Komentovaný Preklad Vybraného Odborného Textu

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
FILOZOFICKÁ FAKULTA
KOMENTOVANÝ PREKLAD VYBRANÉHO ODBORNÉHO TEXTU
Magisterská práca
Bc. Eliška Čerňanská

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
FILOZOFICKÁ FAKULTA
KOMENTOVANÝ PREKLAD VYBRANÉHO ODBORNÉHO TEXTU
Magisterská práca
Študijný program: Anglický jazyk a kultúra a portugalský jazyk a kultúra

Študijný odbor: Filológia
Školiace pracovisko: Katedra romanistiky
Školiteľ: Mgr. Ján Tupý, PhD.
Bratislava 2022
Bc. Eliška Čerňanská
Podpísaná Eliška Čerňanská čestne vyhlasujem, že som magisterskú prácu vypracovala samostatne pod
odborným vedením Mgr. Jána Tupého, PhD. Všetku použitú literatúru a pramene uvádzam v zozname
bibliografických odkazov.
Bratislava, 29. apríl 2022

ČERŇANSKÁ, Eliška. Komentovaný preklad vybraného odborného textu. [magisterská práca].
Univerzita Komenského v Bratislave. Filozofická fakulta; Katedra romanistiky. Školiteľ: Mgr. Ján
TUPÝ, PhD.. Bratislava: FiF UK, 2022.
Abstrakt
Hlavným cieľom práce je preložiť z portugalčiny do slovenčiny vybraný odborný text zameraný na
portugalskú gastronómiu a následne analyzovať prekladateľské problémy, ktoré v procese vznikli a
ich riešenia. Práca je rozdelená na teoretickú a praktickú časť. Prvá časť prace pojednáva o teórii prekladu
odborných textov, o vlastnostiach odborného jazyka a o štýlotvorných činiteľoch. Následne rozoberá
postavenie komentovaného prekladu na Slovensku. Druhá polovica práce, ktorá je nosnou časťou
výskumu, sa venuje na prekladateľskej makroanalýze textu, samotnému prekladu vybraného odborného
článku a následne obsahuje analýzu prekážok, ktoré pri preklade vznikli a prekladateľské postupy, ktoré
boli v procese prekladu uplatnené. Jednotlivé špecifiká prekladu sú rozdelené do viacerých kategórií
podľa ich spoločných vlastností a do viacerých extralingvistických a lingvistických úrovní. Každé
prekladateľské riešenie obsahuje príklad a následné obhájenie postupu podloženú teóriou prekladu
a jazykovedy.
Kľúčové slová:
analýza, gastronómia, komentovaný preklad, odborný preklad, terminológia
ČERŇANSKÁ, Eliška. Ttradução comentada do texto técnico selecionado [tese de mestrado].
Univesidade Comenius em Bratislava. Faculdade de Letras; Departamento de Romanística. Orientadora:
Mgr. Ján TUPÝ, PhD.. Bratislava: FiF UK, 2022.
Resumo
O principal objectivo da tese é traduzir um texto técnico seleccionado, sobre a gastronomia portuguesa, e
depois analisar os problemas de tradução que surgiram no processo e as suas soluções. A tese está
dividida em duas partes – teórica e prática. A primeira parte da tese aborda a teoria da tradução de textos
técnicos, as características da linguagem técnica e os fatores de formação de estilo da escrita. Depois
discute a posição da tradução comentda na Eslováquia. A segunda metade da tese, que é a parte principal
da investigação, é dedicada à macroanálise da tradução do texto, a tradução do artigo técnico
seleccionado e contém depois uma análise dos obstáculos que surgiram durante a tradução e os
procedimentos de tradução que foram aplicados no processo. As especificidades individuais da tradução
estão divididas em várias categorias de acordo com as suas características comuns e em vários níveis
extralinguísticos e linguísticos. Cada solução da tradução inclui um exemplo e uma defesa subsequente do
procedimento apoiado com base na teoria de tradução e da linguística.
Palavras chaves:
análise, gastronomia, tradução comentada, tradução técnica, terminologia
PREDHOVOR
Ku skúmaniu prekladu odborných textov ma motivovalo štúdium portugalskej kultúry v spojení so

štúdiom prekladu a tlmočenia. Pre prekladateľskú profesiu je nesmierne dôležité poznať ako kultúrne, tak
i lingvistické špecifiká daného jazyka. Okrem toho, že je prekladateľovou úlohou sprostredkovať text do
zrozumiteľného jazyka, je tiež jeho povinnosťou na základe podrobnej analýzy zvoliť vhodné stratégie
prekladu.
Ako predmet svojej práce som si zvolila tému portugalskej gastronómie, ktorá prierezovo zasahuje
do množstva aspektov krajiny. Okrem potešenia z jedla a prírody má gastronómia čo do činenia aj s
ekonomikou krajiny, udržateľnosťou, identitou a v neposlednom rade s dedičstvom, ktoré treba aj
v záujme rozvoja zhodnocovať a chrániť. Po preštudovaní východiskového textu a paralelnej literatúry
v oboch jazykoch som mala príležitosť ponoriť sa hlbšie do problematiky a získať súbor kompetencií na
vyhotovenie adekvátneho prekladu vybraného textu.
Cieľom práce je v prvom rade preložiť vybraný odborný text, následne demonštrovať
prekladateľské riešenia a v neposlednom rade obhájiť zvolené stratégie. V rámci analýzy rozoberám
konkrétne mimojazykové a jazykové javy z teoretického hľadiska a pre lepšie uchopenie problematiky
vyčleňujem úseky z prekladu a demonštrujem svoje riešenia na konkrétnych príkladoch.
Pri výskume som okrem deskriptívnej metódy využívala aj komparatívny prístup, aby som
zdôraznila rozdiely medzi portugalským a slovenským jazykom. Zároveň som prácu doplnila aj o tabuľky
či glosár, ktoré som si zostavovala už počas prekladu. Metódu a formu svojej práce som prispôsobila
výskumu o komentovanom preklade na Slovensku.
Teórii komentovaného prekladu sa zatiaľ na Slovensku venovalo len veľmi málo ľudí a iba malé
percento ju spomenulo aj v rámci svojej práce. Komentovaný preklad ako alternatíva k prácam
zameraným na výskum má však tiež svoje pravidlá a zásady, ktoré by sa mali dodržiavať. Preto som sa
rozhodla svoju prácu obohatiť aj o túto teóriu a prispôsobiť jej formu aj spôsob písania.
Verím, že práca bude obohacujúcim príspevkom vo svete jazykovedy a prekladu, prinesie nové
poznatky a inšpiruje k podobným výskumom.
Ďakujem všetkým členom katedry romanistiky, ktorí ma inšpirovali k napísaniu tejto práce.
Špeciálne poďakovanie patrí Mgr. Jánovi Tupému, PhD. za usmerňovanie pri výskume, za poskytovanie
materiálov a za cenné rady pri písaní magisterskej práce.
OBSAH
..................................................................................................................................................................... 3
ZOZNAM SYMBOLOV A SKRATIEK: ................................................................................................... 10
ÚVOD ........................................................................................................................................................ 12
1. Odborný text ...................................................................................................................................... 13
1.1. Znaky odborného textu .............................................................................................................. 13
1.2. Odborný jazyk ........................................................................................................................... 13
1.3. Terminológia ............................................................................................................................. 14
1.3.1. Úvod do histórie terminológie ................................................................................................ 15
1.3.2. Dynamika terminológie.......................................................................................................... 15
2. Odborný preklad a jeho špecifiká........................................................................................................ 15
2.1. Štylistika a miera ekvivalencie ................................................................................................... 16
2.2. Kompetencie prekladateľa odborných textov .............................................................................. 17
2.3. Prekladateľské nástroje .............................................................................................................. 18
2.4. Strojový preklad a jeho úskalia v kontexte súčasného odborného prekladu ................................. 20
2.4.1. Úskalia strojového prekladu ................................................................................................... 20
2.4.2. Typy strojového prekladu....................................................................................................... 21
3. Komentovaný preklad na Slovensku ................................................................................................... 22
3.1. Príprava budúcich prekladateľov odborných textov .................................................................... 22
3.2. Miesto komentovaného prekladu v akademickom priestore ........................................................ 23
Praktická časť ............................................................................................................................................. 24
4. Prekladateľská predpríprava ............................................................................................................... 24
4.1. Charakteristika východiskového textu ........................................................................................ 24
4.1.1. O časopise Cultivar – Cadernos de Análise e Prospetiva ......................................................... 24
4.1.2. O článku a autorovi ................................................................................................................ 25
4.1.3. Pohnútky k prekladu a jeho význam ....................................................................................... 25
4.2. Analýza východiskového textu ................................................................................................... 26
4.2.1. Teória skoposu....................................................................................................................... 26
4.2.2. Cieľové publikum .................................................................................................................. 26
4.2.3. Štylistická rovina ................................................................................................................... 26
5. Prekladateľské prekážky a ich riešenia ................................................................................................ 28
5.1. Štylistická rovina ....................................................................................................................... 29
5.1.1. (Ne)Prítomnosť subjektu ........................................................................................................ 29
5.1.2. Preklad nadpisu ..................................................................................................................... 30
5.1.3. Slovná vata ............................................................................................................................ 31
5.2. Morfologicko-syntaktická rovina................................................................................................ 33
5.2.1. Rozdeľovanie a spájanie vetných celkov ................................................................................ 33
5.2.2. Polovetné konštrukcie ............................................................................................................ 34
5.2.2.1. Gerundiálne polovetné konštrukcie .................................................................................... 34
5.2.3. Slovnodruhová transpozícia ................................................................................................... 36
5.2.4. Interpunkcia ........................................................................................................................... 37
5.3. Lexikálno-sémantická rovina ..................................................................................................... 38
5.3.1. Terminológia ......................................................................................................................... 38
5.3.2. Sémantická rovina ................................................................................................................. 41
5.4. Pragmatická rovina .................................................................................................................... 41
Záver .......................................................................................................................................................... 45
PRÍLOHY .................................................................................................................................................. 51
Príloha č. 1 – Originál ................................................................................................................................. 52
Príloha č. 2 – preklad .................................................................................................................................. 61
ZOZNAM SYMBOLOV A SKRATIEK:
SP – strojový preklad
HP – humánny preklad
NMT – Neural Machine Translation
SMT – Statistical Machine Translation
STD – Slovenská terminologická databáza
VT – východiskový text
CT – cieľový text
JÚĽŠ – Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra
MAFDR – Ministério da Agricultura, Florestas e Desenvolvimento Rural (Ministerstvo
poľnohospodárstva, lesov a rozvoja vidieka)
MM – Ministério do Mar (Ministerstvo pre more)
ZOZNAM TABULIEK:
Tabuľka 1: Funkcie a formy diskurzných značiek ................................ Error! Bookmark not defined.
Tabuľka 2: Terminológia .................................................................... Error! Bookmark not defined.
Tabuľka 3: Názvoslovie flóry ............................................................. Error! Bookmark not defined.
ÚVOD
V posledných rokoch majú študenti možnosť zvoliť si komentovaný preklad ako tému svojej
záverečnej práce. Vo všeobecnosti takáto práca pozostáva z teoretickej časti, výskum sa nahrádza
praktickou časťou v podobe prekladu vybraného textu, ktorý mohol, ale nemusel byť preložený skôr,
a náležitého kritického komentára ku prekladu.
Naša diplomová práca sa zaoberá prekladom popularizačného článku zo oblasti portugalskej
gastronómie. Tá je prítomná naprieč viacerým oblastiam, a je súčasťou kultúry krajiny, ekonomiky,
poľnohospodárstva, sociálnych vzťahov, cestovného ruchu, životného prostredia a iných stavebných
jednotiek krajiny. Skrátka, je dôležitým faktorom rozvoja krajiny ako takej. Práve preto sme sa rozhodli
preložiť článok z redakcie portugalského Úradu pre plánovanie, politiku a všeobecnú správu (Gabinete de
Planeamento, Políticas e Administração Geral – GPP).
V širšom slova zmysle sme sa pri výbere článku zamerali na jeho význam aj v kontexte rozvoja
slovenskej krajiny, prihliadali sme na potenciál motivovať aktérov rozvoja na Slovensku a zároveň bolo
naším cieľom priblížiť slovenskému čitateľovi dôležitú súčasť portugalskej kultúry. V užšom slova zmysle
sme sa zamerali na samotný proces prekladu tohoto špecifického odborného článku a preklad sme využili
ako predmet analýzy a realizácie našej odbornej prekladateľskej prípravy.
Diplomová práca je rozdelená na dve časti – teoretickú a praktickú. Teoretická časť sa zaoberá
teóriou funkčných štýlov vo všeobecnosti, všeobecnou teóriou prekladu, teóriou prekladu odborného textu
a terminológiou, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou odbornej literatúry. V závere teoretickej časti sme načrtli
koncept komentovaného prekladu a jeho postavenie v rámci študentských záverečných prác na Slovensku.
Praktickú časť predstavuje samotný preklad vybraného popularizačného článku a súvisiaca analýza
prekladateľského procesu. V úvode druhej polovice práce sme sa venovali makroanalýze textu, autorovi aj
recipientovi. Mikroanalýzu sme prerozdelili na morfologicko-syntaktickú, lexikálno-sémantickú
a pragmatickú časť. Rozbor jednotlivých problémov sme doplnili o glosár a komparáciu jazykových
prvkov vo forme tabuliek. Niektoré riešenia sme demonštrovali na príkladoch konkrétnych ucelených
konštrukcií.
12
1. Odborný text
Odborný text chápeme ako základný prostriedok odbornej komunikácie, ktorý sa vyznačuje špecifickými
vlastnosťami a je určený špecifickému čitateľovi. Základným atribútom odbornosti je preto schopnosť
vyhotoviť takýto druh textu za špecifických podmienok. V nasledujúcich podkapitolách sa budeme snažiť
určiť hranice odborného jazyka a vymedziť jeho typické vlastnosti.
1.1. Znaky odborného textu
Hlavným znakom odborného textu je vytýčenosť predmetu a spôsobu výkladu jeho obsahu. Tento obsah je
začlenený do určitého rámca, a čitateľ má od vybraného odborného textu pomerne ohraničené predstavy
a očakávania. Určite ho neprekvapí, ak v texte nájde aj prostriedky iných jazykových systémov, teda že sa
vedľa prvkov prirodzeného jazyka s veľkou pravdepodobnosťou objavia aj iné funkčné prostriedky.
Vecnosť a zrozumiteľnosť textu okrem vhodných jazykových prostriedkov zvyčajne zabezpečuje
aj rozdelenie textu na kapitoly a odstavce, a príznačná je aj špecifická stavba viet. Dôraz sa kladie na
analýzu problematiky, argumentáciu, definície a používanie vhodnej terminológie, ktorá zaručuje presnosť
pomenovaní. Úspešná odborná komunikácia je často podčiarknutá vhodnou grafickou a technickou
úpravou textu v závislosti od žánra odborného textu. Ak sa pohybujeme v medziach vedecko-náučného
štýlu, doplnenia v podobe rovníc, fotografií, grafov alebo nákresov sú často nevyhnutnou súčasťou
efektívneho výkladu. Odborné texty sú bohato členené, a preto sa ich funkčný štýl radí do celkom
nehomogénnej oblasti našej komunikácie. (Ilek, 2010) Ilek ďalej upozorňuje na skutočnosť, že vzhľadom
na rozmanitosť v rámci žánrov a funkcií platnosť niektorých týchto tvrdení nemožno zaručiť pre celú šírku
odborného textu, a že jeho odborná nátura je často zjemnená aj inými, menej strohými prvkami
komunikácie. (Ilek, 2010) V závislosti od koncipovania buď vedecko-náučných alebo naopak populárno-
náučných prejavov sa reguluje lexika, teda ich pojmová a terminologická nasýtenosť. Myšlienková
precíznosť a jednoznačnosť však závisí aj od syntaxe. Na rozdiel od populárno-náučných textov, vedecko-
náučné prejavy majú prísnejšie stavanú vetu z hľadiska organizovanosti a logiky postavenia vetných členov
s cieľom zrozumiteľne naformulovať aj zložitejšie myšlienkové obsahy.
1.2. Odborný jazyk
V záujme naplniť potenciál kvalitného prekladu je dôležité najskôr zvládnuť všetky teoretické roviny textu
a v prvom rade čo najvýstižnejšie charakterizovať hranice a kritériá vyjadrovacích prostriedkov úspešnej
odbornej komunikácie v závislosti od funkcie textu. Vzhľadom na konflikty medzi tradičnými
lingvistickými prístupmi posledných dvoch storočí a novodobými jazykovednými smermi a teóriami sú
výsledky výskumov priestorom pre rôzne úvahy, klasifikácie a stanoviská aj v rámci súčasnej teoretickej
roviny aj praktickej adaptácie.
Jana Levická a Miroslav Zumrík (2019) sa v úvode svojho príspevku Odborný jazyk a výskum jeho
lexiky venujú stručnej histórií skúmania štýlu a spôsobu sprostredkovania odborných informácií. Poukazujú
na výskumy pražského štrukturalizmu na začiatku 20. storočia, vďaka ktorým postupne dospeli
k rozpracovaniu takzvaných funkčných štýlov. V rámci nich bol najjednoduchšie vymedziteľný práve
odborný štýl, a to pre jeho dominantnú funkciu pomenovania a vysvetlenia objektívnej reality. Javil sa ako
striktne zreteľný a vyhranený. (Zumrík, 2019)
V súčasnosti je tento štýl čoraz viac diferencovaný a kritériá pre jeho jednoznačnú definíciu sa stali
subtílnejšími. Vymedzenie odborného štýlu má najväčší zmysel v rovine protikladu k umeleckému štýlu.
Azda najväčší rozdiel sa prejavuje v rovine lexiky. Dôležitým všeobecným ukazovateľom je teda miera
používania terminológie naprieč rôznymi štýlmi, a z tohto pohľadu sa dnes uprednostňuje pomenovanie
13
odborný jazyk ako dominanta náučného štýlu. Je preto vhodné tieto pojmy rozlišovať a radšej sa zamerať
na vzťah medzi nimi. Podľa Borsukovej (1995) odborný jazyk nie je konkrétnym jazykovým prejavom ale
niečím abstraktným a aktualizovaným v odborných textoch. Ide o akýsi súbor lexikálnych a syntaktických
podkladov, ktorý je pre formovanie náučných textov dôležitým východiskom. V rámci obsahovej stránky
je hlavným znakom zameranosť na realitu, a zvolený jazykový výraz musí byť adekvátny vzhľadom na
skutočnosť.
Je dôležité zdôrazniť, že odborný komunikát sa nechápe ako striktne náučný. Autorka pripomína,
že taký komunikát má priestor pre voľnú štruktúru a viazaný je len sémantický obsah. (Borsuková, 1995)
Cieľom je sprostredkovať informácie podložené vedou, výskumom a ľudským myslením. Patria sem teda
aj iné ako náučné štýly. Odborným jazykom disponujú aj administratívny alebo publicistický štýl. Súvisí
to aj so skutočnosťou, že s rastúcou vzdelanosťou a odbornosťou vo všetkých sférach sa tento komunikát
často stáva súčasťou bežnej komunikácie a prísnosť terminológie sa vytráca. Naopak, vynárajú sa
sprievodné javy ako internacionalizácia alebo upevňovanie odborných termínov v centre lexikálneho
systému a hovorovej reči, niekedy dokonca mimo roviny spisovného jazyka. (Jelínek, 1995) Treba však
zdôrazniť, že podľa Poštolkovej, Roudného a Tejnora (1983) je vzťah medzi odborným a spisovným
jazykom veľmi úzky a obhajujú toto tvrdenie na základe skutočnosti, že odborný jazyk tvorí najmenej tri
štvrtiny všetkej písanej tvorby spisovného jazyka. Základnými vlastnosťami spisovnosti, ako aj
vlastnosťami odbornej terminológie sú ustálenosť, ústrojnosť a funkčnosť. Aby sme však spomenuli aj
základné rozdiely medzi týmito dvoma komunikátmi, stručne vysvetlíme, že spisovný jazyk využíva
jazykové prostriedky prispôsobené všetkým jeho používateľom. Na druhej strane, pre porozumenie
odbornej terminológii je potrebné mať prehľad v danom obore alebo náležité odborné vzdelanie.
Spravidla platí, že terminológia je tým dokonalejšia, čím podrobnejšie je preskúmaný
a rozpracovaný daný odbor. Hoci široká verejnosť môže niektorým odborným textom porozumieť, je to
často len na povrchovej úrovni, pretože pomenovania pojmov, teda príslušná terminológia, svoj význam
len naznačujú a skutočný význam pozná do hĺbky len odborník. (Poštolková, Roudný, Tejnor, 1983)
Špecifickými prvkami lexikálnej roviny odborných textov sú teda termíny a terminologické súvislosti. Tie
podporujú prísne vymedzený obsah, a dôraz sa kladie práve na ich presnosť.
1.3. Terminológia
Ak sa chceme ponoriť hlbšie do sveta odborného jazyka, nezaobídeme sa bez toho, aby sme sa najskôr
venovali terminológii. Na úvod treba upozorniť na dichotómiu výrazu. Týmto výrazom sa označuje teória
terminológie, teda vedecká disciplína, ktorá je akousi kolískou pre štúdiá textov s odborným
zameraním. Terminológia ako vedná disciplína skúma, analyzuje, vysvetľuje, interpretuje a tvorí termíny.
Zároveň, terminológia tvorí súbor termínov, teda sústavu pomenovaní pojmov. Niekedy sa terminológia
označuje aj ako názvoslovie a v niektorých publikáciách sa môžeme stretnúť aj s označením nomenklautúra
konkrétnych oblastí poznania. Tieto oblasti sú známe menšiemu špecializovanému počtu ľudí. Tieto
skupiny odborníkov sú do hĺbky oboznámené s terminológiou, ktorá prináleží tomu-ktorému vednému
odboru a jeho špecifikám. Ak napríklad existujú termíny v medicínskej oblasti, môžeme povedať, že sú
súčasťou medicínskeho názvoslovia.
Termín alebo terminologické slovné spojenie je z lexikologického hľadiska jednotkou slovnej
zásoby tvoriaca pilier odborného vyjadrovania a zároveň je najvýraznejším indikátorom odborného textu.
Na rozdiel od neodbornej slovnej zásoby sú termíny štylisticky neutrálne, nie sú expresívne ani
emocionálne zafarbené. Tvorca odborného textu je na tieto lexikálne jednotky viazaný a nemá možnosť
výberu spomedzi alternatív ani možnosť voľného zamieňania ako je tomu napríklad v umeleckom texte.
Podľa viacerých odborníkov môžeme termíny rozdeliť na základe rôznych kritérií. Z jazykového hľadiska
rozlišujeme termíny v užšom zmysle slova alebo automatizované termíny. Z hľadiska štruktúry môžu byť
jednoslovné alebo viacslovné a na základe pôvodu ich vieme roztriediť na domáce alebo prevzaté.
(Krobotová, 2001)
14
1.3.1. Úvod do histórie terminológie
Záujem o kategorizáciu slov je pomerne starý a stúpa so zrýchleným rastom tvorby a šírenia
poznatkov zo všetkých oblastí. K tomuto nárastu prispel veľký vedecký a technický rozvoj. Situácií, ktoré
si vyžadujú znalosť odborných termínov dnes pribúda čoraz viac, a to aj mimo vedeckej pôdy. Častokrát si
aj neodborné a celkom bežné komunikačné situácie vyžadujú znalosť širšieho spektra slovnej zásoby.
Odborné texty v akejkoľvek forme už začínajú plniť aj základnú spoločensko-komunikačnú funkciu.
Samozrejme, z veľkej časti najmä vďaka jednoduchému prístupu k rôznorodým informáciám, a
komunikácia na odbornej úrovni sa dostáva do čoraz širšieho spektra rôznych kontextov. V rámci bežnej
komunikácie sa táto nová kompetencia stáva základnou zručnosťou či už čitateľov alebo tvorcov textov,
ktoré zastupujú a odovzdávajú odborné vedomosti. Ide o rozvinutú a prepracovanú slovnú zásobu, ktorá sa
neustále mení. Poskytuje priestor pre vznik nových slov a termínov a zbavuje sa tých zastaraných, ktoré sa
prestávajú používať. V súvislosti s dynamikou terminológie, konkrétne s prenikaním termínov do rôznych
komunikačných kontextov, môžeme hovoriť o špecifických procesoch terminologizácie,
determinologizácie a reterminologizácie. (Jedlička, 2019)
1.3.2. Dynamika terminológie
Terminologizácia je proces vytvárania odborných termínov na základe už existujúcich slov všeobecného

významu („myš: malý hlodavec robiaci škodu najmä v domoch a na poliach“) (JÚĽŠ, 2022) a vďaka tomu
nadobúdajú nový špecifický význam („myš: obslužný, ručne ovládaný prvok pripojený k počítaču,
pohybujúci sa po tvrdej podložke a zabezpečujúci vstup informácií“) (JÚĽŠ, 2022). Terminologizácia sa
uskutočňuje veľmi často práve v oblasti informačných technológií. Tento proces nie je takmer nikdy úplne
náhodný. Väčšinou sa dá vyskúmať užší alebo širší vzťah medzi pôvodným všeobecným slovom
a novovytvoreným termínom, založený väčšinou na podobnosti formy, tvaru alebo na analógií funkcie.
Determinologizácia naopak označuje proces, počas ktorého sa termín vychýli za hranice odborného
jazyka a jeho špecifický význam sa vytráca. Zároveň preniká do bežného jazyka a z termínu sa stáva
všeobecne známe slovo. Veľmi často ide o medicínske termíny, ktoré ľudia často používajú v súvislosti
s bežnými fyzickými či psychickými stavmi. Ide napríklad o slová ako depresia alebo nespavosť.
Popri týchto dvoch procesoch sa prirodzene objavuje aj tretí, ktorým je takzvaná reterminologiácia.
Tento proces označuje prechod termínu z jednej odbornej oblasti do inej. Dobrým príkladom je termín
„vírus“, ktorý prešiel z medicínskej terminológie do informačno-technologickej. Pojem teda stále patrí
medzi termíny, no používa sa v inom kontexte. (Jedlička, 2019)
2. Odborný preklad a jeho špecifiká
Vedecká disciplína, ktorá sa zaoberá prekladom, sa nazýva translatológia. Hlavným predmetom tejto vedy
je translát, a svoju činnosť sústreďuje na „teoretické otázky prekladania, hodnotenia prekladu, techniku
prekladu, metodiku výučby prekladanie a tlmočenia“ (Ilek, 1998, s. 42) V zostručnenej verzii by sme
predmet translatológie mohli vysvetliť ako „bádanie o podmienkach, javoch a zákonitostiach jazykového
sprostredkovania.“ (Ilek 1977, s. 10) Napriek zdanlivej jednoduchosti definícií nás autor vo svojich dielach
upozorňuje na dichotómiu jazykového sprostredkovania, teda prekladu. V rámci prekladu je potrebné
rozlišovať činnosť prekladania, a teda proces prekladu, a preklad ako výsledok takej činnosti. Vo viacerých
štúdiách sa objavuje aj tretia perspektíva, cez ktorú sa na preklad nazerá ako na prostriedok medzikultúrnej
komunikácie. V každom prípade, možnosti a prostriedky prekladu sú rozmanité. Rôznia sa nie len z
pohľadu znakového systému, ale aj v rámci postupov vnútri tohoto systému.
15
Ilek ďalej preklad chápe ako prevod z jedného jazyka do iného, pričom jazykom myslí jazyk
prirodzený. Na druhej strane mince je jazyk umelý, ktorý podlieha rôznym kategorizáciám. Ako príklad
uvádzame uhol pohľadu jednej skupiny vedcov, ktorí za umelý jazyk považujú napríklad značky, diagramy
alebo mapy. Práve tieto jedinečné prostriedky sa vo veľkej miere využívajú práve pri odbornom preklade
a prekladateľ s nimi musí vedieť narábať v rámci ich plnohodnotného sprostredkovania do iného jazyka.
Niektorí však takýmto znakovým systémom hodnotu jazyka ani nepripisujú.
V bežných, ale aj odborných kruhoch sa preklad odborného textu označuje zjednodušeným a
terminologizovaným pomenovaním odborný preklad. V procese písania tejto práce sme si už v počiatkoch
výskumu všimli dichotómiu tohoto pomenovania. Spojenie odborný preklad bežne označuje preklad textu
zaradeného do určitého odboru, a zároveň sa tak pomenúvajú aj texty, akékoľvek preklady, vypracované
prekladateľom – odborníkom. Túto dilemu potvrdila aj Čižmárová (et. al., 2018) v diele Odborný preklad
a podporné inštrumentárium. V tejto práci tiež upozornili na skutočnosť, že odborný preklad je v laickom
ponímaní jednoducho protikladom k umeleckému prekladu. V našej práci sme sa z dôvodu ekonomizácie
a frekventovanosti rozhodli používať aj toto zjednodušené terminologizované označenie odborný preklad.
Na rozdiel od umeleckého textu pri odbornom preklade nemusíme v prvom rade dbať na estetickú
hodnotu ani zachovávať vyššiu mieru expresívnosti či obraznosti. Práve naopak, prihliadame najmä na
informatívnu hodnotu. Metaforický charakter sa do veľkej miery vytráca. Cieľom je sprostredkovať
objektívny a pravdivý obraz skutočnosti. Prioritou odborného prekladu je teda sprostredkovať javy
skutočnosti prostredníctvom vecného a terminologicky presného jazyka. Prekladateľ ani čitateľ nemajú
slobodu vlastnej interpretácie textu. Ich pochopenie závisí len od toho, do akej miery sú schopní porozumieť
textu. Okrem prekladateľských kompetencií sa od odborného prekladateľa vyžaduje vyššia miera logického
a analogického myslenia. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k dvojzmyselnosti alebo významovým
posunom, ktoré v odborných textoch nie sú prípustné. Navyše, v umeleckom preklade je oveľa
pravdepodobnejšie, že preklad rovnakého východiskového textu od rôznych prekladateľov sa v niektorých
prípadoch môže až diametrálne líšiť. V odbornom preklade by boli rozdiely len mierne. Kým umelecký
preklad má za cieľ prenášať emócie, odborný preklad sa im snaží vyhnúť. Pokiaľ však daný odborný text
stiera hranice medzi vedeckým a populárnym štýlom, istá miera expresivity je prijateľná, ba niekedy aj
žiaduca. Všetko sa odráža od vlastností východiskového textu, ktoré musí prekladateľ do najväčšej možnej
miery zachovať. Rozdiely závisia najmä od účelu a funkcie prekladaného textu a medzikultúrnych javov.
2.1. Štylistika a miera ekvivalencie
Na úvod si pripomeňme, že preklad sa uskutočňuje v dvoch rovinách súčasne. Prvou je všeobecná rovina,
ktorá sa riadi teóriou jazyka a textu, a druhá rovina sa sústreďuje na špecifické vlastnosti jazykovej
aj tematickej výstavby konkrétneho textu alebo skupiny textov s cieľom naplniť určitú funkciu. Práve tejto
druhej rovine zodpovedá teória štýlu. „Štylistika prekladu ako súčasť teórie prekladu má umožniť určenie
špecifickosti prekladu v jeho funkčnom vzťahu k originálu.“ (Miko, 1977 s. 39) Na vyhodnotenie vhodnej
ekvivalencie je nevyhnutné poznať štylistickú konfrontáciu jazykov vstupujúcich do prekladu. Štylistické
zaradenie a špecifickosť textov sa uskutočňuje na úrovni porovnávania a vyhodnocovania vzťahov k iným
textom. Miko vo svojom príspevku zdôrazňuje, že okrem základnej jazykovej ekvivalencie je pre preklad
ešte dôležitejšia takzvaná výrazová ekvivalencia, ktorá udáva jedinečnú hodnotu textu. Táto hodnota okrem
samotnej témy a jej rozpracovania spočíva v citlivom prepracovaní jej špecifického aspektu. „Je to
literárny, administratívny, publicistický, odborný aspekt a v jeho rámci príslušný žánrový, dobový,
skupinový autorský a singulárny aspekt textu.“ (Miko, 1977 s. 42) Štylistická správnosť prekladu sa opiera
najmä o tieto vlastnosti.
Do štylistiky prekladu tiež spadá miera odchýlok a tolerancie v rámci tejto špecifickej ekvivalencie.
Miko (1977) ďalej vysvetľuje, že tu nehovoríme o takzvanej priamočiarej ekvivalencii, naopak, treba
prihliadať na mnohonásobnú štylistickú relativitu medzi jazykmi. Napríklad, pre angličtinu je v odbornom
jazyku príznačná kondenzácia, no pre slovenčinu zomknutosť výrazu nie je prirodzená. Ak by sme teda šli
16
cestou priamočiarej ekvivalencie, spôsobili by sme namiesto skutočnej ekvivalencie nefunkčný výrazový
posun.
V snahe priblížiť pomerne vágny koncept ekvivalencie sa obrátime na teóriu jedného
z najvýznamnejších nemeckých vedcov v oblasti transaltológie, Wernera Kollera, a jeho knihu z roku 1979,
Einführung in die Übersetzungswissenschaft (Úvod do vedy o preklade). Koller v nej rozlišuje päť
základných druhov ekvivalencie.
1. denotačná ekvivalencia – založená na mimojazykových faktoroch a zameraná na vecný obsah

2. konotačná ekvivalencia – založená na spôsobe vyjadrovaniam, teda štylistike
3. textovo-normatívna ekvivalencia – založená na textových a jazykových normách v rámci žánrov
4. pragmatická ekvivalencia – rešpektujúca príjemcu cieľového textu
5. formálno-estetická ekvivalencia – prihliadajúca na formálno-estetické kvality východiskového
textu
Zmysel takéhoto rozdelenia uvidíme v momente, keď začneme rozmýšľať o hierarchii hodnôt
prekladu. Tú podľa Kollera (1979) možno určiť len vtedy, ak si vopred stanovíme hodnotovú hierarchiu
týchto typov ekvivalencií v súlade s požiadavkami na želaný prekladateľský výstup. Hoci je jeho teória
hierarchie terčom debát a sporov, v rámci definovania rôznych ekvivalencií je pre preklad prínosná.
Samozrejme, množstvo teórií o preklade nám ponúka veľa rôznych prístupov k prerozdeleniu ekvivalencie.
Okrem Kollerovej teórie existuje viacero odlišných pohľadov na ekvivalenciu. Ďalšími teoretikmi sú
napríklad Eugene Nida (1964), Otto Kade (1968) alebo Mona Baker (1992).
 Špecifické medzikultúrne prekážky v odbornom preklade
V rámci odborného prekladu sa s najväčšími medzikultúrnymi prekážkami stretávajú napríklad právni

prekladatelia, ktorí čelia odlišnostiam právnych systémov jednotlivých krajín. Špecifický národný
charakter vylučuje substitúciu prostredníctvom priamej ekvivalencie. V takomto prípade je prekladateľ
v pozícií rozhodcu o tom, ktoré pojmy sú univerzálne a ktoré naopak viazané na konkrétny národný právny
systém. Meradlom úspešného právneho prekladu je preklenutie rozdielov vo významoch. Najdôležitejšia
je preto predpríprava v podobe interpretácie východiskového textu a jeho zložiek. Nevyhnutné sú tiež
dostatočné právne znalosti v záujme čo najpresnejšie sprostredkovať dané informácie. Pri takom preklade
je preto funkčný prístup plne uplatniteľný. Najvýraznejším znakom podobných textov je špecifická
terminológia a je na prekladateľovi, aby správne identifikoval a analyzoval konkrétne pojmy s cieľom
použiť vhodnú ekvivalenciu. (Tomášiková, 2020)
2.2. Kompetencie prekladateľa odborných textov
Prekladateľ akéhokoľvek textu by mal pri svojej príprave vychádzať zo základných fáz prekladateľského
procesu, ktorý veľmi výstižne zadefinoval Jiří Levý v kapitole Preklad ako proces. (Levý, 1998) Podľa
Levého sa preklad uskutočňuje v týchto fázach:
1. Porozumenie východiskového textu

2. Interpretácia východiskového textu
3. Preštylizovanie textu do cieľového jazyka
Ak prekladateľ úspešne zvládne všetky tri úrovne, čitateľ si pri výslednom preklade len málokedy
uvedomí, že nečíta pôvodný text. Ak prekladateľ niektorú z týchto fáz zanedbá, nedostatočná kvalita sa
objaví napríklad vo forme nešťastnej formulácie, nepresných faktov, výstredných kalkov alebo iných
lexikálnych, gramatických alebo štylistických prehreškov, ktoré narúšajú plynulosť textu. Málokto si
uvedomuje, že prekladateľ ako sprostredkovateľ odbornej internej aj externej komunikácie čelí viacerým
17
špecifickým výzvam. Okrem základných jazykových a prekladateľských nárokov sa na neho vyvíja tlak,
aby účinne dešifroval a reverbalizoval dané vecné informácie. Rozpoznávanie a vhodná interpretácia
mimojazykových aspektov má v tomto priestore špeciálne významnú úlohu. Bez perspektívy, ktorá siaha
za hranice jazyka, môžu vzniknúť informačné nepresnosti, preto je veľmi dôležité dobre sa orientovať vo
frazeológií a úze toho-ktorého odborného komunikačného priestoru.
Dôležitým všeobecným prekladateľským zmyslom je neustále si uvedomovať a riešiť prípadné
rozdiely medzi dvoma jazykovými a kultúrnymi systémami. Následne musí využiť schopnosť narábať s
rôznymi jazykovými prostriedkami v záujme dosiahnuť u čitateľa určitú kognitívnu činnosť.
Prekladateľská práca je tým kvalitnejšia a efektívnejšia, čím vycibrenejšie sú prekladateľove
schopnosti. (Kolaříková, 2011) Zatiaľ čo ovládanie príslušnej terminológie a schopnosť tvoriť špecifické
vetné stavby sú nevyhnutnou kompetenciou prekladateľa odborných textov, nestačí to, a do hry vstupujú aj
iné, ešte dôležitejšie faktory.
V prvom rade je kľúčové sa zahĺbiť do podstaty príslušných myšlienok, ujasniť si ich štruktúru
a súvislosti, poznať základné zásady a prototypy tvorenia termínov, vedieť čo najdokonalejšie odhadnúť
mieru ekvivalencie významu a vedieť detegovať prípadné významové odchýlky. (Ilek, 1977) Okrem
významovej ekvivalencie je potrebné zachovať aj tú štylistickú, a k príslušnému neutrálnemu či
zastaranému slovu treba nájsť slovo s rovnakou hodnotou, poprípade ju zreteľne naznačiť. Aby sa predišlo
nesprávnemu pochopeniu terminologických alebo neterminologických jednotiek, prekladateľ musí ovládať
terminologickú sústavu cieľového jazyka a zároveň disponovať schopnosťou účinne vyhľadávať želané
výrazy v cieľovom jazyku a orientovať sa v rôznych encyklopédiách, výkladových slovníkoch glosároch,
korpusoch a databázach. V prípade, ak nenájde vhodný ekvivalent, musí poznať postupy tvorenia nových
termínov. Pokiaľ v menšej alebo väčšej miere pochybuje o svojich schopnostiach vyriešiť prekladateľskú
dilemu, mal by mať v zálohe profesionálov z daných odborov na prípadné osobné alebo online konzultácie.
Opisný spôsob termínov volí výlučne v krajných prípadoch.
2.3. Prekladateľské nástroje
Dnešní prekladatelia majú na výber z celého radu užitočných voľne dostupných nástrojov v podobe
paralelných korpusov, slovníkov alebo databáz. Ak ich prekladateľ používa správne, okrem toho, že mu
vedia ušetriť čas a zabezpečiť dodanie prekladu v rámci šibeničných termínov, zvyšujú tiež
pravdepodobnosť ekvivalentného a kvalitného prekladu, a tým aj potenciál zárobku. Súčasná generácia
odborných prekladateľov používa okrem slovníkov aj najrôznejšie prekladateľské softvéry, a počas celého
procesu pracuje s internetovými informačnými zdrojmi. Samozrejme, kľúčová je schopnosť overiť si
všetky zdroje, z ktorých prekladateľ čerpá, a o to viac, ak ide o odborný preklad.
 Odborné slovníky
Odborné slovníky sú v procese prekladu odborného textu nevyhnutným pomocníkom. Slúžia na účely
vyjadrenia nových alebo dávno existujúcich poznatkov. Odborné slovníky sa delia na dva základné typy:
výkladové a prekladové. Rozdiely spočívajú najmä v usporiadaní a rozpracovaní výrazov. Spoločným
znakom oboch je zameranosť na určitý odbor.
 Prekladové slovníky
Prekladové slovníky sú dvojjazyčné a jedná sa o najrozšírenejší druh slovníkov. Slová sú takmer vždy
usporiadané podľa abecedy. Hlavným účelom prekladových slovníkov je poskytnúť čo najpresnejší
ekvivalent daného výrazu v želanom jazyku. Okrem toho prekladateľ využíva podobné slovníky aj na
identifikáciu výrazu v procese prekladu. Prekladateľ sa na prekladové slovníky môže obrátiť aj v prípade
gramatických otázok. (https://slovnik.juls.savba.sk)
18
Rakšányiová (2005) upozorňuje na jeden z výsledkov skúmania psycholingvistických
a neuronálnych modelov prekladateľa, ktorý hovorí, že „slovníky sú len jedným z nástrojov hľadania
ekvivalentov a pochopenia textu“ a že „začiatočníci pracujú s dvojjazyčnými, sporadicky s jednojazyčnými
slovníkmi, profesionáli s oveľa širšou paletou informačných pomôcok“ (Rakšányiová, 2005 s. 40)
 Výkladové slovníky
Na rozdiel od prekladových, výkladové slovníky sú písané jednojazyčne, a sú obohatené aj o výklad

v rovnakom jazyku. Tieto slovníky sa ďalej delia na jazykové a náučné:
a) Jazykové slovníky– sú písané v materskom jazyku a ich úlohou je podať čo najobšírnejší prehľad
o slovnej zásobe. Ku slovu je priradený slovný a gramatický význam, pôvod, výslovnosť, využitie
a podobne. V niektorých slovníkoch sa vyskytujú synonymá, frazeologické spojenia alebo citáty
od rôznych autorov. Výklady majú za cieľ čo najjednoduchšie vysvetliť význam výrazu. Pri
odborných slovníkoch je výklad často doplnený o skratku príslušného odboru.
b) Náučné slovníky – často sa označujú aj ako encyklopedické. Poskytujú faktografické informácie

a sumarizujú poznatky z danej oblasti. Na rozdiel od jazykových, encyklopedické slovníky
nevysvetľujú význam pojmu, ale termíny sú len súčasťou vysvetlení.
(https://slovnik.juls.savba.sk)
 Slovenská terminologická databáza
Slovenská terminologická databáza (STD) predstavuje jednu zo základných a nevyhnutných pomôcok

prekladateľa odborných textov. Ide o súbor digitalizovaných odborných terminológií, obsahujúci
nomenkultúry, štandardizované termíny a lexikalizované syntagmy, ktoré sú dopĺňané o informácie o
zdrojoch. Pri jeho tvorbe sa prihliadalo na potreby prekladateľov. (Opalková, 2016) STD predstavuje akýsi
prechod medzi spomenutými typmi slovníkov. Hoci objem termínov v rámci STD je obrovský, vzhľadom
na rýchlosť vedy a techniky vznikajú stále nové termíny a profesionál sa teda musí často spoliehať sám na
seba a systematicky si tvoriť vlastnú terminologickú databázu.
 Sovenský národný korpus
Národné korpusy nachádzajú využitie v rôznych oblastiach a na najrôznejších pracoviskách. Tvorbe

korpusov a korpusovej lingvistike sa venujú jazykovedci po celom svete a poskytujú materiál pre výučbu,
preklady a rôzne sprievodné účely v rámci väčšiny hlavných jazykov sveta. Slovanské korpusy zastupuje
Český národný korpus (http://ucnk.ff.cuni.cz/), ku ktorému má Slovenský národný korpus veľmi blízko.
Rozdiely v národných korpusoch spočívajú v miere rozpracovania vedeckých textov. Vďaka jednoduchej
dostupnosti sú veľkým pomocníkom a doplnkom slovníkov pri rôznych vedeckých prácach. Slovenský
národný korpus (SNK) textov na špecifické vedecké, výskumné, prekladateľské či študijné účely sa začal
formovať v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied v Bratislave v roku 2002.
Neustála a systematická transformácia týchto textov do elektronickej podoby prispieva k digitalizácii
súčasného slovenského jazyka. Jedným z hlavných zameraní korpusových lingvistov je opis funkcií
a významu ustálených slov, slovných spojení a iných jazykových prostriedkov. Slúži ako akási databáza na
poznanie reálneho používania jazykových prostriedkov. Významnú úlohu zohráva pri neustálom vývoji
takzvaného strojového prekladu. Jedným z cieľov budovania SNK bolo aj vytvorenie paralelného korpusu
slovensko-českého a česko-slovenského, ktorý obsahuje až päť miliónov textových jednotiek pre rôzne
účely. V rámci prekladateľstva treba korpusom venovať osobitnú pozornosť a to najmä v rámci využitia
v praxi.
19
Nepochybne ide o jeden z najdôležitejších doplnkov kognitívnej výbavy prekladateľa. V praxi sú
pre neho najvyužiteľnejšie dva komponenty korpusov, a to frekvenčné zoznamy a konkordancie.
Nenahraditeľné využitie tiež nachádzajú paralelné texty, ktoré na scénu prichádzajú najmä pri kontrole
translátu ako produktu určenému čitateľovi s odlišným kultúrnym vybavením. Tieto texty sú zhromaždené
v takzvaných paralelných korpusoch. (Opalková, 2018)
Frekvenčné zoznamy obsahujú vzostupne usporiadané slová podľa množstva výskytov. Pre
prekladateľa sú dôležité pri budovaní slovnej zásoby cudzieho jazyka. V procese prekladu sa na taký
zoznam obráti, keď chce zvoliť optimálnu jazykovú jednotku.
Veľké využitie pri preklade nachádzajú konkordancie. Ide o „výpisy všetkých výskytov hľadaného
slova či jazykového javu cez kľúčové slovo v kontexte.“ (Opalková, 2018 s. 156) Konkordancie tiež
obsahujú informáciu o celkovom počte výskytov.
Výhodou pre prekladateľa je, že si môžu vytvoriť vlastný korpus so špeciálnou základňou podľa
jeho vlastných potrieb.
2.4. Strojový preklad a jeho úskalia v kontexte súčasného odborného prekladu
Práca profesionálneho prekladateľa stále výraznejšie vyžaduje kompetencie naprieč vo viacerým oblastiam
a výnimkou nie je ani sféra informačných technológií, ktoré poskytujú akési podporné informačné
inštrumentárium. Hoci si printové slovníky hrdo chránia svoje dôležité postavenie, prirýchly vývoj v oblasti
informačných a komunikačných technológií priniesol revolúciu v prekladateľskom priestore v podobe
strojového prekladu. V súčasnosti je k dispozícií niekoľko bezplatných, ale aj platených nástrojov, ktoré
ponúkajú preklad medzi viacerými jazykmi. V prvom rade je potrebné ohraničiť význam
zovšeobecňovaného výrazu strojový preklad a vedieť rozlíšiť strojový preklad (SP) (z angl. Machine
Translation – MT) od prekladu podporovaného počítačom, prostredníctvom takzvaných CAT nástrojov.
V kontexte CAT nástrojov ide o technológie takzvanej prekladovej pamäte. Tento nástroj teda preloží len
text, ktorý vykazuje zhodu s prekladovou pamäťou.
Strojový preklad vo svojom pravom slova zmysle má niekoľko typov. Medzi základné druhy patrí
štatistický strojový preklad (z angl. Statistical Machine Translation – SMT), neurónový strojový preklad (z
angl. Neural Machine Translation – NMT) a pravidlový strojový preklad (z angl. Rule-Based Machine
Translation – RBMT). Služby SP sa neustále zdokonaľujú vďaka iniciatívam rôznych výskumných
organizácií a agentúr na vývoj a zdokonalenie automatizovaného prekladu. (Wu et. al, 2016) Medzi
najznámejšie online SP patria služby Google Translate, Bing Translator, Yandex Translate alebo DeepL
Translator.
2.4.1. Úskalia strojového prekladu
Z profesijnej perspektívy je strojový preklad (SP) vnímaný ako spôsob, ako si uľahčiť prekladateľskú
prácu, poprípade urýchliť proces v časovej tiesni šibeničných termínov. Prekladové softvéry ponúkajú
rýchle automatizované riešenia, a tak prekladateľovi zostane viac času sústrediť sa na náročnejšie
a kreatívnejšie časti textu. Na druhej strane, takáto cesta sa môže poriadne kľukatiť. Ponuka nástrojov je
široká a komplikuje prekladateľom život náročným rozhodovaním a výberom toho vhodného pomocníka
pre jeho projekt. Je pravda, že väčšina služieb strojového prekladu je ľahko použiteľná, cenovo prístupná a
ponúka rýchle riešenia, často len s malou potrebou post-editácie. Na druhej strane, tieto technológie so
sebou často prinášajú nedostatočné riešenia a preklad je v konečnom dôsledku menej kvalitný ako humánny
preklad (HP). Väčšinou je to v dôsledku prekladateľovej nedostatočnej obozretnosti alebo prílišného
spoliehania sa na správnosť strojových riešení. Hoci je SP oveľa presnejší a využiteľnejší pri odborných
textoch, môže vyprodukovať nejednotnú a často nepresnú odbornú terminológiu, pretože na rozdiel od
človeka stroj ešte často nedokáže zaradiť text do správneho vedného odboru alebo nevníma kontext
a súvislosti. Ešte výraznejšie posuny nastávajú pri preklade umeleckej literatúry vzhľadom na abstraktnosť
20
významov. Preto sa profesionáli v závislosti od typu textu v rôznej miere spoliehajú na vlastné
prekladateľské know-how.
Ďalším z problémov strojového prekladu sú narastajúce obavy súvisiace s bezpečnosťou informácií
preložených na webe, najmä ak sa jedná o bezplatné verzie internetových prekladačov. Mnohí
prekladatelia, ktorí si vypomáhajú SP podpisujú so svojimi klientmi zmluvu o mlčanlivosti, ktorá im
zakazuje využívať takéto bezplatné služby.
Samotní prekladatelia často vnímajú SP ako hrozbu z viacerých ďalších dôvodov. Mnohí sa
obávajú, že strojový preklad zabíja ich tvorivú náturu, ktorá je jedným zo základných atribútov
kompetentného sprostredkovateľa textu. Vzhľadom na nedokonalosť pomerne mladých technológií sa od
prekladateľa vyžaduje odborná príprava, a jeho rola sa v takom priestore premieňa na rolu korektora. Hoci
sa to mnohým tradične založeným prekladateľom nepáči, ostatní vidia SP ako budúcnosť. Už dnes niektorí
klienti poskytujú vyhotovený strojový preklad a prekladateľovou úlohou je korektúra (tzv. post-editácia).
V takom prípade je na klientovi, či má záujem o rýchlu post-editáciu, ktorá nevyžaduje dokonalú štylistickú
ani gramatickú úpravu textu, ale prvoradý je význam a zrozumiteľnosť alebo vyžaduje úplnú post-editáciu,
ktorá sa využíva v širšom verejnom priestore, a kvalita musí byť na úrovni humánneho prekladu (HP).
V post-editačných službách sa sadzba za preklad výrazne znižuje, čo je ďalší z dôvodov pre obavy zo strany
prekladateľov. Zriedkavo sa stretneme aj s názormi, že prekladateľská profesia rozvojom strojového
prekladu úplne zanikne alebo sa pretaví do role projektového manažéra. Ak sa však prekladateľ rozhodne
svoju prácu zdokonaliť či zjednodušiť si ju pomocou prekladového softvéru, mal by si poriadne premyslieť
stratégiu svojej práce. Musí si vedieť v prvom rade vhodne vybrať spomedzi rôznych technológií
a premyslieť si stratégiu, ako ich začleniť do procesu. V opačnom prípade môže byť SP na škodu. (Wu et.
al, 2016)
2.4.2. Typy strojového prekladu
Na získanie základnej predstavy o typoch SP si uvedieme len jednoduché a stručné charakteristiky tých
najvyužívanejších druhov strojového prekladu.
 Pravidlový strojový preklad
Ide o najstarší model strojového prekladu. Jeho metóda je založená na vytváraní jazykových pravidiel
oboch jazykov a ich slovníkov. Pravidlá na úrovni sémantiky, syntaxe a morfológie jazyka prvotne
vytvorili jazykovedci. Preklad sa teda opiera o informácie získané z gramatických príručiek a slovníkov.
Počas prenosu sa slová v rámci fráz a viet upravia na základe týchto pravidiel (pády, časy, slovosled...).
 Štatistický strojový preklad
Tento typ SP je najznámejší a najviac rozvíjaný. Je založený na nacvičenom štatistickom modely. Zbiera
a analyzuje dáta z dvojjazyčných paralelných korpusov textov preložených prekladateľmi. Tento model sa
snaží vybudovať čo najpravdepodobnejšie riešenia a ich kombináciou dospieť k vernému a potenciálne
správnemu prekladu. Medzi niektoré jeho nedostatky patrí pomalšie učenie, problémy pri zriedkavých
slovách alebo neschopnosť preložiť všetky slová zo zdrojovej vety. Tento model je však čoraz obľúbenejší,
pretože poskytuje možnosť preložiť či už jednotlivé slová, alebo aj celé frázy alebo vety. (Munková, 2014)
 Neurónový strojový preklad
Názov tohto pomerne mladého SP vychádza z anglického Neural Machine Translation – NMT. Jeho
nádejný potenciál spočíval v odstránení mnohých prekážok tradičných typov strojového prekladu. NMT
využíva umelé neurónové siete na mapovanie vstupnej textovej sekvencie, predpovedanie sekvencie slov
na základe pravdepodobnosti a na generáciu preloženého výstupného textu. NMT je výnimočný v tom, že
21
mu na generovanie celých viet stačí s využitím korpusov a databáz natrénovať len jeden model.
S narastajúcou dĺžkou a komplexnosťou sekvencií sa znižuje adekvátnosť prekladu.
Hoci sa doposiaľ mohlo zdať, že na Slovensku je okolo strojového prekladu hmlisto, v poslednej
dobe sa k využitiu technológií pri preklade prikláňa čoraz viac profesionálov. Strojový preklad pravidelne
slúži ako pomôcka najmä prekladateľom na voľnej nohe. Slovenské prekladateľské agentúry sú opatrnejšie
a spoliehajú sa radšej na spoluprácu s odborníkmi. V kuloároch sa stále častejšie ozývajú vyjadrenia, že
strojový preklad a post-editácia je budúcnosťou prekladateľskej profesie, samozrejme, najmä ak sa jedná
o odborný preklad, ktorý niektoré SP zvládajú už teraz na slušnej úrovni. (Wu et. al, 2016)
My sme pri preklade využili najmä bezplatnú verziu neurónového internetového prekladača služby
DeepL Translator (https://www.deepl.com/translator), ktorá sa v posledných rokoch neustále zdokonaľuje
a zvyšuje kvalitu svojich prekladov. Pri istých typoch textu si vie DeepL slušne poradiť s vetnou skladbou
či slovnou zásobou, a to vďaka technológii, ktorá porovnáva zadaný text v rámci korpusov a databáz
a riešenia volí na základe kontextu. Vďaka tomu sa prekladateľ často stáva post-editorom strojového
prekladu, čo mu šetrí čas a zdokonaľuje jeho vlastné prekladateľské kompetencie. Samozrejme, ako sme
spomenuli, je dôležité vedieť takéto nástroje správne používať, kriticky myslieť a riešenia SP si precízne
overiť najmä vzhľadom na to, že tieto technológie sa doposiaľ nevedia vyrovnať profesionálnej ľudskej
analýze. Pri post-editingu treba byť opatrný a stále sa spoliehať z veľkej väčšiny na vlastné schopnosti. Pri
našom preklade nám online prekladač uľahčil a urýchlil prácu vďaka návrhom vetných konštrukcii,
usporiadania vetných členov v zložitých súvetiach, lexikálnej ekvivalencie alebo terminológie. Všetky
riešenia sme následne overili pomocou slovníkov alebo korpusov. Pri lexikálnych a terminologických
otázkach sme využili najmä slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV
(https://slovnik.juls.savba.sk), Portugalsko-slovenský, slovensko-portugalský slovník (Lingea, 2013), alebo
portugalské výkladové internetové slovníky Infopédia (www.infopedia.pt) či Priberam
(https://dicionario.priberam.org).
3. Komentovaný preklad na Slovensku
3.1. Príprava budúcich prekladateľov odborných textov
Nevyhnutným prostriedkom úspešnej medzinárodnej komunikácie v rámci globalizácie a unifikácie sveta

je práve odborný preklad. Odhliadnuc od ďalekých kultúr, preklad zastáva významnú úlohu v európskom
kontexte. S rozmachom Európskej Únie stúpa aj dôležitosť množstva oficiálnych jazykov zastúpených
v tomto integračnom zoskupení. Prirodzene, dôležitým aktérom v rámci efektívnej komunikácie sú
jazykové služby poskytované bruselskou administratívou. Požiadavky a úlohy smerujú práve
k prekladateľom odborných textov, ktorí sprostredkúvajú právne záväzky v rámci inštitúcií Európskej
únie, ale aj mimo nich, najmä pokiaľ ide o komunikáciu s verejnosťou. Dopyt po službách prekladateľov
a tlmočníkov stúpa a prirodzene rastú aj nároky na kvalitnú prípravu budúcich prekladateľov odborných
textov. (Caviedes, 2003)
Slovenský priestor poskytuje potenciálnym odborníkom prekladateľskú a tlmočníkom prípravu v
podobe vysokoškolského štúdia s vyznamenaním v podobe vysokoškolského titulu. Bohužiaľ, neustále
zmeny vo vysokoškolskom systéme s hodnotou takého titulu narábajú pomerne neúctivo. Stále však platí,
že základnými piliermi prekladateľstva na univerzitách sú jazykoveda, translatológia a interkultúrne štúdiá.
Po ich absolvovaní by mali študenti disponovať čo najväčším súborom faktografických reálií, schopnosťou
rozoznávať jazykové a kultúrne javy a vhodne ich využívať v prekladateľskej a tlmočníckej praxi. To
znamená, že prekladateľ/tlmočník je na konci štúdia kompetentný sprostredkúvať kvalitné texty so
všetkými potrebnými atribútmi. Veľký dôraz sa kladie na neustále vzdelávanie, nadobúdanie vedomostí
a schopnosť čerpať z čo najširšieho spektra overených informácií. Profesionálny prekladateľ by mal svoje
22
kompetencie zdokonaľovať aj po ukončení štúdia s cieľom vedieť reflektovať súvislosti a správne ich
dosadzovať do toho-ktorého aktuálneho kultúrneho priestoru. Hovorí sa predsa, že kto sa oddá tomuto
remeslu, zaväzuje k večnému štúdiu.
3.2. Miesto komentovaného prekladu v akademickom priestore
Hoci je komentovaný preklad (KP) v zahraničí pomerne bežnou praxou, či už v rámci záverečných
študentských prác alebo je priamym systémom hodnotenia, v slovenskom kontexte procesného učenia a
metód hodnotenia študentov prekladateľstva sa KP stále nedostal do centra didaktickej praxe, diskusií či
výskumov. Napriek tomu je na Slovensku evidovaných vyše 460 KP vo forme záverečných prác. Tento
koncept si študenti volia najmä ako alternatívu ku tradičným diplomovým prácam zameraným na výskum.
KP je totiž veľmi žiaducou formou prepojenia teórie s praxou, a keďže študenti programov zameraných na
odbornú prípravu prekladateľov sa v prvom rade stávajú kvalifikovanými odborníkmi na prax, a nie
výskumníkmi, práca na prekladateľskom projekte môže v tomto odbore slúžiť ako najlepšia možná
alternatíva ku prácam zameraným na výskum. Poznatky, ktoré vo svojich článkoch analyticky spracoval
Lukáš Bendík z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, odkrývajú situáciu KP na Slovensku i
v zahraničí, sprístupňujú modely štruktúry a znakov KP a zároveň odhaľujú nedostatky a mieru
konzistencie KP na Slovensku.
Na úvod treba vysvetliť, čo sa v rozvinutých kontextoch rozumie pod pojmom „komentovaný
preklad“. Vo všeobecnosti ide o autokritiku vlastného prekladu. Autori rôznych monografií zameraných na
metodológiu translatológie definujú komentovaný preklad ako introspektívny a retrospektívny dvojfázový
výskum. Vo väčšine prípadov sa skladá sa z prekladu vybraného textu a následnej kritickej reflexie
rozhodovacieho procesu. Po teoretickej analýze vybraných kapitol translatológie prichádza nosná časť KP,
ktorú tvoria tri vzájomne prepojené postupy:
1) analýza východiskového textu

2) preklad do cieľového jazyka
3) argumentácia a obhajoba riešení v podobe komentára. (Bendík, 2021)
V užšom zmysle ide o nástroj na hodnotenie a o alternatívu k výskumu odbornej prípravy

prekladateľov. Výskumnú hodnotu nadobúda vďaka širokému záberu vedomostí a kompetencií
aplikovaných v preklade. Navyše, študent si dokáže obhájiť svoje riešenia a vniesť čitateľov do praxe
a procesu prekladu. Práve pochopenie procesu je kľúčom k pochopeniu výsledku a odbúraniu predsudkov.
Nálepkovanie prekladu ako vhodného alebo zlého je bezpredmetné, ak nepoznáme myšlienkové postupy
prekladateľa a dôvody jeho rozhodnutí. Tento proces nie je ničím iným ako sekvenciou postupných
strategických rozhodovaní a volieb vhodnej ekvivalencie. Považujeme preto za dôležité vyzdvihnúť
myšlienku Kussmaula (1995), ktorý hovorí, že okrem vyhotovenia samotného prekladu by počas neho
študenti mali byť schopní svoje rozhodnutia reflektovať a obhájiť na základe argumentov podložených
teóriou prekladu. Narážame tu však na problém spojený práve s obhajobou riešení. Tá je veľakrát založená
na intuícii študenta alebo dohadoch a domnienkach. Dôvodom je často tradičná výučba, ktorá
sprostredkúva teoretické poznatky izolovane od praxe. Naopak, vhodným spôsobom je prekladateľské
riešenia podložiť teóriou, ktorou sa študenti počas celého štúdia zaoberajú naprieč rôznymi predmetmi.
Takýto komentár k prekladu totiž môže aj v rámci hodnotenia niektoré spozorované „chyby“ obhájiť ako
funkčné a motivované riešenia. Bendík (2021) vo svojej práci upozornil na výskumy viacerých odborníkov,
ktorí zdôrazňujú, že je dôležité presunúť pozornosť na proces, a nie na produkt. Práve v záujme sebareflexie
a s cieľom vyhnúť sa opakovaniu rovnakých posunov by mali študenti svoje preklady obhajovať
prostredníctvom komentára. Ide zároveň o druh prípadovej štúdie založenej na sebareflexii, sebahodnotení
a núti tiež k podrobnejšej analýze východiskového textu. Bendík ďalej parafrázuje Garciu Alvarez (2007),
ktorá slabiny komentovaného prekladu pripisuje absencii metodických pokynov na písanie takých
komentárov. Zároveň upozorňuje na to, že nemôžu existovať normotvorné usmernenia formálnej stránky
23
komentárov, pretože to rozdielne prístupy k umeleckému a odbornému prekladu neumožňujú. Môžu byť
len akousi univerzálnou obsahovou osnovou. (Garcia Alvarez, 2007) Bendíkova štúdia tiež odkazuje na
monografiu arabsko-anglického prekladateľa Aliho Almana (2016), ktorý vypracoval teoretickú príručku
pre komentár k prekladu s ohľadom na rôzne aspekty. Predovšetkým však vyzdvihuje skutočnosť, že
komentár by mal byť v prvom rade obhajobou riešení, a nie prostým vymenovaním a opisom
prekladateľských stratégií. Cieľom by teda malo byť presvedčiť príjemcu, že prekladateľ je plne
kompetentný na robenie definitívnych rozhodnutí. (Alman, 2016)
Hoci je komentovaný preklad výbornou alternatívou k bežnej diplomovej práci zameranej na
výskum, mal by sa využívať rozvážne, s cieľom lepšie si uvedomiť proces prekladu a preukázať
prekladateľove vedomosti a zručnosti. Často je prakticky nemožné spätne rekonštruovať celý postup
prekladu a reflektovať jednotlivé riešenia, pretože tieto rozhodnutia vznikajú na základe množstva
súvislostí a vzťahov momentálneho rozhodovacieho procesu. Preto sa odporúča reflektovať všetky
prekážky a zaznamenávať si postupy ich prekonávania priamo počas prekladu.
Praktická časť
4. Prekladateľská predpríprava
V metóde Herveyho a Higginsa (1992) sa pri preklade uplatňuje hierarchický prístup, alebo ako sami autori
hovoria, zhora nadol. Znamená to, že prekladateľ si musí vopred položiť niekoľko otázok, ktoré mu pomôžu
určiť význam a ciele textu, vlastnosti žánru, zamýšľanú funkciu alebo funkcie VT, adresáta CT a všetky
ostatné informácie potrebné na vytvorenie živnej pôdy pre vhodné strategické rozhodnutia pred aj počas
prekladu. Tieto rozhodnutia súvisia s relevantnosťou kontextových a textových vlastností VT, ktoré
prekladateľ identifikuje počas jeho analýzy. V závislosti od takzvaného prekladateľského briefu (súbor
údajov a pokynov, ktoré poskytuje zadávateľ na začiatku každého projektu) a žánrových vlastností textu sa
musí prekladateľ rozhodnúť, ktoré prvky majú vysokú textovú relevanciu a musia byť v preklade zachované
a ktoré možno vynechať. Samozrejme, aj takéto vynechania musia byť funkčné. Inými slovami, strategické
rozhodnutia určujú, ktoré vlastnosti VT budú zanechané v CT, a či metódy prekladu budú orientované na
VT alebo CT. Zohľadnenie všetkých mimojazykových aj jazykových požiadaviek pomáha prekladateľovi
aj pri určovaní metód riešenia problémov a reprodukcie textových prvkov VT vrátane vynechania,
doplnenia, kompenzácie, parafrázovania, explikácie atď. (Hervey, Higgins, 1992)
4.1. Charakteristika východiskového textu
Východiskovým textom pre náš preklad je odborný článok populárno-náučného štýlu, ktorý je
súčasťou deviateho vydania časopisu Cultivar – Cadernos de Análise e Prospetiva.
4.1.1. O časopise Cultivar – Cadernos de Análise e Prospetiva
Časopis Cultivar – Cadernos de Análise e Prospetiva pravidelne vydáva Gabinete de

Planeamento, Políticas e Administração Geral – GPP (Úrad pre plánovanie, politiku a všeobecnú správu)
v Portgualsku. Ako GPP uvádza na svojej stránke, úlohou časopisu je podporiť určovanie strategických
smerov, priorít a cieľov politík ministerstva poľnohospodárstva, lesov a rozvoja vidieka (MAFDR)
a ministerstva pre more (MM). Zároveň majú záujem koordinovať, monitorovať a hodnotiť svoje
uplatňovanie, zabezpečovať si zastúpenie v rámci spoločenstva na medzinárodnej úrovni a poskytovať
technickú a administratívnu podporu úradom, členom vlády a iným orgánom či útvarom začleneným do
24
MAFDR a MM. Časopis sa vydáva s cieľom prispieť k vytvoreniu akéhosi archívu systematizovaných
informácií dostupných širšej verejnosti. Zároveň sa usiluje slúžiť ako podpora pre určovanie rozvojových
stratégií a ako príprava nástrojov verejnej politiky.
Publikácie sú založené na troch obsahových líniách:
1.) „Hlavné trendy“ zahŕňajú podkladové analytické články z rúk odborníkov, príslušných
aktérov alebo sociálnych partnerov časopisu.
2.) „Observatórium“ zhromažďuje, spracováva a sprístupňuje súbor informácií a štatistických
údajov, ktoré nemusia byť priamo prístupné širokej verejnosti.
3.) „Čítanie“ má za úlohu šíriť dokumenty od národných alebo medzinárodných organizácií
rôzneho druhu alebo iné relevantné texty, knihy atď.
Článok, ktorý je predmetom našej práce je súčasťou prvej sekcie hlavné trendy.
 O publikácií Cultivar č. 9
Deviate vydanie časopisu Cultivar otvára diskusiu o portugalskej gastronómii. GPP podporil zverejnenie
tohoto vydania na verejnom zasadnutí v Lisabone dňa 27.11.2017 prostredníctvom diskusie na tému
gastronómia, na ktorej sa zúčastnili hostia z rôznych odvetví tejto oblasti.
4.1.2. O článku a autorovi
Článok, ktorý sme sa pre účely našej práce rozhodli preložiť, je otváracím príspevkom deviateho
vydania časopisu Cultivar – Cadernos de Análise e Prospetiva a pojednáva o portugalskej gastronómii ako
jednej z kľúčových zložiek portugalskej kultúry, v rámci ktorej je gastronómia vo všetkých jej paradigmách
prezentovaná vo svetle dedičstva, ktorého potenciál je treba zhodnocovať a zachovať naprieč mnohými
oblasťami rozvoja krajiny.
Autorkou článku s názvom Gastronomia portuguesa: heranças antigas, dinâmicas modernas, ktorý
sme do slovenčiny preložili ako „Gastronómia: dedičstvo minulosti, dynamika prítomnosti“, je Maria
Manuel Valagão, výskumníčka Inštitútu pre štúdium literatúry a tradícií (IELT) z Fakulty sociálnych
a humanitných vied (IELT, FCSH) Novej univerzity v Lisabone. Maria Manuel Valagão v roku 1990
obhájila doktorandský titul z environmentálnych vied na Fakulte vied a technológií Novej univerzity
v Lisabone svojou dizertačnou prácou o meniacich sa potravinárskych postupoch. V rokoch 1976 až 2009
bola výskumnou pracovníčkou v Národnom inštitúte biologických zdrojov (INRB), kde pôsobila v oblasti
sociológie stravovania a životného prostredia.V rokoch 1996 až 2003 bola hosťujúcou profesorkou vo
Vyššom ústave pracových a obchodných vied (ISCTE). Je autorkou a koordinátorkou viacerých vedeckých
prác a kníh vrátane knihy s názvom Natureza, Gastronomia & Lazer, v ktorej sa venovala prírode,
gastronómii a voľnočasovým aktivitám, a za ktorú získala v roku 2010 cenu Prix de la Littérature
Gastronomique. Okrem iných napísala aj knihu o oblasti Algarve a jej tradíciach, produktoch a kulinárstve
s názvom Algarve Mediterrânico: Tradição, Produtos e Cozinhas, ktorá okrem toho, že bola v roku 2016
v Čínskom Yantai na podujatí Gourmand Awards zaradená medzi tri najlepšie knihy na svete, získala v tom
istom roku cenu Prix de la Littérature Gastronomique , ktorú jej udelila parížska akadémia.
Je autorkou viacerých štúdií, vedeckých, odborných či populárno-náučných článkov a práve jedným
z nich je aj predmet nášho prekladu, spomínaný článok s názvom Gastronomia portuguesa: heranças
antigas, dinâmicas modernas. Jeho analýze a procesu prekladu sa budeme venovať v nasledujúcich
podkapitolách.
4.1.3. Pohnútky k prekladu a jeho význam
25
Článok, ktorý je základom našej práce, je k dnešnému dňu stále dostupný, no nemáme právo na žiadne jeho
ďalšie komerčné využitie. Naším hlavným cieľom bolo sprostredkovať tento podľa nás zaujímavý
a dôležitý príspevok v zrozumiteľnom jazyku a prispieť tak do zbierky poznatkov o portugalskej kultúre,
rozšíriť povedomie o tejto významnej krajine a vyzdvihnúť dôležitosť hlavných tém príspevku, ktoré sa
v jeho všeobecnosti dajú uplatniť aj v kontexte slovenskej krajiny. V neposlednom rade považujeme za
kľúčové upovedomovanie o danej problematike prostredníctvom prekladu v záujme predísť riziku, že
tradičná kuchyňa, potravinové výrobné procesy či vzťah s výrobcami a konzumentami upadnú len do
ponímaní o identite alebo do napodobňovania najnovších trendov. Na rozdiel od pomerne veľkého
množstva literatúry o gastronómii a jej zhodnocovaní len na úrovni cestovného ruchu tento článok navyše
vykresľuje potrebu zachovania tradícií vo vzťahu k prírode, k ochrane životného prostredia, ku
miestnej poľnohospodárskej výrobe, voľnočasovým aktivitám, vyzdvihuje potenciál miestneho
regionálneho rozvoja a vyzýva k potrebe zachovania a zhodnocovania miestneho vidieckeho života.
Pôvodný text článku, ako aj náš preklad budú pripojené na záver tejto práce ako samostatná príloha.
4.2. Analýza východiskového textu
4.2.1. Teória skoposu
Vhodná analýza textu nám zároveň umožňuje určiť jeho funkciu a následne sa rozhodnúť pre
vhodné prekladateľské stratégie. My sme sa pri preklade zachytili o stratégiu, ktorá sa na viacerých
úrovniach prelína s takzvanou teóriou skoposu. Tá sa orientuje predovšetkým na čitateľa a na funkciu textu.
Grécke skopos, teda účel, je základným princípom podobných teórií prekladu.
Teóriu skoposu navrhol nemecký prekladateľ Vermeer. V rámci nej je poces prekladu určený
funkciou, a cieľom je detabuizovať VT. Do tohoto procesu prekladateľ vstupuje v roli tvorcu textu, ktorého
pohonom je účel prekladu. Vlastnosťami svojho mechanizmu sa táto funkcionalistická teória dištancuje od
prísnej jazykovej ekvivalencie a zameriava sa viac na medzikultúrnu komunikáciu. (Nord, 1997)
4.2.2. Cieľové publikum
Zároveň s ohraničením textu na úrovni žánru a štýlu je dôležité si uvedomiť, komu sa preklad
najpravdepodobnejšie dostane do rúk a postupovať tak, aby sme v závislosti od určenia adresáta poskytli
uspokojivý čitateľský zážitok.
Predpokladáme, že článok vznikol so zámerom sprostredkovať súvislosti viacerých výskumov pre
čitateľov, ktorí sa zaujímajú o problematiku portugalskej gastronómie, poľnohospodárstva, potravinových
tradícií a o iné príbuzné témy. Zároveň sa predpokladá, že čitateľ má aspoň elementárne znalosti
o analyzovaných témach a tiež všeobecný prehľad, vďaka ktorému si vie vytvárať súvislosti bez podrobnej
genézy všetkého, na čom článok stavia. Dynamickosť a určitá miera subjektívnosti v texte majú za cieľ
zaujať aj laikov, ktorým sa článok dostane do rúk. V tomto smere autorka vhodne prispôsobila text aj
publicistickému prostrediu. Cieľom teda bolo poskytnúť publiku závery a súvislosti podložené vedeckými
výskumami, a zároveň v čitateľoch prebudiť záujem o krajinu a uvedomiť si skutočné hodnoty
každodenných stereotypov. Na rozdiel od vedecko-náučných článkov, ktoré pravdepodobne nikto nečíta
celé, ale každý si vyberie len časť, ktorá ho zaujíma, je tento text stavaný tak, aby čitateľa pútal od začiatku
do konca.
Umenie autorky teda spočíva v schopnosti sprostredkovať pútavé, ale zároveň odborné a
dôveryhodné informácie tak, aby zaujali čo najširšie publikum, no udržali si svoju vedeckú úroveň.
4.2.3. Štylistická rovina
26
Diplomová práca sa zameriava na odborný text populárno-náučného štýlu. V článku autorka
sprostredkúva výsledky vlastného výskumu a v značnej miere využíva výsledky výskumu iných
odborníkov, ktorých cituje alebo parafrázuje. Vytváraním súvislostí medzi výsledkami výskumov za
podpory svojich odborných poznatkov sprostredkúva informácie širšiemu okruhu záujemcov o kultúru
a rozvoj s cieľom poučiť ich o nových poznatkoch a trendoch. Na docielenie tohoto účelu sa text pohybuje
na hranici populárno-náučného výkladu a odbornej úvahy. Od striktne vedeckého výkladu sa líši najmä
miernejším stupňom náročnosti, či už na syntaktickej, alebo na terminologickej rovine. Diela zostrojené
v rámci populárno-vedeckého výkladu alebo odbornej úvahy sa však z organizačného hľadiska stále
zaraďujú do náučného štýlu. Zároveň je predmet nášho prekladu súčasťou periodika, takže ju môžeme na
základe istých prvkov zaradiť aj do publicistickej literatúry:
 Grafická úprava textu
V deviatom vydaní časopisu Cultivar sa objavuje niekoľko typov grafického prevedenia článkov v
závislosti od ich štýlu a funkcie. Pre celé vydanie platí, že texty sú v rámci strán usporiadané do dvoch
stĺpčekov a podľa potreby sú niektoré z nich doplnené o obrázky či grafy. Článok, ktorý sme sa rozhodli
preložiť zase disponoval úsekmi textu, vyňatými do stredu strany, s cieľom upozorniť na tie najdôležitejšie
časti. Vzhľadom na to, že grafické prevedenie článku má na starosti redakcia a konkrétne vyňaté úseky sú
v stopercentnej zhode s textom, rozhodli sme sa pre účely hodnotenia prekladu v rámci našej diplomovej
práce text nijako špecificky neupravovať. Ak by však šlo o skutočnú zákazku pre vydanie prekladu do
časopisu, samozrejme by sme redakcii dodali aj požiadavku dané úseky vyňať a graficky zvýrazniť.
 Terminológia
V rámci úrovne náročnosti čítania autorka lexiku a syntax prispôsobila širšiemu publiku, a v rámci
terminológie sa pokúsila o rovnováhu medzi všeobecnými pomenovaniami odborným názvoslovím.
Vzhľadom na predpokladanú určitú úroveň vzdelania čitateľov niektoré termíny nedopĺňala o vysvetlenia,
ako je to zvykom v populárnom výklade. Ide však o širšie uplatniteľné termíny, ktoré sa už dostali za
hranice odborného jazyka a na ktorých poznanie významu nie je potrebné špecifické vyššie vzdelanie
z oblasti spoločensko-kultúrnych vied. Preto tento spôsob nepovažujeme za odklon od pravidiel slohového
postupu a autorkine tendencie sme preniesli aj do prekladu:
1.)
PT: „Acresce ainda salientar que a domesticaç ão de algumas plantas silvestres se
tornou indispensável, não só para a proteç ão das espécies em risco de extinç ão
através de um consumo exagerado, mas também para garantir o seu fornecimento
de forma regular.“
SK: „Treba tiež poznamenať, že domestikácia niektorých voľne rastúcich rastlín sa v

dôsledku nadmernej spotreby stala nutnou nielen na ochranu ohrozených druhov, ale
aj na zabezpečiť ich pravidelnéhý prísun.“
Na druhej strane, ak bolo potrebné použiť menej známe odborné termíny, doplnila ich o vysvetlenie,
aby sa uistila, že si čitateľ pojmy nezamení:
2.)
27
PT: „O termo ‘património’ relaciona-se, entre muitas outras aceç oẽ s, com algo legado
pelo passado, mais ou menos ‘passado’, que se quer conservar. Por sua vez,
patrimonializar, significa ‘converter’ em património, a partir de elementos pré-
existentes, selecionados entre outros que não se incluem neste processo”
SK: „Pojem ‚dedičstvo‘ okrem iného označuje niečo poznačené minulosťou, viac-menej
‚niekdajšie‘, čo chceme zachovať. Špecifické postavenie má zase
patrimonializácia, teda proces premeny, v ktorom sa už existuje vyčlenené prvky
menia na dedičstvo." (Contreras, 2007, s.18).
 Kohézia textu
Autorka pri svojom písaní uplatnila deduktívny postup, pričom od zovšeobecňujúcich tvrdení
plynule prešla k rozboru užších celkov. Súdržnosť textu zabezpečila pomocou výrazov, ktorými načrtla
obsah nasledujúceho odseku (príklad č. 3). Náležite vyberala aj jazykové prostriedky, ktoré postupne
naberajú na náročnosti v závislosti od konkrétnosti opisov a zrozumiteľnosti témy:
3.)
„Zameriame sa najmä na funkcie súvisiace s potravinovou kultúrou vidieka, pretože
tvorí základy tradičnej rodinnej kuchyne a stelesňuje stredomorskú identitu, ktorú
treba bližšie spoznať a následne zachovať.“
 Miera subjektivity
Analýzy v texte sú uzavreté syntézami, ktoré vďaka určitej miere subjektívnosti dodávajú článku
vlastnosti odbornej úvahy. Hranica medzi populárno-náučným výkladom a odbornou úvahou je v tomto
prípade tenká, pretože v odbornej úvahe je subjektívne hľadisko po celý čas pritlmené, no niekedy sa
zviditeľní pomocou výrazov ako „podľa nášho názoru“ (príklad č. 4) Hoci ide o prevažne odborný text,
vzhľadom na to, že bol uverejnený v periodiku, dávame do pozornosti skutočnosť, že „značná časť
publicistických textov má štruktúru úvahy, čo si na povrchovej úrovni žiada štylisticky zafarbené
prostriedky, často aj z oblasti emocionálno-expresívnej makroparadigmy, ktoré sú nositeľmi
subjektívnosti.“ (Findra, 2004, s. 187) Je preto vhodné takéto výrazy zachovať aj v preklade, aby bol
hodnotiaci postoj autora transpatrentný celému textu špecifický podtón:
4.)
„Podľa nášho názoru premeniť potravinové zdroje ako osobitné črty vidieckej
potravinovej histórie na dedičstvo znamená vynájsť mechanizmy nielen na ich zachovanie,
ale predovšetkým na ich využívanie a tiež na tvorbu ekonomickej dynamiky v záujme
predísť vysťahovaniu ľudí z týchto oblastí.“
5. Prekladateľské prekážky a ich riešenia
V tejto kapitole sa zameriame na konkrétne prekladateľské problémy, ktoré sa v procese prekladu vyskytli,
a na ich riešenia. Pred samotným prekladom aj počas neho sme mali na zreteli základné prekladateľské
pravidlá, ktoré sme opísali v podkapitole Kompetencie prekladateľa odborných textov. Ako sme spomenuli,
28
naším hlavným cieľom bolo preniesť funkciu originálu aj do prekladu. Tá v tomto prípade spočíva
v prenose aktuálnych informácií s komunikačnou a poznávacou hodnotou.
Pre lepšiu prehľadnosť a systematickosť sme prekladateľské prekážky rozdelili do troch rovín:
štylistickej, morfologicko-syntaktickej, lexikálno-sémantickej a pragmatickej.
5.1. Štylistická rovina
5.1.1. (Ne)Prítomnosť subjektu
V tejto podkapitole sa zameriame na prítomnosť subjektu v texte článku. Podobne ako je zvykom
v slovenskom náučnom jazyku, aj v portugalskom origináli autorka svoje autorstvo zjemňuje rôznymi
spôsobmi. V portugalskom jazyku je možností bezpríznakových tvarov viac.
Prvým spôsobom je využitie takzvaného autorského plurálu alebo plurálu skromnosti, ktorý je
zaužívaný ako v slovenskom, tak aj v portugalskom odbornom jazyku:
5.)
PT: „É com este pano de fundo que colocamos em primeiro plano a atenç ão para
recursosagroflorestais por vezes ignorados ou com pouca visibilidade nos processos
de produç ão alimentar.“
SK: „V tejto súvislosti sa najskôr zameriame na agrolesnícke zdroje, ktoré občas

v procese výroby zostávajú úplne nepovšimnuté, prípadne sa im venuje len malá
pozornosť..“
Autorka tak naznačuje jej vzťah k adresátom textu a zároveň podsúva tón, z ktorého je zrejmé, že
počas svojho výskumu čerpala vedomosti a poznatky od svojich vedeckých kolegov alebo výsledky
konzultovala s inými odborníkmi. Týmto spôsobom si u čitateľov posilňuje svoju dôveryhodnosť, keďže
svoj hlas podraďuje hlasu faktov. Autorským plurálom naznačuje, že rovnaké výsledky by dosiahol každý,
kto by sa do podobného experimentu pustil, čo je vo vede akýmsi meradlom kvality výskumu.
Ďalší spôsob, ktorým autorka zaručila neutrálnosť výpovedí, sú neosobné deagentné konštrukcie:
6.)
PT: „Ora, não deixa de ser interessante que essas “soluç oẽ s inovadoras” se
fundamentem em grande parte no redescobrir de velhas complementaridades entre
sistemas produtivos, alimentares e culturais (...)“
SK: „Je zaujímavé, že tieto inovatívne riešenia sú do veľkej miery založené na

znovuobjavovaní starých komplementárnych vzťahov medzi výrobnými
a kultúrnymi systémami a stravovacími návykmi, (...)“
Z textu nie je jasné, pre koho „je zaujímavé, že (...)“. Text sa tak stáva štylisticky objektívnejším.
29
K neutrálnosti prispieva aj trpný rod:
7.)
PT: „Para além de serem saudáveis, dão cor e sabor aos pratos, o que justifica o
entusiasmo recente observado em torno destas espécies bravias comestíveis.“
SK: „Nedávno spozorované nadšenie pre tieto divé úžitkové plodiny teda nevyplýva len
z ich zdravotných benefitov, ale tiež z ich schopnosti dodať jedlám farby a chute.“
5.1.2. Preklad nadpisu
Názov článku je úplne prvá a základná informácia, s ktorou sa čitateľ stretáva. Krátka veta, ktorá
vzbudzuje prvé dojmy, asociácie, domnienky a to najdôležitejšie, črtá sa potenciálny obsah. Názov často
ovplyvní úspech a mieru záujmu o celý článok. Z praxe je známe, že sa čitatelia na základe názvu
rozhodujú, či im stoji za to ukrojiť si z času a prečítať si obsah. Vo všeobecnosti sa názov tradične prekladá
na základe funkčnej ekvivalencie a prednosť sa dáva čo najpresnejšiemu sémantickému prekladu. Situácia
sa pre prekladateľa môže skomplikovať v momente, keď je nadpis založený na istej spoločenskej alebo
kultúrnej odlišnosti. Ťažkosti s prekladaním názvu sú však oveľa bežnejšie v rámci umeleckého prekladu,
no nie je to pravidlo.
V našom prípade sme sa s nepreložiteľnosťou nemuseli pasovať. Uvažovali sme skôr nad mierou
funkčnosti dvojbodky a čiarky v názve článku a rozhodovali sme sa, či ponechať rovnakú formu aj v
preklade. V praxi tvorby slovenských textov takéto ruptúry v podobe čiarky, dvojbodky alebo pomlčky nie
sú vítané. Slovenčina uprednostňuje spojky alebo prípadne rozdeľovanie viet na dve alebo viac
samostatných konštrukcií, čo zabezpečuje plynulý tok textu. Uvažovali sme preto nad nahradením
interpunkcie napríklad pomocou spojky „a“. Tento problém by sme tiež mohli zaradiť do kategórie
kognitívno-štylistických. V nasledujúcom príklade si predstavíme niekoľko alternatív, nad ktorými sme
uvažovali:
8.)
PT: „Gastronomia portuguesa: heranç as antigas, dinâmicas modernas“
SK:
a.) „Portugalská gastronómia. Dedičstvo minulosti a dynamika prítomnosti.“

b.) „Portugalská gastronómia. Dedičstvo minulosti, dynamika prítomnosti.“
c.) „Portugalská gastronómia: dedičstvo minulosti a dynamika prítomnosti.“
Po hlbšej analýze z funkčného hľadiska sme sa rozhodli ponechať originálnu formu s dvojbodkou
a čiarkou, aby sme preniesli stručnosť a výstižnosť nadpisu z originálu:
d.) „Portugalská gastronómia: dedičstvo minulosti, dynamika prítomnosti.“
Zo syntaktického hľadiska je základným cieľom interpunkčných znamienok rozdeliť text na úseky

tak, aby podporili významovú a syntaktickú štruktúru reči. Ich hlavnou úlohou je odčleniť voľné vetné
členy a zároveň naznačiť súvislosť so štruktúrou vety. Autorovi pomáhajú vyjadriť zámer jasne
a ekonomicky s vhodnou distribúciou dôrazu. Zároveň so systematickými javmi a pravidlami, ktoré je
30
nutné dodržať, existuje v jazyku aj súbor interpunkčných alebo iných prvkov, z ktorých si prekladateľ môže
vyberať na základe komunikačného zámeru, miery subjektivity, témy alebo situácie. Pri tomto
individuálnom výbere hovoríme o štýle výpovede. Štýl ide ruka v ruke s funkciou, a preto by sme ho ako
prekladatelia mali odhaliť a preniesť do prekladu v najvernejšej možnej podobe, a to aj v rovine
interpunkcie. Popri interpunkčných znamienkach, ktoré používame mechanicky sú aj také, ktoré
prispievajú k určitému štýlu a dotvárajú tak aj sémantickú stránku textu. Toto využitie do veľkej miery
odráža individuálne vnímanie samotného autora. Leech (1981) svojou štúdiou dokazuje, že interpunkcia
v texte určuje kontinuitu, plynulosť alebo prerušovanie textu, či už prirodzené alebo zámerné.
Prostredníctvom interpunkcie dokonca vieme u čitateľa vyvolať nepríjemné alebo naopak pozitívne pocity,
určiť dôraz či text zjemniť. (Leech, 1981)
 Čiarka
Ako sme spomenuli, pri tvorbe nadpisov je dôležité čitateľa upútať pomocou stručnej, výstižnej
a zaujímavej informácie, ktorá je sama o sebe obsahom. Podľa Gibsona (2019) sa čiarka v nadpisoch môže
použiť rôznymi spôsobmi. Buď sa použije namiesto spojky „a“ alebo namiesto spojky „ale“. Okrem toho,
že šetrí miesto, spája a zároveň oddeľuje dva dôležité body informácie. Zároveň ju podprahovo robí
výstižnejšou a priamejšou. (Gibson, 2019)
 Dvojbodka
Dvojbodka sa v titulkoch správ alebo nadpisoch používa z podobných dôvodov. Šetrí miesto a zároveň
efektívne oddeľuje predmet titulku od jeho atribútov. Zároveň vďaka nej vzniká priestor na vymenovanie
a zároveň príležitosť na načrtnutie obsahu. Rozhodli sme sa teda čiarku aj dvojbodku v nadpise zachovať
práve s cieľom dosiahnuť funkčnú stručnosť a výstižnosť, ako aj takzvanú autorskú skromnosť.
(Chamonikolasová, 2005)
5.1.3. Slovná vata
Takzvaná slovná vata je v portugalčine pomerne častým jazykovým javom, či už v hovorenej alebo
písanej reči. Pre tieto jazykové jednotky existuje množstvo termínov na základe rôznych teórií. Jedni
nazývajú tieto javy „textové konektory“, iní „diskurzné častice“ alebo „diskurzné značky“. V rámci
hovorenej reči slúžia ako prostriedky formulačných procesov. Naopak, v písaných textoch sa slovná vata
využíva so zámerom priblížiť sa čitateľovmu každodennému jazyku. Autor prostredníctvom slovnej vaty
vytvára akýsi dialogický podtón a vyberá si spomedzi tých najfrekventovanejších. V niektorých prípadoch
tieto značky môžu zmeniť význam vety, pretože výraz môže mať určitú pragmatickú funkciu. Na rozdiel
od hovorenej reči sa však v písanej podobe vyskytujú syntakticky prepracovanejšie výrazy. Pre
prekladateľa však často predstavujú prekážku, pretože frekvencia týchto výrazov sa pomerne výrazne líši
od jazyka k jazyku. (Urbano, 1999)
Diskurzných značiek je v portugalčine pomerne veľa a rôznia sa v závislosti od svojej funkcie. My
sme pre demonštráciu vybrali tie, ktoré sa vyskytli vo východiskovom texte. V nasledujúcej tabuľke
znázorníme výskyt slovnej vaty, jej funkciu a následne naše riešenia v preklade.
Tabuľka 1: Funkcie a formy diskurzných značiek
FUNKCIA Vágny Výplň Spätná sekvenčná reformulačná

výraz pauzy väzba
FORMA
31
tudo isso X X
ou seja X X
por X X
exemplo
assim X X
Na základe týchto funkcií sme potom zvolili vhodnú prekladateľskú stratégiu.
9.)
Výraz tudo isto/tudo isso je pomerne vágny a v hovorenej reči slúži ako náhrada výrazu, na
ktorý si rečník nedokáže spomenúť alebo ho chce zámerne vynechať. V písanej reči vo väčšine
prípadov siahne autor po takejto výplni z ekonomických dôvodov alebo aby sa vyhol
zbytočnému a neestetickému opakovaniu:
PT: „Tudo isto obviamente consubstanciado no prazer dos sabores.“
SK: „To všetko sa prirodzene premietlo aj do pôžitku z chuti.“
10.)
Reformulačné ou seja sa častejšie vyskytuje v písaných prejavoch a slúži na uvedenie

vysvetlenia alebo parafrázy predchádzajúceho, potenciálne nejasného výroku. V hovorenej reči
sa najčastejšie využíva na opravu alebo spresnenie.
PT: „Ou seja, as tradiç oẽ s da cozinha mediterrânica podem ser vivenciadas no meio
urbano, através da experimentaç ão das práticas culinárias que lhe são inerentes,
como mencionámos anteriormente.“
SK: „Inými slovami, tradície stredomorskej kuchyne možno v mestskom prostredí zažiť
prostredníctvom experimentovania s jej typickými kulinárskymi postupmi.“
11.)
Por exemplo slúži v portugalčine ako sekvenčná diskurzná častica alebo ako výplň páuz. Na
druhej strane, hoci výraz por exemplo spĺňa všetky podmienky slovnej vaty, keďže nie je vetným
členom, nesúvisí s propozičným obsahom, nie je ani autonómny a je zväčša sekvenčný, nepatrí
do jej prototypického jadra, a to práve z dôvodu tejto sémantickej transparentnosi
a viactvarovosti. (Silva, 1999) Navyše, v preklade sme sa rozhodli celú vetu reštruktúrovať tak,
aby znela čo najprirodzenejšie. Po tejto úprave sa nám už nehodilo nahrádzať DČ časticou
„napríklad“, ale tú istú myšlienku sme vyjadrili pomocou plynulejšej konštrukcie:
PT: „Situemo-nos, por exemplo, no Alentejo, numa paisagem dominada pelo montado,
na qual essa revalorizaç ão, numa perspetiva tanto ambiental e cultural, quanto
económica, se insere numa conceç ão destes espaç os enquanto patrimónios
multifuncionais e intergeracionais.“
32
SK: „Ako príklad si uvedieme montado, dominujúci ekosystém v oblasti Alentejo,
ktorý je vďaka tomuto prehodnoteniu z environmentálneho, kultúrneho a
hospodárskeho hľadiska súčasťou multifunkčného a medzigeneračného dedičstva.“
12.)
Výraz assim môže mať okrem iných funkcií aj výplňový charakter. Skúškou správnosti by
bolo jeho vynechanie. Všimli by sme si, že aj napriek vynechaniu by veta svoj gramatický
význam nezmenila. Z tohoto dôvodu, rovnako ako aj pre plynulosť textu v slovenčine sme sa
rozhodli túto časticu v preklade vynechať.
PT: „Natureza, gastronomia e lazer, por via da tradiç ão e da inovaç ão alimentar,
formam assim uma trilogia indissociável.“
SK: „Príroda, gastronómia a voľnočasové aktivity sú vďaka potravinovým tradíciam

a inováciam úzko previazané.“
Používanie slovnej vaty je prirodzeným výsledkom plánovania a realizácie diskurzu. Hoci ich
nadužívanie spôsobuje prerušovanie informačného toku, v správnej miere môže zaručiť interakciu jednak
medzi autorom a čitateľom a tiež medzi starými a novými informáciami.
5.2.Morfologicko-syntaktická rovina
5.2.1. Rozdeľovanie a spájanie vetných celkov
 Rozdeľovanie vetných celkov
Charakteristickou črtou vetných konštrukcii originálneho komunikátu boli zložité, dlhé a rozvinuté
súvetia. Hoci sa prekladateľ musí zmieriť so sklonmi portugalčiny tvoriť zdĺhavé vety, pri
odbornom preklade má určitú mieru slobody. Samozrejme, v medziach zachovania štýlu
a príznačnosti odborných textov. Mohli sme si však dovoliť niektoré súvetia rozdeliť tak, aby text
v slovenčine znel prirodzenejšie, bol prehľadnejší a zároveň, aby v plnej miere zachoval obsah
informácií. Nasledujúce príklady ilustrujú rozdelenie viet v našom preklade s cieľom sprehľadniť
text a odľahčiť čitateľskú záťaž.
13.)
PT: „As gastronomias locais traduzem um conjunto de legados históricos que

identificam e distinguem os territórios e a evoluç ão das suas populaç oẽ s, por isso
são, atualmente, alvo de particular interesse e entusiasmo, quer por parte dos
consumidores, quer por parte dos agentes de desenvolvimento.“
SK: „Lokálne gastronómie odzrkadľujú súbor historických odkazov, ktoré vymedzujú a

odlišujú územia a zároveň mapujú vývoj ich obyvateľstva. V súčasnosti sú
33
predmetom osobitného záujmu a nadšenia zo strany konzumentov aj aktérov
v oblasti rozvoja.“
14.)
PT: „A paisagem de recursos tangíveis – arvoredo, plantas, recursos alimentares,

comunidades, horizontes –, habitada por outros tantos contornos intangíveis –
cultura oral, saberes, modos de ser –, é classificada como património a preservar e
a valorizar.“
SK: „Obraz krajiny tvoria hmotné zdroje, ako sú stromy, rastliny, potravinové zdroje,
biocenózy alebo pôdne horizonty a mnohé nehmotné kontúry, ako ústne tradície
a prejavy, vedomosti a spôsob života. To všetko tvorí dedičstvo hodné zachovania a
zhodnocovania.“
 Spájanie vetných celkov
Hoci je rozdeľovanie bežnejšie, v niektorých prípadoch bolo vhodným riešením spojiť samostatné
vety do jedného celku. Vďačíme za to štýlu, ktorý nám umožnil pracovať s dĺžkou viet:
15.)
PT: „E não só. Isto porque as tendências globais, o desejo crescente de aproximaç ão à
natureza, de “retorno à terra” se podem consubstanciar também em outras práticas
de lazer urbanas.
SK: „Navyše, globálne trendy a rastúca túžba priblížiť sa k prírode a „vrátiť sa na zem“
sa môžu prejaviť aj v mestských voľnočasových aktivitách.“
5.2.2. Polovetné konštrukcie
V porovnaní so slovenčinou sa v portugalskom jazyku pomerne často vyskytujú polovetné

konštrukcie. S niektorými typmi sme sa stretli aj pri našom preklade. Slovenský jazyk ponúka viacero
možností, ako sa s takýmito štruktúrami pri preklade vysporiadať. Polovetné konštrukcie sme rozdelili do
niekoľkých kategórii.
5.2.2.1.Gerundiálne polovetné konštrukcie
V tejto časti si uvedieme zopár príkladov rôznych riešení prenosu gerundiálnych konštrukcii do
slovenčiny:
16.)
PT: „Neste artigo, começ amos por situar o contexto da valorizaç ão das tradiç oẽ s
alimentares e de como este conceito evoluiu, dando lugar a um outro mais
34
abrangente – “as gastronomias locais” –, inserindo-o, de seguida, na paisagem, no
território e na cultura que lhe são próprios.“
SK: „V úvode článku načrtneme kontext zhodnocovania potravinových tradícií a jeho

postupné rozšírenie na „lokálne gastronómie“ a následne ho zasadíme do krajiny,
územia a kultúry.“
V prvom prípade sme preformulovali celý výraz, vzhľadom na to, že úplná ekvivalencia na úrovni
syntaxe by vyznela neprirodzene alebo prinajmenšom zdĺhavo a kostrbato. Druhé gerundium sme nahradili
činným slovesom, opäť v záujme prirodzenej slovenčiny, pre ktorú je typické vyjadrovanie myšlienok cez
činné slovesá. Podobnú stratégiu sme zvolili aj v nasledujúcom príklade.
17.)
PT: „O agricultor, produtor e garante da sobrevivência alimentar da família, foi, ao

longo da história milenar do nosso território, adotando, adaptando e melhorando
quer as variedades dos produtos, quer as técnicas de produç ão e conservaç ão.“
SK: Poľnohospodári, výrobcovia a živitelia rodín si na portugalskom území tisícky rokov

osvojovali, prispôsobovali a zdokonaľovali rôzne druhy plodín a ich výrobné a
konzervačné techniky.
5.2.2.2.Participiálne polovetné konštrukcie
Participiálne polovetné konštrukcie sa najjednoduchšie prekladajú cez adjektívum alebo cez

vedľajšiu vetu prívlastkovú. Vzhľadom k tomu, že slovenčina sa vedľajším vetám cez spojku „ktorý“ podľa
možností vyhýba, o to radšej využíva adjektíva:
18.)
PT: „Depois de termos assistido à desertificaç ão dos campos, ao êxodo para as cidades,
em busca de uma vida melhor, essa natureza deixada para trás tornou-se alvo de
novos olhares.“
SK: „Po sťahovaní obyvateľov za lepším životom do miest opustená vidiecka príroda
poskytla priestor pre nové využitie.“
V zriedkavých prípadoch je však najvhodnejším riešením práve vedľajšia veta prívlastková:
19.)
PT: „É com este pano de fundo que colocamos em primeiro plano a atenç ão para
recursos agroflorestais por vezes ignorados ou com pouca visibilidade nos
processos de produç ão alimentar.“
35
SK: V tejto súvislosti sa najskôr zameriame na agrolesnícke zdroje, ktoré občas
v procese výroby zostávajú úplne nepovšimnuté, prípadne sa im venuje len malá
pozornosť.
Nasledujúci príklad ilustruje úplné preformulovanie ťažko preložiteľného výrazu „aqui chegados“,
prostredníctvom ktorého autorka nadväzuje na predchádzajúci proces. V tomto prípade sme sa rozhodli
nahradiť ho slovenskou prepozičnou konštrukciou s rovnakou funkciou.
20.)
PT: „Aqui chegados, estamos no plano de articular tradiç ão com inovaç ão alimentar.“
SK: „Vďaka tomu vieme skĺbiť potravinové tradície s inováciami.“
5.2.3. Slovnodruhová transpozícia
Podľa Vinaya a Darbelneta (2000) je transpozícia spôsob zámeny jednej časti reči inou bez toho,
aby výpoveď zmenila význam. Tento proces sa môže využívať ako v rámci jedného jazyka, tak i v preklade.
(Vinay a Darbelnet, 2000) Prekladateľovi pri tom ide o čo najvernejší prenos významu bez upínania sa na
formu originálu. Okrem slovnodruhového typu sa hovorí aj o vetnočlenskej transpozícii alebo tiež o
transpozícii, pri ktorej dochádza k zámene zloženého súvetia za viaceré jednoduché vety. (Komissarov,
1990) Nie vždy však transpozícia vychádza z nepreložiteľnosti výrazu, niekedy ide aj o zachovanie
štylistickej uniformity alebo úzu daného jazyka.
V nasledujúcich príkladoch by sa výraz dal doslovne preložiť pomocou slovesa a príslovkového
určenia miesta, no vzhľadom k našej zásade plynulosti a výstižnosti sme sa rozhodli pre jednoduchšie
riešenie a výraz sme nahradili nezhodným prívlastkom:
21.)
PT: „Entre estas gastronomias, usufruem de notoriedade especial as que se situam nos
territórios mediterrânicos (...)“
SK: „Mimoriadnu pozornosť si zaslúžia gastronómie Stredomoria (...)“
Jednou z najčastejších transpozícií je zámena substantív za verbá a naopak. V našom preklade sme
sa často opierali o úzus slovenčiny, pre ktorú, na rozdiel od portugalčiny, nie sú nominálne a zdĺhavé
konštrukcie prirodzené.
22.)
PT: „(...)essas memórias que são alvo, nos nossos dias, de diferentes olhares (...)“
SK: „(...)V súčasnosti sa na zmienené dedičstvo a spomienky nazerá z rôznych uhlov,

(...)“
Našli sa aj výnimky, keď bolo pre slovenčinu prístupnejšie substantívum:
36
23.)
PT: „Salvaguardar quer as sementes quer os saberes agrícolas inerentes à produç ão e
conservaç ão de alimentos (...)“
SK: „(...) ochrana a zachovanie, či už samotných semien, poznatkov o výrobe, spôsobov

uchovávania potravín (...)“
Azda najtypickejším javom v preklade z portugalčiny je transpozícia portugalského podstatného

mena s vetnočlenskou funkciou prívlastku do slovenského adjektíva:
24.)
PT: „Ou seja, quando as condiç ões e o nível de vida atingem um “patamar de saciedade
(...)“
SK: „Inými slovami, keď podmienky a životná úroveň dosiahnu prah nasýtenia, (...)“
5.2.4. Interpunkcia
Viaceré zmeny vychádzali z rozdielov v princípe interpunkcie medzi slovenčinou a portugalčinou.

Najvýraznejším a najčastejším javom bolo umiestnenie čiarok, ktoré v portugalčine podliehajú iným,
v istých prípadoch menej striktným, pravidlám, napríklad na základe rytmického princípu.
25.)
PT: „Destas, interessam-nos, particularmente, as que se relacionam com a cultura

culinária rural, que é a base da cozinha familiar tradicional e que constitui uma das
manifestaç oẽ s da identidade mediterrânica, a melhor conhecer e preservar.“
SK: „Zameriame sa najmä na funkcie súvisiace s potravinovou kultúrou vidieka, pretože

tvorí základy tradičnej rodinnej kuchyne a stelesňuje stredomorskú identitu, ktorú
treba bližšie spoznať a následne zachovať.“
Pri čítaní portugalských textov je bežné, že natrafíme na členenie pomocou dvojbodky. Okrem
nadpisu, v ktorom sme dvojbodku zachovali z funkčných dôvodov, sme priamo v texte narazili na niekoľko
ďalších, ktoré sme sa už rozhodli nahradiť, keďže slovenčina želané rytmické členenie obvykle rieši tak,
aby sa tok textu narušil v čo najmenšej možnej miere:
26.)
PT: „E com ela despontam as interrogaç oẽ s: como analisar o renascer do interesse
pela natureza ou pelas culturas alimentares locais? Como perceber o interesse
pelo património? Como integrar as temáticas da sustentabilidade e da
multifuncionalidade nas estratégias de desenvolvimento de um território?“
37
SK: „Vystávajú otázky, ako skúmať oživenie záujmu o prírodu a lokálne gastronomické
kultúry, čo znamená záujem o dedičstvo a ako integrovať udržateľnosť a
multifunkčnosť do rozvojových stratégií územia.“
S pomerne voľným prístupom ku spôsobu členenia v portugalčine súvisí aj používanie pomlčky,

ktorú autorka tiež viackrát využila. Tá zväčša plnila pripájaciu funkciu alebo vyjadrovala vzťahy členov
umiestnených medzi pomlčkami so štruktúrou celej vety. My sme sa ju vo všetkých prípadoch snažili
nahradiť pomocou čiarok alebo samostatne stojacich viet, opäť s cieľom uhladiť čítaný text:
27.)
PT: „A paisagem de recursos tangíveis – arvoredo, plantas, recursos alimentares,

comunidades, horizontes –, habitada por outros tantos contornos intangíveis –
cultura oral, saberes, modos de ser –, é classificada como património a preservar e
a valorizar.“
SK: „Obraz krajiny tvoria hmotné zdroje, ako sú stromy, rastliny, potravinové zdroje,
biocenózy alebo pôdne horizonty a mnohé nehmotné kontúry, ako ústne tradície
a prejavy, vedomosti a spôsob života. To všetko tvorí dedičstvo hodné zachovania a
zhodnocovania.“
5.3.Lexikálno-sémantická rovina
5.3.1. Terminológia
Azda najväčším kameňom úrazu odborného prekladu je terminológia. Prekladateľ musí dbať na
správny preklad termínov, čomu predchádza úplné porozumenie významu, použitia, aktuálnosti,
frekventovanosti a najmä príznačnosti k danej problematike. Vzhľadom na dynamiku terminológie je treba
neustále sledovať, či daný termín už v slovenčine existuje alebo či musí byť prekladateľ aj v roli odborníka,
ktorý čitateľa s termínom pomocou rôznych stratégií zoznámi.
Hoci v našom prípade text priamo komunikoval reálie špecifické pre danú krajinu, aké vo
všeobecnosti bývajú predmetom sporov o preložiteľnosti, vo väčšine prípadov sa nám termíny podarilo
nahradiť slovenským ekvivalentom a poznámky pod čiarou či explikáciu sme využili len minimálne.
Pri vyhľadávaní slovenských terminologických ekvivalentov sme sa opreli napríklad o slovníkový
portál JÚĽŠ-u (https://slovnik.juls.savba.sk), terminologický portál JÚĽŠ-u
(https://terminologickyportal.sk), slovenský národný korpus JÚĽŠ-u (https://korpus.sk), paralelnú odbornú
literatúru, ako sú stránky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (https://mpsr.sk), Ministerstva
životného prostredia (https://minzp.sk), Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky
(http://www.sopsr.sk), o sústavu Natura 2000 a o množstvo ďalších príspevkov či publikácií z oblasti
poľnohospodárstva, záhradníctva, gastronómie, kulinárskeho turizmu. Okrem toho sme siahli aj po
rôznych prírodovedeckých atlasoch a encyklopédiách. Okrem toho sme sa opierali o Portugalsko-
slovenský, slovensko-portugalský slovník (Lingea, 2013) a o Portugalsko-slovenský lesnícky slovník
s ukážkami odborných textov a so slovenským registrom. (Papánek, 1995). Pomáhali sme si aj paralelnými
textami v portugalskom jazyku a internetovými portugalskými slovníkmi, ako sú Infopédia
(https://www.infopedia.pt) alebo Priberam (https://dicionario.priberam.org). Použitú literatúru uvádzame v
zozname bibliografických odkazov na konci práce.
38
Glosár, ktorý sme si zostavovali už počas prekladu, sme si rozdelili na viacero kategórií. Spomedzi
termínov sme vybrali tie, ktorých preklad sme museli starostlivo zvažovať a využiť naň niekoľko
odborných zdrojov.
Tabuľka 2: Terminológia
a) pequenas hortas malé úžitkové záhrady

b) horizontes pôdny horizont
c) comunidades biocenóza
d) montado montado
e) matos porast
f) agro-florestal agrolesnícky
g) montes nas herades usadlosti na statkoch
a) Podľa portugalského internetového slovníka Infopédia, horta znamená „terreno plantado de

hortaliças e legumes“ (pôda vysadená úžitkovými rastlinami). Táto definícia nám dala len čiastočnú
predstavu o význame, pretože už samotné „hortaliças” boli pri preklade malou prekážkou.
„Hortaliças” sa chápe ako „všeobecné označenie jedlých rastlín, bylín alebo strukovín, všeobecne
pestovaných v záhradách, určených na ľudskú konzumáciu.“ (www.infopedia.pt, 9.4.2022).
V slovenských textoch sa takéto rastliny označujú ako „úžitkové rastliny“, a teda pre záhrady,
v ktorých sa takéto rastliny účelovo pestujú, sa v odbornej literatúre zaužíval pojem úžitkové
záhrady.
b) V časti, kde autorka opisuje, čo všetko tvorí krajinu spomenie okrem stromov, rastlín, pôdneho
horizontu aj comunidades. Keďže význam ďalej neurčila a slovenské „komunity“ by tu nesedeli,
siahli sme po výklade z portugalsko-slovenského slovníka, ktoráý poskytuje aj biologický význam.
Comunidade označuje skupinu vzájomne prepojených organizmov obývajúcich spoločné
prostredie. Takmer rovnaká definícia sa skrýva aj pod slovenským termínom biocenóza.
c) V tej istej časti autorka spomína aj horizontes. Slovo tu tiež stojí osamote, no slovenské „horizonty“
by boli posunom. S pomocou geologického výkladu sme zo slovníkov sme konštatovali, že ide
o termín, ktorý sa v slovenčine označuje ako pôdne horizonty. Portugalská aj slovenská definícia sa
zhodujú a hovoria, že ide o vrstvy pôdy s charakteristickými chemickými a fyzikálnymi
vlastnosťami
d) Autorka značnú časť svojho výskumu postavila na opise portugalského ekosystému montado. Tento
ekosystém je špecifický pre juh Portugalska a časť Španielska a nesie svoj jedinečný názov, ktorý
sa vo svetovej literatúre neprekladá. V Španielsku tento istý ekosystém nazývajú dehesa. My sme
sa pri preklade snažili oprieť o rôzne publikácie s slovenskom jazyku, no zdá sa, že tento pojem je
v slovenskom prostredí neznámy a literatúry, v ktorej sa spomína, je veľmi málo. Jeho forma
a potenciálne grafické zvýraznenie sa líši naprieč rôznymi textami. My sme sa v preklade priklonili
k pôvodnej forme s malým začiatočným písmenom a bez grafického zvýraznenia. Zároveň sme sa
však rozhodli slovenskému čitateľovi cez poznámku pod čiarou priblížiť, čo si má pod montadom
predstaviť, pretože na rozdiel od portugalského čitateľa, nemusí vedieť, o čo ide.
e) Medzi ďalšie agrolesnícke systémy autorka zaradila aj takzvané matos. Hoci v portugalskom
internetovom slovníku je tento pojem špecifikovaný ako „neobrábaná pôda, na ktorej rastú divoké
rastliny“, (www.infopedia.pt, 11.4.2022) v slovenskom slovníku, zdá sa, neexistuje presný
ekvivalent. Rozhodli sme sa preto pre zovšeobecnenie, a matos sme preložili ako „porast“.
39
f) V článku tiež autorka často spomína agrolesníctvo a rôzne jeho systémy. Opiera sa o štruktúry
v rámci oblasti montado. Na Slovensku záujem o takýto druh poľnohospodárstva ešte len pomaly
ožíva, a preto sa preň nestihlo zaužívať stabilné pomenovanie. Nad výberom vhodného prekladu
sme váhali najmä pre to, že ide o slovo s cudzím prefixoidom (termínotvorný prvok pojmoslovia).
Prefixoid „agro“ je v slovenskom internetovom slovníku JÚĽŠ definovaný ako „prvá časť
zložených slov s významom pôda, poľnohospodárstvo, poľnohospodársky.“
(www.slovnik.juls.savba.sk, 11.4.2022) Z tohto dôvodu niektoré texty uprednostňujú preklad
„poľnohospodársko-lesný“, no vo viacerých, najmä novších, odborných článkoch a dokumentoch
sa už píše o „agrolesníctve“. Pre tento preklad sme sa rozhodli aj vzhľadom na princíp ekonomizácie
v odbornom preklade.
g) Okrem rôznych agrolesníckych štruktúr a iných špecifík oblasti montado sa v článku kladie dôraz
tiež na špecifické formy usídlenia. Tieto usadlosti majú svoj jedinečný výzor, podmienky
a vlastnosti. Preto bola táto časť prekladateľsky náročnejšia. V záujme priblížiť čitateľovi
problematiku a pomôcť mu vytvoriť si čo najpodrobnejší obraz o tejto pomerne vzdialenej kultúre
sme sa pre výraz montes nas herdades snažili nájsť čo najbližšiu podobizeň v rámci slovenskej
kultúry. Infopédia ponúka okrem bežného významu podstatného mena monte, vo význame hora
alebo horda, aj monte s iným významom v rámci regionalizmu práve z oblasti Alentejo. V tomto
kontexte označuje „sídlo panstva pozostávajúce z niekoľkých budov okolo nádvoria; niekedy aj
označenie samotného panstva“ (www.infopedia.pt, 12.4.2022) V slovenských učebniciach
a encyklopédiách sa podobná štruktúra, teda panstvo, označuje ako gazdovstvo alebo usadlosť. My
sme sa rozhodli použiť „usadlosť“, aby sme sa vyhli prílišnej naturalizácii. Herdades zase Infopédia
vysvetľuje ako „veľký vidiecky majetok, ktorý spravidla pozostáva z montados a rolí.
Predpokladáme, že vo všeobecnosti ide o väčšie hospodárstvo so všetkým, čo k tomu patrí, a presne
to vyjadruje slovenské hromadné podstatné meno „statok“.
5.3.1.1.Názvoslovie flóry
Keďže sa článok orientuje na určité agrolesnícke a iné poľnohospodárske systémy, je samozrejmé, že sa

nezaobišiel bez vymenovávania rôznych druhov úžitkových plodín, stromov a bylín príznačných pre danú
oblasť. V prípade, že prekladateľ nevie správne uchopiť stratégiu prekladu, môže byť takýto úsek kameňom
úrazu. Ako teda vyhľadať a následne správne preložiť druh plodiny, ktorá je slovanskej kultúre cudzia?
Nám sa najviac osvedčil spôsob identifikácie pomocou latinského názvu, ktorý má medzinárodnú hodnotu.
Druhým krokom, hneď po identifikácií bolo nájsť v slovenských paralelných textoch a encyklopédiách
konkrétny druh so slovenským označením aj s latinským prekladom, napríklad prostredníctvom
vysvetlivky alebo zátvorky. Vo všetkých prípadoch sa nám to napokon podarilo, hoci pri niektorých
špecifických druhoch bol preklad náročnejší. Riešenia demonštrujeme v tabuľke, ktorú sme si počas
prekladu zostavovali:
Tabuľka 3: Názvoslovie flóry
Latinský názov Portugalský názov Slovenský názov

Quercus suber sobreiro dub korkový
stromy Quercus ilex azinheira dub cezmínový
Pinus pinea pinheiro manso borovica píniová
orīganum orégão oregano
mentha pulegium poejo mäta kobercová
thymus tomilho tymián
40
byliny salvia rosmarinus alecrim rozmarín
coriandrum coentro koriander
sativum
mentha spicata hortelã mäta klasnatá
Špecifickým prípadom bol preklad samovoľne rastúcich rastlín, ktoré nemajú jednotný termín, ale
sú označované rôzne. Vo VT sú tieto názvy dokonca v úvodzovkách, keďže ide o jedinečné a nekonvenčné
názvy:
28.)
PT: „Trata-se das plantas silvestres alimentares, de coleta espontânea, que crescem
durante a Primavera. Também são designadas, muitas vezes, por ,plantas bravias’
ou ervas daninhas das culturas.“
SK: „Ide o divé úžitkové rastliny rastúce samovoľne na jar. Často sa označujú aj ako
,lúčne byliny’ alebo ,burina’. Zaujímajú nás však tie, ktoré sa dajú využiť na
potravinové alebo výživové účely.“
Vzhľadom na to, že ide o pomenovania zaužívané v každej kultúre inak a špecificky, rozhodli sme
sa pre naturalizáciu, a nie doslovnú ekvivalenciu.
5.3.2. Sémantická rovina
Jedinečnú kategóriu tvoria problémy porozumenia výrazu v origináli a pýtali sme sa, „čo tým autorka
myslela?“ V takom prípade sme usúdili, že najzodpovednejšie bude kontaktovať samotnú autorku. Obrátili
sme sa na ňu napríklad s otázkou významu výrazu: „responsabilidade sensorial“. Jej odpoveď znela takto:
„A minha ideia ao enunciar "responsabilidade sensorial", no conjunto da responsabilidade

ambiental e social, como é óbvio, foi introduzir a componente das sensações:
os sentidos, do sabor, do prazer. já no inicio (p2) se falava de Pratos apetecíveis, significa agradáveis,
atraentes do ponto de vista dos sentidos.
Sensorial - o que relaciona com as sensaçõe proporcionadas pelos sentidos: - paladar, o cheiro, o sabor,
etc etc“
Vysvetlila nám teda, že skutočne ide o akúsi „zmyslovú zodpovednosť“ v rámci príťažlivých chutí,
farieb a vôní jedál, ktoré sú akýmsi opakujúcim sa motívom naprieč celým článkom. Preklad preto vyzerá
takto:
„(...) ,symbolický priestor‘ sa vzťahuje predovšetkým na hmotné zložky obsiahnuté v

environmentálnej, sociálnej a zmyslovej zodpovednosti, ktorými by sa mala poľnohospodárska
výroba riadiť.“
5.4.Pragmatická rovina
 Národné stotožňovanie
41
Na pragmatickej úrovni sme vo VT narazili na určité národné stotožňovanie pomocou privlastňovacích
zámen. Ak autorka opisuje nejakú reáliu v rámci svojej krajiny, teda Portugalska, stotožňuje sa s čitateľom
pomocou privlastňovacích zámen na základe rovnakej národnosti a na základe predpokladu, že recipient je
tiež z Portugalska. Privlastňovacie zámená používa v takýchto formách:
29.)
a) „‚a nossa cozinha é a paisagem posta na panela (...)‘.“
b) „O agricultor, produtor e garante da sobrevivência alimentar da família, foi, ao longo

da história milenar do nosso território, adotando, adaptando e melhorando quer as
variedades dos produtos, quer as técnicas de produç ão e conservaç ão.“
V oboch prípadoch sme v záujme kreolizácie textu privlastňovacie zámeno nahradili prídavným menom
vzťahujúcim sa na Portugalsko, keďže zámeno „náš“ by sa nedostatočne prispôsobovalo slovenskému
recipientovi:
30.)
a) „(...)‚portugalská kuchyňa je krajinou v hrnci‘ (...).“
b) „Poľnohospodári, výrobcovia a živitelia rodín si na portugalskom území tisícky rokov

osvojovali, prispôsobovali a zdokonaľovali rôzne druhy plodín a ich výrobné a
konzervačné techniky.“
 Názvy inštitúcií
Ďalšou zaujímavosťou odborného prekladu sú problémy spojené s prekladaním názvov inštitúcií. Pri takom
preklade sa pohybujeme niekde medzi normami a konvenciami, a je na prekladateľovi, aby si svoje
rozhodnutie pragmaticky obhájil. Pre preklad názvov inštitúcií neexistuje jednotná norma, no môžeme sa
oprieť o niekoľko odborných štúdií, ktoré svoje konvencie rôzne obhajujú. Jednou z nich je teoretiko-
praktická štúdia Stolzeovej (2009), ktorá tvrdí, že názvy inštitúcií, pre ktoré neexistuje exaktná
ekvivalencia, by sa mali prekladať doslovne. Hoci Stolze (2009) rozoberá túto problematiku najmä
v kontexte právneho prekladu, vzhľadom na nedostatok materiálov sme sa rozhodli oprieť sa aj o jej
pravidlá. Odôvodňuje si ich tým, že názvy inštitúcií sú podľa nej nositeľmi pojmovej informácie, a teda
informujú o jej úlohe a určení. Ďalej hovorí, že ak sa názov nachádza vnútri textu, mal by sa prekladať aj
vzhľadom na potenciálnu potrebu jeho gramatického ohýbania. Naopak, Habajová (2005) tvrdí, že názvy
inštitúcií sa v zásade neprekladajú, no ak na preklade trváme, môžeme ho uviesť v zátvorke: Ministério da
Agricultura Florestas e Desenvolvimento Rural (Ministerstvo pôdohospodárstva, lesov a rozvoja vidieka).
My sme sa pri preklade názvov inštitúcií rozhodli pre preklad a pokiaľ to bolo možné, využili sme
slovenský ekvivalent. V prípade ťažšej dohľadanosti inštitúcie sme sa rozhodli pôvodné názvy sprístupniť
minimálne pomocou skratiek pôvodného názvu v zátvorke, poprípade celého pôvodného názvu v zátvorke
či v poznámke pod čiarou. Pre každý zo spôsobov sme sa pragmaticky rozhodovali na základe kontextu
a významu inštitúcie v rámci daného úseku.
42
 Poznámky prekladateľa
Poznámkový aparát prekladateľa sa môže realizovať viacerými spôsobmi, medzi ktoré patrí
a) explikoovanie textu vnútornou vysvetlivkou vo forme prívlastku alebo pomocou zátvorky

b) poznámkami za textom
c) poznámkami pod čiarou (Gromová, 2009, s. 76)
Hoci poznámky prekladateľa sú v prekladoch nežiaduce práve v záujme zamlčať jeho prítomnosť,
v niektorých textoch musia byť z pragmatických dôvodov ich nevyhnutnou súčasťou. V prípade
textov s odkazmi na cudzie názvy inštitúcií alebo s viacerými cudzími slovami, pre ktoré v CJ
neexistuje vhodná ekvivalencia, sú poznámky prekladateľa vítané. My sme čitateľom nášho
prekladu viackrát napomohli práve prostredníctvom poznámok prekladateľa pod čiarou. Či už šlo
o cudzie názvy inštitúcií alebo neznáme pojmy, snažili sme sa, aby bol text zrozumiteľný, a dôležité
cudzie názvy ľahko dohľadateľné.
Problém s poznámkami pod čiarou však nastáva v situácii, ak aj samotný originál obsahuje autorove
poznámky pod čiarou. V takom prípade existuje riziko zámeny pásma autora CT a prekladateľa
a očíslovanie poznámok nesedí s originálom. Na druhej strane, väčšiu nevýhodu vidíme v ostatných
spôsoboch explikácie, ako sú poznámky za textom, ktoré čitateľ či už náročky alebo omylom
prehliadne. Poznámky priamo v texte zase môžu narušiť kohéziu textu, najmä ak ide o uvádzanie
názvov inštitúcií alebo o citácie. Práve tok textu bol jednou z našich priorít, a preto sme si spomedzi
všetkých ciest zvolili práve poznámky pod čiarou. Predpokladáme, že čitateľ prekladu vďaka našim
dôkladným poznámkam nebude nútený vyhľadať originál a posun v číslovaní nijako neovplyvní
jeho zážitok. Pre účely hodnotenia diplomovej práce je tento spôsob menej výhodný, no naším
cieľom bolo simulovať skutočnú prekladateľskú zákazku.
 Citácie
Pri prekladaní citácie, ktorá sa objaví v texte alebo priamo v zozname použitej literatúry prekladateľove
kompetencie siahajú za hranice prekladu a stáva sa spoluautorom odborného textu. Ak pri preklade
narazíme na citáciu, môže nastať niekoľko situácií. Hneď na prvý pohľad nám utkvelo, že autorka
využila viacero spôsobov citácií, či už prostredníctvom poznámok pod čiarou alebo citácií v zátvorke
za citátom. Navyše, niektoré poznámky pod čiarou boli na hranici citácie a poznámky prekladateľa.
Hoci sme zástancami jednotného citovania, bez dôkladnej konzultácie s autorkou a s cieľom nerozvrátiť
celý text sme pre istotu nerobili žiadne zásadne zásahy a formu sme viac menej ponechali.
Počas prekladu citácií sme sa však viackrát ocitli v roli „odborníka na citačné normy“ a pre dosiahnutie
čo najväčšej jednotnosti sme využili tú, ktorá nám v cieľovom kontexte najviac vyhovovala. Okrem
vhodnej formálnej úpravy citácie by v nej mali byť preložené určité časti, ako sú predložky, ročník,
číslo, miesto vydania a pod. Názvy citovaných publikácií sa spravidla neprekladajú. V našom prípade
sme takýto postup využili najmä na konci článku, v zozname použitej literatúry:
31.)
PT: DESURVIRE, Daniel (1996), “Une naissance attendue dans le monde de l’art et du
tourisme: la Fondation du patrimoine”, in Espaces – Revue Technique du Tourisme
et des Loisirs, n.o 142, Novembre-Décembre, Paris, S.A.R.L.ETE, pp. 57-61.
43
SK: DESURVIRE, D., 1996. Une naissance attendue dans le monde de l’art et du
tourisme: la Fondation du patrimoine. In Espaces – Revue Technique du Tourisme
et des Loisirs, č. 142, november – december, Paríž : S.A.R.L.ETE, s. 57-61.
Pri preklade sme však narazili aj na komplikovanejšie prekážky. Priamo v texte autorka cituje
„z druhej ruky“, a to hneď viacerými spôsobmi. Niektoré dokumenty sme museli dohľadať a pridať ich
kompletný názov do citácie tak, aby spĺňala nami zvolenú normu. Iné sme museli podľa normy upraviť
a následne ich zaradiť aj do zoznamu použitej literatúry.
32.)
PT: Josep Pla, citado por Santi Santamaria, 2008: 255, a propósito das razões do
decliń io da cozinha tradicional catala.̃
SK: SANTAMARIA, S., 2008. La cocina al desnudo : una visión renovadora del
mundo de la gastronomía, s. 255, citované podľa PLA, J.
33.)
PT: Pequito, Rebelo (1929), A Terra Portuguesa, p. 55, citado por O. Ribeiro, op. cit.,
p. 39.
SK: RIBEIRO, O., 1987. Portugal, o Mediterrâneo e o Atlântico, 5. edícia. Lisabon :

Livraria Sá da Costa, s. 39, citované podľa REBELO, P., 1929.
44
Záver
Dobrý preklad je ten, ktorý tvorí akýsi komunikačný most medzi dvoma jazykmi. Má teda za cieľ prekonať
jazykové a kultúrne rozdiely. Špecifickým javom pri preklade odborných textov je preklad termínov, pri
ktorých neexistuje sloboda obmieňania. Aby preklad splnil svoju funkciu, výpovede a termíny musia spĺňať
prísne podmienky prekladu. Už mierny odklon môže viesť ku fatálnemu významovému posunu. Zo
syntaktického hľadiska sa prekladateľ musí orientovať v štýle východiskového textu, v jeho funkciách
a najmä musí mať na zreteli cieľové publikum. Skĺbiť všetky podmienky do prirodzeného a zároveň
exaktného textu nie je jednoduché a aj prekladateľ – profesionál je len málokedy so svojím výsledkom
stopercentne spokojný. Najmä ak v procese prekladu narazí na otázku nepreložiteľnosti alebo neskĺbiteľné
kultúrno-jazykové rozdiely. Základom je zvoliť si vhodnú prekladateľskú stratégiu a držať sa jej počas
celého procesu.
Hlavným cieľom tejto diplomovej práce s názvom Komentovaný preklad vybraného odborného
textu bolo v prvom rade poskytnúť adekvátny preklad vybraného odborného článku z oblasti portugalskej
gastronómie z portugalčiny do slovenčiny, a pomocou komentára ku prekladu reflektovať a obhájiť
prekladateľské stratégie a riešenia. Preklad sme doplnili o makro a mikro analýzu, tabuľky a glosár
z oblasti gastronómie a jej paradigiem. Na zvládnutie prekladu špecifických tém, o ktorých pojednáva
východiskový text bolo potrebné v prvom rade preštudovať odbornú literatúru v oboch jazykoch a osvojiť
si príslušnú terminológiu. V procese prekladu sme pracovali s rôznymi prekladateľskými nástrojmi a do
určitej miery sme využili dostupné internetové prekladateľské služby.
Nevyhnutnou súčasťou prekladateľského procesu bola predpríprava, ktorú sme postavili jednak na
teórii odborného prekladu a následne na podrobnej štylistickej, morfologicko syntaktickej, lexikálno
sémantickej, funkčnej a pragmatickej analýze vybraného textu a jeho autora. To nám pomohlo určiť
cieľové publikum a na základe princípov teórie skoposu zostaviť vhodný preklad. Práve táto predpríprava
sa pod tlakom šibeničných termínov často zanedbáva a prekladateľ si funkciu textu uvedomí až príliš
neskoro. Na základe našej analýzy sme zistili, že hoci ide o odborný článok podporený výskumami
a faktami, hranice medzi vedecko-náučným a populárno-náučným štýlom sa miestami stierajú. Tejto
skutočnosti sme prispôsobovali jazykové aj mimojazykové prostriedky na všetkých úrovniach. Vo
viacerých prípadoch sme sa rozhodli využiť vysvetlivky pomocou preformulovania viet alebo pomocou
poznámok pod čiarou, hoci sme tak urobili na úkor formálnej zhody s originálom. Našou prioritou bolo
nepreťažiť slovenského čitateľa a zároveň komunikovať odborný a vecný text.
Napokon sme mohli prejsť ku samotnému prekladu, počas ktorého sme reflektovali svoje
rozhodnutia. Konkrétne mikrolingvistické riešenia so zreteľom na spomenuté makrolingvistické vlastnosti
sme v analýze obhájili na základe našich prekladateľských znalostí a vychádzali sme z teórie prekladu,
ktorej sme sa počas celého štúdia dôkladne venovali. Mikroanalýzu sme systematicky rozdelili do viacerých
kategórií. V rámci štylistickej roviny sme najskôr rozoberali mieru prítomnosti autora v texte. Odbornosť
textu definuje aj takzvaná neprítomnosť subjektu v texte, ktorá sa dá vyjadriť viacerými spôsobmi
a otázkou bolo, či ku všetkým existuje ekvivalencia aj v cieľovom jazyku. Ďalej sme prešli ku prekladu
nadpisu, ktorý je bránou ku obsahu textu a jeho funkcia by sa mala čo najpresnejšie preniesť
z východiskového textu. Zaujímavou časťou bola miera využitia slovnej vaty, ktorá, ako sa ukázalo, je
oveľa bežnejšia v portugalskom jazyku, a preto bolo vhodnou stratégiou niektoré tieto tzv. „diskurzné
častice“ v preklade eliminovať. Morfologicko-syntaktická časť rozboru sa zaoberala najmä rozdeľovaním
komplikovaných a zdĺhavých vetných celkov, ktoré sú pre odborný portugalský text veľmi príznačné.
V tomto prípade bolo vhodnou funkčnou ekvivalenciou vety rozdeliť a pomôcť čitateľovi zorientovať sa
v myšlienkach a text nechať prirodzene plynúť. Našou prioritou bol najmä prirodzený a uhladený text, ktorý
si často vyžadoval viaceré zmeny, napríklad aj na úrovni interpunkcie. Portugalčina v odbornom jazyku
oveľa častejšie využíva napríklad dvojbodky alebo pomlčky. Tie sme sa v záujme plynulého toku textu
snažili takmer vždy nahradiť spojkami, čiarkami alebo rozdelením viet na viacero uzavretých celkov.
Kľúčovou súčasťou odbornej literatúry sú citácie, vďaka ktorým si môže čitateľ dohľadať literatúru,
z ktorej autori čerpali a ponoriť sa hlbšie do danej problematiky. Počas prekladu sme narazili na viacero
45
nejasností alebo odklonov od citačnej normy a snažili sme sa čitateľom prekladu poskytnúť kompletné
informácie o použitej literatúre. To si okrem prekladateľských kompetencií vyžadovalo aj schopnosť
dohľadať dokumenty, ktoré boli v pôvodnom texte neúplne citované.
S cieľom dôkladne reflektovať naše rozhodnutia a následne ich sprostredkovať a objektívne obhájiť
v analytickej časti magisterskej práce sme najskôr museli venovať pozornosť metodike písania
komentovaného prekladu ako alternatíve ku záverečným prácam zameraným na výskum. Teória
komentovaného prekladu hovorí, že analýza prekladateľských stratégií musí byť objektívne podložená
teóriou prekladu. Jednoduchý opis procesu alebo riešenia podložené subjektívnym pohľadom na vec
nestačia. Zároveň je komentár k prekladu výhodným nástrojom pri hodnotení študentských prác a pre
študenta je akousi prípravou na prekladateľskú prax, v ktorej je preklad často konfrontovaný a prekladateľ
musí byť schopný si svoju prácu obhájiť. Hoci je komentovaný preklad na Slovensku veľmi málo rozšírený
a skúmaný, čoraz viac študentov si ho volí ako alternatívu ku záverečným prácam založeným na výskume.
Preklad a jeho analýza sú v tomto ohľade ideálnou náhradou najmä pre to, že študenti programov
zameraných na odbornú prípravu prekladateľov sa v prvom rade stávajú kvalifikovanými odborníkmi
na prax.
46
Bibliografické odkazy
BENDÍK, L., 2021. Komentovaný preklad na Slovensku. In : Prekladateľské listy 10, Bratislava :
Univerzita Komenského v Bratislave, s. 11-26 .
KOMPASOVÁ, K, 2015. Gastroturizmus s akcentom na tradičnú stravu Slovenska. In: Hotelnictví,

turismus a vzdělávání : recenzovaný sborník mezinárodní vědecké konference. Praha : Vysoká škola
hotelová, s. 130-138. ISBN 978-80-87411-70-4.
KOMPASOVÁ, K. – BENDELOVÁ, M. 2012. Jedlo ako súčasť životného štýlu. In: Top hotelierstvo :
Informations and ispirations for the hotel industry. Roč. 5, č. 1, s. 305. ISBN 978-80-969789-6-0,
KOMPASOVÁ, K. Kulinárna kultúra ako súčasť gastroturizmu. In: Kontexty kultúry a turizmu, 2015.
ISSN 1337-7760, Roč. 8, č. 1 (2015), s. 24-29.
BORSUKOVÁ, H., 1995. Odborný text – východisko a cieľ cudzojazyčného vyučovania na odborných
školách. In : MEDACTA’95. Nitra : Slovdidac, s. 229-233
ČIŽMÁROVÁ, M. Et. al., 2018. Odborný preklad a podporné inštrumentárium. Ed. J. Opalková. Prešov :
Filozofická fakulta PU v Prešove. ISBN 978-80-555-2167-1
DŽUGANOVÁ, B. (2002). Terminológia ako vedná disciplína. In : Kultúra slova. roč. 36 č. 3. s. 129-139.
FINDRA, J. (1980). Funkčná vyváženosť výrazu v náučnom texte. In : Slovenská reč, 45, s. 257-268,
Bratislava : Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV
FINDRA, J. (2004). Štylistika slovenčiny. Martin : Vydavateľstvo Osveta. ISBN 8080631425
GARCIA ALVAREZ, A., M., 2007. Evaluating Students’ Translation Process in Specialised Translation :
Translation Commentary. In : The Journal of Specialised Translation (3), s. 139-163. Las Palmas de Gran
Canaria : University of Las Palmas de Gran Canaria
HABAJOVÁ, I., 2005. Terminologické problémy pri preklade odborného textu. In : Odborný preklad 1 :
materiály zo seminárov. Bratislava : AnaPress. ISBN 80-89137-08-3. s. 149-154.
HAJIKOVÁ, A., 2005. Slovenská a anglická terminológia EÚ – Prekladateľské postupy. In : Odborný
preklad 1 : materiály zo seminárov. Bratislava : AnaPress. ISBN 80-89137-08-3. s. 149-154.
CHAMONIKOLASOVÁ, J., 2005. Comparing the structures of academic texts written in English and
Czech. In: Slovak Studies in English I. Masarykova univerzita. Filozofická fakulta. Katedra anglistiky
a amerikanistiky. s. 77–84.
CHROMÁ, M., 2007. Cross-cultural traps in legal translation. In Candlin, C., Gotti, M., (Eds.),
Intercultural aspects of specialized communication (2nd ed.) (s. 197-221). Bern: Peter Lang.
ILEK, B., 1977. Místo teorie odborného překladu v soustavě věd o překladu. In : POPOVIČ, A., ed.,
Preklad odborného textu. s. 9-24. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo
ILEK, B., 1998. Předmět vědy o překladu. In : Translatologický slovník : výběr z českých a slovenských
prací z teorie př ekladu. Praha: Jednota tlumočniḱ ů a překladatelů, s. 42.
47
JEDLIČKA. D., 2019 Odborná terminologie 1 : Dištanční studijní text. Opava : Slezská univerzita.
Filozoficko-prírodovedecká fakulta v Opave.
JELÍNEK, M., 1995. Kultura jazyka a odborný styl. In : Termina 94. Konferece o odborném stylu
a terminologii. Liberec : PF TU, s. 7-29.
KOCOUREK, R., 1965. Synonyma v terminologii. In : Československý terminologický časopis. roč. 4, č.

4, s. 201-218.
PODHRADSKÁ, M., 1997. Divé stromy. Bratislava : Print-Servis, 95 s., ISBN : 80-88755-49-2
KOLAŘÍKOVÁ, D., 2011. Výuka odborného jazyka jako příprava k odbornému překladu. Plzeň : Acta
Fakulty filozofické Západočeské univerzity v Plzni 1, s. 153-167.
KOMISSAROV, V.N., 1990. Translation Theory (linguistic aspects). Moskva : Vysshaya Shkola. ISBN
5-06-001057-0.
KOŽELOVÁ, A., KUĽBAK, G., 2019 Vybrané problémy prekladu : prekladateľské kompetencie a
audiovizuálny preklad. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove. Filozofická fakulta. ISBN 978-80-555-
2354-5
KROBOTOVÁ, M., 2001. Úvod do české stylistiky. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci.
Pedagogická fakulta. ISBN 80-244-0315-3.
LEECH, G., 1981. Style in Fiction: A Linguistic Introduction to English Fictional Prose. Londýn:
Longman.
LEVÝ, J., 1998. Umění př ekladu. roč. 3.,upr. a rozš. verzia. Praha : Ivo Železný,. 386 p. ISBN
802373539X.
MIKO, F., 1977. Štylistika odborného prekladu, In : POPOVIČ, A., ed., Preklad odborného textu. Práce I.
celoštátnej konferencie o preklade odborného textu na Pedagogickej fakulte v Nitre v septembri 1972. s.
39-5, Bratislava : Slovenské pedagogické nakdadateľstvo
MOURIK, M., 1995. Culturele coexistentie in Europa. Voorburg : Vereniging Volkshogeschool Meridon.
NORD, C., 1997. Translating as a Purposeful Activity Functionalist Approaches Explained. Manchester :
St. Jerome.
OPALKOVÁ, J., 2016. Odborný preklad: komunikácia v podnikateľskom prostredí. Prešov : Filozofická
fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 187 s., ISBN 978-80-555-1683-7.
POŠTOLKOVÁ, B., ROUDNÝ, M., TEJNOR, A., 1983. O české terminologii. Praha : Academia.
RAKŠÁNYIOVÁ, J., 2005. Preklad ako interkultúrna komunikácia. Bratislava : Anapress 2005. ISBN 80
– 89137 – 09 – 1
SILVA, G., 1999. Anatomia e fisiologia dos marcadores discursivos naõ -prototiṕ icos. In NEVES,
M.H.M. (Org.), Gramática do português falado. roč. VII : Novos Estudos. Saõ Paulo :
Humanitas/FFLCH/USP; Campinas: Editora da Unicamp, s. 301.
48
GUERRA, A., R. 2007. Funç oẽ s textual-interativas dos marcadores discursivos. Saõ Paulo : UNESP.
STOLZE, R., 2009. Fachübersetzen – Ein Lehrbuch für Theorie und Praxis. Berlin : Franck & Timme.
TOMÁŠIKOVÁ, S., 2020. Keď prekladateľ „umýva s vodou“. [workshop]. 21. februára 2020. Košice :
Filozofická fakukta univerzity P. J. Šafárika v Košiciach
URBANO, H. 1999 Aspectos basicamente interacionais dos marcadores discursivos. In Neves, M.H.M.
(Org.), Gramática do português falado. roč. VII : Novos Estudos. Saõ Paulo: Humanitas/FFLCH/USP;
Campina s: Editora da Unicamp, 1999, s. 195-258.
PAVORD, A., 1997. Nová úžitková záhrada. Bratislava : Slovart, 208 s., ISBN : 80-7145-245-9
LEHKÁ, J., 1989. Okrasné a úžitkové zahrady. Ostrava : Stát. Ved. Knihovna, 66 s., ISBN : 80-7054-021-
4
HRIČOVSKÝ, I., 2004. Záhrada pre úžitok. Bratislava : FOXI, 96 s.. ISBN : 80-7147-308-1
VINAY, J. P., DARBELNET, J., 1958/2000. A Methodology for Translation. In : VENUTI, L. (ed.) : The
Translation Studies Reader. Londýn a New York : Routledge
LINGEA, 2013. Portugalsko-slovenský, slovensko-portugalský slovník. Bratislava : Lingea, 863 s., ISBN :
978-8145-036-5
PAPÁNEK, F., Portugalsko-slovenský lesnícky slovník s ukážkami odborných textov a so slovenským

registrom. Zvolen : Lesnícky výsk. Ústav. 283 s., ISBN : 80-967140-6-6
WERNER, K., 1979. Einführung in die Übersetzungswissenschaft. Utb Gmbh : neu bearbeitete
Auflage. 290 s. ISBN : 3494020892
Elektronické zdroje
BENDÍK, L., 2021. Commented translation of non-literary texts in Slovakia. [online časopis]. Nitra :
Katedra translatológie FF UKF v Nitre. roč. 2 č. Special issue : Translation in Time and Time in
Translation. s. 104-123 [cit. 2022-02- 18] Dostupné na internete:
https://www.bridge.ff.ukf.sk/index.php/bridge/article/view/56
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. [online] dostupné na internete : https://minzp.sk
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. [online] dostupné na internete :

https://www.mpsr.sk
FIRDAUS, S., 2012. Evolution of Translation Theories & Practice. [online]. The Dialogue, roč. VII, č. 3.
s. 282-283. [cit. 2022-01- 21] Dostupné na internete :
https://www.qurtuba.edu.pk/thedialogue/The%20Dialogue/7_3/Dialogue_July_September2012_277-
294.pdf
49
GIBSON, M., 2019. Writing Effective Headlines. [online] [cit. 2022-4-1]. Dostupné na internete :
http://web.ku.edu/~edit/heads.html
HERVEY, S., IAN H.,1992. Thinking Translation. A Course in Translation Method : French to English.
[online]. Londýn : Routledge. DOI https://doi.org/10.4324/9780203417973
LEVICKÁ, J., ZUMRÍK, M., 2019. Odborný jazyk a výskum jeho lexiky [online časopis]. Bratislava :
Jazykovedný časopis, roč. 70, č. 3, s. 573-590. [cit. 2022-01-17] Dostupné na internete :
https://sciendo.com/pdf/10.2478/jazcas-2020-0005
MUNKOVÁ, D., 2014. Evalvácia strojového prekladu [online]. Nitra : Univerzita Konštantiń a Filozofa.
173 s., ISBN 978-80-558-1116-1. [cit. 2022-04-23]. Dostupné na internete: https://cms.crzp.sk/
CAVIEDES, A., 2003. The Role of Language in Nation-Building within the European Union. Dialectical
Anthropology [online] 27, s. 249-268. dostupné na internete :
https://doi.org/10.1023/B:DIAL.0000006105.16609.f5
WU, Y., SCHUSTER, M., CHEN, Z., LE, Q. V., NOROUZI, M. et al., 2016. Google’s Neural Machine
Translation System : Bridging the Gap between Human and Machine Translation. [online]. [cit. 11.2.2022].
Dostupné na internete : https://arxiv.org/pdf/1609.08144v2.pdf.
Terminologický portál JÚĽŠ. [online] Dostupné na internete : https://terminologickyportal.sk
Slovník Infopédia, Dicionários Porto Editora. [online] Dostupné na internete : www.infopedia.pt

Slovník Dicionário priberam. [online] Dostupné na internete : https://dicionario.priberam.org
Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra. SAV. [online] Dostupné na internete :
https://slovnik.juls.savba.sk.
50
PRÍLOHY
51
Príloha č. 1 – Originál
52
53
54
55
56
57
58
59
60
Príloha č. 2 – preklad
Portugalská gastronómia: dedičstvo minulosti, dynamika

prítomnosti1
MARIA MANUEL VALAGÃO
Výskumníčka Inštitútu pre štúdium literatúry a tradícií (IELT), Fakulta sociálnych
a humanitných vied (FCSH), Nová univerzita v Lisabone
Potravinové tradície sú spolu s krajinou, kultúrou a územím jedným z pilierov radu

rozvojových iniciatív. V úvode článku načrtneme kontext zhodnocovania potravinových
tradícií, jeho postupné rozšírenie na „lokálne gastronómie“ a následne ho zasadíme do krajiny,
územia a kultúry.
Lokálne gastronómie odzrkadľujú súbor historických odkazov, ktoré vymedzujú a
odlišujú územia a zároveň mapujú vývoj ich obyvateľstva. V súčasnosti sú predmetom
osobitného záujmu a nadšenia zo strany konzumentov aj aktérov v oblasti rozvoja. Mimoriadnu
pozornosť si zaslúžia gastronómie Stredomoria, kde prísne podmienky poľnohospodárskej
výroby viedli k úspornému využívaniu zdrojov. Ich charakteristický nedostatok živočíšnych
potravín vytvoril dedičstvo mimoriadnej potravinovej šetrnosti. Tieto národy sa tiež vyznačujú
vysokou mobilitou pri hľadaní lepších životných podmienok v dôsledku mnohých spomienok
na obdobia hladu. V súčasnosti sa na zmienené dedičstvo a spomienky nazerá z rôznych uhlov,
no všetky smerujú k vyzdvihovaniu podobných odvekých stravovacích návykov a ich
reinterpretácií vo svetle nových trendov súčasnej kuchyne a modernej gastronómie.
Príroda, gastronómia a voľnočasové aktivity sú vďaka potravinovým tradíciám
a inováciám úzko previazané. Predstavujú ťažisko znovuobjavovania zvyčajných stravovacích
návykov a črtajú jednu z osí zhodnocovania kvalitnej poľnohospodárskej výroby a
zaužívaného know-how. Zhodnocovanie endogénnych zdrojov a možností v rámci určitého
fyzického a kultúrneho priestoru totiž vzniká pri hľadaní inovatívnych a ekonomicky
životaschopných riešení na udržanie a diverzifikáciu rodinného poľnohospodárstva a na
podporu usídľovania obyvateľstva. To všetko s cieľom zabrániť opúšťaniu polí.
Je zaujímavé, že tieto inovatívne riešenia sú do veľkej miery založené na
znovuobjavovaní starých komplementárnych vzťahov medzi výrobnými a kultúrnymi
systémami a stravovacími návykmi, ktoré koexistovali v rodinách a vidieckych
spoločenstvách, kým ich nezničil terciárny sektor. Hoci sa na prvý pohľad zdá, že skoncoval
so všetkými paradigmami potravinových tradícií, vrátane nežiaducich javov, ako je nedostatok
potravín, v určitom momente vznikne potreba tieto tradície oživiť. Inými slovami, keď
podmienky a životná úroveň dosiahnu prah nasýtenia, dochádza k opätovnému objavovaniu
tradičných výrobkov a voľnočasových aktivít zameraných na dané územia a ich potravinové
dedičstvo. Niekto vyhľadáva kuchyňu vôní, iní uprednostňujú produkty s priamym prepojením
na miesto výroby alebo na bezprostredné okolie. Tento trend sa prejavuje napríklad v dopyte
1
Text vychádza z publikácie VALAGÃO, M., M.,(ed.) 2009. Natureza, Gastronomia & Lazer. Plantas silvestres
alimentares e ervas aromáticas condimentares, Lisabon : ed. Colibri. In VALAGÃO, M. M., 2011. Dieta
Mediterrânica, Património Imaterial da Humanidade. Lisabon : Periodikum APH (Portugalské záhradnícke
združenie). s. 23-27.
61
po čerstvej zelenine, drobnom ovocí a širokej škále domácich druhov plodín. Rastie tiež záujem
o oživovanie malých úžitkových záhrad, v ktorých sa vďaka pestovaniu zeleniny a iných
úžitkových plodín schádzajú kontemplatívne a funkčné účely. Treba tiež poznamenať, že
domestikácia niektorých voľne rastúcich rastlín sa v dôsledku nadmernej spotreby stala nutnou
nielen s cieľom ochrániť ohrozené druhy, ale aj zabezpečiť ich pravidelný prísun.
Spoločnou zodpovednosťou miestnych komunít je ochrana a zachovanie, či už
samotných semien, poznatkov o výrobe, spôsobov uchovávania potravín alebo kulinárskych
postupov, ktoré premieňajú suroviny na chutné a vyvážené pokrmy, s cieľom zachovávať
a odovzdávať tieto vedomosti v rámci celého potravinového dedičstva.
Súvisiace produkty sú zasa závislé od poľnohospodárskych zdrojov a miestneho know-how.
Poľnohospodári, výrobcovia a živitelia rodín si na portugalskom území tisícky rokov
osvojovali, prispôsobovali a zdokonaľovali rôzne druhy plodín a ich výrobné a konzervačné
techniky. Bojovali proti nepriaznivým podmienkam prírody, o ktorú sa sami starali, a
vynachádzali rôzne spôsoby obživy. To všetko sa prirodzene premietlo do aj do pôžitku z chuti.
Potravinové tradície a lokálna gastronómia
Po sťahovaní obyvateľov za lepším životom do miest poskytla opustená vidiecka príroda

priestor pre nové využitie. Obraz krajiny tvoria hmotné zdroje, ako sú stromy, rastliny,
potravinové zdroje, biocenózy alebo pôdne horizonty a mnohé nehmotné kontúry, ako ústne
tradície a prejavy, vedomosti a spôsob života. To všetko tvorí dedičstvo hodné zachovania a
zhodnocovania. Zmienené endogénne zdroje môžu vytvárať novú dynamiku miestneho
rozvoja, najmä keď sú súčasťou voľnočasových aktivít založených na potešení z prírody a na
tradičných pokrmoch. Rastúca vzájomná závislosť prírody, gastronómie a voľnočasových
aktivít v procese zhodnocovania vidieckych území signalizuje potrebu navrhovať viacúčelové
a integrované rozvojové projekty či stratégie na zatraktívnenie krajiny, spôsobu života a
zdrojov. Rovnako nás zaujímajú miestne potravinové zdroje a s nimi súvisiace znalosti.
Spoločne vytvárajú potravinové tradície, vďaka ktorým uzrela svetlo sveta lokálna
gastronómia.
V kontexte slobodného výberu potravín je v súčasnosti návrat k tradíciám bežnou
gastronomickou praxou a význam tohto pojmu sa rozšíril, aby podporoval dynamiku
zhodnocovania jedinečných a odvekých potravinových tradícií daného územia. Miestna
gastronómia sa prehĺbila najmä v zmysle dynamizácie potravinových tradícií. Napriek tomu
táto dynamika prebieha vo víre rastúceho úpadku tradičných kuchýň, či už na úrovni
kulinárskych postupov alebo kvality výrobkov, ktoré im dodávajú špecifickosť.
V čase, keď sa toľko hovorí o povestnom stredomorskom modeli stravovania, odkiaľ
pramení väčšina portugalských tradícií, si uvedomujeme, že v posledných troch desaťročiach
sme sa odklonili od jeho hlavných čŕt a prijali takzvaný „západný model stravovacích
návykov“. Táto zmena sa prejavuje tak na úrovni zdravia metabolizmu jednotlivcov vznikom
degeneratívnych porúch v dôsledku veľkej konzumácie potravín bohatých na nasýtené tuky
a cukry, ako aj na úrovni udržateľnosti vidieckeho spôsobu života.
62
63
64
65
66
67
68
69

Komentovaný Preklad Vybraného Odborného Textu

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

You might also like

Komentovaný Preklad Vybraného Odborného Textu

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Komentovaný Preklad Vybraného Odborného Textu

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

KOMENTOVANÝ PREKLAD VYBRANÉHO ODBORNÉHO TEXTU

Bc. Eliška Čerňanská

KOMENTOVANÝ PREKLAD VYBRANÉHO ODBORNÉHO TEXTU

Študijný program: Anglický jazyk a kultúra a portugalský jazyk a kultúra

Bratislava, 29. apríl 2022

Ku skúmaniu prekladu odborných textov ma motivovalo štúdium portugalskej kultúry v spojení so

1.1. Znaky odborného textu

1.2. Odborný jazyk

1.3.2. Dynamika terminológie

Terminologizácia je proces vytvárania odborných termínov na základe už existujúcich slov všeobecného

2. Odborný preklad a jeho špecifiká

2.1. Štylistika a miera ekvivalencie

1. denotačná ekvivalencia – založená na mimojazykových faktoroch a zameraná na vecný obsah

 Špecifické medzikultúrne prekážky v odbornom preklade

V rámci odborného prekladu sa s najväčšími medzikultúrnymi prekážkami stretávajú napríklad právni

2.2. Kompetencie prekladateľa odborných textov

1. Porozumenie východiskového textu

2.3. Prekladateľské nástroje

Na rozdiel od prekladových, výkladové slovníky sú písané jednojazyčne, a sú obohatené aj o výklad

b) Náučné slovníky – často sa označujú aj ako encyklopedické. Poskytujú faktografické informácie

 Slovenská terminologická databáza

Slovenská terminologická databáza (STD) predstavuje jednu zo základných a nevyhnutných pomôcok

 Sovenský národný korpus

Národné korpusy nachádzajú využitie v rôznych oblastiach a na najrôznejších pracoviskách. Tvorbe

2.4. Strojový preklad a jeho úskalia v kontexte súčasného odborného prekladu

2.4.1. Úskalia strojového prekladu

2.4.2. Typy strojového prekladu

 Pravidlový strojový preklad

 Štatistický strojový preklad

 Neurónový strojový preklad

3. Komentovaný preklad na Slovensku

3.1. Príprava budúcich prekladateľov odborných textov

Nevyhnutným prostriedkom úspešnej medzinárodnej komunikácie v rámci globalizácie a unifikácie sveta

3.2. Miesto komentovaného prekladu v akademickom priestore

1) analýza východiskového textu

V užšom zmysle ide o nástroj na hodnotenie a o alternatívu k výskumu odbornej prípravy

4.1. Charakteristika východiskového textu

4.1.1. O časopise Cultivar – Cadernos de Análise e Prospetiva

Časopis Cultivar – Cadernos de Análise e Prospetiva pravidelne vydáva Gabinete de

4.1.2. O článku a autorovi

4.1.3. Pohnútky k prekladu a jeho význam

4.2. Analýza východiskového textu

4.2.1. Teória skoposu

4.2.2. Cieľové publikum

4.2.3. Štylistická rovina

 Grafická úprava textu

SK: „Treba tiež poznamenať, že domestikácia niektorých voľne rastúcich rastlín sa v

5. Prekladateľské prekážky a ich riešenia

5.1. Štylistická rovina

5.1.1. (Ne)Prítomnosť subjektu

SK: „V tejto súvislosti sa najskôr zameriame na agrolesnícke zdroje, ktoré občas

SK: „Je zaujímavé, že tieto inovatívne riešenia sú do veľkej miery založené na

5.1.2. Preklad nadpisu

a.) „Portugalská gastronómia. Dedičstvo minulosti a dynamika prítomnosti.“

d.) „Portugalská gastronómia: dedičstvo minulosti, dynamika prítomnosti.“

Zo syntaktického hľadiska je základným cieľom interpunkčných znamienok rozdeliť text na úseky

5.1.3. Slovná vata