SHDH Košice

Estetika baroka
Seminárna práca

Mgr.Vladimír Kaláb
5.A
OBDOBIE BAROKA:

Obdobie známe ako barok, vzniklo okolo 1560-1600 v Taliansku. Zahŕňa v európskom
umení približne 17. a 18. storočie. Možno ho považovať za medzistupeň medzi
renesanciou a moderným vekom. Barok podobne ako všetky umelecké fázy prešiel
obvyklým vývinom: vzostup, vyvrcholenie a úpadok. Cirkev si uvedomovala, že značne
stratila svoj dovtedajší vplyv a snažila sa znovu získať stratených veriacich. Zistila, že
najlepším lákadlo bolo umenie, a tak sa snažila vymyslieť smer, ktorý by svojou krásou
ohúril a privolal ľudí do kostolov. 

Barokové umenie, otázky jeho vzniku a proces formovania boli dlho nevyjasnenou
kapitolou dejín umenia. V základných estetických a historických otázkach, týkajúcich sa
tohto slohového umenia, sa dnes už názory historikov umenia zhodujú. Sporná je však
otázka pôvodu slova barok. Niektorí odborníci ho odvodzujú z gréckeho slova „báros“,
ktoré znamená „hojnosť“ a „ťarchu“ ,narážajú tak na bezprostrednosť umeleckých diel ;
podaktorí ho odvodzujú z latinského výrazu „veruccca“ čiže bradavica ; iní zase hľadajú
jeho pôvod v portugalskom slove “barroco” alebo v španielskom “barrueco”, ktorým
označovali veľké perly nepravidelných tvarov. Barok bol akýmsi vyzdvihnutím viery a
skrášlením náboženských chrámov. Dovtedy ľudia prešli cez 4 hlavné umelecké slohy:
románsky, gotický, renesančný a barokový:

Románsky sloh (10-12.storočí)

Sa vyznačoval hlavne stavbou kostolov, ktoré mali dôkladne členený priestor, masívnu
kamennú stenu, malé otvory na okná, stĺp bol oblý, jednoduchý, oblúk polkruhový.
Znázorňoval jednoduchosť. V Gotickom slohu (12-14.storočí) bol dominantný lomený
oblúk a rozsiahle klenby. Okná boli úzke, štíhle a zakončené lomeným oblúkom.
Celkovo vyjadroval vyzdvihnutie kresťanstva a života Krista.

Renesančný sloh (14-16.storočí)

Bol podmienený vznikom humanizmu a renesancie. Človek sa aj v umení prinavracal k
antike, k zobrazovaniu ľudského tela a viere v samého seba. Bol strohý, takmer bez
ozdôb. Neopiera sa o vieru, ale o poznanie človeka, rozumu a prírody.

Barokový sloh (16-18.storočí)

Znamenal znovu navrátenie k viere v Boha. Snažil sa ohromiť človeka svojou
pompéznosťou a veľkoleposťou a tak prinavrátiť človeka k viere. Barok alebo baroko je
označenie historického obdobia a umeleckého slohu, ktorý mu dominoval. Preslávil sa v
staviteľstve, v maliarstve a v sochárstve. Barokoví umelci stavili na zložitosť,
prezdobenosť, nádheru a nepravidelnosť tvarov. V barokovom slohu boli postavené
chrámy, kláštory, šlachtické paláce, letohrádky, zámky a kaštiele. Okná budov a portály
boli ozdobené a nepravidelné. Barok sa ako umelecký smer vynoril v Ríme , pápežskom
meste za plnej rekatolizácie, katolíckej reformy alebo protireformácie. Zakrátko sa však
rozšíril do celej Európy. Ako sa však barok rozširoval do obrovských oblastí aj mimo
Európy, do niektorých krajín Orientu a do veľkej časti Amerického kontinentu, strácal
svoje počiatočné putá s protireformáciou. Svetská i cirkevná vrchnosť si uvedomovala
silný vplyv nového štýlu, ktorý sa šíril počas 17. storočia z Ríma. Barokové umenie
pomáhalo vrátiť ľudí späť katolicizmu svojím okázalým náboženským maliarstvom,
hudbou a architektúrou.

Záver
Barok je pôsobenie na city! „Bude azda najlepšie, ak túto charakteristiku barokového
umenia začneme v úzkom zmysle slova tým, čoho sme sa uz dotkli pri rozbore
náboženskej propagandy a rétoriky, totiž spôsobom, akým barokové umenie apeluje na
rozum prostredníctvom citov. Pravda, každé umenie apeluje viac či menej na city i na
rozum. Lenže barok pôobíi na rozum prostredníctvom citov veľmi špecificky. Vychádza v
ústrety divákovej citovej dispozícií.“