Ekonómia, občianske združenie,

Tajovského 10, 975 90 Banská Bystrica

Učebné texty ku kurzu:

Sociológia

Autor: PhDr. Marian Kika

Tento učebný text, ani žiadnu jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu autora. Text neprešiel
jazykovou korektúrou.

2008
 Úvod do sociológie

Vznik a vývoj sociológie :

- črty osobitnej teórie o spoločenskom vývoji a o spoločnosti sa začali

formovať dávno pred vznikom sociológie ako samostatnej vedy
/ spoločenské problémy a otázky týkajce sa spoločnosti sa diskutovali
a vysvetľovali už v dávnoveku../

- spoločenská problematika do vzniku sociológie bola široká a diferencovala

sa podľa stavu /úrovne myslenia danej doby a pokroku spoločnosti

- nasledoval dlhý proces uvoľňovania a oslobodzovania sa od nepoznania,

iracionality, od špekulácií a dohadov cez formulovanie rôznych ideálnych
stavov a utópií až po praktickú aktívnosť

Hlavné zdroje vzniku sociológie :

sociálno-politické a sociálno-filozofické teórie l8 st.
filozofia dejín a klasická ekonómia
koncepcie utopických socialistov
vedecké objavy a výsledky rôznych vedeckých dicsiplín
proces prechodu feudalizmu ku kapitalizmu a revolučné diania
praktická potreba ustanoviť vedu, kt. by obsiahla zákony štruktúry
a zmien v spoločnosti a pomohla riešiť problémy a praktické otázky

Vznik sociológie :
- oficiálne sa datuje na r.1843 - A. Comte : Kurz pozitívnej filozofie
a prvý krát použitý pojem „ s o c i o l ó g i a“
societas = spoločnosť a  logos = veda

Vývoj sociológie :

protosociológia :
vývoj poznamenaný ťažkosťami jednozačne vymedziť jej predmet a
o zakladateľský primát sa bojovalo celý záver 19. st. až do 20-tych rokov 20.st.

obdobie veľkých teórií:

A.Comte : pozitívna veda, vedecké skúmanie sociálnej reality,evolučný prístup,
 dôraz na poriadok, osveta a výchova, sociálna statika a dynamika

H.Spencer : spoločnosť ako organizmus, komplexne fungujúci a štruktorovaný

celok, smeruje k liberalizmu
K.Marx : spoločnosť ako spoločensko-ekonomická formácia, periodizácia dejín
na základe spôsobu výroby, material. chápanie dejín, dialektický
materialista, s F.Engelsom formujú sociológiu ako sociológiu
kriticko - radikálneho až revolčného zamerania
E.Durkheim: spoločenské javy/fakty/ ako svojbytné skutočnosti, ktoré stoja nad
jedincom a ovplyvňujú ho, sociologizmus, neredukovateľnosť soc.
skutočnosti, analýzy deľby práce, náboženstva i samovraždy,
spoločenský konsensus
V.Paretto: sociológia ako logicko-experimentálna veda, vznik a kolobeh elít,
analýza ľudského jednaia a jeho iracionálne prejavy a formy 
M.Weber : klasik teórie sociálneho jednania, ideálne typy – byrokracia,
racionalita modernej spoločnosti, probematika politiky, moci,
organizácie, základy interpretatívnej sociológie
G.Simmel : formálna sociológia, teória foriem sociálnych vzťahov, analýza roly
peňazí, mody, teória konfliktu
F.Tonnies: typologia tradičnej spoločnosti a modernej spoločnosti

ďalšie školy : psychologizmus / teoria davu.../, naturalizms / sociálny

darwinizmus, geografická škola../ fyzikalizmus

obdobie veľkých výskumov:

- medzivojnové obdobie – akoby zjednotenie chápania sociológie
- hlavne v USA veľký dôraz na pestovanie sociológie ako empirickej
a prakticky orientovanej disciplíny
- zisťovanie konkrétnych poznatkov – veľké výskumy =popredie záujmu
- skúmanie prvkov chovania a dôraz na kvantitavívne prístupy
- sociológia ako nezávislá, nehodnotiaca a orientovaná na praktické použitie
- výskumy: sociálnej štruktúry a stratifikácie, priemyselných podnikov, mesta,
verejnej mienky, sexuálneho chovania, sociálnej patológie.....

obdobie veľkého hľadania:

- po II.sv. vojne
- návrat k pluralistickému modelu rozvoja a hľadania ďalších teórií schopných
dať ucelený výklad ľudskej spoločnosti
- opätovný pohľad na zložité témy z niekoľkých hľadísk
- komplementárnosť a neustále preverovanie výsledkov v diskusiách
súčasná sociológia :

teorie sociálneho konsenzu - štrukturálny funkcionalizmus .....

T.Parsons, R. Merton

teória sociálneho konfliktu - Coser, Wright-Mills, Dahrendorf,

neomarxisti

alternatívna=interpretatívna sociológia - symbolický interakcionalizmus,

fenomenologická sociológia,
etnometodológia.....

predmet

Sociológia ako veda sa dá priblížiť cez vzťah k iným vedám

definovanie

Predmet sociológie : je predmetom nekonečných diskusií a je prehľadom škôl

a smerov, z ktorých každý má svoj špecifický názor
a svoju pravdu

napriek rozdielom sa smery a školy v chápaní predmetu zhodujú, že je to :

- spoločnosť – jej vznik, zloženie, princípy existencie, zákonitosti

a mechanizmy premeny a zmeny, vývoj, zánik, formy
a druhy/typy, štruktúra
- spoločenské skupiny a zoskupenia rôznych druhov a kvalít, ich vznik,
princípy fungovania a zmien, špecifiká
- spoločenské javy – ich podstata, druhy a typy, podmienky a mechanizmy
ich vzniku a fungovania, pôsobenie v spoločnosti
- spoločenské procesy a vzťahy – ich podstata, druhy, mechanizmy
pôsobenia...,
- spoločenský život skupín a spoločnosti a jeho pravidelnosti, opakujúce sa,
 pevné a významné aspekty a jeho výsledky

Vzťah sociológie k iným vedám

Sociológia a psychológia :
Ps- je zameraná na skúmanie jednotlivca a jeho psychiku, skúma s vysvetľuje
vnútorné psychické charakteristky, javy a procesy človeka..........
Soc- je zameraná na spoločnosť, skupiny a zoskupenia, na vzťahy medzi
nimi a na vzťahy medzi ľuďmi.....

Sociológia a ekonómia :
Ek- skúma výrobu, rozdeľovanie a spotrebu tovarov a služieb v spoločnosti,
ekonomický systém spoločnosti i organizácií........
Soc-si všíma činnosti a formy ekonomických inštitúcií v spoločnosti, ich
miesto úlohy, vplyv na spoločnosť, javy a procesy pri ekonomickej
činnosti ľudí.....

Sociológia a politológia :
Polit- všíma si procesy získania, udržania/upevňovania a uplatňovania moci
v spoločnosti, otázky politických systémov v spoločnosti..........

Sociológia a história: majú predmet záujmu spoločný ale !!!

Hist – sa zaoberá historickými t.j. minulými spoločnosťami,  javmi
a procesmi v minulých spoločnostiach,dejinam spoločnosti......
Soc- sa venuje súčasnej spoločnosti, javmi, procesmi, vzťahmi a dianim
v aktuálnej – súčasnej spoločnosti / jej častiach

Vybrané charakteristiky sociológie:

J.Buriánek ... sociológia sa zaoberá spoločenskými vzťahmi, ktoré vznikajú

v najrôznejších oblastiach či sférach života. Všade tam, kde sa objavia spoločne
konajúci aktéri spojení určitými činnosťami, záujmami alebo hodnotami,
otvárajú sa možnosti pre sociologickú analýzu.

R. Schaefer ... sociológia je systematické štúdium sociálneho správania

a ľudských skupín. Zameriava sa primárne na vplyv sociálnych vzťahov na
postoje a správanie sa ľudí, na to, ako sú spoločnosti ustanovené a ako sa menia
J.Szczepanski .....sociológia je veda, ktorá skúma javy a procesy vytvárania
rôznych foriem spoločenského života, štruktúru rôznych foriem ľudských
pospolitostí, javy a procesy v týchto súboroch, vyplývajúce zo vzájomného
pôsobenia ľudí, sily zoskupujúce a sily rozbíjajúce tieto súbory a zmeny
v súboroch a ich pretváranie

O sociológii sa dá tiež povedať, že :

- sa zaoberá spoločnosťou komplexne a snaží sa zachytiť celkový obraz

spoločnosti / ostatné spol.vedy študujú len určitú časť spoloč. skutočnosti/

- sa snaží objaviť a sformulovať všeobecné pravidelnosti v spoločenských

vzťahoch a vývoji

- sa venuje aj tým čiastkovým javom a procesom, ktoré nie sú predmetom

iných vied, alebo sa nimi zaoberá zo širšieho hľadiska
- čiastkové sociálne javy skúma v spätosti s inými sociálnymi javmi t.j. nie
oddelene či samostatne

- sa pokúša prinášať nový pohľad na pôvodné veci a javy resp. vidieť svet
v novom svetle

- je teoreticko – empirickou vedou

- je vedou, ktorú charakterizuje teoretický pluralizmus

Štruktúra sociológie

1. rovina : empirický výskum konkrétnych javov

2. rovina : teórie stredného dosahu = poznatky vzťahujúce sa na

jednotlivé oblasti spoločenského života
- venujú sa špeciálnym častiam spoločenskej reality alebo jej
zvláštnym aspektom a sú platné len v daných oblastiach
do tejto úrovne sa radia tzv. odvetvové alebo úsekové sociológie
napr. sociológia práce, sociológia športu, sociálna patológia....

3. rovina : všeobecná sociologická teória = zhromažďuje a systemizuje

všeobecné teórie spoločnosti, všeobecné pojmy, zákonitosti
a poznatky, ktoré majú všeobecnú platnosť
Funkcie sociológie

- teoreticko – poznávacia – poznávať, objavovať, odhaľovať nové,

spoznávať doposiaľ nepoznané,
neštrukturované, nevysvetlené... javy
triediť, štrukturovať vysvetľovať poznatky

- prakticko = aplikačná = sociotechnická – aplikovať poznatky v praxi,

využívať poznatkový kapitál v praxi pre
praktické potreby

rozlišujú sa aj ďalšie funkcie :

- terapeutická

- poradenská / konzultačná

- kritická .....
 SPOLOČNOSŤ A  JEJ ŠTRUKTÚRA

Spoločnosť = východiskový a ťažiskový pojem sociológie

/ Sociológia – veda o spoločnosti ..../

- pojem, ktorý bol, je a bude predmetom diskusií

- ide o zložitý jav/kategóriu, ktorá má veľa špecifických znakov
- zložitosť spočíva v ťažkosti jednoznačne určiť :
zložky spoločnosti
a základy, či hlavné princípy jej existencie

Čo tvorí spoločenskú realitu - spoločnosť

1. prírodné podmienky - ktoré predstavujú jej hmotné – fyzické prostredie

spoločnosti, v ktorom existuje a ktoré ju ovplyvňujú

2. ľudia, ako sociálne činitele či subjekty alebo objekty spoločenských

činností, existujúci ako jedinci alebo ako
príslušníci určitých zoskupení

3. činnosti ľudí – sociálnych zoskupení, ktoré prebiehajú v jednotlivých

oblastiach a sférach spoločnosti, majú rôzny
charakter a vplyv na tieto zoskupenia i na svoje
okolie

4. produkty činnosti ľudí – sociálnych zoskupení – sú výsledky pôsobenia

a činností ľudí, ktoré sa uplatňujú alebo využívajú
v ďalšej spoločenskej činnosti ako jej podmienky,
vzory, prostriedky.... pričom súhrn týchto
prostriedkov možno označiť ako kultúru

Pojem spoločnosť sa používa v niekoľkých významoch :

- spoločnosť ako ľudstvo, ako celá ľudská spoločnosť = najširší zmysel slova

- spoločnosť ako časť ľudskej spoločnosti, ktorá žije v konkrétnom štáte

 = najčastejšie chápanie

- spoločnosť - súhrn inštitúcií a organizácií, ktoré na základe organizovaného

úsilia a činností zabezpečujú ľuďom a ostatným zložkám uspokojovanie
ich potrieb a fungovanie celého spoločenského systému

- spoločnosť ako súbor osôb žijúcich v skupinách vzájomne prepojených, na

spoločnom, vymedzenom a ohraničenom teritóriu kontrolovanom politickou
mocou, zdieľajúcich základné spoločné hodnoty, riadiacich sa tými istými
normami a chovajúcimi sa podľa ustálených kultúrnych vzorov

Názory na zložky i základy spoločnosti sa vyvíjali a stále sa rôznia :

napr.
J.Locke : základom spoločnosti je zmluva medzi indivíduami, spoločnosť
vzniká na základe zhody a dohody slobodných ľudí na ochranu slobody

D.Hume : základ na vybudovaie spoločnosti je sexuálny pud, ktorý tvorí

rodiny a tie sa potom spájajú. Egoizmus je sila, ktorá rozbíja spoločnosť.

S.Simon :spoločnosť nie je len nahromadenie jedincov, ktorí konajú na

základe slobodnej vôle, ale je to dobre organizovaný stroj, v ktorom sa
všetky časti podieľajú na jeho fungovaní.

L.von Wiese : Spoločnosť neexistuje – je to len fikcia....

= nie je jednotná definícia spoločnosti, ale existujú dôležité charakteristiky =

Spoločnosť :

- je zložená zo skupín a zoskupení oboch pohlaví a rôznych vekových skupín

- je sebestačná k prostrediu, v ktorom existuje

- na rozdiel od čiastkových skupín, ktoré plnia len niektoré funkcie,spoločnosť

plní všetky funkcie / biologickú, reprodukčnú, výrobnú, politickú, sociálnu,
kultúrnu../

- je nositeľ, tvorca i užívateľ kultúry, prebieha v nej kultúrna činnosť

a existujú v nej rôzne formy spoločenského vedomia, jej členovia sú spojení
spoločnou kultúrou, bez ohľadu na vnútorné rozdiely

- je vysoko integrovaný celok, ktorý sa chová ako systém s cieľovým

 zameraním, prebieha v nej cieľavedomá výrobná činnosť

- je v interakcii s inými spoločnosťami

- vytvára si a uplatňuje kontrolné systémy nad činnosťami ľudí a ostatných

zložiek a tvorí si sústavu inštitúcií a organizácií na riadenie a zabezpečenie
svojej existencie

Spoločnosť pre svoju existenciu potrebuje resp. využíva :

a/ prírodné podmienky =
biologické : vlastnosti, danosti a špecifiká ľudí ako biologických
organizmov, fyziologické procesy v tele .......
geografické : vlastnosti, danosti, kvality a špecifiká geografického
prostredia, podnebia, nerastného bohatstva, úrodnosť pôdy....
 demografické : hromadné prejavy a znaky typu hustota osídlenia, natalita,
mortalita, podiel ekon. aktívnych, vek.štruktúra obyvateľov

b/ ekonomické podmienky =
- výrobné prostriedky
- finančné a nefinančné zdroje
- výrobný proces a jeho úroveň, efektívnosť, produktivita

c/ kultúru = / niekedy tiež označované ako inštitucionálne podmienky/

- všetky hmotné i nehmotné výsledky činností ľudí
- idey, názory, hodnoty, poznatky, veda, umenie, náboženstvo
- spôsoby činností, vzorce správania... vrátane všetkých
druhov institúcií / ekonomické, politické,kultúrne,sociálne...

Ilustrácia definícií spoločnosti :

Spoločnosť - predstavuje zložitý, dynamický, pravdepodobnostný, historicky

podmienený a neustálesa rozvíjajúci systém, ktorý pozostáva
z jednotlivých ľudí, zo vzťahov medzi nimi, z určitých spojení
a znakov, ktoré ho odlišujú od iných systémov živej aj neživej
prírody

Spoločnosť – typ sociálneho systému, ktorý dosahuje najvyššiu úroveň

sebestačnosti ako systému voči svojmu okoliu
Spoločnosť – je v priebehu historického vývoja vytvorený relatívne stabilný
systém spoločenských väzieb a vzťahov, ktorý sa udržuje
pôsobením zákonov, obyčajov,tradícií atď, založený na určitom
spôsobe výroby a prejavujúci sa ako určité štádium vývoja ľudstva

Spoločnosť – je totálny spoločenský jav.

Sociológia rozlišuje celý rad spoločností – napr. :

spoločnosť archaická = spoločnosť primitívna

spoločnosť beztriedna = sp. v ktorej neexistuje rozdelenia do skupín, ktoré sa

líšia vlastníctvom, podielom na moci a rozhodovaní
spoločnosť, v ktorej je materiálna a sociálna rovnosť členov

konzumná spoločnosť= spoločnosť, v kt. sa rastúci konzum materiálnych

statkov stal dominujúcou kultúrnou hodnotou a meradlom úspechu

otvorená spoločnosť = sp. ktorá je založená na slobode rozhodovania, na ochote

spoločnosti k zmene, vysokej adaptabilite na zmeny a tlaky
vonkajšieho prostredia, na vysokej mobilite a demokracii

moderná spoločnosť = produkt radikálnych zmien v oblasti ekonomických

a mocenských vzťahov, sociálneho usporiadania, štýlu života.
Spoločnosť, v kt kľúčovú rolu hrá trh ako regulátor chodu ekonomiky
i celej spoločnosti
 SOCIÁLNA ŠTRUKTÚRA SPOLOČNOSTI

štruktúra všeobecne : rozloženie, zloženie, skladba rôznych elementov -častí

viazaných do istej jednoty jednotiacim = štrukturálnym vzťahom

alebo tiež : sústava elementov a vzťahov medzi nimi

Sociálna štruktúra = sieť relatívne stálych, podstatných vzťahov sociálneho

systému ako celku a jeho elementov, ako aj elementov navzájom
charakteristická pre daný sociálny systém v danej etape vývoja

Najbežnejšie chápanie sociálnej štruktúry : podľa I.Chorváta

Sociálna štruktúra = členenie teritoriálne vymedzenej populácie do určitých

častí – skupín, medzi ktorými existujú nenáhodné vzťahy. Členovia
každej takejto zložky majú zhodné charakteristiky a týmito znakmi
sa líšia od iných skupín.

Socio-demografická štruktúra :
- ide o odlišné postavenie a roly mužov, žien, podľa veku, ich
vzťahy, záujmy, zvláštnosti, v rôznych fázach života...

Etnická a národnostná štruktúra :

- ide o pohľad a členenie podľa príslušnosti k národu, či etniku

Profesijná štruktúra :
- zahŕňa delenie a vzťahy podľa deľby práce t.j. poda profesií,
povolaní, kvalifikácie...

Socioekonomická štruktúra :
- ide o postavenie a vzťahy v systéme vlastníctva majetku,
príjmov, rozdielov v životnej úrovni

Sociokultúrna diferenciácia :
- ide o vzťahy a odlišnosti kultrúr. štýlu života, trávenia voľného
času, prístup k vyuýívaniu kultúrnych hodnôt a spoločenské
súvislosti vzdelania
Štruktúra moci, vplyvu a autority :
- spája sa s deľbou práce, kooperáciou a koordináciou
i s politickým systémom, preniká všetkými oblasťami života

Sociálna stratifikácia – aktuálna preto, lebo :

1. hovorí o tom, že spoločnosť nie je sociálne homogénny celok, ale
naopak, je vnútorne bohato a rôzne členená do vrstiev s odstupňovaným
podielom na statkoch, ktoré sú spoločnosti cenené a brané za nedostatkové.
2. podoba diferenciácie /stratifikácie/ je kľúč k lepšiemu pochopeniu
celkovej povahy spoločnosti. Stratifikácia je odraz toho, čo je v danej soločnosti
cenené.
uvedené platí nielen v rovine celospoločenskej, ale aj na nižších
úrovniach napr. v podnikoch a organizáciách

Mobilita
- so stratifikáciou súvisiaca problematika
- všeobecne / a zjednodušujúco/ : ide o spoločenký pohyb t.j.
zmenu sociálnej pozície v určitom sociálnom zoskupení

- odráža systém pravidiel / písaných i nepsaných/ , na základe kt.

jedinec získa/stratí sociálne postavenie-sociálnu pozíciu a z nej
plynúce privilégiá

Druhy mobility horizontálna

vertikálna
diagonálna
intergeneračná
intrageneračná

Podľa mobility možno spoločnosti členiť na :

uzavreté = nízky stupeň mobility, malá obmena špičiek, dlhodobo

udržiavaný stav, ľudia nie sú motivovaní k výkonu .....

otvorené = moderné, technicky vyspelé spoločnosti, vysoký stupeň pohybu,

značná priepustnosť spoločenských vrstiev

askriptívne = postevnie edinca závisí od pripísanch=askriptívnych

parametrov – ide spravidla o kastovné spoločnosti

výkonové = postavenie jedinca závisí od jeho talentu, schopností, ale hlavne

 výkonu

SPOLOČENSKÉ JAVY A  PROCESY

A: Spoločenský jav – všeobecne :

Spoločenské javy = javy v spoločnosti

zložky spoločnosti
prejavy spoločnsti a jej existencie
spoločenský fakt = spoločenská skutočnosť

Spoločenský jav - vymedzenie voči iným javom / napr. prírodným

/ prírodné javy sú nezávislé od vôle či chcenia človeka/

definícia : prejav a výsledok vzájomného pôsobenia /činnosti jednotlivcov a/

alebo spoločenských skupín
je to určitý výsek spoločenskej skutočnosti

- znaky: - tvorí sa vo vzájomnom styku a činnosti ľudí

- predpokladá vzájomnú spätosť=spojenie ľudí

- znak spätosti = činnosť - proces

- činnosť vedie k novým výsledkom +zmenám

- nedá sa zredukovať na prírodný ani iný druh javu

- je to jav osobitného druhu

- vzniká len sú/činnosťou ľudí

- má stochastický a hromadný charakter

- môže existovať mimo individuálneho vedomia a nezávisle

- môže vyvíjať nátlak na človeka/zoskupenie

spoločenské výtvory
- druhy
spoločenské procesy
 B: Spoločenský proces – všeobecne:

Čo je proces ? relatívne rovnorodá séria javov, kt. sú vzájomne spojené

príčinnými alebo štrukturálno-funkčnými vzťahmi

- dajú sa odlíšiť poznávaním od iných javov

- majú „svoju vnútornú os“

- neexistujú procesy izolované – len analýzou oddeľujeme

Spoločenský proces :

Séria zmien v spoločnosti/jej časti

Séria vzájomného pôsobenia ľudí na seba

Séria javov existujúcich v skupine a v jej štruktúre, ktoré menia

vzťahy medzi ľuďmi alebo vzťahy medzi časťami spoločnosti

Znaky spoločenského procesu:

- sú spoločensky podmienené

- sú kontinuálne

- sú cieľovo zamerané

- sú relatívne autonómne

- zlepšujú – zhoršujú systém

- prebiehajú medzi : jed-jed, jed-skup, skup-skup,

skup-spoloč., spol-spol......

Druhy : pracovné personálne výchovné riadiace ......

Integračné /konvergentné - diferenciačné / divergentné
Mobilita = horizontálna + vertikálna + kombinovaná
fluktuácia
 Socializácia - resocializácia

Adaptácia = pracovná - sociálna

Zmeny v organizácii = reorganizácia, reštrukturalizácia...

VYBRANÉ PRÍKLADY SOCIÁLNYCH PROCESOV

S  P O L U P R Á C A

- spoločenský proces odvodený od deľby práce

spolu + pracovať

Spolupráca je :

- SPOLOČNÁ ALEBO NADVAZUJÚCA ČINNOSŤ

V SKUPINE alebo NAVONOK

= harmonické vykonávanie činností a čiastkových úloh smerujúcich

k dosiahnutiu spoločného cieľa
= stratégia sociálneho správania sa s cieľom zaistiť zisk pre všetkých

Podmienky spolupráce :

1. spoločný záujem + cieľ + jeho akceptovanie

2. uznanie potreby rozdeliť úlohu na časti
3. zhoda na spôsobe riešenia=dosiahnutia cieľa
4. analogická snaha a aktivita všetkých zúčastnených
5. existencia spojovacích ciest a komunikácia
6. poznanie partnerov, loajalita, dôvera k spolupráci
7. pravidlá a prostriedky kompenzovania všetkých
Znaky správania kooperujúcej = spolupracujúcej osoby :

Hľadá riešenie vyhovujúce obom

Spoločný zisk = väčšia hodnota ako vlastný prospech

Vidí problém očami druhého

Orientuje sa na zhodu

Ochotný je ku kompromisom

SPOR - KONFLIKT
divergentný sociálny proces = také vzájomné pôsobenie ľudí na
seba, ktoré ich od seba vzďaľuje

alebo : taká séria javov v skupine, ktorá mení vzťahy medzi ľuďmi,
alebo vzťahy medzi časťami skupiny

SPOR – KONFLIKT = stret dvoch / viacerých rozporných alebo

nezlučiteľných stanovísk, produkujúcich a sprevádzajúcich napätie, snahu
o víťazstvo a aktivitu na porazenie partnera

nemá pravidlá vyžaduje priamu komunikáciu

KONFLIKT

je vedomý vyžaduje priamu účasť

FÁZY SPORU :
Nezhoda ............................. vyjednávanie = negociácia

Polarizácia............................uľahčovanie = facilitácia

Izolácia ................................sprostredkovanie = mediácia

Deštrukcia ...........................
 PRÍČINY SPORU = vnímanie rozdielov a odlišností
/ ČO JE OHROZENÉ ???? /

PRIMÁRNE SEKUNDÁRNE

DRUHY SPOROV – KONFLIKTOV :

Personálne interpersonálne spoločenské

osobné medziľudské medzi časťami spoločnosti

Potenciálne reálne = skryté + zjavné

Štýly / spôsoby riešenia konfliktov

max.

ústup kooperácia
prispôsobivý spolupracujúci
kompromis
záujem
o druhých kompromisný

únik agresivita
vyhýbajúci súťaživý
min

záujem o seba
minimálny maximálny
Vyhýbajúci spôsob – človek v ňom sa nepresadzuje a ani nespolupracuje.
Nebavodzuje konflikt a nepresadzuje svoje záujmy ani záujmy pritivníka.
Vyhýba sa účasti a hlbšieho zapojenia sa do situácie. Používa diplomatické
vyhnutia sa problému, odloženia riešenia na priaznivejší čas, alebo sa
jednoducho stiahne z konfliktnej situácie

Prispôsobivý spôsob – človek v ňom spolupracuje ale nepresadzuje seba. Je

opakom súťaživého spôsobu. Pri prispôsobovaní zanedbáva až potláča svoje
vlastné záujmy v snahe uprednostniť uspokojenie záujmov protivníka.
Prejavujú sa tu prvky sebaobetovania a podriaďovania sa.

Kompromisný spôsob – jeho zástanca je v strede presadzovania sa

a spolupráce. Pre neho je cieľom nájsť účelné, vzájomne prijateľné riešenie,
ktoré uspokojí obe strany len čiastočne. Je to akási stredná cesta medzi
súťažením a prispôsobením sa. Kompromis znamená rovnaké ústupky oboch
strán, výmenu ústupkov alebo hľadanie strednej pozície.

Súťaživý spôsob – človek je agresívny, súťaživý a nespolupracuje. Presadzuje

vlastné zýujmy na úkor a bez ohľadu na druhých. Je to na nadvládu
orientovaný spôsob a jeho používateľ využíva všetky prostriedky, aby zvíťazil
on a jeho stanovisko.

Spolupracujúci spôsob – človek spolupracuje a v rámci spolupráce sa snaží

presadiť svoj názor, riešenie.. Spolupráca je práca spolu s protivníkom na
hľadaní riešenia prijateľného obom stranám. Spolupráca má prvky seriozneho
hľadania tvorivých riešení.

Mediácia – aktuálny spôsob riešenia sporov a konfliktov

Mediácia = dobrovoľný a dôverný proces, pri ktorom účastníci sporu za účasti

tretej strany spoločne jednajú a hľadajú možné spôsoby riešenia
sporu
= s pomocou sprostredkovateľskej aktivity mediátora sa strany
konfliktu učia zaobchádzať a riešiť spornú situáciu, pričom platí:
„ jednanie namiesto hádania sa „
= nepátra sa v minulosti, ale pohľad smeruje do budúcnosti a hľadá sa
konsenzus, ktorý sa zmluvne zakotví a realizuje sa
 K U L T Ú R A  A  S  P O L O Č N O S Ť

Kontext :

- kultúra a spoločnosť sa nedajú oddeliť

- kultúra má na život a dianie v spoločnosti mimoriadne veľký vplyv,
pretože ovplyvňuje činnosť nielen jednotlivcov, ale aj celých zoskupení
- v každom sociálnom zoskupení sa tvoria resp. existujú prvky kultúry

Čo je kultúra :

- existuje veľa rôznych charakteristík a definícií

zhodujú sa na tom, že :
= kultúra sa zásadne odlišuje od prírody
= kultúra je to, čo vzniklo činnosťou človeka a spoločnosti

pôvodne : cultura agri = obrábanie polí – pestovanie kultúr rastlín

neskôr : kultúra ako zušľachťovanie mravov = starostlivosť o ľudské
obyčaje, spôsoby chovania a o ich zlepšovanie

najširšie chápanie : kultúra = všetko to, čo nevyrastá samé od seba

z prírody, ale čo vzniká prácou človeka, čo je výtvorom
cieľavedomých úvah a činnosti človeka

príliš úzke chápanie : kultúra = len tie vyššie výtvory ľudského ducha,
vyžadujúce si rozumové úsilie, nadanie a snahu ovyššie ciele

Kultúra = súhrnné označenie pre všetko, čím sa človek odlišuje od

zvieraťa. Je to súbor činností a výtvorov tejto činnosti, kt. ľuďom
umožňujú prežiť v prírodnom prostredí,  spolu so súborom ideí
/viera/ a predstáv, ktorých cieľom je dať tomuto prežitiu zmysel.

Kultúra = je súhrn výtvorov ľudskej činnosti, materiálnych i nemateriálnych,

súhrn hodnôt a uznávaných spôsobov jednania, zobjektivizovaných
a prijatých v pospolitosti a odovzdávaný iným pospolitostiam
a ďalším pokoleniam

Význmané momenty kultúry :

- v kultúre sú podstatné hodnoty a pravidlá i normy, ktoré
usmerňujú činnosti, postupy a okolnosti a podmienky činností
- kultúra nie je vrodená, zdedená či inštiktívna, ale je naučená
 - kultúra je ako celok kolektívnym produktom, kt. sa tvorí
v sociálnych interakciách ľudí = vo vzájomnom pôsobení ľudí
- prvky kultúry sa prenášajú z generácie na generáciu a kultúra ako
celok si zachováva kontinuitu v čase
- kultúra je adaptabilná – na základe činnosti ľudí sa prispôsobuje
vnútorným a vonkajším zmenám

Prvky kultúry :
materiálne : prostriedky výroby / nástroje,stroje ../,
spôsoby ich používania / technológia../
produkty určené pre výrobnú spotrebu,
krátkodobú aj dlhodobú spotrebu
hmotné prostredie a človekom pretváraná
a formovaná krajina
materiálne výtvory ľudskej práce

duchovné : javy, procesy a vzťahy slúžiace k uspokojeniu

duchovných a sociálnych potrieb človeka –
zvyky, obyčaje, symboly, predstavy, idey,
inštitúcie a predmety, v kt. sú stelesnené
umenie, veda, filozofia, náboženstvo,právo,
morálka
idey a sociálne inštitúcie
normatívne: všeobecné pravidlá a konkrétne návody na
správanie, konanie
sociokultúrne regulatívy ľudského správania

Ako vplýva kultúra na spoločnosť – jedinca :

a/ socializáciou = proces sociálneho učenia, v kt. si človek – jedinec

osvojuje kultúru vlastnej spoločnosti resp. učí sa
a osvojuje si sociálne roly
= formuje sa ako sociálna bytosť a ako individuálna
osobnosť
= umožňuje jedincovi stať sa spoločenskou bytosťou
= spoločnosti umožňuje zabezpečiť prežitie

socializácia primárna = detstvo a dospievanie

sekundárna = obdobie dospelosti, produktívny
a poproduktívny vek
resocializácia = výmena osvojených vzorov správania, noriem,
sociálnych rol za iné a osvojenie si týchto nových...
 b/ tvorbou a určovaním hodnôt
hodnoty = dôležité fakty, ktoré ovplyvňujú jedincov a ich
dosiahnutie ovplyvňuje vzťahy k iným ľuďom
hodnoty = regulátory ľudských snáh a jednania
a umožňujú posúdiť jednanie iných
hodnoty = určujú aj výber prostriedkov uspokojenia
potrieb, záujmov, určujú aj preferenciu snáh
Hodnota = ľubovoľný materiálny alebo nemateriálny objekt, idea,
inštitúcia, skutočný či imaginárny predmet, ku ktorému jedinec či
skupina zaujíma hodnotiaci postoj, pripisuje mu význam v živote
a snahu po jeho získaní pociťuje ako nutnosť

c/ určovaním vzorov činností a jednania

vzory činností = schémy používané v určitých situáciách na:
- výber a zvolenie si správneho spôsobu jednania
- správne vyhodnotenie sociálnej situácie
- účinné dorozumenie sa a pôsobenie v prostredí
- ľahšie predvídanie jednania a očakávanej reakcie

d/ stanovovaním ucelených modelov jednania resp. tvorbou inštitúcií :

inštitúcia = všeobecne zaužívaný spôsob správania a činnosti
zameranej na uspokojovanie určitých spoločenských
potrieb
= štandardizované spôsoby riešenia základných
i vyšších problémov a situácií členov sociokultúrneho
systému
= určuje spôsob správania, kt. zabezpečí fungovanie
a stabilitu sociokultúrneho systému
= spôsob, ako sa niečo robí/má robiť, je to opis/popis
činnosti, ktorý musí každý dodržať, ak chce žiť v
skupine
POZOR : sociálna inštitúcia NIE JE organizácia

Ďalšie aktuálne pojmy :

sociokultúrny systém :
etnocentrizmus :
dominantná kultúra resp. subkultúra :
kultúrna zmena :
masová kultúra :
 S K U P I N A - znaky - štruktúra

veľa definícií a charakteristík

znaky skupiny :

= počet členov – veľkosť ...... najmenej 2 alebo 3 ?

= interakcie medzi členmi – vzájomná závislosť
= určitá funkcia – spoločný cieľ
= spoločná činnosť
= trvalejšie spojenie – trvalejší útvar – sociálny vzťah
= komunikácia – komunikačné systémy a siete
= štruktúra a organizácia – diferenciácia rol a pozícií
= existencia skupinového vedomia a vedomia odlišnosti
= hodnotový a normatívny systém

Súčasťou skupiny sú :

= členovia – jedinci, ich vlastnosti, potreby a činnosti

= princípy kt. určujú identitu a kontinuitu trvania skupiny
= prostriedky a sociálne mechanizmy na ich realizáciu
= faktory udržujúce vnútornú väzbu skupiny
= vzory vzájom. pôsobenia, chovania, normy pre vzťahy
medzi členmi a s okolím/inými skupinami

Význam skupiny

- človek čaká od skupiny pocit sociálneho bezpečia a istoty

- motív skupinového života = soc. podpora a soc.uľahčenie
- prepojenie: človek ------ skupina ------- spoločnosť
- integračný a formatívny vplyv skupín/socializácia,vyspel.

inštrumentálne = pomoc pri dosahovaní cieľov, kt. sám

nemôže dosahnuť
Funkcie skupiny:

afektívne = uspokojenie psych. a sociálnych potrieb

(byť s ľuďmi, byť akceptovaný,uznaný,
sebarealizácia..)
 Štruktúra skupiny = anatómia skupiny

štruktúra = výstavba, zloženie – prvky a vzťahy medzi nimi

štruktúra skupiny :
rozloženie – usporiadanie sociálnych pozícií členov
v skupine a skladba ich vzájomných vzťahov

„ zobací poriadok“ = deľba moci v skupine

každý člen v skupine :

a/ plní určité úlohy

plní sociálnu rolu = sústavu práv a povinností, očakávaných foriem
správania plynúcich z pozície a vhodných v určitej situácii

sociálna rola :  nikdy neexistuje ako izolovaná !!! ale vždy ako
súčasť recipročných
a komplementárnych rol
príkl. rola matky a roly detí

- MÁ NORMATÍVNY CHARAKTER = formuje

a ovplyvňuje správanie a činnosť nositeľa roly

b/ zastáva určité miesto v skupine

= zastáva / má sociálnu pozíciu
miesto – postavenie, ktoré člen zastáva v určitej skupine
vo vzťahu k ostatným členom skupiny

sociálna pozícia je určovaná : mierou sociálnej príťažlivosti člena

mierou prestíže alebo moci člena
spôsobom sebapresadzovania sa
podielom na dosahovaní skupinových cieľov

príklady pozícií : populárni – obľúbení – akceptovaní – trpení – mimo -

odmiet. vodcovia – pomocníci – podriadení - pasivni -
periférni
pozn.  štruktúru skupiny výborne ilustruje systém komunikácie resp.
komunikačná sieť Y, X, O, ----, I,
Druhy skupín :

malé ----- veľké krátko ---- dlhodobé

primárne ---sekundárne otvorené --- zatvorené

formálne --- neformálne narodením--- vstupom

členské --- referenčné zrušiteľné –nezrušiteľné

in group --- out group

Znaky primárnej skupiny:

malá skupina počtom – bezprostredný kontakt
osobný vzťah – face to face
vysoká vzájomná dôvernosť, intimita=základ väzby
členstvo plynie z pozitívnych citových vzťahov
dlhodobé trvanie
jedinec sa angažuje celou osobnosťou

sekundárna skupina = kt. nemá znaky primárnej resp. všetky, kt. nie sú
primárne

ASOCIÁCIE = relatív. dlhodobé zoskupenia ľudí viac/menej formálne

organizovaných a založených na ne/dobrovoľnom členstve
alebo faktickom členstve
 RODINA AKO SOCIÁLNA SKUPINA

rodina = tradičný predmet záujmu a pozornosti sociológie, lebo :

- je veľmi dôležitou a veľmi rozšírenou spoločenskou skupinou

- je základnou jednotkou každej spoločnosti
- má veľký vplyv na dianie v spoločnosti i správanie svojich členov
- v rodine sa realizuje väčšina dôležitých sociálnych rol
- vytvára podmienky pre saturáciu dôležitých potrieb
- zabezpečuje biologickú a sociálnu reprodukciu ľudského rodu
- podieľa sa na tvorbe a udržiavaní kultúrnych tradícií
- vytvára podmienky a prostredie pre socializáciu svojich členov
- je nenahraditeľnou sociálnou inštitúciou
- prechádza zmenami a je ohrozená jej stabilita

Podľa Veľkého sociologického slovníka rodina je :

- všeobecne pôvodná a najdôležitejšia spoločenská skupina a inštitúcia
- základným článkom sociálnej štruktúry i základnou ekonomickou
jednotkou
- jej hlavnými funkciami je reprodukcia trvania ľudského biologického
druhu a výchova resp. socializácia potomstva
- a prenos kultúrnych vzorov a zachovanie kontinuity kultúrneho vývoja.

Rodina ako biologicko-reprodukčné prostredie :

Všetky formy vzťahov v rodine i rodiny navonok sú silne zviazané s

 biologickými procesmi resp. rodinným cyklom = zrod človeka, dospievanie,
dospelosť, smrť.

dôležitou úlohou rodiny je zabezpečenie rodenia detí a starostlivosť o ne

v období ich nesebestačnosti pomocou všeobecne zdieľaných vzorov chovania

Rodina ako sociálna skupina :

Rodina je malá, intímna, relatívne uzavretá skupina, v ktorej prevládajú

bezprostredné, dôverné a osobné kontakty, silne motivované pudovo
a citovo, ktorej členovia majú spoločné záujmy a vysoký stupeň
solidarity
Rodina je významná spoločenská skupina –
- je primárnou sociálnou skupinou,
- jej základom je : dyadický pár muža a ženy vo forme manželstva,
vzťahy rodičovstva
a vzťahy súrodenectva

Rodina je postavná na sexuálnom partnersve trvalého rázu a na príbuzenstve

V rodine sa realizujú viaceré rodinné roly :

- roly manžela resp. manželky
- roly otca resp. matky
- roly syna resp. dcéry
a prostredníctvom nich sa realizujú aj všetky rodinné vzťahy

Nukleárna rodina = rodinná skupina spravidla tvorená spoločnou domácnosťou

a a rodičmi a ich vlastnými event. adoptovanými deťmi

Širšia rodina = prakticky sa kryje so širším okruhom príbuzenstva

napr. viacgeneračná rodina

Rodina ako základ spoločnosti / štátu

rodina je významná a neodmysliteľná súčasť sociálnej štruktúry každej

spoločnosti
spoločnosť je skôr súbor rodín, ako súbor jednotlivcov

Medzi spoločnosťou a rodinami existuje vzájomná existenčná závislosť !!!

z čoho vyplýva úsilie zaisťovať zhodu medzi rodinnými a spoločenskými
záujmami.

Rodina ako sociálne prostredie

rodina – poskytuje deťom ťažko nahraditeľné prostredie pre osvojovanie si

všetkých dôležitých sociálnych rol = socializáciu
- je založená na plnení spoločenských rol a zároveň vytvára prostredie,
v ktorom sa členovia učia svoje sociálne i životné roly
- rodinná výchova = základ výchovy

Rodina ako významná spoločenská inštitúcia

rodina – vytvára / určuje konkrétne vzory chovania, ktoré vychádzajú
z určitých jej hodnôt, cieľov, ale aj obmedzení a presahujúc rámec rodiny
vplývajú aj na širšie okolie resp. na spoločnosť - /majú nadrodinný význam/
 Funkcie rodiny :

a/ biologicko-reprodukčná = plodenie potomstva-detí a sexuálna kontrola

b/ ekonomická /hodpodárska =
zabezpečovanie ekonomických podmienok existencie
a fungovania a rozvoja rodiny / jej členov
zapájanie rodiny / členov do ekonomického makrosystému
a podieľanie sa na ňom
rozhodovanie o ekonomických aktivitách – spotrebe – účasti ......

c/ zabezpečenie statusu členom =

vytváranie resp. spoluvytváranie sociálnej pozície členovi
v širšom sociálnom prostredí
prostredník styku člena s inými sociálnymi skupinami
určovanie postavenia / prestíže/ členom pokiaľ nezískajú vlastné
postavenie a prestíž

d/ emocionálna =
vytváranie citového zázemia, pocitu bezpečia, kompenzácia
negatívnych citov a zážitkov mimo rodiny
podpora, rozvoj a skvalitňovanie vzájomných vzťahov členov
rodiny
vytváranie optimálneho protredia pre normálny a harmonický
citový vývoj a život členov a rozvoj ich emocionálnej
inteligencie

e/ socializačno – výchovná =
príprava na prevzatie sociálnych rol na nových sociálnych
pozíciách, príprava na samostatný život
uplatnenie vhodných a efektívnych výchovných vplyvov
a postupov pre harmonický telesný, duševný i sociálny
vývoj detí

M a n ž e l s t v o

= legalizovaný emocionálny zväzok dvoch osôb rôzneho pohlavia

= sociálna inštitúcia legitimizujúca a regulujúca reprodukciu a vzťahy
medzi pohlaviami
Súdržnosť manželstva a rodiny

a/ vnútorné sily :
- vzájomná láska, ktorá rozhoduje o voľbe partnera
- pocit záväzku voči partnerovi a deťom
- spoločná snaha o spoločenský postup, o kariéru, zariadenia
domácnosti a pod.
- staroslivosť o deti, spoločný byt, domácnosť, hospodárstvo a deľba
práce v týchto oblastiach
- vedomá alebo nevedomá snaha splniť očakávania jednotlivých
prostredí, širšieho príbuzenstva, sociálnych skupín a spoločnosti
- snaha o splnenie vlastných predstáv a želaní z obdobie zásnub
- možnosť harmonického rozvoja vlastnej osobnosti a využitie
manželstva ako prostriedku rozvoja osobnosti

b/ vonkajšie sily:
- všetky druhy sankcií hroziacich z nedodržania záväzku
- tlak prostriedkov sociálnej kontrolu vrátane verejnej mienky
- ekonomické podmienky
- požiadavky spoločenského prostredia, týkajúce sa starosltivosti o
deti
 SOCIÁLNE INŠTITÚCIE A ORGANIZÁCIE

- sociológia sa venuje sociálnym javom a procesom, vzťahom medzi

ľuďmi, študuje aj rôzne spôsoby a formy jednania ľudí

- človek môže jednať :

PUDOVO = nekontrolovateľne, ak v jeho jednaní prevládne
biologický základ

INŠTITUCIONALIZOVANE = kontrolovane t.j. pod vplyvom

kultúry skupiny/spoločnosti v ktorej vyrástol a žije
a na základe dobrých skúseností v tejto skupine

resp. že koná určitým ustáleným a skupinou alebo

spoločnosťou ustanoveným / ustáleným a uznaným
spôsobom, ktorý ho dovedie k cieľu

INŠTITÚCIA = každý všeobecne praktizovaný spôsob konania, ktorý

slúži na naplnenie určitej skutočnej alebo fiktívnej
potreby ľudí, alebo spoločnosti,
ako aj k regulácii správania členov skupiny v určitej
situácii

INŠTITÚCIE = ustálené spôsoby konania, štandardizované spôsoby postupu,

riešenia problémov, vykonávania činností......
Inštitúcia = ustálený a uznaný spôsob, ako sa niečo robí

Inštitucionalizácia = veľmi dôležitá, pretože vedie každého, kto sa chce

podieľať/zúčastniť na výkone danej dôležitej činnosti k takému spôsobu
a postupu jej vykonávania, ktorý je ustálený a uznaný za vhodný a správny
a súčasne mu umožňuje vyhnúť sa / vyvarovať sa chýb

- umožňuje nachádzať pravidelnosti v naoko neopakovateľných prejavoch

- má nadindividuálnu povahu a ovplyvňuje chovanie sa človeka

Inštitúcia = popis spôsobu činnosti, ktorý musí poznať a dodržať každý, kto
chce v danej skupine v danej situácii žiť

Inštitúcie = schválené a sankciami podopreté VZORY CHOVANIA

Inštitúcie = mechanizmy sociálnej kontroly

Druhy inštitúcií : / je ich veľmi veľa, lebo sa vzťahujú na všetky oblasti

spoločenského života a preto len pár príkladov/

a/ inštitúcie rodiny = ustálené a ustanovené spôsoby konania súvisiace

s rodinou, udržaním rodiny, spolupráce v rodine...

b/ ekonomické inštitúcie = kultúrou regulované aktivity umožňujúce

prežiť v prírodnom prostredí
= spôsoby určujúce postupy ako sa v danej skupine
tvoria, získavajú, rozdeľujú ... prostriedky potrebné
na prežitie

c/ politické inštitúcie = spôsoby upravujúce činnosť politických

subjektov a reagujúce na potrebu regulovať verejný
život resp. viesť a spravovať spoločnosť

d/ vzdelávacie inštitúcie = spôsoby a postupy reagujúce na potrebu

zvyšovať úroveň pripravenosti
= spôsoby ako sa zaisťuje vzdelávanie

SOCIÁLNE ORGANIZÁCIE

čo sú organizácie :

laický pohľad : zložky spoločenskej reality, s ktorými sa stretáme

denne vo forme úradov, ústavov, spoločností a pod.

sociologický pohľad : organizácie = zvláštny druhy zariadení, ktoré

zabezpečujú a koordinujú spoločenské činnosti rôzneho druhu
 v pôvodných spoločnostiach si činnosti typu učenie detí, obchodovanie,
liečenie, výroba ... zabezpečovali ľudia sami

v modernej spoločnosti sa činnosti súvisiace s chodom spoločnosti delia

/ je neefektívne aby všetci robili všetko/ a jednotlivým činnostiam sa
venujú špecializované = ORGANIZÁCIE =

ORGANIZÁCIA = veľká, sekundárna, formálna skupina, vytvorená

zámerne na to, aby dosahovala konkrétne spoločenské ciele
resp. aby plnila konkrétne úlohy v spoločnosti

Dôležité na organizáciách je to, že je to :

skupina
veľká skupina
sekundárna skupina
formálna skupina
účelová skupina
pracujúca inštitucionalizovaným spôsobom

Druhy organizácií :

a / podľa sféry činnosti : ekonomické

politické
kultúrne a výchovné
sociálne
náboženské
záujmové

b/ podľa typu činnosti, spôsobu nadobúdania členova formy použitej moci :

donucovacie, nátlakové
dobrovoľné
utilitárne - užitočné

c/ podľa prevládajúceho typu vnútornej väzby :

formálne
poloformálne
neformálne
 Každá organizácia funguje ako otvorený systém v cykle :
VSTUPY TRANSFORMÁCIA VÝSTUPY

pričom za vstupy sa považujú :

suroviny, materiály, energia, polotovary... to, čo a čím sa spracováva

transformácia = proces spracovania, obohacovania, premeny nepoužiteľného

vstupu na využiteľný výstup

výstup = výsledok – konečný produkt transformácie

Každá organizácia sa snaží nachádzať a uplatniť taký spôsob svojho

fungovania = organizovania svojich činností, ktorý jej zabezpečí úspešné
a efektívne dosiahnutie cieľa a tým splnenie poslania, ktoré plní v spoločnosti

Veľa organizácií je usporiadaných = organizovaných byrokraticky

BYROKRACIA =
= výsledok hľadania efektívneho spôsobu fungovania organizácie
= výsledok racionalizácie sociálneho konania
= spôsob usporiadania a činnosti organizácie a moci v nej

Hlavné znaky byrokraticky usporiadanej oranizácie :

1. špecializácia a deľba práce, vymedzením práv a povinností

2. hierarchické usporiadanie pozícií podľa kompetencií a zodpovednosti

3. presne stanovené pravidlá a predpisy pre spôsob vykonávania činností

4. neosobné rozhodovanie a výkon činností

5. kariéra, odmeňovanie a povyšovanie podľa kompetencií a zásluh

6. formalizovaná komunikácia
Okrem mnohých výhod a prínosov má byrokracia a slabé miesta :

= prílišné zdôrazňovanie formálnych pravidiel a predpisov

= nikdy sa nedosiahne úplná formalizovanosť
= nikdy sa nepodarí úplne vylúčiť prínos človeka
= odľudštenie – dehumanizácia
= vznik nadbytočnosti pracovníkov
= trénovaná neschopnosť
= byrokratický ritualizmus
= nekompetentnosť byrokratických organizácií
= inercia byrokracie – pretrvávanie v nezmenej podobe
 K O M U N I K Á C I A

Komunikácia všeobecne :

- je predmetom záujmu viacerých vied

- sociológia si všíma predovšetkým úlohu komunikácie pri tvorbe
a fungovaní rôznych foriem spoločenského / pracovného života
- je to vysielanie, prenos a prijímanie informácií a významov
v  priamom, alebo nepriamom sociálnom kontakte
- je základná zložka medziľudskej interakcie
- prostriedok pôsobenia na druhých
- je nositeľ socálneho diania
- rozhodujúci činiteľ kvality vzájomných vzťahov, spolupráce......
- pomôcka/prostriedok na uspokojenie celého radu potrieb

Komunikácia je - prenosom a výmenou informácií v hovorenej, písomnej,

obrazovej alebo činnej forme, ktorá sa deje medzi ľuďmi
a prejavuje sa nejakým účinkom

Funkcie komunikácie – príklady :

- informačná – odovzdávať informácie, fakty, údaje a tým informovať

- inštruktívna – dávať pokyny, návody odporúčania a tým inštruovať

- presvedčovacia – pôsobiť na iného so zámerom zmeniť jeho názor....

- výchovná a vzdelávacia – poskytovať informácie a nové poznatky

- socializačná – pomáhať pri začleňovaní sa do sociálneho prostredia

- motivačná – motivovať druhého k niečomu

- emotívna – vyjadriť pocity, city .....

Hlavná úloha = zabezpečiť čo najlepšie vzájomné porozumenie

AKO PREBIEHA KOMUNIKÁCIA - KOMUNIKAČNÝ MODEL

vysielač prijímač

myšlienka akcia - čin

prenos cez komunik. porozumenie

kanál
zakódovanie
dekódovanie

vyslanie príjem

ALEBO INÝMI SLOVAMI :

- vysielač /komunikátor/ - myšlienku,zámer,informáciu / komuniké/, ktorú

chce dať inému -prevedie do zmysluplnej formy = zakóduje do
slovnej či neverbálnej formy /komunikačný jazyk/

a cez komunikačný kanál ich pošle príjemcovi

- príjemca - oznámenie príjme prostredníctvom zmyslov - dekóduje = prevedie

do jemu zmysluplnej formy - interpretuje si ho a zareaguje
/spätná väzba/- niečo urobí napr. odpovie, alebo neodpovie ...
a to všetko sa deje v určitom komunikačnom prostredí a má to svoj
komunikačný kontext

DRUHY KOMUNIKÁCIE - najdôležitejšie triedenia

A : verbálna - neverbálna - činmi

B : vertikálna - horizontálna/laterálna - diagonálna

C : intrapersonálna - interpersonálna - masová/verejná

D : ústna - písomná - vizuálna - elektronická

 PREKÁŽKY KOMUNIKÁCIE : vybrané hlavné

- jazykové - hovorí sa cudzím jazykom, odbornými termínmi....

- praktické - fyzické bariéry, hluk, pozície .....

- citové - rozčúlenie, strach, obrovská radosť, stres.....

AKO SA DÁ ZLEPŠIŤ A SKVALITNIŤ KOMUNIKÁCIA ?

„ Za komunikáciu je zodpovedný ten, kto informáciu vysiela“

aplikáciou osvedčených zásad vysielača i prijímača – konkrétne :

a/ zásady činnosti toho, kto informáciu vysiela
- zrozumiteľný jazyk
- zrozumiteľná forma podania
- konkrétnosť
- otvorenosť
- jednoznačnosť
- primerané množstvo informácií
- overenie porozumenia

b/ zásady činnosti toho, kto informácie prijíma

- aktívne počúvanie partnera
- prejavovanie záujmu
- prijatie a rešpektovanie partnera
- vcítenie sa do situácie partnera
- overenie porozumenia

Neverbálna komunikácia

Pri komunikovaní nevysielame len slovné, ale aj mimoslovné signály, ktorých je

dokonca oveľa viac a spravidla sú presvedčivejšie ako samotné slová.

Neverbálne signály vysielame i prijímame bez toho, aby sme si to uvedomovali.

Čím sa najčastejšie neverbálne komunikuje:

- pohľadom - smerom, spôsobom, dĺžkou pohľadu

- mimikou - pohybmi našej tváre - úsmev, mračenie sa.......

- gestami - spravidla pohybmi rúk...

- paralingvistikou - sprievodnými prejavmi reči - výškou,farbou,silou hlasu

- dotykmi rúk - podaním ruky, pohladením

- vzdialenosťou - od partnera, intímna,osobná,spoločenská a verejnú

- pozíciami - napríklad spôsobom sedenia, držaním tela, státím....

EFEKTÍVNA KOMUNIKÁCIA

= je nevyhnutnou podmienkou efektívneho riadenia, ale aj pôsobenia

v spoločenskom živote

Komunikácia je efektívna, ak je :
PRESNÁ = ak sa zhoduje to, čo chcel vysielač komunikovať s tým,
čo prijímač skutočne porozumel
ÚČINNÁ = ak sa komunikáciou splní zámer, ktorý mal vysielač

VPLYVNÁ = ak zmení – ovplyvní správanie prijímača žiadúcim

spôsobom

Efektívnou pomôckou skvalitnenia komunikácie je uvedomiť a osvojiť si

správny :
SPOSOB VYJADROVANIA = najprv ČO chcem dosiahnuť,povedať..

potom AKO to povedať

Komunikačné zručnosti :

a/ zručnosti prijímať informáciu - aktív. počúvanie, pozorovanie, empatia..

b/ zručnosti vysielať informáciu - kódovanie, vyjadrovanie, reč tela...
c/ zručnosti voľby vhodného kom.kanála

Interpersonálna komunikácia a oblasti nformácií tzv. JOHARYHO OKNO

 známe neznáme

známe známe
ARÉNA HLUCHÝ PRIESTOR ostatným

neznáme neznáme
FASÁDA NEZNÁMO ostatným

známe nám neznáme nám

Aréna = oblasť, kt. najviac prispieva interpersonálnej komunikácii,

všetky potrebné informácie sú obom partnerom známe
v tejto oblasti si asi všetci rozumejú

Hluchý priestor = vzniká vtedy, keď „oni“ informácie majú, ale my nie,
t.j. oni to poznajú, ale my nie
jeden partner komunikácie je v nevýhode = komunikačne trpí

Fasáda = situácia, keď my informácie máme a „oni“ nemajú, hrozí

nebezpečie uchýlenia sa k povrchnej komunikácii a ukazovaniu
falošnej tváre = fasády

Neznámo = situácia, kedy ani oni, ani my informácie nemáme a je to pre
oboch neznáme,
situácia, kde je minimálna pravdepodobnosť dobre komunikovať

Dôležité : fasáda i hluchý priestor zmenšujú arénu a redukujú možnosti

efektívnej komunikácie

Možnosti zlepšenia :
1. rozšíriť arénu a redukovať fasádu = tzv. nechránená poloha
3. redukovať hluchý priestor a zväčšiť arénu = spätná väzba
 SOCIÁLNE NORMY A DEVIÁCIE

Sociálne normy –
vyjadrujú záväzné požiadavky na správanie a konanie ľudí
v sociálnej organizácii alebo v spoločnosti ako celku,
v súlade s jej cieľmi a očakávaniami

Sociálna norma predstavuje

- určité kritérium správania, ktoré hodnotiaci subjekt môže

označiť ako primerané, alebo neprimerané

- pravidlá a štandardy správania sa ľudí, obsahujúce aj

primerané odmeny a tresty za ich dodržiavanie alebo
nedodržiavanie

- predstavy vo vedomíľudí, ktoré vyjadrujú určité pravidlá pre

správanie sa a konanie / čo sa od nich očakáva/

- určitú spoločenskú požiadavku

Sociálne normy sú charakterizované :

a/ záväznosťou
b/ užitočnosťou
c/ pragmatičnosťou
d/ bezprostrednosťou
e/ jednoznačnosťou

Sociálne normy sa týkajú :

a/ vzťahov voči vlastníctvu
b/ medziľudských vzťahov
c/ rôznych sociálnych činností

MORÁLKA = všeobecne prijaté normy správania v spoločnosti alebo skupinách

 - fixuje existujúce a potvrdzuje nové pravidlá a hodnoty
spoločnosti

OBYČAJE A TRADÍCIE = fixujú historicky vzniklé a obvykle vhodné

zvykové vzory správania, hlavne pravidlá vzájomného spolužitia

ESTETICKÉ NORMY = fixujú predstavy o krásnnom a škaredom, majú viac

subjektívny charakter

NÁBOŽENSKÉ NORMY = obsahujú viaceré normy právne, mravné,estetické,

organizačné aj tradície

POLITICKÉ NORMY = regulujú správanie subjektov politického života a sú

tiež fixované v právnych, organizačných, mravných aj
medzinárodných normách

...............................

NORMATÍVNE SYSTÉMY =
predstavujú súhrn noriem, ktoré vyjadrujú jednotnú vôľu
národa, spoločnosti ako celku.

- fixujú existujúce vzťahy v spoločnosti, uvádzajú sociálne

prípustné a sociálne užitočné varianty správania

- predstavujú zákonom stanovené formy správania

a stanovujú súčasne aj sankcie / spojené s mocou

SOCIÁLNE DEVIÁCIE

= sa charakterizujú ako porušenia, alebo podstatné odchýlenia od

niektorej sociálnej normy správania alebo skupín sociálnych noriem
alebo :
také správanie jednotlivcov, ktoré spoločnosť alebo sociálna skupina
považuje za porušenie spoločenských alebo skupinových noriem
a preto vyvoláva reakcie jednotlivcov, skupín alebo spoločnosti
zamerané na izoláciu, liečenie, prevýchovu, nápravu, alebo potrestanie
porušovateľov noriem

Deviácia sa vždy týka resp. má tri zložky :

 osoba, ktorá sa správa určitým spôsobom

norma, pravidlo, zákon, vzor...ktoré spoločnosť/skupina uplatňuje pri

posudzovaní – hodnotení správania

iné osoby, skupiny, či organizácie reprezentujúce spoločnosť, ktoré istým

spôsobom reagujú na toto správanie

Deviácia závisí od sociálneho definovania deviantného správania, čo

prakticky znamená, že spoločnosť – skupina musí definovať= presne určiť, čo
pokladá za deviantné. To záleží od času, miesta a sociálnych okolností.

POZITÍVNA DEVIÁCIA

Deviácia nemusí byť vždy pre spoločnosť – skupinu dysfunkčná.

V niektorých prípadoch býva porušenie alebo podstatné odchýlenie od platných
noriem funkčné t.j. pre spoločnosť – skupinu prospešné.
napr.: ľudia prichádzajúci s novými myšlienkami
nesúhlas s existujúcim stavom v skupine – spoločnosti, ktorá je
skutočne chorá alebo dokonca poškodzuje členov

PRÍČINY DEVIÁCIE

Biologické a psychologické teórie = skúmajú individuálne charakteristiky

a osobné skúsenosti, ktoré odlišujú deviantov od ostatných ľudí
a hľadajú príčiny v biologickom alebo psychologickom základe
človeka
Sociologické teórie = sa sústreďujú na sociálne a kultúrne faktory, podmienky
a okolnosti, ktoré spôsosobujú deváciu
/ tu je aktuálny pojem a problematika anómie /

Teória sociálneho napätia = tvrdí, že devácia je následok rozdielnosti,

protikladnosti či nezlučiteľnosti spoločensky uznávaných cieľov
a platných noriem
Kultúrne teórie = zdôrazňujú, že hodnoty istých skupín s osobitnou kultúrou
a osobitným spôsobom socializácie prispievajú k vzniku deviácie
v spoločnosti, ktorej normy sa líšia od noriem týchto skupín.
PREKONÁVANIE DEVIÁCIÍ
 = je celosvetový problém, na ktorý sa
spravidla reaguje niektorým z uvedených spôsobov, resp. ich kombinciou :

a/ informačný prístup - informovanie a osvojovanie si noriem

b/ sociálne profilaktický prístup – odstraňovanie príčin deviácie

c/ sankčný prístup - použitie sankcíí

d/ komplexný prístup k človekovi

 S O C I O L Ó G I A  S Í D I E L

Kontext problematiky :

- spoločenský život prebieha aj v mestách, dedinách, sídliskách ...t.j.

v zoskupeniach, ktoré sa označujú ako územné komunity
- väčšina činností a každodenných aktivít ľudí sa deje v území,
v prítomnosti a v súčinnosti s inými ľuďmi, inými skupinami...
- ak chce/má sociológia lepšie porozumieť ľuďom a ich životu, nemôže
obchádzať javy a procesy ľudí, ku ktorým dochádza v ich územných
komunitách
- aktuálne územné komunity sú mesto, dedina, mestečká, mestské štvrte,
sídliská, susedstvá .....ale aj špecifické : kopanice, lazy, samoty....
MESTO

Mesto = býva predmetom záujmu mnohých – architekti, samospráva,

ekológovia, podnikatelia .....a každý v ňom vidí svoju oblasť

= je zložitý sociálno-priestorový systém, ktorý sa nedá vymedziť

len z jedného hľadiska, či hľadiska jednej disciplíny alebo znaku
Hovorí sa, že mesto je mikrokozmos spoločnosti a možno na ňom vidieť
viaceré stránky :
a/ hmotnú a morfologickú
b/ funkčnú a inštitucionálnu
c/ sociálnu a psychologickú
d/ semiotickú

Mesto je jedna z foriem územného spoločenstva, ktorá sa vyznačuje :

- veľkým / väčším zoskupením ľudí
- priestorovým sústredením
- veľkou / väčšou hustotou stavieb, budov, sietí a obyvateľov
- ľudia v meste sú kultúrne i sociálne rôznorodí
- ľudia v meste sa nezaoberajú poľnohospodárstvom
- rozvinutou deľbou práce, hospodárskych aktivít
- prítomnosťou politických, sociálnych, správnych inštitúcií a
organizácií

Ďalšie, sociologicky dôležité znaky / i témy na úvahu / mesta sú :

- prevaha vecných,sekundárnych, neosob. vzťahov a interakcií
 - veľký počet špeciálnych sociálnych rol
- anonymita, parciálnosť, formálnosť ľudských vzťahov
- zánik prvotných a priamych osobných vzťahov
- prevládanie odvodených sociálnych vzťahov typu zákazník,
klient, obsluhujúci, dopravovaná osoba.......
- prevaha formálnej sociálnej kontroly nad neformálnou
- oslabenie spoločenskej väzby a silného vplyvu verejnej mienky
- väčší a priaznivejší priestor pre negatívne javy:
rast prejavov spoločenskej dezorganizácie
koncentrácia kriminality, odlišného sociálneho správania
- uzavretosť a udržiavanie väčšej vzdialenosti odstupu voči okoliu
- sociálna preplnenosť/preťaženosť – dôsledok veľkého množstva
podnetov pôsobiacich na ľudí v meste /pracovné, kultúrne,
vzdelávacie, sociálne, zábavné ...
- koncentrácia duševnej práce, intelektuál. a umeleckého života
- priaznivejšie podmienky pre inovácie vo všetkých oblastiach
- iné podmienky a prostredie pre voľný čas, zábavné podniky...
-  rozširujúci sa pocit nedostatku času a zvýšená rýchlosť života
- členstvo vo viacerých sociálnych zoskupeniach a viac sociál.rol
- značný individualizmus, snaha o autonómnosť, dôraz na život
v malej uzavretej rodine
- závislosť na spoločnosti cez peniaze a cez vecné vzťahy
S Í D L I S K O
- súvisí s vývojom a rozvojom miest – sťahovanie sa
ľudí do miest – využili a obsadili najskôr všetky priestory vo vnútri mesta,
neskôr postupne prinútení na okraje – vznik štvrtí / spravidla chudobnejších /
a predmestí, neskôr snaha veľkorysejšie riešiť problém bývania = vznik
myšlienky stavať sídliská

významy : historický = miesto, kde sídlila skupina ľudí, priestor

trvalo obývaný ľuďmi s špecifickými kultúrnymi znakmi
urbanistický = zoskupenie budov prevažne obytného
charakteru, miesto hromadného sídlenia obyvateľov
bežný = obytný súbor, ktorý sa obyčajne pripája k mestu

Sociologický pohľad :
Sídlisko je relatívne uzavretá sociálna jednotka, ktorá sa v čase svojho
vzniku odlišovala od celomestského priemeru počtom detí,
mládeže, rodín s malými deťmi a nižším zastúpením starších ľudí

- neskôr sa demografická skladba mení

- sociálne interakcie a vzťahy medzi ľuďmi sa odlišujú od domových
 komunít, kde sa uplatňuje susedstvo a susedské vzťahy

niektoré výrazné znaky sídliska :

poloha = prakticky vždy na okraji miest, alebo v pôvodne
neobývaných a nezastavaných častiach
estetická nevýraznosť = uniformita tvarov, malá farebnosť....
nízky stupen občianskej vybavenosti = pôvodný prioritný zámer =
vytvoriť podmienky pre bývanie sa zredukoval na prespávanie,
nedostatočné rešpektovanie ostatných potrieb
veľká koncentrácia obyvateľov
špecifický spôsob života = náročnejšie potreby sa uspokojujú v meste

SUSEDSTVO
= chápe sa ako súbor osôb, kt na základe trvalejšieho
bývania v tesnej blízkosti udržujú špecifický druh sociálnej interakcie a
vzájomných vzťahov, kt. forma a obsah sú určované kultúrnym vzorom
„dobrý sused“
= špecifický druh územnej sociálnej skupiny – lokálnej skupiny, kde
skupinotvorný činiteľ je užívanie daného územia res. výhodnosť sociálnej
regulácie tohto užívania

D E D I N A

= základná sídelná jednotka v dedinskom priestore,

= oficiálne sa spravidla volá „OBEC“ a je vymedzená maximálnym
počtom obyvateľov = administratívny prístup

= druhá zásadná územná komunita, ktorej znaky sú:

- menšia hustota a koncentrácia obyvateľov
- viac ľudí sa venuje poľnohospodárstvu, súvislosť - spôsob
práce, pracovný čas, sezónnosť
- väčšia spätosť s prírodou a s jej rytmom / roč. obdobia.../
- veľký význam zohráva vlastníctvo pôdy
- menšia spoločenská diferencovanosť
- účinnejšie pôsobenie neformálnej sociálnej kontroly – mnoho
činností sa deje pred očami susedov – susedská kontrola ale aj
pomoc, vzájomnosť... a tiež silná pozícia hlavy rodiny
- relatívna kultúrna izolovanosť
- iná štruktúra i spôsob trávenia voľného času, menej divadiel,
kín...menej pasívnej kultúry a naopak viac amatérskych
 a ochotníckych záujmových aktivít, ľudové umenie, folklór...
- väčšia vnútorná spätosť a prevaha osobných stykov a vzťahov
- osobnejšie a emocionálnejšie vzťahy medzi ľuďmi, prepojenosť
- iný systém hodnôt a vzťahov, tradície, obyčaje, náboženstvo...
- iný systém autorít, iné princípy prestíže a sociálnej hierarchie
pôvodne starosta + kňaz, dnes podnikatelia,vlastníci pôdy...
- rozdielny rytmus života, človek na dedine je schopný viac
ovládať svoj čas, viac času venuje iným ľuďom, rodine,
priateľom, susedom
- štruktúra dediny zahŕňa predovšetkým rodiny, kt. sú širšie
a vetvené a tesnejšie vzájomne prepojené – príbuzenské zväzky
- odlišný životný štýl obsahujúci viac iracionality, náboženských
prvkov resp. skôr tradicionálny, konzervatívnejší, menej
otvorený a prístupný zmenám a novým prvkom
- relatívne nižšia ekonomická sila, menej prac. príležitostí,
využívanie vlastných zdrojov, samozásobovanie
- menej priaznivá vzdelanostná a veková štruktúra
- priaznivejšie a zdravšie životné prostredie

Aktuálne problémy súčasnej dediny :

a/ sociálno-demografické :

- trvalý trend poklesu počtu obyvateľov dedín

- zvyšovanie priemerného veku obyvateľov = prestárnutie
- nepriaznivá situácia v oblasti úrovne vzdelanosti obyvateľov
- horšia ekonomická štruktúra

ťažká situácia pri reprodukcii miestneho spoločenstva

a pri zabezpečovaní lepších sídelných podmienok

- prenos kompetencií / a tým aj ťažiska úloh na obce

- presúvanie riešení aktuálnych problémov na obce
- rozvoj obcí ich vlastnými silami a potenciálom čo majú

b/ sociálne problémy :
 - dôsledky transformačného procesu ovplyvňujú vzťahy negatívne
- zhoršovanie sociálnej klímy v obci
- zhoršovanie vzťahov medzi ľuďmi, častejšie spory až konflikty
- tendencia rastu negatívnych javov – kriminalita, nezamestnanosť
- redukcia kultúrneho a spoločenského života v obci
- trend prehlbovania sociálnej diferenciácie
- nízka aktivita a problémy s aktivizáciou občanov obce
- tendencie straty identity a spätosti/zviazanosti s obcou

c/ civilizačno-vybavenostné problémy:

- nevybudovanosť infraštruktúry, ekologickej a sociálnej sféry resp.

zaostávanie zza priemerom
- problém so zabezpečením primeranej civilizačnej a kultúrnej úrovne
životných podmienok / vodovody, kanalizácia, plynofikácia ..../
- nevyužívanie existujúcej vybavenosti v obci – chátranie objektov

d/ hospodárske problémy :

- vyššia nezamestnanosť a nepriaznivá perspektíva

- transformačné procesy a ich dôsledky sa prejavujú v obciach ako
ťažšie a vážnejšie
- krachovanie a kolaps pôvodných JRD resp. ŠM ako aj menších
priemyselných prevádzok, žiadna náhrada pracovných miest
- nízka podnikateľská aktivita obyvateľov
- nevyužívanie daností obce a okolia

stagnácia resp. zhoršovanie ekonomickej situácie

U R B A N I Z Á C I A

= proces zvyšovania relatívneho počtu obyvateľov v mestách a rast

 počtu ľudí žijúcich mestským spôsobom života

Urbanizácia súvisí s rozvojom priemyslu = industrializáciou

INDUSTRIALIZÁCIA = proces spriemyselňovania pôvodne agrárneho

alebo nevyužívaného priestoru

Druhy urbanizácie :

a/ klasická – industriálna urbanizácia = proces rastu počtu miest a počtu

obyvateľov v mestách spôsobený priemyselnou revolúciou

/ ľudia išli za prácou do miest, do priemyselných centier, ktoré sa

z pôvodne malých prevádzok zásluhou priemyselnej revolúcie rozrastali /

b/ solárna urbanizácia = proces rastu počtu miest a obyvateľov v nich

ako dôsledok využívania priaznivého životného prostredia
a prostredie pre perspektívny rozvoj danej oblasti, resp.
pod vplyvom vedecko-technického rozvoja a vzniku nových
technológií sa z pôvodných centier premiestnili do priestorovo
priaznivejších podmienok
napr. Silikónové údolie a následný vznik nových miest

c/ harmonická urbanizácia = proces urbanizácie, pri ktorom sa v rozvoji

sídel a miest zachováva súlad, rovnováha = harmónia medzi
prírodou a človekom
významné sú otázky ekológie, humanizácie a individualizácie sídel

d/ riadená urbanizácia = proces vzniku, formovania či úprav miest pod

vplyvom a na základe rozhodnutí politického vedenia, ktoré
spravidla nie je odborrne vyspelé
významné je uprednostňovanie politických, ideologických hľadísk na
úkor odborných argumetov

urbanisti

Urbanizácia kladie otázky, ktoré delia ľudí :

 antiurbanisti

1. Je rast miest pozitívnym alebo negatívnym javom ?

2. Treba sa usilovať o sústreďovanie ľudí do miest, alebo naopak ?

3. Treba kompaktné veľké mestá s vysokou hustotou obyvateľov, alebo

naopak rozptýlením miest budovať súvislé mestské aglomerácie
s menšou hustotou a na väčšej ploche ?

Argumenty „pre“ ale aj „proti“ sa neustále zhromažďujú, angažujú sa

celé školy a smery, spor pretrváva a ani život sám ho doteraz nevyriešil.

Antiurbanisti používajú argumenty:

biologické kultúrne
psychologické spoločenské

Typy miest :
- klasifikácia miest nie je teoretická záležitosť
- praktický význam pre územné plánovanie, reformy
a reorganizovanie, komunálnu politiku...
pre lepšie pochopenie spoločnekého života v typoch
typ určuje/ ovplyvňuje sociálnu štruktúru, sociálne vzťahy,
spôsob života, životnú a kultrnu úroveň ......
- čo platí pre typy miest, prakticky platí aj pre regióny

A. Hospodárske mestá - priemyselné mestá, mestá bánk a fin. organiz.

B. Politické strediská – svetové politické centrá, národné polit.centrá...
C. Kultúrne strediská –
D. Vojenské mestá-
E. Rekreačné centrá
F. Obytné mestá
G. Zmiešané mestá bez výraznej dominancie

Vybrané poznatky teórie ekologického členenia miest :

/ ide o všeobecne platné pravidelnosti priestorovej štruktúry miest /
vo všetkých úvahách ide o prácu s pojmom „ zóna“ = súvislá časť,
popísateľná charakteristikými znakmi resp. zvláštnosťami
Teória sústredných zón = mesto pozostáva z niekoľkých zón, ktoré sú
znázorniteľné ako „sústredné kruhy“, ktoré znázorňujú proces
rozširovania mesta z pôvodnej centrálnej zóny do všetkých smerov

Sektorová teória = mesto sa nerozrastalo pravidelne do všetkých smerov, ale

povedľa ciest, železníc... a jeho plochy sa rozrastali v sektoroch –
pruhoch, pásmach a pod.

Teória niekoľkých jadier = podstata ako v sústredných zónach, ale

modifikácia v tom, že v meste neexistuje jedno, ale niekoľko jadier,
pričom každé sa špecializuje na určitú funkciu

Teória prirodzených oblastí = obyvatelia rovnakej rasy, náboženstva,

národnosti a pod. majú prirodzenú tendenciu viac sa sústreďovať
v rovnakej oblasti a takto vznikajú mestá s prirodzenými oblasťami

AKO SOCIOLOGICKY ANALYZOVAŤ

východisko : sociológia je teoreticko-empirická veda t.j. k trvalým
poznatkom dospieva kombinovaním teoretickej a praktickej cesty

CIEĽ

?
problém
ÚČEL ??? PREDMET

FÁZY P O S T U P U  R I E Š E N I A

A : ŠTUDIJNÁ PRÍPRAVA VÝSKUMU

- úvodné konzultácie so zadávateľom a východiskové vymedzenie

problému a cieľa výskumu
- štúdium prameňov a upresnenie a špecifikácia predmetu, cieľa a
účelu výskumu

B : PRÍPRAVNÁ FÁZA = SPRACOVANIE PROJEKTU

- definovanie predmetu výskumu = témy pre výskum a spracovanie

- definovanie cieľa a účelu výskumu
- teroretická analýza problému – dovedenie k empirickému
uchopeniu
- určenie metodiky výskumu – hlavná a pomocné metódy, design
postupu
- určenie techník zberu primárnych sociologických dát
- určenie populácie a výberového súboru
- stanovenie plánu spracovania dát a formy výstupov
- organizačné zabezpečenie výskumu – časový harmonogram
- riešiteľský tím
- finančný rozpočet

C : REALIZAČNÁ FÁZA
 - vypracovanie nástrojov zberu primárnych dát /dotazník,
pozorovanie, rozhovor, anketa, štúdium dokumentov..../
- zber a zaznamenanie primárnych sociologických dát
- spracovávanie a analýza získaných údajov podľa projektu/plánu
spracovania
/triedenie, spracovanie výstupov, popis výstupov, analýza zistení
a súvislostí,
testovanie súvislostí, práca s hypotézami.../

D : ZÁVEREČNÁ FÁZA

- vyvodenie záverov z analýz, sformulovanie výskledkov výskumu

- formulovanie záverov a textu záverečnej správy, vrátane
kompletizácie prílohovej časti
- spracovanie návrhu sociotechnických opatrení

Techniky zberu primárnych sociologickch údajov :

POZOROVANIE :
zámerné, prehĺbené vnímanie a zaznamenávanie si javov.
Od bežného sledovania sveta okolonás sa líši tým, že má presne definované
podmienky i objekt, je systematické, maximálne objektívne a má určený
spôsob zaznamenávania

- je technika, ktorou sa sociálna realita zachytáva očitým svedkom

- je vhodné na javy a problematiku, kt. sa dá bezprostredne zachytiť cez

vnemy, resp. na javy pozorovateľné akými sú napr. prejavy ľudí, ich
správanie, reakcie.....

- možno rozlíšiť pozorovanie : zúčastnené a nezúčastnené

skryté a zjavné
s intervenciou a bez intervencie

príklad: pozorovanie pracovníkov recepcie hotela pri ubytovávaní hosťa

pozorovanie činnosti štát. úradníka pri riešení sťažnosti občana

ROZHOVOR :
priamy živý kontakt – interakcia s respondentom, pri
ktorom sa mu kladú podnety a otázky pre vyjadrenia jeho
 stanoviska, názoru, mienky...

nevýhody : je finančne, časovo i organizačne náročný

nezachováva anonymitu respondenta
ťažšie sa zaznamenáva i spracováva
výhody : umožňuje ísť do podrobnosti problému, zistiť detaily,
napraviť chybne formulovanú otázku resp. vysvetliť jej
zmysel
umožňuje zachytiť aj prejavy neverbálnej komunikácie
je pružný a umožňuje pohotovo reagovať

druhy : štandardizovaný = vopred pripravený zoznam otázok,

kladených v rovnakom poradí a v rovnakom znení každému
respondentovi =štandardné podmienky
neštandardizovaný = nie je vopred určený zoznam otázok,
postupuje sa situačne
individuálny resp. skupinový
zjavný resp. skrytý
na ulici resp. cez techniku

ANKETA :
zvláštny typ voľného dotazníka obsahujúceho len niekoľko
voľnejšie štylizovaných otázok na spravidla úzku tému
- má skôr orientujúci význam, než hlbkový vedecký pristup
- dáva sa spravidla nie presne definovanému základnemu súboru,
resp. výber nie je v moci výskumníka
výhody : je pohotová a rýchla
nevýhody : je povrchná, úzko zameraná, otázna je reprezentatívnosť
druhy : poštová – novinová – rozdávaná

EXPERIMENT :

- klasický vedecký postup, ktorý najskôr popisuje stav vecí pred

pôsobením podnetu, potom sa nechá pôsobiť podnet a nakoniec sa
zisťuje stav vecí po podnete
- v sociológii sa používa  modifikovane vo forme používania tzv.
kontrolnej skupiny, na ktorú podnet nepôsobil

ŠTÚDIUM DOKUMENTOV:
 - zložitý, ale účinný postup, pri ktorom sa zbierajú rôzne druhy
dokumentov – typu noviny, správy, spisy, hlásenia...,ktoré sa
viažu k skúmenému problému a potom sa obsahovo analyzujú
- dokumentom je akýkoľvek spôsob zachytenia informácií na
hmotnom médiu
- dokumety sú : ne / osobné, ne / oficiálne, primárne-sekundárne

Novšia alternatíva :

ANALÝZA VECNÝCH SKUTOČNOSTÍ :

- postup, ktorým sa analyzujú hmatateľné výsledky činností

človeka
- rozlišuje sa : analýza dokumentov
analýza fyzických stôp
obsahová analýza
prípadové štúdie

DOTAZNÍK :
- najčastejšie používaná technika zberu dát
- ide o určitý druh formulára, obsahujúceho otázky, úlohy
a inštrukcie, ktoré má respondent urobiť, ak chce
spolupracovať
- dáva sa konkrétnym osobám, od ktorých sa potom aj zbiera,
celý postup je organizovaný
nevýhody : - nevhodný pre náročnejšie a zložitejšie problémy
- existuje pri ňom riziko nízkej návratnosti / spoluprác je
dobrovoľná a nedá sa nariadiť, len podporiť
- neumožňuje priamu osobnú spoluprácu/kontakt
s respondentom a tým ani pružne reagovať na jeho
odpovede, ale aj otázky.. nejasnosti a pod.
- býva finančne náročný / distribúcia, zber../
výhody : - obsiahne naraz veľa respondentov
- je relatívne rýchly
- umožňuje anonymitu
- nerobí nátlak na respondenta a umožňuje mu konať
slobodne
- zachováva štandardné podmienky pre všetkých responentov

Pri tvorbe dotazníka treba klásť dôraz na :

- celkový dojem dotazníka - grafická úprava, formát, druh a kvalita papiera
a tlače, množstvo a náročnosť otázok, sled otázok, spôsob vypĺňania,
manipulácia s dotazníkom

- štruktúra dotazníka - titulný list, oslovenie, úvodné slovo, vysvetlenie kto,

načo, potrebuje odpovede, čo urobí s výsledkami, inštrukcie
o spôsobe vypĺňania a vrátenia, čo v prípade nejasností,
- baterie otázok - radené tematicky, neodporúča sa
začínať socio-demografickými znakmi /dotazník nie je vyšetrovanie/
začiatok venovať širším a ľahším otázkam, aby zaujali respondenta
do stredu dotazníka radiť menej zaujímavé otázky, medzi
tematickými blokmi dať spojovacie otázky resp. vsuvku o prechode
na nový blok, citlivejšie a náročnejšie otázky môžu byť v závere
- záver - poďakovanie, priestor pre voľné odpovede
a dodatky respondenta

- formulácia otázok - zásada : jednoznačnosti

zrozumiteľnosti
etiky
nepoužívať : dvojité otázky
nevhodné varianty odpovedí
otázky zisťujúce všetko naraz
hmlisté – nekonkrétne formulácie
veľmi široké otázky
žargónové výrazy ani eufemizmy
hypotetické otázky
otázky o názore niekoho iného
sugestívne otázky

Typológia otázok : otvorené - polootvorené - zatvorené

dvoj – viac alternatívne, filtračné, škálované....

Vybrané pojmy a problémy spracovávania získaných dát

spracovávanie primárnych údajov = operácie, ktoré z primárnych údajov /napr.

zaznamenaných v dotazníku/ formulujú nové informácie

kategorizácia - presné vymedzenie znakov s ktorými sa budú robiť ďalšie

operácie, aktuálna je pri práci s odpoveďami na voľné otázky

kódovanie – priraďovanie určitého spravidla číselného indexu každej otázke

a každej alternatíve odpovede
triedenie - zisťovanie, koľko respondentov má ten či onen znak, alebo viac
znakov súčasne. Výsledok sú absolútne a relatívne početnosti

triedenie I. stupňa – je triedenie podľa jedného znaku. Výsledok je tabuľka

s jedným vstupom. napr. pohlavie

triedenie II. stupňa – triedenie podľa dvoch znakov súčasne. Výsledkom je

tzv. kontigenčná tabuľka = tabuľka s dvoma vstupmi
napr. spokojnosť s platom a pohlavie

štatistické vyčíslenie – dôležitý doplnok tabuľkovej formy spracovania dát. Ide

o všetky - pre daný znak aktuálne – štatistické charakteristiky,
ktoré sa vypočítavajú a používajú na komplexné popísanie
získaných údajov / priemery, modus, medián, rozptyl .../ pre
prvostupňové triedenie

vzťahová analýza – použitie matematicko-štatistických metód, ktorými sa

zisťuje či medzi zvolenými znakmi existuje štatisticky
významný vzťah resp. aká je jeho sila

testovanie hypotéz – postup, ktorý umožňuje prijať, alebo zamietnuť hypotézy

o štatistických charakteristikách alebo rozdelení znaku

interpretácia údajov – je vysvetlenie výsledkov triedenia a ostatných operácií,

ktoré sa robili s údajmi pri spracovávaní
- je to tiež zaraďovanie konkrétnych zistení a poznatkov
do širšieho resp.celkového kontextu poznania o skúmanom
probléme
- je to prekladanie zistení z jazyka štatistiky do jazyka
sociológie

znak – vyjadrenie jednoduchej informácie o jednotlivých jedincoch, ktorý má

byť ďalej spracovávaný
znaky : kvantitatívne – poradové
intervalové
kvalitatívne