Svätý prepodobný Jakub Pôstnik – Život

Pamiatka 28 januára a  4. marca

Prepodobný Jakub žil 15. rokov v samote v jaskyni blízko mesta Porfireon v Palestíne, kde sa
s horlivosťou venoval umŕtvovaniu vášnivého tela a modlitbe a preto mu Boh daroval dar konania
zázrakov. Prichádzalo k nemu mnoho návštevníkov a mnohých Samaritánov obracal na kresťanskú
vieru.

Jeden z nich, ktorý svätému závidel, poslal v noci k jeho kélii smilnicu, prezlečenú za mníšku, aby ho
zviedla na hriech. Dlho stála pred dverami a prosila podvižníka, aby ju pustil dnu. Predstierala, že ju
bolí v hrudi a prosila svätého, aby ju rozmasíroval. Svätý ženinu prosbu splnil, ale, aby nepadol do
telesného pokušenia, držal celý čas ľavú ruku v ohni. Keď žena videla nadprirodzenú neoblomnosť
podvižníka, priznala sa k svojmu zákernému úmyslu a pokajala sa. Prepodobný Jakub ju odviedol do
ženského monastiera, kde sa rýchlo zdokonaľovala v cnostiach.

Sláva prep. Jakuba sa zväčšovala spolu s jeho zázrakmi. Stále sa zväčšujúci prílev návštevníkov začal
byť prekážkou jeho samoty. Preto sa mních premiestnil do inej jaskyni vedľa rieky približne 60 km od
jeho starého obydlia. Pre mnohé roky, ktoré strávil v podvižníckej námahe, a hojné dary Božej
blahodate sa presvedčil, že je pevne utvrdený v cnostiach. A vtedy svätý padol do pokušenia vysokej
mienky o sebe. Diabol len na to čakal, aby tak mohol s ním vstúpiť do boja.

Raz neutíšiteľný otec priviedol k prep. Jakubovi svoju dcéru, posadnutú nečistým duchom. Svätý ho
modlitbou vyhnal. Avšak jej otec sa bál, že sa diabol sa vráti, a preto nechal dcéru požiť nejaký čas pri
jaskyni.

Napriek mnohým rokom v zdržanlivosti, prep. Jakub nezvládol odoprieť náklonnosti tela a zneuctil
dievča. Po tomto, ovládnutý hanbou a strachom zo straty cti pred ľuďmi, dievča zabil a hodil telo do
rieky.

Keď sa prebudilo jeho svedomie a uvedomil si celú hrôzu svojich skutkov, prep. Jakub sa poddal
poslednému náporu diabolského útoku – padol do zúfalstva a rozhodol sa vrátiť do sveta.

Avšak cestou stretol jedného svätého starca, ktorý podľa jeho strápeného vzhľadu pochopil, že práve
vykonal ťažký hriech. Starec uhovoril prep. Jakuba, aby mu vyznal svoj hriech a dúfal v milosrdenstvo
Božie.

Keď sa rozišiel so starcom, prep. Jakub videl na ceste starý hrob. Vošiel doň, zhrnul kosti do rohu
a začal vznášať Hospodinovi pokornú modlitbu. So srdcom, hriatým slzami pokánia, prežil v tomto
tmavom hrobe 10 rokov v úplnej nezvestnosti. Vychádzal iba v noci, aby si nazbieral nejaké trávy pre
potravu. Hospodin, ktorý nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil na svojej ceste a bol živý (Ez 33,
11), mu daroval odpustenie a vrátil Svoju blahodať.

Po nejakom čase prep. Jakub modlitbou ukončil sucho, ktoré trápilo susednú oblasť. Každý deň
pridávajúc slzy k slzám a vzrastajúc v pokore, prep. Jakub odovzdal dušu Bohu v úplnom pokoji vo
veku 75 rokov. Neskôr na mieste hrobu, kde získal blahodať pokánia, bola postavená cerkov.