Medzinárodný Manažment A Medzinárodné Podnikanie: Gestor Predmetu: Vyučujúci

Medzinárodný manažment a
medzinárodné podnikanie
Gestor predmetu:
prof. Ing. Judita Táncošová, CSc.
Vyučujúci:
doc. Ing. Michal Fabuš, PhD.
doc. PhDr. Martin Klus, PhD., MBA
1. téma
Vývoj internacionalizácie hospodárskeho života

a vznik medzinárodného podnikania. Historický
vývoj nadnárodných spoločností a
mechanizmus ich fungovania.
2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 2

Tézy
1. Etapy vývoja internacionalizácie hospodárskeho

života: internacionalizácia, integrácia a
interdependencia
2. Vznik a vývoj medzinárodných ekonomických
vzťahov a súčasné formy (od medzinárodného
obchodu až po medzinárodné podnikanie)
3. Nadnárodné spoločnosti – vznik, vývoj a
mechanizmus fungovania. Dôsledky TNK na
ekonomiku

Vývoj internacionalizácie
hospodárskeho života
Internacionalizácia - je proces zvyšovania vplyvu firiem pri
medzinárodných činnostiach v ďalšom období.
Vytváranie transakcií s firmami v iných krajinách.
Trhové vzťahy v ekonomikách sa rozvíjali smerom do:
• hĺbky na úrovni jednotlivých národných ekonomík,
• šírky a postupne presahovali rámec národných
ekonomík a rozvíjali sa,
• až nadobudli celosvetovú dimenziu a sformovalo sa
svetové hospodárstvo.
Historicky sa presadzuje tendencia k prehlbovaniu, ale aj
k bariéram internacionalizácie (vojny, recesie a pod.).
Príčiny rastúcej internacionalizácie
Príčiny z hľadiska trhov alebo podnikateľských subjektov
sú rozdielne. Najčastejšie sa členia na ekonomické a
mimoekonomické.
Ekonomické príčiny sú:
• vyššia ziskovosť oproti domácemu trhu;
• lepšie využívanie výrobných zdrojov;
• životnosť výrobných kapacít;
• nižšie výrobné náklady;
• zvýšený odbyt pri existencii zahraničných pobočiek a pod.;
• dobrá infraštruktúra;
• prístup ku know-how a pod.
Mimoekonomické príčiny ako napr.: politické, kultúrne,
dôvody z určitých tradícií, zvykov a iné (politická stabilita
či nestabilita, ochota nadväzovať MEV, národné záujmy,
nacionalizmus a pod.)
Podstata a príčiny internacionalizácie
Tendencia k internacionalizácii hospodárskeho života

postupne nadobúdala rôzne formy medzinárodných
ekonomických vzťahov (MEV).
Internacionalizácia hospodárskeho života - prerastanie
hospodárskych aktivít cez regionálne hranice, ktoré sa
dotýka takmer všetkých krajín, odvetví či podnikov.
Hlavnou príčinou bola medzinárodná deľba práce a jej
formy:
• medzinárodná špecializácia,
• medzinárodná kooperácia.

Makroekonomický význam
internacionalizácie
Formou internacionalizácie podnikateľských subjektov
do medzinárodných ekonomických štruktúr
ekonomika získa:
• rozšírený prístup na trhy,
• dlhodobý vzrast vývozu a jeho diverzifikáciu,
• racionalizáciu dovozu,
• nové rozvojové zdroje a pod.
To sa premieta do rastu národnej ekonomiky, úspor
národnej práce, efektívnosť využívania výrobných
faktorov.
Podmienenosť internacionalizácie
Čím menšia je ekonomika, čím má menej rozvojových,

najmä prírodných zdrojov, tým väčšia je jej
nevyhnutnosť hlbšie sa zapájať do MEV.
Z hľadiska ekonomiky je zahraničný obchod hlavným
nástrojom internacionalizácie. Plní štyri funkcie:
1. transformačná funkcia,
2. funkcia ekonomického rastu,
3. parametrická funkcia a
4. funkcia proporcionality.

Najvyššia forma internacionalizácie
Proces internacionalizácie hospodárskeho života po 2.

svetovej vojne kulminoval rozvojom medzinárodnej
ekonomickej integrácie.
• Je to objektívny proces vzájomného a postupného
prepájania, prispôsobovania a zbližovania národných
ekonomických štruktúr, prehlbovania závislostí medzi
nimi a ich postupnej transformácie na novú
ekonomickú štruktúru vznikajúceho regionálneho
hospodárskeho komplexu.

Internacionalizácia a
integrácia
Ekonomická integrácia ako súhrn národných
ekonomík je novou kvalitou, ktorá z hľadiska
výsledkov ekonomickej činnosti zúčastnených krajín
zabezpečuje:
• optimálny chod výrobných procesov
a približovanie sa k hranici produkčných možností;
• vyššiu produktivitu pri efektívnejšom využívaní
VF;
• lepšiu koordináciu hospodárskych politík;
• úsporu času, výrobných faktorov a pod.

Ekonomická interdependencia
Znamená:
• prehlbovanie závislosti medzi národnými ekonomikami
a integračnými zoskupeniami - vzniká ako dôsledok
internacionalizácie.
Je to citlivosť správania sa jednej ekonomiky na
opatrenia prijímané v inej ekonomike (určité väzby).
Faktory prehlbovania interdependencie:
• rozvoj medzinárodnej dopravy a spojov;
• integrácia trhov;
• liberalizácia svetového obchodu a redukcia obchodných
bariér;
• deregulácia finančných a kapitálových trhov;
• internacionalizácia podnikania a technológie.
Vznik a vývoj MEV a súčasné formy
MEV prešli dlhým historickým vývojom a v súčasnosti
nadobúdajú tieto formy:
• medzinárodná výmena tovarov a služieb;
• medzinárodný pohyb pracovných síl;
• medzinárodný pohyb peňazí a kapitálu;
• medzinárodná výmena výsledkov vedy, techniky,
technológie
• medzinárodné podnikanie (TNK, MNK, 100%
vlastnené dcérske spoločnosti až po joint ventures).

Formy internacionalizácie
Sú to v podstate MEV, ktoré majú podobu medzinárodných
tovarových, kapitálových, devízových a iných vzťahov (všetkých,
ktoré sa realizujú medzi ekonomikami). Nositeľmi MEV sú:
• štáty,
• medzinárodné organizácie a inštitúcie,
• nadnárodné spoločnosti (TNK a MNK),
• veľké, stredné a malé podniky.
Formy MEV vznikajú na mikroúrovni aj makroúrovni a týkajú:
• výmeny výsledkov vedy, techniky a technológií,
• medzinárodného podnikania ako napr. joint ventures, 100%
vlastnené spoločnosti a pod.).
Prienik internacionalizácie
Internacionalizácia hospodárskeho života sa dotýka
všetkých krajín, odvetví alebo podnikov a to aj v SR.
Previazanosť slovenskej ekonomiky so zahraničím bola
významná už v minulom storočí a tento vývoj
pokračuje aj v súčasnosti.
• Dnes v SR nenájdeme firmu, ktorá by nebola priamo
alebo nepriamo závislá napr. na:
✓ medzinárodnom obchode,
✓ nevstupovala do foriem medzinárodného podnikania,
✓ nerealizovala iné medzinárodné ekonomické vzťahy.
Teória internacionalizácie
firmy
Švédski ekonómovia J. Johanson, F. Wiedershein-Paul a J. E.
Vahlne vychádzali z predikcie, že rozvoj medzinárodných
aktivít firmy je podmienený rastúcimi skúsenosťami z
medzinárodného podnikania.
Vytvorili teóriu internacionalizácie Uppsalskej školy, podľa
ktorej internacionalizácia firmy prebieha v štyroch etapách:
1. Nepravidelný vývoz.
2. Pôsobenie na zahraničnom trhu prostredníctvom
vývozných obchodných metód.
3. Zriadenie jednej alebo viacerých obchodných filiálok.
4. Výrobné aktivity v zahraničí.
Uppsala model
• znázorňuje proces internacionalizácie prostredníctvom dvoch zložiek:
1. východiskový stav
2. hľadisko zmeny v zmysle ďalšej internacionalizácie
Východiskový stav Hľadisko zmeny
Väzba na
Poznatky o trhu rozhodnutia
Súčasné
Väzba na trh aktivity
Podstata modelu
Proces internacionalizácie sprevádza zvýšená aktivita
(väzby) na zahraničných trhoch a súvisí s poznatkami a
skúsenosťami. V modely pôsobia 2 skupiny faktorov, ktoré
ovplyvňujú:
1. východiskový stav podniku, t.j. prvá skupina, ktorá je
reprezentovaná:
✓ množstvom disponibilných zdrojov,
✓ súčasnými väzbami na trh,
✓ poznatkami o špecifikách cieľového trhu.
2. zmenu podniku, t.j. druhá skupina, ktorá predstavuje:
✓ rozhodnutie viazať zdroje na existujúce príležitosti,
✓ možné riziká a ohrozenia na trhu,
✓ súčasné aktivity, ktorými získava ďalšie poznatky o trhu.
Všeobecné a špecifické informácie
Na posilnenie internacionalizácie je potrebné
disponovať všeobecnými aj špecifickými informáciami
a vedomosťami o cieľovom zahraničnom trhu.
• špecifické informácie sa získavajú a nadobúdajú
skúsenosťami z medzinárodných transakcií;
• všeobecné poznatky môžu byť transferované
z jednej krajiny do druhej, dostávajú sa do krajiny
postupne.

Fázy internacionalizácie podniku
Ide o niekoľkostupňové zapojenie. Začína na domácom trhu a postupne sa
subjekty zúčastňujú zahranično-obchodných operácií: od exportu a importu cez
vyššie formy (predaj licencií, manažérskych know-how až po PZI).
1. Domáca fáza 2. Vnútorná fáza

Domáce podnikanie – (bez (nákup technológií,
medzinárodných operácií) materiálu)
Kooperačné procesy
3. Vonkajšia fáza (export,
(spoločné podniky,
vyslanie, licencie)
spoločný výskum,
vývoj)
4. Fáza kooperácie

Nadnárodné spoločnosti – vznik, vývoj
a mechanizmus fungovania
Nadnárodnú spoločnosť je firma, ktorá:
➢realizuje výskum, výrobu, predaj a iné aktivity v rôznych
krajinách, nielen v sídle centrály;
➢aktívne vytvára relatívne stále, medzinárodne fungujúce
podnikové siete s kooperujúcimi partnermi;
➢vytvára značný objem zisku pre investície do výskumu
a vývoja a pomocou podnikových sietí ovplyvňujú výber
technológií, ktoré sa rozširujú vo svetovom meradle.
Poznámka: Odhad, že nadnárodné organizácie zamestnávajú priamo
4% z celkového počtu zamestnaných vo vyspelých krajinách a 12%
všetkých zamestnancov v rozvojových krajinách. V súčasnej dobe
nadnárodné spoločnosti kontrolujú viacej než polovicu MO.
Definícia nadnárodných
spoločností
Veľká nejednotnosť v ich charakteristike, napr.:
Multinacionálna korporácia (MNK) podľa OECD:
✓ spoločnosti alebo jednotky, ktorých vlastníctvo je
súkromné, štátne, resp. zmiešané, sú založené v rôznych
krajinách sveta a vzájomne prepojené tak, že jedna alebo
väčšina z nich môže významne vplývať na činnosť druhých,
s ohľadom na spoločné využívanie zdrojov a vedomostí.
Transnacionálna korporácia (TNK) podľa UNCTAD (konferencie
OSN o obchode a rozvoji):
✓ je právnická osoba alebo osoby bez právnej subjektivity,
ktorá pozostáva z materských podnikov a ich zahraničných
filiálok (t.j. dcérskych spoločností), je vlastníctvo jednej
krajiny.
Členenie podľa vlastníckych vzťahov
Medzinárodné korporácie delíme na:
✓ Transnacionálne korporácie (TNK) – nadnárodné, ktoré sú
vo vlastníctve, pod kontrolou a riadením jednej krajiny, ale
medzinárodné sférou svojej činnosti.
✓ Multinacionálne korporácie (MNK) – mnohonárodné, ktoré
sú medzinárodné nielen sférou svojej činnosti, ale aj
kapitálom a kontrolou, sú pri názve uvedené dva štáty.
Prvé multinacionálne korporácie vznikli na začiatku 20.
storočia (britsko-holandský Unilever v roku 1927), po 2.
svetovej vojne vznikli aj v západnej Európe ako reakcia na
prenikanie amerických TNK, väčšina z nich však zanikla.

Transnacionálne korporácie
• vstupujú do vzťahov s viacerými subjektmi,
• umožňujú organizačným zložkám spoločne využívať zdroje,
• zjednocujú dcérske spoločnosti spoločnou strategickou
víziou na harmonizovanie ich činnosti so zámermi materskej
spoločnosti.
Podnikateľské subjekty vidia v internacionalizácii príležitosť
vyvíjať inovačné aktivity a pracovať na konkurenčných
výhodách.
Ich nadnárodné podnikateľské aktivity sa môžu realizovať v
podobe:
✓ kooperácie, licencie, franchising, spoločné podnikanie až po
strategické aliancie, fúzie, akvizície, joint venture a pod.
TNK a fázy internacionalizácie
1. Tvorba exportného oddelenia: spoločnosť je dobre etablovaná na
domácom trhu, realizujú sa obchodné operácie cez exportného
a importného manažéra, resp. rôznymi typmi sprostredkovateľov.
2. Zakladanie dcérskych spoločností: výroba výrobkov alebo služieb
sa realizuje v zahraničí a top manažment je z domácej krajiny.
3. Tvorba medzinárodnej divízie – vzniká, ak TNK vytvorila viacej ako
4 zahraničné dcérske spoločnosti alebo podiel zahraničných aktivít
predstavuje asi 10 – 15% z celkového výkonu spoločnosti.
4. Organizačné členenie medzinárodnej divízie – táto sa delí podľa
rôznych kritérií (produkt, poskytovaná služba...).
5. Vytvorenie internacionálnej a globálnej spoločnosti, ktorá
vzbudzuje dojem, že nemá národnú identitu, ale musí mať
domovskú adresu pre daňové a iné účely. Jej vedenie je
medzinárodné.
Fázy internacionalizácie
Rozsah aktivít
na zahraničnom
trhu PZI
Lokálne balenie alebo

kompletizovanie
Priame
zastúpenie
Export
Licencia
Čas

Internacionalizácia MSP
Procesom internacionalizácie neprechádzajú iba veľké
spoločnosti, ale aj:
➢ malé podniky - do 49 zamestnancov s ročným obratom
v prepočte menej ako 7mil. EUR a súvaha menej ako 5mil.
EUR;
➢ stredné podniky, ak majú od 50 – 249 zamestnancov s ročným
obratom menej ako 40mil. EUR a súvaha 27mil. EUR.
Mikro, malé, stredné ako aj veľké podniky majú vplyv na rast
ekonomiky, ovplyvňujú tvorbu HDP a zamestnanosť.
Aby sa podniky stali na európskom trhu konkurencieschopnými
musia zvýšiť produkciu výrobkov a služieb, kvalitu, ale znížiť
výrobné náklady.
Pri internacionalizácii podniku je to nevyhnutné.

Mechanizmus fungovania TNK
TNK realizujú:
• externé transakcie – sa vykonávajú s nezávislými
subjektmi vo všetkých oblastiach, napr. medzi
vládou, bankami, spotrebiteľmi, dodávateľmi,
odberateľmi a pod.
• interné transakcie – predstavujú transakcie medzi:
• materskou spoločnosťou a dcérskymi
spoločnosťami,
• dcérskymi spoločnosťami navzájom.

Dcérska spoločnosť
Môže, ale aj nemusí:
• ju vlastniť na 100 % materská spoločnosť,
• mať právnu subjektivitu (môže byť aj bez nej).
Dcérska spoločnosť, t.j. afilácia môže mať podobu:
• pobočky, kde viac ako polovicu akcií vlastní iná spoločnosť
(holdingová alebo materská),
• pridruženého podniku, v ktorom 10 % max.50 % majetku,
resp. hlasovacích akcií vlastní iná spoločnosť alebo skupina
spoločností a má právnu subjektivitu,
• filiálky - bez právnej subjektivity v plnom alebo čiastočnom
vlastníctve, ktorá sa nachádza v hostiteľskej krajine
(najčastejšie je to kancelária finančnej inštitúcie, ktorá
poskytuje služby v jej mene).
Vznik globálnej spoločnosti - stupne
• vstup na trh do nových krajín s využitím výrobných modelov ako sa
využívajú na domácich trhoch;
• výrobná špecializácia – výroba produktu na inom mieste (sleduje
nízke výrobné náklady), export na rôzne trhy. Začína sa
špecializácia na rôzne typy výrobkov;
• rozdelenie reťazca hodnôt – spoločnosť umiestňuje aktivity na
výhodnejšie miesta (výroba komponentov na rôznych miestach
a finálny produkt na inom mieste);
• reingeneering reťazca hodnôt – prehĺbenie úspor na nákladoch
prepracovávaním procesov v súlade s miestnymi trhovými
podmienkami (využitie nízkych nákladov napr. na prácu);
• vytvorenie nových trhov – znamená už rozšírenie trhu.
Poznámka: Tretí a štvrtý stupeň majú potenciál znížiť náklady viacej ako o 50%, čo
im umožňuje zvýšiť dopyt.

Dôsledky TNK na materskú a
hostiteľskú krajinu
Pozitívne a negatívne dôsledky pôsobenia TNK viedli k:
• snaha o regulovanie ich činnosti - na odstránenie
negatívnych dôsledkov na ekonomiku hostiteľských krajín,
• viedla na úrovni vlád a medzivládnych organizácií k prijatiu
určitých pravidiel správania TNK. Zároveň sa vlády zaväzujú
nerobiť rozdiely v zaobchádzaní s vlastnými podnikmi a
s TNK.
Prvé pravidlo už v roku 1974 - prijaté v rámci OSN ako Kódex
správania sa TNK – v podobe odporučenia vládam pre TNK.
Cieľom je zaistiť, aby operácie boli v súlade so štátnou
politikou, pomáhať zlepšovať klímu pre zahraničné investície.
2. téma
Medzinárodné podnikanie – podstata, príčiny

vzniku a formy realizácie. Motívy investorov
a dôsledky vstupu zahraničného kapitálu.

Tézy
1. Podstata a príčiny vzniku medzinárodného

podnikania
2. Formy realizácie medzinárodného
podnikania
3. Motívy investorov a dôsledky vstupu a
efekty z medzinárodného podnikania

Podstata medzinárodného
podnikania
Medzinárodné podnikanie (MP)- obchodno-výrobná
činnosť, ktorá prekračuje hranice jednotlivých
národných ekonomík.
V ekonomickej literatúre aj s iné vymedzenia.
Napríklad:
• Spoločné podnikanie je postup, ktorým môžu
podnikateľské subjekty zlepšovať svoju konkurenčnú
pozíciu.
• V tejto definícii sa už odráža určitá motivácia, ktorá
vedie subjekty k zapájaniu do medzinárodnej
podnikateľskej aktivity a naznačuje príčiny ich vzniku.

Cieľ medzinárodného
podnikania
Cieľom je zlepšenie podnikateľských aktivít, čím sa
zvýši efektívnosť , skvalitní a zrýchli sa realizácia
zámerov - pri využití komparatívnych výhod.
Cieľom môže byť aj snaha o:
• zníženie rizika,
• vyhnutie sa stretom a konkurenčným stratám,
• spojenie sily s partnerom proti silnejšiemu
konkurentovi,
• dosiahnutie lepších výsledkov spolupôsobením a
pod.
Predpoklady vstupu firmy na
zahraničný trh
Sú to napr.:
• možnosti a zdroje firmy (predovšetkým finančné zdroje, know-
how, ľudský potenciál, cenová a necenová
konkurencieschopnosť a ďalšie);
• aktívne vyhľadávanie a využívanie príležitostí presadiť sa
v podmienkach globálnej konkurencii (využiť silné stránky,
jedinečné vlastnosti produktu, tradície);
• adaptácia na podmienky regionálnej integrácie a vplyv štátnych
opatrení na medzinárodné podnikanie (predpokladá znalosť
vonkajšieho prostredia);
• budovanie vzťahov s dodávateľmi, odberateľmi, zákazníkmi
a rozvoj marketingovej kultúry.
Faktory vstupu firiem na zahraničný
trh
Vstup firmy na zahraničný trh znamená riešiť:

✓ ako a akým spôsobom sa má firma etablovať. To závisí
od dvoch skupín faktorov:
➢ endogénnych faktorov, t.j. podmienok a možností firmy, jej
finančnej sily, veľkosti, podielu zahraničných aktivít na jej
celkových aktivitách, kvality personálu, organizačnej
štruktúry, zámerov a cieľov;
➢ exogénnych faktorov, t.j. od podmienok a podnetov z
vonkajšieho prostredia, zo zahraničného trhu, celkovej
medzinárodnej ekonomickej a politickej situácie a pod.

Príčiny medzinárodného podnikania
Sú možnosťou:
• ľahšieho získavania VF a ich lepšieho využitia;
• zlepšenia kvality manažmentu, riadenia a získavania skúseností;
• zníženia rizika alebo jeho prerozdelenia;
• rýchlejšieho zavádzania vedy a techniky, inovácií, ktoré sú
nedosiahnuteľné vlastnými podmienkami;
• získavania know-how;
• lepšieho preniknutia na nové trhy;
• kooperácie vo výskume a vývoji, ako aj v prieskume trhu a
realizácie odbytu;
• zlepšiť kvalifikačnú a profesijnú štruktúru pracovníkov, hlavne
prenosom skúseností;
• využitia informácií od partnerov o podmienkach z miesta sídla
budúcej podnikateľskej aktivity a pod.
Čo z toho vyplýva:
• To sú len niektoré príčiny pre medzinárodné

podnikanie, ktoré vytvárajú rámec ekonomickej
motivácie zúčastnených partnerov.
• Môže dôjsť k ich vzájomnej kombinácii a využijú sa
viaceré príčiny.
• Nevyhnutné pri vstupe do určitej formy
medzinárodného podnikania je zvažovať, prínos
jednotlivých partnerov a vytvoriť vzájomne výhodnú
spoluprácu.
Vývoj foriem MP
V poslednom desaťročí 20.storočia vzniklo mnoho

rôznych foriem a členení MP.
V závislosti od spojenia dvoch, resp. viacerých
zahraničných partnerov vznikajú určité formy MP, ktoré
členíme na MP v širšom a užšom slova zmysle. Môžu byť:
• veľmi voľné,
• niektoré sú tesnejšie,
• až po najtesnejšie, ktoré sú určitou formou splynutia.
Všetky tieto formy označujeme ako:
„Medzinárodné podnikanie v širšom slova zmysle".

MP v užšom slova zmysle,
ku ktorým patria hlavne tesnejšie formy MP tzv.
strategické aliancie a joint ventures, t.j. spoločné
podnikanie so zahraničným partnerom.
Z tohto hľadiska ich členíme na tri skupiny :
1. Voľné formy - sú uzatvárané tichou dohodou napr.: o
cenách, o poskytovaní informácií o trhoch, konkurencii,
o využívaní licencií, patentov a know-how a pod.).
2. Strategické aliancie vrátane, joint ventures. Ide o rôzne
formy, ktoré zmluvne zabezpečujú určitú oblasť dvoch
alebo viacerých partnerov. Zmluvami si vymedzujú
oblasť, dĺžku, spôsoby MP, jej vznik a zánik.
Strategické aliancie
Sú to napr.:
• technicko-výrobné a marketingové, zabezpečujúce
technológiu, výrobu aj odbyt;
• výskumné a vývojové, spolupracujúce na báze spoločného
výskumu a vývoja;
• s malými inovačnými firmami, s verejno-prospešnými alebo
neziskovými organizáciami;
• pri využívaní disponibilných zdrojov a využívajú sa
vzájomne výhodné stránky zúčastnených;
• tzv. sieťové aliancie, ktoré sú dohodami väčšieho počtu
zahraničných partnerov a pod.

Tesné formy MP
3. Tesné formy MP, t.j. merging ako splynutie dvoch

alebo viacerých samostatných výrobných jednotiek a
akvizícia ako zakúpenie, pohltenie alebo získanie
jednej firmy druhou.
Tieto formy sa vytvárajú z pôvodných strategických
aliancií alebo joint ventures a sú v praxi pomerne
častými.
Pre lepšiu názornosť členíme MP nasledovne:

Členenie MP
A. Výroba v tuzemsku B. Výroba v cudzine
1. Nepriamy export: 1. Medzinárodné know-how
• lokálne exportné firmy a) technologické dohody:
• exportné spoločnosti Napr. licencie, franchising,
manažment, služby apod.
2. Priamy export: 2. Formy priamych investícií:
a) bez priamych investícií: a) samostatné zahr. spoločnosti
• odbytové oddelenie • novozaložené
zahraničného finálneho • akvizície
odberateľa b) joint ventures
b) s priamymi investíciami: • účasť na zahraničného
partnerskom podniku
• zastupiteľské kancelárie • účasť na dcérskom podniku
• dcérske podniky zahraničného partnera
Franchising
je marketingový odbytový systém - jedna strana (tzv. poskytovateľ)
poskytuje druhej (spravidla právne a finančne nezávislej) strane (tzv.
prijímateľ), za priamu alebo nepriamu odplatu, právo využívať súbor
práv priemyselného a duševného vlastníctva s cieľom výroby alebo
marketingu určitého druhu tovaru, služieb alebo technológií.
Poskytovateľ a prijímateľ franchisingu spravidla úzko a trvalo
spolupracujú.
Prvý prípad franchisingu sa považuje výroba šijacích strojov Singer.
Na prelome 19. a 20. st. týmto spôsobom vznikala sieť amerických
benzínových čerpacích staníc. Tento systém používajú najmä hotely,
motely a všetky typy reštaurácií (McDonald’s, KFC). Dovoľuje totiž
podnikať v danom odbore bez počiatočných znalostí, bez dlhého
získavania skúsenosti a praxe, znižuje riziko.

Formy vstupu na zahraničný trh –
miera rizika a možnosti kontroly
RIZIKO
min. max.
min.
export
K know-how
O franchising
N licencia
T výhradný zástupca
R joint-venture
O
L vlastný podnik v zahraničí
A so svojim manažmentom
vlastný podnik v zahraničí

s domácim manažmentom
max.
Systemizácia medzinárodného
podniku
1. Národný (domáci) podnik
2. Národný podnik + export
3. Národný podnik + účasť v zahraničných odvetviach
4. Národný podnik + dcérske spoločnosti (podiel
domáceho obratu k zahraničnému 70:30)
Internacionálny podnik
Národný podnik + dcérske spoločnosti (podiel domáceho
obratu k zahraničnému je 30:70)
Multinacionálny podnik
Medzinárodne činný podnik
Kritéria
Multinacionálny Internacionálny Svetový
Podiel
zahraničných
kapitálových
Môže ísť o: investícii 25-50% 50 – 75% 75%
Multinacionálny Podiel
zahraničného
Internacionálny 25 – 50% 50 – 75% 75%
personálu
Svetový Podiel
zahraničného
25 -50% 50 – 75% 75%
obratu alebo
zisku
TNK
Motívy investorov. Dôsledky vstupu
a efekty z MP
Existuje mnoho foriem MP, ktoré sa líšia sa hlavne
motiváciou činnosti, ale majú aj spoločné črty.
• Ide hlavne o motívy vstupu do týchto vzťahov, ale
miera využitia konkrétnej formy MP závisí od
podmienok, predpokladov a možností jednotlivých
ekonomík.
• Môžeme konštatovať, že členenie na formy MP a ich
obsah nie je jednotný. Preto sa pri vzniku ktorejkoľvek
formy MP odporúča uvádzať sporné momenty do
zmluvy a predísť tak nedorozumeniam.
Ekonomická motivácia MP
Podstatou medzinárodného podnikania by malo byť
zaistenie vyššieho efektu. To znamená, že základom pre
formy MP je snaha o využitie:
• zdrojov partnera, či už finančných, alebo zdrojov
informácií, know-how, znalostí a zručností
pracovníkov, disponibilných zdrojov, zariadení, budov,
plôch a pod.
• podnikateľského potenciálu, t.j. úrovne manažmentu a
riadenia, inovačných schopností, kvality práce, úrovne
služieb, kapitálových možností, marketingových
schopností, znalosti podmienok trhu a pod.
Voľba konkrétnej formy MP
Voľba formy medzinárodného podnikania, od

medzinárodnej kooperácie bez kapitálovej účasti až po
kapitálovú 100 %-nú účasť, závisí od každej konkrétnej
ekonomiky.
• Pri výbere sa zvažujú mnohé podmienky zo strany
kapitál vyvážajúcej aj kapitál dovážajúcej ekonomiky.
• Otázka voľby, aká forma MP sa zvolí je zložitá a
predchádzajú jej technicko-ekonomické analýzy.

Efekty vstupu zahraničného kapitálu
• Zahraničný kapitál je významný predovšetkým svojou

dynamikou.
• Za posledných 20 rokov sa celosvetový pohyb kapitálu
sa zvýšil viac ako 10-násobne a celosvetový tok PZI
viac ako 15-násobne.
• Tempá rastu zahraničného kapitálu výrazne prevyšujú
dynamiku medzinárodného obchodu s tovarom
a službami.
• Efekty zahraničného kapitálu pre ekonomiku môžu
byť pozitívne, ale aj negatívne.

Pozitívne efekty
Priame efekty:
• zväčšenie objemu finančného kapitálu, ktorý možno
použiť k ekonomickému rastu.
Nepriame efekty:
• získanie modernej technológie,
• rast počtu a kvalifikácia domácej pracovnej sily,
• zlepšenie imidžu domácich produktov a podnikov,
• zlepšenie stavu inštitucionálneho systému
• zlepšenie infraštruktúry,
• zníženie regionálnych disparít a pod.

Negatívne efekty z PZI
Sú to napr.:
• zhodnocovanie domácej meny (do zhoršenej situácie sa
dostávajú domáci vývozcovia, ktorí konkurovali na
zahraničných trhoch predovšetkým nízkou cenou),
• rozvoj kapitálovo náročnej výroby a rast nezamestnanosti,
• rast miezd v zahraničných firmách oproti domácim (sociálne
napätie).
• rast importu materiálu, polotovarov a tovarov,
• repatriácia zisku,
• zníženie daňového výnosu,
• investičné stimuly a nerovnaké podmienky pre domácich
výrobcov a pod.

Faktory posudzovania vplyvu na
hostiteľskú krajinu
• Transfer všetkých zdrojov

• Obchod a platobná bilancia
• Konkurencia
• Suverenita a vplyv na autonómnosť

Ekonomický vplyv PZI
Na materskú krajinu môže mať vplyv na:
✓ zamestnanosť:
• presun pracovných miest,
• stimulovanie exportu,
• efekty vyplývajúce z centrály umiestnenej doma
✓ obchod (export a import) a platobnú bilanciu – zrkadlový
efekt.
✓ ostatné účinky.
Na hostiteľskú krajinu môže mať:
✓ pozitívny vplyv - priamy a nepriamy “efekt prelievania”
(spillovers effect).
✓ negatívny vplyv – priamy a nepriamy
Záver
Z doterajších poznatkov vyplýva záver, že v prvých úvahách je
potrebné zamýšľať sa nad otázkami, či:
• bude MP ekonomicky výhodné a nebude prekračovať
prijateľné riziko aj v budúcnosti;
• zahraničný partner :
✓ nebude príliš veľkým rizikom pre domáce záujmy,
✓ nestane sa dominantným,
✓ nevyvolá určitú krízu vo vzťahoch s domácimi partnermi (odchod
kvalitných pracovníkov a pod.);
• je politická a ekonomická situácia stabilná a nevyvolá
neočakávané zmeny pre MP;
• existujú dostatočné rezervy a možnosti pre odstúpenie od
uzatvorenia zmluvy pri náhlej zmene a pri vzniku kritickej
situácie.

3. téma
Formy medzinárodného podnikania a vstupu na

zahraničný trh (zahraničné investície - priame
a nepriame, joint ventures, strategické aliancie
a pod.).

Tézy
1. Formy medzinárodného podnikania

a vstupu na zahraničný trh
2. Zahraničné investície - priame a nepriame
3. Joint ventures a strategické aliancie ako
formy medzinárodného podnikania

Formy MP a vstupu na zahraničný trh
Je to medzinárodný pohyb kapitálu (dlhodobý aj
krátkodobý) medzi ekonomikami.
Krátkodobý kapitál sú úverové dokumenty so splatnosťou
kratšou ako 1 rok.
Ide o:
• finančné transakcie devízových obchodov,
• pohyb krátkodobých cenných papierov,
• telefónne a telegrafické a iné transfery.
Najčastejšie ide o krátkodobé vklady centrálnych bánk,
obchodných bánk, zmenky, debetné saldá a otvorený
úver a jednotlivé národné meny.
Formy medzinárodného pohybu
dlhodobého kapitálu
Členíme na:
• Portfóliové, resp. nepriame investície:
✓ Cieľom je dosiahnutie úrokov, dividend a iné výnosov.
✓ Realizujú sa formou nákupu cenných papierov v zahraničí;
✓ Investor nemá záujem riadiť ani ovládať zahraničnú firmu.
• Priame zahraničné investície:
✓ Cieľom je získať kontrolu nad podnikom.
✓ Umiestnenie prostriedkov v zahraničí;
✓ Podieľanie sa nielen na zisku, ale aj na vlastníctve, riadení a kontrole.
Rozdiel medzi nimi:
Portfóliový kapitál je pohyb cenných papierov s cieľom dosiahnuť
hodnotový výnos, zatiaľ čo PZI predpokladajú aj možnosť získať
účinnú kontrolu v podnikoch.
Vplyv pohybu dlhodobého
kapitálu
Na národnú ekonomiku:
• ide o exportovaný alebo importovaný kapitál
v rôznych formách;
• pohyb sa zaznamenáva na kapitálovom účte
platobnej bilancie;
• účinok medzinárodného pohybu kapitálu je
protirečivý a pozitívne efekty sú sprevádzané
zvyčajne negatívnymi.

Zahraničné investície - priame
a nepriame
Nepriame alebo portfóliové investície sú:
➢investície do cenných papierov – ich nákup do držby s
cieľom získať úrok, dividendy, resp. podiel na zisku.
Sú to:
• obligácie,
• akcie verejného sektora,
• akcie korporácií,
• dlhodobé vládne a bankové úvery.
Ak sú v danom roku príliš vysoké môžu dočasne zhoršiť PB
investujúcej krajiny, ale až v ďalšom období dochádza k
pozitívnym efektom na PB.
Základné formy PZI
Priame zahraničné investíci sa realizujú rôznymi

formami najčastejšie sa ako:
• cezhraničná fúzia - cross-border merger ,
• cezhraničná akvizícia - cross-border acquisition,
• investícia na zelenej lúke - greenfield investment ,
• investícia do existujúcej výrobnej kapacity -
brownfield investment.

Členenie PZI z funkčného
hľadiska
Horizontálne investície:
• hranica investovania je daná sektorom ekonomiky,
• investovanie v zahraničí v tom istom odvetví,
• napr. Coca-Cola, Pepsi-Cola.
Vertikálne investície:
• materská spoločnosť a afilácie sú na rôznych stupňoch reprodukčného
procesu, realizujú sa v nadväzných činnostiach,
• úzka špecializácia,
• zmysel PZI je využívanie komparatívnych výhod.
Konglomerátne investície:
• nesúvisia s pôvodným hlavných predmetom činnosti,
• Ide o diverzifikovanú formu zapájania,
• napr. LUKOIL kúpil v roku 2005 britský Nelson Resources z oblasti ťažby
zlata.
Cezhraničná fúzia- Cross-border
merger
Fúzia znamená vznik nového právneho subjektu
tým, že:
• majetok a operácie dvoch firiem z dvoch rôznych
krajín sa kombinuje
alebo
• splýva jedna firma do už existujúcej firmy.
Napr.: Daimler Chrysler, AstraZeneca a pod.

Cezhraničná akvizícia - Cross-border
acquisition
Cross-border acquisition znamená, že dochádza k:
• transferu kontroly majetku a operácií z miestnej do
zahraničnej firmy,
• situácii, pri ktorej sa miestna firma stáva afiláciou zahraničnej,
• získaniu kontrolného balíka, t.j. viac ako 10%-ný podiel v
nadobúdanej firme.
Akvizície môžeme členiť na:
• úplnú, resp. priamu (100% podiel),
• majoritnú (50% - 99%),
• minoritnú (10% - 49%).

Greenfield a brownfield investície
PZI sa realizujú v podobe:
• greenfield investícií, ktoré znamenajú:
➢ vytvorenie zahraničnej afilácie (dcérskej spoločnosti) –
vybudovanie na „zelenej lúke“,
➢ vytvorenie novej výrobného, resp. obchodného subjektu.
Príklad: KIA v Žiline, Peugeot PSA v Trnave a pod.
• brownfield investícií, ktoré sú:
➢ investovaním do existujúcej výrobnej, resp. obchodnej
jednotky v zahraničí,
➢ kúpou budovy, resp. výrobnej haly, ich rekonštrukciou a
vybavením napr. novou technológiou,
Príklad: Sony v Trnave, Samsung v Galante.

Formy nepriamych investícií
K nepriamym zahraničným investíciám bez kapitálovej účasti patria:
Export
o priamy (reprezentačná kancelária, pobočky),
o nepriamy (exportný podnik, exportné spoločenstvo).
Licencie
o zmluva medzi poskytovateľom a nadobúdateľom, kedy
poskytovateľ dáva právo využívať predmet licenčnej zmluvy,
o napr. patenty, priemyselné vzory, ochranné známky a značky,
výrobné skúsenosti.
Franchising
o spojenie profesionality veľkej firmy s flexibilitou malej firmy,
o motívy prijímateľov franchisingu: nízke riziko, výborná
podnikateľská idea, jasné výhody konceptu, pomerne nízke
štartovacie náklady, dobré poskytovanie služieb, túžba po
nezávislosti.
Medzinárodný franchising
Medzinárodný franchising znamená, že:
• podnikateľ má dobrý obchodný dôvod podnikať v
zahraničí,
• domáci trh je naplnený,
• franchising v materskej krajine je stabilný a je čas na
jeho rozšírenie,
• zabezpečiť dostatok finančných zdrojov,
• disponovať kvalifikovanou pracovnou silou na
zahraničné operácie,
Napr. Mc´Donald, Subway a pod.
Kdoc. Ing. Michal Fabuš, PhD.
2022/2023 72
Kooperačné formy
Sú dynamickou formou vstupu na zahraničné trhy a k
hlavným prvkom rastúcej kooperácie patria:
• deľba rizika, ktoré vykazuje rastúce tendencie,
• vysoká kapitálová potreba, ktoré nie sú schopné zabezpečiť
jednotlivé podniky,
• využívanie ekonomických výhod veľkosti podniku, úspory vo
výrobe, transakčné náklady a pod.
• existencia medzinárodnej konkurencie pre MSP, ktoré
nemajú istotu existencie na lokálnych trhoch,
• faktor času – rýchlejšie reagovať na zmeny,
• obchodné prekážky a zvýšený protekcionizmus.
Joint ventures (spoločný podnik)
JV je formou realizácie PZI a je osobitou formou
vstupu na zahraničný trh. Vznik JV znamená:
• vytvorenie zmluvného vzťahu (konkrétneho
subjektu),
• uzatváranie zmluvy o dlhodobej výrobnej,
obchodnej alebo inej stratégii medzi zúčastnenými,
ktorí:
✓ združujú svoje aktíva v rôznych formách,
✓ ich kapitálový vklad je určený podielmi
zúčastnených na aktívach.

Motívy zakladania joint
ventures
• úspešne fungovať v novom ekonomickom prostredí,
• zlepšiť konkurenčné postavenie nových výrobkov,
• združením zdrojov dosiahnuť synergiu,
• znížiť riziko na nových trhoch alebo pri nových
výrobkov,
• urýchliť inovačnú politiku,
• transfer technológií najvyššieho rádu,
• využitie partnerovej distribučnej siete,
• zabezpečiť zdroje pre investičnú výstavbu.

Strategické aliancie (SA)
Strategické aliancie sú dohody s otvoreným koncom medzi
samostatnými firmami, ktoré majú niektoré spoločné
ciele. Ide o:
o „voľnú formu“ MP,
o príležitostnú spoluprácu,
o neformálne dohody.
Je to organizačná forma, ktorá:
✓ pomáha zabezpečiť spoločnú kooperatívnu podnikateľskú
činnosť,
✓ je tvorená 2 alebo viacerými samostatnými jednotkami,
✓ by mala prinášať dodatočné efekty zo spolupráce strategickým
partnerom.

Podstata strategických aliancií
Strategické aliancie – obchodné zmluvy, pri ktorých 2 alebo
viac firiem spolupracuje s cieľom obojstranného výnosu.
Existuje veľa foriem ako napr.:
• krížová licencia značkovej technológie,
• spoločné užívanie výrobných zariadení,
• kofinancovanie výskumu a marketingu každého produktu využívajú
existujúce distribučné siete a pod.
Joint ventures – 2 alebo viac firiem sa zlúčia do jednej, aby
vytvorili novú obchodnú jednotku, samostatnú právnickú
osobu (je to špeciálny typ strategickej aliancie).
Poznámka:
Každý partner v SA je motivovaný presadzovať svoj vlastný záujem,
vediac, že vzájomná spolupráca je najlepší spôsob dosiahnutia
stanovených cieľov.
Klasifikácia strategických aliancií
Podľa:
• funkčného hľadiska (výrobné, marketingové,
obchodné atď.),
• teritoriálneho hľadiska (tuzemské, zahraničné),
• organizačného hľadiska (horizontálne, vertikálne,
sieťové),
• hľadiska cieľovej orientácie (ziskové, neziskové,
kombinované),
• hľadiska trvania (príležitostné, krátkodobé, dlhodobé).

Prínosy strategických aliancií
Prínosy strategických aliancií :
• ľahký vstup na trh (zakorenená konkurencia a
reštriktívne vládne opatrenia),
• rozdelenia rizika (napr. Kodak-Fuji R&D vyvíjajú nový
film, ktorý budú obe predávať),
• rozdelenie znalostí a odbornosti (Toyota a GM),
• synergia a konkurenčná výhoda.

Pasce a riziká SA
Nevýhody a riziká:
• nekompatibilita partnerov – primárna príčina neúspechu
(rozdiely v podnikovej/národnej kultúre a cieľoch),
• prístup k informáciám – v určitých situáciách by mali firmy mať
po ruke informácie alebo iným spôsobom si vychádzať v ústrety,
aby sa dosiahla efektívnosť spolupráce,
• distribúcia príjmov – medzi partnerov, medzi reinvestíciou a
partnermi, účtovné postupy na výpočet zisku,
• potenciálna strata autonómie – rozdelenie kontrolných limitov,
aby každý partner vedel, čo môže vykonať (v extrémnych
prípadoch potenciálna hrozba prevzatia kontroly),
• meniace sa podmienky – podmienky, ktoré ovplyvňujú dĺžku
trvania zmluvy (ekonomické, technológia, vypršanie termínu).

Rozdiely medzi SA a JV
SA – bez kapitálovej účasti, JV s kapitálovou účasťou
(vkladom),
cieľ: kooperácia pri výskume a
vývoji, cieľ: riešenie nákladových,
výrobných a odbytových
• výmena informácii, know-how, problémov,
• dlhodobá a časovo vymedzená • vznikajú medzi vyspelými a
spolupráca, rozvojovými krajinami,
• najčastejšie medzi priemyselne • medzi vyspelými a
vyspelými krajinami, transformujúcimi, ale aj
• v high-tech odvetviach a rozvojovými krajinami
náročných na finančné • väzby tvorené v tradičných
prostriedky apod. odvetviach a pod.
2022/2023 Katedra ekonómie a financií, prof. Ing. Judita Táncošová, CSc 81

Výhody a nevýhody SA
Výhody Nevýhody
• Orientované na zdroje, • Riziko straty konkurenčnej
spájanie zdrojov – finančných a výhody
personálnych);
• Časové – skrátenie vývojového • Nechcený odliv know-how
času, spájanie zdrojov, včasná • Nárast plánovacích,
integrácia systému, organizačných a
redukovanie duplicity kontrolných problémov v
• Nákladové - lepšie využitie krízových obdobiach
kapacít, prednosti hromadnej
výroby, vzájomné využívanie
zdrojov
• trhové (v globálnych
odvetviach a blokovaných
globálnych odvetviach,
odbytový systém partnera)
Fúzie a akvizície
Koncentrácia výroby je sústreďovanie výroby a služieb do čoraz
menšieho počtu veľkých podnikov.
Úroveň koncentrácie vyjadrujú ukazovatele napr.:
• podiel podnikov na celkovom objeme vyrábanej produkcie,
• veľkosť ich obratu,
• počet zamestnancov,
• rozsah fixného kapitálu využívaného podnikom a pod.
Je spätá s koncentráciou a centralizáciou kapitálu, s rozvojom
konkurenčných vzťahov, so snahou o lepšie zhodnotenie kapitálu.
Koncentrácia - nerovnomerný vývoj v odvetviach a regiónoch, ako aj v
ekonomikách ako celku.
Vzniká kombináciou existujúcich firiem, spájaním vedúcich firiem
medzi sebou alebo odchodom slabších firiem z trhu
Metódy koncentrácie – fúzie a akvizície – zmena vlastníctva vyvoláva
zmenu spôsobu kontroly.
Fúzie
Fúzia je spojenie dvoch rovnocenných spoločností, pričom

jedna získava všetky aktíva a pasíva, ponecháva si svoje
meno alebo vznikne úplne nový podnikateľský subjekt s
novým menom
Príklad: NOVARTIS – spojenie Ciba Geigy a Hoffman La Roche)
Vznikajú napr.:
✓ spojením viacerých separátnych podnikateľských
subjektov a urobia spoločnú dohodu o zlúčení,
✓ emisiou cenných papierov,
✓ dobrovoľnou dohodou medzi akcionármi a
predstavenstvami fúzujúcich firiem.
Príčiny vzniku fúzií
• Posilnenie spojeného podniku, získanie silnejšieho
postavenia na trhu,
• Zvýšenie podielu na trhu, rozšírenie ponúkaného
sortimentu, úspory z rozsahu;
• Zlepšenie platobnej schopnosti;
• Využívanie procesu privatizácie;
• Diverzifikácia rizík;
• Geografická diverzifikácia a úspory z vertikálnej integrácie;
• Prevod know –how , zlučovanie komplementárnych
zdrojov, využitie prebytkových fondov, odstránenie nízkej
efektívnosti a iné.
Náklady na fúziu – môžu byť veľmi vysoké!
Akvizícia
Akvizícia znamená:
• pohltenie menšej alebo ekonomicky slabšej
spoločnosti väčšou prípadne silnejšou spoločnosťou,
• skúpenie 51% alebo väčšieho množstva akcií s
hlasovacím právom,
• dobrovoľné odkúpenie akcií alebo nedobrovoľné,
vynútené pohltenie.

Druhy fúzií a akvizícií
Horizontálna koncentrácia – firmy pôsobia v tom istom
odvetví. V takýchto prípadoch môžu vznikať podniky so silným
marketingovým podielom v danom odvetví.
Vertikálna koncentrácia – spojenie firiem, z ktorých každá
pôsobí na rôznom stupni výrobného procesu resp. pôsobia v
jednom výrobnom reťazci. Kontrola nad celým reťazcom – úplná
integrácia
Konglomerátna koncentrácia – spojenie podnikov z odlišných
odvetví. Motívom je väčšia kontrola nad trhom, diverzifikácia
podnikateľského rizika.
Koncentrovaná koncentrácia, pri ktorej sa podniky s
podobnými technológiami alebo trhmi spájajú.
Podľa procesu vyjednávania môže ísť o:
priateľské/dobrovoľné alebo nepriateľské prevzatie a
vznik F a A.
Synergický efekt
Synergický efekt, t.j. efekt zvyšujúci hodnotu
kombinovaného podniku po fúzii. Je to viac ako iba
jednoduchý súčet hodnôt jednotlivých podnikov pred
fúziou. Vyjadrujeme:
Vab > Va + Vb
Hodnota synergie = Vab – (Va + Vb)
Rozlišujeme:
• prevádzkovú synergiu, t.j. zníženie prevádzkových
nákladov, zvýšenie tržieb, know-how a pod.
• finančnú synergiu, t.j. zníženie daní, cudzích zdrojov,
zníženie nákladov dlhu a pod.

Pravidlá pre úspešnú fúziu
• Strategická harmónia partnerov – vzájomná
kompatibilita produktov, trhov, stratégií a kultúr;
• Zamedziť úniku informácií;
• Aktívny manažment a predstavenstvo;
• Nikto nesmie byť len divákom;
• Jasne a presne formulovaná vízia;
• Všetky opatrenia realizovať rýchlo;
• Mať jasne stanovené priority;
• Každý krok presne definovaný a jasný;
• Obsah integračného procesu musí byť transparentný.

Prečo sú fúzie a akvizície
neúspešné?
Podľa viacerých štúdii viac ako polovica fúzií a akvizícií sú
neúspešné a nedosiahli sa skutočné synergické efekty.
Príčiny:
• Ide o imitovanie fúzií – podľa iných, úspešných;
• Považujú získanie slávy za viac dôležité než stratégiu
podnikania;
• Veľké rozdiely v organizačnej kultúre podnikov – fúzujúce
podniky sú zamerané na marketingové a produktové synergie,
podcenia odlišnosti kultúr;
• Zvládanie fúzie sa stane dominantné, manažéri zanedbávajú
jadro podnikania napr. zisk, nespokojnosť zákazníkov, žiadna
pridaná hodnota a ďalšie.
4. téma
Teoretické aspekty a praktická realizácia

priamych zahraničných investícií

Tézy
1. Teoretické vymedzenie priamych

zahraničných investícií
2. Praktická realizácia priamych
zahraničných investícií v SR

Formy medzinárodného
podnikania
Medzinárodné podnikanie je obchodno-výrobnú činnosť
medzi rôznymi národnými subjektmi od najvoľnejších až po
najtesnejšie formy.
1. Obchodná výmena:
- export a import
2. Priemyselná spolupráca bez kapitálovej účasti:
• licencie
• leasing
• franchising
3. Priemyselná spolupráca s kapitálovou účasťou ako
napr.:
• joint ventures
• 100 % dcérske spoločnosti
• priame zahraničné investície.
Definícia PZI
Existuje mnoho definícií, ktoré sa sčasti líšia, ale majú aj
spoločné znaky.
MMF definuje PZI ako investície, ktoré:
➢ odrážajú trvalý záujem rezidentského subjektu jednej
krajiny (priamy investor) v rezidentskom subjekte inej
krajiny (podnik s PZI);
➢ zahŕňajú všetky transakcie uskutočňované medzi
priamym investorom a podnikom s PZI;
➢ pokrývajú začiatočné transakcie, ako aj všetky ďalšie
medzi nimi.
Zdroj: IMF/OECD Glossary of Foreign Direct Investment Terms

Spoločné závery – jadro definície PZI
Jadro definície
• ide o investíciu realizovanú mimo materskej krajiny
investora;
• investor má dlhodobý záujem na zahraničnej investícii;
• investor musí mať možnosť účinnej kontroly nad
investíciou;
Nejednoznačnosť je v účinnej kontrole:
• podľa MMF je to 10 % účastinného kapitálu;
• podľa U.S Department of Commerce musí US občan,
firma alebo skupina vlastniť podiel min. 10%;
• väčšina autorov sa prikláňa k podielu v rozpätí od 10 do
25%.

Teórie PZI (5W + 1H)
Who? Kto je investorom?

What? O aký typ investície ide?
Why? Prečo firma investuje v zahraničí?
Where? Kde sa investícia uskutoční?
When? Kedy sa firma rozhodne investovať
v zahraničí?
How? Akým spôsobom vstúpi firma na
zahraničný trh?
Eklektická teória –
J.H.Dunning
Hlavné motívy pohybu zahraničného kapitálu:
• získanie nových trhov;
• získanie nových zdrojov výrobných faktorov;
• vyššia prevádzková efektivity.
Eklektická OLI paradigma:
➢ „O“(owner specific advantage) sú: výhody plynúce z vlastníckych
práv, patenty, obchodné značky, know-how, výsledky z výskumu
a vývoja;
➢ „L“ (location specific advantage) – polohové prednosti, ktoré
robia krajinu atraktívnou;
➢ „I“ (information specific advantage) – výhody založené na
informáciách a ľudských zdrojoch, schopných vytvárať nové
informácie.
PZI a ich vplyv na
ekonomiku
Ekonómovia sa vo všeobecnosti zhodujú v pozitívnom
vplyve PZI.
PZI vedú:
✓k rastu produktivity práce v ekonomike a k rastu
produktivity práce na pracovníka v podniku s PZI ako
v domácich firmách,
✓prinášajú technologické i manažérske know-how,
✓k efektívnejšiemu fungovaniu podnikov i regiónov
ako celku.
PZI zvyčajne pôsobia aj nepriamo - v podobe spill-owers
efektov, t.j. v podobe pozitívnych externalít.
Formy realizácie PZI
• Priemyselná spolupráca s kapitálovou účasťou

o ide o nové formy medzinárodného podnikania, ktoré
majú rôznu podobu.
K najvýznamnejším patria:
o priame zahraničné investície
o joint ventures

Etapy prílevu PZI v SR
1. etapa roky 1990-1992 – začiatok transformácie,
existencia federácie. Prílev PZI bol nízky 231,2 mil.
USD (1992).
2. etapa roky 1993-1998 – rozdelenie federácie,
privatizácia bola obmedzená, najprosperujúcejšie
podniky boli predané domácim subjektom (časté
„tunelovanie“).
3. etapa roky 1999 - 2006 a vývoj prílevu PZI sa vyvíja
cyklicky ako dôsledok zmien v politickej scény a
prijatia vládneho programu na podporu investícií.
4. Súčasná etapa od 2007 - vývoj je cyklický a prejav
ekonomickej recesie ku koncu 2008 sa odrazil aj na
príleve PZI.
Vývoj vstupu PZI od roku 2000 v SR
Vývoj prílevu PZI bol cyklický v dôsledku: zmien v politickej scéne,
prijatím vládneho programu na podporu investícií, zmenou v
postoji k PZI a vznikom Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií
a obchodu (SARIO).
Vývoj:
• Rok 2000 – privatizovali sa strategické podniky (vstup Deutsche
Telekon, maďarský MOL odkúpil akcie v Slovnafte a US Steel
získal VSŽ a mnohé ďalšie Neusiedler a Volkswagen).
• V roku 2001 - prílev poklesol, ale udržal sa nad mld. USD (predaj
Slovenskej sporiteľne rakúskej Erste, VÚB talianskej finančnej
skupine IntesaBCI).
• Rok 2002 - ďalšia vlna privatizácie (Slovenský plynárenský
priemysel, predaj distribútorov elektrickej energie a pod.).
• V 2003 – 2008 opäť vo vlnách a v 2006 zvýšenie v dôsledku
vstupu PSA Peugeot-Citroen v Trnave.

Vývoj PZI a tendencia rastu
v SR
Vývoj PZI v SR od 1993 do 2018
7 000,00
6 000,00
5 864,88 5 803,09
5 000,00
4 868,02
4 000,00 4 028,99 4 017,25
3491,29
3 000,00 3 109,64
2 975,67 2981,69
2 720,38
2 587,15
2 274,84 2276,71
2 000,00
1769,76
1 000,00 926,76
626,80
369,74 475,10
179,14255,17 230,60
0,00 -6,08
-195,65
1994
2004
1993
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
-295,35
-512,14
-604,08
-1 000,00

2022/2023 102
Katedra ekonómie a financií
Vývoj PZI a tempa rastu HDP v
SR
Vývoj prílevu PZI a tempa rastu HDP v rokoch 1998 - 2018
7 000,00 12,00%
prílev PZI (mil. USD)
index rastu HDP (%) 10,00%
6 000,00
8,00%
5 000,00
6,00%
4 000,00
4,00%
3 000,00 2,00%
0,00%
2 000,00
-2,00%
1 000,00
-4,00%
0,00
-6,00%
1998 2003 2008 2013 2018
-1 000,00 -8,00%

2022/2023 103
Stav PZI podľa krajiny pôvodu v
SR
Stav priamych zahraničných investícií v SR podľa krajiny pôvodu k 31.12.2017
1%
1% 1% 1%
3% 2% 2%
26%
5%
5%
5%
6% 13%
7%
8% 13%
Holandsko Česko Rakúsko Nemecko

Luxembursko Kórejská republika (Južná Kórea) Maďarsko Belgicko
Taliansko Cyprus Spojené kráľovstvo Švajčiarsko
Španielsko Švédsko Francúzsko Ostatné

2022/2023 104
Vývoj PZI vo svete
Vývoj hodnoty PZI vo svete od 1998 do 2018
35 000,00
30 000,00
25 000,00
20 000,00
15 000,00
10 000,00
5 000,00
0,00
19931994199519961997199819992000200120022003200420052006200720082009 201020112012201320142015201620172018
Svet Rozvojové ekonomiky Tranzitívne ekonomiky Rozvinuté ekonomiky

2022/2023 105
Vývoj PZI vo svete a EÚ -
porovnanie
Porovnanie vývoja hodnoty PZI vo svete a EÚ
35 000,00
30 000,00
25 000,00
20 000,00
15 000,00
10 000,00
5 000,00
0,00
Svet EÚ

2022/2023 106
Závislosť medzi prílevom PZI a
prírastkom HDP v regiónoch
Je možné poukázať na nerovnomerný ΔHDP a tempo
ekonomického rastu v regiónoch - hlavná príčina pre
regionálne disparity v SR.
Závery:
o existuje pozitívny vzťah medzi prílevom PZI
v regiónoch a výškou HDP/1 obyv.,
o každá jednotka PZI do regiónu má veľký vplyv na
ekonomický rast,
o úspešnosť regiónov vo väzbe na dlhodobé získavanie
PZI.

Pozitíva PZI
PZI prispievajú k:
✓rozvoju znalostnej ekonomiky - kapitálovo silné
podniky majú predpoklady spolupráce v oblasti
inovácií, výskumu a vývoja;
✓pre domáce subjekty kontakt so zahraničným
investorom vytvára možnosť zapojiť sa do
globálnych produkčných reťazcov;
✓z MAE hľadiska prispievajú k zlepšovaniu platobnej
bilancie a tým zvyšujú tempo ekonomického rastu;
✓z MIE hľadiska vytvárajú možnosť riešiť regionálne
disparity.

Investičná atraktívnosť
Slovenska
Nevyhnutným sa javí skúmať investičnú atraktívnosť
SR, ktorá je dôležitou pri výbere lokalizácie PZI
a ovplyvňuje investorov.
K problematickým miestam patria napr.:
✓ zbytočná záťaž výkonu podnikania,
✓ deformácia slobody podnikania,
✓ zvyšovanie nie nevyhnutných nákladov podnikania,
✓ oslabovanie konkurencieschopnosti podnikov
a globálnej konkurencieschopnosti ekonomiky.

Prílev PZI podľa odvetví
Vysoká koncentrácia v relatívne malom počte odvetví viac
ako 97 % z celkových PZI sa koncentrovalo do cca 6
sektorov:
1. priemyselná výroba cca 39 %
2. finančné sprostredkovanie cca 20 %
3. výroba a rozvod elektriny a plynu cca 14 %
4. veľkoobchod a maloobchod cca 12 %
5. doprava, skladovanie a spoje cca 8 %
6. nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti cca 5 %

PZI podľa krajov
• rozdelenie PZI podľa krajov odkrýva ešte

väčšie rozdiely,
• dominuje Bratislavský kraj s viac ako 66% z
celkových PZI
• všetky ostatné kraje výrazne zaostávajú,
• najmenej získali Banskobystrický kraj – menej
ako 3 % a Prešovský kraj menej ako 2%.

Z toho vyplýva, že:
• vývoj prílevu PZI na Slovensko má stále rastúci
trend;
• celkový stav PZI a jeho objem je v porovnaní
s krajinami V4 pomerne nízky a vzhľadom na
naše potreby nedostatočný;
• odvetvové zameranie PZI je nedostatočné a
dominuje vstup do automobilového
priemyslu, s nadnárodným charakterom -
zraniteľný pri akomkoľvek vývoji
ekonomického cyklu;
• k najväčším investorom patria už tradične
Nemecko, Holandsko a Rakúsko;
Záver
• regionálne rozmiestnenie poukazuje na tendenciu
vstupu do najviac rozvinutých regiónov s vybudovanou
infraštruktúrou;
• pre SR je veľmi dôležité zvýšenie objemu PZI na celom
území a nasmerovanie do regiónov :
• s vysokou mierou nezamestnanosti,
• nízkou mierou industrializácie a
• do regiónov s nevyužitými výrobnými kapacitami.
PZI má svoje pozitíva, ale aj možné riziká:
• sú považované za perspektívnu formu MP,
• za najefektívnejšiu formu zahraničných investícií.
5. Téma
Výhody a nevýhody medzinárodného

podnikania a vplyv medzinárodného podniku
na funkčné oblasti.

Tézy
1. Výhody a nevýhody medzinárodného

podnikania
2. Vplyv medzinárodného podniku na
funkčné oblasti.

Klasifikácia foriem vstupu na
zahraničný trh
• endogénne faktory:
o podmienky a možnosti firmy samotnej,
o jej finančná sila,
o veľkosť, podiel zahraničných aktivít na jej
celkových aktivitách,
o personál, organizácia, zámery, ciele.
• exogénne faktory:
o podmienky a podnety zahraničného trhu.

Predpoklady vstupu a presadenia na
zahraničnom trhu:
• možnosti a zdroje firmy (finančné zdroje, cenová, resp.
necenová konkurencieschopnosť, know-how, ľudský
potenciál ...),
• vyhľadávanie a využívanie príležitostí presadiť sa na
trhu v podmienkach globálnej konkurencie (využiť silné
stránky, jedinečnosť produktu, tradície a pod.),
• adaptácia na podmienky regionálnej integrácie a vplyv
štátnych opatrení na MP predpokladá znalosť
vonkajšieho prostredia,
• budovanie vzťahov s dodávateľmi, odberateľmi,
zákazníkmi a rozvoj marketingovej kultúry.
Výhody medzinárodného podnikania
pre hostiteľský štát prinášajú:
o dlhodobý kapitál, ktorý je nedostatkový,
o zdroje na projekty za výhodnejších podmienok (ide zvyčajne
o nadnárodné korporácie),
o nové technológie, ktoré sa rozširujú do ostatných firiem v ekonomike,
o prístup na zahraničné trhy,
o nové manažérske znalosti a techniky, ktoré zvyšujú aj kvalifikačnú
úroveň,
o priemyselnú reštrukturalizáciu,
o sieť domácich subdodávateľov (napr. v automobilovom priemysle u nás),
o zlepšenie podnikateľského prostredia a podnikateľskej etiky,
o zlepšenie ochrany životného prostredia modernými technológiami (ak
zámerne nepresúvajú škodlivú výrobu do štátu s mäkšou legislatívou).

Nevýhody medzinárodného podnikania
pre hostiteľský štát možno považovať:
o investovanie s cieľom zbaviť sa konkurentov a stlmiť, resp. zrušiť
domácu výrobu,
o vytláčanie domácich firiem z trhu (lebo nie sú schopné konkurovať),
o vyššie mzdy ovplyvňujú domáce firmy a možnosť zvýšenia
nezamestnanosti a zníženia konkurencieschopnosti domácich firiem,
o zvýšenie miery nezamestnanosti pri raste podielu kapitálovo náročnej
výroby,
o zhoršenie salda obchodnej bilancie využívaním zahraničného
dodávateľa materskou firmou,
o zaťažovanie platobnej bilancie repatriáciou ziskov,
o výpadok daňových príjmov (daňovými prázdninami),
o uprednostňovanie PZI vládou a iné podmienky pre domáce firmy.
Výhody a nevýhody pre
domovský štát
Výhody PZI pre domovský štát môžu byť:
• pozitívny vplyv repatriovaných ziskov na platobnú
bilanciu,
• zlepšovanie konkurencieschopnosti domácich firiem.
Nevýhody PZI pre domovský štát môžu byť:
• negatívny vplyv na platobnú bilanciu,
• pokles zamestnanosti, ak firmy prenášajú výrobu do
zahraničia.

Efekty PZI na medzinárodné
podnikanie
Efekty PZI v rôznych fázach investovania
Začiatočná fáza Fáza dospelosti PZI
Pozitívne efekty: Pozitívne efekty:
- zrýchlenie štrukturálnych zmien, - akcelerácia ekonomického rastu,
- rast exportu a zlepšenie salda
obchodnej bilancie (OB),
Negatívne efekty: Negatívne efekty:

- možné zhoršenie salda OB, - zvýšená repatriácia ziskov,
- možný rast nezamestnanosti, - výpadok daňových príjmov štátneho
- tlaky na zhodnotenie domácej meny, rozpočtu.
- nedochádza k okamžitému ekon. rastu.

Efekty
PZI sú:
• významné hlavne svojou dynamikou;
• svojim tempom rastu výrazne prevyšujú
dynamiku medzinárodného obchodu s
tovarom a službami.
• priamym efektom PZI pre ekonomiku je
zväčšenie objemu finančného kapitálu, ktoré
je možné použiť k hospodárskemu rastu.

Efekty 2
• nepriame efekty:
o získanie modernej technológie, rast a kvalifikácia
domáceho ľudského kapitálu, zlepšenie imidžu
domácich produktov a podnikov, zlepšenie stavu
inštitucionálneho systém hostiteľskej krajiny.
• negatívne efekty
o zhodnocovanie domácej meny (do zhoršenej situácie sa
dostávajú domáci vývozcovia, kt. konkurovali na
zahraničných trhoch predovšetkým nízkou cenou), rozvoj
kapitálovo náročnej výroby, rast miezd v sektore
zahraničných firiem, rast importu materiálu, polotovarov
a tovarov, repatriácia zisku, zníženie daňového výnosu.
6. téma
Eliminácia rizík v medzinárodnom podnikaní a

formy financovania medzinárodného
podnikania

Tézy
1. Vznik rizík v medzinárodnom podnikaní a

možnosti ich eliminácie
2. Platobné podmienky v medzinárodnom
podnikaní
3. Formy a prostriedky medzinárodného
platobného styku a financovanie obchodu

Vznik rizík v medzinárodnom podnikaní,
ich eliminácia a pôvod rizík
„PREDANÉ JE AŽ PO ZAPLATENÍ“
Cieľ predávajúceho: dostať čo najskôr peniaze
NAJPRV PLATBA, POTOM TOVAR
Cieľ kupujúceho: dostať čo najskôr tovar
NAJPRV TOVAR, POTOM PLATBA
Pôvod rizík v obchodovaní:
• Obchodný partner;
• Politická a ekonomická situácia v krajine obchodného
partnera;
• Charakter tovaru a služieb, ktoré sú predmetom kontraktu.

Riziká spojené s obchodným
partnerom
Výrobné riziká:
• zrušenie alebo jednostranná zmena objednávky zo
strany odberateľa,
• neschopnosť predávajúceho splniť kontrakt (vyrobiť
tovar) z finančných alebo technických dôvodov.
Úverové riziká:
• neschopnosť alebo nevôľa kupujúceho platiť
• neschopnosť alebo nevôľa predávajúceho vrátiť
akontáciu.

Riziká spojené s krajinou obchodného
partnera
Politické riziká:
✓ politické udalosti, ktoré bránia splniť záväzky z kontraktu (vojny,
štrajky, masové protesty, zákaz dovozu).
Riziko transferu:
✓ odmietnutie alebo neschopnosť štátu zaplatiť v dohodnutej mene
(moratórium na platby), riziko transferu treťou krajinou.
Kurzové riziko:
✓ znehodnotenie kontraktnej meny.
Ako môžeme ošetriť kurzové riziko?
• cenová doložka,
• financovanie v cudzej mene,
• forwardová zmluva,
• menová opcia.
Riziká spojené s charakterom tovaru a
služieb
Rozlišujeme riziko:
➢ dodávky chybného tovaru,
➢ zhoršenia kvality alebo pokazenie tovaru
➢ prepravné (najmä pri väčšej vzdialenosti)

KEaF, KMSP
Je to váš kontajner?
2022/2023 130
Je to loď prepravujúca
KEaF, KMSP váš kontajner?
2022/2023 131
Dobré zmluvy robia dobrých
partnerov
Vhodný výber závisí od:

• dodacej podmienky INCOTERMS,
• platobnej podmienky.
Pri komplikovanejších transakciách záväzný vzor
akreditívu alebo záruky sa uvádza v prílohe
kontraktu.

Dodacia podmienka
INCOTERMS - International Commercial Terms -

medzinárodné obchodné podmienky
• je súbor medzinárodných pravidiel na výklad

najčastejšie používaných obchodných
podmienok (dodacie doložky) v zahraničnom
obchode
• v súčasnosti platia Incoterms 2020
KEaF, KMSP
2022/2023 133
Dodacia podmienka
určujú v podstate miesto a spôsob prechodu

rizika (za stratu tovaru a podobne) a podmienky
(colné odbavenie, prevzatie tovaru atď.),
vyplývajúce z dodacích doložiek uvedených v
kúpno-predajnej (nie prepravnej) zmluve, teda
riziká a podmienky vo vzťahu medzi predajcom a
kupujúcim, pri medzinárodnom obchode
KEaF, KMSP
2022/2023 134
Zmeny v dodacích
podmienkach
V porovnaní s rokom 2010 existujú v Incoterms®
2020 dve kľúčové zmeny:
• DAT (s dodaním na terminál) sa premenuje na

DPU (s dodaním na miesto vykládky)
• FCA (vyplatené dopravcovi) teraz umožňuje
vydávanie nákladných listov (Bills of Loading)
po naložení KEaF, KMSP
2022/2023 135
Zmeny v dodacích
podmienkach
Medzi ďalšie zmeny patrí:
• CIF (náklady, poistenie a prepravné) a CIP (preprava a poistenie platené do) stanovili
nové štandardné poistné dojednania, ale úroveň poistenia ostáva naďalej vecou
vyjednania medzi kupujúcim a predávajúcim.
• Vykonané zmeny v jednotlivých doložkách precíznejšie rozdeľujú všetky náklady a
riziká v zmysle zodpovednosti medzi kupujúcim a predávajúcim.
• FCA (vyplatené dopravcovi), DAP (s dodaním na miesto), DPU (s dodaním na miesto
vykládky) a DDP (s dodaním clo platené) teraz zohľadňujú situáciu, kedy kupujúci a
predávajúci organizujú vlastnú prepravu, než aby využili tretiu stranu.
• Povinnostiam súvisiacim s bezpečnosťou sa kladie väčší význam.
• Nové „Vysvetlivky pre používateľov“ pre každý Incoterm® nahradili pôvodné pokyny
v Incoterms 2010 a sú spracované tak, aby boli jednoduchšie a zrozumiteľnejšie pre
používateľov.
• Ak je dohodnutá dodacia podmienka CIP, predávajúci musí poskytnúť poistné krytie
v súlade s klauzulou ICC (A) prípadne jej ekvivalentu podľa klasifikácie ICC. Pri
KEaF, KMSP
Incoterms® 2010 bolo postačujúce minimálne poistné krytie podľa klasifikácie ICC
(C). Požadované poistné krytie podľa CIF zostáva.
2022/2023 136
Pravidlá pre akýkoľvek druh
(akékoľvek druhy) dopravy
• EXW – EX WORKS / ZO ZÁVODU (…dohodnuté miesto)
• FCA – FREE CARRIER / VYPLATENÉ DOPRAVCOVI (…dohodnuté
miesto)
• CPT – CARRIAGE PAID TO / PREPRAVA PLATENÁ DO (…dohodnuté
miesto určenia)
• CIP – CARRIAGE AND INSURANCE PAID TO / PREPRAVA A
POISTENIE PLATENÉ DO (…dohodnuté miesto určenia)
• DAP - DELIVERED AT PLACE/ S DODANÍM NA MIESTO
(…dohodnuté miesto určenia) - nahrádza bývalú doložku DDU
• DPU - DELIVERED AT PLACE UNLOADED/ S DODANÍM MIESTO
VYKLÁDKY (...vyloženie na určené miesto)
• DDP – DELIVERED DUTY PAIDKEaF,/ KMSP
S DODANÍM CLO PLATENÉ
(…dohodnuté miesto určenia)
2022/2023 137
Pravidlá pre dopravu po
mori a po vnútrozemských
vodných cestách
• FAS – FREE ALONGSIDE SHIP / VYPLATENÉ K BOKU LODE
(…dohodnutý prístav nalodenia)
• FOB – FREE ON BOARD / VYPLATENÉ NA LOĎ (…dohodnutý
prístav nalodenia)
• CFR – COST AND FREIGHT / NÁKLADY A PREPRAVNÉ
(…dohodnutý prístav určenia)
• CIF – COST, INSURANCE AND FREIGHT / NÁKLADY,
POISTENIE a PREPRAVNÉ (…dohodnutý prístav určenia)
KEaF, KMSP
2022/2023 138
Transfer rizika od predávajúceho
ku kupujúcemu
KEaF, KMSP
2022/2023 139
KEaF, KMSP
2022/2023 140
KEaF, KMSP
2022/2023 141
Čo je platobná podmienka?
Dohoda zmluvných strán kontraktu znamená:
✓akým spôsobom bude zaplatená kúpna cena.
Platobná podmienka je vymedzená:
✓miestom, časom a spôsobom platenia.
Odpovedá na otázky:
✓KDE ?
✓KEDY ?
✓AKO ? bude zaplatené
Výber platobnej podmienky
Je ovplyvnený:
• predmetom predaja,
• situáciou na trhu,
• teritóriom obchodu,
• vzájomnými vzťahmi predávajúceho a
kupujúceho,
• aktuálnou medzinárodnou politickou,
hospodárskou a menovou situáciou.

Riziká pri spôsoboch platenia
PREDÁVAJÚCI KUPUJÚCI
Otvorený účet
Dokumentárne inkaso
Dokumentárny akreditív
Platba vopred
Sila vyjednávania

Otvorený účet a dokumentárne
inkaso
Otvorený účet, t.j. dokumenty a tovar sú zasielané priamo
kupujúcemu.
Platba (SWIFTom) bude uskutočnená ... dní po dátume
faktúry.
Dokumentárne inkaso sa realizuje ako:
• dokumenty proti platbe
D/P = Cash Against Payment
C.A.D. = Cash Against Documents - pri videní (at sight)
alebo ako odložené platenie (deferred payment);
• dokumenty proti akceptácii
D/A = Documents against Acceptance.
Použitie dokumentárneho inkasa
• zmluvní partneri majú dlhodobé dobré obchodné

kontakty,
• neexistujú pochybnosti o platobnej schopnosti a
ochote zmluvného partnera,
• politické, hospodárske a právne pomery v krajine
zmluvného partnera možno považovať za usporiadané,
• zahraničný platobný styk v krajine zmluvného partnera
nie je obmedzený devízovými kontrolami a podobnými
obmedzeniami,
• nejde o špeciálne výrobky na objednávku.

Výhody dokumentárneho
inkasa
• pomerne nízke poplatky a promptné vybavenie,
• vhodným výberom dokumentov zachovaná
možnosť disponovania predávajúceho s tovarom
až do zaplatenia, resp. splnenia inkasnej
podmienky,
• neviaže odberateľovi finančné prostriedky
vopred,
• existencia medzinárodnej úpravy.

Dokumentárny akreditív (Letter of Credit)
Je to:
➢ platobný a zároveň zaisťovací nástroj,
➢ neodvolateľný záväzok banky,
➢ vystavený na základe inštrukcií kupujúceho
(importéra),
➢ záväzok zaplatiť predávajúcemu (exportérovi)
stanovenú čiastku, za predpokladu, že sú v
stanovenej lehote prezentované dokumenty
zodpovedajúce podmienkam akreditívu.

Využitie dokumentárneho akreditívu
V prípadoch, keď:
• dodávateľ chce mať platbu za tovar
zaistenú už pred jeho výrobou a
expedíciou,
• medzi obchodnými partnermi existuje veľká
teritoriálna vzdialenosť,
• dodávateľ sa obáva politického vývoja
alebo ekonomickej situácie v krajine
odberateľa,
• ide o nového zákazníka.

Špeciálne druhy akreditívov
Akreditívy môžu byť:
• Revolvingový akreditív.
• Prevoditeľný akreditív.
• Back to back akreditív.
• Stand by akreditív.
• Akreditív s červenou alebo zelenou doložkou.
• Akreditív s odloženou splatnosťou.
Pozrime sa bližšie na ich podstatu:

Revolvingový akreditív
Revolvingový akreditív je:

• vhodný pri obchodoch opakujúcich sa počas
určitého obdobia s rovnakým tovarom a s tým
istým obchodným partnerom.
• správne stanovenie mechanizmu revolvingu,
t.j.:
✓moment obnovenia čiastky,
✓osud nepoužitého zostatku,
✓maximálna hodnota akreditívu.

Prevoditeľný akreditív
Je bankový platobný nástroj, ktorý vystavuje banka
kupujúceho v prospech banky predávajúceho. Ak
predávajúci splní podmienky určené v akreditíve, banka
kupujúceho mu uhradí dohodnutú sumu. Používa sa, ak
predávajúci nie je priamy majiteľ tovaru a hneď ho ďalej
predáva, v takom prípade sa požaduje od kupujúceho
prevoditeľný akreditív. Je:
➢ nástrojom pre zaistenie platby pri obchode cez
sprostredkovateľa;
➢ mechanizmom zinkasovania rozdielu v cene;
➢ zodpovednosťou za prípadné prezradenia mena konečného
kupujúceho alebo subdodávateľa;
➢ obvykle požadovaný ako použiteľný u transferujúcej banky.
Back to back akreditív
Ide o dva samostatné akreditívy:
• odberateľský, ktorý je vystavený na základe
prijatého dodávateľského akreditívu (použitie
obdobné ako u prevoditeľného akreditívu);
alebo
• žiadateľ poskytuje prijatý akreditív ako formu
zaistenia pre vystavujúcu banku.

Standby akreditív
Je to banková záruka vo forme dokumentárneho
akreditívu. Používajú sa hlavne tzv. negatívne dokumenty,
(napr. že nebola zaplatená faktúra). Jeho použitie je veľmi
široké, môže plne nahradiť akýkoľvek druh záruky, napr.
platobný:
✓za dobré prevedenie kontraktu,
✓za riadne splatenie emitovaných papierov a pod.
Požadovaným dokumentom býva nejaké prehlásenie,
certifikát beneficienta, že určité podmienky neboli
splnené alebo dokument vykazujúci nesplnenie určitých
podmienok.
✓ Vhodný pre jednorazové alebo opakované obchody.
Akreditív s červenou alebo zelenou
doložkou. Banková záruka.
Akreditív umožňujúci pred platbu – akontáciu ešte pred
odoslaním tovaru.
❖ Nezaistené riziko kupujúceho.
❖ Zaistené riziko kupujúceho.
Banková záruka:
✓ je zaisťovací inštrument (nie platobný),
✓ má univerzálnu povahu – použiteľná na zaistenie
akéhokoľvek záväzku,
✓ neodvolateľný záväzok, jednostranný právny úkon,
✓ peňažné plnenie,
✓ písomná forma.
Komoditné financovanie a druhy
komodít
Komoditné financovanie je:
• poskytnutie krátkodobého úveru obchodníkovi s určitou
komoditou na prefinancovanie nákupu komodity.
• poskytnutý úver je zvyčajne splácaný klientom z
prostriedkov generovaných predajom komodity v prospech
odberateľov.
Druhy komodít:
• Hard komodity: farebné kovy, ropa, surové železo a pod.
• Soft komodity: zväčša komodity produkované
poľnohospodárskou činnosťou, napr. bavlna, kakaové boby,
semená repky olejnej, čaj, pšenica, sladovnícky jačmeň a
pod.
Faktoring
Faktoring je:
✓ financovanie krátkodobých pohľadávok z dodávok tovaru na
otvorený úver, bez bankového istenia;
✓ financovanie pohľadávok na základe posúdenia ich celkovej
kvality a rizík, ktoré vznikajú u odberateľov.
Základné služby faktoringu:
• financovanie klienta 70-90 % hodnoty pohľadávky (vrátane
DPH) po jej prijatí, zostatok sa doplatí po úhrade pohľadávky
dlžníkom;
• správa pohľadávok – monitorovanie a analýza portfólia
pohľadávok;
• inkaso pohľadávok – upomienkovanie, súdne a mimosúdne
kroky vedúce k inkasu pohľadávok.
Pre koho je faktoring vhodný
Faktoring je atraktívny hlavne pre expandujúce

stredne veľké firmy, ktoré majú záujem jednoduchým
spôsobom:
• minimalizovať obchodné riziko,
• flexibilne a nebyrokraticky
✓zvýšiť vlastnú likviditu,
✓a tým posilniť svoju pozíciu na trhu.

Forfaiting
Forfaiting je odkúpenie budúcich splatných pohľadávok z
dodávateľských úverov, ktoré vznikli (alebo vzniknú) v
rámci realizovaných vývozných, prípadne tuzemských
obchodných prípadov. Ide o:
➢ odkúpenie bez postihu (regresu) na pôvodného vlastníka
pohľadávok alebo
➢ z právneho hľadiska o postúpenie pohľadávky.
Aké druhy pohľadávok sa odkupujú?
• Zmenkové pohľadávky (kryté vlastnými alebo cudzími
zmenkami);
• Akreditívne pohľadávky;
• Účtovné pohľadávky so zaistením bankovou zárukou.

Výhody forfaitingu
• Možnosť ponúknuť odklad platenia (úver)

odberateľovi.
• Okamžité získanie likvidných finančných
prostriedkov.
• Prenesenie rizika na forfaitéra.
• Odpredaj pohľadávky bez spätného postihu.
• Operatívnosť a jednoduchosť tejto formy
financovania.
• Forfaiting nečerpá úverový limit.

Lízing
Lízing vo všeobecnosti znamená:
• prenechanie investičných celkov alebo iných druhov
tovarov na:
✓používanie za pravidelnú platbu splátok
✓počas vopred stanoveného obdobia,
✓a to na základe lízingovej zmluvy,
✓v ktorej je dohodnutá aj možnosť vrátenia objektu
lízingu alebo jeho kúpy.
Lízing môžeme členiť na:
• operačný a finančný
Operačný a finančný lízing
Operačný lízing je prevzatie služieb, napr. prevzatie prevádzkových
nákladov, vybavenie odborným personálom, údržbu lízingového
objektu a pod., pri ktorom:
• je zmluvná lehota krátkodobá;
• pri vypovedaní zmluvy nie je nájomca povinný zaplatiť
prenajímateľovi záverečnú splátku;
• zodpovedá bežnému prenájmu.
Finančný lízing zachováva:
• tradičný lízingový postup,
• investičné riziko znáša odberateľ lízingu,
• zmluva sa uzatvára na nevypovedateľné základné obdobie
prenájmu so strednodobou a dlhodobou splatnosťou,
• poskytovateľ znáša len úverové riziko.

7. téma
Podstata medzinárodného manažmentu

a podnikania, význam medzinárodného
manažmentu a podnikania, manažéri a
medzinárodné pracovné prostredie.

Tézy
1. Vymedzenie medzinárodného
manažmentu a jeho podstata
2. Význam a úloha medzinárodného
manažmentu a podnikania
3. Manažéri a medzinárodné pracovné
prostredie
4. Ekonomické a politické prostredie
podniku
Medzinárodný manažment - podstata
21. stor. silné ekonomické, environmentálne, kultúrne, ale aj
globalizačné tlaky na národné firmy.
Zmeny ekonomického prostredia - nová paradigma:
hyperkonkurencia a globalizácia (úzko spolu súvisia).
Nová ekonomika prináša:
✓ intenzifikáciu výrobného procesu,
✓ rast produktivity práce,
✓ rastú investície do informačných technológií a komunikačných
systémov,
✓ zvyšuje sa kapitálová vybavenosť na pracovníka (trend je
znižovanie počtu zamestnancov)
✓ sústreďovanie prostriedkov investičných spoločností do
významných oblastí.

Hyperkonkurencia
Hyperkonkurencia znamená, že:
✓ rozhodujúci konkurenčný boj na svetovom trhu sa
odohráva medzi nadnárodnými spoločnosťami, ktoré
môžu byť :
• transnacionálne (TNK) alebo
• multinacionálne (MNK).
V hyperkonkurencii je dôležitá najmä schopnosť
inovovať všetky sféry pôsobenia medzinárodných
spoločností a podnikov.

Globalizácia
Globalizácia pre TNK znamená, že môžu rozhodnúť o
regiónoch, do ktorých umiestnia:
• výskum a vývoj konštrukcií,
• tvorbu designu,
• vysoko sofistikované operácie,
resp. kde je najvýhodnejšie umiestniť :
• najprácnejšie výroby,
• činnosť a operácie nenáročné na know-how, z nízkou
pridanou hodnotou,
• výrobu problematickú z hľadiska dopadu na životné
prostredie
• náročnej na suroviny a energiu.
Medzinárodný manažment ako
existenčná nevyhnutnosť
Internacionalizácia hospodárstva sa v mnohých
odvetviach už nedá zastaviť. Príčiny:
• Aby mal podnik na trhu zabezpečenú trvalú existenciu,
už nestačí ani malých a stredným podnikom zameriavať
sa len na domáce prostredie.
• Okrem existenčných problémov zohráva úlohu aj rastový
a ziskový potenciál, ktorý môžu poskytnúť len
zahraničné trhy.
• To je úloha medzinárodného manažmentu, na základe
ktorého sa dá dosiahnuť vytýčený cieľ.
Medzinárodný manažment - vymedzenie
Je to proces riadenia nadnárodných spoločností - prepája
medzinárodné, politické, kultúrne a ekonomické faktory a
je nevyhnutným predpokladom ich úspešnosti.
Medzinárodný manažment (MM) je proces plánovania,
organizovania, vedenia a kontroly ľudí.
Základné funkcie MM:
– plánovanie,
– organizovanie,
– vedenie a kontrola.
MM s vykonáva sa nie v národnom, ale v multinárodnom
prostredí. Je aplikáciou manažérskych teórií a techník
v medzinárodnom podnikateľskom prostredí.
Firma a manažment firmy
Rozhodnutia firmy pre výber, vstup a pôsobenie na
zahraničnom trhu súvisia s filozofiou manažmentu firmy.
Manažment firmy sa môže orientovať na:
• expanzívne ciele, resp. teritoriálnu expanziu, ktorá
je zameraná na optimálnu alokáciu statkov a služieb na
zahraničných trhoch.
Optimálna alokácia statkov a služieb znamená:
✓ na jednej strane efektívne uspokojenie potrieb
spotrebiteľov
✓ na druhej strane racionálne využitie zdrojov.
Medzinárodný manažment – význam
a úloha
Medzinárodný manažment je:
✓ uskutočňovanie manažérskych aktivít za národnými
hranicami.
✓ rozšírením podnikových cieľov o tie, ktoré chce
podnikovým manažmentom dosiahnuť na
zahraničných trhoch, a to rozdielnymi formami.
To je prechod od jednoduchých kooperačných vzťahov
k vytvoreniu oficiálnych zmluvných vzťahov.

Úloha a faktory medzinárodného
manažmentu
Sú to:
• dôveryhodné a efektívne vedenie na všetkých úrovniach,
• sústreďovanie sa na zamestnancov v podniku,
• sústreďovanie sa na zákazníkov,
• podrobné poznanie činnosti, ktoré sa majú vykonávať,
• neustále zlepšovanie činnosti manažérov a pracovníkov
v podniku,
• neplytvať zdrojmi,
• vytvorenie vlastných vnútorných rezervných zdrojov,
• stanovenia ukazovateľov úspechu,
• používanie efektívnych technológií.
Medzinárodný manažment a manažéri
Medzinárodný manažment:
• predstavuje organizácie a spoločnosti vykonávajúce
podnikateľské aktivity vo viacerých krajinách;
• sa spája s vlastníctvom a riadením aktivít a iných
obchodných operácií za hranicami jednej krajiny.
Manažéri sú zodpovední za:
• plánovanie,
• organizovanie,
• vedenie a kontrolovanie v podnikateľských subjektoch,
• zodpovedajú za činnosti, ktoré môžu komplikovať, resp.
zmeniť vstup týchto subjektov do medzinárodného
prostredia.
Manažéri nadnárodných organizácií
Na riadiacich pracovníkov - manažérov sa:
• kladú vysoké požiadavky,
• nie je dôležité, z ktorej krajiny pochádzajú,
• ale ako zvládnu riadenie nadnárodnej organizácie
v podmienkach globalizácie.
Manažéri musia:
✓ byť schopní presadzovať národné záujmy v podmienkach
globalizácie
✓ vedieť využívať prednosti globalizácie,
✓ čeliť globalizácii v záujme presadenia sa na medzinárodnej
úrovni,
✓ ale aj v záujme udržania sa v silnej nadnárodnej
konkurencii.
Manažérska práca v MM
Súčasné tisícročie kladie zvýšené nároky na manažérsku
prácu. Úspešní manažéri musia byť:
• pripravení na prácu v neustále sa meniacich podmienkach.
Podniky musia neustále:
o inovovať výrobný program,
o skvalitňovať výrobky,
o prispôsobovať sa novým požiadavkám zákazníkov.
Týmto sa riadenie stáva „kaučukovaním“, pri ktorom
manažér :
✓ jedná so všetkými účastníkmi existujúceho problému,
✓ zapája ich do riešenia, ktoré je výsledkom dohody – názoru
pracovníkov z rôznych krajín.
Manažér v medzinárodnom kolektíve
Aby mohol manažér pracovať v medzinárodnom

kolektíve, musí byť schopný:
• vytvárať prijateľnú víziu spoločnosti, ktorú musia
všetci zamestnanci poznať , t.j. vedieť kam podnik
smeruje, čo musia k jej naplneniu robiť;
• vytvoriť a prijať zdravú stupnicu etických hodnôt - ak
manažér nepozná etiku, podnik sa nemôže vedieť riadiť
etickým kódexom. Ak zamestnanci vidia neetické
jednanie, nestotožnia sa s ním, nebudú mať záujem
o naplnenie podnikovej vízie;

Schopnosti manažéra v MM
Manažér ďalej musí mať schopnosť:
• umožniť profesionálny a odborný rast zamestnancov,
využívať ho pri delegovaní. Na základe schopností ľudí ich
zaraďovať v podniku, motivovať a spravodlivo odmeňovať;
• disponovať emocionálnou sebadôverou, umožňujúcou
požiadať o spoluprácu bez pocitu nekompetentnosti; vedieť
využívať schopnosti zamestnancov a zapájať ich do
spolurozhodovania. Treba vedieť povedať „neviem ako ďalej,
poraďme sa“;
• prijímať zmeny - považovať ich za príležitosť a rýchlo navrhnúť
zmenený postup, aj keď je to práca navyše, ale výsledok
smeruje k získaniu novej výhody;
Schopnosti manažéra v MM
• disponovať efektívnymi komunikačnými zručnosťami - sú to
relatívne nové požiadavky ako výsledok rastúcej
internacionalizácie hospodárstva. Manažér musí:
o presvedčivo formulovať víziu,
o zaujímať sa o názory všetkých zainteresovaných a vedieť ich
posúdiť,
o získať zamestnancov pre realizáciu zmien.
• myslieť v globálnom kontexte a dokázať jasne stanoviť priority -
vedenie nadnárodnej spoločnosti s pobočkami vo viacerých
krajinách si vyžaduje veľkú dávku ambícií, ale aj šťastia.
Je výzvou:
o pre výber vhodnej stratégie,
o predvídania zmeny,
o odhaľovania príležitosti a využívať ich v prospech spoločnosti.
Manažéri a medzinárodné
pracovné prostredie
✓ Náročnosť riadenia medzinárodných organizácií si vyžaduje
zvládnuť nasledovné pojmy:
✓ Domovská krajina (home country) je krajina, v ktorej má
podnikateľský subjekt domovskú, oficiálnu adresu, adresu pre
daňové povinnosti.
✓ Hostiteľská krajina (host country) je cudzia krajina, v ktorej
podnikateľský subjekt vykonáva svoje operácie.
✓ V hostiteľskej krajine je za činnosť s pravidla zodpovedný country
manažér, ktorý reaguje na lokálny trh, lokálnu vládu
a transformuje kultúru domovskej krajiny a hostiteľskej krajiny.
Obvykle pozná podmienky národného trhu, vnútorné predpisy,
zákony a celú legislatívu a pod.
Ďalšie pojmy v medzinárodnom
manažmente
✓ Funkčný manažér sa zameriava na transfer vedomostí
v celom medzinárodnom spektre organizácie.
✓ Expatriate je pracovník vyslaný domovskou
organizáciou pracovať do cudzej krajiny.
✓ Inpatriate je pracovník prichádzajúci z hostiteľskej
krajiny do centrály domovskej krajiny.
✓ Third Country Nationals (TCN) sú zamestnanci tretej
krajiny (národnostne príslušníci ani domovskej krajiny,
ani hostiteľskej krajiny), predstavujú veľký potenciál
odborníkov nenachádzajúcich uplatnenie vo svojej
krajine.
8. téma
Medzinárodný strategický manažment,

medzinárodné podnikateľské stratégie,
základné zdroje rastových stratégií.

Tézy
1. Medzinárodný strategický manažment a

medzinárodné podnikateľské stratégie
2. Základné zdroje rastových stratégií

Medzinárodný strategický manažment
Medzinárodný strategický manažment sa opiera o
strategické plánovanie v medzinárodných
spoločnostiach, ktoré je komplikovanejšie, pretože
zahŕňa rôzne krajiny a regionálne prostredie.
Proces strategického plánovania v medzinárodnom
manažmente sa skladá z:
• definovania vízie a poslania spoločnosti,
• analýzy vonkajšieho a vnútorného prostredia
strategického plánovania
• vlastnej tvorby stratégie,
• jej implementácie a kontroly.

Podstata medzinárodného
strategického manažmentu
Medzinárodný strategický manažment je súhrn aktivít,
ktoré zahŕňajú:
• výskum trhových podmienok, potrieb a želaní zákazníka,
• identifikáciu silných a slabých stránok,
• špecifikáciu sociálnych, politických a legislatívnych
podmienok a určujú disponibilné zdroje, ktoré vytvárajú:
• príležitosti a hrozby, ktorých zmyslom je získanie
informácií nevyhnutných na formovanie dlhodobých
zámerov fungovania organizácie.

Medzinárodné spoločnosti a
strategické riadenie
Medzinárodné spoločnosti pri strategickom riadení
využívajú:
• metódy,
• nástroje,
• techniky, ktoré preberajú z klasického strategického
manažmentu.
V dôsledku internacionalizácie podnikania využívajú
modifikácie bežných konkurenčných stratégií a zároveň
sa objavujú ďalšie dimenzie strategického správania sa
týchto spoločností.
Dimenzie strategického správania
spoločnosti
Ide o nasledovné dimenzie súvisiace s:
• rôznym zameraním segmentácie, vnútornej integrácie
a koordinácie medzinárodne rozmiestnených aktivít;
• rôznou mierou prispôsobenia sa odlišným trhom
z hľadiska:
➢ manažérskeho štýlu a podnikovej kultúry,
➢ prispôsobenia obchodnej stratégie a výrobku;
• dynamickým kontextom, v ktorom sa pohybujú často
konfliktné skupiny síl, ktoré určujú podobu
medzinárodnej stratégie.
Stratégia medzinárodného podniku
a konkurencia
• V internacionalizácii podnikania je potrebné stratégiu
chápať ako spôsob vyrovnať sa s konkurenciou.
• Teória strategického manažmentu zdôrazňuje potrebu
výberu konkrétneho typu konkurenčnej výhody
a cieľového trhu.
• Existujú názory, že súčasné systémy riadenia
majú možnosť využívať výhody, vyplývajúce
z globalizácie.

Základné zdroje rastových
stratégií
Zdroje rastových stratégií medzinárodného podniku z
hľadiska zväčšovania podniku a postavenia na trhu je
podmienené dvomi zdrojmi potenciálneho rastu, a to:
1. Diverzifikácia, t.j. stratégia rozširujúca rozsah trhov, na ktorých
spoločnosť pôsobí. Realizuje sa získaním inej spoločnosti alebo
zahájením činnosti v novej dcérskej spoločnosti.
Ďalšia forma diverzifikácie je internacionalizácia činností, ktorá
sa môže uplatňovať ako:
• jednoduché rozširovanie aktivít v jednej oblasti podnikania;
• diverzifikáciou do príbuzných odvetví;
• diverzifikáciou do rozdielnych odvetví.

Druhý zdroj rastovej stratégie
2. Inovačná a segmentačná stratégia - založená na konkurenčnej
výhode z diferenciácie, pričom „hnacou silou“ sú inovácie.
• Inovačná stratégia – je zameraná na nový nápad alebo
zdokonaľuje proces výroby produktov, ktoré zvýhodňujú výrobcu
pred konkurenciou.
• Segmentačná stratégia – zameraná na rozdelenie trhu pre
marketingové účely na podskupiny s podobnými potrebami. Je
príležitosťou pre malé a stredné podniky, ktoré dokážu byť
dostatočne pružné. Trh sa môže segmentovať okrem iných kritérií
aj podľa veku, pohlavia, regiónu, životného štýlu, zvyklostí
a tradícií.

Rastové stratégie a zlepšenie postavenia
podniku
Rastové stratégie slúžia na zlepšenie postavenia
medzinárodných podnikov na svetovom trhu a identifikujú:
• potrebu inovačnej zmeny,
• potrebu strategickej zmeny.
Inovačná zmena zdokonaľuje to, čo už robíme (zmeny vo
výrobných procesoch a pracovných postupoch).
Skutočne originálnu stratégiu môže voliť firma, ktorá má
konkurenčnú výhodu a silné postavenie na trhu. Bez týchto
výhod volí stratégiu iného typu (prenikať do trhových medzier,
získať silnejších partnerov a pod.)
Každá spoločnosť sa musí usilovať o zviditeľnenie na
rozširujúcom sa globálnom trhu.
9. téma
Medzinárodná strategická orientácia

a strategické rozhodovanie v medzinárodnom
podnikaní. Metódy strategického rozhodovania
a medzinárodné podnikanie.

Tézy
1. Medzinárodná strategická orientácie a

strategické rozhodovanie v medzinárodnom
podnikaní
2. Metódy strategického rozhodovania
a medzinárodné podnikanie.

Medzinárodná strategická
orientácia a strategické
rozhodovanie
Stratégia podnikateľského subjektu je:
• určenie základných dlhodobých cieľov,
• stanovenie jednotlivých činností na dosiahnutie cieľov,
• rozmiestnenie zdrojov potrebných na realizáciu cieľov.
Medzinárodne činné podniky sa koncom 20.stor. – dynamicky
rozvíjali, čo sa prejavilo:
➢zvýšením rizika investovania,
➢vzrástla kapitálová náročnosť,
➢silnel konkurenčný boj.
To viedlo k stieraniu hraníc medzi národným a globálnym
ekonomickým priestorom.

Príčiny vzniku medzinárodného podniku
K príčinám zmien z národného na globálny ekonomický
priestor patria napr.:
• technický pokrok,
• zanikajúce hranice medzi odvetviami,
• nepredvídateľné zámery konkurentov,
• zmena správania zákazníkov a pod.
Úspešný podnik v medzinárodnom prostredí – musí:
• vytvárať vhodné stratégie a strategicky myslieť,
• realizovať strategické plánovanie (obsadzovať trh
v predstihu)
• mať dobre vybudovanú sféru vplyvu v odvetví,
• plniť strategické úlohy.
Tvorba stratégie medzin. podniku
Pri tvorbe stratégie medzinárodné podniky využívajú:
✓ politické, ekonomické, kvalitatívne a administratívne prístupy,
resp. „dispozície“.
V manažérskej praxi rozlišujeme štyri dispozície:
• etnocentrickú, pri ktorej sú hodnoty a záujmy materskej
spoločnosti hlavným meradlom pre strategické rozhodnutia;
• polycentrickú, ktorá je podstatou filozofie manažmentu a
strategické rozhodnutia sa prispôsobujú typu kultúry krajiny sídla;
• regiocentrickú, vedie materskú spoločnosť ku kombinácií svojich
záujmov so záujmami dcérskych spoločností na regionálnom
základe;
• geocentrickú, ktorá napomáha integrovať globálne systémové
prístupy v procese rozhodovania.
Strategická orientácia
podniku
Základná strategická orientácia medzinárodného
podniku vychádza:
➢z ekonomickej motivácie,
➢zo snahy štandardizovať ju s podmienkami
globalizácie,
➢z prispôsobenia sa lokálnym podmienkam.

Efekty globalizácie podniku
Globalizácia podniku prináša určité efekty, ku
ktorým patria:
• nákladovú degresiu (zníženie nákladov podniku),
• lokálne prispôsobenie sa prejaví v ziskovej
progresii,
• tlačí na prispôsobovanie sa špecifickým
požiadavkám regiónov a jednotlivých trhov
krajín, vysoké požiadavky na know-how a ďalšie
faktory.

Výrobková diferenciácia ako ďalší efekt
Výrobková diferenciácia, ktorú môžu vyvolať napr.:
• prírodné a klimatické podmienky – v trópoch nie je dopyt po
kožuchoch, konzistencia lepidiel je iná v trópoch a iná
v polárnych krajinách,
• hospodárske normy – predpisovaný je napr. obsah olova
v benzíne,
• náboženstvo – do islamských krajín nemá zmysel vyvážať
minisukne,
• fyzické a psychické danosti národov, ktoré ovplyvňujú
výrobcovia konfekcie, okuliarov a pod.
• rozdielna chuť, vkus i móda – zohľadňujú ich napr. výrobcovia
kávy, rozdiely medzi romantickým štýlom južnej Európy
a športovým štýlom severnej Európy a pod.
Druhy konkurenčnej stratégie
Využívajú sa 3 základné druhy konkurenčnej stratégie:
1. Stratégia nákladového vodcovstva – firmy nadobúdajú
status nákladového vodcu a nízkymi nákladmi získavajú
konkurenčnú výhodu (lacná pracovná sila).
2. Stratégia diferenciácie – výnimočnosť firmy pri výrobe
určitého produktu (Rolls Royce, Rolex). Cena je vyššia ako
u konkurentov a zákazník ju akceptuje – verí v kvalitu
produktu.
3. Stratégia špecializácie – znamená orientáciu spoločnosti
na uspokojovanie potrieb určitej skupiny spotrebiteľov
(koncentrácia na región, typ zákazníkov, druh výrobku a
pod.). Napr. McDonalds, Coca-Cola.
Metódy strategického
rozhodovania a medzinárodné
podnikanie
Metódy rozhodovania sú vo všeobecnosti
súhrnom pravidiel a postupov, rešpektovaním
ktorých môže subjekt rozhodovania dospieť:
➢k voľbe (výberu) správneho variantu riešenia
daného rozhodovacieho problému a teda
➢k prijatiu najlepšieho rozhodnutia.

Faktory ovplyvňujúce voľbu
metód rozhodovania
Existuje mnoho metód rozhodovania a ich voľba závisí od
viacerých faktorov:
• charakteru rozhodovacieho procesu (operatívne, taktické
alebo strategické, jednokriteriálne alebo multikriteriálne),
• dostupnosti a kvality potrebných informácii
(rozhodovanie za istoty, za neistoty, za rizika),
• možnosti využitia zložitých rozhodovacích metód
(vybavenosť IT a ľudským potenciálom),
• ďalších podmienok (časové hľadisko, skúsenosti
manažéra, počet subjektov rozhodovania a pod.)
Členenie metód rozhodovania
Podľa kritéria vzájomného vzťahu empírie a teórie
obsiahnutej v jednotlivých rozhodovacích metódach ich
členíme na tri skupiny:
• empirické metódy,
• exaktné metódy,
• heuristické metódy.
Empirické metódy rozhodovania sú založené na:
• praktických skúsenostiach,
• miere poznania,
• nadobudnutých vedomostiach,
• zručnostiach,
• intuícii samotných manažérov alebo ďalších expertov.
V závislosti od miery využívania jednotlivých princípov možno
tieto metódy ďalej členiť.
Ďalšie členenie rozhodovacích metód
Empiricko–intuitívne, ktoré uplatňujú vlastné skúsenosti a
intuície manažéra. Ide o kombináciu praktických skúseností a
intuície, ktorú môže manažér využívať pri rozhodnutiach
operatívneho charakteru, málo významných z pohľadu firmy
ako celku.
Empiricko– analytické - využívajú skúsenosti a poznatky
manažérov, pracujú aj s cieľavedome získanými a
spracovanými informáciami, ktoré analyzujú a vyhodnocujú.
Expertné, ktoré využívajú kvalifikované názory, hodnotenia,
návrhy, odporúčania jednotlivcov - odborníkov, expertov,
vyjadrujúcich sa k riešenému problému (využívané hlavne pri
riešení koncepčných problémov zásadného, strategického
významu.)
Expertné metódy
K týmto metódam patria:
• Metóda Delphi – zadávaním otázok expertom dosiahnuť
konsenzus.
• Brainstorming – založená na tvorivom myslení diskutujúcich s
cieľom vybrať z námetov ten najlepší - „burza nápadov“.
• Brainwriting – rovnaká ako predchádzajúca, len sa nápady
zapisujú na papier.
• Metóda Synectics - je to kolektívna metóda rozhodovania
založená na rozvíjaní spolupráce a konštruktívnej komunikácii v
strategickom tíme.
• Metóda scenárov – metódou tvorby alternatívnych vízií
Stratégie trhovej expanzie firmy
Trhové stratégie • výhody spojené s danou stratégiou
Pôvodný trh • max. penetrácia trhu

• možnosť dominantného postavenia na trhu,
• znalosť špecifík trhu
Rozšírený trh • viditeľnosť na trhu

• stabilný rast,
• zlepšené využitie výrobných kapacít,
• rast technologickej úrovne podniku
Nový trh • reputácie podniku,
• konkurenčného tlaku,
• diverzifikácia na ziskový trh,
• pozitívne efekty komplementarity
10. téma
Manažment v medzinárodnom podniku.

Podstata organizačnej štruktúry podniku a jej
rozdelenie

Tézy
1. Organizačná štruktúra jej podstata a

rozdelenie v MNK
2. Typy organizačných štruktúr v
medzinárodnom podnikaní
3. Informačná, personálna a finančná politika

Organizačná štruktúra jej podstata a
rozdelenie
Proces internacionalizácie činností predpokladá tvorbu nových
typov organizačných štruktúr.
Organizačná štruktúra:
• zahŕňa efektívne využitie ľudských zdrojov,
• presadzuje komplexnosť v riadiacej činnosti,
• do popredia dostáva zodpovednosť za zmeny v prostredí
spoločností.
Najlepší spôsob ako pochopiť čo je „globálne“, je porovnanie
rôznych typov organizačných štruktúr:
✓ nadnárodnej,
✓ pan-regionálnej,
✓ globálnej.
Nadnárodná štruktúra
Nadnárodná štruktúra znamená:
• spolupôsobenie niekoľkých krajín,
• spoločná centrála je v domovskej krajine,
• každý ďalší kooperujúci podnik v hostiteľskej
krajine má relatívne vysoký stupeň
autonómie, aby uspokojil špecifické
požiadavky miestneho trhu,
• skupinu viacerých domácich podnikov.

Výhody a nevýhody nadnárodnej OŠ
Výhody nadnárodnej OŠ:
➢ vysoký stupeň chápania a schopnosti reagovať na miestne
podmienky a zákazníkov každej krajiny;
➢ nadnárodné je viacnásobné domáce podnikanie, pričom je
moc decentralizovaná so slabou koordináciou. Kým miestna
schopnosť reagovať môže byť dobrá, ťažko sa dá budovať
synergia v celom podniku.
Nevýhody nadnárodnej OŠ:
• potenciálne vysoká úroveň roztrieštenosti celkového
podniku,
• závislosť od zdrojov v daných krajinách,
• zvýšenie nákladov, napr. na výskum a vývoj, marketing,
ľudské zdroje, informačné technológie v každej krajine
Pan – regionálna štruktúra
Pan – regionálna štruktúra znamená, že trhy v rámci toho
istého zemepisného regiónu (Ázie, severnej a južnej
Ameriky ako aj Európy) sú navzájom previazané a
prepojené spoločným (globálnym) centrom, ktoré je
zodpovedné za celkovú globálnu stratégiu a koordináciu.
• Každý región je zodpovedný za výsledky podnikania na
svojom území a môže vykonávať spoločné aktivity medzi
svojimi podnikmi v rôznych oblastiach.
Pan-regionálna štruktúra znižuje roztrieštenosť
a podporuje zvýšenú účinnosť a rozvoj synergie.

Globálna štruktúra
Globálna štruktúra – je rovnováhu medzi globálnym výkonným
centrom, globálnou strategickou podnikovou jednotkou,
spoločnými službami a miestnymi činnosťami.
Globálne výkonné centrum zodpovedá za celkovú stratégiu a vedenie.
Globálne strategické podnikové jednotky zodpovedajú za:
✓ realizáciu manažmentu na globálnom základe,
✓ kľúčové procesy.
Spoločné (globálne) služby sú funkcie naprieč spoločnosťou napr.
globálny marketing, výskum a vývoj, informačná technológia
a ľudské zdroje.
Miestne operácie sú činnosti, ktoré sa vykonávajú na špecifickom trhu
(napr. propagácia). V skutočnosti ju môžu mať spoločnosti
v rôznych častiach, organizačných jednotkách, odlišné štruktúry.
Príklad globálnej organizačnej
štruktúry
Príklad na globálnu organizačnú štruktúru:

• Výrobca športovej obuvi Nike, ktorý sa sám považuje za
výskumný, vývojový a marketingový podnik a výrobu
realizuje pomocou zmluvných partnerov po celom svete.
• Ďalším príkladom je výrobca kusového textilu Benetton,
ktorý 95% svojich výrobných, distribučných a predajných
činností realizuje na zmluvnom základe.

11. téma
Medzinárodný manažment ľudských zdrojov,

úloha riadenia a rozvoja ľudských zdrojov v
medzinárodnom podniku. Získavanie a výber
zamestnancov, príprava a motivácia.

Tézy
1. Medzinárodný manažment ľudských

zdrojov - podstata, riadenie a rozvoj ĽZ
2. Vývoj riadenia ľudských zdrojov v
medzinárodnom podniku
3. Zodpovednosť manažérov ĽZ pri motivácii,
efektívnosti a zlepšenia výkonnosti v

Medzinárodný manažment ĽZ -
podstata, riadenie a rozvoj
Medzinárodný manažment ľudských zdrojov vo

všeobecnosti znamená:
✓ uskutočňovanie manažérskych aktivít za hranicami
ekonomiky,
✓ získavanie a výber pracovníkov,
✓ príprava pracovníkov a ich tréning,
✓ motivácia v zahraničných pobočkách.

Obsadzovanie pracovných miest v
medzinárodných spoločnostiach
Existujú štyri prístupy:
• Etnocentrický – preferuje centralistický štýl riadenia
(používa sa v počiatkoch internacionalizácie podniku);
• Polycentrický – rešpektuje rôznorodosť kultúr a
eliminuje riziko vstupu nepriamych nákladov;
• Regiocentrický – uprednostňuje regionálny prístup s
aspektom na národnosť vedúcich pracovníkov;
• Geocentrický – integruje centrálnu riadiacu zložku s
využitím miestnych organizačných jednotiek.

Príprava pracovníkov v medzinárodnej
spoločnosti
Rozlišujeme tri skupiny prípravy:
1. Tréningové programy pre pracovníkov v zahraniční.
2. Tréningové programy pre pracovníkov z hostiteľskej
krajiny na pozíciu v zahraničnej dcérskej
spoločnosti.
3. Programy na odstránenie organizačných problémov
a konfliktov medzi materskou spoločnosťou a
zahraničnými organizačnými jednotkami

MM ľudských zdrojov a medzinárodné
korporácie
Medzinárodné korporácie sú riadené prostredníctvom
manažérov ľudských zdrojov (HR manažérov), ktorých úloha
závisí od:
• kompetencie, ktorú vlastnia ako vnútorný potenciál.
Výber HR manažérov závisí od:
• kvalifikačných predpokladov a referencií,
• emocionálneho kvocientu (v súčasnosti preferovaný nad
inteligenčným),
• správneho rozhodovania,
• zvládania stresu, pri emocionálnom tlaku od zamestnancov,
ale aj od TOP manažmentu.
Riadenie ľudských zdrojov - definícia
Riadenie ľudských zdrojov (RĽZ) sa najčastejšie
definuje:
✓ako činnosť, pri ktorej sa sústreďuje na
zamestnancov – ľudské zdroje a spolu s ďalšími
funkčnými oblasťami manažmentu sa podieľa
splnení cieľov zamestnancov aj podniku ako
celku.
Poznámka:
Táto definícia je zovšeobecnením viacerých teoretických
prístupov, ku ktorým patria nasledovné.
Systém RĽZ a rôzne prístupy
Podľa M. Armstronga sa RĽZ definuje ako:

„strategický a premyslený logický prístup
k riadeniu najhodnotnejších aktív organizácie,
t.j. ľudí v nej pracujúcich, ktorí individuálne
a kolektívne prispievajú k dosiahnutiu jej cieľov
pre zabezpečenie udržateľnej konkurenčnej
výhody organizácie.“

Definícia RĽZ podľa Koubeka
2. Podľa Koubeka ľudské zdroje predstavujú pre
organizáciu najcennejší, ale aj najdrahší zdroj,
ktorý rozhoduje o prosperite
a konkurencieschopnosti.
Organizácia môže efektívne fungovať len, ak
dokáže využiť všetky zdroje, ktoré má k dispozícii.
Okrem ĽZ aj materiálové a finančné zdroje.
• Práve preto sa RĽZ stáva jadrom
a najdôležitejšou oblasťou podnikového
riadenia.
Ďalší teoretický prístup k systému RĽZ
3. G.T. Milkovich a J. W. Boudreau je RĽZ: „procesom

prijímania rozhodnutí v oblasti zamestnaneckých
vzťahov, ktoré ovplyvňujú výkonnosť zamestnancov
i organizácie“.
Dôležitosť ĽZ pre činnosť podniku:
Náklady na ľudské zdroje v podniku (mzdy, odmeny,
náklady na školenie a výcvik zamestnancov)
predstavujú 20 až 30 % z celkových nákladov.
To vytvára potrebu hľadať ideálny systém RĽZ, ktorý by
viedol k zníženiu nákladov na ĽZ.

Úloha riadenia ľudských zdrojov
RĽZ je strategicky významnou oblasťou riadenia
medzinárodnej organizácie, ktorá sa zameriava na
všetko, čo sa týka ľudí v pracovnom procese, t.j.:
• ich získavanie, formovanie, fungovanie, využívanie,
organizovanie a prepájanie ich činností,
• výsledkov práce, pracovných schopností
a pracovného správania, vzťahu k práci,
• vzťahu k podniku a spolupracovníkom,
• ich osobného uspokojenia z práce,
• ich personálneho a sociálneho rozvoja.
Riadenie ľudských zdrojov a
synergický efekt
RĽZ s ostatnými funkčnými oblasťami
manažmentu sa podieľa na dosiahnutí
synergického efektu a na splnení cieľov
zamestnancov a organizácie ako celku.
Cieľom RĽZ je:
✓vymedzenie hlavných úloh a činností,
✓nových trendov v riadení ľudských zdrojov,
✓možností organizácie personálnej práce.
Výstupy zo systému RĽZ a
manažment medzinárodného
podniku
Očakávania manažmentu v medzinárodnom podniku od
systému RĽZ. Predpokladá sa, že pomocou výstupov
z RĽZ sa bude:
• vytvárať prostredie, ktoré umožní manažmentu
získavať, vzdelávať a motivovať ľudí potrebných pre
zabezpečenie súčasných a budúcich pracovných
činností;
• neustále rozvíjať ľudský potenciál a vytvárať
atmosféru k motivácii zamestnancov na splnenie
cieľov;

Ďalšie výstupy zo systému RĽZ
• napomáhať podniku vyvažovať a prispôsobovať sa
rôznym záujmom všetkých zainteresovaných osôb
(akcionárov, zamestnancov, zákazníkov, dodávateľov,
štátu), v ktorom podnik sídli,
• posilňovať vzájomné vzťahy a podporovať tímovú prácu
vo vnútri firmy,
• sledovať medzinárodný, národný a miestny vývoj
ovplyvňujúci prax zamestnávania ľudí a interpretovať
a objasňovať ich dôsledky pre podnikovú stratégiu,
• riadiť, podporovať alebo presadzovať zmeny v oblasti
ľudských zdrojov s cieľom pôsobiť ako stabilizačný faktor.
OBSAHOVÁ STRÁNKA ÚLOH PRE RĽZ
Z požiadaviek manažmentu vyplývajú hlavné úlohy RĽZ
v podniku, ktoré sú zamerané na:
• vytváranie dynamického súladu medzi počtom a štruktúrou
pracovných miest a zamestnancov podniku tak, aby:
o v maximálnej miere zodpovedali schopnosti zaradeného
zamestnanca na konkrétne pracovné miesto
o na zmenu požiadaviek v pracovných miestach (s určitým
predstihom) reagoval proces rozvoja schopností zamestnanca
v podniku.
• optimálne využívanie pracovných síl v podniku,
• formovanie tímov, efektívneho štýlu vedenia ľudí
a zdravých medziľudských vzťahov,
• personálny a sociálny rozvoj zamestnancov.
Personálne funkcie systému RĽZ
• Efektívne plnenie základných úloh RĽZ si vyžaduje

rôzne činnosti, označované pojmom personálne
funkcie.
• Pomocou nich sa napĺňa obsah RĽZ, ktorý sa
dynamicky mení.
• Prejavuje sa to v rôznych prístupoch pri
rozpracovávaní jednotlivých činností, ako aj
v praktickej aplikácii. Z tohto dôvodu sa rôznia aj
názory na klasifikáciu personálnych funkcií.

Schopnosti manažéra v
K základným schopnostiam manažéra v medzinárodnom
podniku patria:
• vytvárať prijateľnú víziu pre zamestnancov, t.j. vedieť
kam podnik smeruje, čo musia oni k jej naplneniu robiť,
• vytvárať a prijať zdravú stupnicu etických hodnôt –
riadiť sa etickým kódexom.
• umožniť profesionálny a odborný rast zamestnancov,
využívať ho pri delegovaní na základe poznania
schopností ľudí, vhodne ich motivovať a spravodlivo
odmeňovať.
Základné funkcie RĽZ
K funkciám RĽZ patria:
• strategické riadenia ĽZ – zabezpečuje integráciu RĽZ so
strategickými potrebami podniku,
• plánovanie ĽZ –proces predvídania, stanovenia cieľov
realizácie opatrení v oblasti pohybu ĽZ do podniku,
z podniku a vo vnútri podniku, ako aj v oblasti spájania
zamestnancov s pracovnými úlohami v pravý čas, na
pravom mieste a pod.,
• analýza práce – pracovného miesta, t.j. systematické
zhromažďovanie a vyhodnocovanie informácií o obsahu
práce, podmienkach jej vykonávania a požiadavkách na
držiteľov týchto pracovných miest,
Základné funkcie RĽZ
• získavanie a výber zamestnancov, t.j. zaistenie primeraného
počtu uchádzačov, schopných obsadiť pracovné miesta, vyvolanie
záujmu o prácu a poznávanie individuálnych zvláštností každého
uchádzača ako ideálneho kandidáta na to ktoré miesto;
• rozmiestňovanie zamestnancov - od prijímania a adaptácie
nových zamestnancov až po aktivity s funkčným postupom,
prevedením na inú prácu, penzionovaním a prepúšťaním;
• vzdelávanie a rozvoj zamestnancov je zabezpečenie
neustáleho vzdelávania zamestnancov pre vyšší výkon a lepšie
využívanie schopností;
• riadenie a plánovanie kariéry, ktorým podnik zabezpečuje
rozvoj zamestnancov na prípravu dostatočného množstvo
kvalifikovaných nástupcov aj z hľadiska budúcim požiadaviek.
Zároveň profilovanie rastu jednotlivca v podniku;
Základné funkcie RĽZ 2
• hodnotenie zamestnancov - ich pracovného výkonu, príprava
formulárov, časového plánu hodnotenia, obsahu a metódy
hodnotenia, vyhodnocovaním dokumentov, navrhovaním
a kontrolou opatrení;
• odmeňovanie zamestnancov, t.j. vzájomné prepojenie
politiky procesov a postupov pri odmeňovaní zamestnancov
v nadväznosti na ich prínos, kompetencie a trhovú hodnotu. Sú
to peňažné a nepeňažné odmeny a rôzne zamestnanecké výhody;
• pracovné vzťahy, ktoré môžu mať: formálnu podobu (upravenú
pravidlami, normami a zákonmi) a neformálnu podobu (vzniká
ako dôsledok osobných kontaktov alebo rôznych príležitostných
osobných kontaktov);

Základné funkcie RĽZ 3
• pracovné podmienky, ktoré pôsobia na človeka
v pracovnom procese, vplývajú na jeho efektívny priebeh
a determinujú kvalitu pracovného života. Určujúci vplyv má
charakter vykonávanej práce, technologické postupy
a technická vybavenosť, úroveň deľby práce, štýl vedenia ľudí,
systémy motivácie a stimulácie, faktory pracovného prostredia;
• personálny informačný systém zabezpečuje dostatok
aktuálnych informácií o zamestnancoch, pracovných miestach,
personálnych činnostiach, situácii na trhu práce a umožňuje
vyhodnocovanie rôznych aspektov riadenia ľudí ako
nevyhnutnej podmienky na cieľavedomé formovanie
pracovného potenciálu.
2022/2023 234
Efektívne plnenie základných úloh
riadenia
Funkcie RĽZ musia byť rovnocenné s inými funkciami
v podniku, podporované „zhora“. Personálni manažéri
cieľavedome a aktívne plnia strategickú úlohu a RĽZ
opatreniami môže zvýšiť motiváciu zamestnancov.
Zaradenie útvaru RĽZ v organizačnej štruktúre podniku vychádza z
postavenia jednotlivých funkcií v podniku. Existujú 2 možnosti:
• samostatný útvar RĽZ, t.j. podnik má záujem zjednotiť jednotlivé
činnosti v oblasti personálneho manažmentu (veľké podniky);
• decentralizácia funkcií personálneho manažmentu, t.j. jednotliví
manažéri preberajú na seba zodpovednosť pri riadení ľudí aj
zodpovednosť za personálnu prácu napr. vzdelávanie, či rozvoj
kariéry (malé podniky).

Zodpovednosť manažérov ĽZ
Manažéri ľudských zdrojov pôsobia ako inovátori, ktorých
hlavná zodpovednosť je:
1. Vo zvýšení produktivity a efektívnosti podniku so
zameraním na zvýšenie výkonu:
• hodnotením zamestnancov (osobným, hodnotením výkonnosti
a pod.),
• plánovaním obsadzovania pracovných miest, ktoré sa dopĺňa
osobným rozvojom a plánom vzdelávania,
• organizovaním výcvikových a rozvojových programov,
• pohovory s vedúcimi s cieľom nájsť najlepšie využitie
zamestnancov,
• náborom, rozmiestňovaním a podporou tých dobrých
a najlepších, motivovať ich.

Manažéri ĽZ a ich zodpovednosť
2. Realizácia inovačnej stratégie a systém kvality v MM
ľudských zdrojov znamená:
• optimalizovať štruktúru zamestnancov,
• skvalitniť programy adaptácie a prípravy na nové pozície,
• zoznámiť zamestnancov s úlohami inovačnej stratégie a so
systémom kvality,
• vypracovať sociálny program pre uvoľňovaných pracovníkov,
• umiestňovať kvalitných, kvalifikovaných pracovníkov na nové
miesta,
• nové miesta obsadzovať podľa osobnej odvahy a schopnosti
a poskytnúť čas na rekvalifikáciu,
• adaptovať pracovníkov na podmienky globálnej kultúry riadenia,
• ovplyvňovať firemnú politiku diferencovaným odmeňovaním,
• realizovať systém aktívnej bezpečnosti a ochrany zdravia.
Strategické RĽZ
Je praktickým vyústením podnikovej personálnej stratégie. Je
to konkrétna aktivita smerujúca k dosahovaniu cieľov
v personálnej stratégii.
Podniková personálna stratégia sa týka:
✓ dlhodobých, všeobecných a komplexne vymedzených cieľov
v oblasti potreby a zdrojov pracovných síl,
✓ oblasti využívania a hospodárenia pracovných síl,
✓ predstáv o spôsoboch a metódach na dosiahnutie týchto
cieľov.
Proces strategického RĽZ je základňou pre takú podnikovú
kultúru, ktorá zaručuje vysoký výkon organizácie a je základom
pre rozvoj zamestnancov ako konkurenčnej výhody organizácie.

12. téma
Medzinárodná podnikateľská etika jej

podstata, význam a vývoj. Manažérska etika a
jej úloha.

Tézy
1. Medzinárodná podnikateľská etika jej

podstata, význam a vývoj
2. Sociálna zodpovednosť medzinárodných
podnikov

Medzinárodná podnikateľská etika jej
podstata, význam a vývoj
Etika sa vo všeobecnosti zaoberá tým, čo je v chovaní ľudí
dobré a zlé, resp. ako naše rozhodnutie ovplyvňuje druhých
ľudí.
Venuje sa právam, povinnostiam a pravidlám, ktoré ľudia:
• uplatňujú pri svojom rozhodovaní,
• usmerňujú ich chovanie.
Etika je:
• náuka o ľudských zámeroch a konaní z hľadiska dobra a zla,
šťastí a zmysle života,
• je teória morálky,
• je sústava noriem o mravnom a spoločensky vhodnom
správaní ľudí.
Podnikateľská etika - podstata
Podnikateľská etika - organická súčasť života firmy a patrí
do firemnej kultúry.
Nástroje, ktoré sa využívajú sú:
• firemné kódexy, etické výbory, tréningy etiky a sociálne
audity.
Ak firma podniká eticky:
• uplatňuje svoje práva,
• plní povinnosti,
• rešpektuje práva ostatných subjektov.
Etické chovanie firmy, ale aj jednotlivcov vytvára dobré,
vzájomne výhodné vzťahy pri podnikaní.

Etické správanie
Etické správanie je predpokladom úspešného riadenia firmy
manažérmi v medzinárodnom prostredí.
Zachytáva celý podnikateľský svet a všetky oblasti aktivít
firmy.
Prejavuje sa v správaní:
• jednotlivých pracovníkov,
• manažérov,
• vlastníkov firmy voči podnikateľskému okoliu,
• firmy voči spoločnosti.
Etické správanie sa odráža v:
• dobrom mene firmy,
• dlhodobej prosperite,
• konkurencieschopnosti.
Etika v podnikaní
V podnikaní môžeme o etike hovoriť v troch oblastiach,
a to:
• v celej spoločnosti,
• vo vzťahu vlastníkov - akcionárov firmy a zákazníkov,
• v podnikateľskej etike vo vnútri firmy.
Podnikateľskú etiku definujeme ako:
• reflexiu etických noriem a princípov do
podnikateľských rozhodnutí,
• aplikovanú integratívnu normatívnu etiku, ktorá
skúma interakciu etiky a ekonomiky

Podnikateľská etika a jej
vývoj
Podnikateľská etika sa v posledných desaťročiach
rozvíja veľkým tempom ako výsledok kultúrneho
smerovania ľudstva ako celku.
Podnikateľská etika:
✓ prezentuje ekonomiku založenú na humánnom
princípe,
✓ zdôrazňuje, že podnikateľské aktivity sú pre ľudí
a s ľuďmi a že podnikanie má slúžiť k životu.

Vývoj podnikateľskej etiky – 4 etapy
1.etapa: 1900 – 1920
proces hľadania etiky v podnikaní - snaha vytvorenie priaznivého
obrazu podnikania a spája sa s rozvojom manažmentu ako „umenia“
riadiť podnik a dosahovať podnikateľské ciele. Podnikateľská etika
(PE) v 1900 – 1950 bola výlučne „americkou záležitosťou“ a až
začiatkom 50.rokov 20.stor. prenikla aj do Európy.
2.etapa: 1921 – 1950
proces rozvoja profesijnej a podnikateľskej etiky - vznik profesijných
spolkov a združení a vydávanie etických kódexov. Z rôznych profesií
(bankovníctva, účtovníctva, práv a reklamy) kritické hlasy voči
praktikám a osobnej a podnikovej morálnej zodpovednosti. To viedlo
k vzniku zložky podnikateľskej etiky – profesijnej etiky.

Tretia a štvrtá etapa vývoja
3.etapa: 1951 – 1970
• obdobie komplexnosti podnikateľskej etiky – súvisí s rýchlou
expanziou podnikania v Záp. Európe – rástol záujem o PE.
Prelom v 60.rokoch a protestné akcie zo strany spotrebiteľov
viedli k rozvoju PE nielen do hĺbky, ale aj do šírky.
4.etapa: 1971 – po súčasnosť
• vznik podnikateľskej etiky ako samostatnej vednej disciplíny.
Príčiny: silnejúce hnutie za občianske práva a na ochranu
spotrebiteľa i životného prostredia ako aj rastúca pozornosť
právam pracujúcich, osobitne žien, nárast počtu
zamestnaných žien, škandály na trhu CP a pod.

Manažérska etika ako profesijná
etika
• V súčasnosti si výkon MNŽ činnosti vyžaduje
definovanie a stanovenie etického štandardu so
zreteľom na konkrétne MNŽ špecializácie.
• Existuje veľká diferenciácia MNŽ špecializácií, popri
tradičných personálnych, výrobných manažéroch
vznikajú nové špecializácie:
Napr.:
informačný, projektový manažér, manažér pre rozvoj
podnikateľskej činnosti alebo pre kultúru.

Manažérska etika ako profesijná etika
Vystupuje na dvoch úrovniach:
• individuálna etika manažéra - integrácia medzi
osobnostnými etickými princípmi pracovníkov
a požadovanými etickými princípmi na výkon funkcie.
Vlastnosti sú spravodlivosť, empatia, férovosť a pod.,
ktoré by mali pôsobiť so schopnosťou kreativity,
samostatnosťou, zodpovedným prístupom k práci a pod.
• inštitucionalizovaná etika profesie - vedomé stanovenie
etických východísk a hraníc legitímneho systému
riadenia, t.j. každý systém riadenia je vedome založený
na určitých hodnotách.

Úloha manažérskej etiky
Úlohou MNŽ etiky je vytvoriť humánne teoretické
východiská pre určitý systém riadenia.
• Ak sú v súlade s chápaním hodnôt ako čestnosť,
dôvera, férovosť a vytrvalosť, tak manažéri v podniku
budú preferovať tieto hodnoty v podnikovej kultúre,
v etických kódexoch podniku, ale i v celkovej organizácii
práce.
Medzinárodné podniky, ktoré vykonávajú činnosť vo
viacerých krajinách a ich chovanie a spôsoby jednania sa
môžu dostať do konfliktu s lokálnymi a miestnymi
zvykmi, hodnotami a normami jednania.
Medzinárodná podnikateľská etika
a subjekty
Medzinárodná podnikateľská etika je
najkomplikovanejšou súčasťou podnikateľskej etiky,
pretože sa týka oblasti s globálne komplexným rozmerom.
Hlavné subjekty medzinárodnej podnikateľskej etiky sú:
• MNK (multinacionálne korporácie)
• TNK(transnacionálne korporácie).
Väčšina najsilnejších MNK má sídlo v USA, ale prenikajú aj
korporácie z Japonska, Nemecka a iných krajín. Sú pre ne
typické mnohé etické kontroverzie.

Medzinárodná podnikateľská etika a
dôsledky
Hostiteľské krajiny ich obviňujú:
• z poberania nadmerných ziskov,
• pohlcovania miestnych zdrojov,
• z brzdenia kvalifikačného rastu a rozvoja domácich
zamestnancov,
• z ovládnutia ekonomického a politického prostredia.
Materské krajiny ich obviňujú:
• z vývozu pracovných príležitostí,
• zo zhoršovania platobnej bilancie,
• z nadmerného vplyvu cudzej politiky.
Tieto obvinenia spadajú do kategórie makro etických úvah,
okrem nich existujú aj mikroetické otázky.
Mikroetické a makroetické problémy
K najčastejšie uvádzaných patria napr.:
• Úplatkárstvo a korupčné platby.
• Zamestnanosť a personálne problémy.
• Marketingové praktiky.
• Dopad na ekonomiku a rozvoj hostiteľských krajín.
• Účinky na prírodné prostredie.
• Kultúrne dopady multinacionálnych operácií.
• Vzťahy s vládami hostiteľských krajín.
• Vzťahy s domácimi krajinami.

Etické dopady na MNK
Etický dopad na MNK a jej činnosť majú:
• domáca vláda,
• spoločnosť,
• akcionári a záujmové skupiny (odborové zväzy,
výskumné skupiny a pod.),
• priemysel a medzinárodné agentúry.
Ale aj MNK môže prostredníctvom interakcií
vplývať v na rôzne skupiny doma aj v zahraničí.

Medzinárodná podnikateľská
etika
Rozvoj medzinárodnej podnikateľskej etiky je v praxi
pomalý proces, pretože etické problémy presahujú
národné hranice.
Čiastočne ovplyvniteľné je to vytvorením
medzinárodných právnych noriem, kódexov a návodov
na riadenie medzinárodných transakcií.
Vznik globálnych problémov si vyžaduje riešenia v:
❖životnom prostredí, ekonomickom raste, kontrole
populačného vývoja, rozvoji energetických zdrojov,
ochrane patentov a autorských práv medzinárodnom
obchode, otvorenosti trhov a pod.
Etické kódexy
Existujú 3 veľké mýty, kt. sú prekážkou pri vlastnom vyhodnocovaní
etického správania MNC:
• mýtus o amorálnosti medzinár. podnikania. Tento mýtus ignoruje
skutočnosť, že nie všetky firmy sú amorálne.
• nedostatok noriem v medzinár. podnikaní. Tento mýtus neberie
do úvahy mnohé jestvujúce zákony, práva a hodnoty. Medzi nimi
sú viaceré všeobecne uznávané univerzálne hodnoty, nad
dodržiavaním kt. dohliadajú medzinár. organizácie a inštitúcie.
• mýtus o vláde ako „strážnom psovi“. Tento mýtus prisudzuje
vzťahu medzi vládou a podnikaním antagonistický (=nepriateľský,
protikladný) postoj. Dozor nad znečisťovaním životného
prostredia v danej krajine je typickým príkladom. Tento mýtus je
rozšírený najmä v USA, zatiaľ čo v Japonsku záujmy vlády
a podnikateľ. sektora majú často tendenciu zbližovať sa.
Podstata etických kódexov
Etický kódex – je spôsob inštitucionalizácie etiky do
riadenia v MNK.
Etický kódex rozširuje nástroje na riadenie ľudí a
vystupuje ako efektívny prvok v systéme riadenia.
• Prostredníctvom etických kódexov inštitúcia alebo
MNK dáva svojim členom i okoliu na vedomie, že etika
sa stala nevyhnutnou súčasťou jej činnosti.
Etický kódex je spôsob, ktorým spoločnosť deklaruje svoje
stanovisko k morálnym problémom v podnikaní
a inštitucionalizuje ju do svojej činnosti.

Hlavnou funkciou etického
kódexu
• je regulácia správania jednotlivca alebo celej
skupiny v súlade s istými skupinovými etickými
normami. K najvýznamnejším funkciám
etického kódexu patrí, že je jedným z nástrojov
na riadenie a vedenie ľudí, kt. je založené na
dobrovoľnom dodržiavaní požadovaného
morálneho štandardu

13. téma
Aspekty kultúry v medzinárodnom

manažmente, firemná kultúra a jej funkcia,
rôzne prístupy k vysvetleniu kultúry.

Tézy
1. Medzinárodný manažment aspekty kultúry

– podstata a prístupy
2. Firemná kultúra a jej funkcie a skúsenosti
3. Rôzne prístupy k vysvetleniu kultúry a
skúsenosti

Kultúra a jej podstata
Kultúra je komplexný súhrn naučeného správania sa,
ktorým sa vyznačujú členovia určitej spoločnosti.
Definícia zahŕňa tri charakteristiky kultúry:
✓ je to celkový spôsob správania sa konzistentný a
kompatibilný vo všetkých komponentoch a nie súbor
zriedkavých spôsobov správania;
✓ je naučené správanie a nie je vrodené ani dedičné, ale
závisí od prostredia, v ktorom jedinec vyrastá.
✓ je správanie, ktorým sa vyznačuje skupina ľudí alebo
spoločnosť a poukazuje na spôsob ich života.

Kultúra ako výsledok ľudskej činnosti
Kultúra:
• sa historicky vyvíjala a dedila z generácie na generáciu,
• zahŕňa spoločenské pravidlá, spôsoby chovania sa a
pružné a morálne kritériá spoločenského uznania.
V medzinárodnom kultúrnom prostredí sa
stretávame s niektorými problémami, ktoré sú
výsledkom absencie podmienok kultúrneho
prostredia.

Firemná kultúra a jej funkcia v MMaP
Firemná kultúra zdôrazňuje odlišnosti každej spoločnosti
z hľadiska:
• ich minulého vývoja, úspechov alebo chýb;
• organizačného chovania v určitom ekonomickom
makroprostredí (na trhu, v konkurencii, v prevažujúcej
kultúre spoločnosti, vo vonkajšej regulácii a pod.);
• charakteristiky osobností, ktoré stoja na čele
spoločnosti.
Úrovne firemnej kultúry:
• nadnárodná, národná a kultúra vlastnej firmy a
subkultúra

Faktory firemnej kultúry
• Internacionalita – predstavuje kontakty so zahraničím,
zahraničné trhy a vzťahy s partnermi.
• Miera centralizácie a vhodná organizačná štruktúra – sleduje
počet stupňov potrebných na prijatie rozhodnutia.
• Komunikácia – obsahuje prenos informácií v spoločnosti
medzi jednotlivými stupňami.
• Štýl riadenia a spôsob kontroly – závisí od vrcholového
manažéra.
• Motivácia – využívanie mzdového systému a ďalších foriem
motivácie.
• Personálna politika – je výber vhodných pracovníkov na
spoluvytváranie potrebnej kultúry.
Ďalej sú to: informovanosť, pracovné podmienky, inovatívnosť, estetičnosť a imidž
firmy.
Zmeny v kultúre
• Výsledkom rôznych faktorov a rozdielov v

medzinárodných spoločnostiach je vytvorenie
vnútropodnikovej kultúry.
• Zmena vzniknutej kultúry si vyžaduje aj
niekoľko rokov, pretože je potrebné meniť
symboly, legendu a chovania, ako o tom
nasvedčujú príklady z posledných fúzií
a akvizícií vo svete.

14. téma
Globalizácia a jej vplyv na medzinárodné

podnikanie. Podstata a význam nadnárodných
spoločností vo svetovej ekonomike a proces
internacionalizácie ich činností.

Tézy
1. Vymedzenie globalizácie a jej vplyv na vývoj

medzinárodného podnikania
2. Podstata a význam nadnárodných
spoločností vo svetovej ekonomike a proces
internacionalizácie činností
3. Slovensko vo svetle globalizácie a
internacionalizácie hospodárstva

Globalizácia – vplyv na prostredie
Globalizácia je tesnejšia integrácia krajín a obyvateľov
sveta, ktorá umožňuje:
• zníženie nákladov na dopravu a komunikáciu,
• odstraňovanie bariér v medzinárodných transféroch,
• zmenu správania subjektov vo svete v spoločenskej,
kultúrnej a ekonomickej činnosti.
Globalizácia patrí k megatrendom v súčasnosti, ktoré
determinujú vývoj v medzinárodnom manažmente.
V priebehu globalizačného procesu:
• zanikajú národné štýly riadenia,
• vzniká a nový globálny štýl.
Vznik globálneho podniku
Vznikom úspešného globálneho podniku nájdeme:
• „japonský“ dôraz na systém a dodávateľský systém je just-in-
time (JIT),
• americkú racionalitu a zmysel pre demokratické
rozhodovanie,
• „európsky“ kultúrny, vedomostný štýl ako aj schopnosť
spolupráce medzi ľuďmi, ktorí pochádzajú z rôznych kultúr.
Každý podnik pri svojom medzinárodnom raste vychádza
z etnocentrického štádia, aby cez polycentrické
a regiocentrické štádium dospel do štádia globálneho
s vysokým stupňom integrácie výroby a marketingu na
svetovej úrovni.
Globalizácia a určujúce faktory
Globalizáciu je možné vysvetľovať z rôznych hľadísk, k

určujúcim patria:
• globalizácia kultúry,
• globalizácia ekonomiky,
• globalizácia životného prostredia.
Globalizácia - predstavuje produkciu a distribúciu
výrobkov a služieb homogénneho typu v celosvetovom
meradle.

Etapy globalizácie
Tri etapy vývoja:
Prvá etapa (roky 1870 – 1914) - umožnila získať výhody v doprave,
redukovala obchodné bariéry, dala príležitosti efektívnejšieho
využitia nadbytku pôdy. 60 mil.európanov sa vysťahovalo do
Severnej Ameriky, Argentíny, Kanady., Bola prerušená pre
neschopnosť svetových mocností presadiť realistickú ekonomickú
politiku, ukončila ju 1.svet.vojna.
Druhá etapa (roky 1950 – 1980) - vyznačovala hlavne exportom
primárnych a sekundárnych komodít pri slabom pohybe kapitálu.
V Európe vznikli integračné zoskupenia, v USA NAFTA, OECD
(integruje rozvinuté krajiny z celého sveta), RVHP (integrácia štátov
východného bloku).

Etapy globalizácie
Tretia etapa (začiatok 80-tych rokov po dnes) -rozdelila
svet na:
• rozvinuté krajiny (USA, Kanada, Austrália, Japonsko,
Švajčiarsko a krajiny EÚ),
• rozvojové globalizované krajiny (tvorilo 24 štátov, ku
ktorým patria najľudnatejšie krajiny Brazília, Čína, India,
Mexiko).
• „noví globalizátori“ – rozvojové (menej globalizované)
krajiny, ktoré sú na svetových trhoch menej ako 20 rokov,
ale otvárajú sa obchodu na medzinárodnej úrovni. Je to
ovplyvnené najmä rozvojom komunikačných technológií.
Faktory rozširujúce globalizáciu
• globálne vyhľadávanie zdrojov a nové rozvíjajúce sa

trhy,
• úspory z rozsahu produkcie,
• sklon spotreby k homogénnemu dopytu,
• znižujúce sa dopravné a prepravné náklady,
• rozvoj nových telekomunikačných technológií,
• homogenizácia technických štandardov,
• vládna politika, tarify, dane a poplatky.

Faktory brzdiace globalizáciu
• vzostup etnopolitiky,
• ústup neoliberalizmu,
• nevládne organizácie a antiglobalizačné hnutie,
• antiamerikanizmus.
Globalizácia ako svetový proces pretvára:
✓ svet a jeho ekonomické systémy,
✓ národné spoločnosti na viac integrované
✓ a na sebe navzájom závislé.
V procese globalizácie sa svet ,,zmenšuje” (neustále sa
skracuje čas potrebný na presun tovaru, ľudí).
Občania sa prispôsobujú globálnej kultúre, globálnej
ekonomike a globálnej zmene životného prostredia.

Medzinárodný Manažment A Medzinárodné Podnikanie: Gestor Predmetu: Vyučujúci

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Medzinárodný Manažment A Medzinárodné Podnikanie: Gestor Predmetu: Vyučujúci

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Medzinárodný manažment a

Vývoj internacionalizácie hospodárskeho života

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 2

1. Etapy vývoja internacionalizácie hospodárskeho

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 3

Tendencia k internacionalizácii hospodárskeho života

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 6

Čím menšia je ekonomika, čím má menej rozvojových,

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 8

Proces internacionalizácie hospodárskeho života po 2.

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 9

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 10

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 12

Východiskový stav Hľadisko zmeny

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 18

1. Domáca fáza 2. Vnútorná fáza

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 19

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 22

Lokálne balenie alebo

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 28

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 29

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 30

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 32

Medzinárodné podnikanie – podstata, príčiny

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 34

1. Podstata a príčiny vzniku medzinárodného

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 35

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 36

Vstup firmy na zahraničný trh znamená riešiť:

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 39

• To sú len niektoré príčiny pre medzinárodné

V poslednom desaťročí 20.storočia vzniklo mnoho

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 42

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 44

3. Tesné formy MP, t.j. merging ako splynutie dvoch

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 45

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 47

vlastný podnik v zahraničí

Voľba formy medzinárodného podnikania, od

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 53

• Zahraničný kapitál je významný predovšetkým svojou

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 54

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 55

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 56

• Transfer všetkých zdrojov

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 57

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 59

Formy medzinárodného podnikania a vstupu na

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 60

1. Formy medzinárodného podnikania

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 61

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 64

Priame zahraničné investíci sa realizujú rôznymi

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 66

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 68

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 69

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 70

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 74

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 75

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 76

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 78

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 79

2022/2023 doc. Ing. Michal Fabuš, PhD. 80