KAROL MARX

MZDA, CENA A ZISK

1949
.NAKLADATEĽSTVO PRAVDA, BRATISLAVA.
 \
\
*k PREDSLOV
Toto Marxova dielo je reč, prednesená na dvoch
zasadnutiach generálnej rady Medzinárodnej ro­
botnickej asociácie (I. internacionála) 20. a 27.
júna 1865.
Na zasadnutí dňa 4. apríla 1865 predložil John
Weston, zástupca anglického robotnictva, gene­
rálnej rade, ktorej bol i sám členom, tieto otázky:
1. »Môže zvýšenie miezd zlepšiť sociálne a ma­
teriálne výhľady robotníckej triedy?«
2. »Nemajú snahy odborových sväzov o zvý~
šenie miezd škodlivý vplyv na iné odvetvia prie­
myslu?«
Weston vyhlásil, že on sám bude hájiť na prvú
otázku zápornú a na druhú kladnú odpoveď. Na
zasadnutiach 2. a 20. mája, odôvodňoval Weston
svoje náhľady vo zvláštnej prednáške, po ktorej
bola diskusia.
_ V liste z 20. mája 1865 napisal Marx o tom
Engelsovi: »Dnes večer mimoriadne zasadnutie
»Internacionály«. Starý dobrák Weston, starý
owenovec (inak tesár), opakoval svoje dva body,
ktoré stále v B e e hiv e (Úľ -=- po istý čas ofi­
ciálny orgán I. internacionály, ktorý uverejňoval
všetky oficiálne dokumenty I. internacionály. Pozn.
red.) obhajuje: '
1. že všeobecné stúpanie miezd nič robotnikom
nepomôže;
2. že následkom toho Trade Unions (odborové
sväzy) veci robotnictva iba š k 0 dia.
 Keby tieto dva body, v ktoré veri on jedi ý
z celej spoločnosti, boly prijaté, boli by s e
v smiešnom položeni, a to tak oproti tuna 'šim
Trade Unions ”ako aj oproti štrajkovej epid mii,
ktorá teraz zachvátila
...Všetci kontinent.čakajú, žeÍ/ jeho'
teraz samozrejme
tvrdenia vyvrátim. Bol by som. si vlastne mal na
večer vypracovať odpoveď, na pokladal spm za
dôležitejšie pracovať ďalej na svojej kniheĺa bu­
dem teda musieť improvizova-ť.
Viem, pravda, vopred, okolo čoho sa debata bu~
de hlavne krútiť:
1. že mzda určuje hodnotu tovarov;
2. že keď kapitalisti dnes zaplatia päť šilingov
miesto štyroch, zajtra (následkom zvýšeného do­
pytu) budú svoj tovar predávať po piatich šilin­
goch miesto po štyroch.
Nech je to akokoľvek nudné a iba povrchu javu
sa týkajúce, predsa nie je ľahké vyložiť ignorart­
tom všetky národohospodárske otázky, ktoré
s tým súvisia. Kurz politickej ekonomie nemOŽ'nO
vtesnat' do jednej hodiny. Urobim však, čo sa dá.«
Mara: sa prostým zásahom do diskusie neuspou
kojil. Vypracoval si reč, ktorý, potom generálnej
rade na dva razy predniesol, Ale ani Marx- ani
Engels túto prednášku neuverejnilž, Mara: o tom
24. júna 1865 napisal Engelsovi:
»V ústrednej rade som mal prednášku (v tlači
by toho boly asi dva hárky) o otázke, nadhodenej
Mr. Westonom, aký vplyv by malo všeobecné
zvyšovanie miezd atd'. Prvá časť je odpoveďou na
Westonove hluposti: druhá obsahuje teoretický vý­
klad, pokiaľ to priležitost' dovolila.
Teraz to má prist do tlače. Na jednej strane by
mi to azda aj poslúžilo, keďže ti ľudia majú spo­
jenie 3 J. St. Millom, profesorom Beeslym, Harri­
sonom atď. Na druhej strane nachádzam však aj
protidôvody:
8
 '1. dišputa s »Mr_ Westonom« ma nepriliš cti;
2. ono to v druhej časti, veľmi zhustenou, ale
pomerne srozumiteľnou formou obsahuje veľa no~
vého, čo práve vo svojej terajšej knihe rozoberám»
'kým zas -- to už tkvie v povahe veci samej
--- o mnohom sa zmieňujem iba letmo. Neviem, či
je radno takýmto spôsobom sa predbiehať.«
Tuto prednášku uverejnila prvý raz r. 1898
.Marxova dcéra Eleanor so svojim manželom Ed­
'wardom Avelingom v anglickej reči pod titulom:
Hodnota, cena a zisk. Oni sú aj autormi
záhlaví prvých šiestich kapitol. Toho istého roku
vyšla prednáška v nemčine v časopise N eue
.Zeit podtitulom Mzda, cena a zisk.
Toto prvé slovenské vydanie je preložené z ne~
-meckého prekladu, ktorý vydalo Vydavateľstvo
-cudzojazyčnej literatúry, Moskva, r. 1945.
Redakcia
 ÚVODOM
Občania!
Než sa pustim do vlastného predmetu prednáša»
ky, dovoľte mi niekoľko predbežných poznámok..
Práve teraz zachvátila kontinent hotová epidé-a
mia štrajkov a všeobecne sa volá po zvýšení miezd~
Táto otázka pride na našom sjazde na pretras..
Vy ako vodcovia medzinárodnej Asociácie musite
k tejto najpodstatnejšej otázke zaujať pevné sta­
novisko. Preto som pokladal za svoju prvoradú\
povinnosť podrobne vec rozobrať -- hoci si uve-~
domujem nebezpečenstvo, že podrobim vašu trpez-­
livosť touto prednáškou ťažkej skúške.
A ešte poznámočku ohľadne občana Westona.
Nielen že pred vami rozvinul náhľady, ktoré, ako*
vie, sú u robotníckej triedy veľmi nepopulárne;
on tieto náhľady aj verejne obhajoval -- v zá~­
njme robotníckej triedy, ako si mysli. Pred takou-­
to mravnou odvahou klobúk dolu. Dúfam, že na-v
priek neprikrašľovanému tónu mojich vývodov
pride nakoniec na to aj sám, že súhlasím s tým,
v čom vidim základnú myšlienku jeho téz, ktoré
však v ich terajšej forme musim pokladať za teoren.
ticky nesprávne a pre prax nebezpečné.
A teraz už bez okľúk k veci!

11
 I.

Výroba a mzdy.
Vývody občana Wesrtona sa v podstate opierajú
o dva predpoklady: po pl'Vé, že suma národnej'­
produkcže je vec nemenná, alebo, ako by sa vyw
jadril matematik, konštantné množstvo alebo ve-­
ličjna; po druhé, že suma reálnej mzdy, t. j. mzdy,...
meranej množstvom tovarov, ktoré za ňu možzm
kúpiť, je nemenná suma, konštantná veličína.
Nuž nesp-.nárvnoaťjeho prvého tvrdenia priamo­
báje do očí. Sami uznáte, že hodnota a množ.s-›tvo.«
výroby s roka na rok stúpa, že výrobnosť národ-»­
nej práce rastie a že :množstvo peňazí, potrebné
na obeh tejto vzraabajúcej produkcie, aa neustá-~
le mení. Co platí o konci roka alebo pri porov-v
návaní rôzny-ch rok-ov, to platí aj pre každý parita-­
merný deň v roku. Množstvo čiže veľkosť národ-'­
nej výroby sa stále mení. Nie je 'to veličina kon»
štantná, ale variabilná, menJivá. Odhliadnuc od".
zmien v počte obyvateľstva, musí to tak byť ná»­
sledkom nepmeetajných zmien v akumulácži kapi­
tálu a produktivite práce. Je nesporne, že keby"
dnes došlo :k všeobecnému zvýšeniu miezd, torto­
zvýšeníe, nech už jeho konečné následky budú:
akékoľvek, by samo osebe bezprostredne sumu.,
výroby nezmenilo. Pri tomto zvýšení by sa mu»­
selo vychádzať z dnešného stavu veci. Ak však.
produkciabola pred zvýšenímmiezd'va-»­
riabilná a nie pevná, ostane takou aj po zvýšení
miezd.
Ale dajme tomu, že suma národnej produkcie
131:
je konštantná a nie menlivá. Aj vtedy by to, čo
náš priateľ Weston pokladá za rozumný záver,
ostalo prosrtým tvrdenim. Keď si vezmem nej aké
„pevné číslo, dajme tomu 8, absolútne hranice
'tejto číslice nie sú jej častiam prekážkou meniť
svoje vzájomné relatívne hranice, Ak zisk bol 6
a pracovná mzda 2, mohla by mzda stúpnuť na
6 a zisk klesnúť na 2, a konečný súčet by predsa
dával 8. Teda ani pevná suma produkcie nijako
-nedokazuje, že suma miezd musí byť pevná. Čím
však dokazuje náš priateľ Weston jej nemen­
nosť? Tým, že to prosto tvrdí.
No aj keď prijmeme jeho tvrdenie, vyplývajú
:z neho dve možnosti, kým on vidi len jednu. Ak
suma miezd je konštantná vehčma, nemôže
vzrásť ani sa zmenšiť. Keď teda robotníci robia
”hlúposť, snažiac sa vynútiť si prechodné zvýšenie
miezd, nie sú kapitalisti o nič múdrejší, snažiac sa
:mzdy stlačiť dolu. Náš priateľ Weston nepopie­
ra, že robotníci si za určitých okolností môřu vy­
"bojovať určité zvýšenie miezd, keďže však podľa
neho je suma miezd pevná, musí hneď nastať
reakcia. Na druhej strane je mu tiež známe, že ka­
pitalisti si môžu vynútiť sníženie miezd a že sa o to
'naozaj neprestajne pokúšajú. Podľa zásady kon­
:štantnej mzdy musí v obidvoch prípadoch nastať
opačná reakcia. Keby sa teda robotníci s-pierali
'pokusu o sníženie miezd alebo priamemu uskutočą
:ňovaniu takýchto opatrení, boli by úplne v práve.
“Teda by správne konali aj vtedy, keby sa snažili
"'vynútiť si zvýšenie miezd, keďže každá obrannú
akcia proti snižovaniu miezd je akciou za ich zvý-e
šenie. Podľa vlastnej zásady občana Westona by
sa teda robotníci za určitých okolností mali so­
'mknúť a bojovať za zvýšenie miezd.
Ak odmietne záver, musí sa vzdať aj predrpo-.
kladú, z ktorého záver vyplýva. Miesto aby hovo-e
rail,že sruma je konštantnouvelžčžnou,musel
'A4
'by hovoriť, že hoci :nemôže a nemusi stúpať, môže
-amusí naopak klesať, keď si kapitál zmyslí ju smí­
žiť. Ak sa kapitalistom zľúbi kŕmiť vás zemiakmi
miesto mäsom a ovsorm miesto pšenicou, musíte
ich vôľu prijať ako národohospodársky .ná-kon
a podriadiť sa jej. Ak je v jednej krajine, napr,
v Spojených štátoch, norma miezd vyššia než
V inej, napr. v Anglicku, máte si tento rozdiel :no­
riern vysvetľovať z rôznosrti vôle amerického a ang­
lického kapitalistu, čo je nepochybne metóda,
ktorou by sa štúdium nielen ekonomických, ale aj
všetkých iných zjavov .nesporne veľmi zjednodu~
šilo.
Ale ešte aj vtedy by bola otázka, prečo vlastne
je vôľa amerického kapitalistu iná než anglic­
kého, oprávnená. A ak budeme hľadať odpoveď
na túto otázku, budeme musieť ďaleko prekročiť
rámec vôle, Farár by mi vari mohol vysvetľovať,
že vôľa božia je vo Francúzsku taká a v Anglicku
zasa iná. A keby som ho žiada-1, aby mi objasxnü
príčinu tej to rô'znosti vôle božej, mohol by mi
tvrdiť, ani neslklooiuaozrak, že je vôľa božia mať
vo Francúzsku takú vôľu a v Anglicku zasa inú.
Ale náš priateľ Westom je iste posledný, čo by
chcel takéto úplné zrieknutie sa všetkého rozum~
:ného myslenia uplatňovať ako argument.
Isté je jedno, a to vôľa kapitalistu hrabať, kde
sa dá. Nie je našou vecorumudrovať tu o jeho vôli;
my musíme podrobiť rozboru jeho moc, hranice
tejto 'mocia charakter týchto hraníc.

II.
Výroba, mzda, zisk.
Reč, 'ktorú nám predniešol občan Weston, by
sa zmestila aj do orechovej šikrupirny.
Všetky jeho vývody dokazowaly jed-no: ak ro­
15
botnícka trieda donútí triedu kapitalíatov platiť
päť šíliingotv miesto štyroch V podobe nominál-~
nej mzdy, kapitalisrta jej v podobe tovaru bude'­
dlárvaťhodnotu štyroch šilingov miesto doteraj ších,
piatich. Robotnicka trieda by musela zaplatiť päť
:Šilíngorvza to, čo kupovala pred zvýšením :niesz
za Štyri. Ale prečo je to tak? Prečo dá kapitalista
pri výmene za päť šilingov štyri šilingy zpät?
Lebo suma miezd je pevná. Prečo je však fixova-ná
:na tovarovej hodnote štyroch šilingov? Prečo nie
na troch alebo dvoch šílingoach alebo na ľubovoľ~
nej inej sume? Ak hramcu sumy miezd určuje ná»­
rodohospodársky zákon, ktomý je :rovnako nezá-­
vislý od vôle kapitalisrtu ako od vôle robotníka,
bol by občan Western býval povinný najprv tento
zákon vysloviť a dokázať. Potom by však musel
dokázať aj to, že v hooiktorom danom okamihu sa
fakticky vyplatená suma miezd presne rovná sta­
novenej sme a nik-dy sa od :nej neodc-hyľuje. Ak..
však hranica sumy miezd závisí len od *0613kapi­
talistu alebo od hraníc jeho hrabívons-ti,potom je
ľubovoľná. Niet v nej ani zbla nevyhnutn-o'sti.
Môže sa teda z vôle kapitalistu a teda aj proti'
jeho vôli meniť.
Občan Westocnvám svoju teóriu doložil prikla­
dom, že ak nejaká misa obsahuje určité množstvo
polievky, určenej pre určitý počet osôb, väčšie
lyžice :nepridajú polievky ani o kvapku. Prosím­
za prepáčenie, ale tento príklad je príliš nevtiptný*
a akosi mi pripomína podobenstvo, ku ktorému sa
kedysi drâlv'nouohýh'l Men-emmaAgrippa. Keď rím­
ski paleibejcizačali proti patri'cijom štrajk, rozprá­
val im patricij Agrippaa, že patrici'jský 'bachou' za­
opatxuje plebejské údy štátu potravou. Agñppa
sa n-epokúsil o dôkaz, akým spôsobom možno za­
orpuartmorvať
údy niekoho potravou, keď budeme
plniť bachorr niekoho iného. A orbuča-nWeston zas
so :Woij srt'rtarnyzabudol, že misa, z ktorej robot-v
16
nici jedia, obsahuje výsledok práce :celéhonároda,
a že ak :robotnikom vôbec :nie-čoprekáža vyloviť
z misy viac, nie je to ani *znalosťmisy ani jej obsa­
hu, ale len a jedine malé lyžice.
Aký trik dava kapitalistovi možnosť dávať za
5 šilingov ' ina 4 šilingy pmotihodnoty? Zvýšenie
cien. tovaru, ktorý predáva. Ale či zvyšovanie
a vôbec zmen-a cien tovaru alebo azda aj ceny sa­
my závisia len od vôle kapitalistu? Alebo či sú azda
potrebné určité okolnosti, ak sa jeho vôľa má stať
skutočnosť-on?Ak nie, potom sa to večné a nepre­
stajné kolísanie tmžnýcih cien stáva nemozlúšrtiteľ­
nou záhadou.
Za predpokladu,že nič sa nezmenilo-~ pro­
duktivita práce, ani suma kapitálu a vynaloženej
práce, ani hodnota peňazí, 'ktorá je meradlom
hodnôt tovamov, nastala iba zmena normy mžeZd,
-- ako by mohlo toto zvýšenie miezd ovplyvňovať
ceny tovarov? Iste len tým., že by pôsobilo na
piráve jestvujúci pomer medzi dopytom po týchto
tovamoch a ich ponukou.
Je veľmi sprtávvnetvrdenie, že robotnícka trieda,
keď ju pozorujezme ako celok, vydá a musí vydať
svoje príjmy :na životné prostriedky. Všeobecné
zvýšenie norrimymiezd. by teda vyvolalo zvýšený
dopyt po životných prostriedkoch a tým aj zvýše­
nie ich predajných cien. Kapitalisti, vyrábajúci
'tieto životné prostriedky, by boli za zvýšenie
miezd odškodnení zvýšením predajných cien srv-o­
jich tovarov. Čo na to ale ostatní kapitalisti, ktorí
nevyrábajú životné prostriedky? A nesmiete si
myslieť, že je to len hŕsrtlka.Keď uvážite, že dve
tretiny námodnej výroby 'spotrebuje pätina oby­
vateľstva --- alebo azda len sedminna, ako :nedáv.­
no vyhlásil člen dolnte snemowne m- -poitom poc­
chorpíte, aká významná časť národnej výroby 'D'I'ÍP
padá :na luxusné články alebo sa za ne vymeňuje
a konečne aké množstvo životných prostriedkov
2 1-7
sa musí premrhať boľkrajm',kone, mačky artď.,
márnotratnoot to, ktorú, ako vieme zo skúseností,
stúpajúce ceny .životných prostriedkov vždy
v značnej :miere obmedzujú. '
Dobre teda, aké by bolo postavenie' *liatpijtalísw
tov, nevyrábajú životné prosmriedky?Za po~
kles normy zisku, spôsobený všeobecným zvýše­
ním miezd, sa nemôžu odškodniť zvyšovaním cien
svojich tovarov, lebo dopyt po .týchto tovaroch.
nevzráetol. Ich príjmy by klesly; a z týchto zmen­
šených príjmov by museli za to isté množstvo žie
votných prostriedkov, ktorých ceny sa zvýšily,
viac platiť. A to by ešte nebolo všetko. Keďže ich
príjmy by klesly, ostalo by aj menej na nákup
prepychových článkov a tak by vzzá'rjomnýdopyt
po ich tovaroch klesol. Následkom tohto poklesu
by klesly aj ceny ich tovarov. A preto by v tých-to
odvetviach priemyslu klesla norma zisku a to nie­
len v pomere k všeobecnému zvýšeniu normy
miezd, ale V pomere navzájom se doplňujúcich
vplyvov všeobecného zvýšenia miezd, zvýšenia
cien živooných prostriedkov a poklesu cien prepy­
chovýoh článkov, Aké následky by mal tento raz­
diel .v norme zisku pre kapitály, uložené v rôz­
nych odvetvíach priemyslu? Zaiste také, aké aby­
čajne naotanú, keď priemerná norma' zisku začne
v rôznych sférach výroby v neromlakej :miro ko'­
lísať. Kapital a práca by odtekaly z odvetví menej
výnoený-ch do Výnoenejších; to by trvalo tak dlho,
kým by ponuka v jednom odvetví priemyslu ne­
stúpla v pomere k zvýšeniu dopytu a v iných 0d­
vetvíech by zas podľa eníženija dopytu nek'leela.
Až by sa tento stav dosiahol, všeobecná norma
zisku v rôznych odvetviach- by sa opäť vyrovnala.
Tento celý obrat bol pôvodne zapñčine-ný číron
zmenou pomeru medzi dopyhom a ponukou rôz~
nych tovarov a keby teda prestala jestvovať pri­
čína.,prestal by aj následok a ceny' by' sa opäť vrá~
18
tily na predošlú úroveň a ustálily by sa. Pokles
nozmyzisku, aby sa obmedzilna niektoré
odvetvia priemyslu, by sa následkom zvýšenia
miezd stal všeobecným. Podľa nášho predpokladu
by nenastaly zmeny ani vo výrobností prác-e ani
v celkovej srume produkcie -- no táto daná suma.
produkcie by zmenila formu. Na životné prostried­
ky by prripadla väčšia časť, na prepychové články
menšia. Alebo, čo je vlastne to isté, menšia ich
časť by sa vymenila za zahraničné pmepychové
články, takže by sa Spotrebovaly v pôvodnej for­
me, alebo ešte -- a i to je koniec koncov to isté,
pu'ipadol by väčší podiel z domácej výroby na vý­
menu za zahraničné životne prostriedky a menší
:na získanie prepychových článkov. Všeobecné
zvýšenie nomy miezd by po prechodných výky­
vooh tmžných cien nakoniec Výústilo 'do Všeobec­
ného poklesu normy zisku, bez trvalej zmeny v ce­
nách tovarov.
Keby niekto chcel namietmiť, 'že som pri
tomto dokazovani predpokladal, že celý prírastok
miezd sa spotrebuje na životné prostriedky, od­
poviem mu., že som Operoval s predpokladom pre
náhľad občana Westona najvýhodnejšim. Keby sa
tento prinastok mzdy spotreboan na články, :ktoré
purv nepatrin do sféry spotreby robotníka, po­
tom by sme reálnosť zvýšenia jeho kúpnej sily
vôbec nepotme'bovali dokazovať. No 'keďže toto
zvýšenie kúpnej sily pochádza výhradne zo zvý~
šenia pzracovnej mzdy, musí sa presne rovnať po­
klesu kúpnej síly kapirbalistorv,Úhrnný dOpyt po
tovaroch by teda nevzrástol, ale nastal by vzá­
jomný presun dopytu v jeho složkách. Vzrasta­
júci dopyt na jednej strane by sa vyvážil pekle­
'som dopytu na strane druhej. Nakoľko by sa teda
suma dopytu nezmenila., nemohla by ani nastať
nijaká zmena v predajných cenách tovarov.
Stonite teda-pred dilemon:bud' sa
19
mzdy vydá :rovnomerne na všetky druhy spotreb-v
ných článkov -~"-potom sa rozšírenie dopyt-u na.
strane robotníckej triedy musi vyvážiť obmedze­
ním dopytu na strane triedy kapitalistov - alebo
sa prírastok mzdy vydá len na niektoré články,
ktorý-ch tržné ceny sa prechodnc zvýšia. Nato
pride zvýšenie normy zisku vo favorizovaných
priemyselný-ci).odvetviach a príslušný pokles nor­
my zisku v ostatných odrvetrvia-ch,ktoré spoločne
vyvolajú pre-sun v rozdelení kapitálu a práce,
kým v jednom odvetví nevzrasrtie ponuka úmerne
so zvýšením dopytu a v ostatných odvetviach sa:
opäťúmernes poklesomdopytu Za prvé­
ho predpokladu nenastane v cenách tovaru nij aká.
zmena. Za druhého predpokladu sa smenné hod-»­
norty tovarov po určitej fluktuácii tržnýoh cien:
vrátia na pnedošlú úroveň. Za obidvoch predpo­
kladov nevyúsmi všeobecné zvýšenie normy miezd
koniec koncov do ničoho iného než do všeobec­
ného poklesu normy zisku.
V snahe povzbudíť vašu obmazoivormosťvám ob~
čan Wesrton živými famb-.amivylíčil ťažkostí, spo­
jené so všeobecným zvýšením miezd anglických
poľnohOSpodárskyC-'h robotníkov s deviatich na
osemnásť šilingov. Porvážte, volal, \pováž'te ne­
smierne zvýšenie dopytu po životných prosrtried­
koch a strašné zvýšenie ich cien, ktoré by muselo
nastať. Nuž, vy všetci' viete, že priemerná mzda;
amerických poľnohospodárskych robodmíkov činí
viac než dvojnásobok anglickej, hoci ceny poľno-­
hospodárskych výrobkov sú v USA nižšie než
v Spojenom kráľovstve, hoci je v Spojených štá­
toch ceLkoVý pomer medzi kapitálom a prácou
rovnaký ako v Anglicku 'a hoci suma ročnej výno~
by je v Spojených štártocihoveľa nižšia než v Anag­
licku. Prečo teda bije náš priateľ na poplach?
Proste aby nás odviedol od skutočnej pod-­
sutatyproblému.Náhlazvýšenie s deviatich
20
..naosemnásť šilmgov by znamenalo, Okamžitý skoik
o: 1000/0.Nuž, tu vôbec nejde o to, či sa všeobecnú
norma miezd v Anglicku dá zvýšiť náhle o 1000/0.
'Otázka veľkosti zvýšenia nás tu Vôbec nezaujíma,
lebo v každom praktickom pripade závisí od das­
ných okolností a musí sa nimi riadiť . My len Sk('1­
mame, aký vplyv má Všeobecné zvýšenie normy
miezd, aj keby čimilo iba 10/0.
Da-jme my pOak'Oj stopercentnému zvýšeniu,
ktomé vynašiel náš priateľ Weston, a všimnime si
skutočného zvýšenia miezd vo Veľkej Británii
za obdobie 1849-59.
Všetci poznáte dekrét o desaťhodinovej, vlastne
desaťapolhodinorvej pracovnej dobe, platný od
r. 1848. To bola jedna z najväčších 'hospodárskych
zmien, ktoré sa pred naším zrakom odohraly. Bolo
to náhle a nedobrovoľné zvýšenie miezd, a to nie
v niektorej miestnej živnosti, ale v čelných prie­
myslových odvetviach., ktoré Anglicku zai'sťujú
:prvenstvo na svetovom trhu. Tento dekrét privodil
zvýšenie miezd za zvlášť nepriaznivých okolností.
Dr. Ure, profesou' Senior a ostatní oficiální pred­
stavitelia meštiackeho národohospodárstva »doká­
zalí« -- a musím povedať, oveľa závažnejšími dô­
vodmi než priame-ľWesnton - že .týmto :dekrétom
zvonia anglickémm priemyslu do hrobu. Doikazoą­
vali, že 'to nie je len obyčajné 'zvýšenie miezd,
ale zvýšenie, založené na snížení množstva vy­
nalo'žen-ej práce. Uisrťovasli, 'že dvanásta hodina,
ktorú idú kapitalistom odobrať, je pmárvetá jediná,
z ktorej pochádza ich zisk. Hrozili klesanim 'aku­
mulácie, stúpanim cien, stratou trhov, klesa-ním
produkcie, z toho vyplývajúcou reakciou na mzdy
-- a konečným krachom. Vyhlásili záknn1 Max.
Robespier'ra o maximálnych cenách a mzdách za
handrru v 'porovnani s týmto dekrétom; a mali
v určitom smysle pravdu.
Dobre, a výsledok? Zvýšenie nominálnej mzdy
21
továrenskýoh robotníkov, hoci sa pracovný deň.
skrátil, veľký vzrast z-amesrünanýchpriemysiovych
robotnikov, neustále klesamie cien ich výrobkov,
obdivuhodmý rozvoj výrobnotsItiich práce, nçslý-oha­
.né rozširovanie trhov pre ich tovary. R. 1860 som
v Manchestrí na sjezde Spoločnosti pre podporu
vied na vlastné uši počrulpriznanie pána Newma­
ma, že on, Dr. Ure, Senior a ostatné oficiálne veli­
činy národdhospodámkej vedy sa mýlili, kým in­
štinkt ľudu mal pravdu. Menim W; .'[\Tevvmanaz
-- nie proof. Francisa Newmama -w- lebo zauj íma
v mirodohospodárskej vede vynikajúce miesto ako
spolupracoka a vydavateľ »History of Prices«
(Dejiny cien) od Thomasa Toolka-- tohto nádher~
ného diela., siedujúceho dejiny cien od r. 1793 do
1856. Keby fixná. idea priateľa Westona o fixnej
sume rrLiezda výroby, o fixnom stupni výrobnosti
práce, o fixnej a stálej vôli kapitalistow a všetka
jeho ostatná fimosť a finalita boly Správne, boly
by sa chmúrne predpovede profesora Seniora Spí­
11in a bol by sa mýlil Robert Owen“, ktorý už
1'. 1816 vyhlásil všeobecné skrátenie 'pracovného
dňa za prvý krok k osüobodeniurobotníckej triedy
a prakticky 'bežnémupredssudkuho
uskútočniil na vlastnú päsť vo svojej pradiarni
V New Lanarku. ' .
Práve v období zavádzania dekrétu o desatťhodi­
novom pracovnom čase a nasledujúceho zvyšova~
nia miezd došüo vo Veľkej Británii z dôvodov,
ktoré nás nateraz nezaujímajú, k všeobecnému.
zvyšovaniu miezd poľnohOSpodárskych robotní­
kov.
Hoci to vec bezprostredne nevyžaduje,' poviem
predsa niekoľko predbežných poznámek, aby ne­
došlo k nijaké-mu nedorozumenáu.
Keď niekto dostáva dva šilingy týždennej mzdy
a potom ma jeho mzdu zvýšia na štyri šrilingy,
norma mzdy stúpla o 100%. Vyjadrené zvýšením
22
hot/my mzdy, vyzerá to veľkoiep'o, hoci faktická
m2- , 4 šilingy týždenne, by bola ešte stále žob­
I'áCl' . hladová mazda. Neamiete sa teda dať zasie­
pít pemcentami
normypracovnejmzdy.
Musíte\ sa Vždy pýtať: Aká bola pôvodná, suma?
Dalej'\treba pochopit , že ak desat' chlapov dosta­
ne týždenne po dvoch šilingoch, päť po piatich ši~
lingoch à\ päť po jedenástich šilingoch týždenne,
dostane týchto dvadsať chlapov spolu 100 šilin­
g-ov čiže 5 funrtotv štemlingov týždenne. Keby sa
teda úhrnná suma [ich ty-ždemej mzdy zvýšila
o 20°/o, znamenalo by to zvýšenie s piatich na
šesť funbov Ešterlingov. Keby sme za základ brali
priemer, by sme povedať,že všeobecná'nor­
ma 'miezd sa zvýšila o 200/0, hoci v skutočnosti
sa mzda prvych desiatich po prípade vôbec nezme­
nila, mzda prvých piatich stúpILas piatich na šesť
šilingov a druhých piatich s päťd'esiatí-chpiatich
na sedemdesiant šili:n-go~v.4Polo vici z (nich by sa sú­
tuácia mezlepšila vôbec, štvrtima by to sotva pocí­
tila, a 'situácia druhej švrrtrírnyby sa zlepšila na­
oaaj. Predsa však, keď uvažujeme priemer, úhrn­
ná suma miezd dvadsiatich chlapov by sa zvýšila
o 200/0,.a pokiaľ wvažujeme o sume kapitálu, ktorý
ich zamestnáva, a cenách tovarov, *ktorévyrábajú,
bolo by to vonkoncom to isté, ako keby mali všetci
rovnakú účasť na pariemennomzvýšení miezd. Po­
kiaľ ide o prípad poľnohospodámkych robotnikov,
ktorých mzdová úroveň je V rôznych grófstvach
Anglicka a Škótska veľmi rôzna, zvýšenie miezd
sa u nich prejavilo veľmi nerovnomerne.
A konečne, počas obdobia tohto zvyšovania cien
sa uplatňovaz-ly aj vplyvy opančmýchčiniteľov, ako
napr. nový-oh daní, vyvołaných ruskou vojnou,
masového ničenia obytných domov poľnohospo­
dárskych atď:.
Po tomto úvode --konštatuj em, že V màkoch
1849--59sa :priememná miezd britských
23
poľnohospodárskych robotnikov zvýšila asi o 4053/0.
Mohol by som na dôkaz svojho tvrdenia uviesť
rozvláčne podrobnosti, ale pokladám za dosýatoč­
né pre naše účely, keď záujemcov odkážem na
svedomitú prácu a 'kritickú prednášku, 'k 'I'ú po~
vedal r. 1860 nebohý Jobrn C. Morton v 1 . ýmskej
Spoločnosti umení (Society of Arts) 1 tému:
»Sily, oplatňujúce sa v poľnohospodárs ve« (The
Forces Used in Agriculture). M-omon uýádza šma..
tistické údaje z k'Vitancii a iných autengtiokych lis­
tin, soebi-eraných v dvanástioh škótsišych a tri-­
dsiatich piati ch anglických grófstvaoh' asi od sito
miestnych nájomcov.
Podľa náhľadu priateľa Wesiona, a keď si k 120­
mu mzsoberieme súvislosti so súčasným zvysova­
nim miezd priemysloveho robotzníctva, boly by
ceny poľnohospodárskych výrobkov počas obdobia
1849-59 musely 'Ohman srtúpmiť,Aká bola sku­
točnosť? Napriek mak-ej vojne a 'radu neúrod
v rokoch 1854-4565klesla pmiemerná cena pšenice
-- najdôležitejšej to pl-odiny anglického poľnohos­
podárstva -- s ürooh fu'nŕbovšłtemlmgov za k-varrte'r
(290.79 1) v rokoch 1838--48 na približne 2 funty
10 šil. za kvarter v rokoch 1849--59 To znamená
šestoásťpercentný pokles cien pšemice za dobu,
počas ktorej sa mzdy poľnohospodárskych roa­
botni'kov zvýšin priemerne o 400/0. Počas tohto
Obdong keď poliovnáme koniec so začiatkom, teda
roky 1859 a 1849, klesol pauperizmus oficiálne
s 934.419 na 860.470, teda 0 73.949. Uznávam, je
to pokles veľmi -nep-atmý, ktorý sa okr-em toho
v nasledujúcich 'rokoch opäť stratil, ale predsa
len' polçles.
Možno povedať, že následkom zrušenia obilných
zákonov sa dovoz obilia zo zahraničia v 'rokoch
1849-59 V porovnaní s obdobímf.1838--48 viac
než zdvoinásobil. Ale čo z toho vyplýva? S hľa­
diska občania Westooa by človek =bol očakával, že
24
?tento náhly, veľký a stále rýchlejšie sa zväčšujúci
vzrast dopytu na zahraničných trhoch ceny poľ­
nohoo odársakych výrobkov na týchto trhoch Vy­
ženie do nesmiemnej výšky, keďže účinok zvýše­
ného dopytu je rovnaký, nech už pričina pôsobí
v cudzozemetku alebo doma. Čo sa stalo v skutoč­
nosti? S výnimkou niekoľkých neurodný-ch rozkorv
tvorilo katastrofálne klesíanie cien- obilia v celom
období stálu témru, o ktore j celé Francúzsko de­
klamorvalo. Američania museli opäť a opäť spaľo­
vať prebytky svojej výroby; ai: márne veriť pánu
Urquhartovi, rozduchovalo Rusko občiansku voj­
nu v Spojených štátoch, lebo konkurencia Yankee
zmenšo-vala jeho poľnohospodársky Vývoz na orbil­
.ných trhooh Europy.
Redukovcmé na svoju abstraktnú formu malo
by tvrdenie občana Wesrtonatieto dôsledky. Každé
s-'túpanie dOpytu sa deje vždy na základe danej
sumy výrobnyreto nikdy nemôže zväčšiťponuku
žiadaného tovaru, iíb-azvýšiť jeho cenu v penia­
zoch. No na jproete jšie pozorovanie nás pon-či, že
zvýšený dopyt v niektorých prípadoch ponechá
tržné ceny -torvrar-o-v
úplne bez zmeny, v iných prí­
padoch zas vyvolá prechodné zvýšenie 'tržných
cien, sprevádzané zvýšenou ponukou, po čom na­
sleduje opäť pokles cien na ich pôvodnú výšku,
ba často aj nižšie. Či zvyšovanie dopytu vyplýva
z prírastku mzdy alebo z inej príčiny, to na pod­
mie-nkralchproblému nič nemení. S hľadiska obča­
na Westona bolo všeobecné zjavy práve tak ťažko
vysvetliť axkozjavy, vzmk'ajú-ce za mimoriadnych
okolnosti pri zvyšovaní miezd. Jeho dokazovanie
preto nemalo nijakej súvislosti s predmetom,
o ktorom sa diskutuje, Bolo len výrazom jeho bez­
mocno sti voči zákonom, podľa ktorých vzraet dno-.­
pytu, miesto aby vyvolal definitívne zvýšenie
tržnýcrh .cien, spôsobuje :vzrast ponuky.
0

25
 III.
Mzdy a obeh peňazí.
Na druhý deň debaty oblíe'kol priateľ Weston
svoje staré tvrde'mie do nového rúc-ha. Povedal:
Následkovm všeobecného zvýšenia nominálnych
miezd treba na ich vypiáoanie viac obežíva. Keďže
množstvo obežáva je pevné, alko ním bude možno
vyplácať zvýšené nominálne mody? Najprv boly'
ťažkosti v pevnomn množstve tovarov, ktoré robot-v­
níkovi napriek jeho zvýšenej mzde pripadá; teraz
ich priatel' Western vidí vo zvýšenej mzde, hoci
popritom trvá :na pevnom množstve tovarov. Ak
zamietnete jeho pôvodnú dogjmsu,mníznú prirodze­
ne ťažkostí, ktomé z :nich plynulý.
No ja predsa dokážem, že táto otázka obehu pe»
ňaczinemá s našou vecou zhoüa nič spoločného.
Vo vašej kraj ine je mechanizmus platidaiel oveľa;
dokonalejši 'než v ktorejkoľvek inej 'krajine Euro­
py. Vďaka veľkosti a !koncentrácii bankového sy­
stému si obeh toho istéIhomnožstva hodnôt a tisku'
točnenie rovnakého al erboväčšieho počtu .obchodov
vyžaduje ďaleko menej ołbežírva.Pokiaľ ide o mzdu,
anglický robotník napr. ju každý' týždeň vydá::
u obchodníka,ktoeý ju týždeň pošledo
banky, ktorá ju opäť každých osem dni dá k dispo~
zicii továmikorvi., 'thOII'ýju zas vyplatí svojim ro­
botniloom atď . Nłásl edkom tohto nariadenia sa dá:.
ročná' mzda mbotxníka, povedzme 52 fu'mov šter­
lingov, vyplatiť jediným sovemeignom,ktorý každý
týždeň obehne ten istý lorulh.V Anglicku je tento
mechanizmus dokonca menej dokonalý než v Škót-­
skru,a :nievšade dokonalý,A pretovidí­
me, že v :niektorýchroľníckychdištriktoch
treba v porovnaní s priemyslovýrni dištriktmi
oveľa viac ořbežziva,aby sa umožnil kolobeh men-v
šej sumy hodnôt.
26
 Keď prekročíte Kanál, Iwídíte, že normálna:
mzda je tam orveľa nižšia než V Anglicüm, že Však:.
v Nemecku, Taliansku, Švajčiarsku a Francúzsku.
ju udržuje v obehu oveľa väčšie množstvo obąži'va.
Ten istý so-vereign bwnkár tak chytro nepod-chytí.
ani ho tak chybro nevráti priemyslovému 'kapmta-w
]isťcovha preto treba miesto jedného sorvereignu,
ktorý sa za rok obráti 52 ráz, možno aj tri seve­
reigny, aby sa umožnil obeh ročnej mzdy azda len
vo výške 25 fuzmtovšterling-ov, Ked' takýmto spôso­
bom :pommálme *kontinentálne krajiny SAnglriokom,
:cbaldrámehneď, že nízka nominálna mzda môže na.
obeh 'vyžadovať oveľa viac ołbežíva než vysoká.
:a že 'V skutočnosti je to čisto technická otázka,
ktorá je nášmu predmetu úplne vzdialená.
Podľa naj presnej ších mne známych výpočrbo'v
sa ročitý príjem robotníckej triedy Anglicka dá.
odhadnúťna 250 fun'borv
Šterlingofv.Tú-~
io obrovskú sumu udržujú v obehu asi 3 min
líórny funtov šrterlingorv. Dajme tomu, že by sa
mzdy zvýši-ly o 500/0, To by vyžadovalo miestoc
'troch miliónov f'untvov šrerlirngov obeživa 41/'2mil..
J'untov šít. Keďže značnú časť srvoj'ichdenných Vý-­
davkov kryje robotník striebornými ~amedemými'
mincami., 1:.j. iba symbolmi hodnôt, ktorých hod-­
.n-ołtovýpomer 3( zlaŕcruje stanovený zákonom podľa.
ľubovô-le,práve tak ako je to -u nezameniteľných;
papierových peňazí, 50°/o-né zvýšenie nominálnej
mzdy by v najhoršorn prípade vyž-adovalo doda-o
točné zvýšenie srta-vuobeživa o sovereigny, dajme'
tomu v sume jedného milióna. Jeden milión. ktorý
teraz odpočíva v sklepooh Bank of England alebo
súkromných bánk v podobe tyčí alebo :t'řazetrnâhoa
zlata, by sa dostal do obehu. Ale dokonca aj tieto­
bezvýznmnmé Výdavky, pramenziace z dodatočného
razenira alebo dodatočného opotrebovavnía tohto
milióna, by sa v skutočnosti mohly ušetriť a aj by
sa ušetrily, keby .následkom zvýšeného dopytu po
27“
:zo-beživemalo vzniknúť nejaké napätie. Všetci vie­
.te, že obeživo vašej krajiny sa delí na dve veľké
“skupiny, Jeden druh, bankovky s rôznou nominál~
.nou hodnotou, je určený pmeobchodný stytk a pre
väčšie platby spotrebiteľov obchoonikom, kým
v maljoobcliode obieha iný druh -orbeživa,kovové
..mince Hoci sa od seba líšia, môžu sa oba tieto
.druhy obeživa navzájom zastupovať. Tak je v obe­
..hu veľmi značná suma zlata aj pri väčších plat­
bá-chna úhradu zlomkových súm pod 5 f. št. Keby
..sa zaj-tra vydaly papierové peniaze v hodnotách
4, 3 alebo 2 f. Št., zlato, ktoré plní tieto kanánle
a-obehu,by z nich bolo hned' vytlačené a odtieklo
.by do tých kanálov, kde by následkom zvýšenia
nominálnej mzdy bolo potrebné. Takto by sa do­
vdatočný milión, ktorý by si päťdesiatpercentné
:zvýšenie miezd vyžiadailo, ziskal bez toho, žeby
bolo treba do obehu dat čo aj len jediný aovereign.
Ten istý účinok by sa dal docieliť bez piri­
:dania jedinej. bankovky do obehu pomocou zvýše­
-neho obehu zmeniek, ako sa to veľmi dlho prakti­
vukovalov Lan-cashire.
Keby všeobecné zvýšenie normy miezd, napr.
:o 100"/0, ako to občan Weston predpokladal
.-„omzdách poľnohospodárskych robotníkov -- vy­
"volalo veľké zvýšenie cien životných prostriedkov
„a -- podľa jeho náhľadu - vyžadovalo neobsta­
“rateľnú sumu ďalšieho obeživa, všeobecný pokles
miezd by musel v rovnakom meradle a opačnom
:-smysle privodiť ten istý účinok. Dobre! Všetci
"viete, že roky~1858_-60 boly dobou najväčšej pm~
:srp-elitybavlná'rskeho priemyslu a že najmä rok
1860 figuruje v tom smysle v letOpi-s.ochtohto od:
"vetvia ako jedinečný čo do prosperity. kým v tej
'istej dobe zažily aj všetky ostatné odvetvia 'prie­
rmy'slu dobmé časy, Mzdy bavlnárskych robotníkov
.a robotníkov všetkých príbuzných odvetví boly
“vr,1860 vyššie než kedy predtým. Prišla americká
?28
kriza, a všetky mzdy boly náhle stlačené asi na:.
štvrtinu dovtedajšej sumy. V opačnom smysle by“
to bolo znamenalo zvýšenie o 3000/0. Keď mzda-,ą
sItúpne s piatich na dvadsať, hovoríme, že stúpla.:.
o 300%; keď klesne s 20 na 5, hovoríme, že klesla.
o 750/0; ale sruma, o ktorú sa v jednom pripade*­
zvýši a v druhom Szniží,je rovnaká, totiž 15 šilin-­
gov. Nuž v každom prípade to bola bezprikladnei
'prikra zmena v norme miezd a uvrhla do biedy'
počet robotníctva, prevyšujúci o polovicu počet:
poľnohospodárskych robotnikov, ak rátam-e do.
toho nielen pmiamo v bavlnrán'srtve zamestnamé ro--­
botnictvo, ale aj tých, čo od tohto priemyslu boli.
zúvislí. A cena pšenice klesla? S ročného priame-w­
ru 47 šílingov 8 p-encí za kvarterr za obdobie tmochą
mkov 1858--60 sa zvýšila na 55 šilingov 10 penci
za kvamter v období troch rokov 1861-63. Čo sa.
týka obeživa, razila mincovña r. 1861 8,673.232 f..
št. proti 3,378.102 f. št. r. 1860. To znamená, že*
r. 1861 sa razílo za 5,295,130 f. šrt. mincí viac než::
r. 1860. Pravda, r, 1861 bolo v obehu o 1319.000'4
f. št. menej bankoviek ako r. 1860. Odpočitajma.­
Na rok .1861 ostane V porovnaní s rokom 1860.
rok-om prosperity, ešte vždy pmeiby-tok obeživa:.
v sume 3,976.130 f. št., čiže zhruba 4 milióny f. šłt.;.:
:qu zásoba zlaIt-av Bank of England sra súčasne Srní-v
žila., 'ak nie presne, teda aspoň približne v novinar­
lmm pomere.
Porovnaj-me roky 1862 a 1842. Odhliadnuc od*:
obrovského zvýšenia -obiehtajúcehotovaru, zvýšenia
("0 do hodnoty i množstva, činí-1kapitál, uložený'
pravidelným obratom prostredníctvom akcií, pôw
žiť-i01(atď. 1'. 1862 do železnic Anglicka a \Males'u
sám 320 mil. f.' Št., a to bola suma, ktorá by sa:
roku '1842bola zdala rozprávková. A predsa úhrn-­
né množstvá obiehaiúcich peñ'am' sú za roky. 1862“
a 1842 veľmi približne rovnaké. A vôbec: prídeme
:nato, že pri womom zvýšení hodnôt nielen to­
28?
“wow, ale všeobecne všetkých obratov majú obie­
łlaj úce peniaze snahu zmenšovať v rastúcej miere
:svoje množstvo. S hľadiska priateľa Westona je to
nerozlúštiteľná
Keby bol do vwi vznikoltrocha hlbšie, bol by
“našiel,že -- celkom Odhliadnuc od miezd a pokla­
'dajúc ich za stále --- hodnota a nmožstvo tovarov,
"ktorým sa má dať možnosť obehu, a vôbec suma
obratu peňazí srodňa na deň kolíše; .že i.suma plan­
*tieb, prevádzaných bez použitia peňazí pomocqu
zmeníek, šełkov, knižných úverov a zúčtovacích
'bánk so dňa na deň kolíše, že pokiaľ si hospodár­
sky kolobeh vyžaduje hotový-ohpeňazí, pomer me­
dzí oIbuíehajúvcimmnožstvom mincí a mincami a ty­
čann', ktoré slúžia ako rezerva alebo odpočívajú
'Vtrezorroch bámç, sa so dňa na deň mení; že množ­
srtvo -nerazeného drahého kovu, ktoré pohlcuje
'vnútrozemský obeh, a množstvo, ktoré sa posiela
do zahraničia ako medzinrálro-dnéobeživo, so dňa
'na deň mení svoj rozsah, Bol by našiel, že jeho
:dogma o fixnom obežive je ohnomný omyl, ktorý
'nemožno uviesť do súladu s každodennou skutoč­
nosťou. Bol by vyšetril zákony, umožňujúce pri»
spôsobovať obeh peňazí okolnostiam, 'ktoré sa tak
*nenlre-tržite menila, miesto aby sa rpaoíkú
šal svoj blud
ohľadne zákonov obehu peňazí používať allooargu­
ment
proti miezd.
IV.

Ponuka a dopyt.
Náš priateľ Wesstonsa drží latinského porekadla,
:že »repetitio est mame:*studijorumm t. j. že opako­
vanie je madzkou štúdia, a podľa 'coho opakoval
svoju pôvodnú dogmu v novej forme, že totiž
.30
zmenšovanie obehu peňazí, ktoré podľa neho má
vyplynrúť zo zvýšenia miezd, by vyvolalo úbytok
kapitálu a pod. Keď' sme sa vypoa'iadalí s jeho ču­
dáckym nápadom ohľadne obehu peňazí, pokladám
za celloom bezúčelné brať na vedomie i domnelé
následky, ktoré podľa jeho predstavy vyplynú
z jeho domnelý'ch ťažkostí s obeživom._ Som od­
hodl-anýjeho dogmu, ktorá je vždy jedna a tá istá,
nech nám ju predkladá V akomkoľvek tvare, re­
duk-.ovať'na jej najjednoduchšie teoretické vyjad­
"wme,
NBMÍÍZÍČDFOS'Ě,
s akou prismpovsarl k nášmu prro~
blému, vysrvitrne jasne z jeho jedinej poznámky.
Vyslovuje sa proti zvyšovaniu miezd alebo proti
vysokým mzdám ako výsl adku takéhoto zvyšova-r
mia. Pýtam sa ho: Čo je vysoká a čo nízka pracov­
ná mzda? Pre-čo napr. 5 šúlingov znamená nízku
u 20 šílángov vysokú týždemú mzdu? Ak je
'5 v porovnaní s 20 nízke, 20 je v porovnaní
s 200 ešte nižšie. Keby niekto, ohüac prednášať
n toplomere, začal svoju lekciu deklamálcíou
o vysokých a nízkych teplotách, nik by z jeho reči
nič .ne-pochopil.Naij by musel povedať, ako ziS~
ťujerne bod mrazu a bod varu 'a ako sú tieto pev­
116 body stanovené prírodmýim zákonmi a nie
vt'toch-:mi preda-vašom; alebo vyrába'teľov teplome­
rmr. Ohl'adne pracovne-j mzdy a zisku o~bčasu We­
:-a-ton.ní-elan že opomenul odvodí'ť z národohosnndávr­
skych zákonov pevné body - on ani nepokladal
zn potrebné ich vôbec hľadať. USpokojil sa s tým,
že prijal bežné Vulgárne výrazy »nízky« a »vyso­
ký« za jednoznačne. hoci priamo bije do očí, že
mzdám môžeme pridávať prívlastok »vyse-kýe:ale­
lm »1r1.ízky«len vtedy, keď ich porovnanie s me­
mdlom, ktorým by' sa dala merať ich veľkosť.
Priateľ Western nie je schopný dať mi odeVf-“ď›
pro-čo sa 1.1rčításuma peňazí dárva za určité množ­
stvo práce. Keby :mi odpovedal: »To je stanovené
31
zákonom ponuky a dopytua, spýtal by som sa ho
naj-prv,aký zákonreguluje a dopyt.A 'tá-e»
to námietke by ho hneď usadila. Vzťahy medzi:
dopyte-m a ponukou práce sa neustále menia a
s ninu aj tržunácena práce, Keď dopyt prevyšuje
ponuku, mzda stúpa; keď ponuka prevyšuje do­
pyt, mzda klesá, hoci 'za týchto okolností by sa­
mohlo stať po-trebným zistiť skutočný srtav dopytu.
a ponuky napr. stávkou alebo iným spôsobom. Ak
všade uznáte ponuku a depyt za zákon, mčujúci
pracovnú mzdu, bolo práve tak detské ako bez~
účelne hromžiť sna zvyšovanie miezd, lebo perio­
dické zvyšovanie miezd je podľa najvyššieho zá-v
kona, na ktorý sa odvoláva-te,práve také potrebné
a zákonité ako ich periodieké klesanie. Ak však.
ponuku a dopyt neuznáte za zákon, regulujúcí výš~
ku miezd, potom sa pýtam ešte raz, prečo sa UJI'ČÍ­
tá suma peňazí dáva za určité množstvo práce.
Pozrime však na vec so širšieho stanoviska:
boli by ste veľmi na omyle, keby ste verili, že
hodnotu prráce alebo ktoréhokoľvek iného tovaru
určuje v poslednej inštancii zákon ponuky a do­
pytu. Ponuka a dopyt neregulujú :ničnež prechod-»­
né kolísanže tržtných cien. Môžu vám vysvetliť,
prečo tržlná cena nejakého tovaru vystúpi nad je­
ho hodnotu alebo klesne pod ňu, ale nemôžu vás.
nikdy poučiť o podstate hodnoty samej. Predpo­
-kladajme, že ponuka a dopyt sú v rovnováhe, ale»
bo, ako to národohospodári volajú, vzájomne sa.
kryiú. Nuž v tom istom okamihu, ked' sa tieto pro­
.tipôsobiace sily vyrovmajú, rušia sa navzájom a
nepôsobia viac ani v jednom ani v druhom smere.
V 'okamihu, keď sú ponuka a dopyt v rovnováhe
a teda sa ich vzájomné účinky ruší-a, kľyje sa
tržná cena nejakého tovaru s jeho skutočnou hod-r
notou, s nomálmou cenou, okolo ktorej tržné ce­
ny kolišu. Pri vyšetrovaní povahy tejto hodnoty
nemáme teda s prechodnými vplymni ponuky a
32
dopytu na tažné ceny nič viac do činenia. To platí
o pracovnej mzde 'ako i o cenáoh všetkých iných.
tovarov.
V.

Mzáy a ceny.
Redukovamé na najjednoduchšie teoretické vy­
j-aldirevnie,
splynú všetky argumenty nášho priate­
ľa v jedinú dogmu: »Ceny tovarov určuje a, 'regu­
luje výška pracovných miezd.«
Mohol by som sa odvolávaiť praktické pozo­
rovania, čo svedčia proti tomuto dávno prekona­
núm-uklamnénmzáveru, stratil už všetku
hodnovemosť. Mohol by som poukázať na to, že
:1.nglĺ0kĺpriemyslovi robotníci, haviari, robotníci
v lodecniciaeh, ktorých práca je pomerne vysoko
platená, vytl'aučujúlacnoiou svojich výrobkov vše­
1.ky ostatné národy; kým_napr. anglického poľno­
łu_›e-prod.ámskeho
rolbottníka, ktorý je platený pomer­
.ne nízko, vytlalčujú takmer 'všetky ostatné národy
pre drahortu jeho výmłkaov. Pommaním medzi
článkami 'jednej a tejže krajiny a 'medzi tovar-mi
rôznych krajín by som mohol -- Odhliadnuc od
niekoľkých viac zdanlivých ako .skutočných výtni­
miek -- dokázať, že vysoko platená práca. obyčaj­
ne produkuje tovary lacné a nízko platená tovary
drahé, To Sice nijako nedokazuje, že vysoká cena
práce v jednom a nízka v druhom prípade je pri­
činou tak :dáametrálne sa mchádzajúcich násled­
kov, ale iste to dokazuje, že ceny práce neuurčujú
ceny tovarov. Pre nás je však úplne zbytočné, 0d­
volávať sa na túto empimickú metódu.
Niekto by azda mohol popierať, že občan Westom
vyhlásil dogmu: »Ceny tovarov určuje a reguluíe
výška pracovných miezd.« A naozaj, on ju nikdy
takto neformuloval. Ba naopak, povedal, že zisk
'z 33
a renta'sútiež cientovarov,lebopráve
z cien tovamov sa musia hrad-it nielen pracovné
mzdy, ale aj zisky kapitalisz a renty vlastníkov
pozemkov. Ako si však predstavuje to vytváranie
cien? Predovšetkým účinkom pracovnej mzdy. Po­
tom sa dodatočne prirazi určité percento v pro­
apech kapitalisti). „a ďalšie v pmoopech vlastníka
pozemku. Dajme tomu, že mzda za prácu, vynalo­
ženú na výrobu určitého tema-nu,sa .rovná 10. Ak
norma zisku je 1000/0,pairazi 'kapitalista na už vy­
platenú 10,a ak normarenty činítiež 1000/0,
prirazilo by sa ďalších 10 a ,únrnná cena tovaru
by činila 30. Ale takéto určovanie cien by práve
bolo proste ioh určovaním na. základe pracovnej
mzdy. Keby mzda z uvedeného prípadu stúpla na
20, cena tovaru by stúpla na. 60 a.pod. Práve preto
všetci prekonaní spisovateüa-národohospodári.
ktorí chceli prebojovať platnosť dogmy, že mzda
je. regulátorom cien, snažili sa to dokázať tým., že
na zisk (1rentu hľadeli ako na prostě percentuálne
prirážky ku mzde. Prirodzene, nik z nich nebol
schopný redukovať hranice týchto percentuálnych
prináž-okna nejaký ekonomický zákon. Pravdepo~
dobne si mysleli, že zisky určuje tradícia,
zvyky, vôľa kapitalietru alebo nejaká rovnako ľu­
bovoľná a nevysvet'liiteľná metóda. Keď uisfujú,
že ich určuje vzájomná konkurencia kapitaüetov,
hovoria toľko ako nič. Nepochybne je to táto kon-*
kuren-cia,čo vyrovnáva rôzne normy rôz­
nych odvetví hospodárstva, resp. ich redukuje na
určitý priemer, nikdy však nemôže určovať prie­
mer samotný alebo všeobecnú normu zisku.
Čo to má vlastne znamenať, ked' niekto povie,
že ceny tovarov určuje pracovná mzda? Keďže
pojem pracovnej :mzdy je ina jedným označením
'pre cenu práce, potom to vlastne znamenať,že
ceny tovarov reguluje cena práce. Keďže »cena«
je smenná hodnota -~ a keď hovorím o hodnote,
34
'mám vždy na mysli smenrnú hodno'rbu-- teda smen­
mí hodnota, vyjadrené v peniazoch, potom z tejto
tézy vyplýva, že »hodnotu tovarov určuje hodnota
práce« alebo že-»hodnota práce je všeobecným me­
mdlom hodnôt«.
Ale :ako zistiť samu. »hodnotu práca? Tu sa do­
stávame na. mŕtvy bod, Pochopiteľne len vtedy,
:uk sa pokúšame vyvodzovałť logické dôsledky na­
atołlenej tézy. Hláeantelia -tejvtodoktríny však robia
a logickými škrupuľami krátky proces. Napr. aj
náš piriałteľ Wesaton. Najsamprv nám vysvetľoval,
že pracovná určuje ceny tovarova že teda
HK)zvyšovaním' pracovnej mzdy Iby musely stúpať
aj ceny. Potom urobil čelom vzad a začal dôvo­
diť, že 'zvýšenie znie-»zdnie je nanič, pretože by sa
zvýšily ceny :tovamov a: pírerbožemzdy sa v skuiaocč­
mm merajú cenami tovarov, ktoré sa 'zane kupu­
j (1.Tak sme teda- vyšzli z tvrdenia, že hodnota piľ'á"
vo určuje hodnotu tovarov, a zakortvilisme pri tvr­
4I4“ní, že hodnota tovarov určuje '-hodnortu práce.
'l'nllçsa krútime v bludnom a nemôžeme
'vôbec nájsť východiska.
Vo všeobecnosti je však už jasné, že ak hodnotu
*nvjankéhotovaru, neclh už je to práca, obilie alebo
čokoľvek iné, urobíme všeobecnou mierou a' re­
gulatorrom hodnoty, celý problém len akosi zarb1a~
cimo do úzadia, nepokúšajúc sa s ním vyrovnať,
kuďže určuje-me jednu :hodnotu druhou, ktorá sa­
.mu opäť potrebuje bližšie určenie.
Keď dogmu »pracovná mzda určuje ceny tova­
n rv« uvedieme na 'jej naj ałbsmaktnej šiu form-u,
(Iůjdome k záveru., že »hodnota určuje :hodnotucc
n túto rtautología znamená, že naše vedomosti
o hodnote sa v skutočnoski rovnajú nule. Ked' osta­
uwmc pri tomto predpoklade, všetko ďalšie mndno­
vani o 0 všeobecný-ch zákonoch národného hospo­
(Iz'z
:-SilvaOetane -prrázdnym žvasiom. Ricardo sa veľ­
mi zaslúžil o ďalší rozvoj národného hospodárstva,
3. 35
ked' vo svojom diele »On the Plrinciples of Poli­
tical Economy« (Základy národného hospodárstva),
uverejnernom roku 1817, až do základu vyvracia
starú, bežnú, otrepanú tézu, tú té-zu, ktorej sa.
Adam Smith a jeho francúzski predchodcovia.
v skutočne vedec-kých úsekoch svojích rozbomov
vzdali, ktorú však opäť ožívili v populárnejších,
povrchnejšíoh kapitolách svojích prác.
VI.

Hodnota a práca.
Občania, teraz som sa dostal 'k bodu, 'kde treba.
vležíť skutočný vývoj a stav problému. Nemô~
žem sľúbíť, že moje podanie bude príliš uspoko­
jívé, lebo inak by som musel prebrať celé národné*
hospodárstvo. Môžem len, ako hovorievajú Fran-­
cúzí, »effleurem la questíorm (letmo zavadit o otáz­
ku), dotknrúť sa .hlavných bodov problému.
Prvá otázka, na .ktorú musíme hľadať odpoveď,
bude: »Čo je to hodnota .nejakého tovaru? Čím ju:.
určuj eme?«
Na prvý pohľad 'by sa mohlo zdať, že hodnota.
tovaru je niečo cel-komrelatívneho a bez skúma­
nia vzťahov jedného tovaru ku Všetkým ostatným
tovarom vobec neurčiteľného. A naozaj, keď ho­
voríme o hodnote, 0 smemnej hodnote nejakého'
tovaru., myslíme .tým kvantitatívne proporrcie,
v ktorých sa vymeňruje za všetky ostatné tovary
Tu sa však vyznam otázka: Ako a čím sa regulujúr
preporcie, v ktorých sa tovary navzájom vyme-w
ň'ujú'?
Vie-zmezo skúseností, že romarnítosť týchto pro-­
porcií je nekonečná. Ked' vezmeme ľubovoľný to--­
valr, dajme tomru pšenicu, uvidíme, že kvarterr pše­
nice sa vymeňuje s 'ostatnými tovarmi skor-o v nej»
konečných variácie-ích proporcíí. Ale keďže je?
36
hodnota ostáva stále tá istá, či už ju vyjadrim'e
]nová-.bow, zlatom alebo akýmkoľvek iným tova­
rom, musi táto hodnotia byť čosi od týchto rôznych
noriem smeny s rôznymi článkami odlišného, od
nich nezávislého. Musí byť možné vyjadriť tieto
rozmanité rovnosti s rozličnými tovarmi v nejakej
od nich samých veľmi sa lišíacej forme.
Dalej keď poviem, že kvarter pšenice sa so že­
lvzom smeňuje v určitom pomere alebo že hodne­
tu kvarteru pšenice možno vyjadriť určitým
.množstvom železa, hovorim tým vlastne, že hod­
:nota pšenice a jej ekvivalent v železe sa rovnajú
řnmusi tretiemu, čo nie je ani pšenica ani železo,
'keďže obidvoje vyjadrujeme ako tú istú veličinu
v dvoch rôznych podobłátc'h. Teda jedno každé
7. nich, ako pšenica tak aj železo, musí byť nezá­
visle od druhého redukovateľné na toto tretie, čo
je ich spoločnou mierou.
anázomime si to celkom jednoduchým prikla­
dum z geometrie. Ako poetupujeme pri porovná­
wmí plôch trojuholník-ov všetkých mysliteľných
tvwmv a veľkosti alebo trojuho-lnikov s obdĺžnik­
mi alebo priamočiacrymiobraz-cami?Redu­
..leotme plochu ľubovoľného trojuholníka na nie­
čo, čo sa od jeho viditeľnej formy veľmi líši. Keď
:amo objavili prirodzenú vlastnosť trojuholníka,
že jeho plocha sa rovná polovici súčinu základne
u výšky, môžeme teraz už rôzne plochy všetkých
Inysllirteľných priamočiarych obrazcov navzájom
.porovnávať, lebo každý z ľnichsa dá rozložiť v ur­
čitý počet trojuholníkov.
Tú istú metódu musime použiť pri hodnotách
iMV'wl'OV. Musime nájsť spôsob, ako ich uviesť na
.-:pnlnčnélhomenova-teľa, a rozlišovať ich len podľa
h-h proporcii, v ktorých práve dostávajú túto, a .to
hlontickú mieru.
Keďže smenné hodnoty tovarov sú iba sp010~
ňmwk'ými funkciami týchto predmetov a nemajú
3-7
nič do s ich prirodzenýmivlastnosťami,
naetoľuje sa nám hneď otázka: Čo je spoločná spo­
ločenská podstata všetkých matemv? Je to pmrálca.
A pití-tomnehovorím len o práci ako takej, ale
o spoločenskej práci. Kvo nejaký článka vyrába
bezprostredne pre vlastnú spotrebu, aby ho sám
skomumoval, vytvára síce produkt, ale :-nietovar.
Ako samostatne gazdujúcí výrobca nemá Słospoloč­
nosťou :nič do čí-nenia. Ak však má. vyrábať tovar,
musí článok ním vyrobený nielen- uzkájať nejakú.
spoločenskú potrebu, ale sama. jehzoxpñáica musí byť'
súčasťou a zlomkom úhnrmej sumy :Spoůočne-eťrou vy..
naloženej peace. Jeho práce :musí spadať pod del'­
bu práce v rámci spoločnosti. Ona sama :nie je ní­
čím bez ostatných dielčíćh prác .a je preto
žíadúce, aby prácu spoločností so svojej strany
doplnila.
Keď pozeráme na tovary ako na hodnoty, 'poza-w
ruj eme ich výhradne s jediného stanoviska: eo sta­
noviska spoločenskej práce, která je v nich zhmot­
nená, stelesnená, alebo ak sa vám to lepšie ľúbi,
kryštalžzovaná. V tom smysle sa od seba môžu
navzájom odlišovať iba :rôznou veľkosťou pracov­
ných mno-žetiev,.ktoré predstavujú, ako napr. hod­
vábna vreckovka- môže reprezentovať väčšie množ­
stvo spota'ebovanej prác-e :než povedzme tehla. Čím
však meriame pracovné množstvá? Meria-me ich
dĺžkou 'pracovnej doby -~ pracovnými “hodinami,
dňami atď. Keď túto mier-uvšak chceme používať,
musíme prímodzene 'každý druh pmáce redukovať
na .priemernú čiže jednoduchú prácu alko jej jed­
notku.
Dechádzame teda k"nasledovmému záveru: tovar
má hodnotu, lebo je stelesnením spoločenskej prá~
ce. VeľkOsťjeho hodnoty čiže jeho relatívna hod-­
nota závisí od množstva olbeaženej spoločenskej
podstaty, t. j., pomemnéhomnožstva práce, potreb­
ného na jeho výroIbrL'z.Relatívne hodnoty tovarov
38
sú teda určené príslušnými kvantami čiže množ­
stvami práce, ktoré tieto tovary stelesňujú a pred­
stavnjú. Nawájom si zodpovedajúce tovemoivé
množstvá, *ktoré :možno vyrobiť za rovnakú pm­
covnú dobu, sú si rovné. Inak rečeno: hodnota to­
varu sa má k hodnote iného tovaru ako sa má pra­
covné množstvo, stelesnené v jednom tovare,
k pu'aoovmémumnožstvu, stelesnenému v druhom
tovare.
Mám podmenie, že mnohí z 'vás si kladú otáz­
im: Či by "medzi umčovaznimhodnôt tovarov p0­
mocou pracovnej mzdy a ich umčovatnímpomocou
relatívnych pracovných množstžev, .potrebných
na výrobĺu,bol naozaj taký veľký, ak vôbec nejaký
rozdiel? Predsa však ste museli zbadIaJť,že odmena
za prácu a množstvo práce sú dve celkom rôzne
veci. Dajme tomu, že napr. jeden kvarter pšenice
a jedna uncia zlartapredstavujú rovnaké pracovné
množstvá. Vracíam sa k tomu príklaldu, lebo Ben­
jannín Franklm ho použil vo svojej prvej essayí,
ktorá vyšla r.“17295pod-titulom »A Mode-Sú; Inquiry
into- the Nature and Necesszirtyocfa Paper Curren­
cy« (Sk'romzná roquznava o porvalhea potrebe papie­
rovej meny) a v ktomej prišiel pravej podstate
:hodnoty na stopu ako jeden z prvýćh. Dobre.
A teraz dajme' tomu, že kvamterrpšenice a unacia
zlata sú 'rovnaké hodnoty čiže ekvivalenty, lebo
sú zhmotnením 'rovnakých množstžev priemernej
práce, pu'ed'sťtavuj
úcim toľko a toľko pracovných
dní: poťavžne týždňov Nuž a či tým., že takto
určuj teme"”relatívne hodnoty zlata 'a obilia, či sa
tým akýmkoľvek Spôsobo-m dovollávame pracov- -­
ných 'miezd poľnohOSpodárskeho robotníka poťažne
beníika? Ani najmenej. To ostáva celkom otvore-e
nou otázkou, ako bola' ich'nádeirmá, prípadne týž­
denné práca: platená, \ba či to vôbec- bol-a práca
námezdmá.“
A ak"áno, í potom- byť pracov­
veľminemovrn-aká.Robotník,ktorého:práv
39
caje v kvaateripšenice,
moholzaňu
dostať ieba dva bušly (bušel==1/e kvarteru čiže
36.3487 1), banílk mohol dostať pol uncíe zlata.
Alebo, ak považujete ich mzdy za rovnaké, môžu
sa od hodnôt robotníkmi vyrobených tovarov od­
chyľovať vo všetkých možných pomeroch. Môžu
činiť polovicu, tretinu., štvrtinu, pätinu alebo ľu­
bovoľný iný zlomok .kvarteru zrna alebo uncíe
zliasta.Ich pracovné mzdy, pravda, nemôžu prekro­
čiť' hodnoty nimi vyrobených tovarov, ale zato
môžu byť proti o ľubovoľnýstupeň nižšie.
Najvyššo-u hranicou pracovných miezd budú hod­
noty i-cihvýrobkov, ale hodnoty ich výrobkov ne­
budú oMarničené ich pracovnými mzdamž. Hlav­
ným naším poznatkom teda je: na určenie hodnôt,
napr. relatívnych hodnôt zme. a zlata, nemá hod»
nota vynaloženej práce, t. j. pracovná mzda, ani
najmenšieho vplyvu. Určovanie hodnôt tovarov
veľkosťou relatívnych pracovných množstiev,
ktoré predstavujú, je teda [niečovonkoncom odlíš­
ného od teutologíokého spôsobu určovania hodnôt
tovarov hodnotou práce, t. j. pracovnou mzdou.
Tento bod si v ďalších kapitola-01hnášho rozboru
ešte bližšie osvetlíme.
Pri vypočítavaní smennej hodnoty tovaru mu­
síme k pracovnému množstvu, ktoré sme do to­
varu vložili nakoniec, pridať aj pracovné nemožn­
stvo, spotrebované ešte predtým na výrobu
príslušnej suroviny, ďalej prácu, vynaloženú na
náradie, nástroje, stroje a budovy, »ktoré pri tejto
práci spolupôsob-iae Napríklad hodnota určitého
množstva bavlnenej priadze je kryštalizáciou pra­
covného množstvo, ktoré sme bavlne dodali pri­
pradení, ďalej pracovného množstva, ktoré bolo
už predtým zhmotxnené v bavlne samej, pracov­
ného množstva, stelesneného v uhlí, oleji a iných
spotrebovemých látkach, a konečne pracovného
množstva, ktoré nám predstavujú parné ,strojo,
40
vretená, továzrenskébudovy atď. Výrobné nástroje
vo vlastnom slova smysüe, ako stroje, nástroje a
“budovy, slúžia na dlhšie alebo kratšie obdobie pri
opätovnom opakovaní celého radu výrobných p0~
:.ehodov.Keby sa spotrebovaly naraz ako surovina,
.ich celá hodnota by sa previiesüa naraz na tovary,
na výrobe ktorých sú zúčastnené. Keďže však,
dajme tomu, vrerteno sa Opotrebrúva-len postupne,
\berie sa za základ výpočtu priemerná doba jeho
»práceslchopnostk a jeho priemerné opotrebenie
:za určité obdobie, povedzme za deň. Týmto spô­
sobom vyrátarne, aká časť hodnoty vretena pre»
Chad-za na množstvo priadze, vyrobené za jeden
deň, a aký podiel z celkového množstva práce,
-zhmotnenej napr. vo funte plriadze, pripadá na
prácu, vynaloženú predtým na výrobu vretena.
Pre náš terajší účel je však zbytočné zotrvávať
.dlhšie pri tomto bode.
Ak hodnotu tovaru určuje pracovné množstvo,
'vynaložené na jeho výrobu, mohlo .by sa pozdá­
vať, že čím je robotník lenivejší a nešikovnejší,
tým je jeho tovar hodnotnejši, lebo zhotovenie
tovaru vyžaduje od neho viac pracovného času.
'To by však bol poľutovaniahodný omyl. Iste si
spomeniete, že som používal pojem »spoločenská
,práca«, a táto kvalifikácia »SpOlOČe'nSká«zahrnuje
v sebe veľa momentov., Keď hovoríme, že hod­
notu tovaru určuje pracovné množstvo, v ňom
zhmotnené poťažne 'na jeho Výrobu vynaložené,
tu máme na mysli pracovné množstvo, potrebné na
jnho výrobu za daného stavu spoločností, za wrči-­
tých spoločenských priemerných výrobných pod­
mienok, za daného spoločenského priemeru pra­
mlvnej intenzity a obmtnosti. Keď v Anglicku
znčaly ručným kmsnáxn konkurovať parné, vy­
žndrwala si premena daného množstva priadze na
lnkvť bavlnenej látky alebo sú'k'na už iba polo­
vičný pracovný čas ako predtým. Úbohý tkáč para­
41
coval .teraz doma :na: ručných krosnách 17--18
hodíndennemiestoj šiolh9--10 pracovných
hodin. Ale produkt jeho dvadsať'hodzinovejpráce
predstavoval už len 1O spoločenský-ch pracovných
čiže 10 pracovných hodín, spoločenskypo»­
orebných na premenu daného možssbva pmíadzena.
textílie. Produkt jeho dvadsiartich pmcovných ho~
dín nemal teda väčšej hodnoty ako .prrodulk-tjeho
niekdaj ších desiatich hodín.
Nuž, ak množstvo spoločensky nutnej práce,
zhmortnenej V tom-*krbomm.tovare, reguluje jeho
smennú hodnotu, musí každé zvýšenie pracovného
množstva, 'koorévýroba toho-ktorého tovaru vyža­
duj e, práve tak zvýšiť jeho' hodnotu ako ju každé
ani-ženievynaloženého pracovného množstva musí.
snížiť.
Keby príslušné pmacovné množstvá, nwtné na
výrobu príslušných tovarov, ostávaly srtále, boly
by ich relatívne hodnoty tiež stále. To však nie.
je Pracovnémnožstvo,nr-oltrełbné výrobu *bo
hO-ŕktOlI'é'hło
tovaru, sa so zmenou výnołbnoati použi-r
tej práce stále mení. Čím je výrobnosf práce vyš­
šia., tým väčšie množstvo výrobku sa za daný čas
zhotolví;a čím je výnołbnoslť tým sa ho za.
daný časvyrobí menej. Keby napr. zo zvýšenia hus~
*roty osídlenia vyplynuxlra.:nevyhnutnosť použiť
:poľnohospodárskeúčely aj menej úvodnú pôdu, dalo
by sa na jednotke pôdy doezíahnuť(ten istý jednot­
kový výťažok iba zvýšením pracovného množstva,
na túto jednotku :prípadajúcím. Následkoim toho
by sa hodnota poľnohospodárskych plodín zvýšila*­
Na druhej strane, ked' jednotlivý -spríadač za pe»
moci moderných výrobných !prostriedkov preme­
ní za jeden pma-.covnýdeň 'tisíc ráz väčšie množ~
stvo bavlny na pvriadlzunež by bol schopný upríasť'
na kelorvrate, potom je jasné, že ?každýfunrt bavlny'
pohltí tisíc :ráz menej (práce s pradením a preto
hodnota, prácou každémufunrtubavlnypri-'­
42
.dálne, bude tisíc ráz menšia .než predtým. Hodno-w
ta v príslušnom
pomereklesne.
Odhliadnuc od rozdielov medzi rôznymi národ-~
mi čo do primdz-enej energie a získanej obratnosti.
v práci, musí výnobnoať prace závisieť hlavne:
Po pavé od prírodných podmienok práce, ako
úmdnoa'ti pôdy, výdatnooti bani atď.
Po-druhé od pokiralčujúceho zdokonaľovania spo-~
ločenských síl práce, zdokonaľovama, ktoré vy-­
plýva z masovooti výroby, z koncentnáucíekapitálu.
a kombinácie práce, z ďalekosiahlej deľbe práce,
z mechanizácie, zo zlepš-ených :pracowných metód,
z použitia chemických a, iných prírodných čínsi--~
diel, zo smršťovania času a prieatoru následkom
zlepšenýnch komunikačných a d›0prav.nýoh pro»­
striedlkov a vôbec z akéhokoľvek zariadenia, porno.
cou ktorého veda zapa'íaha prírodné sily do u~ži~~
točnej práce alebo pomocou ktorého spoločenský
čiže kooperaitivny charakter prace dosahuje vyš­
šieho stupňa svojho rozvoj-a.. Čím je výrobnos-ť'
práce väčšia, tým je množstvo práce, vynaložené:
dané množstvo výnobiku, menšie; -a teda aj
hodnota výrobku je o toľko menšia. Čím je vý-~
:nobnooťpráce menšia, tým viac práce sa nmsí
vynaložiť na to isté množstvo výrobkov a teda
tým väčšia je ich hodnota. Preto môžeme :nasle­
dovnú poučikiuvyhlásiť za zákon všeobecnej plat-­
noartí:
Hodnoty tovarov sú priamo úmerné pracovným.
časom, vynaloženým na ich výrobu, a nepriamo
úmerné výrobnosti použitej práce.
Dosiaľ som hovoril len o hodnote. Pri-pojím ešte­
.niekoľko slov o cene, Ikitorráje zvláštnou formou,„
ktorú na seba hodnota berie.
Cena ako taká nie je ničím iným ako 'vyjadre--­
ním hodnoty v peniazoch. U \nás napr. sa hodnoty“
všetkých tovamorvvyjadmjú v zlate, na kontinente:
.naproti 'tomu :blame v striebra Hodnotu zla-ta.
432'
sa striebra, práve tak ako hodnotu všetkých ostat­
:ných tovarov, reguluje umožstvo práce, potrebne-j
.na jeho _získanie. Vy vymeňuje'te určité množstvo
domácich výrobkov, v ktorých je zhrnotnené určité
množstvo vašej národnej práce, za Výrobky zlato
.a striebro dobývajúcich krajín --- výrobky, ktoré
predstavujú určité množstvo ich práce. Je to práve
.tento spôsob 4-- Výmenný obchod. -- ktorým sa
človek učí vyjadrovať hodnoty všetkých tovarov,
j. príslušné v nich' obsažené pracovné množstvá,
v zlate a striebro. Keď sa lepšie purizriete 'vyjadre­
~'niuhodnoty v peniazoch, alebo, čo je to isté, pre»
-mene hodnoty na cenu, uvidíte, že to je postup,
?ktorým hodnoty všetkých tovarov dostávajú ne­
;.závisly' a rovnorodý tvąr poťa'žrnesa stávajú vý­
razom mmožstiev vzájomne rovnocennej spoločen­
:ekej práce. Pokiaľ cena nie je ničím iným než pe­
;ňaži-tý-mvýrazom hodnoty, dal jej Adam Smith
názov »natural pricec<(prirodzená cena) a francúzu
:oki fyziokrati ju pomenovalí »le prix nécessaíre«
::(nutná cena).
Nuž teda, aký je vzťah medzi hodnotami a trž*
inými cenami čiže medzi prirodzenými a tržnýmž
:-cenamž?Všetci viete, že tržná cena, všetkých to­
varov torhože druhu je rovnaká., hocijako by sa
?výrobné podmienky rozličných výrobcov od seba
'Qlíši1y.Tržné ceny vyjadrujú len *priemerné množ­
.:stvospoločenskej práce, potrebné na výrobu urči­
tého tovaru za priemerných podmienok výroby.
?Pri-tomtreba brať do úvahy, že pri určovaní tohto
priemerného množstva epoloč-enskej práce a prie­
:merných podmienok výroby rozhoduje počet to­
~'-varov,potrebných na zásoba-nie trhu. Preto sa
“tento priemer vypočítava z úwhrnruvšetkých tova­
mov určitého druhu.
Potiaľ sa tržná cena tovaru shodu'je s jeho hod­
motou. Na druhej strane výkyvy tržných cien raz
nad, raz zas pod hodnotu čiže prirodzenú cenu
*44
závisiaod ponukya dopytu. OdchýL-kyw
tržných cien od hodnôt jestvujú stále, ale, hovori.
Adam Smith: »Prirodzemá cena. je teda akýmsi..
stredom, ku ktorému ceny všetkých tovarov stále*
gravitujú. Rôzne náhodilooti ioh občas môžu zdvih-»­
núť vysoko nad tento stred, občas zas stlačiť hlbow
ko podeň. Nech však sú okolnosti, 'ktoré im bránia;
zastaviť sa v tomto strede v trvalom pokoji, hoci~~
jakej povahy, ceny tiahnu stále k nemu.«
Nateraz sa nemôžem púšťať do bližšieho rozbo­
ru tohto bodu. Stačí, keď si povieme, že keď budú;
ponuka. a dOpyt v rovnováhe, tržné ceny tovarov'
sa budú kryt' s prirodzenými cenami, t. j. s ich-,­
hodnotami, určenými príslušnými pracovnými.:
mmožsrtvami,potrebnými na ich výrobu.
Ale ponuka a dopyt sa musia neustále snažiť“
navzájom vyrovnať, hoci by aj len tým, že jed-en..
výkyv sa ruší druhým, jeden prírastok zas dru-o­
hým úbytkorn a naopak. Keby ste miesto prostého
pozorovania denných výkyvorv začali rozoberaťf'
pohyby tržnýczh cien za dlhšie obdobia, ako to:
urobil napr. Tooke vo svojej »Histórii ciem, zistili.
by ste, že výkyvy tržných cien, ich stúpanie a k1e~~
sanie, sa navzájom paralyzujú a rušia, takže od-~
hliadnuc od vplyvu -monsopolova niektorých iných..
modifikácii, ktoré tu musim opominrúť, všetky*
druhy tovarov sa predávajú priemerne za svoje-1
príslušné hodnoty čiže prirodzené ceny. Priemerné-­
obdobia, za ktorý-oh sa výkyvy tržných cien vzám
jomne rušia, sú pre rôzne druhy tovarov rozličné,...
lebo u niektorých druhov sa to darí ľahšie, u iných..
zas ťažšie--- prispôoobiť dopytu.Keď so
teda --- hovorim to vo všeobecnosti s platnosťou-2..
len pre dlhšie obdobia -- všetky (kruhy tovare-V"
predávajú za ich príslušné hodnoty, potom je ne-~
smyslom predpoklad, že stále a v rôznych honsąpo-~-~
dárskych odvetviach obvyklé zisky -- pravda., nie
zisky v jednotlivých .prípadoch -- pochádzaj
4 52­
z prirážky 'k cenám “UOIV-amOV
wlebn v. Who, že 'sa
predávajú za cenu, oveľa prervyšujúml ich hodno­
tu. Pmtismyselmosať tejrto rpz'mlwbu'využ oči kole,
len čo ju znovšeolbecnlme. Tunhlž čo by čltweü( ako
predavaxeľ srtále získaval, 1.0 by ako kup(.›vu.tr:ľ
práve tak vytrvale mami. Nevledlu by nikam,
..keby sme sa pokúšali ~twd.lť,že sú ľudia. ktorí lcu~
pujú, nepredávajúlc, alebo spwtmbůwaľú, nevyrábla~
„j-úc.Čo títo ľudia platna vyrásbełteľom.manualu mum
,od nich zadarrmo dloslüu'ť.Ked' vám niekm :mj-pm
vezme peniaze a potom vám ich bude vracať tým
spôsobom, že od vás bude kupovať tOVIr. 'pwt'uum
.:nikdy nezbohaltmete z toho. že mu tím tovmy bru­
derte predávať pa'ídraho. Takýto obrat by azda 'mo­
"ho-l zmenšiť srbrartu, ale nllkd by' nemohol (Mp0­
'môcť k tomu, :realizovať :moja 2.1011.
Keď si -teda chceme vyswe-'bl'lťulçobecnú pn-:mhu
.zisku, musíte VY'C'hâleBfťzo zâmd . že mvury sa
'priemerne predávajú vo svojich- 8 utaěných hod­
'notách a zisky vznikajú z predaja tovarov :a ich
.skutočné hodnoty, t. j. v pomere k 'prm'uv-.ným
mnoěstvám, 'kltomésú v 'nich :hmmenà AI( ne­
môžete :vysvetliťza mmm predpdklmlu, ne~
môžete ho vysvetliť vôbec. 'Po znie paradoxne a
:zdá sa pmtirečíťkaždodennémuWanna:. Ale
je to práve tak pamwdouxnó,že Zem ubläłm niklnilo
:Slnka a voda sa skladá v. dvoch plynov. k1.(MS sa
pri styku veľmi ľahko vznwujú. Vedecká pravda
je Vždy pemdloxniál s hľwdtlalm kaxłxlmlmrmąl sme»
smeti, ktoré. vníma ijba kmmnó zadanie V'N'ĺ.

46
 VII.­

Pracovná sila.
Ked' sme teraz, pokiaľ to takým letmým spôso~
born vôbec bolo možné, po'drobili rozboru povahu
hodnoty, hodnoty ľubovoľného tovaru, musíme
.svoju pozornosť obmártiť na špecifickú hodnotu
práce. A tu vás musím opäť prekvapiť zdanlivým
paradoxom. Vy všetcá ste pevne presvedčení, že
to, čo každodenne predávame, je vaša práca; že
teda práca má svoju cenu, a keďže cena tovaru
je iba vyjadrením hodnoty 'Vpeniazoch, že zaiste
musí jestvoivať :niečo ako hodnota práce. Avšak
'nič takého, čo by sme pri oľbyčajnbrn chápe-ní süov
mohli nazvať hodnotou práce, nejestvujeVi-deli sme,
že určité množstvo spoločenäkynevyhnumej práce,
.zhmottnerié v istom tovare, tvorí jeho hodnotu.
.A akože máme teraz, používajúrc tento pojem pre
.hodnotu, stanoviť, dajme tomu, 'hodnotu desať~
hodinového pracovného dňa? Koľko práce obsa~
hu je »tento pracovný deň? Desať hodín práce. Po~
vedarťo hodnote desa ťhodínového pracovného dňa,
:že sa rovná desaťhodinnovej práci alebo pracovné­
*mrumnožstvu, .ktoré obsahuje, by bolo vymedzenie
tautohogické a okrem toho nesmyselrné. Keď sme
už raz správnemu, ale skrytému smyslu výrazu
»hodnota práce « prišli na koreñ, budeme pocho~
piteľne môcť túto imacionálnu a zdanlivo nemožnú
.:aplikáciu pojmu hodnoty správne vyložíť, práve
'tak ako sa nám podarí stanoviť zdanlivý alebo
dokonca len fenomenálny pohyb :nebeskýc'htelies,
'keď sme raz spoznaüi ich skutočný pohyb.
To, 'čo robotník predráma, to :nie je priamo jeho
práca, ale pracovná sííla, ktorú dáva kapitalistovi
prechodne Ik dispozícii. A táto prechod-nosť pre­
daja je tak význačnou
VI
známkou tohto. predaja,
že --- neviem., C1aj Anglicko má 'takýto zákon, no
47
na komtinente ich je niekoľko -- je zákonom sita-w
no-vená horná maximálna hranica doby, na ktorú:
človek smie pa'edať svoju pracovnú silu. Keby ju..
smel predať na ľubovoľmúdobu, znamenalo by to
bez ďalšieho vzkricsenic onuroctva. .Keby sa taký"
predaj uzavrel napr. na doživounú dobu, predava­
teľ by sa jedným šmahom slu-l doživotným 0mm-­
kom svojho zamestnávateľa.
J edetn z najstarších námdohoąodúnw a najoriw
ginálnejších anglických mysllieľov Thomas HoIb-r
bes vo svojom »Leviathanorvlu ako v pd'cdtuche už;
poukázal na tento bod, ktorý vietel, Čo prišli po
ňom, prehliadli.
Hovorí: »Hodnota (value of worth) človeka je,
ako u všetkých iných vccl, jeho cena: 1..j. toľko?
koľko by sme dostali zu použit-ia jeho sily.«
Vychádzajúc z tejto základne, butlvme môcť:
určiť hodnotu práce, alko aa .nám to [nula-tim pri
všetkých iných tovaroch.
Kým to však umbimc, mohli by unm- :m pýtať,...
ako dochádza k tomu zvláštnemu zjnvu, že na-­
chádzame na trhu skupinu kupo'vaitcl'ov, ktorí sú:
vlastníkmi pôdy, 51mjového zatrladonhn. surovín
a životných pmotricldikfw, ktoré sú všvtlcy, 0d-­
hliadnuc od pôdy v pamcnaknm mama.,produktmi:
práce, a na druhej strane skupinu prmluva-teľov,
ktorí nemajú na predaj nič než svoju pil-'alcovnü
silu, svoje čimomodé mrky u mozgy. 7m jmlna aku-n»
pina stále nakupuje, aby mlyna 'tlaky u ul>nhaco­
vala sa, kým druhá srtúlc prodi'wo. taby :4: 'narobil-a;­
nra živobytie? Rozbor tejto otázky hy Im! mzho­
rom toho, čo nároldolh-ospodúrl volnlü »Pr-normou..
čiže pôvodnou alcumulácimm, čo by tu:: vñmk malo
volať pôvodnou expmpriáciou. Zlatlll by sme, že'
táto tzv. pôvodná akumulácia nlv ju- nIľ-lm iným.
než radom historických p'roccmw, ktwýcłi výslo-d--~
kom bola rozluka pôvodnej jednoty medzi pracu-»r
júcim -a jeho pu'acovnýtmi puwatrlcdkumi. Ale ta-~
48
kýto rozborje rámcanašej dnešnejtémy.
Keď už sa razodluka človeka práce od prostried­
kov práce uskutočnila, tento stav sa udržoval a
reprodukoval .na stále vyšších stupňoch rebríka.
kým ho nová ..aprevratná zmena spôsobu výroby
opäť nepov-ali a neonnovi pôvodnú jednotu v no­
vejhistorickej
A čo.je teda hodnota pracovnej sily?
Ako hodnota každého iného tovaru určuje sa aj
jej cena pracovným množstvom, potrebným na jej
výrobu. Pracovná sila človeka jestvuje len v jeho
živej telesnej bytosti. Človek musi spotrebovať
určité množstvo život-ných prostriedkov, alby Vy­
rastol a udržoval sa nažive. Avšak človek, alko
stroj, podlieha opotrebovaniu a musí sa nałhrard'zo­
vať novým jednotlivcom, Okrem množstva život­
ných prostriedkov, potrebných nato, aby uchoval
sám seba, potrebuje ešte ďalšie množstvo život­
ných prostriedkov, aby mohol vychovať určitý
počet deti, ktoré ho majú nahradiť na pracovnom
trhu a urobit robotnícke pok-olenie večným. Ba
čo viac -- na rozvitie jeho pracovnej sily a na to,
aby mohol. získať potrebnú zručnosť, treba vydať
ďalšie množstvo hodnôt. Pre naše účely stačí,
keď si budeme všímať izbapriemernú prácu, u kto­
rej sú trovyna a vyusčenie
mizivomalé
veličiny. Predsa všazkmusim túto príležitosť použiť
a konštatovať, že práve tak ako. sú náklady na
výrobu pracovných síl rôznej kvality rôzne, musia
byť aj hodnoty pracovných sil, zamestnaných
v hospodárskom živote v kvalitatívne rozličných
funkciách, rozličné. Volanie po rovnosti 'mêezd sa
teda zakladá :na omer a je to iba n-espllniteľné
pochabé želanie. Je plodom onoho falošného, plyt­
kého rardizkalizmu,ktorý prijima predpoklady, ale
dôsledky by' chcel obisť. Na základni mzdového
'systému sa 'hodnota pracovnej sily určuje tým
istýmspôsobom
ako každéhoinéhotovaru.
.g, 49
A keďže rozličné druhy pracovnej 'sily majú rozva­
ličné hodnoty čiže spotrebujú na svoju Výrobu“­
rozličné pracovné množsrtrvá,musia na pracovnom
trhu dosiahnuť pouličné ceny. Volať na základni
mzdového systému po rovnakej alebo dokonca
spravodlžvej 'mzde je to isté ako 'na základní
otroetva volať po slobode. Nie je (núzlum, čo po­
kladáte za správne alebo spravodlivé. Otázka znie:
Čo je za dla-,néhosystému Výn'olbý po trebnć a ne~
vyhnutné?
Podľa toho, čo som V'yložinl,by mohlo byť jasné,
že hodnotu pracovnej sily určuje hodnota život.­
ných prostriedkov, potrebných na výmbu, vývoj,
udržanie a zvečnenie pracovma] ally.
VIII.

Výrobu nudhodnoty.
A teraz dajme tomu, že vý'mílm priemerného
množstva denných životných 'mmtriedkov pre
pracujúceho človeka vyžaduje (35101th miememej
práce. Okrem toho píl'üd'lxmĺädäjlnlř,že 6 hodín
priemernej práce je zhoclmnutenév msrmžetve zlata,
rovnajúcom sa trom šillngmn. Potmn hy :-ššilingy
boly cenou čiže vyjmlrwnim dennej hodnoty pra­
covnej sily daného človeka v jmnlumch. Keby
pracoval denne 6 hodín, náš chlap by denne pro­
dukoval hodnotu., ktorú by HłtäčlN1 'INI mkúpenie
priemerného množstva jeho dmmýuh životných
prostriedkov čiže na to, aby un svojou prácou udr­
žal pri. živote.
Ale náš chlap je númezdný 1Wĺ)()1hĺllť.
Musí pre«
to predávať svoju pracovnú ellu lçlmliunllstovi.Ak
ju predá za tri šilingy dum-'u'.člže za 18 šilingov
týždenne, predá ju za jej lwdnotu. najme tomu,
že náš chlap je textilák. Ak denne pracuje 6 ho­
dín, zvýši hodnotu spmcorvwnej bavlny o 3 š'llingý
50
 denne. Táto hodnota, ktorú bavlne deň čo deň prí­
.dáva, by bola práve presným ekvivalentom pra­
covnej mzdy čiže ceny jeho pracovnej sily, ktorú
každodenne dostáva. Ale v tomto prípade by ka­
pitalistovi nepxipadla nijaká nadhodnota, nijaký
nadvýrobok. A práve tu sme prišli na koreň veci.
Keď kapitalista kúpil robotnikovu pracovnú silu
a zaplatí-1jej hodnotu, získal, ako každý iný ku­
povałteľ, pTáVO na spotrebu poťažne zuži'tlco-vanie
kúpeného tovaru. A ľudská pracovná sila sa spo­
trebúva čiže.zutžítikujetým, že človeku dáme prá­
cu, tak ako srpotrebúvame a zužitkujeme stroj
tým, že mu dáme pracovať. Keď teda kapitalisrta
'zaplatil dennrú alebo týždennú hodnotu robotníc­
erj pracovnej sily, ziskal p-rtárvoužívať túto pira­
comú silu čiže dať jej pracovať po celý deň alebo
týždeň. Pracovný deň alebo pracovný týždeň má,
prirodzene, isté medze, ktoré si však všimneme
až neskoršie.
Nateraz by som vašu pozornosť rád obrátil na
istý bod nochodujúceho významu.
Hodnotu pnacorvnej sily určuje pracovné množ­
stvo, potrebné na jej udržovanie -a Obnovovanie,
.ale zužitkovanie tejto pracovnej sily je obmedzené
iba práceschopnosťon a telesnou silou robotníka.
Denná alebo týždenná hodnota pracovnej sily sa
celkom líši od denného alebo týždennêho 'výdaju
tejto síly, práve tak ako obrok, ktorý kôň spotre­
buje, je niečo celkom iného než čas, po ktorý môže
:niesť jazdca. Pracovné množstvo, ktorým je ob­
:medxzená hodnota roborbníkovej pracovnej sily,
vôbec nie je hranicou pracovného množstva, ktoré
je jeho pracovná sila schopná vydať. Uchýľme sa
opäť k prikl-adu nášho textil-aka. Videli sme, že
musí na každodenné Obnovovanie svojej pracov­
nej sily každodenne vyrábať hodnotu troch šílin­
:gom a to tým spôsobom, že každý deň šesť hodín
pracuje. T0 mu však vôbec nebráni pracovať 10,
4., 51
12 alebo aj viac denne.Keď kapitalista za-­
platil dennú alebo týžxdernnú hodnotu pracovnej;
sily robotníka, ziskal nárok užívať túto pracovnú,
sílu po celý deň alebo týždeň. Bude ho preto nú»
tíť pracovať povedzme 12 hodín denne. Okrem.
.šiestich hodin, potrebných na ona-hradenie jeho~
pracovnej mzdy čiže hodnoty jeho pracovnej sily,
bude teda musieť pracovať ešte ďalších 6 hodín,
ktoré nazvetm 'hodinami nadpráce. Tärbo nadpráca._
Sa zhmottní v istej' nadhodnote a v istom 'nadvý­
robku. Keď náš robotník napr. srvoj-orudemou
šesťhodmovou prácou pri-dá bavlna hodnotu troch:­
šilingov, hodnotu teda, ktorá je presným ekviva»
leantom jeho pracovne j mzdy, potom za .12 hodín:
pridá bavlne hodnotu 6 šilingov a vyrobí prísluš»
né ďalšie množstvo pržadze. Keďže svoju pracov­
nú silu predal kapitalismrví, všetka .ním vytvorená»
hodnota čiže celý jeho výrobok putrri kapitralístovi;
ako dočasnému vlastníkovi jeho pracovnej sily,
Teda kapitalista, dávajúc závdavolk 3 šili'ngy, rFa-v
lizuje hodnotu 6 š'il'mgo'v,lebo za závda-vok, ktorý
je zhmotnením šiestich pracovných hodín, dostáva;
zpät hodnotu, predstavuj úcu 12 'pracovných hodín,
Každodenným Opakovaní m tołho isItého pochodu:.
kaptalista dá denne závdavok 3 šilingy a denne
shrabne 6 šilingov, z ktorých polovica ide opäť
na pracovnú mzdu a druhá polovica tvorí nad­
hodnotu, za ktorú kapitalis-.taneplatí nijałkú proti»
hodnotu. Je to tento druh vo'Imenymedzi kapitálom.
a prácou, na ktorom sa Zakladá kapiłtaJÍS'tírc'kýspô­
sob výroby čiže náme-zdný systém, ktoré-ho trva~~
lým 'výsledkom musí byť Obnovovanie rołbortní-ka.
ako robotmíka a kapirbaLlí-stuazkaokapitalistu.
Norma nad-hodnoty bude závisievť, ak všetky
ostatné okolnosti ostanú rovnaké, od pomeru me»­
dzi tou časťou pracovného dňa, ktorá je nutná.
na obnovu hodnoty pracovnej sily, a dobou nad-­
práce čiže nadprácou, ktorú robotník vykonáva
52
 v prospech kapitalismu, Bude teda závisieť od 130­
_ mem, v ktorom je pracovný deň predĺžený nad
časový úsek, v ktorom by robotník svojou prácou
iba obnovoval hodnotu svojej pracovnej sily alebo
mahrodzoval 'svoju pracovnú mzdu.
IX.

Hodnota práce.
Musíme sa teraz wátiť k výrazu »hodnota čiže
cena práce«.
Videli sme, že v skutočnosti nie je ničím iným
.než označením pre hodnotu pracovnej sily, mera­
tovanovýmihodnotami, potrebnými na jej u'držnan
nie. Keď'e však robotník dostáva svoju pracovnú
mzdu až po vykonaní svojej práce a okrem toho
vie, že to, čo kapitalistovi dáva, je v skutočnosti
práca, pripadá mu hodnota .a cena jeho pracovnej
.sily nutne ako cena poťažne hodnota jeho práce
samej. Ak sa cena jeho pracovnej sily rovná trom
šilingom, ktoré predstavujú 6 pracovných hodín,
a on pracuje 12 hodín, hľadi :na tieto 3 šilingy
nutne ako na hodnotu čiže cenu dvanástich pra­
covných hodín, hoci týchto 12 pracovných hodín
sa zhmotňuje v hodnote 6 šiílingov. Z toho vyplý­
vajú dve veci: '
Po prvé: Hodnota čiže cena pracovnej sily pri­
jíma .na sebe výzor ceny čiže hodnoty práce sa­
mej, hoci presne vzarté, hodnota a cena práce sú
označenia bez všetkého smyslu.
Po druhé: Hoci len časť dennej práce robotníka
pozostáva z platenej, druhá naproti tomu 2 no­
platenej práce, !ktorá ako nadpráca práve tvorí
fond, z ktorého vzniká nadhodnota čiže zisk, vzni­
ká dojem, ako keby celá práca bola platená.
Toutoklamné zdanie je odlišujúcim znatkom 'ná­
mezdnej práce od omamných historických foriem
53
práce. Na základe námezdmého systému pripadá.
aj neplatená práca ako platená. U ort'rokaje zda­
níe opačné: aj platená časť jeho práce pripadá
ako neplatená. Ortrok, aby mohol pracovať, musí
pochopiteľne žiť, a jedna časť jeho pracovného
dňa ide na náhradu hodnoty, apotrtzbo-vanej na
jeho vlastné udržovame. Keďže však medzi ním
a jeho pánom Sraneuzaviera nijaká 'kúpnopuredajna
smluva --- pripadá celá práca ako noplwtcná.
Pozrime na druhej etrane na nevol'níka, etko
jestvoval v celej východnej Ewmrpe ešte včera,
aby som tak povedal. Tento sedíllalkmenoval na­
príklad 3 dní pre seba na vlastnom alebo prep0~
žičano-m polí a 3 nasledujúce dni robil nútenú:
bezplatnú prácu na pánom/om alulik'u. Tu bola teda
platená časť práce old neplszrtelnojjmmo oddelená,
časove i priestore-ve, a naši. Ihlwrúll 'pu-»kypovaíi
moráh'zym rozhorlením nad nesmya: ~lnou myš-hen»
ko-u, že by človek mal zadnu-nm pracovať.
Faktícky je to však jedno, č.1 nivdclo pracuje
3 dni pre seba na vlastnom poll o 3 dní zadarmo
na p'anskocrn, alebo či 6 hodín denne pracu je v 130»
vámi alebo v dielni pre seba a 6 lmtlin pre za­
mestnávateľa, hoci v poslednom 'pľl'pudn je pala­
tená a neplatená časť jeho *práce :navzájom ne­
odlučne spojená, takže povaha celej tmnswkcie sa
vsunutím smluvy a výplatou 'na konci týždřm úplne
zastiera. NepIIa-tenápráca sa javí v jednom prí­
pade ako dobrovoľný dar, ' v druh-om alko nútená
práca na p-anskom. To je celý rozdiel.
Teda kedykoľvek by som použil výraz Jahod»
nota práce«, je to»vždy iba bežný vulgá-rny výraz
pre »hodnotu pracovnej sily«.

54'
 X.

Zisk vzniká predajom tovaru

za jeho hodnotu.
Dajme tomu,“že priemerná pracovná hodim
predstavuje hodnotu 6 pencí čiže 12 priemerných
pracovných hodín hodnotu 6 šilirngov.Dalej pred­
pokladajme, že hodnota práce sa. rovná trom ši­
lingom čiže výrobku šeoťlrodinovej práce. Ak te­
da surovina, Strojové zariaderúe atď., spotrebova­
:né pri výrobe nejakého tovaru, predstavovaly 24
priemerných pracovných hodín, ich hodnota by čin
níla 12 šilingov. Keď robotník, ktorého lk.eąositalísrta
zamestnáva, pridá týmto výrobným prostriedkom
12 pracovných hodín, týchto 12 hodin by' pred­
stavovalo dodatočnú hodnotu 6 šilingov. Uhmná
hodnota výrobku by teda činila 36 hodín zhmort­
menej práce a rovxnala by sa osemnástim šílírngom.
Keďže však hodnota práce čiže robotnikovi vy:
platená pracovná' mzda by činila iba 3 šilíngy, ka­
pitaliota by za 6 hodín robotnikovej nadpráce, ste­
lesnených v hodnote tovaru, neplatil níj-akú proti­
hodnotu. Ak kapitána-ta daný tovar predá za jeho
hodnotu, totiž za 18 šilíngov, realizuje tým hod­
:netu troch šilingov, za ktoré :neplatil nijaký ekvi­
valent. Tieto tri gšililngy tvoria nadhovdnotu čiže
zisk, 'ktorý kapitalíSIta shrabme. Kanpirtalista ted-a
svoj .zisk -_--'3šilingy. --- realizuje nie tým, že pre­
dá tovar za cenu .prevyšujúcu jeho hodnotu, ale
tým, že ho predá za jeho skutočnú hodnotu.
Hodnotu tovaru určuje úhr'nné pracovné-množ­
stvo v ňom obsažené. 'Avšak časť toho pracovného
množstva je stelesnemá v hodnote, za ktorú kapi­
talista zaplatil ekvivalent vo forme pracovnej
mzdy, druhá.. časť v hodnote, za ktorú :nezaplatil
*nijaký ekvivalent. Prvá časť v 'tovare obsaženej
pháreje práca platená",druhá časť je práca nepla­
55
 tená. Al( teda kapmtalísrta predáva 'cover za jeho
hodnotu, t. j. ako stelesnenie úhrnného pracovné­
ho množstva, ktoré sa spotrebovalo na jeho výrobu,
musí z tohto predaj-a nevyhnutne mať zisk. Predáva
nielen to, čoho ekvivalent musel zaplatiť, predáva
aj to, čo ho nič nesrtálo, hoci to stálo prácu jeho
robotnika. Výrobné náklady tovaru so stanoviska
kapitalistu a skutočné výrobné náklady sú dva
pojmy. Preto orpaŕkujem,že normálne a priemerné
zisky vznikajú z predaja nie za ceny vyššie než sú
-..hodnoty tovarov, ale za ceny, romnajúce sa ich
skutočným hodnotám.
XI.

Rôzne složky, na ktoré Im nndhodnota

rozkladá.
N adhodnotu čiže tú uloďlku l'lłm-.num-jhodnoty'
tovaru, v ktorej je stelesnemí 'nadp'ráca čiže ne­
platená práca robotníkn, menujem ziskom. Ale
priemyslový kepitallwtn neuhralmu úhunnú sumu
tohto zisíkJu.Monopol na pôdlu uunožňuje vlasmi­
kovi pôdy strhnúť na seba jednu složku tejto nad­
hodnoty pod menom renty, :nech už sunpôda užíva
v pôdohospodárstve, !nech .na nej Moju budovy a či
železnica alebo nech slúži hmíljakómru inému pro­
duzk'tívnemu účelu. Na druhej strane 'práve oko-le­
nosť, že Vlastní-mit: pracovných prostriedkov­
umožňuje priemyslové-mu lumlatnllstovl tvoriť má­
hodnotu, alebo, čo zas len :na to isté vychádza,
prívlastňovať si určité 'množstvo neplatean práce,
umožňuje vlastníkovi pmcomuých -pmstriedkov,
ktoré priemyslovétmu kurpitnllutrwí ůrplno alebo
zčiasatky poži-číava -- ummžňuju, jedným slovom,
peniaze požíčiavajúcemu kapltalistovi nárokoveť
si ďalšiu složku nadhodnoty pod menom úrokom
takže priemysluowému lmpmatlietovl ako takému
56
ostáva to, čo voláme priemyslovým čiže komerčv
iným ziskom.
Aké zákony regulujú rozdelenie úhrnného množ­
:stva nwdhO-adnoty medzi tieto tri kategórie ľudí -­
'to je otázka, ktorá je nášmu predmetu veľmi vzdia­
lená. Toľko však vyplýva z toho, čo sme doteraz
rozvinuli:
Renta, úrok a priemyslový zisk sú iba 'rôzne
„složky nadhodno'ty tovaru čiže neplatenej práce,
:v nich stelesnenej, a všetky sa v rovnakej miere­
čerpajú z' tohto prameňa a len z neho. 'Ne­
plodi ich pozemok ako taký aIni kapitál ako taký,
..ale a kapitál umožňujúich vlastníkomzíska­
vať príslušné podiely z nadhodnoty, ktorú prie­
.myslový kapitalista vyžmý-kal zo svojho noborbnin
ka. Pre robotnika samého je to vec druhoradej
dôležitosti, či nadhodnota, ktorá je výsledkom je-­
ho -n-aJdp-Tácečiže neplatenej práce, ide celkom do
vrecka priemyslového kapitalistu, alebo či tento
:musi z nej plartiť tretím osobám určité podiely
pod menom renty a úroku. Dajme tomu, že prie-­
:myslový kapitalista pracuje len vlastným kapitál-­
lom a je súčasne aj vlastníkom užívamého pozem­
ku. V tom prípade cela nadhodnota poputuje do
jeho vrecka.
Je to priemyslový kapitalista, ktorý nadhodnotu
.z robotníka žmýka bezprostredne, nech už je slož­
-łka,ktorú si je schopný 'nakoniec udržať, akákoľ»
vek. Preto sa celý sysrtém :námezdnej práce a celý
*terajšíspôsob výroby okolo tohto 'pomeru
:medzi priemyslowým kapitalisrbom a námezdmým
robotnikom, Nie-ktorí "Občania,łktorí sa zúčastnili
.na našej dełbarte,neboli V práve, keď sa pokúšali
veci :skrášľovať a hľadieť na tento základný po~
mer medzi priemyslovým kapirtałlistom a robotníw
“kom ako na otázku druhoradého významu, hoci
'malí pravdu, keď konštatovali, že stúpanie cien
by sa za daných okolnosti mohlo pqiemyslového
57'
kapitalistu, Vlastnáan pozemku, finančného kapi-v
taliatu, a :keď chceme, aj výberčíeho daní týkať
v miere 'veľmi nerovna-kej.
Z povedaného vyplýva ešte ďalší poznatok.
.Tá časť hodnoty tovaru, ktorá predstavuje len.
.:hodnotu surovirx, strojového zariadenia --- slovom:.
hodnotu opotrebovaných výrobných prostriedkov,
netvori vôbec nijaký dôchodok, ale iba nahrádza
kapitál. Ale, Odhliadnuc od toho, je nesprávne
tvrdiť, že druhá časť lmdnorty tovaru, ktorá tvorí?
dôchodok čiže sa môže vydat! na pracovnú :mo-du.,
zisk, rentu a úrok, sa skladá z hOdĺnU'typracovnej:
mzdy, z hodnoty renty, z hodnoty zisku atď. Pre­
dovšetkým vylúčimo z hry prmcovnú mzdu a bu-v­
dezme hovoriť .iba o »priemyslovom zisku, úroku a
rent-e. Práve sme videli, že mulhodmúa, V tovare
obsažené., čiže 'tá časť hodnoty, 'v ktorej je zhmot-v
mená neplatená práca, :sa rowkludá na tri vetvy'
s troma rôznymi pomenoval*:lodní. Ale znamenalo­
by oubraeat pravdu míru-by, »keby sme išli tvrdiť,
že ich hodnota sa skladá :zo smrtostat-ných hodnôt
týchto složiek alebo vzniká ich sčítavaním. Al: sa..
jedna pracovná hodina zuhtmortňujev hodnote 6
pencí, ak robotníkov prumwmý doň trvá dvanásť'
hodín a ak polovica tohto času znamená neplatená.
prácu., pridá táto nadprúca twwwu nadhodnotu :š
šilingy, t. j. hodnotu, zla Iktmwúmu -nozaplatíli nija-~
ký ekvivalent. Táto narcllhodmortuV sume tmch ši-v
lingov tvorí celý fond, o ktorý .vopt'iv-mys'lolvýk'a-'r
pitaliata môlže podeliť --- no pomere pritom neziáa»
leží -- s vlastníkom pozmnlcu u s pož'ičiavateľomr
peňazí. Hodnota týchto trooh šizllçngovstanoví hra-v
nicu hodnoty, o ktorú sa môžu devliť. Ale nie je*
to priemyslotvý kapitalisto, ktorý -k hodnote tova-v
ru pridáva nejakú ľubovoľnú hodnotu za účelom
vlastného zisku, ku ktorému sa priímd'uje ďalšia..
hodnota, určená pre vlastníka pozemku atď., takže'­
by súčet týchto tr-ovdhľulborvoľlnostwmwených hod-»­
58
nôrttvoril hodnmätu.
Z'tohovidíte
bežnej predstavy, zemeňujúcej rozkladomie danej'­
hodnoty na tri složky s tvorením tejto hodnoty"
sčítavaním troch samostatných hodnôt, čím dáva-w
jú úhmmej hodnote, z ktorej čerpáme rentu, zisk..
3 úrok., povahu ľubovoľnej veličiny. Ked' úhrnný-­
zisk, ktorý kapitalista .realizuje, činí. 100 fumov
šiterlimgov, portom túto sumu, hľiadiac na ňu ako
na veličinu absolútnu, voulérmeveľkosť zisk-u. Keď“
Však hľadíme na pomer týchto 100 fu'ntov šrt.k v10­
ženérnu kapitálu, men-ujeme t'úmorelatívna velí-­
činu normou zisku. Je zrejmé, že túto normu zisku.
možno vyjadriť dvojakým spôsobom.
Dajme tomu, že vložíme do pracovnej mzdy'
kapitál 100 f. šIt. Ak vyrobená nadhodnota bude
činiť tiež 100 f. št. -- čo by znamenal-o, že polo--­
vic-a robotnikovho pracovného dňa predstavuje­
prácu neplatená -- a budeme tento zisk merať”
kapitál-om, vloženým do pracommej mzdy, povedali
by sme, že norme zisku činí 1000/0, lebo vloužilií*
sme hodnotu 100 a realizujeme hodnotu 200.
Ked' ale na druhej strane pozorujerne nielen-.2.
kapitál, vložený do pracovnej mzdy, ale celý úhrn:
vloženého kapitálu, dajme tomu 500 f. št., z čoho:
400 f. št. predstavuje hodnotu surovín, strojového­
zariadenie atď., :potom povieme, že norme zisku::
činí iba 200/0, lebo zisk 100 f. št. by bol iba päti-~
nou vloženého úhrnu kapitálu.
Prvý spôsob vyjadrenia normy zisku je jediný,...
ktorý wkazuje skutočný pomer medzi platenou a-a.
neplatenou prácou, torti'ž skutočný srtupe-ň explo~-~
atácže (dovoaľte mi použiť toto francúzske slovoi*
práce. Druhý spôsob vyjadrenia je všeobecne bež­
ný a na isrté účely sa skutočne hodí. V každom:
prípade sa veľmi hodí na maskovanie stupňa,
v akomkapitalietažmý-kez neplatená
prácu.
V nasledujúcej 'časti budem slovo zisk používať'
59%
ma označenie úłmnného množstva nadhodnorty,
*vyžmý-kanej .-lcapitalísrtom, bez ohľadu na rozdele­
mie tejto nadhodinoty medzi rozličné osoby, a slo­
vom norma zisku budem ›Vždy rozumie-ť zisk .na
:hodnote kapitálu, vloženêho do pracovnej mzdy.
XII.

Všeobecné vzťahy medzi ziskmi, pracovnými

mzdami a cenami.
Keď od hodnoty 'tovaru Odčítanie hodnotu, rov-r
:najúcu sa hodnote spotrebných surovín a iných
*výrobných prostriedkov, t. j. hodnotu v ňom o'b­
asaženej minulej práce, ostatonkjeho hodnoty tvorí
“pracovné množstvo, pridame tovaru ro-botrnikom,
ktorý s ním pracoval nakoniec. Keď trnto robot­
..ník pracuje 12 hodín denne a keď 12 hodín prie­
.:mernej práce kryštalizujo v množstve zlata, pred­
;s.tavujúcom 6 šilíngov, potom táto pridaná hodno­
ta 6 šilingorv bude jediná hodnota, jeho prácou
vytvorená. Táto dolná, jeho pracovným časom
»určená hodnota je jediný fond, z ktorého obidvaja,
»011i kapitalista. môžu hrať .príslušné podiely po­
ť'a-žne dividendy, jedinú hodnota, 1ktorá sa mô­
:.že rozdeliť medzi pracovnú :mzdu a zisk. Je jasné,
.:že tłárto hodnota sa nezmení rôzny-mi pomermi,
v ktorých sa môže medzi oboch záujemcov roz­
vdeliť.Nezmení sa na tom nič ani vtedy, keď jedi­
ného mbortmka \nahradíme mlbotníckou vrstvou,
napr, dáme 12 mil. pracovných .dní miesto je-ą
adiného. '
Keďže k'arpitalisrta a mborliník sa môžu deliť iba
o túto jedinú ohratničecnvúhodnotu, t. j. hodnotu,
':meranú úhmorn robotníkov\ch práce, dostane jeden
co to viac, o čo bude ukrútcný druhý, a naopak.
."Ked'delíme nejaké pevrnć množstvo, bude jedina
jeho časťrásIťtou mierou ako sa druhá bude zmen..
?60
šovať.Keď sa bude meniť pracovná mzda, bude
meniť aj zisk, a to vždy v opačnom smysle. Ked”
pracovná mzda klesá, zisk stúpa; a keď stúpa pra-­
covná mzda, klesá zisk. Keby robotník podľa náš--­
ho predchádzajúceho predpokladu dostával 3 ši-­
hngy, rovnajú-ce sa polovici hodnoty nim vyrobem
nej, čiže jeho pracovný deň by sa z polovice skla-­
dal z platenej, z druhej polovice z neplatenej prá-ŕ
ce, norma zisku by činila 1000/0, lebo kapitalista..
by dostal tiež 3 šilingy. Keby robotník dostával.
len 2 šilingy, čiže by na seba pracoval len tretinu-.2.
dňa, dostal by kapitalista 4 šilingy -- norma zisku
by bola 2000/9. Keby robotník dostal 4 šilin.gy,.
oataly by na kapitalistu už iba dva -- norma zisku'
by klesla na 500/0.No ani jedna z týchto zmien by'
sa hodnoty samej nedotkla. Teda všeobecné zvý-~
šenie miezd by vyústilo vo všeobecný pokles now-w
my zisku --- na hodnotu by to však nemalo nija-~
kého vplyvu. Ale hoci hodnoty tovar-ov, ktoré ko-~
nie-ckoncov musia regulovať ich tržné ceny, urču-­
jú výlučne úhrnné množstvá v nich obeaženej
pnáce, nevyplýva z toho Vôrbe-c,že hodnoty jednot--J­
li'výc-htovarov alebo ich množstiev, ktoré boly za..
12 hodin vyrobené, sú stále. Počet alebo masa.
tovarov, vyrobených daným pracovným množ---­
stvom za daný pracovný čas, závisí od výrobnosíii
použitej práce a nie od jej trvania alebo dĺž1ky.
Na jednom stupni výnobnosrti pmdiamenskej práce­
sa za dvanásťhodinový pracovný deň dá vyrobiť
napr. 12 funtorv priadze, na nižšom stupni vý-rob-v'
nosrti iba 2 funty. Nuž, keby sa dvanásťhodinová
priemerná práca zhmotnila v hodnote 6 šilingov„
stál-o by 12 funrtov priadze 6 šilingov - v drum
hom prípade by 2 fun-ty 'priadze stály tak isto 6x
šilingov. Fun-1:piriadze by teda v jednom prípade
stál 6 pmcí, v druhom 3 šilingy. Tento cenový“
rozdiel by vyplýval z rozdielnoeti výrobnosti po-~
užitej práce. Na vyššom výrobnoetiby 1­
GE:
p-riadzepredstavoval1 pracovnú hodinu, na
:-nižšom 6 pracovných hodín. Cena jedného funta
priadze by v jednom prípade činila iba 6 p-encí,
Íhoci pracovná mzda by bola pomerne vysoká a
.:nema zisku nizka; v druhom prípade by činila 3
.šilingy, hoci pracovná mzda by bola nízka a nema
'zisku vysoká. A to preto, lebo cenu funta priadze
'určuje úhrnné množstvo ním pohltenej práce a. nie
:pomerne rozdelenie tohto úhrnného množstva na
:platená a neplatená prácu. Skutočnosť, o ktorej
:som sa zmienil už predtým, že totiž vysoko plan
'tená práca môže dorrábať lacné tovary, nizko pla~
'tená drahé, stráca týmto vy'svetlením svoje zdanie
fçparaidoxu.Je iba jedným výrazom všeobecného
zákona, že hodnotu tovaru určuje nim pohltené
?pracovné množstvo, že však toto množstvo závisí
túplne od výmbnosti použitej práce a bude sa tiež
:a každou zmenou výroubnosti men-it.
XIII.

Najdôležitejšie prípady boia

za zvýšenie pracovnej mzdy čiže boja
proti jej sníženiu.
Všimníme si 'teraz postupne hlavné prípady po~
'kusov o zvýšenie pracovnej mzdy čiže boja proti
jej sníženiu.
1. Videli sme, že hodnotu pracovnej sily alebo,
ako sa ľudovejšie hovorí, hodnotu práce, určuje
'hodnota životných prostriedkov čiže pracovné
“množstvo, potrebné na ich Výrobu. Keby v danej
'krajine priemerná hodnota denných životných
prostriedkov robotníka predstavovala 6 pracov­
ných hodín, vyjadrených troma šilingmi, musel
'by robotník pracovať denne 6 hodín na výrobu
ekvivalentu svojho denného živobytia. Keby celý
pracovný deň činil 12 hodín, kapitalista, keby mu
*62
zaplatil 3 šilingy, zaplatil by mu plnú hodnotu
jeho práce. Polovica pracovného dňa by p'ozosrtáw
-v'ala z neplatene j práce a norma zisku by činila
1000/0. A Leraz uroome predpoKi-.ad, že name-'dnom
:saniženia výrobnosti práce by bolo na výrobu --­
dajme tomu rovnakého množstva poľnohospodár­
skych výrobkov -- potrebné viac práce, takže
priemerná cena denných životných prostriedkov
by sa zvýšila s troch na štyri šilirngy. V “tom pri­
pade by hodnota práce stopla o tretinu čiže
:o 331/30/0.Bolo by treba osem pracovných hodín
2 robotníkoth pracovného dňa 'na výrobu ekvi­
valentu jeho denného' živobytia so 'zachovanim
..starej životnej úrovne. Nadpráca by t^da so šie­
stich hodín klesla na štyri, norma zisku so 100%
.:na 500/0. Keby však robotník trval na zvýšení
:pracovnej mzdy, stál by iba na tom, aby dostával
.zvýšenú hodnotu svojej práce, tak isto ako každý
iný predavateľ tovaru, ktorý, keď sa zvýšia
výrobné náklady jeho tovaru, pokúša sa o to, aby
mu zvýšenú hodnotu tovaru primerane zaplatili.
Keby sa pracovná mzda nezvýš-ila, alebo nezvý­
:šila by sa dost, aby vyvážila zvýšenie hodnoty
životných prostriedkov, cena. pmáce by klesla 23001
.hodnotu práce a životná úroveň robotnika by sa
zhoršila.
Ale mohla by nastať zmena aj v opačnom sme­
re. Následkom zvýšenia výrobnosti práce by mohlo
“toisté priemerné množstvo denných životných pro..
:-striedloovklesnúť s troch na dva šiliingy, čiže vý­
roba ekvivalentu hodnoty denných životných pre»
:striedkov by si vyžadovala už len štyri hodiny
2 pracovného dňa namiesto bývalých šiestich. Ro­
'bortníkovi by to dalo možnosť kúpiť za dva šilingy
práve toľko životných prostriedkov ako predtým
:za tri. V skutočnosti by klesla hodnota práce, ale
táto zmenšená hodnota by robotníkovi dávala
'k dispozicii to isté množstvo životných prostried­
63
kov ..ako mail predtým, Zisk by stúpol s troch na,
štyri šilingy a notrtma zisku so 1000/0 na 200%.
Hoci -abootutna životná úroveň robotníka by ostala.
nezmenená, jeho 'relatívna pracovná mzda a tým.
aj jeho relativne spoločenské postavenie by sa.
v pomovnanis poetavením kapitalistu zhoršilo. Ke*
by sa robotnik tomto sníženiu relatívnej pracov-~
nej mzdy staval na odpor, bol by to iba pokus
zaistiť si určitý podiel zo zvýšenia výrobmosrti
jeho vlastnej pnáce a uhájíť svoje bývalé relatívne:
postavenie na spoločenskom rebríčku. Tak snížili
anglickí priemyselní magnáti po odstránení OIbÍI-v
:ných zákonov pracovnú mzdu vo všeobecnosti;
o 100/0, čim zrejme porušili slávnostné prísľuby,
dané za agitácie proti O'bĺh'lýmzákonom. Odpor'
robotníkov bol Zpočía.t«kuprekonaný, ale následkom
okolností,ktoré vykladať teraz niet potreby
času, robo-tnictvo si svojich stratených 109/0doda~~
točne opäť vymohlo.
2. Hodnota životných prostriedkov a teda ajê
hodnota práce by mohla ostať rovnaká, ale mohla,
by sa zmeniť jej peňažitá cena 'následkom predchá-ľ
dzajúcej zmeny v hodnote peňazí.
Po objavení výdatnejšícih bani atď. by výroba:
dvoch uncií zlata nemusela prípadne stáť viac.
práce než predtým výroba jednej un'cie. Hodnota:
zlata by sa teda zmenšila o polovicu čiže 500/0..
Keďže hodnoty všetkých ostatných tovarov, vy-­
jadrené V ich bývalých peňažitých cenách, by
boly dvojnásobne, vzťahovalo by 'sa to aj na hod-­
notu práce. Dvanásť pracovných hodín, vyjadre-~
ných predtým šiestimi šilingmi, by sa teraz vy-­
jadrom/'abodvanástimi šiiingmi. Keby robotnikoan
mzda, miesto aby sa zvýšila na šesť š;i1i;n-~
gorv,ostala tri šilingy; rovnala by sa peňvžitá cena:
jeho práce iba polovici hodnoty jeho práce a jeho
životná úroveň by sa prenikavo zhoršila. Vo väč-­
šej-menšej miere by sa to stalo aj' vtedy, keby sa.
64
jeho pracovná mzda síce zvýšila, ale nie v pomere
k poklesu hodnoty zlata. V tomto prípade by sa
nezmenilonič -- výrobnosťpráce, ani ponuka
alebo dopyt, anti hodnoty. Nezmenilo by sa nič -­
okrem peňažitý-ch názvov týchto hodnôt. Keby
sme povedali, že robotník v takom prípade nemá
trvať na úmernom zvýšení miezd, znamenalo by
to, že sa má uspokojiť so mzdou v názvoch ,a nie
vo veciach. Celé doterajšie dejiny sú dôkazom to­
ho, že kapitalisti si, keď sa peniaze takto znehod­
nocujú, nikdy nedajú ujsť príležitosť robotnika
pritom okabátiť. Veľmi početné škola národohos­
podárov uisťuje, že následkom objavenia nových
zlatonozsných poli, lepšej eXplo.a:táciestrieborných
bani a lacnejšieho dovozu ortuti hodnota drahých
kovov opäť klesla. To by vysvetľovalo pokusy do­
siahnuť zvýšenie miezd, ktoré dnes vo všeobec­
nosti pozorujeme na celom kontinente.
3. O hraniciach pracovného dňa sme doteraz
predpokladali, že sú dané. Pracovný deň ako taký
však nemá nijakýcrh stálych hraníc. Tendencia
kapitálu smeruje vždy k tomu, predĺžiť-hlo až do
krajných fyzických možnosti, lebo v rovnakej
miere sa zmnožuje nadpnánca a teda aj z nej ply»
núci zisk. Čím má kapitál v pre-dlžovaní pracov­
ného dňa väčšie úspechy, tým Väčšie množstvo
práce iných ľudí si priviastňuje. V sedemnástom,
ba aj v prvých dvoch tretinách -osemnáste-hosto­
ročia bol desaťhodinový pracovný deň normál­
nym pracovným dňom v celom Anglicku. Za voj­
ny proti 'jakobí nom, ktorá bola V skutočnosti
vojnou britských barónov proti britským robot­
níckym masám, slávi] kapitál orgie a predĺžil pra­
covný deň na 12, 14, 18 hodín. Malthus, ktorého
zaiste nebudete podozrievať z plačlivého sentimen­
talizmu, uverejnil okolo roku 1815 bro-šúru, v kto­
rei vyhlásil, že život národa by bol ohrozený
priamo pri koreuní,keby tento stav :mal trvať ďa­
5 65
lej. Niekoľko rokov-*pred všeobecným zavedením
novovynájdenej mašinerie, okolo roku 1765, 'vyšla'
y Anglicku brošúíra pod titulom: »An Essay ' on
Trade« (Rozprava o remesie). Anonymný autor,
zaprisaha-ný nepriateľ pracujúcej triedy, _v nej
rečňuje o nevyhnutnosti rozšíriť pracovný deň.
Medzi
inými navrhuje
nadosiahnu
tie tohto účelu zriadiť »domy práçecc, ktoré, ako
sám hovori, by muser byť' »domami hrôzy«.
A aká je dĺžka'pracovného dňa, ktorú 'predpisuje
pre tieto »domy hrôzy«? Dvanásť hodín -4- presne
ten istý čas, ktorý roku 1832 kapitalisti, národo­
ho-spodári a kazatelia siekt vyhlasovali :nielen za
jestvujúci, ale za potrebný pracovný čas dieťaťa
níže 12 rokov.
Robotník, predávajúc svoju pracovnú silu -­
a za súčasného poriadku to robiť musí - prene­
cháva kapitalistovi spotrebu tejto sily, pravda,
v medziach určitých rozumných hraníc. Predáva
svoju pracovnú silu, aby ju, Odhliadnuc od jej
prirodzeného opotrebeni-a, udržal, nie však nato,
aby ju zničil. Keď predáva svoju pracovnú silu za
jej dermú poťa'žne týž-denmú hodnotu, pokladá
sa za prirodzené, že táto pracovná sila nebude počas
jedného dňa poťražne týždňa vystavenia: dvoj-dňo­
vému poťažne dvojtýždň ovému opotrebeamiu. Ve­
zmime stroj o hodnote 1000f. št. Keď sa
opotrebuje za 10 rokov, pridá hodnote tovarov, na
výrobe ktorých má účasť, ročne 100 f. št. Keby
sa orportarebovalza 5 rokov, pridal by hodnote ním
vyrobených tovarov ročne 200 f. št. -- čiže hlod­
n-ota jeho ročného opotrrebenia je nepriamo úmer­
ná dobe, po ktorú sa používa. Práve toto odlišuje
robotníka od stroja. Stroj-.nézariadenie sa nemení
na staré železo celkom v tej miere, v akej ho po­
užívame. Človek sa naproti tomu ničí vo väčšej
miere než by naznačoval číry čiselný súčet ním.
vykonanej práce.
66
 Pri svojich pokusech skrártiťpracovný deň na bý­
*valú rozumnú dĺžku alebo -- keď nemôžu dosiah­
nuť, aby zákon stanovil normálny pracovný deň
-- predísť nadpráCÍ prostredníctvom zvýšenia pra~
covnej mzdy, zvýšenia požadovanému nadčasu nie.
Elenúmenného, ale väčšieho, .plnia robotníci iba svo­
ju povinnosť voči sebe samý-m aj voči potomkom.
'Iba tým odkazujú kapitál s jeho tyranskými pre­
schmatmi zpät do bývalých medzi. Čas je priesto­
rom pre ľudský vývoj. Človek, ktorý nedisponuje
voľným časom, ktorého celý život -- Odhliadnuc
od čiste fyzických prestávok, ktoré si vyžaduje
spánok, jedenie atď. -- pohlcuje práca pre karpi­
talistu, je menej než pracovné zviera. Je iba stro­
jom na výrobu cudzieho bohatsrbva, telesne zlo­
mený, duševne zosurrovelý. Predsa však celé de­
jiny moderného priemyslu ukazujú, že kapitál,
keď sa mu roubotníctvo nestavia na odpor, bez
.:milosti a málosmdensrtva sa snaží uvrhnúť celú ro­
botnícka triedu do tohto stavu krajnej degradácie.
Pri predlžovani pnacovnéno dňa môže kapita­
]ista platiť vyššiu pracovnú mzdu a predsa snížiť
hodnotu práce, ak zvýšenie mzdy nezodpovedá
:zväčšeniu množstva vyžmýkan-ej práce a tým pri­
vodenému rýchlejšiemu ničeniu pracovnej sily.
To sa dá spraviť aj iným spôsobom. Vaši meštiacki
.štatistici vám napr. burdrú vysvetľovať, že prie~
'merná rodín robotníkovlancashirskýchto­
vánní sa zvýšila. Zabúdajú, že namiesto práce muža
hodil ikapitál teraz pod svoje juggemaurtské6 kolesá
hlavu rodiny, ženu a možno aj tri-š-tyri deti a že
zvýšenie ich úhrnnej pracovnej „mzdy vôbec .ne­
:zodpovedáúhmu nadpráce, ktorú kapitál z rodiny
:žmýk-a.
Ba ešte 'aj za daných medzi pracovného dňa, aké
„jestvujú teraz vo všetkých továrenským zákonom
'podliehajúcich priemyselných odvetviach, môže
..nastať ..potreba zvýšiť pracovné mzdy už' preto,
.50 67
aby sa udržal starý normál hodnoty práce, Zvý-m
šením intenzity práce možno človeka dsonútiť vy»w
dať za hodinu toľko životnej sily, koľko predtým.
vydal za dve. To sa v priemyselných odvetviach,
postavených pod továrensiké zákonodarrstvo, do
istej miery už stalo zrýchlenim chodu ma'šinerie:
a zvýšením počtu strojov, o ktoré sa jednotlive-e
teraz musi starať. Keď zvýšenie intenzity práce*­
čiže množstva práce, vy'dianého za jednu hodinu,
je ako-tak primerané akráteniu pracovného dňa,
bude robotník ešte vo výhode. Ak sa táto hranica:.
prekročí, situáca robotník v jednej forme, čo V dru-~
hej získal, a 10 pracovných hodín môže mať po-w
tom práve taký ničivý vplyv ako predtým 12„
Keď robotník proti tejto tenldenrciikapitálu vy»
stúpi, bojujúc o zvýšenie miezd, primerané zvý-~
šeniu intenzity práce, bojuje iba proti znehodno­
teniu svojej práce a za oslobodenie svojho plotornm
stva.
4. Viete všetci, že ka-pitalístický spôsob výroby
sa z dôvodov, ktoré nateraz netreba vykladať, po­
hybuje v určitých periodických cykloch. Prechá-~
dza postupne stavom pokoja, vzrastajúceho ožíve-~
nia, prosperity, nadvýroby, krízy a stagnácie
Tržné ceny tovarov a tržné normy zisku sledujúą
tieto fázy, raz klesajúc pod priemer, raz zas sa.
dvíhajúc nodeň. P'I'ĺ pozorovaní celého cyklu,
nájdete, že jedna odchýlka od tržnej ceny sa ruší
druhou a keď berieme priemer cyklu, regulujús.
sa tržné ceny tovarov ich hodnotami. Dobre! Za.
fázy, keď tržné ceny klesajú, práve tak ako za fáz
krízy a stagnácie, môže robotník s istotou rátať.“
so snížením pracovnej mzdy, ak sa neocitne vôbec­
na dlažbe. Keď sa 'nechce dať okabátiť, musí sa­
za takého klesania tržných cien s kapitalistom
sám jednať, do akej miery sa sníženie miezd stalo
nevyhnutným. Keby už vo fáze prosperity, teda za.
obdobia tučných ziskov, nebojoval o .zvýšenie
68
miezd, nevyšiel by v priemere priemyselného
»cyklu ani na priemernú pracovnú mzdu čiže hod»
snow.svojej práce. Je to vrchol nesmyslu požado­
vať, aby sa robotník, keďže nepriaznivé ilizy
:cyklu nevyhnutne prejavia na mzdu škodlivý
Vplyv, zriekol nároku na odškodnenie za fázy pro­
.~sperity. Rečeno všeobecne: hodnoty všetkých to­
varov sa realizujú iba vyrovnávaním stále na
.:meniacich tržných cien, určovaných stálym kol(­
:-srarnísm
ponuky a dopytu. Na základni súčasného
poriadku je práca iba tovar ako iné tovary. Musi
_,preto prechádzať tým istým kollsanlm, aby do­
'ssi-.ahla priemernú cenu, zodpovedajúcu JEJ hOíd­
note. Bol by to nesmysel opmwť I ňou na Jedna]
.:strane ako s tovarom a na druhej hdovať pre
“ňu vý-nimku zpod zákonov, reguluj clch ceny tu­
yarov. Otrok dostáva na žlvobytlc stále, pevné
.množstvo tovarov; númezdný mbotzník nie. Musí
?sa pokúšať zaistiť si v jednom prípade zvýšenie
mzdy, keby aj len nato, aby sa tým odškodnil Zŕa
-sníženie mzdy v prípade druhom, Keby sa uepo­
'kojil s tým, že by pokorne znáša] vôľu a príkazy
Zkapitalistu ako trvalý národohospodársiky zákon.
*jeho osudom by bolo trpieť všetky biedy o-troka,
mepožívajúc jeho výhod zaistenej existencie.
5. Vo všetkých prípadoch, ktoré som tuná rezo­
i-bral-- a 99 zo 100 ich partrí pod tieto príklady -­
:ste videli, že zápas o zvýšenie miezd je iba doevu­
*kom predchádzajúcich zmien a nevyhnutným do»
.sledkom predchádzajúcich zmien v sume výroby,
vo vý'mbnoeti práce, hod-nete práce, hodnote peňa­
"zí, trvaní alebo intenzita vyžnmýkarnejpráce, kolí­
ssasní 'aržných cien, závisloni od kolísania pcnulky
:a dopytu. v súhlase s rozličnými fázami priemysel­
ného cyklu -- slovom, obrannou ałkcioupráce proti
'predchádzajúcej akcii kapitálu. Keď beriete zápas
-o zvýšenie miezd nezávisle od všetkých týchto
<okoüiností,keď hľadíte len na zmeny miezd a ne­
69
chávate všetky ostatné zmeny, z ktorých vyplý­
vajú, bez povšimnutia, vychádza-te z. falošných,
predpokladov, aby ste dospeli k falošným závem
rom.
XIV.

Boj medzi kapitálom a prácou

a jeho výsledky.
1. Keď sme ukázali, že odpor robotníkov proti::
sníženiu miezd, vystupujúci periodicky, a ich.:
periodicky sa o'pakujúce pokusy vynútiť si zvýše-­
nie miezd sú neoddeliteľnou súčiasrt'ko-unámezd­
ného systému a rozkazova-čne začínajú účinkovaťĺl
prárve následkom skutočnosti, že práca bola prera­
dená do kategórie tovarov a preto podriadená zákon-­
nom, regulujúcím všeobecný pohyb cien; keď sme:
ďalej ukázali, že všeobecné zvýšenie miezd by malo
za následok pokles všeobecnej normy zisku, že by'
však nemalo vplyv na priemerné ceny tovarov”
alebo ich hodnoty, vynorrí sa napokon otázka, na--­
koľko má práca v tomto neustálom zápase s kia-pin­
tálom výhľady na úspech.
Mohol by som odpovedať všeobecným výrokom
a povedať, že pri práci, ako pri všetkých iných tova~
roch, sa jej tržná cena v priebehu düzhš-ieh-o
obdobia...
prispôsobí jej hodnote; že teda robotník, nech už:
si robí čokoľvek, napriek všetkým výkyvom do-~
statne nakoniec iba hodnotu svojej práce, ktorá je»
vlastne hodnotou jeho pracovnej sily, hodnotu,.
určenú hodnotou životných prostriedkov, potreb-w
ných na jej udržanie a obnovu, hodnotu ktorých:
v poslednom stupni určuje pracovné -množstvoy;
potrebné .na ich výrobu.
No jestvujú. určité zvláštne maky, ktoré hod-h
'netu pracovnej sily čiže hodnotu práce odlišujú;
od všetkých iných tovarov. Hodnotu pracovnež
70
ally vytvávrajú dve složlk'y -- jedina čisto fyzická
a jedna historická, vlastne spoločenSká. Jej kraj­
nú' hranicu určuje složka fyzická, t. j, robotnícka
trieda musi doStaťživotné 'prostriedky, celkom ne­
vyhnutné na žitie a rozplodzovemie, aby sa udr­
žala a obnovovala, aby natrvalo zaistila svoje fy­
zické jestvovasníe. Hodnota týchto _nepostrádasteľé­
ných životných prostriedkov tvorí teda krajnú
hranicu hodnoty práce. Na 'druhej strane dĺžka
pracovného dňa je tiež ohraničená'krajnými, hoci
Veľmi pružinými' medzat'mi, Jej krajná hranica je
daná' rorbotnilcovoutelesnou silou. Keď den-né vy­
čerpávamie jeho pracovnej sily prekročí určitý
stupeň, .nedá sa stále opäť a opäť, deň čo deň,
takto napinať. Ale, ako som povedal, tieto medze
sú veľmi pružné. Rýchly sled slabých krátko­
vekých generácií zásolbí trh práce pmárvetak dobre
ako rad robustný-ch dlhovekých generácií.
Okrem tej-to čisto fyzicke-j složky určuje hod­
notu práce v každej krajine istá tradičná životná
úroveň. Netý'klasa čisto fyzického života, ale uko­
jenia istých potrieb, vyplývajúcich zo spoločen­
ských pomerov, do .ktorých sú ľudia postave-ní,
V vyrástli;Anglickáživortrná
úrorveňsa dá
stlačiť .na írsku; životná úroveň :nemeckého sedlia­
ka na úrorveň litovského. Ałkú významnú úlohu
V tom .ohľade hrá historická tradícia a spoločenský
zvyk, môžete vystihmúť z Thorrntomovho diela
»Overpopulgartion« (Preľudne'nie), kde dokazuje, že
priemerná mzda vykazüje v rozličných poľno­
hospodárskych dištriktoch Anglicka ešte dnes
väčšie-menšie rozdiely podľa priaznivejších alebo
menej pxrziaznivýchokolností, za ktorých sa dištrik­
ty ďvyernanily zo „stavu nevoľníctva.
„'Ilárto historická čiže spoločenská složka., ktorá
.sa tiež Zúča_stñuje.na tvorení hodnoty práce, môže
byť silnejší-a, slabšie, ba môže sa celkom stratiť,
takže- uneo-stane:nič než fyzická hranica. Za anti~
71
jakobinskej vojny, podmiknuttej --- ako hovorieval
starý George Rose, tento nenepmviteľný požíerač
daní a sinekúr -- na ochranu požełmani nášho
svätého náboženstva pred prechmatmi francúz­
skych nevercov, stlačili ctihodní angliokí á.rendá­
tomi, o ktorých sme tu na jednom z minulých za~
sadnurti hovorili tak ohl'aduplne, mzdy poľnohos­
podárskych robotnikov dokonca pod toto čisto­
fyzické minimum a zvyšok, potrebný na fyzické
udržanie robotníkov 'a ich potomstva, obstarávali
pomocou chudobinskych zákonov. To bol skvelý
spôsob, ako zmeniť námezdného robotníka na
otroka a hrdého Shakespeen'ovho. sloboduniilovné~
ho sedliaka na paupera.
Ked' porovnáte normálne mzdy alebo hodnoty
práce v rozličných krajinách a keď ich porolvnáte
v tej istej krajine v rozličných dejinných epo­
chách, uvidíte, že hodnota práce sama nie je pev­
nou, ale menlivou veličino'u, a to aj za predpo­
kladu, že hodnoty ostatných tovarov sa nezmenia.
Podobné porovnanie by ukázalo, že nielen tržné
normy ziskov, ale aj ich priemerné normy sa
menia.
Čo sa však týka ziskov, niet nijakého zákona,
ktorý by určoval ich minimum. A prečo nemôže­
me zistiť túto hranic-u? Lebo hoci môžeme zistiť
minimum pracovných miezd, nemôžeme zistiť ich
maximum. Môžeme len povedať, že za daných
medzi pracovného dňa zodpovedá maximum zisku
fyzickému minima pracovnej mzdy; a že za' da­
nej prracovnej mzdy zodpovedá 'maximum zisku
takému predĺžením pracovného dňa, aké znesú
robotníkorve telesné sily. Maximum zisku je teda
obmedzené fyzickým minimom. pracovnej mzdy
a fyzickým maximom pracovného dňa. Je jasné,
že medzi týmito dvoma medzami tejto maximál­
nej normu zisku je možná nekonečná stupnica
variácíí. Stanovenie jej skutočného stupňa je iba
72
výslednlcou neprest'ajného zápasu medzi kapitá­
lom za prácou, keďže kapitalista stále prejavuje
snahu stlačiť pracovnú mzdu na jej fyzické mini­
mum a predĺžiť pracovný deň až na jeho fyzické
maximum, kým robotník vyvíja stále 'prortitla-k
v opačnom smere.
Tak sa táto”otázka redukuje na otázku pomeru
síl zápasiacich strán,
2. Čo sa týka skrátenia pracovného dňa, v An­
glicku, ako vo všetkých ostatných krajinách, ne­
došlo k nem-u nikdy inak než prostrednictvom zá­
kona. Bez stáleho ná'tlaku robotníkov by nikdy
.nebolo došlo k takémuto zákroku zákona. V kuž­
do-m prípade však m súkromnou dohodou medzi
robotnika a kapitalistami sa tento výsledok nc­
dal dosiahnuť. Práve táto nutnosť vsuobccncj
politickej akcie je dôkazom, že vo svojich čisto
hospodárskych akciách je kapitál silnejšou strán­
kou.
Čo sa týka hranic hodnoty práce, faktické sta­
'novenie tejto hodrnorty závisí vždy od ponuky
a dopytu --- myslím tým dopyt po práci so strany
kapitálu a ponuku práce so strany rob-otníctva.
V koloniálnych krajinách" je zákon ponuky a do­
pytu priaznivý pare robotnictvo. To je príčinou
relatívne vysokej úrovne miezd v Spojených štá­
toch. Nech tam kapitál robí čo chce, nemôže za»
'brániť nepresrtajné-mu úniku pracovných si.1 s trhu
práce následkom premeny námezdných robotníkov
'na nezávislých, samostatne gazduiúcich se-dlialkov.
-Námezadsnápráca je pre veľmi veľkú časť americ­
kého ľudu iba skúšobnou dobou, o ktorej je pevne
presvedčený, že za kratší či dlhší čas sa jej strasie.
V snahe odpomôcť v kolóniách tomuto stavu Si
britská vláda vo svojej otcovskej starostlivosti
osvojila takzvanú modernú teóriu kolonizácie,
*ktorá sa zakladá na' tom, umele zvýšiť cenu pôdy
“v kodóniách, aby sa zabránilo príliš rýchlej pre-­
73
mene mámezdného na nezávisléh
sedliaka.
Ale obráťme sa teraz ku krajinám dávno civiii-r
zovaným, v ktorých kapitál ovláda celý proces
výroby. Vezmime napr. stúpanie :miezd poľnohos-v­
podárskych robotníkov v Anglicku za obdobie
1849-59. Čo bol následok? Árenudátori, hoci náš-t
priateľ Weston by im to bol radil, nemohli zvýšiť
ani hodnotu pšenice, ba ani zvýšiť jej tržné ceny.
Naop'ak, museli sa smieriť s ich klesanim. Ale za.
týchto jedenásť rokov začali používať rozličné
strojové zariadenia, zaviedli vedecrkejšie metódy,
zmenili časť rolí na pasienky, rozšírili rozsah pre­
najímania a tým aj stupnicu výroby, a keďže
týmito a inými procedúrami snížili dopyt po práci
tým, že zvýšili jej výrob-nosť, dosiahli opäť rela­
tívvny nadbytok vidieckeho obyvateľstva. To je
v dávno osidlených krajinách vše-obecne použí­
vaná metóda rýchlejšej alebo pomalšej reakcie
kapitálu na zvýšenie miezd. Ricardo správne po­
znamenal, že strojové zariadenie je s prácou v sitá­
lej konkurencii a často sa môže zaviesť iba vtedy,
keď cena práce dosiahne určitú výšku, 'no za*
vádzanie strojov je iba jedna z mnohých metódi
zvyšovania výrobnosti práce. Práve ten istý vývoj,
ktorý robi nekvalifikovanú prácu pomerne zby­
točnou, zjednodušuje na-druhej strane prácu kva-­
lifikovainú a tým ju znehodnocuje.
Ten istý zákon nachádzame ešte v inej forme..
Rozvojom výrobnoslti práce sa urýchľuje akumu»
lácia kapitálu, a to napriek pomerne vysokej nor~
me mzdy, Z toho by sa mohlo uzatvárať, ako
Adam Smith, ktorý žil v dobe, keď moderný prie-ě
mysel ešte nosil detské nohavičky, skutočne uza~
tváral, že táto urýchlená akumulácia kapitálw
musi misku váh sakloniťna stranu robotnictva tým,
že mu zaistí zvýšený dopyt po jeho práci. S toho
stanoviska sa mnohí súčasní spisovatelia divilis,
'74
že hoci anglický za 'posledných20 rotkow
o, toľko rýchlejšie vzrastai než anglické Obyvateľ-r
stvo, pracovná mzda sa nezvýšila v -mačnejšeja
miere. No súčasne s pootwpujúcou akumuláciou
nastáva aj postupmi zmena v štruktúre kapitálu..
Tá složka úhrtrmého kapitálu, ktorá sa skladá:
z fixného kapitálu, strojov, surovín, výrobných
prostriedkov všemržných foriem, rastie v porov­
s druhou siožlkoukapimáĺlu,ktorá sa vydáva.
:na pracovnú mzdu čiže na nákup práce, rýchlejšie..
Tento zákon stanovili viac či menej precmne Bar­
ton, Ricardo, Sismotndi, prof, Rich. Jones, proť.
Ramsay, Cherbuliez a iní.
Ak pomer oboch týchto sloěieüc 'kapitálu bol*
pôvodne 1:1, 3 rozvmom priemyslu sa :umení na.
5:1 atď. Keď sa z úhnnného kapitálu 000 vydáva
na nástroje, suroviny atď. 300 a na pracovnú»
mzdu tiež 300, stačí, keď sa úhrnný kapitál zdvojw
násobí, aby vytvoril dopyt po 600 robotníkochi
namiesto pôvodných 300. Keď sa však z kapitáiw
600 vydáva na stroje, materiálie atď. 500 -ana pra~
covznú mzdu iba 100, portom musi ten istý kapitál-š
vzrásť so 600 na 3600, alby vytvoril dopyt po 600%
robotnikoch, ako v predošlom pripade. Postupom
rozvoja 'priemyslu teda dopyt po práci nedrží.
krok s aikumuláciou kapitálu. Bude síce ešte nasu,
ale v stále sa zmenšujúcom pomere v porovnani;
so vzrastom kapitálu.
Týchto niekoľko náznakovv stačí, aby ste videli,„
že celý rozvoj moderného priemyslu musí misku:
váh skláňať vždy viac a viac v prospech lcapita-v
listu a proti robotníkovi a že .teda kapitalistiokáa
výroba javí všeobecnú tendenciu priemernú úro­
veň miezd nie zvyšovať, ale snižov-ať, čiže stlačiť?
hodnotu práce viac-menej až na jej minimálnu:
hranicu. No ak stav vecí má za súčasného poriad~
ku takú-to tendenciu, znamená to hádam, že robot-m
trieda sa má zriecť odporu proti násilenn
75% ­
:strvám kapitálu a vzdať sa pokusov využiť čo naj­
lepšie prípadné priaznivé možnosti prec-hodne
zlepšiť svoje postavenie? Keby to robotníci uro-F
bili, sami by tým dovolili, aby ich zdegradovali
"na bezfarebnú mas-u zničených, zlomených chu­
-dánlrov,ktorým by už nijaké vykúpenie nič nepo­
..monlo. Myslim, dokázal som, že boje robotníckej
"triedy o mzdovú úroveň sú neordlučné sprievodné
.zjavy celého námezdného systému, že v 99 pri­
padoch zo 100 sú jej úsilia o zvýšenie miezd iba
:snahou uhájiť danú hodnotu práce a že potreba
jednať sa s kapitalistoni o cenu práce tkvie v tej
.skutočnosti, že robotníci sú nútení sami seba po­
núkať alko tovar na predaj. Keby vo svojich kaž­
dodenných srážskach s kapitalistom zbabelo po­
;pu'stili, nevyhnutne by sami seba zbavili schop­
:no-sltik akémukoľvek širšie založenému hnutiu.
Pritom, a to celkom nezávisle od všeobecne ne­
'voľníckeho postavenia robotníckej triedy, ktoré
námezdný systém so sebou prináša, robotnícka
trieda by konečnú účinnosť týchto každodenných
'bojov .nemala preceňovať. Nemala by zabúdať, že
'bojuje proti následkom, nie však pro-ti ich príči­
nám; že sice spomaľuje klesanie, nemení však jeho
..-smer;že užíva iba utišujúce prostriedky, ktoré
'ne-môžu odpomôcť zlu. Preto by nemala venovať
všetky svoje sily tejto nevyhnutnej gerilovej voj­
na, ktorú živia nevyče-rparteľnépramene nikdy sa
ne-končiacich násilens'tiev kapitálu a výkyvov
trhu. Mala by pochopiť, že súčasný poriadok je
"pri všetkej tej biede a ničote, ktorú jej zavesil na
“krk tehotný materiálnymž podmienkami a spolo­
čenskjnni formami, potrebnými na hOSpOdáľSke
"pretvorenie spoločnosti. Namiesto konzervatívne­
"ho motta: »Za spravodlivú prácu spravodlivý, plá­
cu.'« by mala na svoju zástavu napísať *revolučné
*heslm »Dolu s námezdmjm systémom!«
Po tomto anáramne dlhom a ako sa obávam,
"76
 \
úrmomom výklade, do ktorého som sa musel pustiť
v ,záujme toho, aby som os-vetlil otázky základnej
dôležitosti, končím svoju reč .návrhom rezolúcie
tohto zznenia:
1. Všeobecné zvýšenie normy mzdy vedie k snim
ženiu všeobecnej normy zisku bez toho, že by
vo všeobecnosti malo vplyv na ceny tovarov.
2. Všeobecná tendencia k-apitalistickej výroby
smeruje nie k zvýšeniu, ale k sníženiu priemernej:
úrovne miezd.
3. Odberové organizácie robia dobré služby ako
ohniská odporu prorti násilemstvúm kapitálu. Krď
svoju moc používajú neprimeraným opôoołbo'm,
zčasti nedosahujú svoj účel. A sprtmevcrujú sa
svojmu účelu celkom, ked' sa obmedzla 'no perlw
lové šarvátky proti následkom súčasného systému,
namiesto toho, aby sa súčasne tie-ž pokúšaly ho
zmeniť, miesrto aby svoje organizované sily po­
užily ako sochor na konečné oslobodenie robotníc­
kej triedy, t. j. .na konečné odstránenie námezdmé-~
ho systému.
.POZNÁMKY REDAKCI E

"' V origináli nepreložiteľná slovná hra: »apoona -- ly­

žica, hlupáčík; »spoo-nyo: - nevtipný, banúlny. - Red. ­
Str. 16.

1 Zákon o maxime, ktorý vynlesol Jnkobínaky Konvem

'1'. 1793, za Veľkej francúzskej revolúcie. 'Pando zákon alo­
novil najvyššie ceny tovarov u maximálnu pracovnú
nudu. --~ Str. 21.

2 Marx má na mysli anglického národohospodára W.

,Newmana (1828-1882), vydavateľa Tookorvho diela. -­
Str. 22.

3 Robert Owen -- anglický továrnik, ktorý sa neskoršie

:stal utopickým socialist-orn. Zavíedol vo svojej továrni
desaťapolhodinový pracovný deň, založil nemocenské po­
ístenie, spotrebné družstvo atď. Mnan sa naňho odvoláva
:z toho dôvodu, že Weston bol jeho stúpenoom. -- Str. 22.

4 Pre päť ľudí. --- Str. 23.

5 V rukopise omylom 1721 miesto správneho 1729. -­

Str. 39.

6 Juggemsasut -- priezvisko indického boha Višnu. Pri

:slávnostiach na počesť tohto boha vozili jeho sochu ulá..
soaimina vysokom voze. Mnohí veriaci sa v náboženskom
vytržení vrhali pod kolesá voza, nachádzzajúcpod
:smrt -- Str.. 67.

7 V »Kapitálh (sväzok I., pozn. 253 ku kapitole 25:

Moderná kolonizačná teória) Marx píše: »Tu je reč o sku­
:wčny'ch koló-niách, o panenskej pôde, kolonizovan-ej slo­
79
bod-nými prisťahovalcanü. Spojené štáty predstavujťe
v hospodárskom smysle ešte stále koloníálnu zem Europy.
Ostatne. sem patria aj také staré planetáže, v ktorých
zrušenie otroctva pretvorílo všetky vzťahy až do zákla­
dov.« Odvtedy. čo sa zem vo všeobecnosti stala aj v koló
níá-ch súkromným vlastníctvom, uzavrer sa i tam cesty'
pre premenu nám-ezd-ný'ch robotníkov na samosrtamých
výrobcov. -- Str. 73.
Predslov -- - -- -- -~ - -~ -- --~
Úvodom -- -­ 1l

I. Výroba a- mzdy w 13
II. Výroba, mzda, zílsk ~--- ›-- z „ .­ 15
III. Mzdy a obeh peňazí -- m- ~ »m 2!!

IV. Ponukaąa dopyt .- ._ ..._ _ .H _. _~ 30

V. Mzdy a ceny -- - - m -- _ .__ .... 33
VI. Hodnota a práca -- .- _- _ __ __ __ 36
VII. Pracovná sila -- -- -- -- -- --~ - ­ 47
VIII. Výroba nadhodnoty -- -- _ .... H __ 50
IX. Hodnota práce -- -- „- ... .... _ .... __ 53
X. Zisk vzniká predaj om tovaru za jeho hodnotu 55

krľadá--------.___...____
XI. Rôzne složky, na ktoré sa nadêhodnota- roz­
56
XII. Všeobemé vzťahy medzi ziskmi, pracovnými
mzdami a cenami -- -- _ -______
-­ 60
XIII. Najdôležitejšie prípady boja za zvýšenie pra­
!comej mzdy čiže: boja proti jej .sníženiu -­ 62
XIV. Boj medzi kapitálłom a prácou a jeho Výsledky '70

Poznámky redakcie - -- -- -- _~. "nn-..­ 79

KAROL MARX: MZDA, CENA A ZISK
Z nemeckého originálu LOłI-INL,PREIS UND PROFIT
preložil Pavol Branko. Redigova-l Ladislav Szántó. Vydala
r. 1949 V IV. vydaní nakladateľstvo Pravda v Bratislave
ako 9..sväzokedície marxizmu-lendnizmu.
Vytla­
čiL'aPravda, füiálka v Žiline. Papier pridelený výmerom
PIO čís. 22078/49-1L1.