MAKROEKONÓMIA 2

TRH PRÁCE
OSNOVA
 Neoklasický trh práce
 Keynesovský trh práce

 Zamestnanosť a nezamestnanosť

 Okunov zákon

 Model dynamiky zamestnanosti a nezamestnanosti

 Prirodzená miera nezamestnanosti

 Hysteréza a náklady nezamestnanosti

VÝZNAM TRHU PRÁCE
 zabezpečenie ekonomiky potrebnými pracovnými
silami
 zabezpečenie pracovných síl zodpovedajúcimi
prostriedkami
 trh práce ako prevodový mechanizmus

 práca ako súčasť nákladov výroby

 vplyv na významné socio-ekonomické faktory

 sledovanie špecifických racionálnych stratégií

ŠPECIFIKÁ TRHU PRÁCE
 práca ako funkcia pracovnej sily
 predmet výmeny na trhu

 udržiavanie kmeňových zamestnancov

 segmentácia trhu práce

 vplyv kolektívneho vyjednávania

 silný vplyv štátu

PREDPOKLADY MODELU –
NEOKLASICKÝ TRH PRÁCE
 Strana ponuky – domácnosti
 Strana dopytu – podniky

 Dokonale konkurenčný trh (maximalizácia zisku...)

 Objem kapitálu stály

 Cenová a mzdová pružnosť

 Homogénnosť práce

 Neexistencia nedobrovoľnej NZ (ekonomika na úrovni

Y*)
ROVNOVÁHA NA TRHU PRÁCE
NEOKLASICKÝ MODEL
MPPL
(W/P) Ld
Ls

E0
(W/P)*

L* L
ROVNOVÁHA NA TRHU PRÁCE
 Agregátny dopyt po práci – klesajúca funkcia
reálnej mzdy - W/P
 Agregátna ponuka práce – rastúca funkcia
reálnej mzdy - W/P
 Rovnováha – E0

 L* - plná zamestnanosť pri rovnovážnej reálnej

mzde W/P*, ktorá „čistí“ trh
PREDPOKLADY MODELU –
KEYNESOVSKÝ TRH PRÁCE
 Strana ponuky – domácnosti
 Strana dopytu – podniky

 nedokonale konkurenčný trh (maximalizácia zisku...)

 Objem kapitálu dostatočný

 Cenová a mzdová nepružnosť

 Existencia nedobrovoľnej NZ (ekonomika pod úrovňou

Y*)
ROVNOVÁHA NA TRHU PRÁCE
KEYNESOVSKÝ MODEL
MPPL
(W/P) Ld Ls

E0
(W/P)*

L L
 ZAMESTNANOSŤ
Miera, resp. koeficient pracovnej participácie (účasti,
zamestnanosti)

 pomer ekonomicky aktívneho obyvateľstva (L) k počtu osôb v

produktívnom veku (F)

Hľadanie práce si vyžaduje čas:

n – miera nájdenia práce

z – miera straty práce
STRATÉGIA 2020 A
ZAMESTNANOSŤ
 3. 3. 2010 – predseda EK J. M. Barosso
 3 piliere: inteligentný, udržateľný, inkluzívny
rast
 Inkluzívny rast: podporovanie hospodárstva s
vysokou mierou zamestnanosti, ktoré prispieva k
hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti
 Nasledovníkom Európa 2020 je stratégia
Európa 2030
STRATÉGIA 2030 A ZAMESTNANOSŤ
 Zvýšenie zamestnanosti
 Zlepšenie pracovných podmienok
 Zvýšenie zručností a kvalifikácie
 Podpora inkluzívneho trhu práce
 Podpora digitálnych zručností
STRATÉGIE A PROGRAMY
ZAMESTNANOSTI EÚ
 Európsky sociálny fond
 Európska zamestnanosť a rast

 Mládež v pohybe

 Európska iniciatíva pre zamestnanosť

mladých
 Európska platforma proti nezákonnému
zamestnávaniu
 Flexi-security
EURÓPSKA STRATÉGIA
ZAMESTNANOSTI (ESZ)
 Podpora rozvoja kvalifikácie a zručností
pracovníkov
 Aktivizácia trhu práce

 Podpora podnikania a tvorby pracovných

miest
 Flexibilizácia pracovného trhu

 Zlepšenie koordinácie politík

zamestnanosti
STRATÉGIA 2030 A
ZAMESTNANOSŤ (SR)
NAJVÄČŠIE PROBLÉMY:
 dlhodobá nezamestnanosť
 regionálne rozdiely v nezamestnanosti
 nepomer medzi ponúkanou a
požadovanou odbornou kvalifikáciou
 celoživotné vzdelávanie
 neúčinnosť APTP
ANALÝZA NEZAMESTNANOSTI
 Definícia (EUROSTAT) – 3 podmienky:
 nemajú prácu (platené zamestnanie)
 aktívne hľadajú prácu
 sú pripravení nastúpiť do práce

 Meranie nezamestnanosti (v %) – miera „u“

u = U/(E + U) . 100 alebo u = U/L . 100
 U – nezamestnaní,
 E – zamestnaní,
 E+U = L
 (L - ekonomicky aktívni)
ANALÝZA NEZAMESTNANOSTI
 miera dlhodobej nezamestnanosti
 miera nezamestnanosti mladých ľudí
 miera prepúšťania z práce
 miera nezamestnanosti podľa pohlavia
 miera nezamestnanosti podľa vzdelania
 miera nezamestnanosti podľa veku
ANALÝZA NEZAMESTNANOSTI
 DOBA TRVANIA NEZAMESTNANOSTI

 FREKVENCIA NEZAMESTNANOSTI
RIZIKOVÉ SKUPINY
 matky s malými deťmi
 absolventi škôl a mladí ľudia do 25 rokov
 občania so zdravotným postihnutím
 uchádzači nad 50 rokov
 uchádzači bez vzdelania
 sociálne ťažko umiestniteľní občanov
DRUHY NEZAMESTNANOSTI
 Frikčná
 Štruktúrna
 Cyklická

 Frikčná a štruktúrna (diskutuj)=prirodzená

 Cyklická = rozdiel medzi reálnym a potenciálnym
produktom alebo medzi skutočnou a prirodzenou
nezamestnanosťou
CYKLICKÁ NZ A OKUNOV ZÁKON
u cyklická = u – u*

u - skutočná nezamestnanosť
u* - prirodzená nezamestnanosť

 Ak u = u* .... cyklická u = 0 %
 Ak u ˃ u* .... cyklická u rastie a naopak

 ? aký je/môže byť teda vzťah medzi medzi u a u*

a medzi Y a Y*
OKUNOV ZÁKON
 A. Okun (1929 – 1979)
 predstaviteľ novej keynesovskej ekonómie

 prvý odvodil pojem potenciálneho produktu (Y*)

 jeho článok z r. 1962 – odhad vzťahu medzi u a Y

(u* a Y*) na základe štvrťročných údajov v USA
 dodnes polemika o Okunovom zákone, ale sa
využíva ... príklady neskôr
 OKUNOV ZÁKON
u - u* = - Φ . [(Y/Y*) . 100 % – 100 %]

Φ - koeficient citlivosti, Okunov koeficient (Φ˃0)

 ak Y klesne o 1 % pod Y*, o koľko p. b. vzrastie u

nad u*
 zmena Y sa spája so zmenou u (ak Y ↓, u ↑ a
naopak)
 je možná aj iná interpretácia – rast u nad úroveň
u* je sprevádzaný poklesom Y pod úroveň Y* (a
naopak)
OKUNOV ZÁKON
 Okunov koeficient Φ = - 0,5

 Φ = - 0,5 ... ak skutočný Y klesne o 2 % pod

úroveň potenciálneho Y*, miera u sa zvýši o 1 p.
b.
ALTERNATÍVNE VERZIE OKUNOVHO
ZÁKONA

 Diferenčná verzia Okunovho zákona

 Gapová verzia Okunovho zákona

DYNAMIKA ZAMESTNANOSTI A
NEZAMESTNANOSTI: JEDNODUCHÝ
MODEL
 Reálny hospodársky život - rôzne schopnosti,
preferencie
 Rozdielne druhy prác

 Nedokonalé informácie

 Nedokonalá mobilita pracovníkov ...

 Hľadanie práce vždy vyžaduje čas

 Sústavný pohyb medzi Z a NZ - dynamika

DYNAMIKA ZAMESTNANOSTI A
NEZAMESTNANOSTI
MIERA NÁJDENIA A MIERA STRATY
ZAMESTNANIA
n – miera nájdenia práce
 podiel nezamestnaných z celkového počtu NZ,
ktorí si v každom mesiaci nájdu prácu

z – miera straty práce

 podiel zamestnaných z celkového počtu
zamestnaných, ktorí každý mesiac stratia prácu
JEDNODUCHÝ MODEL DYNAMIKY
ZAMESTNANOSTI A NEZAMESTNANOSTI
JEDNODUCHÝ MODEL DYNAMIKY
ZAMESTNANOSTI A NEZAMESTNANOSTI
Pre stabilný trh práce platí:

n.U=z.E

n . U – počet osôb, ktoré prácu nachádzajú

z . E – počet osôb, ktoré prácu strácajú
ODVODENIE URČENIA VÝŠKY U*
Ak n. U = z . E

 E=L−U
n.U = z.(L −U)
n.U = z.L − z.U

z.L = n.U + z.U

z.L = (n + z).U

∗
𝑼 𝒛
𝒖 …. = . 𝟏𝟎𝟎
𝑳 𝒛+𝒏
HYPOTÉZA PRIRODZENEJ MIERY U*
 Autori: Phelps (1967), nová keynesovská
ekonómia) a Friedman (1968), monetarizmus

 Prirodzená miera u* (Phelps) – kedy sa

očakávania ekonomických subjektov o mzdových
a cenových zmenách napĺňajú a pokusy vlád o
zníženie miery u pod úroveň u* vedú k
akcelerácii inflácie
PRIRODZENÁ U*
 Barnichon a Matthes (2017)

 Prirodzená alebo najnižšia udržateľná miera

nezamestnanosti (Samuelson)
 Nezamestnanosť pri pružných, trh vyčisťujúcich
mzdách
 Nezamestnanosť na úrovni potenciálneho
produktu – Y*
 Nezamestnanosť, ktorá neurýchľuje/neakceleruje
infláciu
 NAIRU – NON-ACCELERATING
INFLATION RATE OF
UNEMPLOYMENT
 V zásade ju možno stotožniť s prirodzenou mierou
nezamestnanosti a jej definíciou v zmysle, že je to
nezamestnanosť, ktorá neakceleruje infláciu
 Ball a Mankiw (2002) - NAIRU je synonymum
prirodzenej miery nezamestnanosti
 Odhady NAIRU podľa OECD
VYBRANÉ ÚDAJE NAIRU
 SR 1996 12,129 % ... 2015 10,953 %
 ČR 1996 7,385 % ... 2015 5,9 %
 PL 1996 12,066 % ... 2015 7,429 %
 MR 1996 8,818 % ... 2015 8,416 %

 2015: Eurozóna - 9,397 %, USA – 5,437 %,

Švajčiarsko - 4,035 %, Japonsko – 3,836 %,
Nórsko – 3,315 %
SKUTOČNÁ A ROVNOVÁŽNA MIERA NEZAMESTNANOSTI V
SR (%)

Zdroj: ŠÚ SR, NAIRU z OECD

VYBRANÉ ÚDAJE NAIRU

Zdroj: OECD, Výskumná štúdia NBS

Poznámka: prvým rokom v databáze OECD je rok 1985.
NAIRU
Trvalý pokles miery nezamestnanosti je typickým
prvkom vývoja v členských krajinách OECD v
posledných rokoch, a to najmä v pokrízovom
období 2014 - 2019.

Graf približuje, že napríklad v SR a Portugalsku

rovnovážna miera nezamestnanosti klesla v
období posledných rokov približne o 4 %, resp. 3
%,
zatiaľ, čo do roku 2014 jej úroveň klesla SR cca o 3
%, resp. v Portugalsku vzrástla o takmer 3 %.
DETERMINANTY U*
Prirodzená u* - miera, pri ktorej je skutočná a
očakávaná miera inflácie rovnaká, neexistuje
tendencia k akcelerácii – decelerácii inflácie
 Determinanty u*

- čas na hľadanie práce

- (ne)pružnosť nominálnych miezd
- demografická štruktúra obyvateľstva
DETERMINANTY U*
 Poistenie osôb v nezamestnanosti
 Výška minimálnej mzdy

 Systém rekvalifikácií

 Spôsob evidencie voľných miest – včasnosť,

presnosť
 Tempo rastu sektorov ekonomiky atď.
HYSTERÉZA NA TRHU PRÁCE A U*
 J. Stiglitz – hysteréza všeobecne: minulé
udalosti majú vplyv na súčasnosť a budúcnosť

 Dlhodobý a stály vplyv minulého vývoja

miery nezamestnanosti na jej súčasnú
úroveň
NÁKLADY NEZAMESTNANOSTI
 pre jednotlivca a pre ekonomiku
 frikčná a štruktúrna nezamestnanosť

 cyklická nezamestnanosť – strata časti GDP,

strata na daniach, vyššie výdavky, strata ziskov
....