Pracovný list č.

15

Skalárny súčin vektorov

Veľkosť vektora AB = a [a1; a2; a3], je vlastne dĺžka úsečky AB,
výpočet |⃗a|= √ a 21+ a22 +a23  

Skalárny súčin dvoch vektorov je zavedený ako operácia, ktorej výsledkom je skalárna veličina. Hodnota
tejto skalárnej veličiny je určená súčinom veľkostí príslušných vektorov a kosínusu uhla, ktorý tieto vektory
zvierajú. Fyzikálny rozmer výslednej skalárnej veličiny sa rovná súčinu rozmerov násobených vektorových
veličín. Skalárny súčin sa označuje bodkou medzi vektormi:

a × b = |a| . | b| . cos a alebo a × b = a1.b1 + a2.b2 + a3.b3

Pritom uhol medzi dvoma vektormi sa určuje tak, aby nebol väčší ako p radiánov (180 o). Bezpečne ho
určíme tak, keď oba vektory nakreslíme so spoločným začiatkom.

Niektoré vlastnosti skalárneho súčinu

Skalárny súčin je komutatívny, čo vyplýva bezprostredne z jeho definície: a × b = b × a

Skalárny súčin môže byť kladný i záporný, čo závisí od hodnoty uhla medzi vektormi. Ak je uhol medzi
vektormi menší ako p/2, skalárny súčin je kladný, lebo kosínus ostrého uhla je kladný. Pri uhle väčšom ako
p/2, je kosínus uhla, a teda aj skalárny súčin, záporný.

Ak sa skalárny súčin dvoch vektorov rovná nule, pričom ani jeden z vektorov nemá nulovú veľkosť, vektory
sú na seba kolmé, lebo cos (p/2) = 0.
teda dva vektory sú kolmé ak platí :

Pre skalárne súčiny medzi jednotkovými vektormi i, j, k karteziánskej súradnicovej sústavy platia vzťahy: i ×
i = 1 , j × j = 1 , k × k = 1 , i × j = 0 , i × k = 0, j × k = 0

Pre skalárny súčin platí distributívny zákon: a × (b + c) = a × b + a × c

  Z definície skalárneho súčinu vyplýva vzťah na výpočet (kosínusu) uhla medzi vektormi:

v rovine samozrejme len s dvoma súradnicami.

Riešené príklady z učebnice str. 35 – 42 . Úlohy z učebnice str. 42 a 43.