (bagrováním); je horľavá. Väčšie
(ČsL4) Zberajú sa stielky rias bez minerálnych kusy sa spracúvajú na šperky, odpad slúži
prímesí a odlomkov lastúr, ktoré sa v ten- na izoláciu kyseliny jantárovej a jej derivá-
Droga pochádza z rozličných druhov kých vrstvách sušia na morskom pobreží ty majú široké uplatnenie v medicíne (napr.
myrhovníkov — Commiphora (Bursera- a dosúšajú umelým teplom. ako myorelaxanciá) a v technike (výroba
ceae), krov alebo malých stromov rastúcich Droga obsahuje sliz (s kyselinou algíno- lakov). Dnes sú vytláčané syntetickými
najmä v Somálsku a južnej Arábii. Vyteká vou), fukózu, manitol, horčiny a z ďalších prípravkami.
po narezaní kôry ako žlté mlieko; na látok je najdôležitejší spomedzi halových
vzduchu tuhne. prvkov jód a bróm, viazané v organickej
Droga obsahuje 50—60 % slizovitých forme. KADIDLO
(gumovitých) látok, ktoré po hydrolýze Droga sa uplatňuje pri poruchách štítnej Olibanum; Gummiresina olibanum
poskytujú hlavne arabinózu, galaktózu žľazy, adipostitas, ako metabolikum a la-
a xylózu. Ďalej je v nej 25-40 % živice xans; dávkuje sa pol kávovej lyžičky na Amorfná živica zo stromov rodu kadid-
s obsahom rezénov a živicových esterov šálku zábaru, pije sa po častiach 2 až 3 x lovník — Boswelia (Burseraceae), ktoré
(rozpúšťa sa v liehu) a asi 2—10 % silice denne. rastú v Somálsku a južnej Arábii.
s obsahom rozličných terpénov (pinén, U nás tvorí zložku priemyselne vyrába- Patologický produkt sa získava narezá-
limonén, eugenol, krezol), ale aj seskviter- nej čaj oviny Reduktan (dietetikum pri vaním kmeňovej kôry. Na liečebné účely sa
pénov a nórčin. redukčnej diéte). používa málo (len ako prísada do zubných
Najčastejšou formou použitia je tinktúra Spálené stielky — Fucus vesiculosus tos- pást a náplastí). Skoro výhradne slúži na
(Tinctura myrrhae), ktorá slúži aj u nás ako tus, sa pre obsah jódu uplatňujú pri choro- náboženské účely ako dymiaci prostriedok.
adstringens a dezinficiens v stomatológii bách štítnej žľazy. Pre opradenie mnohými mýtami sa ľudovo
(zvyčajne sa mieša s rovnakým dielom pokladá za všeliek.
dubienkovej a rataňovej tinktúry).
CHRYZAROBIN
Chrysarobinum (ČsL 2); Araroba KAMALA
GUTAPERČA depurata
Guttapercha Pozri Kvet koso
Amorfný prášok s obsahom antrachinó-
Droga je polyterpén podobný kaučuku. nových derivátov.
Gutaperča sa získava poranením vyrúba- Chryzarobín je odparok vyčisteného vý- + KANT ARID A
ných tropických stromov alebo z rozdrobe- ťažku z výlučkov dutín a trhlín brazílskeho + Cantharis(ČsL2)
ných listov či mliečnej šťavy rozličných stromu Andira araroba Aguiar (Fabaceae)
druhov rodu Palaquium — gutaperčovník — andira lekárska, oddávna pestovaného Droga živočíšneho pôvodu s obsahom
(Sapotaceae). Extrahuje sa horúcou vodou v Indii. V sekundárnom dreve stromov sú neprchavých monoterpénov.
alebo toluolom. Materské rastliny sú stro- schizogénne priestory, odkiaľ sa spomína- Kantarida je u nás známejšia ako špa-
my indomalajskej oblasti. ný exkrét vyškrabuje a potom čistí. nielska muška — Lytta vesicatoria Fabri-
Gutaperča obsahuje 5 0 - 8 0 % látok Chryzarobín sa skladá z dráždivých chry- cius (Meloidae). Žije v južnej Európe
označovaných ako getah-guta a podobných zafanolantranólov (chryzofanolantrón 30- (hlavne na zástupcoch čeľade Oleaceae
kaučuku; z ostatných zložiek je tu najmä -40 %, metyléteremodínantrón 20 %, a Loniceraceae), u nás v teplejších oblas-
živica. Droga sa dá pri teplote 60-70 °C metyléterdihydroemodínantrón do 30 % ) . tiach (na jaseňoch). Je to smaragdovolesk-
plasticky formovať; skladuje sa pod vodou, Výrazne dráždi pokožku a má cytostatické lý chrobák s tuhými krovkami dlhý asi
pretože na vzduchu tvrdne. účinky (zastavuje rast buniek, najmä ná- 1,5—3 cm, 4—8 mm široký, s tykadlami.
Prečistená gutaperča sa používa najmä dorových). Uplatňuje sa v dermatológii pri V Číne žije druh Mylabris poskytujúci
v stomatológii ako zubný tmel. Po rozpus- chronických kožných ochoreniach, ako je podobnú drogu.
tení v chloroforme tvorí ochranný povlak psoriáza alebo mykózy (hubovité ocho- Podstatnou obsahovou látkou kantaridy
na kožu a rany, je zložkou náplastí a guta- renia). je neprchavý monoterpén kantaridín (asi
perčových papierov, prípadne sa uplatňuje Aplikácia drogy patrí do rúk lekára — nie 1 % ) , ktorý veľmi dráždi kožu a sliznice. Je
v dermatológii ako vehikulum. V technike je celkom neškodným prostriedkom; treba toxický. Asi 30 mg kantaridínu podané per
sa používa na izoláciu káblov. sa vyvarovať aj rozprašovaniu drogy, lebo os predstavuje jedovatú dávku pre dospe-
silne dráždi sliznice, vyvoláva zápaly. lého.
Výťažky z drogy alebo čistý kantaridín
+ HĽÚZA JALAPOVA slúžili hlavne ako prostriedok dráždiaci
+ Tuber jalapae (ČsL 2) INDIGO kožu (vo forme náplastí), ako prísada do
+ Resina jalapae (ČsL 2) —h jalapová Indigo; Indicum prípravkov na rast vlasov a vo veterinárnej
medicíne ako afrodiziakum. Na humánne
Organické farbivo získané z listov mno- použitie sa droga nedá použiť (je veľmi
Drogy s obsahom živice. Poskytuje ich hých druhov tropických krov rodu Indigo- nebezpečná, dráždi obličky a spôsobuje
popínavá rastlina Exogonium purga fera (Fabaceae) — indigovníky. Droga sa otravy).
318
KARAGÉN (ÍRSKY MACH) rastie v povodí Amazonky, Hevea brasi- alebo zosilňujú toxicitu iných postrekových
Carrageen; Alga carrageen liensis (Humb., Bonpl., Kunth) Mull.-Arg. protihmyzových látok, aby sa znížila ich
— hevea brazílska, pestuje sa aj v Zadnej koncentrácia a tým toxicita pre ľudí.
Droga s obsahom slizu; poskytujú ju Indii a Indonézii. Narezávaním kôry stro-
červené riasy druhu Chondrus crispus (L.) mov vyteká mliečna šťava — latex, ktorá sa
Stackh. — napúchavka kučeravá a Gigarti- miesi vo vode, čistí a spracúva do pružných KOREŇ (PODZEMOK)
na mamillosa (Goodenh. et Woodw.) J. tenkých doštičiek. Stvrdzuje sa vulkanizá- ĎUMBIEROVÝ
Agardh — gigartina bradavičkatá (Gigarti- ciou (pomocou katalyzátorov a síry sa Radix (Rhizoma) zingiberis (ČsL 1)
naceae — Rhodophyceae), ktoré žijú na lineárne usporiadané molekuly organizujú
chladnejšom pobreží írska, Škótska, Nór- do siete). Droga patrí medzi silicové aromatické
ska, Francúzska, USA a Kanady. Stielky sa V liekopisoch sa požaduje oficinálny ákriá.
bielia a sušia na slnku. kaučuk práve z druhov Hevea (parakau- Drogu — podzemok zbavený vonkajších
Droga obsahuje asi 45 % slizu, t. j. čuk, parakaučuk čistený). Slúži na prípravu vrstiev korku poskytuje ďumbier lekársky
polymérov galaktózy v glykozidovej väzbe, lepivých náplastí. Má mimoriadny technic- — Zingiber officinale Rose, pestovaný
sčasti esterifikovaných kyselinou sírovou ký význam (ešte dnes predstavuje asi po- v mnohých tropických i subtropických ob-
(asi 28 % ) . Preto je v slize viacej sulfátov lovicu suroviny na výrobu gumy). lastiach. Sadí sa podobne ako u nás zemia-
ako v agare. Čiastočne sa rozpúšťa v stude- ky. Jednotlivé obchodné druhy sa líšia
nej vode, zvyšok po zahriatí. Ak stúpne podľa pôvodu výzorom a najmä pachom.
koncentrácia nad 3 %, roztoky po ochlade- KOREŇ ALKANY FARBIARSKEJ Najviac sa cení lúpaný jamajský druh.
ní tvoria želé, ktoré za relatívne nízkych Radix alkannae; Radix anchusae Droga obsahuje silicu (0,5—3 % ) , loka-
teplôt ostáva tekuté (napr. 3 % pri 27 °C). lizovanú v silicových bunkách pletiva a zlo-
Obsahové látky — karageníny sa v droge Droga s obsahom farbív; poskytuje ju ženú najmä z monocyklických seskviterpé-
viažu ako soli na draslík, sodík a horčík. druh Alkanna tinctoria Tausch (Boragina- nov (zingiberén), potom z bisabolénu, ar-
V droge je aj protein a trochu brómu i jódu. ceae), trváca bylina rozšírená v Středomoří kurkuménu, borneolu, farnezénu, obsahu-
Karagén vo forme odvaru je mucilagjnó- a v teplejších oblastiach strednej Európy. je aj alifatické aldehydy. Ostrú chuť drogy
zum pri kašli, nachladnutí, zachrípnutí Obsahuje farbivo alkanín, triesloviny a ži- zapríčiňuje zmes neprchavých fenolových
a pod. V galenickej farmácii sa uplatňuje vicu. Užívala sa pri hnačkách, externe pri látok, ako je zingerol, shogaol, metylgerol
ako emulgátor a základ pre nemastné kožných ochoreniach. Dnes sa alkanín a ich deriváty.
masti, taktiež ako pomocná látka do tabliet používa ako farbivo olejov i tukov a indiká- Ďumbier sa uplatňuje ako prostriedok
a prostriedok na vyjasňovanie zakalených tor v analytickej chémii. zvyšujúci chuť a čuchové i chuťové kori-
roztokov. Hlavnou oblasťou uplatnenia je gens, najmä však ako korenina; v niekto-
v súčasnosti potravinársky priemysel a koz- rých oblastiach sa z neho varí pivo. Často sa
metika. + KOREŇ APOCYNU (PSOJEDA) používa v potravinárstve (je aj zložkou
KONOPOvrrÉHo známeho korenia karí).
+ Radix apocyni cannabini Do rovnakej skupiny drog patrí ešte
KATECHU podzemok citvarový, označovaný aj ako
Catechu; C. nigrům; Acaciae catechu Patrí medzi drogy s obsahom steroidov kurkumový citvarový, zedoárový, Radix
— srdcových glykozidov (pozri pri semene (Rhizoma) zedoariae; pochádza z rastliny
Drogu tvorí usušený vodný extrakt z jad- strofantovom). Curcuma zedoaria Roscoe a podzemok
rového dreva vyrúbaných stromov rodu Materská rastlina Apocynum cannabi- galangový — Radix (Rhizoma) galangae
Acacia — akácie (Mimosaceae), ktoré rastú num L. (Apocynaceae) je severoamerický z rastliny Alpinia officinarum Hance (Zin-
v: tropických oblastiach Ázie a Afriky. plazivý ker. Celá rastlina je slabo prestúpe- giberaceae). Obsahujú hlavne silice (asi
Drogu tvorí zmes katechínových trie- ná mliečnicami. 1 % — približne rovnakého zloženia), fla-
slovín (20—50 %) a ich kondenzačných Drogu poskytuje na priečnom priereze vonoidy a triesloviny. Drogy slúžia ako
produktov, ďalej slizové substancie dvojvrstvový koreň (vnútorná bieložltá stomachikum-aromatikum a karminatí-
(20-30 %) a flavonoidy (kvercetín i kver- drevnatá časť nepáchne, vonkajšia kôrová vum. V čajovinových zmesiach sa vyskytu-
citrín — do 20 % ) . Uplatňuje sa ako vrstva je hnedá až červenkastá, škrobovitá, jú celkom ojedinelé (Radix galangae v tzv.
adstringens, pri zápaloch slizníc a ako nepríjemne páchne; obe sú velmi horké). švédskych kúrach), uplatňujú sa ich tekuté
antidiaroikum, technicky najmä v garbiar- Hlavným glykozidom je cymarín (stro- liekové formy; napr. Radix zedoariae
stve. fantidín). Okrem toho koreň obsahuje v Tinctura amara a Tinctura aloe composita
Podobný produkt tvorí gambír — Gam- väčšie množstvo akokanosidu, cynokanosi- a Radix galangae v Tinctura aromatica.
bir (Catechu gambir), usušená a vylisovaná du a našiel sa aj k-strofantín. Galgan je obľúbenou koreninou indo-
šťava z listov a mladých výhonkov druhu Terapeuticky sa používa extrakt a izolo- nézskej kuchyne.
Uncaria gambir Roxb. — unkáriagambíro- vaný cymarín; liečebný efekt je podobný Do tejto skupiny drog patrí aj koreň
vá (Rubiaceae), malajského kra, takisto strofantínu, resp. strofantovým semenám. (podzemok) kurkumový, ktorý si stále
s obsahom predovšetkým trieslovín a s po- Niektoré druhy apocynu poznala už anti- zachováva význam a použitie, uvádza sa
dobným použitím, ako katechu akáciové. ka. Plínius ich pokladal za vhodné na preto ako osobitné heslo.
trávenie psov (podľa toho má rod pomeno-
vanie). V Severnej Amerike oddávna slúži
KAUČUK ako emetikum a diuretikum. Z pevných KOREŇ ELEUTEROKOKUSU
Cautschuc; Gummi elasticum; Resina vláken stoniek sa robili tkaniny a lietací (VŠEHOJOVCA)
elastica aparát semien sa používal na vypchávanie Radix eleuterococci
podušiek.
Patrí medzi najvýznamnejšie a najzná- Droga s obsahom saponínov; pochádza
mejšie polyterpény zložené z viac ako 1000 z araľkovitého kra Eleuterococcus, novšie
izoprénových jednotiek; príbuzná je guta- + KOREŇ DERISU(KOŽNATCA) označovaného Acanthopanax - senticosus
perča (pozri Gutaperča) — má inak che- + Radix derridis (Rupp. Maxim, ex Maxim.) Harms, ktorý
micky viazané izoprénové jednotky. rastie na Ďalekom východe a dá sa pestovať
Kaučuk sa získava z mnohých druhov Droga s obsahom rotenoidov; pochádza aj u nás.
rastlín čeľade mliečnikovitých (Euphorbia- z dreviny rodu Derris. Rastie na Jáve Vo svojej domovine sa používa ako
ceae), morušovitých (Moraceae), zimoze- a Sumatře. Obsahuje insekticídne látky náhradka za ženšen.
leňovitých (Apocynaceae) i astrovitých — rotenoidy, sú to izprenylované izoflavó- Obsahuje glykozidy kyseliny oleanolo-
(Asteraceae) — (pozri napr. púpavu). nové zlúčeniny, pre ľudí nejedovaté, toxic- vej (eleuterosidy I až M, blízke hedera-sa-
Všetky predstihuje vysoký strom, ktorý ké pre hmyz a ryby. Extrakty doplňujú ponínom brečtanu), lignanové zlúčeniny
319
(eleuterosid E, siringaresinol), kumaríny + KOREŇ IPEKAUANY KOREŇ (PODZEMOK)
(eleuterosid B t ) a kyselinu chlorogénovú. (URAGOGY) KURKUMOVÝ
Liečebne sa využíva ako tonikum pri + Radix ipecacuanhae (ČsL 4) Radix (Rhizoma) curcumae (longae)
telesnej a duševnej vyčerpanosti, na Ďale-
kom východe aj na liečbu cukrovky a karci- Alkaloidná droga izochinolínového ty- Droga sa zvyčajne zatrieďuje do skupiny
nómov. pu, oficinálna vo väčšine liekopisov. silkových s ostrochutiacimi princípmi. Pô-
Drogu tvoria usušené korene s krátkym sobí ako stomachikum-ákrium.
podzemkom druhu Cephaélis ipecacuanha Materskou rastlinou drogy je Curcuma
KOREŇ HARPAGOFYTU (Brot.) A. Rich. — brazílska Rio-droga a vo longa L. — kurkuma dlhá (Zingiberaceae),
Radix (Tuber) harpagophyti väčšine liekopisov sa povoľuje aj druh bylina vysoká asi 1 m, pochádzajúca z ju-
Cephaélis acuminata Karst. — kartagénsky hovýchodnej Ázie, pestovaná pre podzem-
Koreň (Muža) sezamovitej juhoafrickej (panamský) obchodný druh. Rastliny sú ky podobne ako ďumbier. Hľuzy a pod-
púštnej rastliny harpagofyt ležatý — Har- trváce byliny vysoké asi 40 cm (Rubia- zemky na úpravu drogy sa zabaria alebo
pagophytum procumbens (Bruch) DC. ex ceae). Prvý druh pochádza z tropickej časti krátko povaria a tým zmazovatie ich škrob
Meissen, sa oddávna Iudovo používa pri brazílskych pralesov, ale hojne sa pestuje a dochádza k difúzii farbiva, pôvodne
chorobách žlčníka, obličiek, močového aj v Indii, v Malajsku — najvýznamnejším ohraničeného iba na exkrečné bunky. Dro-
mechúra a podobných ťažkostí. Obsahové dodávateľom je Brazília. Druhý druh sa ga tým celkom zožltne. Po usušení má
látky tvoria hlavne iridoidné nórčiny (epo- udomácnil v severnej Kolumbii, Nikarague rohovitú konzistenciu. Najlepší tovar pri-
xidy) harpagosid, izoharpagosid a prokum- a Kostarike. chádza z Číny, európsky trh je však väčši-
bid (harpagosid) a glukozidy. Majú proti- V droge sa nachádza asi 2—6 % alkaloi- nou zásobovaný z Indie.
zápalové účinky pri kĺbovom reumatizme dov, pričom v druhu Rio je hlavný emetín Obsah silice v droge sa pohybuje od 1,3
a vyvolávajú pokles cholesterolu i kyseliny (asi 2/3 z celkového množstva) a cefaělín do 5,5 %; silica sa skladá zo 65 % z ketó-
močovej v organizme. Na tento účel sa (asi 1/3). V kartagénskej a panamskej nových seskviterpénov (turmerón a artur-
pripravuje čaj (300 ml vody sa večer preva- uragoge je hlavný toxickejší cefaělín (lie- merón) a 25 % tvorí zingiberén. Druhú
rí, pridá sa čajová lyžička drogy a nechá sa kopisy zvyčajne žiadajú minimálny obsah skupinu veľmi dôležitých látok predstavujú
cez noc vylúhovať; čaj sa pije na druhý deň 2 % alkaloidov, z toho 60 % emetínu). Pre farbivá — kurkumíny — žlté pigmenty,
pred raňajkami, a to po 1 dl počas 3—6 drogu je ČSN 86 8029 a platný liekopis z ktorých je hlavný kurkumín a jemu
týždňov). Kúru neslobodno prerušiť a čaj vytyčuje svoje požiadavky hodnoty: žiada podobné kurkumoidy (spolu asi 2,5—4 %).
sa nesmie sladiť, hoci je horký (číslo hor- minimálne 2 % alkaloidov. Ďalšími obsahovými látkami sú ostro chu-
kosti 600-2 000). Pri ťažších formách Droga je expektorans (sekretolytikum tiace zložky a zlúčeniny.
ochorenia je čaj iba pomocným liečebným a spazmolytikum), emetikum a špecifikum U nás sa droga hodnotí podľa ON
prostriedkom (pozri aj krtičník hluznatý). pri amébovej dyzentérii. Ako expektorans 86 7034 a ČSN 58 0510 (potravinárska);
sa užíva 0,05-0,1 g, emetikum 0,5-2 g, má obsahovať 3,5 % silice a 3-4 % kurku-
používa sa aj vo forme zábaru 0,5 % ) ; mínov.
+ KOREŇ (PODZEMOK) tento nie je vhodné kombinovať s anízovým Droga je cholagogum — choleretikum,
HYDRAST1SOVÝ (VODUĽKOVÝ) liehom (vyzrážajú sa alkaloidy). Alkaloidy cholekinetikum, užíva sa pri chronických
+ Radix (Rhizoma) hydrastidis (ČsL 1) uragogy dráždia sliznice. Droga vo väčšom cholecystitídach a posthepatickom syndró-
množstve pôsobí ako emetikum. Menšie me a ako stomachikum. Dávkuje sa 1 kávo-
Droga s obsahom alkaloidov. Tvorí ju dávky dráždením sliznice žalúdka zvyšujú vá lyžička na šálku odvaru (častejšie v kom-
podzemok s koreňmi druhu Hydrastis ca- bronchiálnu sekréciu, pôsobia sekretolytic- binácii s ďalšími drogami). Môže sa užívať
nadensis L. (Ranunculaceae), rastliny pes- ky a expektoračne a spazmolyticky. Emetín aj vo forme prášku — dávka 0,5 g niekoľ-
tovanej v Kanade v USA (pestovatelské je účinný ako chemoterapeutikum proti kokrát denne.
pokusy u nás neboli úspešné). amébovitej hnačke a pri ochoreniach zaprí- Čs. farmaceutický priemysel spracúva
Droga obsahuje 2,5—6 % alkaloidov činených baktériami druhu coli. drogu na izolát (pigmenta radicis curcu-
izochinolínového typu (hydrastín Droga podľa ČsL 4 tvorí zložku extraktu mae) a tie tvoria súčasť kvapiek Cholagol
- 1,5-4 %; berberín - do 3 % ) , kanadín — Extractum ipecacuanhae siccum (suchý (choleretikum a cholekinetikum) a droga
- do 1 % ) . Hydrastín sa ľahko štiepi na výťažok nastavený na obsah alkaloidov granuliek Boldogran (choleretikum a cho-
kyselinu opiánovú a hydrastinín, ktoré 1,9-2,1 % ) ; v ČsL 3 Pulvis ipecacuanhae lekinetikum).
spolu s hydrastínom možno perorálne apli- (titratus) bol nastavený na obsah 2 % Práškovaná droga slúži ako korenina
kovať ako liečivá zastavujúce maternicové alkaloidov; extrakt slúži na prípravu tink- — tvorí hlavnú zložku korenia karí (Curry).
krvácanie (prípadne sa užíva extrakt z dro- túry Tinctura ipecacuanhae (s obsahom Farbivá sa uplatňujú aj v potravinárstve,
gy). Prípravky majú oveľa slabšiu účinnosť 0,19-0,21 % alkaloidov), izolovaný eme- textilníctve, analytickej chémii a i.
ako námel. tín je zložkou injekcií Injectío emetinii Výraznejšie cholagogické účinky má Ra-
Niektoré zo spomínaných alkaloidov ob- dichlorati. Droga je aj zložkou často indi- dix (Rhizoma) curcumae xanthorrhizae
sahuje aj náš dráč obyčajný (Berberis kovaného sirupu — Sirupus ipecacuanhae — koreň jávskej kurkumy (Temoé—la-
vulgaris L.) — v koreňovej kôre má berbe- a expektoračne účinných práškov známych waq), pestovaný v Indonézii a Číne. Má
rín (1 % ) , ktorý sa uplatňuje pri bolestivej ako Pulvis Doweri (Pulvis ipecacuanhae vyšší obsah silice (5-12 % ) , farbív a látok
menštruácii a žlčníkových i pečeňových opiatus). podporujúcich tvorbu a vylučovanie žlče
bolestiach. Z podobných cudzokrajných Čs. farmaceutický priemysel spracúva (kurkumín a desmetoxykurkumín; neobsa-
drog je účinný ešte kolombový koreň extrakt na tablety Astmatol (antiastmati- huje vôbec bisdesmetoxykurkumín, ktorý
- Radix Colombo (calumbae), získaný kum), dichlorid emetínia tvorí zložku am- je niekedy v podzemku kurkumy-kurku-
z tropickej rastliny Jateorhiza palmata puliek Emetín Spof a, používaných pri amé- movníka dlhého a brzdí vytekanie žlče).
(Lam.) Miers — kalumba dlaňovitolistá bovitej dyzentérii, na kúry pôsobiace proti
(Menispermaceae). Obsahuje alkaloidy návyku na alkoholizmus a i., kvapky a tab-
izochinolínového typu (napr. palmatín, jat- lety Ipecarin sa používajú ako expektorans KOREŇ (PODZEMOK) KURKUMY
rorizín, kolumbamín a i.), ďalej nórčiny, a tablety Kodynal ako antitusikum a ex- crrvAROVEJ (ZEDOÁROVEJ)
veľké množstvá slizu a trochu silice; jej pektorans so sedatívnym účinkom
podstatnú zložku tvorí tymól. Radix (Rhizoma) zedaoriae
Kolombový koreň sa ešte dnes uplatňuje
ako veľmi dobrý slizový horänový pro- KOREŇ KOLOMBOVÝ Pozri Koreň (podzemok) ďumbierový
striedok pri chronických črevných kataroch Radix Colombo (calumbae)
spojených s hnačkami (alkaloidy pôsobia KOREŇ (PODZEMOK) LISTNATCA
upokojujúco na črevnú peristaltiku); droga Pozri Koreň (podzemok) hydrastisový TRNITÉHO
je oficinálna v mnohých liekopisoch. (voduľkový) Radix (Rhizoma) rusci aculeati
320
Droga s obsahom steroidných saponí- Drogy, resp. výťažky či izolovaná živica ajmalín, ktorý sa novšie navyše uplatňuje
nov; poskytuje ju druh Ruscus aculeatus L. (Resina bryoniae) sa používajú hlavne pri poruchách krvného prietoku a odstra-
(Liliaceae), rozšírený najmä v Středomoří. v homeopatii (dil. D 1 —D 2) ako drastické ňuje srdcové arytmie. Z uvedených dôvo-
Rod je zaujímavý tým, že má ploché laxans a vezikans. dov sa často uplatňuje aj celý alkaloidový
listovito rozšírené kvetné stopky (fylokla- komplex. Pôsobí ako hypotenzívum, neu-
diá), na líci ktorých asi uprostred vyrastajú roleptikum, antiarytmikum, pri ľahších až
malé listy a v ich pazuchách kvety, dozrie- KOREŇ RATANOVY stredne ťažkých formách hypertenzie (nie
vajúce v bobule (listnatec čipkový rastie (KRAMÉRIOVÝ) však rename j) a pri psychózach. Droga
aj u nás ako prísne chránený). Radix ratanhiae (ČsL 2; ČsL 4) samotná sa nepodáva.
Droga obsahuje steroidné saponíny (rus- Čs. liekopis (ČsL 4) uvádza ako oficinál-
cín, desglukoruscín, desglukodesramno- Droga s obsahom katechových trieslo- ny izolovaný alkaloid rezerpín (++ Reser-
ruscín, neoruskogenín a i.). vín; poskytuje ju druh Krameria triandra pinum) a z neho tablety — Tabuletta
Používa sa ako tonizujúci prostriedok na Ruiz et Pavon (Caesalpiniaceae) — kramé- reserpini, československý farmaceutický
cievy (má lepšiu účinnosť ako podobné ria trojtyčinková, poloker domáci priemysel vyrába tablety Reserpin Spofa
prírodné liečivá - hamamel alebo pagaš- v Andách. (hypotenzívum), tiež ampulky, potom tab-
tan); pôsobí antiflogisticky. Droga obsahuje o. i. asi 10 % trieslovín lety Dihydralazin-Reserpin Spofa (antihy-
Droga sa samotná nepoužíva, ale spracú- a flobafény. pertenzívum), dražé Crystepin (antihyper-
va do priemyselne vyrábaných prípravkov Uplatňuje sa ako adstringens, antidiaroi- tenzívum) a Neocrystepin (podobná indi-
vhodne kombinovaných. kum, na ošetrovanie ďasien, hemoroidov kácia). Je iba samozrejmé, že všetky prí-
a omrzlín. Na vonkajšie použitie sa zvyčaj- pravky podliehajú lekárskemu predpisu
ne aplikuje vo forme tinktúry (Tinctura a liečbu s nimi musí v každom prípade
KOREŇ MARENÝ FARBIARSKEJ ratanhiae) alebo extraktu (Extractum ra- sledovať lekár.
Radix rubiae tinctorum tanhiae — oba prípravky oficinálne); užíva
sa 1/2 kávovej lyžičky na šálku zábaru. Na
Droga s obsahom antrachinónov, ale so obklady či umývanie sa pripravuje odvar KOREŇ SARSAPARILOVY
špecifickým uplatnením. z 3 lyžíc drogy na liter vody. Radix sarsaparillae (ČsL 1)
Materskou rastlinou je juhoeurópska Tinktúra používaná na liečenie zápalov
bylina Rubia tinctorum L. (Rubiaceae). ústnej sliznice sa zvykne pripraviť zmieša- Droga patrí medzi saponínové, má však
Predmetom zberu sú cylindrické korene; ním rovnakých dielov tinktúry rataňovej, osobitnú terapeutickú účinnosť. Pôsobí na
majú slabý pach a sladkastú, neskôr hor- myrhové j a dubienkovej. látkovú výmenu a regeneračné pochody
kastú chuť. Rastlina sa dá pestovať aj u nás v organizme.
(kedysi sa aj dosť hojne pestovala). Drogu tvoria vzdušné korene rozličných
Droga obsahuje antrachinónové glykozi- + KOREŇ RAUWOLFBE tropických lián rodu Smilax — smilax
dy (kyselinu ruberytrínovú a jej hydrolytic- HADOVITEJ (Smilacaceae) ; hlavný obchodný druh
ký produkt alizarin — farbivo), sacharidy, + Radix rauwolfiae serpentinae (tzv. sarsaparila honduraská) poskytujú
organické kyseliny, pektín a triesloviny. stredoamerické druhy a s. verakrúzsku zasa
Naša drogová norma je ON 86 7036. Droga s obsahom indolových alkaloidov mexické druhy. Jamajskú sarsaparilu po-
Drogu poznala už antika ako farbivo na karbolínového typu — je ich najdôležitej- kladajú za neprípustný tovar v oficinálnej
textílie. Dnes sa výťažky z drogy uplatňujú ším zdrojom. droge.
ako prostriedok na vyplavovanie kameňov Drogu tvoria korene i podzemky druhu Hlavné obsahové látky drogy tvoria
zo žlčníka. Droga je okrem toho diureti- Rauwolfia serpentina (L.) Bentham et 2—4 % saponínov spirostanového typu,
kum, antidiaroikum, osoží pri artritíde, Kurz (Apocynaceae) — rauwolfia hadovi- najmä monodezmozidový parilín a bidez-
chorobách obličiek a obličkových kamien- tá, ker z oblasti trópov (India, Sumatra, mozidový sarsaparilosid, ktorý po hydrolý-
koch. Užíva sa 1 lyžica na šálku odvaru Jáva). Na izoláciu čistých obsahových látok ze poskytuje parilín.
— pije sa 3 x denne šálka. (alkaloidov) sa používajú aj iné druhy (R. Koreň sa v minulosti používal pri liečení
Čs. farmaceutické prípravky s obsahom vomitoria Sfzel, R. canescens L., R. caffra syfilisu. Dnes sa využíva pri liečbe reuma-
marenových farbív (aglycona rubiae tincto- Sond a ďalšie). Koreňová droga slúži u nás tizmu, chronických kožných ochorení, ako
rum) sú kvapky Cystenal (aplikujú sa pri iba na priemyselnú izoláciu jednotlivých zložka čajovín ovplyvňujúcich metaboliz-
močových kameňoch - urolitiáze a pod.), alkaloidov alebo ich komplexu. mus a pomocný liek proti malomocenstvu
kvapky Spasmocystenal (používané po- Korene obsahujú 1,5—3 % alkaloidov (lepre).
dobne, tiež pri obličkových kolikách lokalizovaných predovšetkým v kôre; dnes
a pod.). ich poznáme viacej ako 50. Z chemickej KOREŇ SENEGOVÝ
stránky sa zvyčajne zadelujú do troch Radix senegae (ČsL 2)
hlavných skupín: johimbínovej, alstoníno-
+KOREŇ POSEDU vej a ajmalínovej, resp. sa členia na slabo Saponínová droga. U nás sa ako jej
+ Radix bryoniae bázické terciárně indolové alkaloidy (re- paralela používa prvosienkový koreň.
zerpín, raubazín a í.), stredne bázické Koreň pochádza zo severoamerického
Droga s obsahom horčín; pochádza indolové bázy (aj malín) a silne bázické kra Polygala senega L. (Polygalaceae)
z druhov Bryonia alba L. resp. B. dioica kvartérne anhydroniumové bázy (serpen- — horčinka senegová, senega.
Jacq. - posed biely a p. dvojdomý, trváce tín). Alkaloidy sú význačné hypotenzívny- Hlavnou obsahovou látkou je neutrálny
byliny z čeľade tekvicovitých (Cucurbita- mi, sedatívnymi a antiarytmickými účinka- triterpénový saponín senegín (do 10 % ) ,
ceae); posed biely je jednodomý, plody má mi (serpentín, rezerpín, aj malín, johim- hydrolyzujúci na senegenín s veľkou hemo-
čierne, p. dvojdomý, ako hovorí už novšie bín). Hlavný alkaloid je rezerpín; spolu lytickou účinnosťou. Droga obsahuje aj
uplatňovaný názov, je dvojdomou rastli- s príbuznými znižuje krvný tlak a pôsobí kyselinu salicylovú.
nou, plody má šarlátovočervené. Pochá- sedatívne na centrálnu nervovú sústavu. Na Droga sa v terapii často užíva pri chronic-
dzajú zo Stredomoria, oba však rastú aj rozdiel od iných sedatív však ani vo vyšších kej bronchitíde, pneumónii, bronchiálnej
v teplejších oblastiach Slovenska. dávkach nevyvoláva narkózu. Rezerpín sa astme, kašli a pod. a ako veľmi dobré
Predmetom zberu sú korene vykopávané uplatňuje aj pri neuropsychiatrických expektorans (najčastejšie sa ordinuje 1 ča-
v jeseni, rýchlo sušené. ochoreniach a vyčerpanosti. Sprievodné jová lyžička na šálku záparu alebo odvaru
Obsahové látky tvoria tetracyklické tri- alkaloidy zvyšujú jeho účinnosť. Ďalší al- alebo 10 % odvar či zapar). Užíva sa aj
terpénové horčiny kukurbitacíny (B, D, E, kaloid johimbín a raupín (= sarpagín) tinktúra (Tinctura senegae), extrakt (Ex-
I, J, K, L) a dihydrokukurbitacíny (E a B); majú sympatikolytické účinky a rozširova- tractum senega) a sirup (Sirupus senegae).
p. dvojdomý má pritom asi 10 x vyšší obsah ním periférnych ciev vedú nakoniec k zní- Droga je oficinálna vo väčšine svetových
týchto látok. ženiu krvného tlaku. Podobné účinky má aj liekopisov.
321
KOREŇ (PODZEMOK) VŠELIEKU KÔRA ANGOSTUROVA triesloviny. Droga okrem toho obsahuje
HOJIVÉHO Cortex angosturae; kôra galipey lekárskej horčiny triterpénového typu, kyselinu chi-
Radix (Rhizoma)imperatoriae; Radix novú a jej glukozidy.
ostruthii Alkaloidná droga; usušená kôra vene- Droga je antipyretikum, analgetikum,
Droga s obsahom kumarínov; pochádza zuelského stromu Galipea officinalis Han- stomachikum pri dyspepsiách a subacíd-
zo všelieku hojivého (Peucedanum (Impe- cok (Zygophyllaceae). Obsahuje alkaloi- nych gastritídach, antiarytmikum a antima-
ratoria) ostruthium (L.) Koch — Apia- dy, horčiny a silicu. Izolovaná silica (Oleum larikum; dávkuje sa 0,5 až 1,0 g v prášku
ceae), trváce j byliny horského a subalpín- angosturae) sa v terapii používa ako žalú- alebo v pilulkách, 0,5 g drogy na šálku
skeho stupňa Európy. dočné tonikum. Upotrebúva sa v likér- odvaru; ČsL 4 uvádza pre drogu ako
Obsahuje hlavne silicu s kumarínmi nictve. terapeutickú jednotlivú dávku per os v od-
(oxypeucedanín, imperatorín, ostol, ostru- vare 0,5 g.
tín, ostrutol — angelikový ester). Terapeuticky sa uplatňuje chinin, chini-
V ľudovom liečiteľstve má použitie po- KÔRA (OPLODIE) CITRÓNA dín a celkový výťažok z drogy. Chinin
dobné ako koreň archangeliky (Radix an- priamym pôsobením na centrálny nervový
gelicae), no v oficiálnej medicíne ho nemô- Pozri Oplodie pomaranča systém má antipyretické, analgetické, lo-
že nahradiť. kálne anestetické i sympatolytické vlast-
nosti, zvyšuje citlivosť maternice voči kon-
KÔRA EUGÉNIE JAMBOLOVEJ trakčnému dráždeniu a pôsobí ako proto-
KOREŇ ŽENŠENU (GINSENG) (KÔRA SYZYGIOVÁ) plazmatický jed; brzdí mnohé reakcie pod-
Radix ginseng Cortex syzygii jambolanae mienené enzýmami, pričom poškodzuje
pôvodcov viacerých infekčných ochorení
Patrí do skupiny drog s obsahom saponí- Trieslovinová droga pochádzajúca z ma- (napr. nepohlavné formy pôvodcu malárie,
nov; má však osobitné uplatnenie. lajského stromu Eugenia jambolana Lam. takže ho možno použiť aj na liečenie tejto
Materskou rastlinou je ker Panax gin- — jambolana (Myrtaceae), v minulosti choroby). Chinidín mimoriadne výrazne
seng C. A. Mey. (Araliaceae) - všehoj nazývaná Syzygium cumini (L.) Skeels. pôsobí na srdcový sval; preto sa môže
ázijský, rozšírený v tienistých lesoch ussu- Obsahuje triesloviny a živicu. Využíva sa aplikovať pri srdcovej arytmii a tachykardii
rijskej oblasti, v Mandžusku a v Kórei, ako adstringens a antidiabetikum (podľa (zrýchlenie srdcovej činnosti). Celkový ex-
intenzívnym zberom však vzácny a je ťažko klinických skúšok však neúčinné). trakt slúži ako roborans. Dnes sa v terapii
pestovatelný. Príbuzný Panax quinquefo- uplatňuje hlavne ako pravé stomachikum
lius L., ktorý rastie v USA a Kanade, má pri dyspepsiách a subacídnych gastritídach,
vraj rovnakú účinnosť. + KÔRA GRANÁTOVNÍKA taktiež v tonických vodách (tieto osviežu-
Droga je v Ázii opradená mnohými (MARHANÍKOVÁ) júce nealkoholické nápoje sú však nevhod-
povesťami, ktoré z nej urobili všeliek. + Cortex granati (ČsL 1) né pre deti a gravidné ženy).
Moderná veda mnohé z indikácií potvrdila Droga tvorí zložku oficinálnej tinktúry
a prieskum obsahových látok doposiaľ Alkaloidná droga zo skupiny pyridino- — Tinctura chinae (pripravuje sa perkolás-
neskončil. vých a piperidínových alkaloidov. Tvorí ju ciou a má obsahovať 0,9—1,1 % chinových
Hlavnou terapeutickou oblasťou ženše- kôra kmeňov a koreňov druhu Punica alkaloidov). Podľa ČsL 4 sú oficinálne aj
nu sú stavy vyčerpanosti; slúži ako tonikum granátům L. (Punicacrae) — granátovník izoláty alkaloidov — chlorid chinínia (Chi-
a priaznivo ovplyvňuje viacero životných púnsky, dreviny domácej v Středozemí ninium chloratum) a síran chinídia (+
prejavov. Preto sa mu prisudzuje aj goná- (pôvodom asi z hôr Prednej Ázie). Chinidinium sulfuricum).
dotropná účinnosť a uplatňuje sa ako se- Hlavné obsahové látky tvoria alkaloidy Čs. priemyselne vyrábané prípravky
xuálne tonikum. piperidínového typu (0,3—0,7 %) a tries- s chinínom sú dražé Auryphon II (veteri-
Účinky sa pripisujú predovšetkým bidez- loviny (20-25 % ) . Z alkaloidov sú pod- nárny prípravok — antiastmatikum), am-
mozidovým saponínom (panaxosidom), statné deriváty peletierínu (pseudo-, izo- pulky Chinin Spof a (proti malárii, na zosil-
ktorých aglykóny sa uvádzajú ako panaxa- a metylpeletierín), ktoré rozrušujú svalovi- nenie slabých pôrodných kŕčov, proti ta-
triol a panaxadiol. nu pásomníc. Droga sa uplatňuje vo forme chykardii a i.), dražé Chinascorbin (antipy-
Extrakty z drogy slúžia aj ako kozmetika. maceračného odvaru ako tenifúgum (kom- retikum), dražé Vicedrin (antipyretikum,
binuje sá s preháňadlami). Jej účinnosť analgetikum), Harburetta (tablety — anti-
však po ročnom skladovaní silne klesá. pyretikum, analgetikum), ampulky Pulmo-
KOŠENILA chin (pneumonia, chronické bronchitídy),
Coccionella (ČsL 1) medicinálne víno Maltoferochin (stoma-
KÔRA CHEVÍNOVNÍKOVÁ chikum) a Stomachicum Spofa (kvapky
Živočíšna droga s obsahom farbív (deri- Cortex chinae (ČsL 4) - zložka tinktúra — digestívum). Kôra sa
vátov antrachinónov). Tvoria ju oplodnené hodnotí podľa ČsL 4 a ON 86 6111.
samičky červca nopálového — Dactylopius Droga s obsahom alkaloidov chinolíno-
(Coccus) cacti Costa, žijúce v Strednej vého typu. Tvorí ju usušená kôra kmeňov,
Amerike na kaktusoch (Nopalea cochenil- konárov, koreňov a výhonkov rôznych + KÔRA JOHIMBOVNIKA
lifera — Opuntiaceae) a v Mexiku. druhov rodu Cinchona - chinínovník, (KORYNANTU)
Košenila obsahuje cenné červené farbivo hlavne C. succirubra Pavon (novšie C. + Cortex yohimbe
(cca 10 %). V droge je prítomné asi vo officinalis L. — ch. lekársky) a ich hybri-
forme draselnej soli glykozidovej kyseliny dov. Sú to vždyzelené mohutné stromy Kôru poskytuje druh Corynanthe yo-
karmínovej, ktorá je oxyantrachinónom. tropickej Ameriky, pestované aj v Ázii himbe Schum. - johimbovník vzpružuj úci
Farbivo sa rozpúšťa v liehu a vo vode, a Afrike; vyžadujú úrodnú pôdu, teplo z čeľade Rubiaceae (syn.: Pausinystalia
amoniakom sa farbí červenofialovo a s roz- a vlhko. Hlavným producentom je Indo- yohimba), asi 30 m vysoký strom, domáci
ličnými ťažkými kovmi tvorí krásne sfarbe- nézia. v západnej Afrike. Jeho hlavný alkaloid
né laky. Kôra je bohatá na alkaloidy (až 17 % tvorí johimbín (do 1 %), ktorý sa z neho
Droga sa používa ako farbivo do niekto- — ČsL 4 žiada minimálny obsah 6,5 % izoluje skoro výhradne na pre priemyselné
rých farmaceutických prípravkov (napr. do alkaloidov). Doposiaľ sa z kôry izolovalo ciele. Kôra okrem toho obsahuje asi 10
sirupov), do zubných práškov, najviac však asi 30 rozličných alkaloidov. Hlavné sú alkaloidov (spolu 0,3-2,4 % ) . Johimbín
na izoláciu karmínu (kyseliny karmínovej), chinin, chinidín, cinchonín a cinchonidín (z periférnym tlmením dráh sympatika spôso-
ktorá sa používa v maliarstve, textilnom nich chinin a chinidín tvoria izomérny pár, buje rozšírenie artérií kože, črevného ka-
priemysle a hojne pri cytologickom farbení podobne aj cinchonín a cinchonidín). Väč- nála, obličiek a genitálnych orgánov, čím
v mikroskopu. šina alkaloidov sa viaže na katechínové súčasne poklesne krvný tlak. Okrem toho
322
povzbudzuje určitú oblasť centier ulože- do jedenia a pod. sa doporučuje aj asi 10 % KÔRA ŠKORICOVNÍKA
ných v predĺženej mieche, čím sa uplatňuje maceračný odvar, tekutý extrakt alebo víno CEJLONSKÉHO
jeho afrodiziatický účinok. Pre zvýšenie — Vinum condurango, ktoré vyrába aj náš Cortex cinnamomi zeylanici (ČsL 1)
prívodu krvi do panvovej oblasti je vhodný farmaceutický priemysel. Kôra sa hodnotí
aj pri liečbe niektorých menštruačných podľa ON 86 6114. Cejlonská škorica patrí medzi aromatic-
ťažkostí. Má aj miestne anestetické účinky. ké drogy s obsahom silice. Pochádza z rast-
ČsL 4 uvádza ako oficinálny chlorid liny Cinnamomum zeylanicum BI. (Laura-
johimbínia — I - Yohimbinium chloratum. +KORA KOTO ceae) — škoricovník cejlonsky, dreviny
Náš farmaceutický priemysel vyrába z neho + Cortex coto Cejlónu a iných tropických oblastí. Drogu
tablety a ampulky Yohimbin Spofa, ktoré tvorí usušená kôra z dvojročných koreňo-
sa predpisujú pri impotencii neurastenic- Alkaloidná droga z brazílskeho stromu vých výhonkov zbavená dôkladne korku
kého pôvodu, bolestivej menštruácii a ne- Nectandra coto Rusby (Lauraceae) - nek- a podstatnej časti primárnej kôry.
priechodnosti čriev (ileus). tandra koto. Obsahuje kotoín (1,5 % ) , V cejlonské j škorici je asi 0,5-1,5 %
Droga sa hodnotí podľa ON 7037 (I. hydrokotín, metyhydrokotoín a príbuzné silice s obsahom škoricového aldehydu
akosť minimálne 1 % alkaloidov a II. zlúčeniny, parostemín a parosteminín (al- (65-75 % ) , eugenolu (10 % ) , benzalde-
0,7 % ) . kaloidy), tiež triesloviny, silicu a živicu. Má hydu, dihydroškoricového aldehydu a ter-
gáfrovitý pach. Slúži na izoláciu kotoínu, pénov, ďalej obsahuje sliz a triesloviny.
ktorý je sedatívom črevného traktu a ma- Škorica predstavuje vysokohodnotné ču-
KÔRA KANELY BIELEJ (KÔRA ternice. Kôra sa uplatňuje ako antidia- chové a chuťové korigens. Keďže povzbu-
BIELEJ ŠKORICE) roikum. dzuje žalúdočnú sekréciu, často tvorí zlož-
Cortex canellae albae; Winterana ku oficinálnych stomachických prípravkov;
slúži aj na izoláciu silice, ktorá sa oddestilu-
Droga s obsahom silice. Poskytuje ju KÔRA KVILAJOVA (MYDLOVÁ, je z odpadu pri oškrabávaní (tzv. chips).
vždyzelený strom Canella alba Murr. (Ca- PANAMSKÁ) Škoricová silica destilovaná z listov obsa-
nellaceae), ktorý rastie na Antilách, Flori- Cortex quillajae) huje prevažne eugenol (70—90 % ) .
de a v Mexiku. ČsL 4 uvádza ako of icinálnu silicu z kôry
Drogu tvorí kôra zbavená korku. Obsa- Patrí medzi drogy s obsahom saponínov. cejlonského škoricovníka — Oleum cinna-
huje najmä silicu, horčiny a alkohol mani- Drogu poskytuje druh Quillaja saponaria momi, získanú destiláciou s vodnou parou.
tol. Používa sa ako stomachikum, tonikum, Mol. (Rosaceae) — kvilája mydlová, ju- Musí obsahovať najmenej 65 % škoricové-
stimulans a korenina. Velmi často sa falšu- hoamerický strom. Je to kmeňová kôra ho aldehydu. Silica tvorí zložku oficinálnej
je kôrou koto (pozri ďalej). zbavená borky. horkej tinktúry (Tinctura amara), ktorá sa
Droga obsahuje až 10 % saponínov, pripravuje maceráciou a má číslo horkosti
hlavne pentacyklický triterpénový kvilája- aspoň 1000.
KÔRA KEBRAČOVCA saponín (aglykón je kyselina kvilájová a je
Cortex quebracho (ČsL 1) esterifikovaná kyselinou glukurónovou,
resp. galakturónovou); hemolytický index KÔRA ŠKORICOVNÍKA ČÍNSKEHO
Alkaloidná droga z juhoamerického má 3500 až 4500. Cortex cinnamomi chinensis; Cassia lignea
stromu Aspidosperma quebracho blanco Droga sa v terapii zriedka uplatňuje
Schlecht. (Apocynaceae) - štítoplodka interne ako expektorans alebo diuretikum, Okrem cejlónskej škorice slúži ako sili-
kebračo. Obsahuje alkaloidy a triesloviny. saponín sa čiastočne vstrebáva črevným cové stomachikum a korenina aj čínska
Používa sa na izoláciu alkaloidov a prípra- a žalúdočným traktom. Pre veľkú penivosť škorica; získava sa z druhu Cinnamomum
vu galeník. Má dobré antiastmatické tvorí prísadu do zubných práškov, pást, aromaticum Nees (Lauraceae) — škoricov-
účinky. šampónov na vlasy a účinkuje ako emulgá- ník čínsky, stromu rozšíreného hlavne vo
tor. Izoluje sa z nej saponín. Vietname a v južnej Číne.
KÔRA KONDURANGOVÁ Drogu tvorí kôra 6-10-ročných stro-
Cortex condurango (ČsL 1) mov, nedokonale oškrabaná, zbavená kor-
KÔRA REŠETLIAKA PURSHOVHO ku a časti kôry. Ako Cassia vera sa označu-
Patrí medzi horčinové drogy — adstrin- Cortex rhamni purshiana (ČsL 2); Cortex jú čínske škorice dobrej kvality, Cassia
gentné amará. sascarae sagradae lignea je zmes s nižšou kvalitou.
Kôru poskytuje popínavá liana Marsde- Čínska škorica obsahuje 1-3 % silice,
nia condurango Reichenb. fil. (Asclepiada- Droga sa obsahom antrachinónov, ktorá má drsnější pach ako cejlonská. Jej
ceae) — marzdénia kondurangová, ktorá skladbou i terapeutickým upotřebením po- hlavnou zložkou je opäť škoricový aldehyd
rastie v Južnej Amerike a aj v Afrike. dobná našej krušinovej kôre. (75—90 % ) , potom však o-metoxyškorico-
Droga obsahuje triesloviny a 1—2 % Droga pochádza z druhu Rhamnus purs- vý aldehyd, ktorý jej dodáva osobitý pach;
glykozidove viazaných horčín (číslo hor- hiana DC. (Rhamnaceae) — rešetliak Purs- oproti cejlónskej škorici má aj vyšší obsah
kosti drogy je cca 15 000). Ďalšie obsahové hov (syn.: Frangula purshiana (DC.) A. trieslovinu a slizu.
látky tvoria stopy silice. Za účinné princípy Gray), vysokého stromu Severnej Ameri- Škorica sa získava aj z iných druhov rodu
drogy sa pokladajú kondurangíny — este- ky. Cassia — predovšetkým zo škoricovníka
rové glykozidy steroidného charakteru Obsah antrachinónov je v kôre nižší ako jávskeho - C. burmanii Blume. Je to tzv.
(zrážajú sa v teplej vode, preto sa galenické v krušině, ale je ich viacej; celkove sa Padang-cassia, ktorá pripomína cejlónsku
odvary musia filtrovať až po vychladnutí). izolovalo vyše 20 dihydroxyantracénových škoricu, lenže má vyšší obsah slizu. Tzv.
Droga sa užíva ako amárum, aromatikum, derivátov (6—10 % ) . Droga pred užívaním saigonská škorica — podobná čínskej, ale
stomachikum — pri akútnej i chronickej sa musí nechať rok uležať alebo zahrievať sladšia - pochádza z druhu C. loureirii
gastritíde. Dávkujú sa 3 kávové lyžičky na 1 h na 100 °C. Najvýznamnejšími obsaho- Nees. Škorica z C. culilawan má plochý tvar
pohár odvaru, ktorý sa filtruje po vychlad- vými látkami sú kaskarosidy (A—D), aloín, a vonia ako klinčeky. Z divorastúcich
nutí; užíva sa po lyžičkách niekoľko ráz 11-desoxyaloín (cca 80-90 %) a deriváty druhov škoricovníka cejlonského pochá-
denne. emodínových glukozidov, tiež im zodpove- dza tzv. seychellská škorica.
Kondurangová kôra je veľmi dobrým dajúce aglykóny, potom horčiny. Kvalita drogy závisí od príslušnosti k ma-
stomachikom. Jej niekdajšia aplikácia pri Droga má výrazné laxatívne pôsobenie terskej rastline, ale viac je podmienená
rakovine žalúdka a syfilise nemá opodstat- pri chronických zápchach. Užíva sa vo vekom dreviny, klímou, lokalitou, spôso-
nenie, hoci sa docielili určité zlepšenia forme záparov, tekutého extraktu, vína, bom zberu, spracovaním a podobnými
stavov. Pri chronickej a akútnej gastritíde prípadne tvorí zložku priemyselne vyrába- okolnosťami. Liekopisy žiadajú drogu po-
a enteritíde (zápal žalúdka a čriev), nechutí ných farmaceutických prípravkov. dľa botanického pôvodu, no prihliadajú aj
323
na geografické podmienky, spôsob spraco- ne užívať pri hypovitaminózach skupiny B, — artičoka zeleninová, trváca bylina po-
vania a pod. a nepripúšťajú obchodné ako doplnok diét pri infekčnej žltačke, dobná bodliaku, pôvodná v Etiópii, dnes
druhy, ktoré sú spravidla zmesami. Rozlí- v dermatológii, pri akné, furunkulóze, pestovaná najmä v Taliansku a Rumunsku.
šenie jednotlivých druhov (najmä práško- priaznivý účinok majú aj pri potláčaní Mäsité lôžka kvetných úborov sú známe
vaných) je niekedy ťažké. škodlivej mikroflóry žalúdka a čriev, preto- ako zelenina; pôsobia aj ako cholagogum
že spôsobujú autointoxikáciu škodlivých a diuretikum. Hlavnou obsahovou látkou
mikroorganizmov. Tak si možno vysvetliť sú seskviterpénové laktóny (o. i. cynaro-
+KÔRA JOHIMBÍNOVÁ aj externé uplatnenie kvasníc na ošetrova- pikrín) a fenolkarbónové kyseliny (1,3-di-
+ Cortex yohimbe nie rán, pri kvapavke alebo bielom výtoku kafeoylchinová = cynarín).
žien (fluor albus). Kvasnice okrem toho Liečebne sa viacej používa list — Folium
Pozri Kôra johimbovníka zvyšujú napätie svaloviny čriev, majú slabý cynarae, resp. vňať — Herba cynarae.
laxatívny účinok a v dávkach 20—30 g Obsahové látky tvorí predovšetkým glyko-
denne priaznivo pôsobia pri stomatitíde zidová horčina cynarín, flavonoidy a tries-
+KURARE (zápale ústnej sliznice). loviny. Drogy sú (najmä list) cholagogum,
+ Curare Čs. liekopis (ČsL 3) uvádza ako oficinál- choleretikum, cholekinetikum, mierne diu-
ne liečivé i sušené kvasnice a suchý kvasni- retikum a hypoglykemikum; užívajú sa pri
Pozri + Semeno strychnové cový extrakt (Extractum f aecis siccum). Čs. hepatózach, cholecystopatii, ako prevencia
farmaceutický priemysel vyrába tablety nežiadúcich účinkov pri podávaní antibio-
Pangamin, ktoré obsahujú upravené pivo- tík a sulfonamidov. Dávkuje sa 1 kávová
KVASNICE LIEČIVÉ varské kvasnice s vysokým obsahom biolo- lyžička na šálku odvaru; pije sa 2—4 x
KVASNICE SUŠENÉ gicky aktívnych látok, ako sú vitamíny, denne pred jedlom. List aj priaznivo
KEFÍR; SUŠENÝ KEFÍR enzýmy a biokatalyzátory. Užívajú sa pri ovplyvňuje vylučovanie cholesterolu pri
Faex medicinalis (ČsL 4) hypovitaminózach skupiny B, furunkulóze, kôrnatení tepien a zbavuje pečeň toxických
Faex siccata (ČsL 3) akné, v rekonvalescencii, pri športovaní látok.
Kefir; Kefir siccum a pod. Čs. priemyselne vyrábaný prípravok je
Kefír, resp. sušený kefír sa zasa začína Boldogran (s obsahom listu — granulky,
Kvasnice patria medzi rastlinné drogy novšie propagovať; obsahuje pestrú zmes choleretikum, cholekinetikum).
s obsahom enzýmov. mikróbov žijúcich v symbióze s kvasinkami
Liečivé kvasnice sú přeprané pivné kvas- a baktériami mliečneho kvasenia (napr.
nice zo spodného kvasenia — Saccharomy- Bacillus caucasicus a Saccharomyces kefir + KVET CICVÁROVÝ
ces cerevisiae (Meyer) Hansen (Saccharo- Beyerinck). Vyrába sa hlavne v Bulharsku + Flos cinae —I- Santoninum — santonin
mycetaceae), zbavené horkých látok a vy- a na Kaukaze. Robí sa to tak, že do kadičky (ČsL 2)
sušené pri teplote neprevyšujúcej 40 °C sa dá kúsok teľacieho žalúdka (klagu)
a potom jemne upráškované (majú ešte a nechá sa skvasovať vždy nová a nová Kvet obsahuje predovšetkým neprchavý
skvasovaciu schopnosť). dávka mlieka, až sa na dne vytvorí kefírová seskviterpén santonin.
Sušené kvasnice — Faex siccata sú liečivé zákvaska, ktorá sa upravuje do zŕn a opatr- Droga pochádza z turkestanského pol-
kvasnice zahrievané 2 h na 120 °C (tým ne sa usuší (kefírové zrná). Zrná voňajú okra Artemisia cina (Berg) Will. (Astera-
zbavené skvasovacej schopnosti). ako kvasnice či syr, nie zatuchnuto. ceae) — palina cicvárová. Obsahuje až
Na farmaceutické účely sa niekedy po- Kefírové mlieko je posunujúcim nápo- 6,5 % santonínua2—3 % silice s cineolom
užívajú aj pekárske kvasnice — Faex com- jom pri žalúdočných, obličkových a bron- ako hlavnou zložkou.
pressa, ktoré sa vyrábajú z pivovarských chiálnych ochoreniach, v rekonvalescencii Droga, zväčša však izolovaný santonin,
kvasiniek pestovaných v liehovaroch na a pod. sa terapeuticky uplatňuje v kombinácii
rozličnom cukornatom materiáli. s laxatívne pôsobiacimi prostriedkami proti
Jednotlivé druhy kvasiniek obsahujú cudzopasným červom, najmä mrliam a hlís-
rozdielne množstvá obsahových látok, KVET AKSAMIETNICE tam. Tento vermifúgny prostriedok je však
predovšetkým bielkovín, nukleotidov, Flos tagetes; Flores Afričani dosť zastaraný a užíva sa iba vtedy, ak sú
nukleosidov, enzýmov, vitamínov (predo- z nejakej príčiny kontraindikované moder-
všetkým skupiny B) a sacharidov. Liečivé Droga s obsahom silice; poskytujú ju né prípravky. Okrem toho má malú tera-
kvasnice sú okrem obsahu enzýmov vý- druhy rodu Tagetes (Asteraceae). Zväčša peutickú šírku a niekedy už v terapeutic-
znamné obsahom vitamínov a iných rasto- ide o byliny rozšírené a domáce v Brazílii kých dávkach spôsobuje poruchy videnia
vých látok, ako je Bx a B2, amid kyseliny a Mexiku. Ako okrasné sa bežne pestujú — vyvoláva tzv. žlté videnie, dokonca
nikotínovej, B6 — kyselina pantoténová, niektoré druhy aj u nás; typické sú svojim i poruchy čuchu a chuti.
biotín, kyselina listová, B 12 , inozitol, kyse- osobitným pachom. ČsL 2 má oficinálny izolát santonin — +
lina p-aminobenzoová a cholín. Dôležitá je Obsahujú silicu s limonénom, flavonoidy Santoninum a slúžil na prípravu oficinál-
prítomnosť skupiny vitamínu B, ktorá tvorí (napr. patuletín), ktoré majú spazmolytic- nych tabliet (Tabulettae santonini); prv sa
biologickú funkčnú jednotku. Preto sú ké účinky a znižujú krvný tlak a farbivá vyrábala aj „santonínová čokoláda" pre
kvasnice ideálne na terapeutické užívanie. (kvercetagetín a helenien), ktoré sa z nich deti.
Indikujú sa predovšetkým ako nervínum, izolujú a indikujú proti tzv. nočnej slepote.
dermatologikum, pri furunkulóze, akné, Úbory, resp. vňať majú aj anthelmintické
nedostatkoch vitamínov skupiny B, chro- účinky. V silici juhoamerického druhu T. KVET EBIŠTEKA KRVAVÉHO
nických dermatózach a poruchách zažíva- minuta L. je vysoký podiel tiofénových (RAMA)
nia. Dávkujú sa 1,0 až 2,0 g 2 x denne derivátov, ktoré majú nematocídne účinky Flos hibisci
medzi jedlom (denne max. 6 g). (zabíjajú červov), ale pôsobia i sedatívne,
Vo farmácii sa uplatňujú predovšetkým hypotenzívne a bronchodilatačne. Droga s obsahom farbív; pochádza z dru-
sušené kvasnice a ich extrakt (v receptúre hu Hibiscus sabdariffa L. (Malvaceae),
na prípravu piluliek). Extrakt má velmi ktorý sa pestuje hlavne v arabských kraji-
široké uplatnenie aj v potravinárskom prie- KVET ARTIČOKY nách a Indii. Zberajú sa mäsité kalichy.
mysle. Flos cardunculi; Flos cynarae Droga obsahuje najmä delfinidínový
Kvasnice sa hydrolyzujú v autoklávoch glukozid — hibiscín (farbivo), aromatické
pod tlakom, prípadne za použitia kyselín, LIST ARTIČOKY kyseliny (jablčnú, citrónovú, vínnu a i.),
čím sa prebudujú ich bielkoviny a extrakt Folium cynarae kyselinu hibiskovú (laktón hydroxycitró-
získa pach a chuť masa (slúži ako prísada do novej kyseliny) — 28 % a triesloviny.
polievok, bujónov a pod.). Droga s obsahom horčín; poskytuje ju Droga sa používa ako farbivo a aromati-
Liečivé či sušené kvasnice sa dajú úspeš- druh Cynara scolymus L. (Asteraceae) kum do čajovinových zmesí a osviežujúcich
324
nápojov (napr. do čajovín so šípkami KVET KOSO ľudovo omylom pokladá za šafrán). Ľudo-
a pod., čím tieto dostávajú výraznú červenú Flos koso vo sa používa ako stimulans, purgans,
farbu a kyslejšiu chuť). KAMALA antihydrotikum, emenagogum a expekto-
rans.
Droga patrí do skupiny drog s obsahový- Možno ho použiť i na farbenie jedál
KVET KAPARY TŔNITEJ mi látkami floroglucínového charakteru, — zákuskov, pečiva, cesta a pod.
Floscapparidis podobne ako napr. papraď samčia. Nieke-
dy tvorí zložku veterinárnych prípravkov
(spolu s kamalou — uvádza sa v tejto KVET (ÚBOR) RIMBABY
Flavonoidná droga zo stredomorského kapitole), ktoré sa k nám občas dovážajú. STARČEKOLISTEJ
kra Capparis spinosa L. (Capparidaceae). Drogu tvoria samčie kvety druhu Hage- (DALMATÍNSKY PRÁŠOK)
Pupene - kapary sú obľúbeným korením. nia abyssinica Gmel. (Rosaceae), hegenia Flos pyrethri
Majú príjemnú horkastú chuť a mierne habešská (etiópska), mohutného stromu
štiplavú príchuť. Obsahujú rutín, glukosi- hornatých oblastí Etiópie. Droga obsahuje Droga s obsahom monocyklických mo-
noláty (dusíkaté sírne glukozidy) a saponí- hlavne floroglucínový derivát kosotoxín, noterpénov. Získava sa z druhu Pyrethrum
ny. Nakladajú sa do octa, vína, soli a i. ktorý je typickým svalovým jedom pre cinerariifoliumTrev. (Asteraceae); niekto-
Zlepšujú chuť omáčok a rýb (vkladajú sa nižšie živočíchy, a preto, sa uplatňuje ako ré liekopisy (napr. rakúsky) pripúšťajú
do tzv. rybích očiek). tenifúgum (proti pásomniciam). i druhy P. marschalii Ach., P. roseum
Častejšou zložkou dovážaných veteri- (Adam) M. B. a i.
nárnych prípravkov je Kamala — kamala Bylina rastie voľne na Balkáne. Pestuje
KVET KLEVČEKOVCA VOŇAVÉHO (ČsL 1), označovaná aj ako Glandulae sa hojne na Ukrajine a v Japonsku.
Flos caryophylli (ČsL 2) rottlerae, lebo ju tvoria žľaznaté a chumá- Úbory obsahujú minimálne 1 % pyretrí-
čovité krycie trichómy z plodov rotlery nov a cineríny. Tieto zlúčeniny sa ľahko
Droga sa uplatňuje podobne ako škorica filipínskej — Mallotus philippinensis Múl- rozkladajú svetlom a pôsobením vzdušné-
— je silicové aromatikum a korenina, ler-Arg. (Euphorbiaceae), malého stromu ho kyslíka. Preto možno drogu odborne
okrem toho má aj významné dezinfekčné juhovýchodnej Ázie; hojne sa pestuje skladovať maximálne jeden rok.
pôsobenie. v trópoch a rastie aj v Austrálii. Tenicídne Pyretríny a cineríny sú vysokoúčinné
Tvoria ju kvetné pupene s kvetnou čiaš- látky drogy tvoria floroglucíny rotlerín dotykové insekticídne látky, ktoré nie sú
kou, zberané pred rozkvetom a usušené. a izorotlerín, konštitučné veľmi blízke. jedovaté pre ľudí a teplokrvné zvieratá.
Materská rastlina je druh Syzygium aroma- Výhodou tejto drogy je, že obsahuje aj Miešajú sa so synergicky účinnými zlúčeni-
ticum (L.) Merr. et Perry (Myrtaceae), preháňavé princípy — pripisujú sa prítom- nami (napr. s lignanovými derivátmi, ktoré
vždyzelený strom rastúci na Molukách ným živiciam. Droga pôsobí podobne ako znásobujú ich pôsobnosť (pozri aj Koreň
a pestovaný v tropických oblastiach celého papraď samčia — obsahové látky sú svalo- derisu). Prípravky pôsobia aj proti kožným
sveta. Dve tretiny svetovej produkcie po- vými jedmi pre nižšie živočíchy. Medzi a črevným parazitom.
skytujú ostrovy Zanzibar a Pemba. spomínanými anthelmintikami je kamala
Hlavnú obsahovú látku tvorí silica najmenej toxická a v primeraných dávkach
(15—25 %), ktorej podstatnú zložku pred- nemá vedľajšie nepríjemné účinky. KVET SOFORY JAPONSKEJ
stavuje eugenol (až 96 %) a aceteugenol Flos sophorae; Gemma sophorae
(2—17 %). Prítomné sú aj seskviterpény
(humulén a karyofylén) a stopy iných látok KVET ĽALIE BIELEJ Droga má vysoký obsah flavónového
(metylamylketón a i.), ktoré však majú Flos lilii albi glukozidu rutinu (kvercetín-3-ramnoglu-
významný podiel na pachu drogy. Droga kozid; pozri aj ruta voňavá).
obsahuje aj triesloviny (galotaníny - asi Droga s obsahom silice; poskytuje ju Drogu tvoria usušené kvetné pupene
10%). druh Lilium candidum L. (Liliaceae), trvá- druhu Sophora japonica L. (Fabaceae),
Silica - Oleum caryophylli je oficinálna ca okrasná bylina udomácnená v západnom stromu z východnej Ázie, hojne kultivova-
vo väčšine liekopisov (aj v ČsL 2) a jej Středozemí, hojne pestovaná aj u nás. ného aj v Európe. Kvet sa väčšinou spracú-
zložka eugenol na základe svojich dezin- Obsahuje okrem silice predovšetkým va na izoláciu rutinu, ktorého obsahuje až
fekčných a súčasne miestne anestetických flavonoidy s pigmentmi. Liehový či olejový 20 % ) .
účinkov sa s obľubou používa ako materiál výťažok je domácim liečebným prostried- Rutín sa uplatňuje pri liečení hemorágií
na vložky do kariéznych zubov a koreňov kom na spáleniny, vredy, kožné opuchy, (krvných podliatin), alergií, sérových ek-
(spolu s oxidom zinočnatým). Sama droga zapálené a hnisajúce rany. Obsahové látky zantémov, hypertónie a ako adjuvans pri
(resp. jej výťažky) sa ordinuje ako karmi- sú u nás predmetom výskumu. infekčných ochoreniach — spevňuje bun-
natívum pri gastritídach a meteorizme, Výťažok z drogy je zložkou nášho koz- kové steny krvných vlásočníc — kapilár.
aromatikum, antiseptikum a dezinficiens; metika. Čs. priemyselne vyrábaných prípravkov
používa sa však iba v zložených príprav- s rutínom je celý rad — možno uviesť aspoň
koch — v zmesi s inými drogami (výťažka- dražé Ascorutin (uplatňované najmä pri
mi). Je napr. zložkou aromatickej tinktúry KVET MUŠKÁTOVÝ fragilite — lámavosti kapilár), dražé Rutín
(Tinctura aromatica) a aromatického liehu Spofa (s podobnou indikáciou), dražé Ru-
(Spiritus aromaticus). Najčastejšie je však Pozri Semeno muškátové tophyllin (hypotenzívum, dilatans koro-
všeužitočná a obľúbená korenina. nárnych ciev) a i.
Čs. hromadne vyrábané prípravky so
silicou sú Herbadent — masážny roztok KVET POŽLTA FARBIARSKEHO
a ústna voda a tinktúra v roztoku Stomato- Flos carthami tinctorii; saflor LAKMUS
san (antiseptikum ústnej dutiny). Eugenol Lacca musci; L. coerulea; L. musica
a Jódový olej (antiseptikum). Droga s obsahom farbív; pochádza z ori-
Kvety nesmú byť znehodnotené väčším entálnej byliny Carthamus tinctorius L. Tvorí ho farbivo (depsidy — zlúčeniny
množstvom prímesí plodov - klinčekových (Asteraceae), ktorá sa pestuje v teplejších typu y-oxyorceínu, resp. kyseliny orseillo-
matiek, ktoré obsahujú 2-9 % silice, ani oblastiach Európy (u nás zriedka). Európ- vej) získané spracovaním rozomletých li-
plodov, v ktorých je 5 —6 % silice. Liekopi- ske sorty sú skoro také hodnotné ako tzv. šajníkov z čeľadí Roccelaceae, Lecanora-
sy pripúšťajú maximálne 1 % týchto perzské alebo bengálske či egyptské. ceae a Pertusariaceae, ako napr. Roccella
prímesí. Hlavným pigmentom je kartamín; slúži tinctoria DC. — skalačka farbiarska, rastú-
Eugenol tvorí dôležitú surovinu pre po- na farbenie masla, likérov a kozmetických ca na Azoroch, Kapverdských a Kanár-
losyntézu vanilínu (pozri heslo Plod va- prípravkov. Prv farbil vlnu a hodváb a slúžil ských ostrovoch, R. fuciformis Ach., rastú-
nilky). ako náhrada za šafrán (droga sa často ca vo východnej Indii, na Cejlóne, v Mo-
325
zambiku, tiež Pertusaria communis Dries. tvorbu žlče a žalúdočnej šťavy; droga má cennejší, lebo má vyššie percento obsaho-
— dieratka pospolitá a i. rastúce na pobrež- výrazný choleretický účinok. Je teda spo- vých látok. Podľa pôvodu, veľkosti, veku,
ných skalách Holandska, južného Francúz- ľahlivé cholagogum, choleretikum - naj- vzhľadu a spôsobu výroby sa čaj delí na
ska, Škandinávie alebo Škótska. mä pri cholecystopatiách. Boldín okrem rozličné druhy a sorty. Podľa výrobného
Lakmus sa vyrába najmä v Holandsku. toho má ešte ľahký hypnotický účinok postupu sa rozoznávajú dva základné dru-
Formuje sa do malých kociek, ktoré sa a spôsobuje zvyšovanie sekrécie moču, hy: čierny čaj (fermentovaný) a zelený čaj
ďalej spracúvajú na lakmusové papieriky hlavne však vylučovanie kyseliny močovej (nefermentovaný). Čierny čaj sa suší po-
a i. Obsahuje lišajníkové farbivá ľahko (saluretikum). maly, vo vrstvách, strojovo sa upravuje,
rozpustné vo vode, pričom farbí modro, po Droga sa uplatňuje predovšetkým pri prípadne sa pri sušení prikrýva mokrými
pridaní kyseliny sa farba roztoku ihneď ochoreniach žlčníka (kombinuje sa napr. plachtami, pričom sa fermentuje. Zelený
zmení na červenú a pridaním zásady opäť s listom mäty, vňaťou lastovičníka a pod.), čaj sa ihneď po zbere suší; pije sa najmä
modrie. prípadne sa podáva vo forme tekutého v Anglicku.
Lakmus slúži predovšetkým na prípravu extraktu. Často tvorí zložku čajovinových Obsahové látky čajovníkových listov sa
skúmadiel a reagenčných papierikov v ana- zmesí, ktoré sa užívajú ako choleretikum, odlišujú podľa pôvodu, úpravy a pod.
lytickej chémii (Charta exploratoria coeru- diuretikum, sedatívum, ale aj ako stoma- V podstate sú to však purínové deriváty
lea et rubra), ale uplatňuje sa aj v iných chikum a vo svojej vlasti slúži aj ako s podielom 2,4—5 % kofeínu. Sprevádza
odvetviach. anthelmintikum (pre obsah askaridolu). ich rad ďalších látok (teofylín, teobromín),
Jej zvyčajné dávky sú 0,5 až 1,0 g na šálku katechínové triesloviny (10—25 %), sapo-
záparu; pije sa 2—3 x denne (ČsL 4 má níny a flavonové glykozidy. Silice vytvore-
LAMINARIA jednorazovú terapeutickú dávku per os na nej fermentáciou je asi 0,5 — 1 %.
Stipites laminariae; Laminariae zapar 1 g). Vyššie dávky drogy pôsobia Čaj slúži ako povzbudzujúca požívatina.
emeticky. Bežne sa pripravuje z 1 lyžičky na šálku
Ako droga sa dnes používa zriedka, Čs. liekopis (ČsL 4) má list oficinálny vody. Po žabaření vriacou vodou sa nesmie
väčšinou slúži na izoláciu kyseliny algíno- a ako podmienku kvality žiada minimálne vyluhovávať dlhšie ako 4—5 minút. Roz-
vej (polyuronid, podobných vlastností ako 2 % silice; ON 86 6431 má pre drogu dve hodne sa nesmie variť, lebo by vyprchal
pektín). akosti (I. má totožné požiadavky s ČsL 3). kofeín. Osoby s citlivým žalúdkom ho
Materská rastlina — Laminaria cloustoni Čs. farmaceutický priemysel uvádza list znášajú lepšie ako kávu. Jeho nadmerné
(Edm.) le Jol. (Laminariaceae) je hnedá ako zložku čajoviny Thé Salvat (cholereti- pitie škodí srdcu. Čaj odstraňuje únavu,
riasa so stielkou 1—2 m dlhou, vyskytuje sa kum, mierne laxans a stomachikum), ex- uľahčuje duševnú činnosť, má diuretické
najmä pri európskych brehoch Atlantické- trakt tvorí zložku dražé Boldochol I (chole- a ľahké obstipačné účinky (najmä po
ho oceánu (Anglicko, Škandinávia) v dosť retikum) a list granuliek Boldogran (chole- dlhšom vyluhovaní); jeho katechíny posil-
velkých hĺbkach. Ako droga sa upravuje retikum, cholekinetikum). ňujú kapiláry (účinok vitamínu P) a môže
z časti stielky do formy tyčiniek, ktoré vo slúžiť ako antidótum pri niektorých otra-
vlažnej vode velmi napúčajú (za 24 h vách ťažkými kovmi a alkaloidmi. :
zväčšia svoj objem až 6-násobne). Preto sa LIST BUKO Čajové listy sú jednou z najčastejšie
prv používala v gynekológii na rozširovanie Folium bucco; Folium Barosmae specium falšovaných drog. Pridávajú sa do nich listy
krčku maternice alebo v chirurgii sa vkla- (ČsL 3) z jahôd, vŕb, čučoriedok, čerešní, čiernej
dala do rán, ktoré mali ostať otvorené bazy, zo šípovej ruže a i., no najťažšie sa
(Laminaria chirurgica). Droga s obsahom silice; pochádza z dru- odlišujú už raz vyvarené a umelo prifarbe-
Soli kyseliny algínovej, obsiahnuté hov rodu Barosma (Rutaceae) — buko, né listy (treba použiť mikrosublimačnú
v bunkových stenách chalúh (algináty), suchomilných krov južnej Afriky (Kap- skúšku na dôkaz prítomnosti kofeínu).
majú velký priemyslový význam; ich ročná sko), kde sa aj kultivujú. Tuhé kožovité Čaj — najmä čínsky — sa niekedy aroma-
výroba dosahuje niekoľko stotisíc ton. Ma- listy vajcovitého tvaru zápasnic sa označujú tizuje malou prísadou pravých jazmĺno-
jú uplatnenie v textilnom priemysle ako obchodne ako Folia bucco rotunda, kopijo- vých kvetov (Jasminum odoratissimum L.).
impregnačné činidlá, pri výrobe umelých vité sú Folia bucco longa.
vláken, v potravinárstve a vo výrobe farbív. Droga obsahuje až 2,5 % silice (ČsL
Používajú sa aj pri výrobe mydiel a zub- 3 žiada minimálne 1,2 %), ktorej hlavnú + LIST ČREMCHY VAVRÍNOVTTEJ
ných pást a v zubnom lekárstve na zhotovo- zložku tvorí diosfenol (terpén — barózmo- - VAVRÍNOVCA (ČERSTVÝ)
vanie odtlačkov. Alginátové vlákna a vata vý gáfor), cca 30 %. Slúži ako dezinficiens + Folium laurocerasi (recens)
majú význam v chirurgii, lebo sa rozpúšťajú močových ciest (hlavne pri cystitídach
a vstrebávajú, takže sa z rán nemusia a cystopyelitídach - zápal močového me- Čerstvý list — Folium laurocerasi recens
odstraňovať. V ostatných rokoch sa alginá- chúra a zápal obličkovej panvičky a dol- obsahuje glykozidovo viazaný kyanovodík.
ty uplatňujú i vo farmácii pri výrobe ných močových ciest), tiež však ako diureti- Droga sa získava z juhoeurópskej dreviny
niektorých liekových foriem. kum a žalúdočné tonikum; dávkuje sa 1/2 Lauroceracus officinalis Roem. — vavríno-
až 1 kávová lyžička na šálku záparu; pije sa vec lekársky (Rosaceae), rozšírenej od
3—4 x denne. Drogu možno aplikovať aj Kanárských ostrovov cez Stredomorie až
LIST BOLDOVNIKA v prášku (denná dávka jednotlivé 0,5 g, po Irán.
Folium boldo; Folium Peumi boldi (ČsL 4) celková denná 2,0 g). ČsL 3 uvádza ako Z čerstvých listov sa v minulosti izolovala
jednotlivú dávku per os na zapar 1,0 g. silica — Oleum laurocerasi a aromatická
Droga s obsahom silice i alkaloidov; voda — Aqua laurocerasi; slúžili ako seda-
poskytuje ju stále zelený strom rastúci na tívum tráviaceho traktu a chuťové i vôňové
suchých kopcoch Chile — Peumus boldus LIST ČAJOVNÍKOVÝ korigens (ľudový všeliek). Dnes ich nahra-
Molina (Monimiaceae) — boldovník Folium theae dili syntetické prípravky.
liečivý.
Obsahové látky drogy tvoria asi 2 % Droga s obsahom purínových derivátov.
silice (zložkami sú askaridol, eukalyptol, Pochádza z druhu Camellia (Thea) sinensis LIST ERIODIKTYONOVY
cymol a cineol), ktorá jej dodáva osobitný (L.) O. Kuntze (Theaceae) - čajovník
pach, a asi 12 alkaloidov založených na čínsky. Čajovníky sú dreviny; v horských Folium eriodiktyonis
štruktúre apomorfínu (najvýznamnejší je lesoch východnej Ázie ich rastie asi 45
boldín — cca 1 %). Z ďalších obsahových druhov. Pestujú sa v mnohých formách Pozri Vňať eriodiktyonovú
látok sú prítomné glykozidy (boldoglucín najmä v Číne, Japonsku, Indii, na Cejlóne,
— 0,3 % ) , flavonové glykozidy a alkaloid Jáve, Sumatře a v Gruzínsku (ZSSR). LIST EUKALYPTOVÝ
sparteín. Najvýznamnejšou vlastnosťou Z rastlín sa zberajú koncové listy a dva-tri Folium eucalypti (ČsL 2)
boldínu je stimulujúci efekt (podporný) na nasledujúce. Čím sú mladšie, tým je čaj Olej eukalyptový — Oleum eucalypti (ČsL
4)
326
Eukalypty — blahovičníky tvoria v Aus- kozid arbutín a erikolín. V Amerike sa prísnym predpisom o hospodárení a liečeb-
trálii a Tasmánii asi 3/4 tamojšej flóry. Sú z drogy varí čaj a izoluje silica, ktorá sa nom lekárskom upotrebení).
to vždyzelené a rýchlo rastúce stromy, spolu s listom liečebne uplatňuje pri kĺbo- Užívame kokových listov ako opojného
niektoré aj 150 m. Na svoj rast spotrebujú vom reumatizme, ako karminatívum, toni- prostriedku medzi Indiánmi Južne j Ameri-
veľa vody, čím vysúšajú močiare; silica, čo kum a chuťové korigens, tiež ako antisepti- ky je veľmi rozšírené. Žuvaním listov sa
sa z nich vyparuje, zaháňa nepríjemný kum. Vo farmaceutických prípravkoch sa prijíma kokaín, ktorý zaháňa pocit hladu,
hmyz, napr. moskyty šíriace maláriu; preto silica dnes nahradzuje syntetickými zvyšuje svalovú činnosť a vovoláva príjem-
sa dnes pestujú v mnohých subtropických látkami. né pocity, ale jeho príjem vedie k duševnej
oblastiach a a j v južnej Európe. i telesnej degradácii.
Droga — Folium eucalypti pochádza Čs. liekopis (ČsL 4) uvádza ako ofici-
z druhu Eucalyptus globulus Labill. (Myr- LIST GINKGA DVOJLALOČNÉHO nálny izolát alkaloid chlorid kokaínia
taceae) — eukalyptus guľatoplodý, zo star- Folium ginkgo bilobae (+ § Cocainium chloratum).
ších kosákovitých a stopkatých listov
(mladšie sú sediace a oválne). Strom sa Droga s obsahom flavonoidov; tvorí ju
pestuje v Středomoří, hlavne v Španielsku, list zo stromu Ginkgo biloba L. (Ginkgoa- LIST KOMBRETOVY
Portugalsku, ale aj v USA, Mexiku, Brazí- ceae), ktorý rastie v Číne a Japonsku Folium combreti
lii, Afrike a Indii. (vzácne u nás).
Droga obsahuje väčšie množstvo silice List obsahuje najmä flavónové glykozi- Saponínová droga pochádzajúca najmä
(1,5-3 % ) , ktorej hlavnou zložkou je ci- dy. Výťažky z neho sa kombinujú do z kra Combretum Raimbaultii Heckel
neol (70-85 %), dalej triesloviny a nórči- prípravkov, ktoré rozširujú cievy, urýchľu- (Combretaceae), ktorý rastie v Senegale,
ny. Silica rozličných druhov rodu má roz- jú krvný prietok (najmä v periférnej a moz- Kamerune a na Sundských ostrovoch. Ob-
dielne zloženie, ba dokonca na tom istom govej oblasti) a zlepšujú krvnú cirku- sahuje saponíny, triesloviny a dusičnan
druhu odlišnej proveniencie. List sa dnes láciu. draselný. Slúži ako anthelmintikum a pri
zriedka používa v terapii — je zložkou liečbe morfinizmu (odvykacie kúry).
čajovín užívaných pri bronchitídach a ast-
me; užíva sa zapar (4 g na 180 ml vody), LIST HENNY (LAWZONIE BIELEJ)
ktorý sa pije 2 x denne 1 šálka (stredná Folium hennae; Folium lawsoniae albae LIST MATE
jednotlivá dávka podľa nemeckého lieko- Folium mate; Yerba mate
pisu Erg. B. 6 je 2,0 g). Na inhaláciu sa Droga s obsahom farbív; poskytuje ju
používa 1 polievková lyžica na jeden liter ker Lawsonia alba Lam. (Erythraceae), Droga s purínovými derivátmi. Má iba
vriacej vody. ktorý rastie v severnej a východnej časti miestny význam — Južná Amerika je jej
Viac ako list sa používa silica (v súčas- Afriky, v Austrálii a Indii. výrobcom a súčasne aj konzumentom. Po-
nosti až pričasto); silica sa destiluje z listov List obsahuje farbivá (napr. lawson), chádza z druhu Ilex paraguayriensis St. Hil.
vodnou parou (Oleum eucalypti — ČsL 4) triesloviny a už v staroveku sa používal ako a niekedy aj z iných druhov rodu, ktoré
a niekedy sa z nej izoluje vymrazením kozmetikum a tiež na farbenie múmií. obsahujú kofeín (čeľaď Aquifoliaceae).
cineol. Spolu s cineolom má asi rovnaké Dodnes slúži hojne na prípravu vlasových Materské rastliny sú dreviny domáce naj-
upotrebenie: injekčné, vo forme mastí farbív a iných kozmetík. mä v Južnej Amerike, kde sa aj pestujú.
alebo na inhalácie pri bronchitídach, ast- Čerstvo nazberané listy sa rýchlo zbavujú
me, zápalových ochoreniach nosa, hrtana enzýmov, inaktivujú sa jednoduchým pre-
a pod. Podlá čs. liekopisu (ČsL 4) musí + §LIST KOKOVY tiahnutím konárikov nad ohňom (dnes už
oficinálna silica obsahovať najmenej 70 % + § Folium cocae továrenský na špeciálnych sušiacich stro-
cineolu a čs. farmaceutický priemysel ju joch) a rýchlo sa sušia umelým teplom.
uvádza ako zložku práškov Astmin (bron- Droga s obsahom alkaloidov; poskytujú Obsahujú prevažne kofeín (1—2 %), málo
chodilatans), Borozan masť (otorinolaryn- ju rozličné kultúrne formy druhu Erythro- iných purínových derivátov (napr. teobro-
gologikum), Cholagol kvapky (cholereti- xylon coca Lam. (Erythroxylaceae), udr- mínu do 0,45 %). Z ostatných obsahových
kum), Cystenal kvapky (antiseptikum mo- žiavané v krovitej forme. Rastliny majú látok je tu ešte kyselina chlorogénová a jej
čových ciest), Inhalex solúcia (otorinola- domovinu v Andách (Bolívia a Peru), dnes estery, kyselina kávová, rutín a silica
ryngologikum), Inhalol Pini solúcia (po- však už divo nerastú. Centrom pestovania (0,35 % ) . Puríny sa väčšinou viažu na
dobne), Spasmocystenal kvapky (spazmo- je Južná Amerika. Množstvo obsahových protokatechové triesloviny.
lytikum), Stopangin roztok (otorinolaryn- látok-alkaloidov závisí od variety, zbero- Mate je hojne rozšírená a obľúbená
gologikum) a Stopangin sprej (podobné vých zvyklostí, proveniencie a pod. Bolívij- neškodná požívatina v oblasti svojho vý-
uplatnenie, tiež ako stomatologikum). ské listy (Huanaco) pochádzajú z E. coca skytu; pre obsah kofeínu pôsobí mierne
Lam. var. coca, listy Truxillo z E. coca var. vzpružujúco a diureticky. Pije sa ako u nás
spruceanum a pod. Prvé obsahujú asi čaj. Má aj liečebné použitie - napr. v NSR
LIST GAŠTANA JEDLÉHO 0,5 — 1 % alkaloidov, v ktorých je najmä i NDR tvorí zložku čajovín Species nervi-
Folium castaneae sativae kokaín, kým listy Truxillo, ktoré sa zberajú nae, Species sedantes a Species urologicae.
mladé, obsahujú síce viac alkaloidov (až
Trieslovinová droga; získava sa z listov 2,5 % ) , ale kokaín v nich predstavuje iba
stromu Castanea sativa Mill. (Fagaceae), 25 % (hlavným alkaloidom je cinamoylko- + LIST OLEANDRA
ktorý je domáci v Středozemí, rastie však aj kaín). + Folium oleandri
v teplejších oblastiach Slovenska. Listy sa vo farmácii priamo nepoužívajú;
List obsahuje triesloviny, flavonoidy, izoluje sa z nich kokaín. I jeho liečebné List s obsahom kardenolidov — srdco-
pektíny a vitamín E. Používa sa ako zložka uplatnenie je slabé — používa sa ako vých glykozidov. Pochádza z druhu Nerium
prípravkov proti bronchitíde, pri čiernom miestne a povrchové anestetikum v ušnom oleander L. (Apocynaceae); je to juhoeu-
kašli a ľudovo aj ako antireumatikum. a nosovom lekárstve. Otupuje totiž nervo- rópsky vždyzelený ker až stromček, u nás
vé zakončenia na sliznici, pritom sťahuje pestovaný ako ozdobná izbová rastlina.
cievy, zamedzuje sekrécii a odstraňuje Listy obsahujú 1-1,5 % kardenolidov
LIST GAULTÉRIE LEŽATEJ opuchy. Používa sa zriedka, lebo i pri tomto s aglykónom digitoxigenínom a jeho deri-
Folium gaultheriae upotrebení má centrálne pôsobenie — malé vátmi (pozri aj náprstníky), ďalej glykozidy
dávky pôsobia povzbudivo, euforický, vy- oleagenínového radu a adynerigenínový
Droga s obsahom silice; získava sa volávajú príjemný stav telesnej a duševnej adynerín. Prípravky sa aplikujú pri ľahšej
z americkej byliny Gaultheria procumbens pohody, väčšie však halucinácie, pričom a stredne ťažkej srdcovej insuficiencii, ako
L. (Ericaceae) až polokra. hrozí, že si pacient naň zvykne (preto má pomocné diuretikum, ale aj ako jed proti
Obsahuje silicu s metylsalicylátom, gly- v označení symbol § — je opiát, podlieha hmyzu a hlodavcom.
327
LIST OLIVY LIST SENNOVÝ všeobecne známym aromatikom a koreni-
Folium oleae Folium sennae (ČsL 4); Folium Cassiarum nou (bobkový list).
Oleum olivae — Olivový olej (ČsL 4) Plod sennový - Fructus sennae (ČsL 4)
List obsahuje najmä iridoidové horčiny; Drogy s obsahom antrachinónových gly- MUŠKÁTOVÝ ORECH
olivový olej patrí medzi najkvalitnejšie kozidov. Pochádzajú z druhov rodu Cassia,
pokrmové oleje. a to C. angustifolia Vahl a C. senna L. (syn.: Pozri Semeno muškátové
Oliva — Olea europaea L. je menší C. acutifolia Delile) - kasia úzkolistá a k.
strom, oddávna pestovaný po celej stredo- ostrolistá (Caesalpiniaceae). Prvá je domá- OLEJ CITRONELOVÝ (SILICA)
zemskej oblasti a v subtrópoch celého ca vo východnej Afrike, pestuje sa v Indii Oleum citronellae (ČsL 4); Oleum
sveta. Má úzkokopijovité striebristosivé (obchodný názov je senna tinnevelská) cymbopogonis winteriani
listy a drobné biele kvety. Plody sú kôstko- a druhá rastie v Egypte a v tropickej Afrike
vice velké asi ako slivka. (obchodný názov senna alexandrijská); Droga je skoro výhradne čuchové a chu-
Podobne vyzerá hlošina úzkolistá droga pochádza zväčša z divo rastúcich ťové korigens. Oleum citronellae pochádza
— Elaeagnus angustifolia L., ktorá sa u nás rastlín. Hlavným dodávateľom drogy na trh z druhu trávy kultivovanej najmä na Jáve
vysádza v parkoch i záhradách (tzv. česká je India. - Cymbopogon winterianus Jowitt — vô-
oliva). Sennové listy i struky obsahujú 2—3 % ňovec Winterov (Poaceae), z ktorej sa
Olivové listy obsahujú iridoidové horči- antrachinónových derivátov, potom sliz získava destiláciou s vodnou parou. Tráva
ny gencianínového typu, najmä oleuropeín (10 %), flavónové glykozidy, horčiny a- obsahuje asi 1 % silice a jej hlavnú zložku
(cca 0,75 % v čerstvom liste, plody až triesloviny. Antrachinóny sú prítomné v re- tvorí gerániol (ČsL 4 žiada, aby ho obsaho-
2 %). Skladovaním sa štiepi na dihydroxy- dukovanej forme (antróny a antranoly) vala najmenej 85 %), z toho väčšie množ-
f enyletylalkohol a metylester dikarbónove j alebo v oxidovanej (antrachinóny), voľné stvo citronelalu (32—45 % ) , citralu, citro-
kyseliny. Preto treba list alebo výťažok alebo glykozidove viazané — sennosidy, nelalu a menšie množstvá fenylpropáno-
z neho stabilizovať a štandardizovať. Prí- sennidíny, reín, aloe-emodín, chryzofanol vých derivátov.
pravky sú vhodné na liečbu začiatočných a ich zlúčeniny sennanigríny (živicovité Príbuzný druh - C. martinii (Roxb.)
štádií hypertenzie. produkty). Nepríjemné vedľajšie účinky Stapf var. motia Burk, palmarózová silica,
Olej sa lisuje z dužiny plodov; obsahuje vyvolané predávkovaním drogy sa pripiso- pripomína vôňou ružovú silicu (Oleum
hlavne acylglyceroly kyseliny olejovej. Vo vali živicovitým substanciám, ktoré sa z lis- rosae) a aj ju nahradzuje alebo sa ňou
farmácii sa používa ako prostredník pri tov odstraňovali maceráciou v liehu (Fo- falšuje.
vstrebávaní ťažko aplikovateľných liečiv lium sennae praeparatum - oficinálne Citronelová silica tvorí prísadu do mastí
(napr. vitamínov). Má i žlčotvorné účinky v ČsL 2). Často to však bolo zapríčinené alebo mazadiel dráždiacich kožu a má aj
a rozpúšťa žlčové kamienky (dávka: nesprávnou prípravou nápoja (nevarí sa, karminatívny efekt. Citronelal tvorí surovi-
20—50 ml oleja večer, užívať 3—4 dni; listy sa iba macerujú pri obyčajnej teplote). nu pre polosyntézu mentolu; hojne sa
konzultovať s lekárom!). Ťažkosti vyvolávajú štiepne produkty nachádza aj v Oleum citronellae vietnam-
diantrónových glykozidov — monomérne ského pôvodu, ktorý sa izoluje z druhú
antrónové glykozidy. Cymbopogon schoenanthus (L.) Spreng.
LIST ORTOSIFONOVÝ Droga pôsobí ako laxans — dávkuje sa (obsahuje rovnaké množstvá citronelalu
Folium orthosiphonisstaminei; 1 kávová lyžička v prášku alebo vo forme ako citralu — asi po 20 % ) .
Koemis-Koetjing macerátu; užíva sa na noc, pôsobí za 6—8 ČsL 4 uvádza Oleum citronellae ako
hodín. Droga tvorí veľmi často zložku zložku oficinálnej vetrovej vody — Aqua
Droga s obsahom flavonoidov; pochádza laxatívnych čajovín, ale aj odtučňovacích carminativa.
z hluchavkovitej rastliny Orthosiphon spi- a metabolizujúcich. V ČsL 4 oficinálne listy
catus (Thunb.) Bak., ktorá rastie v Ázii musia obsahovať minimálne 2,5 % senno-
a Austrálii, známa ako jávsky alebo indický sidov a liekopis určuje terapeutickú dávku OLEJ HYDNOKARPOVÝ
obličkový čaj. List je oficinálny v niekto- macerátu alebo v prášku na 0,5—2 g. (ČAULMUGROVÝ)
rých liekopisoch (nový nemecký — NSR, Oleum hydnocarpi; Oleum chaulmoograe;
švajčiarsky). Oleum gynocardiae
Droga obsahuje asi 0,2 % flavonoidov + LIST SUMACHOVCA (SUMACHU)
(flavón sinensetín, skutelareín-tetrametyl- + Folia toxidendroni; + Folium rhois Patrí medzi oleje so špecifickým účin-
éter, eupatorín), silicu, saponíny a trieslo- toxicodendroni kom (podobne ako napr. ricínový olej).
viny. Významne zvyšuje vylučovanie mo- Lisuje sa z lupaných semien druhu Hyd-
ču, zároveň i močoviny, chloridov a kyseli- Droga s obsahom latexu a glykozidov; nocarpus kurzu (King) Warg, prípadne
ny močovej. Ako diuretikum asaluretikum získava sa zo severoamerickej dreviny z iných druhov rodu Hydnocarpus (=
ju uznávajú aj moderné liekopisy. Má Rhus toxicodendron L. (Anacardiaceae) Taractogenos), stromov rastúcich v Indii,
slabšie spazmolytické pôsobenie. Pri ocho- — sumach jedovatý, pestovanej aj u nás, Barme a Číne, a tiež z iných zástupcov
rení obličiek, močového mechúra, cystitíde a to v parkoch i záhradách. Novšie sa čeľade Flacoutiaceae; podobný olej posky-
s tvorbou piesku a pod. sa dávkujú 2 čajové rastlina nazýva Toxicodendron quercifo- tuje aj semeno afrického druhu Oncoba
lyžičky drogy na 2 poháre studeného mace- lium (Michx.) Greene — sumachovec jedo- echinata alebo v Amerike rod Gynocardia,
rátu, vypiť počas dňa. Maximálna denná vatý. Citlivým osobám po dotyku spôsobu- prípadne druhy Carpotroche a i.
dávka drogy je 5—6 g. Nesmie sa užívať bez je alergiu a žltobiela mliečna šťava vyvolá- Olej obsahuje až 95 % acylglycerolov
konzultácie s lekárom. va vyrážky až ekzémy. kyseliny hydnokarpovej, čaulmugrovej
Droga obsahuje najmä glykozid toxiko- a gorliovej, čo sú cyklopenténové vyššie
dendrol, potom triesloviny a silicu. Má kyseliny a ich homológy. Už od stáročí je
LIST PAČULY (LIST široké použitie v homeopatii. v Ázii úspešným (i keď nie celkom presved-
POGOSTEMONU PAČULY) čivým) liekom proti malomocenstvu (lep-
Folium patchouli; Folium pogostemonis re) a kožnej tuberkulóze, pretože je špeci-
patchouli LIST VAVRÍNA BOBKOVÉHO ficky účinný voči Mycobacterium leprae
Folium lauri a M. tuberculosis. Keďže olej pôsobí dráž-
Droga s obsahom silice; pochádza najmä divo, moderná medicína používa väčšmi
z východoázijského kra Pogostemon pa- Silicová droga — získava sa zo stredo- etylestery spomenutých vyšších kyselín,
tchouli Pelletier (Lamiaceae). Silica i list sa morskej vždyzelenej dreviny Laurus nobi- ktoré sa dajú aplikovať parenterálne (in-
používajú ako aromatikum, insekticidům lis L. (Lauraceae), ktorá sa pestuje aj u nás jekčné) a uvádzajú ich ako oficinálne
(najmä proti šatovému hmyzu) a silica pre ako okrasná izbová rastlina. niektoré liekopisy (napr. Mugrolum v 8.
vôňu podobnú pižmu aj v parfumérii. List obsahuje silicu a triesloviny. Je vydaní sovietskeho a i.).
328
OLEJ KAJEPUTOVY (SILICA) Obsahuje silicu s vysokým podielom cineo- obsahujú asi 45—60 % oleja, ktorý sa
Oleum cajeputi lu (35—60 %), podobne ako príbuzné dru- skladá hlavne z acylglycerolov kyseliny
hy (pozri Olej kajeputový), ďalej obsahuje olejovej a linolovej; obsahuje aj lignan
Získava sa z listov a koncov konárikov aldehydy, pinén, terpineol a verolidol. sezamín (ľahko sa chemicky identifikuje,
myrtovitej dreviny Melaleuca leucadendra Silica tvorí zložku čs. hromadne vyrába- prítomnosť sezamového oleja sa dá ľahko
(L.) L. a jej rozličných variet, ktoré rastú vo ného prípravku Borozan masť (otorinola- dokázať).
východnej Ázii a Austrálii. Obsahuje asi ryngologikum). Semená sa u nás spracúvajú v potravinár-
50—70 % cineolu, pinén a seskviterpény. skom priemysle (posýpka trvanlivých pečív
Používa sa na prípravu Oleum cajeputi a i.).
rectificatum, ktoré sa uplatňuje ako expek- OLEJ PODZEMNICOVY
torans, dezinficiens, antireumatikum, ale Pozri Semeno podzemnicové
predovšetkým ako kozmetikum. OPLODIE CITRÓNA
329
jú sa ako stomachikum a amarum, zvyčajne — móšus obsahuje živicu, organické kyseli- kavajú sa z druhu Ficus carica L. (Mora-
v kombinácii s inými drogami. Zvyčajne sa ny, tuk a soh'. Pre osobitý pach sa používa ceae) — figovník obyčajný, čo je malý
dávkuje 1 kávová lyžička drogy na pohár vo voňavkárstve. V minulosti sa využíval strom východného Stredomoria, pestovaný
záparu. Drogu treba skladovať v dobre liečebne ako stimulans, analeptikum a anti- i v USA.
uzavretých obaloch (nie z plastických lá- spazmodicum. Zrelé figy sa sušia na slnku. Obsahujú asi
tok) a chrániť pred svetlom. 50 % invertného cukru, slizovité látky,
Veľmi podobné uplatnenie má aj oplodie pektíny a organické kyseliny (jablčnú, cit-
z citrónov — Pericarpium citri; získava sa PLOD ANAKARDU ZÁPADNÉHO rónovú a i.). Slúžia na výživu a ako mierne
z druhu Citrus limon Risso. Jeho silica Fructus anacardii occidentalis laxans. Domáci odvar z fíg, sladený me-
— Oleum citri (Oleum pericarpii citri limo- dom, sa pije pri chorobách z nachladnutia,
ni) je oficinálna v čs. liekopise. Získava sa Droga s obsahom balzamu; pochádza pri kašli a ako mierne metabolikum. Je
lisovaním čerstvého oplodia. Ako hlavnú z tropického stromu Anacardium occiden- veľmi vhodný pre deti.
zložku obsahuje aldehydy (CsL 4 žiada tale L. (Anacardiaceae) — obličkovec zá-
minimálne 2,3 %, počítaných ako citral). padný, dnes často pestovaného. Jeho plody
Silica tvorí zložku oficinálnej vetrovej vody majú šťavnaté zdužnatené stopky, ktoré PLOD KARDAMOMOVY
— Aqua carminativa. tvarom a veľkosťou pripomínajú hrušky Fructus cardamomi (ČsL 1)
Citrónovníky sa dnes pestujú vo všet- a obsahujú obličkovité oriešky, ktoré sa
kých geografických pásmach s podobným jemne pražia a jedia (známe pod menom Droga patrí medzi silicové a uplatňuje sa
podnebím, aké je napr. v stredomorskej kešu alebo akažu). Balzam mezokarpu sa hlavne ako aromatikum. Tvoria ju plody
oblasti. Malý farmaceutický význam, zato používa ako náhradka kantaríd (pozri). Na označované ako malabarské kardamómy
veľké uplatnenie v parfumérii majú niekto- koži vyvoláva zápaly a pľuzgiere. Niekedy (malé) - Fructus cardamomi malabarici
ré ďalšie druhy, ako je C. aurantium subsp. slúži na leptanie bradavíc. (minoris); pochádzajú z kardamómu mala-
bergamia - citrónovník pomarančový ber- barského — Elletaria cardamomum Mat.
gamský. Jeho oplodie poskytuje bergamo- (Zingiberaceae), byliny domácej vo
tovú silicu — Oleum bergamottae, ktorá sa + PLOD ANAMIRTY METLĽVATEJ; vlhkých a horských lesoch Prednej Indie,
často pridáva do kolínskych vôd. Podobné PLOD KEBULE dnes pestovanej aj v iných tropických
použitie má aj silica kvetov z horkých + Fructus cocculi; -I- Fructus anamirtae oblastiach.
pomarančov — Oleum neroli alebo z listov cocculi Na farmaceutický trh prichádzajú celé
— Oleum petitgrain. Všetky uvedené silice plody, lebo oplodie chráni semená pred
sú bohaté na linalol, linalylacetát, ale aj Droga s obsahom alkaloidov; poskytuje stratou silice, ktorá je lokalizovaná tesne
kumarín bergaptén (5 % ) , ktorý môže ju druh Anamirta cocculus Wight et Arnott pod osemením. Semená sa vyberajú až
vyvolať poruchy kožnej pigmentácie (preto (Menispermaceae), ázijská lianovitá rastli- pred použitím. Obsahujú asi 3—6 % silice,
sa silice nesmú pridávať do krémov na na. Jej plody (kôstkovice), podobné vavří- v ktorej je predovšetkým cineol (asi 30 %),
opaľovanie a pred opaľovaním sa neradno novým, obsahujú najmä alkaloidy a jedo- terpinylacetát a limonén.
natierať kolínskou vodou). vatú látku pikrotoxín (kokulín). Používajú Droga slúži ako aromatikum, chuťové
Liečivý nápoj z citrónov a cesnaku podľa sa ako insekticidům a na izoláciu horkej a čuchové korigens, žalúdočný prostriedok
prof. MUDr. J. Kabelíka (Olomouc): Dô- látky. V domovine slúžia na lov rýb. a na povzbudenie chuti do jedenia; je
kladne umyté 3 citróny a 70 g ošúpaného obľúbenou koreninou Orientu, pridáva sa
cesnaku pomelieme aj s kôrou na mäsovom aj do kávy a čaju, tvorí bežnú zložku
mlynčeku a zalejeme 2 litrami čerstvo PLOD ANÍZU HVIEZDOVÉHO korenia karí, korení aj liehové nápoje
prevarenej a vychladnutej vody. Občas Fructus anisi ste liati (ČsL 1) (whisky) a u nás hlavne údeniny.
premiešame a po 24 h sfiltrujeme cez
plátno do čistých a vyvarených štvrťlitro- Silicové expektorans, podobné ako plod
vých fliaš. Užíva sa denne 3 x jedna lyžička. nášho anízu obyčajného (Fructus anisi PLOD KASIE RURKOVITEJ
Po spotrebovaní 2-3 fľašiek spravíme vulgaris). Obsahuje silicu podobnej sklad- Fructus cassiae fistulae
6-týždňovú prestávku. Nápoj pôsobí proti by ako Oleum anisi vulgaris a v niektorých
kôrnateniu tepien, upravuje črevnú flóru liekopisoch je prípustná ich zámena. Droga s obsahom antrachinónov; získa-
a pomáha pri vysokom krvnom tlaku. Drogu tvorí hviezdicovité súplodie ázij- va sa z druhu Cassia fistula L. (Caesalpinia-
ského stromu anízovec pravý — Illicium ceae), dreviny pestovanej v mnohých tro-
verum Hook. f. (Deliciaceae). Najdôleži- pických oblastiach pre valcovité struky
tejšou obsahovou látkou je silica (5 - 7 % ), s obsahom čiernej lekvárovitej hmoty
PIJAVICA v ktorej má hlavný podiel anetol (asi — Pulpa cassiae fistulae depurata, ktorá sa
Hirudo medicinalis; H. officinalis 90 % ) . Na rozdiel od silice anízu obyčajné- po vyčistení používa ako mierne laxans
ho sú v silici anízu hviezdicovitého prítom- (plody sa k nám za prvej republiky dová-
Pijavica - Hirudo officinalis Savigny né aj terpény. žali).
(Annulata) žije v stojatých alebo pomaly Použitie drogy, resp. silice je analogické
tečúcich vodách v juhozápadnej Európe. ako pri aníze obyčajnom (expektorans,
Ešte v nedávnej minulosti sa používala chuťové korigens, karminatívum a žalúdoč- + PLOD KOLOKVTNTY (MELÓNA
v oficiálnej medicíne na znižovanie krvné- ný prostriedok). Semená a oplodie sú KOLOKVINTOVÉHO)
ho tlaku. Ľudovo sa na tento účel využíva obľúbenou koreninou Ázie. Na európsky + Fructus colocynthidis; -I- Fructus citrulli
dodnes. trh sa väčšinou dostáva ako prísada práš- colocynthidis
Pestované pijavice treba denne umývať, kov do pečiva či korenina na kompóty.
zbavovať slizu a dodávať im čerstvú vodu Pravému hviezdovému anízu sa veľmi Droga s obsahom toxických horkých
primerane teplú. Pijavicu možno použiť na podobá príbuzný druh Illicium religjosum látok; poskytuje ju druh Colocynthis vul-
nasávanie iba raz. Sieb. et Zucc, kultivovaný v Japonsku garis Schrad. (Cucurbitaceae) — kolokvin-
(jeho plod obsahuje jedovatý anizatín ta obyčajná. Je to jednoročná bylina stepí
a slúži iba na izoláciu silice). a púští Afriky, Prednej Ázie a Arábie,
PIŽMO rozšírená aj v Španielsku, Portugalsku
Moschus a často pestovaná. Plody sú veľké asi ako
PLOD FIGY (FIGA) naše jablko. Majú mäkkú, bielu, veľmi
Látka vylučovaná z vaku umiestneného Carica horkú dužinu s mnohými lesklými žltohne-
na bruchu pižmového jeleňa — Moschus dými semenami. Droga obsahuje horké
moschiferus L. (Cervidae), ktorý žije hlav- Figy podobne ako med obsahujú invert- látky, hlavne glykozid kolocyntín, ktorý je
ne v Mongolsku, Tibete a Nepále. Pižmo ný cukor ako hlavnú obsahovú látku. Zís- v nízkych dávkach laxanciom, vo vysokých
330
drastickým purgatívom. Odvar z plodov Ostro chutiace drogy (podľa obsahových PLOD SEMEKARPU
hubí hmyz. látok silicové). ANAKARDOVÉHO
Obe drogy pochádzajú z piepra čierneho Fructus anacardii orientalis; Fructus
— Piper nigrům L. (Piperaceae). Je to semecarpi anacardii
PLOD KUBEBOVY o vi javy ker pestovaný v mnohých oblas-
Fructus cubebae tiach sveta, hlavne v trópoch (India, Indo- Droga s obsahom balzamu; zberá sa
nézia, Malajzia, Filipíny, Brazília a i.). z tropického stromu Semecarpus anacar-
Droga patrí medzi ostro chutiace silicové Drogu Fructus piperis nigri tvoria usušené dium L. (Anacardiaceae). Plod obsahuje
dezinficienciá (antiseptiká). Získava sa nezrelé bobule, drogu Fructus piperis albi balzam používaný rovnako ako balzam
z plazivého kra piepor kubébový — Piper zasa zrelé červené bobule, zbavené povr- z anakardu západného (vezikans). Z nezre-
cubeba L. fil. (Piperaceae), ktorý sa hojne chových vrstiev a usušené na slnku (pri lých plodov sa vyrába nezmazateľný atra-
pestuje v tieni kávovníkov v Indonézii aj úprave sa aj fermentujú). ment a fermežové laky.
v Afrike. Zberajú sa len dokonale vyvinu- Piepor obsahuje predovšetkým silicu
té, ale nezrelé plody (sušením černejú). (ČsL 2 žiada v čiernych plodoch aspoň
Droga obsahuje 10—18 % silice; jej 1,2 % ) ; jej hlavnú zložku tvorí felandrén, PLOD SENNOVY
základné obsahové látky tvoria seskviter- dipentén, citral a karyofylén. Okrem toho
pény a monoterpény. Na terapeutickom sú v droge alkaloidy — asi 2,5 % ostro Pozri List sennový
účinku sa zrejme prejavujú hlavne nepr- chutiaceho piperínu (číslo ostrej chuti má
chavé lignanové deriváty (kubebín), kto- 2 milióny), piperid kyseliny piperínovej
rých jev droge asi 0,4—3 %; plod obsahuje a jeho izomér chavicín (asi 0,8 %, oba sú PLOD SCHIZANDRY
ešte do 0,4 % ostro chutiaceho piperínu derivátmi piperidínu) a malé množstvá Fructus schisandrae
(pozri plod piepru). piperitínu (piperidid kyseliny piperitíno-
Plod kubéby sa kedysi používal pri lieče- vej). V droge je celkom 4—7 % ostro Droga s obsahom lignanov; poskytuje ju
ní kvapavky; dnes slúži výhradne ako chutiacich látok. Silica dodáva piepru aro- východoázijská hana Schisandra chinenis
korenina, príležitostne ako karminatívum matický pach a alkaloidy spôsobujú jeho (Turcz.) Baill. (Schisandraceae) — schizan-
a expektorans. ostrú chuť. Údajne má aj antimykotické dra čínska, v posledných rokoch pestovaná.
pôsobenie. Dozreté bobuľovité plody — Fructus
Drogy sa uplatňujú ako stomachikum schisandrae sa na liečebné účely sušia.
PLOD MACHOVKY a derivans. Piperín pri externej aplikácii Chutia korenisto-horko až pálčivo. Obsa-
FRANCHETTOVEJ (PLOD pôsobí špecificky na nervové zakončenia hujú silicu bohatú na seskviterpény a ketó-
ŽIDOVSKEJ ČEREŠNE pre vnímanie tepla (vyvoláva pocit prehria- ny, organické kyseliny, vitamíny (C a E),
ZÁHRADNEJ) tia). Dávkuje sa po 0,3 — 1 g v pilulkách minerálne látky a olej, v ktorom sú lignany
Fructus alkekengi alebo oblátkach niekoľkokrát denne. (predovšetkým schizandrín). Droga sa
Liečebné uplatnenie drog nie je veľké; uplatňuje ako stimulans. Pôsobí vzpružu-
Droga s obsahom glykozidov; tvorí ju používajú sa najmä ako koreniny. júco proti stresom, pri nervovom vyčerpa-
plod byliny Physalis franchettii Masters ní, chorobách z prechladnutia a i. Najčas-
(Solanaceae), ktorá sa i u nás často pestuje tejšie sa užíva vo forme záparu (denná
na okrasu. Celá rastlina je jedovatá. Jej PLOD PIMENTO VY (NOVÉ dávka je 5 —10 g). Extrakty majú cholíner-
červené bobule obsahujú glykozidy, kyseli- KORENIE) gický (psychostimulačný) účinok.
ny, sacharidy a farbivá. Používajú sa ako Fructus pimentae; Fructus amoni Osobitnou drogou je semeno — Semen
diuretikum, proti krvácaniam, pri dne schisandrae. Obsahuje asi 8 % lignanov.
á reumatizme, najmä v homeopatii. Droga je silicovým aromatikom. Tvoria Užíva sa ako stimulans, pri nedostatočnom
ju nezrelé plody pimentovníka lekárskeho dýchaní a reumatizme. V jeho oleji je
— Pimenta dioica L. Merr. (Myrtaceae). Je ionizujúco pôsobiaci schizandrín. V kôre
PLOD PARASCE ŠPÁRADLOVEJ to strom rastúci v Strednej Amerike; pestu- liany sa nachádza silica, ktorá vonia ako
(VISNAGA) je sa najmä na Jamajke. citróny; používa sa v parfumérii a ako
Fructus ammi visnaga Plody obsahujú 3—5 % silice s vysokým prísada do čajov.
podielom eugenolu (65 až 80 % ) . Tera-
Droga s obsahom kumarínov; pochádza peutický význam pimenty je malý. Uplat-
z druhu Ammi visnaga (L.) Lam. (Apia- ňuje sa predovšetkým ako korenina, lac- PLOD TAMAREVDOVY
ceae). Rastie v Egypte, hojne sa pestuje nejšia náhradka za klinčeky a v potravinár- Fructus tamarindi
hlavne v USA. Už staroegyptskí lekári si ju stve pri výrobe údenín.
cenili pre spazmolytické pôsobenie. Droga s obsahom kyselín; poskytuje ju
Nažky obsahujú 2—4 % furanochromó- tropický strom Tamarindus indica L. (Cae-
nov (kelín, visnagín, kelinol, kelol, kelol- PLOD ROHOVNIKA salpiniaceae) — tamarindovník indický.
glukozid, ammiol a visnamiol). V menšom (SVÄTOJÁNSKY CHLIEB) Plody sú článkované struky. Ich dužina
množstve sa tieto látky nachádzajú aj Fructus ceratoniae; Siliqua dulcis - Pulpa tamarindorum (cruda seu depura-
v iných častiach rastliny. ta) obsahuje tzv. plodové kyseliny a invert-
Z obsahových látok je účinný najmä Droga s obsahom sacharidov; poskytuje ný cukor. Užíva sa ako mierne laxans a na
kelín; pôsobí ako spazmolytikum na venco- ju strom mediteránnej oblasti Ceratonia prípravu osviežujúcich nápojov pri horúč-
vité srdcové cievy, bronchy a hladké sval- siliqua L. (Caesalpiniaceae). Plody sa zbe- kach.
stvo žalúdočných orgánov. Podáva sa pri rajú zrelé a sušia sa na slnku. Tvoria ich
srdcovej angíne, bronchiálnej astme, struky s pórovitou dužinou. Tvrdé semená
kŕčoch tráviacich ústrojov a pod. Visnagín mávajú rovnakú hmotnosť (0,2 g). Kedysi PLOD VANILKY
má na srdcové cievy ešte výraznejší účinok sa používali ako karátové závažia. Fructus vanillae (ČsL 1)
(o. i. zvyšuje krvný prietok). Vyššie dávky Plody obsahujú až 20 % sacharózy, in-
drogy vyvolávajú závraty, nevoľnosť až vertný cukor a iné cukry, pektín, sliz Typické silicové aromatikum; zberajú sa
kolaps. a organické kyseliny. Uplatňujú sa ako vyvinuté, ale nezrelé plody druhu Vanilla
dietetikum (v zmesi so sušenou mrkvou ich planifolia Andr. (Orchidaceae) — vanilov-
kedysi vyrábal aj náš farmaceutický prie- ník plocholistý (vanilka); podrobia sa fer-
PLOD PIEPROVÝ ČIERNY A mysel ako prípravok Cerasil) a výživný mentácii a sušia sa vo vlhkom teple. Vanil-
BIELY prostriedok, sú obľúbenou pochúťkou. ka rastie ako ovíjavá rastlina v Mexiku,
Fructus piperis nigri (ČsL 2) Z drogy sa pripravuje asi 10 % odvar na Strednej Amerike a v severných častiach
Fructus piperis albi zápaly žalúdka a čriev. Južnej Ameriky.
331
V plodoch je asi 1—3 % vanilosidu, + SANTONIN Ameriky (Kolumbia, Brazília, Venezuela
ktorý sa pri fermentácii štiepi a potom a Ecuador) a okolo Guinejského zálivu
oxiduje až na vanilín. Okrem glykozidov sa Pozri Kvet cicvárový (Guinea, Ghana).
v nich vyskytuje aj piperonal a iné vonné Po upražení semien (10—45 minút pri
látky. 70-140 °C) sa z klíčnych listov rozomieľa-
Vanilka je výborné aromatikum a kori- + SEMENO AREKOVE (BETELOVÉ ním pripravuje kakaová hmota - Pasta
gens. Vanilín sa dnes vyrába hlavne synte- ORECHY) cacao, z ktorej sa lisovaním za tepla odde-
ticky (napr. z koniferylalkoholu prítomné- + Semen arecae ľuje kakaový olej - Oleum cacao (Buty-
ho v dreve, príp. z eugenolu klinčekových rum cacao) a ostáva kakaový prášok — Pul-
kvetov). Alkaloidná droga; pochádza z palmy vis cacao. Z odstráneného osemenia sa po
arekovej (betelovej) — Areca catechu L. pražení izolujú purínové deriváty (najmä
var. catechu (Palmae), pestovanej v mno- teobromín) a z kakaovej pasty sa vyrába
+ PODOFYLEV hých oblastiach trópov. Plod je pomaran- hlavne čokoláda.
+ Podophyllinum; + Resina podophylli čová bobuľa s jedným tvrdým semenom. Lúpané a f ermentované kakaové semená
Semená sa zberajú nie celkom zrelé. Obsa- obsahujú najmä tuk (50—60 %) a škrob
Droga s obsahom lignanov; podofylín hujú asi 0,5 % alkaloidov pyridinového, (10—15 % ) . Ich účinné obsahové látky sú
tvorí živicový produkt extrahovaný etano- resp. piperidínového typu, hlavne arekolín však puríny, najmä teobromín (1—4 %)
lom z podzemných orgánov druhu Podo- (asi 0,2 % ), potom arekaidín, guvacín a gu- a kofeín (0,2 %), ďalej katechínové trieslo-
phyllum peltatum L. (Berberidaceae) vakolín. Alkaloidy sú viazané na katechí- viny (asi 5 % ) ; obsahujú aj polymérne
- noholist štítovitý, malého tieňomilného nové triesloviny. Ďalšími obsahovými lát- proantocyanidíny a kakaovú červeň (floba-
kra listnatých lesov USA. Živica obsahuje kami sú leukoantokyanidíny (asi 15 %). fény).
až 50 % laktónového derivátu podofyloto- Čistý izolovaný arekolín sa uplatňuje vo Kakao (prášok) slúži ako požívatina; má
xínu, 10 % P-peltatínu, asi 5 % a-peltatí- veterinárnej praxi. Pôsobí ako parasympa- slabé obstipačné účinky. Čs. farmaceutic-
nu, malé množstvo ďalších lignanov a asi tomimetikum, zvyšuje sekréciu žliaz, naj- kým prípravkom s obsahom kakaa sú
5 % flavonoidných látok (napr. kvercetín). mä potných a slinných, povzbudzuje črev- granulky Gastryl (sedatívum tráviaceho
Lignany sú v rastline uložené hlavne vo nú činnosť (pri kolikách koní) a pôsobí traktu).
forme zlúčenín rozpustných vo vode; nie anthelminticky.
všetky však majú laxatívne pôsobenie. Malajci si z nezrelých semien s obľubou
Podofylín slúži ako drastické laxans. pripravujú tzv. pinang (semená zabalené + SEMENO KALABARSKÉ
Najvyššia dávka je 0,1 g (inak vyvoláva do čerstvých listov betelového piepra a na- + Semen calabar; -I- Semen physotigmatis
velké bolesti a dráždi sliznice tráviaceho treté haseným vápnom), ktorý žujú pre + SEMENO HARMALOVÉ
traktu). Zvyčajná jednotlivá dávka je jeho dráždivé a povzbudivé účinky. + Semen harmalae
10—50 mg. Droga má i cholagogické účin-
ky a pre cytostatické vlastnosti sa používa Alkaloidná droga s obsahom indolových
aj na bradavice, ekzémy, pri psoriáze a tu- SEMENO ČERNUŠKY alkaloidov; poskytuje ju západoafrický
moroch. Pri poslednej indikácii sa viacej Semen nigellae (sativae) ovíjavý poloker pľuzgierovec jedovatý
používajú polosyntetické deriváty jeho gly- — Physostigma venenosum Balf. (Faba-
kozidových látok. Droga s obsahom silice; zberá sa z druhu ceae). Africkí domorodci používali semená
Čs. farmaceutický priemysel používa Nigella sativa L. — černuška siata (Ranun- pri tzv. božích súdoch (smrť nastáva ochr-
podofylíh ako zložku dražé Properistol culaceae), juhoeurópskej jednoročnej by- nutím dýchacieho centra).
(laxans pri akútnej funkčnej zápche). liny, ktorá sa miestami pestuje aj u nás. Semená obsahujú predovšetkým indolo-
Semená obsahujú silicu, saponíny a olej. vé alkaloidy fyzostigmínového (ezerínové-
Pachom pripomínajú muškátový orech. ho) typu; hlavný je fyzostigmín (ezerín),
PROPOLIS Oddávna slúžia ako korenina, špeciálne do vedľajšie napr. genezerín, ezeramín a fyzo-
Včelí tmel pečiva. Liečebne sa využívajú ako karmi- venín. ČsL 4 uvádza oficinálny salicylan
natívum, anthelmintikum a emenagogum, fyzostigmínia (++ Physostigminium sali-
Produkt lietavky — včely staršej ako 25 vo veterinárnej praxi ako diuretikum. cylicum).
dní. Podlá Kustenmacherovej teórie po- Semená sa liečebne nepoužívajú. Slúžia
chádza z peľových zŕn, podľa Róschovej zo na izoláciu alkaloidu fyzostigmínu, ktorý je
živíc a silíc rastlín. Včely chráni proti + SEMENO HARMALOVE silným miotikom (zužuje zrenicu); uplat-
choroboplodným zárodkom a rozširovaniu + Semen harmalae ňuje sa v očnom lekárstve na liečenie
nákazy. zeleného zákalu (glaukómu). Ako para-
Chemické rozbory nášho propolisu robili Pozri Semeno kalabarské sympatolytikum spomaľuje aj tep srdca,
najmä J. Čižmárik a Z. Matel (1969- sťahuje bronchy a znásobuje sekréciu žliaz.
1971), novšie V. Suchý a kol. Preto ho možno podávať ako črevné stimu-
Propolis obsahuje pestrú zmes látok SEMENO KAKAOVÉ lans (vagomimetikum) pri poruchách črev-
— aromatické aldehydy, kyseliny, alkoho- Semen cacao nej peristaltiky, ktoré môžu nastať napr. po
ly, flavonoidy, sacharidy, v popole aj žele- operácii čriev alebo žalúdka. Pre antago-
zo, meď, horčík, kobalt, zinok a ďalšie Droga s obsahom purínových derivátov; nistické pôsobenie ako kurare podáva sa
prvky; asi 30 % podielu pripadá na vosky. pochádza zo súborného druhu Theobroma pri rýchlej svalovej únave, resp. pomalej
Propolis sa široko využíva v humánnej cacao L., kakaovník pravý (Byttneriaceae). zotaviteľnosti svalov (myasthenia gravis).
i veterinárnej praxi, najmä externe ako Je to tropický nízky strom s kožovitými Čs. liekopis (ČsL 4) okrem salicylanu
antibakteriálny prostriedok (15 % masť, listami. Plody sú bobule (asi ako naše fyzostigmínia uvádza aj jeho injekcie (In-
resp. etanolové roztoky). Uplatňuje sa na uhorky) s piatimi zvislými radmi pomerne jectio physostigminii salicylici) a čs. farma-
kožné defekty, plesne, hubové ochorenia, veľkých semien. Po zbere sa nechajú 3—4 ceutický priemysel vyrába injekcie Physo-
na kloktadlá, inhalácie a pod., interne pri dni na kopách, semená sa potom vyberú stigmin Spofa, ktoré sa podávajú pri ťaž-
chronických ochoreniach horných dýcha- a dajú fermentovať, čím sa v nich sčasti kých pooperačných atóniách čriev, mechú-
cích ciest a i. Pri laickom používaní propoli- rozrušia horčiny, skondenzujú triesloviny ra a pod., v neurológii a i.
su a jeho prípravkov sú veľmi časté búrlivé a vytvoria aromatické látky. Napokon sa Indolínové alkaloidy karbolínového
alergické reakcie. Aj lekári musia pri po- sušia v sušiarňach alebo na slnku. Po tejto a chinazolínového typu obsahuje harmalo-
dávaní propolisu postupovať veľmi opatr- úprave tvoria drogu — Semen cacao a do- vé semeno (+ Semen harmalae), ktoré
ne; jeho vedecký prieskum zatiaľ nie je stávajú sa do obchodu. Producentmi sú pochádza zo stredoázijskej byliny harma-
skončený. najmä krajiny tropických oblastí Južnej la stepná — Peganum harmala L. (Zy-
332
gophyllaceae). Obsahuje asi 2-4 % alka- Kávové semená nemajú priame farma- škodcami). Okrem semennej časti tvorí
loidov, predovšetkým harmín, harmalol ceutické použitie. Uplatňuje sa hlavne ich drogu aj jej miešok - Arillus myristicae,
a harmalín (typ karbolínový) a peganín obsahová látka - kofeín, ktorý sa získava Macis, nazývaný muškátový kvet.
(typ chinazolidínový). Terapeuticky sa o. i. zachytávaním sadzí pri pražení kávy (je Drogy obsahujú prevažne silicu (5 —
uplatňuje hlavne harmín, ktorý má špeciál- v nich 10—15 % kofeínu). Kofeín pôsobí 15 %), ktorá pozostáva z terpénových uh-
ne účinky na centrálny nervový systém. povzbudivo na centrálny nervový systém, ľovodíkov (asi 80 %, najmä pinén) a terpé-
Podáva sa napr. pri nespavosti a bolestiach rozširuje vencovité, periférne i mozgové nových alkoholov (8 %). Niekedy sa medzi
hlavy, Parkinsonovej chorobe (následok cievy, taktiež cievy obličiek (preto vyvolá- oficinálne drogy zaraduje aj muškátová
chronického zápalu mozgu prejavujúci sa va diurézu), zlepšuje prekrvenie tkanív aj silica — Oleum myristicae aetherum. V se-
trasením a stratou združených pohybov), mozgovú činnosť. Prípravky s obsahom menách je 25-40 % tuku čiže muškátové-
ale aj pri amébovej hnačke. Dnes sa kofeínu sa uplatňujú pri srdcovom kolapse, ho oleja (Oleum myristicae expressům);
pokladá za zastaraný liek a používa sa iba akútnych obehových ťažkostiach, ochrnutí skladá sa prevažne z acylglycerolov kyseli-
vtedy, ak nemožno podať iné lieky. dýchacieho centra, migréne, srdcových sťa- ny myristovej.
hoch a pod. Kofeín slúži aj na výrobu Muškátové semeno slúži najmä ako sto-
osviežujúcich nealkoholických nápojov a i. machikum a korenina. V ľudovom liečiteľ-
SEMENO KAVOVE Zuhoľnatením kávových semien sa pripra- stve sa používa aj ako prostriedok proti
Semen coffae vuje kávové uhlie (Carbo coffeae tostae), črevným a žalúdočným katarom. Pre obsah
užívané pri žalúdočných a črevných ťažkos- toxického myristicínu je však jeho predáv-
Droga obsahuje purínové deriváty; po- tiach, podobne ako adsorpčné uhlie (pozri kovanie nebezpečné (známe sú aj smrteľné
chádza z tropickej dreviny kávovník osobitné heslo). prípady). Muškátový olej je zmesou silice
- Coŕfea (Rubiaceae), pestovanej v rozlič- Čs. liekopis uvádza kofeín ako oficinálny a tuku; používa sa do mastí a náplastí ako
ných taxónoch vo východnej Afrike, Indii, (+ Coffeinum); spolu s benzoanom sod- prostriedok dráždiaci kožu. Muškátový
Južnej a Strednej Amerike. Najčastejšie sa ným tvorí oficinálny + Coffeinum cum kvet má podobné uplatnenie ako semeno
káva získava z rozličných odrôd kávovníka natrio benzoico a s fenazónom a kyselinou (aromatikum a stomachikum). Silica sa
arabského — C. arabica L., ktorý pochádza citrónovou + Phenazonum cum coff eino et používa pri poruchách trávenia a zvonka do
z Etiópie. acido citrico. Inak je podstatnou zložkou prípravkov dráždiacich kožu a vyvolávajú-
Plody sa podobajú našim čerešniam. mnohých čs. priemyselne vyrábaných prí- cich prekrvenie.
Kávové zrná sa získavajú bud suchou pravkov s rozličnými indikáciami.
cestou zo zrelých plodov zberaných raz za
rok, usušených na slnku a zbavených oplo- SEMENO PODZEMNICOVE
dia i osemenia (surová káva), alebo mok- SEMENO KOLOVÉ (SEMENO ARAŠÍDOVÉ)
rou cestou z postupne dozrievajúcich plo- Semen colae (ČsL 2) Semen arachidis
dov, ktoré sa po odstránení oplodia vyperú
v tečúcej vode, roztriedia, vysušia na slnku Droga s obsahom purínových derivátov; Droga sa farmaceuticky uplatňuje ako
a zbavia osemenia (takto sa získava kvalit- tvoria ju klíčne listy plodov tropických surovina poskytujúca olej. Materská rastli-
ná fermentovaná káva v Strednej Amerike stromov Cola vera K. Schumann (kola na podzemnica olejná — Arachis hypogaea
i v ázijských a afrických krajinách). pravá), C. acuminata Schott et Ende (k. L. (Fabaceae) sa pestuje v tropických
Káva sa praží až na mieste spotreby pri hrotitá) a C. ballayi Cornu (k. Ballayova). oblastiach Ameriky, Ázie a Afriky.
200-250 °C. Po pražení sa musí rýchlo Droga obsahuje hlavne kofeín (0,6— Semená obsahujú v závislosti od pôvodu
schladiť, čím vzniká jej typický pach a chuť. 3 %) a teobromín (pod 0,1 % ) ; tieto purí- 25-50 % polovysychavého oleja. Hlavnú
Semená obsahujú purínové deriváty, ny sa viažu najmä na kolový katechín. Pri zložku v ňom tvoria acylglyceroly kyseliny
najmä kofeín (do 2,5 % ) , potom teobro- sušení drogy sa tvoria aj katechínové tries- olejovej (asi 60 % ) , linolovej (20 % ) , ara-
mín, teofylín (zväčša viazané na kyselinu loviny (asi 4 %). chidovej, palmitovej a lignocerovej. Je to
chlorogénovú — jej obsah je asi 3—5 % ) , Kolové semeno je účinným stimulan- mimoriadne dobrý olej so zanedbateľným
ďalej proteiny, olej a alkaloid trigonelín. ciom a roboranciom. Jeho denná dávka percentom nezmydelniteľných zložiek.
V praženej káve sú prchavé látky (napr. nesmie prekročiť 4 g. Zvyčajne sa užíva Produkčným množstvom má medzi rastlin-
kyselina valérová, pyridin, furfurol), nepr- perorálne vo forme prášku. Bežnými gale- nými olejmi svetový primát. Získava sa
chavé produkty vznikajúce pri pražení nickými prípravkami zo semien sú extrakt z olúpaných semien lisovaním za studena
a aromatické látky. Pražné produkty i kyse- (Extractum colae fluidum), tinktúra a víno. i tepla a extrakciou.
lina chlorogénová dráždia žalúdok a u citli- Droga sa široko uplatňuje pri výrobe osvie- Pražené plody (búrske oriešky) a semená
vejších osôb vyvolávajú nepríjemné pocity žujúcich nápojov (svetoznáma Cola) a prí- (arašidy) sú obľúbenou potravou. Vo far-
(tlak na žalúdok, kŕče až hnačky, zníženie pravkov pre rekonvalescentov. mácii sa využívajú aj časti osemenia na
chuti do jedenia a pod.). výrobu prípravkov zrážajúcich krv; vo veľ-
Káva sa uplatňuje predovšetkým ako kej miere ich tvoria farebné podiely flavo-
požívatina a prostriedok na vzpruženie. Jej + SEMENO KROTONOVE noidného charakteru a za aktívnu zlúčeni-
nadmerné a pravidelné pitie neosoží zdra- nu sa pokladajú aj látky blízke cholínu.
viu, ale i tak spotreba kávy na celom svete Pozri Olej krotónový ČsL 3 má oficinálny olej — Oleum
neustále stúpa. Jednotlivé druhy kávy majú arachidis, ktorý slúži na prípravu injekcií
špecifické účinky. Preto sa pražia osobitne a ako vehikulum liečiv. Vodný výťažok
a na dosiahnutie žiadaných vlastností sa SEMENO MUŠKÁTOVÉ z osemenia tvorí zložku čs. priemyselne
spolu miešajú. Niektoré sú určené na prí- Muškátový orech; muškátový kvet vyrábaného prípravku linguet Styptogen
pravu zabáraných káv, iné na filtrované Semen myristicae; Nux moschata; Arillus (prevencia a symptomatická podporná
kávy atď. Plody stredoamerických druhov myristica — Macis liečba krvácavých prejavov rozličného
sa uprednostňujú napr. pri príprave praž- pôvodu).
skej kávy so šľahačkou alebo mokky. Šálka Drogy patria medzi silicové aromatiká
kávy obsahuje asi 0,1 g kofeínu, čo je a koreniny. Poskytuje ich stále zelená
zhruba pätnástina jeho maximálnej dennej tropická drevina muškátovník voňavý + SEMENO SABADILOVÉ
terapeutickej dávky. — Myristica fragrans Houtt. (Myristica- + Semen sabadillae (ČsL 1)
Tzv. bezkofeínové kávy sa pripravujú ceae), ktorá pochádza z ostrovov Moluky.
patentovanou extrakciou normálnej kofeí- Dnes sa pestuje najmä na Jáve, Cejlóne Alkaloidná droga s obsahom terpéno-
novej kávy a obsahujú asi 0,08 % kofeínu. a v Brazílii. vých alkaloidov (podobne ako podzemok
Pokusy vypestovať bezkofeínové sorty ká- Semeno (ľudovo orech) prichádza do kýchavice bielej - Veratrum album L.).
vovníka neboli zatial úspešné. obchodu posypané vápnom (ochrana pred Semeno pochádza z trvácej byliny saba-
333
dila lekárska — Schoenocaulon officinale druh, ktorý rastie vo východnej Ázii ako Čs. farmaceutický priemysel používa du-
(Schlecht. et Cham.) A. Gray (Lilaceae), plazivý ker. Jeho semená obsahujú 8— sičnan strychnínia ako zložku dražé Depur-
ktorá rastie najmä v Mexiku a vo Vene- 10 % kardenolidových glykozidov, ozna- gan (laxans) a v ampulkách Strychnin
zuele. čovaných pomenovaním k-strofantín. Ich Spofa (otravy barbiturátmi, kolapsové sta-
Droga obsahuje až 5 % terpénových hlavnú zložku tvorí k-strofantosid, vedľaj- vy, obrny a i.); tvorí aj zložku kvapiek
steroidných alkaloidov; ich zmes sa nazýva šiu cymarín (= h-strofantidín). Stomachikum Spofa (digestívum).
veratrín. K-strofantín tvorí zložku čs. injekcií Kurare je označenie pre indiánsky šípový
Kedysi sa z drogy pripravovali octové Strophanthin-k Spofa, ktoré sa uplatňujú jed, pripravovaný najmä domorodcami
výťažky alebo masti proti nepríjemnému aj ako kardiotonikum. v Južnej Amerike. Napúšťajú ním svoje
hmyzu a na miestne tíšenie bolesti (ČsL šípy, ktoré používajú na lov zveri; jed
1 uvádzal sabadilovú masť — Unguentum vnikne do krvi len v črevnom a žalúdočnom
sabadillae). Pre obsah toxických látok a ne- + SEMENO STRYCHNENO VNIKÁ trakte, pričom mäso koristi sa môže jesť.
bezpečenstvo resorpcie sa droga v dnešnej IGNÁCOVHO Kurare sa pripravuje zahustením extrak-
medicíne používa už len zriedka. Nevyuží- + Semen ignati tu získaného vyvařením kôry konárov a ko-
va sa ani hypotenzívny účinok obsahových reňov rôznych druhov rodu Strychnos
látok, lebo je nestály. Alkaloidná droga z filipínskeho oví- (napr. S. toxifera Benth., S. castelnei
javého kra Strychnos ignatii Berg. (Lo- Wedd., S. crevauxii G. Planch), príp. zá-
ganiaceae). Obsahuje 2,5—3 % alkaloidov stupcov čeľade Menispermaceae (hlavne
SEMENO SEZAMOVÉ (z nich do 50 % pripadá na strychnin Chondrodendron tomentosum R. et P., Ch.
a menej na brucín). Používa sa na izoláciu candicans (L. C. Rich.) Sandw. a i.).
Pozri Olej sezamový alkaloidov (pozri Semeno strychnové). Obsahové látky tvoria dimérne benzylizo-
chinolínové alkaloidy; najvýznamnejší
z nich je tubokurarín. Alkaloidy znecitlivu-
+ SEMENO STEPNEJ RUTY -t- SEMENO STRYCHNOVÉ jú nervové zakončenia vo svaloch a ochro-
+ Semen strychni (ČsL 4) mujú svaly; smrteľné dávky zastavujú
Pozri + Semeno kalabarské +KURARE dych. Čisté výťažky alebo polosyntetický
+ Curare tubokurarín a deriváty sa uplatňujú v chi-
rurgii ako svalové relaxanciá (uvoľňujú
+ SEMENO STROF ANTOVÉ Strychnové semeno obsahuje indolové svalové napätie), čím sa ušetrí narkotizačný
+ Semen strophanthi (ČsL 2) alkaloidy strychnínového typu; získava sa prípravok a zníži riziko pri narkóze. V psy-
z tropického kra alebo nízkeho stromčeka chiatrii sa používajú na zmiernenie svalo-
Patrí do skupiny drog s obsahom sterolov Strychnos nux-vomica L. (Loganiaceae). vých kŕčov pri elektrických šokoch. Kurare
— srdcových glykozidov. Pri strofantovom Plody sú bobule podobné našim jablkám; sa uplatňuje aj pri tetane. Kurare z druhov
semene sa v liekopisoch väčšinou uvádza drogu tvorí sušené semeno. rodu Strychnos má alkaloidy budované na
ako materská rastlina stromovitá liana Celá rastlina obsahuje prudko jedovaté štruktúre bis-indolových zástupcov. Naj 4
lesov tropickej západnej Afriky Strophan- alkaloidy (list asi 2 %, kôra vyše 8 %, významnejšie z nich sú toxiferíny. Klinicky
thus gratus (Wall, et Hook.) Baill. et semená 2,5—3 % ) . Asi polovicu obsahu najcennejší je C-toxiferín, používaný ana-
Franch. (Apocynaceae) — strofantus ľú- alkaloidov tvorí strychnin a skoro celý logicky ako tubokurarín, resp. polosynte-
bezný. Drogu tvoria usušené semená zba- zvyšok brucín (iba 2-3 % tvoria vedľajšie tický toxiferínový derivát aloferín či iné
vené lietacieho aparátu. Obsahujú zmes alkaloidy, ako je kolubrín, vomitín a pseu- deriváty.
glykozidov — kardenolidov s prevahou dostrychnín). Čs. liekopis (ČsL 3) uvádza ako oficinál-
g-strofantínu (ouabain), potom sarmento- Droga sa uplatňuje pri svalovej ochab- ny dichlorid tubokurarínia —h + Tubocu-
sid A, D a E a i., olej, cholín a trigonelín. nutosti, napr. po infekčných ochoreniach, rarinum dichloratum, ktorý tvorí zložku
Drogová norma je ČSN 86 6910. pri atónii tráviacich ústrojov, tiež ako oficiálnej injekcie (Injectio tubocurarinii
Droga pôsobí pri akútnej srdcovej sla- tonikum a amarum. Obyčajná jednotlivá dichlorati — injekcia dichloridu tubokura-
bosti, dekompenzácii, srdcovej nedosta- dávka je 0,02-0,05 g,dennáO,O5-O,15 g, rínia). Čs. farmaceutický priemysel vyrába
točnosti s bradykardiou, pri stenokardii, maximálna dávka jednotlivá 0,1 g, denná injekcie Tubocurarinum Spofa, používané
precitlivenosti na náprstník a koronárnej 0,2 g drogy Pulvis strychni (prášok nasta- pri všetkých druhoch anestézií, kde sa žiada
insuficiencii. Strofantíny pôsobia rýchlo vený presne na obsah 2,5 % alkaloidov). svalové uvoľnenie na dlhší čas ako 30
a kumulujú sa menej než náprstníkové V čajovinových zmesiach sa vôbec nepred- minút.
glykozidy. Obvyklá dávka drogy je 0,6 g. pisuje.
Používajú sa však iba izolované glykozidy Strychnin v terapeutických dávkach zvy-
(prevažne parenterálne, lebo účinok per os šuje tonus (napätie) hladkého svalstva, SEMENO TONKO
je minimálny). V terapii sa skoro výhradne priaznivo ovplyvňuje dych a obehové funk- Semen tonco; Fabae tonco
uplatňuje izolovaný ouabain. Pre svoju cie. V toxických dávkach vyvoláva kŕče,
rýchlu účinnost' je vhodný najmä v akút- ktoré sú veľmi bolestivé. Brucín má podob- Tonkové semeno patrí medzi drogy s ob-
nych prípadoch. né, no slabšie účinky. V liečení sa uplatňuje sahom kumarínov; semená pochádzajú zo
ČsL 4 uvádza ako oficinálny izolát oua- izolovaný strychnin alebo farmaceutické stromov dvojkrídlo voňavé — Dipteryx
bain — + + Ouabainum, ktorý sa získava galenické prípravky, hlavne extrakt, tin- odorata Willd. a d. protistojnolistové — D.
i izoláciou z dreva nabany Schimperovej ktúra a prášok (nastavené na určité množ- oppositifolia Willd. (Fabaceae), ktoré po-
— Acocanthera Schimperi Benth. et Hook. stvo alkaloidov). Pre svoju výrazne horkú chádzajú z Guayany a Brazílie a pestujú sa
(Apocynaceae). Oficinálnym prípravkom chuť sa brucín používa ako štandardná vo Venezuele. Po zbere sa semeno fermen^
je aj Injectio ouabaini — injekcia (roztok látka na stanovenie čísla horkosti drog tuje. Podstatnú časť obsahu tvorí kumarín
vo vode na injekcie s prísadou izotonizač- s obsahom horčín (aj podľa ustanovenia (10 % ) . Uplatňuje sa ako čuchové kori-
ných látok). ČsL 3; ČsL 4 má chlorid chinínia). gens a emoliens. U nás sa hodnotí podľa
Čs. farmaceutický priemysel vyrába s ou- Čs. liekopis (ČsL 4) okrem semena má ČSN 86 6911.
abainom prášky Felsol (bronchodilatans, tinktúru s obsahom 0,24-0,26 % alkaloi-
antiastmatikum) a injekcie Strophanthin-g dov (Tinctura strychni). Oficinálny je aj
Spofa (kardiotonikum). izolovaný strychnin ( + + Strychninium ni- SÉPIOVÁ KOST
Do skupiny drog s obsahom sterolov tricum — dusičnan strychnínia), ktorý sa Os sepiae
— srdcových glykozidov (kardenolidov) upravuje do injekcií (Injectio strychninii
patria aj iné druhy rodu Strophanthus: S. nitrici — injekcia dusičnanu strychnínia). Chrbtová doska sépie — Sepia officinalis
kombé Oliv., menej S. hispidus DC. a S. Tinktúra sa používa ako digestívum a in- (L.) Cephalopoda), žijúcej vo všetkých
sarmentosus DC. Významnejší je prvý jekcie sú analeptikom. európskych moriach. Skladá sa hlavne
334
z uhličitanu vápenatého (80-85 %). Ke- septická masť, ktorou sa natierajú sondy, VŇAŤ ADIANTU VENUŠINHO
dysi slúžila na posilňovanie kostí a potláča- zrkadielka a iné nástroje zavádzané do (VENUŠIN VLAS)
nie záhy. Dnes tvorí zložku zubných práš- tela). Herba capilli veneris; Herba adianthi
kov a technických leštidiel.
Droga s obsahom trieslovín; pochádza
UHLIE ADSORPČNÉ (ŽIVOČÍŠNE) z paprade adiant vlasatý — Adiantum
STYRAX ČISTENÝ capillus-veneris L. (Adiantaceae), hojne
Carbo adsorbens (ČsL 4); C. medicinalis
Styrax depurata; Balsamum styrax rozšírenej v južnej Európe i Maďarsku.
Droga má slabý korenistý pach. Obsahuje
Uhlie pripravené pyrolýzou (zuhoľnate-
Balzam vytekajúci z poraneného stromu triesloviny a silicu. Ľudovo sa využíva ako
ním) látok rastlinného i živočíšneho pôvo-
ambrovník východný — Liquidambar o- expektorans v podobe sirupu.
du s vysokým obsahom čistého uhlíka
ríentalis Mill. (Altingiaceae), ktorý rastie
(80-95 %). Má veľké adsorpčné schop-
najmä v Turecku a Sýrii. Obsahuje kyseli-
nosti. Pri výrobe sa dnes spravidla využíva
nu škoricovú, cinameín a vanilín. Používa VNAT (LIST) ERIODIKTYONU
už len rastlinný materiál. Zuhoľnatením sa
sa zvonka pri svrabe a na rany, interne pri Herba (Folium) eriodictyonis; Herba šanta
odstraňujú takmer všetky elementy okrem
bronchitídach. yerba
uhlíka, ktorý sa potom osobitným spôso-
bom „vyvločkuje", aby bol porézny a mal
Droga s obsahom flavonoidov. Pochádza
čím väčšiu plochu. Na rozličné účely (napr.
ŠAFRÁN z druhu Eriodictyonis glutinosus Benth.
na odfarbovanie roztokov, čistenie vody,
Crocus (ČsLl) (Hydrophyllaceae); je to kalifornský
adsorpciu plynov a pod.) sa pripravujú
strom, resp. stále zelený ker s končistými
rozličné kvalitatívne sorty adsorpčného
Droga s obsahom silice; šafrán tvoria iba kožovitými listami, ktoré po roztretí majú
uhlia.
usušené blizny neplodnej triploidnej formy aromatický pach. Listy obsahujú silicu
Adsorpčné uhlie sa užíva na pohlcovanie
šafránu siateho — Crocus sativus L. (Irida- a flavonoidy (homoeriodiktyol, eriodik-
škodlivých látok pri otravách, poruchách
ceae). Je to bylina s trvácou hľúzou. Pochá-. tyol, chryzoeriodiktyol, xantoeriodiktyol).
žalúdočnej a črevnej činnosti, nadmernej
dza asi z Orientu; pestuje sa najmä v Špa- V terapii sa užívajú pri alergickej astme,
tvorbe plynov v črevách a pod. Dávkuje sa
nielsku. ďalej pri bronchitíde a ako stimulans.
zvyčajne v množstve 10—20 g substancie
Čerstvé blizny obsahujú glykozid pro- Neriedená tinktúra nanesená na ústnu sliz-
alebo granulátu či tabliet; prášok treba
tokrocín (tetraterpén s dvoma molekulami nicu otupuje pocity horkosti, čím sa uľah-
najprv rozmiešať v tekutine a potom užiť.
glukózy a dvoma molekulami genciobió- čuje užívanie veľmi horkých látok. Droga
Po požití väčšieho množstva a pri otravách
zy), ktorý sa sušením rozpadá na krocín sa najširšie uplatňuje v homeopatii.
sa musia podávať súčasne salinické laxan-
(genciobiózový ester krocetínu) a pikro-
ciá, aby nenastala spätná desorpcia toxic-
krocín (monoterpénový glukozid). Krocín
kej látky.
má žltú farbu a vo vode sa rozpúšťa. + VNAT KONOPY INDICKEJ
Čs. farmaceutické prípravky obsahujúce
Pikrokrocín tvorí podstatu horkej chuti + Herba cannabis indicae
adsorpčné uhlie sú tablety, granulky
šafránu a môže sa ďalej štiepiť na safranol
i prášok.
(hlavná zložka silice - 0,4-1,3 %) Konopa - Cannabis sativa L. (Cannaba-
a glukózu. ceae) je u nás známa ako jednoročná bylina
Šafrán je sedatívum, no väčšmi sa uplat- pestovaná pre stonkové vlákna. Jej olejna-
ňuje ako korenina. Azda najviac sa cení VATA té nažky obsahujú až 37 % tzv. vysychavé-
ako potravinárske farbivo. Je relatívne Gossypium; Lana gossypii ho oleja, ktorý tvoria predovšetkým acyl-
toxický (môže privodiť i smrť). glyceroly kyseliny linolovej a olejovej.
Drogu tvoria predovšetkým semenné Hlavným producentom konopného oleja je
trichómy rozličných druhov bavlníka ZSSR. U nás sa olej používa v horských
TRAGANT - Gossypium (Bombacaceae), napr. G. oblastiach. Plody - nazývané semenec
Tragacantha (ČsL 4) arboreum L., G. herbaceum L. a G. hirsu- — slúžia ako krmivo pre vtáky. Konope
tum L. Sú to byliny až polokry pestované pochádzajú z Ázie. Niektoré sorty sa pestu-
Slizová droga; pochádza z rozličných v tropických i subtropických oblastiach jú na vlákno alebo olej, z iných sa získavajú
druhov rodu kozinec — Astragalus (Faba- sveta. Trichómy musia byť dlhé aspoň omamné látky. Narkotický sekrét sa získa-
ceae), napr. z A. gummifer Lab. a A. verus 40 mm a hrubé asi 40 nm. va hlavne z indickej odrody konopy siatej
Oliv. Sú to tŕnité kry rastúce v Turecku, Chlpy semien (surová bavlna) sa čistia — Cannabis indica Lam. Obsahujú ho
Sýrii, západnom Iráne a Zakaukazsku. a odtučňujú. Po spracovaní na vlákna žliazky v samicích súkvetiach i listoch.
Z narezaných konárov vyteká sliz, ktorý na poskytujú vatu — Lana gossypii depurata. Drogu tvoria vrcholky samicích rastlín
vzduchu tuhne. Suší sa na biele stužkovité V čistej obväzovej vate zo zmesi — Lana zberané v čase, keď začínajú dozrievať
útvary (najkvalitnejší je tzv. lístkový tra- mixta depurata tvoria tieto vlákna podstat- plody. Živicovitý konopný sekrét je ako
gant). ný podiel (60 % ) . Bežne predávaná vata narkotikum známy pod názvom hašiš(v
Súčasťou drogy je napúčavý basorín ne- obsahuje primes vláken nematované] vis- Indii charas), marihuana, ganja alebo kif.
rozpustný vo vode (asi 60 % ) a tragakantín kózovej striže. Do tela sa dostáva fajčením, žuvaním,
rozpustný vo vode (asi 40 %). Základné Na liečebné účely sa používa i vata pitím extraktov a pod.
stavebné jednotky týchto látok tvorí kyseli- napustená rozličnými liečivými alebo inými Vňať konopy indickej obsahuje 0,1-
na galakturónová a glukurónová, ďalej látkami (Gossypia impregnata). 0,3 % silice a 2,5-20 % živicovitých látok.
arabinóza, xylóza, fukóza a galaktóza. Bavlna predstavuje najdôležitejší priad- Ich podstatnú časť tvoria substancie s anti-
Tragant sa uplatňuje ako mucilaginó- ny materiál rastlinného pôvodu, ktorý sa bakteriálnymi vlastnosťami (napr. kanabi-
zum. Niekedy sa z neho izoluje napúčavý využíva v textilnom priemysle, v medicíne diol), kyselina kanabidiolová (má i sedatív-
basorínový podiel, ktorý slúži ako mierne i technicky (ako filtračný materiál a pod.). ne účinky), kanagiberol a i. Opojenie
laxans. Zo semien bavlníkov sa lisuje olej — Oleum vyvoláva tetrahydrokanabinol; súčasne má
Pre oficinálny tragant ČsL 4 stanovuje gossypii. aj analgetické účinky. Jeho podiel v kono-
číslo napúčania najmenej 10 a nepripúšťa Na ošetrovanie rán a telesných defektov pách dopestovaných v tropických oblas-
v ňom prímesi menejhodnotných látok sa používa aj buničitá vata — Celulosum tiach dosahuje asi 0,4 %.
(škrob, dextrin atď.). Rozotretý tragant ligni. Tvoria ju splstnatené vlákna — drev- Terapeutický význam konopy je malý;
s vodou a glycerínom slúžil ako oficinálne ná celulóza ihličín a s prímesou maximálne prípravky sa príležitostne uplatňujú ako
spájadlo pilulkovej hmoty (ČsL 3). 20 % drevnej celulózy listnatých stromov. prostriedky proti depresii. Hašiš alebo
Čs. farmaceutický priemysel uplatňuje Liekopis (ČsL 4) žiada overovať jej saciu marihuana sa zneužívajú na omamovanie
tragant ako zložku prípravku Pateol (anti- schopnosť. (najmä v Oriente a USA).
335
VORVANEVA Z alifatických kyselín sú najčastejšie lauro- Amorfná droga; patologický produkt
Cetaceum (ČsL 4) vá, myristová, palmitová, cerotínová, meli- stromu styrax tonkinský — Styrax tonki-
sová a vyššie. nense Craib. (Styracaceae), príp. aj ďal-
Výlučok z lebkových dutín vorvaňov Vosky slúžia ako prísada do masťových ších, rastúcich v horách Zadnej Indie.
— Physeter catodon seu macrocephalus L. základov. Vo farmácii majú najväčší vý- Živica obsahuje asi 80 % kryštalického
(Physeteridae), žijúcich najmä v Indickom znam vosky živočíšneho pôvodu, najmä koniferylbenzoátu, ktorý má významnú
a Tichom oceáne. Lebková dutina obsahu- vosk z ovčej vlny (Cera lanae), vorvanina dezinfekčnú účinnosť, ďalej kyselinu ben-
je až 5000 kg spermacetátového ofeja, (Cetaceum), žltý včelí vosk (Cera flava) zoovú, kyselinu siarezinolovú a rozličné
ktorý sa po vylovení ryby vyčerpá a ochladí, a biely včelí vosk (Cera alba). oxidačné produkty, ako je napr. vanilín (asi
pričom sa z neho vylúči vorvanina (asi 0,3 %).
10 % podielu). Výlučok sa prečisťuje lúh- Živica zriedka slúži ako expektorans (vo
mi a kryštalizuje vo vriacom alkohole. VOSK KARNAUBSKÝ forme tinktúry) a na natieranie ekzémov.
Vorvanina je biela, takmer kryštalická Cera carnaubae; Cera Palmárům V ČsL 2 sa uplatňovala ako konzervačné
masa, ktorá sa topí pri teplote 45—50 °C. činidlo do mastí.
Z chemického hľadiska ju tvorí najmä Vosk rastlinného pôvodu, ktorý sa po-
cetylpalmitát, cetyllaureát, cetylmyristát užíva takmer výlučne na technické účely.
a cetylstearát (pozri vosky). Vorvanina sa Získava sa z listov tzv. brazílskej palmy čiže ŽIVICA GVAJAKOVÁ
pridáva do masťového základu kvalitnej- kopernície voskovej — Copernicia cerifera Pozri Drevo gvajakové
ších kozmetických krémov aj mastí. ČsL Mart. (Araceae). Farmaceutický priemysel
4 ju uvádza ako zložku zmäkčujúceho ho využíva ako pomocný prostriedok pri
krému — Cremor refrigerans. výrobe tabliet a dražé. ŽIVICA MASTKOVÁ
Resina mastix (ČsL 2); Mastix
337
galeniká — liečivé prípravky pripravené imunológia — náuka o obranných pocho- M
nechemickou cestou doch v organizme
gastritída — zápal žalúdka influenza — chrípka macerácia — vylúhovanie (za studena)
gastroenteritída — zápal žalúdka a tenkého infúzia — dodávame tekutín telu iným macerát — výluh (za studena)
čreva spôsobom ako cez tráviacu rúru magistraliter — liek, ktorého zloženie pred-
genetika — náuka o dedičnosti infúzodekoktum — výťažok z rastlinných píše sám lekár podľa pravidiel lekárske-
gerontológia — náuka o starobe a jej drog získaný kombinovaným spôsobom: ho umenia a vyhotoví sa v lekárni
chorobách záparom a odvarom makro— predpona zložených slov: veľký,
glandula — žlaza infúzum — zapar, vodný výluh z rastlinných dlhý, vysoký
glaukóm — zelený očný zákal drog malária — striedavá zimnica
glycidy — cukry, sacharidy injektabiliá — injekčné prípravky matéria medica — súbor znalostí o liečivách
glykémia — hladina cukru v krvi inkompatibilita — neznášanlivosť menopauza — prestávka v menštruačnom
granulát — liečivý prípravok majúci po- inkubácia — čas od styku organizmu s pô- krvácaní; zánik menštruácie po prechode
dobu zrniečok a slúžiaci na užívanie vodcom nákazy do vypuknutia ochorenia (obdobie po skončení prechodu)
gravidita — ťarchavosť, samodruhosť insekticídny — ničiaci hmyz menorágia — veľmi silné menštruačné kr-
gynekológia - ženské lekárstvo insuficiencia — nedostatočná činnosť, zly- vácanie
hávanie menorea — mesačné krvácanie žien z ma-
H inter- — predpona s významom medzi, ternice, menštruácia
vnútri, počas metabolizmus — látková premena v živých
habitus — poloha, stav, vzhľad, výzor intertrigo — zápal vyvolaný trením spare- tkanivách
hema- — v zloženinách: krvný, súvisiaci nej kože (v rozkroku sa ľudovo nazýva metastáza — vznik nového, druhotného
s krvou vlk) chorobného ložiska v určitej vzdialenosti
hematológia — náuka o krvi a o chorobách intra- — predpona s významom dnu, do- od pôvodného ložiska
krvnej sústavy vnútra, medzi meteorizmus — plynatosť, nadutie brucha
hemastatiká, hemostatiká, hemastyptiká, ischias — bolesti rozličného pôvodu na mier-, mikro— predpona zložených slov,
hemostyptiká — lieky zastavujúce alebo miestach priebehu sedacieho nervu vyjadrujúcich malé rozmery, zmenšenie
znemožňujúce krvácanie migrácia — sťahovanie, premiestnenie
hemoglobín — červené krvné farbivo K mitóza — delenie bunkového jadra
hemolýza — rozpúšťanie červených krvi- mixtúra — zmes
niek s uvolněním krvného farbiva kardiak — človek postihnutý chronickou morfológia — náuka o tvarových pomeroch
hepatitída — zápal pečene srdcovou chorobou tela, tkanív a pod.
herpes — opar, vírusové ochorenie (pľuz- kardiológ — odborný lekár na srdcové mortalita — úmrtnosť
gierovitý zápal) choroby mobilita — hybnosť, pohyblivosť
histológia — náuka o tkanivách karminatíva — lieky proti nadúvaniu mucilaginózny — hlienotvorný
homeopatia — liečebný systém, v ktorom sa a plynatosti (umožňujú odchod nahro- mydriatiká — látky rozširujúce zrenice
používajú lieky vyvolávajúce u zdravého madených črevných plynov) mydriáza — rozšírenie zreníc
rovnaké alebo podobné príznaky, akými klyzma — výplach, klystír mykóza — ochorenie vyvolané hubami
sa prejavuje choroba kondylóm — bradavkovitý kožný útvar a plesňami
homogénny — rovnorodý konjuktivitída — zápal spojovky myóm - nezhubný nádor zo svaloviny
hydroterapia — vodoliečba krivica — rachitída
hyperacidita — zvýšená kyslosť žalúdočnej N
šťavy
hyperémia — prekrvenie narkománia — chorobná túžba po omam-
hypertenzia — vysoký tlak krvi (hodnoty laktácia — tvorba mlieka v prsníkove j žľaze ných látkach
nad 150/95 Hg, t. j. 19/12 kPa) v období pridaj ania narkotiká — používané na narkózu, tlme-
hypertónia — zvýšený tlak, napätie laktagogá — látky zvyšujúce tvorbu a vylu- nie bolesti alebo omamovanie
hypertrofia — zhrubnutie, zväčšenie orgá- čovanie materinského mlieka nauzea — pocit nevoľnosti spojený s nutka-
nu alebo jeho časti laryngitída — zápal hrtana ním na vracanie
hypervitaminóza — chorobný stav vyvola- latentný — skrytý nefritída — zápal obličiek
ný nadbytkom vitamínov laxanciá — laxatíva, preháňadlá nefróza — nezápalové ochorenie obličiek
hypnotiká — prípravky vyvolávajúce stav lepra — malomocenstvo (zdĺhavé infekčné nekróza — miestne odumieranie tkaniva
podobný prirodzenému spánku ochorenie) neuralgia - bolesť nervového pôvodu
hypotenzia, hypotónia - nízky krvný tlak leukémia — bielokrvnosť (nádorové bujne- neurasténia — nervová slabosť
hypovitaminóza — stav vyvolaný nedostat- nie bielych krviniek) neuritída — zápal nervu
kom vitamínov leukocyt - biela krvinka neurológia — náuka o nervovej sústave,
leukocytóza — prechodné zvýšenie množ- nervových chorobách
CH stva bielych krviniek v krvi neurotika — lieky pôsobiace na nervovú
leukopénia — chorobné zníženie počtu sústavu
chemoterapeutika — prípravky, ktoré sa bielych krviniek v krvi neuróza - funkčné ochorenie zapríčinené
používajú v chemoterapii likvor — mok poruchou vyššej nervovej sústavy
chemoterapia — liečenie chorôb pomocou linimentum — mazivo neutralizácia — stav rovnováhy medzi pro-
chemických prostriedkov litiáza — prítomnosť kamienkov v tele, tichodne pôsobiacimi vplyvmi
chol(e) — vzťahujúci sa na žič kamienky
cholagogá — lieky zvyšujúce vylučovanie -lógia — prípona zložených slov: náuka O
žlče do čreva lumbago - úsad, náhle prudké bolesti
cholecystitída — zápal žlčníka v krížoch obliterácia — uzatvorenie, zapchatie (du-
cholelitiáza — žlčové kamene lupienka — psoriáza tín, ciev)
choleretiká — látky zvyšujúce tvorbu žlče lupus — tuberkulóza kože obrna — paralýza, plégia
luxácia — vykĺbenie obsolétny — zastaraný, už nepoužívaný
lymfa — miazga, tkanivový mok obstipácia — zápcha
-lýza — prípona s významom uvoľnenie, obstipanciá — lieky vyvolávajúce zápchu
ikterus — žltačka rozpúšťanie oftalmiká — lieky používané pri očných
ileus — črevná nepriechodnosť lymfotonikum — liek upevňujúci miazgové chorobách
impotencia — neschopnosť cievy ochrnutie — paralýza, plégia
338
onkológia — náuka o nádoroch profylaktiká — lieky pôsobiace ochranne sublimácia — náhly prechod látok z tuhého
ontogenéza — náuka o vzniku a vývoji (profylaktický) skupenstva do plynného
jedincov určitého druhu profylaxia — ochrana pred chorobami sukus — šťava
ortopédia — náuka o pohybových ústro- protektívum — ochranný prostriedok, kto- supozitórium — forma lieku určeného na
joch a ich ošetrovaní; chirurgia pohybo- rý zároveň zmierňuje dráždenie a má vkladanie do konečníka, čapík
vých ústrojov mucilaginózne i zmäkčujúce účinky sympatikus — časť útrobného autonómne-
oscilácia — chvenie, kmitanie protoplazma — živá bunková hmota ho nervstva, tzv. nerv života
osifikácia — kostnatenie pseudo— predpona s významom nepravý, symptóm — príznak, prejav
osmóza — prenikanie, presakovanie vody zdanlivo podobný niečomu systola — sťah svaloviny srdcovej komory,
cez blanu, ktorá oddeľuje tekutiny s roz- psoriáza — lupienka (kožné ochorenie) ktorý vytláča krv do krvného obehu
ličnou hustotou psychiater — odborný lekár na duševné
oxyuriáza — ochorenie vyvolané mrľami choroby
psychoneuróza — prejav poruchy vyššej
nervovej činnosti bez trvalých anatomic- tachykardia — zrýchlenie srdcovej činnosti
kých zmien nad 90 tepov za minútu
panarícium — hnisavý zápal na článkoch pulpa — dreň tenifúga — heky proti parazitom (pásomni-
prsta pulvis — prach, prášok ciam)
pankreas — podžalúdková žľaza punkcia — nabodnutie, vpichnutie toniká — posilňujúce lieky
paradontóza, paradentóza — zdĺhavé ocho- purganciá — lieky vyvolávajúce riedku trombóza — zrážanie krvi v cievach zaživa
renie tkaniva okolo zubov, ktoré môže stolicu, preháňadlá trombus — zrazená krv v cieve, krvná zátka
spôsobiť ich stratu tumor — zdurenie, zväčšenie, nádor,
paralýza — ochrnutie, obrna R novotvar
parazitológia — náuka o parazitoch a cho-
robách, ktoré vyvolávajú radiálny — lúčovitý U
parkinsonizmus — prejav chronického zá- rádioaktivita — vlastnosť niektorých látok
palu mozgu, charakterizovaný chvením vyžarovať lúče ulkus — vred
a stratou združených a automatických rádiológia — náuka o žiarení unguentum — masť
pohybov reagencia — skúmadlá uragogá — močopudné lieky
pasta — hustá cestovitá forma lieku receptúra — príprava liekov podľa predpisu urémia — nahromadenie močových látok
pasterizácia — spôsob tepelného ničenia rektálny — konečníkový v krvi pri zlyhaní obličiek
choroboplodných zárodkov v potravi- rektifikácia — prečistenie uretra — močová rúra
nách relaxanciá — heky vyvolávajúce ochabnu- uretritída — zápal močovodu
patológia — náuka o chorobných procesoch tie tkaniva, najmä svalového urolitiáza — močové kamene
a zmenách v tele remédium — liek, liečivý prostriedok urológia — náuka o močových ústrojoch
pediater - odborný detský lekár roboranciá — lieky posilňujúce telo a ich chorobách
pelagra — ochorenie z nedostatku vitamínu rubefacienciá — látky vyvolávajúce sčerve- urtikária — žihľavka
PP, charakterizované najmä kožnými nanie kože, dráždiace kožu uterus — maternica
a nervovými príznakmi a poruchou
výživy
peloidy — minerálie, ktoré sa v rozdrvenom
stave a zmiešané s vodou používajú na saluretikum — močopudný prostriedok vagína — pošva
kúpele a obklady podporujúci hlavne vylučovanie solí z or- vakcína — očkovacia látka
peristaltika — rytmické zmršťovanie sa ganizmu (sodík, chloridy, kyselinu variola — pravé kiahne
svalstva tráviacej rúry, ktoré umožňuje močovú) varix — kŕčová žila
pohyb potravy sparenina — pozri intertrigo vaskulámy — cievny
per rectum — cez konečník, konečníkom spazmus — kŕč, kŕčový sťah vazomotorický - cievohybný
pertussis - čierny kašeľ, dusivý kašeľ species — čajovina; druh vazotoniká — lieky zvyšujúce napätie ciev
(prudké infekčné ochorenie dojčiat stenóza — zúženie vehikulum - látka, ktorá má uľahčiť po-
a malých detí) sterilita — neplodnosť dávanie a vstrebanie lieku
pneumonia — zápal pľúc sterilizácia — 1. zničenie choroboplodných véna - žila
podagra — dna postihujúca palec na nohe zárodkov; 2. operatívne vyvolanie ne- venerológ — odborný lekár na pohlavné
poly- — predpona s významom mnoho, plodnosti choroby
v nadmernom množstve stimulácia — podráždenie, vzpruženie ventrálny — brušný, nachádzajúci sa na
polyartritída — súčasný zápal viacerých stimulanciá — vzpružujúce, povzbudzujúce brušnej strane
kĺbov heky vezikanciá — dráždivé lieky, ktorých použí-
post- - predpona s významom po, za, stomachiká — lieky podporujúce chuť do vanie vyvolá až tvorbu pľuzgierikov
vzadu jedenia a trávenie virológia — náuka o vírusoch a vírusových
postmortálny - posmrtný stomatitída — zápal sliznice ústnej dutiny chorobách
potencia — moc, schopnosť, možnosť stomatológia — náuka o chorobách ústnej virulencia — nákazlivá sila baktérií
potio - nápoj, liek na vypitie naraz dutiny vírus — infekčný činiteľ veľmi malých
prevencia — opatrenia na predchádzanie struma — zväčšená štítna žľaza rozmerov
chorobám subacidita - znížená kyslosť žalúdočnej viskozita — väzkosť
prognóza — predpoveď šťavy
profáza - začiatok delenia buniek (jadra) subfebrilný - majúci teplotu 37,1-38 °C
KALENDÁR ZBERU LIEČIVÝCH RASTLÍN
VYSVETLIVKY:
W Folium — list.
é Fructus -— plod.
• Semen -- semeno.
i Cortex -- kôra.
n Lignum — drevo.
*m Stramentum — slama.
H
[Ě Pericarpium — oplodie.
§ Fungus — huba.
9 Lichen — lišajník.
£ Balsamum — balzam.
Poznámky
Archangelika
f f? Radix alchemillae
f f
lekárska
Archangelica
ofiicinalis
Hoffm.
f f Folim angelicae 6:1
é
Fructus angelicae 1,2:1 ČSN
86 6613
!?
Radix (Rhizoma) cca ON 867032
arnicae 3:1
?
L. tívny
výhonok
?? ??
Radix (Rhizoma) 4—5:1
asparagi
Balota čierna
Ballota nigra L.
• • • • Herba ballotae
nigrae
3—4:1
f
é é Fructus ebuli 4—5:1
Bazalka pravá
Ocimum basilicum L.
• • • • Herba basilici
Herba ocimi citrati
5:1 ČSN
86 6726
é é ČSN
58 0515
Bedrovník lomi-
kameňový
• • •• Radix pimpinellae
(albae); Radix sa-
4—5:1 ČSN
86 7018
Paralelná dro-
ga za Gummi-
Pimpinella saxifraga
L. ?? 9? xifragae; Radix
tragoselini
Herba pimpinellae
:1
3—4:1 ČSN
resina myr-
rhae (ČsL 4)
86 6727
Bedrovník väčší
Pimpinella major
• • •• Radix pimpinellae
(albae majoris);
2,5—3:1 ČSN
86 7018
Paralelná dro-
ga Gummire-
(L.) Huds. Radix saxifragae sina myrrhae
magnae ČsL 4
Benedikt lekársky m
e•$ Herba pimpinellae
(syn. ako hore)
Herba cardui
3—4:1
3,5—5:1
ČSN
86 6727
ČSN
Cnicus benedictus benedicti 86 6730
•• •
L.
??
L.)
Radix betonicae ON 86 6829
••
(syn. ako hore)
i
• Semen hyoscyami 1,2:1 (Folium)
Blyskáč jarný
Ficaria verná Huds.
• • Radix et herba fica-
riae; Radix et her-
zväčša
recens
?
ba chelidonii mino-
ris
1
L.
Borovica horská
D Lignum juniperi
Summitas pini
2—3 : 1
recens
ON 86 7210
• •
kosodrevinová pumilionis
i t ti
Pinum mugo Turra
V•
Hedera helix L. hederae helicis 3—4 : 1
M (t) 1
Roth druhov rodu
t Gemma betulae
i
Herba myrtilli 2—3 : 1 PNY
09-02-74
Brusnica pravá
Rhodococcus vitis-
• • Folium vitis idaeae 3:1 ČSN
86 6432
-idaea (L.) Avr.
•
ééé
Fructus vitis- 7:1 —
-idaeae
f ??
Allium sativum L. 5:1
Cesnak kuchynský
Allium sativum
••• Bulbus allii sativi recens
L.
Cesnak medvědí
Allium ursinum L.
• • Herba allii ursini recens
Čakanka obyčajná
Cichorium intybus
•••• Herba cichorii 4:1 ČSN
86 6728
L.
••••
ČSN 46 2140
Čistec rovný
Stachys recta L.
•••• Herba sideritis
Herba stachydis
5:1 ON
86 6829
Rastlina sa
uvádza pri be-
i tonike lekárskej
Zvyčajné obdobie kvitnutia v SSR od najteplejších
polôh po najchladnejšie Obchodný názov Pomer Normy
Slovenský a latinský
Predmet a obdobie zberu zberanej časti zosu- hodnotiace Poznámky
názov rastliny
(i bežné synonymá) šenia drogu
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 n 12
Deväťsil hybridný • • Radix (Rhizoma) 3:1
Petasites hybridus petasitidis
(L.) G. M. Sch.
?? Folium petasitidis 5—6 : 1
Herba anagallidis
recens
5:1 ON 86 6830
Anagallis arvensis arvensis
L.
Dub letný
i %
Cortex quercus 2:1 ČSN
•
Quercus robur L. 86 6110
Dub zimný
Quercus petraea 1M
(Matusch.) Liebl.
•• Glans quercus 2:1
•• Semen quercus
• •
(tostum)
• Durman obyčajný m • Folium stramonii 5—7 : 1 ČSN
Datura stramonium 86 6411
L.
• •
• -
é é
•• Semen phaseoli
•
Folium violae odo- 5:1
ratae
??
Radix violae 4:1
odoratae
? ?
Gypsophila paniculata dix saponariae notí sa po-
L. albae dľa PhHung
f ??
Scorzonera hispanica (hispanicae)
L.
Hamamel virgínsky
Hamamelis virgi-
• • Folium hamameli-
dis
4: 1 ČsL 2
niana L.
• Hlaváčik jarný
Adonanthe vernalis
•• Herba adonidis 5:1 ČsL 2
(L.) Spach
-
Adonis aestivalis L. aestivalis
Zvyčajné obdobie kvitnutia v SSR od najteplejších
polôh po najchladnejšie. Obchodný názov Pomer Normy
Slovenský a latinský
Predmet a obdobie zberu zberanej časti zosu- hodnotiace Poznámky
názov rastliny
(i bežné synonymá) šenia drogu
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 n 12
Hloh jednosemenný • • Flos crataegi &-$ : 1 ČSN
Crataegus monogyna 86 6229
Jacq.
Hloh obyčajný ®
Crataegus exyacanthea
1
L. Folium crataegi 5—6 : 1 ČSN
flóre 86 6433
N ®
•
w
Horčica biela • Semen erucae; malá
Sinapis alba L. Semen sinapis albae strata
•
??
Horec žltý
Gentiana lutea L.
• • • Radix gentianae 3,5—
—5 : 1
ON 86 7028
ČsL3
Zberajú sa aj
iné druhy rodu
Chmeľ obyčajný
Humulus lupulus L.
? • •f f • Strobilus lupuli
(Flos humuli lupuli)
4:1 ON 86 7610
ff f
Armoracia rusticana rusticanae
? ? ?.
•
G. M. et Sch. 3:1
(f) (?) f f
Folium althaeae 3—5 : 1 ON 86 6442
ČsL 3
t
Herba althaeae 4: 1 ČSN
86 6740
Zvyčajné obdobie kvitnutia v SSR od najteplejších
polôh po najchladnejšie Obchodný názov Pomer Normy
Slovenský a latinský
Predmet a obdobie zberu zberanej časti zosu- hodnotiace Poznámky
názov rastliny
(i bežné synonymá) šenia drogu
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 n 12
Ihlica trnitá • • • • Radix ononidis 3:1 ON 86 7011 č s L povoľuje
f tf f
Ononis spinosa L. ČsL 3 aj iné druhy
f ?
Imelo biele ••
e Herba ononidis
i i i t i
••••
$
Jablčník obyčajný Herba narrubii 4—5 : 1 ČSN ČsL 4
Marrubium vulgare (albi) 86 6710
L.
Jahoda obyčajná
Fragaria vesca L.
•• Folium fragariae 5:1 ČSN
86 6427
Zriedka sa zbe-
rá koreň — Ra-
dix fragariae
(9-10)
Herba fragariae 5:1 ČSN
86 6745
••
8: 1
Jarabina vtáčia Fructus sorbi 6:1 ON 86 6623
Sorbus aucuparia L. (aucupariae)
é
Folium sorbi
Flos sorbi
Jaseň štíhly
Fraxinus excelsior L.
•• Folium fraxini 4:1
•
1 Cortex fraxini 2,5 : 1
Jastrabina lekárska
Galega officinalis L.
•• Herba galegae 4—5 : 1 ČSN
86 6813
Zberá sa aj
Semen galegae
tt
Colchicum autum-
nale L.
•
Oxycoccus palustris
Pers.
® N Flos meliloti
i
Convallaria majalis ON 86 6441
L. (Folium)
i
Flos convallariae 7:1
$
* Kopytník európ-
sky
• • Radix asari cum
herba
4,5 : 1
Asarum europaeum
L.
? f (?)
Radix asari 3,5 : 1— DAB 6;
— 4,5 : 1 PhHelv.
V
Zvyčajné obdobie kvitnutia v SSR od najteplejších
polôh po najchladnejšie Obchodný názov Pomer Normy
Slovenský a latinský
Predmet a obdobie zberu zberanej časti zosu- hodnotiace Poznámky
názov rastliny
(i bežné synonymá) šenia drogu
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 n 12
Koriander siaty • • Fructus coriandri 1,5 : 1 ČSN
Coriandrum sativum (Semen coriandri) 58 0515
L.
é •
f f
Iris florentina L.
Kosatec nemecký
Iris germanica L.
Kostihoj lekársky Radix symphyti; 6:1 ČSN
Symphytum officinale Radix consolidae 86 7020
L.
(?) f f (f majoris
• i
Folium symphyti 7:1
ii
Herba symphyti 7:1
Kotúč potný
Eryngium campestre
• •• Herba eryngii 4:1
L.
Kôpor voňavý
Anethum graveolens
• •• Fructus anethi
(Semen anethi)
nepatrný
L.
éé é
t Herba anethi 7:1
Krasovlas bezbyľový
Carlina acaulis
• • •• Radix carlinae 4: 1 DAB 6
f ? (?)
Krtičník hľuznatý
Scrophularia nodosa
• Herba scrophula-
riae
4—5 : 1
L.
Kručinka farbiarska
t f•f•f•t Radix (Rhizoma)
scrophulariae
Herba genistae
3,5—
—5 : 1
3:1
Genista tinctoria L. tinctoriae
Krušina jelšová
Frangula alnus Mill.
•• Cortex frangulae 3:1 ON 86 6112
ČsL3
11i
é Fructus frangulae 6:1
Zvyčajné obdobie kvitnutia v SSR od najteplejších
polôh po najchladnejšie Obchodný názov Pomer Normy
Slovenský a latinský
Predmet a obdobie zberu zberanej časti zosu- hodnotiace Poznámky
názov rastliny
(i bežné synonymá) šenia drogu
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
Krvavec lekársky • • • Radix (Rhizoma) 4:1 ON 86 7038
Sanguisorba ofíicinalis sanguisorbae
tf f f f
L.
Kuklík mestský • •
e• Herba sanguisorbae
Radix (Rhizoma)
3:1
4: 1 HPUS 1954;
Geum urbanum L. caryophyllatae HAB 1934
•
tae
• Kýchavica biela
Veratrum album L.
• • Radix (Rhizoma)
veratri albi;
3,5 : 1 ON 86 7035
ČsL3
••«
Claviceps purpurea ČsL 2
(Fr.) Tul.
• Lastovičník väčší • Herba chelidonii 5—6 : 1 ČSN
ei
Chelidonium majus L. 86 6821
í
e i t Herba chelidonii recens
(!) f ! (!)•(!)•
(cum radice)
Lieska obyčajná
Corylus avellana L.
• • Folium coryli
avellanae
5:1 ČSN
86 6423
1 Cortex coryli
avellanae
3:1
é é Fructus (semen)
levistici
nepatrný
e
Galium odoratum 86 6817
(L.). Scop.
(i i 1) í i t•1•1 } 1 i 1
Lišajník dubový Lichen quercinus; 1,5 : 1
Evernia prunastri Lichen prunastri;
(L.) Ach. Muscus arboreus
• Lobelka nadutá Herba lobeliae 4—5 : 1 ČSN
e
Lobelia inflata L. 86 6716
$ ČsL2
•0•0•0 0
Folium lobeliae 5:1
Lopúch väčší
••• Radix bardanae; 5:1 ČSN Prípustné aj
tf
Arctium lappa L. Radix lappae 86 7021 druhy rodu
(f) (f
• Luskáč lekársky
••• Radix (Rhizoma)
t
Vincetoxicum hirun- vincetoxici; Radix 3:1
dinariae Medic. hirundinariae
Lyžičník lekársky m
••• Herba cochleariae 3:1
e
Cochlearia officinalis
L.
$
00
••
Folium cochleariae 4:1
•• •
Semen cochleariae malý
•
Ľan úžitkový Semen Hni malý ČsL2
Linum usitatissimum
L.
••
Ľubovník bodko-
vaný •• Herba hyperici 4—5 : 1 ON 86 6713
ČsL3
ČsL 4 povoľuje
aj iné druhy
i
Hypericum perfora- rodu
tum L.
Zvyčajné obdobie kvitnutia v SSR od najteplejších
polôh po najchladnejšie Obchodný názov Pomer Normy
Slovenský a latinský
Predmet a obdobie zberu zberanej časti zosu- hodnotiace Poznámky
názov rastliny
(i bežné synonymá) šenia drogu
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
• Ľuľkovec zlomoc- • • • Folium belladonnae 5—6 : 1 ON 86 6412
ný
T T
e•$••
ČsL 4
Herba belladonnae 6:1 ON 86 6748
•••i
Moench
éé Fructus papaveris
muturus
e
••
Stramentum papa-
veris
Semen papaveris
i
••
L. spec. coll.
i
•
Thymus vulgaris L.
Mäta kučeravá
Mentha crispa
• • Folium menthae
crispae
6,5—
—7 : 1
auct. non
•
crispae 86 6732
Mäta pieporná
Mentha piperita L.
• • Herba (Folium)
menthae piperitae
5:1 ČSN 86 6415
(Folium)
ON 86 6810
ČsL 3
(Herba)
i d)
Zvyčajné obdobie kvitnutia v SSR od najteplejších
polôh po najchladnejšie Obchodný názov Pomer Normy
Slovenský a latinský
Predmet a obdobie zberu zberanej časti zosu- hodnotiace Poznámky
názov rastliny
(i bežné synonymá) šenia drogu
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 n 12
Medovka lekárska • • Folium melissae 6: 1 ČSN 86 6419
Melissa ofíicinalis L.
i i
i i
Herba melissae 5:1 ČSN 86 6811 Č s L 4
éé zber m. bielej
Mrkva obyčajná
Daucus carota L.
•• • • Fructus dauci
(sativi)
1,2 : 1
é é
f f f tt Radix dauci zväčša
•••
(sativi) recens
i
••••i
Herba boni-henrici 5:1
f t
Saponaria offi- (rubrae) 86 7027
cinalis L.
f Herba saponariae 5:1
•••
(rubrae)
•
•••
Folium millefolii 4—5 : 1
í
Nátržník strieborný
Potentilla argentea L.
• • • Herba potentillae
argenteae
5:1
%
Nátržník vzpriamený Radix (Rhizoma) 3:1 ČSN 86 7019
t (f (f)• (?)•(?)•?
Potentilla erecta tormentillae ČsL 3
(L.) Räusch.
$
Calendula officinalis sine calyce
L.
$
® $
Flos calendulae 6:1 ČSN 86 6232
•
$ cum calyce
Očianka Rostkovova
Euphrasia rostkoviana
• • • calyce
Herba euphrasiae 5:1
86 6221
ČSN
86 6819
Hayne
•
helenii
a Pericarpium (Cor-
tex) juglandis
nucum (fructum)
3:1
é é Fructus juglan-
dis immaturus
recens
é é é é Fructus juglan-
dis maturus
recens
* Ostrôžka poľná
Consolida regalis S. F.
•• • Flos calcatrippae
(consolidae)
8: 1 ČSN 86 6220
Gray
$ %$
Herba calcatrippae 5:1 ČSN 86 6738
Zvyčajné obdobie kvitnutia v SSR od najteplejších
Slovenský a latinský polôh po najchladnejšie Obchodný názov Pomer Normy
názov rastliny Predmet a obdobie zberu zberanej časti zosu- hodnotiace Poznámky
(i bežné synonymá) šenia drogu
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 n 12
Palina obyčajná • • • Herba artemisia 3—4 : 1 ČSN
Artemisia vulgaris L. vulgaris 86 6729
Palina pontická
f Radix artemisia
vulgaris
Herba absinthii
3—3,5
:1
3—4 : 1 ČSN
• • •
Artemisia pontica L. pontici 86 6737
i i e
Artemisia absinthium ČsL3
••
L.
??f
• Papraď samčia Radix (Rhizoma) 3—4 : 1 ČsL 2
Dryopteris filix-mas filicis maris
••••
(L.) Schott.
Paprika ročná Fructus capsici; ČsL 2
Capsicum annuum L. Piper hispanicum ČSN 46 4421
ČSN 58 0511
é é é
Parasca väčšia
Ammi majus L.
• Fructus ammi
majoris
é é é é
ti ii Herba ammi
majoris
Pestrec mariánsky
Silybum marianum
• m Fructus cardui
mariae
1,5 : 1 ON 86 6626
(L.) Gaertn.
é é
Petržlen záhradný • m Radix petroselini 4—5 : 1 ON 86 7014
t
Petroselinum ČsL 3
crispum (Mill.)
Hill !
é
Fructus petroselini ČSN 86 6618
Herba petroselini
•
$
• Pivoňka lekárska • Flos (petala) 7:1 ON 86 6241
$
Paeonia officinalis L. paeoniae rubrae
•
tt Radix paeoniae
• Semen paeoniae
Zvyčajné obdobie kvitnutia v SSR od najteplejších
Slovenský a latinský polôh po najchladnejšie Obchodný názov Pomer Normy
názov rastliny Predmet a obdobie zberu zberanej časti zosu- hodnotiace Poznámky
(i bežné synonymá) šenia drogu
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 n 12
Ostružina černicová • • • • Folium rubi fruti- 5: 1 ČSN
— černica cosi 86 6429
Rubus fruticosus L.
spec. aggr. •
é é é Fructus rubi
fruticosi
hlavne
recens
i
Rubus idaeus L.
é é
Fructus rubi idaei 9:1
(recens et siccatus)
Ovos siaty
Avena sativa L.
• •• Fructus avenae
é é
11
Stramentum avenae
• ••
$
Palina abrotanová Herba abrotani 5—6 : 1 ON 86 6827
Artemisia abrotanum (cum floribus)
L.
i
i Folium abrotani 5—6 : 1
Palina dračia
Artemisia dracuncu-
• •• Herba dracunculi 4—5 : 1 ČSN
86 6731
lus L.
Plavúň obyčajný
Lycopodium clavatum
L.
Pľúcnik lekársky • •
e Lycopodium; Spo-
rae lycopodii
Folium pulmonariae
1,2 : 1
5: 1
ON 86 7630
ČsL 3
ČSN
Pulmonaria officina- 86 6436
1 1
lis L.
1 i (1 } 1 } } } } (1) (I 1
Pľuzgierka islandská Lichen islandicus 1,5 : 1 ON 86 7626
Cetraria islandica Thallus Getrariae ČsL 3
••
(L.) Ach. islandicae
Podbeľ liečivý Flos farfarae 5:1 ČSN 86 6226
Tussilago farfara L.
Praslička roľná
Equisetum arvense L.
i e t Herba equiseti 4: 1 ČSN 86 6711
ČsL 2 ČsL 4
Prietržník holý
Herniaria glabra L.
Prietržník chlpatý
Herniaria hirsuta L.
•• • Herba herniariae 5:1 ON 86 6721
ČsL 3
• Prilbica modrá
Aconitum napellus
•• • Radix (Tuber)
aconiti (napelli)
3—4 : 1 ČsL 4 ČsL 4
L. variegatum
f f f (?) Folium aconiti 5:1
••
(napelli)
f
Radix sarothamni
scoparii
• Semen sarothamni
• •
scoparii
f
(L.) Hill
f
Radix (Rhizoma) 3:1 ON 86 7017
primulae ČsL 3
Zvyčajné obdobie kvitnutia v SSR od najteplejších
polôh po najchladnejšie Obchodný názov Pomer Normy
Slovenský a latinský
Predmet a obdobie zberu zberanej časti zosu- hodnotiace Poznámky
názov rastliny
(i bežné synonymá) šenia drogu
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 íi 12
(•) Pupenec roľný • • • • Radix convolvuli 4: 1
?f
Convolvulus arvensis (arvensis seu mino-
L. ris)
i
Herba convolvuli
(arvensis seu mino- 5:1
ris^
Púpava lekárska Radix taraxaci 3—5 : 1 ČSN 86 7026
Taraxacum ofíicinale
Web.
f f f
f f (f)
Radix taraxaci 4—5 : 1 ČSN 86 7023 ČsL 4
cum herba
f (f) T
Acorus calamus L. calami aromatici ČsL2
f \f/
Pýr plazivý • • Radix (Rhizoma) 4:1 ČSN 86 6850
Elytrigia repens graminis
(L.) Desv.
f f f
•
!
Pyštek obyčajný • • • Herba linariae 5:1 ČSN 86 6724
Linaria vulgaris
Mill.
Rasca lúčna
Carum carvi L.
• • Fructus carvi
(Semen carvi)
malý ČSN 58 0515
é
Rebarbora dlanitá • Radix (Rhizoma) 3—5 : 1 ON 86 7152 Prípustné ako
f f
Rheum palmatum L. rhei (chinensis) ČsL 3 droga aj iné
taxóny
Rebríčkovec (pa-
ruman) spanilý
• • Flos (Anthodium)
chamomillae ro-
4—5 : 1 ČSN 86 6230
N
(rumanček rímsky) manae
Chamaemelum nobile
(L.) All.
Repík lekársky Herba agrimoniae 3—4 : 1 ON 86 6834 čsL 4 povoľuje
Agrimonia eupatoria L
$ $
Folium agrimoniae 5:1
CsL3 zber aj iných
druhov
•
ťujúci catrarticae
Rhamnus cathartica L.
é
1 Cortex rhamni
catharticae
Zvyčajné obdobie kvitnutia v SSR od najteplejších
polôh po najchladnejšie Obchodný názov Pomer Normy
Slovenský a latinský
Predmet a obdobie zberu zberanej časti zosu- hodnotiace Poznámky
názov rastliny
(i bežné synonymá) šenia drogu
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 n 12
Ríbezľa čierna • • • Folium ribis nigri 5:1 ČSN
(t)
Ribes nigrům L. 86 6435
1
é Fructus (Bacca) recens i
sušený
GOST (ZSSR)
5527/10
•
ribis nigri
Pyrethrum parthe- ®
nium (L.) Smith
Herba matricariae 4—5 : 1
(parthenii)
t
kársky 86 6428
Rosmarinus offici-
nalis L.
Herba rosmarini
Rumanček pravý
Chamomilla recutita
• • Flos chamomillae
vulgaris; Antho-
5—6 : 1 ON 86 6211
ČsL3
Přesev IN 6/82
(ČsL 4)
(L.) Rausch.
N dium Matricariae
chamomillae
Herba chamomillae ON 86 6746
•• •
(vulgaris)
•• ••
(hortensis) 86 6824
••
pallidae etc.)
•
Rosa canina L. Semen cynosbati — 3:1
•
Saturejka záhradná
Satureja hortensis L.
•• Herba saturejae 3—4: 1 DAB 6;
PhGall VII
Sedmokráska oby-
i Flos bellidis 3:1 ON 86 6243
čajná
Bellis perennis L.
®
$ $ $t Herba bellidis
Zvyčajné obdobie kvitnutia v SSR od najteplejších
polôh po najchladnejšie Obchodný názov Pomer Normy
Slovenský a latinský
Predmet a obdobie zberu zberanej časti zosu- hodnotiace Poznámky
názov rastliny
(i bežné synonymá) šenia drogu
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 íi 12
Senovka grécka • • Semen foenugraeci malý ON 86 6912
Trigonella foenum-
-graecum L.
• • • •
1
f ? ff
Sladič obyčajný Radix (Rhizoma) 2,5—
Polypodium vulgare L. polypodii; Radix —3 : 1
filiculae dulcis
Sladké drievko • • Radix liquiritiae 4: 1 ČsL 3 (na-
hladkoplodé (naturalis seu turalis)
Glycyrrhiza glabra L.
? mundata) ON 86 7030
••
(naturalis)
Slamiha piesočná • • Flos stoechados 4: 1 ON 86 6245
Helichrysum arena- citrinae; Flos
rium (L.) gnaphalii arenarii
Moench
••
Slez lesný Folium malvae; 5:1 ON 86 6421
Malva sylvestris L. Folium Malvarum ČsL 2
Slez maurský • • •
Malva mauritiana L.
Slez nebadaný
Malva neglecta
Wallr.
ee
vestris)
Herba malvae; 6—8 : 1 ČSN
$ Herba Malvarum 86 6733
Smrekovec opadavý
Larix decidua Mill.
• Balsamum laricis;
Terebinthina veneta
Získa sa nare-
závaním kme-
é é ňov
i M
Zvyčajné obdobie kvitnutia v SSR od najteplejších
polôh po najchladnejšie Obchodný názov Pomer Normy
Slovenský a latinský
Predmet a obdobie zberu zberanej časti zosu- hodnotiace Poznámky
názov rastliny
(i bežné synonymá) šenia drogu
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 n 12
• Starček obyčajný Herba senecionis
e
Senecio vulgaris L.
$
Flos senecionis
® ®
Stavikrv (horčiak) • • • Herba polygoni 3—4 : 1 F. Pol. III.; Uvádza sa pri
pieprový hydropiperis; GF IX. rastline hadí
Persicaria hydropiper
(L.) Spach
Stavikrv vtáčí
i Herba persicariae
urentis
Herba polygoni 5: 1 ČSN
koreň väčší
ČsL4
Polygonům aviculare avicularis 86 6825
L.
Šalvia lekárska
Šalvia officinalis L.
• • Folium salviae 4— ČSN
—4,5 : 1 86 6418
i
t Herba salviae 4,5 : 1 ON 86 6835
•
ČsL3
®
Folium salviae 4—5 : 1
sclareae
••
sclareae
f f
Tekvica obyčajná • • • m Semen cucurbitae
•
Cucurbita pepo L. (et Semen cucurbi-
tae decorticatum)
• • •
Topoľ čierny
Populus nigra L.
• Gemma populi 3:1
tt
11 Cortex populi —
e•
Conyza canadensis canadensis —4,5 : 1
(L.) Cronq.
Vachta trojlistá
? f Radix spiraea
Folium trofolii
3:1
6:1 ON 86 6440
• •
Menyanthes trifoliata fibrini ČsL3
L.
Valeriána lekárska
i Radix valerianae 3—4 : 1 ČSN
•
Valeriána oíílcinalis 86 7012
L. s. 1.
(?) f ff ČsL3
Veronika lekárska
Veronica officinalis L.
• • • Herba veronicae
(officinalis)
3,5— ČSN
86 6823
Veronika potočná
Veronica beccabunga
• • • •• Herba veronicae
beccabungae
recens
L. 5:1
?f
Aristolochia clema- aristolochiae;
titis L. Radix saraceniae
®
Herba ericae 3:1
tetralicis
1
Yzop lekársky • • Herba hyssopi 4: 1 ČSN
Hyssopus officinalis 86 6814
L.
?? apii
•i •
Folium apii
Zemežlč horký
Centaurium erythraea
• •• Herba centaurii;
Herba erythraeae
4:1 ČSN
86 6714
Prípustné aj iné
červenkasto-
Rafn.
í i centaurii (minoris) kvitnúce druhy
(•) Zemiak;
(Ľuľok) zemiak
•• • Tuber solani zväčša
recens
Solanum tuberosum L.
f f
Herba solani
Zvyčajné obdobie kvitnutia v SSR od najteplejších
polôh po najchladnejšie. Obchodný názov Pomer Normy
Slovenský a latinský
Predmet a obdobie zberu zberanej časti zosu- hodnotiace Poznámky
názov rastliny
(i bežné synonymá) šenia drogu
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 ii 12
ZimoFub okolíkatý • • • Herba chimaphilae; 3:1
Chimaphila umbelata Herba pyrolae
(L.) Barton umbellatae
Železník lekársky
i• • •
Herba consolidae
saraceniae
Herba verbenae; 4: 1
Verbena officinalis L. Herba columbariae
Žihľava dvojdomá
Urtica dioica L.
• • • Herba urticae 5:1 ČSN
86 6736
Žihľava malá
Urtica urens L.
•
urticae
i
f f ??? Radix (Rhizoma)
saniculae
3:1
LITERATURA
Baloun, J. a kol.: Farmaceutická botanika. Dostál, J.: Seznam cévnatých rostlin květe- Minařík, J.: Farmakognosie. Avicenum,
Osveta, Bratislava 1982 ny československé. Pražská botanická Praha 1979
Baťa, L., Sýkora, L.: Užitkové rostliny ve zahrada, Praha-Troja 1982 Novák, F. A.: Velký obrazový atlas rastlín.
starověku. J. R. Vilímek, Praha 1945 Frohne, D., Jensen, U.: Systematík des Mladé letá, Bratislava 1976
Bäsler, F.: Heilpflanzen. Neumann Verlag, Pflanzenreichs. G. Fischer Verlag, Stutt- Ožarowski, A.: Ziololecznictwo. 2. vyd.
Radebeul und Berlin 1955 gart 1973 PZWL, Warszawa 1980.
Bergoľc, M. CH.: Novyje lekarstvennyje Futák, J. a kol.: Flóra Slovenska I, II, III, Penso, G.: Index plantarum medicinalis
rastenija SSSR. 2. vyd. IMOIP, Moskva IV/1. SAV, Bratislava 1966, 1966, totius mundi. OEMF, Miláno 1983
1951 1982, 1984 Randuška, D.: Lesné rastliny vo fotografii.
Bílek, L. a kol.: Lékárnická učebnice. Hruška, B.: Jak se léčit rostlinami. J. Hokr, Príroda, Bratislava 1981
SČsL, Praha 1938 Praha b. r. Randuška, D., Šomšak, L., Háberová, I.:
Blažek, Z.: Úvod do farmakognosie. ÚSL, Jurík, J.: Medonosné rostliny. Príroda, Farebný atlas rastlín. Obzor, Bratislava
Praha 1946 Bratislava 1979 1983
Blažek, Z., Kučera, M.: Domácí léčivé Kábrt, J., Valach, V.: Stručný lekársky Rote Liste 1983. Editio Cantor. Aulen-
rostliny. SZdN, Praha 1953 slovník. 2. vyd. Osveta, Martin 1981 dorf-Wurttenberg 1983
Blažek, Z., Kučera, M., Suchar, A.: Atlas Karmazín, M., Hubík, J., Dušek, J.: Se- Seznam čs. farmaceutických přípravků
drog. SAV, Bratislava 1957 znam léčiv rostlinného původu. Avice- 1980-1984. Obzor, Bratislava 1980
Bock (Tragus) Hieronymus: New Kreut- num, Praha 1984 Stahl, E., Schild, V.: Pharmazeutische Bio-
terbuch. Strassburg 1565 a 1587 Kolektív: Malá encyklopédia chémie. Ob- logie. G. Fischer Verlag, Stuttgart
Branco, K.: Deutschlands wichtigste Arz- zor, Bratislava 1980 - N e w York 1981
nei- und Teepflanzen. Vlastné vydanie, Kolektiv: Zdravověda. Osveta, Martin Tomko, J., Kresánek, J.: Farmakognózia I,
Weimar 1948 1980 II, m, 2. a 3, vyd. UK, Bratislava 1983
Braun, H.: Heilpflanzen-Lexikon. 3. vyd. Liekopisy — doplnené: Wagner, H.: Pharmazeutische Biologie. 2.
G. Fischer Verlag, Stuttgart 1978 ČsL4 vyd. G. Fischer Verlag, Stuttgart — New
Burka, M. a kol.: Biologie. SZdN, Praha Int. 1987 (3. zv.) York 1982
1963 DAB 8 - 1978; DAB 9 - návrh Wichtl, M. a kol.: Teedrogen. WVGmbH,
Červenka, M. a kol.: Slovenské botanické rakúsky: ÓAB 9 - 1960 Stuttgart 1984
názvoslovie. Příroda, Bratislava 1986 švajčiarsky: Helv. VI., 1971
SLOVENSKÉ ODBORNE NÁZVY LIEČIVÝCH RASTLÍN
369
pamajorán obyčajný 216—217 rimbaba obyčajná 252—253 topoľ biely 284-285
papraď samčia 217—219 rozmarín lekársky 253—255 - čierny 284-285
paprika ročná 219-220 rumanček kamilkový 245, 253, 255—256 topoľovka ružová 285—286
parasca špáradlová 220 - rímsky 246-247 trnka obyčajná 286-288
- väčšia 220-221 ruta voňavá 256—258 turanec kanadský 288-289
paruman spanilý 246—247 ruža galská 258-259 turica kanadská 288-289
pestrec mariánsky 221—222 - šípová 259-260 - ostrá 289
petržlen záhradný 222—223 túžobník brestový 289-290
pivoňka lekárska 223—225 saturejka záhradná 260—261 tymian 180-182
plavúň obyčajný 225—226 sedmokráska obyčajná 261—263
pľúcnik lekársky 226-227 senovka grécka 263—264 vachta trojlistá 290-291
pľuzgierka islandská 227—228 silybum mariánske 221—222 valeriána lekárska 291-293
- úzkolistá 227 skorocel blškový 264—265 veronika lekárska 293-294
podbeľ liečivý 228-230 - kopijovitý 265—266 - potočná 293-294
praslička roľná 230—231 - piesočný 264—265 vlkovec obyčajný 294—295
prietržník holý 231-232 sladič obyčajný 266—267 vratič obyčajný 295—296
- chlpatý 231-232 sladké drievko hladkoplodé 267-269 vŕba biela 296-297
prilbica modrá 232—233 sladovka hladkoplodá 267—269 - - , rod 297
prútnatec metlovitý 233—234 slamiha piesočná 269—270 vres obyčajný 298-299
prvosienka jarná 234—236 slez lesný 270-272 vresovec štvorradý 298—299
- vyššia 234-236 - maurský 270—272
pŕhľava dvojdomá 311—313 - nebadaný 270-272 yzop lekársky 299-300
- malá 311-313 slivka trnková 286-288
psyllium indické 265 slnečnica ročná 272—273 zádušník brečtanovitý 300—301
púpava lekárska 236—237 smrekovec opadavý 273—274 zbehovec plazivý 301—302
pupenec roľný 237—238 sosna 75—-77 zeler voňavý 302-303
puškvorec obyčajný 238—240 srdcovník obyčajný 274—276 zemedym lekársky 303—304
pýr plazivý 240—241 starček Fuchsov 277 zemežlč horká 304-305
pyštek obyčajný 241—242 - Jakubov 276 - menšia 304-305
- obyčajný 276—277 zemiak 305-307
rasca lúčna 242—243 stavikrv pieprový 277—278 zimoľub okolíkatý 307-308
rebarbora dlanitá 243—244 - vtáčí 278-279 zimozeleň menšia 308—309
- lekárska 243 zlatobyľ obyčajná 309-310
rebríček obyčajný 244—245 šalvia lekárska 279-280
rebríčkovec spanilý 246—247 - muškátová 280-282 železník lekársky 310-311
repík lekársky 247-248 špargľa 56—57 žihľava dvojdomá 311—313
- voňavý 247 štiav kyslý 282-283 - malá 311-313
rešetliak prečisťujúci 248—250 - lúčny 282-283 žindava európska 313—314
ríbezľa čierna 250-251
ricín obyčajný 251—252 tekvica obyčajná 283-284
DÔLEŽITEJŠIE CUDZOKRAJNÉ A ŽIVOČÍŠNE DROGY
Agar 315 kôra eugénie jambolovej (kôra syzygiová) Orech muškátový 328
Aloa kapská 315 322
Ambra sivá 315 - granátovníka (marhaníka) 322 Pijavica 330
Arabská guma 315 - chinínovníková 322 Pižmo 330
- johimbovníka (korynantu) 322 Plod anakardu západného 330
Balzam kopaivový 315 - kanely bielej (kôra bielej škorice) 323 - anamirty metlinatej; plod kebule 330
- peruánsky 316 - kebračovca 323 - anízu hviezdového 330
- toluánsky316 - kondurangová 323 - figy (figa) 330
- koto 323 - kardamómový 330
Qbet (pravý) 316 - kvilájová (mydlová, panamská) 323 - kasie rúrkovitej 330
- rešetliaka Purshovho 323 - kolokvinty (melóna kolokvintového)
Drevo gvajakové 316 - škoricovníka cejlonského 323 330
- horkavcové 316 - škoricovníka čínskeho 323 - kubébový331
- kvasiové 316 - johimbínová 324 - machovky Franchettovej (plod židov-
- santalové 317 Kurare 324, 334 skej čerešne záhradnej) 331
- sasafrasu lekárskeho (feniklové) 317 Kvasnice liečivé - parasce špáradlovej (visnaga) 331
- sušené - pieprový čierny a biely 331
Gambír 317 Kvet aksamietnice 324 - pimentový (nové korenie) 331
Gáfor 317 - artičoky 324 - rohovníka (svätojánsky chlieb) 331
Guarana 317 - cicvárový 324 - semekarpu anakardového 331
Gumoživica amoniaková 317 - ibišteka krvavého (Rama) 324 - sennový 331
- asa-foetida 317 - kapary tŕnitej 325 - schizandry 331
- myrhová (myrha) 318 - klinčekovca voňavého 325 - tamarindový 331
Gutaperča 318 - koso 325 - vanilky 331
- talie bielej 325 Podofylín 332
Hľúza jalapová 318 - muškátový 325 Propolis 332
- požita farbiarskeho 325
Chaluha bublinatá 318 - (úbor) rimbaby starčekolistej (dalma- Santonin 332
Chryzarobín 318 tínsky prášok) 325 Semeno arekové (betelové orechy) 332
- sofory japonskej 325 - černušky332
Indigo 318 - harmalové 332
Lakmus 325 - kakaové 332
Jantár 318 Laminária 326 - kalabarské 332
List artičoky 324 - kávové 333
Kadidlo 318 - boldovníka 326 - kolové 333
Kamala 318 - buko326 - krotónové333
Kantarída 318 - čajovníkový 326 - muškátové 333
Karagén (írsky mach) 319 - čremchy vavrínovitej — vavrínovca - podzemnicové (semeno arašídové) 333
Katechu 319 (čerstvý) 326 - sabadilové 333
Kaučuk 319 - eriodiktyonový 326 - sezamové 334
Kefír; sušený kefír 324 - eukalyptový 326 - stepnej ruty 334
Koreň alkany farbiarskej 319 - gaštana jedlého 327 - strofantové 334
- apocynu (psojeda) konopovitého 319 - gaultérie ležatej 327 - strychnínovníka Ignácovho 334
- derisu (kožnatca) 319 - ginkga dvojlaločného 327 - strychnové 334
- (podzemok) dumbierový 319 - kokový 327 - tonko334
- eleuterokokusu (všeho j ovca) 319 - kombretový 327 Sépiová kosť 334
- harpagofytu 320 - mate 327 Styrax čistený 335
- (podzemok) hydrastisový (vodulkový) - oleandra 327
320 - olivy 328 Šafrán 335
- ipekakuány (uragogy) 320 - ortosifónový 328
- kolombový320 - pačuly (list pogostemonu pačuly) 328 Tragant 335
- (podzemok) kurkumový 320 - sennový328
- — kurkumy citvarovej (zedoárovej) - sumachovca (sumachu) 328 Uhlie adsorpčné (živočíšne) 335
320 - vavrína bobkového 328
- - listnatca trnitého 320 Vata 335
- marený farbiarskej 321 Olej citronelový (silica) 328 Vňať adiantu venušinho (venušin vlas) 335
- posedu 321 - hydnokarpový (čaulmugrový) 328 - (list) eriodiktyonu 335
- rataňový (kramériový) 321 - kajeputový (silica) 329 - konopy indickej 335
- rauwolfie hadovitej 321 - kakaový 329 Vorvanina 336
- sarsaparilový 321 - krotónový329 Vosk 336
- senegový 321 - niaoulový (silica) 329 - karnaubský 336
- ženšenu (ginseng) 322 - podzemnicový 329 Vyzina 336
Košenila 322 - rybí 329
Kôra angosturová 322 - sezamový 329 Živica benzoová 336
- (oplodie) citróna 322 Oplodie citróna 329 - guajaková 336
- pomaranča sladkého 329 - mastixová 336
371
SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ A HOVOROVÉ NÁZVY RASTLÍN
373
omylník 139 prchlík 178 slepomak letný 107
openec 300 prietržné korenie 293 slepý mak 178
oranka 91 prietržník 196, 293 slez biely (liečivý) 117
orzaj 69 primulka 234 - pestovaný 285
osláder 266 promincľa 182 - (sléz) rímsky 285
ostropes 66 prosviernik 117 - - záhradný 285
ostruhy 204 prskavec 278 slniečko 198
ožina 205 prvnička 234 smokvica 122
prvosna 234 smotánka 236
padešník 300 psí drieň 150 smradľavý ribíz 250
paldán 212 - jazyk 265 soldečka 266
paldran 291 - šíp 259 solník 77, 270
páleničník 277 psia baza 58 sosna obyčajná 75
palín 215 - ruža 259 sporišček 270
palina drevinka 211 psie víno 174 srdečné korenie 100
pampeliška 236 pukovec 178 srdečník 274
panáček 178 pýrava 240 srdiečka 129
pánbožkova onučka 91 pýrnica 240 starček 247
pánbožkove koláčki 270 stokrása 261
panenka 178 raček čierny 313 stolička 230
panenská uhorka 95 račiš 295 stolistník 244
paničky 178 radosť srdca 72 stonček 247
pantoflíček 241 radostka 269 stozrno 231, 278
pantoflíčky 233 rakovie zelie 52 stračia nôžka 204
papradie 217 ranník 301 stračka poľná 204
papruška 217 ranocel 265 streštený Mok 95
pazderníček 295 ražná hubka 156 strieborník 143, 195
pejr 240 - matka 156 svalníček 313
pejrovka 240 rdesno hadie 277 svalník 143
peluň 215 rebríček 244, 247 - kráľovský 204
peniazok 129 řepíček 247 - menší 89
peniažki 270 repík 119 svätodušný koreň 53
peprník 277 rešetliak korošina 150 svätojánska bylina 172
peračina 217 ríbezle 250 svätojánske žito 156
perliček 138 rimbaba 252 svätojánsky pás 225
perlokvet 138 rindziki 270 svetlák 199
Petrov kluč 234 rojovník 184 svíba 150
piesočník 231 rosička 52 svinská voš 70
pískavica 263 rozchodníček231 svinské jablko 95
pižmo 303 rezchodník231 svinský koreň 148
planá mořena 164 rozmajrín 253 svitlák 199
plazivý kukol 237 rozmarinka 241 syrečky 270
pleskanec 178 rozpuk 70
plesnivček piesočný 269 rozstrihaný mak 107 šafranica 127
plivačka 230 rúpnik 69 šedivník 298
plúcna zelina 226 rúpové korenie 69, 167 šelvoro 157
pľúcny koreň 238 rutička 303 šíp 259
pľúcny lišajník 227 ruža čierna 285 sirotky 100
podbel 90 - slezová 285 šišvorec 238
podlienka 234 - stĺpová 285 šľaková bylina 234
podzemok 122 rytierska ostruha 207 šľakové korenie 54
podzemná jahoda 122 šlatec 237
pogačiki 270 sedmilist 196 šmirgľová tráva 230
pogáčka 270 sedmizámková zelina 196 šóška 282
pokriva311 senevna grécka 263 štajerka 96
poľná rutka 303 sidenirch zelina 132 šťavík 282
- ružička 107 sinokvet 199 štedrevec liečivý 126
poľný kohútik 107 sirjenčak 270 štial 282
- kominárik 107 sirotka 127 štibr 282
polynka obyčajná 213 sirotky 100 štikovec 278
polyňok 215 sirôtka 100, 261 štíp 282
popovňak 236 skalák 77 šťukavec 276
potešenie očí 200 skoruše 124 šuštkovičník 217
potmechuť 174 sladička 266
potočnica 296 sladišťka 266 tarkán 212
povojník 237 sladká-horká 174 tatárska tráva 238
praská 230 - vŕbkal74 tatársky koreň 238
praskavec 278 - zelina 63 tešinka 200
praslica 230 sladké drevo 266, 267 tisíczlatové korenie 304
praščák 278 - korienky 266 toito 144
preskiernik 117 sladký koreň 267 tolita 157
prestrielavec 172 sladuška 266 toloknienka 186
pŕhľava 311 slák 237 topolovka černatá 285
pŕhľavka311 slamenný (kvietok) kvet 269 - ružová 285
prhlica311 slepomak jarný 107 toten 173
374
toten lekársky 151 větrová zelina 182 zajačie zelí 233
traňk sv. Kunhuty 247 vidlačky 225 zanovica 119
trebník 63 vítečník 233 zázvorový koreň 152
trezalka 172 vítod horký 112 zbehový trank (traňk) 301
tŕň 286 vlašský bedrovník 151 zemnica 122
tŕnie 286 vlčí kvet 178 zemská para 303
trnka 286 vlčia noha 132, 225 zemský brečtan 300
trojan vodný 290 vlčie bodliačie 95 - pľúcnik 227
trojice 100 - chvosty 225 zimičie korálky 226
trudovník 143, 148 vodná ďatelina 290 zimolez 78
truskavec278 vochlice 119 zimovít 127
tržník 293 volčec 221 zlatá metla 309
tulipánky 178 volov chvost 91 zlatúš 107
turecká pšenica 153 volové očko 107 zlatý dážď 28
volský jazyk 265 zrádca 144
úložník 293 voman 201 zrniečko 231
úplavičník 231 voňavý svízel 164 zubová tráva 200
úpor 278 vopenec 300 zväčínec 241
urbánek 226 vrátič 295
úročka 77 vretienko 293 žabí střevíc 93
úročník 77 všekorenie 244 žabie mydlo 93
útrobník 247 všivák 70 žabinec 93
užovník 277 všivec 70 žadovník 179
vtáčenička 122 žahavka 311
valdmajster 164 vtáčie rdesno 278 žanykel 313
varkočky panny Márie 247 vtáčky 204 ženský plášť 52
včelník 184 vybolen 53 žíhavka311
včielka 226 vytrčpán 130 žihľava nízka 311
vechťová tráva 230 vytrvalá ďatelina 96 - pálivá 311
- zelina 230 žltá ďatelina 77
veľký bederník 64 zábudlivka 261 - ihlička 149
verbina310 zajačia kapusta 23 žlťák 77
verunka 293 zajačie chvošče 233 žltý kvietok 136
větrník 144 - oko 152
ČESKÉ ODBORNÉ NÁZVY LIEČIVÝCH RASTLÍN
376
rozmarýna lékařská 253 sporýš lékařský 310 tymián obecný 180
rozrazil lékařský 293 srdečník obecný 274
- potoční 293 starček obecný 276 úročník bolhoj 77
rulík zlomocný 173 stříbrník 195
růže galská 258 svalčec rolní 237 vachta trojlistá 290
- šípková 259 světlík lékařský 200 větvičník dubový (slívový) 165
rybíz černý 250 vilín virginský 106
šalvěj lékařská 279 violka vonná 101
řebříček obecný 244 - muškátová 280 vítod hořký 112
řepík lékařský 247 šanta kočičí 134 vlašský ořech 203
řešetlák počistivý 248 šater latnatý 104 vlaštovičník větší 157
řimbaba obecná 252 vratič obecný 295
římský heřmánek 246 tolita lékařská 169 vrba bílá 296
topol bílý 284 vřes obecný 298
saturejka zahradní 260 — černý 284
sedmikráska obecná 261 topolovka růžová 285 yzop lékařský 299
sladké dřevo 267 toten lékařský 151
smil písečný 269 trnka obecná 286 zběhovec plazivý 301
sléz lesní 270 trnovník bílý 51 zemědým lékařský 303
- maurský 270 truskavec ptačí 278 zeměžluč hořká 304
- přehlížený 270 třezalka tečkovaná 172 zimozelen okolíkatý 307
skočec obecný 251 turek 283 zlatobýl obecný 309
slunečnice roční 272 tužebník jilmový 289
smetanka 236 tykev obecná 283 žindava evropská 313
LATINSKÉ NÁZVY LIEČIVÝCH RASTLÍN
378
Corylus heterophylla 160 Euonymus europaeus 80 Gypsophila struthium 104, 105
— maxima 160 - verrucosus 80
Corynanthe yohimbe 322 Euphrasia rostkoviana 200 Hagenia abyssinica 325
Crataegus azarolus 109 Evernia prunastri 165 Hamamelis virginiana 106
— curvisepala 111 - gracilis 165 Harpagophytum procenbens 149, 320
— laevigatalO9 - vulgaris 165 Hedera helix 78
— monogyna 109 Exogonium purga 318 Helianthus annuus 272
— oxyacantha 109 — lenticularis 272
Crocus 335 Faba vulgaris 98 Helichrysum arenarium 269
— sativus335 Ferula, rod 317 Helleborus leukos 156
Croton tiglium 329 Ficaria věrna 69,171 Heracleum sphondylium 63
Cucurbita lagenaria 283 Ficus carica 330 Herniaria glabra 231
— lundelliana 283 Filipendula lobata 289 — hirsuta 231
— maxima 283 - ulmaria69, 289 Hevea brasiliensis 319
— melopepo 283 - vulgaris 289 Hibiscus sabdarifa 324
— moschata283 Foeniculum vulgare 99 Hieracium murorum 226
— pepo283 Fragaria vesca 122 Humulus lupulus 115
— var. oleifera 284 Frangula alnus 150, 249 Hydnocarpos kurzii 328
styracia 284 Fraxinus excelsior 125 Hydrastis canadensis 320
— texana283 - ornus 125 Hyoscyamus niger 62, 68, 88, 95
Cuminum aethipicum 220, 243 Fumaria officinalis 303 Hypericum maculatum 172
— odorum 243 - ^ostellata 303 — perforatum 172
Curcuma longa 320 - schleicheri 303 Hyssopus officinalis 299
— zedoaria 319 - vailantii303
Cyanus segetum 199 Chaerophyllum bulbosum 106
Cyclamen europaeum 93 Galega officinalis 126 Chaiturus marrubiastrum 275
Cymbopogon flexuosus 186 Galeopsis pubescens 138 Chamaemelum nobile 246, 252
— martinii var. motia 328 - segetum 137 Chamaepitys trifida 78
— nardus 186 - speciosa 138 — trité302
— schoenanthus 328 - tetrahit 138 Chamomilla recutita 245, 255
— winterianus 186, 328 Galipea officinalis 322 — suaveolens 255
Cynara scolymus 324 Galium gläucum 164 Chelidonium majus 157
Cystopus candidus 129 - odoratum 164 Chenopodium ambrosioides 190
- schultesii 164 — anthelminicum 190, 191
Dalanum ladanum 103, 138 - sylvaticum 164 — auricomum 190
— segetum 111,137 - verum 164 — bonus-henricus 190
Datura metel 95 Gaultheria procumbens 327 — botrys 190
— stamonium 95 Gelidium, rod 315 — capitatum 190
Daucus carota 188 Genista germanica 149 — foliosum 190
Delphinium, rod 204 - pilosa 149 — hybridům 95
— alterum204 - tinctoria 149 — vulvaria 191
— consolida 204 Geranium maculatum 211 Chimaphila umbellata 307
— peregrinum 204 - pratense210, 211 Chondrodendron candicans 334
Derris, rod 319 - robertianum 210 — tomentosum 334
Digitalis lanata 194 - sanguineum 210, 211 Chondrus crispus 319
— purpurea 193 - tuberosum 211 Chrysanthemum coronarium 198
Dipteryx odorata 334 Geum rivale 152 — parthenium 252
— oppositifolia 334 - urbanum 152 — vulgare 295
Dolichos lablab 98 Gentiana lutea 113
Dorema ammoniacum 317 - pannonica 114 Ilex paraguayriensis 327
Dracocephalum moldavica 185 - punctata 114 Illicium religiosum 330
Dryopteris dilatata 218 - purpurea 114 — verum 63, 330
— filix-mas 217 Gigartina mamillosa 319 Imperatoria ostruthium 322
Ginkgo biloba 327 Inonotus obliquus 79
Elaeagnus angustifolia 328 Glechoma hederacea 300 Indigofera, rod 318
Electaria cardamomum 330 - subsp. hirsuta 300 lnula britanica 201
Eleuterococcus senticosus 319 - hirsuta 300 — helenium 201
Elytrigia repens 240 Glycyrrhiza glabra 267 Iris florentina 142
Equisetum arvense 230 Gossypium, rod 335 — germanica 142
— fluviatile 230 - arboreum 335 — pallida 142
— palustre 230 - herbaceum 335 — pseudoacorus 142
— sylvaticum 230 - hirsutum 335 — versicolor 142, 143
Erica tetralix 298 Gynocardia — rod 328
Erigeron acris 289 Gracilaria - rod 315 Jacea pratensis 199
— canadensis 288 Gratiola officinalis 103 Jambolana 322
Eriodyctionis glutinosus 335 Guaiacum officinalis 316 Jasmínům odoratissimum 326
Erodium cicutarium 211 - sanctum 316 Jateorhiza palmata 320
Eryngium alpinum 145 Gymnostomum truncatum 300 Juglans cinerea 203
— campestre 144 Gypsophila, rod 192 — nigra 203
— pianům 145 - arrostii 105 — regia203
Erythroxylon coca 327 - elegans 105 Juniperus communis 73
Eucalyptus globulus 327 - fastigiata 104
Eugenia jambolana 322 - hispanica 104 Krameria triandra 321
Eucheuma, rod 315 - paniculata 104
Euonymus atropurpureus 81 - repens 104 Laburnum anagyroides 234
379
Laminariae 326 Myroxylon balsamum 316 Plantago ispaghula 265
Laminaria cloustoni 326 var. genuinum 316 — lanceolata 265
Lamium album 111 Myrrhis odorata 71 — major 266
Laricifomes officinalis 274 — media 266
Larix decidua 120, 273 — ovata 265
- microcarpa 273 Nasturtium officinale 170 Podophyllum peltatum 332
Laurocerasus officinalis 326 Nectandra coto 323 Pogostemon patchouli 328
Laurus nobilis 328 Nepeta cataria 57, 121,134, 185 Polygala amara 112
Lavandula angustifolia 158 var. citriodora 135 — comosa 112
- latifolia 159 Nigela sativa 332 — major 112
- x L. angustifolia 159 Nonea pulla 226 — senega 112
Lavatera thuringiaca 118 Nopalea cochenillifera 322 — senega 321
Lawsonia alba 327 — vulgaris 112
Leonurus cardiaca 274 Occimum basilicum 61 Polygonům aviculare 278
- marribiastrum 275 Oenothera biennis 106 — bistorta277
- sibiricus 275 Olea europaea 328 — hydropiper 277
Levisticum officinale 161 Oncoba echinata 328 Polypodium repandum 266
Ligustrum vulgare 249 Ononis arvensis 119 — vulgare 266
Lichen prunastri 165 — repens119 Populus alba 284
- quercinus (viridis) 165 — spinosa 119 — balsamif era 284
Lilium candidum 325 Origanum majoranoides 176 — candensis 284
Linaria genistifolia 241 — smyrneum 299 — nigra 284
- vulgaris 241 — syriacum 299 —subsp. pyramidalis 284
Linum catharticum 172 — vulgare 216 — tremula284
- usitatissimum 171 Orthosiphon spicatus 328 Potentilla anserina 195
- var. macrospermum 171 Oxalis acetosella 282 — argentea 195
Liquidambar orientalis 335 Oxycoccus palustris 134 — erectal96
Lobaria pulmonaria 226 — reptans 195
Lobelia erinus 166 Paeonia arborea 224 Poterium sanguisorba 151
- fulgens 166 — corallina 224 Primula elatior 234
- inflata 166 — lactiflora 224 — veris234
Lonicera periclymenum 175 — mascula 224 Prunella grandiflora 89
Loranthus europaeus 120 — officinalis 223 — laciniata 89
Lycopodium clavatum 225 — tenuifolia 224 — vulgaris 89, 302
Lycopus europaeus 132 Padang-cassia 323 Psammophiliella stepposa 104
- exaltatus 133 Palaquium, rod 318 Pseudolarix kaempferi 273
- virginicus 133 Paliuris australis 249 Psyllium afra 264
Panax ginseng 322 — scabrum 264
Majorána hortensis 176 — quinquefolius 322 Pterocarpus santalinus 317
Mallotus philippinensis 325 Papaver argemone 178 - , rod 315
Malva alcea 271 — dubium 178 Puccinia coronata 249
- mauritiana 270, 272 — hybridům 178, 179 Pulegium vulgare 182
- neglecta270 — rhoeas178 Pulmonaria obscura 226
- pusilla271 — somniferum 177 — officinalis 226
- sylvestris 270, 285 — strigosum 178 Punica granátům 322
Marrubium peregrinum 121 Pastinaca sativa 63, 189 Pyrethrum cinerariifolium 252, 325
- vulgare 57,121 Paulinia cupana 317 — parthenium 246, 252, 255
Matricaria chamomilla 255 Pausinystalia yohimba 322 Pyrola rotundifolia 308
Medicago sativa 97 Peganum harmala 332 — umbellata 307
Melaleuca leucadendra 329 Persicaria hydropiper 277
- viridiflora 329 Pertusaria communis 326 Quassia amara 316
Melissa cordifolia 185 Petasites albus 90, 228 Quercus infectoria 95, 317
- officinalis 135,184 — hybridus 90, 228 — petraea 94
- var. hirsuta 185 Petroselinum crispum 222 — robur 94
Melilotus altissimus 136 Peucedanum ostruthium 322 Quillaja saponaria 323
- officinalis 136 Peumus boldus 326
Melo sativus 283 Phaseolus vulgaris 98 Ranunculus asiaticus 69
Mentha aquatica 182, 183 Physalis franchettii 331 — ficaria 69
- crispa 182 Physostigma venenosum 332 — thora69
- longifolia 182, 183 Picea abies 76 Raphanus raphanistrum 131
- x piperita 182 Picrasma excelsa 316 Rauwolfia, rod 321
- pulegium 182, 300 Pimenta dioica 331 — serpentina 321
- rotundifolia 183 Pimpinella anisum 62 Rhamnus cathartica 151
- spicata 182, 183 — major 64 — catharticus 248
Menyanthes trifoliata 97, 290 — saxifraga 63 — frangula 150
Mercurialis perennis 190 Pinus mugo subsp. pumilio 74 — oleoides249
Mespilus germanica 124 — nigra 75 Rheum officinale 243
Meum athamanticum 99 — pinea 75 — palmatum 243, 315
Morus alba 187 — sibirica 74 — rhabarbarum 243
- rubra 188 — sylvestris 75, 76 — rhaponticum 243
- nigra 187 Piper cubeba 331 Rhodococcus vitis-idaea 83, 134, 186
- x tyrnaviensis 188 — nigrům 331 Rhus chinensis 317
Muscus arboreus 165 Pistacia lentiscus var. chia 336 — toxidendron 328
Myosotis, rod 72 Plantago afra 264 Ribes nigrům 250
Myristica fragrans 333 — arenaria 264 — petraeum 250
380
Ribes rubrum 250 Solanum dulcamara 174 Tragopogon porrifolius 105
Ricinus communis 251 — nigrům 95, 175 Trifolium arvens 97
Robinia pseudo-acacia 51 — tuberosum 305 — fragiferum 97
Rocella fuciformis 325 — tuberosum var. europaeum 306 — pratense 96
- tinctoria 325 Solidago canadensis 288 — repens 97
Rosa canina 259 — virgaurea 309 Trigonella foenum-graecum 262
- gallica258 Sorbus aria 124 Tropaeolum majus 130
Rosmarinus officinalis 253 — aucuparia 124 Trypterygjum wilfordii 81
Rubia tinctorum 321 — — subsp. moravica 124 Tussilago farfara 228
Rubus idaeus 206 — domestica 124
- fruticosus 205 — torminalis 124 Uncaria gambir 319
Rumex acetosa 282 Spartium scoparium 233 Urginea maritima 316
- patientia 282 Spiraea filipendula 289 Urtica dioica 311
Ruscus aculeatus 321 Stachys, rod 185 — urens 311
Rúta graveolens 256 — officinalis 67 Usnea, rod 165
— recta 68 Ustilago maydis 155
Saccharomyces cerevisiae 324 — sieboldii 106
- kefir324 — sylvatica 67, 68 Vaccinium myrtillus 82, 83
Salix alba 296 Strophanthus gratus 334 — oxycoccus 134
Šalvia aethiopis 281 — hispidus 334 — uliginosum 82, 134, 186
- officinalis 279 — kombé334 — vitis-idaea 83,186
- sclarea280 — sarmentosus 334 Valeriána officinalis 291
- triloba280 Strychnos castelnei 334 — — subsp. exaltata 292
Sambucus ebulus 58, 59 — crevauxi 334 Vanilla planifolia 331
- nigra 58 — ignati334 Veratrum album 113, 155, 333
Sanicula europaea 313 — nux-vomica 334 — lobelianum 155
Sanguisorba minor 151 — toxifera334 — nigrům 155
- officinalis 151 Styrax tonkinense 336 — viride 155
Santalum album 317 Sumach, rod 317 Verbascum densiflorum 91
Saponaria officinalis 94,192 Symphytum officinale 143 — nigrům 247
Sarothamnus scoparius 233 Syzigium aromaticum 325 — phlomoides 91
Sassafras officinale 317 — cumini 322 — thapsiforme 91
Satureja hortensis 260, 299 Verbena hybrida 310
- montana 260 Tagetes, rod 324 — officinalis 310
Saxifraga bulbifera 167 Tamarindus indica 331 — peruviana 310
- granulata 167 Tanacetum parthenium 252 Veronica, rod 103
Scilla, rod 316 — vulgare 295 — officinalis 293
Schizandra chinensis 331 Taraxacum officinale 236 — beccabunga 293
Schoenocaulon officinale 334 Teucrium chamaedrys 200 Vignum, druhy 98
Scrophularia nodosa 148 Thea sinensis 326 Vinca herbacea 308
- vernalis 148 Theobroma cacao 329, 332 — minor 308
;Scopolia carniolica 173 Thlaspi Bursa pastoris 129 Vincetoxicum hirudinariae 140,169
Scorzonera hispanica 105 Thymus pulegioides 180 Viola arvensis 100
- resedifolia 105 - , rod 135 — canina 102
Scutellaria galericulata 103 — scicata299 — odorata 101
Semecarpus anacardium 331 — serpyllum 179 Viscum album 120
Senecio erucifolius 276 — vulgaris 180 — laxum 120
- jacobaea 276 — zygis 181 Vitex agnus castus 310
- vulgaris 276 Tilia cordata 162
Senega, rod 321 — euchlora 162 Winteriana 323
Sesamum indicum 329 — aeuopaea 162
Silybum marianum 66, 221 — platyphyllos 162 Xeranthemum annuum 269
Sinapis alba 131 — tomentosa 162
- arvensis 131 Tithymalus cyparissias 241 Zea mays 153
Sium sisarum 106 — esula 241 — var. everta 155
Smilax, rod 321 Toxicodendron quercif olius 328 Zingiber officinale 319
LATINSKÉ NÁZVY DROG
Na Iahšiu orientáciu ponechané aj ludo- antiflogistikum, proti zápalom 79, 119, bolesti v ušiach 148
vé označenia (niekedy sú nepresné a priši- 125, 164,173, 193,196,197,199, 200, — zápalmi podmienené 94
roké, ako napr. bolesti, choroby, katary 214, 227, 242, 248, 251, 255, 262, 263, —, zmiernenie 94
- namiesto zápaly) a pod. 265, 266, 279, 281, 286, 289, 291, 295, — žalúdka nešpecifické 62, 177, 307
299, 301, 315, 316, 320, 321 — žlčníka 320
abscesy, hnisavé vredy 165 antihemoragikum (pozri aj krvácania) 94 bradavice, leptanie 85, 330
adsorbens škodlivín 333, 335 antihepatotoxikum, poškodenie pečene to- bradykardia, spomalená činnosť srdca 194,
- ultrafialových lúčov 210 xínmi 222 334
adstringens, sťahujúce pôsobenie 53, 68, antihidrotikum, proti nadmernému pote- bronchitída, pozri aj zápal priedušiek 86,
78, 83, 90, 97,106,112, 123, 134, 144, niu 281, 300, 325 79, 97, 131, 137, 138, 138, 163, 166,
153,173, 188,196,197, 201, 204, 211, antimalarikum, proti malárii 322 176, 180, 181,193, 201, 202, 209, 241,
215, 227, 244, 248, 259, 261, 262, 266, antimykotikum, proti hubám 86, 87, 331, 266, 269, 273, 294, 316, 316, 321,324,
272, 275, 277, 279, 285, 286, 287, 288, 332 324, 327, 332, 335
295, 299, 301, 302, 309, 313, 314, 317, antioxidant, proti okysličovaniu 316 — pochrípková 113
318, 319, 321, 322, 323 antiparazitikum, proti parazitom 148,223, bronchospazmolytikum 180,181
afrodiziakum, zvyšuje pohlavný pud 303, 233, 254, 266, 300, 316, 317
318 (veterinárne), 322 antiparkinsonikum, proti Parkinsonovej cievy, porušenie 257
achýlia, nedostatok štiav 305 chorobe (prejavy chronického zápalu —, rozširovanie 327
akné, uhrovitosť 101, 324 mozgu) 174 -, upevnenie 101, 150
akomodačná schopnosť, ovplyvnenie 258 antipedikulózum, ničiace hmyz 296 colitis, kolitída, zápal hrubého čreva 255
akrium, aromatikum, ostrochutiace aro- antipelagrikum, choroba z nedostatku vita- cystitída (pozri aj príbuzné heslá), zápal
matikum 319, 331 mínov PP 263 močového mechúra 326, 328
alergie 325 antipyretikum, proti horúčke 156, 233, — chronická 232
alkoholizmus, odvykacia liečba 140, 320 238,273, 290, 296, 322 cystopyelitída, zápal obličkovej panvičky
amárum, nórčina (pozri aj stomachiká) 67, antirachitikum, proti krivici 239, 329 a dolných ciest močových 326
113, 114,116,122, 135, 200, 213, 214, antiseptikum, proti mikróbom 68, 86, 88, cytostatikum, zastavuje rast buniek (ná-
215, 227, 228, 237, 281, 296, 311, 317, 94, 180, 180, 181, 181, 200, 204, 254, dorových) 128, 318, 320, 332
323, 330, 334 270, 281, 296, 300, 316, 327, 331
- - aromatikum 54, 67, 202, 239, 245, antiskabiotikum, proti svrabu 81, 160 čajovina anthelmintická, proti črevným pa-
247, 305, 329, 330 antisklerotikum, proti vápenateniu tkanív razitom 31—32
analeptikum, povzbudzuje životnú činnosť a orgánov 110, 121, 230,245, 324,272, — antiastmatická, proti záduchu 32
81, 330, 334 330 — antidiabetická 32,198 (podľa Tiircka)
- anodynum, povzbudzuje životnú čin- antistocídum, proti prvokom 152 — antidiaroická, proti hnačke 32—33
nosť a mierni bolesti 178 antisyfilitikum 321 — antihemoroidálna, pri hemoroidoch
—, antireumatikum, ako vyššie a proti antitusikum, tlmenie kašľa 119, 146, 172, 33-34
reumatizmu 296 179, 206, 227, 241, 316, 319, 330 — antihidrotická, proti neúčelnému pote-
—, centrálne, pôsobí cez CNS 317 antiuratikum, na dnové zápaly kĺbov 128 niu 34
-, tíši bolesti 174, 178, 224, 233, 320, artérie, rozšírenie 322 — antireumatická, pri reumatizme 34—35
322,333,335 aromatikum 52, 62, 116, 135, 160, 180, — antisklerotická 35—36
anémia (pozri aj choroby krvi) 190 181, 200, 217, 223, 259, 261, 281, 323, — antitusická, mierni kašeľ 37—38
anestetikum, na znecitlivenie 316, 322, 324 (čajovín a nápojov), 325, 326, 328, —, aromatická zložka 331
334 329, 330, 331, 332, 333, 333 — bronchitídová, recept 203
- lokálne, miestne 322, 327, 334 artérioskleróza, antisklerotikum (pozri aj — denná 260
angína 65,144, 163, 171, 251, 272, 315 choroby cievne) 87, 213 — diaforetická, na vypotenie 36
angina pectoris (pozri aj choroby srdca) artritída, zápal zhybov 144, 310, 320, 321 — diuretická, recept 267
194, 220, 316, 331, 334 arytmia srdca, porušenie pravidelnej čin- — —, Hrušková zmes 60
anthelmintikum, proti črevným parazitom nosti srdca 110,148, 321, 322 — - a dezinfekčná na močové cesty
85, 86, 147, 151, 189, 190, 192, 199, atónia, ochabnutie čriev 137, 247 36-37
202, 204, 212, 218, 243, 253, 257, 261, — čriev pooperačná 332 — domáca 161, 207
267, 270, 283, 284, 296, 317, 325, 326, — močového mechúra 126, 247 — drevovinová 317
327, 332, 332 - tráviacich ústrojov 334 — expektoračná, na uľahčenie vykašláva-
anorexia, nechutenstvo (pozri aj stomachi- nia 37-38
kum, šťava žalúdočná a pod.) 239 baktericídne účinky, ničiace baktérie 158, — gargarizmatická, na kloktanie 38—39
antacidum, proti nadmernej kyslosti žalú- 207, 255, 295 (sérové), 329 — hemokatartická, metabolická (tzv. čis-
dočnej šťavy 155, 163, 174, 307 bakteriostatické účinky, obmedzenie až tenie krvi a odtučnenie) 39—40
antiastmatikum, proti záduchu 69, 86, 91, zastavenie rastu mikroorganizmov 243 — hypotonická, proti zvýšenému tlaku
96, 123, 138, 166, 175, 190, 201, 220, Basedowova choroba (pozri aj choroby krvi 40
229, 266, 294, 315, 321, 327, 331, 335 štítnej žľazy) 133,157 — cholagogická, žlčopudná 40—41
antibakteriálna účinnosť 86, 87,131, 135, besnota 94 — iná 44-45
147, 165, 169, 266, 270, 313, 320, 332 betalyzín, zvýšenie tvorby 295 — karminatívna, proti nadúvaniu 41
antibiotická účinnosť 67, 165, 227, 228 bielkoviny, vylučovanie močom, zníženie — Kobert—Kuneschkova, zloženie 138
antidiaroikum, proti hnačke 83,90,94,95, 310 — laxatívna, preháňavá 41—42
97, 107, 122, 123, 134, 144, 152, 153, blefaritídy, zápal okrajových mazových — Meyerova, zloženie, recept 308
167, 178, 184,196,197, 205, 210, 211, žliaz mihalníc 201 — na schudnutie 250
251, 259, 261, 273, 278, 279, 283, 301, bolesti hlavy 177, 201, 296 (ľahké), 315, — — ženské choroby 43—44
309, 319, 320, 321, 323 317 — odtučňovacia 59
antidotum, protijed 222 (pri otrave huba- — močového mechúra 211 — pri cystitíde, zápale močového mechú-
mi), 335 - nervu troj klaného 59 ra, recept 308
antiemetikum, proti vracaniu 153, 292 — poúrazové 178 — — meteorizme, recept 146
antifebrinum, znižuje horúčku 222, 289, - predstojnice 71 — sedatívna, nervínum, na upokojenie
290, 291 - v krku 188, 289 42-43
386
čajovina silikátová, zloženie 138 dráždenie miestne 104 gastritída chronická 114, 269, 273
— švédska 45 dýchame, prehĺbenie 331, 334 — subacídna, s nedostatkom žalúdočnej
— Turkova 167 dyspepsie, porucha trávenia (pozri aj amá- šťavy 305, 322
— ulkusová, zloženie 227 rum, stomachikum a pod.) 54,67,86,87, gastroenteritída, súčasný zápal žalúdka
— urologická, dezinfikujúca močové cesty 114,142, 214, 239, 305, 322 i tenkého čreva 227, 248, 261, 272
267 dystónia, porucha napätia svalová 133 geriatrikum, liečivo pri starobe 110
— zmäkčujúca 43,137 dystónia vegetatívna 185 glaukóm, zelený očný zákal 332
— žlčníková 67 dyzentéria amébová 320 gonorea, kvapavka 315, 331
—, podráždenie 265 granulácia, urýchlenie hojenia novotvor-
—, úprava činnosti 125, 283 ďasna choré 314, 317 bou tkaniva (pozri aj heslo rany) 55,144,
—, vyčistenie pred operáciou 328 -, zápaly (pozri tam) 295,313, 316, 329
—, vyčistenie pred rôntgenovaním 328 gynekologikum, použitie v gynekológii 156
—, zvýšenie peristaltiky, pohybu 304,332 edémy, opuchy 55,79,137,150,162,194,
210, 245, 310 hematómy, podkožné krvné výrony, vstre-
defekty kožné 127, 332 - kardiálne 316 bávanie 55, 144
— telesné, ochrana 335 - nôh 145 hemoroidy 70, 94, 94,107,112,120,123,
dekubity, preležaniny 316 ekzémy, zápalové ochorenia kože (pozri aj 146, 148, 152, 153, 161, 210, 214, 220,
demulcens, zabraňuje dráždeniu slizníc choroby kožné) 55,99 (svrbivé a mokva- 227,242, 285, 304, 321
315 vé), 101, 112, 130, 130, 158, 169, 209, hemostatiká a hemostyptiká (zastavujúce
depresie 335 237, 254, 263, 294, 310, 315, 329, 332, krvácania), pozri heslo krvácanie
depresie neurotické 173 336 hidrotikum, na potenie 163
derivans, dráždi kožu 75, 132, 159, 160, emenagogum, úprava nepravidelnej men- hlieny, uvolnenie, príp. rozpúšťanie 113,
171, 181, 220, 239, 240, 254, 316, 317, štruácie (pozri aj menštruácia) 135,145, 117,235
318 (aj sliznice), 328, 331, 333 162, 190, 199, 223, 325, 332 hmyz, odpudzovanie 81
dermatologikum, dermatikum, kožný liek emetikum, vyvoláva vracanie 102, 140, hnačky amébovité (inak pozri heslo anti-
68 (omývanie pri nadmernom potení), 142, 156, 166, 170, 309, 316, 319, 320 diaroikum) 333
71,94, 99,130,143,147,169,175,211, emoliens, zmäkčuje pokožku a sliznice 73, horkosť, otupenie pocitu 335
226, 245, 247, 255, 262, 273, 285, 295, 106, 242, 263, 334, 336 hordeolum, „jačmeň" (pozri blefaritídy)
301, 304, 306, 318, 319, 321, 324, 325 emulgátor, umožňuje vytvoriť emulziu 201
detoxikans 163 178, 319, 323 horúčka (pozri aj antifebrinum a antipyre-
dezinficiens, umŕtvuje mikroorganizmy 74, enteritídy, zápal žalúdka a čriev 184, 255, tikum) 126,163, 262, 289
78, 97, 104, 164, 180, 181, 232, 243, 323 hyperacidita, zvýšená kyslosť žalúdočnej
245, 253, 315, 316, 318, 325, 331 epilepsia 127 šťavy (pozri antacidum)
— ciest močových 73,74,80,84,120,131, epitel, poškodenie 329 hypertyreóza, zvýšená činnosť štítnej žľazy
187, 285, 299, 308, 315, 316, 326 exantém, druh kožnej vyrážky (pozri aj 133
a žlčníka 134 choroby kože) 202, 325 (sérový) hypertónia, zvýšený tlak krvi 81, 86, 87,
— črevné 318 excitans, na zvýšenie činnosti 317, 326, 110,121, 150, 156, 201, 251, 275, 309,
— — a žalúdočné 87 327, 331, 332, 333 321, 322, 324, 325, 328 (ľahká), 330,
dezodorans, tlmí alebo odstraňuje pachy expektorans, uľahčuje odhlieňovanie a od- 334
180, 313, 317 kašlávanie 62, 65, 68, 79, 85, 92, 100, hypertrofia srdca 194
diabetes mellitus, cukrovka 83, 84, 85, 98, 102, 106, 112,122, 135,138, 140, 145, hypnotikum 116, 326
99, 126, 154, 169, 170, 187, 188, 189, 153, 165, 166,180, 180,181, 181, 188, hypoglykemické účinky, znižovanie obsa-
209, 236, 241, 263, 307, 309, 320, 322 193, 202 (antiseptické), 205, 217, 227, hu cukru v krvi 126, 169, 263, 324
— —, tlmenie smädu 261 229, 235, 261, 262, 266, 266, 267, 269, hypotónia, nízky tlak krvi, zvýšenie 234
diaf oretikum, na potenie 59,73,80,91,94, 279, 285, 294, 300, 301, 314, 316, 320, hypovitaminózy skupiny B, nedostatok vi-
101, 106, 147, 156,163,167, 170, 177, 321, 323, 325, 329, 330, 335, 336 tamínov skupiny B 324
180, 181, 199, 208, 212, 239, 242, 251, - veterinárne 317 hystéria 159, 201
261, 289, 299, 304 - sekretolytické 101, 102
dietetikum 56, 123, 131, 154, 155, 162, chirurgia, vkladanie do rán 326
169, 190, 203, 208, 209, 241, 261, 306, fagocytóza, schopnosť pohlcovať škodlivi- chloróza 163
324, 331 ny 295 cholagogum, zvýšené vylučovanie žlče do
digestivum, podpora trávenia (pozri aj fajčenie, odvykacie kúry 166 čreva 74, 81, 89, 142, 158, 159, 169,
amarum, stomachikum a pod.) 86, 216, farbivá 325, 335 170, 184, 187, 199, 202, 207, 215, 242,
305, 334 f aryngitída, zápal hltaná, (pozri aj príbuzné 243, 248, 260, 266, 267, 302, 311, 320,
diuretikum, močopudné 52,54,56,60,62, heslá, ako choroby krčné a pod.) 144 324, 326, 332
65, 67,73,78,80,83,85,89,91,94,99, fistuly211, 242 cholekinetikum žlčopudné 135, 158, 238,
101, 104, 106,108, 117,120, 123, 125, flatulencia, plynatosť 62, 243, 335 320, 324
126, 128, 130, 137,138, 140, 142, 145, flegmóna, druh hnisavého zápalu 263 choleretikum žlčotvorné 58, 67, 85, 122,
146, 147, 148, 150, 154, 164, 167, 169, flóra črevná, úprava 330 135, 200, 217, 237, 245, 254, 257, 315,
170, 171, 177, 187, 193, 194, 199, 200, fluor albus, bielotok 97, 324 320, 324, 326, 328
202, 205, 207, 212, 215, 223, 226, 227, fragilita kapilár, lámavosť vlásočníc 325 — i cholekinetikum 270
232, 233, 234, 238, 241, 242, 245, 250, f ungicídne účinky, ničenie parazitných húb cholesterol, pokles v krvi 149, 294, 320,
251, 254, 260, 262, 266, 267, 270, 273, 204, 206, 255 324
275, 278, 279, 283, 284, 285, 287, 289, funkcia obehová, zvýšenie 334 choroba čriev (všeobecne) 53
294, 299, 300, 303, 304, 307, 310 (pri furunkulóza, vredovitosť 116, 138, 165, — dýchacích ciest 85, 91, 98, 101, 206,
zápaloch obličiek alebo mechúra), 310, 262, 263, 324 303
314, 316, 317,319, 321, 323, 324, 326, fytoncídne účinky 254 — ďasien 283
327, 328, 331 — Hodgkinova, nádorové zhrubnutie
— pomocné 327 gastritída, zápal žalúdka 62,184,216,239, miazgovej uzliny 309
— veterinárne 317, 332 255, 261, 325 — horúčkovitá, nápoj 134
—, vylučuje hlavne moč (bez elektrolytov - acídna a subacídna, so zvýšeným a zní- — infekčná, detská s vyrážkami 127
— inak pozri saluretikum) 162,230,313, ženým množstvom žalúdočnej šťavy 214 — -, pomocná (adjuvačná) terapia 325
333 - atonická, so zníženým napätím svalovi- — kostná (všeobecne) 314
dna (pozri aj antiuratikum) 126,128,134, ny žalúdka 273 — krvná 128, 190
233, 241, 260, 285, 289, 303, 331 - akútna i chronická 323 — kožná 70,120,145,153,171,175,193,
387
202, 226, 237, 247, 283, 286, 316 180, 202, 217, 227, 228, 229, 235, 262, laktagogum, zníženie, zastavenie laktácie
choroba močových ciest 112, 288, 289, 266, 269, 272 62, 280
311 katary (zápaly) močového mechúra 101, laxanciá (drastické) 104, 156, 318, 321,
- močového mechúra 180,181,226,272, 120,187, 241 331, 332
288, 289 - - močových ciest 172 - (mierne) 59, 60, 81, 89, 125,126,142,
- nachladením 272, 331 obličkovej panvičky 120,187 148,150,151,163,169,172,172,188,
- nešpecifická, so zvýšenou teplotou 67 pľúc 247 237,238,241,242,244,249,252,260,
- nervová 182 priedušiek 227 265,266,267,269,274,287,304,315,
- nosná 327 žalúdka a čriev 68, 95, 119, 165, 315, 318, 323, 325, 328, 330, 331, 335
- obličiek 94, 123, 126, 130, 131, 180, 204, 211, 280, 333 laxans veterinárne 329
181, 226, 237, 284, 289, 294, 303 katary, pozri aj enteritídy, gastritída a zápal lepra 321, 328
- očná 265, 315 klimakterické ťažkosti 53, 108, 157, 254, leukémia 309
- pečene 67, 162, 169, 173, 199, 209, 275 leukodermatóza 221
226, 237, 247, 302, 311, 320, 324 kloktadlá 55, 59, 62, 78, 100, 101, 119, lišaj, pozri aj choroby kožné a pod. 210,
- plúc 101, 182, 266, 301 123, 147, 152, 153, 171, 173, 196, 202, 266
- sleziny 151, 162, 170, 237 204, 206, 239, 245, 247, 248 (pre lýmfotonikum 137
- ústnej sliznice 283 rečníkov a spevákov), 251, 255, 259,
- vredová žalúdka a čriev 239, 315 272, 278, 286, 294, 300, 301, 311, 313, málokrvnosť 138, 212
- žalúdka, všeobecne 53, 200, 324 332 malomocenstvo, pozri lepra
- „ženská" 90, 112, 173 klystýry 119, 123, 265 maternica, krvácanie 155, 289
- žlčníka 67, 143, 151, 158, 169, 173, koliky 292, 332 (koni) - oslabená 155, 234
182, 184, 222, 237, 241, 248, 270, 320, - črevné a žalúdočné 79,184, 243 —, posilnenie pred pôrodom 53
320, 324, 326 - obličkové 225 -, rozšírenie krčku 326
chrapot 65, 91, 201,267 konspergens 226, 269 —, sťahy 156
chrasty 130 konstituens, pomocná tvarovacia látka 306 menštruácia bolestivá 91, 130, 185, 196,
chrípka 87, 100, 117, 163, 185, 289, 290, korigens, upravujúca látka 100,142,143, 223, 247, 253, 257, 300, 320, 323
296, 315 208, 262, 332, 335 -, ťažkosti (nepravidelná, silná a pod.) 53,
chuť do jedenia, zvýšenie (pozri aj amá- - čajovín 179 170, 177, 197, 202, 204, 215, 217, 225,
rum, stomachikum) 138, 213, 217, 220, laxatívnych 59 245,254,255,261,281,283,289,322
243, 247, 290, 311, 317, 330 - chuťové 206, 327 metaboliká, tzv. krvčistiace, ovplyvňujúce
a vône 63, 97, 137, 184, 259, 319, látkovú premenu 53, 67, 70, 73, 74, 78,
ileus, nepriechodnosť čriev 323 323, 326, 330 86,89,99,101,112,113,120,123,134,
impetigo, bakteriálne ochorenie kože 101 - vône 334 145, 150, 151, 163, 170, 173, 187, 193,
impotencia, neschopnosť (neurastenického - vzhľadu 199, 200, 225, 317 199, 200, 202, 204, 206, 207, 213, 237,
pôvodu)303, 323 koronárie, dilatácia, rozšírenie vencovitých 238, 241, 245, 250, 251, 253, 270, 279;
imunita, zvýšenie 260 ciev 234 283, 287, 288, 289, 294, 302, 304, 310,
infekčné ochorenia, pomocný liek 228,296 kosti, posilnenie 335 313, 316, 317, 317, 318, 321, 330
- —, zvýšenie odolnosti 260 kozmetika 107, 125, 143, 160, 199, 281, meteorizmus, plynatosť (pozri aj karmina-
inhalácia 75, 184, 255, 274, 327 313,315,316,317,319,322,325,327, tívum) 131, 177, 180, 196, 239, 243,
insekticidům, proti hmyzu 81, 156, 203, 329, 336 275, 281, 325
204, 325 (kontaktné), 330, 331, 334 -, farbivo 200 migréna 59,157,177, 184,185,233,291,
insuficiencia koronárna 334 - vlasová 55, 61, 79, 131, 167, 169,247, 311, 333
- srdca 327 300, 313, 318, 323 miotikum, zúženie zrenice 332
intertrigo, sparenina 130 koža, defekty 318 melanchólia 226
iritans, dráždenie pokožky 85 kŕče nešpecifické 69 moč, sediment v ňom 308
ischias 58, 59, 91,160, 209, 260, 270 - svalové 334 -, zadržiavanie 144, 152
- žalúdočné 167, 255 - zakalený 308
kalus, tvorba, podpora 144 - — a čriev 292 —, zvýšenie tvorby pozri aj diuretikum
kamene močové (piesok) 99, 120, 126, , čriev a žlčníka 216, 245, 254 313
154, 167, 241, 307 —, žlčníka 270 morfinizmus, odvykacie kúry 327
- -, prevencia 120, 328 krv, cirkulácia, zlepšenie 68,110,210,234, mucilaginóza, hlienotvorné prostriedky,
- obličkové (piesok) 57, 94, 123, 125, 327, 333 slizové 73,112,119,143,172,208,227,
167, 248, 289, 321 -, poruchy obehu periférne 210 227, 228, 229, 241, 263, 266, 272, 286,
- - a močové 279 -, zrážanie 210, 333 319,335
—, prevencia tvorby 150 krvácania gynekologické 289 mucilaginózum, protektívum, hlienotvorné
-, - ťažkosti 145, 167, 211 - po pôrode, zastavenie 157 i zmäkčujúce 229
- žlčníkové (piesok) 79, 248, 289, 321, —, prevencia 333 myastenia gravis, rýchla unavenosť svalov
328 —, symptomatická podpora 333 332
kardiosedatívum, upokojujúce srdce 122 —, zastavenie 106, 130, 134, 152, 161, mydriatikum, rozšírenie zrenice 174
kardiotonikum, zlepšujúce napätie srdco- 204, 206, 211, 247, 262, 265, 278, 279, mykózy, ochorenia vyvolané parazitujúci-
vej svaloviny 81, 108, 110, 138, 170, 309, 314, 325, 331 mi hubami, plesňami 169, 318
194,195, 316, 319, 334 krvotvorba 239 myorelaxanciá, vyvolávajú ochabnutosť
karminatívum vetropudné, proti nadúva- krvinky biele, regulácia tvorby 289 svalu a prenos vzruchov 318
niu 54,62, 62, 100, 146, 159, 162, 177, kúpele 106, 126, 137, 153, 164, 173, 204,
180, 181, 182,184, 202, 239, 243, 245, 209, 212, 231, 239, 245, 248, 254, 258, nádcha, zápal nosovej sliznice, nachladnu-
247, 255, 261, 273, 300, 314, 318, 319, 259, 289, 296, 311 tie 59, 87, 91, 100, 113, 134,163,175,
325, 327, 328, 330, 331, 332 - aromatické, osviežujúce a pod. 54, 62, 176, 180, 182, 185, 206, 217, 233, 251,
kašeľ 62,91,102,181,182,202,217,229, 74, 76, 94 (omrzliny, opuchy), 94, 95, 254, 287, 289, 319, 330
266, 267, 273, 286, 294, 321, 330 116, 132, 137 (vredy), 177, 180, 181, -, nachladnutie, masť 75
- čierny 62, 79, 101, 102, 113, 119,138, 196, 201 (očí), 217, 248, 261 nadúvanie, pozri aj karminatíva, meteoriz-
145, 166,180,181, 202, 251, 266, 327 kyselina močová, zníženie obsahu v orga- mus a pod. 142,153,184,221,254,255,
kataplazmy, cestovité obklady 99, 119, nizme 149, 320 261, 292
144, 148, 263, 272, 294, 311 nápoje osviežujúce 76 (vitamínový), 208,
katary čriev 152, 248, 320 (chronické) laktagogum, na tvorbu mlieka 63, 100, 324 (posilňujúci), 331, 333
- dýchacích ciest 73, 102, 143, 144,163, 113, 126, 146, 223, 309, 310, 311 nápoj pre starších 300
388
narkóza 334 pokožka, tonizujúce pôsobenie 107 309, 321, 324, 326, 335
nechuť do jedla, pozri aj amárum, stoma- polyartritída, zápal viacerých kĺbov súčas- sedatívum, CNS 157, 275, 321
chikum a pod. 185, 201, 208, 214, 216, ne 290 - črevného traktu 323
303, 305, 323 polypy, náklonnosť 189 — kardiovaskulárneho aparátu 275
nematocídum, zabíja červy 324 pomočovanie nočné 173 — tráviaceho traktu 326
nepokoj motorický 69 pomliaždeniny 55 — maternice 323
nervína, upokojujúce a povzbudzujúce popáleniny 112, 199, 259, 285, 294, 296, - vegetatívneho systému 275
prostriedky, pozri aj sedatíva 54,58,67, 315, 317, 325, 329 sekrécia bronchiálna, zvýšenie 92
135, 142,159,173, 208, 209, 217, 224, pôrod, vyvolanie 234 — slín a potu zvýšenie 332
239, 254, 257, 273, 275, 296, 311, 318 poruchy cievne 213 — žalúdočných štiav, porucha 98
nespavosť, pozri aj hypnotikum 87, 112, — črevné a žalúdočné 142 sekretolytikum, skvapalňuje hlieny v dý-
146,173,185, 201, 209, 332 - nervové 94 chacích cestách 100, 140, 320
neuralgie, bolesti nervového pôvodu 68, — pečeňové 94 schudnutie, pozri odtučňovanie a metabo-
71, 156,157,160, 220, 226, 233, 317 - sexuálne 217 liká
neurasténie, nervová slabosť 159, Í63, — spánku 159, 292 skorbut, choroba z nedostatku vitamínu
209, 292 - systému neurovegetatívneho 156 C 89, 125, 130, 131, 170, 283
neuropsychóza 321 — tvorby močoviny a metabolizmu skleróza, pozri antisklerotikum
neuróza srdca 275 posthepatický syndróm, stav po ochorení slepota nočná 324
nohy, potenie 296 pečene 158, 222, 320 sliny, zníženie nadmernej tvorby 98, 280
novotvary, pozri aj cytostatika 199 potenie nadmerné, nočné, zníženie, pozri sliznica, podráždenie 315
aj antihidrotikum 162, 204, 274, 280, smenie nadmerné 199
obklady 101,123,137,164,171,202,211, 280 spánok, privodenie 178
231, 254, 255, 272, 273, 279, 286, 301, prašivina psov 316 spazmolytikum, proti kŕčom 52,53,54,58,
311,321 predráždenosť sexuálna 209 62,79,91,100,142,146,158,159,164,
obličky, zlepšenie funkcie 150, 310 predstojnica zväčšená 145, 242, 308 174, 177,184, 199, 201, 204, 210, 215,
obstipácie, pozri aj laxanciá 62, 332 prechladnutie 273 217, 220, 222, 223, 224, 243, 245, 253,
- akútne 252, 328 prekrvenie zlé a mozgové 209, 333 255, 257, 261, 281, 289, 292, 295, 307,
- atonické 265 preležaniny 199 320, 328, 330, 335
- chronické 151 prepracovanie duševné 292 - bronchov 220, 331
odfarbovanie 335 prevencia nežiadúcich účinkov po podáva- — hladkého svalstva 331
odtučňovanie, pozri aj metaboliká 53, 80, ní antibiotík a sulfónamidov 324 — žalúdočného a črevného traktu (školo-
154,250 protektívum, ulkusová choroba 255 povinné deti a dospelí) 196
ochrnutie 209 protéza zubná, tlak 280 spermicídny účinok, spermie ničiaci 193
- dýchacieho centra 190 psoriáza 318, 332 srdce, akútna slabosť 334
okostica, poruchy 144 psychiatria 334 —, búchame 133
omrzliny 204,209,210,212,316,317,321 psychoanaleptikum 81 — dekompenzované, zlyhávajúce 108,
omývanie 106, 153, 206, 211, 259, 273, psychózy 321 333
279, 281, 286, 294, 301, 321 purpur očný, regenerácia 83 —, frekvencia tepu, znižovanie 79, 133,
opar 101 156,234, 322
opar pásový 289 rachitída, krivica 329 - funkčne porušené 133
operácie neoplastické 127 rakovina, pozri aj cytostatika 71, 79, 85, — nedostatočne pracujúce 104, 150,194,
opuchy 148,210,211,278 121,189, 323 234,334
opuchy žliaz 97 rany, hojenie 53, 73, 78, 79, 90, 91, 107, -, spazmolytikum vencovitých ciev 220,
orgány genitálne, prekrvenie 322 116, 123, 126, 137, 138, 144, 148, 152, 331
osteomalácia, mäknutie kostí 329 159, 161, 164, 165, 171, 177, 197,199, -, nedostatočne pracujúce 104,150,194,
otorinolaryngologikum, nosné, ušné a hr- 201, 209, 210, 211, 212, 215, 218, 231, -, stenóza mitrálna, zúženie ľavého žUo-
tanové pôsobenie 329 245, 253, 254, 255, 262, 266, 272, 296, vého ústia 316
ovplyvnenie akomodačnej schopnosti 258 301, 302, 310, 314, 315, 316, 324, 325, -, stenokardia, pozri angina pectoris
ožarovanie nadmerné 199 329,335 -, tonikum 110,139
rekonvalescencia 138, 190, 208, 324, 333 -, ťažkosti 159
pakostnica 294 relaxans svalové 334 stavy predráždenia 292
panaricium, hnisavé ochorenie prstov 263 repigmentácia pokožky 221 stimulanciá, vzpružujúce, povzbudzujúce
pankreas, podžalúdková žlaza, zvýšenie reumatizmus 55,61,67,69,73,75, 79,80, 145, 190, 238, 315, 323, 325, 327, 330,
sekrécie 54, 270 84, 91, 97, 99, 101, 116, 117, 120, 125, 331, 333, 335
paradontóza, zápal ďasna okolo zubov 144, 126,128, 134, 137, 142, 150, 156,160, - CNS 333
171,283,315 162, 163, 171, 173, 176, 177, 180, 181, - črevné 332
parasympatolytikum, spazmolytikum hlad- 184, 187, 193, 197, 209, 211, 217, 219, - pri nervovej vyčerpanosti 331
kých svalov 174, 332 220,233,237,241,251,259,260,262, stresoch 331
parasympatomimetikum, látka dráždiaca 270, 278, 285, 289, 290, 291, 294, 296, - tvorby moču 326
parasympatikus 310, 332 (veterinárne) 303, 310, 316, 317, 320, 321, 327, 327, - tvorby žlče 326
parazity črevné 87, 91, 126, 325 329,331 - žalúdočných štiav 87, 114, 117, 122,
- kožné 325 roborans posunujúce telo, pozri aj tonikum 142, 146, 177, 201, 213, 214, 216, 228,
parkinsonizmus, stav po zápale mozgu 333 263, 305, 322, 324, 329, 333 270, 273, 290, 296, 304, 311, 323, 326
pečeň, cirhóza, chorobné zatvrdnutie 211, rôntgenové žiarenie, ochrana 310 stomachiká, podporujúce chuť do jedenia,
222 - -, popáleniny 315 pozri aj amárum 62, 62, 65, 67, 74, 89,
pečeň, nešpecifické ochorenie 81 100,116,142, 146, 147, 153, 159,162,
- poškodená 126 saluretikum, diuretikum vylučujúce elek- 171, 177, 180, 181, 182,184, 201, 202,
—, úprava a povzbudenie činnosti 79, 87, trolyty 80,84,126, 307 (hlavne chloridy 215, 216,220, 223, 239, 240, 243, 244,
114,283 a dusičnany), 326 (hlavne močovinu), 248, 255, 257, 261, 270, 273, 281, 283,
peristaltika čriev, zvýšenie činnosti 78, 328 (hlavne močovinu), 328 (chloridy) 290, 300, 301, 303, 304, 305, 309, 311,
117,151,249,265,313,315 seborea suchá, nadmerná tvorba hustého 315, 318, 319, 319, 320, 320 (ákrium),
pneumonia, zápal plúc 321 kožného mazu 169 322, 323, 329, 330, 331, 333, 335
podliatiny krvné, vstrebávanie 148, 262, sedatívum, na upokojenie 54, 58, 59, 79, strach nočný 173
273, 301 110, 116, 158,159,178,184,185, 204, strava mierne znehodnotená, náprava 184
pohrudnica, stav po zápale 217 239, 245, 253, 254, 257, 273, 292, 299, struma, zväčšená štítna žlaza 206
389
stomatologikum, pre ústnu dutinu 155, únava svalová 332 310,331
318, 325 úrazy 273 zápal žíl 91
subacidita, znížená kyslosť žalúdočnej šťa- urolitiáza, močové kamene 321 - žlčníka 79, 81,114,199, 283, 304
vy 114, 239 úsad, lumbago 97 - žlčových ciest 270
svaly, napätie, uvolnenie 334 —, pozri aj enteritídy, gastritídy a katary
—, ochabnutosť 334 včely, poštípanie 315 zápaly, všeobecne 89, 266
svrbenie, zmiernenie 184 vehikulum, uľahčuje vstrebávanie liečiv - bakteriálne 316
sympatolytikum, ruší podráždenie sympa- 272, 318, 333 - ciev 152
tických nervov (ovládajúcich mimovornú venotonikum, spevňuje cievy, žily 106, - ďasien 171, 245, 280, 310, 321
telesnú činnosť) 157, 321, 322 164, 210 - dýchacích ciest chronické 144
synergikum, spolupôsobiaca látka 325 vermifugum, proti červom 189, 190, 296, - hrdla 65, 78, 181, 220, 251, 272, 300,
324 327, 310
šerosleposť 189, 324 vezikans, dráždi, až vyvolá tvorbu pľuzgie- - kĺbov 149
športovanie 324 rikov 318, 321, 330, 331 - kože 199, 211, 262, 263
vitaminiferum, donor vitamínov 170, 251, - mandlí 231, 278
tachykardia, zrýchlenie srdcovej činnosti, 260, 294, 324, 329 - močového mechúra 62, 131, 232,251,
pozri srdce, frekvencie tepu, znižovanie vitiligo, miestny nedostatok farbiva v koži 267, 285, 308
tekutiny, zadržanie v organizme 126, 284 221 - močových ciest 57, 68, 123, 173, 173,
tenezmy, sťahy, močového mechúra 232 vlásočnice, spevnenie 325 251, 294, 301, 308
tenifugum, tenicídum, proti pásomniciam vlasy, vypadávanie, pozri aj kozmetika 131 - nervov 270
218, 317, 322, 325 vredy, všeobecne 85,89,91,137,148,152, - obličiek 308, 310
terapia nešpecifická, podnetová 55 164, 227, 231, 266, 281, 325 - obličkovej panvičky 231
tetanus 334 - predkolenia 107, 126, 173, 242, 263, - očných spojoviek 100, 201
tonikum, posilňujúce, povzbudzujúce 79, 296, 315 - pankreasu, podžalúdkovej žlazy 188
89, 113, 153, 215, 228, 253, 281, 305, - varikózne 173 závrate 87
309, 320, 321, 322, 322, 323, 326, 327, vriedky 242 zažívacie ťažkosti, zlé trávenie tukov 237
334 vyčerpanosť 162, 208, 228, 254, 311,320, zimnica 291
- sexuálne 322 321, 322 zlomeniny 144, 204
— svalové 324 výplachy, všeobecne 94,95,153,181,231, znecitlivenie zakončení nervov 334
trávenie, zlepšenie, pozri aj stomachiká 242, 248, 255, 279, 311, 314 zuby, bolesti 196, 233
a pod. 67, 81, 112, 144, 212, 213, 221, vyrážky kožné 130, 242, 262, 289 -, čistenie 274
245, 247, 254, 261, 303, 333 výživa 208, 329 (matiek), 330, 331 - kariézne, vložky do nich 325
tremor, starecká trasľavosť 69 -, kývame 171
trhliny análně 112 zábaly 253 —, prerezávanie 143
trombózy, zrazenina krvi v cievach 137, záha pálenie 162, 289, 335 —, spevnenie 310
144 zachrípnutie 319 - uvoľnené 204
tromboflebitída, zápal žíl a zrazenina 173 zápal pečene 140,151,167,222,241,248,
tuberkulóza 86, 165, 190, 227, 228, 231, 304 žalúdok prekyslený, pozri aj antacidum
247, 315 - pohrudnice 217, 220, 273 307
tuberkulóza kože 328 - sleziny 167 —, ťažkosti, hnilobné a kvasné 87
tumory, tíšenie bolesti 178, 332 - slizníc 197,199, 280, 286, 309, 319 žihľavka, urtikária 313
- svalov 144 žily kŕčové 107, 161
udreniny, udreniny staré 146, 170 - ústnej sliznice 89, 90, 196, 202, 248, žľaza štítna, poruchy činnosti 87,209,318
údy, pohyblivosť ochromená 68 251,280,309,310,324 žľazy opuchnuté 148, 204
ulkus, terapia 144, 269, 315 - žalúdka 286 žltačka 140, 201
únava duševná 201 - - a čriev súčasne 90, 172, 185, 272,
ŠKODLIVÉ ÚČINKY DROG A NÁSLEDKY PO ICH POŽITÍ
albuminúria, vylučovanie bielkovín mo- kancerogenita, rakovina 144, 276, 277, panvová oblasť, prekrvenie 258, 315
čom328 329 pečeň, poškodenie 317
alergie 322, 332 kolaps, zlyhanie krvného obehu 331 -, rakovina 276, 277
- dotykové 55, 78, 202, 328, 235 koliky 249, 250 peristaltika čriev, tlmenie 224
— na salicyláty 296 kŕče 300, 334 pigmentácie sliznice čriev, Melanosis coli
astma 296 krvácanie do slizníc 250 151, 328
atónia (ochabnutosť) hladkého svalstva krv, znížená zrážanlivosť 136 pigmentácia slizníc, Muscularis mucosae
224 —, zvýšená zrážanlivosť 227 315
—, zvýšenie tlaku 269 pokožka, dráždenie 219
bolesti brucha 315 kumulácia, hromadenie liekov v organizme —, prekrvenie 307
- hlavy 94, 137, 164, 218 194, 334 —, zápaly a spálenie pri slnení (najmä
ľudia so svetlou pokožkou) 173
degradácia duševná i telesná 327 maternica, dráždenie 223 -, zápaly, pľuzgieriky 220, 245, 330
dermatitídy, zápaly kože 54, 57, 220,221, —, kontrakcie, sťahovanie 315, 322 poruchy čuchu 324
257 moč, osobitný pach 56 - chuti 324
desorpcia, spätné vstrebanie škodlivín 335 —, zmena farby 244 - kožnej pigmentácie 330
dráždenie centrálnej nervovej sústavy 223 mutagenita, zmena dedičných vlastností - v hospodárení s elektrolytmi v organiz-
dýchanie sťažené 304 277 me 315
-, zástava 164, 334 - videnia (žlté videnie) 324
dyspnoe, dýchavičnosť 218 - zrakové 103, 218
nadúvanie 315 poškodenie črevného nervu, Plexus myen-
eufória, pohoda 327 narkotikum 177, 335 tericus 328
exémy 328 nauzea, nutkanie na vracanie 218
návykovosť 252, 327 rhinitis, zápal nosovej sliznice, nádcha 296
fotodermatózy, choroby kože vyvolané nevoľnosť 331
účinkom sveteľných lúčov 54, 221, 257 nervová sústava, poškodenie 296 senzibilizácia, precitlivenosť 202
sliznice, dráždenie 151, 219, 320, 333
gastroenteritída, zápal žalúdka a tenkého obličky, dráždenie 223, 303, 316, 318 -, zápaly 318, 333
čreva 220, 223, 296, 323 —, krvácame 74 spavosť 164
-, poškodenie 296, 315 spazmy bronchov 296
halucinácie 327 opojenie 335
hematúria, krv v moči 149, 328 opuchy 202 ukladanie tekutín v organizme 269
hepatotoxicita, jed pečene 276, 277 - členkov269 urtikárie, žihľavky 296
hnačky 103, 216, 296, 323 - tváre 269
-, kŕče, vracanie 202 oslabenie srdcového svalu 326 vápno, ovplyvňovanie ukladania v organiz-
— krvavé, úplavicové 329 ospalosť 137 me 282
391
vracanie 94, 164, 249, 250, 296, 320 vyplavovanie tekutín z organizmu 151 zrážanlivosf krvná, poruchy 282
vredy 220 - vody a elektrolytov 244, 328 zvýšenie účinnosti liekov s obsahom srdco-
vyplavovanie elektrolytov z organizmu 269 — - — —, hlavne draslíka 323 vých glykozidov 315, 323, 328
- —, hlavne draslíka 151, 244, 269,315, — vitamínov pri dojčení do mlieka 329
328 žalúdok, bolesti a kŕče 315, 332
- -, znížené vyplavovanie sodíka 269 závrate 137, 164, 331 -, tlak, kŕče a hnačky 333
alergia na azulény 245 hnačky, dlhšie ako 3—4 dni, vyWadať obličkové kamene 84
lekára 195, 197
cukrovka 57 pečeň, cirhóza, chorobné zatvrdnutie 269
kamene, sklon k tvorbe 282 -, zápaly 269
črevá, nepriechodnosť 151, 244, 323, 328 krvácanie, z rodidiel 315 piesok, močový 57
— zápaly (len napučané semená užívať) precitlivelosť na pel 54
172 mechúr močový, zápaly (len po porade predráždenosť 300
s lekárom) 310
dojčenie 151, 244, 315, 323, 328 menštruácia 315 reumatizmus 57, 244, 282
draslík, nedostatok v organizme 269 močové cesty, zápal 162
— orgány, ochorenia 244 srdce, ochorenia 96
edémy pri zlej činnosti srdca a obličiek 120, tlak krvi, vysoký 269
313 neurózy 300
ulkusová choroba 54
fotosenzibilita, přecitlivělost' 173 obličky, chronické choroby, porada s leká- užívanie dlhší čas, súhlas lekára 280, 328
rom o vhodnosti užívania 310 — liekov s obsahom srdcových glykozidov
gravidita 67, 74, 151, 223, 244, 254, 258, —, predráždenie 56 244
311, 315, 322, 323, 328 —, znížená činnosť 162
-, zápal 162 žlčník, ochorenie 57
hemoroidy 315 —, —, len po porade s lekárom 310
- TOXICITA - JEDOVATOSŤ
16-17,25,27-29,55,70,78,80,81,116,
128, 187, 216, 306, 318, 329, 333, 334,
335
VECNÝ REGISTER
393
drevo kvasiové 316 gáfor 317 Chaerophyllum, zámena za bolehlav 71
- — jamajské 316 - prírodný a umelý 317 chaluha bublinatá 250, 318
- - surinamské 316 gáŕrovník, rod 317 charas 335
- nabany 334 Galeopsis, rod, nomenklatúra 137 chémia analytická 320
- santalové 317 Galium, rod 201 chillies, korenina 219
biele 317 Galia, droga paralelná 277 chinínovník, rod 322
- — červené 317 gambír 317, 319 chips 323
- sasafrasu lekárskeho 317 Ganja 335 chirurgia, výroba vláken 326
droga arbutínová 308 garbiarstvo 319 chlieb svätojánsky 331
-, kvalita 13 gaštan jedlý 209 chlorofyl, izolácia 313
—, postup prípravy 14 Getah-guta318 chmeľ, toxicita 29
-, skladovanie, triedenie, balenie 23 gigartina bradavičkatá 319 chochlačky, toxicita 28
-, znečisteniny 24 glejovka americká 169 Chrysanthemum leucanthemum, ako zá-
drvina maková 178 glutín 336 mena 255
dub farbiarsky 317 glykozidy, definícia 25 chryzantémovka vencovitá (hist.) 198
- hálkový95 -, toxicita 27 chryzarobín 318
dubienka 317 Gnaphalium, rod, ako zámena 269 chypre 165
dubienky čínske 317 granátovník púnsky 322
Dulcismarum 175 guajak liečivý 316 ihlica plazivá 119
durman metel 95 - posvätný 316 imelovec európsky, ako zámena 120
- obyčajný, toxicita 29 gumoživica amoniaková 317 indigovník, rod 318
dúška, rod, ako zámena 135 - asa-foetida 317 indikátor analytickej chémie 318, 319
- materina, ako zámena, falšovanie 179, - myrhová 318 inulín, izolácia 169, 203, 238
181 gutaperča 318 insekticidům, šatové 328
- tymianová, ako zámena, falšovanie 175, - vbršlene81 ipekakuána, koreň, náhradka 102
217 gutaperčovník, rod 318 — kartagénska 320
- vajcovitá 180 gypsomilka južná 104 — panamská 320
dvojkrídlo protistojnolistové 334 - metlinatá 192 iskerníky, toxicita
- voňavé 334 - ozdobná 105
- plazivá 104 jablčník cudzí, ako zámena 121
ďatelina biela plazivá 97 - , rod 192 — obyčajný, ako zámena 57
- jahodovitá97 —, rod, ako zámena 133
- rolná97 hadovník, rod, systematika botanická 277 Jacea, rod, ako zámena 199
ďatelinovec plazivý 97 hadomor rezedokvetý 105 jahoda obyčajná, koreň ako falšovanie 140
ďumbier lekársky 319 hagenia habešská (etiópska) 325 jalapa prečisťujúca 318 '
halucha, ako zámena 71 jantár 318
elixír bylinkový podľa Dr. Samsta 45 harpagofyt ležatý 320 jarabina 124
endívia 89 hašiš 335 — brekyňová 124
enzýmy, pôsobenie v rastline 26 Hedera, rod 301 — mukyňová 124
esencie, farbenie 179 Helleborus, rod 156 — vtáčia moravská 124, 125
eukalyptus gulatoplodý 327 hevea brazílska 319 jar manka väčšia, ako zámena 313
eukalypty, druhy 327 Hippoglossus hippoglossus 329 jaseň mannový 125
Evernia prunastri gracilis 165 Hirudo medicinalis 330 jastrabník lesný, ako zámena 226
- — vulgaris 165 - officinalis 330 jarva obyčajná, ako zámena 135
Elymus caninus, ako zámena 240 hloh ozdobný 109 jed hlodavcov 327
hlošina úzkolistá, ako zámena 328 — hmyzu 327
farbenie 286 hluchavkovité rastliny, ako zámena 57,67, — kapilárny 128
- potravín 272 301 — nervový 316
farbivo 197, 204, 319, 320, 324, 325, 326 - -, s obsahom trieslovín 302 — potkaní, myší, krysí 140
- červené 317, 322 hluchavky, rod, ako zámena — protoplazmatický 323
- kozmetické 327 Muža jalapová 238, 318 — svalový, pre nižšie živočíchy 325
- organické 318 hmota čapíková 329 — šípový 334
- textílií 321 - kakaová 332 jedľa biela, zber pupeňov 76
- rastlinné, definícia 26 hodvábnik, krmivo 188 jelša lepkavá, ako zámena 151
- vlasové 327 homeopatia, definícia 11 jesienka, toxicita 29
ferula, rod 317 horčiak, rod 277 johimbovník vzpružujúci 322
fialka psia 102 horčica roľná, ako zámena 131, 132 jeleň pižmový 330
- voňavá, korene ako falšovanie 140 horec luskáčovitý 113
figa 330 horčinka chochlatá, ako zámena 112 kabačka 284
figovník obyčajný 330 - —, ako zámena 112 kadidlo 318
filtrácia 335 - senegová 321 kadidlovník, rod 318
fixatér voňaviek 316 - väčšia, ako zámena 112 kakao 332
flavedo, časť oplodia 329 nórčiny, definícia 25 kakaovník pravý 332
flavonoidy, definícia 25 -, toxicita 27 kalina, toxicita 29
Flos pyrethri, falšovanie sedmikráskou 262 - triterpénové, výskyt v drogách 316 — obyčajná, toxicita 16
Foins Coupés 165 horkavec štíhly 316 kalumba dlaňovitolistá 320
Folium avellanae, ako zámena, falšovanie horkosť, štandard 334 kameň mudrcov 52
161 hormóny rastlinné, výskyt 26 kantarída 318
Fougěre 165 hrčiarka, živočích 95, 317 -, náhradka 330
Fructus pimentae, náhradná droga hrdobarka obyčajná, ako zámena 200 -, výskyt 126
furokumaríny, vyrážky, ekzémy 54 hrdza slezová 286 kapary 325
—, vedľajšie nežiadúce účinky 221 huba smrekovcová 274 -, náhradka 130, 131
fytoterapia, liečba rastlinami 11 hviezdicovitý aníz 63 kapustovité rastliny ako záměny 310
karagén 319
Gadus morhua 329 chabzda, ako zámena 289 karbinec virgínsky 133
394
karbinec vysoký 133 koreň alkany farbiarskej 319 krušina, toxicita
kardamómy malabarské, malé 330 — apocynu konopovitého 319 — jelšová, ako zámena 249
karí, korenie 142 (recept), 219, 319, 320, — (podzemok) citvarový 319 krušpán vždyzelený, ako zámena afalšova-
330 — derisu 319 nie 83, 186
karmín, farbivo, výroba 322 — (podzemok) ďumbierový 319 krvavník menší, ako zámena 151
kassia ostrolistá 328 — eleuterokokusu (všehojovca) 319 kuklík potočný 153
- úzkolistá328 — fialkový 142 kúkoľ, toxicita 29
kata jedlá 81 — (podzemok) galganový 319 kúra švédska 319
katechu 317, 319 — ginseng 322 kúry jarné, recepty 30
- akáciové319 , náhradná droga 316 bylinné 237, 251, 262, 283, 294,
kaučuk 319 — harpagofytu 320 301, 313
káva bezkofeinová 333 — (podzemok) hydrastisový 320 kurička, rod, ako zámena 93
-, náhradka 189, 190 — ipekakuánový 320 kuklíky, rod, korene ako falšovanie 140
- Saladinova 154 — jávskej kurkumy 320 kurare 324, 334
—, surogát 56 — kolombový320 -, antagonista 332
kávovník arabský 333 — kožnatca319 kurkuma dlhá 320
kefír 324 — kramériový 321 kvapky karmelitské, recept 185
- sušený 324 — (podzemok) kurkumový 319, 320 kvasia horká 316
kešu-orechy 330 — — — citvarový 319 kvasnice liečivé 324
kif 335 — — kurkumy citvarovej 320 — pekárske 324
klívie, toxicita 27 — — — zedoárijovej 320 — pivné 324
kocúmik obyčajný, ako zámena 57, 121, — — listnatca trnitého 320 — pivovarnícke 324
185 — marený farbiarskej 321 — sušené 324
Koemis-Koetjing 328 — posedu 321 kvet aksamietnice 324
koka, obchodné druhy 327 — psojeda konopovitého 319 — artičoky 324
kokaín, izolácia 327 — rataňový 321 — cicvárový 324
kokorík, ako zámena 138 — rauwolfie hadovitej 321 - ibišteka krvavého 324
-, toxicita 16, 28 — sarsaparilový 321 — jazmĺnový 326
kolagén 336 — —, náhradná droga 316 - kapary tŕnitej 325
kolofónia, výroba 76 — senegový 321 - klinčekovca voňavého 325
kolokvinta obyčajná 330 — uragogy 320 - koso 318, 325
konopa (siata) 335 — (podzemok) voduľkový 320 - ľalie bielej 325
konopnica, rod, druhy 138 — všehojovca 319 - muškátový 325, 333
- napuchnutá 138 — (podzemok) všelieku hojivého 322 — požita farbiarskeho 325
- páperistá 138 — - zedoárový 319 - (úbory) rimbaby starčekolistej 325
- (konopička) širokolistá, ako zámena — ženšenu 322 - sofory japonskej 325
103 korenie čierne, náhradka 261 kvilája mydlová 323
- úhľadná 138 — nové 331 kýchavica biela, ako zámena 113
- žltkastobiela, (hist.), ako zámena 111 korenina 54,59,61,62,70, 73,74, 84, 85, - -, droga podobná 333
konopnička, rod, botanická terminológia 87, 100, 117, 131, 141, 146, 153, 159, , toxicita 29
137 162, 171, 176, 180, 181, 184, 185, 186, - čierna 155
-f širokolistá 138 211,213,215,217,219,220,223,239, - zelená 155
- úzkolistá 138 242, 243, 245, 257, 259, 260, 261,300, kyjanička purpurová, náhradná droga 222
konvalinka, toxicita 16, 28 302, 318, 319, 320, 323, 324, 325, 328, kyselina oxalová, toxicita 282
kôprovníček, ako zámena a falšovanie 71 330, 331, 332, 333, 335 kyseliny, definícia, delenie 25
kôprovník štetinolistý 99 — bulharská 261 kyslička obyčajná, ako zámena 282
konzervačný prostriedok 116, 125 (potra- kosatec strakatý 142, 143
vinársky), 146 (zeleniny), 213,251,272, — žltý 142 Laburnum anagyroides 51
310, 336 kosodrevinová silica 75 lakmus 325
kopaivovník, rod 315 košenila322 -, výroba 326
kopernícia vosková 336 kotúč alpínsky 145 laky, výroba 318
kopytník, rod 294 — modrastý 145 laminária 326
kôra angosturová 322 - plocholistý 145 Lamium, rod, zámena 275
- bielej škorice 32 kozinec, rod 335 látka pomocná 336
- (oplodie) citróna 322 kozmetika 106, 146, 159, 161, 163, 165, - insekticídne 319
- eugénie jambolovej 322 204, 255, 259, 265, 306, 325, 328, 329, - obsahové rastlín, delenie 24
- galipey lekárskej 322 330,331 — ochranné, fytoncídy, výskyt v rastlinách
- granátovníka 322 — vlasová, tinktúra, recept 131 26
- chinínovníková 322 kozia brada pórovolistá, ako zelenina 106 — minerálne, všeobecný výskyt, pôsobe-
- -, náhradka 126 kozobrada pórolistá 105 nie 26
- johimbínová 324 kozonoha hostcova, ako zámena 243 — postrekové proti hmyzu 319
- johimbovníka 322 králik starčekolistý, ako zámena 252 Lemongras-silica 186
- kanely bielej 323 kraméria trojtyčinková 321 Leonurus, rod, ako zámena 133
- kebračovca 323 krasovlas obyčajný 147 liečiteľstvo ľudové, zásady 12
- kondurangová 323 krémy, opaľovacie 210 lieh karmelitánsky, recept 185
- korynantu 322 krkoška hľuznatá 106 — —, užívanie 142
- koto 323 — márnivá, toxikológia — medovkový, recept 185
- kvilájová323 krkošky, ako záměny 71 lieska, ako zámena 106
- marhaníková 322 kroton preäsťujúci 324 — krvavá 160
- mydlová 323 krtičník jarný 148 - lombardská 160
- panamská 323 — hľuznatý, náhradná droga 320 — najväčšia 160
- rešetliaka Purshovho 323 krty, odpudzovanie 251 — turecká 160
- syzygiová 322 kručinka chlpatá 149 limba tatranská, podobnosť 74
- škoricovníka cejlonského 323 — nemecká 149 lipa európska 162
- - čínskeho 323 kručinkovec položený 149 — kaukazská 162
395
lipa striebristá 162 malva zeleninová 285 nabana Schimperova 334
- zelenkastá 162 mandle, náhradka 161 nákaza žita jarná 156
lipidy, definícia 25 manna, produkcia 125 letná 156
lipka vec Schultesov, ako zámena 164 - Brianconerova 274 námeľ, náhradná droga 320
- sivý, ako zámena 164 - smrekovcová 274 náplaste 318, 333
— syridlový, pravý 164 marihuana 335 — chrenové 117
— lesný, ako zámena 164 margaréta biela, zámena 255 - lepivé 319
list artičoky 324 marinka farbiarska, ako zámena -, zložka 318
- bobkový 328 Marsdenia condurango 323 nápoj Kabelíkov, recept 330
- boldovníka 326 Marrubium, rod, ako zámena 133 nápoj z citrónov a cesnaku, recept 330
- buko326 marulka, rod, ako zámena 135 napúchavka kučeravá 318
- čajovníka 326 marsdenia kondurangová 323 náradie zberača liečivých rastlín 17
— čremchy vavríhovitej 326 maslo, farbivo 189 narcis, toxicita 27
— eriodiktyonový 326 mäso, náhradka 324 nástroje lekárska, zavedenie 335
— eukalyptový 326 masť hojivá 144 nektandra koto 323
- gaštana jedlého 327 - na šnupanie 184 nechtík rolný, ako zámena 198
- gaultérie ležatej 327 - nechtíková, príprava 199 nevädzovec, rod, ako zámena 199
— ginka dvojlaločného 327 - rudnianska 215 - lúčny 199
- henny327 - vredová, zloženie 76 nevädzovník hlaváčovitý 199
- kokový 327 -, základ 319 nezábudka, ako zámena 72
- kombretový 327 mäta dlholistá 182, 183 noholist štítovitý 332
- lawzónie bielej 327 - klasnatá 182,183 nové korenie 331
- mate 327 - okrúhlolistá 183 novotvar, patologický 317
- oleandra327 - sivá 182, 300
- olivy 328 - vodná 182, 183 obličkovec západný 330
— ortosifónový 328 materina dúška, pozri aj dúška materina, obväzy, spevňovanie 336
- pačuly328 chemické rasy 180 ocot bylinný 213
— pogostemonu pačuly 328 matky klinčekové 325 - šalviový281
— sennový 328 mätonoh trváci, ako zámena 240 odvar, príprava čaju 31
- sumachu 328 mazadlá 254 Oenanthe, zámena za bolehlav 71
— sumachovca 328 medovka lekárska, ako zámena 57, 135 ohnica, ako zámena 131
— vavrína bobkového 328 medvedica lekárska, paralelná droga 307 olej čaulmugrový 328
— vavrínovca (čerstvý) 326 melisa turecká, ako zámena 185 - citronelový (silica) 328
lobelka drobná 166 Mentha, rod, ako zámena 135 - éterický, definícia 25
— žiarivá 166 —, —, vzájomne neprípustná zámena 183 — eukalyptusový (silica) 326
loboda, rod, ako zámena 190 - x piperita, botanické formy 183 — hydnokarpový 328
— záhradná, ako zámena 190 mentol 184 - jódový 325
Lolium perenne, ako zámena 240 metabolizmus rastlín, delenie 24 - kajeputový (silica) 329
lomikameň cibulkatý 167 Minuartia, rod, ako zámena 93 — —, paralelná silica 329
lopuchy, ako zámena za deväťsil 90 mišpuľa, ako kríženec 124 - kakaový 329, 332
Leucanthemum vulgare, ako zámena 255 Mitsouku 165 — konopný 335
lucerna siata, ako zámena 97 mliečnik, toxicita 28 - krotónový329
luskáč lekársky, koreň, ako falšovanie 140 —, rod, ako zámena 241 — limbový (silica) 75
lykopódium, spóry 225 - chvojkový, ako zámena 241 — muškátový (silica aj mastný olej) 333
lýkovec jedovatý, toxicita 27 - obyčajný, ako zámena 241 — niaoulový (silica) 329
lyžičník tatranský 170 mliečnikovité rastliny, zdroj kaučuku 319 - olivový 328
Lytta vesicatoria 318 mlieko kedrové 74 — podzemnicový 329
mole, prostriedok proti nim 137, 212 - rybí 329
Ian prečisťujúci 172 moruša červená 188 - sezamový 334, 339
lanček lúčny 172 - trnavská 188 — spermacetátový 336
list maliny, predpis na fermentáciu 207 morušovité rastliny, zdroj kaučuku 319 oleje so špecifickými účinkami 329
listnatec čipkový 321 Moschus moschiferus 330 Oleum rosae, náhradky 328
Tulkovec, koreň ako zámena 168 móšus 330 — sassafras 317
— zlomocný 96 mrlík hybridný, ako zámena 95 oliva 328
— zlomocný, ako zámena 95, 113, 118 - protihlístový 191 - česká 328
— zlomocný, toxicita 29 - smradlavý 191 omáčka worčestrová 318
ľulkovité rastliny, toxicita 29 - strapcovitý, ako zámena 190 oman britský 201
Mok čierny, ako zámena 95, 175 - zlatistý 190 Opium pulveratum 178
— čierny, toxicita 17 Mucilago seminis lini, príprava 172 ópium surové 177, 178
— žltý, toxicita Mugrolum 328 oplodie citróna 329, 330
mucha španielska, výskyt 126 *- pomaranča horkého 329
macerát, príprava 30 múka fazuľová 99 sladkého 329
mach írsky = karagén 319 - horčičná 132 orech, botanické taxóny 203
majorán záhradný, podobnosť 217 - kukuričná 154 — čierny, ako primes, falšovanie 203
— zimný 176 mukyňa 124 - muškátový 328, 333
mak hybridný 178 muška španielska 318 — popolavý, ako zámena 203
- orientálny 179 muškátovník voňavý 333 orechy betelové 332
— -, ako falšovanie 179 Mutellina, zámena za bolehlav 71 oriešky búrske 333
- pochybný 178, 179 Mycobacterium leprae 328 — kedrové 74
- štetinatý 178 - tuberculosis 328 — píniové 75
maky olejnaté 177 mydlica lekárska, podobnosť saponínu 94 orlíček, toxicita 28
- ópiové 177 Mylabris, hmyz 318 - obyčajný, ako falšovanie 264
Malva romána 285 Myosotis, zámena s borákom 72 osika 284
malva stromovitá 285 Myrha 318 oskoruša 124
Malva ultra marina 285 myrhovníky, rod 318 ostreň počerný, ako zámena 226
396
ostrôžka záhradná 204 plod kebule 330 Radix sarsaparillae, náhradka 241
ošak amoniakový 317 - kolokvinty 330 Rama 324
otravy plodmi ľahké 125 - kubébový331 Ramalina, rod 165
otruby ovsené 208 — machovky Franchettovej 331 rasca egyptská 220, 243
ovocie kôstkové, toxicita 29 — melóna kolokvintového 330 — etiópska 220
oxidázy, dôkaz 316 — parasce špáradlovej 331 — karkaská243
— — visnaga 331 rasce, antické 243
pagaštan páviový 209 — pieprový, čierny a biely 331 rastliny jedovaté 16
pakost hluznatý 211 - pimentový331 — - jarné 27
- krvavý 210, 211 - rohovníka331 — — jesenné 29
- lúčny 210, 211 — schizandry 331 — - letné 28
palina cicvárová 324 — semekarpu anakardového 331 — —, všeobecne toxicita 27
— dračia, ako zámena 211 - sennový 328, 331 — liečivé, apretácia 14
— obyčajná, ako zámena 211, 215 — tamarindový 331 — —, normy 24
— pontická, ako zámena 211 - vanilky 331 — —, obdobie zberu 14
— slanomilná 215 — židovskej čerešne záhradnej 331 — -, obsahové látky 24
palma areková 332 plúcnik tmavý, ako zámena 226 — —, použitie 30
- brazílska 336 pluzgierkatec jedovatý 332 — —, sušenie 19
palmarózová silica 328 podbeľ, ako zámena za deväťsil 90 — medonosné 51, 53, 57, 61, 62, 68, 73,
pamajorán obyčajný, ako falšovanie 176 podofylín 332 76,78,79,81,82,86,89,94,97,98,100,
papieriky gutaperčové 318 podzemnica olejná 333 102, 108, 111, 119, 124, 126, 128, 132,
— reagenčné 326 polej obyčajná 182 134, 135, 136, 138, 141, 142, 145, 148,
papraď rozložená, ako zámena 218 Polygalae herba cum radice 112 159, 160, 162, 173, 176, 177, 180, 181,
papradka samičia, ako zámena 218 Polygonatum, rod, ako zámena 138 182, 183, 185, 195, 197, 199, 200, 204,
paprika cayenská 219 Polygonům, rod, botanické členenie 277 205, 207, 211, 217, 224, 226, 228, 248,
parakaučuk 319 polyploidizácia rastlín, prax 128 250, 257, 262, 263, 267, 272, 274, 275,
- čistený 319 pomaranče horké, nezrelé 329 279, 281, 284, 287, 289, 294, 296, 300,
parasca väčšia 243 - sladké 329 302, 310
pasmrekovec japonský 273 poniklec, toxicita 27 —, zber a sušenie 13
pasta cacao 332 pór pravý 87 Rauwolfia, druhy 321
- kakaová 332 posed biely 321 rauwolfia hadovitá 321
- zubná 318 — —, toxicita 17 —, paralelné drogy 309
paštrnák, ako zámena 189 - dvojdomý 321 rdesno, rod 277
— siaty, neprípustná primes 63 — —, toxicita 16 rebarbora pontická, ako zámena 243
paulínia guarana 317 posýpka trvanlivých pečív 329 — vlnitá, ako zámena 243
pelendrek 267 potočnica lekárska 170 rebríček bertrámový, falšovanie 246
perlovka 84 potočník sladký 106 — spanilý 255
Persicaria, rod 277 potravinárstvo 186, 329 — —, ako zámena 252
pestrec (silybum) mariánsky, ako zámena povoja plotná 238 rebrovka rôznolistá, ako zámena 266
66 — —, ako zámena 237 reďkev ohnicová, ako zámena 131
Petasites, rod, zámena za lopúchy 168 poživatina 327, 332, 333 rešetliak ostnitý (hist.) 249
—, rod, ako zámena, falšovanie 228 praslička, paralelná droga 308 — prečisťujúci, ako zámena 151
petržlen, botanické taxóny 223 — lesná, ako falšovanie 230 -, toxicita 29
Physeter catodon seu macrocephalus 336 - močiarna, ako zámena 230 reumatizmus, kúpele z ihličia, návod 76
— macrocephalus 315 praslička riečna, ako falšovanie 230 ríbezla červená 250
piepor cayenský 219 prášok bleskový 225 — skalná 250
- kubébový331 - dalmatínsky 325 ricín, toxicita 23
pieskovka stepná 104 - Dowerov320 rimbaba cineráriolistová, ako zámena 252
pichliač zelinový, ako zámena 66 - kakaový 332 — —, falšovanie sedmikráskou 262
pichliače, ako zámena 66 - šnupací 152 — obyčajná, ako zámena 255
pijavica 330 - zubné 317, 335 — —, podobnosť, falšovanie 246
pimentovník lekársky 331 pravidlo Arndtovo-Schulzeho Rio-droga brazílska 320
pinang 332 prímesi drog, anorganické, cudzie organic- Roob dauci 189
pinelky, pignolky 75 ké 24 — juniperi 73
pínie, oriešky 75 propolis, zdroje 76, 79, 272, 274 Rose di Francia 285
Pinus cembra (hist.) 74 prostriedok apretačný 336 Rosacea hortensis 285
pivoňka červená 224 — deratizačný 316 rotenoidy, toxicita pre hmyz a ryby 319
- čínska 224 proteiny, lektíny, toxicita agátu 52 rotlera filipínska 325
- krovitá 224 provitamin 263 rozchodník prudký, toxicita 28
- tenkolistá 224 prstnatec obyčajný, ako zámena 240 roztoky, čírenie 319
pižmo 330 Prunella, rod, ako zámena 301 rozpuk jedovatý, ako zámena 71, 302
-, náhradky 316, 328 Prunus, rod 286, 287 — —, toxicita 28
placky chrenové 117 pukance 155 rozmarín úzkolistý 299
plamienok, toxicita 28 Pulvis cacao 332 rožec, rod, ako zámena 93
Plantago, rod 201 - opii 178 rôntgenové žiarenie, zosilnenie účinnosti
platesa, ryba 329 pupalka dvojročná 106 127
pieseň kapsičky pastierskej, terapia 129 pupenec prečisťujúci 237 rumanček diskovitý, ako zámena 255
plesnivček, rod, ako zámena 269 purga (jalapa) prečisťujúca 318 — kamilkový, falšovanie sedmikráskou
plešivec, rod, ako zámena 269 Pyrethrum, rod 325 262
plod anakardu západného 330 — cinerariifolium, primes sedmikrásky — rímsky 255
— anamirty metlinatej 330 262 ruman, rod, ako zámena 255
— anízu hviezdicovitého 330 pýrovník psí, ako zámena 240 Rumex, rod, ako zámena 113
- figy 330 pyštek kručinkolistý, ako zámena 241 —, —, — paralelné drogy 283
— kardamómový 330 — hydrolapathum, ako zámena 282
— kasie rúrkovitej 330 Radix liquiritiae pulvis, falšovanie 267 —, rod, botanická systematika 282
397
rutín, izolácia 325 smldník jelení, neprípustná zámena 63 štiav, rod, ako zámena 113
ryby, lovenie 330 smotana kedrová, sladká 74 — konský, ako zámena 282
ryšavec šikmý, huba brezy 79 smrek obyčajný, zber 76 - menší 282
smrekovec maloplodý 273 - špenátový (hist.) 282
sebadila lekárska 333, 334 — opadavý, zdroj imela 120 štiavec, rod, botanická systematika 282
sacharidy, definícia, rozdelenie 25 sneť kukuričná 155 štítoplodka kebračo 323
santonin 324, 332 snežienka jarná, toxicita 27 švédska bylinná kúra 319
Santoninum 324 sondy, zavádzanie 335
salicylát rastlinný 289 Species ad vítam longam, švédska čajovi- tabak, aromatizácia 137
samorastlík klasnatý, toxicita 17 nová zmes 45 - šnupavý 139, 156
santal biely 317 — lignorum 317 tamarindovník indický 331
Saponinum album 105 Špik, olej 159 tanalbín, náhradka 152
saponíny, toxicita 27 Spiritus melissae compositus, recept 185 tanninum, tanín 317
sarsaparila honduraská 321 spôsob pomádový, izolácia silíc 102 tekutiny, pozri aj roztoky, čírenie 336
— verakrúzska 321 srdcovník, rod, ako zámena 133 Temoé-lawag 320
sasafras lekársky 317 — (srdcovec) jablčníkovitý, ako zámena terpentín borovíc 274
Satureja, rod, ako zámena 135 275 - jemný 274
saturejka, rod, ako zámena 135 — sibírsky 275 — smrekovca 274
— záhradná, ako falšovanie 176 Stachys, ako zámena 57, 68 tetucha kozia, toxicita 28
— záhradná, ako zámena 299 - , rod 302 — —, ako zámena 62, 71
— „zimná" 260 starček eukolistý, ako zámena 276 — kozí pysk, ako zámena 232
Secale cornutum, náhradka 130, 222 — Fuchsov277 Tipula, muška 295
sekret narkotický 335 — Jakubov, ako zámena 276 Tithymalus, rod, ako zámena 241
semenec, krmivo vtákov 335 starčeky, rod, ako zámena 310 tmel včelí, propolis 332
semeno arašídové 333 stavikrv, rod, botanická taxonómia 277 - zubný 318, 336
— arekové332 — vtáčí, ako zámena 112,231 (falšovanie) topoľ balzámový 284
— černušky332 stračonôžky, rod, ako zámena a primes 204 - kanadský 284
— strychnínovníka Ignácovho 334 stimulátory biogénne 315 — taliansky pyramídovitý 284
— harmalové 332 striž viskózna, primes 335 topoľovka ružová, ako zámena 118
— kakaové 332 strofantus ľúbezný 334 toxalbumíny (lektíny), toxicita 27
— kalabarské 332, 334 strom fazuľkový, toxicita 234 tôňovka dvojlistá, toxicita 16
— kávové 333 Strychnos, rod 334 tragant 335
— kolové 333 styrax čistený 335 -, obchodné druhy 335
— krotónové333 — tonkinský 336 trebuľa lesná, ako zámena 243
— muškátové 333 súdy božie, ordálne 332 treska, ryba 329
— podzemnicové 333 suchokvet ročný, ako zámena 269 trieslo koží 197
— sabadilové 333 sumach jedovatý 328 trnka, kompót, príprava 287
— sezamové 334 sumachovec jedovatý 328 trúdnatec lekársky 274
— stepnej ruty 334 —, toxicita Trypeta arnicivora, škodca 54
— strofantové 334 supozitóriá, hmota 329 tu j a, toxicita 29
— strychnové 334 surovina biologická 14 túžobník brestový, ako zámena 60
— tonko334 sušenie, dĺžka 22 — obyčajný, ako zámena 289
Senecio, rod, ako zámena 288 —, úbytok hmotnosti 21 Tween 125
senega americká 94 sušiarne, zriadenie 20 tymian, ako zámena 217, 260
senna alexandrijská 328 — španielsky 181
— tinnevelská 328 šafrán 335 - zimný 181
sépia 334 — omylová droga 325
Sépia officinalis 334 — siaty 335 učenie o signatúre 11
sépiová kosť 334 -, toxicita 27 uhlie adsorpčné 335
sezam indický 329 šalát jarný, bylinný — pozri aj kúry jarné - kávové 333
schopnosť sacia 335 bylinné 282, 301 - živočíšne 335
schizandra čínska 331 šalotka 87 Unguentum populi 285
silica ihličín, kombinácia 75 šalvia etiópska, ako zámena 281 unkária gambírová 319
— kvetov horkých pomarančov 330 — grécka 280 Urgjnea, botanické variety 316
— listov horkých pomarančov 330 — muškátová, ako falšovanie a zámena urgínea prímorská 316
— palmarózová 328 281
— pomarančových kvetov 330 — španielska 280 vachta trojlistá, ako zámena 97
— terpentínová, vlastnosti 76, 77 šišak vrúbkovaný, ako zámena 103 vata 335
silice, definícia 25 škorica seychelská 323 — obväzová čistená 335
-, toxicita 27 — saigonská 323 valeriána, systematika rodu 292
sirupy, farbenie škoricovník cejlonsky 323 — lekárska, korene, falšovanie 140
skalačka farbiarska 325 — čínsky 323 vajíčka veľkonočné, farbenie 85
sklerócium 156 — gáfrový317 vanilka 331
skopólia kranská, ako zámena 173 — jávsky323 vanilovník plocholistý 331
skorocel blškový 266 škrob modifikovaný 306, 307 vavrínovec lekársky 326
— prostredný 266 — natívny 306 včelník moldavský, ako zámena, falšovanie
— väčší 266 šoky elektrické 334 185
skúmadlá, chemické, reagenčné 326 španielska muška 318 Vegeta, zloženie 264
sladič 266 špargľa, náhradky 106, 190 Venušin vlas 335
sladovka, obchodné druhy 267, 268 špenát jahodový 190 Veronica, rod, ako zámena 103
slez lesný 285 -, náhradky 311, 313 veternice, toxicita 27
— liečivý, ako zámena 271 špenátové rastliny 190 Vicia, rod, podobnosť s jastrabinou 126
— nizučký, ako zámena 271 šťava brezová, získavame 79 vika, ľadník, rod, podobnosť s jastrabinou
— pestovaný 285 štedrec, zámena za agát 51 Vinea, botanické taxóny 309
slezovec durínsky, ako zámena 118 — ovisnutý, toxikológia vína bylinné 281
398
víno, farbenie 188 vyza čiernomorská 336 zemedym Vaillantov, ako zámena 303
- kondurangové 323 vyzina 336 — zobáčikatý, ako zámena 303
- medicinálne 311 zemiak, odrody 306
- rozmarínové, recept 254 zádušník chia 302 zemolez čierny, toxicita 16
Vinum condurango 323 - chlpatý 300 — kozí, toxicita 16
vitamín C, objav, izooát 219 základ masťový 336 — obyčajný, toxicita 16
- -, zdroj 125 zákvaska kefírová 324 — ovíjavý, ako zámena 175
- F 272 zanoväť ležatá 149 Zibetum 316
Vivera civetta 316 zápar, príprava čaju 30 zimozeleňovité (Apocynaceae), zdroj kau-
vlkovec velkolistý 294 záružlie močiarne, ako zámena 69 čuku 317
vlna lesná, příprava 76 —, toxicita zimozeleň bylinná, ako zámena 308
vločky ovsené 208 závažia karátové 331 „zlatý dážď", toxicita 28, 234
vňať adiantu Venušinho 335 zbehovček trojklaný, ako zámena 78 zob vtáčí, ako zámena 249
- eriodiktyonová 326 zbehovec ihlancovitý, ako zámena 301 - -, toxicita 20
- (list) eriodiktyonu 335 - iva 302 zrná kefírové 324
- konopy indickej 335 - plazivý 314 zvonček repkový 106
voda feniklová 100 - úzkolistý 302
- větrová 328 - —, ako zámena 78 žalude, praženie 95
vody ústne 119, 254, 272, 278, 317 - ženevský, ako zámena 301 -, zber 94
voňavky 213 zber jedovatých rastlín 15 železník hybridný 310
vorvanina 336 —, postup 15 - peruánsky 310
vorvaň, ryba 336 -, rentabilita 15 ženšenová náhradka 319
vosk 336 zberač, mladý, zácvik do zberu 80, 111, žindavovité rastliny, charakteristika 313
- včelí 336 112, 129, 199, 207, 235, 272 živica benzoová 335
- karnaubský 336 zelenina 56, 73, 117, 146, 169, 189, 190, - gvajaková 316, 336
- z ovčej vlny 336 196, 223, 236, 243, 272, 283, 284, 302, - jalapová 238
voška listová, pôvodca drogy 317 324 — mastixová 336
vôňovec, rod 186 -, náhradka za špargľu 106 živice, toxicita 27
- Winterov328 - pre diabetikov 106 - polykondenzované 125
vranie oko, toxicita 17 - šalátová 106, 112, 170 žič zeme 304
všeliek hojivý 322 zeleň maliarska 250 žltohlav, toxicita 28
- (ludový) 318, 326 zeler divý 302 žuvačky, prísada 316
všehoj ázijský 322 —, zeleninárske sorty 302
vulkanizácia 319 zemedym Schleichertov, ako zámena 303
murim
jT^
Vydalo Vydavatelstvo Osveta, n. p., Martin roku 1988 ako svoju 3052. publikáciu
301-08/31. Vydanie 3. Náklad 70 000. Počet strán400. AH 70,05 (textu 50,25; obrázkov
19,80). VH 70,59. Vytlačili Tlačiarne Slovenského národného povstania, n. p., závod
Neografia, Martin. SÚKK121/1-88