D

prさ m‐ r。 こ
n魚
zAkladnej Skoly

a炊ギ
oこ nlk ttndzね
s osemrocntwTn こt`diom
V ′
一
一
一一
い

SLOVENSKE PEDAGOGICKE NAKLADATELSTVO

 66 111,neu es
96 AOsueIOpzA r{C^XSUOIOIASO
e6 ou9rl eu rol,E
06 e>l?.ru^oued 9uol3
乙8 DISJoqn olsoru 9u^elq - e^els-r
tB n>lsroqrl A olcgurroJoJ oI
華事妻華

IB noFrJ no>Isueuso s IsIueJq

BL eJoJlsele>l e{
8乙 n>Io^o^ou n elqcrpuotu

nWnzo」
ラ 乙 OAlSU0101ASO一

0乙 △0191受 ЭIIIepeIJodsn 9AOU e OAlSIヮ pOdSOЧ

99 eurJoJoJ e>IO,IIoIe>I e eI39
Ig ,ruE^o^e[qo e eqol
gg loAS alnueurpod rs edgl::
zg AoJpaA E AOJozolIJ - Aolsluelunq edolr:
Gb Argrq glsrsour a>lsuell:-
6fr psoupolods g{ololou eqsdg'rne es
Lb rlrcnPu es arus
1b aqJo A tuouer^eq s lgl-'i
lb auoJl ruo>lsJoqn eu ,rgsrc {.,116
Lt e>lsroqrl eueq 91EIZ
I t rallel e nq-e^ uEd
I t pedzr z11s;9re1
62
l,tuzroued z\nrcdn1s1
gZ ourlsponloa gulap1r a>lsu€rrl.Il( ;

zz a^ls/\olgJ>I tuo>Isroqn r39^ols

^
BI Azie.royq laUel souud Aurllln) -
gI poloN E u,IluelFuo) IJ9UOISII I i
tl e^eJotr J 9{la^ e o^lslezolu>l o>lsuelJl}N z
g no>1pa;d r{olqeu to^rz -.

I aurllo>I [a>1sred,re1 A Ao>IeAoIS euo>IpaJd

ЧじSq
*--

7//a////r7/////////.//l//l/l/// P t\\.:\\\\J
 負 .
',:, Formovanie kaZdeho ndroda
,,: predstavuje zto2ity, jedinein!
., a neopakovatelhy proces. Zatiatky
', niektorych velkllch ndrodov
,:: si relativne jasnd a zachyten!
',, v dobovych pramertoch. Zrod
meniich etnik u2 nie je takll zretelhli
a lbhko zdokumentovatelhli. Toto
konitatovanie plati aj o Slovdkoch.
Najstariie pomenovanie n6iho nd roda
(etnonymum) znelo Sloveni, io je
velmi blizke vieobecndmu oznaieniu
Slovanov. Navyie sa toto starobyle
pomenovanie v priebehu 14. storotia
zmenilo v muZskom rode zo Sloven
na Slovdk. V lenskom rode (Slovenka)
a v pridavnom mene (slovensky) sa
viak zachoval p6vodny tvar. Kult(trny
a liturgickll jazyk pouiuany na Vetkej
Morave budeme ozna(ova( ako
, slovanskl liturgickll jazyk ii slovanskd
' liturgia, pretoie neilo o jazyk Slovenov,
',t ale jeho zdkladom bolo ndietie
', macedonskych juinych Slovanov.
ZOPAKUJME SI
. Kde pdvodne Zilinaii predkovia?
o Na ktore tri velkd skupiny sa
rozvetvili Slovania a kedy priili na
naie [zemie?
o Kto16 druhy l'udskej tinnosti
zabezpetovali obZivu vtedaj(ieho
obyvatel'stva?
Keramiko
praZskdho
typu
Predkovia S lovitkov
v I(arpatsk") korline
量會塁鷺辟麒ン 巡芍 献鷺嗽爾 夕文屹膠八麒膨
Koncom 5. a zaiiatkom 6" storo(ia sa na itzemi Slovenska usa:
kmeri Slovenav" Pokojnl iivot novych asadnikov viak naruiil,
koiavni a vlibojni Avari. V isili vymani{ sa spod nadvtddy A
vytvorili Sloveni spolu s d'aliimi slovansklmi kmeiimi zaiiatko-
7. storoiia krnefiov! zvdz - Samovu riiu.
- s{ahovanie ndrodov
- Samova r[5a, prv! pokus o spojenie slova
kmehov
- bitka pri Vogastisburgu
- nadvlSda Avarov nad podunajsklimi Sloven-
鰺貯OLO喧 爾 鸞 sT鰺 憮鸞v鷺 爾 渉V
aSi predkovia si aj po prichode do Karpatskej
zachovali svoj sp6sob Zivota. Ltti v menifch ot
nich osad6ch, ktor6 tvorili jednoduch6, diastodne d.o z
zahlben6 dreven6 obYdlia so sedlovou strechou―
Zariadenie pribytku bolo velmi skromn6. V jednom rohu
kamennS pec, dym sa odvddzal otvorom v strope. pri
st6li nahrubo otesan6 lavice, na ktor.ich sa sedelo i sp6v
Vnttri sa uschov6vali aj pracovn6 n6stroje vyr6ban6 zru
mi kov6dmi a pri ohnisku st6li keramick6 n6doby potre
pri varenf jedla. Spodiatku Sloveni vyrdbali keramiku bez
uLitia hrndiarskeho kruhu. preto mala pomerne hrub6
a nie vZdy pravideln6 tvary.
NaSi predkovia boli predovdethfun rolhfci. Zili a strav
lisa pomerne jednoducho. Z6klad stravy tvorili r6zne
z obilnfn, strukovin a mlieka. Chlieb piekli v podobe
きたh placiek na otvorenon■ ohnisku.」 edli〔 巧Inaso z uloⅦ
divej zveri alebo z chovan6ho dobytka, oiipanfch a
Vitanfm doplnkom boli ryby, ktor6 vtedy e5te ZiIi vo v
kich riekach a potokoch. Jedinfrn sladidlom bol med,
slarnena R..kor:
strecho
jeclnad'-:
obyditc
.Siouenc
zernnice
 ″ 笏 %φ %″ %%%ク %夕 後 ″ %〃 %″ %物 ″″ %%僣 ″解 %″ ″ %%″ ″移 %稜 ″ %%″ ″ ″ %`多 ク
ク奮
胸 ￨%%″ 像 %%夕 後物 %″ ″移 %脅 ″解 %確 を解 %%笏 %%物 を %%〃 杉移 %を %多 ク%%%`%´%″ %%令 タ
ク′′
ク ″″ ″″

Vietci Sl ova n i a u ctieva i I

Sloveni zfskavali brtnfctvom Skvasenfln medu vyrabali alko― mnoho bohov, b62ikov
■olictt napa medovinu cast dOpestovanYCh Obilnfn si rnu¨ a modiel. Naivyiiie stdl
5=li odkladat do Obiln,Chjim na zalo2enie novq`rOdY boh Perin, vlddca neba
Na ё ele jednotli、 呼Ch kllleiov st`li ndこ elnti(vladykovia)′
a blesku. Jeho meno sa
ndm dodnes zachovalo
■lorf viedli do bqa vqenski druを inu.Tvorili ju vこ etci bo―
vo virazoch hnevu
ischopnf lnuを i.Z`sadn6 rozhodnutia t,kaiiCe Sa kmeia sa
,,do paroma!" alebo
「r」 frnali na zhroma2denf vも etttch S10bOdn,ch llnuttov.Tak6- ,,aby to vietko parom
■]zhromaを denia sa nazyvali veこ a Neskoroantickf autori to vzal". Bohom voiny bol
:iarakterizovali ako demokratick,sp6sOb V16dY・ SvaroZii, bohom stdd
Veles, bohyhou iari
a znovuzrodenia Vesna,
AVA菫 量覺 鰺屹 隧 鸞亀脱 卜量鰺骰 bohyfiou zeme a urody
tv|okoi(ka), bohyfiou Perjρ
zimy a smfti Morena.
V druhei po10ViCi 6.storotia prenikli do Podunaiska nftti―
Veriti aj v ind nadprirodzene bytosti - vily,
「 koё ovnf Avari.Boli to krutf baOVnfcl′
■ ktorf Zili koristnfc―
ddmonov a ikriatkov, ktore by im mohli
.If a prepadavali susedn6 krainY Brali tam obilie′ dobytok′
uikodi( alebo pomdc(. Okrem toho
dzaliludf d0 0troctva Takmer 250 rokovを 11l Avari v su―
l iI.Iさ
uctievali aj prirodne ukazy (letn! i zimny
:=dstve naこ ich predkov ktor,Ch krOnikari nazYVtti S10Veni. slnovrat) a d'aliie vyrazne prirodnd
T12ko zndζ ali avarski nadvlidu a v rokoch 623-624 zorga― itvary: mohutnd stromy, chrdnend h6je,
「 _]OVali Spoloё ne s ostatI■ ′mi S10vanskttmi kmeimi povstanie studniiky. Vllrazneiiie zmeny nastali a2
三J〕 ti Avarom Poを as neho sa na stranu naζ ich predkov pridal koncom B. a zaiiatkom 9. storoiia vdbka
pO so be n i u kres{a n skych m i si o nd rov.
i franstt kupec samo a pomohol irn zviazit Preto si ho
l―]lili za kr`ra Tak vznikol prvY ZndmY kmeiovY ZVaz zipad_
-3h Slovanov一 Samova rga samo vlado1 35 rokov a vybo―
: al vera viaznyCh bitiek proti Avarom i proti Frankom.Ked
■lnsk,krΔ I Dagobert napadol Samovu rfζ u′ Sloveniroku 631
titke pri Vogastisburgu(v dnettnOm Rak`sku)jehO VttSk`
I]razlli Samo potorn spravoval rfttu aを do konca ttivota Po
Эsmrti sa rfこ a rozpadla.
=■
Dodnes nepozn`me presny rozsah`zelllia Samova rfζ e
lil kde sa nach`dzaloja centrum Samova rfζ a bola kmeio…
titu O、 ¨
Iml zvazom′ ktOr,ヽ rμ VOril pOdmienkY na vznik ζ
[i na naζ olll izerrlf v nasled可 ∼
1三 `cich
Ihovali takmer 2iadne pfsomn6 dVOCh、Zstorotiach
spr6ヽ sa ne―
archeologicttch
―li=zov vttak vieme′ 乏e osfdlovanie`zelllia nad]⊃ unaOrll pO― Avarski
j〕 iovalo a v druha polovici 8 storotia si Sloveni zaё fn菊 bojovnik
I二 lovat svoj prvY ζ
titnY`tVar一 Nitrianske kniettatstvo ` (rekonitruk.cia)

X,ec pramehov

KroniLd, FrnJngo, o Samooi

tt177′ ん 夕
んノSん υ α 7972α 多
″sん ο
ηtt s υ 0´ ル
′ ρЮ″Aυ σ ρOσ
‐,70777 Sa1970′ η
:ご ごЮノη οsあ 夕Fl・ aη ん
′′ 。
s`レ ′υ
。α′ Sη ′ J77'

:-.u pororll;. Samo *ol 12 Eien z poLolnnio Slororor, Umelcova predstovo Somo v kruhu jeho druiiny
, -..-.rimi ,plol;l Z2 sanot) a 15 lc6r.
゛゛蒻総蒻゛゛゛゛゛総゛゛蒻゛゛ ゛゛゛゛゛゛゛゛ヽヽ゛゛ 総総゛゛゛慈゛゛゛゛゛゛゛゛゛゛゛慈゛ ゛゛ヽ
゛゛SS゛ ヽミ
ヽヽふ゛゛ Sヽ ゛
Sヽ ゛ヽ゛゛゛ Sヽ ゛
Sヽ ミ゛Sヽヽ
ミ゛゛ SヽSヽ ミSヽ伊 ゛Sヽ ド
ヽヽSヽヽヽSSヽTsSSSSЧ
ヽ

Cestooatel', AnJolrtrie Ibrahirn ibn

J"Lrib u polouici 10. storoiia o zdparlrficlt
Slooono"l,
Ako stuuaji hr"ly (lr*l;"La)
Vaiii,ru s'.ojiJ hrodo" L"l"jti Slouania taLEmto
sp6sobont: ndjlu si lriLy Loh"tA no rolu o LrouisLd
a uyznaiia si na niJ oLnihln alebo ituorcou| miesto

ジ
pollo toho, aLJro tuaru a xelLosti Jcri mat hrol.

Rekonitrukcio hradisko v Pobedime (pri Piettanoch)

Noil siovonski predkovio si hrodiskd stovoli no obronu proti
脇け
翼″t`紺Z勉亀
aE
携協
Lym hr"lLg nemaji poEalouanti uljiLu. Potom
cudzim ltotnikom. Budovoli rch na kopcoch olebo ns miestqch uymerajil prn hrol na $holnej strane brdnu
ch rdne ny ch vodny m i tokmi,
a postauia L nej most. Po iom lofr uJdJzojn.

Daiifuuiett e ?tanana
1 . Ako oprsuje kronikdr Fredegar vznik Samovej riie?

2. Opi(te, ako vyzerali hradiskd, kto16 stavali na5i predkovia. Pom62te si

aj obrdzkom hradiska v Pobedime.

贔 曇 QUaky a rtbAotr. pruu{itaina

obiln6 lamy zhotovovali naii predkovia t. Charakterizujte sp6sob Livota naiich predkov.

二
 
tak, 2e do zeme vyh[bili dostatotne 2. Opiite, ako vyzeral pribytok naiich predkov. Ake mateiily pouiuali

velkU jamu hruikovit6ho tvaru, do
ktorel natladili slamu alebo d'aliihorl'avy
materidl a zapdlili ho? Vd'aka vysokej
teplote vznikla pomerne hrubd prepdlen5
nepriepustnd vrstva zeminy. Jamu naplnili
obilim a utesnili jej otvor tak, aby sa
dovnLitra nedostala voda. V takejto jame
vydrialo obilie aj niekolko rokov.
一二 ．
pri jeho stavbe? Na zdklade opisu sijeho model m1Zete nakresli( do
zoiita.
3 Kedy a pre(o vznikla Samova riia? Kde sa rozprestierala?
Vieme to urii{ presne?
4. Vysvetlite, preio si Sloveni zaiali stava( opevnene hradiskd.
5. Akd druhy histonckych pramehov ndm hovoria o ddvnej minulosti
naiich slovansklfch pred kov?

ル´
ι″励′
″ιsi 6iol6gia
brtnfctvo lesn6 vteldrstvo Co pestovali a to konzumovali naii predkoviaT Predstavte si,2e ste rol'-
rekonitrukcia - obnovenie p6vodn6ho nici a 2iyete v dobe Slovenov. Ako by vyzeralo vaie denn6 menu? poroz-
stavu, prestavba prdvajte, ak6 jedlo by ste si dali na rahalky, obed a veteru. -o si myslite,
zodpovedala strava naiich predkov po2iadavkdm zdravej vyiivy?

/tloin khiiooi sl.ood 鏃 躍感越越

pravlast Slovanov Dvoidk, Pavel: Stopy ddvnej minulosti 3Zrod ndroda.

Avari Bratislava '. 2004
Samova rfla Kutera, N/atLji: Stredoveke Slovensko. Cesta dejinami.
Bratislava :2002.
ヽ

hradiskii
一
．
・
・

7θ
 夕〃 〃 ″ 塚 ″ %%蒻 〃 〃 ″ 物 を 多 %%%%″ ″ 笏 ″ %%%%多 勿 笏 稜 ″ %%%%〃 ″ 勿 ″ 像 ″ 物 笏 笏 〃 ″ 磁 ″ 移 %%%%ク %ク多
グラ多 ″
゛
, %″ ク ´
′〃ク
多 ``多
`%″

NITRIANSKE KNIEZATSTVO
A VEL驚 饒 膨:③ RAVA
′ ルne ρoraz〃 ス1/aro%yyf1/orili s∂
η ぬfin′ オ
＾´

al‐ franstt 降′
k漸 ′
娩 ro′
  ヽ一

p:tmienky na rozvoj dvoch knieZatstiev naddunaisklich Slovanov:

  ︶

tiianskeho a Moravskdho. Spoienim oboch knieiatstiev vznikla

ekd Morava, ktord sa sta/a vliznamnlm mocenskym iinitelbm
st re d oryich o d n ej Eu ro pe. Za k rd l'a Svdto p Iu ka za z n a m e n a I a

blen najvdiii hospoddrsky, ale ai civilizain! vzostup'

ZOPAKUJME SI
- vldda Pribinu v Nitre
Mojmir I vyhnal z Ntry Pribinu,
r AkVm sp6sobom sa formovali Prv6
vznik Velkej Moravy Stdty v zdpadnej Eur6pe v obdobi
- vldda Rastislava randho stredoveku?
- vldda Svatopluka . Kedy a predo sa rozpadla Franskd
- vldda Mojmira ll. ri(a ?
bitka pri Bratislave, Velkd Morava
pravdepodobne u2 predtym zanikla

111鷲 ′
∵ケ競籐 影準;参 驚ゑtr7
'滋

S upadajfcou mocou Avarov r6stol vpl\rv a sebavedomie

i,--,.enov. Postupne si vybudovali siln6 hradisk6 v Bojnej,
- redime, vo Vyinom Kubine a v Spi5skych Tom6Sovciach

, ajd6leZitejdie hradisko - sfdlo knieZat'a bolo v Nitre. Ked sa

sk6m Karola Velk6ho podarilo Avarov porazit, Nitrianske

.e2atstvo vystupovalo riplne samostatne. Rozprestieralo sa
- Malych a Bielych Karp6t na zdpade po vychodny oblfk
r,.rp6t a od ohybu Dunaja po severn6 karpatsk6 hrebene.
!rurirn zn6rnyrn knieZat'om bol Pribina. Hoci bol e5te pohan,
- <u 828 dal na svojom hradisku v Nitre postavit prvy zn6my
, -:siansky kostol u n6s. Sveddf to o pokraduj(rcej kristiani-
:acii. Z6padnym susedom Nitrianskeho knieiatstva bolo Mo-
v iom Socho knreicta Pribinu v lrlitre
=-.-sk6 knieZatstvo so sicllom v Mikuldiciach. VI6doI od Tibora Bdrtfayo
r -reZa Moimfr.
Okolo roku 833 moravsky knieZa Mojmir L vyhnal Pri-
:Lnu a obsadil Nitrianske knieZatstvo. Spojenim Moravsk6ho
. Nitrianskeho knieZatstva vznikla Velk6 Morava. Nitrianske
rileZatstvo si zachovalo istti mieru samostatnosti. Panovali
. nom mladSf dlenovia mojmirovsk6ho rodu. Pribina po riteku
iiitry odi5iel na rfzemie Franskej ri5e. Tu sa dal pokrstit a ne-
.:-cr ziskal fizemie pri Blatenskom jazere (dne5ny Balaton v Ma-
-ersku). ZaIoLll Pan6nske knieZatstvo so sidlom v Blatnohrade'
-r r Pribinovej smrti v knieZatstve vl6dol jeho slm Kocel'.

Susedn6 Fransk6 riSa pokladala rizemie Velkej Moravy za

.. oju z6ujmovri sf6ru, preto sa oba 5t6ty neraz dost6vali do Majmfu l. (okolc BAA 846),-
,-rnfliktov. Velkomoravsk6 knieZatd jej nadvlSdu striedavo zaklctdatel' Velkej Morovy, prvy
-^zn6vali, inokedy bojovali za nez6vislost. zn o my po nov nik Mo ravsklho
KnieZa Mojmir I. sa vzpieral podriadit Frankom, preto ho knieiatstva. Partrlt 0d vytvornika
:ku 846 nechal vychodofransky krdl tudovit Nemec zosadit Jozefa Cincik.o

77

Rssfisloy sa narodil okolo rok.,; 8ノ
leho ujorn clebo .strykonr bol
vel'kornaravski knt&o Molmir l
Do rok.u 846 bol pravdepcCob
Pravdepcdobne acikto
v'yzeral prislr;(nik
vel'kam o ravskej kn re2o ce1
druiiny.
hrad Devin bol vlTznamnou pohraniinou
pevnosfou Velkej Moravy? Prdve tu bol
hrad ,,Dowina" (podl'a Fuldskfch letopisov),
kde v roku 864 Rastislav potvrdil prisahu
vernosti vychodofra nsk6mu krd lbvi
[udovitovi Nemcovi.
z knieZacieho stolca a namiesto neho dosadil jeho synovca
Rastislava. Norry vl6dca spodiatku podporoval Franskri ri5u,
ale postupne zadal posilfiovat svoje mocensk6 postavenie
v stredodunajskom priestore. Roziiroval rady svojich druZin-
nikov a budoval dhlSie opevnen6 hradisk6.
Rastislav Sikovne vyuZivai rozpory medzi franskou elitou
a uzatv6ral dodasn6 spojenectv6 s jednotlivlTmi odbojnyml
velmoZmi. Tak sa mu podarilo pripojit k Velkej Morave se-
verovychodnfi dast Zadunajska. Najvyznamnejiim podinom
Rastislava boio pozvanie krestanslqich mision6rov z Byzan-
cie, sol(rnskych bratov Konitantina a Metoda, ktori v redi
Iudu Sfrili na rfzemi Velkej Morar,ry krestanstvo. Rastislav po-
vaZoval svojho synovca SvAtopluka sidliaceho v Nitre zav62-
neho konkurenta a chcel sa ho zbavit. No ten sa o zdmeroch
svojho stryka dozvedel, zajal ho a vydal Frankom. Rastislav
bol odsrideny na smrt, ale napokon ho oslepili a zavreli do
kl5Stora, kde aj zomrel.
nol
びd(
鶴讐麟 鸞群ふり K参 蝿楓_醗 曇鰺Å
elk`Ⅳ loravu Tu
PO uvaznenf Rastislava Frankovia obsadiliヽ 石
Vζ akVYpuklo protifransk6 povstanie′ ktor6 viedol kttaz Slavo―
mtt Fransk,krir sa rOzhodol postavit na ёelo vaska′ ktor6
malo porazit povstalcov knietta Svatopluka Ten bol od uvaz―
nenia Rastislava tie2 v ruk6ch Fl・ ankov SvatOpluk vζ ak nemal
v imysle pomOct Frankom′ pridal sa na stranu povstalcov
a utttedril Frankorn zdrvuJ`cu porittku Roku 874 uzavrel Sva―
topluk s Ludoviom Nemcom rllier SvatOpluk bol lnirnoriadne
SChOpnY VlidCa ヽ しr kritkolll ёase stabilizoval vnitorn6 pome…
ry v krttine a Zatal si podmaiovat okolit6 slovansk6 krainy
Podrobil si`zerl■ ie zadunttSk'Ch S10VenoⅥ ёestth′
pOLtth′ Sliezskych a luを ickosrbsk,ch kmeiOV `zelnie
Za nece16
6tvrtstorOё ie Svatopluk pretvorilヽ 石
elki 1/1oravu na siln`a roz…
siahlu rtu′ ktori lnuseli reも pektovat司 、
呼ChOdOfranskf kr`―
li Uznanieヽ石eke」 Moravy sa Svatopluk usiloval dosiahnut可
prostrednfctvom p`pe2skej k`rie. P6pe2 Svatoplukovi vYhO―
vel a roku 880 vzal為 石elktt A/1oravu pod svQju ochranu Z`ro―
vei SvatoplukOvi povolil zriadit biskupstvo v Nitre na ё ele
s Nemcom Wlchingom Uznalt,m nez嵐 宙S10st｀ たka Mora、 γ
a svatOpluka postavil na rovei ostatn′ n■ panOvnfkonl vteda―
q Eur6py Preto ho ll162eme oznaё
首 it za krム ra
 V'ivojVelkej Moravy
Pomocou zemeptsneho

罰d
atlosu zistite, ktord
sLiiosn6 *dty sa
nachddzojl na lzemi
Vel'kej Morovy,
¨
*--*- izem e jadra riie
貪
ミtヽ/
■
ilzem e ziskan6 za Rastlslava
izemie ovl6dan6 za Svdtopluka
- a17srni6 pravdepodobne ovlSdand
- Svitoplu korn
イ͡ /｀
ノ ^マ 、

o Stol lnソ

B∪ LHARSKO

ZANI鷺 夢祗甦茫鯰当 亦筐
鸞釉

Po svatOplukovq slnrti roku 894 na tr6n nastipil jeho

三argf syn Mttmtt II・ a mladも f syn Svatopluk H.sa stal nit¨
二狙skym`deln,m vavodom Bratia od sam6ho zatiatku ne…
naラ fvali v zhode′ をo vyu差 1li pripaen6 kraiiny a Odtrhli sa.
⊃dtrhnutfln testtch kme益 OV a Lutticttch SrbOV Sa zatal vni¨
13rnY rozklad rfζ e Na prelome 9. a10. storotia do Karpat―
5ka kotliny prenikol staromadbrsk,kmeЙ OVf ZV▲ Z Koncom Krd{ Svdtopluk l. bol najvyznamnejiim
]storotia doこ lo k vnitOrn6rnu z`pasu lnedzi Mam■ oIII II. ponovnikom Velkej Moravy (okoio 844 - 894).
Asi v rakach 860 - 87A bo! ntr.riartskyn udelnym
I svatOplukorn II.Bratovrattedn6 vanY bOlijednou z prfこ in
od roku 87 I ve!'kornoravskym
こiniku Vengtt MoraVY・ Roku 906 sa odohrala bitka medzi Mq_ 'rojvodom,
panavnikorn. Boi dvakrdt ienaty, prva rnanielka
‐■om H a staroma(brsttm VaSkOm.zahrluli V nq knie2a boia Svota2izha o druhd pravdepodobne Cizela,
l vatttina jeho drutti、 、V nasledttiCOlln roku 907 staroma¨ ktord mala bovorsky p6vod. Legenda hovoi, ie
fttrskf bqovnた i zviazili a nad Bavorllni v bitke pri Bratisla… mol troch synotr: Mojrnira, Svatopluka a Predslavc
ve a stali sa no、どクIIli V16dcami Karpatska kOtlinY・ PO tOlnto
roku sa utt Vellci 1/1orava v prame益 och nespomfna.
ZttnikOm Ven《 巧 Ⅳ10ravY V rokoch 906-907 zanikol n可 ―
znamnOJsftttitnY utvar zapadnych Slovanov v 9.storoを
・
.― f

XZこ pFamCiOW
ArobsLo-pnr"sLg gnogrof ;L, Rusta (p, ,oLu 903) o St;citopluLoui
I"h porrounA je Lorr,,rororrj. PosliclrctjLi ho a lcon,tji poJl" j"ho prAnror. Jnlro tillo je uprostrel
t″ ブ ′″ 夕sん υ αη oa Aし たノ ?α ′
2′ ,7η
げざ/α ,7α ル″ ご777げ ざ/″ ″ J‐―
7θ ′″メ″7'ど ん洗毎ん ,ブ ,"ど ん θJ71。 sfん ″た」α歯
Lnieiat. Volojrt ho SucitopltrL. Jn ,ror,r"jii aLo ittpan a ltrpan je jeho zdsttrpca. Tbtto panounfL md
`。

,rlo iorlorLych Lo,ri o i"Jl,i ntt, priprauuji , koLyl;nho ,nlirko. Md uynikajtice, pet:n6 a uzdcne Lrnenia
a rnesto, , Lturo* ,iilli, ,o uola D:;rual (lrr"l;tLo pr; lL;Lul;;r;ach). V tomto meste ,o Lord trh L":l1l
tnesittc tui Jni. Vtnly Slouonio,n"lri ,"Lou r,roturirajti oLcloJgl o pr"ldrojri.

73
 Regino z Priimu, LrrniLo L r"L" 8Q4
Asi u tomto oLloLi.orrrel aj .\ucitopluk, krril'nrorrrrlgrh Slornr,or, nttti ntelzi suojinti najrozu,:iinej!i
o Jrrho* najLystrejii. Jnho ktdlluttro lrioli jeLo synouia neifastne LrdtLy ior, lnbo Uhri (ivlal"ri)
$eil<o Jo ,dLl"Jox spttstoiili.
"i
F"llsLa lebpisy L,"L" 8Q8
Potom ,,ioln ,olru BQB ol Vtelenia Pdna
t t)ttLt LatltNLtt Lvt/rt1 LctaN9 ″ 2ん θ
ttlaNL/t ′ tuutど
au sυ γttLauat
ε あ ″θι
。
uuLttltu陶 メη
utuLrlt,t ご Ю洗
/tutlrLlu
“ Jr,,l,.rl,u,,,nl,ul
,\/.,,ui.r,i.,i; .'1-'., \/,,iriii'.rirr.r Sr',i1.,p\,,Lu,,, u irl, l,,Ji,,i. Bul t,L4. -.. ["Ay jrJr,, 'あ `“
rlaslttrinti
silomi Jostihnilt a zoja{, polstipil Ly (t"n Jruhi) ,orruJoL sn'trti...

Daii$taiana ?{atilana
1 . Ako charakterizoval ibn Rusta vlddu Svdtopluka?
2. Porovnajte druhy a tretf prameri a povedzte, akU udalos{
potvrdzujd.

v klS5tore v talianskom mestetku

Cividale ned'aleko hranic so Slovinskom
sa nachddza evanjelidr, do ktoreho
sa v 7 .9. storodi zapisovali mend
pLitnrkov a darcov? Medzi viac ako 300
menami sa nachddzajd aj mend Pribina,
Kocel, Rastislav, Svatopluk. Pri mene
Svdtopluka sLi zapisan6 mend Svatolizria
(Svatoplukova manielka) a Predslav
(asi SvAtoplukov treti najmladii syn).

Cividolskf evonjeli6r

Stooseid,s.& QU*ky a rtbfittr. pruau[iliaina

elita nallep5i, vybrani jednotlivci, skupiny, 1 . Ako a kedy vznikla Velkd Morava, ktore osobnosti zohrali vyznamnl
vi kvet 0lohu pripj vznrku?
kristianizScia - zav adzan ie kres{a nstva,
2. Spomeniete sl na spor Rastrslava so Svatoplukom? Vysvetlite, ako
pokrestantovanie
dopadol pre oboch vlddcov.
palisSda - ohrada vytvorend z drevenych
3. Porovnajte rozsah Velkej Moravy za vlady Rastislava s rozsaham
kolov
Svatoplukovej riie. Pom62te si mapou v utebnici. Porovnajte Velki
iupan - sprdvca 2upy
Moravu so Samovou riiou.
4. Vyhl'adajte na mape, s ktorymi itdtmi susedila Velkd Morava.
/?loie ktdiood sloai 5. Objasnrte, aky bolvz{ah medzi Franskou riiou a Velkou Moravou.
Nitra - Pribina 6. Akn ilohu zohral krdl'Svatopluk v dejindch Velkej Moravy?
Nitrianske knieZatstvo 7. Pozndte vo svojom okoli nejaki pamratku alebo archeologicke
Morava - Mojmir ndlezisko z obdobra Velkej Moravy? Pom62te si vyhlbddvanim na
vznik Velkej Moravy
internete.
Devin
B. V ktorom roku sa poslednykrat spomina Velka Morava ako existujici
Rastislav
\Ld ,/
sol(nski bratia L

Svdtopluk
obrana proti Frankom
stari Mad'ari
zdnik Velkej Moravy Kudera, MatLj(: Postavy velkomoravskej hrstorre. Bratislava '. 2001 .

アイ
 a////?/s//l//T////*'l/l/ll,,l/,'/

3.M菫 ヽ置拶吻洸氷置文拶剰鰯TAhTttN A醐 [ETO鯰

eia Rastislav sa usiloval zachova( nezdvislos{ Velkei Moravy
Franskej rfie. Preto potreboval samostatn(t cirkevnl
anizdciu, ktorl mu mali pom6c{ vybudova{ misiondri
yzantskej riie.

ZOPAKUME SI
prichod Konitantina a Metoda na Velkd Moravu
o AkVm spOsobom prebiehala
- Konitantin (Cyril) umiera v Rime
kristia nizdcia pohanskych nd rodov?
- arcibiskup Metod umiera na Velkej Morave
r Kto vykondval misie na dlzemI
dneSndho Slovenska a Moravy
v ranom stredoveku?
lastislav chcel dokondit kristianiz6ciu svojej krajiny. Kres-
-stvo vSak Sirili najmA franski kilazi, ktorf sa snaZili pripri-
. 'Jelkri Moravu k Franskej riSi. To si Rastislav dobre uvedo-
:-.-ai a rozhodol sa vytvorit vlastnri cirkevnri organiz6ciu.
=-o najprv poZiadal o vyslanie kfiazov rimskeho pdpeZa.
r mu v5ak nevyhovel, pretoZe nemal vhodnych mision6-
,- Okrem toho nechcel zasahovat do oblasti, ktori franski
.rupi povaZovali za svoje cirkevn6 tzemie.
Ied Rastislav neuspel v Rime, obr6til sa roku 862 so Zia-
: -ou na byzantsk6ho cis6ra Michala III., aby mu poslal udi-
.,a (biskupa), ktory by udil v dom6com jazyku. Michal III-
;zil prfleZitost, aby mohol rozSirit vplyv Byzantskei ri5e
. rednej Eur6pe. Roku 863 vyslal na Velkri Moravu misiu Portrdi byzontsk4ho cisdro Michala lll
=denfi solfrnskymi bratmi Kondtantinom Filozofom a Me- no zlotej rninct nozyvonel solldus
- jom. Hoci boli gr6ckeho p6vodu, obaja dobre ovl6dali ma-
,r rnske slovansk6 n6redie. KonStantin e5te pred odchodom

- .-elkri Moravu zostavil z mal'ich pfsmen gr6ckej abecedy

.
= slovansk6 pismo hlaholiku. Do slovansk6ho bohoslu-
-:n6ho jazyka preloZil n6boZensk6 knihy a modlitby.

Bratio Konitantin Filozof (827 - 869) o Metod (B I 5 BB5) pochd-

-z:tt z byzontsk6ho mesto Solln (dnetne gr6cke mesto Thessaloniki). Kon-
--:ntin so z paverenio ctsdro zitostnil no vracerych diplomotick'itch misidch.
-<:em bohosluiobnlch textov je outorcm bdsne Proglos ti Cherson-skei
)egendy. O
leho Zivote rozprdvo nojvyznamnejiio literdrna pomiotko Zivot
{onitontina.
Metod bol nojvyt(i predstovttel' vel'komorovskei cirkvi, orctbiskup mo-
:.sko-pononskej ctrkevnel provincte. Bo/ storiim z oboclt brotov, po Kon-
,-:ntinovej smrti ho pdpe2 Hadrion ll. vysvotil nojsklr za biskupo' nesk1r
-', arcibiskupo o pdpeZskeho vyslonco pre kroiiny ovlddon4 Rostrs/ovom,
-,ctoplukom a Kocel'om. Pri ceste z Rimo na Velku Morovu ho v Panonii
:-.oli Fronkovio o vtoc oko dvo roky voznrli. Zomrel v roku BB5 no Morove
: -<ioperty' svojimi Ziokmi, Pochovalt ho s ve/kou pietau v katedrdlnom chrdme
. :entre
Velkej Morovy, Je outarom vel'komorovsk1ha zdkonniko o kdzne Na-
eomenutie vloddrom. Oboja brotio boli nesk6r vyhloseni za svotych

Svdt'i Cyril o sviiti Metod

′5
 枷 ￨

Sohinski bratia pdsobili na dvore knieZata Rastislava asi tli

Baziliks Ssn Ctremente y Rinre
Nclstor,ire tostr pochadzaju
z I . stcrotia, je pomenovana paala
pdpeia s,,r K/e,mentc, ktoreho ielesnd
ostat'r,y priviezlt do Rima solunskt bratia
Kcnitontin a Metod v raku 867. V telto
bazrltke je pochovany aj sv. K.cnitantin,
a pol roka. ZaloLlli tu udili5te, v ktorom vychovSvali a vzde-
l6vali svojich udenikov a n6stupcov. Potom sa rozhodli vr6tit
do vlasti. Cestou do Ben6tok sa zastavili u Pribinovho syna
Kocela v Blatnohrade, kde ridajne r,ryudili nov6mu slovansk6-
mu pismu dal5ich 50 Ziakov.
Na jesei roku 867 sa uskutodnila v Ben6tkach di5puta
s tzv. trojjazydnfkmi. Ti tvrdili, 2e BoLie slovo moZno hl6sat
iba po latinsky, gr6cky a hebrejsky. Konitantin vSak tieto n6-
zory Iahko vWr6til. Solirnski bratia pokradovali v ceste do
Rima. Vo vednom meste im pdpeZ Hadri6n II. pripravil sl6v-
nostn6 uvitanie. Stalo sa to aj preto, Iebo priniesli ostatky
mudenika sv. Klementa. P6peZ po preskirmanf schv6lil slo-
vansk6 bohosluZobn6 knihy a vysvdtil Metoda za khaza.
Koncom roka 868 Kon5tantin v Rime ochorel. V predtuche
skorej smrti vstripil do kl55tora a prijal reholn6 meno Cyril.
V kl65tore roku 869 aj zomrel. Pred smrtou poZiadal Metoda,
aby pokradoval v zadatom diele na Velkej Morave.

partreL sv. Gorazds

Fikt.ivny ″ ￨,￨￨(1‐ ‐ sl●
ft孝 ￨・ 」
/111t i■ ‐
●■■■■
.￨:= ■
=,4:4ort,:=輝 「 ■ ￨
rta medaile, ktoril vy-raztla 11)￨■ .● ■●I=￨￨■ 7● ■ =￨■ ■■￨■ 1313■
￨● ￨■ ()￨￨=lt, ■ 1,￨■ 11111「 ,￨● ●ヽt■ ■
,

=「
rr,incavhc v Kremntct. ●ll● :i● 11111=￨=￨■ ￨[￨‐ ●●1l tl,￨ ￨: ■ti■ t11● ￨=`,■ ￨￨ ￨￨`￨=￨(:ttr● 11●
=■
￨,lj11‐ ￨● イ ●■●III 1111=F II● 1■ ■■￨￨￨ ￨:￨■ ].=・ .11■ 11:`11● :`t,￨ ■ て,■ ●
'I■ 「 =
■■￨` ￨● =:￨■ ■,￨■ ￨■ ■￨■ ￨■ 1● 1■ ]￨■ ￨￨ ●￨■ i■ 11■ ‐
■￨￨● 1■ 11

,,E a anj e fiu sv cit imu s om Qre [s [or,, om : P`pett vYSVatil Metoda v Rflne za arcibiskupa.Ⅳ Ietod sa
afu: ndm fdvno sfu\ovafi proroci..." pOtOm VYbral na ttζ elk` ゝノloravu′ kde sa napokon roku 873
司 al SprivY Velkomoravskei cirkvi Postupne sa vζ ak vztahY
みЭ為品帝R0 32翼 ろ medzi SvatoplukOnl a 1/1etodonl zhorζ ovali.]ノIetod totitt prfs―
「
鉢F駐 "諄 3VttP3ポ 3∴ 3ア
ne VY2adoval′ aby tt vl`dCOVia dodrttiavali krestansk6 zゑ sa―
dy svatOpluk uprednosthoval latinsttch kiazOv ⅣIetod so
△卜つ らつらつν7・ Fら つら3卜 凡T svojillli ttiakllli dokondil v prvej polovici 80 「okov 9 storodia
「 R領 "OFら 為 3 preklad biblick,Ch textov do slovansk6ho liturgick6ho jazYka
△ ∴ Zivot mu vttak strpcoval nitriansky biskup Wiching′ ktory ne―
ustile spochybiovaljeho ё innost Zatiatkon■ aprfla rokl1 885
o
1だ 4み ol,た Metod zomrel Pred smrtou sl vyhliadol za svQJho n`Stupcu
￨´
′
ユ ￨● 、
●■ ■
`￨`:l,`,I,■
■ι
「￨■ ￨ kiaza dom6ceho p6vodu Gorazda Po lノ Ietodovej smrti bola
76
srr.r { //////////?/1///////////////////

slovansk6 bohosluZba zak{zani a Metodovych Ziakov z kra-

_iny vyhnali. Ti na5li ftodisko na Balk6ne a pokradovali vo
;vojej dinnosti - upravili hlaholsk6 pismo na cyriliku (dne5nri
azbuku). Ich z6sluhou sa rozSirilo pouZivanie slovansk6ho Ii-
:urgick6ho jazyka u juZnych a vfchodnlich Slovanov. Na VeI-
kej Morave sa znova presadila latinsk6 bohosluZba.

Xec prameiov
Rozpraca mnfcha Clrrobro o slouontl"ont plsrne
Sloueni JortnJy, LE* n"*oh Lrihy ori pismo, ale iitali
Lol; e*te pohania,
o lorozumieuoli ,o pomocou Lrnrinb a zdrezou. Knl'ui"L Loli poLrrtnni, snaEili
sa zapisoua{ suoju red lotinsL!*i a gr6cLymi p{smenanti Ln, ,iprory. Potom
uiaL Boh, Ltor! dloueLa miluje, sprauuje uietLo o n"nnJduo ILJ,LE *l
Lnz poznania, ale uieil<o l< porna,tiu priudlza, ,*ilouol
"o
,ol ,lornrrLE-
,oJo* o porlol mu suci$ho Kon\tantina F;lorofo, ,uor6ho aj Cyril, muEa
tproroll;raho a prau6ho. A ten pre nich uytuoril 38 pismen, pollh
"i"Ltor6
uzoru pismen gr6"Lyrh ini poll'a ,louon"Lnj redi, zaintic ol ptu6ho polll
"
gr6itiny: oni totiE zad{najrt oJ ,,"|t'"" o on oJ ,,orL". Zadinali tnlo obilun no
,,o". Prn ,louonrLg jazyL uXaL suat! Konitantin, naz!".an! Cyril,
"nlL,o,,
,d*
uytuoril pismnrd o kriky preloEil za ninLolLo roLou. Preto ,ri ,lororrL6 pismend
sucitejiie a ictyholnejiie, lnLo iJ oytuoril suat! muE, gr6cLn ,!oL pohonrLf Hnla";. AL ui"L ninl"tu por.tie, Ee
ich nezostau;l JoLrn, pretoEe sa eite aj teraz uprauujti, taL!* ILS;* olpouieme, RornoLo aj u grbdtine *noho
rdz uprauouoli,lnbo inlhhll" nnrL6, upraoi{, al<o tuori{ po pru! raz. At"LLnJ'ro opljtai gr6"Lgrh rrlnlorror,
,,Kto udm uytuoril pismo olnLo preloEilLnihy (z hebrejdiny) o , oLo* iase?", iLo *dloLto z nich to uie. AJ<
sα υ
動 ん。ρ夕 αざSん bα ηsん νtt υ
2Jθ んηω り ゎ υ
詭 αα施 んη夕r〃 Sυ aり K3″ ざわη
υοノ′ ′ηαttυ α″ノ Cレ rノ Zη ―
o jeho brat -
"′
aj pismend t:gtuoril, aj Lnihlt preloiil. Wl'eite ;iiri ILJ;a, Ltori iJ `衡
uileli!"
Konilanlin, Proglo,
A preto iujte, iujte toto, Sloueni:
lar tunto lr"hE ud* Boh ,latLy lororol,
lar BoEi Joro* ,prouodlirnj iiastLg je,
Jar Juiiom uaiim, do so niLlg nesl<azi,
Iuiiam tErh lLlr, Ltori,JLdnn prijmil ho.

Daiifiuiana ?tan ane

1 . Ndjdite v texte prv6ho prameha dast, kde mn(ch Chrabr obhajuje jednotliv6 slovansk6 nSretia sr boli
slovansk6 hlaholsk6 pismo. v 9. storotf e(te velmi blizke a navzdjom
a
2. Zd6vodnite, predo musel vytvorif Konitant(n Filozof abecedu na zrozumitelh6? Preto sa Konitantinov
3 slovansky itu rg ickli jazyk vychSdzaj rlci
zapisovanie slovansk6ho liturgick6ho lazyka a preio nestatilo pouii{
I

Y z maced6nskeho ndretra mohol sta{ na

len latinsk6 a gr6cke pismend bez Lipravy.
Velkej Morave bohoslulobnim
3. Predo je d6leZit6 vedie{ iita{ a pisa{, vel'a vedief a by{ vzdelanym?
a literdrnym jazykom.
Je aj v sJtasnosti vzdelanie ,,nad zlaIo"?
o
4. Porozm'i\l'ajte, preto je pre nds d6lelitli materinsklT lazyk a preto je
a
d6lelitd molnost pouZiva{ ho.
I.
t- diSputa - rozhovor o odbornej t6me,
5 utend vedeckd rozprava
u mutenfk - osoba, ktord bola umutend
a alebo zomrela za svoju vieru

17
 I

Pohlad na tzv. Bazilikq Panny Mdrie Sneinej

Storrt kaplnku (Santa Moria Maggiore) v Rirne so
v Regensburgu, nachddzo blizko Laterdnu, p\vodneho
ktaru st nechal sidlo pdpeZov Boziliko md spojttost
postavit mocn! t s dejtnami ndiho ndroda. No
protivnik tomto mieste totiZ v roku 867 pdpe2
vel'komoravskich Hodridn ll. sldvnostne povoltl pouZivat
vlddcov Ludovit slovonski liturgicky jazyk ako itvrtit
Nemec ako svoju bohosluZobny jazyk (po latintine,
hradnu koplnku. grdttine o hebrejttne).

/hoia ktdiood slooi Seazky a fitofiy, pruagihiua

kn ieZa Rastislav, Byzancia,
Kon5tantin (Cyril) a Metod,
iirenie krestanstva, hlaholika,
slovanskf liturgickf jazyk
cyrilika
1 Aky Vfznam malo ilrenie kresfanstva medzi Slovanmi?
2. Co viete o Konitantinovi a Metodovi? Preto patria medzi vllznamnd
osobnosti naiich dej in?
3. Spomeniete si na najvlznamnejiie pisomnd pramene, ktord zazna-
mendvaji udalosti z obdobia Vekej Moravy?
4. Vyhl'adalte na internete, kde p6sobili Konitantin a Metod pred
prichodom na Velki Moravu a kde sa nau(ili slovansk! jazyk.

一一
5. Pozndte lokality, kde archeologovia odkryli pamiatky z velkomorav-

■
一
skdho obdobia? Viete ich ukdza{ na mape?
6. Poklste sa na internete zisti(, kde leZi ndlezisko Bojnd a ktord d'aliie
ndlezy sivisiace s kres{anskllmi misiami tam archeol6govia naili.

Plo&ety
43茫蓼LTURNW PRINOS WE=藁 匡J鱚 り%恣珀Υ
z Bojnei
1/ekomoraysk6 ο わdoわ たρretttayり e ye″ η′√
,znamnご eね ρυ
na象ふ na」 istarゝ1ふ まei=n,ⅣaddunJskr5/oyen′ sa ρo ρr″ alr

々
resぬ ns=ya y ρriebeん υ9.storoご ′
a ρribル 清c′ vilizaあ げjrOm′
Zlρ ∂σ00υ κ ρskycわ 々alin.1ノ
「 rgね y dο 卿びcom Jiazykυ
=υ
わοノυρ漱づInyJiay y々 resぬ nskeli c′ r々 眈 々:0″ s∂ ρeyyskyto′ nkぬ
わdbソ Fυ 角
軌pe aガ σ Oご′ as reformび cie,

ZOPAKUJME SI
o Akym spOsobom sa udrliavala Kyjevsk1 |isty, nojstarii s,a■ Te
suvisly text napisony
,,kolektivna pamiif" na vyznamn6
hlaholikou, Zochovalo
udalosti a postavy?
so ce/kom sedem
. Kto a kedy zadal objavova{ najstariie pergomenovych llstov.
dejiny Sloviikov? Na ztiklade Pochddzaju
akfch pramehov? z 10, storotta,
o Viete, ktory defi je slovenskfm
Stdtnynr sviatkom, ked'si
pripominame prichod Konita ntina
O vplyve a rozlireni SPO〔
krestonstyc svedilo
a Metoda na Velkd Moravu? aj ndlezy bronzovfch
Vo
olebo striebornych
kriZikov, Na obrdzku
1e bronzovi'krft
byzantskeho itilu z Velkej Mate *
zobrazuje svatu trojicu,

アθ
. f*-,42/////l//r///'?/r',///;,/i,$/r'//rr/c,t/r/

pisorvrnv{eyvo vExKEJ Mo&Avr

Podas existencie Velkej Moravy prebiehal na naSom izemi

proces kristianiz6cie. Vytvorenie hlaholiky umoZnilo preloZit
bohosluZobn6 knihy do jazyka, ktor6mu dom6ce obyvatelstvo
rozumelo. Aj na5i predkovia sa tak zaradili medzi kultrirne
n6rody vtedajBej Eur6py. Vznik hlaholsk6ho pfsma podnietil
rozvoj slovansk6ho pfsomnfctva. Vdhka pOsobeniu Konltan-
tfna a Metoda sa na Velkej Morave rozvfjala literatrira. Do
staroslovansk6ho jazyka bolo preloZen6 evanjelium a Kon-
Stantfn k nemu nap(sal predslov - Proglas' DaISfmi pamiat-
kami, ktorfch autormi boli Ziaci sohinskych bratov si Zivoto-
pisy KonStantina a Metoda (Moravsko-pan6nske legendy).
Rekonitrukci a vel'komoravskdho dvorco
s ratundou v Ducovom
HRADXST&E

Velkomoravski panovnfci podporovali zakladanie a rozvoj

novych opevnenfch hradisk. Okolo nich sa sformovalo hus-
t6 vidiecke osfdlenie. Hradisk6 sa stali strediskami vidSfch
rizemn'ich celkov. Nach6dzali sa nielen v n(Zin6ch, ale aj na
vyS5ie poloZenfch miestach. Vznikali pri vyznamnfch riekach,
brodoch a priesmykoch. NaSi predkovia pomenovali vSet-
ky svoje s(dla a rrfraznejiie prirodn6 ritvary vo svojom okolf
(wchy, vodn6 tolry), a tak vtladili celej krajine nezamenitelny
charakter. Iba n6zvy najvyznamnejSfch horstiev (napr. Tatry,
Fatra) a najvddSfch riek (napr. Hron, V6h, Orava) prebrali od
predch6dzaj ricich neslovanskych etnfk. Vyznamnfmi centrami
Rekonitrucio vel' ka m or avskei b ozi iky
Velkej Moravy boli Nitra a Bratislava s Devinom. V Nitre bol
I

na Bratislavskom hrade
podla pfsomnych prameiov vysviiteny v6bec pr{ kostol na
Bazilrka patri k naivotiirn kostolorn
:6zerni zfipadn(7ch Slovanov (roku BZB). Na moravskej strane Velkej Moravy.
boli vyznamn6 hradisk6 Mikuliice a Star6 M6sto. Pribridali
aj murovan6 pal6ce, resp. obydlia s kamennou podmurovkou,
a novf typ opevnen6ho sidla (velmoZsk6 dvorce).
Zatala sa budovat aj cirkevn6 organiz6cia, ktor6 sa v naj-
star5om obdobf prisp6sobovala svetsk6mu fzemn6mu diene-
niu. Zachovali sa z6klady viacerich kostolov, napr. v Brati-
slave, v Nitre, na Devine a aj dodnes stojace stavbY v Kos-
tolanoch pod Tribedom, Nitrianskej Blatnici a v Kopdanoch.
Okrem pfsomnich pamiatok nov6 poznatky o Velkej Morave
prin65a archeol6gia. Predstavujri ich n6lezisk6 sfdlisk a po-
hreb(sk s bohatymi n6lezmi keramiky, Sperkov zbrani a infch
predmetov.

spesCIB *rvovn
Vo velkomoravskom obdobf sa v sp6sobe Zivota naSich
predkov postupne objavovali nov6 prvky. Najmii vl6dnuca Kostol sv. Margity Antiochrlskei v Koptanach
vrstva (panovnfcka dynastia, prislu6nfci vojenskej druZiny) Nolnov(le visk.urny potvrditt, ie pocha,lza
zadala napodobiovat Frankov sp6sobom obliekania, birvania z 9. storoira, Je to leCini dotercz zachovan'f
velkontora'tsk.f kostol. Pr:trl k nolstodim v slred'
a vojenskirm vfstrojom a rrfzbrojou (mede). Velkomoravsk6
nej Europe,
Zeny sa kr6Sliti honosn'irni Sperkami. BoIi to bohato zdoben6
79
゛ 忘 忘 忘 Я 仄 忘 忘 木 忘 忘 ざ ざ 木 Я 蒻 ゛
ヽミ゛
ヽヾSヽヽ
ヽ 恣 忘 Я Я 忘 忘 躙 躙 忘 忘 飩 ゛

Ve{komoravsk6

niuζ nice′ prstene′ z`vesミ=gombflsァ zO striebra′ zlata′ bron―

zu′ aedinele zo skla.Na spOsob ttivOta lnalo zisadn,vplyV ai
prlJatie krestanstva Stare pohansk6 obyctte nahradili kres―
tansk6 rituily7 zmenil sa pohrebll,obrad

SPÅ響鸞貯逸け融鸞曹鶴鼈Å 響勒覺輌 ‡曜量Å

Hoci saヽ石 ellctt lノ lorava napokon rozpadla′ nezaniklo tunaも ie

Met. -
syrnbol moci
etnick6 spoloと enstvo anijeho kultira a krestanstvo′ ktor6 u差
vel'komora'rskicl mali pevn6 kOrene Ako dosvedを 可 呼skulnY7
nikde nedoζ 10 k trva16mu prerutteniu `arche010gick6、
sfdeln6ho、 札Ztta.S10-
k.nie2ot
つd
∼ povedo-
veni si aj vdaka Zivej historickej tradicii udrZiavali
mie spolodn6ho pdvodu, sp6sob Zivota, vlastnf ludovri kultfru
a jazyk. V ristnej tradicii sa zachov6vala spomienka na Svdto-
pluka a istli das aj na p6sobenie sv. Metoda. Ako prvy zazna-
menal iasl zo svatoplukovskej tradfcie byzantsky cis5r Kon-
Stantin Porfyrogenetos, ktor6mu bola zn6ma tdto vyznamn6
osobnost a vedel aj o z6niku Velkej Moravry a jeho pridindch.
Pamiatka na kr6la Svdtopluka sa dostala do povedomia Oク
vietkych okolitych ndrodov. 2ivu svdtoptukovskfi tradiciu na
juhoz6padnom Slovensku na prelome 11. a 12. storodia za-
znamenal aj des\i kronik6r Kosmas.
ｒ燒

Velkomoravsk6 tradicia maia vyznamnti flohu v obdobi

formovania slovensk6ho n6roda a v bojoch za n6rodn6 pr6va.
V priebehu 18. storodia sa cyrilo-metodsk6 a svdtoplukovskd
tradicia objavovala vo vietkych historiclqich dielach sloven-
skych vzdelancov. Velkomoravskti tradiciu rozvijali bernol6-
kovci a 5t(rrovci. Tdto tradicia sa stala neoddelitelnou sr-idas-
tou slovenskej literattry, r,litvarn6ho a hudobn6ho umenia
a hlSsime sa k nej aj dnes.

Vyznam Velkej Moravy spodiva v tom, Ze Sloveni vytvo-

rili vstrednej Eur6pe siln'i 5t6tny fitvar, okolo ktor6ho sa
zoskupili dal5ie slovansk6 etnikd a kmene pod vedenim Svd-
topluka. Tento 5t6t br6nil franskej rozpinavosti, podmane-
niu a asimildcii naiich predkog ako sa to stalo polabskym
Kosrnas - ot,ttor Krortiky c*eske1, ktorel a pobaltskym Slovanom. Vd'aka p6sobeniu byzantskej misie
',
zachyttl eit:e iivti svcrcplukovsku tradici a priamym kontaktom s pSpeZskou kfriou v Rime sa dosiahla
ne ju hazri pad no n Sl ovenskiL. samostatnosd v cirkevnej oblasti.

2θ
 %令 %′%クク
%′″
〃〃タタタ″″″″″″ %%%%%タ ク〃″″″″″%″%ノタタツク″″″″″%%%%%タ ク″″″″″″%夕%%〃 夕2夕″″″″″%%%%″ タタ″″″″″″グ
`多

fred, pramefiov

Konitantin Port'yrognnetos piie oo suoiom J;nln O spraoorsanf rfde ai o zdnil<u Wlk.1 Morauy
fi'rbn unJi"{, i, ,lrilco N[orauy SuritoltluL Lol strttoiny a u ,rdroJo, , nirt ,useliacich oLdr^any
nttrE. Tbnto SaritopluL ,nol tuorlr's!:tt1oL^. kJ'rontierol, ,orl"l;l suojtt Lraiintr.na tri iasti a LoiJLrru
sytloL).ornrl,ol irlrtt ias{. P,'"6lro, nich rldr-,nostre trstanotil ,o u"lL6ho tlalru s tott poltttinrLor,,
aLy zostduajici J.-ctja synoria bol; polr;olrni zcrclotdnosti
ηaノ S′ αだたんοsク ηαR`θ ″たん′ ?α ′。θ ″ ιαι y Sa″ θtts`α ル
“ “ θこ■ご2aノ ′ ″
洗 r。 2ム ●θ υa″ θ βοStaど Sa″ α ど24θ ″ 7
",ρ `F scム
ん夕。′r晨 んメ ″θ σ α ノ
ん Priη'ル
たsぢ fr,2ど 2d,7`ρ rr`ノ α 。
′ ′s`“ ′・ 7●

'sa訪 7`θ
たんβ。
`α
洗′ど ま升んノη 7`rO″ Sク η οη αι ノ た
'θ
7′ ん 2ん ″清 ん ノ
″ cρ 。洗万 ん 印2洗 ル
′ ら α2″ ο
r′ 夕た
ど ん′ θ洗ノ′。ル島。 ?sι 。
″ ル 7

Sノ η ο″■た んυ 2θ ル αたん
a η 。′。
ゎ η
`ノ
′aゎ たん2ん ″
ηメ
ん θ′
じメ θ″ ル7ν ′
α θβ r柔 ん洗″2た ん″α
′。〃ごηノa′ 。ど洗ん
じ `ο

tl l I “
...,
,,AA hirJ.'1r -'r1 i -.t.,t'rlJ-.1i.t lrirLe, sto,r"t" sa,',"rorrlel;t"ln4m ;,
. t.
ttcprtdLclt,T l c?-q /1.'Plci )1cr--t/ d neporazia. ,\L ,,!ol, n'teJzi crtmi
t raslan ri st'tit'y,r srip.'r:tt ic a ,orJ"lfto l<rctjinu nct tri santostatni

′a″ S`υ ごη
θ ノFcん ″ιθ′
′ο rυ 層 ら2″ だ″θSα ″
ム αび2″ 0777 l_, :-,.,. l_' i l,t,.
"
i. : t t ..; : 11 ;;; ; ;,,:.' t.: : i t:
r :. 1,:-,
;.,,, : i t ;

`777タ `Oυ
a aj suselni nepriafulia uds tiplne znidia."
`σ
/:a'.:- ,Ia..'i1 t'li l.::.t.ja-;

Daii$taien a tplanlane
I Pred iim varoval Svatopluk svojich synovT Sprdvali sa podl'a otcovych
dd? Velkd Morava bola d6le2itou obchodnou
2. PrerozprAvajte alebo zdramatizujte pribeh o Svitoplukovi a troch kri2ovatkou? Obchodnici sem dovdZali
prJtoch. sol, korenie a vzdcne l5tky. Do inych
kralin zasa vyvd2ali nalma koiuiiny, vosk
a striebro.

l QUaky a 6toAy. prun(iliaina

l
1ス ko οypヶ ynね eXJStencb ttRey Mora1/yn∂ 壺 dttiny2
a d4η
2.Pozn6te neyak6 ρamわ tκ/t/ekomoays々 6わ ορ なomnた it/a7
3 Coyた le zlsiだ naわ lernele oノた eん rnycわ ′わ υσοわnノcわ a′ ″yarnフCわ
σたわめ レ z力 わ けjCた わS∂ 月∂々 漸ゐ5Йttορノ υ b7
4.昴 o山 o■e kυ た しrnyり ′znam ttkey νο rayy y sloyens● ′
Cわ deyわ び
め
5 CoS′ m/sノ 庁e Sj σ6た ジたさ んlsfο ハよ び tradたた7ス kご Jloわ υzο わ滝yayυ
yole
1/ジ ノ kaジ d6わ o n6rod∂ 7
zbυ 々
ρ6rOoレ /σ neS ρ8υ ∂ ου
¨

6 Zis1/1e々 tOだ
    ¨  ａ

(p冬 感越ξ躙 鞣感珀爵秒gノ ●麟耀感ず Stooniie&

Ratkoζ ′Peteriた Romorark6謄 genψ a ροyesI Bratislava i 1 990 asimilScia - prisp6sobenie (sa), spllivanie
s inou kultLirou
νわriprO」 iekt etnikum - ndrodn6 spoloienstvo, ndrod,
a nd rod nos{
Preよ ね ジe Sieご ′enom yekomο Юt/skey delegび cre k∂ nglo5∂ S々 6用 υ
々 夕
晨by/ス "esみ
r6c/oyJ
/力
tt6mυ βア′-899 0り Celeゎ οροガ∂σ∂Fo勁 ooye―
′
neciЮ ρrol′ ヽcわ ο(力 franskey r,Pre翡 ね1/teス ノ
/多 カ であ yl syoyυ 々 rayわ υ
n yom∂
∂ρanoyρ 々∂5カ /υ 々∂ Ⅳ身d7ie ροσοわρost'medz/ο bノ σ ρ∂ρο′ 'oia kthiood sloud
e n浮7η ノ 97ノ k‐alinamFsυ sed〃 ′
々de y′ jdl1 5 k10り あ
∂krayわ ∂mι`Oρ 2κ ∂ 々e/yね re sa
a わbsll17ス ψ bο /1Ch甲 65obガ Ю ra a kυ たjm∂ y/spe/OS′ 1/ych6dzayle ay p(somnictvo Velkej Moravy
Z ρOぶ りattkO′ 々 Д6 sie zな 々a1/ソ 6 roご nkυ historick5 a kultrirna tradicia
`ο

tt
 荀

1趙 1。 ￨
S[ovict v Uhorskorn
J<r6Yovstve

1.KRALOVSTVO SVATEHO STEFANA

Dynastia Arpddovcov panovala v Llhorsku ai do zaiiatku
14. storoiia. Prulim uhorsklim kr6{om bol Stefan t. lLhorsko sa
utvorilo ako kres{anskli itdt mnohlich ndrodov. Slovdci a Slovensko
boli siias{ou tohto itdtu ai do roku 1918. tJhorske krdlbvstvo sa
zaradilo do spoloienstva eu16pskych kres{anskllch itdtov a prijato
jeho hodnotov! system, umenie, vzdelanos{ a iiastoine aj splsob
hospoddrenia.

ZOPAKUJME SI
o V dom spotfvali pritiny rozpadu - volvoda Stefan porazil vojvodu Kopdria
korunovdcia vojvodu Stefana za prv6ho
Velkej Moravy?
uhorsk6ho kril'a
r Akd boli d6sledky rozpadu Velkej l.
- smr{ Stefana zakladatel'a Uhorsk6ho
Moravy? krd lbvstva
Stefan l. vyhldsen! za svatdho za zasluhy pri
kristia n izd ci i

( taromadarski bojovnici po prichode do Karpatskej kot-

u-f liny podnikali koristnicke n|jazdy do zdpadnej Eur6-
py. Po krutej pordZke v bitke pri rieke Lech roku g5S, ktorir
im pripravil nemecky cis6r Oto I., boli n[rtenf vzd,al sa vybo-
jov a prejst na usadly spdsob Zivota. Po smrti velkoknieZata
Gejzu roku 997 odmietol vojvoda Kop6fi (pochddzajrici tieZ
z rodu Arp6dovcov) re5pektovat n6stupnicke pr6va Gejzovho
syna Stefana a s6m sa chcel stat vl6dcom Uhorska . Zhrorta|-
dil okolo seba nespokojencov z radov pohanov a vyvolal pro-
ti Stefanovi vzburu. Mladli vojvoda sa v tiesni prepravil cez
Dunaj a na fzemi dneSnej Bfne nechal vybudovat rozsiahle
opevnenie, do ktor6ho sa schSdzalijeho privrZenci. Na brehu
Hrona ho siovenskf vel'moZi Hont a Poznan ,,op6sali medom"
a vojvodovo vojsko posilnen6 ich druZinami porazilo vojsko
povstalcov. Mlady vojvoda potom odmenil slovenskych vel'-
moZov dastou majetkov na juhu Uhorska za riekou DrSvou,
Srefon l. (q97 - I A38)
ktor6 predtym patrili Kop6iovi.
Zaklcdotel'lhorskeho ita't,.s a leho pn,i krdl.
P6';odne sa vclal Vajk. Meno Ste1cn dosto/
ai pri krste. Pre panovante ir.efanc L brsio Horliv6mu SiriteIovi krestanstva vojvodovi Stefanovi
chcrckterlstic kd up e-vfi cvonie krestonstvo, z rodu Arpddovcov poslal roku 1000 p6peZ Silvester II. so
l:retc bol pc smrt/ vyttldsen! za svateha. stihlasom nemeck6ho cisSra Ota iIL kr5lovskri korunu. Tak
sa Stefan I. stal prv'im uhorskfm kr6lbm a krajina, ktorej
vl6do1. kr6lovstvom. Norry kr6[ dal pri tejto prileZitosti razit
v Bratislave prv6 uhorsk6 strieborn6 mince.

Stefanovi I. sa pripisuje rozdelenie tizemia na Zupy (kr6-

lbvsk6 komitilty). Na ich dete st5li Zupani, ktorych s6m me-
22
 ′
´′%″ %´%Z象 杉 笏 教 %%%%解 黎 確 惚 %%%%%ク ´
′クφ
′´ク ″ ″ ″ ″ %%%″ 物 ″ 拗 %滋%%%笏 笏 ″ ″ 稼 物 ″ 笏 %%″ ″ ″ ″ ″ ″
`%ラ `%`″

:roval. Stefan tak cielavedome nadviazal na star5i hradsky

syst6m, s ktorym sa obozn6mil v Nitrianskom fdelnom voj-
-.-odstve. Preto sa prvymi sidlami komit6tov celkom prirodze-
re stali niekdajSie velkomoravsk6 hradisk6 (Nitra, Bratisla-
. a, Stary Tekov Novohrad, Gemer, Zemplin). Okolo tychto

.pr6vnych centier vznikli iupn6 (hradsk6) obvody s presne

.l,medzenymi hranicami. Na uze:m.i dne5n6ho Slovenska bolo
',-tedy pribliZne 9 komitdtov. Obyvatelstvo usaden6 v r6mci
rradsk6ho obvodu podliehalo Zupanom a ich riradnikom. 2u-
ran z kr6lovho poverenia spravoval Zupu, rozsudzoval vietky
)pory a vyberal pre kr6la dane i mftne poplatky od obyvatel-
stva. Okrem toho v dase ohrozenia zvol6val komit6tne vojsko
a osobne mu velil. Ako odmenu za r,rykon6vanie tychto din-
:'Losti si mohol ponechat tretinu z vybranych poplatkov a sird-
rych pokrit. Rozitvrte,rie mftvelta KoPdfi a

Kr6I Stefan I. podporoval Sirenie krest'anstva u dovtedy

prevaZne pohansk6ho madhrsk6ho obyvatel'stva. Najrych-
ejiie tento proces prebehol v regi6noch, kde Zilo mad'ar-
.k6 etnikum premieian6 so starousadlym slovenskym oby-
'.-atelstvom. Naopak probl6my prijat krestanstvo malo ma-
larsk6 obyvatelstvo v dolnom Potisi, kde sa pridrZiavalo aj
.radidn6ho sp6sobu Zivota. Stefan I. vo svojom krdlovstve
rkrem Ostrihomu, ktory sa stal centrom uhorskej cirkevnej
provincie, postupne zriadil aj dalSie biskupstv6 ako centrd
<ristianizadnych aktivit. Nie je iste ndhodou, Ze takmer cel6
-rzemie ostrihomsk6ho arcibiskupstva leZalo na rlzemi dne5-
l6ho Slovenska a krylo sa s rozsahom zaniknut6ho velko- Storornod'rrrsky jazdec
LrLrtst reiii sit y;oh'1'holtii nc r'icitl'tci: korlcr'r
moravsk6ho nitrianskeho biskupstva. 0zemie vychodn6ho
l)redsL,:" cvilr ziki a ci rty 1;ii ter si/l:
Slovenska patrilo pod j6gersk6 (Eger) biskupstvo. Kr6I Stefan "lier;ske.l
:r', ad at :r:i c lt d r:D i': a!.ei ctt,

HT,点
べ ■―
C
●ヽ    ／
赫Ｏ Ｓｈ

ζ
〇淑

SP skソ hrad
O

ぷ熙 菰
／
′
         

BOfこ Od Uh
NS ha
●一

TL「
O Uihorod
C
，
ヽ
︵
日

ヽ
︶一

＼F・ 驀ち
一︲

1吐 /S
′
／ノ

F蕉
1三 _____二
t:ili,,' llr-td
Komitdty v Nitrionskom rtdehom voivodstve v rokoch 1029 - II l0 〇 vyznamne sic o, l<r:i:r
s(iasn6 hr a:rrr,c 5l(;vi:irsia
$\o*oo**a*.aarr'.ra....a.'a.,....

ヽ・    ・
Uharskd okrem toho zakladal a bohato obdarival aj kl65tory, kapitu-

kr6favskd
koruna
Hovori sc je1 a1
svdtoitefcnskri.
kaidych 10 osdd malo na vlastne ndklady
vybudova{ kamenny kostol, zabezpedtt
faru potrebnym pozemkovym majetkom
a farsk6 hospoddrstvo iiv'im inventdrom?
Odev a bohosluZobne richa mal
zaobstara{ kr6l, kriazov a bohoslu2obn6
knihy biskupi. ObZivu kl6ru Stefan zaruiil
d'aliim nariadenim, podl'a kto16ho
museli vietci farn(ci (sedliaci) odvddza{
cirkvi desratok z produkcie svolich
hospodd rstiev.
dria 2. septembra 1031 utrpel krdlbvii
lmrich pr polbvatke na diviaka smrtelh6
zranenie a kr6tko nato zomrel bez
potomstva? Na prikaz krdl'a Stefana l.
oslepili v Nitre vaznen6ho Vazula (Vasila),
aby sa nemohol uchddzat'o vl6du nad
Uhorskom.
・﹂   ・ ・
ly a prepoitstv6, ktor6 pom6hali pri upeviovani krestanstva
v Uhorsku. Stefan si tieZ uvedomoval, 2e krestanstvo v jeho
kr6lovstve zvilazi nad pohanstvom aZ vtedy, ked sa v kra-
jine rrybuduje siet farskych kostolov, ktor6 budri dostupne
vietkym ob1-vatelom. Preto nariadil, aby sa v celom Uhor-
sku zadaii na prihodnych miestach budovat kamenn6 farsk6
kostoly. v ktorych sa r,rykon6vali vSetky bohosluZobn6 fikony
(okrem shiZenia omii aj sob65e, krsty a pohreby). PochovS.vaf
sa malo iba do vysvdtenej p6dy v najbliZ5om okoli farskych
kostolov. Cirkev dbala, aby sa pozostali zriekli zauLivanych
stariich pohanskych zvyklosti a mftvym ned6vali do hrobov
milodary.
Stefan I. si uvedomoval komplikdcie a zloLitost spravo-
vania rozsiahleho a r6znorod6ho kr6lovstva. Preto v Knihe
ntravn.l,ch pouieni adresovanych svojmu synovi a ndslednikovi
vojvodovr Imrichovi formuloval potrebu reipektovat 16znost
jazykov a zr,rykov vietkych jeho ob1'vatelov a dal mu aj dal5ie
cenn6 rady tykaj0ce sa nieien cirkevnych, ale aj svetskych
zllelitosti.
r
Kosto/ sv. Micholo
v Droiovciach
pochddzo
provdepodobne
z I l. storoiio.

Itec pPamsfov
協潔滋boη tt sυ ″
ιご。Sι ttη αん
ん だん
Potont z u6le sxafiho n loliLo preLuitulo pan6n"Ln Lrdllusltro, St"fon tpollhl;ro upnunil mier uzcturet!
s ndrolmi oLolitErh Lrajin, aLy u mieri ,rohol s ucillotr istotou splni{ u nouej siatLe l<res{anstua zcinter,
Ltrr!,nol u,ry"l;. Ale protiuniL ui"tL6lro loLr6ho, J;oLol, plny zduisti o rloL-u, porluihol proti nertu Jomdci
oJLoj, oLy ndrtriil sucit':! imysnl Krirtorho uojolra. Z ieho nduolt olrrietul pohortLE ILJ suoie iije
"Llo"it
pol ior*o Lrns{orrLnj uiery a r,rilouol sa tymani{ ro Stufor',nrho panstua aj so suojimi Lnielatmi. Tbho
u{aL cltrdnilo najslrit-,nejlie znamenie l*iia o boli *u zdititou ,drluhy Boi"j ,oliiLy Ponny Mdrie, Lnl'poJ
zdstctuotL Bohu *;laho LirLupo Martina a staftho mttienil<a Juraja porobriol irh uolrou', t";etLych zaLrritLo
polroL;l stojej sluiLe a lonrttil ich prorfiel,tictuom ,entyrh Lfio.or, spasitulni napomenutia,
"JnlLiri";rh
aby obngi Lrstnotr uolou uctieu"l; 1"J;"aho Boho.

Kniha *roong,1cl, ponauieni

WJ'krdliustuo jeln6ho jrryLo o jelin6ho nlrctuLr 1" tl"La
" LrrhL;.

241

I-
Deii$ruiaa4a ?tanana
kapitula - zbor cirkevnfch predstavitelbv
O akej udalosti rozprdva prvy prameri? kl6rus - duchovenstvo, khazstvo
- Preto druhy prameti hovori o tom, Ze Uhorsko bude slab6, ak bude opdsanie meiom - slSvnostny obrad,
krdlbvstvom jedn6ho jazyka a m ravu ? ktory vtlehoval mladika medzi bojovnikov
a mohol sa po ich boku zrjiastriova{ na
boloch
QUeky a rttohy. prunriitiaine Zupa (krdlbvsky komitdt) - ilzemnosprSvna
jednotka Uhorskeho krdlbvstva
Ktord udalos( prinutila staromadarskSi knefiovy zvaz zmeni{ sp)sob
ilvota?
(to je zakladatel'om prvej panovnickei dynastie v Uhorsku?
Aki utohu zohravala cirkev za vlddy Stefana l. a aku zohrdva dnes? /hoia ktiiooi slooi
)e podl'a vdiho nazoru potrebne aj v sliasnosti v nieio veri(? Arp5dovci
Charakterizujte )upne zriadenie. Vymenujte tri prdvomoci, ktore mai Gejza
2upan. Stefan L
Predstavte st, le ste historici. Vedeli by ste zhodnoti{ osobnos( krdlb vznik Uhorsk6ho krdlbvstva
2upy
Stefana t ?
zaloZenie ostrihomsk6ho
Zistite, ktore najstariie farske kostoly alebo klditory sa nachddzaid vo
arcibiskupstva
,,aiom okoli.

2,MttTR菫 Å吻 夢瓢 鰤遮甦爾鷲 V◎ ∫珀中艤 判TP膠

=蓼
ZOPAKUJME SI
Gejza sa stal velkovojvodom, o rok neskdr
o Co viete o ndstupnickom prdve na
prilal kresfanstvo
nitriansky Udelny vojvoda Stefan zaloiil kapitulu uhorsky trdn?
v Nitre; jeho mladii brat sa stal ddelnym vojvo- o Uved'te pridinu vzniku Kopdriovho
dom v Nrtre povstania v roku 997.
L1deln17m vojvodom sa stal Belo, mladiibrat kr6-
lb Ondrela l
―kr6r Koloman zruiil Nitrianske rideln6 vojvodstvo

V druhej polovici 10. storodia sa pod vedenim drTnastie

Arp6dovcov poloZili z6klady uhorsk6ho 5t6tu a velkoknieZa
Gejza okolo roku 972 prijal krestanstvo. Svoju druZinu ne-
chal vyzbrojit podla vzoru z6padoeur6pskych vojsk medmi.
V rdmci delby moci Gejza zostal sfdlit v Ostrihome a jeho
rrlad5f brat Michal zfskal ridel v Nitre. Zriadenie ridelu v Nit-
re nebolo n6hodn6, ale vych6dzalo z e5te Zivej tradfcie Nit-
rianskeho knieZatstva v 9. storodi. Udelni vojvoda Michal si
na svoju stranu zfskal aj miestnych velmoZov. Hranice idel-
n6ho vojvodstva sa rychlo roz5irovali a dosiahli :(uzemn'f roz-
sah niekdajSieho Nitrianskeho knieZatstva. To znamen6, i'e
vojvodstvo siahalo aj na rizemie dnein6ho severn6ho Madar-
ska, ale nezahfilalo dnedn6 rrfchodn6 Slovensko. Michal ako
krestan nechal obnovit kostol sv. Emer6ma v Nitre a srihlasil
aj s tfrn, aby velmoZski rod Poznanovcov obnovil sch6tranf
kld5tor sv. Hypolita na Zobore.
Silnejricu pozfciu vojvodu Michala s obavami sledoval vel- Zoborskd listina z roku lll3
koknieZa Gejza, ktorf chcel, aby po jeho smrti nastipil na lde- o nolstarii supis naletkcv zoborsk€ho kliitara

tr6n jeho s1m Stefan. Preto Gejza okolo roku 995 odstr6nil e tr-h ndzvov (nepr, Kr:stclcny poC Tri1ei,sn',,
Michala a do Nity dosadil svojho slma Stefana. Ten sa oZenil Preitony, Tr ebat.ice),

25
 蒻 ゛ ゛ ゛

Orava
o

※
v6h
｀ こ
Skerad

′Ｂ
S●

す
TW111バ で 1亀 。di駄

ｋ
Ｏ
ｅ
ｃ
。ｖ
だ

。  Ｍ
Ｎ¨
ヽ
f'。

ａ   ｏ ａ
Ｌ   ｖ
ｒｌ           ａ
N

ｉ
ｔｒＯ
飾
ｔ

1避.辞
o viznamn,i sidlo
irzen-l]e
N rtr-lanska
sldasn6 hranice 3＼ VySehrad
Slove nsl<a
- ゝ ￨

Nitrionske ildelnd vojvadstvo asi do roku 1029

(podlo J, Steinhilbto)

s bavorskou princeznou Gizelou a stal sa horlirrfrn diritelom

krestanstva. Michalovi slmovia Ladislav Lys'i a Vazul (Vasil)
uSIi do cudziny, a tak si zachr6nili hol6 Zivoty.
Do Nitry sa vr6tili, ked polsl{ kr6[ Boleslav Chrabr.f ob-
sadil v roku 1001 izemie Nitrianskeho rideln6ho vojvodstva
Michal (asi 971-asi 995) a odovzdal ho Michalovmu star5iemu slmovi Ladislavovi Ly-
Vajk-Stefan (asi 995-997) s6mu. Po Ladislavovej smrti prebral spr6vu ridelu.jeho mlad-
Ladislav Lysli (1001-as lo15) 51 brat Vazul, toho vdak okolo roku 10Zg zosadil a uvAznil
Vazul (asi 1 01 5-1029) bratranec, uhorslcf kr6l Stefan I. Aby zabr6nili Vazulovi na-
lmrich (1029-1031) stripit na tr6n, v nitrianskom vdzeni ho oslepili. po tfchto
Domoslav (1042′1046-1048) udalostiach Vazulovi slmovia Levente, Ondrej a Belo udli
Belo (1048-1060) z Uhorska.
Gejza (1063-1074)
Ladislav (1074-1077) Ked v Uhorsku vypuklo pohansk6 povstanie (1.045 _ 1046)
Lampert (1077-1095) proti kr6lovi Petrovi Orseolovi, poslali uhorskf velmoZi po-
Almoj (asi 1 095-1108) solstvo do Kyjevskej Rusi, aby povolali do krajiny Leventeho
a Ondreja. Tf naozaj na dele ruskej druZiny vstripili do Uhor-
ska a Ondrej bol korunovany za krilla. Ondrej I. roku 1048
prijal svojho brata Bela Zijirceho v polsku a odovzdal mu do
spr6vy Nitrianske rideln6 vojvodstvo.
Za iias BeIa I. a jeho s\mov Gejzu I. a Ladislava L zaLilo
rideln6 vojvodstvo najvdiSf rozkvet. Nitrianski ridelni voj-
vodovia disponovali vlastn'1rn vojskom, razili vlastn6 mince,
ktor6 boli kvalitnej5ie ako kr6lbvsk6, udelovali svojim ver-
nfm majetky a dokonca v niektor.fch obdobiach viedli aj sa-
mostatnf zahranidnri politiku.

Situ6cia medzi kr6lbm Salamrinom (synom Ondreja I.)

Nitriansky hrad s Katedrdlou
a jeho bratrancami Gejzom a Ladislavom (vl6dli vo svojich
rideloch v Nitre a Biharsku) vy6stita roku 1074 do vojensk6-
ho konfliktu pri Mogyor6de (severne od dnednej Budapeiti).
Vojensk6 oddiely Nitranov a spojeneck6 vojsko Moravanov
sv. Emerdmo rozpr65ilo kr6lovsk6 vojsko.
 Oslepenie A|moio
o jeho syna Belo

Pomerne samostatn6 postavenie nitrianskych ridelnych

vojvodov sa st6valo zdrojom napiitia a konfliktov medzi pa-
nu.iricimi kr6lmi a ridelnikmi. Kr6I Koloman po zlych sk(rse-
nostiach s bratom, nitrianslqrm ridelnirn vojvodom AlmoSom,
ktor,i proti nemu viackr6t povstal, vojvodstvo v roku L1O8
zruSil. Predtym nechal oslepit svojho brata a jeho malolet6ho
srTna BeIa a poslal ich do kl65tora.
Na rizemi vojvodstva ZiIo prevaZne slovensk6 obyvatel-
stvo. Takto vlastne aZ, do zadiatku L2. storodia ZiIi naSi pred-
kovia v osobitnom itzemnospr6vnom celku, ktonf opr6v-
nene povaZovali za pokraiovanie Nitrianskeho knieZatstva
z 9. storodia.
Fiktivny portret krdl'q Kolomano

Nitrionsky evonjeli6r
vznikol no prelome
ll.-12.storotio
v Hronskom Beitodiku. Je
to n ojsto rti o zo chov o n d
rukopisnd kniho no izemi
S/ovensko. Tento rluminovany
kodex obsohuje 50
pergomenovych folii, ktord
si vloZen! do pozldteny'ch
drevenych dostek zdoben! ch
nddhernitm reli5fom,
Evonjeliore so pouZivoli Pri
nostny ch p r ilezttosti o ch,
sl dv

nopr. pri vysviocke biskupo ti

korunovdcii krdlo.
 X.ec prameiov
II・/70だ ん0-β 。
んたこんЮr2漉 αOん ηた′
αεんFb落 んど
ん。αιtt。 なんど
ん。ん″
こんυ
s`υ α
′ “
(1`が ′ ん
彪′し 耽ηυρ 。夕ρη a`rι η
4グ
θん S12ω υ´ οsυ げん
777θοttη oυ びσ′ys12′ ι
22 2σ υ
どん
9ノ α η12。 γ′あθ773Sん ど
ん0 sι

αガιん γ
'ηρ
is・αAstrttα αυ ″υο洗 7722η 0777Aん αを 生ι〃んLυ げ7772″ σ Oυ ′Aイ θ
'ゥ υ
ttο ′んsん ク ι
οぁ。 s`メ ん Bο ん
stυ oυ ′
attι tt197〃 ρ 02ノ υ 所σん。
″ ′ νsα αι tts`α υノso sυ ″ノ
197F υ
θtt。 ガ η αあ 協 ″ σθRた んα α こ
賜 。 富 んα.■
777′ η

塑糎
2ん η α ジ ″ sυ ″。υ ″ sん 。
′ρ ′
rだ んん ンん ″んυ グβ η
3υ ツ ″Ja`″ ん 。α η αん 協η た滋訪島落ん ασtt。 郷ん α
“ β “ `夕
οS`α υノSυ `拳
stα ηyfん ιοんη ηゲ ]7b腸 んουs燿 んαルん ι祀んaD夕 ″ α んん惚 」2r os`″ 湯ο sみ ι ノ μ んγ 清
ρ ¨ ″ (3を
“ `わ “ “ ““
んん協ん ブど
gθ 富んじ んたブんγ′
θん。
′んゎだsα a′
ρ。2務 γ
′ん
。多ん
あ だsα η
α2ノ υ
αLα ′astaρ ″′
bSん γ
グθルsa
α
ηα
2ノ υ
“
αЪρん/θ ジんあ為 νあzん α 。洗′そ
協ん777ち RaS“ ノ
α島腸ん解′ αルんれたσ
"“ “ “
.

`“

vigttπ sん ι%2ん 。υ
こん ι′ 。′ガM9タ ノο%洗 μ4.sわ ηど
ttα o メリ
`。 "η `ん
ムL ttsυ ′ υsο ι οォ
ンロィ̀777α rCa)20η Ji/ん πグ θざ
'sυ
湾ναρ花ざ ん′ηαん 。η′υκあ。/a177 υ
9ノ
rσ ん夕M09ノ 。 だJ
sん 。Юだη 。2。 η誹ルSυ ¨ ぎ
`θ
鶉ν″Bcあ υ ′ sν η θυ七.レ ノυο
ん 二αノisLυ ル2Jil ηα。ん 0777影 υ′ρ ο
ρ
ざ

ri Sυ 9ο 77 iυ 777

υ″ /ρ
sん oυ 2ι aあ υ
ρα′ん。α洗洗υ α′ 笏 窃。 Jtlα ん
多 Kbノ 洗 んだ′
'洗 ん2ノ ん
二 αノ′
sち υ
oυ ″ aぎ `0あ
湾 夕a sρ 。
2η α ′ん ο
“
/
饂

ο
ιο
済 α 訪 η
αんγ
どんυ
θぎ υ
ざ ′θ
んου α
υS`ZC/22 ηar′αtt υ んοκοs脆
み ′
`θ

´ ノ
ηαs2θ あυαノ。Jノ た ηαざ鶉 υ υοJfr Gげ 2ク .二 αム ,あ υ2ι αttι ダθsα ん彪′
ブ
'

場 ち ン げ
“
4ν
を 子
ル
rυ r′ 20′ ctθ 9ノ

の 2asⅡ υ がο 腸∴ムα
げ Jttθ ねんυ 。。
ノ
oυ訪θ υ
。
ゎあれ
αス itilち ;:夕,::::ん tチ :な ,ち i7み ;:IslΥ :″i]′ i傷
九
α 。
んらη
ρ ρ ンθ
ノ 洗 ″θ
あ ″ο
ι老 υ多 洗″η
αttstaρ
r777′

`清

Oaiifuaiailua ?rraraane
l. PokLjste sa na sUtasnej mape ukdza{ hranicu medzi Pol'skym
a Uhorskylm krilbvstvom tak, ako ju opisuje Uhorsko-pol'sk6 kronika.
2. Ktoryi vojensky konflikt a medzi ktorlmi stranami opisule Viedensk6
obrdzkovd kronika?

9caaky a rtbfiy. prun{i(aiua

nitriansky tidelny vojvoda Stefan s man- 1 . Objasnite, aki ilohu plnilo Nitrianske udelnd vojvodstvo.
Zelkou Gizelou zaloiili na Nitrianskom 2. Preto sa centrom ldelneho vojvodstva stala prdve Nitra?
hrade pri Katedrdle sv. Emerdma kapitulu
3. Ukdite na mape, kde sa rozprestieralo (tzemie Nitrianskeho (tdelneho
a obdarovali ju majetkami? Nrtrianska ka-
vojvodstva.
pitula bola jednym z deviatich hodnover-
nych mrest leZiacich na uzem( dneSndho 4. Vedeli by ste vysvetli(, preio v stredoveku vraidili, resp. mrzaiili
Slovenska, kto16 vykondvali aj notdrske mDskich potomkov vedl'ajiich dynastickych vetiev?
fun kcie. 5. Pre(itajte si Legendu o sv. Svoradovi-Ondrejovia sv. Benediktovi a zis-
tite, kde na uzemislovenska pOsobilitito pustovnici. Co dokumentu-
je tdto najstariia uhorskd legenda?

kanonik - cirkevny hodnostdr, tlen kapituly

(del iast krajiny, ktorLl spravoval tlen
panovnickeho rodu
zvrchovanyT nitim neobmedzenyi,
nezdvisly, samostatny
″ι
aι′
Marsina, Richard: Legendy stredovekdho Slovenska. Budmerice . 1997. 躍
hltp.l lzlalyf ond sme.sVd elol94lMaurus_Legenda-o-sv-Svoradovi-a-sv-
i

/tloia ktiiooi slooL Bened i ktovi

vliida dynastie Arpddovcov http ://pa n o ra my. sm e. s k/pa nor amal 429 I nitr al? pr - 42 9 (pa no rd m a

Nitra Nitrianskeho hradu)

(delnf vojvodovia
28
3.USTttPCttWY PAN③ VNttK
y′ 3.sloroざ re々 onaro υゎ。rsko呼raZn6 zmeny.Ondr可 〃.bOノ
ρ
pomerne sFabフ m ρanOynkom′ klo″ s′ yernOsrζ ′
achty Z"ζ a
zabezpeあ 1/a′ 資edttm roZttyantt kだ わ1/sttCわ ma」 ierkο И
wsredkom bOt tρ ∂σok aυ torityた だんa ρosttenた mociζ′
3め ッ
renfo ρrOces sa ροk6s〃 zyrび =〃 ヵんo syn 3e′ y
ο′

ZOPAKUJME SI
vldda Ondrela ll.
Ondrel ll. sa zLjtastnil na kri2iackej 4Tprave
. Vysvetliie, to znamen6, ie (l'achtici
do Svatel zeme mali v stredoveku tzv. privilegovan6
Ondrel ll. vydal ZlatLi bu lu postavenie.
. Al v inych krajindch sa il'achtici
bdrili proti autorite krdl'a. V roku
V L3. storoif Uhorsko preZivalo vn(rtornir krint,. Na tr6ne 1215 bola vydand Velkd Iistina
. avystriedalo niekolko slabych panovnikov, postupne sa roz- slob6d. Ktory panovnik ju vydal
:adala star6 hospod6rska organizdcia a oslabovala kr6lovskS a ako sa v nej rieiili vz{ahy medzi
r-roc. Ondrej II. vl6dol v Uhorsku 30 rokov no neust6le z6- panovnikom a 5l'achtou?
:asil s nedostatkom financif. Krajinu r,ryderp6vali predoviet-
irr'm jeho podetn6 vojensk6 rrypratry, ktorymi zadllll krajinu.
Ledostatok financii rie5il pren6jmom kr6lovskych majetkov
' pr6v Slachte a cudzincom.
Nezodpovedny sp6sob vl6dnutia Ondreja II. vyvolal ne-
spokojnost' Slhchty. ktor6 sa ob6vala. Ze pride o svoje vy-
.ady. Slachta prinritila Ondreja II. vydat v roku 1222 Zlat:6
bulu. Listina zarudovala Slachte dedidnost majetkov. Ondrej
.a zaviazal, Ze nebude rozddvat majetky a rirady cudzincom. Andrejll.
lokonca sfihlasil s ustanovenim, podla ktor6ho m6Ze Slachta no Zlatej bule

l,,sttipit proti nemu so zbrafiou v ruke. ak nebude dodrZia-

at prijat6 z6vazky. Namiesto upokojenia situ6cie v5ak tento
lokument priniesol len daliie spory. Napriek viacn6sobnym
:otvrdeniam a slubom krdl z1rcazky neplnil a svojim obhi-
'lencom nadalej rozd6val kr6lovsk6 majetky.
Tri desatrodia Ondrejovej vl6dy priniesli krajine m6lo tiZit-
..r-r. Zlat6 bula a jej neskor5ie (rpravy boti vSak v,ichodiskom
pr6v uhorskej Slhchty, ktor6 si vysadn6 postavenie v Uhor-
.ku udrZala aZ do revohicie v rokoch 1,B4Bl1B4g.

Belo lV. pri

korunovdcii

‐
証1事 ■
‐
'

Ponovnlk
s vefmoimi Ondrej ll. sa,i roku i2l7 spolotne s daliirnr
o remeselnici e u r o psky rn t p an ov n ikm t zu tas tn I n a kr i- o ckej
i t t

procujici no vyprave, ktora vicx nedastahla vyznornnejii

stovbe chrdmu uspech, Boi jedtn'im uhorskym krdlom, k.t.ary sa
z'ifustni! no kriZicckel vyltrcve do Svatej Teme
- dvo p6ly ,

stredovekej rckle eite dlhe roky zasiol v pamcti obyvttelav

spolo(nosti. kra| ny cko J eruzc I e n ski.

29
i.\,*oOOOoO.arar.trtttatta rt

Ondrejov syn Belo IV. sa snaZil tento v,fvoj zastavit. Po

nastipenf na tr6n roku 1235 preto nariadil kontrolu otco-
vych darovani a oporu hladal aj v novozaloZenych mest6ch.
Podporoval rozvoj kr6lbvslsich miest. Tie sa mali stat jeho
oporou vodi silnejricej Slhchte. Napriklad v roku 1.238 ude-
lil mestsk6 privil6gid Trnave, ktor6 sri nqistar5imi zn6mymi
mestskymi ufsadami na rizemi dnein6ho Slovenska.

X,ec pram€fov
Onlrej II. u l;ste pdpeEoai Honoioui III. po ndorate zo Sucitei zeme
A rnrh aj Wia Suatos{ uie, ie po ndurate lo LlhortLo sme noili nie (lhorsl<o, ale ztiboEenrt
a rozurdtenti Lrajinu , ,orLroJnu$mi LrdlousLymi prijmami, taLEe ani za l5 ,oLou ,ndolrd;n*n
""ibl;;;rch
splailt noin Jlhy, l.o Ltorlrh sme sa lortol; Lu6li naiej sucitcj piti, ale ani prinaurdti{ naieLrdlLustuo Jo
nieLlajiieho stauu.

Z ustanouenf Zlatei b"ly O"lr"i" II. , ,oLu 1222

AL bA ilorht;, ,o*rnlbn" ,yro, iturtinu jeho majetLu rl"lr Jc6ra (lcdrg). O ostatnom majetLu
"nj"L!
,orholujn, oLo ,d* ,hrn.
AL LrAl'rh* uiesl u{prauu (uojensLi) mimo Lrajing, ilh"ht;r; nie sti poxinni fsi s nim, iba aL na jeho

陛 一
"akl"ly.
AL ,i"L ,ronlru ,polnn Jo Lrajiny uojsLo, uietui lo jnlrlho sti pouinni ju Lrdni{.
Palaffn m6Ee stilit uietl<Ech obgrotnllu Lrajing bn, ,orJi"lu postaxenia, oln ,pory ilorht;ror, ,o Ltor6 by
*ohl; byt popraueni aleLo stuati{ majeto'l<, nem6Ee ,ozhodni{ b", ,nJo*io Lrdll.
鉾︱議畿鰹籍舞

Cel6 Lomitdty olnLo holnosti s uedn$m prduom na majetLy nnLudn*n ulnlbro{.

"LakollnL
Ko*ortL6*i gr6fmi, mincouniLmi, sprducam; tolhE"h Lom6, a mltniLmi ne"h s,i Xllrkt;r; Lrdllustua,
Ir*onliti o Z;d;o sa nimi nem6Eu sta{.

?*i$r,aian,a ?tanana
1. PorozprAvajte, ako kr,il'opisoval stav svojej krajiny po ndvrate zo
Svatej zeme. Kde videl pritiny tohto stavu?
2. Co rieiil Ondrej ll. Zlatou bulou?
3. Vyhl'adajte v druhom prameni dasti, z ktorych vyplyva obmedzenie
krdlbvej mocl v prospech 5l'achticov.

Qea*rtty a rtbAy. pruaryi{iaina

bula kovov6 obojstrannd peda{ zo zlata
alebo olova; listina s kovovou peiat'ou (bulou)
krfua - t'aikd srtudcia, obdobre Lipadku
palatin - najvyi(i krdlbvsky Jradnik, druhSi
mu2 po krdlbvi
1. Charakterizujte obdobie vlddy Ondreja IL a opiite pomeryv Uhorskom
krdl'ovstve poias jeho vlddy.
2. Preio sa vznikajice mestd postavili na stranu krdl'a Bela lV. a nie na
stranu ilbchty?
3. Akd hlavne nariadenia obsahovala Zlatd bula?

υ ´)2ι ′
/tloia ktiiood slooi
．．、 、´、一
´

velimolov popudzovalo aj to, 2e krdl' na podnet svojej manZelky

vlSda Ondreja ll. Gertrridy udelbval majetky a hodnosti cudzincom? lch hnev postupne
(padok krSlbvskej moci
ヽ      ・

prerdstoldo sprisahania s cielbm odstrdni{ju. Pre svol pldn sa snalili

一´

Zlatii bula
ヽ

ziska{ aj sLihlas ostrihomsk6ho arcibiskupa. Ten svoje stanovisko

一一
ヽヽ︶

Belo lV. napisal strutne po latinsky Hdtik bol v tom,2e list bol bez iiarok,
mestd kto16 v stredovekel latiniine neboli z6vazn6. Zmysel arcibiskupovel
 odpovede si sprisahanci vyloZili takto: ,,Zabi{ krdlbvnLi netreba bdf sa
Vdm, bude dobre, a ak vietci srihlasia, ja nie som proti." Sprisahanci
prepadli krSlbvnil a jej sprievod a zabili ju. Vzit5ine sprisahancov sa
podarilo vyhnri{ okamZit6mu trestu, ba mnohi nad'alej zostali vo
vysokych funkcidch.
Sprdvny vyklad listu viak znel: ,,Zabif krdlbvnil netreba, b6f sa Vdm
bude dobre, a ak v5etci sUhlasia, ja nie, som proti."

4。 躙 凸夢孟 緻呼芍鰤
『
θe′ο′ y sa snaガ 〃ο々onsoliddcノ υ omero1/t/υ わorskυ .ノeわ O J5〃 ′e
ρ
々n∂ ruζiin′百″ ィガσ raだ rOИ H/aw〕 oυ ご/oわ ου々rび ん sa la々 stara
`∂
οbno1/a zρ だene」 i々 raJiiny a bυ σοyanた noた んo sysで 用υ obrany
zaノ οた η6わ on∂々attennycわ わraσocめ ,Do spuslosenycわ ob/astr
々だん1/sttt ροyoた A/aノ osadnttο y z cυ dziny a υぬ わ 1/aノ 麟 osoわ たn6
6g万
priブノ .

korunovdcia Bela lV za uhorskdho krdl'a
chdn Batu na iele tatdrskych vojsk vtrhol do
U horska
poraika uhorskdho vojska v bitke pri rieke
odchod tatdrskych volsk z Uhorska
ZOPAKUJME SI
o V akom stave zanechal Ondrej ll.
krdlbvstvo svojmu synovi Belovi lV.?
Sland o Kde sa stavali stredovekd hrady
a komu patrili?

Kr6I Belo IV prijal v roku 1239 do krajiny Kum6nov, krori

:tekali pred Tat6rmi. To sa stalo form6lnou z6mienkou ich
p6du do Uhorska na jar roku 1241. Tat6ri pri5li z Azie. Pus-
, riili vSetko, do im pri5lo do cesty. V bitke pri rieke Slan6

rzdrvili podetnejSie, ale zle organizovan6 uhorsk6 vojsko na

,e1e s krSlom Belom IV
Vdd5ina vojska bola pobit5, iba kr6lovi sa podarilo s malym
.prievodom ujst aZ k Jadransk6mu moru. Cel6 krajina bola

確 Kra{Belo lV. na iteku pred Totdrmi

Jeho 'itek sa skontii a2 na dalmatskom pobr&i.

JI
Э O pontcc iiadal aj zopodoeurdpskych pctnovnikov,
て
ti mtt viak rtevyttoveli. Do vlasti sa vratil ai po
ndhlon odcttode Ta tarov.
l‐

.鞣

q%)＼ メ
γP′‐ ・ ・
￨・ ■‐ ._‐ ._■ ‐ ‐■ ..
_r塵
tALバ鶴どカ
SKO I
.一 Vpdd Tatdrov da Uhorska a ich odchad
l婁 ● ■ ■‐ 1
.*-- prichod
し '., ・
￨
――一 ― ―=― ――― _____― ■
｀二 __ ___― .,*q-..-- odchod
―― ― ―
―― 一― ―――――一 ヽ
・・ ―
― ―― ――――」

3ア
 一
一 一一
 一
VYdani napospas krut,m plieniterom Koncom aprfla 1241

    一
vtrhol na izell■ ie dneζ n6ho Slovenska dalζ f oddiel TatiroⅥ

〓
ktOr,Senl prenikol z]ノ loravy a zaё al pustottit husto ob,van6
juhoz`padn6 Slovensko Tatiron■ Odolaliiba dobre opevnen6
kamenn6 hradY a mest6 Na Slovensku to boli Bratislava′
D■ 1
Nitra′ Komirno′ Filakovo a Abovsk,Novohrad Na niektor,ch
rllliestach obranu pred Tatirn■ i zaё ali organizovat tt jednOdu…
、ア
chf ludia 、 uttili priodn6 danosti horsk6ho ter6nu′ a tak sa
dok`zali pred nttaZdn■ mi ubrinit
Uhorsko pred ipln,m zniё enfrn zachr6nila ndhoda V Mon―
golskel rfζ i totitt zomrel velk,chin ogOttt a chin Batu′ kedtte
sa chcel statieho n6Stupcom′ v「 6til sa naspat do rfζ e
Totdrske vojsko dct Eur1py prtvtedol
chdn Batu.
Tatdri po sebe zanechali spustoさ en`kralinu v nasledu―
j`cu zimuゃ γpukol hladolllor′ ktor6mu`dttne pOdhhlo viac
ludf akO plieniacirn Tatirom′ lebo rolnfci zo strachu pred nillli
nedok6zali obrobit polia a zasiat obilie

申議鷺 攀義祇 K量 4ム ‡鷺 VA鷺

:多 舎∵鷲 鴛響◎鶴◎》V
の鴛‡酢 ふ参為卜,1鶴 ЙA

Nisledky vpttdu Tatirov boli pre Uhorsko katastrof61ne

V centr`lnych oblastiach krttiny zahynula takmer polovi―
ca obyvatelov Dediny i kostolY bOli Vyp`len6 a ce16 oblasti

一■
zostali opusten6.Pred mongols、 7rn plienenfrn sa zachr`nili
iba tf′ ktorf sa skryli v lesoch alebo na dobre opevnen,ch

Tatdrska iazda llliestach KriI Belo INI povolilttrachte stavat kamenn6 hradY
Tatdrt su iasto aznatovcni ak.o kruti pltenitdta. a、 γbudovat tak novY Syst6n■ obranY・ OkOlo hradov sa zaё ali
Taktrko ich bojo bala velrni premenltvd a l'strva. 、■札virat hradne panstva′ co zmen6ovalo krilovsk6 maletkY
Casto pred nepriate|mi usLupavolt, oby ictt v prospech ζhchtv.
v zdp at i p r e kv cp i li ch y m u to ko m. I'l ep oz n o r
r I i I
Spustotteni krttinu b01o potrebn6 doosfdlit.Kr6r i ζrach_
pe(te oddiely, na kohoch rychlo prekandvdt
tici pozYVali na svae rllttetlv hostf.Prich`dzali sem pre―
abravske vzdtalenostt, V ich arrnade vladla
dovζ etk,m nemeckf osadn女 〕 i a us6dzali sa vo vznik司 6ciCh
na svoju dobu pnam neuveriielnd dtsciplina,
ponadok c vyiii velrre/io sa za svaje uspechy (t mestich′ v stredoslovenskq banska oblasti a na Spiζ i Nern―
n eu sp e chy z-a dp ov ed a t p ri o m a v e/ k6 m u ch d n ov i
I .
ci boli dobrf remeselnfci a obchodnfci Priniesli nov6 spOsoby
Volensk6 iaienia si podrobne pldnovali, jednotky ta2by a spracovania rid Zaviedlitt nOV6 111et6dy price v poト
nali dokoncle vyzbrojene. Prezrit.e sr obrdzok nohospoddrstve
tctcirske,'ro vcjska a opiite, ake zbrane pouiivalt,
Vioc inforrndci najdete a1 v rubrtke Chcete vediet
viac? alebo na internete,
ふ麟競鱗嘗海K鷲 ∵Υ懲ム酢 Y一 鸞胸薔V薔 逸麟犠薔
ゑ

Mest`′ resp sfdlisk`s remeselnfckym a kupecけ m Oby―

vaterstvOm vznikali na Slovensku utt pred prthodorrl ne―
meCk,Ch kOlonistov Koncom 30 「 okov 13 storoこ ia zaё al
krdI Belo IヽこuderOvat prv6 privi16gid′ vznikali mesti nov6ho
typu Takto sa starttie trhov6 osadY a novovzniknut6 mest`
menili na v夕 Sadn6 mesti N司 、 znamnattou mestskou vysa―
dou bolo privo na samosprivu∼Meこ tania zfskali privo volit
f'|rad Glmet bol jednirn z hraicv, ktcr4 sa si richtira′ mestsk`radu a far`ra 1/1ohli tie2 slobodne na―
zatali budovai ttned' pa odchoae T,ataroti. Hrcdy kladat so sv● fm mttetkOm a stahovat sa z miesta na miesto
itokorn. kecl2e sa vteCy
r-ispedne adolavali ヽr na]Starttfch privi16gllch pre mesti sa spoll■ fna aJ povin―
bolcvcio chlcdnin:i zbraiami, teda bez pulneha nost postavit do krirOvsk6ho vQjska iSt'pOё et ozbrOjencov
prctchu,

32
 Za udelen6 privil6gi6 museli mest6 platit do kr6lovskej po-
kladnice pravidelni dai. Panovnfkovi tak plynuli z bohatych
miest znain6 prijmy.

balSie mestsk6 privil6giS

PRIVILEGIUM VYZNAM

Zakazov alo cudzim remeselnikom

usadzovat' sa a vykon6vat' svoje remeslo
Miliov6 pr6vo
v okruhu jednej mile (uhorskd mila mala
cca 8,5 km) od mesta.

Prikazovalo zahranidny;m kupcom zostat

Pr6vo skladu v meste niekolko dni a ponfkat' svoj tovar
na predaj.

Povol'ovalo vydrZiavat' si kata, stihat

Hrdeln6 pr6vo
laike zlo(iny trestom smrti.

Povolovalo konanie trhov, jarmokov;

remeselnici pred6vali svoje vSirobky
Trhovd pr6vo a kupovali najmZi potraviny
vyprodukovand okolitym vidieckym
obyvatelstvom.

Pravo mbaぜ drcvo,

Vymedzovalo, kde smri me5t'ania rttbat
porovaぜ
(za poplatok mestu), rybdrtit a po1iovat'.
a57birこ i『

faZiarske - Povolovalo r,yhl'adrivat' a I aLit zlato,

kutacie pr6vo striebro a ostatnd vz6cne kor.y.

Rozvrstvenie obyvatelbv v stredovekom Uhorsku

Panovnik

SIachta Meitania
Duchovenstvo vyssla slobodnfch
nlzsla miest

＼
Poddanf

Panniit*ik tragickej bitky pri rieke Slcnci

￨

一 ― ―
― ― ―
―
―
―
―
― 一 ― ―
― 一 ― ―
― ― ―
一
￨ 33
 Xcこ pramenov
Rο θcあ υ
αガαあs`η たscガ ο2η ttη rこ九οだんど ん。ん%ん υ sι υ αTaι こ″ ″′
Or″ υ `ρ
S bdた On,鮨 r tσ ″σ
nsに わ
ο6Ю dυ kto″ sc Std ο
むブm svedkο lo nに ,v6わ οtσ tど にkehο ゅど
侭 ρ ′ l‐ dυ σ た
neskδ r nσ ρdρ
οtσ tdlskolTl ρ
υstOζ enり `tav6 ddο

一、 一
AL β。腸訪 αρo σ
osfど 品 んだαルォ
。la/777 ηOん ノ
777′σ
んンσあノηたん κι22ん んυ 多′ η て ,2scん αη αんジs′ と
υ洗誹ηど訪 αんι 。2ん 。″ηιυん。 sゎ んσ
ん′洗 ん ヴ脇 sα`υ んッル L`。 `°
sん α2α /2ご ん ι
α`γ `η たsα Ю
a sρ st。 詭″ 2ん ん洗ル
`/

ηθあαあ′ ε ノ θ ′
sta ι を22722 ι “
Oん 2777ど ど
aη どんrυ 。レa乞 “ “
cstt β `。
777メ
ク
ノ′ 2orυ θ
ηααたんん
ヴαル″
α2θ 777′ ん
′αん
。
S`9ル `ん “ `α
′ αざグοsα 777θ t S%洗 s滋 :α ん ιo υ んα 777θ ガ0ん 7770訪 s`α υι夕 .%
ηα 洗 ムグ んα′ 。υル ε α んα 777θ ηθ 夕だつ ″ α
ρ
υott ρ α ん η
la/υ 。ん。777″ υ
グ 訪 ″ ρθ ″ ノ訪 ιρο ゴ
“
ル″力たんッι 多ゐγ υ ノαυ ο あ ガσ ォυ
ο.Sρ ο ´η″ υ2θ ι
`η Oん 777′
“
り777わ た′ を,2。 ttρ γt`,ん ι
f′ 。ぁι
k3」 。
`。
ん2α ι ′
ι `た
k`。 υο
η ノ んOρ ヴ α777ち を
Zι ん777'α
777′ ざ `υ
わ772ら わρ
:子 Oん γ
υ メιαご′
α
`ル
″cι θ
sん ど
υ′どんν α 22ι α κ 2υ た″ んあ772ど α ん `″
0″ 誹υ 4ρ 。。
c・ .・ιん 2α ルα ガ洗 ん 。 s`′ .■ んぁκ2ん 。 κルυん 。 “
s`。 ん脇 /a/′

αυ洗訪η ど 訪′s`漸 υ ノ。`4`α

あθガ.Cs。 υ 動ん。 んεガ2ι 。んォ。υ 。農 。ρ。
`ノ だ滋協2α ん α s清 .野 θ ぁ la/ρ ん 考2α ん 老 ν 192θ

あss`だ υ ′ノη θ洗ん ど2α ′A ιαんη “

αttη 。 ん σ ん たs`α tt sα J//70 η α σ
んび 洗α ルん 。 s″ so sあ γ ″ ο 夕ん οガ。.7_‐ 」 `んん
ノ `ん `。
zrσ

ι。′ aσ ん。777`α ん
“ ん “ ′η
2ご ρ ノ0`老 υθηノα2η oど 多ガ θんノメ α′ん rr 2。 s`α ルんざ αノρ。夕 θ ηr2短 η ο
ηr ρ。 α `ο
772′

ρ。′ルフσん
′ σ cs%訪 αυんsoσ ん ′ιν 。 をη'S"η
。 。 あルα ブρ″ガιη`。
oρ ″2α zο ″η ′
θυ `ψ
26カッ 訪 υ ノPas`訪 リ ぎク 6ム
`υ

“ “
.

Daiifuuiett a ?tanana
v odbornej Iiterattire sa m6Zeme stretnrit' 1. Ako vyzerala naia krajina po vpdde Tatdrov? Preto Tatdri vietko
s dvoma rozlitnymi menami (Tatdri alebo
nitili a plienili? Zlstite to, ked'si spomeniete, aki bol sp6sob Tivota l

Mongoli) ritotnikov ktoriv roku 1241 koiovn ikov.

vtrhli do Uhorska? Zikladom vojska totiZ
boli potomkovia velk6ho mongolsk6ho
chdna DZingischdna. Ktor6 z tychto
mien je sprdvnejSie? Odpoved' znie:
obidve. lde totiZ v podstate o synonymd.
Mnohi historici viak presadzuju nazor,
le sprdvne je predsa len oznaienie
Mongoli. Pojem ,,Tatdr" - ,,Ta(r)tar"
pochddza z g r6cko-latinsk6ho slova
tartarus, to znamen6,,peklo"; Tartari
- pekelnici. Tymto pojmom stredoveki
sritasn(ci oznadovali I'udi pdchajilcich
ohavn6 - pekeln6 skutky.
2. Co myslite, ktori spoloienskd vrstva doplatila na ich plienenie
nalviac?
Qu*ky a rtbly, prundihina
1. Co sp6sobil vpdd Tatdrov do Uhorska?
2. Porovnajte vlddu Bela lV. s vlddou jeho otca Ondreja ll. V iom vidite
odliinosti?
3. Ako sa sna2il Belo lV. rreii{ katastrofdlny stav svojho kral'ovstva po
odchode Tatdrov?
4. Vd6ina kamennlch hradov bola vybudovana po roku 1 242. Ak sa
pozriete na mapu, zistite, 2e najviac ich bolo na izemi dneineho
Slovenska. Preio?
5 Abl vyznam mala pre Slovensko tzv. nemecka kolonizacia?
6. Vysvetlite, ake vyhody mali z udel'ovania privilegii mestd a ake
pa n ov n ik. C h a ra kte r i z ujte t ri n ajvyz n a m n ej i e p rivi I eg i d. Z i st ite, kt o re
r

chdn - kmehovi n6telnfk, nesk6r panovnik privilegid malo vaie mesto alebo mesto vo vaiom okoli.
Mongolov a d'al5(ch turkotatdrskych kmeriov
Kumdni - kotovny kmeri, ktory
v I 1. storotiprenikol z Azie do iiernomoria
a nesk6r sa jeho tasf dostala a1 do
Trucoiia,iua
Uhorska. SlUiili ako strdicovia hranic. Bitku s Tatdrmi ndm pripom(na kopec pri obci Muhi. lde
ヽ一

V naiich dejindch ich pozndme aj pod o predpokladan6 miesto bitky. Kde sa tento pamatnik nachddza?
一

Zistite to pomocou internetovej mapy a vyhl'adajte o iom viac

・

menom Polovci, Plavci. Odtial'mdme ndzvy

´
´´
可

niektorlTch dedin a mestetiek naZahor(- informdcii v elektronickej kniZnici.

Plavecki Stvrtok, Plaveckf MikuldS.
privi169iii - vysady udelbvand jednotlivcom
alebo mestdm formou privilegiSlnej listiny

3イ
 /Lloia k&iiooi slooi
::blrl(1ハ ノongο ′
′t/ftlbρ e lni H storck6 revue′ 19′ 2009′ と 4 tatdrsky vpdd
´ 」
3dskゾ ′urali 3811Sb1/sk/mayst″ k∂ 千
n PT1 2005 bitka pri rieke Sland
`,Marenと Belo lV.
obnova spustoienej krajiny
privil69iii

P懸
一

聡 壼U A TATIER
ｂ

Pokojnd obnova po tatdrskom vpdde trvala len niekolko desa{roii.

Vystriedali ju vnitorn{ rozbroje. Prisluinici najmocnejiich
ilachticklich rodov zhromaZdilivelkd majetky a postavili si
kamennd hrady, ktord dokdzali odola{ krdl'ovskdmu vojsku.
Io eite viac zvliiilo nezdvislos{ ilachty od panovnika. Najbohatiie
i{achtickd rody medzisebou zdpasili o najvyiiie dvorskd (trady na
krdl'ovskom dvore.

ZAPAKUJME SI
- MatLii idk palatinom Uhorsk6ho krdlbvstva
o Ako sa zmenilo postavenie 5l'achty
- smr{ posiedneho uhorsk6ho krAl'a z arpddovskej
dynastie Ondreja lll v Uhorsku po tatdrskom vpdde?
Karol Rdbert z Anlou druhy raz korunovany za o AkVmi opatreniami krdl'ustdlil pomery
uhorskeho krdl'a v Uhorsku?
pord2ka vojsk Omodejovcov v bitke pri
e Kto bol palatin?
Rozhanovciach
- smr{ MatJia Cdka Trentianskeho

}」 AR蛯 鰺ΨÅ鸞 菫菫 屁 鸞卜量ン饉凩￨は り文鸞V

Narllocnaさ f verm。 2i、 弓札v6rali vek6 dfZavY7 V ktOr,ch ne…

i3zhodoval kr`L ale Oni.Na 、 呼chOdnOm Slovensku sa stali
■eobmedzenpi pinlni OmodaOVci a najuhoz`padnorll Slo―
―ensku Mat`さ C`k■ entiansky.Tfto samOzvanf v16dcOvia ne―
二■beraliiba kr6bvsk6 maetk、 みale plienili a obsadzovali tt ma―
1=tky cirkvi a svaich lnenei vplyVnych ghchtic、 lch suSedOv

Karol R6bert ( I 308 - I 342)

ヽP Osbb __36° V

Rozdelenie ilzemia Uhorska medzi krdl'a

o vel'moiav v prv,lch dvach desatrailach
14. storo("io

o vyznamn6 sidlo

35
 ゛゛゛゛
Sヽヽ
ヽヽミ゛ 蒻 ゛ ヽ SヽSヽNヽミ゛
ヽ゛゛゛゛゛蒻゛゛゛゛ヽ
ヽ ゛
Sヽ SヽSヽ゛

ZA繁ゑ移 ⑬ 《VT競 ゆ鶴
篭1鱒 参致慾磯

Anarchia ttrchollla po roku 1301′ ked zomrel posledn,

prtluζ nよ arp`dovska dynastie Ondra IH Z6・ llem o uhor―
Sヽ 7 tr6n lnali viacerf kandiditi Napokon zviazil Karol R6‥
bert Z dYnastie ttouOVCOV V prvych dvoch desatroё iach
musel b● ovat S Odbttn,mi VermOを IIni′ ktorf nereζ pektovali
jeho vl嵐 du a vo svojiCh rozsiahlYCh panstvich sa sprivali ako
nez`vislf vlidcovia Prvy raz sa krilovi podarilo silou zbra―
nf zlomit moc OmodeJovcov na wchodnolll Slovensku′ kto―
r,Ch pOrazil v bitke pri Rozhanovciach(1312)Karol R6bert
okam2ite vYuttil sv● e viazstvo na koniζ kiciu vatζ iny ich
mttetkOV OStal rnu ettte jeden siln,protiVn魚 _Arlat`ζ c`k
Ten sa nezrakOl ani nttta2も fCh cirkevn,ch trestov a na svaOm
panstve vlidol ako neobmedzen,panOVnfk Matitt Cik ostal
″pinornヽ 」 ζ
tthu a Tatier″ do svolq smrtiroku 1321 Att potom
sa kr61 postupne zmocnil vttetttch Matiζ o、呼ch mttetkOV

Sitkc pri Rozhanovciaeh Fikttuny portret. Mat6{a tdka

podlb'lecensk.ej obrazkovel kronrk.y Treniianskeho

・
(dkovcov pachddzal zo Zadunajska.

・ ・ 
Rod

一 ．
Matui Cdksa zmocni[ hrodu v liendine, kde

・
si zriadil dvor na sp6sob uhonk6ha krdlovsk1ha

・
dvora. Na zaiiaLku svo1e1 kariery sa
vyznamenal ako statoinft bojovnikv sluibdch
Ondrela lll. Zastdva{ aj urod palatino. Nesk6r
sa od krd{a odvrdtil a ciefavedome zatal
metddami bohateho velmoZa MatLiia budovat svoje ponstvo. Na vrchole moci
Cdka pri ziskavan( majetku a vplyvu ovlddal I 4 ZAp a 6A kamennych hradav
boli intrigy, zastraiovanie a ndsilie?
Qtohto podtu so 5A nachddzala na izemi
Jeho arogancia vyvrcholila spustoienim Eite oj r 15. storoiiso;'eha diava
Slovensko).
a vypdlenim Nrtrianskeho hradu nozwolo,,Motuiovo zem".
i katedrdly. Rozkdzal dokonca rozvAl'a{
mury a veze nitrianskeho opevnenia, za
do ho vylddili z cirkvi. Obsadil aj Trnavu
a mei{anov vernych krdlbvi vyhnal.
一

CESKY STAT
一／

MORA∨ A
′

OH窟 談
3」
=O■
.^｀ ヽ
すヽ/イ ell詰

ヽ ´

1 1 0inava l ‐

や
離 :3鵠 sl .￨
iren*icrnsky hrsd v rlruhel Doiovtci
'i
4. stcrotia, rekcnitrukrio A. Ftalu. ′
:_ ,も '‐ ‐
一
  ・

Cnl,trti te)a rtrenttanskeho hrcdu pochiizc ■、

pravC;:pocobne z 7'l . st-arctn. il1ati5 ick. ac!
vybr.rlr:vnt cftrvnerle horneho itrcdu a rioirrdho DiZ.avy Matlla e,dka Treniianskeho rizemie MatLi5a edka
inclvoric. a Omodejovcov 0zemie Omodeiovcov
 X,ac prameiov
VnlnnrLd obrizLood k oniLa o b;tLn pri Rozhanoocio"h
V piatoL na stiatol< ,nudorA,ou su. Wto o Molestd (15. j,ina) ,o olohrolo na strdni ,unJnr6ho ,rrhu
uelmi Lrutd L;tLo, oLa ,o u LlhorrLu nnpriholilo oil iio, updlu htdrou. V b;tLn poll; *nohr spomelri
LralorrLErh t'o*;l;aror, uietLo znameniff ilhrht;r;. Jnilrolro Lral'(Korol RaL"rt) ritLol ,ldrrn u{lazstuo.
Wrime o ,yhlorujn*e, Ee to bolo Bo;;n J;elo.

D*ifiaicata ?ratuena
' . Ako kronikdr opisuje vitazstvo Karola R6berta?
l. S ktorou rnou brtkou ju porovndva?

QU*ky a htofiy. prun{itiaiue

' . Vysvetlite pritiny feuddlnej anarchie v Uhorsku na prelome 13. a 14. anarchia - bezvlddie
storoiia. famili5r - drobnlT 5l'achtic v zdvislom
Matii postaveni, ktorf slrlZil na dvore velmoZa
i. Navitivili ste niekedy hrad, na ktorom sa najiastejiie zdrZiaval
Capz nk dno, porozprdvajte, io vds tam najviac zaujalo. Pamdt1te si
konfiSkdcia - zhabanie majetku
z uiiva zo staroveku, s ktorou historickou udalos(ou je eite spojend
velmoi prisluin(k vysokej il'achty

toto mesto?
: Zhodnotte osobnos( Mat(tia CaU. lt<1trmi vlastnos(ami by ste ho
charakterizovali? t?roie rt&iiooi slooi
- Aki poziciu mal Karol Robeft na zadiatku svojej vlddy? Objasnite, koniec vliidy ArpSdovcov
s iim sa musel najsk6r vysporrada{. anarchia
Mat(5 Ciik treniiansky
boje o uhorskyi tr6n
Omodejovci
' rdera, MatLii: Stredovekd Slovensko Cesta dejinami. Bratislava :
Karol R6bert
-)02
'atii Cdk pdn Vdhu a Tatier. In: Historickd revue, 2009, i. 9
- .tp://www.matusovo-kralovstvo.sV park miniatLlir slovenskych
-'adov v obci Podolie

6.I鰤 ×贔 晰芍又凩 瑕削 蜻浴眩也芍

ZOPAKUJME SI
- vlSda Karola R6berta
r Ktory uhorsky krdl'a ako prispel
- vlSda lludovfta l. Velk6ho
- ludovit L vydal privil69rum pre Tilinskych k zlepieniu hospoddrskych pomerov
Slov6kov v krajrne v I4. storoii?
- vznik zvazu siedmich stredoslovensk/ch o Ako sa delila stredovekd spolotnost?
banskfch miest Ktori obyvatelia sa s[stredbvali
v mestdch?

Po por6Zke velmoZov sa Karol R6bert sistredil na hospo-

d6rske reformy. Obnovil mier v krajine, podporoval rozvoj
miest a banfctva. Pr6ve vd'aka rozvoju banictva a zavede-
niu novej zlatej meny sa Uhorsko stalo Wznamnou stredo-
eur6pskou krajinou. Rozmach Uhorska pokradoval aj za vl5dy
「
で 外
鏃慈 Sヽ

jeho syna Ludovia I.velk6ho.Roku 1370 sa Uhorsko spqil。

s POrskOrn a toto siさ t6tie siahalo od Baltsk6ho po Jadransk6
111ore.

BANSKE MESTA
UL od zadiatkov Uhorsk6ho kr5lovstva zohr6valo W-
znamni tilohu banictvo. Za vl6dy Anjouovcov boli objaven6
nov6 loZisk6 drah,ich kovov, najvyznamnejSie sa nachddzali
v okoli Banskej Stiavnice a Kremnice. Zndmym sa stal i spii-
sk.i regi6n (Smolnik, Gelnica, SpiSsk6 Nov6 Ves). V Gelnici
a Smolniku sa taZili med a striebro, v oblasti Spi5skej No-
こ
υdovた ノVek′
342-′ 382リ
vej Vsi 2elezn6 ruda. Bansk6 Bystrica bola zn6ma taZbou
medi, v okoli Banskej Stiavnice a Kremnice sa nach6dzali
`′
zlato a striebronosn6 rudy. Karol R6bert udelil v roku 1328
mestsk6 prdva Kremnici a vzlpati tu vznikla bansk6 komora
a mincovia. V taZbe a spracovanf medi. zlata a striebra pat-
rilo Slovensko medzi najvyznamnejiich producentov nielen
v Uhorsku′ ale a V Cel●
Europe.Kz`kladnym vY―
sadinl bansttch llliest
patrilo privo vyhradttvat′
ta2it a spracivat rudn6
bohatstvo ukr、 札6 v zell■ i
Bansk6 mest6 0dvttdzali
Flordn Karala Rdberta z、 らだa2eneJ rudy bansk`
Karol Rdberl zaviedol peia2n(t reforrriu. da益
V K.rennicr acl raztt -strlehorne gros'e Rozζ irovali sa可 ob―
a zlate flcreny. Vdctka svojej rydzosti
chodn6 kontakty7 ktor6
a stdiej h,"r-rotnostl pct.riii k nafttadanetiim
si vyttadovali zlepζ enie
plotidlarn v streCne,i Eurbpe .

starζ fcha budOvanie no…

VYCh Cestnych tahov.KrttI
preto podporoval 、 staV― Prdco v stredovekej mincovni
bu bezpeё na cestnel∼sie― V ktorom meste by ste e5te oj dnes
te v krttine. mohli vidiet podobni vyjov?

I菫 鰺響ゑ 爾 量蛯

V 14. storodi sa v Uhorsku sformoval Stvrty stav - me5-

tianstvo. Jeho prislu5nici sa vyraznym sp6sobom uplatnili
v remeselnej rnfoobe a v obchode. Vdhka osobnej slobode sa
snaZili presadit aj v politickom Zivote. Z6stupcovia slobod-
nych kr6lbvskych a banskych miest zfskali zasttpenie v uhor*
ヽし

skom sneme. V mest6ch mali nemecki meitania dominantn6

Ban(ka s kohancom spIifujrt do bane, drevoryt
za 16. storo(ia
Apiite prdcu banikov podlb obrdzka.
postavenie , z ioho vznikali ndrodnostn6 spory. Slov6ci v Ztli-
ne si svoje pr6vo na tidast v mestskej rade vym6hali priamo
od kr6la pri jeho n6viteve mesta. Kr6I tudovit I. im vyhovel
a roku 1381 zaviedol rovnak6 (paritn6) zasrfpenie Slov6kov
a Nemcov v mestskej rade.

38
 Rozv r stve n i e mestskei spol oinosti
Hoci iivot v mestdch bol slobodnejii
oko Zivot poddonsk1ho obyvotelstva,
mestskcj spolodnost bolo tokisto
bohati rozvrstvend a moZnost prechodu
me5{ania z jednej spolodenskej vrstvy da
druhei nebolo velmi tostd.

stredne zfmoLni
meStania
obchodnici,
remeselnici

＼
Banskd Stiavnica oko prvd na Slovensku zaiala

＼
vzdelanci
＼
/ pcuiilrot mestsky erb, kt.ory sa zachoval na
r
petutilistiny z 1275,
mestsk5 chudoba Nc erbe 1e zndzornen1,?lestsk6 opevnenie
slUlky, sluhovia, a nctstroje, ktor6 srj symbolom bctnictva.
ndmezdnirobotnici Wete ich pomenovot?

fr,es pramefrov

Z o$s"J trnaasl<ficlc meE{anoo ,"1"" 1238

"d"ln"!cl"
Richtdro, Ltnrihr-, ,i ,rnliu
,poloi,rn, olnLo irl, u,i[!id a zdntoinejlia ias{, mtrsf pott:rJit Lral'. K"Ly to
zistilo, ie tento je oclstran; sct z richtrirrlrlro irnlu LrdlorrLou n'tocoLt. R;chta, ntd prduo stili{
nesp6soL;1g1,
L,o uietLljch ciuilnych o hrlrlnyrh Lor,r,irlr, Ltor6 rrniL,trt ntelzi ni*i, oleLo ntelzi nimi a culzincanti.
lf, -',, zisti, ie j" rnlLo,',liry oloLo,',"rprorolliri pri ,yrl,lror^ani spracoJliuosti, ol"Lo oL jn r"lri Lomtrnita
zainteresouan.d ntt spore, ,rnrh sct ai potont oLrdtia,rn lrrrilorrLy snJ.

Pr;o;l6g;u* pre EilinsLficl, Sl"odLoo LuJouit" I. Wl'Lal"o , ,ol"u 138l

My, Lulouit z Boiej rnilosti Lral'L'tlrortLo L..)
Jduo*" totrto lisiln.ou na znimos{ u-4etlytn, Ltorirl,
sa to tlLa. (...) Pretoie Slot,dci, oLyr,rtulio a hostia
naii z ntenoua,t6lto tnesta Z;l;"y (. ) tn poietnejli ,tl<o
l{en'tci, nLyrot"lio a hosila ,ro;;, oLaLoll"l, Jo,rr, JarLy
o ,lrioLrorti platia, oluilzal'ti n,int (...) ,or,rolro olrr-,
spontinani )ientci, md ,o , Lr,rlir,rosl,i Jbat na to, aLy
zo Sloadkou (...) na ielnej a Lychie i\e,nco.. ,a strctne
lr"h"j sct prisaini , ,ounolro* poite ,:olili ,t priptiltrtli Jo
meskl<ej raly.
Listino Privilegium pro Slavis Ludovita l. Velkdho
z roku l38l

Daiifuuiaa& ?rranana
Vysvetlite, akym spOsobom sa volil richtdr v Trnave, a porovnajte to
s volbou starostu alebo primdtora v sLitasnosti. AkLi Lilohu mal prr
volbe richtdra krSl?
io bolo pridinou sporu 2ilinskych me5{anov? Pomenujte
znepriatelen6 strany v konflikte. S akou sfalnostou sa Slovdci
:, ,.
v Ziline obrdtili na kral'a? Ako rozhodol v spore?
Spomeite si, v ktorom obdob( prich5dzali Nemci do Uhorska,

39
 「

ヽ ■｀｀ま
や｀ミ
｀｀ヽ
ヽSヽヽヽヽヽご
さ■ヽヽ
ヽヽ゛ミ
ヽヽヽSド ヽ ヽ
■ヽミ
ヽヽ゛ ￨ヾ ,Sヽ ヽSヽ ヽヽ下
ヽF■ ゛ヽ■ミ
ヽヽ■ヽゞ
ヽいヽド
ドヽおヽ
,ヽ ミ
ヽまヽヽ
ヽ￨ミ ゛傘ヽヽ
ポミ￨ヽ ヽヽド
Sヽ ネ
￨ヽヽ゛
゛ 年ヽヽ,、 さ ヽド
￨ヽ ヽ ヽヽヽ
゛S:゛ ゛ヽ ミヽ
ミヽヽ
ヽ事ヽiミ ヽ 0キ ヽ
ヽヽヽヽドヽミ■t■ ヽ゛゛
゛ヽ■総 呻鰤

■
__11 ‐ ￨
´
‐ ‐ ` ′
￨ ・ ｀ /( 11‐ ヽ′

■ Luby詰 ´
'｀
ttarさ 1 3ardttv
&anictva nc Sjoyensku o21na FI― .￨ °P° d° rne(

y stredoyeftu MattnRuttomttro濯 S'ソ ttettmarok osabnOv

ン iV Mkubζ
^
eV° こ
:ves o PreSov
Spisslba Nova
Ska lica
QTreniin ':? aHumenn6
.'.4-........ ".
oJ Br-/.o Doo<lTr“ 2 O
^ " ..
,"^" n q, vrrl-ato\ e
r,"..i.u eo^auon.t aer'r.i.. -.o.e. ^ \uca Jt-"!- .o.i.-
)
o +
)oo7;\d ,r.or..
!lrn.n
UAT A'
Frohovec No\ o Bdn" j )Ltdv|t(d o;s:' '' "
Modr-a^"^
Tt nava
u
o?j^'I
od'.\fd ;,?jJ"" ." .".
*atrrrdv\-d
|."
a, ,;
i) .,. rrJPrrd Sobota
Pezinci((-Y \.rd '-a -? tu(e1ec
Sv. luI-l ruKanea
....f)PreSporok olevice akovo "
, (Bratislava)

′ モ 虚 ba zlata O JobOdn`kttlovsに rnesto

′ 緩 ba striebra ● banSで me登。
-a
Komdrno
者ρ も彪ba medi ● maefky tu之o“ ko恥 餓epハ 縫ispdoと

1. Podl'a mapy zistite, v ktorej iasti Slovenska mala majetky turzovsko-

v niektorych stredovekfch mestdch -f u g g e rovs kd s po I oin os(.
nemeck[ meitania brdnrlr osobitnimr 2. Na mape ndjdite banskd mestd. Ktor6 z nich patrili medzi najvdiiie?
ustanoven;ami prilevu mei{anov 3. Vyhl'adajte banskd mest6, ktord sa nachddzaji najbli1iie k vaiejobci.
slovensk6ho p6vodu e5te a.; v druhej
polovici 1 5 storoiia?
Qthaktl a 6toAy. pruugtlaine
歴
1 . Charakterizujte jednotliv6 stavy stredovekej spolohosti.
2. Akd qiznamne hospoddrske zmeny nastali za vlddy Anjouovcov?
3. Kam siahalo siitdtie krdl'a Ludov(ta l.? Na historickej mape uk62te,
medzi ktorlmi moriami sa rozprestieralo.
4. Preio krdl' povaZoval dobrl a bezpeh1 cestni sie( v krajine za
dOleZiti?
■
Zistite, ktord mestd patrili do zvazu siedmich stredoslovensblch
banskllch miest a preio Wvorili takdto zdruZenie. Pom6Ze vdm napr.
internet.
Ktord mestd dostali oznaienie bansk! mestd? Cim potvrdite, 2e sa
Slovensko za vlSdy Anjouovcov stalo ,,zlatou bafiou uhorska"?

pruc o fi a,ial e s i i n$o tna tik u

Viete si predstavi{, ako vyzeralo univerzdlne stredovek6 mestoZ Pozrite
1i*,; ; r.;::l;.:. ;::i:.sii:l; lr,:;-.:: :: :;';:::;t: si internetovu vizualizac u sLidasn6ho mesta (napr. v programe Google
0, Zem - Gal6ria 3D), ktore si uchovalo svoj stredoveky charakter, napr.
francLizsky Carcassone a n5( Bardejov Nd jdite d'aliie slovensk6 mestd,
v ktorych sa zachovalo p6vodnd stredovek6 jadro.
イθ
 Zlstite, ktore vyznamne lokality na Slovensku boli zaradene do Zozna- banskd komora - bansky rjrad na iele
,nu svetoveho dedrtstva UNESCO v rdmci kulturnych pamiatok. Po gr6fom, ktory dohliadal na
s komorskym
n62u vdm napr. vedomostr, ktore ste ziskali na hodindch geografie chod krdlbvskych bani, vykupoval od taZiarov
- Gotickd cesta je prvou tematickou kulturno pozndvacou cestou na rudu a vyberal banskLi dah pre krdl'a
Slovensku. Zistite o nej viac informdcri prlsalny ilen mestskej rady
e) K,edy vznrkol goticky sloh a iim sa vyznafuje Pomenuyte trr zaklad-
ne stavebnd prvky gotickel architektiry. Pom62u vdm vedomostt, /hoia rt$iooi slood
ktore ste ziskali na hodinach dejepisu a vytvarnej vychovy v 6. roi-
Anjouovci
niku.
rozkvet banskyich miest
b)Vytvofte pojmovi mapu. K centrdlnemu pojmu gotickd cesta pri- privil6giii
rad'ujte pamiatky, ktord k nej patria. Doplfite k nim aj obrazovy kremnick6 duk6ty
materidl. Pom1ite si vyhlbddvanim na internete. me5tania
c) Zistite dliku a jednotlive okruhy gotickej cesty. Nemci
d) Do obrysovej mapy zakreslite ndjden6 miesta.
e)Zvyraznite miesta gotickej cesty, ktore ste navituili. 亀二屹ぎ馨ξξ fξ ttξ ξ
fl Predstavte si, Ze by ste mali sprevddza( zahranihich turistov po
http.//www. ba rdejov.sk/ virtud Ina
gotickej ceste. Ako by ste im vysvetlili, b je gotickd cesta? Ktore
prehliadka a eteckd snimka Bardejova
pamiatky by ste s nimi navitt'vili?

7.FFtty CX勁 鐵 RNA UH◎ RS憩 OM TRON遮

Uhorskd spoloinos{ preila v obdabi vrcholndho a neskordho
stredoveku {14. - 5. storoiie)
1 ulraznlmi premenami. Vdbka
silnej krdl'ovskej mocia hospoddrskym reformdm sa podarilo
stabilizova{ vn$tornd pomery. To sa premietlo aj do rastdceho
mocenskdho postavenia Uhorska v strednej Europe. lntenzivne
* pokratovalo v budovani miest a doosidfovalj sa reojre osidlend
regi6ny. V druhej polovicivlddy Zigmunda Luxemburskdho
zaialo pre dlhotrvajdce husitskd vojny stagnova{ hospoddrstvo
a po neiakanej smrti jeh o ndsled n ika Al brechta Habsbu rskeho
prepukla anarchia a dlhoroin! zdpas o uhorsk;i tron.

Zigmund Luxembursky uhorskym krdlbm
tureck6 vojsko porazilo uhorsklch, nemeckych
a francilzskych rytierov v bitke pri Nrkopole
povstanie dasti uhorskel il'achty proti
Itomu ndovr
ZOttκ υプルFf 5ノ
。Vこ orla vidtte prinos lniest pre
stredoveku spolOこ nosI?
0燎 o「 ёboli nald61ettitelζ ie hospod5rske
refo「 田y v 14 storoと fa kto ich

- hJsitske vypravy na Slovensko tlsktltoと nil?

higmund Luxemburskf, bol vzdelony

a stitan'! mui, podporoval vedy o umenre.
avhdol nieka{ko jozykav a v kaZdej
krojine hovoril so svojimi poddon! mi
ich redou: desky, mcdbrcky, nemecky,
tolionsky, francizsky. Vynikajuco ovlddal
aj jazyk vzdelancov a diplomatav -
latintinu. Zosl*Zil ss o yjccero refariem.
V stredoyeku bal jedinfm uhorsklm
krd{am, ktari ziskal cisrjrsku *orunu Svatej
rimskej ri3e nemeck6ha ndroda.

イ了
 ・
   中
｀ ヽ゛ ゛ 熱 、 ss、 な
× ゛ 慈 木 ゛ 絲 ゛ ゛ ゛ ゛ ゛ 慈 釉 SSヽ ms綴 、 ヽ 溶 ゛ ゛ ゛ ゛ ゛ ヾヽ ゛ 巡 総 Sヽ TttSSSSTST゛
鯰 総 慈 、ド

tudovit I Velky nezanechal muZsk6ho potomka. Preto

bola za uhorskri kr6lovnri korunovan6 jeho iba 12-rodn6 dc6-
ra M6ria. ktor6 bola prvou Zenou na uhorskom tr6ne. KeCIi.e
bola malolet6, vl5dla za iu jej matka a kr6[ovn6 vdova AIZ-
beta. Z uch6dzadov o uhorsky tr6n sa nakoniec presadil Zig-
mund Luxembursk'f, ktorlz sa oZenil s kr6lovnou Mdriou.
V tom dase podnikali nebezpedn6 vyboje na Balk6ne tu-
reck6 vojsk6. V roku 1389 porazili v bitke na Kosovom poli
srbsk6 vojsko. Tureck6 ri5a sa tak stala nebezpednym suse-
dom Uhorska. Zigmund Luxembursky zorganizoval kriZiacku
vypravu proti tureck6mu nebezpedenstvu, no nebol ispe5ny.
KriZiacka arm6da utrpela velkf por6Zku pri Nikopole.
Zigmund Luxemburskf
s prvou monielk.ou Mdrioit z A,njou
Z
o druhou mctn)elkott Barborau. Prve
mctn\elstvo scl skonirlo trogtckou smriou
krdlovnel Mdrie, Tehotrtd krdlovnd -\podio
z koha po(.as polovatky a po predtcsncm
DOrcde zornrela.

CtittiadostivY lnlad, panoVnfk chcel upevnit krilovsk`

moc′ narazil vttak na odpor uhorskeJも rachty Ja sympatie si
nezfskal ani ζtedr′ m rOZd6Vanfm kr`bvsttch maetkov Na―
opak′ roku 1401 a v rokoch 1403 - 1404 proti nemu po―
vstala a chcela ho nahradit novYm panovn■ om Zigmund
vζ ak vdaka svojim vernYm stipencom v z`pasoch obst`1
Cisdrska koruno Sviitej rhskej rfte a nakoniec sa zlnieril s predstaviteli■ li uhorska tthchty.Ked
nemeckdha ndroda ho roku 141l nemeck6 knie2ati zvolili za nemeck6ho kr`_
la′ ёoraz viac sa podieral na utv`ranf eur6pskej pOliti_、 Stal
sa jedn,mzn司 たh panOvnよ ov v Eur6pe.Zasa―
dzoval sa tt Za "Znamnqき
s10bodn6 stahovanie poddan,ch a pOdporoval
mesti udelovanfln ё iastkovych privi16gif ヽアroku 1405 vYdal
tzv menこ f dekr6t′ ktor′ m podporil rozvq kr61。 vslけ ch lllllieSt
a sna2il sa、 り vorit OSObitl■,metttians、 アSta■ ktor′ by mal
zastipenie a na snellle
1111:11ニ
漱ドlill
ヽ・
．
郵 

慾輪∫饉 PR⑬ 冨量霊 覇 S磯 響◎ 矮

ド職l晨
・・

‖
撒 ￨ Na 2igmundov podnet sa v rokoch 1.414 1418 zi5iel kon-
-
き
‖静轟: cil v Kostnici (Konstanz v Nemecku), ktor6ho hlavnym cie-
Iom bolo odstr6nit velkd schizmu v cirkvi. Sfidastou koncilu
Broris/rrusky rnestsky' erb na erbovej
bol aj proces s reformnym deskym kazatelom Jiinom Husom,
li sti ne Zigmu n do Luxe mb urskdho
ktory bol nakoniec 6. jdla 1415 ako ,,nenapravitelny kacir"
Vy-sveillt"e, iole erb. Pokriste sa navrhnii
o rrokres/li 'riastrty erb c s"roj nittrtt (potitte
up5len17.
symboly) zddvodnite, Zigmuncl sa takmer dve desatrodia venoval bojom proti
husitom, ktori po vitazstvdch na dom6cej p6de preili do pro-
42
.-'-rtoku a zadali organizovat vojensk6 vypratry do susednych
,-:ajin. Ich cielom bolo jednak Sirit husitsk6 my5lienky a jed-
-ak samozrejme zfskat korist. V rokoch 1428 - 1,434 zor-
;anizovali viacero rispeSnych vyprav smerujircich na (rzemie
:-ovenska. Stripencami husitizmu sa stali niektori Slov6ci
. udujtci v Prahe a viacero prislu6nikov zemianskych rodov
r-:ori sa chceli obohatit.
Na konci vlSdy sa mu podarilo splnit v6etky svoje z6mery:
-,' Rime bol korunovany za cis6ra, v roku 1434
sa skondili hu-
.,,sk6 vojny a o dva roky nesk6r bol sl6vnostne korunovany
=' za desk6ho kr6la.
Zigmund v roku 1437 zon-rel a nezanechal po sebe muZ-
.eho potomka. Novym kr6lom sa stal jeho .j zat Albrecht
absbursky, manZel dc6ry AIZbety. Vl6dol necel6 dvauwu roky.
rvr:I.

-:mrel na vyprave proti Turkom. Zanechal po sebe syna La-

r,slava, ktory sa narodil aZ po smrti svojho otca, preto bol Updlenie jdna Husa
- azyvany Pohrobok. lon Hus patrrl rnedzi nojvyznantnelilch knttkov
nedostotkoy cirkvt. Zdstancovia leho utento sa
nazy"talt husttt.

Rcこ pFamcれ ov

c.L″ ″ん。んοsf′αε
lι crん αJ ttη ttε ん んzざ ノαs rル あ ε たび″
αZむ ″ ηtt。 ″′ α ん。P“ P。 だ
“
l・

F“ ′
cη ly.Bα ル ん 2メ ンη
csa Fレ ηυRん 7cん て orα ′ Z妙 ″ η
`メ
ノα2α σ
たびκ `ο

“ “
ら など″たノρ
′ ご″ゴ θ171 ο
ρんんん
。 ご
ιρβθ
ヴsd Pο s`arノ η
αβ ど ′″。ん
″αη αsa誹 ′Z4g177夕 η
こんJσ など 富んタ rα

ん
θη ″ん
`O177σ
r“ ′α
ムグム。んωυ ″。Lん sa`。 。 」 漸どα んρ θこ≠
傷′ ″
ごυαα ノ たたら 177ε など
,あ 紹β ο 2α ′■ ィθ
み 177α

れ。
ヴルρ ごρρ ου
れη
`α
ノο
ttυ 2洗 r η
cだ σな どЮじ
らんθ
ノ。ttρ れαθど
αηルル
`。
タ/″ ″んノ
Oυ 洗 した cJ'sa zl夕 廟ηノ `,η `。

“ “ “ “
,・

島 αノんsん ど
sォご綱 ,′ んノ “
,,。
`“
ル″ 作 ι 2′ ノ み Mし ど″ どんゴメ
′洗 γ
多ん。s`″ ぁ んαん。 υ αん θ
si 177ε 7′
グ ′
ノを,a.osど υノ `洗
υ “
oγ tt α,S`θ γ″じどρ ο J77 οι″ご′ αじ んだノん 。ε,sご Юυ γ ど υηθtt r夕 たノR`。 ″。 ttρ たα
υ ′σなど
`siム `α `。
,っ r
`“
もんε
iυ グ υ
aη ル ルα・171。 ノα ん 。sa α
ん。 ″″ 。
υご ε
たsん ο ″ごみ洗ル″β
`ο
″ο J′ ο
's′
`′
ιο2ん αノ 漸た方
sυ ´ ん υル.昴 ′ごθ
ρ ゴ
ム
。 α′
εゲ 確η α υ `ん “ “ γ
P。 2ん sご ρ α
,η η ″
lθん
。 ι 。
2ん 。ρ′ υα′Attsん ノη θυ2α ノε
isど ″」。 ん グ ″
sυ 7770こ ρρ ″ 窪
ご θだSυ ん r″
`。

コ洗′ ε たごЮυ ,sυ げc′ ο ゴ θん

`ル″ αηたα′ /ん 落 んノsa r。 2ル ど方
`θ `。

`ο

烏 Oη 涜ィ″ル ηz〕 残′ でαοん s′ ぉん。r72ρ Sι Oご Oη rS10.cη sん α

“ “
_lん 。′ r“ ノんどυ
たんrた αυγ sα βんだ θん2B。 ,っ asん s,ォ 777〃 洗 Sα er″ ノε んο ムんsFrん ″″η多ん だ 772ダ
2ノ υα 777θ Aイ α ざ。υ。 ん燿 ``ノο夕 ηθ艶 ′
`衡 “ `。
αε αη ′σ′rん ου″ζ ,″ 7α ″ん α″ ′ οんん じた α ″′υθん α υざθ ο αだ o D夕 ηα′
,Fη ′ ′ ρ ′ ρ
ご
んガ。
″α″θ
ぁ″sP“ s`ο ざ
′′ ″ノ″
a“ ん σ″ど
sノ η
ジ′″お
ンρθん
θ ′
Aム θム γε
″ ′
Fん οεざ 洗け ん
θιノ″
滋η
'2α
“
`所
r,s″
`″
ク′ r
`ん

aσ ん陶η
εoυ 滋″
θιル2ん Ю777α ざ
ο 訪ルυε
θん777こ ■O rsん ι
′β。
ぬ ″ οαη
sん gSん ,っ ルルん
。εん′
妥多 `θ

`″ `υ `デ

Zigmund Luxembursky bol naldlh5ie vlddnu-

D A i$r, u i aa& ? rt a ttu a n a
cim panovnikom na uhorskom trdne v stre-
O akej udalosti rozprdva pramei? doveku? Vlddol celych 50 rokov Na stre-
Kto korunoval panovnika? doveke pomery bol vo velirri dobrej fyzickej
Vysvetlite, akyv'fznam mal pri korunovdcii met. kondicii a1 v pokrotilom veku. )e zname, ie
Ktoril tasf Uhorska na4ivame ,,MatUSovou krajinou sa ako pafdesiatroiny eite aktivne zrjtastrio-
val na rytierskych sLibojoch. Potas jedndho
turnaja, na ktorom sa ziltastnil anonymne,
vyhral dvakrdt po sebe a ovel'a mladiich pro-
tivnikov vyhodil zo sedla. Al po turnajr od-
halil svoju totoZnost.

,1 )
 ‐
￨￨
十■■■■￨■ ■■■ ■Ⅲ■■ヽ ・ ・・ ヽ■￨■ ￨■ ■‐ ●
ヽ ‐ ,・ ヽ 1‐ ヽ
‐ ■￨‐ ‐ ■■ヽ
■‐ ￨ヽ■
■ヽ 一 ‐ =ヽ ■1■ ‐ ￨ヽ ■ ‐ ― ‐ ヽ■
■ミ1‐ヽ 一 ヽ ヽ ・ ・■ヽ●■■●■
ヽ 1‐
―・ ‐ ・ ■■
■ ヽ一 ‐ ‐‐ 砕
'￨ヽ =● ・
・・ ・ ・
・ ・

写ぶ
議嬢饒 冬 たり′ノ
0`ノ ″ ι′′
″θ?ノ´
″tr物′
″″
kacir bluddr, odpadlik od crrkvi アGhara々 Ferlz″ le OSOわ nosF4gttυ ρσ∂ι υ χemわ υrs々 6わ ο5々
koncil zhromaZdenie najvyi(ich 々ray′ η
∂mノ わοんsp∂ 轟ノ eわ ο び σ∂2 y′ `Ottm′
hod nost6rov katolickej cirkvi
25●′l赫eσOI ZJgttυ ρσ勧ウ
/γ リ6 yo」 ν ∂ρreあ 7
reformnf - usilujLici sa o ndpravu, zmenu
3 yysyel1/1c∂ ψ わ ο/燿 ぬわZり mυ nめ と 嵌embυ 6々 6わ o々 わυ sな 々 6mυ
relikvia - telesn6 pozostatky svatca
schizma hnutiu a preto sa snaiilvietkllmi dostupnymi prostriedkadtento
- cirkevny rozkol, rozdelenie
sociSlny pohyb uml(a{.

ｒ一 一一 一一
ci rkvi ,-,':.
Ak! bolvztah Zigmunda Luxemburskeho k mestdm? Aklm
konkrdtnym sp6sobom sa jeho vzfuh prejavoval?
5 Akd d1sledky malivlpravy husitov pre Slovensko?
/tloia rt&i;ooi slooA 6 Predstavte si, Ze ste kronikdrmi a sliasnikmi krdla Zigmunda. Ktord
vliida Zigmunda Luxembursk6ho vliznamn1 momenty z jeho vlSdy by ste ur(ite zaznamenali?
uhorskf krill'
rimsky cis5r
teskyi kriil'
bojesTurkami ahusitmi Dvoiikovd, Daniela: Rytter a jeho knill Budmerice : 2003
Ladislav Pohrobok

8簿 KRA=S菫 襄辟贔量爾⑬巫蜃V EI艤

=
Po s鯛 ″F/1わ recわ ta″absわ り、kёわosa y υわοrs々υopJざ rozhore″ わげe
otわ 月.Roarar kFaFFη y sa ρodarilo zastayだ aジ Mat●oyi絶″′ ho4
々
rOゲ Sa ρO々 js′ ′yybυ あ yarz υわorsb silnd centra′ レοya海 ご
mOnarch′ υ .

ZOPAKU}ME SI
vldda Albrechta Habsburskeho
r

・
Akd bola hospoddrska a politickd

・
vldda Mateja Huriadyho (Korvina)

  
situdcia v Uhorsku za vlddy - zalo2enle Academie lstropolitany

事
〓
Zigrnu nda Luxemburskdho? sedliacke povstanie Juraja Dd2u

一一 一
o Kde v Eu16pe vznikli najstar5ie - vzbury banikov v stredoslovenskej banskel

一一
 
univerzity? Ktore z nich boli pre oblasti

・
Ｊ
・
naSich Studentov najbli)Sie?
n6hlej smrti Ladislava Pohrobka uhorsk6 Slachta zvolila
Po
za kr6la Mateja Huiladyho (Korvfna). Matej Korvfn sa nqj-
sk6r vysporiadal s jiskrovcami i bratrikmi. Pokoril odbojnich
vel'moZov a vl6du nad celou krqiinou sristredil vo svojich 麹
ruk6ch.

一ぉ ‘    ｔ   一一

Юdoに わ o znakし ,na kto7omわ ol zο brazen′ ′

わ′
ο″ο
4● leρ ′
V,0`ッ ν '1458
v rokυ
,`0へ 'ν V oko
V′ ヽ 7ン 'Vヽ η
15-rOど
υ ′νm
“/ V
ソ魚Э
ve zliσttOSt' S`こcsnた,zGznalη ena′ ,

zulu ho ako pohotaveho, bystreh{

viiil. Presadil viacerd refarmv,

scわ oげdcdo 2 5θ θboわ dto,ル s

ん熱わ.Mσ腱
2odpeiζ ie oso‐

7Ю dll形 をゴ おz海 ごね ったkroん 2

=イ
 ,///////////////////l/r'//////////

Vdhka viacerym reform6m (najmd dafiovej) vybudoval sil-

- ; armddu, ktor6 sa stala mocenskym n6strojom jeho dom6-
.
=; i zahranidnejpolitiky. V hospod6rskej politike postupoval
:,dobne ako Karol R6bert. Podporoval rozvoj remesiel, ob-
". odu a banfctva. Usiloval sa oZivit hospod6rsky Zivot Uhor-
,i.a, modernizovat sridnictvo a posilnit moc panovnfka na
-,,1r Slachty. Na to v5ak potreboval vzdelanfch riradnikov.
.:to sa rozhodol zaloLit v Uhorsku vlastnri univerzitu, Aca-
:emiu Istropolitanu (lsfer- Dunaj, polis- mesto, Istropolis

Ｆ ごゞ．
= mesto na Dunaji), na ktorej pdsobili vynikajr_ici udenci.
Aj ked sa mu podarilo zwyiil prijem do kr6lovskej poklad-

ｒ■一
.,:e, neust6le z6pasil s nedostatkom peiazi. Jeho pokladnicu
---erp6valo vydrZiavanie silnej Zoldnierskej armddy a chod
..azal6ho kr6lovsk6ho dvora. Vojsko vyuZival na obranu juZ-
-,-ch hranfc Uhorska proti Turkom, ale aj na ttodn6 vojny
- - oti svojim susedom - iechom, Poliakom a Rakri5anom. : . . .. -..,,f1.;ltinfa:r'iitr. ...''1...
Matej Korvin nezanechal legitimneho muZsk6ho potomka
= po jeho smrti si uhorsk6 Slachta zvolila za nov6ho panovni- :.. .. ,..: a::le:-,::t isr.:'t,i::,!;l-r:t:;:'- ' .:.:
, . Vladislava II. Jagelovsk6ho. Na rozdiel od Mateja Korvina
-adislav ustupoval poZiadavk6m Slhchty, dim oslaboval po-
, avenie panovnika. Na poZiadavky Slachticov srihlasne pri-
,,voVal, preto dostal hanliv[r prezyvku ,,kr6l Dobre". Za jeho
idy qpuklo sedliacke povstanie, ktor6 viedol Juraj D6Za
'-574), a nesk6r banicke povstanie,
do krajinu vnttorne osla-
- rvalo. Rozvrat Uhorska sa zavf5il bitkou pri Mohddi (1526). -. .- .- - .- -:.. -. , .:l

&udin - sidlo kr6{q Mateja Korvina

Xed pramefov
Galeotto Marzio L"l inlnErn z renesandnlclc myslitollu o ,*nl"ou, Ltori pasoL;l; ,o Juorn
)[ateja Korafna. V rtryuLu rozprdua o Matejouo* ,rJnloni.
V;"tLy lirty, Ltor6 posiela Jo ,o.liiryrh Lrojfit Lur{
,rim J;Ltu1r, olnbo orpoi tita, aL iclt zostauili ini.
ri nJl;ollolrrL. -\ Cnr/r,ri, Poliakmi, Rtrsfnnti,
.t-isty, Ltor6 prirlr,, Lez r-td.lania pr"L"lr,rn oictmi, ,rrrl.,
Dalmcttmi, BrJha,ni, SrLrti... oi ,lolir,n; ,o./roudrd bez tlntoiniL". \tertecky sa natriil elte ako rhlop",
ι
a2じ η 2洗 ん
0″ α
〃sα じガ
。〃″
ざαん
οtts′ θ ′
:θ ra をどasり ″Fs`メ ′
がsヽ ″ 2L‐ t7″ 7メ ノ
んどifα
`げ
α
ブ′gOど んS`η 。
″
,,lrot. Zosto.'uje sice potnerne Lrril-Le lirty, ,ro j"ho rtkopis ro"h.nrrir.o prekrds,te tuary pismen, niedo melzi
nolernynti a
,nolernyn'ti stct i Piie
a storolyl1i,n;. Piie nctjmci s,^ojint blrrLy",
blfrLym priatellm, nko ,nro santi ,i"LeJy
,i"LeJt1 ,iJnli, o to zuciiid
コS`ri170777Sん ζ
177“ nrriLirLtpoL;i
Jdnoui, utely Lrdlnui najmiliientr,. Tbho po"olr,,l L r"L, tlosbtorttin!* lirtu*.

45

E
.{i.""rr.,rrral'l..."s..rsasrar.......'

ハし     ︲
Z l;st" ostrilcomsL6ho orcibisLrpo J6ro ,o SrnJry mestu Bratislaoa (1467)

︲
１ １
Jdn, z BoEej milosti arciLisLup ortriho*"Ly ... primas LlhortLo... po.lrou rozumnlm muEom... mesta
Brailslauy. Vete, Ee z pouolenia ApoitolsLej stolice o , ,6ln ... ndiho Ltall L"Jn zrialend u meste uniuerzitd
a pre tti prfdinu ... tam posielame prot'nroro, ..."La sa zaiali prelnriiLy. VLrdtLom iase tiei prilu aj inf
profesori, po Ltorgrh to* porlol lnlnoL lo T"l;""rLo, oLo oj lo FronctizsLa... Nnlouolin, aLy im niel<to
,rb;l to;Lotti, ale naopaL, chrdite haiu ... prot'nrorou a itudentou ... proti prnLd;otnll*.
" "LE*LolLnL rl
Dan6 u Ostrihome, po suiatLu Rozoslonio apoitolou ,oL" 1467.
"oLotu

Oeiifuaiaa4a ?ran ane

L Podl'a ukdlky vysvetlrte, preio sa Matej Korvin povaZuje za
,, ostrihomskV arcibiskup zvolal kriliacku
vzdelandho renesandn6ho panovnika? Ak6 jazykov6 znalosti mal krdl'

ヽ・
vypravu proti Turkom? Jej iltastnkom bola
Matej Korvin?

一  
prisl'tibenS odmena a ziskanie osobnej
2. Ako ludia v minulostivnimali hodnotu vzdelania? Zamyslite sa, ako

一 ¨´
slobody. Na vyzvu sa zhromaldilo viac
dnes vnimame mLidros{ a vzdelanie,

一 一 
ako 4O-tisic osdb, prevaZne sedliakov
3. Koho poveril papeizaloienim univerzity? Zklorych krajin boli
remesel nikov a chudobnych Studentov.

一一
pozvani profesori, ktori tu vyuiovali?

 
Ked'si iltastnici vypravy uvedomilr, le

一一
ich bez dostatotn6ho vycviku a slabo

一
vyzbrojenych poslali bolovat, vypu klo
v ich radoch povstanie. Na jeho delo sa
postavil zeman Juraj D6ia. Povstalcr v5ak

ヽ´一
boli porazenia Juraj D62a zomrel krutou
smrtou: ako ,,sedliackeho krSl'a" ho updlili
na roz2eravenom leleznom tr6ne a na
hlavu mu pololili rozpSlenU korunu.
Na najbliZSom uhorskom sneme prijala
il'achta tvrd6 zSkony vodi poddanym -
stali sa nevolhikmi, dplne zdvislymi od
svojho zemepdna: bez jeho s(hlasu sa
nemohli stahova{, sobdiit' ani Studova{.
Up 6 leni e,,sedli ockeho
krdfo"

,5tos*riia& QUertttr a rtb6y. ptauttritiaiarc

bratrici - volensk6 skupiny byvalych
husitskych bojovnikov, ktore obsadili
a kontrolovali rozsiahle rizemia Slovenska
centralizovanyl itdt spravovany
z jedn6ho centra siln5lm panovnikom
jiskrovci - 2oldnierske vojsko Jdna Jiskru,
kto16 chrdnilo zAujmy krdlbvnej AlZbety
a jej syna Ladislava Pohrobka
monarchia - itdtny ritvar, na dele
ktordho stoji panovnik; forma vlSdy jednej
osoby
/`″ ′ ″た〃あ″ ごrι ´ ″″
Matej Korvfn
1. Vysvetlite, preb Matej Huriady dostal prezivku Korvin.
2. Charakteilzujte vlddu Mateja Korvina. Akd d6leZitd llohy musel rieii(
po ndstupe na tron?
3. Porovnajte vladu Mateja Korvina s vlddou .lagelovcov. Ktore rozdiely
ste naili?
4. Ako sa nazyva prvd univerzita na Slovensku a aky vyznam malo jej
zalo2enie? Pozndte nejaku univerzitu v blizkosti vaiej obce/mesta?
5. Pokiste sa vysvetli{ vyrok Mateja Korvina. ,,Nevzdelanl krdl' je koru-
novany somdr."
6. Vedeli by ste poveda{, preio bolo stredovekd sldnictvo takd nemrlo-
srdnd a tresty tak6 krute? Ako je to dnes?
7. Akyn inim pomenovanim by ste dnes nazvali ioldnierske vojsko?
Mi;:ipr';1,*'t:t:
一・

hospodSrske reformy S Matejom Korvinom sa spdjaji r6zne zaujimave pribehy a legendy, napr.
rozvoj vzdelanosti Matejova lipa v Bojniciach (i Matejov dom v Banskej Bystrici. Vypdtrajte
humanizmus d'aliie miesta a udalosti na Slovensku, ktore sivisia s jeho menom. Zistite,
Academia lstropolitana titieto informdcie odzrkadlujl histodcki pravdu, alebo si len legendou.
46
 Co sm e sanaudili
[.PREDttVttA SLOttK◎ V V КARPttSKE」
鸞 警進置鱚 E

町 V嚢 貯轟瞼 ◎ ゴ 畿鶴 議ずOW簸 薔魏 up餞

e Napfttte oselfn slov ktor6 vdm ako prv6 napadni v sivis―

losti s pamom ttk`Morava.ヽ「opred si k t6me pripravte
司 ObraZOVY materi`l a priradttte hO podb、 呼 znamu k cen¨
trilnemu pamu
●Porovnate svtte S10Va v skupine:rovnak6-odlittn6.Disku―
tttte O tOm′ preと o ste ich zvoliliヽ 、わerte z nich nttё aSta― Konitantin a Metod
sle sa opakttice.
・ Ⅵ 札VOrte sl pamatOvi rnapu.Slova prlpoJte k centrilnemu
poJllllu′ naznaё te vztahy rl■ edzi nillni.Snaを te sa zostavit ёo
nttkOmplexnaζ iu ζ truktiru poznatkov
e Ako centralny paem si m02ete zvolit tt dalζ ie k■iこ ov6 pq―
my:hradisko′ Nitra′ panovnた i Veka MOravY7 ζ ttenie kres―
tanstva.■租差 iite tt kI`ё OV6 Slovi na konci ka2d6ho uを iva.

NivttY吻 畿驚蛹繭◎諄 盗量
輸機購
Bronzovy
ndprsn,f krft

・■ .‐
‐・
￨・

..i:lri.:rii:{..::ii

Ⅲ 誉'■
11'摯・

事
=鵠
=■

111棚 ま出t鮮
I」 〕
鰐1■ 卜1.

Proglas

l, a Iavi stranu vLpiSte podmienlry vzniku Velkej Moravy a na

- :avi pridiny, d6sledlry jej z6niku.

Cuzky a itofiy. prun(itlaine

" Urobte rekonitrukciu kaZdodenneho Zivota nairch predkov.
- Opiite, ako vyzeralo velkomoravskd hradisko. Pom6ite si obrdzkami
zndmych archeologicklich ndlezov. Na zdklade tohto opisu si hradis-
ko nakreslite do zoiita.
) Cim potvrdite, 2e poias existencie Velkej Moravy prebiehala na na-
io m lzem i kri sti a n izdcia ?
Kostol sv. Margity v Koptanoch
 ・
︲
   申
ヽ ヽヾ、 ヽ ぷ ゛ ss膠 慈 ヽ ゛ ヽ SSヽ MヽSヽ ヽ 忘 雨 SSSヽ ヽ ふ SSSSヽ ふ SSSSヽ 終 SヽSSヽ ド
ヽぎ 終 ヽ 慈 SSヽ ヽ ポ
SSヽ ヽ ゛ WSSSヽ Nヽぶ 慈 ゛ Sヽ ゛ ヽ ヾ
S゛ざ ヽヽ ゛ ヽ ゛ ヽ ヽ TSSヽ
゛゛ヽ
ぶ ヽヾヽヽヽ
ヽい ヽ ゛ ヽ

甕 .郎 濾中曹洸胚菫辟 饒茫 ゛ mSM● ]は I量 量鷺渉Y炒 冒聾蓮

1. Aky druh prameirov m6te pred sebou?

2. Prezrite si a opi5te mesto na prvom obr6zku. Ktor6 jeho
dasti ste rozoznall? Porovnajte stredovekri podobu mes-
ta so sr-idasnou (pomdZte si aj obr6zkarni z obrazovych
publik6cii a z internetu). Povedzte, ako sa mesto odvtedy
zmenilo. Ktor6 mest6 na Slovensku si eSte zachovali svo-
ju stredovekt podobu?
3. M6Zete postupovat aj tak, Ze si skopirujete obr6zok mest-
sk6ho jadra Bardejova z internetovej satelitnej mapy. Za-
kreslite a spr6vne priradte funkcie k priestorom: nSmes-
Model stredovekdho Bardejova
tie, radnica, farslqT kostol, domy najbohatSfch me5tanov,
mestsk6 hradby, veZa, baity, br6na.
,1. Spoznali ste na snimke stredovek6 a modern6 dasti mes-
ta? Pokfiste sa rozdelit tento priestor.
5. Ake vrstva meStanov blwala v centre mesta? Kto byval
v okrajovych dastiach? Je to tak aj v sridasnosti?
6. Podia toho, do viete o usporiadani a z6stavbe stredovek6-

■■■
ho mesta, si do zoiita nakreslite jeho pl6n.
7. NapiSte kr6tky pribeh zo livota stredovekych meitanov.
V pribehu pouZite khidov6 slov6: radnica. richtSr. trhov6
prdvo. cech, erb, tovari5, privil6gium.
8. Spomeite si z udiva 6. rodnika, ako vyzerali starovek6
mest6. V dom vidite podobnosti a odli5nosti medzi stre-
dovekrlmi a starovekymi mestami?
9. Vysvetlite, do sr-i privil6gi6 a kto ich mest6m udeloval.
Uvedte tri pr6va mestsk6ho obyvatelstva a vysvetlite ich
prinos. Zistite, di aj v65mu mestulobci boli udelen6 neja-
k6 privil6gi6.
l0. Zistite napr. na internete, ktor6 slovensk6 mest6 patrili
medzi tzv. kr6lovsk6 a ktor6 medzi zemepansk6 (poddan-
sk6). AlqT bol medzi nimi rozdiel? Ktor6 bansk6 mest6
pozn6te? ii- notl zn6nle?
Sordejev o sildcsnci podaba centro /Iresto
11. Objasnite pridiny osfdlovania nemeck6ho oblwatelstva
(tzv. hosti) v Uhorsku, resp. na Slovensku. po tat6rskorn
vp6de roku1241.
12. Uvedte men6 uhorskych panovnikov, ktori sa zasliuLlli
o podporu a rozvoj stredovekych miest.
13. Nakreslite Struktfru stredovekej spolodnosti a objasnite
pr6va a povinnosti jednotlivych skupfn obyvatelov.
14. Uvedte dva znaky, ktor6 vystihuji obdobie vl6dy po-
slednych Arp6dovcov, dynastie Anjouovcov, Zigmunda
Luxembursk6ho a Mateja Korvina. Prostrednfctvom poj-
movej mapy vyberte spolodn6 znaky ich vl6dy a z6kladn6
odliSnosti.
15. Nakreslite na dasovti priamku udalosti, ktor6 poklad6te
za kl6dov6 podas vl6dy tychto panovnikov.
16. N6jdite na internete priestorov6 makety vyznamnych go-
tickych a renesandnych pamiatok na Slovensku. Prezrite
Leteckri snin'tka &ardeiava
si ich a pomenujte tri ziikladn6 znaky, ktorymi sa od seba
od1i5ujtl.

イ8
Rodi sa eu r6pska 疵趙1。
ｋ

ｆ
ノ

ＶＣ

ノし
Ｖ
０
Ｖ

ｎ
Ｏ
ｎ
０

ａ
Ｓ
ｐ
０
Ｏ

Ｓ
Ｅル
Na zaiiatku 16. storoiia nazvali uienci dobu, v ktorej prdve Zili, お koll1 1 492′ ked tttlr6pallia
epochou renesancr'e - znovuzrodenia. Verili totii, ie svet sa po pre seba objavitt ame滅 ctt svetadiei/
idajnom ,,temnom stredoveku" odznova rodi a vracia k ,,sprdvnej sa sttbolicky konこ ls‡ redovek.
dobe": k antickejcivilizdcii. Renesanind epocha chcela nadviaza{ Zaこ ina sa novd doba一 llovovet
na antiku. V skutoinosti viak vznikala novd etapa l'udskej
ktoェ d podla historikο v ttvd ttt do
civilizdcie - novovek.
sjttsnogi`V itt10 ttSii uを bnice灘
don′ ieic preё o je to ldk,

1.T覺 甦謳疵又躙重 罐匡夢T孟 翼麓 ざ冨之雪Y

=置
zairatky talranskych mestskych itdtov
Z02Aκ じガИf 5′
-
O Ktor6ぶ t6ty a v ktorel epoche vytvorili
obdobie renesancie a humanizmu v Eurdpe
antick6 kulturu?
O Kde lettf Apenlnskゾ polOStrov?
]atiarky renesancnej epochy moZeme pozorovat naj-
/-skor na Apeninskom polostrove (dne5n6 Taliansko).
-,2
od 12. storodia sa na severe polostrova rozvfjali tzv. mest-
sk6 5t6ty. V inych dastiach Eur6py vtedy existovali rozlahl6
- iie na dele s dedidnym krdlom di cis6rom. V dne5nom Ta-
Bahat,4 mestd Apeninskdho polostrova
-ansku vSak ako Stdty fungovali samostatn6 mest6. Vl6dii im
。 ・

v
ゝ

15" staroii
︲％

.:restsk6 rady volen6 z obyvatelov mesta.

︹謹
沼﹃
情

03V屏 覺響饉逸量芍 屁 響鰺KYG爾 鰺ThTttV

．
．

=鰺
・
 ヾ

Apeninsk6 mestsk6 こtaty sa ёoskoro zaradili

medzi naVYSpel● こ ie ttt`ty Eur6py Zdraom ich
sily a bohatstva sa stal obchod a remeseln6、 予ro¨
ba.Rerlleselnti v t,chtO mestach vYr`bali drah6
a vo svete 2iadan6 1`tky(hodv`b′ S`kno)a kVa―
litn6 zbrane.Ich obchodn女 3i nakupovali a pred6-
KORZIKA
vali rozliё n,tovar po celorll svete― obchodovali R「 m。
s Arablni tt so Severnou Eur6pou. NEAPOLSKE
KRALOVSTVO
ヽ、
ヽ ヽ

o Neapol
NttvplyVnaζ fml obYVatermi mests● ,ch ttt`tov
SARDINSKE ハ

sa tak stali bohatf obchOdnfci′ IInaiitelia dieln4 KRALOVST∨ ○

ヽ﹁ 〆
︱ヽ

remeselnfci.Vdaka bohatstvu si llnohli stavat lu― pRZAyγ ハRAcο ry∫ κf″ ο

、、、ジ

κR′4ど O yslt A
xusn6 domy a kupovat tt umeleck6 predmetiみ Ich
、

sebavedollnie rastlo Prive preto prest6vali verit′

ie by nad nillni lnusel panovat niekto s deditn,一
oPa ermo
mi privi16giaIIli a radtta Si、 り v`rali mestsk6 rady.
SIC LSKE KRALOVSTVO
lllnoh6 apeninsk6 mestsk6 こt6ty sa riadili myζ ― DRZパ ソYパ Rス GOⅣ S′(f″ 0
lienkou zn`mou z antick6ho staroveku ― vlada κRハ ιOν ヽ
`ア
/4
ヽ｀｀ ｀｀■■暮
｀￨｀ ｀
・
￨￨ヽ ■ヽ■ ヽ
=下
゛ミ
s、 s■ ヽ■

5t6tu m6 byt spolodnou vecou vietkych obdanov a zdkony m6

vytv6rat vietok lud. Florencia, Janov Bendtky, Pisa, ale aj in6
rnestsk6 5t6ty boti republikami.
VSetci chceli byt irspeini. Dbali na dobr6 vedenie svojich
podnikov, na presn[r evidenciu svojho rozsiahleho obchodo-
vania, preto potrebovali aj zodpovedajrice vzdelanie. Vietci
vedeli ditat, pisat a poditat a svojich synov d6vali do 5k61.
A doraz viac ich bavila aj pozemsk6 striinka Zivota a jeho
svetsk6 radosti.
Zivotn,こ t,l bOhatn`cich rneζ tanov dokonca napodob益 o¨

vali ai ttklChtiCi.SLichtick6 rodinY Sa zo svqich p6vodn,ch sfdel

7υ ktter aた oご 絆
eζ n/ρ r′ e鸞 /Seた Mρ o2
:li慮 :F」 lfll魁 ::laStavali
、 た

Aby obchod dobre fungc ebn6 dobrd bankavd

sluiby, Vo Flarencil tiltc ne wkondvctla nobrik,
rodina Medicrovcov. Me
z naisilneiiich bdnk vtecブ匂

Fne、 anrn

Å ゑ 霊 形闇 ∴ 鷺‡Z鱗 蓼鴛
臨魏 J滋 醗顔聞脱継血彊 亀‡
[ES
Sebavedomf obYVatelia talianskych llliest si ёoraz viac pri―
pomfnali′ Йe na ich`zemf kedYSi existovala mocn`Rflnska
rftta Uё enci a umelci meststtCh ζ
titov sa o pamiatky antickq
civilizicie zattfrnali eζ te viac Obdivovaliich′ sk`mali′ uё ili sa
e
antick6 jazyky(teda tt gr6こ tinu)a tVrdili′ 乞 nov`doba musf
po tisfcroё nej prestttvke znovu nadviazat najq myslenie′ abY
obnovila slivu a ispechY antiky(pretO Sa hovorf o ′′rene―
″
sanc五 一znovuzrodenf princゎ OV anticktt dOby)V lllnohom
to bola pravda Napodobiovali sa antick6 stavitersk6 こt′ ly7

spisovaterorn bola vzorona r(mska a gr6cka literatira

Renesanё nf vzdelanci sa vζ ak v skutoё nosti nanovo pok■ ―
首ali odpovedat na otizku o lnieste ёloveka一 jednotlivca vo
svete.Preto chceli zlepζ it a reformovat krestanstvo a kritizo―
Flarentia * ,,Atdry renes**eie"' vali mnohё neporiadky politickё ho a cirkevn6hoを ivota Zaё ali
./ i :,.,i n !:':i i,. <i,: it i.. iv.t (:: i i) a: :, l () ti:r I ::,ll ;ie :;a poukazovat a na to′ を e vo vedeckej ёinnosti sa treba venovat
-:,
: i,, i'li I i o
i' veddm′ ktor6 sa zaoberai vク skumomこ loveka ajeho pozem…
e't € aj i ; a't i.t f- i.t i i P.i t : r r a ka::.)r I i t: i t:

skq ё
innOsti Nadcll,laliiCh rOzmanit6 mo2nosti ndsk6h0 2i_
vota a ludsl∼ ch aktiVi Tieto vedY nazYVali humanitn6.Novy
smer myslenia tak dostal nizov humanizmus V centre z`可 mu
uё encov v predch`dzttiCiCh Storoё iach bola nttma teO16gia′

ktori sa zameriavala na otizky Boha a ludsk,2ivOt Sk`mala

hlavne ako smerovanie do veё nosti
5θ
 一 
・・
・・﹂

Rh v lase renesancie. Pre(o so poutente

z antiky nojrichlejiie znavu ujalo na Apeninskom
polostroveT Aj preto, lebo |udta mali stdle pred
oiami pamiatky na staroveku Rimsku r&u, Mohli
spomlnot no 1ej stovu o ve/kost.

Na uhorskf krd|ovsbf
dvor prtila renesancia
aj vdoka manlelke
Aj prepychovd domy o paldce sa v renesancii stavali krdl'o Mateja Korvina
tak, 2e napodobhovali stavebn,i {til antiky. neopalskej princeznej
Parovnajte mestsky' dam z iias rimskeho cisdrstva Beotrici.
a renesan(.nf paldc z toho ist|ha mesta, Ktord Spomehte si, ako sa
spolotnd znaky ste no{li? volala renesortind
univerzita, ktaru
Matej Konrin u nds
zaloiil.

CESTY $fN,NruM RENESANCIE A HUMANIZMIJ

a Od druhej polovice 15. storodia sa o renesanciu a hu-

tj manizmus zadali zaujfmat vo vSetkych eur6pskych 5t6toch.
a V priebehu dvoch storodf si renesancia ziskala cehi Eur6pu.
it Najsk6r umelci z Apeninsk6ho polostrova zadali v infch kra-
jin6ch roz5irovat renesandn6 umenie. ioskoro sa stali po-
７‘
  ﹂・  ｎ   み

pul6rni a ich sluZby si Ziadali vSetky kr6lovsk6 i Slachtick6

dvory. Na kr6[ovsk6 dvory prin65ali renesandnf kultirru aj ‐
￨■ ■ ■ ‐
‐

princezn6 a dc6ry vysokfch talianskych Slachticov vyd6vajri-

ce sa do zahranidia.
一  ０   一
１  ＝ ﹂ 夕Ｌ   卜  

Fazetov,t' pal6c v kemli

Renesaninci chit"ektl ra
a r

prenikla dakonco do
vzdtalen6ho Ruska.
Cdr pazval talianskych
一
  ／Ｖヱ  ｕ

a r chitektav, o by p restav a i
I Aj na Slovensku mdme niekol'ko vzdcnych
jeha hlavnd sidlo v Maskve. stovieb v renesantnom slohu, ktor6 pomdhali
Tatianskr umelci dokdzalt skibit stavat tahanski umelci. P1vabni renesantn!
renesanini ititl poldc dol vo svojom sidle v Byt(.i vybudovat
s ruskou tradtlciou. uhorskl palotin gr6f lurajTurzo. Uritl ho na
svadby svolich siedmtch dcdr,

51
 Mnohf eur6pski Slachtici zadali nav5tevovat Apeninsky
polostrov ako stredisko vtedajSieho kultirneho sveta. Via-
cerf Studovali na talianskych univerzit6ch - vtedy najsl6v-
nejSfch vysol{ch Skol5ch. Potom uienci s nov'im huma-
nitn,im vzdelanfm zadali predn65at na vSetkych d6leZitlich
eur6pskych univerzit6ch. My5lienky renesancie a huma-
nizmu sa Sfrili.
'lentc
i:rigltcky renesaniny' i-,csnik cr <jrar,ctiR
te oui.cian'! c.ist riaiznimejlich CivaCelnich
QUarty a itofiy. prunfiitiaina
ht.:r. Dc rc/lonskeho inestc Teronc urniestnil
ie i e n z n c I z n rt ri c i i c I t I' u'tt c sr"r i t- n,p r b elt o',, :
1
t i
1. Preiitajte si na mape nazvy najd6le2itejiich renesaninych miest na
o lrjske Rcr:rer: ct juite, Apeninskom polostrove. O ktorich ste u2 poiuli?
ZistiLe, oka su void autar. 2. Preio sa najvplyvnejiimi obyvatelmitalianskych mestskSich itdtov sta-
li bohati mei(ania? Viete poveda(, ktore boli najvplyvnejiie skupiny
― pI
o byvate I stva v stredove ku ?
ne′
3. Preto uienci a umelci chcelt, aby si [udb znovu osvojili myslenie an-
Ⅵ ac
At6ny boli pre antickLi civiliz6ciu as tak6 tickej doby?
d6leZit6 ako bola Florencia pre renesanciu? 4. V iiestom roiniku ste sa uiili, aky sp6sob vlddnutia existoval v antic-
Viete toto tvrdenie zd6vodnit? klich Atenach a inych greckych itdtoch. Ako sa dd porovna{ s vladou
renesaninych mestskich itdtov na Apenrnskom polostrove? Ktore
1蒻 itdty v Europe sl dnes republtkami?
5. Akd vedy zatal rozvrlat humanizmus?
humanizmus - myilienkov6 hnutie
6. Akd pamiatky renesan(ndho umenia pozndte? Preio je ich hlavnym
14. -
16. storodia spojend s talianskou
zna kom na podob hova n re a ntrckdho u men ia ?
renesanciou; klidol ddraz na StUdium
iloveka a ludskych vlastnosti 7. Vysvetlite, preio obdobie od za(iatku renesancie nazyvame novo-
mestsk6 5t5ty - v renesancii mal6 itdtiky vek.
okolo niektor6ho mesta riaden6 mestskou
samosprdvou $;iiniBr*jekt
renesancia kultdrny a umeleckST prrid, Zistite, ktori najsldvnejii renesanhi umelci pracovali vo Florencii a ktore
ktory sa hlSsil k obnove antickych idedlov

券
ich sochy alebo ine umelecke diela sa vo Florencri zachovali. Pom62e vdm
internetovli globus GoogleiZem a jeho aktwna galeria 360 Cities, ktord
/tloin kffi;ooi slooi pondka panoramaticke snimky r)znych miest a objektov. Predstavte
dedifstvo antiky svoje ziste n ia spo I u 2r a kom.

︰
renesancia
my5lienky humanizmu Zistite, ake dbliie renesantne stavby sa zachovali na izemi Slovenska.
mestsk6 Stdty Pripravte o nich prezentaciu pre spolu2rakov.
me5{ania

鰤.ISR蜻 ざ覺 炒瑕巡 量又菫はT聰 鰤 ― F菫 逸蜻 F中 写

芍 珀 ⑮中ン
=蜻
=晰

瓶脱鸞 菫霧ゑ 鷲 慇震 ‡揺 ソ鴛ふ‡T饉 ぷ‡Å 驚輩醗鰊購Y

恥r druhom desatroё f 16.storoё ia v kritkorll ёase za se―

bOu VYdali v,sledkY SVtthO bidania traia asi nttsI`Vnej…
ζf fi10zOfi renesancie:humanisti Erazmus Rotterdanlsk,′
Thomas More′ Niccolo Machiavelli[tomas m6「 ′nykolo
makiaveli] Vも etci trala dobre vystihli dobr6 i z16 znaky
doby7 v ktorej ttili′ teda rozhrania lnedzi stredovekorll a no―
vovekom ヽア
ζetci tie2 ponikali Odpovede na to′ ako mo2-
52
 - prekonat jej nedostatky a vytvorit novy, harmonickejii
':t pre vietkych. Nezhodovali sa vo vietkom, ale spoiod-
= verili, ie lepii svet pre vietkych sa d6 vybudovat a2
:om, ked vietci ludia budri vzdelanf.

Renesancia sa stala
','-n6lezcovia
aj dobou technick6ho rozkvetu.
vytv6rali stroje a pom6cky, ktor6 pouZivame
:rdnes: vysokri pec, hodinov6 stroje (orloje). arkeb[rzy, ale
,-apriklad aj okuliare. Zdokonalovali r6zne vrlrobn6 postupy
- zlep5ovala sa tak vyroba textilu. zbroj6rska vyroba, sta-
'"':bnfctvo. Najd6leZitej5im objavom sa viak stala knihtlad
- prvrlkrdt v hist6rii nebolo potrebn6 knihy odpisovat rud-
---:. ale pomocou knfhtladiarskeho lisu sa dalo naraz r,rytladit

一
.-,acero kusov.

Gutenberg
o jeho vyndlezy,
k.nlhtlaitarsky lis
a motrico

<o xricirlei sprfstupmid informdcie:

0聴 aV∫ ◎盪 畿畿 爾 os畿 鰺 餞 篤e菫 鶴 ◎ rg騒
Nelfnectt zlatnk a、 呼robCa zrkadiel zistil′ 乏e viacero pfs―
meniek mo2no odtlatit naraz na list papiera′ ak sa pfsmenka
lwTobia z kovu′ natri farbou a potorn odtlatia pomocou lisu.
Kovov6 pFsmenkム potom m02no znOvu hbovohe pospttat―
モeda Vytvorit novY text a ten znovu naraz cel,、 ■ 札laを it.
Navonokjednoduch,vYn`lez IIlal― a doteraz rn6-`乏 asn6
d6sledhι Uk`Za10 sa to toskoro.VttetkY inforrn6cie sa zrazu
mohli vehni r,ch10 Sprtttup益 ovaぜ .V16dy a cirkev zaこ ali na―
priklad tlaを it a rozも irovat r6zne intttrukcie a prkazy Tlaを en6
mihy pom`hali ζfit mYこ lientt humanizmu.
Aki md by{ idedlny svet?
Traja nojsldvnejii reneson(ni ftlozoft boli
z rozlitnych krajin: Erazmus bol nezdvtsly
vedec pochddzolilcr z Rotterdamu a uitl
no univerzite, Tharnos More bol vysokyn
hodnostarom no dvore anglickeho krdla,
Nicco/o Mochiavelli vplyvnitrn politikom vo
Florencit. Nemc/l na v*tko rovnrsky ndzcr,
ale zhodovoli so. ie sprdvne uspariodony
svet je ten, v ktorom ludia budi iit v rnieri,
budu mot slobodu a nikto nebude nikoho
pariiovot. Toky svet so dosicihne vfchovou
v duchu humanizrnu.
 V.fznam knfhtlade bol vdak trvalejSi. V,froba knih sa zr(Jch-
lila, a preto aj zlacnela. Ku knih6m zfskalo prfstup viac [udf.
Z dostupnejSich knfh sa m6Ze udit vddSie mnoZstvo z6tjern-
cov: preto knfttlad pomohla dirit' vzdelanosd.

■
￨・ 、

Stroje Leonarda da Vinciho

・ ′"￨'`

Jednou z najsl6vnejSich osob-

竿複 nosti renesancie je Florentan
Leonardo da Vinci. Jeho nadanie
bolo v5estrann6: bol umelcom
i vedcom. Zaujimal sa o kon-
Strukciu najr6znejiich strojov
(predovietkym takych, ktor6 by
mohli lietat vo vzduchu) a 25.-
roveir bol skvelym maliarom.

つ
Vo v5etkom sa opieral o vlastn6

、
“ ヽ
skrlsenosti a prenikav6 pozoro-

一
vania. Bol tieZ presveddeny, Ze
Iogick6 myslenie sa musi opierat
o z6kony matematiky.
), a)i t' ): I i:)\.'t' :', :f ,: .) ):,4, ) | ; :i:t )., )...1.: ) )t t :. jt ) . i

:. t:: /;: jt., i)t.al

,:t:,.1t:ti::t . i;tt)ii.t',)t /,/. iitt.lt.
0と
.' | !i,;t.,:: '.,i ,..,.., ,, : rt..1t, ):
KOrer菫 壼kOV◎ 輔 av:Ze機 饒 nie』 e stredO]饒 ver曇 饒 酔 磯
',t ); ::. .it,)lt
:) .ji,,,ttj t,.:f,'::ta | ::,;,:t ,lt; i,,,,.,'.'' ,.'',):,.

,t i: t'a::i: )rlt,i::a:ll: ;)a,i.j:); !:, :t ):):it: V renesancii sa rozvinuli aj pr(rodn6 vedy. Mnoh6 priro-
t ..t,, : ,,.,..,, ..t t..: !,:,t t,l,lt .,t l;;:..:l : lt:.i t) dovedn6 inform6cie sa takisto objavovali vdaka Stridiu diel
.:. ,1: li t .t 1 1,
j1,,ti;;,'r.1 t,. lt,, | /.,.:, ), : ) :
starovekych udencov na dal5ie prich6dzali humanisti samo-
statne. Humanisticki udenci sa zaoberali vyskumom ludsk6-
ho tela i svetom, ktor,f obklopuje dloveka.

Mikul6S Kopernik, poisky kriaz,

ktorf sa venoval astron6mii, dlh6
roky pozoroval vesmirne teles6.
Potom vlzslovil n6zor, ktory tplne
prevracal dowedy platn6 te6rie za-
一
釘一

lo1en6 na tvrdeni, i.e Zem je stre-

一一 
dom vesmiru a okolo nej obieha
一 
一 

Slnko. Kopernik dokazoval presny

． ．
．

opak: Zem a spolu s iou dalSie pla-

n6ty trriZia po vlastnych obeZnych
drahach okolo Slnka.

Kopernikov objav vyvolal ridiv a dokonca pobtirenie. Ani

udenci si spodiatku nevedeli predstavit, do vSetko to bude pre
Iudi znamenat. Kopernikovo zistenie v5ak znamenalo, 2e lu-
dia sa musia rozlfdit s n6zorom, ktor6mu verili cel6 st6rodia.
Aj takto symbolicky sa kondil stredovek.
'',: i,.,:,, i.,, ,'.:;t, ' ::,i ,,:,,t, t:
....1 '):.) ,1: | / :.,...;.,:1.
' )..,;1,:'t,l t: t:t ,' ) , ,.,,, I

54
 fred pramefiov
I{;""o1, Mo"h; oonll;' I4oJ6,
VdEnos{ si ponour& zisLa aj ,tnJg, oL loLa;n byt sLutudnlm priatelLm i sLutoinlm nepriotellm -
tnlo, Lnl'Ln lll"1;rh rorpolro, zauime otuoren! postojl< ielnei Jr"hni strane (...)
"lnbo

*ilouriL umenia a uiel, mdzamestnduat uyniLajilcich muEou

\,4oJa, sa md ... prejaui{ oLo
o prnuLoroua{ poctg ugniLajticim u*nlro*. Md porrbudrooa{ mei{anor, oby ,o poLojrn unrouoli suoimu
suoj majetoL, obory, Ee mu Luln olilotE, aleLo otuori{ si
zamestnani"...
"Lj ,o riLto ,nbal ,rnllJlua{
d;nln, zo strachu prnl Jofro*i. Md oJm;eia{ priiinliuErh obioro, o u6bec Lo;Jaho, Lb ,hrn toL di onoL
prispie{L rorLrntu mesta alebo itdtnej moci. OLrem toho md, prlrolntl"h roinljch oblob;orh usporiala{
prn ILJ slciunosti a in6 oslauy.
(ZjedrroJuHen6)

Daitfiaf,aarc ipttauana
. Prerozprdvajte myilienky Niccola Machiavelliho vlastnymi slovami.
-. Vytvorte z jeho myilienok zoznam vlastnosti, ktore podl'a neho mal Leonardo da Vinci bol l'avdk a vietky
ma{ idedlny panovnik.
pozndmky do svojich zdpisnikov pisal
zrkadlovym pismom, teda sprava
d o l'ava ?
Oeaafty a itoAy. praagitiaiarc pozorovania Leonarda presveddili, Ze pri
Ktorlich najznamejiich renesantnych uiencov pozndte? V aklch od- lete (vtdka ti stroja) netreba, aby kridla
mdvali? Presne ndm to vysvetl(lyzika.
boroch pracovalt, tim sa presldvili?
Aj dnes rozdelujeme vedecke odbory na humanitne, technicke, priro-
dovedne. Viete vymenova{ niektore z kaZdej skupiny?
Zopakujte si, preio renesaninych uiencov filozofov nazyvame hu'
manistami. heliocentrizmus - te6ria, 2e stredom
Spomehte si, ako vyzerali stredoveke knihy. Cim sa vyznaiovali? (centrom) vesmiru je Slnko, nie Zem
Akll je najnoviityp knihy v sitasnosti? Pou2ivate ho alebo ho pouZi-
va niekto z vaiej rodiny?
Najsldvnejii obraz Leonarda da Vinciho je opradenli tajomstvom pre
zahadny usmev zobrazenej ddmy. Viete, ako sa obraz vold a v ktorei
Ayres, Charlre'. Zivot velklich umelcov.
europskej galerii je vystaveni?
Bratislava : 2008.
Ndjdite nejake prakticke priklady toho, Ze ludia sa k sebe sprdvaji http : / lwww. b bc. co. u kl scie ncel
lepiie, ked'sri vychovanejii a vzdelanejii. leo n a rdol I tntera ktivny ateli6r/
Ako sa v novoveku zmenilo myslenie v porovnani so stredovekim? htt p : / /www. u n ive rsa I I eo n a rd o. o rg I
Ak!mi znakmi renesantnej doby potvrdite, 2e kou sa koniil stredo- /hrajte sa a spoznSvajte Leonardovu
vek a za([nala sa novd etapa l'udskych dejin? tvorbu /
www. Io u v re. f r I sl6v na pa riZska galerial

ienesantn6 stavby majLi svoje charakteristick6 znaky. Zistite v spoluprdci /koia ktiiooi slood
. vyuiujricim vytvarnejvychovy, ktor6 srj to a nakreslite ich do zoiita.
vedy o dloveku
prirodn6 a humanitn6 vedy
',,flrliprojr:&t
objavy vedy a techniky
Od lietaj(tceho stroja Leonarda da Vinciho po kozmicki raketu. Vy-
knihtlai
,iite vedomosti z inych predmetov a pripravte maly obrdzkovy prehl'ad
.yvoja leteckej dopravy a tabulku, v ktorej porovndte principy pohonu
Ja Vinciho lietajiceho stroja a modernej rakety. io ste zistilr? Prrpravte
c reze ntdci u svoj rch zi ste n i spo I u )r a kom.

55
 T

・ ヽヽ
― ― ヽ― ヽヽ
・ヽ
・・ ヽヽ
■■ ・ヽ
ヽヽヽ ・ ■
ヽ■ミ■ ■
￨― ■ド
ヽヽ
ヽヽヽ
ヽ‐S―・
‐ヽヽ
ミヽミ
ヽSヽ ■
ヽヽ
ミ■‐ヽ
ヽ■ヽ
ヽ‐ ・ ヽ 中‐
=ヽ、,‐ =・

― ― ― ‐
ti4 _.、 、 )P 「 ― ― 一
―
―
― ―
― 一 一 ― ―
― ―
― ― 一 一 ― 一 一 一 ― ― ― 一 一 ―
一 ― 一 ― ― ― ― ― ―

Vyznam knfhtlade bol viak trvalejSi. V,froba knfh sa zrych-

IiIa, a preto aj zlacnela. Ku knih6m zfskalo prfstup viac tudi.
Z dostupnejSfch knfh sa mdZe udit vdd5ie mnoZstvo z6ujem-
cov: preto knflrtlad pomohla Sirid vzdelanost'.

静 ,Iヽ Stroje Leonarda da Vincileo

●
′´￨■ `・ ￨'`

Jednou z najsl6vnejSfch osob-

筆 、 11:〔 nosti renesancie jeFlorentan
Leonardo da Vinci. Jeho nadanie
bolo v5estrann6: bol umelcom
i vedcom. Zaujfmal sa o kon-
Strukciu najr6znejSich strojov
(predov5etklm takych, ktor6 by
mohli lietat vo vzduchu) a z6-
rovei bol skvelym maliarom.

つ
Vo v5etkom sa opieral o vlastn6

︶
“  一
ヽ
ri.=J=■ 嬌■.‐ ″ふだ skrisenosti a prenikav6 pozoro-

・
vania. Bol tieZ presveddeny, Ze
logick6 myslenie sa musf opierat
o z6kony matematiky.
l, i)t t,'t:t.1,,, 'tl t.)::,,, .t::t:it:'.11:j),, ,,1,,1.,1. i,

, ,,., t. :., , tr ',,. . , ,

:),:'la : tt;4.:'tl. a i; l:':.i:t,tt: I I .:.t):.t;.,,' し

':,.ta
),.it Kopernikov objav: Zerm nie je stredom verm,irLt `Z
::,.:::i:):. .1t:),1.'i':.,,a .,t.) t :a ;,/, ti:1.:
).':.)l,ia:t'i, llrlt.' ; ;;: it,'l:t, :t '.t:: l, . :l ,,,..'1 .,: ,.
!t l: l'...'jt-t .i:a:it:,:1,1, i),:it;a:)1 lat ,,.,'1..)i.tl V renesancii sa rozvinuli aj prirodn6 vedy. Mnoh6 prfro-
i ,:1:1,';;,;,:tt tt.::tt. l.',,:1,,,:;:: ..' :,1:
'1:,
:t.i,, ,.,. dovedn6 informdcie sa takisto objavovali vdaka Stridiu diel
/.,, ,,t,,, :'' . ,'.1;,;
.::':t:,' .,., ....1r..
i,.;;.::tl /a,ll:,::l: starovekych udencov, na dhl5ie prich6dzali humanisti samo-
statne. Humanistickf udenci sa zaoberali vyskumom ludsk6-
ho tela i svetom. ktorf obklopuje dloveka.

Mikul65 Kopernik, polsky kiiaz,

ktory sa venoval astron6mii. dlh6

一
roky pozoroval vesmfrne teles6.

´一 一 一 一 一 一 ＾・
Potom r,ryslovil n6zor, ktorf riplne

二 一
prevracal dowedy platn6 te6rie za-
loZen6 na tvrdeni 2e Zemje stre-
蒙 i・
dom vesmfru a okolo nej obieha
Slnko. Kopernik dokazoval presny
一

■.:■ ■」
opak: Zem a spolu s fiou dhl5ie pla-
n6ty trdZia po vlastnych obeZnych
drahach okolo Slnka. ル
Kopernikov objav vyvolal r-idiv a dokonca pobrirenie. Ani
udenci si spodiatku nevedeli predstavit, do vietko to bude pre
Iudi znamenat. Kopernikovo zistenie vSak znamenalo, Ze Iu-
力 一

dia sa musia rozlii,it s n6zorom, ktor6mu verili ce16 st5rodia.

Aj takto symbolicky sa kondil stredovek.

54

T「
奮
 frcd pramsfev
l{i Mo"hi ounll;' Vl
""olo "la,
V,iEnos{ si panounL, z{sLa aj ,tnly, oL loLa;n byt sLutoinlim priatullm i sLutodnlm nnpriotullm -
tuJo*, LnJ'bn Jlhlrh ro"poLou zauime otuoreny postoiL ielnei lrrhni strane (...)
"lnLo

Vl"la, sd md ... prejaui{ oLo *ilorn& umenia a uieJ, md zamestnduat uynil<ajilcich muEou
o prnul"orora{ poctg uyniLajticim u*nl"o*. Md porrbulrouaf me!{anoq oby so pol"ojne rnnoroli suojmu
zamestnaniu... oLy sa nil<to nnbdl ,unlodoua{ suoj majetuL, obory, Ee mu budn odkotE, alebo otuori{ si
l;Jn" zo straJu prnl loilo*;. Md olmieha{ priiinliulrh obiono, o u6Lnc L";laho, Lto rhrn toL ii onoL
prispie{ L ,ozLuetu mesta aleLo iilitnej moci. OLrem toho md , priholnlch rodnljch oblob;"rh usporiala{
prn ILJ sldunosti a in6 oslauy.
(ZledrroJuie'r6)

Tait$rufaua ?faulana
? rerozpr Avajte myil ien ky N iccola Mach lavel i ho viastnym i slova m i.
I

- Vytvorte z jeho myilienok zoznam vlastnosti, ktore podl'a neho mal

Leonardo da Vinci bol l'av6k a vietky
mat' idedlny panovnik.
pozndmky do svojich zdpisnikov pisal
zrkadlovym pismom, teda sprava
d o l'ava ?
Ouaky a rtbAy. preafiitlaiarc pozorovania Leonarda presvedtili, 2e pri
Ktorllch najzndmejiich renesaninych uiencov pozndte? V aklich od- lete (vtika ti stroja) netreba, aby kridla
boroch pracovali, (im sa presldvili? mdvali? Presne ndm to vysvetlilyztka.
Aj dnes rozdelujeme vedecke odbory na humanitne, technicke, priro-
dovedn6. Viete vymenova( niektord z kaldej skuprny?
Zopakujte si, preio renesaninych utencov filozofov nazyvame hu-
manistami. heliocentrizmus tedria, lestredom
Spomehte ako vyzerali stredoveke knihy. Cim sa vyznaiovali?
si, (centrom) vesmiru je Slnko, nie Zem
Ak! je najnoviityp knihy v sitasnosti? Pouiivate ho alebo ho pouZi-
va niekto z vaiej rodrny?
Najsldvnejii obraz Leonarda da Vrnciho je opradenl tajomstvom pre
i. zdhadni lsmev zobrazenej ddmy. Viete, ako sa obraz vold a v ktorej
Ayres, Charlie'. Zivot velkllch umelcov.
E europskej ga16rii je vystaveny?
Bratislava : 2008.
Ndjdite nejake prakticke priklady toho, 2e ludia sa k sebe spravajd
htt p : / /www. b b c. co. u k/ sci e n ce /
lepiie, ked'si vychovanejii a vzdelanejii. leo na rdo/ lintera ktivny atel i6rl
一´一  一 ・  一 

Ako sa v novoveku zmenilo myslenie v porovnani so stredovekym? htt p : / /www. u n ive rsa I leo n a rd o. o rg /
Akimi znakmi renesan(nej doby potvrdite, 2e hou sa konirl stredo- /hrajte sa a spozndvajte Leonardovu
vek a zaiinala sa novd etapa ludsklich dejin? tvorbu /
f r / sl 6v na pariiska gal1ri a/
´一

www. Io u v re.

':nesantn6 stavby majLi svoje charakteristick6 znaky. Zistite v spoluprdci /koie leffiiooi slooi
一

. vyutujdcim vytvarnejvychovy, kto16 sri to a nakreslite ich do zoiita,

一
 

vedy o tloveku
一 一
一 

prfrodn6 a humanitn6 vedy

 

,,tinipr*jekt
 一

objavy vedy a techniky

 

)d lietajdceho stroja Leonarda da Vinciho po kozmickil raketu. Vy-

ヽ

knfhtlai
-iite vedomosti z inllch predmetov a pripravte maly obrdzkovy prehl'ad
voja leteckej dopravy a tabulku, v ktorej porovndte principy pohonu
:a Vinciho lietajiceho stroja a modernej rakety. io ste zistrli? Prrpravte
-'ezentdciu svojtch zisteni spoluZiakom.
ド ミ
、、
、゛
、゛゛゛
゛゛゛゛゛゛ヽ
NSSヽ ヽ
ヽヽ
忘

3. EUROPA St PODMANUJE SVET

一
・一 頚
Sebavedomi, aktivni renesanini ludia sa uplatnili aj ako

一
・
  ヽ●
objavitelia novlch syetoy. A nove informdcie ziskavand
odk4ivanim antickllch vedomasti im v objavovani pomdhali.
V roku 1492 pristdlitri mal6 ipanre/ske lode na pobreii
nevekdho ostrovieka v Bahamskom sdostroviv Karibskom
mori. Na palubdch lodi boli prvi Euripania, ktori v6bec priili do
tejto oblasti. Tak sa zaiali vekd qlpravy Eur6panov do zdmoria.
Eur6pania ioskoro dobyli veke iasti syeta.

ZOPAKUJME SI
. objavn6 plavby Eu16panov
Kto v stredoveku putoval do
vzdialenlch krajin? Kto z Eu16py sa
- Eurdpania na najjulnejiom cipe Afrrky
objavenie Ameriky
dostal napriklad na Strednf vychod obopldvanre Af riky, objavend novd cesta do
a preto? lnd ie
Spanielsko, Portugalsko, Bltinia, Nizozemsko
kolonidlnymi mocnoslami

PRttCO ttLADAT鷲 ◎VE CESTT

DO DALttMCtt Kは ∫置
鷺
「 EI′ 1■ cl、 ■
1● イ
「 1巳 ￨`
` .‐
lt,■ Od konca 14. storodia obyvatelia talianskych republik na
pobreZf mora, ale aj iniEur6pania doraz dychtivejSie nadtvali
50￢ ■tSr●
chyrom o rozprdvkovo bohatych krajindch: o Indii, iine, Ja-
ponsku. Do tychto krajin sa Eur6pania dostdvali len ndhodne.
Po Marcovi Polovi uZ takmer nik nena5iel odvahu na nebez-
pednri cestu do takych vzdialenych oblastf.
Hodvdbna cesto 0 obchad s korenim Predo boli chfry o tychto krajindch doraz populdrnej5ie?
cesta po mori p6 5(ii V roku 1453 padla Byzantskd riSa. Dobyli ju osmanski Tur- f‐ .‐ 31a
ci. Turci potom ovlSdli mnoh6 vyznamn6 obchodn6 stanice
-6s512 talianskych it6tov vo vychodnom Stredomori a prekazili ich
obchodovanie s Arabmi. Vyznam mocnych talianskych pri-
stavnych miest preto klesal. Oblirben.l tovar, ktory sa od
Arabov dov6Zal z krajin Dalek6ho vychodu - korenie, prepy-
chov6 l6tky, voiavky, bol doraz drahii. Bolo treba n6jst novri
cestu k bohatstvdm Orientu: takri, ktor6 by neSla cez izemie
Turkov.

輪鷺鰊貯逸芍珀立鸞 蓋選 Å 甦量べΥ
『

Henrich Moreplavec, jeden zo synov 00jaVit nOvi cestu dO Indie sa prvf pok`ζ ali Portugalci.
:crttgalskeho krdk: Jdna 1., vysielol prieskumnd V ё ase′ ked tureck,sultttn dObttal Konこ tantfnopol′ sa uを pla―
;ypravy na africk6 pobre2ie. Mal povahu vili okolo pobre2ia severna Afl・ ibみ POrtugalsl寸 prinC Henrich

匡
objavite|a : obdivoval umenie moreplavcov
Moreplavec zhromattdoval vz`cne mapY a star6 cestOpisy
a hl'adanie novych uzemi. Zdrovefi sa viak srtoZil,
a radil sa s uё encalni′ ako postupovat Nttsk6r bO10 treba pre―
oby Portugalcl noill cestu k vzdcnemu korentu
,"Y
a bot,or:r,tt Dalekelrc ,ychodu. 1r1r6rpoljtl
konat strach a povery nimorn■ ov Ze najuttnom c● e Afl・ i、 ア
okolo seba nalsldvnejtich cestovotel'av a pre bude kattd`lod zniё en6
uspech vyprov zaloiil oj kartogroficku ikolu.
56
 Portugalci hradali cestu niekolko desiatok rokov lch lode

■
「 livali ёOraz dala okolo africk6ho pobreを ia Z Afl・ ik17 priV`乏 ali

卜■・
iD Eur6py ceneny tovari africk6 korenie′ zlato′ slonovinu′ ale

ヶ 、
  

卜¨
li rudf_。 trokOv V roku 1488 o可 avil portugalstt kapitin

 一へ
Ba■ ololmeo Diaz pri svaeJ plavbe najuttnattf bod Afl・ i、 4 POr_
1■
9alCi hO nazvali MYS dObra nddeje_preto2e im dod6val
iidq′ 差e teraz uを indick6 brehY ёOSkOro dosiahnu O desat
f]kov nesk6r(1498)k nirn Skutoを ne doplival dalζ f portugal―
l● moreplavec Vasco da Gama.Nov6 cesta do lndie bola ob…
iavend.ヽ も 札701alo to zdesenie medzi arabsけ mi obChOdnttmi.
T■ ζili′ 乏e ich、 呼 sadn6 postavenie v obchode s orientilnYm
「]varon■ sa coskoro pomlnle

33鸞 購逸ゑ 珀覺鱚 菫鷹 鰺ン 鸞iガゑ :綽 艤機械 鷲爾 薔鷲 Å 矮 鷲繋蓋1之

Lod' portugolskych objavnych plavieb: plochetnica

Portugalci hradali cestu do lndie smerom na vychod od
karovelo. Mala toky druh plachiet, ktori,
FDrtugalska a Eur6pY:ObOplivanfrn Afriへ 、K ζpanielskej kr`―
ej dovol'oval presk.u m a',,at neznd me obl asti,
:lvnej lzabele prive vtedy priζ iel moreplavec′ ktor,tvr―
1

v ktorich lodrvodi eite nernohlr poznot smery

三 差
11′ e balek,、 chOd rno2no dosiahnut plavbou opaё n,m a silu vetrov, No tokelto koravele sc plovil rtj
:■ ■ ∼
erom cez Atlantick,oCein Prekvapiv`mYも lienku (ako Bortolomeo Diaz.
:■ mottno plavbOu zipadn,m smerOm dostat na vYChOd)mu
―
nukla antick`Ptolemaiova mapa sveta Volal sa Kriさ tof
Kolumbus
Kblumbovi sa podarilo presvedё it ttpanielsku krirovn`a jQj
■ lanttela′ aby ho vyslali hradat nOv` cestu.ヽ も 可)liVal na iu
F troma lodarni(Santa 1/1aria′ Pinta a Nina)a po niekolkome―
:・ ёna ceste pristil prijednolll z Bahalll■ sttCh OStrovov v Ka―
「lbskon■ mori 1/1apa′ ktorej veril′ vも ak obvod Zeme vYratala
「rochu menttf′ ne2 je v skutoを nosti.Kolumbus si preto pri
・ 司denf nOva zeme lnYSlel′ をe sa utt dOplavil oveh dala一 a2
■a Dalek,ヽ 呼ChOd′ dO Indie Nevedel′ をe doζ iel na`plne in,
svetadiel Domorodcov ktorych stretol′ nazval lndiini Ne¨ prvr' Eu16pania, ktori pripldvali
k americk6mu kontinentu, boli
[priVnY nazov sa napodiv Ч]al Kolumbus navtttfvil Ameriku
Vikingovia? Objavenie Ameriky pre
Nikdy vttak nepochopil′ Йe kontinent′ na ktorom
=Ste tri razY・ Eurdpu viak nedatujeme rokom ich
「rist61′ nie je Azia NeottaVil ani kopY Zlata′ o ktorom tie乏 plavby Neosidlili kontinent, a tak rch
Fnfval cesta upad a do zabudr';tia.

N ojsl dvnejii moreplovec

kiitof Kolumbus
(1441 - 1506)pochddzol
z tolionskeho pristavn6ho mesto Jonov
Trvolo mu vtoc rokov, nei presvedtil
mocnich tudi, aby mohol hlodot
cestu do lndie, Po novrq\s z pNeJ
nojsldvnejiej cesty uskuioinl/ eite trl.
Objovil o pomenovol mnohe ostrovy
v Kanbskom moil.

ledno z omelSich lodi sveto -

umbovo Sonto Marro
tiasnd rekonitrukcio)

5/
ド ]T(SSSN゛ ゛ ゛ ゛ 仄 ゞ ゛ ゛ ゞ 炒 ゛ ゛ 雨 慈 ゛ ゛ 慈 慈 ゛ 雨 総 忘 ゛ 慈 仄 ゛ ゛ ヽ 巡 忘 慈 ゛ ゛ 慈 ヽ ゛ ゛ ゛ 兆 ゛ 総 ゛ 雨 ゛ ゛ 雨 ゛ 慈 ゛ ゛ ゛ ゛ ヽ忘 ゛

汐贔鷲C鸞 覺 趙 鷹醗量鷺屹 Å 爾 量腫 茫渉炒饒録 ⑮畳

覺

Na zaё iatku 1 6 storotia zatali rudia tuttit′ 乏e Kolumbus

a Europania objavili novy svetadiel. Preto mu zatali hovo―
rit Now svet.MOreplavec a cestovateI Florentan Amerigo
Vespucci[vespuё i]bol o toln skalopevne presvedteny ノЧ on
sk`mal americk6 pobre2ie Na jeho poを est dostal kontinent
pttr rokov po objavenfIIleno Amerika

U鰺 貯鷲鐘爾 Y懲 哩魏壼菫修憮Å V屯 鸞VA曇 曜爾 P鸞 隧 や CIW

層■ 閣
σθわθ′
σP4o′ ettθ ,oyσ ttσ ρσ7 Eur6pania uskutoё nili v 1 5 a 1 6 storotf ettte viac ispeζ ―
Stdrovek′ J6C″ θ Stroη 6rll Pttο ttmσ わsジ ″ nYCh Z`morsls'Ch VYprav Do o可 avOVania novych izelllf sa
y髯/pte v 2.storcこ Podtt vted/dosttυ ρ η′Ch
´ ZapOlili tt inf:Angliё ania naprfklad objavili dnettn`Kanadu
ρο
Z/'Cltkο v zost‐ ly′ ￨′ ηθ ′ktο ′
びわοla
寸―
PLI SVetσ
p● ICPさ Oυ σジご o′ 5,storOと ,α
、
Holandan lnUrillerll Barents sa pokittal doplavit na Dale時
chod severovychodn′ m smerom.Doplival a2 na Spicbergy
殉tO l‐ 3σ
PC yC■ lκ ″ζ「Kθ 々
tο Jrrlbυ s.
Poё as pol`rnej zirnY jeho lod zovreli a rozdrvili ladov6 kry―
｀ 乏e a t6to cesta
町 ‐ ゞ dalζ fch storotiach sa vζ ak ukizalo′
exlstЦJe

く １〓 鷲帯圭 ｒ
SEVERNA

KUBA
C it
. HAITI

・
一
﹂
、一
︲
﹄﹂
一一
〓
﹁沢
鷹轟
﹂
ｒ‘
一

Nojs/dvnej5ie objovnd cesty

KriStof Kolumbus (1492 -

1493)
Vasco da Gama (1 497 - 1498)
Bartolomeo Diaz t1486 - 1488)
 Ako to′ 乏
e Eur6pania bolitakf`FPettnf?P° hittal,ich t'差 ba l
: r bohatstve, ale aj zvedavost a t(rZba po poznanf. Pom6cky,
116 mali k dispozicii pri cest6ch, boli pritom jednoduch6.
liavili sa na plachetniciach, teda lodiach pohSfianlch len si-
r vetra. Kapit6ni v5ak dok6zali tispeine vyuZfvat kompas ゝ
: :-ozne in6 pristroje na zistovanie polohy: astrol6by a kvad-
rnty.

Zem je gufotd. Ferndo Mogolhdes

[mogol enil - portugolskl mareplqvec
NovigaZnd pristraje rnoreplavcov: kvodrant
v sluZbdch Sponrelov oko prvi prokticky - drevena qleba kovavd plotho tvare ttvrtiny
'r
dokdzol, 2e Zem te sulotd. Roku I 5 l9 kruhu, Po obvade ma vyznaten* stupnicu, K.ed
namarnik drZal plothu zvtsle, mohal odrdtat
K%pres′ o ρrle′ ′
yo′ η pazorovonej hvtezdy nod obzc;rom
"ryiku
)υ ハmerlKOυ σ υ /7r10yOυ zelη oυ a pamacou {.obuitek. Ltrtit palahu lade,
)ρ ′
びγσ10■ σFl′′
ρあ/POtο m Sσ 10d(
οDσ cn(
//′

一
Ohfiovej zemi vplovoli Mogolhdesove lode do uplne nezndmeho ocedno,

ピ
bpitdn ho nazvol ,,Tich,i", pretohe prdve vtedy bol ndhodou pokojn'i, ヽ.

Veternd ruiiea *
morepl0vci pomacou
nej urfuvoli smer
a silu vetr7,
Sporne rtlete sl, r"o ste
pri oboznanavqni
srs
: dejepsam dazvedelr
o sstrolabe?

Pam62 si brologiou: t"o s* tietajilce ryby a aka

vyzerajrt v skuto(nosti? Objavrr"elta no svalch
(estdch spozndvali mnoZstva nezndmych rostlin
a Ztvotichov. Umelet, ktori sa ltokuiali zobrazit,
ich rozprdvonie, rteraz sprdvne neporhopili, to im
mareplavci opisavali, lla obrdzk.u lietalu ,,lietc-
jlce ryl:y" aka vtdky - ntedzi yslorhtami lode,

翅e sy Spた ゎerg/σ Bσ rentsο yo more7

わθtκ e,ktorψ o(

Al‐
一  〓一一  一

￨ `
ドヽぃsssss゛ ゛ヽヾヾ゛゛゛゛ヽヽミ゛゛SSSSSSSSSぶ SSSSSSヽ いヽSSSヽ ふ゛゛゛゛ぶ゛SSSSSS゛ ヽふ゛゛SSNSSSSNSNSSSSSSSSヾ SSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSSヽ ゛゛゛゛゛゛ヽいヽふヽ゛゛゛゛゛゛SN嘔
￨"

fr.ed, prameiov
Z l"l"6l"o Jnnr,lro Kr;;tot'a Kul,n Lo
3at。 ん 12.。 んぁ ι yρ ′α ん 洗 sρ θル ん ル J77`“ OS`Ю υ溌 ん夕 υ二 σαノsん ο β αんα sん ο777u S′ οSttυ

ん ィル訪どηF υ o sυ ″ ィマ´η α “
2ノ υ α
ルσ″ αη αあ
`。
αη “ isん 。 Ю夕υ′
Jθ ル
“
η α んノ σ“
んル」1/α αノ″
“
22Fだ ′ Sρ 。ん `
s MarFilklθ 777 Aん η
`。
sο 777 3η 2び η
ο `%傷
ル 0ム 短 777 Viη η ん
J97 α ん αρメη o172 Alttθ sα υο2ム 智
J77′
″η 0777 Sρ γ
たυ洗
ο
υ洗ルη αノη oι ″ジタ .Aん′ だ′ so scι oa υ 2α ′
ん漸“
んυsん 所υん `どαθ ισん σた ごη′2ご s`α υsο 2ο ん η
ν 9ん ρ `。

“
`ο

“ メ ル ρ ン ノ
ん γ″θ ん 777α ′
772′ αノ″ α ん
。2η α んη αυだ σ
12`ん ノ
72'7て f′んsυ ″′
εんん誹α品メησ2」 S`α υ
ごεんι
οルρ角 η ごF漁%γ ′
η αη) 771θ
`′
α.る ノ yS`′ β清 αι
たん′α こ
リセ
`イ

αy ρLα ι θ′
‖ ん
`Oκ
α を洗 ρ。ルJ71げ stγ て
:ら,′ ,η θんγ
ttα α ηノη′メ
α α″だんυ αん。γ α″ ん 2ι zル ,2′
'υ

“ “ `′
sυ んざ
ο22ん η 771レ 777η θ
あO υ ん ん
oJJlノ σ 。υαoυ Oσ たη ″ω2ルれげざ
たん。 夕 んa Jl・

`s`Ю `。

r/1。 77rα s LL″ ″

あιοι
αιαん
“
_ル tts`ル″α′ん ″ジ 洗 7770Ю 洗 Fsげ 多 ηα 2υ la/ざ θ777た S`α α ηα2ノ υ″ 所 ル こレροωοθ … ル ′鳥 Saざ滋
`。 `η `ン
α ttυ tt α ρ。
`ο
ル Sa`続 7ん 力ηoη ノσん ″どS`資 ブ。υυあ 訪 ″ 所 一 うじθル 戸 んび 為 ガαル湛 α α 洗 んんυνノ
α′ざ繊 i“ υη′
漁ん 漁 υ
ざし
長 たιォ。
どηιざ
ぬυ αα′
ηんο ′ 短υ
ηαあ2`υ ど θνρ
ざ び riaあ σ
ッαρ んνι
θち
“
νρ ν “ν ブ 「 ν
ンルθ `ο
liυ .

`。 `′ `ざ `ん

Oaii$raiana ipt at tana

ti革 曇ξjJ壼 桑 ξξ 1 Spiite si zoznam lednotlivych informiciiz lodneho dennika Kriitofa
4

Ｆ暑警Ｌ
ミ pre vz6cne koreniny sa Eur6pania Kolumba a vlastniimi slovami povedzte: keby sme doteraz nemali
Ziadne rne poznatky o objaveni americkdho kontinentu, to vietko
rozhodll hbdaF novё cesty do kram′
by sme vydedukovalr len z Kolumbovho rozprdvania?
kde r6stll?
Viete, to muikdtovy
2 Ako s Eurdpania po objavenitabaku predstavovalijeho Utinky?
1e
orie(ok?
io vieme o jeho Ljiinkoch dnes?
Toto je obrdzok
obchodnika,
ktory s nim QUeky a ilofiy. pruu{it:a,iue
obchodoval.
. Preh sa pridnou zamorskych oblavov stalo hl'adanie cesty do lndie?
1

2 Abl tovar sa dovdZal z krajin Orientu do Europy?

3 Kadialhlbdali cestu do lndte Portugalci? Boli ilspeini?
4. Kadial hlbdal cestu Kriitof Kolumbus? Preio si myslel, 2e sa doplavil
do lndie?
5. Ako sa najsk\r volal svetadiel, ktory objavil Kriitof Kolumbus?
kartografia veda, ktor6 sa zaoberd Preio?
zhotovovanim zemepisnych mdp 6. Co myslite, preio sa ndmornici bali plavi{ sa do neznamych koniin?
Orient - oznaienie pre kraliny Dalek6ho (Najdite na internete obrdzky, (omu vietkemu veril stredovekll tlovek.
vichodu (z latinskeho slova orient, Ake Zivotichy si napriklad predstavoval v mori?)
orientalis - vychod ny)

Pozrite sa, kde na mape le2iPortugalsko, a povedzte, preto prdve

ndmornici z tejto krajiny zatali prv(objavovat Afriku. Po ktorom jej
/tloia rt&iiooi slooi
一一

pobre2i postupovali zdpadnom alebo vychodnom? Preio?

  ＾
  一

obchodovanie Ked'sa Magalhies vybral na plavbu, ktorou dokdzal, ieZem 1e gul'atd,

nov6 cesty priplavil sa najskdr k JuZnej Amerike Okolo ktoreho jel pobrelia sa
plavebn6 pom6cky musel najsk6r plavit'? (Postupoval od Spanielska )
Dalekf vy?chod Cez ktory ocedn a cez kto16 moria sa plavil Kriitof Kolumbus pri svojej
lndia objavnej plavbe do Ameriky?
Kriitof Kolumbus Ak6 predstavy o podobe a tvare Zeme poznAte? Preto bola myilienka
Amerika o tom, ielem je gul'atd, takd neobvykld?

6θ
 ３■ 蝙 ■ ■ ■ ■ ■︱ ︱ ︱ ︱ ロ ー ョヨ ロ ー ー 目 ︱ ︱︱ ︱ 目 １ １ １ １
一一
一
一
・
一  ．
〓一一一
¨．
1'ル Jl:r●

 一
一 
=三
j'177 CeSloy∂

・
●一一 一一一
le′ 6′ 77ソ 75 sForoご ノ
1

た ∂々 ′ri′ σ ο ρDynノ m′ ρrOslr′ ed々 ∂ m′ b1/sle moわ ′

一一
fsま r do

一
e′

 ・ 一一
 
｀ ごわ/∂ ′ ebο ノ ∂ 々 ′ο 加ア プ 'cesFoy∂
γ∂ 々
d′ ρ onsk∂ ′ /sle bo′
eわ byy∂ le′ anο ′ 3enび

一
e′

一一
]lebο わ oc,sIで σ ο 可 3用 lな わり d yJζ わo llDest″ ρreσ ″m′ ne2カ ′
ye々 `ο

一
一
■ζ ノ
υlnnbυ s Ⅳ∂ ρgle力 々 [ル lDl ces`ο ρt sρ 漸ソ υοcesie′ 々 0′ 々
οb/
:m∂ ,ォ r旧 ね′ ρ no
`of X6ο
cez klorё ζ ォ″ by Sle ces`ο ソ∂ ι め 丙 el々 ο け Sle ″
foよ でboy∂ ′ ′ ∂lび Ⅳ∂々 res′ たe moノ nj llasυ syoわ ορ υよοy∂ 所∂
∫
olln oり ∂ソ た 6m zア 5s古 orOd∂
e′

]´
ねソ
e(も le sa sy″ ′ m Sρ ο′
υノね々om∂ 々 ο ル∂ ncな Da々 bsco Ⅳυ
e′ hez σe
f3′ bο ∂″ ηわ月 η eο カソ
jc′ οleけ Gわ reρ ね ycoy zな 々∂ le n∂ ′
威erneld
″
[油 z′ ′ 姥ζ わο 2′ Kメ ορなυs∂ ρred`Osρ ο′
i17ο
υ ノld々 m′ ρ ο⊂ わyj′ たen″ yね cP
jO1/7々 υCわ jrom nj llο rρ ttο ソρ∂οり∂yた eな 々 げρjl170rntt ρ′∂ソ be
″
edb′ ρ ノな 々 ρでnづ mornttο ソーzな ど
irlolcPyle″
ブ ア
le′ ∂々οs∂ ∂s'SllcDyο Ю′
′
―leσ∂々 き
ο晨 」ρο yん`ο 9/ρ Ozn∂ れ々 10rё s,ll17ο わ′′ソzbFso sebOLl η ∂σ′ わ ll

ibめ υ `燿
′め /1nn∂ s,ρ ″ソbC CID_lb∂ ′
ο′まёぬ′ 々 οs1/ρ ″υ cわ οttЮ ″ρ ο yll l

｀∂σhell ρbめ e mο わ≠ ′ m∂ `偲

4.◎ は[鐵鷺TR屹 鷺
芍 癸 蜻赳轟財 蜻赳 瞳
爾置

zmiuva medzi Spanielskom a Portugalskom,

zaiiatok koloniaiizmu
- Herndn Cortes dobyl riiu Aztekov
- Francisco Ptzarro dobyl riiu lnkov

! '_t
DO鶴夢亀陵凩鷺鷲夢Y尚 勒芍写Y t'
,ti:'
\. Y)\-
t tr^^ ---a-\
\k.
Po prvych ottavoch nasledovali i\r^.V-
"Lz- p"'
dobyvaё n6、 らゎravy V Kolumbo― \Y'-* N"Y- '
1^-
'!:-
呼 Ch StOpach sa vydalo viaceroさ pa―
)
\. ._-\\J,- --'lrrr--.-.+
r .\.
nielslsrch dobrodruhov aby dob′ ¨
vali nov6`zelllia a zfskali ich bohat―
I
,] "'-: .\

. ,i,:-
stvム Prvy z nich bol Hernin Cort6s.
{ \ Tilpt \-
V roku 1519 vyplival so ζtyristo
muttrni z KubY7 aby dObyl rtu Az―
︱
︱︱
t6kOv v dneこ nom ⅣIexiku.Azt6cka
︱
︲
︰ｌ
civiliz6cia bola verrni vySpel`. Cor¨

/y'
‘﹁︱

′
t6sovi sa vζ ak podarilo rozvritit ju
 

za krdtky tas PomOhli mu doko―

・
  

nal● こie eur6pske zbrane Hernin

Firy/
 ︲

Cort6s bol pri dob′ vanf tak′ krut′ ′

＝＝

乏e tt V SamOm Spanielsku ttolal ハz:6kο yic mσ ″ σstη 6 y′

＝．

οbttzkο y6 ρたmο
＝

pOhOrζ enie.ZOmrel roztrpё en′ ′を e

＝

e stttρ θzノ edη eyた わ

10tο ブ
．

H I ov n 6 pr ed ko m bov sk6 civ izd ci e

mu jeho`spechy nepriniesli vaを も I u iI
．

ie
kη アわ
．

/
uznanle.
．
．．
．・
ロロ
・・
・・
・・
・■
■コ
 DELI

Sp,
voch r

xidili
zadiar
prisvr
hovuj
Aj
niu a
a Spa
vSetk
ne rnl
Ko nfl i kt dv a ch civi I zd ct
t i Aztdcke hlavnd mesta Tenochtitldn [tenottytldn] bolo abkalesend
po ce
dal\imi velkalepitmt mestami, Tota s0 zvyiky jedndho z nich *
Teoti h u a cd n u ft"eoty hu a kd n u],
saoi

DOS
Druhirm Spaniels\rm dobyvatelom bol Fhancisco Pizar-
ro. L6kali ho zlat6 poklady civilizdcie Inkov. RfSa Inkov sa Po
rozprestierala v JuZnej Amerike na (tzemf dnein6ho Peru. In- prav5
kovia mali vyspel6 polnohospod6rstvo, plodiny pestovali na ich s,
obdivuhodne vybudovanych terasovitych poliach na strmych -matj
svahoch And. Vysoko v hordch si vybudovali rozsiahlu siet priest
dl6Zdenych ciest, tunelov a povrazoviJch mostov a dokonahi podm
siet zavla?,ovacich kan6lov. Ich lieditelia vedeli robil zloLit6 silim.
ope16cie. Eu
Prv6 Pizarrove pokusy dobyt tito civiliz6ciu neboli rispe5- Spozr
n6. Potom mu k vitazstvu takisto pomohli lepSie zbrane, stupr
Aj umente lnkov
zmdtky medzi Inkami a intrigy. AIe aj Pizarra Stastie napokon mat r
a AztAkav svedil
opustilo. ZavraZdili ho. hatst
a ich zrutnosti,
LI\
plodi
nezni
ske (,
objav
n6 bt
orien
kov r
neob

Ndζ ′

Pevnost a sidla lnkov vysoko v hordch: Machu Picchu fmaiu piktu],

Dlho le2ala zabudnutd, abjavili ju aI v 24. storati.

"
 ELR爾 磯巡 爾 渉ン置爾 錮

Spanieli a Portugalci sa hned po prvych zimorsk,ch obja_

―
och navzttOn■ dOhodli na rozdelenfottaVOVanYCh iZemf VY―
寸ё ili Si medzi sebou symbolick`ё iaru.TOto delenie znamen`
三adiatok kolonializmu Pod kolonializmorn totitt rozurnieme
iriSVqovanie si cudzfch`zemf a ich riadenie tak′ ako to vY…
■OV司 e pOdmanitebm. 5panieli
一
勾 dalgie eur6pske ζtity sa usilovali pripQjit k objavova―
■lu a ovladnut ёo naviac z`morsけ ch iZelllf.K Portugalsku
i Spanielsku sa ёoskoro zaradilo Anglicko a Nizozemsko Zo
Setけ Chさ tYrochこ titov sa v 16.storoё f stali bohat6 kolonial…
ュe rnocnosti.Nttsilnaζ Ou koloni`lnou mOcnostou vζ ak bolo
「Эce16 16.storoё ieぶ panielsko 1/1alo taki vellc`rozlohu′ ze
i■ o ttom hOvorilo ako o′ ″
′′
ζブ
,77α グた
′θrθ ν∫
′77た θttθ zcρ θda″

DO● Lttё 茫聾 炒Å薇 鸞仄鰺躙 鐘爾 躊鶴濃邊夢鸞V

Po velk,ch zimorsk,ch objavOch a dobYVatelsk′ ch VY―

rozζ 金il″ :Eur6pania jednoducho zistili′
「ravach sa svet′ ′ 乏e
rh svetadiel tvorf len mal` tast Zeme. Ale s postavenfln
IjattCh″
Sa nezmierili Naopak Sna2ili sa vζ etky ottaven6
「riestory osfdlit a zaviest talll svoJu kultiru Obyvatelstvo Dohoda a razdeleni
novaobjaven,fch rtzemi
「DdmanenYCh krttfn obracali na krestanski vieru′ こ
asto n`―
:llfm
medzi Spanielska a Partugalska

Eur6pania z`rovei zaё ali spoznivat odliさ n6 civiliz6cie.

Spoznivanie malo svet16 司 tieniSt6 Stranw、 A/1nohf sa po一
:lupne sna2ili pochopit′ 乏e ludia′ ktOrf vYZera`inak′ m62u
■lat rovnak6 city a rovnak6 priva ako oni 11■ ,m i610 1en o bo―
■atstvo
Zivot Eur6panov pomohli zlepttit rnnoh6 dovtedy neznime
「 10dinY(pOzri tabulku).ZO Z6moria si vttak doviezli aJ Innoh6
■ do ZimOria zase zavliekli eur6p¨
=znime choroby(Syilis)′
:lie(Chrゎ ku′ kiahne′ z`ζ krt)Eur6paniaこ oskoro v Amerike
lbjavili aj zlato a drah6 kovy Do Eur6py tak pridilo ohrom―
■i bOhatstvo Z」 Azie zase Eur6pania dov`乏 ali luxusny tovar:
[rientilne vyrob、.korenie′ hodvib.Z Afriky priv`乏 ali otro―
[Dv na pr`ce v Amerike. Krut6 obchodovanie s ludnli bolo
■
=obyё ane、
1losn6
∼

,,Atec lndidnov"
CO DAと ∫歴けROPE 03JAV′ 丁Eι SKE VYPRAyγ J
e d ny m zo za sta n cov i n d id n ske h o o by v at:.e I'stv a
pred spdsobmi bielych dobyvatei'av bai
! nov,i jeddlny listok kukurico anonds katolicky khaz * domintkdn, sdirt blvoly battot|
parodojky trstinov'i cukor majiiel plentaii v dneirtom Mertku Bartalam$
zemiaky vanilka de Los Cosos. Rok.y krittzovol vraldy, tyronre
a utl d (.a n e d o m o ro d 6h o obyv a te|stv a, k ta r6h o
kakoo tobak
t

so dopuitali Sponle/skl kolonizdtori. Celi itvot

konae, kanibal, hurikdn boloval za rovnoprdvnosl vierkych ras o ludi

」 63
 5.
Xcこ pramcnov
Z膿 ′ が 2」 ら ん 易ια oσ たん品 2こ J270だ LjCh υ″ 観 υ
。υ飾 さι
πttυ ηノ777ε ′
θん772υ ノρttυ ι
οんω2ざ /施 ηんs/a/υ ンんたsぁ ηsォ υ
α
θSυ 冴げ恥 ル ルο 洗が ″ η んftt。 赫 ん。 りん
。tt。 が2ル 。κ
ηιρ惚Jα ノα姥んなゎ ″
"ガ
″α乙″ `′ “ “

Bα ″ ん″ご洗 二αs osα sr爵 Cη r‰ ρ

αsPttυ αορ夕S`ο ぎ αあ ′
η鳥 場 ε
んんづ 動′Ittθ
`ο `農
ル誹あノ asん 働ノ 洗υ。
洗 ′ρたぁ んだsん η滋 2α ιtt α2η 漸ルηθ
s“ ′
θγ
η2“ ηOジS`υ οηθ
υ′ηノ品 ん北 ι
。ん
“ “`。 “ “ “

雛寃 場1:鶴 ;な出方
δ ιグ
Sρ Sο
嘱 鶴り
υ
鶴菅ダ:鶴
yん ん洗。
υα
,た
ん んだθ2`η ε
ん 清び ηoυ ノ
タざ だη αos`Ю υ
θあり タル…滋 η θ2。 sね んη α ググυ
θυ ttσ

あ θ ガJllθ“。…Dδ υ
sι ο洗 ′ρ
にぁ89α ″ ん“
力2η がル tt。`んん漁ん
`α
ノ訪ガ ′
υ。 レル を あ σん
α″ υos`Fθ んり き ん
`。
lioη
ノ
`′

ルんηαんηん2た“ん “
r197θ ttυ α α
″ 2ん η υ詭 ノ sa sん づυ ′σんσ ん
α777`わ θ
Sf α 訪 α `。
ρ
`。
ノ
`′

“
.…
UP`
“
.

“
`α `ん
(ZjeJnoJuien6)

O*i$t uiana ?raa4ene

Porovnajte informdcie z listov KriStofa Kolumba a zo sprAvy Las Casasa.
Myslite si, 2e len jeden z cielbv zdmorsklTch vyprav bol skutotnlT?
Alebo sa vietky ciele prelinali?

三
■1■ ■==■ OUaky a filoltrg. ptantiiliaina P
=.■
ヽこ
o to znarnen6′ hovorfme . Kedy zahli Europania tuii(,
ked′ 1 2e Kolumbus objavil iplne novli kontinent?
′
o″ eldor6de′ ?Spanie i nagl v」 uを nel Ako to zistili?
Amerike obrovskё mn02stvo z ata 2. Ktord itdty sa v 16. storo(i stali najsilnejiimi itdtmi sveta?
Desiatky dobrodruhov sa preto vyd6va i
3. Co znamend kolotnidlne doblvanie izemi?
こ
oraz hlbζ ie dO vn6tra svetadielu′
4. Akd plodiny dovezen1 zo zdmoria pova1ujete pre Europu za najddle- E]ri
verili′ を
e n6jdu′ ′
Z at6ho muを a″ (EI
Zitejiie? Preb? Viete zisti(, kedy sa zaiali pestova( u nds?
Dorada)a dostan6 sa do ζ
ぬst∩ el krai ny
bohatstva 5. O aklch dbliich kultlrach a riiach, ktord existovali v Amerike eite
pred prichodom belochov, ste pofuli? Kto boli napriklad Mayovia?

.￨:￨・ ￨￨￨￨￨
・・
kolonia‖ zmus― podmanenie a ov16danie prucaiiui$ra si gaogw|ia
slabζ rch
6zemr niektorソ m vel狡 ゾ
m′
Predo bolo 5panielsko ri5ou, nad ktorou nrkdy ,.slnko nezapadalo"?
mocnelζ rm St6tom
Vysvetlite to pomocou mapy a poznatkov z astron6mie.
mahag6n― kvalitnゾ d「 Uh dreva′ vyuを 行al
sa na v′ robu najluxusnelζ ieho n6bytku
aと asti lodf Miniprojekt
1. Na internete m62ete zisti{, kto bol princ Atahualpa a vlddca
Montezuma ll. Zo ziskanlch informdcti pripravte spolu2iakom krdtku
/hoin kffi;ooA slood prezentdciu na tdmu Spanielske dobyvanie riie tnkov (riie Aztekov),
koloniSlne mocnosti ako som to videlja Atahualpa (Montezuma).
kolonializmus 2 VZdy v dvojrcrach si pnpravte krdtke zamyslenie ,,Rozmiil'am/-e, ii sa
neeur6pske civilizdcie (lnkovia, zabrLaniu lndidnov, dovozu otrokov a drancovaniu cudzich krajin dalo
I'ryS
Azt6kovia) predis{. Ja (my) by som (sme)to rieiill-i rnak..."

l"ia
s:al r
-:.9L
6イ
 /////7‐ r

5.菫 重FORMACⅢ A
A KXTOLttCXA REFOnMA
Zyof meぶ ぬnoy y renesanこnソcわ meStS″ Cわ ζ [び loめ se1/e胸 び わο
rari3nsb nJm υ k6zaι ρ reあ sガ rOあ 6 ρ ttrid16ガ yofa stredo1/e々 可
spor。 ご
nοs″ ρres農 丸/a〃 ρ/a寵 4Ji v in′ Chぬ Sfiaめ 動κpy sa nar`ぶ ∂ ノ
tradiさnフ sp6SOわ ガソ
ofa a zyykros″ .Tam lo sp6soboya〃 aJi nび s/ed″
neρ orradkο y t/cirky′ i

Z024磯 主ル「f5ノ
Lutherove tdzy
vznik samostatnich kres{anskych cirkvi
oこ O bO10 prに inou krレ y v cirkvi?
vznik jezuitskdho rddu
tridsat'roinal vojna

UPAM&K CT&K\TX

Aj pre ludi, ktorf Zlli na prelome stredoveku a novove-

iu, bola viera v Boha hlavnou oporou Livota. Veriacich v5ak
znepokojovali dlhorodn6 spory medzi najvy5Simi cirkevny-
ni predstavitelmi. Spory zasiahli aj pSpeZstvo. V ich pozadi
iasto stSli ziujrny najmocnejSich eur6pskych panovnikov. Na
prelome 1.4. a 15. storodia sa tak niekolko rokov citili p6peZ-
rri dokonca dvaja aj traja ,,p6peLi" Daraz. Preto sa vz6jomne
ddvali do kliatby.
Rozpory v cirkvi sa zhorSovali nerovnahlim postavenim
kriazov. Vysokfhodnostdri ZiIi v prepychu, obydajnfkiazi das-
ro na pokraji biedy. Do cirkevnfch riradov sa na konci stre-
doveku dasto dost6vali Iudia bezvzdelania a schopnostf- len
preto, Ze pochildzali z privilegovanej (Slachtickej) rodiny ale-
5o rozddvali 6platky. Verejne sa pred6vali odpustky. To v5et-
ko veriacich vel'mi pohorSovalo. Mnohi krestania preto zatali
;erit, i,e svet sa blfZi k svojmu koncu, k z6hube. Ini zase Sirili
adzory o potrebe obrody v cirkvi.

Odvrdtend strdnko renesontndho sveto.

Do prepychov\ho Zivoto bohotych
renesantnych mlest so zopdjafi oj vysoki
ci rkev n i h o d n ostd r i v r dto n e p dp e2ov. N el iii i
I

so od inych renesantnych vlddcov. Nebo/c

im cudzio mornivost o zhthanie nehozi.
(osto moli zltl mordlku. Nes/<jvne zndmy
pdpeL Alexonder Vl. Borgio [bord2o] nol
Ai znimy renesaniny moltar Aibrecht" Dilrer
dokonca nemonZelsk6 deti o lkanddly jeho
va svcjam obraze vylodril, Ie podlc vietkich
rodiny boli poyestn6. ,
predpovedi so bliZr konter- syeto Apokalypsa.

ⅢART菫 爾A LVT壼 晟RA

VYST蓼 購鸞鷲量贖番

Nttznallllqさ frn kritikom neporiadlcov v cirkvi sa napokon

stal nemecけ rehOh■ a profesor na univerzite vo Wゝ itten―
bergu lllartin Luther.Na jesei v roku 1517 poslal svOjlnu
 predstaven6mu arcibiskupovi list′ v ktorom sa sta乏 oval na DA
predム vanie odpustkov K listu pripoji1 95 t6zi v nich vylo2il

´、 一
こ
SVQj ndZOr na to′o je v cirkvi z16′ a vyzval na velk`diskusiu

  一
o mo2nostiach ndpravy

´
一 
Lutherove t6zY b01i koncolll toho ist6ho roka vYtladen6

・
  一一
pomocou nedttvneho vYndlezu― knfhtlaё e a po Nemecku sa

、
  い一
roz首 介ili rychlostou vetra Tё zy prり ali tt mnOhf humanistickf
mysliteliaヽ しre■
,poё et VZdelancov a veriacich vζ ak s nimi
nes`hlasil Cirkevni roztr2ka sa dostala aを k pttpe2ovi Cir―
keV VYZVala Luthera′ aby sa vzdal svo]lch tVrdenf Ten sa
vも ak ver● ne prihlttsil k rozkolu s oficidlnYrll uё enfrll Rfll■ a
｀
L7hliSil′ をe nttVYさ さ
Ou autoritou pre neho nie je papeを ′ale
Msrtin Luther - reformator ui-enta Biblia
katrslickel cirkvi

参 議準 機 ‰ の 考 参 r‡ ‡ 逸 驚it鶴 舎 r

Martin Luther za hlavnY Zttklad krestanska Viery Vyhl`―

〓
sil Bibliu Zast`val radik`lnY n6zor′ 乏e krestansk6 zvyklosti

芽”
a tradfcie′ ktor6 v Biblii nie si priamo zachyten6′ si iba po―

洸 辟 臨 轄 蒲塾辟 鷺 晋 ヨ 君 ヨ ﹂
very.Rozhodol sa teda odvrhnit vYZnaё nY ZdroJ krestanstva
―tradfciu Sistredil sa na to′ こo vnflllal ako nttviac pOkrive―
n6 Napr■ lad ani kiazi nemali podh Luthera talけ ヽ 呼Znam′
ak,im prikladala stredoveka cirkev Podla Luthera ё lovek od
nich nepotrebllJe sprostredkovanie spasenia.DOle2itaζ ie je′
aby si ka2d′ ё10Vek sinl vybudoval svoj osObnY VZtah k Bohu
一 a potom plnil svole povinnosti(ktOr6 takisto vYCh6dZ可 6
z Biblie)

l\ctrtin Luther spolu s0 Studentni ttddie dc,t oliio

papeisku bulu, krord rnu hrozi vylutenin
Dobcvy drevoryt
z ctrk:vi,
欝 器∵顔 臨蓋駐縛り籐
Lutherovo uё enie sa stalo populirne z r6znych d6vodov.
Bohatζ ie skupinY Obyvaterstva nemeck,ch rniest a nemeck6
knie2attt naprfklad bqOVali proti rasticq samovl`dnel moci
cisira Rornfci sa zase brttnili preto′ lebo vellc6 knieiat6 ob―
medzovaliich star6 prava na samospr`vu Srachta llnala ver―
k,Z`可 em O rOzsiahle cirkevnё mttetky Vζ etci sa odvollvali
na Lutherove myζ lienlky o slobode krestana′ o jeho posta… '::-
venf vOё i BOhu′ voこ i ktor6mu je ak`kolvek svetsk`vrch― . ...:
nost druhorad` Lutherovi prfvrを enci(naJSk6r ich nazYVali -La
jednoducho luterini)sa V rOku 1530 oddelili od katolfck可
clrkvl.
乏
Novi cirkev hovorila′e uskutoё itte ndpravu― reform`― -.--1_-

ciu krestanskq cirkvi stipencom tato reformicie hovorf― :' _ a'_

me aJ protestanti.Oni salni sa tak nazvali′ ked na」 ednom dent

zo snemov Svat● rfⅡ lska rfζ e protestovali proti tomu′ aby
Krihttat prdve vtedy rlobilaia Eur1pu sa sporn6 otizky viery rieζ ili obYё ttn,m hlasovanfm medzi
c pomdhala rychlel\re (irld protestcr; tizrnus. prfvr2encan■ ijedn6ho a druh6ho smeru(vYhrai tf′ ktor,ch
Proiestcntskd cirk,,i rychlo 1:ochopili jej je viac)PreSn6 z`sady uё enia novej cirkvi vypracoval snem′ T
viznant, Vyddvolt Biblie a svole rtabo2enske ktOr,Sa kOnal v meste Augsburg Nov6 krestansk6 vierovy― .l lr'.' :
sDlsy, Ioto je Apakolypsa padl'a sv. Jdna. znanie sa odvtedy nazYVa augsbursk6
66
DALS量 蜃 朦
賤》MPI置 屹冒Y… 膠ÅLS置 貪 夕屏量
IPIM量 腫

Spory medzi privrZencami katolicizmu a protestantizmu

,rvali niekolko rokov. No aj stipenci reformdcie sa dalej Stie-
:ili. P6vodn6 Lutherove myilienky niektori povaZovdn za
lrislab6, a tak vznikali nov6 a nov6 vetvy reform6cie: nov6
a nov6 krest'ansk6 cirkvi. (iasto ich nazl,vame podla mien
rlavnych inici6torov. )
Spory o krestansk6 udenie boli dasto krvav6. Na viacerych
-riestach Eur6py sa n6boZensk6 svdry kondili dlhotrvajtcimi
obdianskymi vojnami. Protestantizmus sa v mnohych kraji-
rach uplatnil (Svajdiarsko. Anglicko, Nizozemsko, Skandin6v-
ske 5t6ty), niekde bol porazeny (Francfzsko).
My5lienky reformadnych cirkvi boli sympatick6 sebavedo-
rym me5tanom z bohatnfcich miest. Pddil sa im predov5et-
,im n6zor, Ze odpustenie hriechov a sp6su dloveku nemusia
,prostredkuvat knazi.

Nemeckd sedliacka vojna. Velk'i

ohlas vzbudtli myilienky refor-
mdcie u nemeckych rolnikov, lch
postavenie so na konci stredoveku
zhoriovolo. Vel'kd knieZatd obme-
Nけ S″ ρ
げζυC′ 滋Vο じv
ο Ang″ ckυ ブ
e
dzovoli rch stord prdvo, rolnici sa
dres prο testantskど c″ kevi naz′ ソ
σsσ
brdnill, Pod vplyvom reformdcte
σng″ kご nskσ 」 けkο rene_ο dtrhη υ
zotali hovorrt o potrebe vytvortt
rll‐skeわ oρ どpeを ο _ρ ο
10カ l ang′ た `ekrdI
k′ od
,,krdlovstvo BoZie no zemi"- 月enttch ν ′
′′z osobnフ cん d6Vο doyお zη ご te
tedo rovnost vietk'ich [udi, ktor{
prlt eh Ojeわ ο ttesacわ mcnジ clkご ch′
nepotrebuj(t nad sebou vrchnost.
Nokonrec so vzburih. lch povstonie
zndme ako nemeckd sedltacka
vojno (1 524 - 1 526) viak bolo
kruto potla(.en6,

饉 不聰逸置躊重屹 釉貪珀鸞餡薇 Å

Na rychle saも 血riacu reformaciu katolfcka cirkev spoを iat―

ku reagovala verrni nepruttne.」 a predstavitelia difali′ をe po
vypoё utf odbanfkov sa vttetko vyrieζ i dohodou′ niekedY Vさ ak
reagovali tt nttsilfln. NapokOn vζ ak katolfcka cirkev pocho―
plla′乏e rnusf prttat zrnenY・ Premenu katolた kq cirkvi ozna¨
Cllieme akO katolた ka reforma(nekat01fCke cirkvi pou差 行可
paem protireform`cia).Pravidl`katolた kq reformv z6Vazne`
urこ il naVy首 首
f cirkevn,Snen■ (koncil)′ ktOr,niekOlko rokov
pracoval v severotalianskom meste Trento(po latins、 ァ :ηri‐
dentum′ preto hovorflne o tridentskom koncile). Franclzsku bala dlha silna rnd protestont-
"/a clrkev; hugenott
skrj fAgenatt]. Nencivlsi medzi
kotoiiknt a hugenotmi vyvrchotih t.zv. bartc-
Stard a途 ◎v感 益量 e奪
譲畿撫Y鷺 轟蟻◎鶴鰺鷺罐 響豊 /omeJskou nocou, Nc usvtte 21. ougusta i 572
v Poriir zmctsokravali ost trttisic hugenoroi, ci,,
Tridentsk′ kOncil potvrdil′ Ze katolfcka cirkev bude dal(可
sa pasilnila jednoto \tdtu. Potcm sa vrci:1e ':
pova2ovat cirkevn6 tradfcie za rovnako d61eЙ it6 ako text Bib― hr-igenotov roztirilo po celom Franc,Jzs<-.
lie′ no neuzavrel ju pred novymi podnetrlli′ ktor6 priniesol

67
s\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\\
tJ'i od n e zoscC nti ti e tr tcient:,k(h o
l ncvernbri I 54.5 v kostole Sartta Mano
Maggiore [mod2orcj c:tvc:nl papei Pavol lll
Toto je zcsadrrutie jerlnel z leho sckc,ri.
Zaklodate{ rehole jezuitov
lgndc z Loyoly
humanizmus a renesancia. Sprisnit disciplinu medzi kiazmi.
Od vSethfch budricich kfiazov sa vyZadovalo vzdelanie. Vellcf
ciel - dosiahnut dohodu s nekatolfkmi - sa nepodarilo splnit.
Protestantsk6 cirkvi zostali oddelen6.
BIEI,IE \T EIAKODT*EXA JAZYKOCH
Katolfci a protestanti sa medzi sebou preli o to, ako vy-
kladat text posvetnfch knih krestanstva - Star6ho a Nov6-
ho z6kona (Biblie). Ako vSak znel 6plne p6vodnf text tychto
knfh? Ved nebol napfsanf v latindine. Aj talofrni ot6zkami sa
zaoberali humanistickf vzdelanci. Dospeli k n5zoru, Ze pre
krestanskrl vieru je d6leZit6, aby jej principy kaldf pozn6val
vo vlastnom jazyku. Teda aj Bibliu treba prekladat. V dase
humanizmu a pod vplyvom reform6cie zadali vznikat' prekla-
dy Biblie do najrozmanitejSfch jazykov.
k.on ctl u
VZNIK &EHOLE JEZUTTOV
DalSfm velkfm prinosom pre katolfcku obnovu sa stalo za-
IoZenie nov6ho cirkevn6ho r6du: Spoloinosti JeZi5ovej (So-
cietas Jesu) alebo jezuitov (1540). Jezuitski r6d zaloZil Spa-
nielsky Blachtic Ign6c z Loyoly tlojo$. Ststredil okolo seba
krirZok nad5encov ktori sa chceli venovat Sireniu a posilf,o-
vaniu katolfckej viery.
V eur6pskych krajin6ch sajezuitshf r6d zadal venovat uii-
telskej iinnosti, budoval kvalitn6 Skoly a univerzity. Jezuiti
dok6zali, Ze aj vo vzdel6vani moZno sdfit princfpy renesan-
dn6ho humanizmu a katolickej vierouky. Pr6ve vpikajrica
irovei jezuitskfch 5k6l zfskala pre katolicizmus po celej Eu-
r6pe tisfce novfch veriacich.
Jezuiti svoju dinnost doskoro roz5iriti aj do z6moria.
S rispechom sa venovali 5(reniu kresdanstva hlavne v kraji-
n6ch JuZnej Ameriky, ale aj v Indii, ifne a Japonsku.
Da
mAeo*mrusKle vo"YrffY 1. er
2. At
Spory medzi privrZencami jednotlirrfch cirkvf sa neskon-
dili vnritri jednotliwfch 5t6tov. Prer5stli do ozbrojenych bojov
medzi eur6pslaTmi 5t6tmi. V prvej polovici 17. stor. vojnov6
konflikty zasiahli vhiSinu Eur6py. Trvali takmer tridsa{ ro-
kov (nie vo vSetkfch St6toch naraz) a mimoriadne postihli Oa
strednri Eur6pu. Pravda, n6boZenstvo v nich dasto bolo len l. Kt
酬欲﹀
z6mienkou na boj o vysadn6 postavenie a mocensktl nadvl6-
２ ３ ４   ｉ
du. Navonok to vSak vyzeralo, Ze protestantsk6 krajiny (napr.
α 烈 ｂ 欲 動
Sv6dsko, Nizozemsko, D6nsko), ich spojenci (Rusko, Franciz-
sko) a protestantsk6 Slachta bojujri proti katolfckej dlmastii
Spanielskych a rakriskych Habsburgovcov. Na boje si obe
strany najimali Zoldnierov.
68
" 川
Tridsatrodn6 vojna nemala jednoznadn6}:ro vitaza. Vyder-
pan6 strany napokon podpfsali mierovf dohodu (vestf6lsky
mier, 1648). Bol to v5ak prvy moderny novoveky celoeur6p-
sky konflikt. Premrhalo sa v iom viac prostriedkov neZ v ho-
ciktorej predch6dzajricej vojne. Zbedadil obrovsk6 oblasti,
zruinoval mnoZstvo miest.

fr.ee pramsfov
Eror*us RotterlamsLg renesaninom pdpeioui filliusoui II.
"
ALo to zluduje b;tL"ptLa bnlo o me6, bisl<uprlrd *itro o lrrilLo, nuonjnlium a itit? ALo je moEn6 Larot
o Kristoui a zdrouert polporoua{ uojntt: in hal"* moin6 unl"b;t siriasne Boha aj l;"L|"?

ルο
たα″
ιsん ノr40T″ こ ″
sι ルη」
臨ん角υ
ノエαん
α μ。
″
`ο `ο
為 ′
″ 。 υごs■ θ s`θ 2υ ttι tt sん ゴムaB。 ガ タ/2ん Ⅲ 20S`ご υα υごsん η ρ老 2J77a Sあ υO ιθz oι sα ん夕 .

"α
られ′。
ぁ 脇。…s歯 Юsttυ ο
“
sf。 んあ ジ洗 ′ 。zor″ 所
′をじι
ぉん″αん
ガα2isグ η
θι 所メ “

“ん グ
'ρ `。

“ “ Sα 797″ Sυ
l・ A・

sα
α S797″ ι9為 を グ2。 υ詭 Sυ 1こ ノ σん υttι ′
θυ ′た
2な asジ sゎ ..
た
`′
αiィ ′ をθ ん θ ′ ん η んθノ
「 グ
洗 。 ん

」
[)υ ttα んんSρ`んη κ
777θ θιんんじ777α ん夕ρあ″2,2 s ο777働 υ “γ
ノ ο
ι て
2J772メ α
`夕
Sん ざ θん
″θ Sら だ
“
″Sあ η
777メ sん ノルノι
。′ 777θ

ρr"惚 υ 2η ο
ノρ οん υたa%ぁ た2f″ α
`ノ
…
○」 s夕
「 ィル
_‐77722ん ´ηη ん ぁα η ルsa οι
に2ο 777.…
醗fttθ ルοsα ο
あ夕 νsο
s`ん`ん s`協 ざ
ηο夕η
θんα
ηθι
ηosん ′″
心σルη
αんγ
tt KJ・ た a
“ `ο
(Ziednoduこ en6)

KatolfcL71 reformdtor lgndc , Loyoly, L;st *l"Jym iezuitom, 1547

ηどBο ガ,α /a/sん αブ
Iを ど θtη α ochotud J,iuof nri* lolronolor{, olro sme m!/ oclcotui prijimat ju... M6En*
C―

udm pouelat, Ee mdte unlk; ,yn;Lrtit uo uele i dnosti, abg ste taL spln;l; odaL.iuanie tolL|ch or6L nielen uo
uaiom Lrdliustue, ale aj u *rohErh inlch Lrajin,lrh. Aby nizLe zdujmy nnlrEol; udi rozum o ,oin ,rlrn,
Boh ,hrnl, oLy ,t" ,o *ohli oll"t ,inlL, prn Ltor! uds stuoril, a b je jel,to iest o ,ldro, uaia spdsa
"nlLo*
a pomoc uaiim blf;"U*. ]'lech m,i L";JE prel oiami najhorliuejiich a najolu,iEnejiich l{epripustite, aLg
uds synouia tuhtu sueta preqjiili $m, Ee starostliuejiie a usilounejiie hlhla jti iastte Jobrd aLo uy uein6.

Eeii$tuiaa,a ?rat,ane
Co vytykajLl prv6 dva pramene katolickej cirkvi? obf ianska vojna - vojna, v ktorej sLi
- Ak6 vlastnosti majd ma{ mladijezuiti podl'a lgndca z loyoly? bojujdce strany z tel istej krajiny
odpustky - odpustenie dotasn6ho trestu
za hriechy v odistci
Svdtd rfmska riSa - volhy zvaz, ktory
nadvazoval na tradiciu Zdpadorimskej ri5e
a riSu Karola Velk6ho. Tahifal krSlbvstvd
OUzky a rtbfiy. pruntiitiaiua a knieZatstv;i v stredoz;ipadnel Eur6pe,
(tord neporiadky v cirkvi trdpili kreshnov na prelome stredoveku nalmii na Lizemi dne5n6ho Nemecka.
a novoveku? RakLiska, Ceska, Slovinska, tasti Pol'ska,
)reio reformaine cirkvi nazyvame spolodnym ndzvom protestanti? Nizozemska, Franc(zska a severn6ho
Talianska. Ndzov sa poulival v 13. ai 16.
Co bolo podstatou uienia reformdcie? Preb bola (tspein6?
storodi. Predtym sa pouZ(val ndzov Rimska
Akd bola odpoved' katolickej cirkvi na reformaciu? Co znamena
rfia a potom ndzov Svatd r(mska riSa
<atolicka reforma?
nemeckdho ndroda.
)rotestantskd augsburske vierovyznanie je dodnes druhou najsilnej-
t6za - dokazovan6 tvrdenie, zdsadni
Sou kresfunskou cirkvou na Slovensku. Vtete, ako sa tato cirkev myilienka

69
/?loin k&iiood slood presne vold? Vrete, akd ind kreshnske cirkvi okrem katolickej existuju
na Slovensku? Zistite ich ndzvy, informdcie o nich a povedzte svojim
nespokojnos{ s cirkvou
odpustky spoluZiakom, io o ntch viete.
reformiicia 6. Ako by podl'a vds mali spoluna2iva{ kres(anske cirkvi?
Martin Luther
rozdelenie cirkvi
jezuitskf riid
katolfcka reforma
崎。WSI珀 拶 文 渕麒ポタ鸞鰤芍貪祗珀鰤蜻 芍 飩中 文
「 覺膠芍冬鷺
炒ポタ渉炒鷺 屹 巡屏木響瘍ン 「

一
一庇一
ZOMκ 3ゝmf5ノ

一一
- roziirenie absolutizmu

一
一
e Cfrrl sa zaoberala turzovsko―
―
fu99erovsk6 spoloこ nosコ

ZNAKY NOVT1HO dASU

一
一〓﹃個  一
Tridsadroin6 vojna kruto poznamenala Eur6pu. Klesol po-
det obpatelov a ti, ktorf preZili, schudobneli. NajtaZ5ie n6-
sledky niesla stredn6 Eur6pa.
Eur6pa vSak spoznala aj fspechy. Z6morsk6 plavby pre-
stali byt vfsadou dobrodruZnfch objavitelov a dobyvatelov.

一一
Za oceln sa vyd6vali aj ludia, ktorf chceli nov6 oblasti osfdlit.

一
 一
Spoza oce6nu prirdilo do Eur6py rozmanit6 bohatstvo.

 一
R6stla vzdelanost'. V5etky cirkvi zakladali Skoly, ktor6 sri-

．
一
 一
perili o to, ktor6 poskytne kvalitnej5ie vzdelanie. Pribridali

一一ｍ
aj stredn6 Skoly a takmer v kaZdom eur6pskom 5t6te vznikli
univerzity.
Mnoh6 eur6pske 5t6ty bohatli preto, lebo sa v nich r.fch-
lo rozvfialo hospod6rstvo - zav6dzali nov6 modern6 wfoobn6
postupy.

sFosCIBY \rfnoev v &ILN0MI two\r0vEKti

1. Manffiktdtry
Podas cel6ho stredoveku zvdd5ovali mocni ludia svoje bo-
hatstvo tak, i.e ziskavali nov6 tzemia. Ked chcel byt vlad6r
di Slachtic e5te bohat5i musel ziskat viac Iudi ktorf naiho
pracovali. Od zadiatku novoveku to uZ nebolo treba. Bohat-
stvo sa doraz viac zfskavalo z nornich rnirobn'ich postupov
a z podnikania. Ak6 ufrobn6 postupy to boli?
Postupne sa presadzovala manufaktrirna vfrroba. Na roz-
diel od remeselnfckej dielne, v ktorej remeselnik zhotovil
cel,f rrfrobok s6m, v manufaktrirnej dielni vyr6balo viac pra-
covnfkov spolodne jeden vlirobok, ale kaZd,f len niektorri jeho
dast. Takto sa mohlo r.fchlej5ie vyrobit viac rrfoobkov.
■調副四□覇■■

Manufaktfirnlirn sp6sobom v ranom novoveku rispe5ne

Gobelin zo 17. storatio
Aj tato ui bclo rncnufcktilrnc vyroba.
lla zatiatku novaveku sa roziinla po ceiej
Europe, nojznarrtejite gobeliny viak bolt fomske
fra rtclzske, crng/ick6,
アθ
pracovali predovSetkfm textiln6 a skl6rske dielne, metalur-
gia a rrfrobcovia luxusn6ho tovaru.
2. Po I' no ddrska v!,ro b u
h o sp o
Na zadiatku novoveku sa rozvijala aj v'iroba potravfn. RoI-
nfkom pomohli mnoh6 technologick6 zlep5enia (naprfklad sa
″ 霧多 多 拷 確 ″ ″ ″夕
笏 ″脅 笏 脅 ″″脅 を
″ %滋 後 蒻 π 黎 多′ ″″
ク後 ″ ″ 2″ ″ ″ 杉 %`ク タ
″″ ″ 〃 多ク22Zイク2222″ 2%%′ %%`ク ″́ ″ ″ %解 笏
″´ れ多 ″″ 摯 移多 %″ ″ 移 ″ ″ 蒻 ク
″´ ″´ク´´ ′
″″%ク クイ
`″
'´ `接 `ク

zadalo lep5ie hnojit). OboznSmili sa s pestovanim novych -

pre Eur6pu dovtedy neznSmych plodfn dovezenfch zo z6rno-
ria, ktor6 mali vysok6 vynosy (zemiaky, kukurica, poh6nka).
V 17. storodi rolnici zadali inak obr6bat p6du: pre5li ztroj-
poln6ho na striedarni syst6m. To vSetko postupne zlepSovalo
zivot na vidieku a vyZivu ludi. Aj polnohospod6rstvo mohlo
zadat vyr5bat doraz viac potravfn pre trh, nielen pre svoju
spotrebu.
Bohati majitelia p6dy aj Slachta napokon zistili, Ze je pre
rich lep5ie najfmat si pracovnjkov ktorf u nich pracovali za
mzdu. Bolo to vyhodnej5ie neZ prijfmanie d6vok starych pod- svetazndneh o m oli ar o Rubenso
O b r az
Canskych povinnostf (roboty). Preto sa zadal uvoliovat stary zachytdva prdce na poliach v 17. staro(.(.
syst6m - kondilo sa poddanstvo.

3. Obchod
Rozvoj vyroby pomohol rozvoju obchodu. R6stol obchod
s prepychovym tovarom, ale kupci uZ neobchodovali len s Iu-
r{usom. iora, viac nakupovali a pred6vali aj predmety bei,-
nej dennej potreby. Dokonca sa im r,ryplatilo prevdi,al ich na
velk6 vzdialenosti-
VeIk6 obchodn6 stredisk6 Eur6py bohatli doraz viac na
:ychlom rozvoji obchodovania. Na rozdiel od renesancie to uZ
reboli talianske mest5, centrum obchodovania sa prenieslo
Co miest na pobreZf Atlantick6ho ocedna. Na pevnine bohatli
ra obchode so z6morim meste, ktor6 s oce6nom sp6jali rie-
<y. Rovnako na dialkovom zSmorskom obchode bohatli kupci
z t'(lchto miest. Z6mors$ obchod sa stal hnacfm motorom
hospod6rstva celych 5t6tov.
Najv,lznamnejiie obchodnd centrd
novoveku

drah6 kovy --------------->

ノ
￨し ブノ
ノ
´ sと ん綺αθko sc obcみ odoyclo

Londan Bridge - ioclt: !:la,,t.iitice po Tenli rla

! o rt c-l'! rn b ctl i z d r oj o rtt cb ctt a i.i rt e h o bol-.c t.stl:c
,.iie.!t0,

機￨'j,「 鬱
議
 ︱釧
゛
゛ ゛ ゛ ゛

加 一
〓一
 ．
︰ “
＾
Dobovd slcivnost bohot'ich meitanov * virobcovia ldtok (silkno,
pldtna, hodvdbu) a obchodnki s nimipatrili medzi noibohotiie

ユ          い
vrstvy mestsk6ho obyvotefstvo. Svoje postavenie rodi ddvqlt
nojavo : usporodIvoli Pomp|zne s/cjvnosti, stovolr reprezentoin!
I lil l, al i';t ;S ;; t: t t l -i tl:,, t :, I r;-:,1;:ail ; : ii rr.' eS :C
sidla pre svoie orgonizdcie ipre sebo.
('-r f

r l/. -
'-\iili-rll
- \.

一二  ・ヽ一  ■
*
lakub Fugger (l 459 I 529)
No leho Potomkoch moZno ukdzot:
rastuci vyznom neurodzenych bohot'ich
ludi. Fuggerovci pochddzoli z Augsburgu.
Podnikati v bankovnictve, textiie, bonictve
o nopokon spoluurtovoli oj osudy strednel
Europy. Spomeniete si, oko ovplyvnili
SlovenskoZ

lleiricrnsko ntzazernskd rodtna,

Eat,cti rnett.anta - kupcr boli toraz vy:lyvneliou
"/rstvou
obyvateisiva v ka2dorn itdte

ze&mnsY v &OumEeElsi speLeeN0srI

Novovek6 spolodnost uZ nebola tak6 ako stredovek6 ' Zrne-
ny vo vrlrobe a v obchodovan( sp6sobili, Ze sa premenila'
velki feud6li - dth6 st6rodia hlavn6 a naivplyvnejSia skupina
kaZd6ho 5t6tu - eSte st6le mali velk6 privil6gi6, ale r6stli im
konkurenti: zvy5oval sa vplyv neprivilegovanfch, ale boha-
tfch meSdanov. Str6cal sa qj vfznam rylierskeho stavu' Ry-
tierov vo vojn6ch nahr6dzali n6mezdni vojaci - Zoldnieri'
 勾 V pOlhOhOSpod`rstve sa zaё alo pracovat za lllzdu.Ta―
kisto utt nebolo treba′ aby p6du obribali poddanf To vζ etko
znamenalo′ 乏e stredovek′ 16nnY Syst6n■ sa rozpadal.

Ph置 瑕 腫爾ゑ 鰺響贔鷹辟 躊ン L渕 渕爾 鸞 鰺警芍響炒

Nallliesto stredovek6ho feudilneho ζt`tu sa pomaly rodilo

nov6こ titne usporiadanie.Kedtte ζrachta stricala sva Vp甲 =
ja dovtedttζ ie pr6vomoci na seba strhival panovnfk.Zaё al
71嵐 dnut ako samovladca′ preto tak6muto zriadeniu hovorflne
panovntkY absolutizmus
Panovnfk si svqu v16du zabezpetoval pomocou oddanYCh
iradn魚 ov.6radnn(lni sa stavalirodonl neurodzenf′ zato vttak
∵zdelanf rudia zaё ali vznikat centr■ lne spravovan6こ tatne
iradY′ ktOr,ch ёinnOst zaistovali profesionilni iradnfci.

N仁慮ヅ菫袋爾置当献量貪 瑕熙蛯WY

V priebehu 17.storoこ ia absolutizmus ov16dol temer cel`
Eur6pu.Nttsilnqζ fnni absoluticl寸 Ini ζ
ttttrni boli F14anc`zsko′
SpanielskO′ habsbursk`lnonarchia v strednej Eur6pe a Rus―
ko.Len v Anglicku a Nizozemsku absolutizmus odlnietli.
V量 晰屹
Francuzsky krdl' Ludavit XlV. ,,krdl'Slnka"
je leden z nojzndmejiich absolur.istick'ich
ponovnikov.
Na vyjaCrente svole1 moci si dcl postovit
prepychov! sidlo: zdmok vo Versoll/es nedaleko
Pari2a, Stavbu zatch ncpodobhovat dalii
panovnici.

Ziadne zmeny by nemohli nastat bez rozvtta Ve、 、 V ra_

■orn novoveku sa zaを ali rozvtat hlavne pr■ odn6 vedY:mate―
■
■atika′ ち″
Zika′ bio16gia′ ch6111ia a lek`rstvo
Na podporu vedY a vedeck6ho poznania vznikali vedec―
k6 spoloと nosti. Ich zrod naznaё oval′ 乏e pomaly sa konё f
obdobie′ ked、 寸znaё n6。 sobnosti svqimi vedomOstami ob¨
siahli takmer vttetky oblasti rudsk6hO poznania ヽ石 edeck6
poznanie sa rozristlo Preto sa jednotliv6 vedn6 odbory可
vedci toraz viac ζpecializovali(oSamOstatiovali a vzttom―
ne oddelovali).

電ミ歩
ξξξξ
ξtt ξ彗
fm z6mkom
ミVersall es ie naiVら とも
v Europe?」 eho prieと elie m6 dttku az po
kilometra′ m62 000 miestnostra 375
okien V ete si predstavit kolkO musela
st6(stavba takё ho prepychovё ho srdla′
koko lし driu muselo stavaF?Porovnaite
stavbu a budovanie∨ ersallles s nゾ ml
K nojvoiiim postovdm vedy potril Isooc Newton [oisok itutn] so svojim prepychov′ miS剣 laml′ napr s ruskゾ m
zdkonom vieobecnej grovitdcie a zdklodnymi poutkami z mechantky. Petrodvor(om alebo s rak6skym
Zo vietkych doltich vynikojlcich prirodovedcov doby: froncuzsky fyzik Denis Schё nbrunnom Vyuを te pritom mo2ncst
Papin [popen]. Pozndte jeho oplikovanit prokuck'i vyndlez - tlokovy hrnrec? lnternetu

汚
 鰤 ・ ″/″/″.
′

QUcky a htohotr. prunfiihiarc Enc

absolutizmus - forma moci sListredend 1 . Akd nove sp6soby vliroby zatali vznrka( v ranom novoveku?
v ruk6ch panovnika a maley skupiny jemu 2. Vysvetlite rozdtel medzi remeselnickou dielhou a manufaktdrou. T
oddanych l'udi 3 Aki vyznam malo obchodovanie so zamorim v ranom novoveku?
odv
manufaktf rna vyiroba - rutnd vyroba 4. Preto v novovekej spoloinosti rdstol viznam meihnov? Ktori skupi- daji
zaloienA na rozdeleni prdce na vlrobkoch Iahi
nu obyvatelstva svojim vplyvom postupne nahrddzali?
striedavf syst6m - obrdbanie p6dy dzd
5. Co je absolutisticky itat?
zaloien! na pravidelnom striedan(plodin na
jednej ploche a na prirodnom hnojenf 6. Ktore boli najviiiiie europske mestd? Co ich spdjalo? vftl
tom
imr
/tloia khiooi slood zeI
lop(
nov6 vlirobn6 postupy http ://chatea uversa i les.f r/homepa ge
I
- vi rtud I ne preh iad ky expozici i
I
dujt
manufakt(rna vfroba paldca Versailles
prAca za mzdu
dialkovf obchod
mei{ania Dei
absolutizmus
写饉鶉吻屹 盪゛屹γ厖 傷 ― 麒躙ン橿贔屏2N夢 不鶉渉
(

vse
by
OSemnび 5te ′
SIOroどie sa nazy1/a′ o〃 ye/々 ノ77″ areb0 0syietensk′ m pre.
sloroc′ 嗣.Osガ etensk/υ ぬncめ o〃 :ο ォ″ρresyedざen`ガ eガ Jj y dobe
ye″ a ρO々rO々 υ∂ye“ c″ ρokrOk ρOstυ ρne″ OSyief′ 〃ce′ 6ル 翡tyo. pyc
sicr
Os1/ielen′ ルdfa s′ naρ ο々ορyybυ σ ij ζ
ぬstnご spo′ oあ osI
tr」

OSU
len
ZOPAKUJME SI
doba osvietenstva v€lx
o Ako sa rozvijala veda pred
osvietenstvom? Kedy a preto sa
痣
jednotliv6 vednd odbory za(ali ioraz
Vol
viac 5pecializovaf? sT0Reerm vEpY A \rEDECxcx poxm.orry

V storoif sa v Eur6pe urobili velk6 pokroky vo vede

1.8. tair
a technike. Medzi mnohirmi vzdelanfmi lud'mi preto pre- pre
vl6dol pocit, Ze nastal ,,vek rozumu". tudia pokladali dobu, odl
v ktorej Zlli, za prelomovri. Podla nich sa skondil ,,ternny" via
stredovek. Namiesto neho pri5la rozumom presvetlene, ze
,,osvieten6" doba (odtial nAzov osvietenstvo). Ne:
PrfvrZenci talofchto n6zorov - teda osvietenci - bezvyhrad- ra
ne verili, Ze nastupujrica doba bude ovela lep5ia. Tvrdili, Ze Y'
pomocou vedy sa presne rozpoznajt vSetky neduhy star.fch 6sI
dias a vedecky sa urdf sp6sob ich n6pravy. Podla osvietencov
bolo teda treba roz5irovat vedeck6 pozn6vanie. Osvietenci
■文予戌茫ポ烈

verili v silu vzdel6vania.

UZ od konca 17. storodia sa skutodne rispe5ne rozvijali
mnoh6 vedn6 odbory - teoretick6 aj praktick6. Vedci vpa5-
li parni stroj, spoznali z6kony zemskej prit'aZlivosti, nov6
druhy Zivoiichov, prv6 vakcfny proti nekazliwi,rn chorob6m,
zadali spozn6vat i elektrinu. OsvietenskS veda sa z6rovei
usilovala, aby sa objavy vyuZili v praxi: wlTsledky botanikov
Mikroskopy oko tento modr,:l urnoinrlt
,r icse osyietensLva rozvcj rtovy.h
chcela vyuZit v polnohospod6rstve, pokroky v mineral6gii
vednich cdvetvi. Pcmoh/l objo"tit napr.
v banfctve di hutnictve a podobne. Hlavnfmi centrami ve-
,,animoikulo',r", t. l. ,,nekonetrte rnal6
deck6ho Zivota sa stali Lond'i:n aParfL,.
2ive bytasii" (o2 rtesklr srne lch nazvalt
,, ba kt eri c" ) . Vznt ki a n't kr ct:i ol 6?.t a.
″
t
 r
t/////j////t//////!//,t///,,11/l/l///

Encyklopedisti

Francrizski osvietenci - filozofi a vedci r6znych vednfch

odvetvf- sa v polovici 18. storodia rozhodli, Ze v5etko dovte-
daj5ie vedeck6 poznanie zhrn:(u a vydajt kniZne, aby sa mohlo
Iah5ie lirit. Zai,ali vyd6vat tzv. Encyklop6diu. Slovnfk vych6-
dzal 29 rokov. BoI popul6rny (za Stvrt'storodie vy5lo 25 000
vytladkov) a mal aj obrovskf finandny rispech, a to aj napriek
tomu, Ze ho francitzske frady dasto zakazovali. (Nep6dili sa
im niektor6 dasti.) Proti Encyklop6dii boli aj tf, ktorf neverili,
Ze pomocou vedy sa d6 dosiahnut pokrok. Franc(tzska Encyk-
lop6dia sa stala vzorom pre podobn6 slovnfky, ktor6 v nasle-
dujricom storodf vych6dzali v d'alSfch krajin6ch.

Deizamus Tak.tc vyzeroit Prve iasti franc(tzsk.ej

Encyklopedie. Dnes vleme, 2e z ich
Osvietenci verili, Ze vedecky pokrok m6Ze odpovedat na vydavanto bol vcttti ftnaniny osoh, ne) bol zisk.
vSetky z6sadn6 ot6zky dloveka. NemoZno vSak povedat, 2e z f,antL;sr,'\ l o o:, , t\2 .

by riplne odmietali krestanskri vieru. Kritizovali to, ako sa

prejavovala navonok. Nep6dil sa im vonkaj5f cirkevnf pre-
pych a ok6zalos{. Niektorf vSak iSIi elte dalej: tvrdili, Ze Boh
sice existuje, stvoril svet, ale po jeho stvorenf uZ do Iudshfch
osudov nezasahuje. Podla toho by teda osudy sveta zdviseli
len od ludskej dinnosti. PrfvrZencov takychto koncepcii nazy'
vame deisti.

Voltaire

Velkf francrizsky spisovatel a filozof Fhangois-Marie Vol-

taire [volt6r] bol tieZ deistom. Podla neho vesmfr funguje
presne podla gravitadnych z6konov a datiich len ned6vno
odhalenfch z6konitosti. Ked tychto z5konov odhalime e5te
viac, budeme vediet svet riadit eSte lepiie. To vSak znarnen6, I :l ojv izna rn ne1!i osvi ete rtski I ozof
fr
Ze svet sa m6 riadit vedou - nie svojv6lou jedn6ho dloveka. Voltaire bol presvedteny, 2e I'udstva
Nem6 ho riadit ani cirkev lebo ani jej n6zory podla Voltai- spele k pokroku. Io v(ck podl'a neho ttei
ra nevych6dzaji z vedy. Tieto jeho nilzory dasto prijiman6 znamenala, ie v(etko, to so cdohralo
v zjednodu5enej podobe zol,ali vo velkej dasti spolodnosti v minulostt, bolo hortre.
rispech.

Encyklopedisti o spisovotelio no svojich provrdelntfch sch1dzkoch

 ミ｀｀ミ
｀S｀ ミヾ゛゛ 蒻ヾ恣
i ヽ ミ゛Sヽsss゛ ヾ

Sllontesquieu obc
13血 :

Dal5im velkfrn francrizskrrrm filozofom bol Charles Louis VZd

Montesquieu [monteskj6l. Ten bol presveddenf, Ze nielen VOS
vesmir a prirodu, ale dokonca aj povahu dloveka moZno ripl-
ne exaktne rozpoznat. MoZno skirmat z6kladn6 znaky jeho Ila
spr6vania a pridiny konania. Z t(Jdnto poznatkov chcel zosta- pra
vit z6kladn6 pravidld, podla ktor,fch by mala konat ,,rozunt- lla l

n6 vlAd,a", teda vl6da, ktor6 bude povahu ludf usmerfiovat OSW

rozumnirm smerom. Podla jeho te6rie sa tak mohlo vyfvorit
nqilepSie riadenie 5t6tu.

蔦楓感攀奪盪感 議し玄
攣薔ζY畿 毬爆裁r議 奪鑑量
'議
盤擬
Ch. L. Montesquieu
Ako sprdvrte skumat l'udsku povohu? Medzi takmer vttetけ mi bOha″ mi ndhi ristol zaⅦ em
o vedeck6 poznatlq4 Prepukla llledzi nirlll aJ zberateLk`hO…
r`ё ka.BOhatf zberatelia si zaё ali budovat zbierky vz6cnych
stromov a rastlfn(arbOr6ta i bOtanick6 z6hrady)′ zbierky ne―
rastov i herb`re′ dOkOnca si stavali s`kromn6 1abOrat6ri嵐
Ale nielen to reran6 predvttdzanie ちア
ヽ zik`lnyCh a chelllic―
k,Ch pOkusov sa stalo sp010ё enskOu zlle2itOstou.A na spo―
loё ensk,ch Stretnutiach vzdelancov sa zasvatene diskutovalo
o osvietenskel ilozo■ i

V議 議 攀量感v窮 壼 :鑽 象 購 轟 r幸 戒 嬢 赫 機轟露γ 蓋
‡v

Vζ etci Osvietenci pova2ovali za nttd61eを itattiu vec vzde―

1`vanie Ak vζ ak treba utit vgetけ ch ludf′ 可 jednOduch,ch′ D
musia vζ etci tOmu′ ё O sa uё ia′ rOzumiet.KedYSi bOla vzde一
⊂o
livacfrn jazykon■ latinё ina ヽもァ sOkOVZdelanf osvietenci rnedzi usp
sebou pouttfvali franc`zgtinu.Teraz sa vζ ak vO vzde16vanfza―
ё
ali pouを fvat nirodn6 jazYIKY

01
CI SVTETKNSX{* A&SCIL{JTTZM{JS

２
Mydlienky osvietenstva - teda Ze pokrok moZno dosiahnut',

３
ked budeme v Zivote racion6lne uplatfiovat poznatky vedy
-
odarili aj mnohych eur6pskych vladdrov. pokriiali sa ich pre-
一  一⊃   ´っ
sadit vo svojich krajin6ch. Vznikol tak osvietenslsi absolu-
tizmus: panovnfk mal takmer neobmedzenf moc a zavidzal
osvietensk6 reformy, ktor6 mali zlepSit postavenie Iudu.
ツ ι ｌ ノ ︲

Tak6to krajiny existovali v dasti strednej a rrfchodnej Eu-

Ｚ     ８．

r6py. Najzndmej5i osvietenskf panovnfci vlddli v prusku (Frid-

rich II.), Rakrisku (Jozef II.), Spanielsku, portugalsku, Sv6d-
sku, D6nsku a v mnohfch mal.fch nemeclqTch it6toch. V5etci
И Ｚ

ruska corovno Kotorina ll. bolct

4,1
drifali, 2e zavedenim osvietenskfch reforiem sa zlep5f aj po-
onso/uti-stlckou pa n ov n i tko u. Je1 stavenie cel6ho ich 5t6tu. Niektorf vlad6ri v5ak osvietensk6
osvreterrsk6 r eforrny pamohl r upevntt nlzory sk6r predstierali (Katarina II. v Rusku).
c zrnoderniz-ovot Rusko. (Preto ciostala
pridcmok t/elkd ) Refr:rny so icstc Reformy osvietenskrf.ch panovnfkov sa vo v5etlsfch krajin6ch
p resaCzov a t b rut"d ny m sp6sobom.
I I
podobali: zjednoduSovali z6kony, odstraiovali neludsk6 za-

76
%ク %夕″ ″″%″ 多%核 多〃夕″%夕 ″%夕 ″%ク ″%夕 ″″夕″%%″″%ク ″%夕 ″%夕 ″″夕″%夕 ″″%″ ″%ク ″%ク ″%夕 ″%ク ″%〃 ″%タ ク%夕 ″″%″ ″%ク ″%夕 ″%夕 ″″夕″%″ ″″%″ ″%″ ″%ク ″%夕 ″%夕 ″%夕 ″″%ク %%ク″%ク ″〃ク″%ク ″%夕 ″%夕 ″″夕″″%ク ″%ク ″%ク ″Z夕 ″%夕 ″″夕″%夕 ″″%″ジ:￨

obch6dzanie (z6kaz mudenia), podporovali vedeckri, technic-

kri i liter6rnu dinnost a usilovali sa o vy55iu irrovei verejn6ho
vzdel6vania. V cirkevnych zAleLitostiach sa snaZili o zmierli-
vost, ale aj o obmedzenie Wlyvu katolfckej cirkvi.
V5etci osvietenski panovnfci st6le tvrdili, Ze majri pr6vo
na absohitnu moc. UZ sa v5ak neodvol6vati na Bohom dan6
pr6va, ako to bolo v stredoveku, ale na rozumov6 d6vody:
na my5lienku, Ze vl6da funguje lepBie, ked je riaden6 jednou
osvietenou osobou.

Xcこ pramcЙ ov

玉Lsん ノυ
oJoσ 」
ビ.v ttο 192ο 170SO● 1746
θ υttι θ
Zヴ zθ ′υん●sa υ
。 施滋ん洗ん
あ…ι οηα
ん BorSor"Ly ,nL, u Ltorom ... sa unly naruiili
=″
`。
2η iとili′ sa sん 。η´ ス 「 υθ洗 astЮ ηびJ77′ ′υ ん%`ん 。177洗 7SC
ル 777C Sり αんノ
α 177θ .… rι 772“ υο農 ノ Ю 2797α θん υ
ρ

sρ sοει
′ルsυ ″F792F ρ020Ю υ
`07720r′
αη 772'α Fα Jδ 772ν sa172ノ lplF ttsレ α777'ICρ んルGα ル
ノん 2農 ノALLll`ο ηr〃
ん。.… αυ .…

1:Iあ あ ο777ぁ sa
υoJ77′ υ ρOSん こ sa所 印 υθガ υた J`α ん 2υ ノざメ
′[π
′ ジ。 ιン siゎ ん だんο υο ρ7ヽ フ 1'オ αυィ ′
:ィ 訪 α ガ
ヶジσ′ηたんη
`,12ル `サ

ρた ノ ″ ρ″ ノ s`。 Ю ん777, こ凛 αん sα ん ρ″ J,υ 詭 ノ777′ た ′ をθ JJ7aS Sa 2溌 ησメー ρに J,υ 詭 ノ792

υざαん`isc aん
ρr紡 洗 υθ説し,
`ん
ジηα υノ″ySt a β綺イ2」 /2θ 聡´.… ′ρたsυ た力蛯乞ヴ ッ ん。J71。 asん ジざん。ク
`ん `ο
ηθoι 2θ 紹ブ `α
ttυ θ .

ハ
晨″洗ん
だ ″
′ 滋S′ あ,ノ ρ αル 陶22aあ ジ
babυ cあ _ん ん οηどρ
だυc″ α ″.ZZυ ο
わ`sα ッυυ
ノ 。。2。
ottγ ブ
“
2′

, polhlrl ; u E`ゲ
rh o *roholrrdt op aLouan ! rh polru, `θ
ou.
(Zj.J.oJuien6)

Daii$tuiatua ?faa,ana
lo je podl'a Lomonosova najddleiitej(ie, ked'chce vedec dosiahnu{ arbor6tum - ipeci5lna botanick6 zAhrada,
,speiny vfsledok? Ak6 met6dy prdce vedec pou2iva? v ktorej sa pestujri dreviny na (tudijn6
a vyskumn6 riiely
deizmus - viera, 2e Boh stvoril svet, ale
d'alej sa ori nestard
empirick6 sk(manie - skrimanie
QUzky a rtbfiy, pruafiitiaian podstaty veci na zdklade naiej skilsenosti
Kto boli osvietenci a (o chceli dosiahnu(? (empirle) s nimi
２

Preio sa za(ala vo Francuzsku vyddva{ Encyklopedia? encyklop6dia - nduiny slovnik, literdrne

３     ４

Charakterizujte Voltairove ndzory. Preto o hom hovorime, 2e bol dielo, kto16 krdtko, strudne a jasne
vysvetl'u1e dosia h nut6 poznatky l'udstva
deista?
z urtit6ho odboru
Podl'a toho chcel rozpozndva( ludski povahu Montesquieu?
koncepcia - sp6sob chdpania nieioho
５

Akd mala by{ podl'a neho ,,rozumnd vldda"?

osvietenskf absolutizmus
６

.le vedecke spozndvanie sveta d1leiitd? A dd sa nim spozna( skutoine

neobmedzen6 vlSda panovnika, ktory v5ak
vietko? zav6dza osvietensk6 reformy
Diskutujeme. M6le byt pravdou, 2e vietko, io sa odohralo v minulosti,
bolo horiie? A teda vietko, io sa udeje v budlcnosti, bude lepiie?
8 Ak naozaj vietko vo svete zdvisi od ludskej tinnosti, ak pozndme
/tloie kffiiood slooh
vietky zdkonitosti, daji sa veci aj predvidaf. Ale aki llohu potom osvietenskyi absolutizmus
rozum
zohrdva ndhoda?
veda
encyklop6dia

アア
 盛鞣s録 饉γsk塵 事務 ◎聡 aTch;ょ 」in
cas[

v novoveku ned(
rozd
casI
DOIS
「i Sn
量.I◎ 震量⑮SK洸 六
赳茫鰺ETR麒 飩 l■ lan
″
Z]´ C
3め ry mara pre υゎ。rsko fragic々 6nお redし
Ⅳeρ os′ υttosrζ ′ F
Prdye y lomfoぬ 2kom obdobrsa Osmans々 び (ゝa rozわ od/a ρre lo2it
「
yeノ ごォo々 ρ
kノ rOfisυ sednフmぶ :び FOm.υ わ 々naガ βebo′ o
or5々 O yζ ∂
diこ n
だわec ρriprayenご .3′ 旅ουρrittOわ び 百Sa々 ορζοわσοゎたrOtt1/elυ ⊂esI
υわorsだ んοただわL/st1/a a sjあ sne a」 iobご οわた stredoyekυ
rlSe
unお .5ノ o1/ens々 οa々o sJあ sr υわorska ySiυ ρuJe dO noyoL/e々 υ.

kraJ
y strecわ e」 iど uめ e yzn′ kび
no″ ぶ諧Fn3/ご tyar naぬ re s効 /naSが Oυ
ρ dzel
rabsburgoycoИ ノ
cわ ndstυ ρna υわOrsと χ:だ ρyぶ ∂
た,ρ οごわ汝υnebo′ jedr
た め Odし Cわ ′ 400
ZOPAKUJME SI
bitka pri Mohdti - symbolick! zaiiatok F
o Ako vzrastalo osmansk6
nebezpetenstvo v Eu16peT
novoveku v strednej Eurdpe Uho
osmanskd armdda obsadzuje centrdlnu vrdI
r Ktori'uhorski panovn(ci bojovali proti tast' Uhorska
hlis
Turkom? S akym Uspechom?
Uho
dvesto rokov vyrasrol Uhorsku mocny prorivnik - zap,
]a hra(
4* Osmanskd ri5a. Hoci osmanski Turci dlhodobo ohro-
zovali Uhorsko, krajina im nevenovala dostatodnt pozornost. Sl a

Slabost Uhorska r,ryuZila Osmansk6 ri5a a jej arm6da vtrhla do Osn

krajiny. V auguste 1526 v bitke pri Mohddi rozdrvila poderne rok{
slab5ie uhorsk6 vojsko. Pri riteku z bitky zahynul aj uhorsky koⅡ
Stヽ′こ
kr6l tudovit IL Por6Zka pri Mohddi otvorila Ttrrkom dvere do
Uhorska, aj ked eite neznamenala jeho vojensk6 obsadenie.

Ludovit ll. (i 5Cb t526) mlady sotva dtad-

.: ::',, 2,:no'lnik zostcl v bolt proti turecL-yn
-:'.'- )sancteny. Ludovitavi so nepodanlo
--:-:. - :c:tcioine velku arrnddu. Mnohe jeho
ξヽ

--

.- . '. cbranu kraltny uhcrskd iiochta nespl-

- , Z':2r.a uhorskeha vojsko (25 AAA muiov)
: ..ac,.ie vyc'ttfunou arrnddou tureckeho sul
-:^;t Siieymana I (6C AaA nu\ov) dopadio lr i (,11 1-;,,, iiatitil:.;
<.ctostrofaine . Ked Ludovit ll. vtdel, ie boj je
sirateny, utiekol z bojtska. Prt prechode cez
rozvodnen! tarneno Dunalo spadol z koha a Smrtou bezdetn6ho krdla priSlo Uhorsk6 kr6lovstvo o pa-
utopi! sa. Kraltncs zostcla bez ochrony ndDospos novnika. Na tr6n si n5rokovali dvaja silni kandid6ti: rakusky
Turkom. arcivojvoda Ferdinand Habsbursk'i a sedmohradslry knieZa Hrσ

78
J6n Z6pol'slsi, najmocnej5f uhorsky Slachtic. Oboch zvolila
rast uhorskej Slachty za panovnika. KedZe ani jeden z nich
r-iedok6zal porazit svojho protivnika, napokon sa dohodli na
rozdeleni Uhorska. Ferdinand vl6dol v severnej a z6padnej
casti, J6n ovliidal vychodnd dast krajiny. Po smrti J6na 26,-
oolsk6ho mal cel6 Uhorsko ziskat Ferdinand. J6n Z6polsky sa
',r snahe ziskat uhorsk(r korunu nevdhal spojit s Turkami. Os-
rnansk5 riSa v duchu prislovia ,,kde sa dvaja bijfi, treti zvit'a-
zi" doklzala z tohto z5pasu vyialll maximum.
Ferdinandovi sa podarilo naplnit sen Habsburgovcov: za-
-oZit stredoeur6psku podunajski monarchiu. Tvorili ju de-
Cidn6 krajiny Habsburgovcov (dneSn6 Rakrisko a Slovinsko), Ferdinand Hσ bsbυ rsk′
Ceske a Uhorske kral'ovstvo. Hlavnym mestom rejto novej r1503-15る 4)

ri5e sa stala Viedei. Panovnfk sa usiloval zjednotid zfskan6

krqiiny do centralizovanej monarchie, kde by vl6dol neobme-
dzene - absolutisticky. Proti tomu viak vystupovala Slachta
lednotlivych krajin. Habsbursk6 monarchia pretrvala takmer
-100 rokov a zanikla v roku 1918 po 1. svetovej vojne.

Po smrti J6na Z6polsk6ho vtrhlo na jar roku 1541 do

Uhorska tureck6 vojsko a obsadilo centr6lnu dast krajiny
vr6tane hlavn6ho mesta Budina. Okupovan6 0zemie vy-
hldsilo za srjdast Osmanskej ri5e. T6to okupScia rozdelila
Uhorsko na tri dasti: rlzemie okupovan6 Osmanskou ri5ou,
zapadn6 a severn6 dast patrila Habsburgovcom a Sedmo-
liradsk6 knieZatstvo form6lne patrilo Uhorsku, zachovalo
si auton6mne postavenie, ale ochrannri ruku nad nim mala
Osmansk6 rf5a. Uzemie dne3n6ho Slovenska sa na vyie 150
ど
ノrl zζ ρ ζ
た′ o′
rokov stalo jadrom Uhorska. Prejavilo sa to popri ekonomic- 487-154Q
kom vyzname aj na rozvoji kultfiry a vzdelanosti ob!'vatel-
`′
stva.

1」
イ 、
./｀ 五 ttv)ヽ ヽヽ
ヽ｀

…
.5・ ‐ ｀
1:ζ

´ /1・ enth.B BrllCa ・‐｀

￨｀

、、

ぷず
´

セhi■ X∫ ■、
｀
:l vttaan l (Uシ
。 1

J I‐
jegedh oArad 1 1
..´
Oい は ′
l^、 1 .―
■ OttJ′
′ 1 ‐ r_′
響t¨ __ノ
/ Lreckd Jσ zdc
´ ____ ´/｀ ノ
1、
/ ―´｀‐ ノ ｀ ν
ttSkど OSmσ nskけ rだ e sσ ng 15θ rokο v sta,
￨へ 、 ―、_一 ´ ・
「 stlど ジdο denn6hο ジ
astotl kσ ,votσ obyvσ telbv
ヽ
・

υわ ο ttkο ′ んrσ ρだn′ Ch reg,6noch

ヽ
＼ぬ﹀ヽ

」
ヽ′︲

lzemie pod kontrolou Habsburgovco'

ブσ ZdC'bο ″V/zbrole″
`C'Ch V pr′ krη ∴ kο ρ
」 σ
プ

lυ lrl',
、

izemie obsaden6 Turkami

﹀

ζ θ♭ ねm′ σsekerkο υs ο bり strσ η ″l10Str静

ledmohradsk6 knieZatstvo
711σ
″ッtrydё θ″chtt kο neた 麟e σJσ zdef
」 ο
edη tk/dOρ ′わσ delο stre′ ectyo,kttOI´ ёti3
lο

Hronice Uhorsko po roku l54l 2o′ dr,e● so stご ヶ latOm

lrl ρ

ア9
 i{3, t...////..a,

■■晏ギ
主.￨■ ‐ Bitkou pri Moh6di Uhorsko symbolicky vstupuje do nov6ho 2.
=事
dejinn6ho obdobia - novoveku. Prvri etapu do roku 1.7'11. na-
'obyvateRtvo Osmanskel rrSe tvOr10
mno2stvo n6rodov?Zakladatenani zfvame rany novovek. Je to nepokojn6 obdobie ovplyvnen6 y,1
gt6tu bo i osmanskf TLlrci Okrem turecklimi rnfbojmi, Sfrenfm reform6cie a rekatoliz6cie a po- yrac
mosimov kralinu ob′ Va i al kreSぬ nia′ vstaniami uhorskej Slachty proti panovnikovi. Parl
tr vζ ak nepatrl k privilegovan6mu poッ
obyvatelttvu

fr.ec prameiov
Pape;sL1j legdt Antonio Gioaanni le Burgio o situdcii a LIhorsLtt, jfil 1526
■イタs/劾 ο οたηθυν24α み をοι
ご ん陶ブ ηαれた ル sε んορηどι綺ィ″′
′ rsα αル υ ンJα ηどηθ792″ bSノ ″。 ρrtttCノ あ・
均 2υ ″ην υ″洗 ん′αん。sF`。 ι `ο
`υ
洗 ジθ んr“ 。 ρriα ιθμ ..資 ぬ レθυ んげ s′ どσれ をθあ S:ο ηθ 777ご 湧物 窃 ん η誹ノ

Ｔｃ
“ `“
υノ洗 υわ ηαsυ ″クん `α
Zσ んνれ .ふ ィαノ″ど ごγFα οtti sθ ι。夕α`α
ttε ん ル Ю2ι ′ ιど洗 ″η。あノ訪 ′ρЮ θ

ｅ
︲．
`FSa sυ “ `α `i scι
S`″ αθ′
σん Sん aρ 物 .… ■イδをグ′ ムα に22α あ fυ ″η ′α Sa sん οηイ メ
σん ρο漸ジん。

ｃ．ｔ
ｏ
“ `ど “

ｕＮ
TLrn"L6 plinnnrin, 1 530

ａＦ剛嗣
¨
β θん ちに 基 んノ ιοノ Maん 797θ
ρ οS`夕 ρ ουα′ρ 9ん υ″ s`惚 η o D夕 ηαル s7722Ю 777ん OStriん 。772ク 0夕 づ θんあ sぁ 夕′

22777r“ 0あ γ
たん。 協ん
。蒻
"ん
をθsん δ
γη。ジ ηだη ttγ ざ
滋σθ…οινυ
α υ。。ああsρ ozoЮ υ
αιρα
Sノ sα `.…
ttι η
α多
“ γ あιノ2α ι
′ι“α
訪
αAケ 施aρ これノ γ
αη ωυ αノα肩´ノυ
詭 ο
`ο
′ぁ ρ だん洗αst多 ル 0ん 0ル ルι
。 ノ ′んι
。
`。
192ク 772″

夕ισん洗 ο
ttσ ιυα “
2υ 7・
ノ/7η .
`ん

kt〔

sal
Taiifiaiaha ?ta,44ana sk‐

1 Preto bol pdpeZsky legdt presvedteny, 2e Uhorsko nie je schopn6

brdnit sa proti nepriatelbvi?

μｂ 去 ﹂ 一一 醍 Ⅲ 一    ‘
2. Vysvetlite, preio postupovala tureck6 armdda prdve popri Dunaji?

檄 OU"kttr a rtbly. pranflliaina

centralizdcia - sdstredbvanie Stdtnej 1. Preio bolo v stredoveku dominantne prepojenie medzi panovnickou
sprdvy na jednom mieste dynastiou a itdtom?
Mohiif - mad'arsk6 mesto, asi 180 km 2. Viete vysvetli(, preio doilo k mohdiskej bitke a akd d)sledky mala
juhovychodne od Budapeiti pord2ka pre Uhorsko?
monarchia - Stdt, ktory spravule jeden 3. Ktord udalosti historici oznaiili ako medznik medzi stredovekom
pa novn ik
a novovekom? Rozmyilbjte preto.
privi legova ntj - zvyhodriova ny
4. Ktord panovnicka dynastia nastipila v Uhorsku po mohdiskej bitke?
Ako dlho vl6dla?

/tloie ktiioai slooh

Ludovit Jagelovskf
Mohdf
Turci Kudera, N/atLii: Stredoveke Slovensko. Bratislava . 2002.
boje o uhorskyi tr6n Koptan, Voltech: Turecke nebezpetenstvo a Slovensko. Bratislava :

lfn Zipolisk!
眈轟魃苫  七 ・

1 986.
Ferdinand l. Habsburskf
rozdelenie Uhorska

8θ
鰤9誦 覺 厄 趙覺蜃鷺躊量は リドは 光飩ざ凩゛赳 文鷹炒躊炒

V 16. a 17. storoil ohrozovali slovenskd izemie Turci a ioraz

viac roziirovali svoje panstvo. VyuZivalivzdjomnd boje medzi
panovnikom a uhorskou ilbchtou, ktord pripravila viacero
povstani.

ZAPAKUJME SI
obdobie stavovsklch povstani
bitka prr Vrednr, zatiatok postupneho
o Kedy prestala existova{ Byzantskd riSa
vytldtania Turkov z Uhorska a preao?
satmdrsky miel u kondenie stavovskych o Kto bol zakladatelbm islamu?
povsta n i Vysvetlite jeho podstatu. Md islam
niedo spolodn6 s krestanstvom?
Po bitke pri Mohddi sa rjzemie Slovenska stalo sridastou
nov6ho St6tneho 6tvaru, ktorli vznikol spojenim Uhorska,
Cesk6ho kr6lovstva a rakriskych krajin. Uzemie Slovenska sa
ccitlo na hranici s Osmanskou rfSou. PovaZovalo sa za baS-
ru krestanstva br6niacu krestanskri civiliz6ciu pred islamom.
Na jeho obranu finandne prispievali aj ostatn6 eur6pske kra-
1iny. Osmansk6 rf5a sa neuspokojila so ziskanym fizemfm, ale
snaZila sa ho roz5frit. Jej hlavnym z6merom bolo postupovat
dhlej na z6pad,.
Na obsadenom izemi Uhorska vznikol Budinsky paSalik,
ktory sa delil na okresy - sandZaky. Na tizemie Slovenska za-
sahovali Styri sandZaky: ostrihomsky, novohradsky, sedian-
sky a filakovsky.

Velky hospod6rsky a vojensky vyznam v protitureckych bo-
'och mali stredoslovensk6 bansk6 mest6, kde sa taZili drah6
:ovy. Z nich monarchia financovala obranu krajiny. Osman-
sk6 ri5a sa ich snaZila dobyt a zadlenit do paSalika. Mest6 sa
,hr6nili vystavbou vlastnych protitureckych opevneni, akrlmi
sr-i aj vartovka v Krupine a Novy zArnok v Banskej Stiavnici.
,/daka dobr6mu vfhladu mohli vdas upozornit na blfZiace sa
rebezpedenstvo. V Novom z6mku sa v stidasnosti nach6dza
lrizeum protitureckych boj ov.
Janitiari elitnd pechota tureckej *rmddy
Nessl.ile r',iDaje Turko.i ohrazavali itvor. abyvctelcv
;tri i:rortict. Nercz mlrseli picttit Ccne c:bant
it-cLr:rn. Poias voinovictt k.crifltktov rrn htoziio
zc.latir: oodllebnie do Osncr,"skel riie , tVnchi
zo zcjati,tch chlapcc',, sa siali lanriicrrni - iiennt
e/lln6ho vciska. Turci veaeit, ie na zabrcnych
(tzeritoch nen'i!-u tpchiL vietk.o p6'todn6
a"ay,tsy"1'ttro. Porrebovaii hc no pracu c blctenie
d a n i, D k.o n r r.i to e r 0,, ct t c j,, e r c t1 z n c n e ti ch r.o
r-t i i i t

cb'yvcft|ov, kiori vick malt podraclne pasiavenie ,

y''i,hodv r,:cii ien t!. ktori prestLipii rrc tsiar'',

Filhkovsk'i hrad
Yortovka v kupine a Novi' zdmok v Bonskej Stiovnici Sidlo spr,lvcu okresu - sandiaku. Dnes .so nc
,rtovky boli veie, odktol strdZe pozorovoli krajinu, aby v(.os upozornili no hrade nachddza nt(tzeum, ktord ndm pnpcmina
-trecki ltok. tieto udctlosti.
o1
o,
 》V鶴 電lム 鷺 蓋ゑ
罐i顔 狗 ∵待 VttXi・ i貯 《

Na snahy panovnfka o centraliziciu rge aさ 士enie kato…

Novd Zdrnky
Peynost \love Zdmky vzniklo no ,,zelene1 luke"
o chrdnila rovtnate oblcsti krajtny. Bola
sLov end p o C a vte dy n a1 rn o d er rt ejii ch v oj e nsky c bt
I Jq pOStupnY ustup z Uhorska
technik.. Stavba hviezdtce umoirtovalo dokonaiy
sp1sob ochrany pred napadnutirn,
Nrildii.e na internete satelitni mapu Sloven,
skc c zlstite. kde so no naiom ilzemi zacltovctl
p c d o b nt/ t
lp op ev n e n a. Rep r eze r;tativ n,t p o d o
t
bu hvtezdicovel pevnostr st m62et.e pozriei aj
Damacou satelitnej snirnky holandskdlto ntesta
Ncorden alebo pe',tnosti Polnanova v severnarn
t-cilcnsku.
libkej VierY Odpovedala uhorsk6こ rachta Organizovanfln po―
vstanf.Odnlietala a panovnkovu snahu o zdanenie ζhchty7
ёo viedlo aを k zbaveniu Habsburgovcov ndrokov na uhors吋
tr6n TOtO obdobie trvalo vyも e sto rokov(1604-1711)Po―
vstalci vYuttfvali tt VOjensk6 konflikty: v Eur6pe napr. trid―
satroё nivOjnu Spojencom povstalcov bola Osmansk`rfζ a′
ktora s6bq medzi panovnfkom a dom6couこ rachtOu vYhO―
voval′ lebo takto mohla dosiahnut sva plini dob、 モ Viedei
a preniknit dalel do zttpadna Eur6py Bitka pri Viedni roku
po 1683 sa vttak skondila porttΣ kou Osmanskej rfζ e a znamenala
Bae medziζ rachtou a panovnfkom wu乏 締ali mnohfttrach―
tiCi a VYh`iali poddan,ch ZiCh domovov a pOdu′ ktor■ obri―
bali′ zaё leiovali do svojich lnaerov A/1nohf poddanf preto od―
ch6dzali do in,ch Oblastf′ od zaё iatku 18 storotia nama d。
juttn,chこ aStf Uhorska′ kde lllali lepζ ie 2ivotn6 podrnienky つ
`
V tomto obdobf sa zaё alo rozrndhat zbttnttVO Sttilo sa pre― l K
dovこ etk,lrl V hOrnat,ch Oblastiach a blfzko severn,Ch hranfc 2′
K tattmtO ZbOJnfkom patril al Jurtt JinOこ lk′ ktor,sa neSkOr
stallegendirnou postavou
Posledn6 stavovsk6 povstanie′ ktor6 viedol Fl・ antiこ ek II. Od
R`koci′ sa skonё ilo roku 171l podpfsanflll nlieru v Satmiri
′X
(Satu WIare v Rumunsku)rlledzi povstalcallYli a panovnfkom.
2(
Vdaka povstaniam uhorskej ζ rachty si protestanti zachovali
レ
oproti ostatn′ m krttin`m habsburskq lnonarchie aspott ё ias¨
3ヽ
toこ ni cirkevni slobodu′ ktor`irll zaruё oval aj panovnfk
「
イ
`し

5/
ヽ
6(
Sedrnο わ
たdsk′ kn,eジ C Stettρ 80ご ktt y SPleyθ de アメ
svり にわわ可d6ChO● Stご ′ ハσと ele pry`わ o
prO● ハσbsbυ へk`ん ooご bolσ v rο kο ch′ るθイー 16θ 6

2
¨
警ｏ
 

Star6 Lubovia
ｂ
ｉ
ｎ
ｖ

a
畿

bol
Keimarol<
(} ∩aF
Levoda
0 日
roL
Spiζ sk′ hrad eSt
Bansk`Bystrica
Kremnに 警
、軽 Kr6sna H6rka
a_
警
Blll転 に a
Ho
KruP n卜
機Bzov伐 Dr(
"I
Cabrad' jr
プ
avyznamne opevnene
」」
mest6 na ilzemi
Slovenska
I vy'znamn6 pevnosti
Protitureck{ Devnosti a hrady
″″%%〃 ″″″滋%〃″%″″″%″″%笏″″″″″″%″″%″″″″″″%″″%″″″勿″″滋″″″%″″%″″″%%″ ″%″″″%″″%″″%%″ %%″ %″%″″%″″〃″″勿%″勿%″″″%″″%%″ ″%″″%″″″%″″〃″″″%多ク
ク′
=

X,ee prameiov
Vojensky porioloL no obronu stunlosloonn"kgi"h b""sLy"l, miest o oLol;o prnl T"rL"m;, 1564
ん誰θ 。 ガη。ん ακ ヵ洗ヵ。 あた こυα′ υρガη oρ γ
グ
αん/υ 詭妥νρ αηstυ ごα″θ stど ηθtt s″ ga sυ 冴たん
“
(rbronnrrhopnlch) ludr, ,ol"l;o irh Jo zdstupoq uymenujti ich Lapitdnou..., oby undnli, Loho majti u dase
`θ

n eLez peier s tt:a p o sl ti ch a{.

PluLourL, ini pdni panstieu i pollani majti posla{ na prinsmgLy ,rhopn!"h uyzueladoq l<torf
zabezpeiia ilobrE p*hlhJ o uoprnl ich upounlomia o imyslorh o pohybn nepriatell.
OLrn* toho, obg updl nepriatnlh bol zauiasu zndmg, *eba lria{ strdEniLoq Ltori u!straEn$mi ohkami
Jajti na uelomie blf;en;e sa nepriatulh, a to: no ,rrh, C"br"l) na strdEnej ueEi u Krupine, na ,r"hu Sitro,
,o rrrhu Pri peLnlj"h l;pa"h pri BansLej Silaunici, no ruolnr"lrom panstue no Stdrom (Pustom) hroJn...
VlstraEn| ohnn (ro maiti) u prfpale rpdlu a neLezpeienstua... zapdl;t a aj u{strelmi la{ znamenie...
Panstud a mestd, poJll star6ho ,uylru, majti zuonenim a uystrelmi ozndmi{ updl nepriatelL, zorioli{
uietLo potuebnb o , pripoln Ltojnlho nebezpnd"nrtua s nim Lojoua{.

Dali$raiana tpr'auone
Kto zabezpetoval obranu krajiny pred Turkami?
Akym sp6sobom oznamovali panstvS a mestd, ie sa bliii nepriatel?

OU"kttr a rtbAy. pnntiitiaina

７

Kam smerovali hlavne utoky tureckych vojsk na Slovensku a preio? na Uzemi Slovenska je vracero pamtatok
２

uvedte d6vody, preio sa Osmanska riia stala pre stredni Europu spojenlTch s Turkami? V Modrom Kameni
v 1 6. storoil vdinym nebezpeienstvom. rastLl jed16 gaitany, kto16 zasadili e5te
3 Vymenujte najzndmejiie protiturecke pevnosti a vyhlbdajte ich na Turci. V Polt6ri sa nachddza turecky
mape v dejepisnom atlase. most z 2. pol. 17. storotra. V Sobdtke
1 Spomehte si, akli podobne hrozivy vpdd cudzieho vojska u2 Uhorsko pri Rimavskej Sobote stoja zdklady
najsevernejiej tureckej pevnosti z obdobia
v minulosti zaLilo.
Osmanskej ri5e.
D Ako pristupovali Turci ku kreshnom na (tzemiach, ktore dobyli?
pitie kdvy v naiich kontindch srivisi
Vysvetlite slovnd spojenre: Poturtenec horii od Turka.
s tureckou okupdciou?
6 Charakterizujte d6sledky stavovskych povstani v U horsku.
ア Pozndte nejaku poves( alebo pieseh o Turkoch? Spomefite si na hodi-
ny literdrnej a hudobnejvychovy Porozprdvajte o nej spoluZiakom.

prucotia,irrra sl 6tot6giu Osmanskd riia - zaloiili ju osmanski Turci

ktori postupne ovlSdli Malu Aziu a Balkdn
Vojny vytvdraju iivnu p6du na Sirenie epid6miia najtastejiou z nich paSal[k - ad m nistrativny, vojensky
r

col mor. V roku 1632 morovd epid6mia zasiahla aj slovensk6 mestd, a Lizemny celok Osmanskej ri5e, ktory
rrapr. Bratislavu a Trnavu. Zistite, io bolo p6vodcom ikenia tejto cho
spravoval vysoky turecky hodnostdr - pa5a
'oby, ako sa prendiala a akymi pr(znakmi sa prejavovala. Existuje mor
sandZak spr5vny okres v Osmanskej r[5i
:ite aj v sLiiasnosti?

/koin rtfiiooi slooi

lorik, )ozef . Slovenske povesti. Bratislava '.2002. Turci
Drenko, )ozef . Fil'akovski hrad. Luienec '.1992. Budrn
ldnoiik, ieskoslovensko 1935, 16lia: Martin Frit (filmov6 stvdrnenie VOJny
I Jdnoiika) sandttak
opevnene hrady
stavovsk6 povstania
spustottenう kralina

g3
 13 7/t/l////,/4

鶴e sln=薦 x=REFONMhC菫 渉卜鰺＼蓼

=VU甕

一
一
一
一蜃
Myζlienけ んυ舶∂η″嗣υ a renesancie sa na na50m JZemrzaぬ 〃
麟γ ′
Fttza yttψ ν∂ :中 Ю″あa a yOめ ごげm′ ere Od′ 6.
storoごra.ご,mamnd j′ 0わ υzoわ 層1/aa」 inび わοジ
ensb ot6zkaf
ζ′縫 nね reformび cた a nes々 orζ ′e snaわ yb:o′ た々eわ o dυ cわ oyensl1/a

贅 一
a ρanoynka o oρ δlo′ 1/rat 1/eriacた わ
do radoy bfo/′ したげCirkyi.
"nび

一
孟
ZOPAKUJME SI
samostatnd organizacta evanjelickej cirkvi
o Vymen ujte najvyzna nejii'ch m
v Uhorsku
reformdtorov katol ickeho - vznik Trnavskej univerzity
ndboZenstva. vzn i k g r6ckokatol ickej ci rkvi
o io a preto kritizoval Martin Luther?
Akli priebeh mala reformiicia
v Nemecku? ESte pred bitkou pri Moh6di sa v Uhorsku zadala Sfrit refor- 薔‡篭:

o Co uZ viete o jezuitoch? m6cia hlavne prostrednfctvom kilazov a uditelov v mest6ch.

ヽ
Sirenie reform6cie vyuZila aj Slachta, najmA na zaberanie cir-
kevn6ho majetku a vlastn6 obohatenie. Poddanf museli prijat mys
vieru svojho zemep5na. Len slobodn6 obyvatelstvo sa mohlo san(
z vlastnej v6le rozhodnrit pre wiber viery. Medzi Slov6kmi a ro

a Nemcami sa Sirila prevaZne Lutherova reform6cia, hfm vlte

medzi Madhrmi Kalvinova. Hlavnymi strediskami reform6- ver(
cie boli mestd Bardejou Ko5ice, Levoia, PreSov a Zilina. Ako v Ll
samostatn6 kresdansk6 cirkev sa evanjelick6 cirkev defini- poh
tivne utvorila na zadiatku 17. storodia. K nl
Friこ

一
〓● ●
zApgs CI cIKKEI/luu .Tspmoru

Predstavitelia katolickej cirkvi reagovali na prenikanie re-

form6cie aZ od polovice 16. storodia. Postavenie katolickej
Potrcnam e'nnlelickej crrk.vt v Uhorsku bol g,rof
cirkvi bolo oslaben6 tureckou rozpinavostou a obsadenimjej
jurajTurzo (!5b7 l6l6). P'oku lbl0 oko
cirkevn6ho centra - Ostrihomu. Norrfm sidlom ostrihomsk6-

一
・
1:aiatin odiiertil evanjeltcfui crkev od katafckel,
B o I p o d p o r ov a Le l'a nt r e: n es a n r- e o h u m o n z-n u.
ho arcibiskupa sa stala Trnava. V 17. storodf sa uZ v Uhorsku

１
t i

aviaciol vtacero jozyk.ov, havcri! a pisol o1 po Sirila rekatoliz6cia. Ostrihomski arcibiskup Mikul6S Ol6h

１
sloverisky. pozval do Uhorska jezuitov, ktorf tu zakladali katolfcke gym-
nAzi6. Arcibiskup Peter P6zmai zaloLil v roku 1635 v Thnave
univerzitu, ktorri spravovali jezuiti. Protestantom panovnik
nedovolil zakladat univerzity, najvy55ie vzdelanie mohli zis-
kat na kol6giu v Pre5ove (1667). Sirenie rekatoliz6cie podpo-
roval cis5rsky dvor i vysok6 cirkevn6 hierarchia. Pravosl6vne
obyvatefsWo v severovychodnom Uhorsku (najmA na izerni
Zakarpatskej Ukrajiny a severovfchodn6ho Slovenska) sa po
uZhorodskej rinii (1646) zadlenilo do gr6ckokatolfckej cirkvi.
Po odhalenf Ve5el6niho sprisahania museli protestanti vdd-
ａ ｓ

Sinu kostolov ktor6 dovtedy pouZivali, odovzdat katolfckej

ι

cirkvi a vela kiazov muselo odist z krajiny. AZ po Sopron-

¨計 計 洗

skom sneme (1681) si mohli protestanti postavit' nov6, tzv.

Dreveny kostolfk y Hronseku artikulSrne kostoly.
Arr.iklldrne kost"ciy boli dre,iend c t:ri ich stovbe
so riesrne/i pauitt klirtce. Ko.sioly nernafi ve)u
a vchod nesnrel byi prtarno z ultce .

84
 Po obsodeni Ostrihomu
so hlovnym katolickym
stredlskorn Uharsko
o sidlom orcibiskupo
stolo Trnovo. Svoje
postovenie si udr2ola
aZ do 20, rokov
19. storotio.
Vmeste so nochddzo
velo kostolov, preto so
nozyvolo oj ,nolf ii
slovensky Rim",

Ostrlhomsky arcibiskup Mikubi AMh

(l 553 - I 568) pctril medzi vyznornnyct
菫形録 ゑ 鷲 薔Z隧 懸議 ゑ 脆鷲鷺脱鰺Å 鷺 饉薔
血 humanisttcklch vzdelancott na Slovensku,
aktivne podporovol rozvol ik.oistva.
V nepriazni、 呼ch pOdmienkach sa rozvttal V UhOrsku novy
myttlienkovY nム zor humanizmus a no、 v umelec●
'smerrene…
sancia Humanizmus presadzovall■ ■yも lienky slobodY ё10Veka
a rozvol vied a ttkolstva.Renesancia sa praavila nttma v sta_
viterstve v mestich sa stavali metttianske dolnY7 radnice′
verqn6 budOvy.Medzi naJv,znallrlnattie stavby patrf radnica
v Levoё i Na vidieku siこ lachta stavala kaこ tiele′ ktor6 boli
pohodlnaζ ie ako hradY7 ale z`rovei rllali tt obranni funkciu
K nttzndlllqttfnn na izelllf Slovenska patria katttiele v BYtё i′

Fritovciach a v Str`乏 kach

Rodnico v Levoii
Rodnice bolt mtesto. kde
so str etdv a i sp r dv cov o
I i

mesto richtdri o rodni

pdnt Levotskd rodnrco
je postovend uprastred
﹃
．

Peter Pdzrnah
ｍ

Nrjmestlo Mojstro Povlo.

Vyznomnu llohu prt rekrstahzdcii Uttorska mol

靱ff
Ty p ck6 re n eso n (. n e p rv ky
量 -
i

Peter Pdzrnoit (l 6 I 6 I 637), od rok.u I 6l 6

∫ - obluky sri tu spolen6
ostrihornsky arcibiskt-tp o nesk6r kordtndi,
一
一 

do silvisl5ho rodu, ktory

Podporoval ndvrat obyvatelstvo ku katolickej
nozyvome orkddo.
viere nojma prostrednictvom (kolstvc, Zalo2il
・・
一
一
一

Trnavsku unilerziiu. Pochovany je v Katedrdie sv

X,ed pramefov
ZaloEerin eranjnlickej cirl<ai, I 61 0
Oznarnujeme uietlelm, ie sme sa ziili 2Q. marca 1610 u meste Z;l;no, oLy ,,nn si na Eialos{
a z poxerenia osuieten6ho pdna palaffna ,ro ,dLloJn platuych ,6Lonou a istauy Lrrillrttro
"uolili
superintunlentou (t. 1. b;sLupou) euanlelicLei cirLui orgrLr,rrL1ho uyznania Trrn Jnro{ prnllurojtLlch ttoli".
... N"LolLo je tizemie tychto Jesiailch ,tolic taL6 rozsiahle, ... L"lrl ustanor:eni traja superintunlenil:
ctiholn! pa" El;a; Lriri pre stolice Liptr"rlri, Oro'"rlni a Ti'endiansLu, ,tiholng pdn Samuel Mnll, prn
stolice TLrriiansku, ItlorohroJrLri, Zrolnnrki a HontianrL, o ,illroJny pdn IraL ALr"ho*iJes, bojnicL!
Jurhouny, pre sblictt PreiporsLi, NitrionrL, o TnLoutL,i.
ヽ総 慈 潔 総 総 総 総 ゛ 、 総 総 総 蒻 慈 恣 ゛ 総 総 ヽ 潔 絲 ゛ 蒻 ゛ 慈 潔 ヽSSヽ やヽミSヽ ヽミ
ヽぶ
絲 ヽ ミ ト SSSヽ ヽヽミ ゛゛ヽ゛
ヾやヽヽ ヽミ゛ ヽミ SSヽ ヽ ヽ
ドヽ ゛ ヽ ミヽSヽ ヽ゛ 慈 ヽ
ヽヽミ 痰 ヾミ
゛ ゛ヽ SSSヽ 総 ゛ 潔ヽ
終 ヽ
慈 ヽ/ヽ
終 ヽ ド 瑚JL ‐
′″ ″

4.

ndrolnos"ti, ustano"uujemn, oby oj neruecLd o *ollrrLd ndrolnos{ *oh ,uoi;"h lororrou (lurhounlirh),
Ltorf L"Jrl polrialeni superintenlentom a bulri , nimi u pfsomnom styLu.
r.ィ ∂‐
kor
Z l;st" ostrihomsL1lro arciLisLupo M. Olalr" o situdcii a LatolfcLej cir&oi , LllrorsLu i11∂ (

ci/l.eon6mu Lon"il, o Tiilente , ,oLu 1563 ak′

蔭
澪卜転

.Koho
,"^Lnaza posucitimn, prisohou ho zauiaEeme, Ee sa niLJy neoEeni. AL uysuciteni Lfrazi manEelLy
si Lerti. J" La;lE ,oL ,ynoJu drEim d Liiazi sa tam ustanouio, oin s tgm, En ,olinj opustia Lhorrtuo oLl
ieny. A Tcreto som nieLtorljch uutiznil, inlch olohrol, oLy sa ostatnf nollLoh, ale uietLo nolor*o.
lnl"ljrh
,n*rLf pdri zastduajti, druhf ,o Llorio Lu Lacirstuu. U"ohi ucidif i menii zemsLr pAni, hori , iro* .hLln
loLri Latoli"i, proti uietL6mu ndimu prehoudraniu Eialajti poEfuat Wieru Pdno obo*o sp6sobmi... Prosime
Vds, s"uciti otcouia, pre utrpenie JeEiia Krista, dajte ndm ,alu, do mdme robit uprostrnd tErhto starosti
a taEl<osti.

l
sne
Daii$ruiana lprtaa4ana slar
v roku 2008 bol dreveny kostolik 1. Vysvetlite, ako sa utvdrala samostatnd evanjelickd cirkev na naj'
v Hronseku s d'aliimi siedmimi drevenfmr Slovensku. SA:
kostolmr Karpatsk6ho oblLika zapisany do 2. Na to sa staZuje arcibiskup Mikuldi O16h v liste tridentskemu iie
Zoznamu svetov6ho dediistva U NESCO? koncilu? Ktorel cirkvi sa tykalitieto problemy? HaI
Vyhl'adajte na internete d'al5ie kostoly, ske
kto16 sem patria. Ira
OUcky a rtbhy. pruu(itiaiarc uhc
l. Akym sp6sobom sa na Slovensku iirili myilienky reformdcie? nie
2. Ako reagovali predstavitelra katolickejcirkvi na prenrkanie reformdcie vai
kol6gium vy55ia strednd Skola do Uhorska? gen
protestant - oznatenie kres{ana, 3. Ktore osobnosti sa vyrazne zasli2ili o rekatolizdciu na izemnisloven- pat:
ktory priyal reformdciu Martina Luthera ska? aic
(evanjelickd cirkev) alebo Jdna Kalvina Do
4. Vymenujte, ktore obmedzenia bolitypicke pre artikuldrny kostol.
(kalvtnska cirkev)
5. Ktorli uhorsky panovnik podporoval iirenie myilienok humanizmu Pod
rekatolizdcia (alebo aj protireformdcia)
a renesancte? dza
- snaha o n6vrat obyvatel'stva ku katolickel 6. Ktord europske mesto sa stalo kol iskou renesa ncie? Ktori vyznamn i me5
viere
umelci tu 2ili a tvorrli? Uved'te aspott jedno drelo, ktorym sa presld-
I
/`´ ′ ″ん〃あ″ ごJι ∂ J′
7. Zistite, ii sa vo vaiel obci alebo v jej okoli nachddza nejakd pamiatka Uhc
re nesa n( ne h o st av ite lstva. hoI
reformdcia
nim
rekatolizdcia (protireformdcia)
ikolstvo prst
synoda - lilina dhls
Kutera, MatLii, Cesta dejinami Novoveke Slovensko. Bratislava
iirenie humanizmu a renesancie 2004. spa
tisle
Rod
Dur
byt:
n6r
ved,
kar
vzni
tren
tisla
86
4. BRATISTAVA * HI-AVNE MESTO
UHORSI(A
Mdloktord mesto sa m62e popfii{ tfm, 2e sa v rtom konali
korunovaind sldvnosti. Bratislava tito poctu dostala na
viac ako 250 rokov ked tu korunovali uhorsklich krdfov
a krdl'ovn6.

ZAPAKUJME SI
Bratislava sa stiva hlavnym mestom Uhorska o V akVch s(vislostiach sme doteraz
v Katedrdle sv. Martina sa konalr korunovdcie
spominali Bratislavu?
uhorskych krdlbv a krdlbvien
- )ozef ll nariaduje pres{ahovanie centrdlnych r V ktorych mestdch Uhorska sidlili
Jradov do Budina uhorskipanovnici?
* v Bratislave poslednl raz zasadA uhorsky snem

Neust6la tureck6 hrozba prinftila v roku 1536 uhorsky

:nem, aby za dodasn6 hlavn6 mesto Uhorska vyhl6sil Brati-
slavu - vtedajSi Predporok. V 16. ai, 18. storodi sa tak stala
raivyznamnejiim centrom Uhorska. Novym hlavnym mestom
.a stala z viacerych pridin. Lel,ala severnejSie ako dovtedaj-
.1e hlavn6 mesto Budin. Nach6dzala sa blizko Viedne, sidla
-{absburgovcov a hlavn6ho mesta novovzniknutej podunaj-
.kej monarchie. Bratislava sa tak stala sidlom centr6lnych
;radov - uhorskej komory (finandn6ho dafiov6ho r-iradu),
rhorsk6ho snemu a miestodrZitelskej rady. Nov6 postave-
:ie mesta sa prejavilo aj v zmene jeho soci6lnej Strukttiry.
.-adiinu mesta tvorili remeselnici a obchodnici, ale aj inteli-
-;encia, rolnici a n6dennici. Pre Bratislavu a ostatn6 malokar-
:atsk6 mestS bolo typick6, Ze meitania vlastnili vinohrady
. ich vfno sa dost6valo na mnoh6 eur6pske kr6lovsk6 stoly. Bratislava v 1 6. storati
lo mesta sa postupne stahovali firadnici StStnych in6tittcif. lla zatiatku 16. sLcrotio potrrlo Brottslava
,-odla nariadenia uhorsk6ho snemu sa mohli v mest6ch us6- k nojv'yz-namneltim mestarn lJharska, Bola sidlorn
2trpono a kopttuiy. tsrad chrdntl zcpadne hranice
-:.zat aj Slachtici. Zachovdvali si svoje vysady, dim nartiSali
Uhorska oi dc vznrku podunalskel ntonarchie,
:-restskri nez6vislost.

Bratislava uZ predtym patrila k najvyznamnejdim mestdm

, horska. Tvorilo ju viacero obci: okrem samotn6ho slobodn6-
:o kr6lovsk6ho mesta, ktor6 chr6nili mestsk6 hradby, sa pred
:im nach6dzali rozsiahle predmestia chr6nen6 vonkajJim
:rstencom hradieb. Nad mestom sa vypinal hrad a pod nim
ra15ie podhradsk6 osady. Najvddii rozmach mesta je spojeny
. panovanim M6rie Ter6zie. KedZe sa dasto zdrLiavala v Bra-
rslave, mnoh6 Slhchtick6 rody si tu postavili vystavn6 pal6ce.
Lodi sa urbanizmus * pl6novanf rozvoj mesta, reguluje sa tok
)unaja, dfm vznikali nov6 priestory. ktor6 predtym nemohli
--14 zastavan6 pre povodne (napriklad dneSn6 Hviezdoslavovo
*amestie). V 18. storodi uZ stredovek6 opevnenie nezodpo-
-edalo modernym vojenskym technik6m, preto ho panovnid-
Karunova(.n6 insrgnie s,t odovzddvoIi pon0,,r,'
,-a nariadila zbirat. Spojenim star6ho mesta s predmestiami ako synbal rnocr. Tvorrli rch koruna (naz'yvc:c
'znikalo modern6 mesto s promen6dami a kaviariami. Tento svoto(tefcnska), )ezl o, krajinske jablko
rend postupne zasiahol vSetky mest5. V 18. storodi bola Bra- korunovotny pldit o met, k.tore bolr bohatc
rslava najvfldSim a najludnatejS(m mestom Uhorska a podet zdoben€ a vyroben! zo vzacnych rncielc :
 ざ

ａ
jej obyvatelstva sa strojn6sobit. Zllo tu najviac remeselnikov

一 一≡
zdruZenych v cechoch a v okolf mesta vznikali prv6 manufak-
tiry. Za Jozefa II., ktorli za hlavn6 mesto Uhorska opdt urdil

・
Budfn, nastdva postupny iipadok mesta. V meste v5ak aZ do
roku L848 zasadal uhorsky snem.
Miestny farsky kostol - Katedr6la sv. Martina - sa stal
miestom korunov6cii uhorskych kr6lov. Hrad sa stal oficiel-
nou rezidenciou panovnika podas n6v5tevy Uhorska a preiiei
viacerymr stavebnymi tlipravami.

一
 嚢鼈一
Brotislovski hrad

・一
ξ﹂
;trveho panovnikct v roku I 563 Ferdtrtctndovho

﹂き彗■難彙轟墓褻肇一
syna Maximilidna. V rakoch 1563 c2 l83A sa
tu konolo i9 korunovdctl. Z nich najzn4meliio
je karunovdcla Mdne Te:,rezre. Prcve zo 1ej

f:anovania bola no veLu kostotc umrest-nend

kopto uharskel koruny ako pamiatk.a na tuto
sidvrtostni udalost.

chorakter ziskal hrad poios Od

odn6mu paldcu pristovala nov6 hos-
)o hrodn6ho paldco so vchddzolo cez
kladalo panovniike hold. Roku lBl I
tskd posddko. Hrad neddvno preiiel 2X
'i sa v hom aj expozicie 5/ovensk6ho

Xec pramefov
ルη]fα ι
げるηι
′η σ
Sし r Co"“ ′ん―
οんた″
ノσ
し αん
οsPο 脇応し ん、
浅びれL7/2θ だん
α′ん
。sん
Bη ι
たちυ
α′fz86 `。

PrOssι aり ′fb2soη tt f町 じ
ssρ ο
″ん′ЛbS。 ″llrJ71′
だFケsο ″
ル772-Sん ム
。」77`ん だんじ
sん sι 。 α わ
′ σ θ 5と
υ″。んノσん 。んん 洗ε ん ん η″ ル げ
2α タ ηaυ ざ
繊 ″ s`ど ″
`ん
ル・ c農 ′θ
んη ι
2θαん 脇′ ″ご ′`717。
r,c″ η ′αυ ん。
ノ J77′
`γ

“
。ん
ん″.… sθ υ
crη θ
r
′ ん た τゐυ
Sん ノん,`ノ αル
υ7Fあ 172 υ
ysα ttη ζυ
だん多η
αルを
″げS`″ ″
οβι″
たん ``′

拗泳ｄは四四乱嫌泳´
oJ 772CS`α `′

のιィ ηα′α′″ aん だ ん。んυ 。 ″?ム κ んa171aS`0/3だ ′θん″ ″ ′。

υ oσ たム0ん αだんだ η ″ざ ′,t,ん どЮ ι
`ο
メ″
αη αブタ
ん sι

αど σん。ノ α υθんノ お
な た ん 。 ″ `Sび
ρ2。 ん 。ノ″ 。sf` …B,υ υ
′α ん θん
`θ んどη ん 。
γ νηoυ αどη ?θ s`ο ν
`ん ん ο応ん ど
ん 。ざ ′′
`ο
ノ `“

Sだ ′p ηα υ 諾 た ん
“
ク洗 υ asん で a4sん ο υθ農 。
`,sん
枡 ″ ど2θ修′L″ εoυ `α `″ `ど “
ざ 25θ ,っ たοa.fヾ し 777a′ 0」 ″。ゴ″ Jllゴ ο2ん 177
ノ ノ P。 ル ノ ノ
ifご r′ θ■,ゼ 2た ,02ん
“
`綺
υたん′r。 2,・ ごS`ん
sα ′2た んαんηαんsん ι ム
`ん
んんθ ι ノた …こ 島θ ,sん どん。
r″ ″a sβ θ
んSん んηθ ι Oん
`α
″sε ん。ど ごιαηごαガ洗 γ 。ん″ヱ7sィ ″θ ησ ブ昴″ん α洗 … ,´
`177′

ifas`。 。 ιθ ん″αηξ′″たん
ο 。…sα`″洗ルη ′υ ″ジ子
。″ じθ ″んα
ρ “′
?み 7θ sfο ′ 戸ル″θ s`。 αρたんcstt yん aゴ あ
=′
ん ぁ s`rsa″ ασ
んど洗″ ′ざ ω た Ю υη 力
εο/か 。,ブ εんた υttσ αんο S`。 ′,62η θ′ ″Sん αルε
α θα品なた
コ `たル 2α
`θ
ど 夕洗υ 多…Oι グυ `“
σ;θ 落 。 cs`a saだ が ο ムσ んο洗″ …昴ゐ ι クυ
`′
α んどルβott η″η。 ど
またんοSど 衡″滋
叩

“ θθJ″
2'θ `ιざ `υ “ `ο `θ

l"r"f il.t Narialenin , ,olru 1783

DO Bν ノル7a Sα 771α ガ Sん んουθん んθ応 んど 777た StOJl・
t′
た んど ″αtt Hol
ρ″ _‐ α ″ん。,sん ど ん。791。 η ′ 洗
場 んだ ん υsん ど ん所 r,α

αんι。んだんυ sん ど ムんαsc′ ォ σ771υ ′rご ん θ ム″ ん β所ノ メηざ σ

`θ Sud
υ 71c・

`α “ httr
… Dο Bη んυ sa″ ご た ο たんど ん″んα θ
″ θ漸為クs。 ″
2,η ど〃 … ZB随 んじsた ん。ん″あ
`α `′
ノ β 場 ル β
`′
rcη sf tθ
mar
υクsぬ ん。υ
aぢ
`な
7710ι ′ルご ar滋 洗ηた。
rん ttθ ん
`な

`〃
381
Oaiifiu,iatt e ?tanana
1. Zistite, predo mala Bratrslava v minulosti niekolko rdznych nSzvov. Kcranovatny sprievod sn,era:r:i z K.c;tecritli, s,,;.

2. Kde boli uloZen6 korunovatn6 klenoty? !/,,:ri tc. atlz a.a.,aiJan irestc , :esil.t zakonctl tc
,) t r: s s tl l ec.ri : tt tr co rr.. r.o r lt rt o., o ( ii a i rt o i., c r k.e r ;
3. Porozpr5vajte, ako vyzerala Bratislava v 18. storoti. Pom62te si 7:
t

r-)t-lricjt, Partc',tiii:. ;,q, g.11;1i .r;litt:i nc ,iiit:k a rttiorr,

vydanou mapou Bratislavy z tohto obdobia. Porovnajte ju so
sUtasnou podobou Bratislavy. ;:oz-ehnci 1.,:tttT,l nc irielky si,eicrrt strcn',i. '3alc
4. Po kolkych rokoch prestala byf Bratislava hlavnym mestom? io znc|tter:it-,2e :,t'ojt tralir,u bu:-ie t.fi ctiti i:rr:d
Kto16 in(titticie sa presfahovali do Budfna a ktor6 v Bratislave e5te u:Driatcirnt z cci:t',,: su'.:ic. Cerli], |;c kiorel r.:ri(ci
"i s l't, e t c it, F a t'i it a i. t''i e il e: cr. rt a. Tt:
,.cr r, J t e c i''
pdsobili? t r K v i e, t> l

si re.rkir llyrjLi ;':ctt)i rc:zddti rt eCzt sei-,1u. c!:y st

i.o l.':) a rr, a;, 96" l; sit i-)
c r ) i at ku,',,t ; r1'v:f t;gt,,i ni rn o il r : y
der1. Pcfcr sr sp,.ie';cc fohol < 14tc.itai:ke1 i:rir,e.
J:t t-,1;j i.c.tirrrt lebc,:-, LcirtatiT:iir. zi::itj i;rist:itti, ckc
k.c i i i rt c ti if orsk,; p a r: o,,, r, lk, f..: i I o'is'<y sp r t c',, r: 1
:oziiadz-c,ci rne:Iz-t tt.:i rtjn:e, tD| 1.ak. 1icirri
s,ro,,l iieiic:,i, K.a i t I c \/ c a.i I si jylcs i' l: ak.ro lc t I c i

<rdlci,s(cr-i hcsirci,,, /t: k o e p lt ;r,iro.sfcr'r-i d ttp i e :

I I I t

"

l'r't;.'is<e i,-r |aje, 5ii!,irc5i/ tcuaii c r.l,.i,:sfr-Ole .

--
''iiete. rt:c,i a kle s; rnizer.e rtr: ch',ri|u,irdt'i.,:lo
ririrrlosii :.t zai:i. ainosie rt krdiosllf cit i.r:rtnovi,-ri
at 1t'ta,;t'
?azarne si prezrite abr*zak a por*zmv*{ajte,
ktoru tas{ karunovainei sldvnostl zobrazuje.
QUcfty a rtbrty. praatiitiaiarc
Vysvetlite, ako sa zmenilo postavenie Bratislavy po bitke pri Mo-
hdii.
Ktord udalos{ sp)sobila, 2e Bratislava sa roku 1 536 stala hlavnym uZ od roku 1761 boli hlavn6 ulice mesta
mestom Uhorska? Spomehte si asport na dva d6vody, preto bola osvetlend? Okrem rn6ho zvySovali v noci
bez petnost o byvatelbv.
vybrand prdve Bratislava.
Mdria Te16zia zaloiilav roku 1774
V ktorom storodizaZila Bratislava najv;iiii rozkvet? Porozmlilbjte preb.
v Bratislave najstar5i verejny park
Navitivili ste ui niekedy Bratislavu? Doniesli ste si odtial'nejakd zauji-
v strednej Eu16pe dneiny Sad Janka
mav6 pohlbdnice alebo fotografie mesta? Porozprdvajte sa so spolu-
Kral'a?
Ziakmi, ktord vyznamnd kultirne a historickd pamiatky ste tam videli.
M62u vdm pom)cf aj dostupne viftudlne prehliadky pamiatok na in-
ternete.
U2 viete, Ze v Bratislave bolo spolu korunovanych 1 1 uhorskych panov-
nikov. Ndjdite, ktorito bol| a informdcie odprezentujte spoluZiakom. insfgnie - symboly moci alebo nejakej
vysokej hodnosti
miestodrZitelskd rada - vlddna in(titricia
解わriprOJe々 〔
promendda * prechddzkovd cesta
Za々restte n∂ m∂ ρ eわ なさ o月 c々6わ oヵ dり 3陶 おb1//々 orυ ρ οyaあ j
yys1/el1/1c々
rezidencia - sidlo
cesiυ ∂ de a reco sa n∂ ney anot/n′ 々z∂ sI∂ 1/ot/aノ a∂ 々6
ρ ρ
cere′ η6nノ e
sa lam kona〃 Zfac′ z Bralなlay/∂ ο々ο1/asア :Jlo cestυ m62υ
ρreysF∂ zη ∂ροyaFρ rosfrednた lyom ttkυ rzre ρom62te sIわ lemelo″m
programom Gο οgleZem υroble sん リ ウ嗜υびわυρrecわ 6dz々 銑 ρreskび mayle /tloin kffiiooi sl,ood
ceだ lasυ 々orunο %cle∂ ρ ρrresioroに moぬ 1/bυ め y“ 膊σ∝
ozrite s′ Bratislava - hlavn6 mesto
bledrび lyp 0内ふ SIttη Oり ekl」 /S∂
z。 /ζ eFkプcわ sに オ dayご ρ詭 /`F∂ t/J/
uhorskd komora
ね々mO力 le ρozoro1/aFzauy/ma峰 ぬ larly cekο tt zわ 力2そ ∂ ροぬ /saめ 用 Preiporok
naysF∂ ρomenoyaFgο lプ c々 6 ρr1/″ Kttedづ レ Syル ′
∂″わ∂2 korunovdcie
insignie
CM感 妙ξ感 該嬢儡 渕 鶴 ∫耀仄 rozvoj
Holこ k′ Stefan:絶 則noЮ あ6 sbИ osI′ Bratislava 1 2005
Sudov6 Tomこ 6niov6′ K:Za layomsI旧 mノ mesta Bratislava 1 2009
http:〃 panoramysme sk/panorama/501/bratislava― dom sv
martina/?pr=608(panor6ma D6mu sv Martina)

89
 ‐ ‐
ク″″′
″多ク´
多

5鬱 聰S写 置隠警 芍 夕芍飩鸞不鱚薔L文 芍

=又
Rο 々
υフア
イθnalだ nわ めsわ υrs々 げ鶴onarcゎ たρ/″ ∂ρOSreご η ノ
raz nastご ρね たna.ル 7∂ ra 23 rokOy a yorara sa解 び
riD reだ zia,ノ げ
nび slυ ρna υわors″ n nebο ′わん′ ￠ ρretOを e spoご ′
at々 υmυ seFa
=κ
dダ だ nepriazn′ ソteSalζlふ eυ だ ρskycわ ρano1/nttο И O1/pryyρ enび
mys/′enk∂ ″〕 ′francttzs々 eわ o osyielensfya sa ρじstila do ye′ た6わ o
reformn6わ o diera_ρ reryOrir ttonaκ わルna moderny eυ めρsky
stal.

ZOPAKUJME SI
o Pozndte nejak6 vyznamn6 panovn(iky? vlSda M6rie Te16zie
.!, pol
C[m sa presldvili? Spomeniete si, - vojna o rakrjske deditstvo
ro2
ktord lena sa stala prvou uhorskou - urbdrska regulScia
ikolskd reforma (Ratio educationis) ro2
krdlbvnou? -
(Kl
o Ktori eu16pski panovni'ci sa pokLiSali
vo svojich kra.lindch presadi{ myilienky Za vl6dy MSrie Ter6zie habsbursk6 monarchia pre5la v'f-

列鵡 ｒ
osvietenstva? Nakolko boli Uspe5ni? znamnymi zmenami. Panovnfdka spodiatku musela br6nit svo-
UkdZte na mape krajiny, kde vlddli je postavenie proti susednirn 5t6tom, najmd Prusku a Bavor-

r Pokdste sa vysvetli( io spOsobilo ne-
rovnomerny vivoj zdpadnej a vychod-
nej tastr habsburskej monarchie.
ｆｅ鳳並ｋ ｐｋ 眸 伽ｉ
sku. V takmer bezvfchodiskovej situ6cii M6rii Ter6zii vojensky
pomohla uhorsk6 Slachta, vdaka domu sa podarilo zastavit pre-
nikanie cudzich vojsk. V roku 1,742 tzavrela s Fridrichom II.
primerie vo Vratislavi (Vroc1ave). V flom sa form6lne vzdala
Sliezska, najpriemyselnej 5ej dasti monarchie. Opiitovne zfskat
Sliezsko sa panovnidka snaZila v sedemrodnej vojne (1.756 -
1.763), do sa jej v5ak nepodarilo.

Obe vojny odkryli zaostalost riSe. Cis6rsky dvor sa ju roz-

ｎ減ｂ
ａ ︲
hodol odstr6nit rozsiahlymi reformami. Cielom reforiem bolo
hospod6rsky a mocenslqr posilnit' monarchiu. Spodiatku sa

ｏＭ
reformy sristredbvali na rakrisku dast monarchie. Od polo-

ｎは明、翻︲
vice 60. rokov sa rozdirili aj na Uhorsko. Snahy panovnfdky
o reformy narazili na odpor uhorskej Slachty, preto reformy
presadzovala formou nariadenf. M6ria Ter6zia pokradovala
v risilf svojich predchodcov vy[v6rat jednotnri centralizovant
monarchiu a v nej presadzovat svoje predstavy o postavenf

Ｓ銀四蒟
。
rfSe - teda absolutisticky. Vytv6rala si okruh poradcov, ktorf
A4dr′ σTerez′ osuわ orskotl kortrnou pre iu pripravovali n6vrhy reforiem a ich r6d sa aj pridfZala.
σ■/シ 烙
lrt/1d″ ′アー げ8の ,n■ taK′ σdC6紹 ne― BoIi ovpllryneni ideou osvietenstva, preto formu vl6dy M5-
mecる んocな ど`げ 鮨 lo麟 Ⅵ ρosttdnё わο ,υジskё わορο
.′
rie Ter6zie nazyvame osvietenslsi absolutizmus. Terezi6nske
tο ρ
つ “
kσ ttσ bsbυ l?ο ycο y llσ st6ρ ′
′ 「ηllσ zご 紹σde
σρatあ reformy oznaduj em e za zai,ialok osvietensk6ho absolutizmu
‐l ρ
ttgη ο
ic● sankde r′ ア′
助 勺keご nebob v monarchii.
.γ C107ど ′σた
gnd οbυ d`cσ 切dd″ う σ`dOk″ ab sa tげ 亡
0
jtl/η θわοzわ ο
ρ SJぜ Aる ジ ena,ρ σ ροИにそ ￨、 Ю―
■ at6 stttd/Pj cestυ ,v)わ ヵσ tt Sο るnル ktom σSvO e H.EFOA,&IY MARIE TERITZIE
`′
,crovη たke lozわ οごnυ 亡
′σkonzυ たοvσ lσ s ο(ゝl10m slr2。 _
「
も,IuCο Иtty」 げmσ tteた tЮ s′物ntζ bl‐ l Ste,η ο lP NajvyznamnejSou hospodSrskou reformou bolo vydanie
とot″ nsゃ rll nσ ρ ″ek tOmυ ′ ジ e bdo ρ ο ttCO dο わ οd urbdrskeho patentu v roku 1,767. Reforma bola zavf5en6 vy-
ηυ ブm SObび もm′ bο わたア 壼σ lll′
stn6 0ん ℃ lr ttσ ddr―
danfm celokrajinsk6ho urb6ra (terezi6nsky urb6r) v rokoch
ぉだ   υ       ′ た

SOCh ρ οЙ ηβ OstrJ Md″ a■ た 2σ ρ ttυ σdne pわ ″ σ可 177O - 1.772. Upravoval povinnosti poddanfch vodi zeme-
mθ teκ tt ρ ο OS'勺 yあ spebSj So s● ′ m'detm,
p6novi. St6t chr5nil poddan6ho pred nadmernfm zatai,enim
υdを 鮨 wbρ な omn′ るntakt′ 紹d麟 ″
"]η ηθzσ け縮ab Sσ
ο pe Nた etり あ
vζ d諺 dospeだ わ
,″ οてkυ ,Sest a urdenim maxim6lnych povinnosti zlepSil jeho postavenie
zρ た わzο mrero eζ te 'Sσ
pο と
σ s′ 可 ジ′Ю lNl,ektο た ″ v spolodnosti. V 18. storodi sa na naSom :6zemi zadali pesto-
′ 々

tθ rrlο

trgcに 力 votrё osυ ψ nCρ ttσ d Mど ″ σハrtanetta, vat aj nov6 plodiny - zemiaky a kukurica. Dal5ie nariadenia
nesbtta"nc6ZSた る りわν nd′ ktortl ρ oprθ Й ″ obmedzovali vznik cechov ktor6 sa uZ st6vali brzdou hos-
ρoぬs Flancは り 健Юttde 9θ
 1

URBA'R Terezidnsky Vivesn'i' itit

I■
.件 ・
ザ■■ it urbdr. rnonufoktury na
Prvd strono sukno v Holiti
91t器 1,撃 薫
燎
ff・
:￨ urbdro
,1時 動 量電露
・ 甲響Pb s uvodnymr
rysvetlvkomr
o zoznom
poddon'ich 露目

s viikou ich 猥餞

poddonskitch
povinnosti

poddrskeho rozvoja. Naproti tomu panovnidka podporovala Rct,o edυ

rozvoj manufaktrir. K hospod6rskemu rozvoju prispievai aj RAT量
0 `σ
t,o月 ,s

―t,tυ ln′ ′
′
rozvoj banictva. predov5etlqTm v stredoslovenskej oblasti
EDUCAT菫 ONttS St

蒸 露菫 難 澪豪鷹 R腱 ま
電
(Kremnica, Bansk6 Stiavnica, Bansk6 Bystrica). =雷
薫鷹Gざ む蕊 菫こ壕れ i譲 ゴ轟鷲

貯 薫 0■メ薔 ざ 0=… 咸 ♂
K urychleniu hospodSrskeho rastu monarchie prispievalo
aj zvySovanie tirovne Skolstva. V Skolskej politike sa presa-
dila z6sada, /.e vzdelanie treba spristupnit kaZd6mu. Cielom
reformy Skolstva bolo, aby Skoly vychov6vali nielen dobrych
<restanov ale aj uZitodnych obdanov. V roku L777 M6riaTe-
r6zia nariadila reformu Skolstva. Reforma vy[vorila jednotn'i
(kolslsi syst6m od ludovych Sk6t aZ po univerzity a zaviedla
TOMじ S違
povinnri Skolskrl doch6dzku pre deti od 6 do 12 rokov. Podet
ik6l od poslednej Stvrtiny 18. storodia prudko narastal, do sa
prejavilo vo zvySovanf rirovne vSeobecn6ho vzdelania.
Reforma Skolstva zav1.dzala tri typy Skdl. V trivi6lnych
Iudovych) Skol6ch sa Ziaci okrem ditania, pisania a podita-
:-ria udili aj z6klady modern6ho hospod6renia. St<oty boli pre-
,.,aZne cirkevn6 a vyudovalo sa v materinskom jazyku. Sk6l
lol nedostatok a jeden uditel niekedy vyudoval aj sto Ziakov.
l"{nohi rodidia ch6pali posielanie deti do Skoly ako ,,luxus",
-<edZe mali v prvom rade pracovat na poli. Z tohto d6vodu sti
aj pr6zdniny v lete, aby sa mohla zbierat firoda z poli.
Velkou reformou pre5li aj univerzity. Boli poit6tnen6 a za-
:ali sa menit na vedeck6 in5titr-icie. V 18. storodf existovali na
Slovensku dve univerzity: v Thnave a v Ko5iciach. Rozvijalo
sa aj odborn6 Skolstvo: roku L763 vznlkli odborn6 polnohos-
rod6rska Skola v Senci a Banfcka akad6mia, vysokd bansk6 Mdrta ler6zio uskutohtlo aj rozsiahle sidne
,kola v Banskej Stiavnici. reforrn';t. Nalvyznamnejiie z ntch bali zrufunie
icrtlry vynuccvctnteprtznania muienim
a zrutenie pracesav s torodejnicomt.

X.ed, prameiov
LIryooL ,o Vinobnrn6lco dLolsL6lro poriolLu (Rotio elucationis), 1777
].ん だ
力たノ
ηοじ
ノηご
Юノφ。
ん油みο 確υ
′ 洗″。
ゴ″″ι
ク〃α
ノα′
ぎん。
ιsど んsFη ノ
″り″
あυα
σ続
1.1 .. I “ I I I
jazylrom, na 6ele Ltorlrh
`ル
maji std{ uiitelia
`ο
lobre orladaluct tttclert rodtty 1azyk, alc a1 in6 jazyl<y, Ltor6 sa
, l<rdlLustue dastejiie pouEiuajti, oby, Lnd'to Lultl ol<olnosti ayialoua{,,nohli cyt ioua{ tento jazyl<.
2.Aι ン ぁ晶。 たん α γ滋洗ηたsυ .t"
″繊 ′
sxojim prisp6soLenin tyhouourlo uietLg'yDt oDcdnont rJL'noprLttne, aJ
r∴

lrrl'ryrrriuojit
`。 `η ndLolenstud, o oLy prianto ,,rr"rorolo j"Ji,rn L rpoloir,rrk6nrr, ,rloloritr uletLlch,
rozlielne
l" prorpnJu uerejnej ueci bez ,ozliiorania ndboEenstieu.
"LahoLollnL

97
 Taiifiuiabra

姜Ｌ は繁．
?r,aatana
1. V tom spoiiva vyznam zavedenia povinnel Skolskej dochddzky?
Preto napriek tomu nechodili vietky deti do Skoly?
2. Ak'ije vdi ndzor na povinnJ SkolskLj doch6dzku? Co by ste robili

Ｌ■ ２
keby Skolskd dochddzka nebola povinnS? MajLi v sritasnosti deti
v kaldej krajine molnos{ chodit do ikoly?

Ｃ
3. Preto Miria Ter6zia zaviedla vyudovanie v materinskom jazyku?
Zistite, kolkymi jazykmi sa hovorilo v krajine. Kto16 jazyky sa
v sUtasnostr vyutulLi vo vaiel ikole? Myslite, 2e je potrebnd znalos{
cudzich jazykov?
4. Spomeniete si, ktori bol spolotny komunikatnl jazyk vzdelancov
v stredoveku? Vlete vysvetlrt, preto sa v sLitasnosti povinne uiite
a ng liitrn u? 6.
Joz
an
Jet
ret

■■■
Krdlbvnd Mdria Terdziu no uhorskori sneme
v BraIis/cve
V lLlnr l/41 Minu ier1ztu k.arunc,tcii za
uhcrskri krii'o,,'nu. Prdve uhcrsko 5lbchLc
'iyrazfie iolensky prispel,:, 2e si Mdnc
Terizjr; ttcjriala derilistvo L)a cicavi. luto tzv,
vtjt)lJ a rckLiske de,Jiistvc meczl Rckus<0,',r ktr
o Pri;skcm ur..o,titl <lriiaansky t.,ter z rcku VO
i 1rt5, k.ce A,ttinc Terezic dcsrrhkr z'rciente du
s,iaihc rnarteia Fraritiikc Lotrinskei-lo zc tra
re;reck6hc crsirc, Na
Jo;
Mdrio Ter6zio v rodinnom kruhu
ka
po
vo'
Ocazky a itohy. pruafiihina InI
M6ria Ter6zia mala 1 6 deti? Len 10 1 Vysvetlite, fu umoZnilo MdniTereziistaf sa \enou na tr6ne. AC
z nich svoju matku prelrlo. Vysokd detskd 2 Vymenujte tri najd6leZitejiie reformy Mdrie Terdzie. Ktord z nich bola vrs
Umrtnos{ sa nevyhlbala ani krdlbvskym
podl'a vdiho ndzoru najpotrebnejiia? Spomertte si na panovnikov,
rod ind nr.
ktori uskutoifiovali reformy podobndho rozsahu.
Mdria Terdzia hovorila po nemecky,
Akll bol prinos zavedenia povinnej ikolskej dochddzky? Myslite si,
taliansky, francdzsky, (panielsky a ovl6dala Jo
2e je d6leZite, aby kaidd diefa dostalo aspoi zdkladnd vzdelanie?
a1 atintinu?
Vysvetlite svoj ndzor.
manZel MSrie Ter6zre F. 5. Lotrinsky zaloiil α “

r, Ho iti manufaktLiru na vyrobu keramiky Mdria Terdzia svoje reformy nepripravovala sama, ale spolu so svojimi
a v ia(tine na vyrobu textilu? poradcami. Zistite meno aspok jedndho z nich. Ak p6jdete na exkurziu
do Viedne, viimnite si na Ndmesti Mdrie Ter1zie jej sochu a zapiite si
mend osobnosti, ktord dotvdraji sdsoiie.
Pomocou internetu zistite, ako sa volali deti Mdrie Terdzie. Vypdtrajte,
$tooniiale kol'ko z nich bolo dc6r a kolko synov. Ktori z nich sa nie(im pre-
pragmatick;i sankcia - nariadenie, sl6vili?
kto16 vyhlasova lo nedelitelhos{ vlSdy
Habsburgovcov nad vietkymi krajinami
riie a v prfpade vymretia muiskych
potom kov Ha bsbu rgovcov pri pLi(t'a lo
prucoiiuirua si ohiianska ndaka
vlSdu a1 v ienskej linii -o si myslite, mali to leny panovnidky talSie ako panovnici muli? Ako
triviSlny - zdkladny je to v sLitasnosti? Pozndte leny politliky, ktore riadia nejaky Stdt?

92
 /koia ktiiood slooh
Bled, Jean-Paul. Mdria Terezia. Bratlslava .2007. pragmatickii sankcia
RuZbdrska, Marta, Mdria Terezia, panovni(ka reforrern. In. Historickd M5ria Ter6zia
revue, 1 4,2003, t 1 1, s. 16 11 osvietenskd panovnidka
Sege(, Vladlmir a kolektiv: Kniha krdl'ov. Bratislava . 2010. reformy
Weissensteiner, Friedrich. Dcery Mdrie Terezie. Bratislava . 1996.
:, .., :.
lacikova, Simona, Zivotne roly Marie Terezre. ln, Hrstorickd revue, 5,
2005, t 6, s. 6 B

6. REFORMATOR NA TRONE
Jozef ll. bolvychovdvanli v duchu osvietens\ich myilienok
a na ich zdklade chcel premeni{ monarchiu na modern! itdt.
Jeho reformy bolivdiiinou pokraiovanim a dovfienim matkinlich
reforiem.

ZAPAKU}ME SI
- vldda Jozefa il.
o AkVmi zmenami pre5la spolotnos{ za
- Toleraniny patent
- patent o zruieni nevolhictva vlddy Mdrie Terezie?
o Aky typ vl;idy oznaiujeme terminom

V reform6ch M6rie Ter6zie pokradoval jej syn Jozef II., ,,osvietensky absolutizmus"?
ktory bol t2, za jej Zivota spoluvl6dcom. Vyrastal pod vply-
vom osvietenskich my5lienok a podriadil im celfi svoju vl6-
du. Cielom jeho reforiem bolo vybudovat jednotnr-i ri5u s cen-
tralizovanou St6tnou spr6vou a r.iradnym jazykom nemdinou.
Na druhej strane podporoval pouZivanie dom6cich jazykov.
Jozef II. bol presveddeny o neobmedzenosti moci panovni-
ka, ktory r,ykon6va reformy. Reformn6 pidny a z6mery mu
pomdhal uskutodiovat profesiondiny irradnfcky apar5t a no-
vovybudovan6 policia. Podas svojej desatrodnej vl6dy vydal
mnoistvo patentov. Mnoh6 z nich vl,voi6vali odpor Slachty
a cirkevnych kruhov in6 nar6Zali na nepochopenie v dhlSich
vrstvach spolocnosti.

lozef ll. bol prrpravovani na to, ie so roz

∫。Zef′ ′σ kO ordど 嬌
σpropagσ ど
iltt kreSbe
stane panovnkm. Ako Sestroini vedel 「
嗜ど irご ob/vateb● 峰●■ /t'α ■,0ご darr ktOr
pisat o titat vo viacerych jazykoch, Dostol
tait● ±■7 re″ 10'tl`aclを,vct"ch,0「 leつ
d\klodn6 vzdelonie, jeho utitelmt boli $znomni `有
l● li Sd Pで ,ozne l,0111● llos,odど IJシ k●
osyletencl, Nedc/ so korunovatzo uhorskdho '0'σ `St,υ
P′
Vgl _l,lo,s々 dと ァ
oご θ οlo l,olhο l10S,oご ごISた I―

a tesklho kdla, preto ho ilochto posme(ne ``θ

″rOわ 0(プ θCdけ r,,o■ Cr`れ た ア謄β」
erた
nozivolo ,,kloblkovy kdl". Eite v roku 1765
シ￨,ot,ch,odmleno′ ,oご ご Cη ハ,OStd'■
viakbol korunovani za nemeck4ho ctsdra.
,「
'Ch aた
、
Zつ V■ 0,「 どlertt so sbboご n,r■ Ob/噸 teた こ.o● `
Ui ako spoluvlddco Mdrte Terezie kltizovol
bθ めV,「 σ ア■
0し オ oァ e力S'Cl rel″ O:,
0を koυ 」
pomol6 a ned6sledn6 zovddzanie reforiem. Ked
nasilpil na tr6n, ustlovol sa tch to najsklr uviest
do Zivoto, a to aj napriek nesuhlasu obyvatelov.
Bal zndmy tim, ie tvrdohlovo presadzovol
svoje ndzory o tasto konal neuvdZene. Velkost
jeho reforiem vtedojite obwotelstva dostatoine nepochopilo o tch nesmierny
vyznom sa prejavil qZ nesklr.

93
 Predstavy o absolutistickej moci panovnika sa odrazili
aj vo vztahu medzi 5t6tom a cirkvou. Podla Jozefa II. aj cir-
kev mala byt zapojen6 do sluZieb 5t6tu. Prwfm z5sahom do
nez6visl6ho postavenia katolfckej cirkvi bolo zruSenie kl65-
torov, ktor6 podla neho nevykon6vali spolodensky uZitodnri
dinnost (ponechal len tie, ktor6 sa venovali vfchove mI6-
deZe, opatrovaniu chorfch a starfch tudi di zdravotnfctvu).
V duchu osvietenskfch my5lienok presadzoval n6boZenskri
a soci6lnu rovnopr6vnosf. K postupn6mu n6boZensk6mu
zrovnopr6vneniu obyvatelov prispel Toleraninf patent
z roku L781,. Evanjelici, kalvfni a pravosl6vni veriaci zis-
kali lepSie podmienky na vykon6vanie cirkevnych obradov
a mohli ziskat miesto v St6tnej spr5ve. Inym nariadenfm

つ
jozef ll. vo vojenskej uniforme Jozef II. zlepSil spolodensk6 postavenie Zidovsk6ho obyva-

Aby Jazef ll. usetrtl, 1:ouiir,al vcjensku untformu
aj na sldvnosine prileirtosti. Ako panovnir. bol
veirni skron^tny a \etrriy, adrnietctl v(etko, io
nepcvc2ovr:l za titelne pre ttct o spoiotnosi.,
o vyiadovol tc ctj od svojtctt surodencov o tlenav
ick.eh o dv ro
■
te(stva v monarchii. Najvdd5i viJznam z jeho reforiem mal
patent o zruienf nevolhfctva z roku 1,785. UmoZnil pod-
danfm, aby sa slobodne stahovali, sob65ili, d6vali deti na
remeslo a Stridium. Predt,fm potrebovali srihlas zemep6na.
Vydanie patentu unichlilo st'ahovanie volhej pracovnej sily

〇 亀 ︲λ
D rs n a'', n a
do miest a priemyseln,fch stredfsk.
K vytvoreniu spravodlivejBej spolodnosti prispelo rozSire-
nie Skolskej doch6dzky medzi najchudobnej5ie vrstvy. Vy-
¶ ‰8轟 臨 臨 請 辮 辮 辮 蹴 辮 danim modern6ho pr6vneho poriadku sa zav6dzala rovnost'
obyvatefov pred zdkonom a zru5il sa trest smrti. Mimoriad-
ny vyznam malo aj zruienie cenz(try. Cast reforiem posil-
nila vytvorenie jednotn6ho centralizovan6ho 5t6tu. Okrem
zav6dzania nemdiny ako riradn6ho jazyka v celej monarchii
reformoval Jozef II. 5t6tnu spr6vu a Zupn6 zriadenie nahradil
rozdelenim Uhorska do desiatich diStriktov (triz nich boli na
ldzerni Slovenska). Pl6noval zaviest v5eobecnri dailovri povin-
nost, teda aj pre Slachtu. Tejto reforme predch6dzalo sditanie
oblryatelstva a odislovanie v5etlcfch nehnutelnostf. Toto na-
riadenie v5ak vyvolalo vellaf odpor uhorskej Slachty.
Otvorenf nesrihlas s vl6dou Jozefa II. narastal od konca
80. rokov. Nespokojnost s jeho vl6dou sa stupiovala po vy-
蜃
puknuti revohicie vo Franctzsku. Monarchia sa zapojila do
vojny proti Osmanskej rf5i, na ktorej sa Jozef II., uZ s podlo- Go
慇猫 輻 聯,搬離鋼輩 menfm zdravirn, osobne zridastnil. Kr6tko pred smr{ou odvo- Bra

懺 献臨 霞
働離t瑞￨:麟 Ial vddiinu svojich reforiem okrem patentu o zru5eni nevol- Kol
OSヽ
nictva a Tolerandn6ho patentu.
Toleronin'i patent. Jozefo ll ∪h
ソ々

fr.ed, pramehov
'Toleraniny patenf 1 781
プしん οレ ク sο sFρ ουοl缶 2υ とざ′ jθ

I. )'IeL"tolrcLi pollanibulri *ar{ rybuloro{ r; mollttebnu so iLolou, LJn irhLEr" 10O roJir. ...
y_‐
んん洗 η α ルん 。 sοs′ υ ノん渤αЮ2ん αz″′
1/シ αινtt ι 。んsあ ιoJ77C ρOη θσあαη み2α ん どん。ttα 商んσ あ
ε′si
υ 〃 “ ん ο み αυ動ん αノ ο
η αηゲ υθヴ υ
σあ ″θ υた ル
ε
ρ 9S`α Sυ ″ S`ο c777ノ
`。
2υ ン 29υ 2● η
ノ bノ Sf 2ク 2_.777ご
`θ

“ “

9イ
レ ZI

II. N*h im je pouolen| pozluat si ulastulch uditellu, Ltori majti Lyt uglrEiauani (cirl<eungm) zborom,
ale do sa fuLa udeLn{ch met6J, poll;nh"iri tuzemsLej iLJtLnj sprdoe.
Vil. V b"l,icnosti nnLotoliri *ohll bu by{ pripusteni le ndLupu lo*o, a stuil<oq
L obdiontLomajstrousLLmu prduu, L holnostiam a L ciuilryjm tluELd*.
"L"dn*irLljm
J"r"f il.
patente o zruEeni nnuolhf"tuo u LilrorsLu, 1785
ts

Cel6 naie pracoun6 tisilie jeline na fu oLracia*n, obg ,*n ugLoroli prospeinos{ pre uietoL ndimu
,loldr"tuu pollon6ho ILJ", bn, rozlielnosti ,touu olnLo tirolu, a ustanoui{ rounos{ melzi ndrodmi
a ndLo*enstuami.

OAi$taiana ?rariana
l. Predo eSte nem6leme hovori{ o Liplnom zrovnoprdvneni
kres{a nskych nekatol ickych nd bo2enstiev?
2. Akd obmedzenia mali nekatolicki poddani, ak si chceli vybudova{
vlastny kostol?

QUakttr a titoly. prautiitiaiue Iミ ξ

=主
ξ
ざ■ 二三
1. Ktorl reformu Jozefa ll. povaiujete za najdOleZitejiiu? Vysvetlite i cis6r si kr6tko pred smrtouを ladal vytesa〔
preb. na n6hrobok n6pis(epitaf):′ ′
Tu leガ

2. Porozmiilbjte, ktore z jozefinskych nariadeni pomdhali pri 」

ozef‖ ′ktory sklamal vo vζ etkom′ とo
centralizdcii itdtu. podnikal″ ?Stotoを 尚uiete sa s t′ mto
3. Ktore reformy podl'a vdiho ndzoru najviac prispeli k rovnoprdvnemu V′ rOkOm?
ヽ」
ozef ll nariad‖ prvё sと 仕anie obyvatelttva
postave u o byvate [ov mo na rch ie?
n i
v∪ horsku?Pre odpor ζlbchty zah′ halo
4. Porovnajte reformy MdrreTerezie a Jozefa ll. Ktore z nich na seba
len neζ lbchtick6 obyvatelも tvo
nadvazovali?
i nariadil supls domov vr6tane ζ
ぬchticけ ch
5. Preio Jozef ll. na konci svojho 2ivota odvolal va3tnu svojrch
pa16cov a kこ 「ir?
reforiem?
6. Reformy osvietenskych panovnikov sa vo vietkllch europskych
krajindch podobali. Uvedte dva typickd znaky osvietenskej vlddy. ■■
・ =:111
cenz`ra-6radn6 kontrola
a obmedzovanie inform6cir′ ktOr6 sa ζrria
hovoren′ m s10VOm alebo tlaこ ou
diζ trikt― kral
Gombrich, Ernst H : Strutnd dejiny sveta pre mladych titatel'ov.
`zemnospr6vna
patent― listina′ lednOtka′
ktor6 zverelttuie
Bratislava : 2008.
Kol. autorov: Tvorcovia svetovllch dejin 2. Od renesancie po rozhodnutia panovnrka v roznych
oblast ach
osvietenstvo Bratislava : 2003.
Uhlii, Duian. Habsburgovci na uhorskom trone. Jozef ll. - krdl'
v klobiku.In: Historickd revue, 7, 1996, i.1, s.11 12.
/hoia klhiooi slood
Tolerantn1i patent
zruSenie nevolhictva
centralizovand vlSda
 中 ■″ ・・
￨・

hi[
7. EPOCHA OSVIETENSKfCH VZDELANCOV dr(
n6
Rozum sa stal skliobnlm kamefiom pozndvania a objasfiovania
vel
sveta. Osvietenstvo spdsobila dblekosiahle zmeny vo vedeckom
hi[
bddani, v prirodavednom vlskume. Tieto novd modernd trendy
sa iirili aj medzi slovensklmivzdelancami, ktori podporovali
reformnd isilie osvietensklch panovnikov v Uhorsku.

ZAPAKUJME SI - Matej Bel vydal prvy drel Noticii

obdobre osvretenstva v monarchii
o Uved'te tri zdkladn6 my5lienky
Adam FrantiSek KoilSr vydal spis O p6vode
osvietenstva. a stdlom poulivanI zdkonodarnej moci
r Co si mysleli osvietenci o vz{ahoch
medzi l'udmi a o (lohe rozumu?

Pod vpll,vom osvietenskich my5lienok sa aj u n6s zadalo

Noticie His oricL:.o- rozvijat vedeck6 b6danie. D6raz sa klddol na rozvoj prirodo-
- zem t:1; snr d rredoiirosl vedn6ho vyskumu. UZ v predch6dzajricom obdobi navStevo-
a no"/orn (i I s"i,
vali naie tizemie zahranidni vedci. Zaujfmali ich predovSet-
icsnorr,) Urtorsku.
V'liit lai-initrte
kym technick6 vlm6lezyv banfctve. Viimali si prirodu, geolo-
'", ,

z gick6 zloi.enie krajiny, ale aj miestne obyvatelstvo a sp6sob

k.torc-.1 ltochoCzri cj
po nt e n a:t a r: t e si 0l: t i- Zivota. Svoje poznatky publikovali v odbornych dasopisoch.
iii]‡][::￨ ko Bei v lcmtc Cie/e Centrom vedeck6ho bSdania udencov boli uden6 spoloinosti
￨:::::i‡ c b it a t ov c ! ;ti)v c :i rt cs t di akad6mie, ktor6 uL v 1,7. storodi vznikali v zSpadnej Eu-
学 、ぉ ra専ょ ,職 摯臨
、 .__ c I a\,/t1o[:)r d,tna,-; - r6pe. N6vrh prvej udenej spolodnosti v Uhorsku r,rypracoval
Slcyckoy v )horsk.u.
Matej Bel. Podiatlry zakiadania udenych spolodnosti siahajri
Za t/rtck(:'iiasr,-
do obdobia vl5dy M6rie Ter6zie. Od 50. rokov 18. storodia sa
ttc.;Li :c lavikov
czncid; procotitosL
cenfami vedeck6ho b6dania stali univerzity, kde sa vadiia
c reselcsi, pozornost zadala venova{ prirodovednym predmetom: mate-
matike, flzzike a chemii.

K jednfm z najvyznamnej5ich vedeckych osobnostf 18.

storodia patri Matej Bel. Bol dlenom viacerych eur6pskych
vedeckych spolodnosti. Zaujimal sa predovietkym o zemepis,
prirodopis a hist6riu. Usiloval sa spracova{ hist6riu a sridas-
nost Uhorska. Napokon so svojimi spolupracovnikmi zosta-
vil geografiu jednotlivych uhorskych stolic - Noticie, akrisi
predchodkyflu modernych encyklop6dif. Noticie obsahujt

Motej Bel (l 684 Otovd - I 749

Bratislava) p1sobil ako rektor
つ  １ ２

evonjeltckeho gymndzio v Bonskej

Bystrici a Brotislave. Nesk6r bol
evo n jeli cki m ford rom v B rotrsl ove.
V 5ko/stve so zomerravol na
vy u tb u,,p rokti cky ch p red m etov",
Motej Bel vypracoval viocero
utebn ic, p red ov(etky m u tebni cu
zemepisu, Pre jeho rozsiohle
vedomostl a mnohostronni
orgonizoinl itnnost ho prezivoli
,,vel'kd ozdobo Uhorsko",
Samuel Mikovini - mapa Tur(,ionskej
sto/ice

96
historick6 a zemepisn6 poznatky o vtedaj5om Uhorsku. Po-
drobne opisujfi jednotliv6 obce, mest6, Livot obyvatelstva,
n6rodnostn6 zlol.eme. Mapy a rpiny k textu nakreslil slo-
vensky kartograf Samuel Mikovini. Dodnes sf vyznamnym
historic\im pramenom.

fr.ec pramefov
Ndirt osobry"l, ilualt Llateja Bnlo o uerejnom hospolarrtun LlltorsLa, 1722
III. ALo by to *ohh rozhojni{ peniaze unitri Lrajiny?
1. KnLa ro rloLolr6LrallrtLa oLorrLa mestd ulrEiauali u io najleplom rozLuetu...
2. K"by so r.,ietLou starostliuos{ou a rtsilim lolouol; L"allutL6 ,uln6 bore...
3. KnLa sa postauili uljroLn| zarialenia pre uietLy lruhy ,rt{...
.1. KILA sa {aiLa soli roziirouolo prn spolodn6 JoLro...
5. K"Ly ,o sikro*r6 horpoldrrtuo Lulouolo s uciiiou stctrostliuos{ou a tisilirm, a to:
DobytLdrstro. Iln o,
")
- ,hou xcidiieho poitu roEn6ho loLytL"
- zuciiicnic poiltr Loni...
- poietnejiie stdla ouiec...
L) Prospnir6 rozhojnenie oLilnin. Hoci je LlhorrLo uol*; Lohot6 ,o oLilin, jnlnaLo by *ohlo prindia{
ouelL uciiiiu tirolu..., Lnby
- to pokohorpol,ii polrnrouoh primeranymi sp6sobmi na starostliuejiie oLrdLanie poli...
- Do oLilryi"h tlrlolo, Ly sa loudEolo oL;l;" olobo mrilro z ct lziny iLa u dase najuciiiieho
neloshtLu potrauin.
- kba sa zaLrdnilo ,olhAo,,'u nepotreLnlch prdcach, a tlm by sa ntitili pestoua{ oLilniry.
AJo* FrantiieL Kollar O p6roJe a sttilom pouEioani zrileonolornej moci, 1764
Preluilaud ld"Lauos{ naiej pani cisdrounej bola ntitend uloii{ uciiiie Jonn no ndiho prllor6ho ,olhLo.
k.to pouinn.ott buln tuua{ aE Jo liio, Llm uietci Lohaff buld ,o Lrdnit pouinnosti znriia{ uerejn| {orrhy
" LE* pollo stargich u!sal nei{astny pollory ,olhrL, Ltory oLrem tt,rJ6ho o ,nhoJn6ho Eiuota tulrmn,
nii ulastu6 nemd, tieto zu{ien6 Janebulezndia{. Ato ie... praud priiina, ie pollanindiho ifitu chcil
todini ;i{ LIILJLIL na suete, al<o tudui{ Eiuot uo suojej ulasfi. Koho tuilE, pltam sa, teii li{ olnbo plol;t
leil u taLej lyajine,.LJe ,nrejn6 {orchy (J""o) sa nezndiajri ,ounolro, oln bohotr prisuojttjil uietLg ,ljhoJy
"i
t itdte, {orrhy uiaL olmietajti, io je proti prduu a principu rounosti, a proti sucitym zdl"ono* raiho-
Lrdllush;o na nei{astnlho podlon6ho ,olhLo a ub;elenlj lLl uietLo ,alli,:?

Dalifuuiatt a ?ttanana
1. Ndjdite v texte myilienky ovplyvnen6 osvietenstvom.
2. Ktor6 konkr6tne opatrenia navrhoval M. Bel, aby sa zlepiila
finantnd situdcia v krajine?
3. Koho A. F. KollSr v spise ostro kritizuje? V iom vidi pritinu zl6ho
stavu krajiny?

97
ミ ゛ S雨 総 総 慾 ヾ 総 sS螂 蓼 Sヽ ゛ SSヽ 溶 雨 SSsき ヽ ヽ 溶 ヽ ゛ ゛ ゛ ド ヽ SSSSSS綴
Jaze{ Karol Hell bal $znamnym konitrukterom
banskyctt brpadch srrojov.V roku 1749 vytvoril
no svoju dobu skutodne rnoderny a vel'mt vik.onny
vodnostipcovy stroj. A1 v dlsieaku jeho vyuiivania
patrila banskaittavntckd bctnv<d techntko v I B,
storoii k nalStrogres'wnejiir n v Europe,
znalca viacerych vednyich odborov
nazyvame polyhistor? Naposledy sa s nimi
m62eme stretnLi{ v I B storoii - jednym
z nich bol aj Matej Bel. V 18. storoii
uZ tak vzrdstli prirodovedne poznatky,
le nebolo v l'udsklch sildch venovat sa
bddaniu vo vietkych odboroch. Vedci
si museli vybrat', domu sa chcLj hlbiie
venova{. Tym dochddza k ipecializdcii
jednotlivych vednych odborov
Banskd Stiavnica, pamiatka UNESCO,
ziskala svol vzhl'ad v 1B storoti? Vtedy
boli v okoli mesta vybudovand vodn6
nAdrie tajchy. lch voda sa vyu2ivala pri
banskel t'albe.
Mdria Ter6zia bola krstnou matkou dcdry
A. F. Kolldra? Co to napovedd o ich
vzajomnych vzt'ahoch?
麟
ン感麒鶉咤
akad6mia - vzdeldvacia inStitricia,
typ vyiiej 5koly
Itloia ktdiood sloai
osvietenstvo
vedeck6 bddanie
Matej Bel
Adam FrantiSek KollSr
Jozef Karol Hell
Samuel Mikovfni
98
゛ SSヽ 終 ヽ ゛ SsSSSSSヽ ミ SSSSSSSSSSSヽ 溶 ヽ 総 惚 ヽ ヽ 総 総 SSSSSヽ ゛ヽ
゛゛ 蝙 ゛饒 ゛
Sヽヽヽ
﹀
⊂
K slovensklm roddkom, ktori ziskali vyznomne
postavenie no ponovnickom dvore vo Vredni, potril
Adam FrantiSek Kollir (17 lBTerchovd l783
Viedeh). Bol ilenom dvorskdho osvletensk6ho okruhu 賣II
a parodcom Mdne Ter1zie, noposledy zastdval
post rioditela Dvorskel kniZnice vo Viedni. Podpo-
roval reformne usilie Mdrie Terezie vrdtone prdva
V
菫
panovnika na absolutrstrcke zdsohy do riadenio itatu
Medzt predstavitelmi mal ve[a nepriatel'ov, preto\e
krittzoval privil6gd tlachty a cirkvi. Spoluprocoval na
Skolskel reforme, uvahovol nad zoloZenim vedeckej
spolodnostl. Bol uvedomelym Slovdkom a Slovanom,
svoje ndrodne povedomte vyjadrovol aj vo svojich
2.
odbornich splsoch, Pre jeho vynimoine vedomosti
o schopnostl ho jeho rovesnici nozyvali ,,slovensky
Sokrotes ".
０つ
QUaley a dtoAy. pruntiitiaiuaa
. Preio 18. storoiie nazyvame aj ,,storoire osvietenstva"?
1
2. Pre(o bol Matej Bel povaZovanli za ,,velki ozdobu tJhorska"? 4.
3. Vymenujte aspoh troch osvietenskllch vzdelancov pochddzajicich zo
Slovenska.
4. Porozmfil'ajte, na ktorllch vyu(ovacich predmetoch najhstejiie vy- 5.
uit'vate encyklop1die a pre(o. Kde by ste ejte vedeli njchlo vyhl'ada{
potrebnd informdcie?
6
5. Spomeite si na najvdiiich eur6pskych osvietencov a povedne, ktori
z nich boli tvorcami vekllch nduinlich diel - encyklopddii.
7
ndaka
SLihlasite s ndzorom, 2e vzdelanie 1e pre nds hodnotou do buddcnosti?
Oceiule a podporule sLidasnd spolotnost vzdelancov? Vytvorte si
diskusne skupiny a svoje tvrdenia obhdjte.
8
Nuoika, Andrel: Saga rodu Belovcov. Velka ozdoba Uhorska a jeho
blizkr ln. Historickd revue, 1 1, 2000, d 7, s 1B 19.
5 moniii, )ozef . Smutok leho oti. Ndrodny kalenddr 1998, s. 6l - 64. 9
Uhlii, Duian. Rozum na piedestdli. Zivot v osvietenstve. In: Historickd
revue, 1 2,2001, t 3, s. 14 - 15.
10
11.
つ４
Co sme sa naudili
III.RODISA EUROPSKA N③ VOVEKA
SPOL③ CNOST
IV HABSBURSKA MONARCHIA
V N③ V③ VE翻
1. Uvedte klfdov6 pojmy, ktor6 sti charakteristick6 pre 16.
storodie v Uhorsku. Na z6kiade nich si vytvofie pamato-
vy z6pis.
つ４

V!'tvorte pojmovti alebo my5lienkovr,i mapu k t6mam:

prfdiny moh6dskej katastrofy, pridiny a ddsledky refor-
m6cie, osvietenskf vzdelanci a pod. VyuZite aj kh-idov6
slov6 na konci jednotlir,lTch t6m.
3. Ktorych najzn6mejiich eur6pskych udencov renesancie
pozndte? V ktorych odboroch sa presl6vili? Poktiste sa
vysvetlit, predo Leonarda da Vinciho nazyvame aj ,,g6-
nius renesancie".
4. io umoZnilo rozvoj moreplavby? Uvedte men6 troch vy-
znamnych moreplavcov. Kto ako prvy oboplSval zemegu-
Iu a do tym dok6zal?
5. Uvedte dve osobnosti z obdobia humanizmu, ktor6 p6so-
bili na Slovensku.
6. Existencia Bratislavsk6ho hradu sa sp6ja s mnohymi pa-
novnikmi. Zistite men6 tych, ktori urohili na hrade vy-
znamn6 prestavby. a spomeite si na udalostr, ktor6 sri
spojene s jeho dejinami.
7. Bratislava sa stala aj korunovadnym mestom. Spomeite
si, ktory panovnik tu bol korunovany ako prvy. Na akom
mieste sa konali obrady korunovdcie a do ich tam do-
dnes pripomfna? Ktor6 panovnfdka tu boia korunovanS
ako jedin6 l.ena? Ktory panovnrk v 18. storodi odmietol
korunov6ciu za uhorsk6ho kr6la?
8. V 16. storodi doSlo v Eur6pe k rozdeleniu krestanskej cir-
kvi - reform6cii. Ako sa volal nemecky mnich. ktory vy-
stirpil s kritikou neporiadkov v cirkvi? Predo reformadn6
cirkvi nazyvame spolodnym n6zvom protestanti?
9. Vysvetlite pojmy osvietenstvo a osvietensky absolutiz-
mus. Ktori eur6pski panovnici vl6dli v duchu osvieten-
skych myilienok?
10. Charakterizujte dve vyznamn6 reformy, ktor6 sa usku-
todnili za vl6dy Jozefa II. Posr-idte d6sledky tychto refo-
riem pre Uhorsko.
Vylvorte si pamd:tovy z6pis a opi5te, ktor6 vyznamn6
udalosti ovplyvnili naie dejiny v 18. storodi. Pripomefite
si aj osobnosti tej doby.
０ん

Predstavte si, Ze ste kronik6rom na dvore M5rie Ter6zie.

Pokfiste sa opisat jej pracovnrrT dei.
 NA PRECHADZKE INFORMACNY■ lI

SVETOM― OD KNIHY K INTERNETU

UOPAKLTJNIIE SX Z BMJEPTSLT

Zapisovanie : zaznamen6vanie, uchov6vanie ludskfch

１
２
my5lienok pfsmom

３     ４
1. Kedy a predo vznikli prv6 pisma? Alcfmi r6znymi formami
sa zapisovala ludsk6 red? Ktor6 inform6cie sa zapisovali
najsk6r? Predo sa ludia rozhodli zapisovat aj spomienky na
svoju minulost? 51
2. Ako sa volali prv6 knihy? Na internete zistite, ak6 nqjstar-
5ie zachovan6 knihy existujri vo svete a u n6s. Pozn6te
n6zvy niektor.fch zn6rnych kniZnic z obdobia staroveku
a stredoveku?
3. io v5etko zmenil vyn6lez knihtlade?
4. Na do si dobr6 dasopisy a noviny?

爾頴
5. Bolo vzdel6vanie v minulosti privil6giom?

&ry{.r*rrE vEmo}wosrr u GE{}G&AFrK

I 2.
1. V ktor,fch dastiach sveta vznikli najstardie uchovan6 z6pi- I
sy Iudskych my5lienok: pismo, prv6 literatrira? Viete tieto
t
krajiny starfch civllizAcii tkAzat na mape? Ako ste si po- I 3.
mohli (n{zvy miest, riek...)? I
2. Viete povedat, predo sa prv6 civiliz6cie vyvinuli pr6ve I
na miestach, ktor6 ste ukdzali na mape? Ako ich vfvoj | 4.
ovplyvnili prfrodn6 podmienky? a

輛Ａ
翁 蓼甦菫Ttt VEDO藪 ◎ ST量 潮 鶴置゛ L膠 簸菫蒻

Pis`rovitrvalo zhruba dva a pol roka′ k′ In preprsal Bibliu.

ⅣIusel sa sistredit a pracovat velrni precttne
Pfsal zhrben,pri SlabOrll osvetlenf.
Ale ani prica kn■ ltlaを iarov nebola jednoduch`.Obsluha 2
straov si vYЙ adovala iァZiCk`silu.Pouttfvali sa zdraviu ttkodli―
v6prfsadY dO farieb(napr.01ovo). 3
1,Viete si predstavit′ ak,`ёinOk to muselo mat na zdravie
t,ChtO ludf?
2.Dnes vera hodfn trttvilne pricou pri potttati.ヽ L/svetlite′
preё o lek6ri tvrdia′ 乏e n61n to ttkodf.

A2 <10 vynajdenio knihtla(.e knihy

prepisovr:lt mnisi v kldit.oroch.

70θ
∵∵篭 》饉》観 10ST蓋 鵞 ‡鷺 》薇甦1闇 1晟
∫鷲麟T菫 ∵鷹菫 i機 l‡ 鷲V

l.Kedy vznikli prv6 poё ttaё e?Na akon■ princ● e praCOVali?

2 Akoこ on司 、 stittnaζ ie opfζ ete princfp pr6ce s poを iaё om?

F・
3 Att no、寸 typ ∼ infOrmム cif pos、 花可 ttaё e zaptten6 dO

celosvetovej siete一 internetu? `poё

4 Povedzte′ kto alebo ёo vo svete poё ttadov znamen`: Blll
Gates′ Steve」 obs′ Google′ Apple′ (Facebook)
5 Zfskate inforlllicie prostrednfctvolll knfh a internetu Po―
rovnate′ za akウ dlll,ё aS Ste zfskali inform6cie z obidvoch
zdrqov?over可 ete Si inforlndcie′ ktor6 zfskavate z inter―
netu?A/1YSl■ e si′ 乏
e je tO d61e2it6?

爾 UKttTI夢 耐鰈 鰊瑕 聰鰺警量 凩躊 鰺鰤瘍ン置雨 SX=菫 ◎ 腰Å 魔yKI

立 趙量嘗ERAT蓼 貪Y

Zistite, ktor6 st prv6 slovensk6 tladen6 knihy. Coho sa ty-

kajri?
2. Akd literatfra existovala (sa pisala) v stredoveku? Ako ju
rozli5ujeme? Ak6 najstariie liter6rne pamiatky tykajfice sa
na5ich dejin pozn6te?
3. Akym typom literatfry sti rozpr6vky? Ako sa kedysi Sfrili?
Myslite si, 2e ich moZno prirovnat k dne5nej popul6rnej
Iiteratrire? Ktor6 rozpr6vky pozn6te?
4. OpiSte, ako mohlo objavenie knihtlade pom6ct Sirenru lite-
rattiry.
Pri pisoni rukoprsntJch textov so
vynechdvoh miestc na zdabenre.
O kresby sa storal iluminator, Vyzdoboval
najrno zai-tatotne pisntend textov, rohy
WYSI量 ポ置 珀鷹鰈◎繹 渉鰺Ttt Z爾 量鶴聰ZttNST砲雉
o boky jednej strany. lilo o r6zne motivy
Å 置T磯 囃厄 麟凩曙 憑爾躊翁
arrtamentav, ktor6 slviseli s obsahom
textu. Nokoniec so kddex zviazal do
Predo niis rodidia. uditelia a vychov6vatelia rrystrihajri pred doslek v podobe knih ii vazieb. Po
niektorymi knihami, dasopismi, internetoimi str6nkami? vynajdeni knihtloie ilumtndcie nohradili
2 Povedzte vlastnymi slovami, ktor6 inform6cie m6Zeme tlatene ilustrdcie.
povaZovat za 5kodliv6.
つ０

Co sti podla r,,6s faloin6 inform6cie? Kde sa s nimi stretne-

me najdasteiSie?

7θ 7
慈 ゛ SS螂 ヽ ヽ 惨 ゛ 蒻 ヽ 終 ヽ 料 蒻 慈 総 総 SSSSSSヽ ミ ゛ SS/SSSヽ ふ SS料 ヽ ゛ ゛ ゛ ヽ SSSSSSSSSSSSSヽ ミ ゛ ゛ ヾ SSSSSヽ ふ 慈 ゛ 螂 ヽ ゛ ゛ 蒻 ゛ ゛ 螺 慾 ヽ ヽ 慈 ヽ慈 慈 像 SttSヽ 援 ヽ
ヽ蒻゛ ヾ
゛ 瑾 ゛゛

一二
VΥ U属 薔Ttt VE"◎ m◎ 鰺Ψ菫豚 尚 T砲賦 R爾 腫」ンSC爾 貧WY

1. Vy[vorte si rudne pfsan[r miniknihu. Piste brkom a atra-

mentom. VyuZite texty a obr6zky z vyradenych knih, da-
sopisov a novin. Pohrajte sa s pismenami: vystrihujte ich,

屁 ｃ
lepte, dokreslujte. Doplite knihu aj vlastnymi ilustr6cia-

Ｙ
mi. Nezabudnite vyzdobit aj obal knihy.

ｋ ｎ ｂ ｔ
2. Podobnri knihu si zostavte z textov napfsanych na poditadi

ａ 。 ｅ
a z obrizkov zfskanych z internetu. Na z6ver si texty vy-
tladte.

つυ

‘
Porovnajte. kolko dasu ste venovali zostaveniu prvej a dru-

ぃ
hej knihy. Co v6m robilo najvdd5i probl6m?
4. Citili ste sa niekedy presfteni, zavaleni, zmdteni inform6-
ciami alebo vedomostami?
5 Zistite, v ktorom meste a v akej gal6rii sa dielo Pas6Z na- 1.
ch6dza.
6 Vedeli by ste aj r,ry na hodin6ch vltvarnej vlichor,ry posta-
V ninulrssti balo knitta obrozorn sveto vi{ podobny objekt z vyradenych knih. dasopisov alebo no-
o ukszovalo cestu, y modernej dcbe so vfn?
stclo labyrintom. v kr,arom so dd zobludit. nt
Tnkto svoj pcstoj ku knthe vyjadrule slovenskv Za
vytvarnik Motej Kren. Ten v jednel galerit
ral
nointtaloval dielo Pcsd) prrbltine z I 5 aA}
el(
vyrctdenych knih. Pomr-tcou zrkadiel tu ttytvorii
tllztu nekonetnlho priestoru. Podobne je to
s informdciomi ai dries: le ich velb a mdieme
sa v ntch strattt, 2

ａ ｋ   ｐ
＜ ｅ ｒ

al

7θ 2
翼洸曹匡R薫 卜Я tt ρ巫壽∫匡軋彗曹

Uloha
Vytvorte tri pracovn6 skupiny Pripravte si proJekt na t6mui
Na prθ θ力ごdzkθ in力rm∂ θηクm Syθ ι ο Pri prici vYuttite en―
CYk10pedie′ slovnl、.obr6z飛,uё ebn6 “
text、 みSvo」 e argumenty
k zadan,m i10him m62ete predsta宙 t rubOvOhou formou:
napr 、
■札vorit plag6t′ obrazovy a textovy projekt′ konliks ale―
bo sa pok`ste o dramatick6 stv`rnenie Ak v6n■ to umo2益 可 e
technick6 vYbavenie utebne′ navζ tfvte internetovi knittnicu
a、■札vorte prezent6ciu na interaktfvna tabuli

1. skupina
Khidov6 mySlienka: Uchovdvanie Iudskych myilienok
v minulosti a dnes

V dom sa lfdi sp6sob zapisovania ludskfch my5lienok v mi-

nulosti a sidasnosti? Uk6Zte, akfi dlhri cestu pre5iel rnfvoj ich
zapisovania. Vysvetlite, predo je dnes ich zapisovanie ovela
Iah5ie, r,fchlejSie a ridinnejiie. Porovnajte vyhody a nevyhody
elektronickej a klasickej knihy.

2. skupina
Klridovd mySlienka: Vzdel{vanie v minulosti a sfiiasnosti

Uk6?te, ak6 skupiny ludf sa vzdel6vali v staroveku a ak6

v stredoveku, alsf bol rozdiel medzi vzdel6vanim chlapcov
a dievdat. Zistite aj n6zvy predmetov v antike a v stredoveku,
kedy vznikli prv6 univerzity a aky bol ich rrfznam. Vysvetlite,
predo je dnes d6leZit6, aby bolo vela ludf vzdelanich.

3. skupina
Klridov6 my5lienka: Je r't'chle a volnd iirenie informdcil
osoZn6?

Porovnajte moZnosti ziskavat inform5cie v stredoveku

s moZnostami v sridasnosti.
Pokriste sa obh6jit uihody zfskavania inform6cii ktor6
m6me dnes, s moZnostami, ktor6 mal stredovehf dlovek.
Vysvetlite, do m6Ze sp6sobit, ked sa inform6cie Siria volne
a neobmedzene.

′θ3
 Autorl 」6n Lukacka
Marla Tonkova
Luboこ Kaё ttek
Sona Hanova

Odborn′ garant R6bert Letz

mittml鱚 ‐
鶉‐ mm
pre 7. rodnik
z6kladnej Skoly

a 2. rodnik gymn6zia
s osemrod.rf- Stridiom

Zodpovedn6 redaktorka PhDr. Ludmila Adamiikovd

Odborn6 redaktorka Monika Giiikovd
Technick6 redaktorka Eva Onderiinovd
Vltvarn6 redaktorka Mgr. Luba Suchalovd

Vyilo vo r,lzdavatelstve
Siovensk6 pedagogick6 nakladatelstvo
- Mlad6 1et6, s. r. o.
Sasinkova 5,811 08 Bratislava

VWlaaiI Polygraf print, s. r. o., PreSov

rsBN 978-80-L0-02061.-4
華製