eer cays mn | sHAZEULOGIBIT SUD peices] ea Slovenské pedagogické nakladatefstvo Bratislava 1988Autorka © Prox ana Smishova Pho Satan Peciar, CSc, PhO. doze Metnar, CSc, Darna Kes envio Mintersivo Skostva SSR rozhodnutm 225. tbrudra 867 eso 600/967-20 ako veebna prsvcku na vjutovanle sovensk6ho |azyKo Tieeatry 6 otniy Zakagne) skys yueovacm arom Sve Sim Sune wyoanie ee, Na bvop Maiy razeologicky siovnik obsahuje viberslovenskich faze0- logickjen jecnotiek usporiedanch podta itch slovnikovyeh za Stal Od injch beznjeh slowikov sa tonto frazeologick),slownik balitule afm, 26 neslam ie SU jednotlvé (,izolované") slova “sporiadane podta abecedy, led cole slomné spojenia — takzvané Irazeologickejednotky (napr. m)yndr sa bij ~ pada hus sneh lakoby bicom plesol = zrazu,nahle; vet sa zratsejcesty = veas ‘3 mieto rozmysiet, spamatat sa a pod) "Tanetofrazeologickefednotky —-nazjvane a} trazémy, razeo~ logizmy —- su o80Dtnou skupinou jazykovich vjrazovich prO~ ‘Sedov 8a to ustélene slovne epojenia pozostavajuce najmene} voen siov 0 syntagmatickou stavbou, ale rozvil,s0 stavbou ‘ety Usidlenost formy a obsahu 2ddraztujeme ako ich najie Dbecneisiu zakiadnd spolocnd vlastnost Znati 10, 2 pri poutvan Srzachovavaju nezmenend,alebo iba obmedzene zmenend. meni tetnd podobu, 2 pamali sa vynarajd a v reti sa poutivaid ako hhotove|azykovejednotky $ ustalenjm vYznamom. Kory spravila nnezadpovedé Gosiovnemu suhvnu vjznamov pouziych sev (nap. vyist naps tidsiatok,jeanym uchom dou, druhym von @ pod) ‘Fomsa odiSuj taksto spojenia sloy —ktoré sd predmetom nasho Slovnika— od votryeh spojenl slow, zoskupovanych vedy novo a vole podta potreby retove ie) studs. (Porov. naps. rozdiel mez trazeologekym spojenim zanryznit do Aysiého jabhk,t pus sa do datono nepriemného, a votnym spojenim th stich Sov) ‘Do razeologie zaradujeme | ustalené prrovnania a do frazeo- Ieaie v Siam 2mysle zaradujeme prisiovia, porekadlé aim bike bivary, predovtetkym pre en formalnu a vjznamovs ustalenost, ‘brazhest, pre prakicke poslaniesiovnika ach kladny vichony Sbsah SU osobine wyenacené prislusnou siratkou ‘Sihm lrazeologiehjeh jednotek yolame irazeol6giou, Tak sa ‘ola i nduka, Kora sa Zaobera vjskumom trazeologickjch jedno- Tick Frazeoi6gia rozBiryje a obohacuje vjrazove prostiedky ‘a motnost |azyka najma v expresivne, cove) oblast, Ovianut jazyk predovsetkm roan, ale |cudz\, sa nezaobide bez poznania, Jeno trazeologie.Jadro slovenske frazeologe je stare, tudove 'Sokrem jazykow/ch Roan! ma a) ine hodnoty: odzrkadtule SP Gob tvote.prace, sposob myslenia,svelonazor a Wvoriva schop ost nositefov nérodnéne jazyka, sociine, kuturne a spolocen-NA wvoD ke pomery vo vivine narada, Proto st v slovenske} frazeolog ae eermyjoere 1v tomto slowniku — aj niektoré pOvodom stare accologumy, Korjen obraznost sa zaklada na nabotenske) Smolka, alsbo maly sv0} povod v bili V procese spolotenské Pe iuinu strani prmu spojtost § nabotenskjmi pojmam, pre drat sa a zostal 246 v azyku povaésine vEartoynom alebo Posmesnom wename (napr. baf sa niekono, riecoho ako cert Sate vody. fete! ako anjel spado! ako Gert: ary svaten vada ranepomte; najpry far. potom Mary 8 pod), alebo — naima, Meier mais priznak Knionosh (nape. wypi Kaicn horkast! az to dna, Kainovo znament; hlas volajdeeho na pusti a pod ) ‘Gyosjula aa v belt, ale denne lati avo verejnyeh prejavoch Pretec! miadée) generdcle nleklorym z tychto ustalenych vira {ov nerozumelu. preto im ich treba objasnit.(O rovnakom stan ‘fax k podobnjm wjrazom sa mozno presvedtit napr.v soviet: ‘Ben potskjch, ceskjoh a inych razeologichych alebo véeobec- mnyon slovnikoch) Slovenské trazeologia obsahure okrem jada Tore neste petat rofrickeno, dedinskeho sposobu 2vota vatsiny esc predov, aj trazeologicke spojenia prevzaté & prisvojené Smoaredniclvom vzdelania (sem pari napr. kalkyz laininy ale Poetemisane Krazeologizmy pibickeho povodu) a styku alebo a posal Kultur narodmi, nana s lzky stovansk He usedmi. To s takzvane eutopelzmy. Su podobné alebo to10%- Tp anon jarykoch (0 niektorych mozno uvaovat, 2e vzrik Tezavsleod seba na zakade rovnakych alebo podobnych spol Tematyen pomerov alebo rovnakych Kulturnych vzorev}, upottebd= pate Toh ako sole viastne a su spolocnim kulturym deciéstvom, The iota wbetka je potrebné razeologiu narodnehojazyka zhro mata. zacnytit yfost vyznam jednotivych trazeologmov a 02 ‘Treat analyzovat ich. Preto wEh, wychadzaj,alebo sa pripravu JUtazeologeke slovniky mnofych narodnych azykov, a preto je veast slovnik pottebny av slovencine, Hoc je unas Maly trazeo- fopeny stork pr sno druhu, neznatl to, 26 sme Bol PO teeta tanostan? k tomuto bohalstvu jazyka, Mnohi obetavt Saorovern roeratelia zhromazdoval slovenskb frazeoloai, aa wsak prislovie @ porekadlé a uverefiovall ch posta moznost Meyer doby. Hoel nesio 0 sysiematick) vakum, Wedene alebo Folrotome, ba slo skor 0 zAujem narodopisny ako jazykov. penecnali nam dobre dedésive. Pozorunodné a vjznamn je qorerka Slovenské prisiova, porekadld a vsiovia od Adofa Petra Fatcrsckeho (1857-1904), Pre nepriaznive kultrne okolnost 8 Nauvoo ‘Stovensku prvé wydanie wala r. 1897 Ceska akadémia v Prahe. Brune, upravene vydarie wie v Bratsiave . 1965 atretie dane iad Slovnk Petra Terdeho nézvom Slovensky frazeologicky Luovnk (pre vydama 1.1931) nie je ozaisinjm trazeologickyn Slornikom vdnesnom zmysie al tie® obsanvfe sti Cast slovenske) frazeologie. Slovenska spisovna frazeologa je dosal najpodrob- heise spracovana v sestevazkovom Slovniky siovenskoho jazyka {1959--1966), pravda. je roztrasena vjednotivjch heslach, ako to Yyladoval orun tonto siovnka, Maly razeologickysiovnke potrebny predovéetkim ako prak tick pomocka pri vyutovant spigovne|sloventiny v 8kolach. U2 ‘Gaunete ga tot thoske|jazykove| wenove u nas celkom oprav rene wie, Ze sa sustreduje predovSelkjm na pravopis a zane- ‘Goava rozvianiestovne| z480by a slohove| pohotovosti MéBe byt 3 pomdckou ori rozviani @ aktkizovan’ jazykoveho povedoma Fielen pre Studujicien ale: pre udtefov, novindroy, prekladatelov 1 pre vietajoh, kort sa staralo kultary sojho jazykoveno prea ste Mole ukazat nove wyrazove mo2nost nage| ret. napomdhat lepsie pochopense umeleckych del a poskytndt tak nibs umetecky Tattok. Ciefom slovnika je napomahat aj spravne poutivanie ‘2 chapanie slovenska} spisovne| razeologie ej zachovanie a dal- Se organické rozvianie.‘8 PORNAMKY PRE POU2NATELOW POZNAMKY PRE POUZIVATELOV V slovnikoch 50 hesiove siova zytajne usporiadané podta ‘abecedy labo [eto pre poutvatefov najyyhodnejse. Ked2e véak. premetom trazeologickeho siovnika nies jednotive slov8, le? Slovne spojenia. ako sme v2 na zatiatku spomenul, je ai jeho Usporiadarie rocna odlisné od injch lovnikov, prigom sa vSak tu vyutlvala whody abecedneho Zaradenia, Jecnotivé frazeoto ticks jednotey nie Je moBné uspotiadat abecedne mechanicky podta prveho siova, Kor je ich Komponentom, lebo — ako sa Poutivater moze presveded — na zatiatku ustaleného vjrazu roa tasto sova, Kore mozno v rémei prsiv8ného wjrazu a bez “mony jeno wenamu nahradit inj, synonymickjmalebo pibuz imi slovam. alebo Injmi gramatickjmi podobami toho sstého Sova Naprikiad bed! (ule, eta pod) ako sire; pt (kupovet) fheco 2a babku_ Oale| na ragiatky Ustaleného vjrazu Casto sol Gove, wtoré motno wnechat. Naprikiag [MoI] labu liza’ @ pod. Prete na lepsia orentaciu pou2latela véetky razeologicke jet folly Bb sustredené pod takzvané hesiové slova — abecedne Usporiadané a osobitne graticky wyznatené, nao ADAM, BAB- RA. KABAT, MLYN aid. Pri tyenlo orentacnych heslach nade Hobzvatet trazeologicke jednotky (abecedne usporiadané podta [or pweno Komponentu). a to ¥ dvojake) podobe: 1. polotutne ysadzané frazeologickejecnotky, pt ktorjch sd vty informa ‘e,kloreslovnik poskytuye (véetky bazne varianty Komponentov pristutneho vyrazu, styltck® zaradenie, viklad vfznamu, pripad Pe poukazy na synonymickd jednotku a prikiady z Merairy, Kore tae lustovat je) poutWvaniev roziénjch retovjeh stuaciach) 2 azeolopick® jednotky vysddzané Kurzivou (le2atym pismom) J odkazom na orentacne heslo, pi ktorom pouzivatel najde Tuto ‘rareologicks iednotky pine spracovand, Napriklad pri orentat fom neste PATA su uvedené v abecednom poracl (pod prveho Komponentu} vBetky razeologick jednotky zachytené v siovniku, tore obsanujd slovo pata. § plnjmiinformaciam (polotuéne) $0 {u te jednotky. v ktoryon je slovo pata takzvanjm Kori 810- ‘vom, wenamovjm cantrom, |, slovom, na klorom j@ {820 w- {Thamy caltho sloveeho spojenia,alebo Kror® bolo wjehodiskom pr jeho premene 2 voineho spojenia na ustalené. Kluéove s10vo Peak nemozno niekedy bezpetne zis, alebo ani nejestvue; nevy- all sme ho 2 praktickjen, Uspornjeh dOvodov ani v niektorych ‘ynonymickjch radocn pl ustalenjch prirownarniach, ale pouziva- POZNAMKY PRE POUZWATELOV_/9 tet vidy najde Macanajednotku podta odkazov, labo vsiovniku sa (eatd Ieazeologickayednotka waza foko raz, KoTko ma (pInovs- snamowjch) Komponentov. TN fazeologickajednotka mde byt. tak ako siovo viacvzna mova. Ked ma trazeologicka jednotka viac samostatnjch wyzna- mow, oznaéuld sa vo wyklade pismenam a), 0) atd. Ked ide ba ‘ytaznesie wznamove odtienky, vo viklade su oddetené bodko: iarkou, ‘Tak ako medzi siovami, aj medz razeotogickim: jednotkami jestva synonymiexe vatahy. Na vaznd synonymit, rovncznat= Fost alebo bizkost wenamov riektoryeh trazeologickich jedno- {lek sa priamo poukazufe skratkou porov. za vjkladom vjznamu, 'V slonika najde poutivatel | poukazy na Siylovd prisiusnost riektorich fazeologiekjen jednotek Z charakteru fazcoiogi- jen jazykovich prosinedkoy wypiwva, 2e sa najviac uplathuid ' poutlvajo najmay beet v publistickych atvaroch, vrecnicive fv nendtene ie) kaddadenne| eb ako hovorove prostiedky. Nie 0 sujeajne ani ueelne nap. v odbornom vyiacrovanl. Stick® poznamiy pr ttazeologickych ednotkach nie sv siovniku deta ne rozpracovane, poukazve sa iba na virazneiie pripady (nap. Caprese, L | sino cifovo zatarbene, kniané a pod: vulgare {2 hespisovné sa v siovniku vobec neuvadzai) “Yaporne slovesa trazeologickjch lednotiek sa v ockazoch na covientaéne hes uvadzald pr Kiadne] podobe siovesa, V siowniku sa pouivajd va cruhy zatvoriek. V normalnych zatvorkaen 8 te Komponenty frazeologicke} jednotky, ktoré su Zamentefné teda variany. Napriklad aj Keby Kine (sekery) z ne ba padal: Motnost daitich variantov (obyéajne pocetnesich, votnejsien alebo a| mene] Eastch) sa naznaGuje skratkou a pod. Vodkazovjeh neslach sa Neto varianty uvadzaja podta pote, \V hranatyen zatvorkach si v slowniku tie Komponenty, kioré su potenciaine, tj. zavBe sa bez zmeny viznamu vynechavald tr Foologickd jednotka sa poutiva ako ustalend aj bez nich. Napri- iad [holy labu leat; by pay Kolesom (na voze].V hranatyen Zatvorkach st a) tle East cltalov, prklador z Iteratuy, ktoré so Gopinené 2 Kontextu na lepsie porozumenie (obyCaine je to pod- tnatalebo predmet), Niektor prikiady zlteratury sz dspornycn Govodov skratene. V ciatocn 2 Ieratury nachadzame a) siova, tvary,sovosled 20 slarsich obdobi spisovneho jazyk. Elena SmieskovaADAM iit ‘A(A) — ko povedal & (a), nech povie aj Bé(b) ko nioto zatne (naznaGi, nech taj dokone! (dopovie,vysvei a pod) Newyhovara) sa, Klo povedal a, nech pov aj bé, porozpréva) ‘etka, €0 Ve8, Tole naradkam nerozumiem. (Smena) Co bolo bit ked som povedala a, musela som dolott |b. Od miesia som ho teda do pestle. (= Mardtny-Soltesova) (0d & (a, A) [23] do (po) zet (z, 2) a) od zatiatku do konca: Wietko. b) dobre, cBktadne [naps vedi, povedat, prettat a pod) ede! cobre, 2e Augustin nema raa Bartosa. Martine to véetko ‘ede! vyrozpravat uetalov od & do ze. Hordh) ‘etka sist ymysiel. Od A a2 po Z. Prznal sa. Hrufovsky) ‘Véetho sa mi Zdalo neskutoéne, od ,2” do .zet” ybalené. M, Kina) {nepovedat] ani a (a), ani be (0); [nepovedat) ani bé (b), ani cele) hovor celkom ne nepovecal pasine mit, krieomu sa hewyadrt (obye. od rozpakov, atatost,farbavosti a pod: po- ‘ow. nepovedat ani ba) Nut akoze sa vam pat ato naga nevestcka? Ta pra bola taka aM antala 3a, stéla, ani a", ani be. Mlada stvora. ma byt diva vik ako jasteriéka. (JG. Talovshj) (di bez slova, Taktorobievaliv2dy. Nezabfatal ani. an bé, lakoby sme my bol len skaly alebo areva. (F.Svaminer) Zamosureny na sach, 0€\navrch, akoby mu bol Holby ult ‘ani be, ani c&. len zrazu: , Neustavajte 62, pani Hlavajova (Urban) [ABECEDA — yf ostatnd (posledna) itera v abecede; byt ost. ‘nou (postednou) iterou v abecede p.ostatny dal (zaginaf) od abecedy zat, Za¢inal celkom od zaciat, 9 zakiagu [Tichému} bola strasna myBienka, 26 Siovac, ues! svet, mai by zatinat od abecedy, Citi sa unizenym. (S.. Vaiansky) ADAM — byt v Adamovom richu (abore a pod.) hovor by! nay (o mutov) Mal sto chutifahnut si pod rozprasovate vody, a to len tak, \VAdamovom bore. (8. Letz) 12 s Adamom Jo) Kope bo} zaéal (zadinat)niedo od Adama ovo" 2) zavst, zatinat cel om od zatsalki: ) rozpravat, vykiadat @ pod. nieéo velmi podrobne12) AMASVER Vise som na fom. 2 né nepochopl preto som znovu zatal od ‘Adama. (F. Gaba) ‘Véade muse! rozaravat vietko od Adama. (t. ZibeK) AHASVER — bludif(Wulat sa a pod.) ako Ahasver Arid nemat kde pokoja; by bez domova, bez vist Govtedy vandrureme 8 ottimom po svete ako Ahasver. (698) AGHILLES — Achilloa pita ki siaba stank, slabina niekoho; ‘sabe, zraitetné miesto Predpokiadala som. 2e Covek zahlbenj do tiozotie a histone ‘heméte mat rovnaky zaujem aj 0 hudbu. To bude jeho Achilova pata, (U.Zubek) [ALABASTER — Diely ako alabaster. bely ‘ALELUJA — [ad] do aleluja Novor a) vele, nadmieru, vetmi cho: 'b) ab do omzenia Cheel som, aby ma futovala, aby ma do aleluja ubexpetovala © svoj) Cast (H. Zeinova) atom sa ud [na armoku] motal iba siabi,kunéa", podaktor Fpodpt jal sa do alu, remen iba pomacal a nechali tak (a Plavka) [ALFA alfa a omega kni2 zatiatok | Konic, upine véetko; byt ‘atfou @ omegou niegohe, niekoho by! podsialoy, zakiadom, {hm najdotentaisim Kemoviny — Io je alfa @ omega zvySovania Bwodtine| vyroby (Pravea} Jraeik preciera sa nustim gramaticxjch pravdiel, Kore joshi nejasne, wnataje do chaosu poriadok. Nebolo mozno dost sa Tak do seta pocnania iba branou gramatky; to bola alfa fs omega wyucby. (V Minae) [AMEN — [ui] je # im amen; [ui] je mu amen; [u8] je amen po Hom hovor 8} je vo velm ze), nebezpetne|stuaci ) zahyme, Pomvie (ut zanyrul, zor) Beary Adamov vode, 20 jes nim amen. Zbohom, Pvot, povedal 5. Vo Gverach Kuchyne sal vojak sol ho dnu — a padol vstrel (R. Mori) oat ich do Dunajal bisio mi hlavou, UE im je amen. Z take} Feky jakzW Fiadne maéa nevyizi! (K. Jarunkova) ed ked ho Irpak oval, amen je po fom. (J. Jesensky) a aman novor za chu, za vem kratky Gas, inned Kasha, do Ktor| sa sekrelarwslanectva .za amen” zafubil G.Tajovsky) ATENY _/13 Tato pesinka vied'a popes g: sa pustitade, (J), Jesensk)) AMERIKA — objavil(objavovat) Ameriku ion. p0kladat.predpo- ikladat ud davno znamu vec za novi, eBte neznamu, objavit {objavovat), 60 ut bolo objavené No, no, obj si Amant My 0 takychstrojach dvno vieme, ale i zatial pre nas drahe, Nie si moda! novaikm. (Praca) [ANJEL — lete! ako anje, [8] spadol ako éert Zar! vetk® oriprawy neprniesl nak wsledok; po nadeinom zatiatku piel nedob- Fy. nepodareny kanes Pekne 2iezol a2 na koniec mottza: ale bol ete daleko od zeme. Porutenobonu | tak! Zazmunl i, aby ani nevidel, Kotko let —askotil. Leel ako anela padol ako Gert—zary sa do zeme! (© Dobtinsky) [ANNAS — poslelafnlokoho (chodif a pod.) od Annaéa ku Kait- Sov! (od Kalfdak Pilatovl) Novor excr posilat niekohno, cho- Git'a pod. od jedného éloveka (alebo radu ap) k érunému: prehahat niekoho pri wyavovani niesoho Musel behat od Annaga ku Kailafov, aby ho prepustli na skuskach, (J696) Preto sa na jj rotu ulakomn!? Stalo to uk pefaz, nachodil sa 0d Kalfata k Plato, e&te 2e sa to tak podario prepsat, Kim bola Mara nazhe. (A. Bednar) ‘ANO — ako no, ako nie; ako, ako nie sri nevedno ako; len 1 'akosi nevdojak, nanadou a pod. ‘ako ano, ako nie. dvadsiateho dha mi tjchto $9 rubtoy zostalo ‘58 kopejok (J. Jesensky) [2iebek| salsa lararomy Cechach, Ako, ako nie —raz a zjavi ha Stara) Ture), (SH. Valanskj) {nepovedat] ani sno, an le neprejaif svoju mienku, newyadrit sia, Prestapuil, aby si nerozhnevali prov, nepovedall ani fo, ani ne. (L._Séo) [APOSTOL — Ue ich] ako apottoloy 2a (eich) vela, mnoho 'V zamoznejsicn domoch je véade po jecom, najviac po dvoch Jdefoch, Chudabnejsi maja vade det ako apostolow. (Mt Fig) Indsty aposio!p.tinasty LATENY — nosit sovy do Alén Kriz rozmnotovat nleto, 6oho je Viost. obit nieto Poytoéne, neetektvne (porov | nost arevo do hory list vodu do mora) 19a za amen ch tam nade, ak14 AUGIAS AUGIAS — Augistov (auglassky) cllev: Augidtova masta Kriz vetky neporladok, velka netistota zavinena nedbanlvostou \yGiatt Augiadov chllev (Auglasovu mastal) 4ni2 odstranit valky nepariadok, necsiotu a pod Ked sine na tento Augiaoy chlow Utoli,riasali do eveta, 26 ‘heeme skomunizovat dru2stevnicto. (Pravda) Lente prichagza marec 1848 a Janecek opi8ta dom i sestu psov | pestianske sme; Ko sa ma slarat o pouliéné sme V éase, kad ea Tudslvo chysta. weisit Augiagov chitev? (V. Minag} [AUREOLA — strhndt aureolu 2 niekoho, z nleéoho nid zbavit 2daniive déetojnost, posvatnost, odhaiipravu, neidealizovand ppodobu niekoh, niecoho Nemotno zanevalkrtke, 2 srhla aureolu dela, Kore nebolo odie ftke| slay. (Pravda) . 1B (BE) — kto povedal @ (a), nach pove aj b6 (0) . a Toepovedat] ar a (2). arb (0): [nepoveda ani bé (b), ani cé (pa BABA — Co s2 babe chcelo, 10 sa je prisnio p.chciet sa zvedavy ako [staré] baba 0.0" expr vol zveduy Spitiak bol wvedavy, ako sa o fom vyjadroval Hnéiar, 2vedavy ako slara baba, a posvelll si nan [na zajatcal baterkou, (M. Kino} BABKA — Babka k babce, bud kapce porekadlo spont motno 3] 2 mala, aj pomaly a dosledne 'Nemanla nam stat biedna drevenica ana robotach v Gechach sme si nelaku tu Korunku zarobi No a babka kbabce. Ale vers Gna to bola poviadna. (Smena) ‘pit (kupovat), predat (predavat)nleéo za babku (za facku) hhovor kup predat (kupovat, predavat) vel lacno, za npr ‘merane nku cenu; nego je 2a babku (za feck) novor Meco Je-vetmi lacné, ma mald hodnotw Este nedavno som skuporal za babku divé Kone, €0'potrhal akehotvek poptuhy. (P. Jaro8) Gdkipl majetok 2a tack (|, Ror) Skopim tonto roku vietky Ceretne a dam vypalt Ved je 10 za facku. (Fash) Mat farskd atendu — moja Kista nebola by musela predat rave 2a fac (F. HeCko) ‘BAT SA_ 15 eda (nemat a pod.) ani babku (ani babky, ani grajciara) hhovor. nedat. nemat a pod, celkom ng, njake poniaze nodal rnemat a pod. Zapamata|s, 2u2a, ni grajciara im nedam. Via mi dosal plat lodpustia, ale ak chcem mat kofa' dally, nuk musim od neho Platt, labo je vojenskj. POjdem do stayne a zahlusim ho, ale hhegam ani babku, (JC. Hronsky) BABRAT — nebabrl, nekupis! Mover a) nedotyka) sa toho. b) ‘emetaj sa do toh, 0 60 nemas vazny zaujem Prugko sa nakioni k Belovi a worapl mu kame. .Nebabr, ‘ekUpsM a vjstrazne zajastr oéami,(L. Zubek) Ur nati platennie: hovorieval: nebabr, nekupis! — Kto sa ne- rozumie do vec. ech aspon nezavadzia. (Praca) BAL — Kocur ne je dama, mysi maj ba! (Mody) p. Mody BANA — 2iata bara p 2laty BANOVAT — Aad) hamovat ako banovat p. hamovat BARAN— aby bol baran cely, | vik syty: aby bol aj vik sty, aj, ‘baran cely; aby sa vik naira, | baran zostal eely vor expr 12k neto vyteSt,urobit aby bol spokojne ob\ave stanky, aby 2 wyhovelo jednim i druhym (porov.# aby sa i cap nazral ‘kapusta zostaia cet) ‘Ale Vieden Casa. Vidda vo Viedn. — Say, ved s Simi si to nesmies roznadeat Tu s Pesfay, 1am ‘cisafom, aby aj vk bol sity, a) Baran cely. Zemanovym param le wrecko. (A. Lackova-Zora) Sprosty (hlipy) ako baran p. sprosty ‘eda si (bras) ako Baran na rohy p.f0h JARANI— Sprost) (hlipy) ako barani voh p.sprosty BARANINA — Nobude 20 psa slanina (an) 2 vka Daranina] p. pes BARANOK — krotky (chy) ako baranok (ako oveéka) ere, tichel, poddajne| povaiy De sartie desry hned veda, G0 si majd vybrat, a kézall si oniest: ta drané Baly,t& zialé prstene. Iba najmiadtia, vedy Uicha a krotka ako ovecks, taal leraz mitala.(P_Dobsinskj) revinny ako barénok caso ron celkom nevinny. be2 viny “som nevinny ako baranok, — povedal, — ale ked chcom, em sa rozzurit ako lev. Preto pomalsie, pan moj! (J. Kot) ‘betny baranok p obetny BASA— sorosty (hipy) ako basa p.sprosty BAT SA — ba sa a) vlasineho fora (ay viastne) Lene) p. Yer ‘a sa nlekoho, nieéoho ako ohfta (ako moru, ako Gerta, ako16i_BEOA ert avitone] vody, ako Eart kris) exp, velmi, neobytaine sa Dat mat nrézu pred nietim a'kono sa Liza nahnevala, ¢ tm boto zle. Preto sa jel vetci bali ako onna.(M. Ouriékova) Rarodit sav rodine,Klore| vido! otec — lump. Chlap,ktory sa bal roboly ako Certa (Veternik) Ba ca fe [Zemy) ako Certa,TuBi,2e ho U2 EakA trmaviea (A Lackova-Zora) ome’ tak ikdy nechodia, Boja sa hory ako ert svatene| vod. adée) si dodvaja odvahy stefbou. (M. Krno) Kkto 88 bolt, neobetoli prisiovie ed clovek nema odvahu. Oz: odnest, nema ani Uspech; strach Cloveka oslabuje, zbavule sly {Wea bojte? Kto sa bof, neobstoj,— lal mu [Petrov drekto- ravi} quad. I. Jesensky) BEDA — je mu Gal] Beda exp, je s sim nedobre, Woz! mu nebezpedensivo, zéhuba a pod. zara bolo by vam byalo jal beda. Aj bude vam e8te, ak heurobite, ako vam rozka2em,(P. Dobsinsky) BENAT — bahar ako = nasolenjm zadkom p.nasolony rnrde mu bend po che (20 fel); imonmiavky mu beh 2 chrbte p. mrsz BELMO —- maf belmo na oélach nevidiet skulotnost, aka je nepoznat pravdu; by! zaslepeny Rename pontady, slova prchav, che, Santujdc miadi sto ani ‘evi Aj Lajko Sulek akoby eal belmo na o&iach; zafuben! yal slept (A Lackova-Zora) BETA Bota povle Bele, a 18 to roznesie po colom svete; Povedale Beta Beto, uf to na celom avele porekaio Kiely Ea rl Sina, neuvadlive slova ets fahko a ryeno roznest, roxsna BEAT — [a] svet bedi (sa 106) dale. dale ‘et (teks, lei, eta a pod.) ako seta (ako sarkan, ako ‘lot, ake vichor,# vetrom opratety, ako na kridlach, 60, ako tu nohy stag, Kofko mu para stadt, o duéu spasend) oxo" ‘ble bed, veka, ponybuje a pod (la oly strminou ako strela a zrazu zmizne v kirave rozpr Eaného snehus (E. Ondrejov) Kone llia ai Sarkany, (M. Razus) Nad nim zakikalo Syrladvadsat havianoy a schyiac sa na kia, leteli ako vichor. (P. Dobiinsky) ed vozik wtisl a potom sa spustit na fom po zvazujdce| sa tral, ote ako s vetrom oprotoky.(L. Zubek) Hoding ideme 2 mesta. Ale sme ltl anna kridlach. (, Jak) Pato Stieranka vyitatl saz kasdmni a ako mu nohy stat roabehol sa nore dolinou. (C. Ondrej) ed voak unafal dala, akaby tam ani mitnika nebolo bjvalo ~hybai [mitnik] za vozom, 60 mu para stabla. Ut. Holub) ‘Atak ako betim 0 duSu spasend s hrkolajicou Kabelou na Cnrbte, odrazu dre... U2 som letl vzduchom, uP nasiedovalo Sato. (M. Urban) bedi (utoka, lel leta @ pod.) ako éialeny (ako bez rozumu, ‘ako bez hiavy, ako bez duie, akoby mu zem pod nohami horela, akoby ho hnal) expr. vrozrusent strachu a pod ene bedi, uteka a'pod Ziatala vhroze a potom sa rozbehla ako fialend von na hrad sku. (H. Zalinova) ‘Mikula ¢a potkol padolceloutarchou tela na strnsko, ako kee $a ztut Klada. Presada bol spaseny. Betal ako ber rozumu vlasy sa mu jedi. (M. Kukucin) Barmo rob poplach, behal ako bez hlavy po chodbach. Horak) Letela domov ako bez duse a ani nezbadala, 2e je bez jedne| vemthy,(P, Dobsinski) Susedovcom oehorel bravee. Po cesie dohadovali saa priveh bala ako ber due. (J. G. Tajvshy) finde mu be2i po chro (po tele) p. mraz odie’ (nevedte), ako (ten svet bedi p.svet BIC — akoby (ako C0 by) bi¢om peso! p.plesnat 'na kanes bx pleska p. Kone pliest(upliest) Bie (Korb8é) na nlekoho chysta, zapvieiovat {eapricint)riekomu buduce fabkost. nepriemnost, zahubu Este je vefatakyeh fudi na svete, Vids, zleraja ch, a) ich det ‘a nechapu to, Vastna matka bi pete na neho. (J. Hors) Matha opakovala bubenikov razkaz, Obec vraj nema nahotove: ného creva. Ked si chiapi na vojne, a Ze teda fudia musia Okurovat 8koly 2 vlasiného, Mnozsivo dreva sa urcilo podta poetu Skolopovinnjen deti v domacnost Pe Nalskor richlar upletol korbaé na chudobu, —vravi Verona, o Figul) BIEDA — Bieda je najlepsi master (ona véetiéomu navel}: ‘Bleda véetkérmu nauel; Psota(bieda) majster isovie ked jefa areLy ovek v nidzi, bez prostiedkow, so vletkjm si musi poradt. frauti ca obracat sa, musi si vedet pomdct (porow.) Nugz= pobudza) bledu (peotu) tit expr. biodne Bt, biedt, vert Avera pravdu mate, oteeko, Doma nemame psi Com robin fam zarobku nedai, NaGo by sme doma darmo zanafal, bedu {tela vam este na bremeno pada, Peideme svetom (J. Hol by) Moho! by sa ty ist so mnou [2a Zoldniera], Co budes doma lenosit a psotu thet? (L. Ondrejov) pied 2 pleca na plece prekiadap.prekiadat evdtoro remesiel, desiata bieda p.remesio BIELY — ani blely, ani clerny (0 Cloveku) nerozhody, vahavy evyhvareny. ani Bile, ani élerne (0 vec! alebo jave) nejasne ewhranené (porov (ani tyba, ani rak) Pahodinost unk pred zadpevednasfou, nechut rozhosnit sa Pte ia ten nesympatichy typ — ani biel. ani Gerry. (Pravda) plein wrana zreckavy, mmoriadry, v2acry Jay. zredkavest veacnost, ran Katdy 2 rodicoy, otec | mater, stra sa viac 0 vlasiné zauimy wer) rodieovsk laska, pohladkanie, slarostivost bol bilou \wanou, (Pravda) ‘strolickye bela vrana medzi unorskymi zemanmi, Neturi sa fako ostatna nata Slachta. (A. Lackove-Zora) bil ako [Zerstvo napadnuly] sneh (ako srief) (oby6. 0 cistich Dilyon vecsach) blela ako Falla (ako alabaster, ako hus) (0b DS dene. o disCati: ely ako miko (ako jablof) (2by¢. 0 Sed ‘Yom slovek}; ely ako papler (obyé. 0 bledom. zolednutom tloveku) expr. celkom biely yet stl prkryu obrusom bielym ako sneh. (J.C. Hronsky) Platko fel domov a siévi nadhernd evadbu s nevestou below ‘ako pacly snietx a Cervenou v lekach ako krv. (P. Dobsinsk}) Sianol do vrecka a ytiahrivc 2 neho dvadsiatnik, Biely ako sre, dtfal ho dino medz\ pty (2. Kalinéiak) Dievea wasne,uletene, Dele ako hus, Cervené ako ruta, 26 mu hadaleko-Sroke nebolo paru. (P. Dodsinsky) Prchadza starky ako jablon bialy.(). Kosta) Bola taka biela ako papier, lebo | bolo fa2ko2t. (0. Hronshy}) Imafnieéo cieme na bseor p. Gera hhendjdes nekono, niee2, a Keby ss lampasom (so sveckou) za ciate che htedal p. angel BLAZNWY 110 ‘ait do 2nfawy hromy nebjp. 2iNtava to (nleéo) bije (udrie) do o8i je 10 napadné, hed, Iahko to ‘maino zbadat, neto (to) vvolava pozomost ‘ede iermym nabytkom bila do ota suprava staromédnych stobiek.(M. Kino) Tuto chalupu opatrujestarostiva ruka a Stefanov to zakatdjm bije do 08 (Jas) \yroky, Kore evojou 2vlastnosfou tak bi do oi, 2e sa samy vaca. (A. Matuska) Ked sa vzpramil, Gosi my udrelo do ot. (J. Skalka) vedlet (ahadnut a pod), kotko bilo (udrele) pochopt situaclu, ‘edie, wei 0 £0 ide, Go je vo vec! Ghiape! mrki na seba’ Vode, Kotko bilo. 2. Zguriska) Pridejetibaba domoy, Chy2a nepozametana, na dvanaste|dve fe roztorené a 2lata pino po 20m narozievansho, U2 vedela, kotko bio. (P. Dobsinskj} Prehovarala ma, aby som piel na druhy den, labo Ze je zane- prazanend, | 2e chorlave. Vedel som hned, Keko udreto. Km, iy ma neoklames. (. Svantner) BIT SA— bisa ako lev. lev ‘mlynar sa bj p. miynar BITKA — [lo je] slovo do bitky /ovor to su vane slow je to ‘yhidsenie (obyé, podnetne), vazny problem. kiorym sa treba Paoberat Ai lanska Konferencia. Ktora bola prvi slovorn do bitky, px nesla dravitu polemiku v sekci dokumentareho filmu. (Vege rik) BITKOM — bitkor nabity pvoinen) prepehaty Tito shyria Buna}. 10 j@ Prva slovenska folkionsticka drutina. Krémav Kore sa progukuju je v26y bakom nabita. Middenc: si (beruthi. eumele-ifujarud, 9aidui | spievai, itancul. (. Minaé) BLATO— dostar sa (poméec sia pod) z lata do kaluzep. Kalu? BLAZNIVY — blaznive (Sialené a pod) huby poledol ovor exer Kona, sprava sa nerozumne, pocnabo rw Dieveata, kriéal za nami uetel, — var ste nepojediblaznwé huby? Pomaly, 22 sa nedolamete na tych schodoch! (K. Jarun- oval ies syn me), takto je 10, clysvet pojedo Salené nuby a cela raja chee, aby vr zeman mto plat (J. Kalintiak) ‘Ae udia hovorim, ved ste var len pochabe huby nepojedi20y_BLAZON ‘ea ja kraviarz nade} daciny, ba 1 Rfadém kde situ pi takom gazdov, ako su pan kr, ttus vynabate. (P. Dobsinsky) BLAZON — Blazon tba na viasine] skode zmidrle pisiovie ba ‘nerozumny Blovek nevyutiva skusenostinjen, nepouel sa, aby a whol chyoam BLEDY — bled (zbledndt) ako stena (ako sm, ako vosk, ako Noha, ake Arleda) oxo" velm bled}, ell zblednit (naima dloveku a jeho Wan) Pani Tomaschottova ¢ Pavluskou dolatiabiede ani steny, chy Pamykaku na kuchynske dvere, ale u2 zbytogne. (M, Urban} ourel na Jergusa zarmutenym okom, wstel sana zemi bled ako smi. (L. Onste}ov) Karas trochu stipol ked sa prirel na Mata. Bledy bol ako vos, val sa, akoby nebol ani na dobrom rozume, (JC. Hron- ski) Nevedelirocitia, kee podela sai jadina deéra. Nu2 sa u2 en timarali slzami a stenali vo dne v noc, Dleci ako tone. (P Dobsinsky) Hadela na ma ber hnew akasi Cuda, prestrasena a bled ako krieda. (M.Pribus) BLEN— horky ako blen (ako 21, oko palina) expr velmi Nori ‘Podala mu nenéek raticom a palinou, Horké to bolo ako ble. .G. Tajowsky) BLESK — ako biesk zjasného (éstého) neba p.jasny BLCHA — BLEKA — 021 mu bikyp. ob ‘ust nlekomu bichu do Kozucha (do ucha) ovor viuknt Fiekom znepokojujucu, dabiedzavu mysienku,prviest na ne: priemne mysenky Kostoiansky Kaz Trokan uti tofko 2vedel odklas, 20 prespor ska cirkev sto} na Hurbana pre liu podat Palobu.Pusti| mu fm bionu do ucha; doma Hurban chodi ako vetor po dvore. TUSi, 0 Co ide. (A. Lackové-Zora) BLUDIT — bidait ako Anasvorp. Anasver BLUDNY — biucny (za¢arovany) kruh p.zaearovany BOBOK — mat reti ako Koza bobkov; trisifreél ako Koza bobky hhovor expr vela a zbytoene, Casto aj nevyhodne rozprava, tra wepat “Tak namn poved ty, Janko'” Aho posmechovali:.No, ukA2. €o ‘res! Nickey mas rel ako Kozy bobkax.”Zlakol sa, lebo rozpra- val, a rozpravat takto sam pred chlapmi 10 nie je v8etko jedno (A Bednar) BRAT (21 CCus.tyklamar" 2ahviakol ho Zartovne jo Makel..Neprestajne {nasi ret: ako koza bobky" (L. Ondrejov) BOD — bys (zastar @ pod!) na mrtvom Dade p. mitvy BODKA — co postedney) Booky (tery). era BO — bos vetornym myn p.veterny BOJOVAT — Cojovat prot vternym misriom (¢veterym myo) p.velerny BOK — smial sa, ad sa za boky (za brucho) chytal vor exp ‘elm, bez zabran, buine sa smal Dievéence sa najorv chichual, ale potom sa smial, a? sa za Doky chytall. (2v00) Bo!o mu [medvedou!] ta2ko cer dru prj, obo nabral brucho ako sud kapusiny.& ka sa smiala, zavjala — a2 sa za boky ‘chytaia.(K- Ondrejka) Teraz dal chlape!Igorow do ruky strabiaka na palo a musel st 2a husam. Small 6a mu, a2 a 2a brucha chyta. (Kral) nieto (to) mu kole bok p. Kat vyspat sa na odiava Doky p. obidva BOLEST — Aka bolest, taka mast porckadio na kazdu chybu fadkos! eda najstprimerany spOsob napravy, uray BOROW — gu borovd p. tga BOSY — noha outa, a Sak bosy p. noha BOZK — jusassky bo7k p judassky BO2I — Cakar na nieéo. na niekaho ako na spasenie; ako na [bodie) zmovanie p. spasenie BRADA — kupovat (2, pil @ pod.) na bradu fovor kupovat 3 pod. na din [Aka si nadoviert cudzieho dreva? Tatko Zézrivcovi nezhretit kod grota neve, ako e rok chy, ked pie 2)e8 len na bracu. (Mt Urban) Bol hlacn ale pil. Aj kee nemall, Pina role, na budcu Urodu, ra dln, na radu. (A. Lackové-Zora) ‘28te ma mlieko na brade; esta mu mloko po brade tects; este ‘my neuschio mieko na brade p. mleko BRAT — brat niogo 2a hotovy 9108 p. gt08 ‘rat niekoho 00 ree. 66 brat nohy na pleca p.plecia brat rozum do Pst WS! brat 81 ako baran (ako vol a pod) na rohy pron brat 61 riekono, nieéo na musky p. mucha brat svojch sedem (pal) siuak (vec) p.svkaBUK (23 ert ho bere: cert ho beri p. tert ‘kde mista tam ani sm nebene p.smat inti (reve a pod), akoby ho na no2e (na vid) bral (bral) p. not [BROO — to fe et nit x oho brda ody pejor a fonto fe WD "rie ep aka tub emu podobny; su i rovn (obyé vziom) 1 na joan bra [than]: sina jednom (vjedriom) brde tkant eden BREH — Ticha voda breny podmyva p.tichj BRITVA — Kto sa top! (topiaci sa), aj britvy (slamky) sa chyta Dsiovie v tatke), nebezpetne; stuaci je kaZdy prostedok Pachrany dobry Ko jev kairom nebexpetenstve, Oude véel ko na zachrans ‘teraz ist taku Cloveku! Ako? — pofepkal Stu zarveny Nesijehane tka pluika ko sa top va aj bri sa lapa, Winalschgratz bolv dane) chvl tou brvou pre ich — inakSieho wjchodiska nemall. (A Lacko- va-zora) Hidinstvo, Cote fo bolo za hrdinstvo! Zenunepodozrievald {25 batOtkom si vedela rady. Kio sa topl, aj slamky sa chyt Polovicu nakladu zachranila, (M. Kino) BRNKAT — niekormu popod nos (na nos) brnkat, nedd si papod ‘nos (na nos) brnkar p. nos UCHO —cigan mu v bruchu vyhraval(kince ky) p. wy vat Kova mu v bruchu mechy dicha p. mech lezat hore bruchom p. nore plazit sa po bruchu pred nlekym Novor peor nedbstoine Bonitene sa k niekomu spravat obra. ete pred rokom sa musel plant po bruchu pred nim, a teraz poeri— aky konut.(V. Minae) ‘smal 8a, a? sa 2a brucho (za Doky) chytalp. Bok vbruchu mu swt p. stat 2abe po brucho p taba BRVNO — V-cudzom oku via! sme a vo svojom bruno nevia! .smet BRYNDZA — byt v bryce (v Kasi p. aba ‘horka ono bryndza p.norky fanat (wriannut) niekoho 2 buyndze (2 kage) p. kata Zaplat za bryndzul ion pokne zapiat, musi plait (8kodors dostna vjzva fomu, Kio mysiel. 20 nemus, nebude pai) [BU — nepovedat ani bi /ovor nie nepovedat, migat (obyé. oc {arbavost, nezdvoriosti a pod) (porow. inepovedat ani, ani be) \raail sem ako Sialeny, nepovedal ani bi, len vam hodt tie papiere na st0l a bezal (D. Kuze) Odidu sa nepovedia ani bu, otec, mat ideme tam alobo tam! (K Jarunkova) [BUBLINA— spfasnaf ako bublina; bublina spfasla 2clena vec, ‘sa ukazala ako bezvjenamna, malicherna, ukazat sa 2veite nym Za netportoy fn vosi spoluhratow! i celému oddelu sa obala zodpovedall, dostali vest. a podpisa yhlasenve, vKlorom viet- ko futud. Sprasia teda bublina? (Pravda) BUBON — ist (chodif) s bubnom na zajace prosasne prezra ‘al, odkrjval eoje Umysly neopatine, nebkovne prezradzat tajné zamery [Ak chceme nist Girne kamene, musime sia zaist na sve. (Okrem toho nesmieme choc = bubnom na zajace. V Mugnone Je jarmok, pine cesty fud! Zatah by haga aj oni (@. Hecke} Len opatrne, ne s Dubry na zajace! (J. Calak) Vikotline by nage energicke wystupente naroblo Sumu. § bub- ‘hom nechodia na zajace.(S.H. Valansk?) BUDUCNOST — [1 |e] hudba budenost (0 je) zatia!nereaine, ‘matnost uskutotnenia je dalek Rychia doprava je u nas efte stale hudoa buddcnost. (eter: rk). ‘BUDZOGAR — dat nieéo éertovi na budzoga; gazdovatéertov! ‘na budzogaf exo cle sao nieto start ze gazdovat Pan vielpan sa odrazu zastavi, pozeral po zhromazdenich Odrazu sa spjtal: — A Matias, ndf Mata Ke? Ale véak tu vis ‘mal Matias v mojom mene prima. Mvo, ekny to vtaeik —odvetil Daniel, —awyste zverlina psa slaninu a dali ste svoju voc Cortovi na budzogan. (J. Kalinga) Calandrino yblabotal,2e si konetne kupia gazdovsvo. Bruno 2 Butlalmacco ea to ed dozvedeli a ustaviene mu Rod 3 gazdovstvom si statost! Budes gazdovat Certov na bu: iz0gaN. Radse si peniaze pekne u2i s nami... (& Hecko) BUK — akoby (bo!) 2 buka spadolp. spadnit {co} z buka spado?p. spacrit hiadiet ako hrom do buka p.hrom ‘merat od Buka do buka 0:0 Neh oan woe presne, spravod- Ivo, primerane, posudzovat nieéo nahodne241_BURKA Pe caste racovné aspeety jednotvjch pracovnikov v zavode nemo2no mmerat od buka do buka. (Praca) (0 buka (do buka] Move. ber piénu, nanodne, hoclako nepo- ane (1 rieéo) Dovalila sa Marcela a ked mi videla v rukach zoznam, 2aéala ‘tata isla od buka do buka. (K.Jarunkov4) ‘Viet, 2¢ mame planavane hespodarsivo, no a ono to nejde len tak od buka do Duka. (A Pldvka) poza butky; spoza butka; spoza buékov /iovor. 8) tae, priamo; b) zakerne, s nepriatetskjmi umysiam {sil horami kaa! najenireéneisichlapci poza bucky chosie- vail. ana noc. zatianal fovne do nostinca v tyeh horach. (P. Doosinsky) lepsia plodnejs ako toto sriehnutie spoza bucka je otvareny bol (A Matuska) _20faw) ako tuk p. 20ravy [BURKA — burke v pond vooy p. pohar Kio see veto, ne Dorku p. vietor Yt — aj (bo!0, bude) po parace p. paréca ‘ako ¢o by nié nebolo p. rie Tani Ze duse met: ani ducha met p. dusa {Bez joare) fastowcky bude feto p jeden Bez [ocne)ovce bude sala p. jeden Ber prace nie su kolaée p. Koide byt (ako na hots dani: byt na holom p. holy byt ako na inléch (ako na te, ako na uh) p. nla Dy ako tyba na suchu p. sucho bby [ako] v [soomor] neti 9. nebo byt ako 2a 970s chleba p. gro8 byf ako zmoknutd Kura (ako zmoknuté sleoka) p. 2moknty yf ako 28 stebro p.2vj lyf alfou a omegou mecono p. alfa byt Certom pod8iy 0. eet byt im hore, tym dolu 0. ore yf do 06! ako med p. med by do foboly ako osa (ako sréef)p. 08a yf do vera vietor byt hore kancom 9. nore Ieyl] Kost a kota 9 kost [yt] kev a mieko p.Krv byt med dvoma (miynskymi) kamerimi (2arnoun) 9. Ova byt na ane p. dno Dy na dobre) ceste;niago jo na dobre cestep. dobry byt na ehvoste p. chvost byt na kan Kon byt na mitvom bode p.mituy byt na nieeo. na niekoho Kathy p. kathy byt inebyt) wacom (mechom. cepom) uarety p. ude Dy megim ka2dou Zikou 9.3 ‘byl mek (u nekono) peceny-vareny p. peveny byt nlekomu eae usi dost p. ucho byt niekomu na dobre) pomec'p. dobry byt niokomu na krku pk byt niekomu na o6iach p. oko by mvekomu za pata p. ata byt od ruky p. taka byt odrezany od sveta p.odrezany byt ostaind (posledna) itera v abecede, byt ostatnou (posied- nou) iterow v abecede p. ostany byt namubohu za chrovom p. chrbat byt piatym kolesom (ra voze] 9. piaty yf pravou rukou miekono (oiekomul b. pray yf pred nosom (pod nosom) niekormu B. 08 yt ri gross (pr peniazoch) p. gro byt pr [mastnom) rnc’ p. neniee yf pn [pion] valove p.valov byt niokym jecna ruka p. jeden yt (3) na eistom [s niecim, riekjm] p. sty yf s niekjm na vojnovey noe p. voinovy byt Isladky] ako cukor (ako med); by samy cukor (med) p. cu or byt sto rokov 2a opicamip. opica byt tono ako srapen na panvie'p. krapeh byt thom v okt mekomu p. th yt v kas (v brynaz) 0. kaka byt vniecom [a2] po krk . ek yt traeip. Waza byt v dzkych (v dzkom)p. daky byt vareskou do kazaeho froca (do kaédej kage) 9. vareska. byt vey mastami masteny (namasteny) p. mast byt 2 lacneno kraj p.lacny byt 2 twdeho areva {kresany]p. Ned‘me_BYVAT geet 0 by ¢o0 bolo p. to ich ako Gervenych my p. mys Je mu (ai) beda!p. bed ye mu sveta 2 je mu sve p. svet jeu fazko okolo srdca p, sce Je (musi by) vSade, [I] kde ti rachy v hrnci wrd (kde $a ti fachy v roc varia) p. nach Jeno ree 8 § masiom (ako masio) p. maslo ‘kazaa kcava bola aaipry fefafom peta ‘Kae [ri] eto (kde net), tam ani snitneberiep. srt kev nie je vod pkrv tna fom C05 je (0ude) p. Cos) ‘ebaio by od veci p. vee ‘rebude 20 psa sian [aniz vka baranina] p. pes hnebyf 2 cukra p.cukot fee hoden do jeho Stapaje stip; nie je Roden stupt mu do Sfapaje . Stan rie je md ani o2f, ani umrietp, obit fie je mu do fee p. ret hiet mu paru [na svete] p. par ret mu rady p. cada Net take) pesnicky, £0 by konca nema. koniec ‘ia jedao brdo [tkani]: su na jednom (vjednom) orde than’ pjesen '5u na jedno kopyto p jeden Su 2 jedneho (rovnakého) cesta (peceni] p jeden {oe [ako] nobo 2 zm p, nebo {oe {ako} sto a jeden: [ako] tse a jeden. sto fo je ina kapiola p. kapiola toe mu (oreo) ako psov! mucha p. mucha tye rozum p. rozum Toe siovo do biky p.btka fo (rego) je [ist] ako na pisme p. pismo to {meeo} mu je prot ssh 10 (060) mu mie je po stp. st to noe sta robota (prdca) p. isty {oie je po dobrom (s dobry) p. dobre to nie ye kostoinym radon (poriadkom) p. kostolny Ua fe ruka v rukave p.rukav 2 esi amen; u2 je mu amen; u2 je amen po fom p. amen BYVAT (opakovacie k byt) — na Konci kyak bjva p. Kon\ec o data bya pekne p. dats Po necase Cas Dyva p. netas BYAT (mat byt, bydlsko) — Dyvat panubonu 2a chrbtom .chrpat © (CE) — nepovedat ani be (b). ani c# (c) . a CANOSSA— fat do Canossy (ta) a) Az yf prinuteny ponitu- uco odprosovat, usu, pokarre sa aja 5 80 | cap nadral, | kapusta zostala cela 00" expr tak ieee viet urobit) aby Bol spokoiné obidve stanky, aby $a yyhovelo fednim crunm (porov. aby Bol baran cel vik 5) spravit (urobi capa zahradnikom: puslf (a) capa do zéhrady over expr avert miexomu Ulohus pr ktore moze narobit kod, Zvert niekoho, neta na nevhodného, nespotahiveho Cloveka die si vybrat ochrancu, stradcu (porev /zvertna psa slaninu) Vietkim som disponoval. Navae8i pan a v skiade plno tha, Enomae mnoisvo alkonolu.,Urebil capa zahradnikom.”(V Minac) ed Kit ide na jarmok sam, to akoby rybu pusti do vody alebo capa do zahrady On oddavna si fob! chut, ako si tam vyplie rozol8u a ako 2gazduje mekoTko Sestakoy pre nelstd bude ost (M. Kukutin) sirelit eapa novor. prenait sa, urobt, povedat nepremyslend tee, dOkladne sa amit Blamovat sa CisivSetko dobre uva2i, bratek? Neste capa” (A, Lackova: Zora) reco si berie tak Casto namely Povstania? — spytala som sa Karola — Vojna, sm... Ne 80 aj vesele veci? Takia som Sa, Ze som strelia capa, 2e sa Karol moze urazt. Ved nik nema ‘avo dotknat sa umeicove|siobody. (M. Krno) Pan BeznoPok sa zarazi, cs Nadam nezastrelll capa. (M. Kuku ein) {CEDIT — cout [soval coz zuby p. 20d GELY — aby bo! baran cel, vik sy; aby bol aj vk yt, aj baran Cel aby 9a! vk nazra/ baran zostal oelyp. baran faby sa cap natal 1 kapusta zostala celép. cap ‘ani 2a [ooh] sve. etCENT ‘Bota povie Bete. a ta 10 roznesie po celom svete; Povedala Beta Bete, ut fe 10 na colom svete p. Beta aly bez seba hovorvelmvzruseny, rozru8eny, pohnuty; ror ealeny Faz pra tesérom tak robota, 2@ mali pobitstechy na Orav- Skom zamkul Hit 2hiklo devtatko cel bez seba, (M,Janéova) eye ai iv, 9yh m8}, — Seprala mata cela ber Seba, (M. Kino) [Gosia sa (ujst a pod) x nledoho (odnieklat,niekde) s celou {Go zdravou) Kozou 2) zostat bez Urazu, neubiit sib) ler-len Umknut nebezpetenstvu Potaime tistt mece, ost oStepy, slarostvesie opatroval Ko fe, iebo mnoho réz ad ich ryehlostzaviselo, ¢ sa dostand so Joravou Kotou domov,aleba nechaltelo napospas havranom fa lakam, (J Horak) ‘Lops! doma krajec chlaba, ne? v cudzine krava cel p, chi rrenechat na niekom [ami] suche (cee) miky (ani niky cet) suchy i parr! m [coy] svet; myi s Ze mu pat ce} svetp, svet fo ne 54 [cls] svat, ie sO to [ce] svety 9. svet CENT — akoby mu boll centy 20 srdca (z plies, z pfs) spadli “cont z neho spadol (eenty neho spadi) exor vane, ulavio $2 mu, Zbavl sa farchy, fazoby ‘Stardinavradostny has a stasinysmiech rozesell aj ostatneh. |AKODy im spadii centy 2 pliec. (H.Zelinov8) A sa je ulahilo. Centy jj spadl z prs (J. Horak) Mal dojem, 22 centy Zeno spadll, Ked sa poholrfchik z brat savake stanice.(M. Urban) adh) ako cont ofatiet a pod. ako cent (ceny)p.fa2ky GER — byf (nabyt) cepom udrety 9. usret GESTA— byt na dobre) ceste: Nieto jena dobrejcestep. Cobry hore ceste, dohi cesta ™o2nd is Nocikde, mozno si v¥brat tWatnignn, kedy pojee Maruta do fopky na konci domeca, 21} viedy chod! Hore cesta, dolu cesta! J.C. Hronsky) {at avojou cestou spravat sa viasinynizasadami, Konat postal svojho presvedéenia ‘Zoavend tefo Geast, 0 to votneige s! Sia svojou eestou. (Mi Urean) tas budem rob sve, ja si pdjdem svojou eestou, budem sa Gall prpravovat a potom, ked pride moja cw, Ked budem moony, pustim ea a povediem a u. (A. Mrdz) ee. mat sa ako hrach pri ceste /ovor mat sa ze; byt tertom Tabtdania "iano, koe #8 tu beiat? Ako sa mas? Pred mesiacom som priiel, Ani tu dino nezostanem.Ked che’ edict mam sa_ako rach pri este, Ani tu i nedajd Poko (mena) wakoee £8 mate, Juro? Horse bolo — nechvall sd fen tak ako hrach pri este. (M. Kukutin) merat cestu a) nest rove, kratat od jedného kraja cesty Pofutemu, nest et kraeal. bis c2sioval obyt. daleko alebo {Z2daleka no bolo vide, aka sa tacka 2boka nabok a meia cestu ‘kraj ku kraa Nohy padlomene, Kolend o poznanie od seba, hhahnuty dopredu,(L. Ondrejov) Preto som ja cestu meral ad sem, aby som sa dodiltakého ‘kiamania? (Praca) poswetim tna cesta! p. poswetit ‘spat ako zajac pi cesta p. zajac Slat ako svaly pri ceste (za dedinou) p. dedina {o (lego) ie svojou cestou 10 (reco) sa ut vyvia bee zasao vanva, automatic, neda sa zmenit (Od te| chile #3 nedalo nié napravt ani ne pokazt. Véetko slo svojou cestou, (V. Minat) vratt sa 2 kratSe) cestyp. krdtky watt sa 2 polovce cestyp. polovia ata stedna cesta p zat) ESTO — rast ako cesto [oa vahane] ex0r 9) rychle rast ) njehle ribadat CChiapee dutel a rastol ako costo na vahane, (8. Bodicky) fu zyedného (rounakeho a pod) cesta [pacer] p.eoen GIEVKA— eje sa ako z civok phat sa GIGAN — ogni mu v bruchu vyhravala (klince Aujd) p. vyhravat GIGANIT — cigar, akoby 2 kniny ctl p.etat ‘cigars ad sa Rory zelenayd p- hora. LCIGARETA—mazem ta edte] po cigarety (po tabak) postal Zar mladsi ako ja, som star8 ako ty "Buder mat Sestdesiat,v maj. No veru to fa ja mozem este po tabak posla,— zasmial sa ‘ru [peneista], — ja som mal viani sedemdesiat. (Praca) OIGARSKY — clsdraky rez 13200, Casio | iskanine rozhodnuteor lwrobit clséraky rez raz90 urobit nlebo zdvazne a subasne fikanine Komisia nema na vSetko dostatok pravomoci a motnost Preto fovto zaradi, Co-to odporues, ale csarsky rez urobit nemdte. (vecernik). ‘CIT — vylioval pred nlekjm svoje city 8) zc6verovat sa: 8) 2alo~ vat sa Keby sivede, aby som stasng!—wyleval pred mou svoj cy (4. Hrutovshy) ittt — cit nieéo na svoje (na vasine) kop. Koka ‘nemdct niekoho, nleéo an elf mat odpor k niekomy, k nieto- ‘mu neznaéat, nenavidet niekcho, neo Provininy ma neméze ani ot uda ma pri prve|pilestest (asi) TIE SA— of s2 [ako v (seamom) nebi p. nebo HTRON — Zi) ako ciron p. 28% CMAR — mat emar(ervatku, vodu) v Zilch; ma namiesto kr! femer fovor nedat sa nigim vzrust adusevni, rozohni; byt bez “asne, zapalstost, byt ‘legmatick), nemat emar (srvstku, vo- {4u)v 2ilach; nemat namiesto krvl emar ovo" byt schopny fodusevritsa,rozohni sa: byt schapny vane, nebyt llegmatichy Zanoval sa majorovi meissky 2vot, ved ani velel nema cma v2lach. (Ken) ‘Av matve bol temperamentn, odvazny. Vo vSetkom jeno kona ni bolo poznat, 2 nema vodu 2iléch.(E. Bonu) Krv nie fe voda a Rocinante nemal svatkuv 2iach,ked wycerall ako dreveny. (J Felix) GNOST — robit x nddze enost newyhinuiné (009%. nebo neprien ine) vshlasovat 2a dobrovoind, chcené, predsteratsunlas tm 0 sa neda zment, Go ea stalo a) bez naBho prifinenia Pana mat je napravost, no vae8a byt panom! Mozno, 20 I Enost# nie. Ked2e sme nemal nae] byt panmi, opovihov me moznostou sta ea rimi(V. Mindt) ‘Ani vo Visindale niet vela razumu, ale nate vino sposobule, 2 Wieme spravit 2 nudze cnost Wrpime tak, 2e fo sti zato! (Fi Heck) COL — c6t sem, e6t tam ovor tu nezAleti na presnost My sme 3 robotu statoéne rob To iba ty rad hovorievas sem, € tam, (Praca) eTITEL — mat ctiefov na ka2ay prst desap. desat UDIT — cudit zrno od piew p.z1n0 CUKOR 131 ‘cupzi — eudziu kat fokat; kat (duchat) do cudze} kade howor vieletne sa starat © cudzie vec, meat sa do cudzich Mo) syn si vezme tu, Ktord ja budem chet! W si fakaite do viastne) kage, re do cudze, (J. Skalka) C’chvalit sa (pySit sa) cudzim peri prsvojovat 8 zAsluhy. aspe: ‘Shy prednoat, dob" vsledky a 90d. Injeh ‘Mona tdopySsky ohrRat nos nad narodnou malostou, mozno letat na posieanyeh krialach a chal sa Cudzim perim: narod ‘apriek veetkemy ostava,(V. Mina) Jest cudsi chile; 21 na cudzom chlebe by! 0% niexoho 26s, yf odkazany na cudzie pohostinsvo, na cudzlu pomos, 2 \eudzieh fuck Ostane u stare| pane) abo u od nového roku tam posluhule ale voll som ju — reku, nemusi [2] na cudzom chiet revie si raavabt, pokym sa nepriv WC. Hronsky) Lope svoj laf ako cudtie chvatarp. atat ‘po cudzien prahoch ea potikat by! de2 viasiného domova, 2 ‘PcudzichTudi a byt od nich zévisly LUgel emgrantov potlalucich sa po cudzicn pranoch. (Pravda) Y cudzom oku vid! smet a vo svojom orvno nevidl p. smet 2 eudzleho krv neteéie cud2! majelok Casto Tudia resetria, koda niekoho inéno obyéaine tual nemrzi yiakov tu bolo aP-a2. Po lazoch v tesne|blizkostesov kdekto ‘mat Buchadku a kdekto si mye, 2e z cudzieho krv netete Takisto dave. Rubal, 60 prio pod Fuku (M. Urban) Kec upozarnim wéinaluce det ysmeid sa a roditia sa ich ete 2astévaja Neraz ea takto prejavia a rodiea, Kort malu predpo- acy, aby chal 2e spoloény maletok ns vBetkjcn neznati de 2 cudzieno kav netete, (Vecerrik) [CUDZINA — Leps! doma krajec chieba net v cudzine krava cold . chleb CUKOR — byt [sladky] ako cukor (ako med); byt samy cukor (med) expr byt velmi mil (« niekomu}, oby6. prennane, re: Kes u? mali hadne pod éapicam, pomenii sa.O kaze, 0 kohuto zabuali, ba boll 2as ako med. (M. Kukutin) Powem mu, aby Gize never, Do ofl mu je urbe sake fa poza cheat sa nnusne uskifa, (K. Jarunkova) nebyt 2 eukru hovor nebyt chulostiy, vediet dato wydreat (izka dala Skolskym laviciam zbohiom. a tak mi samému pricho- homedi CV dio merat irbofalé kilometre. A naostatok... Zasvatila ma do ‘etka, aja som nebo! 2 Cuktu ani vrecom udrety (M. Urban) CVIK— vzlatnekoho do eviku (40 rezu)i drBatnlekoho v eviku (ped lerufou) hovor pisne wychovavat, west, byt psy na mlekoho Polhorska stain skola sav podstate nelfia od zaztvske), ibate namiesto pana uCiela vzala nas do rezu pani ubtelka (4 Urban) Pamata, ako i on prekaral keoysistarého Skoknu, 26 no drti jena pod ferufou (M. Kukutin) CVIKLA'— Cerveny ako cvkia 9. Cerveny CAKAT — cakat na niego ako kura na sopet p.sopet akat na nieco, na niekohe ako na spasenie; ako na (bose) Zzmilovanie p.spasenie akat so 2alozenymi rukamp.zalobt CAPICA— mat pod éapicou (pod Gepcom, pod forgom, v rozku) ‘hover. byt opty, peo Niektore obrazy su nakrivo, a pretode si to svate obrazy svatel ‘akoby sa usmievallalebo akoby mali pod éapicou. (R Sloboda) Kod maju pod Torgom, véaleo sa im maze ovont. (M. Kukutin) Do magnasske| extraizby sa u2 nevi Lebo kod u2 pani mal trochu viae v ro2ku, grot-negro, Darén-nebaron, véetci sa ub ‘poly mv, (8. Lackova-Zora) GAROVNY — akoby Earovnjm protikom slbol exer nahleraz0m, Drekvapuluco ryenio a fahko Etostwo sa padiva na katal go slvkam), a akoby &itol Earov- ‘ym prutkom, zmiane kotol, zmizne véetko, 60 patti k vyrobe wioharskeho ,tvidéno". J. HruSovsky) CChiape’ edit” Zrazu tu boll peniaze. Bez roboly. Len akoby arounym prutkom sibol(Vebernik) GAS — Po netase cas bjva p. metas Vietko do éasu pisiovie vietko podicha zakonitost Casu, V priebehu Casu sa veci menia, ni netrva vetne, na svete je Setko pominutefné Zaplakai raja synowa, 2aplakal aj mud a zaplakala aj cel krajina za dobrov krafovnou! Ale vite, véetko na svete len da {asu. Kral po roku zhodil smulok a o2eni sa. (P. Dob8inskj) CASA — Cada jeho trpezivost pretekiap.preiect Cent _ 133 CELO— mat Kainovo znamenie [na cele p. Kain CEPCEK — narodit sa v Gopéeku oucr mat v vote Haste (Gasto nahodne, nezasluzend), fahko, bez tabkost it Uzsamo narodenie chiapeovo bolo taktrochu Cudné: chlantek 5a v €eptoku narodil He, malo fic Co hned pritodou bol tak lwanateni, Stare Zeny prorokoval: ako naisto, 28 ten chlapec, ech sa da na Cokolvek. vay bude Sasiny.(M. Kukutin) CEPIEC — dostat ea pod éepiee ouor vat 2a (0 dievtat) Stara mat bola vtedy mlada a peknd. A keby nebola byvala 2 chudobného domu, iste by sa bola dostala pod éepiec ako ‘vd 20 svajch wstovni¢ok. (0. Chrobak) ‘mat pod éepcom p. tapica GERT — tar sa niekoho, niecoho ako ceria (ako Cort svatene ‘ody, ako éert kita) p. bat €a bbuae 2a gros Certow oleta Kolsarp. gros byl Gertom podéity ox. byt pretikany. pretbany. = Mal bych sa G0s's vami pozhovarat — odpuste, pani rata, ‘a chat sa musim odstranit ~ Neverta mu, Vata Miost!— vstanuc do ucha mu polohlasne ‘ausenim hlasom povie Daniel — ten je éertom pods! Kalina Gort ako (alebo, i) dlabo! expr a) KtokoIvek, Eokolvek, nezals ra tom k'o alebo 60; B) tato mo2nost nie je lepSa ako ta druha ‘etka jedno (porovn./ pes ako za vorom) Priia sa spitat, 1 vial dovolim, aby sa dvor dal do poriagku! Keby bol prisiel Greskavie. 6 nebony, i ento, Gert ako diabol tak by som povedal: ,Nié nedovaim!” (J.C. Hronsky) ‘Ak ma vezme do parddy stary sudca Karpuska, tak mi j Jamon.” rozmystal Forse. wJemu Gert ako dabol, kad raz pris nariadenie, Dudes sedet.” (Pravda) Stachta alsbo srem, snem alebo slachta: Cert alabol. O prak tickerevolic napokon rezhodoval barén Révay a grt Szent- vanyi (Vv. Minae) Gertho berle; Ger ho berd expe vam nahnevany,rozbuleny, Post 6a 20" (vce chodia na patu s obecnim pastierom. Gazdoy bere cr, ale pastier Vybostok na to rit nedba, Ite no Bragen podplaca, (€ Ondrejov) (Ovtou sme sas tim stanym a) suit, musel som zavée odpfovat hhaluze, ale just som wou nevytal | Ked stareho Oral Cert. © Hronsky)u_CERVENY, ert mu posvetl; etl mu posviett novor expr. dostal 210 inyslienku, nedobre, nesikoune so zrysil, vymysie art mi posweti pred vojnau damov sa wait (JG. Talovsk) Cert vam posveti za Cigana sa preoblect a efte var si zama- ovat Povedzte, £0 ste 10 zmysiel (M, Kukutin) Gert [rikdy] Nesp. spat eortastareho; Gerta rohatéhe /ov0r expr nie, vbbeC nie (siny zapo") rnama? Nie, — hod rukou a 2wjéenym hlasom doled —Podme! Popiit ste si us nikym? = Carta stareno! IM. Kino) ‘Aleze retary! Certa ronateho 8 ty idl nie elena sCiapkou, Smejem sa vyiavenemy hordrevi. (R. Mor) Gerti mu-na tan Pach miatlp. wach ertovo taro puto {lorny ako Cert p. Cerny ‘at rieéo certovi na budzogae p. budzogah Tete! ako ane [a] space! ako cert 9. anjel imafovat Eerta na stenu vor pripominat nieéo eprom raBt = niesin neptiemaym, nedobrym. vopred bezdovodne fatat s nepriemnostou, so zim Kancom: s nedspechom a pod hnemafuj €erta na stenul nepipomina| ze, nepriemné a pod Bkaredy ako Gert (ako Gertov syn) ov0r vom nepekry, Skareay Skaroay fe ako Cerov syn; a chavny. (J. Cerven) \rasie sa 2a grosom ako Gort za hriednou dusou ovo" o¥pr jevelmi lakomy, ma nadovsetko rae peniaze ¥ nieéom (v tom) le (Wei) Eertovo kopytko (kopyto) ovo" YY nietom (v tom) je ky tiger. tom sa skryva nieco 2, zakerné — © tom potom, ty buses ovort pada toho, Co vais veter. Zakazdym dostane dva grote, Starkeno mykio,lebo peniazom neve ver Kec ich nezramy spomenvl zavahal. Pniaze, eniaze Yeh abyeaine 6 Certo wo kopytka. Ale mal ne wehocisko? (J. Horak) CERVENY — Eerveny (o€erveniet a pod) ako kr io, sten2lv me cerveny (0 slovekw | 0 veciach), Gerveny ako rua, ako Bivona (o udsko| var) pekne Cerveny. Gerveny ako paprika, ‘ako morlak, ako [varenj]rak (eno fusske van. naprklad od Zahanbenia, rozclenia, hnevu a pod); éerveny ako evik- la [otye. © rose); Gerveny ako chef, ako plamed (oby° ee oe tvar, © iasoch) expr velmi wirazne, charaktersticky Cerveny Prisiel na bren mora a to bolo Cervené ako kev. (P. Dobsinsk) Janody ol skutocne Cervend, Cervent ako kv, (J. Cerves) Dievea krasne, uieSene, bile ako hus, ervene ako rua, 26 mu nadaleko-tiroko nebola paru. (P. Dobsinskj) ca sa je) ervenati ani pworia. (A, Plavea} A Svarna je ato Zofia. Gervena ani pivénia. Mal sana Go Upriamit ten ciabol. (M. Kukutin) Zodvinol hlavu a cay bol Eerveny ako moriak, tak vot sa bal $e na’ ocko nie e jeho ote. Ocko polom piiiahol Maroka sebe, posal so na kolena a povedsl , Som v0) ote, som, 1G sa nebo)" A obaja sa small a Maro8 Zas bol Cerveny ako paprika. Lebo on je Cerveny, aj ed oj a ked sa radu, aj ked sa ost. (M. Duriékova) Ju alia 2los ak rozpalila,2e bola Cervend ako papnka, Wha: ‘eala hence z police naprostes Kuchyne @ musela som ich nanovo utierat (M. Jancova) Kala wyrozpravala aj pred Stelanom, 28 Pato dostal taku od susedy, od Marty wiakove. Stefan skoro skamenel, Zacervenal sa ako rak (UC. Hronshy) je ch ako cervenyeh mysip. mys GERVIK — rar sa ako dervk v yep. syt ‘CEST — vetupit(vstupovat) niokomu do cl (do svedomia) dono: rat, wyitovatriekomus, dovolavat sa et, svedomia \endelin vzal Tonka 2a piece. Zavedol ho k umvadlu, a kym 31 chlapec.zmival krv z Ware, vstupoval 2ene do svedomia, ‘Aly, Kod U? bij, Kuka, Kade bjp8, a rozmyéfay, prezo bie, (F Hecho) GIERNY — 201 bey, ani Cerny: ani biel, an) Sere p.biely Glerna oven expr nepadareny, nezelan). opovihorany 2 pod. Glan nejakeho spolocensiva (napr. rodiny) Azda stow, predstavioia ageaine|strany v Mestagku, ani dosiat ‘evedel, 2e mate medi sebau cierru oveu? (Z.Zguriska) Cerna ovea vo Figare, Zo spoloéne) Satne Figara sa stata pefiazenka. Veera nasi pachatetku. (Vesernik). {lerny ako uho! (ako noe, ako éert, ako smola, ako kolomad, ako sadza, ako havran) {0 veciach 10 vizore coveks, napr S obiach, vasoch pit 2 pod), clerny ako 2uzof (ako havran) [najma 0 vasoch,fuz0ch) expr cekom éierny, tmavy ‘Ako tak sedi, prikmotri sa k nemu chlapisko oztuine ako déka hora a Cerne ako unl. Ato 601 Zeleznik. (. Oosinsky)cin (05) hiboké a tlerne ako noe zachmureno Nadel. (J. Horak) Praia noc. Oa Bibal do Ware @ nebo bola Berne ako koloma {t, Onarejov) ‘Sedis sama v i2be pri abloku, do Korého sa vali noc, sedis ut vvime, ere ako sadza. (M. Krno) Popredku eval Koh ako havran Cerny a sedel na fom pan ako hoe tem, (J. MHurban), iaoy i 1u2y su tleme ako 242ot ipl je poterna.(M. Kukutin) tors 2 nich si raz vypene? Evu, 60 ma oti ako Zizot” (V. Markoweova-Zaturecka) mat nieéo élerne na bielom mat nieco napisané, pisomne olvdene a teda iste, neodkriepten; mat istotu 0 rieéom Podme dale Kae? Ved 10 mam ciere na bielom len do laste askin a ub budem vedi, kde a ako mam Ist (J.C. Hronsky Nemaii este iene na bilo, ako bude s miesinostou, ale ‘evel, 2 predseda Bartoé neprenovor nadarmo ani pol siova Horak). trafit do Blerneho a) unadhnut nieéo; b) mat piny Uspech pri Uskutoenent nejaxeho zameru wNvite. nudza ut nauéila fudi vésléomu, Nielen dobrém Hava 32 zamysll Tak cl, 22 svack tall do Cierneno. (M. Urban) Veruchu bolo dest, ale dobre) nadzane| ako Satranu. Pre ns je ‘ak potestetne. 2e veetkybrailavske Grutsiva tratilido ciere- ho. a to.sa veru netakalo.(Vebernik) Znost niekoho, nleco pod Giernu zem p. em Cit — ani it, ant hota (Rot) NovOr an tax ani ona. Mako: nemé2e sa rozhodnut, nevie, 60 ma robit [ani tvo) kamarat Rovniak sa este neotenil Zapletol sa s neja- ou sivorou a nedajbote ani ih, ani hota. J.C. Hronsky) Dobres to vrata. Ked viel, 2e sme vzavoze, 2e nemOzeme ani fin, ani hot votel a pekne sa predstavi: Viem, va. o priecho- Ge, em, ako statku poméct. (0. Chrabak) jeden (taha] i, druhy hota fovor. nezhoan sa, ka2dy chee, rob ne Nebo to dobré mangelstvo. eden fahal iti, druny nota. (Pra- ca) Bolisme obiavaja nestasin Ked ja som faa Gin. on hota. Atak sme bol taka Cuda dvojea. (Smena) Cote je to 28 robota” Jaden Ch, cruhy hota (J. Jesenshj) CIN 0 vietkjm inom so vietkim: Upine, celkom sty 37 DDravene stavanie, stab, sorachnivené, ako je foto moje, zharelo ‘by so vSetkjm cinom.(Timrava) Polapla krala so vaetajm Cinom do Carovne) siete nda (P.O. Hveedosian) esti — sur Kuckyp. ktucka ‘stifniekomu Zaludok p.2aludok {tif zo od plow p20 CISTIT SA — rozum a mu Bisti (mit) ovor a) neve, nemb2e Tozumne wvaovat, sali fozumny Usudok: 0) prejavuyeznamky pomatenia ;riel som, €) by ste ma nevzal do slutby... Budem vas pr ‘obote aj dobre zabavat..” 00 ake roboly zhukianaf Kalra ‘Azda sa vam ro2um Gist" (L- Ondre;ov) \Var'sa vam rozum et, 2e by ste ma aj mojy 2enu mali do temnice davat 2a 0,0 sme sa zavdacil panov'? (P. Dob&nskj) ISTY — ako dlesk(rrom) 2 jasného (steno) neba p. asny ‘by (al) na lstom [snlegim, snlekym] mat onieéom, 0 mekom Jasnu predstavu, Bezaecne rieto vedi, mat jasno Ehcem si vyjasni, Kio som, Co som, Chem byt na eistom sama 0 sebou. (A Becnar) CChuiusa dival na neznameno a ked bol na Cstom, 26 ho to 1 ‘obluda este sidle prenasleduje, zatal sa onafat pastam. W.C. Hronskj) lay ako kriBt (00 vode,tokutne). ako [ryble] oko (obye. ‘0 oblane, mesic); ake arkadlo (ako ziato) (2by%. 0 oreame- toch); ako Talla (oye. 0 Cloveku z moraine) stranky) expr tcakom eit, jasnj, BezUnonny ‘Aku nezamati burky vorach a neve povedne, byvala veka} bstutka ta krisar (M, Urban) (08 jasné a dste an: krista. (Timrava) Vidi oblony etd an oko a povetrie ostié a pilezratne. (F Svaniner) Zmenia sa tba Jelbovd voda, kota preatym bola esta ako rybie ‘oko. Teraz Butlala Spinavou Cervencu vedo. (L. Onateov) Prechodi sa naga Zlatovlaska po devatdesiatich deviatich ut Senyen svetlciach, prechod! s@ a radi ich, aby bol iste ako 2rkadla. (P. Dobsinsk)) ed dale| dose! do fj krajiny, kde studha wschnuta bola, dal Im ju wyatt Priam studha naplaia sa Cstou ako ziato vodou {3 dowtchu.(P. Dob8insk) Vino Biste ako Ziato, eda chutné (. H. Vaiansky)cat alia {niekomu] Zistgho vina priamo, oNorene povedat, pr nat pravau, neskryat sa za wrovorky.wytacky Gheela som mu povedat, aby se sa raz a nav2dyrozél. Cheeta ‘som byt aspof priama a eestna, chcela som mu nalat steno vina, nach ve, na Com je. (M. Kino) (také) iste, 2 by ea toho dal jest Novor elimi celkom Ciste (bye. 0 dike, 9 slow a pod) Paluba bola taka Cista, 20 ca Z ne dalo jest. Kot) to nie je életa robota (praca) dao ie |e lak, ako ma byt, rie Je tov poriadki, je to podoztve (porov. | t0 nee skostolnjm Tiadom to nie je po dobrom, s dobrim) to je toda Cusine. Né nepotut Ani vor nebo! z tonto krala NUE. nech je. ako chee, ale to nebude Cista praca, = Najaki paserac, (A. Chudoba) ‘vadueh je Siaty ni podozrive ca necele, rikono podozrivéno Revicet, nero nebexpecensivo Stary Palen, je} ote ide spat o Ose}. ied je vzduch Os) maze ticho oWvoritdvere a pisadht sik ne. ( Rusk) CiTAt — citav om ako v kine p. kniha tar niekomu kaprolup. kaptoia {iat niekomy lekciu (kazee) 0. ekcia weedy état [na poludnie] p.hwezda Iyzeky Stat riekomu p.2eka pris (niekde,niekomu) 2cky Cat p.iyBitka rozpréva (hovor,cigin! a pod.) akoby z knihy ital expr bez Zastaveni, plynne, rulinovane rozprava a pod HNu2 novoria naga mia ttuska, akoby 2 kniy Cal. Temer sme ‘eaychall. tak sme |u pobiva (M. Urban) CIMA — Kazay ve. kae ho cima tac! (omina) pact skoda C2my drat (za tym preto a pod). skoda CLOVECENSTVO — priviest (doviest a pod.) nlekoho do at ‘enatva Novor 8) obent, vat niekoho. ) wychovat niekoho at 0 dospeiost hee | tonto syna do tloveéensiva doviestcim skér.(Timrava) CLOVEK — nisin [samy] chiopom 2)e élovek, nelen [samy] chlebom je elovek 2ny 9. chi 1 toho by éloveku rozum zastal p.2astat 60 — to by G0 bolo rozhodne, v kazdom pripade, v kazaich ‘okoinostiach: g0 véetkou rozhodnostou CCheem to mat. a nned zara, 0 by Lo bolo, (eae) DAMOKLES 29 HHradelza im, a2 kim nezmizol yore. Na hreben on musi wit {0 by 60 bolo. {K. Jarunkova) {olen too ne je laste: atom nezdlet wyraz2laheovania, podeeriovania) Go ten to, 10 [everu fahka vec! (P. Dobsinsky) Co ten to, plu dame do poriacku a moteme za¢at (Praca) © ebteze co; este 60 p. estore [uf] €e ako naoza) v katdom pripage, nech by bolo akokotvek No, ub 60 ako ale by som rade} bola ozelela tych dvadsat-nd Sat grajeiaroy, ako doma nebyt. UG. Tajoveky) ‘Ne Go ako, Marienka boia skufotne velmi — velmi pekna Aurel emohol spustt 2 nej oft. Jége) ‘COS! — na tom éosi je (bude) eto pravdepodobne tak, mo#no ‘putt taku maznost Bez nadgenia sUnlasi 2e na tom Cosi je, a odwatl sa k oknu. (R Jasin) REVO — CRIEVKO — pomasit(premastif si érevé (érievka) hhovor expr dobre si zajest.sjest eco dobre, ydatne Nazdavam sa, Ze aj mn maji pravo na skromna potiveh, aby 1 aspon niekedy mont premasttCrevka, (8, Hedko) GRIEDA — tUrcha ovca, ¢0 od évedy ulekd p. ovca CuSat — cusar ako mys v dere p. mys ‘6u8a" ako voS pod chrastou (ako vO$ v Kazuchu) p. vos (usat ako zajac v chrasp.23)8¢ CvIRUKAT — 0 tom uw? vabece [na streche} éviikajd p. vraboc DAsKO — Dobyy Dajko, ale 27 Vracaiko p, dobry ALEJ — [a] svet sa tod! (bedi) dale sv, ono probiemy nope -stavaya; Beh 2vota, evela mi nezastavt Presi! tral rok evetovevoiny a svet bed! dale. (F. Urbanek) eve (8) dale) od nasa p. nos Pomaly dale) zaides p. pomaly OALEKY — dalek tomu hodina zastar toe ete velmidaleko, na to treba este vet dino Cakat sla, bratek drahy,” 2voala sestra, ,daleka tomy hodina, Bo Gokiat sam drak neskape, dotat musim ia tu zakiata zostat Draka ale nik nepreméter” (P. Dobsinskj) DAMOKLES — Damoklov med irid ustavne nyoaiace nebezpe-40) DANAJSKY. {censivo: Damoklov meé mu visi nad hlavou iz ustaviéne mu hrozi nebezpetensivo Vtedy som 8) myslel, 2e u pana protesora Potocksho som na vetne vely zakopary. A ednako sa ming nestalo, Naopak. Prv het mi Damoklov meé stnol spadnul na nlavu, zasiai in sly Deugesnym sposobom ma vai 2 kaluze, do kore som sa takjm éudesrym sposobam costal. (M. Urban) 2a dopravne prestupky Dol u2 trkrat stinany, Ten posledny exsudok nad nim vael ako Damoklov mee. Mal tot2 podmie- reeny test. (Smena) KY — danajehy dar kn? dar, proukazané slutba a pod ore prinagajo skazU, zéhubu. nedtastie @ pod, nebezpeény dar, nebeapocna, 2akerna slu2ba niekoms Yornost vafa su danajské dary. (A. Slaakove) DAR — danajsky dar p. danaisky Dar za dar a zadarmo nié porekadlo a) za slu2bu,laskavost fa pod. je dobre odvdabit sa. 6) za vietko treba zaplatt Kedie fe tah" pove ta stvora, au? len pomd2em. Ale vis ar za dar a zadarmo rie. Nu? a| ty moe volato kv urobs. (P. Dabsinsky) DARMO — Darmo slepému ukazuje a hluchému vravié pore Madlo nemotno takat, najst pocnopenie u niekoho, to Na fo hema predpokiady, Kio sa‘ to neusive, Ko neprejavuje ocho- tu, je rechapary DAROVAT — daroval (da) by i posiedni kosetup. posiedny ‘Darovane] Kobyle (darovanému Kofov!) nepozera} na zuby prsiove dary sa remaja titzovat, nodnola daru sa nema pposudzovat, dar treba priat taki. ako je DAT — a si na chrbte drevo ribat (hrach mii) 9. chrbat dé spo hlave (na hia) fancovat p. Nava {al oy 1 postednu kodetu p.posledny {ism na to krk (lava); na 10 mdzes dat krk (hav) p. Krk {at nieco éeriow na Dudzogait 9. budzagan Gat niekomu kas (kosk, KoSom) 9. KOS Gat nonam veate’ 9. raha dat siz prazdneno mecha strachu nahnatp. prazdny tek (ia) na to ned 0. Krk Dajprv taeie zaspeva, potom mu dajd p.zaspievat ‘eda si popod nos (na nos) brnkat p. nos hhedal by 2010, zatho ani derawy gros p. deravy hnedal by za, zarno an faku ama (mocky)p. taka nedat ani babku (ani grajcara) o babke Taku da zanna do ofvia p. one? Svedomie ma neda p. svedorme qa si ned (10 by si nedal) 2a idk (za KODAK) pik DAT 8A— Proti vein sa neda dichafp vietor obola sa ned cez Koleno prelomit lamat) 9. Koleno fo sa dé na prstach pordtat p. pit Avo — fo som ja u? davno v krpcoch zoaral p krpce DAVNY — za davnych daven expr velm davno, v davnych Ca och Nedaleko Siclie je ostrov Lipa, na Klotom za davnych daven Me mada a prekidsna dievtina menom Gonsianza,(B. Het: ko} DA2D — Po daidi byva pekne prisiove Ciovek ma vidy nde, 2 ‘ase bude dobre, epbe, 28 21¢ sa raz pomine [porov. | Po hecase cas Diva) fasta (mnotia sa) ako huby po dazd!p.huba DBAT — dd 0 10 ako pes 0 piatu nohu p.piaty DEDINA — Potemkinave aediny p. Potemkin ‘stat ako avlly za dedinou (pri ceste) ovr expr nehvbne hetinne, farbavo, vezradne stat To nei miadenc. tor by na zabave alevo al pri sro stl akc svat 2a dedinou. (Sena) Sel fiae pr deNlamovaniroznadzovalirukami ako rak Kepe fam chulostvivopchal tuky do vrecka a stojac ako svat 0 taate, mechanichy wyrectovalisrotu-dve dajake) nerozumene ‘2 nepochopene| basne. J.C. Holby) fo fe [ore ma} Soanselska dedina p. Sparielsky DEN — jaz) do sianeno dFia; [ani] do sudneho ana p. sicny ve ako\na sudny dof je ako na sudnom dni (riekde) p, such eho doi sb spocitans p. spotitat eet ani dha, ani neci nemat nikdy pokola, oddychu (2Oro Fremat any plate, ani sviatku) ‘Neborka sata musela ete aj macochu a je deéru walunova ‘Ghida nemalo ani dia, ani noc, Gi to bolo stectyzdna, V nedetu.(P. Dobsinskj) Noma ani Ga, ani nod, ttko ma starost a lopotenia, (Ske a) nendjded niekono, niato a keby sis lampasom (0 svieckOU) Delano aa nvadal p. lampas evedief ani dhe, ani hodiny nepoznat budicnost nevedet.w2)_DERAVY ‘sa méte stat v able) hui, C0 sa kedy stane (obyé. v sovs- lost so smtou) NNovedeli sme ani dha, ani nodiny, Keay nas ako nepotrebnyeh Yypsikaja 7 néjovne. aby a do-ne) monol nastahovat novy hank, (M. Urban) ozndsat (racvidéat @ pod) deft na nohach p. noha {NotKo} ako do roka di ox velimi mnoho, vela Nenapadne dal sa snovf po izbach, ale ked na nade bolo omnat ako do roka dt veru dino tvalo, kjm nasil, v Kore} rnaoza) sta lat kalch. (0. Horak) tae dni ako Kobas p. Klobasa Hit zo dha na def vem skromne Mf ber zabezpetenia na dst tas, mation fo najpotiebneisie, 2 v nestote © buduenost {poron, #32 ruky dO dst) Prestahoval sata [do Viedne celkom lobo oli ubudalo zakad- ‘jm. ako deli prbudalo, Obchod vyniesolvédy ofko, 22 sa Fi) 20 dha na den. (L. Podjavorinska) DERAVY — ceravy ako si (rseto)p. sito nd deravé ruky hove neEIkOvn (pri précis cukam); feo, fasto mu padala veo! 7 rk Dievea prisio do fabrixyrovna 2 Kopanie. Wyzeralo, akoby malo ‘eravéruky, ale ukazal sa opak.(Préca) ‘nodal by za to (zafho) ani deravy gros Piovor vobec si 10 (No) feceni, nema prenino nijakushodnotu Nacko nenapadny enlapik, deravy groé by si za nedal. Moric) fle Je hoden ani deravy grot; nestol [za] deravy gro8 Novo" Je bezcenny. cekom nanie Jen, ake Fwobybe,tolo moje! Ni, nenodno ani deravy gro (M: Kukuein) Tato vetera, 60 li pred rim, nestol za deravy gro8. (R. Slobo- da) Sypat ea ako 2 (deravého) wreca p. vrece Z ceravého duba iba sova viel p. sove DESAT — mat ctilefov (pylagov a pod.) na kay prat desat rat ‘ela, vey wiber ciefov a p03, Hodne cievea— vietko sa mu podklada, Mlacyeh zatov ma fa kay ovat desat Len sa tak preteka 0 Mu. (M. Kukus inp Pytagov mala itovlaska na kaddy prstdesat, fe? nechela ist 2a ‘adneno. (P. Dobsinskj) IER A143 esto dewat na katay prst desat, Ked ta ne, obratime sa inde. (6-6. Tajovsk) 7 ‘mono! by si véethjch desat prstov obiizat: mono! by si vSethy prsty oblzat(pooblizovat a pod) p.prst DESIATY — Devatoro remesil desaia bieda (psota) p.remeslo DETSKY — vyrast z detskych nohavielek Mover dospot wyspet Lebo sme ub wyrasti z detskjch nohavitiek a teraz sa robia wetké vec U Jesenskj) DEVATNAST — jecen st0i'2 pod] za devainast, druny bez jecné hha za dvadsatp. dvadsat DEVATORO — Devatoro remesiel desiata bieda(psota)p.remes: LDEVIATY — zatorat(odierat, zodrat a pod) fiekoho 2 [deviateih ote p kota DIABOL — éer? ako (alebo, di) diabolp. Cort ‘labo! donho skotil (votiel) exp" pocnyila ho nemilosiana zurwost, krutost Do OstroPica skot diabol. Zagal nemiostcne reat korbacom edz idermi cez 2uby sypal nadavky a klatby. (8, Rysufa) DDIERA — usar ako mys v dere p. mys la (mat a pod.) 2 kolaga diery hover. celkom n#é nedostat. LLangikovcom sa dostane podfa reti Stethovjch iba z kolata Gira. ( desensky) Usiujte a. robte, co vam razkatu, a Go mate 2toho? Z kolaga er (M. Kukutin) Tatar dry p. atat | schoval (vopchal a pod.) by 5 e vo velkjch rozpakoch (Cee prestavku predstaveria doberal sme siho otazkami kedy sa 2a¢ne spevat Kym on, chudak. bol by sa rad schovalradse) 140 mydace) dery (A. Plavka) Pan ricntar zasmiai sa na Krtove| biede. Ket bol by 2as do ‘mySace) diety votiel oc nanby a [atosti, 2e do sveta vysypal svoR peniatky. (M. Kukui) Spravit (urobit) dieru do eveta /ovor, casto von, uskulosnt, ‘konat nieto wjanamné, dosiahnut velk) Uspech; neepravi {neurobi dleru do aveta hovor newkana ne wanamnes ise pris Bkovny, madry. nema vefa dovtiou Zonal sme teda volakde text a chcel sme s timio isiom, ako fa hover, spraut deru do aveta.(P. Sever) 10 mace] dlery oxo hanbi44) _DIERKA DDesat fudi — a strakovat! riekol ponravo Pampuch .Ale by Sme urobil dru do svetal”(L. Zubek) ‘ukazat niokomu, kde mura (tsar) nechal dieru hovor rézne, = hnevom wyhodif riekoho Na spevakov sa sype kamenny dad. Utotnic si vo whoda, leo tetia naraz 2 toch stran, kjm vytr2nikom ostava len adie, kde nechal murar deru spratat sa rychle vo dvore Smadnéne vola. (F. Hegko) \Vieprievode Stavnatych nadavok ukazal mu miest, kde nec tesar diet, a hrevivo dupol nohou.(S. Letz) DIERKA — mat (nosif) hore nosom dlerky "vor. expr byt py8n nnamysieny ‘Ja zavolat ,vWvat Potocky"? Cloveku, o ma nore nosom der {isa to len pazhovara s chudobnim élovekom, ako naprikia nas pan Adam? (J Kanga) DIETA — duce 2a gro$ Certov deta kolisatp.gro$ Nemému teraly an viasind mat nerozumie 0. nem 20 Spinavou vodou vyliat | dletavsnane, pr orivost napray nie6o dopustit sa ine} chyby, pokazt aj to, Eo bolo dobre, nebolo treba napravat ie véak to, 22 pod Kepienkom kriiky chyb sa niektor! ume a kulturn pracovnic’ dal do suziebrevizionizmu a— povedar prislovin-—-s0 Spinavou vodou sa usiovalivyiat | aieta. (Pr ‘) DIV — civ no (to) a¢ami necte p. oko ‘iv mu 061 newypacnu p. aKa iv 0 radost 2 kaze nevyskotlp. Koza ‘iv 81061 nowod! p. wos div 2 koze nevyetelp. kota ‘iv z not nespado! p. nana ‘dv = neho dusu nenytrasl p. tiast ‘Ssmy av svetap. Osmy LAR — akoby (ako 2o by) dlanou (titom) plesol p.plesnit * byt (ostat @ pod) [ako] na Pole) alan’ 9. holy laf ho evrbt novor ence sa mu bi, tada 6a mu uorit neko Zastal pred crabom rozkroCeny a rukou mu len tak mykalo ‘Ale udret Hurban neudrel, spamatal sa Hoci dla ho naz ‘vtbela (A. Lackova-Zora) (Oa ty2dha ma svt dlan. lid by sa vyzau8koval. (J. Jesenshy usu (srdce) by na dian vylol jo Uprimry, pram, je Dehotny, debrosideeny, 2h DLHY 145 Duby by mu na dah wot, ale pan nit neuzna. (P. Beblav) ‘iit (hupovat)nieco za pai prstov [a Siestu dan] p. prst ‘aly ako dla ten 60 By dla zakryi; len Go dlafiou zakryles Maly 60 do rozmerov, nepatrne| velkOst, Na komore je malé okra, malé ako Glaf. (J C. Hronsky) ‘Ako prichodi it Zazrivcovl. Uradne| zeme len 60 dlafou zakry- Je. Ako tu nesiahmut na panske? (M. Urban) ‘mat nlaéo [ako] na dlanl mat nist jasne. dobre, zetelne isto Videt, meet pozorovat ‘Ako poslanec MNV je predsedom komisie pre vereiny poviadok Prooiemy vergineno poriacku obce ma aka na glans (Smena) Nemusel ste chodi do kina. VBetko ste mali pred sebou ako na lan a e8te 2a to plat (Kot) mat nietoho (peflazi, majetku a pod) ako na dlani chipov chip Pomastifniekomu dla’ hovor podplattniekoho oe omasil alan 2atkami (M1 Kukugin) Zase by cho, aby sme mu [2a slu2Bu] alan pomasti (. Cajak) oznat niekoho, nieéo ako svoju [vlasind} dah bre, dd ac fe poznat niekoho, e&0 (ai 2 hore) stanky) (pore 1 poznat rjekono,nieéo ako stary gt08) Je| mater velo vie navrawet a tak ahko ta nepusti ked fa raz tekde dostane, au tak pozndm ako svoju da. C. Hronsky) C1 Pate tal dato predo mnou’ Ved som ho poznal ako viasiau ‘lan, 2 pol slova Som mu rozumel. (Mt. Kino} fovny ako dlaf celxom rovny (obyt. 0 ceste,hradske) a pod) Nekde na konei cesty. rovne| a hladke| ako alan. (J. Kot) IMatusovo podstenie fo bolo, Wsok, miesta hiny kamenom vylozene a rowné ako dan. (J.C. Hronskj) DLHO — nebudo sino kasu duchat p kata DLHTY — mat dine (lepkave) praty novor by zlodejom, kracinat Tit Fuzkove) Zita Go bola v kuchyni.to je poke diovéa! Ma dine psy, sem-tam sa jel éelo na ne pilep, ale 1a je. (A. Bednar) Uudia nakupujd. Nosia so sebou vacéle Sumy pefiazl a to ie hodne obdobie pre ich. G0 maja lepkave prety. (Veber) mat any jazyk p. jaye ‘dist (is, prist a pod) s dihym (ovisnutym, ovesenym a pod.) ‘Rosom Novor expr. nemat uspech; byt zahanbeny,skiamany Smiechotari sa hrnuli ku krafovi 20 vEetkjch sian, lente ka2dy 5 nym nosom odie. (P. Dobsinsky)