Prečo študujem hudbu .

Ku hudbe pred tým ako som začal hrať na saxofón som výnimočný vzťah .Zdala
sa mi tuctová a nudná hlavne asi kvôli tomu že jediná ktorú som v živote počul
bola v aute z rádia .Ako som rástol tak som stále viac nadobúdal vzťah ku
klasickej hudbe a čím ďalej tým viac som populárnu hudbu nemohol
zniesť .Zdalo sa mi preto dobrým krokom že skúsim hrať na hudobný nástroj .
Vybrať si nebolo náročné .Keďže som chcel byť originálny tak klavír
neprichádzal do úvahy . Sláčikové nástroje sa mi pozdávali lepšie no nepáčil sa
mi ich zvuk a neboli vôbec živé . Rozhodol som sa pre dychový nástroj
a spomedzi nich som si vybral saxofón . Vyzeral pre mňa neuveriteľne
komplikovane ale ľudia čo na ňom hrali vyzerali že vedia že vedia . Bolo však
pre mňa sklamaním zistiť že budem musieť zabiť rok na flaute a ešte väčším že
sa budem o hudbe učiť .Prvých pár rokov som tam poctivo chodil ale potom sa
mi podarilo vždy si nájsť dobrú zámienku aby som sa tam nemusel ukázať .
Podarilo sa mi to aj tento rok veľmi úspešne prostredníctvom školskej kapely
kde sme za pol roka sotva nacvičili jednu skladbu . Absolventské skúšky však
mali byť odplatou že som to tak flákal .Našťastie mi učiteľ odporučil tenkú knihu
a 7 rokov som dobehol ani nie za týždeň .Pomohol mi v tom Ľuboš Janák .Na
saxofón plánujem hrať aj naďalej . Mal som plán ísť na konzervatórium ale
uvedomil som si že to nie je môj životný smer a teda nič pre mňa (na Slovensku
sa nedá študovať dve stredné školy naraz ). Preto ostávam ešte niekoľko rokov
tu . Musím sa poďakovať hlavne trom plagátom v triede 60 vďaka ktorým som
sa dostal do ročníka kedy sme sa museli presunúť do inej triedy a prestal som
chodiť na teóriu .Nanešťastie boli vymenené čo bola pre všetkých žiakov
obrovská strata . Taktiež musím poďakovať opravovateľom mojej písomky že
my našepkali že je to džez .Môjmu učiteľovi Oremovi za to že ma naučil kde na
klavíry nájdem tón c .Poslucháčom koncertov na ktorých som bol a jasne im
naznačil aký som zo svojho výkonu znechutený lebo som omylom
v šestnástinovom behu omylom zahral c namiesto cis .Ale najväčšia vďaka
určite patrí pani riaditeľke za to že kúpila do školy xylofón za 1700 eur ktorého
sa asi nikdy nikto nedotkne a bude pomaly hniť na treťom poschodí
v bubeníckej triede .Táto škola mi dala veľa: vzdelanie , lásku k hudbe či značku
„východ“ ktorú som našiel ležať na zemi pred školou .V skratke som rád že som
mohol hrať na saxofóne a občasne aj na klavíry v tejto škole .Jediné čo ľutujem
je že posledný rok v triede ktorej som bol nebolo umývadlo .