Professional Documents
Culture Documents
Sociologicke Vysvetlenie Samovraždenosti
Sociologicke Vysvetlenie Samovraždenosti
Sociologicke Vysvetlenie Samovraždenosti
PEDAGOGICKÁ FAKULTA
Katedra sociálnej práci
Anamaria Čanji
1
Durkheim, E., Suicide: A Study in Sociology, Taylor & Francis e-Library, 2005, s. 109
2
Durkheim, E., Suicide: A Study in Sociology, Taylor & Francis e-Library, 2005, s. 53
3
Durkheim, E., Suicide: A Study in Sociology, Taylor & Francis e-Library, 2005, s. 175
4
Durkheim, E., Suicide: A Study in Sociology, Taylor & Francis e-Library, 2005, s. 233
Rozlišuje tri základné typy samovrážd: anomickú samovraždu, altruistickú samovraždu, a
egoistickú samovraždu.
Egoistická samovražda
K egoistickej samovražde dochádza, keď sa ľudia cítia úplne oddelení od spoločnosti. Ľudia sú
zvyčajne integrovaní do spoločnosti rolami, rodinnými a komunitnými väzbami a inými
sociálnymi väzbami. Keď sú tieto väzby oslabené odchodom do dôchodku alebo stratou rodiny a
priateľov, zvyšuje sa pravdepodobnosť egoistickej samovraždy. Starší ľudia, ktorí stratia tieto
spojenia, sú najviac ohrození sebeckou samovraždou.5
Altruistická samovražda
Altruistická samovražda nastáva vtedy, keď dochádza k nadmernej regulácii jednotlivcov
sociálnymi silami, takže človek bude donútený zabiť sa v prospech veci alebo pre spoločnosť
ako celok. Príkladom je niekto, kto spácha samovraždu z náboženských alebo politických
dôvodov, ako napríklad neslávne známi japonskí piloti kamikadze z druhej svetovej vojny alebo
únoscovia, ktorí v roku 2001 narazili do Svetového obchodného centra, Pentagonu a pole v
Pensylvánii. V takýchto sociálnych podmienkach sú ľudia tak silne integrovaní do sociálnych
očakávaní a samotnej spoločnosti, že sa zabijú v snahe dosiahnuť kolektívne ciele.6
Anomická samovražda
K anomickej samovražde dochádza, keď človek prežíva anómiu, pocit vylúčenia zo spoločnosti a
pocit nepatričnosti v dôsledku oslabenej sociálnej súdržnosti. Anómia sa vyskytuje v obdobiach
vážnych sociálnych, ekonomických alebo politických otrasov, ktorých výsledkom sú rýchle a
extrémne zmeny v spoločnosti a každodennom živote. Za takýchto okolností sa človek môže
cítiť natoľko zmätený a odpojený, že sa rozhodne spáchať samovraždu.7
Hoci Durkheim spomínal fatalistickú samovraždu z dôvodov logickej koherencie a okrem vyššie
uvedené poznámky pod čiarou nikde nie sú v knihe spomenuté (a nie sú na to žiadne viditeľné
dôvody, najmä keď má na mysli, že aj altruistická samovražda, ak sa budeme držať
Durkheimovho rámca, je sotva väčšia „historického významu“ a priamo mu je venovaná kapitola
a séria úvah posledné časti knihy) výskum ukazuje, že aj tento typ je aktuálny, ak sa od neho
upustí Západocentrický prístup.
Fatalistická samovražda
Durkheim8 hovorí, že k fatalistickej samovražde dochádza v podmienkach extrémnej sociálnej
regulácie, ktorá vedie k represívnym podmienkam a popieraniu seba a slobody. V takejto situácii
sa človek môže rozhodnúť radšej zomrieť, ako pokračovať v znášaní tlaku, ako je to v prípade
samovrážd medzi väzňami.
5
Durkheim, E., Suicide: A Study in Sociology, Taylor & Francis e-Library, 2005, s. XIV
6
Durkheim, E., Suicide: A Study in Sociology, Taylor & Francis e-Library, 2005, s. 177
7
Durkheim, E., Suicide: A Study in Sociology, Taylor & Francis e-Library, 2005, s. 207
8
Durkheim, E., Suicide: A Study in Sociology, Taylor & Francis e-Library, 2005, s. 239
Podľa Durkheima existujú okrem čistých typov samovrážd aj zmiešané typy: anomicko-
altruistické, ego-anomické a egoaltruistické.
Ekonomické nepokoje, podľa Durkheima náhle zmeny, ako sú prírodné katastrofy, zvyšujú počet
samovrážd. Samovražda však nie je okamžitou reakciou na nepriazeň osudu. Ťažkosti a
neschopnosť prispôsobiť sa majú tendenciu riešiť samovraždou. So samovraždou súvisí aj
nedosiahnuteľnosť cieľov, nesúlad medzi možnosťami a túžbou, neschopnosť zdržanlivosti a
rovnováhy, prirodzené túžby členov každej skupiny „po maximálnej miere ľahšieho života“.9
Durkheima hovorí, že je samovražda do značnej miery výrazom neúspešnej socializácie a
výchovy, ktorá by mala internalizovať „hierarchiu funkcií stanovenú verejnou mienkou“,
vytvoriť potrebnú „morálnu disciplínu“10, individuálny pocit šťastia a spokojnosti v jednom,
osoba bez ohľadu na jej miesto v hierarchii, relatívne stabilná, ale stagnujúca sociálna štruktúra.
9
Durkheim, E., Suicide: A Study in Sociology, Taylor & Francis e-Library, 2005, s. 210 – 211
10
Durkheim, E., Suicide: A Study in Sociology, Taylor & Francis e-Library, 2005, s. 350
Použita literatúra:
DURKHEIM, E., Suicide: A Study in Sociology, Taylor & Francis e-Library,
2005, ISBN: 0-203-99432-9
GIDDENS, Anthony. Sociologie. Praha : ARGO, 2013. ISBN:978-80-257-0807-1