PRVOHORY

Začali sa pred 590mil.rokmi; trvali 340mil.rokov

Za začiatok sa považuje výskyt živočíchov s pevnou schránkou

Majú 6 období:

KAMBRIUM

ORDOVIK

SILÚR

DEVÓN

KARBÓN

PERM

Prebehlo tu KALEDÓNSKE A VÁRISKÉ VRÁSNENIE.

Živočíchy – triobity, koraly, machovky, ramenonožce, ľaliovky, hlavonožce.

Rastliny – riasy

V silúre sa sformovala ozónová vrstva, čo umožnilo život na súši.

Koncom prvohôr ( v karbóne) vznikli prvé lesy a pralesy. Prasličky, plavúne a paprade
dosahovali výšku 30metrov. Z ich odumretých tiel vzniklo čierne uhlie.

Neskôr sa objavili prvé NAHOSEMENNÉ RASTLINY.

Prvé stavovce – ryby z nich obojživelníky, z nich plazy.

Až 4/5 organizmov vyhynuli z neznámej príčiny – pravdepodobne sopečná činnosť alebo pád
meteoritu.

DRUHOHORY

Obdobia:

TRIAS

JURA

KRIEDA

V mori vznikali : vápence, dolomity, ílovité bridlice, pieskovce.

Koncom druhohôr sa začalo ALPÍNSKE VRÁSNENIE vznikli pohoria ALPY,

HIMALÁJE, KARPATY, PYRENEJE.
V moriach žili hlavonožce – amonity, belemnity – sú to vedúce skameneliny druhohôr.

Usadením mikroskopického planktónu vznikol v kriede biely vápenec ( krieda) – dnes sa

vyrába zo sadry.

Rozvoj nahosemenných rastlín – cykasy, ihličnany.

Na konci druhohôr sa vyvíjali KRYTOSEMENNÉ RASTLINY.

Na súši žili žaby, mloky, plazy ( tyranosarus, diplodokus...)

V polovici druhohôr vznikli prvé vtáky - pravták ARCHEOPTERYX.

Cicavce dosahovali veľkosť myší.

Na konci druhohôr vymrela asi ½ všetkých organizmov.