Alfonz Bednár

Sklený vrch

O autorovi :
- pochádzal z roľníckej rodiny
- počas vojny publikoval v odbornej tlači
- po roku 1945 vstúpil do literatúry ako prekladateľ klasickej anglo-americkej
prózy
- jeho diela vznikali vďaka osobnej odvahe zo slobodnej vôle, čo v 50. rokoch
nebolo typické
- prenikal do psychiky postáv a ľudských osudov vtedajšieho obdobia
s dramatickými ustatosťami SNP (Sklený vrch)
Žáner : Psychologický román (formou denníka)
Téma : Osud človeka počas SNP
Časy : dej pozostáva z troch etáp života hlavnej hrdinky – Počas povstania 1944,

po SNP (druhý návrat do Tichej doliny), prítomnosť

Miesto deja : Tichá dolina a Bratislava
Hlavné postavy :
postavy počas príbehu dostavali rôzne prezývky podľa ktorých sme postupne
zisťovali, že kto je kto

 Ema Klaasová – je hlavnou hrdinkou celého diela, dielo pozostáva z jej

zápiskov z denníka, ktorý písala, lebo sa nevedela vyrovnať so svojou
minulosťou, mala prezývky napr. Squaw Modré oko, Paloma nigra,
Florigera montana.
 Milan Kališ – výpomocný učiteľ, partizán, Emina najväčšia láska (spomína
naňho počas celého denníka), ovplyvnil jej celý život.
 Dr. Zoltán Balla – 2. muž čo jej zasiahol do života, zachránil Emu z tábora,
Ema sa s ním zasnúbila, ich vzťah netrval dlho
 Ing. Jozef Solan – poctivý muž, Eme prišiel do života pri jej druhej
návšteve Tichej doliny, zamilujú sa do seba (E nevie zabudnúť na Kališa)
 Tretina – tesár, bývalý partizán, tiež pracoval s Eminým mužom na zhybke
na Úseku 5, snaží sa dostať na miesto Eminho muža, zákerák
Martin Surovec 4.B
Obsah diela :
Počas diela sa postavy vyvíjajú a menia mená/prezývky v diele sú nejasné osoby
ktorých meno nepoznáme alebo nevieme kto to je, to sa dozvieme počas deja,
taktiež v denníku sa neustále menia obdobia ktoré Ema opisuje, preto dej niekedy
chaotický, napr. nevieme zo začiatku pravé meno Eminho muža (zistíme ku koncu)
Dej začína 5. 12. 1951, slovami Eminho muža „Poďme do tichej doliny!“ Ema
súhlasí, ale až keď budú hotoví s potočnou zhybkou (potrubie, ktoré ide pod
riekou) na ktorej pracoval jej muža a bol vedúci výstavby na Úseku 5. Ku
manželom príde na návštevu Tretina a začne frflať na výstavbu zhybky, pri
návšteve spomenie meno „Tkáčik“ (nevieme kto to je, ale Ema zostane v šoku
a muž začína mať podozrenia.
Ema spomína na časy ako počas povstania s Milanom Kališom značkovala Tichú
dolinu. Opisuje ako bola z Tichej doliny zhrozená, taktiež opisuje svojich rodičov,
otec bol podporovateľ Nemcov a matka presný opak, tá schovávala neznámych
ľudí pred Nemcami. Po čase matku odviedlo gestapo (ktoré na ňu pravdepodobne
zavolal otec) a Ema musela ujsť do Tichej doliny, kde bola spolu s Milanom
Kališom v chate pod Veľkým vrchom. Hovoria si celý čas rôzne príbehy a dávajú
si prezývky (tradícia v Tichej doline). Jedného dňa sa spolu pozerali spolu na
Veľký vrch a Milan povedal, že je ako z rozprávky o Sklenom vrchu. Milan neskôr
odišiel ku partizánom, Ema mu dala jej jedinú fotografia na pamiatku. Ema
v  denníku opakuje vetu „Kde si Milan, kde si ? Prídi a  budeme dvaja!“
Ema sa opýta Tretinu prečo u nich spomenul meno „Tkáčik“, on odpovie že mu
len tak utieklo z úst, čo je výmysel, povedal to naschvál aby postupne rozhádal
manželov (to sa mu aj po čase podarí).
Ema spomína na druhú etapu jej života a to keď mala ísť so Zolom spolu do
Tichej doliny, ale ten nestihol vlak. Keď prišla do Tichej doliny bola tam
postavená nová chata, starú vypálili Nemci ku koncu vojny. V chate sa zoznámila
s novými lyžiarmi, jeden z nich bol Mišo Pogáň, ktorý rozprával rôzne príbehy
a tiež spomenul „generála Laudona“, ako s ním išiel na Sklený vrch. Eme sa zdala
táto osoba povedomá, nakoniec zistila že to bol Milan Kališ. Taktiež sa dozvedela
že s Mišom bola spolu za čias SNP v Tichej doline, lebo spomenul v príbehu jednu
z jej prezývok. Ema začne s nimi tráviť viac času, najmä s Jozefom Solanom.
Ema spomína ako sa zoznámila so Zolom. Po vojne sa Milan stratil, nevedela ho
nájsť, do chaty nemohla ísť lebo ju označovali za dcéru nacistu kvôli otcovi.
Keďže nemala kam ísť tak príbuzný jej otca ju chcel zobral do tábora a v tom
prišiel Zoltán, že hľadá slúžku pre jeho brata. Časom ku sebe vybudovali vzťah,
Emu zamestnával v Bratislavskej firme a onedlho sa zasnúbili.

Martin Surovec 4.B

Píše o tom že nemôže mať deti lebo počas vojny musela potratiť Milanove dieťa,
a jej muž o tom nevie, ktorý by s ňou rád mal deti. Muž ide do Bratislavy
obhajovať projekt o zhybke.
Ema porovnáva ako sa ľudia správali v Tichej doline počas povstania a po ňom,
počas SNP ľudia žili v strachu a po boli oveľa veselší... Taktiež Ema hovorí so
starčekom Marčukom, ktorý tvrdí, že mladí ľudia sa nemajú právo tešiť, lebo si
neprežili to čo starší ľudia.
Muž príde domov z BA a si všimne, že Ema niečo píše, tak mu povie, že píše
článok do novín, nechce aby sa jej muž o denníku dozvedel tak ďalej sa kryje tým
že po noci pletie pre muža sveter do Tichej doliny. Do dediny prídu súdruhovia
rokovať o potočnej zhybke, lebo mužovi sa nezdá navrhnutý projekt.
Spomína ako Pogáň hovoril príbeh so Zolom, ako ich zavalila lavína, boli dobrý
kamaráti, ale Pogáň si myslel, že Zolo zomrel v povstaní, Ema mu povie že ešte
stále žije a to ho prekvapí (zároveň v Eme vyvolá pocit neistoty, aby neprezradil
Zolovi o Milanovi a o Solanovi, s ktorým flirtovala).
Projektanti uznajú mužovi nový návrh o zhybke. Tretina chce už začať výstavbu
zhybky ale muž odmieta a chce počkať na vypracovanie nového projektu. Ema sa
dozvie, že ju Tretina ohováral a hovoril ľuďom o Tkáčikovi. Marčuk sa začne
hádať s Tretinom ohľadom toho ako ohováral Emu, ona to už nedokáže počúvať
a zhúkne na Tretinu „povedz Tretina, bola som v povstaní s Tkáčikom, bola ?“,
Tretina nič nepovie. Ema sa poháda s mužom ohľadom Tkáčika, odvtedy je
v domácnosti napätie.
Spomína ako s Mišovou bandou naši hrob jedného neznámeho partizána. Potom
hovoria príbeh ako počas povstania partizáni zabili troch nemeckých vojakov
a Nemci ako pomstu podpálili chatu pod Veľkým vrchom a potom našli jedného
partizána ktorého zabili (ktorému asi patrí hrob).
Po incidente s Emou presunú jej muža na iný Úsek (č.4) a Tretina sa stane vedúci
výstavby potočnej zhybky na Úseku 5 (dosiahol to čo chcel).
Ema začne hovoriť Solanovi rozprávku o Sklenom vrchu (ktorú jej kedysi
povedal Milan), ale nedokonči ju, Milan sa jej pýta či s ním ostane v Tichej doline
dlhšie. Ema po čase súhlasí, keď sú sami pokračuje ďalej v príbehu ale nedokončí.
Tretina začne s výstavbou zhybky podľa starého návrhu. O niekoľko dní na to sa
stane zranenie na Úseku 5. Následne nastane snežná kalamita ktorá zastaví prácu
na úseku a pokazí motory bez ktorých nemôže výstavba ďalej pokračovať.
Do Tichej doliny príde obálka s oznámením o svadbe Dr. Zoltána Ballu, to Emu
zaskočí a rozmýšľa či mu Mišo Pogáň niečo nepovedal. O Zolovi samozrejme
Solanovi nič nepovie a predstavuje si s ním nový život, sľúbia si, že keď prídu do
Bratislavy tak sa zoberú (Konečne sa dozvedáme, že Emin muž je Solan).
Emu si zavolá vedúci Pekár, obviní ju z toho čo sa deje na Tretinovom úseku,
lebo našli v jej šuplíku nový projekt na potočnú zhybku, ktorý prišiel z Bratislavy
Martin Surovec 4.B
(Ema o ňom ani nevedela, niekto to na ňu hodil). Ema s z toho zrúti.
Do chaty pod Veľkým vrchom prídu pracovníci na výstavbu novej chaty a medzi
nimi je aj tesár Tretina. Dá s Emou do reči, hovorí jej životný príbeh, dozvedá sa,
že bol cez povstanie v Tichej doline ako partizán a v jeho skupine bol aj takzvaný
Martin Tkáčik, ten sa rozhodol ísť do vedľajšej dediny ku ostatným partizánom.
Ale po ceste ho chytia Nemci a ubijú ho na smrť. Keď ho Tretina išiel pochovať
tak zobral aj jeho peňaženku a v nej bola fotografia, bola to Emina fotografia,
ktorú kedysi dala Milanovi na pamiatku. Emília sa zrútila a celú noc preplakala,
Solanovi samozrejme nič nepovedala.
Na okrese bola zvolaná veľká porada ohľadom zhybky, Solan hádže vinu na
Tretinu, pretože zle rozhodol výstavbe. Tretina začne znova o Tkáčikovi a obviní
Emu, že môže za jeho smrť, lebo našiel u neho odkaz „Kde si Milan, kde si ? Prídi
a budeme dvaja“, ktorý vraj dala Ema (nie je to pravda). Ema povie, že je to jeho
chyba lebo ho nezastavil aj keď vedel, že je jeho cesta nebezpečná.
Bazela donesie Eme Milanov denník, ktorý jej posiela Tretina. Ema ma takmer
hotový sveter pre Solana do Tichej doliny, tak napíše Pogáňovi, či nepôjdu
spoločne. Ema pošle všetky pozostalé veci po Milanovi jeho rodičom. Muž je zo
všetkého zmätený, Ema ho núti pomáhať na Tretinovej zhybke, on nevie prečo
a myslí si že na ňu ešte niečo má, Ema to poprie. Na zhybke sa začalo pracovať
podľa projektu a Solan mu dokonca aj pomáha, neskôr prevezme aj vedenie na
Úseku 5.
Tretina a Bazela donesú muža domov, ktorému prišlo na Úseku zle, od
vyčerpania lebo 2 dni nespal, lebo pomáhal Tretinovi na Úseku. Tretina sa Eme
ospravedlní čo jej povedal, že za Tkáčikovú smrť nemôže. Mužovi sa polepši
a Tretina s Bazelom odchádzajú.
Ema píše ako prišiel ku ním Mišo Pogáň aj Klečkom a Jankou. Ospravedlnia sa
že nestihli s nimi ísť, pretože mali veľa roboty. Pogáň im poradí aby išli čím skôr
lebo sneh sa topí.
Štvrtok 17. 4. 1952, Ema píše, že čoskoro idú do Tichej doliny, už si predstavuje
ako tam mužovi všetko vysvetlí, prečo nemôže mať deti a všetky jej tajomstvá.
Tu prestane Solan čítať Emin denník a len opisuje čo sa ďalej stalo. Ema išla
domov s nákupom domov cez Úsek , prebehla cez mláku kde robotník pretrhol dva
elektrické drôty napätia ktoré spadli na vlhkú zem, Ema stupila do tej mokrej zeme
pod napätím a udrel do nej elektrický prúd. Odviezli ju do nemocnice ale to jej už
nepomohlo. V pondelok príde Solanovi telefonát z nemocnice že jeho žena umrela
na zástavu srdca.
Emin posledný zápis je v Sobotu 19. 4. 1952 – Ema píše, dnes ideme do Tichej
doliny, len musím ešte nakúpiť pár maličkostí.

Martin Surovec 4.B