Východné pobrežie Severnej Ameriky neosídlovali Európania hned.

Príčinou bolo, že
oblasť nemala zvlášť príjemnú klímu (chladno, vlhko), nemala ani vhodné pôdne
podmienky (množstvo lesov) a neposkytovala ani drahé kovy. Postupne sa tu presadilo
Španielsko, Holandsko, Anglicko, Francúzsko. V 16. - 18. storočí sa na východnom
pobreží vytvorilo 13 anglických oblastí. Spoločným znakom osád bolo nepresadenie
feudalizmu, vlastná samospráva a ich vznik zaberaním pôdy Indiánov. Vytvárala sa tu
skupina vzdelan- cov, ktorí poznali myšlienky francúzskych a anglických filozofov.
Objavovali sa aj isté rozdiely. Na severe sa obyvateľstvo živilo
poľnohospodárstvom, remeslami, obchodom s kožušinami, ťažbou dreva a rybolovom.
Prichádzali sem kalvínski puritáni, ktorí mali prísne mravné normy, čo ovplyvňovalo
spoločnosť. Južné osa- dy tvorili veľké plantáže, kde pracovali otroci dovezení z
Afriky. Pestovali bavlník, tabak a cukrovú trstinu. V roku 1763 sa skončila
sedemročná vojna. Táto vojna však bola pre Angličanov finančne náročná a bolo
potrebné hľadať možnosti, ako splatiť dlh. Medzi osadami a Britániou boli obchodné
vzťahy. Z prístavov na severe sa vyvážalo drevo, surové železo a z juhu bavlna,
tabak, cukrová trstina. Do osád sa dovážali látky, produkty, čaj i otroci. Briti
rozhodovali o tomto obchode, o daniach, odbyte. Problém vo vzťahu nastal po
zvyšovaní daní, ktorým chceli Angličania vyriešiť splatenie svojho dlhu. Vydávali
clá na rôzne produkty dovážané do týchto osád. V roku 1765 začal platiť zákon o
kolkovnom, na základe ktorého sa zdanili mnohé výrobky dovážané z Anglicka do osád.
Toto všetko vyvolávalo nespokojnosť osadníkov. V roku 1767 boli prijaté tzv.
Towshendove zákony. Znamenali clá na dovoz koží, papiera, čaju, skla, farieb a pod.
Osadníci začali bojkotovať anglický tovar. To viedlo k zakladaniu vlastných
manufaktúr s použí- vaním iba ich vlastných výrobkov. Tieto problémy vyústili do
otvorených zrážok osadníkov s anglickými obchodníkmi. Upokojiť vzniknutú situáciu
mali vojaci, ktorých Briti poslali do Bostonu. Ale vyvolalo to len nové konflikty.
Hoci väčšina Towshendových zákonov bola zrušená, okrem cla na čaj, napätie sa
nezmen- šovalo. Britský minister financií uvalil monopol na predaj čaju
Východoindickej spoločnosti. Výsledkom bolo poškodenie mnohých obchodníkov. Tak sa
v roku 1773 odohralo bostonské pitie čaju, keď osadníci vyhádzali na protest
anglický čaj do mora. Prístav v Bostone bol uzavretý. Osadníci sa rozhodli d'alej
riešiť situáciu. V roku 1775 zvolali kongres do Philadelphie. Zasadal tu prvý
kontinentálny kongres, kde sa dohodli, že odmietajú právo anglického parlamentu
zasahovať do vnútorných záležitostí a odmietajú všet- ky obmedzujúce zákony.
Vojenský konflikt bol na spadnutie. Podnetom sa stala udalosť v meste Lexington,
keď sa britskí vojaci pokúsili vziať osadníkom zbrane. Osadníci zvolali druhý
kontinentálny kongres. Tu sa dohodli na vytvorení dobrovoľníckych milícií (neskôr
armáda). Na čelo odboja sa postavil George Washington (generál a vrchný velitel'
kontinentálnej armády, pôvodne farmár, ktorý mal skúsenosti z bo- jov proti
Indiánom a proti Francúzom v sedemročnej vojne).
Vzdelanec Thomas Paine vypracoval dokument Zdravý rozum, v ktorom sa objavila
myšlienka odtrhnutia od Anglicka. Ďalšie úvahy o revolúcii sa presadili v dokumente
Vyhlásenie nezávislosti (spoluautorom bol Thomas Jefferson). 4. júla 1776 bol
vyhlásený nový štát, ako prvý štát v histórii, ktorý bol postavený na zásade, že
všetci ľudia sú si od prírody rovní a moc vychádza z ľudu a má byť rozdelená na vý-
konnú, zákonodarnú a súdnu.
Tento dokument však ešte neznamenal koniec revolúcie. Tú si osadníci vybojovali.
Veľká bitka sa odo- hrala v roku 1777 pri Saratoge. Bola motivačnou pre osadníkov a
navyše európski nepriatelia Anglicka začali podporovať nový štát (napríklad
Španielsko, Francúzsko). Prelomom bola v roku 1781 bitka pri Yorktowne, kde
americko-francúzska armáda porazila britskú. V roku 1783 bol v Paríži podpísaný
mier s Britániou, ktorá uznala nezávislosť USA.Začal sa budovať nový štát. Ocitol
sa v ťažkej hospodárskej situácii, farmári boli zadlžení, mena bola zne- hodnotená.
Politické práva mali len majetní, vypukli aj povstania. Začal sa hľadať spôsob, ako
dodať autoritu voleným orgánom. Vhodnou cestou sa ukázali rokovania o ústave. Tá
bola prijatá v roku 1787 as doplnkami platí dodnes. Postavenie štátov sa upevnilo.
USA sa stali federáciou. Zákonodarnú moc mal dvojkomorový kongres (Senát tvoria
dvaja senátori z každého štátu, Snemovňa má počet poslancov závislých od počtu
obyvateľov daného štátu) a výkonnú moc prezident. Prvým prezidentom sa stal George
Washington.