Ján Smrek

Ján Smrek – Ján Čietek bol hlavným predstaviteľom vitalizmu v medzivojnovej poézii.
V detskom veku osirel. Vyrastal v sirotinci v Modre.

Novinárska činnosť

Založil edíciu – EMSA – Edícía mladých slovenských autorov. V roku 1930 založil literárno-
umelecký mesačník Elán.

Básnická činnosť

Vstúpil do literatúry básnickou zbierkou Odsúdený k večitej žízni. Touto zbierkou prihlásil
k symbolizmu, najmä k básnickej tradícii Ivana Krasku. Prevládali motívy smútku a pesimizmu.
Celkom iný charakter majú básne jeho druhej zbierky Cválajúce dni. Touto zbierkou sa zaradil
Smrek k básnikom – vitalistom. Vitalizmus sa objavil po 1.svetovej vojne. Ospevoval
a oslavoval lásku, prírodu, krásy sveta, vzdialené krajiny. Básne Smreka boli plné životného
elánu. Ospevovali kladné životné hodnoty, mladosť, lásku, krásu. Básnické zbierky Božské uzly,
Iba oči, Zrno, Cválajúce dni a básnická skladba Básnik a žena sám nazval slnečnými knihami.
K najčastejsím témam týchto zbierok patrí láska, oslava ženskej krásy, túžba za cestovaním.

Básnik a  žena je lyrická poéma so znakmi veršovanej poviedky. Má formu dialógu medzi
básnikom a neznámou ženou, ktorú stretol jedného zimného dňa. Rozprávajú sa o význame
lásky. Je rozdelená na päť kapitol. Prvé štyri opisujú stretnutie básnika a ženy, ich ľúbostný
vzťah a napokon rozchod. Rámcom týchto štyroch kapitol sú ročné obdobia. Piata kapitola
opisuje ich stretnutie po desiatich rokoch.

Svoj protest proti vojne a jej následkom a proti neľudskosti fašizmu vyjadril v zbierkach Hostina
a Studňa.

Prekladaťelská činnosť

Smrek sa venoval aj prekladovej tvorbe. Prebásnil diela Villona a maďarských básnikov napr.
Petőfiho, Aranyho…
Emil Boleslav Lukáč

Patril k najvýznamnejším osobnostiam slovenskej medzivojnovej poézie. Bol hlavným

predstaviteľom symbolizmu. Roku 1940 založil časopis Tvorba. Bol redaktorom a novinárom.
Na tvorbu Emila Boleslava Lukáča mali vplyv symbolisti Baudelaire, Ady a Ivan Krasko. Do
literatúry vstúpil básnickou zbierkou Spoveď. Obsahoval motívy smútku a bolesti. Zbierka
Dunaj a Seina vznikla v čase keď študoval v Paríži. Prežíva pocit stratenosti v cudzom meste,
túži po domove. V knihe konfrontuje domov a svet, mesto a dedinu. Zbierka O láske neláskavej
je venovaná ľúbostným motívom. Používal protiklady a kontrasty. Láska je plná paradoxov napr.
Báseň Paradoxon. Lásku vnímal ako protikladnú hru citov a rozumu.

V dielach Moloch a Bábel reagoval na vážne spoločenské udalosti. Sú varovaním protestom

i zúfalým výkrikom. Názvy sú symbolické: Moloch – krutosť, Bábel – chaos. Varuje ľudstvo
pred totálnym zničením. Básne majú náročný štýl, sú časté inverzie. Lukáč bol priekopníkom
voľného verša.

Bol aj významným prekladateľom. Prekladal diela francúzskych básnikov – Kvapky z perlete

a diela z maďarskej poézie – Spoveď Dunaja.