STREDOVEKÉ NÁBOŽENSKÉ DIVADLO

Stredoveká produkcia sa úplne odpúta od chrámu a vzniká vrcholný tvar stredovekej nábožnej drámy –
mystérium. Stredoveká náboženská dráma je symbolická – miestne a časové vzdialenosti medzi
simultánnymi dekoráciami (podoba MANSIONOV) je tiež symbolická.

LITURGICKÁ HRA – na začiatku je veľmi striedma (kostým a dekorácie)

MYSTÉRIUM – odohrávalo sa na námestí, v cechových miestnostiach alebo v sieni paláca. Je to vrchol
výpravnosti stredovekej drámy. Nešetrí sa na výprave.
Účinkovalo v nich aj viac ako 200 osôb a trvali niekoľko dní. V mestách sa počas týchto sviatkov vôbec
nepracovalo. Vo svojom vrcholnom období boli mystéria demokratické a zúčastňujú sa ho všetky
spoločenské vrstvy. Kontakt medzi hľadiskom a javiskom / hercom a divákom.
Dejiská hry (Jeruzalem/Egypt) stáli na javisku vedľa seba a herci medzi nimi voľne prechádzali.
Najprv (keď sa hrávalo v chráme) hlavný oltár = Kristov hrob. Bol jednoducho upravený pomocou
drapérie. Neskôr keď sa hry rozširovali, do javiskového priestoru sa pridávajú ďalšie miesta.

 MANSION: malé domčeky, vzdialenosť medzi nimi je malá, môžu zobrazovať rozdielne mestá. Dlh púť
medzi Jeruzalemom a Egyptom zobrazuje malý prechod medzi jednotlivými domčekmi.

V stredoveku vznikla funkcia priblížená dnešnému režisérovi, ktorého funkciou bolo organizovať,
predčítavať text, obsadiť role, dozerať na prácu technikov a tesárov. Zúčastňoval sa na mystériách
v nádhernom kostýme s palicou a pred očami divákov korigoval predstavenie.
V tomto období začína spolupráca „režiséra“ a „výtvarníka“, ktorý je poverený technickou organizáciou
celých mystérií.

Neskôr na základe cirkvi, mystéria zakázali (kvôli znižovania svätých vecí). Dokonca sa zakázali aj
náboženské hry hrané laikmi. Preto sa mystéria presťahujú do dedín, kde v podobe pašiových hier
prežívajú až do dnes.

DIVADELNÝ PRIESTOR A DEKORÁCIE:

Hry sa začínajú na ľavej strane javiska, kde sú situované nebesá (zdobené kašírovými oblakmi z drahých
látok), ďalej sa nachádzajú mansiony (niekedy medzi nimi môže byť bazén s korábom). Končia sa
peklom, ktoré je zobrazené čo najrealistickejšie (podľa vtedajších predstáv pekla – škrípanie zubov,
oheň, pekelné muky, diabol...). Peklo sa skladá z pekelnej veže, kotol a obludnej papule (mala tvar
odseknutej hlavy netvora a požierala hriešnikov).

• Ostrovné Anglicko – javiská sa pohybovali na špeciálnych poschodových vozoch zo 6-timi kolesami (v

spodnej častibola šatňa, navrchu bolo javisko. Vozy spravovali cechy (napr. cech krčmárov usporadúval
Svadbu v Káne Galilejskej). Divák sedel a mystérium sa previezlo popred neho.
• Pevnina – jednotlivé javiská stáli vedľa seba
• Španielsko – Na sviatok Božieho tela sa hrali FIESTA DE LOS CAROS / AUTO SAKRAMENTÁLES
 sviatky vozov, kde sa zobrazovali výjavy zo života svätých.

DIVADELNÁ TECHNIKA:
V pekle sa používali PREPADLISKÁ, PRÍSTROJE NA VÝROMU HROMU, DYMU a SÍRNEHO PRACHU.
V nebi sa herci vznášali pomocou KLADKOSTROJOV a pred zrakmi divákov mizli medzi oblakmi,
z ktorých sa ozýval anjelský chór.

KOSTÝM
Stredoveké divadlo sa usilovalo o nádheru a okázalosť, preto aj žobrákov a malomocných mohli hrať
herci v nádherných rúchach.
Pekelné bytosti mali masky, v podobe oblúd a boli pokrytý šupinami, mali chvosty a odstávajúce uši.
 STREDOVEKÉ SVETSKÉ DIVADLO
Chudobní a prenasledovaní potomkovia rímskeho mímu pokračovali ďalej pod menom JOKULÁTORI
(takto vzniká spojitosť medzi antickou atalánskou fraškou a jokulátormi a žonglérmi).
JOKULÁTORI sú predchodcovia profesionálnych hercov. Účinkujú na jarmokoch a trhoch. Ovládajú
umenie grimasy (komický dojem, držanie tela – sú obľúbený). Z jokulátormi spoluprácujú scholári.
SCHOLÁRI sú študenti teológie alebo práva, ktorým nevyhovuje študentský život. Spolu s jokulátormi
spolu putujú hrajú.
Hry sú zostavené postupne, najprv sa uvádza moralita, potom sotia a potom fraška, aby neohrozili
štedrosť publika.
Výraznú úlohu vo vývoji svetskej drámy hrá Francúzsko.

MORALITA
 pre stredovekých učencov je to jediná prijateľná hra, pohŕdajú fraškou aj sotiou, lebo nie sú dôstojné
pre ich postavenie.
 V neskorších moralitách sa kladie dôraz na kostým. Ušľachtilé abstraktné pojmy majú kostýmy
z brokátu a ťažkých hodvábov, boli prešívané zlatom a ich a strih bol odvodený z kňazských rúch.
Necnosti mali na sebe módne výstrelky, ktoré hraničili z karikatúrou. Na kostýmoch sa mohli nachádzať
aj nápisy.
 Scéna je jednoduchá, komorné divadlo stredovekej inteligencie na hradoch a zámkoch. Často ich hrali
amatéri.
SOTIA
 stredoveká fraška, hrávala sa pôvodne na deň bláznov. Názov je odvodený od slova hlupák / blázon.
 začali sa tu vyskytovať abstraktné postavy ako spravodlivosť, nenávisť, zbožnosť, česť. Tieto postavy
komentovali dej a vyslovovali mravné ponaučenia (na základe čoho sa vyvinula moralita)
 kostým je podobný ako jokulátori, len na čiapke majú somárske uši a v ruke žezlo.

STREDOVEKÁ FRAŠKA
Obnovila atalánsku frašku a vytvorila základné typy postáv : lekára šarlatána, hádavú ženu, chvastavého
vojaka, sluhu a čerta. Predchodcovia komédie del arte. Primárna úloha frašky je zabaviť a rozosmiať.

 Jokulátori a scholári majú väčšinou vyholené hlavy, nohavice z miparte vzorom, šachovaným. Nosili
špicaté čiapky.

 Nepoužívali dekorácie, hrali na rohu ulice alebo na námestí. Neskôr začali používať prenosné pódium
a starú plachtu, ktorú na dvoch povrazoch poťahovali sprava doľava a naopak. Herci improvizovali, spája
sa javisko s hľadiskom.

SPRIEVODY
S alegorickými vozmi.