VYVINOVÉ OBDOBIE ČLOVEKA

Vývin:
 množstvo zákonitých zmien, ktoré prebiehajú v určitom slede
 je sústavný a súvislý proces, ktorý prebieha počas celého života
 vývinu podlieha vždy celý organizmus a celá osobnosť
 biologický a psychický vývin, obidve formy sa vzájomne podmieňujú
Biologický vývin
 vývin orgánov a ich funkcií, rast, zvyšovanie hmotnosti
Psychický vývin
 vznikajú nové a zložitejšie psychické funkcie, ktorými sa jedinec dostáva na
kvalitatívne vyššiu úroveň
Jedinec získava:
 nové vlastnosti a funkcie, ktoré postupne zdokonaľuje, pričom niektoré zanecháva,
stráca (lezenie, bľabotanie)
 funkcie sa stávajú zložitejšími, čo umožňuje kvalitnejšie činnosti (naučí sa chodiť,
prekonáva prekážky, skáče, športuje, tancuje)
 vplyvom vývinových zmien sa človek stáva menej závislým, čoraz viac
sebestačnejším (jedinec prijíma najprv tekutú stravu, potom kašovitú, neskôr sa naučí
samostatne jesť)
Všeobecné zákonitosti vývinu:
Evolučné štádium
 obdobie vývinových zmien, vznik nových funkcií ich zdokonaľovanie, zjemňovanie
 vznik nových funkcií, činností je v prevahe nad ich zánikom
Štádium stabilizácie
 je obdobie keď daná funkcia sa vypracovala na maximum a ďalej sa nerozvíja
 jedinec v tomto období dosahuje osobný vrchol
Štádium involúcie
 je charakterizované slabnutím, degeneráciou a zánikom funkcii a činností
 vznik nových funkcii je menej častý i keď nie vylúčený
V určitých štádiách života sú aj senzitívne obdobia – psychika je obzvlášť vnímavá na určité
vplyvy (matka tesne po pôrode – úzky kontakt s dieťaťom – vývin lepšieho citového vzťahu)
Prenatalné obdobie
 Prenatálny vývoj trvá deväť mesiacov kalendárnych, alebo desať lunárnych
mesiacov po 28 dňoch, teda 40 týždňov – optimálna dĺžka tehotenstva.
Prenatálne obdobie sa člení na tri fázy:
1. Fáza oplodnenia: Je to obdobie, ktoré trvá tri týždne a koncom tretieho týždňa vzniká
nervová trubica, ktorá je základom nervového systému.
2. Embryonálne obdobie: v  tomto období sa vytvárajú všetky hlavné orgánové základy, trvá
od 4. do 12. týždňa. Embryo je veľmi citlivé v tomto období, faktory, ktoré naň pôsobia
môžu byť príčinou vzniku závažných vývojových chýb.
3. Fetálne obdobie: trvá od 12. týždňa do narodenia. V tomto období sa dokončuje vývoj
orgánových systémov.
V 16. týždni bábätko váži 60 až 80 gramov. Prsty aj palce majú správny tvar a nechty sú plne
vyvinuté. Pohlavné orgány sú vyvinuté a ultrazvuk okolo 16. týždňa môže jasne ukázať
pohlavie. Tvárička je vyvinutá a bábätko sa smeje, ale aj mračí, začínajú rásť mihalnice a
obočie. Medzi 15. až 20. týždňom sa robí prenatálny screening na Downov syndróm
(Mongolizmus), rozštepy neurálnej trubice a brušnej dutiny a iné zriedkavé genetické choroby
V 32. týždni je už bábätko perfektne vyvinuté, jediný problém zostávajú nezrelé pľúca.
Priemerná váha v 32. týždni je okolo 1700 gramov a priemerná dĺžka 42.5 cm. Hlava je
proporcionálna k telu. Ak sa narodí predčasne v tomto štádiu tehotenstva, jeho šance na
prežitie sú viac ako 95% za predpokladu intenzívnej novorodeneckej starostlivosti
V 38. týždni je bábätko úplne pripravené na život mimo maternicu. Priemerná váha bábätka je
už cez 3 kg – 3080 g. Priemerná dĺžka je okolo 50 cm
Novorodenecké obdobie
 trvá od narodenia do 28 dní
 biologické osamostatňovanie a adaptácia jednotlivých systémov na mimomaternicové
podmienky
 najintenzívnejšie zmeny v prvých hodinách a prvých sedem dní
 novorodenec sa musí prispôsobiť novým životným podmienkam (dýchanie, krvný
obeh, udržiavanie telesnej teploty)
 množstvo nepodmienených reflexov je dôkazom zrelosti nervovej sústavy – umožňujú
mu reagovať na vonkajšie podnety a prispôsobovať sa im (kašľací, kychací, žmurkací,
hľadací, uchopovací, prehltací a iné reflexy)
 dieťa prechodne najprv stráca na hmotnosti, objavuje sa novorodenecká žltačka
 zmeny v krvnom obraze
 manifestácia vrodených chýb
 vyvíja citový vzťah medzi matkou a dieťaťom pod vplyvom dojčenia – význam
dojčenia – materské mlieko chráni dieťa pred infekciou, má optimálnu teplotu, je
sterilné, obsahuje ľahko stráviteľné tuky, rozvíja sa emocionálna zložka
 novorodenca nie je vhodné sprchovať – prúd vody na jemnú pokožku pôsobí
nepríjemne a dráždivo
 novorodenec veľmi citlivo vníma polohu, na prudké zmeny reaguje zľaknutím až
Moorovým reflexom (zrelosť nervovej sústavy), zmena polohy doplnená láskavým
pohladením, prihováraním dieťa uspokojí
Dojčenské obdobie
 začína 29. dňom a končí prvým rokom
 mladšie dojčenské do 6 mesiacov a staršie dojčenské od 6 mesiacov
 hlavnou charakteristikou tohto obdobia je prudký rast a rozvoj motoriky
 nikdy v živote sa tak rýchlo nerastie (25 cm za jeden rok!), pôrodná hmotnosť sa až
strojnásobí
 v polroku začína 1. dentícia (prvé zúbky)
 v priebehu prvého roku sa z bezmocne ležiaceho novorodenca stáva chodiace dieťa
schopné už aj zložitých pohybov ruky, rozumie reči a ovláda prvé slová - obdobie
dramatického somatického, neuropsychického a motorického vývoja
 druhé najrizikovejšie obdobie z hľadiska chorobnosti úmrtnosti
 pribúdajú infekčné ochorenia
 pomerne často sa prejaví anémia z nedostatku železa
Batolenecké obdobie
 Začína na začiatku druhého roka a končí v treťom roku
 Postupné osamostatňovanie a rozvoj komunikácie
 Ďalší rozvoj motoriky – dieťa samo chodí, učí sa samostatne jesť, udržiava čistotu,
speje k nezávislosti a bojuje o ňu
 Prvé obdobie vzdoru „ja sám“
 Deti ešte nie sú dostatočne zrelé pre kolektívnu výchovu, preto umiestnenie v jasliach
by malo byť len v nevyhnutných prípadoch
 Rast sa spomaľuje i keď je stále rýchlejší ako neskôr
  Ukončí sa prvá dentícia, dieťa má kompletný chrup a môže jesť zmiešanú potravu
 Chorobnosť je menšia ako v dojčenskom období, pozor pribúdajú úrazy
Predškolské obdobie
 medzi 3. a 6. narodeninami
 hlavnou charakteristikou je socializácia dieťaťa, t.j. jeho zapojenie do spoločnosti
vrstovníkov, schopnosť hrať sa s inými deťmi – možnosť zapojiť dieťa do výchovy v
kolektíve, čo je v tomto veku už fyziologické
 tempo rastu sa zreteľne spomalí, dieťa rastie 4 až 5 cm ročne, priberá asi 1 kg ročne
 deti zoštíhlejú, vyťahujú sa, končatiny sa im viac predlžujú
 v súvislosti s pomalším tempom rastu sa znižuje chuť do jedla - rodičom sa táto
skúsenosť spolu „s chudnutím“ často zdá byť prejavom choroby, niekedy zbytočne
nútia deti do jedla, čím môžu vyvolať buď trvalé nechutenstvo, alebo na druhej strane
zvyk prekrmovania, ktorý vedie k obezite
 chorobnosť detí nie je vysoká, ale deti v kolektíve sú častejšie choré než tie, čo sú
vychovávané doma
 úrazov je menej ako v batolivom i školskom veku
 motorika detí je dobrá, sú schopné naučiť sa zložitejšie návyky - vhodné je učiť ich
plávať, lyžovať, korčuľovať, lebo v tomto veku už majú pre športy zmysel a radosť
z nich
 na začiatku obdobia je čas neustálych otázok, veľmi dôležitý pre rozvoj myslenia
dieťaťa
 okolo štvrtého roku sa objavuje druhé obdobie vzdoru
 ku koncu obdobia začína výmena mliečneho chrupu za stály
 v závere tohto obdobia je väčšina detí zrelá pre školskú dochádzku
Školské obdobie
 po 6. narodeninách do začiatku dospievania
 do 12. rokov sa hovorí o mladšom, po 12. roku o staršom školskom veku
 obdobie je charakterizované prudkým rozvojom intelektu a formovania osobnosti
 končí sa hravé obdobie a začína sústavná usmerňovaná činnosť dieťaťa – školská
výchova
mladší školský vek je relatívne pokojné obdobie života
 dieťa rastie pomalšie, okolo 4 až 5 cm ročne
 proporcie tela sa podstatne nemenia
 zvyšuje sa svalová sila
 vymieňa sa dentícia
 odolnosť voči infekciám je dobrá, deti sú v tomto veku relatívne najzdravšie
 zvýrazňuje sa individualita každého dieťaťa, rozdielnosť detí je stále zrejmejšia
 dieťa abstraktne myslí, vie samostatne, originálnym spôsobom riešiť rozličné úlohy
 deti nie sú negativistické, naopak, väčšina chce s dospelými spolupracovať
starší školský vek (12 až 15 rokov) sa zväčša kryje s obdobím puberty
 obdobie prudkých somatických i psychických zmien – jedno z najbúrlivejších období
ľudského života
 rast sa zrýchľuje na 10 až 15 cm za rok, pričom sa predlžujú predovšetkým
končatiny
 nastupuje sexuálne zrenie - hormonálna nerovnováha v tomto období býva príčinou
zníženej odolnosti voči infekciám a narastania ťažkostí spôsobených
neurovegetatívnou nerovnováhou (subfebrílie, bolesti hlavy, bolesti brucha, pocity
 „dusenia“, zvýšená únavnosť) - najmä u detí s nedobrým rodinným prostredím
(neúplné rodiny, nesprávne postoje vo výchove)
 hoci psychické schopnosti ďalej vzrastajú, objavujú sa poruchy koncentrácie,
zhoršenia školského prospechu
 nastupuje tretie obdobie vzdoru, výrazná kritickosť dospievajúceho k všetkému, čo
robia dospelí, predovšetkým vlastní rodičia
 rodičia a vychovávatelia prestávajú byť absolútnou autoritou a túto si musia zaslúžiť
svojimi skutočnými kvalitami a chápaním pubescenta
 môžu vzniknúť psychické problémy, samovražedné pokusy, zlozvyky – narkománia,
fajčenie, alkoholizmus