Keď som pásol na poľani,

pozaspal som o svitaní;

slnko horou zasvietilo,

milý môj sen rozplašilo.

Keby vedel, kde to leží,

kam to tá noc ráno beží:

letel by ako strela,

vrátiť by sa mi musela.

Zdalo sa mi vo sne, zdalo:

dievča moje ma čakalo,

čakalo ma s pekným pierkom

na záhrade pod večierkom.

A za dvermi na rozluku

podala mi pravú ruku,

a z tej prsteň zlatý,

na závdavok lásky svätý. —

Zdalo sa mi zase, zdalo:

dievča moje so mnou stálo;

stálo so mnou jedným párom

v božom dome pred oltárom.

A kňaz už nám kľaknúť kázal,

už by nám bol ruky zviazal;

slnko horou zasvietilo,

milý môj sen rozplašilo.

Keby vedel, kde to leží,

kam to tá noc ráno beží:

letel by ta ako strela,

vrátiť by sa mi musela.