TELOVÉ TEKUTINY ČLOVEKA

- dôležité pre:
1. transport látok v tele
2. spojenie organizmu s vonkajším prostredím
3. metabolizmus
- patrí sem krv, tkanivový mok, miazga

KRV (HEM, SANGUIS)

- tvorí asi 8% hmotnosti tela → 5-6 l, preteká cievnym systémom
- neustála obnova – 50 ml/deň → celkovo sa obnoví 3x do roka
- hlavné funkcie:
1. transportná: - O2 z pľúc ku tkanivám a orgánom, zber CO2 z tkanív a jeho prenos do pľúc
- transport živín z tráviacej sústavy ku tkanivám a zber odpadových látok
metabolizmu a ich transport do obličiek
- transport hormónov, vitamínov a iných dôležitých látok
2. termoregulačná: krv preteká pečeňou, kde sa otepľuje → teplo rozvádza do celého organizmu,
sprostredkúva aj výmenu tepla medzi kožou a vonkajším prostredím
3. udržiavanie homeostázy (stálosť vnútorného prostredia), udržiava pH
4. obrana organizmu pred cudzorodými organizmami a látkami (prostredníctvom bielych krviniek,
protilátkami a imunologickými reakciami)
5. zastavenie krvácania
- červená nepriehľadná tekutina zložená z krvnej plazmy a krvných elementov (červené a biele
krvinky, krvné doštičky)
- hematokrit - pomer medzi objemom červených krviniek a objemom celej krvi (u mužov cca 44%,
u žien 39%)
- sedimentácia červených krviniek – pri usadzovaní najnižšiu vrstvu tvoria erytrocyty, nad nimi je
tenká vrstvička bielych krviniek a krvných doštičiek, najvyššie je krvná plazma

Krvná plazma
- žltkastá tekutina, tvorí 52-54 % krvi, 3-3,5 l
- je slabo alkalická (pH = 7,4)
- obsahuje:
a) voda - 90%
b) anorganické látky – katióny Na+, K+, Ca2+, Mg2+, anióny Cl-, HCO3- , udržujú osmotický tlak,
pH, umožňujú rozpúšťanie bielkovín, podieľa sa na homeostáze
c) organické látky – sacharidy (glukóza, fruktóza), lipidy (cholesterol), bielkoviny (albumíny –
transportná funkcia, globulíny – tvorba protilátok, fibrinogén a protrombín – zrážanie krvi),
 splodiny metabolizmu (močovina, kyselina močová), hormóny, vitamíny, mastné kyseliny, plyny
(kyslík, dusík, CO2)
- bielkoviny zabezpečujú viskozitu krvi, ktorá je dôležitá pri udržiavaní krvného tlaku

Červené krvinky (erytrocyty)

- majú piškótovitý, bikonkávny tvar
- bezjadrové bunky, sú pružné a deformovateľné (prechod vlásočnicami)
- funkcia: prenos dýchacích plynov
- množstvo: u mužov cca 5,5 mil. na 1µl krvi, u žien cca 4,8 mil. na 1µl krvi
- ich počet sa zvyšuje, keď sa človek vyskytuje v prostredí s nízkym parciálnym tlakom
- tvorba ČK = erytropoéza – v červenej kostnej dreni
- ich životnosť je asi 120 dní, zanikajú v slezine, v pečeni
- obsahujú hemoglobín (červené krvné farbivo) – obsahuje železo, má schopnosť viazať dýchacie
plyny – ich hlavnou funkciou je transport O2 a CO2
- pri naviazaní kyslíka na hemoglobín vzniká oxyhemoglobín
- pri naviazaní CO na hemoglobín vzniká karboxyhemoglobín
- väzba hemoglobín s CO2 - karbaminohemoglobín
- majú semipermeabilnú membránu, ktorá v roztoku s nižším osmotickým tlakom praská – nastáva
hemolýza – pri odstraňovaní starých opotrebovaných ČK, alebo pod vplyvom niektorých látok (jedy)
- pri hemolýze sa uvoľňuje hemoglobín, z neho sa odštepuje dvojmocné železo a bielkovina globín –
tu sa viaže CO2

Biele krvinky (leukocyty)

- majú rôzny tvar, obsahujú jadro
- množstvo: 5-10 tisíc na 1µl krvi, ich počet sa zvyšuje pri patologických stavoch
- vznikajú v červenej kostnej dreni (tvorba BK = leukopoéza) , zanikajú v slezine, životnosť rôzna
- funkcia: zabezpečujú imunitné (obranné) reakcie – chránia organizmus pred cudzorodými látkami,
choroboplodnými mikroorganizmami a vlastnými zmenenými bunkami
- sú schopné fagocytózy a tvorby protilátok
- rozdeľujeme ich na granulocyty a agranulocyty

Krvné doštičky (trombocyty)

- nie sú pravými bunkami, vznikajú ako telieska odškrcovaním cytoplazmy z veľkých buniek kostnej
drene (megakaryocytov), ich životnosť je asi 4 dni
- nemajú jadro
- množstvo – 300 tis. na 1µl krvi
- sú krehké, ľahko sa lámu
- zabezpečujú zrážanie krvi, zastavenie krvácania, regeneráciu ciev

Krvné skupiny – systém AB0

- systém AB0 bol objavený v roku 1900 nezávisle od seba dvoma vedcami – českým lekárom Janským
a nemeckým lekárom Landsteinerom
- v rámci tohto systému rozoznávame krvné skupiny A, B, AB, 0

Antigén (aglutinogén)
- molekula glykoproteínu, ktorá sa nachádza na povrchu krvných buniek – červených krviniek, v ich
bunkových membránach
- od jeho prítomnosti a druhu závisí krvná skupina človeka
- rozlišujeme aglutinogén A, B, jeho neprítomnosť 0

Aglutinín (protilátka)
- protilátky prítomné v krvnej plazme
- rozlišujeme aglutinín alfa = anti A, aglutinín beta = anti B
- za normálnych okolností má človek v krvnej plazme opačný aglutinín ako antigén, aby nedošlo k tzv.
aglutinácii – zhlukovaniu, zrážaniu krviniek

Skupin Antigén Aglutinín Frekvencia v SR

a
A A anti-B 41%
B B anti-A 18%
0 nemá anti-A, anti- 32%
B
AB A,B nemá 9%

- pred každou transfúziou sa robí krížová skúška – v laboratóriu sa zmieša krv darcu
a príjemcu a zisťuje sa zlučiteľnosť krvi

Systém Rh
- na červených krvinkách je prítomný aj systém antigénov Rh
- objavený u opice Macacus rhesus (vrešťan hrdzavý)
- ak je prítomný – jedinec je Rh-pozitívny (Rh+) – v populácii 85%
- ak nie je prítomný – jedinec je Rh-negatívny (Rh-) – v populácii 15%
- dôležitý pri transfúzii krvi
- pacientovi s krvnou skupinou Rh-negatív nemožno podať krv Rh-pozitívnu – telo by začalo proti nej
vytvárať protilátky, ktoré spôsobia hemolýzu – rozklad červených krviniek
- nebezpečné, ak matka Rh-negatívna nosí plod, ktorý je po otcovi Rh-pozitívny – hlavne v druhom
tehotenstve

TKANIVOVÝ MOK
- tekutina, ktorá vypĺňa medzibunkové priestory
- zloženie – podobné zloženiu krvného séra alebo miazgy, len pomer jednotlivých zložiek je iný
- vzniká z krvnej plazmy jej presakovaním cez steny kapilár
- sprostredkúva tok živín, dýchacích plynov a metabolitov medzi krvou a bunkami tkaniva
- množstvo – dospelý človek asi 10,5 l
- preniká aj do miazgových ciev

MIAZGA (LYMFA)
- bezfarebná až žltkastá tekutina
- tvorí sa z tkanivového moku v miazgových kapilárach prenikaním vody a iných častí
- zloženie – podobné zloženiu krvnej plazmy, ale obsahuje menej bielkovín a viac NaCl
- obsahuje veľa lymfocytov a monocytov
- je súčasťou miazgovo-cievnej sústavy človeka
- funkcia: transport látok z tkanivového moku do krvi, účasť na obrane organizmu