Jozef Gregor - Tajovský

Patrí k predstaviteľom kritického realizmu v slovenskej literatúre

Narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici (podľa rodiska si zvolil aj literárne meno). Bol najstarším z
desiatich detí. Mladého Tajovského vychovávali starí rodičia. Najväčší vplyv na chlapca mal jeho starý
otec, na ktorého si spomína s veľkou láskou v mnohých svojich poviedkach - Starootcovský cyklus. Po
ukončení štúdia pôsobil ako bankový úradník. Počas 1. svetovej vojny, v roku 1915 musel Tajovský
narukovať a ako vojak rakúsko-uhorskej armády bol odvelený na východný front. Dostal sa do
zajateckého tábora a tu spolu s Jankom Jesenským vydával noviny pre československých legionárov.
Pochovaný je v Tajove vedľa starých rodičov. Tajovský bol majstrom krátkej prózy. Písal krátke
poviedky v ktorých ukázal pravdivý, nič neskývajúci obraz slovenskej dediny a ľudu. Svojimi
poviedkami chcel upozorniť na osud najbiednejších, najchudobnejších a vzbudiť v čitateľoch súcit. Na
svojho starého otca, na smutné a veselé príhody, ktoré s ním zažil, si spomína v poviedkach Do konca,
Prvé hodinky.

Do konca
V poviedke opísal Tajovský smrť starého otca. Životnou filozofiou starého otca bola práca až do konca
života. Na smrteľnej posteli si spomenul na sľub že príde starej materi pomôcť na lúku, a keď sa stará
mať vrátila, našla ho zomierajúceho na zemi vychystaného do práce.

Tajovského črty a poviedky z dedinského prostredia majú tragický koniec. Sú napísané v 1. osobe.
Tajovský štylizuje svoje prózy tak, ako keby ich rozprával svedok (často vstupuje do deja i on sám).
Jeho poviedky sú stručné, dôraz v nich je na postavách. Sú to ľudové postavy - biedni, bezmocní, ale
pracovití a čestní ľudia. Tajovský však svoje ľudové postavy - podobne ako Timrava - neidealizuje,
nezakrýva ani ich chyby, ktoré sú dôsledkom biedy (napr. zaostalosť, alkoholizmus). Portréty
chudobných, sluhov, slúžok a iných bedárov kreslí napr. v poviedkach Maco Mlieč, Na chlieb, Horký
chlieb, Mamka Pôstková, Apoliena.

Maco Mlieč
Opisuje životný osud jednoduchého, zaostalého sluhu Maca Mlieča. Maco bol od mladosti sluhom u
bohatého richtára. Celý život ťažko pracoval, býval v maštaľ spolu so zvieratami a za svoju prácu
nedostávali plat, iba pár grajciarov na pálenku a dohán. Svojmu gazdovi bol vďačný, nezaujímalo ho, že
celý život pracoval zadarmo. Poviedka končí paradoxonom - Maco sa krátko pred smrťou príde rozlúčiť
s richtárom a poďakuje sa mu za všetko, čo pre neho urobil. Maco poprosí richtára, aby ho riadne dal
pochovať. Maco do rána umrie. Gazda mu vystrojí krásny pohreb.

Na chlieb
V poviedke Na chlieb opisuje Tajovský príbeh zo života poľnohospodárskeho robotníka. Núdza ho
prinúti ísť si do banky požičať peniaze, aby mal za čo kúpiť svojim deťom chlieb.
Horký chlieb
Vdova Turjanka sa po manželovej smrti ocitla. Aby si zarobila pár grajciarov, ide v noci strážiť panské
deti, kým sa páni nevrátia zo zábavy. Oni sa však vrátia až nadránom a vdova Turjanka medzitým v
mrazivej noci odbehne z domu pánov k svojim deťom, pretože má strach, či sa im niečo nestalo.
Turjanka prechladne a ťažko ochorie, na lieky nemá peniaze. Autor v záver poviedky naznačuje, že deti
onedlho stratia i matku. 
Apoliena 
Pätnásťročná Apoliena je slabá od hladu a hluchá od bitky otca-alkoholika. Je slúžka u bohatej rodiny
ale sa jej stále vysmievajú lebo je hluchá.
 
Mamma Pôstková
Mamka Pôstková mala tiež ťažký život. Mala za manžela pijana, ktorému sa nechcelo pracovať, a často
prepil i tých pár grajciarov, čo ona zarobila. Z ich syna vyrástol tiež pijan a po otcovej smrti vyhodil
matku z domu. Zarábala si pečením a predávaním chleba a pomáhala svojej neveste živiť deti.

Tajovský bol nielen prozaikom ale i dramatikom. Jednoaktovky napr. Matka, V Službe, Hriech,
Tma. Štvordejstvová veselohra Ženský zákon je humotisticky ladený príbeh lásky detí dvoch
chudobných rodín. Bohatá richtárka sa snaží majetkom zlákať Miška za ženícha pre svoju starú dievku.
Tvrdohlavosti, intrigám a klebetám - čiže nepísanému ženskému zákonu dedinského života - urobí
koniec Miškov otec a zachráni šťastie mladých ľudí.
 
V päťdejstvovej hre Statky - zmätky kvôli majetku a peniazom zabúdajú na ľudskosť, na morálku a na
česť. Starí a bohatí manželia Palčíkovci nemajú vlastné deti. Presvedčia svojich vzdialených príbuzných
z oboch strán, Ďurku a Zuzku, aby sa zosobášili a nasťahovali sa k nim ako ich vlastné deti. Sľúbila im,
že prepíšu na nich majetok, ale v skutočnosti chcú iba získať lacné pracovné sily. Zuzka je tiché a
pracovité dievča. Ďurko má rád krčmu, zábavy, tanec a ženy. Aj Palčíkovci sú sklamaní, Ďuro sa o
gazdovstvo nestará, chodí po krčmách a za predošlou frajerkou Betou. Zuzka trpí pri Ďurkovi. Zuzka sa
ho rozhodne opustiť, aj keď čaká dieťa. Ďurko si privedie do domu Betu. Chcú prinútiť Palčíkovcov,
aby už za života prepísali na nich majetok. Palčík revolverom vyhodí Ďura z domu. Uplynie rok.
Palčíkovci prichádzajú poprosiť Zuzku o prepáčenie. Sľúbia jej, že sa postarajú o jej syna. Svojho syna
prichádza navštíviť i Ďuro a tiež prosí Zuzku o odpustenie. Zuzka mu už všetko odpustila, ale odmieta
jeho ponuku, aby sa k nemu vrátila. Už mu viac neverí.