Zdravotná Výchova

Pedagogika ako veda. Výchova. Vzdelávanie. Vzdelanie. Výchova k zdraviu. Rola zdravotníka ako
pedagóga

Ján Ámos Komenský (1592 – 1670) - zakladateľ pedagogiky ako vedy.

 učiteľ národov, filozof, teológ, didaktik, organizátor školstva, stanovil pevný poriadok školy a denné
vyučovanie, nastavil náročné požiadavky na učebnice, učiteľa.
Požadoval
 škola hrou,
 „uč tomu, čo je potrebné učiť“,
 od jednoduchému k zložitejšiemu,
 pred učením cudzích jazykov treba vedieť jazyk materský,
 všetko, čo sa žiaci naučia, majú použiť,
 dôležité je opakovanie, skúšanie, precvičovanie,
 názornosť vo vyučovaní,
 vzdelávanie všetkých bez rozdielov,
 sústavné vzdelávanie dospelých.

Pedagogika
 veda zaoberajúca sa vzdelávaním a výchovou v rôznych oblastiach života spoločnosti,
 termín pedagogika (gr. paidagogos) – otrok, ktorý sa staral o syna svojho pána, sprevádzal ho na
cvičenia a do školy; (lat. paedagogus) – s významom nielen otrok – sprievodca, ale aj učiteľ,
vychovávateľ,
 súčasť filozofie a až koncom 19. storočia sa osamostatnila,
 veda o výchove a vzdelávaní
Predmet pedagogiky skúma obsah výchovy a vzdelávania, metódy, ktorými sa výchova uskutočňuje a
podmienky, za akých prebieha výchovno-vzdelávací proces.

Pedagogické disciplíny
1. Základné
 všeobecná pedagogika – teória výchovy uskutočňujúca sa rôznymi postupmi a za rôznych podmienok.
2. Hraničné
 vznikli na rozhraní pedagogiky a inej vedy ( napr. pedagogická psychológia, sociálna pedagogika).
3. Aplikované
 predškolská pedagogika,
 školská pedagogika,
 špeciálna pedagogika (napr. psychopédia – výchova a výučba mentálne retardovaných, tyflopédia – zaoberá
sa nevidiacimi a ľuďmi so zvyškami zraku, logopédia – osoby s poruchou reči – zajakavosť, chyby
výslovnosti, strata reči po mozgovej príhode),

Metódy pedagogiky
1.Metódy vyučovania
 monologické – prednáška, rozprávanie,
 dialogické – rozhovor, beseda, diskusia,
 praktické – práca s knihou, laboratórne práce, exkurzie.
2. Metódy výchovy
 slovné – založené na slovnej komunikácii vychovávateľa a vychovávaného ( napr. rodič – dieťa, učiteľ –
študent),
  praktické – založené na praktickej činnosti vychovávaného ( napr. praktické cvičenia v nemocnici).
Výchova
 zámerný proces, vlastný len ľudskej spoločnosti, v ktorom sa sleduje, aby si vychovávaní osvojili nielen
určité poznatky, vedomosti, zručnosti, ale aby sa u nich postupne rozvíjali určité schopnosti, vlastnosti a
návyky,
 rozvoj osobnosti každého jednotlivca,
 cieľavedomý proces, ktorý je zameraný na formovanie duševných a telesných vlastností, síl, pracovných
zručností a schopností človeka, jeho svetonázoru, morálnych vlastností, estetického cítenia a citov.

Vzdelávanie
 proces osvojovania si poznatkov a činností, nadobúdania vedomostí a zručností, formovania vedeckého
svetonázoru a rozvíjania telesných a duševných schopností.

Vzdelanie
 súhrn poznatkov z jednotlivých vedných disciplín a spoločenskej praxe a s nimi spojené intelektuálne a
praktické zručnosti,
 výsledkom vzdelávania

Výchova k zdraviu
 založená na podpore pozitívnych a odstraňovaní negatívnych prvkov zo života človeka,
 vzdelávacia a výchovná činnosť, zameraná na utváranie uvedomelého a zodpovedného správania a konania
jednotlivca, alebo skupiny, so zreteľom na podporu, zachovanie a udržiavanie zdravia,
 hlavný pilier zdravotnej kultúry spoločnosti, preto by mala byť súčasťou vzdelávacieho systému štátu
 zdravotnícky pracovník okrem odborných činností v starostlivosti o pacienta má aj pedagogickú prácu.
Pacienta edukuje – vychováva, vzdeláva, vysvetľuje, presvedčuje, motivuje. Cieľom starostlivosti o pacienta
je urobiť všetko preto, aby sa pacient, čo najskôr uzdravil. Aby úlohu pedagóga zdravotník zvládol kvalitne,
musí sa celoživotne vzdelávať. Vzdelávanie a výchova je celoživotný proces.

Náplň práce zdravotníka ako pedagóga vyžaduje

 poznať profesiu – odbornosť, ovládať praktické zručnosti, vyšetrovacie metódy, ošetrovateľské štandardy,
techniku v zdravotníctve,
 poznať psychológiu osobnosti a psychológiu chorého – chápať bolesť, slzy, beznádej, poznať typológiu
osobnosti (napr. ľudia majú rôzny temperament a povahové vlastnosti ), ovládať verbálnu a neverbálnu
komunikáciu,
 pedagogické schopnosti – chorého je potrebné presviedčať, vychovávať, učiť, získavať pre spoluprácu,
pochváliť, pokarhať,
 poznať práva chorého i zdravotníka,
 manažérske schopnosti – umenie riadiť ostatných, ak to funkcia vyžaduje, vedieť sa správať k ľuďom,
sebaovládanie,
 poznať základy sociológie, vedieť žiť a pracovať s rôznymi sociálnymi skupinami,
 poznať základy multikultúrnej výchovy,
 celoživotné vzdelávanie – zapojenie sa do výskumu, publikačná činnosť, aktívna účasť na konferenciách ,
cudzí jazyk,
 poznať psychohygienu (duševné zdravie) – môže čerpať zo psychológie, medicíny, ekológie, biológie.
Kontrolné otázky a úlohy:
1. Vysvetlite pojem pedagogika.
2. Vysvetlite predmet pedagogiky.
3. Charakterizujte pedagogické disciplíny a metódy pedagogiky.
4. Opíšte, kto bol Ján Ámos Komenský a čo požadoval.
5. Vysvetlite pojmy výchova, vzdelávanie, vzdelanie a výchova k zdraviu.
6. Charakterizujte zdravotníka ako pedagóga.
7. Vysvetlite náplň práce zdravotníka ako pedagóga.
8. Opíšte, prečo je dôležité celoživotné vzdelávanie zdravotníka.