20. 1.

2023

Zobrazenia
Matematika, SSUŠ Bohumila Baču

Zapamätajme si: (v matematike) Zobrazenie je predpis (presnejšie binárna

relácia), ktorý priraďuje každému prvku jednej množiny (A)
práve jeden prvok druhej množiny (B).
• Všeobecne (napr.):
B
A

Prvok množiny A sa Jemu zodpovedajúci prvok

nazýva VZOR množiny B sa nazýva OBRAZ

1
 20. 1. 2023

• V závislosti od toho, ako konkrétne vyzerá množina A a aké sú

„inštrukcie“ pre transformáciu, môžeme rozpoznať niekoľko druhov
zobrazení:

Zhodné zobrazenia Podobné zobrazenia Funkcie

• Osová súmernosť
• Stredová súmernosť
• Otočenie
• Posunutie
Vzor a obraz je možné
premiestnením stotožniť
Útvary si teda zachovávajú
tvar (proporcie) i veľkosť
• Rovnoľahlosť
Útvary si zachovávajú tvar
(proporcie), ale nie veľkosť. Pre
každú dvojicu zodpovedajúcich
si rozmerov podobných
útvarov musí platiť:
𝑟𝑜𝑧𝑚𝑒𝑟 𝑜𝑏𝑟𝑎𝑧𝑢
= 𝑘𝑜𝑛š𝑡. , čo
𝑟𝑜𝑧𝑚𝑒𝑟 𝑣𝑧𝑜𝑟𝑢
nazývame pomer podobnosti
• Konštantná funkcia
• Lineárna funkcia
• Kvadratická funkcia
• Mocninná funkcia
• Racionálna funkcia
• Goniometrická funkcia
• Exponenciálna funkcia
• Logaritmická funkcia
• Hyperbolická funkcia
• ...

Funkcie
• Funkcie sú zobrazenia, ktorých vstupom (vzorom) sú čísla (najčastejšie
sa označujú 𝑥 ; 𝑥 potom tiež voláme nezávisle premennou; množina
všetkých 𝑥 sa volá definičný obor funkcie) a výstupom (obrazom) sú
taktiež čísla (najčastejšie sa označujú 𝑦 ; y potom tiež voláme závisle
premennou; množina všetkých 𝑦 sa volá obor hodnôt funkcie). My sa
budeme zaoberať funkciami, ktoré pracujú s reálnymi číslami (𝑥, 𝑦 ∈
𝑅 alebo ich podmnožinami)
• Funkcie sa spravidla označujú malými písmenami latinskej abecedy:
f: 𝑦 = 3𝑥 2 + 2𝑥 + 1 , 𝑥 ∈ −5; 12 (čítame „funkcia ef, v ktorej každému 𝑥 z
intervalu −5 až 12, je priradené 𝑦 = 3𝑥 2 + 2𝑥 + 1)
vzor predpis obraz
číslo 𝑥 ∈ 𝐷(𝑓) Matematický výraz číslo 𝑦 ∈ 𝐻(𝑓)
𝐷 𝑓 Definičný obor 𝑦 = 𝑓(𝑥) 𝐻(𝑓) Obor hodnôt

2
 20. 1. 2023

• Funkciu môžeme zapísať aj vo forme tabuľky. Napr. pre vyššie

uvedenú funkciu f:

x -5 -3 0 1 2 5 8 10 12
f:
y 66 22 1 6 17 86 209 321 457

Vzniknú tak usporiadané dvojice 𝑥; 𝑦 , ktoré sa dajú znázorniť v

karteziánskej sústave súradníc (dve navzájom kolmé osi s jednotkami
dĺžky

Grafy funkcií
y
500
450
[12; 457]
Znázornenie vybraných bodov
400 funkcie 𝑓 (usporiadaných
[10; 321]
350
300
dvojíc 𝑥; 𝑦 z tabuľky) v
250 [8; 209] karteziánskej súradnicovej
200
sústave
150
[5; 86]
[-5; 66] 100
[-3; 22] 50[0; 1] 1; 6 [2; 17]
0
-6 -4 -2 0 2 4 6 8 10 12 14 x

y
500
450
Graf funkcie 𝑓
400
350
300 Znázornenie všetkých
250
bodov (usporiadaných
200
150 dvojíc 𝑥; 𝑦 ) funkcie 𝑓 v
100 karteziánskej súradnicovej
50
0 sústave
-6 -4 -2 0 2 4 6 8 10 12 14 x

3
 20. 1. 2023

Niektoré vlastnosti funkcií

Rastúca funkcia: ak pre každé dva body z daného intervalu (podmnožiny 𝐷 𝑓 funkcie 𝑓 ) platí:
𝑥2 > 𝑥1 ∧ 𝑦2 > 𝑦1 , hovoríme, že funkcia je na danom intervale rastúca
Klesajúca funkcia: ak pre každé dva body z daného intervalu (podmnožiny 𝐷 𝑓 funkcie 𝑓 ) platí:
𝑥2 > 𝑥1 ∧ 𝑦2 < 𝑦1 , hovoríme, že funkcia je na danom intervale klesajúca

y
500
450
Z grafu ľahko zistíme, že daná funkcia napr.
400 na intervale 𝑥 ∈ 2; 12 je rastúca
350
a na intervale 𝑥 ∈ −5; −1 je klesajúca
300
250
200
150
100
50
0
-6 -4 -2 0 2 4 6 8 10 12 14 x

Lineárne funkcie
• Funkcie typu 𝑓: 𝑦 = 𝑏𝑥 + 𝑐 nazývame lineárne
• Grafom lineárnych funkcií sú priamky
• Parameter 𝑏 sa nazýva smernica (priamky)
• Ak je 𝑏 kladné, funkcia je rastúca (na celom 𝐷(𝑓)), ak je 𝑏 záporné, funkcia je
klesajúca (na celom 𝐷(𝑓))
• Čím je smernica (v absolútnej hodnote) väčšia tým strmšie priamka stúpa alebo
klesá
• Ak majú dve lineárne funkcie rovnaký parameter 𝑏, priamky, ktoré sú ich grafom,
sú navzájom rovnobežné
1
• Smernica priamky, ktorá je kolmá na danú priamku so smernicou 𝑏 sa rovná − 𝑏

4
 20. 1. 2023

20
𝑛

Základné úlohy
[18; 18]
𝑓
[10; 14]
[18; 15,5]
15
𝑚

Úloha č.1: Zostrojte grafy funkcií: 10

[1; 9,5]
[10; 10,5]

[10; 9,5]
x -18 -12 1 10 18 𝑔
𝑓: 𝑦 = 0,5𝑥 + 9 f:
y 0 3 9,5 14 18 [18; 6]
5
[1; 2,75]
1 x -18 -12 1 10 18 [-18; 4]
[-12; 3]
𝑔: 𝑦 = −3 + 𝑥 g:
y -12 -9 -2,5 2 6 [1; 2] [10; 2] ℎ
2 [-12; 1]
0
[18; 1]

x -18 -12 1 10 18 -20 -15 -10 -5 0 [1; -0,75] 5 10 15 20

ℎ: 𝑦 = 0,5𝑥 −8 h:
y -17 -14 -7,5 -3 1
[-18; 0]
[1; -2,5]
[10; -3]
1 x -18 -12 1 10 18
-5
𝑘: 𝑦 = − 𝑥 − 5 k:
y 4 1 -5,5 -10 -14
2 [-12; -7]
[1; -7,5]
x -18 -12 1 10 18 [10; -10]
𝑙: 𝑦 = −2𝑥 + 4 l:
y 40 28 2 -16 -32
[-18; -11,5] [-12; -9]
-10

𝑘
3 x -18 -12 1 10 18
[-18; -12]
𝑚: 𝑦 = 𝑥+2 m:
y -11,5 -7 2,75 9,5 15,5
[18; -14]
4 -15
[10; -16]

5 x -18 -12 1 10 18 [-18; -17]

[-12; -17]
𝑛: 𝑦 = 𝑥 − 2 n:
y -24,5 -17 -0,75 10,5 20,5
𝑙
4 -20
f: g: h: k: l: m: n:

Úloha č. 2: Zapíšte predpis funkcie, ktorej graf je priamka, rovnobežná s

priamkou 𝑦 = 2𝑥 − 7,5 a súčasne prechádza bodom 𝑃 −3; 8 .

Riešenie:
1. Vieme, že dve priamky sú rovnobežné, ak majú rovnakú smernicu. Potom teda aj hľadaná priamka musí
mať smernicu rovnakú ako je uvedené v zadaní, teda v našom prípade smernica hľadanej priamky bude
rovná 2. Zatiaľ teda vieme, že hľadaná priamka bude mať rovnicu 𝑦 = 2𝑥 + 𝑐
2. Konštantu 𝑐 vypočítame pomocou transformácie
𝒚 − 𝒚𝑷 = 𝒃(𝒙 − 𝒙𝑷 )
ktorá predstavuje posunutie priamky so smernicou 𝑏 tak, aby prechádzala bodom so súradnicami 𝑥𝑃 ; 𝑦𝑃 ;
po dosadení dostaneme:
𝑦 − 8 = 2 𝑥 − −3
𝑦 − 8 = 2 𝑥 + 3 = 2𝑥 + 6
𝑦 = 2𝑥 + 6 + 8 = 2𝑥 + 14
3. Zakreslením grafu sa ľahko sa presvedčíme, že hľadaná priamka 𝑦 = 2𝑥 + 14 je rovnobežná so zadanou
priamkou a súčasne i prechádza zadaným bodom. O tom, že prechádza daným bodom sa vieme
presvedčiť i výpočtom a to tak, že dosadíme do rovnice priamky 𝑦 = 2𝑥 + 14 súradnice zadaného bodu:
8 = 2 −3 + 14 = −6 + 14 = 8
Dostaneme pravdivý výrok a teda daný bod na priamke leží.

10

5
 20. 1. 2023

Úloha č. 3: Zapíšte predpis funkcie, ktorej graf je priamka prechádzajúca

bodmi 𝑃 −3; 13 a 𝑄 4; −1 .
20
Riešenie: y

1. Vieme, že funkcia bude lineárna, t.j. 𝑦 = 𝑏𝑥 + 𝑐 (pretože grafom lineárnej funkcie je

priamka). Potrebujeme teda zistiť smernicu 𝑏 a konštantu 𝑐.
15
2. Vo všeobecnosti platí, že smernicu priamky vypočítame podľa vzorca:
∆𝒚 𝒚𝟐 −𝒚𝟏 [-3; 13] ∆𝑥
𝒃= =
∆𝒙 𝒙𝟐 −𝒙𝟏
10
kde 𝑥1 ; 𝑦1 sú súradnice ľubovoľného bodu ležiaceho na danej priamke a 𝑥2 ; 𝑦2 sú
súradnice iného ľubovoľného bodu na tej istej priamke. ∆𝑦
3. Keďže máme dva body (ich súradnice) zadané, nič nebráni dosadeniu a výpočtu smernice [0; 7]
5
∆𝒚 𝒚𝟐 − 𝒚𝟏 (−𝟏) − (𝟏𝟑) −𝟏𝟒
𝒃= = = = = −𝟐
∆𝒙 𝒙𝟐 − 𝒙𝟏 (𝟒) − (−𝟑) 𝟕
4. Keď teraz už poznáme 𝑏, pokračovanie je rovnaké ako v predošlom príklade, vypočítame 0
konštantu c pomocou transformácie 𝒚 − 𝒚𝑷 = 𝒃(𝒙 − 𝒙𝑷 ). Môžeme dosadiť -15 -10 -5 0 5 10 15 𝒙 20
súradnice bodu 𝑃 alebo aj bodu 𝑄; po dosadení dostaneme: [4; -1]

𝑦 − 13 = −2 𝑥 − −3 𝑦 − −1 = −2 𝑥 − 4
-5
𝑦 − 13 = −2 𝑥 + 3 = −2𝑥 − 6 𝑦 + 1 = −2 𝑥 − 4 = −2𝑥 +8
𝑦 = −2𝑥 − 6 + 13 = −2𝑥 + 7 𝑦 = −2𝑥 + 8 − 1 = −2𝑥 + 7

-10
V oboch prípadoch dostávame rovnaký výsledok: 𝒚 = −𝟐𝒙 + 𝟕

Úloha č. 3b: Zapíšte predpis funkcie znázornenej v grafe -15

Riešenie je totožné s úlohou č. 3, avšak súradnice dvoch ľubovoľných
bodov musíme odčítať z grafu (pokiaľ možno - vybrať také body, ktoré sa
nachádzajú presne v priesečníkoch siete).
-20

11

Úloha č. 4: Graficky nájdite riešenie sústavy rovníc: 1 𝑦 = 2𝑥 − 3

2 𝑦 = 3 − 2𝑥
20
𝒚 𝑓

Riešenie: každá rovnica je Z grafu vidno, že

15
priesečník má
vlastne lineárna funkcia; 3
súradnice [ ; 0]
ich spoločným riešením je 10
[6; 9]
2
a teda riešením je:
bod, kde sa pretínajú grafy 𝑥=
3
5 2
týchto funkcií. Úlohou teda [0; 3] 𝑦=0
je zostrojiť dva grafy a zistiť -20 -15 -10 -5
0
0 5 10 15 𝒙 20

súradnice ich priesečníka [0; -3]

-5
Označme si prvú rovnicu ako 𝑓, druhú 𝑔;
potom zostrojíme graf za pomoci tabuľky: [6; -9]
-10
x 0 6
𝑓: 𝑦 = 2𝑥 − 3 f:
y -3 9
-15
x 0 6
𝑔: 𝑦 = 3 − 2𝑥 f:
y 3 -9
𝑔

-20
f: g:

12

6
 20. 1. 2023

20
𝒚

Úloha č.5 : Graficky nájdite 15

𝑓

2
výsledok nerovnice 𝑦 ≥ 𝑥 + 2
3 10

Riešenie:
2 5
1. Zostrojíme graf funkcie 𝑦 = 𝑥 + 2 (t.j. upravíme
3
nerovnicu na rovnicu) označme si ju 𝑓
2. Zvolíme si ľubovoľný bod, ktorý neleží na danej
priamke (najjednoduchšie je zvoliť bod 0; 0 ) 0
-20 -15 -10 -5 0 5 10 15
𝒙 20
3. Zistíme, či pre tento bod platí požadovaná
nerovnosť (dosadíme jeho súradnice do nerovnice)
2
0 ≥ .0+ 2 -5
3
(nepravda)
4. Ak je tento výrok pravdivý, daný bod (v našom -10
prípade bod 0; 0 ) patrí do polroviny, ktorá je
riešením nerovnice, ak výrok pravdivý nie je,
riešením je práve opačná polrovina
-15

-20
f:

13

Kvadratické funkcie
• Funkcie typu 𝑓: 𝑦 = 𝑎𝑥 2 + 𝑏𝑥 + 𝑐 nazývame kvadratické
• Grafom lineárnych funkcií sú paraboly
• Parameter 𝑎 určuje svojou veľkosťou (nepriamo úmerne) „šírku paraboly“ a
(podľa znamienka) „orientáciu paraboly“
• Ak je 𝑎 kladné, funkcia dosahuje v niektorom bode minimum (ak 𝐷 𝑓 =
𝑅), ak je 𝑎 záporné, funkcia v niektorom bode dosahuje maximum ; takýto
bod sa nazýva vrchol paraboly
• Súradnice vrcholu paraboly nájdeme podľa vzorcov
−𝑏 𝑏2
𝑥𝑉 = 2𝑎 ; 𝑦𝑉 = 𝑐 − 4𝑎
• Graf každej kvadratickej funkcie je osovo súmerný podľa priamky, ktorá je
rovnobežná s osou 𝑦 a prechádza vrcholom

14

7
 20. 1. 2023

20
𝒚 𝑓
19 os súmernosti

Základné úlohy 18

17 [8; 17]
16
15
1
• Zostrojte graf funkcie 𝑓: 𝑦 = 2 𝑥 2 − 2𝑥 + 1 14

13

1. Nájdeme vrchol paraboly: 12

−𝑏 −(−2) 𝑏2 −2 2 11

𝑥𝑉 = = 1 = 2 ; 𝑦𝑉 = 𝑐 − = 1 − 1 = −1 10
2𝑎 2. 4𝑎 4. 9
2 2
2. Vypočítame súradnice (aspoň dvoch) ďalších bodov; 𝑥 > 𝑥𝑣 napr.: 8

7 [6; 7]
x 2 4 6 8 10 6
𝑓: 5
y -1 1 7 17 31 4

3. Body zakreslíme do súradnicovej sústavy 3

2
4. Využijeme vlastnosť, že parabola je osovo súmerná (v našom 1 [4; 1]
prípade podľa čiarkovanej priamky – viď graf); nájdeme obraz 0
každého vypočítaného bodu ( -5 -4 -3 -2 -1
-1
0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 𝒙 10
[2; -1]
5. Zakreslené body spojíme hladkou krivkou paraboly -2

-3

-4

-5
f

15

20
19𝒚

Zostrojte grafy funkcií

18
17
16
15
14
13
12
11
1 𝑥 -4 -3 -2 1 6 10
𝑓: 𝑦 = 𝑥 2 + 4𝑥 + 12 9
2 𝑦 4 4,5 6 16,5 54 8
7
6
𝑥 -4 -3 -2 1 6 5
𝑔: 𝑦 = 𝑥 2 + 8𝑥 + 20 4
𝑦 4 5 8 29 104
3
2
1
1 𝑥 -4 -3 -2 1 6
ℎ: 𝑦 = 𝑥 2 + 2𝑥 + 8 0
4 𝑦 4 4,25 5 10,25 29 -12-11-10 -9 -8 -7 -6 -5 -4 -3 -2 -1 0 1 2 3 4 𝒙 5
-2
-3
𝑥 -4 -3 -2 1 6 -4
-5
𝑘: y = −5𝑥 2 − 40𝑥 − 76 -6
𝑦 4 -1 -16 -121 -496
-7
-8
-9
𝑥 -4 -3 -2 1 6 -10
𝑚: y = −𝑥 2 − 8𝑥 − 12 -11
𝑦 4 3 0 -21 -96 -12
-13
-14
1 𝑥 -4 -3 -2 1 6 -15
𝑛: 𝑦 = 𝑥 2 − 4𝑥 − 4
2 𝑦 4 3,5 2 -8,5 -46 -16
-17
-18
-19
-20
Pozorujte vlastnosti grafu v závislosti na 𝑎 f g h k m n

16

8
 20. 1. 2023

Úloha č. 2: Zapíšte predpis funkcie, ktorej grafom je parabola s parametrom

1
𝑎 = − 8 a vrcholom v bode 𝐷 −5; 4

• Riešenie: Ak by mohol byť vrchol paraboly v bode 0; 0 , rovnica paraboly by bola: 𝑦 =

𝑎𝑥 2 ; ak sa má vrchol nachádzať v inom bode, bude platiť:
𝒚 − 𝒚𝑽 = 𝒂(𝒙 − 𝒙𝑽 )𝟐
• Dosadením do tohto výrazu v našom prípade dostaneme:
1 2 1 1
𝑦 − 4 = − 𝑥 − −5 = − 𝑥 + 5 2 = − 𝑥 2 + 10𝑥 + 52
8 8 8
1 10𝑥 25
𝑦 − 4 = − 𝑥2 − −
8 8 8
1 2 10𝑥 25 1 2 5 32 − 25 𝟏 𝟓 𝟕
𝒚=− 𝑥 − − +4=− 𝑥 − 𝑥+ = − 𝒙𝟐 − 𝒙 +
8 8 8 8 4 8 𝟖 𝟒 𝟖
• O správnosti sa môžeme presvedčiť spätným použitím vzorcov pre 𝑥𝑉 a 𝑦𝑉
5 5 2 25
−𝑏 − − 5.8 𝑏2 7 − 7 7 25.8
4 4 16
𝑥𝑉 = = 1 = = −5 ; 𝑦𝑉 = 𝑐 − = − 1 = − 4 = + =4
2𝑎 2 − −2.4 4𝑎 8 4. − 8 − 8 16.4
8 8 8 2

17

Výpočet 𝑎
Úloha č.3: Zapíšte rovnicu paraboly 20
19𝒚
18
napr. zvoľme bod −4; 12
12 − (4) 8 1
znázornenej na grafe 17
16
15
𝑎=
( −4 − −8 )
=
4
=
2 2 2
14 rovnaký výsledok dostaneme ak
13
• Riešenie: predpis kvadratickej funkcie vieme zapísať, ak poznáme 12 zvolíme bod −10; 6
11
hodnotu parametra 𝑎 a súradnice vrcholu paraboly 10
6 − (4) 2
𝑎= = 2
9
8 ( −10 − −8 ) (−2)2
2
𝑦 − 𝑦𝑉 = 𝑎 𝑥 − 𝑥𝑉 7 1
6 =
• Vrchol paraboly vieme priamo odčítať z grafu, zostáva určiť 𝑎 5 2
4
• Určíme ho podľa vzorca: 3
2
∆𝑦 𝑦𝐵 −𝑦𝑉
𝑎= = 1
(∆𝑥)2 (𝑥𝐵 −𝑥𝑉)2 0
-20-19-18-17-16-15-14-13-12-11-10 -9 -8 -7 -6 -5 -4 -3 -2 -1
-1 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20
kde 𝑥𝐵 ; 𝑦𝐵 sú súradnice ľubovoľného bodu paraboly a 𝑥𝑉 ; 𝑦𝑉 sú -2 𝒙
súradnice vrcholu danej paraboly -3
1 -4
• Získané hodnoty (𝑎 = ; 𝑉 −8; 4 ) dosadíme do rovnice: -5
2 -6
𝑦 − 𝑦𝑉 = 𝑎 𝑥 − 𝑥𝑉 2 -7
2 -8
𝑓: 𝑦 − 4 = 0,5 𝑥 − −8 Výpočet 𝑎 -9
2
𝑓: 𝑦 = 0,5 𝑥 + 16𝑥 + 64 + 4 napr. zvoľme bod -10
𝒇: 𝒚 = 𝟎, 𝟓𝒙𝟐 + 𝟖𝒙 + 𝟑𝟔 16; −18 -11
-12
1 −18 − (−2) -13
obdobným postupom by sme pre druhú funkciu (𝑎 = − ; 𝑉 8; −2 ) 𝑎= -14
dostali: 4 ( 16 − 8 )2 -15
𝒈: 𝒚 = −𝟎, 𝟐𝟓𝒙𝟐 + 𝟒𝒙 − 𝟏𝟖 −16 2 1 -16
= 2 =− =− -17
8 8 4 -18
-19
-20
f g

18

9
 20. 1. 2023

Pre ukážku zvoľme bod 1; −10

20
19𝒚
; zjavne neleží na parabole a
Úloha č. 4: Graficky vyriešte nerovnicu 18
17
podľa postupu dosadíme jeho
1 súradnice do nerovnice, a teda
𝑦 ≥ − 10 𝑥 2 + 𝑥 + 1,5
16
15 1 2
14 (−10) ≥ − 1 + (1) + 1,5
13 10
12 , čiže −10 ≥ 2,4
11

• Riešenie: 10
9
, čo je ale výrok nepravdivý;
preto je riešením tá čas roviny
8

1. Zostrojíme graf funkcie 7 oddelená parabolou, v ktorej

6
5 zvolený bod neleží
2. Zvolíme ľubovoľný bod, ktorý 4
3

neleží na danej parabole 2

1
0
(najjednoduchšia voľba je 0; 0 ) -20-19-18-17-16-15-14-13-12-11-10 -9 -8 -7 -6 -5 -4 -3 -2 -1 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20
-2 𝒙
-3
3. Jeho súradnice dosadíme do -4
-5

nerovnice; ak výsledkom je výrok -6

-7

pravdivý, daný bod a spolu s ním -8

-9

aj celá časť roviny ohraničená -10

-11
-12
parabolou je riešením nerovnice; -13
-14
ak výsledkom je výrok nepravdivý, -15
-16

riešením je doplnková časť roviny -17

-18
-19
-20
f

19

Úloha č.5: Graficky vyriešte sústavu nerovníc

𝑦 ≥ 0,1𝑥 2 + 1,4𝑥 − 7,1
𝑦 < 0,25𝑥 + 3
• Zostrojíme graf prvej • Zostrojíme graf druhej • Výsledkom je prienik
funkcie a určíme funkcie a určíme
príslušnú časť roviny príslušnú časť roviny
20 20 20
𝒚 𝒚 𝒚
15 15 15

10 10 10

5 5 5

0 0 0
-20 -15 -10 -5 0 5 10 15 𝒙 20 -20 -15 -10 -5 0 5 10 15 𝒙 20 -20 -15 -10 -5 0 5 10 15 𝒙 20

-5 -5 -5

-10 -10 -10

-15 -15 -15

-20 -20 -20

f g f g

20

10