Mravcovité (lat. Formicidae) je čeľaď hmyzu z nadčeľade osy a radu blanokrídlovce.

Rody z
tejto čeľade, pokiaľ vôbec majú slovenské meno, sa po slovensky nazývajú mravec. O pojme
mravce (Formicoidea) pozri nižšie v časti Systematika.

Mravce sú jednou z najúspešnejších skupín hmyzu v živočíšnej ríši, sú preto v mimoriadnom

záujme vedcov myrmekológov, ekológov a biosociológov. Ich úspešnosť je pripisovaná ich
sociálnemu spôsobu života a ich špecializácii. Vyvinuli sa v období explozívnej diverzifikácie
hmyzích druhov, v kriede. V roku 1966 E. O. Wilson so svojim tímom identifikoval fosílne
pozostatky mravca (Sphecomyrma), ktorý žil v kriede.[2] Štúdia z roku 2006 datuje vznik
mravcov ešte skôr a to do obdobia jury pred 168 miliónmi rokov[1]. Sú ľahko
identifikovateľné článkovanými tykadlami a charakteristickou stavbou a delením jednotlivých
častí štíhleho tela.

Opis

Schéma stavby tela mravčej robotnice.

Stavba tela

Mravce sú drobný blanokrídly hmyz, ktorého veľkosť dosahuje od niekoľkých milimetrov po

niekoľko centimetrov. Ich telo je, podobne ako u mnohých iných druhov hmyzu, spevnené
vonkajšou kostrou. Hmyz nemá pľúca, kyslík a ostatné plyny ako je napríklad oxid uhličitý,
prijíma povrchom tela cez prieduchy. Cievny systém hmyzu je sústredený pozdĺž jeho
chrbtovej strany (dorzálna aorta) a princípom podobným ako u srdca smerom k hlave je u
neho prečerpávaná telesná tekutina (hemolymfa).

Telo mravca je zložené zo zreteľne oddelenej hlavy, hrude a bruška a môže byť pokryté
chĺpkami.

Na hlave mravca je niekoľko dôležitých senzorických orgánov. Je na nej jeden pár

článkovaných paličkových lomených tykadiel. Tykadlá využívajú na detekciu chemických
feromônových stôp, pohybov vetra, vibrácii a na dotykovú komunikáciu jedincov. Mravce
majú zložené facetové oči, ktorými detegujú pohyb a tri jednoduché temenné očká, ktorými
detegujú úroveň a polarizáciu svetla.[3] V závislosti od jednotlivých druhov a kást sú u
mravcovitých rôzne vyvinuté a prispôsobené hryzacie ústrojenstvá (hryzadlá). Používajú ich
pri kŕmení, prenášaní objektov, stavbe hniezd a na obranu. Niektoré druhy majú pod
hryzadlami malé vrecko, v ktorom udržiavajú potravu pre ostatných jedincov, alebo na
kŕmenie lariev.
Na hrudi mravcovitých môžu byť ostne. Delí sa na pronotum, mezonotum, epinotum. Z hrude
vyrastajú tri páry nôh. Zadné krídla niektorých druhov mravcov: samcov a kráľovien,
dorastajú do menšej dĺžky ako predné. Po rojení si tieto krídla odlomia alebo im odpadnú.

Bruško mravcov je od tela oddelené telnou stopkou, ktorá môže byť jednočlenná (u nás u
podčeľadí Formicinae, Ponerinae, Dolichoderinae) alebo dvojčlenná (u nás u podčeľade
Myrmicinae). Zadoček je delený na niekoľko článkov, ktoré sú spojené blankou, čo umožňuje
meniť jeho veľkosť. Niektoré druhy mravcov majú bruško zakončené žihadlovým orgánom,
ktorý im slúži pri love, alebo pri obrane hniezda.