.

Jazykové prostriedky
Plnovýznamové slovné druhy

podstatné mená prídavné mená zámená j

• podľa významu • podľa významu • podľa rodu ukazovacie (ten)

konkrétne {mama) vlastnostné rodové {môj) opytovacie (kto)
abstraktné [radosť) - akostné {svieci) bezrodové {my) neurčité (niečo)
všeobecné (lavica) - vzťahové (drevený) • podľa vecného významu vymedzovacie (sám)
vlastné CJano) privlastňovacie osobné:
životné (Kamil) - individuálne {líškin) - základné {ty)
neživotné {dub) - druhové {líščí) - privlastňovacie (tvoj)
zvratné:
pomnožné (dvere)
- základné (sa)
hromadné {ovocie)
- privlastňovacie (svoj)
látkové {čaj)

číslovky slovesá príslovky

• podľa významu • podľa významu • podľa významu

základné {tri) plnovýznamové {písať) miesta (ďaleko)
skupinové {dvoje) činnostné {kosiť) času (ráno)
radové {tretí) stavové {blednúť) spôsobu (pokojne)
f
násobné {dva ra^y, neplnovýznamové/pomoc- - miery (veľa) y
tisícnásobný) né {nechcieť) - zreteľa (vcelku)
druhové {trojaký) - fázové {prestať) príčiny (náhodou)
zlomkové {štvrť) - limitné {ísť) - účelu (služobne)
• podľa presnosti vyjadrenia - modálne (chcieť) - účinku (mimovoľne)
počtu - sponové {byť) - prípustky (nevdojak)
určité {tri) • podľa zvratnosti
neurčité {pár) zvratné {volať sa)
nezvratné (chodiť)
• podľa väzby
Q .ŕlT’
s predmetom
predmetové (písať3
- prechodné {písať úlohu)
- neprechodné {hovoriť
o otcovi)
bezpredmetové (letieť)
m
Neplnovýznamové slovné druhy

predložky spojky častice citoslovcia

• podľa pôvodu • podľa funkcie • podľa funkcie • podľa obsahu

prvotné (k) priraďovacie (a) uvádzacie vlastné:
druhotné {vďaka) - zlučovacie (a) - pripájacie (no) - citové (ach)
• podľa zloženia - stupňovacie {ba aj) - pobádacie (nech) - vôľové (hybaj)
jednoduché (s) - odporovacie (ale) vytyčovacie zvukomalebné (ťuk)
zložené {ponad) - vylučovacie {alebo) - vysvetľovacie • podľa pôvodu
• podľa zvukovej podoby podraďovacie (^e) (respektíve) prvotné (hav)
slabičné/vokalizované (so) - zdôrazňovacie (práve) druhotné (varuj)
neslabičné (s) - hodnotiace (asi nie)

Poznámka: Pozrite si samostatné tabuľky slovných druhov v cvičebnici na s. 51.

46 Jazykové prostriedky
 A>n ,C .
- Aj keby ťa čakalo oeľa nepríjemných prác, predsa sa ofdy nájde
J\r niečo prospešné, a to prijmi vedome a s odákou ako náhradu.
(Platón)

MORFOLOGICKÉ JAZYKOVÉ PROSTRIEDKY ■ Viete, &...?

Morfologické jazykové prostriedky

Jozef Mistrík v diele Jazyk a reč uvádza náz­
vy pádov preložené do slovenčiny:
MORFOLÓGIA (TVAROSLOVIE) nominatious (nominatív) - menovateľ,
genitious (genitív) - odoodfovateľ,
M orfológia (z gr. morfos - tvar a logos - náuka, reč, učenie) je ja ­ datious (datív) - dáoateľ,
zykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá gramatickými tvarmi slov accusativus (akuzatív) - ukazovateľ:
vocatious (vokatív) - voíateľ,
(tvaroslovie).
lokalis (lokál) - miestnik;
instrumentalis (inštrumentál) - nástrojník.

Slovné druhy V súčasnej slovenčine je vokatív zriedkavý,

napr.: Hej, človeče!
Slovo má lexikálny význam (pomenúva osoby, veci a javy) a gra-
m atickývýznam - pomocou gramatických kategórií (rod, číslo,
pád pri menách; osoba, číslo, čas, spôsob, rod a vid pri slovesách)
vytvára vzťahy s inými slovami vo vete. (Pozrite aj tabuľky slov­
ných druhov v cvičebnici.)

Štylistické využitie slovných druhov

Počas štýlotvorného procesu autor môže podľa svojho zám eru

spomedzi slovných druhov vybrať viac podstatných a prídavných
mien, prípadne neurčitých slovesných tvarov (m enné vyjadrova­
nie) alebo viac určitých tvarov slovies (slovesné vyjadrovanie).

M enné vyjadrovanie (ukážka 1) sa vyskytuje v n áu čn o m štýle,

často aj v adm inistratívnom a publicistickom štýle; využíva ho
informačný a opisný slohový postup. Pomocou neho dosiahneme
väčšiu presnosť, zreteľnosť formulácií a vyhneme sa častému opa­
Určte gramatické kategórie slov:
kovaniu vzťažného zámena ktorý. Náš text bude stručnejší (prin­
zrkadlo, obraz;
cíp ekonómie textu v komunikácii), ale náročnej ší na vním anie. bojový, jasný;
dokreslil, spovedajú.

Ukážka 1 a) Medzi podstatnými mena­

mi hmyz, mak, dvere, osýp­
Divadlo bez domova je komunitné divadlo, ktoré vytvára priestor na to, ky, meniny, Malacky, Vianoce,
aby ľudia patriaci k znevýhodneným skupinám obyvateľstva pomocou Ladce, jež, viera, čaj, Tatry,
umenia našli cestu k iným a k sebe. nájdite pomnožné podstatné
(Z tlače) mená.
*- ' ‘ ...... ; ’ b) Určte ich vzor.
c) Napíšte ich v genitíve.
Ukážka 2
Pracujte s Pravidlami
Slovesné vyjadro­
vanie (ukážka 2) sa
vyskytuj e v hovoro­
Sestry sa mrvili, zívali, ich strapaté hlavy sa
vynárali z perín ako Čapkove mloky z mora.
H slovenského pravopisu
a so Slovníkom cudzích slov.
„Rýchlo! Rýchlo! Neslimačiťsa!“ a) Vyskloňujte podstatné mená
vom štýle a často aj
Oblok sa rozletel, dnu vtrhol mráz, diev­ Noe, Andrea, finále v singulári.
v um eleckom štýle, b) Vytvorte G pi. podstatných
využíva ho rozprá­ čence začali soliť deň škriepkou. Eve zmizla
blúza, Katka zhľadúvala školské veci, Hilda mien pixel, server.
vanie a dynamický c) Vyskloňujte v singulári pod­
na plné hrdlo vyspevovala niečo o láske a fa­
opis. Texty sú ľahšie tamorgáne... statné meno Kaká (meno sláv­
čitateľné, dynamic­ (J. Blažková) neho futbalistu).
kejšie.

47
 Podstatné mená (substantíva)
Rozdelenie
podstatných mien
■ Načo mi toje
Ak rozoznám vlastné a všeobecné podstatné mená,
konkrétne
nerobím chyby pri písaní veľkého písmena.
abstraktné

všeobecné
vlastné
■ Čo u%viete...
Plnovýznamový slovný druh. Ohybný slovný druh (skloňuje sa). Pomenúvajú oso­
životné by (Jano, otec), zvieratá (mačka, Dunčo), rastliny (kvet), veci (plot), vlastnosti
neživotné (múdrosť), deje (kosba) a vnútorné stavy človeka (láska, bezmocnosť).
pomnožné Vo vete má ako vetný člen viacero funkcií (napr. podmet, súčasť menného prísud­
hromadné ku, nezhodný prívlastok, predmet atď.).

látkové
Z pravopisu podstatných mien

■ Viete, %e...? Písanie velfcých písmen

Rodinné mená sa tvoria jednotne
produktívnou príponou -ovci, napr.
Novák - Novákovci...
V súčasnosti sa rodinné mená tvoria
aj ako prídavné mená s významom
príslušnosti pomocou slovotvornej
prípony -ová, ale pred takéto meno
treba pridávať podstatné meno rodi­
na, aby sa odlíšila prechýlená podo­
ba ženského priezviska od rodinného
mena, napr. Novák a Nováková = ro­
dina Nováková.
(I. Ripka a kolektív)
Rozlišujte
1+ 1= 2
Janka Slováková +
Peter Slovák = manželia
Slovákovej (nie Slovákovi)
Oravec; Šarišan => Slováci
Karlovešťan; Petržalčan =>
Bratislavčania
I. Krasko; V. Roy => sym­
bolisti
Janko Štúr a Lajko Štúr =>
Štúrovci
Janko Kráľ; Ján Botto =>
štúrovci
Mená bohov, svätých, kráľov
• antický b oh vojny - M ars
oslovenie: Mars!
• kresťanský Boh - Boh, P á n Boh,
Boh Otec, Boh Syn a Boh D uch Svätý
oslovenie: Bože! Pane Bože!
• matka: M atk a B ožia
• syn: Syn Boží
• učenie: Slovo Božie (v náboženských
textoch)
Ale: p án b o h , chlieb boží, t r e s t boží
• M ojm ír I. - M ojm ír Prvý
Ale: Ako prvý pôjde Mojmír, druhý Svätopluk.
• svätý Cyril (jeho meno je Cyril, prívlastok svätý získal na základe ka­
nonizácie)
Ale: Svätý Otec - pápež, titul najvyššieho cirkevného hodnostára
• K o n štan tín Filozof
Názvy kostolov
Chrám Matky Božej v Paríži (Notre-Dame - [notrdam ], z franc. - Matka
Božia); Kostol sv. Egídia v Bardejove; Dóm sv. Alžbety v Košiciach
Názvy kontinentov, k ra jín
Malá (stredná) Ázia ju žn á Ázia
Južná (Severná, Stredná, východné Slovensko
Latinská) Amerika
v la stn é m en o j e sú ča sťo u p r íd a v n é m en o ib a určuje
viacslovného v la stn éh o m e n a sve to v ú s tra n u

48 Morfologické jazykové prostriedky

 ^n#c .
^ Všetkoje dobré, čo vychádza { rúk Stvoriteľa,
_ /V no ošetko sa zvrhne o rukách ľudí.
rX '
4^' (Jean-Jacques Rousseau)
*sK 0

Štylistické využitie gramatických kategórií Ukážka 3

Morfologické jazykové prostriedky

, , —
podstatných mien Zima! Nemec zamrzne! A učiteľ ešte vraví... - de­
dinčania sa nahli nad nedopité poháre, ale vravia­
Číslo ceho bolo počuť dobre - že Nemec vyhral všetky
Kategóriu čísla (jednotné číslo namiesto množného) vojny viete.
využíva (ako jednu z viacerých možností) umelecký vý­ (R. Jašík)
razový prostriedok synekdocha (ukážka 3).

Rod
Ukážka 4
Rozdiel medzi životnosťou a neživotnosťou podstat­ -,---J
ných mien m užského ro d u sa môže štylisticky využiť Ste neústupčiví ako dvaja barani.
v hovorovom štýle (ukážka 4). namiesto barany

Ak zvieracím podstatným menom pomenujeme človeka,

ktorého vlastnosť alebo správanie prirovnávame zviera­
ťu, hovoríme o zosobňovaní (prvá časť ukážky 5). Ukážka 5
„Dvanásti sokolí, sokolovia Tatier...“
S kategóriou rodu sa spája aj prechyľovanie - odvodzo­ Autor sokolmi pomenovaljunákov, nie sokoly.
vanie ženských podstatných mien od mužských pod­
statných mien. Dnes hrajú Mloci.
Napr. hovorca - hovorkyňa, predseda - predsedníčka, Hudobná skupina, nie mloky.
■■, ' ~-
ale aj Baťko - Baťková, Bašťovanský - Bašťovanská.

Podľa zákona o mene a priezvisku rešpektujúceho ja ­

zykovú normu vytvárame prechyľovaním aj cudzie Ukážka 6
ženské priezviská, napr. Villas - Villasová, Mclntyre -
Zápalka smútku chytá potichučky.
Mclntyrová, aby sme rozlíšili, kedy hovoríme o m užo­ (M. Válek)
vi alebo žene. Výnimku tvoria m ená populárnych osob­
ností a umelecké mená.

Pád Ukážka 7
N om inatív (bezpríznakový pád) sa nachádza v literár­
nych, odborných a publicistických textoch: Nemal ani strechy nad hlavou.
a) v názve diela, kapitoly; Nemal ani strechu nad hlavou.
b) v titulku.

Genitív nachádzame často v umeleckej literatúre ako

genitívnu m etafo ru (ukážka 6). Ak a k u za tív zam ení­ Viete, fe...?
me genitívom , text bude expresívnejší (hovorový štýl, Podľa M. Sokolovej slovenské skloňovacie vzory podstat­
ukážka 7). Ako oslovenie sa kedysi využíval vokatív. ných mien majú veľa variantov.
Dnes sa dá použiť: chlap - 21 žena - 4 mesto - 11
a) ako prostriedok familiárnosti a ľudovosti (milý synu, hrdina - 3 ulica - 5 srdce - 3
priateľu); dub - 19 dlaň - 2 vysvedčenie - 0
b) v umeleckých textoch: stroj - 2 kosť - 0 dievča - 5
Predo mnou brána týčila sa z temna,
na nej som čítal tento nápis tmavý
a riekol: „Majstre, tvrdá reč to pre mňa. “ CDante); a) Napíšte G sg. vlastných mien. Pracujte
c) v náboženských textoch: J e žišu K riste, H ospodine; s Pravidlami slovenského pravopisu.
d) v zemepisnom nárečí: Mižul Ančo! Pavle! Zeus, Sofokles, Verne, Achilles, Herkules
b) Napíšte na tabuľu G pl. slov:
euromince, eurobankovka, euromena,
europeniaze, europlatba, eurozóna.

49
 v ....... -........ ....-..... .
Rozdelenie prídavných mien
• vlastnostné
- akostné
- vzťahové
• privlastňovacie
- individuálne
- druhové
Stupňovanie prídavných mien
1. stupeň (pozitív):
výdatný; pekný
2. stupeň (komparatív):
oýdatnejší - uiac výdatný,
menej výdatný; krajší
3. stupeň (superlatív):
najvýdatnejší - najviac
výdatný, najmenej výdatný;
najkrajší
Z dvojice slov vyberte správ­
B nu možnosť.
A. štrukturovaný/štruktúro-
vaný (životopis)
B. bernolákovský jazyk/Ber-
nolákovský j azyk
C. lužicko-srbskýnárod/lu-
žickosrbský národ
Doplňte v texte ukážky 8
chýbajúce písmená.
Pripomeňte si učivo
z i. ročníka
a) Vypíšte z textu ukážky 8
univerbizmus.
b) Vytvorte univerbiz-
my zo slovných spojení:
Slovenské národné novi­
ny, Slovenské pohľady.
■ Viete, je... ?
československý, -ká, -ké príd.
1. (po r. 1918) český a slovenský v jed­
note (v duchu čechoslovakizmu)...
2. pís. i česko-slovenský —> súvisiaci
s bývalým štátom Československom
(Slooník súčasného slovenského jazyka)
50
Prídavné mená (adjektíva)
v
■ Co u i viete...
Plnovýznamový slovný druh. Ohybný slovný druh (skloňuje sa). Pomenúvajú
vlastnosti osôb (dobré dievča), zvierat (poslušný pes), vecí (pevný plot, páví
chvost), prírodných a spoločenských javov (prírodná katastrofa, ranné vstáva­
nie) a príslušnosť k nejakej osobe, zvieraťu, veci (otcov kabát) atd.
Vo vete býva zhodným prívlastkom, doplnkom, časťou menného prísudku
{Synček je veľmi divný, nikdy nie veselý, hrdý, ukrutný, divý, hockde taísť
smelý. - J. Kráľ).
Akostné prídavné mená majú lexikálno-gramatickú kategóriu stupňovania.
Z pravopisu prídavných mien
■ Čo u%viete...
Písanie zložených prídavných mien dovedna a so spojovníkom
československé hranice (2 štáty alebo národy) spojovník
spojovník
červeno-čierna sukňa (2 farby)
literárnovedný (1 vedná disciplína: literárna veda) dovedna
bledozelený
lyrickoepické dielo
(1 farba, odtieň jednej farby)
(chceme zvýrazniť jednoliatosť, spätosť)
dovedna
dovedna
P ísan ie velkého Ukážka 8
p ísm en a v združených
pom enovaniach h rad o v Bez Martina by nebolo *lovákov.
a zám kov Tu sa konali *árodné zhromaž­
a) V názve je druh stavby, denia, pracovala tu »atica, bolo
napr.: tu •ymnázium, tlačiareň i .polok
Zvolenský zámok, žien Živena. Vychádzali tu *lo-
Bratislavský hrad, venské národné noviny a »loven-
Primaciálny palác,
ské pohľady. Preslávilo sa tiež
Prezidentský palác. •artinské divadlo. Postavili tu
•úzeum, kde dodnes ochraňujú
b) V názve je vlastné meno najdrahšie pamiatky »lovákov.
m iesta, na ktorom
hrad stojí, napr.:
(hrad) Červený Kameň,
(hrad) K rásna Hôrka.
Morfologické jazykové prostriedky
 <ift Zlaté kladivo vylomí železnú bránu.
\ Jľ ípríslovie)
^ J?
*

Písanie prídavných m ien utvorených z vlastných

Morfologické jazykové prostriedky

Prepíšte text a doplňte i/y,
p o dstatných m ien í/ý.
Matk»n» bl»zk« pr*buzn*
p o d sta tn é m en á prídavné m e n á poprichádzali hneď zrána.
Slovák slovenský jazyk Slovenské národné divadlo Boli to sam» urasten• chla­
pi.
Štúr štúrovská Štúrova Katkin brat sa zdržal, mu­
slovenčina (aká?) slovenčina (čia?) sel ešte opraviťpriateľkm
bicykel. Je výborná
Tatry tatranské svahy Tatranské Matliare (obec) plavkma, ale m»zemá cyk-
listka.
Hláskové zm eny v slovotvornom zák lad e a) Odlíšte prídavné mená
prídavného m en a a príčastie vo vete:
Ponúkame pracov­
tematický (téma), historický (história), m uránsky (Muráň)
né miesto v modernej,
dynamickej, neustále
Slovotvorný základ prídavného m e n a napredujúcej banke, kto­
rá je jednou z najväčších
súčasný slovným základom je slovo čas medzinárodný chfinan­
čných inštitúcií.
sklený sklo —> skl- + -ený
b) Nájdite vo vete z bodu á)
kolenný koleno -> kolen- + -ný postupne rozvitý prí­
vlastok.

R ozlišovanie d ru h u p rídavného m en a Diskutujte. Akú úlohu

majú prídavné mená v sym­
Petra Peťová (prípona ženských priezvisk) a otcova (čia?) k v e tin o ­ bolistickej básni? Pracujte
vá (aká?) záhrada boli stredobodom pozornosti. s ukážkou 9.

Písanie čiarky Ukážka 9

_____ J
Pri hromadení prídavných mien treba rozlíšiť:
Tam niekde v dialke
v čierňavých horách
a) p o stu p n e rozvíjajúci p rív lasto k (bez čiarky):
dedinka biela
zrazu boli celí oblepení v o ň a v ý m ja b lo ň o v ý m túli sa k zemi
kvetom... pokojná, tichá.
b) viacnásobný vetný cien (s čiarkou): akýsi n íz ­ V nej starodávne
ky, tu č n ý m už obrátil k nem u tvár... vážneho vzhľadu
si domy čušia.

Štylistické využitie prídavných mien Z tých vjednom iste

ustarostená
matička moja
Prídavné m ená niekedy stoja aj za podstatným samotná sedí
menom, napr.: pri starom stole.
Kostnatou rukou
• ako epitetá (básnické prívlastky) - podopiera čelo
h rd za v ý čas —>čas hrdzavý; vráskami zryté
• ako súčasť odborného názvu - prvosienka - starostí tiene
ja r n á . vždy sedia na ňom:
tak som ho vídal
Dajú sa nimi utvoriť bohaté synonymické rady: od mala svojho —
Táto krá sn a , svieža, č istá a p ô v a b n á dievči­ (I. Krasko)
<. t
na... (hromadením synoným vytvárame um e­ T
lecký výrazový prostriedok pleonazm us).
V '

51

Rozdelenie zámen
podľa rodu
• rodové
• bezrodové
podľa vecného významu
základné
• osobné<
privlastňovacie
základné
• zvratné
privlastňovacie
• ukazovacie
• opytovacie
• neurčité
• vymedzovacie
Rozlišujte
Mama využíva svoje (mami­
ne) kuchárske skúsenosti.
Mama využíva jej (niečie,
napr. susedine) skúsenosti.
Jano si obliekol svoj {Janov)
obľúbený pulóver.
Jano si obliekoljeho (niečí,
napr. otcov) obľúbený pulóver.
Vytvorte čo najviac neurči­
tých zámen pomocou pred­
pony da-.
Zaraďte tvary vymedzova-
cích zámen z nasledujúceho
textu k zámenám sám ale­
bo samý.
Obaja lezci sa odvážili vystú­
piť na štít sami. Južná stra­
na štítu bola samý kvet, ale
žľab bol samá plastováfľa-
ša. Ich spolulezkyne zostali
samy v údolí. Na samotného
človeka doľahne v horách úz­
kosť. Jeho život závisí od ne­
ho samého.
52
— ------------
Zámená (pronominá)
__ v
■ Co už viete...
Plnovýznamový slovný druh. Ohybný slovný druh (skloňuje sa - má dlhšie
a kratšie tvary: jeho vidím, vidím ho - Jula; vidím cezeň - cez krajec chleba).
Vo vete je zámeno vetným členom v rôznych funkciách, napr. podmetom, čas­
ťou menného prísudku, prívlastkom, predmetom atď.
Z ám en á m ajú schopnosť zastupovať iný slovný d ru h (od toho
sa odvodzuje aj ich názov), najčastejšie podstatné m ená (otecpíše
- on píše) a prídavné m ená (on je sebavedomý - on je už ta ký),
ale aj číslovky a príslovky.
Z teórie zámen
Z ám en á sú p ro strie d k a m i textovej syntaxe (Tkonektormi) - pro­
striedkam i nadväznosti textu (pozri nadvetnú syntax na s. 83).
Z vratn é z á m e n á (zák lad n é - seba/sa; privlastňovacie - svoj)
Z áklad n é zv ra tn é zám eno sa vzťahuje na všetky osoby, rody a obe
čísla, má osobitné skloňovanie (N - 0; G - seba; D - sebe, sŕ, A - seba,
sa; L - (o) sebe; I - sebou).
Privlastňovacie zám eno svoj vyjadruje vlastníctvo alebo vzťah
k osobe, zvieraťu, veci a pod.: Myslí na svojho otca. Svojho psa má
na vôdzke. Uprac si svoje veci. Používame ho vtedy, keď zámeno svoj
privlastňuje niečo podmetu: Otec zas rozpráva svoju historku.
N eurčité zám en á nepresne, približne označujú osobu, vlastnosť či
okolnosť - niekto, nejaký, dačo... Tvoríme ich z opytovacích zámen
pomocou predpony nie-, ne-, kde-, všeli-, sotva-, leda-, bárs-, bár- atď.
a prípony -si, -koľvek. Skloňujú sa ako zámeno, z ktorého sú utvorené.
Vymedzovacie z á m e n á označujú totožnosť dvoch napr. osôb či
vecí (taký istý, tamže), odlišnosť (iný, inokedy), úplnosť/súhrn
(všetci - m á iba plurál, každý - má iba singulár;
vždy), neúplnosť/neexistenciu (nikto, nič, žia­
den), výlučnosť (sám, sama, samo, sami, samy,
samy - označuje napr. jedinú, opustenú, osamo­
tenú osobu; vo vete stojí sam ostatne), hojnosť
niečoho, viac osôb, vecí atď. (samý, samá, samé,
samí, samé, samé - vo vete stojí pred podstatným
menom ako prívlastok, skloňuje sa podľa vzoru
pekný).
■ Viete, že...?
V podraďovacích súvetiach sa opytovacie
zámená stávajú spájacími výrazmi - nazývame
ich vzťažnými zámenami.
Morfologické jazykové prostriedky
 Nestačí niečo oedieť, treba to aj vyučiť;
v
nestačí niečo chcieť, treba to aj oykonať.
(Joharrn Wolfgong Goethe)
' S K

Z pravopisu a výslovnosti zámen

Morfologické jazykové prostriedky

Štylisticky príznakový plurál
Dĺžka v zám ene svo j
• autorský plurál*
Is g . D p i. Ip l.
• slávnostný plurál (pluralis
so svojím (-í- len v I sg.) k svojim so svojimi majestaticus)*
podobne: s mojím, naším k mojim, našim s mojimi, našimi
Pozri aj s. 60.

Ukážka 10
Správne p oužitie k rá tk e j form y
zám ena Rozlišujte Román, ktorý napí­
• vidím j u - nie ňu (častá chyba šeme my, R. S., bude
na Záhorí) Je to tak. (nie: Je tomu tak.) komorný, a aby bolo
• polož to za ň (za pohár) - nie zaňho zjavné, aký sme maj­
Nechápem to. (nie: Nechápem tomu.) ster, urobíme z neho
• myslím n a ň (na dieťa) - nie naňho
• postav sa za neho (za Janka) - aj Nerozumiem tomu. (nie: Nerozumiem to.) dve verzie, kratšiu
a dlhšiu. Také niečo
zaňho/zaň (zriedkavé) Kam ideš? - smer (nie: Kde ideš? - priestor) nedokáže urobiť ne­
Daj to sem! (nie: Daj to tu.) jaký figliar.
Písanie velkého p ísm ena (R. Sloboda)
v zám enách Ty, Tvoj, Vy, Váš
n a z n a k úcty
a) v úradných a súkromných listoch: Dovoľmi, Milka, aby som Ti za­
želala veľa šťastia. Zasielam V ám svoj životopis...;
b) v oficiálnych listoch v akademických tituloch a osloveniach (Vaša ■ Viete, že...?
Magníficencia - rektor); v panovníckych a šľachtických tituloch Sa, si používame ako:
(Vaša Excelencia); v tituloch vysokých cirkevných hodnostárov a) samostatnú morfému:
(Vaša Eminencia - kardinál); - v tvare trpného rodu: dom sa sta­
c) veľké písmená nepíšeme v príhovore, novinovom článku, návode, via, tráva sa kosí (gramatická
recepte, reklamnom článku ap.: Ak vá s naša ponuka zaujala... morféma);
- v tvare zvratného slovesa: tešiť -
Platnosť pravidla o rytm ickom k rá te n í tešiť sa, hnevať - hnevať sa, za­
jesť si (odvodzovacia morféma);
Toto pravidlo neplatí v tvaroch neurčitých zámen utvorených pomo­ - v tvare čisto zvratných slovies
cou častíc nie-, bár-, bárs-, bohvie-, čertvie-, neviem-: napr. s niekým, (nemajú nezvratný tvar): báť sa,
niečím, niečí, bárčím, bárským, čertviekým, neviemčím. všímať si;
b) zvratné zámeno:
Výslovnosť ukazovacích zám en tie, títo , ten holiť sa - seba, dopriať si - sebe,
Vyslovujeme: [tie], nie [ťie]; [títo], nie [ťíto], [teň] nie [ťen]. bozkávať sa - vzájomne;
c) pobádaciu časticu:
Výslovnosť opytovacieho zám e n a čí, čia, čie (na povzbudenie, výzvu do činnos­
Vyslovujeme ako jednoslabičné slovo [6í], [čia], [čie] (nie ako ti): sem sa! nože sa do toho!
dvojslabičné slovo: [čija], [čije]).
■ Dobrá rada
Zvratné zámeno sa, si možno nahradiť
Štylistické využitie zámen
dlhším tvarom zámena seba, sebe alebo
Z ám ená v te x te pociťujem e ako expresívny prvok zd ô razň u jú ci sooj, svoja, svoje (napr. buchnúť si ruku
vetu alebo jej časť: - svoju ruku, buchnúť sa - seba; kúpiť
a) ak ich vysunieme na začiatok vety (M ňa budeš poučovať?); si zmrzlinu - sebe).
b) ak ich použijeme vtedy, keď ich prítomnosť nie je nevyhnutná Morfému týmto spôsobom nemožno na­
(Ja viem. Ty máš toho veľa. Uvidíš, že j a sa polepším.); hradiť (napr. dušovať sa, smiať sa, začí­
c) ak poukazujú na vytýčený vetný člen (O Janke, o te j som nehovoril.). nať sa, potácať sa).

53

Preštylizujte vetu, obmedz­
te používame označeného zá­
mena.
Celá spoločnosť bola touto
vojnou zmenená, ľudia odchá­
dzali zaprúcou do mesta, tak
ako i toto dievča v tejto básni.
Vypíšte správny tvar zámena.
o mojich/mojich deťoch,
s mojimi/mojimi deťmi
so svojim/svojim priateľom,
k vašim/vašim službám,
títo/týto traja,
o tichto/týchto dvoch,
akísi/akýsi chlapi
Doplňte správne privlastňo­
vacie zámeno.
Mesiac zahalil... jasným svi­
Pomocou gramatických kategó­ Ukážka 11
■ , , -■__ _ i. J
rií zám ena a slovesa vytvárame „Začína sa to, keď sú ešte mladí
a u to rsk ý p lu rá l (plurál skrom­ a tak a keď rodičia toho dievča­
nosti). ťa nechcú, aby sa vydala za toho
chlapca, ale ona sa napriek tomu
Za závažnú štylistickú chy­ zaňho vydá.“
b u považujeme bezdôvodné (J. D. Salinger)
h ro m a d e n ie ukazovacích ale­
bo vzťažných zám en. Vyskytuje sa najm ä v hovorovom prejave.
V umeleckom texte môže hromadenie zám en slúžiť ako c h a ra k te ri­
začn ý p ro strie d o k .
V odbornom texte sú zám ená prostriedkom súdržnosti textu a ne­
osobného vyjadrovania (vukážke 1 2 ,1 3 vyznačené tučné).
Ukážka 12
Tieto typy fréz sa vzhľadom na svoju výkonnosť používajú hlavne pri výstavbe
ľ sr tb°ven<íchp,ocháchsu 4 - k o v y Zé
y, ktoré dnes vyrabaju viacerí svetoví výrobcovia, napr. firma Wirtgen
retoze sa tieto vysokovýkonné a účinné stroje uplatňujú aj na našich stav-
“
ciest a menších dopravných plôch. Pri výstavbe stabilizovaných vrstiev na dial-
'

tom celý kraj. Mlyny začali hr­

kotať... obyčajným taktom. noľoV PratVí i P° d0bne Saprehodnotí v súčasnosti platný zákaz použitia tech-
ologie stabilizácie na mieste na diaľničných stavbách.
Rozprávali sa so ... rodičmi.
Ani jeden z nich nesmútil (Ľ. Polakovič)
nad... osudom.
Nahraďte zvýraznené záme­
ná podstatným menom.
a) Zabudli sm e naň.
b) Spomenuli si naňho.
c) Nespomenuli si práve
na neho.
d) Mám ho celkom rada.
t en čo sa najete a váš tráviaci systém začne aktívnejšie pracovať, stúpa aj
Nahlas prečítajte text ukáž­ hladina cukru v krvi. Zazname„ajú «, endokrinné bunky v U ng erh an so y d ,
ky 12. Dávajte si pozor na vý­
slovnosť mäkkých spo­
luhlások a spoluhlások
v ukazovacích zámenách.
Overte si výslovnosť v Pravid­
lách slovenskej výslovnosti. ni a vo svaloch. (Ľ u d s k é telo)
Zaraďte zvýraznené záme­
ná v ukážke 12 do príslušné­
ho druhu. ■ Viete, že... ?
Slovo jeden môže byť číslovkou
V kontexte ukážky 13 výraz i zámenom. V hovorovom texte
hladina cukru nie je: Rozlišujte sa zámeno jeden využíva:
A. metonymiou,
B. slovným spojením, a) na citové zdôraznenie prívlas-
Člooek nikdy nevie, tkového výrazu, ktorý stojí
C. združeným pomenovaním, Správne
kde ho šťastie čaká. pri mennom prísudku: Bola
D. termínom.
Jeden nikdy nevie, tamjedna fantastická baba.
Nesprávne
kde ho šťastie čaká. b) na zdôraznenie (napr. nadáv­
ky): Špekulantjeden!

54 Morfologické jazykové prostriedky

—
 Je oveľa ťažšie podnietiť iných dobre hovoriť, ako sám hovoriť dobre.
rf l' > (Friedrich Schlegel)

SK*

Overte si, či ovládate učivo o podstatných menách a zámenách tak, Pripomeňte si učivo
že by ste bez problémov zmaturovali. Prečítajte si text a riešte úlohy. z 1. ročníka
Nájdite v ukážke 13
domáci, cudzí, zmie­
TEST šaný odborný ná­
I^ ' _
zov/termín.
Knihy, ako je táto, sú veľmi potrebné. Je to komplexná a prvotriedne spracovaná prí­
ručka, ako si uchovať zdravé kosti, svaly a klby. Bez ohľadu na váš vek a na problémy,

;ické
Nájdite v texte ukáž­
ktoré máte - tieto rady sú neoceniteľné pre celú rodinu. Možno budete prekvapení, keď ky 12 a 13 dva príkla­
sa dočítate, ako môžu ťažké školské aktovky poškodiť kostru dieťaťa. dy na rôzny spôsob
Ak vy alebo niekto z vašich príbuzných trpí artritídou, nájdete tu rad odporúčaní na po­ neosobného vyjadro­
tlačenie jej príznakov. Od techník na elimináciu bežných bolestí až po rady, ako si aj vania.
v starobe uchovať dobrú kondíciu. Kniha ponúka spoľahlivé rady a tipy,
aby ste zostali zdraví a silní po celý život... Význam slova kon-
(Z reklamnej tlače) vertujúje:
A. zmenia,
B.spracujú,
C. stlačia,
01 Pozorne č íta jte u k ážk u . K torý z názvov kníh p a trí n a označe­ D. prevádzajú.
né m iesto v u k ážk e?
A. Neoceniteľné rady Nájdite v texte ukáž­
B. Zdravé kosti, svaly a kĺby ky 13 vetné (ob­
C. Kostra, svaly, kĺby? sahové) príslovky.
Pracujte s lingvistic­
D. Kto z vás trpí bolesťami?
kou literatúrou.
0 2 K to rá z m ožností vyplýva z o b sah u te x tu ? Zdôvodnite, prečo
A. Kniha je určená výlučne pre rodiny s deťmi. pred podčiarknutým
B. Kniha j e určená výlučne pre pacientov s artritídou. výrazom v ukážke 13
C. Kniha poskytne rad odporúčaní na potlačenie artritídy. nie je čiarka.
D. Kniha poskytne rady a tipy, ako si nepoškodiť kostru.

03 K toré zo slov m ôže v te x te n a h ra d iť p o d sta tn é m eno e lim in á ­

cia? Rozlišujte
A. vyliečenie B. odstránenie C. zmenšenie D. zmiernenie.
Osobné zámeno
04 Kolko podstatn ý ch m ien z te x tu u k ážk y sa skloňuje po d lá základné privlastňovacie
vzoru žena? Videí som ich Videí som ich
A. 12 B. 11 C. 10 D. 9 v parku. Známky.
Jeho to zau­ Podaj mijeho
05 N apíšte názov slohového ú tv a ru /ž á n r u ukážky. S) jíma. Zošit.
Koho?/Čo? Čie?
Koho?/Coho? Cí?
06 Vypíšte z te x tu u k ážk y všetky p o d sta tn é m e n á ženského
ro d u , k to ré v G pi. m ajú gra m a tic k ú príp o n u : -i/-í. ©

07 K torý d ru h zám en v te x te u k ážk y chýba?

■ Viete, je... ?
ffl
Do internej maturitnej skúš­
ky zo slovenského jazyka a li­
08 Vypíšte z te x tu je d e n p rík lad n a m en n é teratúry (ústnej) je zaradených
vyjadrovanie. B) 8-12 percent zadaní z morfoló­
gie. V externej maturitnej skúške
(v teste) môžu byť úlohy zatvo­
rené (s voľbou jednej odpovede
■ Dobrá rada zo štyroch možností) alebo ot­
vorené (požadovaný údaj sa do­
Maturitný test obsahuje otázky z učiva všetkých ročníkov. pisuje).

55
 Číslovky (numeráliá)
v
Rozdelenie čísloviek
podľa významu
■ Co už viete...
Plnovýznamový slovný druh. Označujú počet osôb (dve dievčatá), vecí (dva tŕne),
• základné
určité dejov (dve udalosti); ich poradie (druhé dievča/2. dievča) a členenie (dvojaký
• skupinové
druh). Niektoré číslovky majú podobu i vlastnosti substantíva (sto), adjektíva (stý),
• radové alebo
príslovky (storako, druhýkrát). Ak označujú presný počet, sú určité (sto detí), ak oz­
• násobné neurčité
načujú nepresný počet, sú neurčité (mnoho detí). Zloženú číslovku, aj keď sa jej čas­
• druhové
ti píšu osobitne, považujeme zajedno slovo.
Vo vete bývajú číslovky prívlastkom, podmetom, súčasťou neslovesného prísudku
i doplnkom.

BI Napíšte skupinovú čí­

slovku so správnym
tvarom podstatného
Z teórie čísloviek
mena.
Číslovky môžu byť ohybné (základné číslovky 1 - 4 majú osobitné skloňo­
5 nožnice, 8 ponožky,
3 dietky vanie, číslovky 5 - 99 sa skloňujú podľa vzoru päť, vyššie základné číslovky
sú zvyčajne neohybné; radové a druhové číslovky - napríklad p rvý , tisíci
Ako by ste správne na­ a d v o ja ký - sa skloňujú podľa vzorov prídavných mien) i neohybné (ne-
písali kamarátke od­ ohýbajú sa napr. skupinové - dvoje, neurčité - p á r, násobné - d vakrát).
kaz?
A. Stretneme sa Skupinové číslovky
o 17.30 hod.
B. Stretneme sa
Označujú počet ako súhrn osôb, vecí, okolností atď. (sed-
o 17:30 hod.
C. Stretneme sa moro detí) alebo súhrn skutočností rozličného druhu (tro­
o l7 30hod. je jabĺk). Často sa používajú pri pomnožných podstatných

m
Rozhodnite, ktorý údaj
je napísaný správne:
A. Zápas sa skončil jed­
na nula.
B. Zápas sa skončil je­
den nula.
menách alebo podstatných menách vyskytujúcich sa v pá­
re alebo skupine (jedny nohavice, troje nožníc; pätoro zá­
paliek). Podobne ako základné číslovky odpovedajú na
otázku Koľko?. Okrem číslovkyjedni/jedny sú nesklonné.
Z pravopisu čísloviek

Napíšte slovom radové Skloňovanie základných čísloviek sto , tisíc

číslovky:
2. svetová vojna,
Peter I.,
1000000000 .
Pomenujte uvedený po­
čet neurčitou číslov­
kou: pätoro, piaty, sto­
krát, dvojaký.
■ Dobrá rada
Skupinové číslovky: dooje, troje
môžu mať počítaný predmet v N
alebo G pl. (dooje topánky, doo­
je topánok); štooro, pätoro... majú
počítaný predmet vždy v G pl.
(pätoro detí).
Ak číslovky sto a tisíc stoja pri podstatnom mene, sú nesklonné:
od sto eur vyššie, prišiel s tisíc eurami.
Ak stoja sam ostatne, skloňujú sa podľa vzorov podstatných mien:
sto - mesto, tisíc - stroj.
P ísanie zložených čísloviek (21 až 99)
a) ak sa neskloňujú, píšeme desiatky a jednotky spolu:
64 (šesťdesiatštyri) - o šesťdesiatštyri deťoch;
b) ak sa skloňujú, píšeme desiatky a jednotky osobitne:
52 (päťdesiatdva) - o päťdesiatich dvoch deťoch.
Skloňovanie vyšších zložených čísloviek
a) v n ú tri slova sa neskloňujú:
o dvadsaťtisicdvestodvadsaťdva deťoch, o dvadsaťtisíc dvesto dvadsaťd­
va deťoch;
b) v n ú tri slova sa skloňujú:
o dvadsaťtisícdvestodvadsiatich dvoch deťoch, o dvadsaťtisíc dvesto
dvadsiatich dvoch deťoch.

56 Morfologické jazykové prostriedky

 Ka^dý človek má pre svoje konanie dva dôvody - morálny a skutočný.
(John Pierpont Morgan)

•s /

N esklonná číslovka je d e n ■ Dobrá rada

Morfologické jazykové prostriedky

dvadsaťjeden žien, tridsaťjeden mužov, päťdesiatjeden detí, Overte si, či správne čítate zápis
zápas sa skončil jeden (gól) nula s číslovkou.
4/8 —> štyri lomené ôsmimi
G ram atická p ríp o n a v I pl.
Číslovky dva (obidva, oba), tri majú v I pl. tvary dvoma/-mi, troma/-mi: 4:2 —> štyri delené dvomi/dvoma
Prišiel s dvomi/dvoma priateľmi. Prešiel trom i/trom a testami. 1 + 1 = 2 ^ jeden plus jeden je dva
1., 2. -» po prvé, po druhé
Písanie čísloviek osobitne a dovedna
0,5 —> nula celých päť desatín
a) náso b n é číslovky tvorené pomocou slova ra z - ra z y - rá z sa píšu
Bol tam s 3. výberom. —» Bol tam
ako dve slová: dva razy, päť ráz, desiaty raz;
s tretím výberom.
b) náso b n é číslovky tvorené pomocou morfémy -krát, -násobný sa
píšu ako jedno slovo: dvakrát, päťkrát, desiatykrát, prvýkrát, viac­ Boli tam 2 srdcia. -> Boli tam dve
násobný (výnimka z rytmického krátenia). srdcia.

Písanie spojovníka v číslovkách Správne vyslovte číslovky.

• 3-ročné deti, 30-ročnávojna (zložené slovo); Narodil sa v roku 1991.
Mám 16 rokov, stará mama
• tankT-35, lietadlo IL-18 (zn ačk a lietadla);
takmer 60.
Chcel by som byť 20-ročný.
Pozor! Po spojovníku nesm ie nasledovať
Má v klasifikačnom dve 4.
gramatická prípona (napr. 8-eho, 2,5-tý). Ide na výlet s 3-4 kamarátmi.
Písanie bodky z a číslicam i
Základná číslovka: 15 rokov - nepíšeme bodku.
Radová číslovka: 15. rok - píšeme bodku. Rozlišujte
. \: Ukážka 14 základná Ocenil sa u tridsiatich
■\. . *, ’■ ' * ľ' '
číslovka rokoch.
Važťania bývali veľmi silní ľudia. Raz sa stalo, že osobný vlak prišiel do Važca. (mal tridsať) -> Koľko?
Tam nastúpilo do vlaku niekolko Važťanov a pred odchodom sprievodca za­
tváral dvere. Zavrel jedny, zavrel druhé, tretie. Štvrté tiež zasotil, ale tie sa radová Oženil sa v tridsiatych
hneď otvorili. Vlak sa už pohýnal a sprievodca stále nemohol zatvoriť dvere. číslovka rokoch.
Niekolkokrát ich silne zabuchol, ale zakaždým sa ako na potvoru otvorili. (oženil sa v obdo­
- Čerta zavrieš do tých čias, kým ja tam držím tri prsty! - zvolal jeden z Važťa­ bí 1930 - 1939) -»
nov, čo práve nastúpili do vlaku. V akých? V ktorých
(Š. Moravčík) v poradí?

a) Vytvorte predpoveď počasia podľa vzoru.

Štylistické využitie čísloviek Zajtra budú o5 hulOO do lOOhu hromy
3eskať, bude ve300 a hmliíOO.
(J. Pavlovič)
M ágia čísel sa využíva v umeleckom a rečníckom štý­
le. Magickými číslami sú číslo 3 a jeho násobky, biblický­ b) Napíšte názvy zvierat, ktoré obsahujú čí­
mi napr. čísla 7 ,1 2 , 40 (Tri vlasy deda Vševeda; S ed em slovku. (napr. dikobl, nu3a...).
-
zhavranených bratov; d v a n á sť apoštolov ap.). Spomedzi zvýraznených slov v ukážke 14
vylúčte slová, ktoré nepatria k číslovkám.
Pomocou číslovky vytvárame napr.:
• antonym á: p w ý a posledný; a) Koľko neurčitých čísloviek je v texte
• zveličujem e (hyperbola): Už som ti to povedala tisíc­ ukážky 14?
A. 'I B. 3 C. 2 D. 1
krát!
b) Napíšte, koľko dverí zavrel sprievodca
v ukážke 14. Pripíšte aj podstatné meno.

57
 Slovesá (verbá)
Rozdelenie slovies v
podľa oý^namu ■ Co už viete...
• plnovýznamové Plnovýznamový slovný druh. Ohybný slovný druh (časuje sa). Pomenúvajú čin­
- činnostné nosť (robí) alebo stav (omladol) osôb, zvierat a vecí. Všetky slovesné grama­
- stavové tické kategórie majú len určité tvary slovies, niektoré neurčité slovesné tvary
• neplnovýznamové/pomocné preberajú vlastnosti a gramatické kategórie mien (volanie - slovesné podstat­
né meno, volaný, volajúci - príčastia).
•v
■ Co u%viete... Zložené tvary slovies považujeme za jeden slovesný tvar (chcel by som, robil
som), zloženým tvarom je aj tvar robil, robili (bez samostatnej morfémy je, sú,
Slovesné gramatické kategórie ktorá v súčasnej slovenčine zanikla - robilje, robili sú).
Vo vete bývajú určité slovesné tvary prísudkom.
osoba
< í 2
3.
Z teórie slovies
jednotné
číslo
množné Slovesá podľa lexikálneho významu rozdeľujeme na plnovýznam ové
prítomný (majú vlastný lexikálny význam, vo vete tvoria prísudok: žiak kreslí)
a na neplnovýznam ové/pom ocné (vo vete m usia stáť pri plnovýzna­
čas minulý
movom slovese alebo napr. pri mene, aby mohli byť súčasťou prísud­
budúci ku: žiak je nadaný); dodávajú plnovýznamovému slovu významový
oznamovací odtienok (nechcel kresliť), označujú fázu deja (začal kresliť) alebo im
spôsob < — rozkazovací prisudzujú príznak (žiak je nadaný).
podmieňovací
Plnovýznam ové slovesá sa delia na čin n o stn é (pomenúvajú čin­
dokonavý
vid nosť; vyjadrujú, čo robí osoba, zviera alebo vec: žiak kreslí, pes šte­
nedokonavý ká) a stavové (pomenúvajú stav; vyjadrujú, čo sa s osobou, zviera­
činný ťom alebo vecou deje: žiak zbledol, výkres sa belie).
rod
trpný
N eplnovýznam ové slovesá sa delia na:

a) fázové (vyjadrujú fázu deja: za ča l kresliť, p re sta l kresliť, n ep res­

tá v a kresliť)',
j j 1 Rozlišujte b) m odálne/spôsobové (vyjadrujú významové odtienky, napr. mož­
nosť: m ô že kresliť, nevyhnutnosť: m u s í kresliť, vôlú: chce/nechce
Zápor slo­ Správne: kresliť);
vesa byť on nieje c) sponové (prisudzujú podmetu istý príznak, sú súčasťou sloves-
v 3. os. sg. Nesprávne: no-menného prísudku: Rasťo sa sta l žiakom 2. ročníka; je chladno);
v prítomnom on neni, d) lim itn é (vyjadrujú, že dej je tesne pred uskutočnením: išlo mapo-
case on nieje raziť, m a lo jej srdce rozhodiť).

Slovesný rod

Trpný rod Činný ro d majú tie tvary slovies, ktorých činnosť vykonáva podmet
• opisný vety. Žiak sa učí. Učiteľ skú ša .
• zvratný
T rpný ro d majú tie tvary slovies, ktorých činnosť nevykonáva pod­
m et (podmet je zasiahnutý činnosťou, ktorú pomenúva sloveso).
Tabuľku slovesných tvarov náj­ Žiak je s k ú š a n ý , (trpný rod opisný) Dom sa sta via , (trpný rod
dete na obálke učebnice. zvratný)

58 Morfologické jazykové prostriedky

 <^b 1/šetío. čo stojí to, aby bolo oykonané, stojíia to, aby bolo vykonané dobre.
\ (Charles Dickens)
V Á
SK 0

Z pravopisu slovies
■ Dobrá rada

Morfologické jazykové prostriedky

Zhoda p o d m etu (v|/) s p rísu d k o m (ste vid eli) p ri vykaní Ak použijete vo vete dvojitý zápor, výsledkom
Zámeno sa zhoduje so slovesom vo funkcii prísudku. je kladné vyjadrenie.
To nemôžeš nepochopiť. (= to pochopíš)
Ten singeí nebol nepopulárny. (= bol popu­
Správne: Vy ste to tiež videli, pani Nováková?
lárny)
zámeno pre 2. os. pl. - sloveso v 2. os. pl.
N esprávne: Vy ste to tiež videla, pani Nováková?
■ Viete, ie... ?
P ísanie i / y v slovesných tv aro ch
V myjavsko-brezovskom nárečí sú v reči star­
a) z ák la d slova vo vybraných slovách - slovesách v rozkazova­ ších ľudí trpné príčastia veľmi frekventované.
com spôsobe si zachováva písanie y: Napr. Bolo skríknuté, že umrel! (Ktosi to roz­
3. os. pl. p ríto m n éh o času: kryj-ú, um yj-ú hlásil...)
rozkazovací spôsob: kry! um y! - slovotvorný základ;
A už to bolo staté! (Stalo sa to.)
Ale. potr ú (potri!) j g ra m a tic k á p ríp o n a -i Užje narobené, Ančo... (Čosi zlé sa stalo...)
urč-ia (urč! urči!) j

b) g ra m a tic k á p ríp o n a ■ Viete, že...?

- všetky slovesné tvary okrem trpného príčastia v N sg. (pe­ Slovo žiaduci nie je činné príčastie, je to prí­
čený, varený, ale v N pl. chlapci boli u nich varení-pečení) davné meno s významom želateľný, potreb­
majú v gramatickej prípone -i/-í: robí, kreslí, dotkni sa! vo­ ný, požadovaný alebo vzbudzujúci túžbu,
lili; žiadostivý.
- slovesá v trpnom rode sa skloňujú podľa vzoru pekný,
napr.: Nebuďte pripečení! Si najedený? Ukážka 15
'ä------------- /
Nenadarmo sa básnik obáva, či neži­
c) sa m o sta tn á m o rfém a by v podmieňovacom spôsobe sa píše jeme na úkor detí. Či im zanecháme
osobitne: bola by sa umyla. dosť dýchateľného vzduchu, pitnej
vody, dosť pôdy, lesov i dosť pamia­
(Poznámka: morféma by býva aj nesam ostatná tok. Pod čiernu zem sa prepadli čisté
- je súčasťou spojky: keby sa bol umyl, žeby sa bol umyl, akoby rieky a potoky s hojnosťou rýb. Zmizli
sa umyla; čarovné lúky, háje, ostrovy blaženosti,
- častice: kiežby sa umyl.) kde ste mohli stúpiť na spiaceho zaja­
čika, pozrieť sa na mrviace sa mláďa­
V ýnim ka z rytm ického zák o n a tá v hniezde, vyplašiť srnku či sojku.
Záružlie sa zahrúžilo do zabudnu­
3. os. pl. prítomného času: typ chvália; prechodník: chváliac.
tia, v skleníkoch sa dorábajú nezá-
budky...
Ale: činné príčastie: vládnuci, píšuci
(Š. Moravčík)
Ukážka 16 1

■ Rozlišujte Sváko Ragan, to boli viťú-

zisko veľký! Raz keď tak 35. V štvrtej vete ukážky 15
zmeňte slovesný spôsob
boli na jarm oku na My­
zabočiť,
na podmieňovací.
jave, prisámvoda, ako to
zabočovať, už na jarm oku býva, zašli Z textu ukážky 15 vyberte
Správne zabáčať,
odbočiť,
odbočovať
aj do šenku. A tam kopa
Myjavcov a Brezovanov,
a tí sa moc v láske nema­
H slovesá, ktorých tvary patria
medzi výnimky z rytmické­
ho zákona.
jú. Prezývajú sa pytlikár-
Nesprávne odbáčať
mi, kožkármi a čo ja viem Nájdite v ukážke 16 onika-
ešte ako. nie.
(Š. Moravčík)
V ukážke 16 zmeňte 3. os.
pl. na 3. os. sg.

59

Rozlišujte
Menné vyjadrovanie Slovesné vyjadrovanie
Jej otecje stolárom. Jej otec stolárči.
Jej toár bola červená. Toárjej sčeroenela.
Otecje nefajčiar. Otec nefajčí.
Pripomeňte si učivo
z 1. ročníka
a) Napíšte čo najviac sy­
noným k slovesám túžiť
a hovoriť.
b) Vypíšte z ukážky 17 slo­
vesá, ktoré majú nedoko­
navý vid.
Ukážka 18
Heslové slovo stojí na začiatku he-
slovej state a je vysádzané farebne
tučným typom písma. Uvádza sa
v základnom pomenovacom tva­
re. Takýmto spôsobom sa uvá­
dzajú všetky ďalšie heslové slo­
vá, ktoré sa združujú (hniezdujú)
v jednej heslovej stati.
(Slovník súčasného
slovenskéhojazyka)
Vypíšte z ukážky 18 príkla­
dy na trpný rod.
Rozlišujte
Tykanie: používa 2. os. sg.:
Babička, kam pôjdeš takto pro­
ti noci?
Onikanie: na znak úcty sa po­
užíva 3. os. pl.: Babička, kam
pôjdu takto proti noci?
Vykanie: používa sa 2. os. pl.:
Babička, kam pôjdete takto
proti noci?
60
Štylistické využitie slovies
Štylistické využitie gramatických kategórií slovies
O soba
V objektívne ladených náučných textoch sa dáva
prednosť a u to rsk ém u p lu rá lu , tzv. plurálu skrom­
nosti:
Ako druhý a tretí príznak skladby uvedeného diela
sm e u v ied li nápadné striedanie dlhých a krátkych vý­
povedí...
V historických textoch sa využíva tzv. pluralis majestaticus (sláv­
nostný plurál):
My, Karol TV., žia d a m e Vás...
Striedanie osoby alebo čísla v monológu sa využíva v umeleckom
rozprávaní ako silný štylistický prostriedok.
Slovesný čas
V umeleckom rozprávaní zohráva dôležitú úlohu h isto rick ý
p ré z en t, ktorý mení tempo rozprávania a vytvára zdanie, že sa
minulý dej odohráva pred očami čitateľa.
Odkedy zdedil pol milióna, prestal pracovať. S e d í si v záhrade, hojdá
sa v kresle. Príbuzní nechápali, čo sa deje.
Slovesný spôsob
Podm ieňovací spôsob je prostriedkom zdvorilostného princípu
komunikácie, zmierňuje príkaz: V yniesol b y s i smeti?
Slovesný ro d
Sloveso v činnom ro d e vyjadruje, že dej slovesa vykonáva podmet
(činiteľdeja): žiak k re slí obrázok.
Sloveso v trp n o m ro d e vyjadruje, že podm et nevykonáva dej slovesa:
obrázok sa kreslí, obrázok je kreslen ý. A utor použije trpný rod, ak
sa chce vyjadriť vecne - presne a stroho. V rozprávaní, v umeleckom
opise a v úvahe je trpný rod zriedkavý (časté a nefunkčné využíva­
nie trpného rodu sa pova­
žuje za nešikovnosť či šty­
listickú chybu) .Trpný ro d Ukážka 17
sa využíva hlavne v náuč­
Všetci, čo chcete svoje duše krásnymi
ných textoch a niektorých
uzrieť, a všetci po radosti túžiaci,
žánroch adm inistratívne­
túžiaci temno hriechu navždy zapudiť
ho a publicistického štýlu. a sveta tohto hniloby sa pozbaviť
a rajský život pre seba zas objaviť
a horiacemu ohňu navždy uniknúť,
nuž čujte, čo vám vlastný rozum hovorí,
nuž dobre počuj, celý národ sloviensky.
(Konštantín)
Morfologické jazykové prostriedky
 Co ruky postavia, ruky dokážu aj {búrať.
(Friedrich Schiller)

Slovesný vid

Morfologické jazykové prostriedky

Častou chybou je tvorenie budúceho času dokonavého slovesa sústre­
diť sa. Pomocné síooesá
Správne: sústredím sa • fázové
Nesprávne: budem sa sústrediť • modálne
• sponové
Budúci čas nedokonavého slovesa sústreďovať sa: budem sa sústreďovať.
• limitné
Štylistické využitie jednotlivých druhov slovies

Sponové slovesá sa štylisticky využívaj ú na spomaľovanie rozpráva­

nia, v texte viac vynikne menné vyjadrovanie (byť, stať sa~). M odálne Ukážka 19
slovesá zmierňujú príkazy: N echcela by si um yť balkón? M ôžeš dnes Najskôr mŕtva tichota, potom
upratať kuchyňu?, pomocou nich uplatňujem e zdvorilostný princíp ďaleký, akoby podzemný šust
komunikácie: S m ie m prosiť, slečna? M ôžem otvoriť okno, prosím? a huk, duté, tupé mrmlanie ďale­
Lim itné slovesá sa spájajú s plnovýznamovým slovesom a vyjadru­ kého hromu, tmavozelené šero...
jú stav pred uskutočnením deja (málo chýbalo a dej by sa bol usku­ tu i tu ostrými bleskami fosfoŕo-
točnil...). Uplatňujú sa v subjektívne ladených prejavoch, tex t dy­ vo osvetlené, skučanie, hvizdot,
namizujú. Od zlosti ju išlo rozpučiť. M alo jej srdce rozhodiť. Išiel sa pisk a dákysi žiaľny ston vzmá­
od hanby prepadnúť! hajúceho sa orkánu; k tomu zra­
zu z pretrhnuvších sa oblakov
prudko zacedivší sa príval, po­
Štylistické využitie slovesného tvaru
tom zmiešanie hromu, bleskov,
tmy, vetra, divo žblnkajúcich va­
N eurčité slovesné tv ary (neurčitok, slovesné podstatné meno, pre- liacich sa vín... slovom, obraz
chodník, príčastia) nachádzame v hojnom počte v staršej literatúre. strašného súdneho dňa...
V súčasnosti ich nachádzame v náučnom a adm inistratívnom štýle, (Ľ. Kubáni)
napr. V splodinách bol d o k á za n ý výskyt olova.

N eurčitok sa využíva:
Z textu ukážky 19 vyberte
• v poveloch (P rip ra v iťsa ! Z a sta viť! podstatné mená a slovesné
StáťT); podstatné mená označujúce
• ako štylisticky príznakový variant zvukové vnemy.
rozkazovacieho spôsobu (Zákaz vo­ Určte druh slovesa z hľadiska
d iť psov! Zákaz fa jčiť! Nefajčiť! významu.
N e n a h ý n a ť sa z okienľ}; A. Chcem zarábať veľa peňazí.
B. Chcem dobrý plat.
• v titulkoch, napr. publicistických
C. Ona za to predsa nemôže.
(H ovoriť pravdu) ; D. Môžem si to pozrieť.
• pri expresívnom vyjadrovaní (Ešte s vami po b u d n ú ŕ. - želanie;
Posúďte správnosť tvaru slo­
N eb yť tam... - podmienka vo význame Keby som tam nebol/-a...')] vesa:
A. Od zajtra sa budem sú­
strediť len na štúdium.
B. Od zajtra sa sústredím len
na štúdium.
C. Tu pravidelne odbáča doľa­
■ Rozlišujte va.
D. Tu pravidelne odbočuje
Sloveso v zápore je v spojení s časticou alebo číslovkou doľava.
Ani jeden nejde. Žiaden (Nikto, Nik) nejde. Ani on nejde.
E. Musíš to spresniť.
Správne
F. Musíš to upresniť.
Nesprávne Obaja nejdú. Všetci nejdú. Aj on nejde.

61
 Príslovky (adverbiá)
Rozdelenie prísloviek
podľa významu ■ Čo už viete...
• miesta Plnovýznamový neohybný slovný druh. Vyjadrujú rozličné okolnosti deja: mies­
to, čas, spôsob, príčinu. Príslovky utvorené z akostných prídavných mien mô­
• času
žeme stupňovať.
• spôsobu
Vo vete majú funkciu príslovkového určenia {pekne spieva), zriedkavejšie sú
• príčiny
prisponovou časťou prísudku, resp. vetného základu (bolo dobre) a nezhod­
ným prívlastkom (cesta nahor).
Ktoré z vyznačených slov
Mnoho prísloviek prechádza k iným slovným druhom, hlavne k predložkám
z ukážky 20 sú príslovky?
(napr. blízko, oedľa, mimo, vnútri, dolu, poniže, povyše, hore, okolo, opro­
Vyberte v cvičebnici ľubovoľ­ ti, neďaleko domu), menej k časticiam {okolo tretej hodiny). Musíme pozorne
nú ukážku. skúmať funkciu slova vo vete, aby sme správne určili slovný druh.
a) Vypíšte príslovky a pome­
nujte ich druh.
b) Vymenujte štýly, v ktorých Z pravopisu prísloviek
sa najčastejšie vyskytujú
príslovky miesta a času. P ísan ie dovedna a oso b itn e
c) Príslovky rozdeľte podľa a) Príslovky, ktoré vznikli z predložkových spojení, sa väčšinou
toho, či rozvíjajú prídavné píšu dovedna, pri písaní s-/z- rešpektujem e výslovnosť:
meno alebo sloveso. zriedkakedy, sčasti, donedávna (ale: po slovensky)
■ Dobrá rada b) Príslovky vyjadrujúce fa rb u a čas sa píšu aj dovedna, aj osobitne.
Príslovka sa spája so slovesom Zafarbila si šatku načerveno. Býval tam odm alička.
{sedel <- oproti), predložka sa spája Zafarbila si šatku n a červeno. Býval tam od m alička.
s podstatným menom v páde Pracovala len z a slo b o d n a /za slo b o d n a .
{oproti —> doerám), častica iba dodá­
va významový odtienok slovu alebo vete c) Z ložené príslovky píšem e dovedna:
(má dvadsať - má okolo doadsať). Stretávame sa d e n n o d en n e (m á lo ked y).
Ukážka 20
K
Bola teplá májová noc. Na oblohe žiarili hviezdy. Len mesiac sa práve zakryl jedným zatúlaným obláčikom. I ten je na mo­
jej strane, pomyslel si Ľudovít a pousmial sa. Ako tí Modrania! Ukazuje sa, že dňom i nocou bdeli nad mojou bezpečnosťou.
Včera som dostal odkaz od Ondreja Minicha, že do Modry prišlojazdecké vojsko, predvčerom zas odkázali od Emresov, bra:
tových svokrovcov, že sa na mňa gardisti vypytovali. A dnes pribehla tá drobná, neznáma ženička. Nikdyjej to nezabudnem.
Národ teda stojí za mnou a za mojimi druhmi.
(J. Rezník)

Pracujte v dvojiciach. Určte, či je

zvýraznené slovo príslovkou alebo
predložkou.
a) Beriem si dovolenku od pondelka
Rozlišujte
do stredy vrátane.
b) Zaplatil všetko v rátan e fakulta­ Správne Bolo by treba sa na to pozrieť. Treba sa na to pozrieť.
tívnych výletov. Nesprávne Trebalo by sa na to pozrieť. Je treba sa na to pozrieť.
c) Hotel Carlton je neďaleko.
d) Hotel Carlton je neďaleko SND.
e) N aproti Markovi sedela Katka. Užje to oveľa lepšie. Veľmi mi pomohol.
Správne
f) Bež otcovi naproti! Ďakujem pekne... Veľmi pekne ďakujem...
Už je to ďaleko lepšie. Moc mi pomohol.
Vylúčte spomedzi zvýraznených Nesprávne
Díky moc... (slang)
slov v ukážke 20 tie slová, ktoré nie
sú príslovkami.

62 Morfologické jazykové prostriedky

 S ' Prejavom ušľachtilého duchaje nič nerobiťpolovičato.
(Čarí Maria oon Weber)
** J
S K *

Štylistické využitie prísloviek

Morfologické jazykové prostriedky

Pracujte s ukážkami.
a) Nájdite v ukážke 21 príslovky a zaraďte
Príslovky m ie sta a času využívame najm ä v rozprá­ ich do príslušného druhu.
vači ch častiach epického textu, patria medzi nepríz- b) V ukážke 22 je príslovka súčasťou opa­
nakové jazykové prostriedky. kovacejfigúry, refrénu, dvojitého záporu
alebo protikladu?
Sú prvkam i výstavby a sú d rž n o sti te x tu (konek­ c) Všímajte si funkciu prísloviek pri výs­
to rm i), hlavne pri rozprávaní (a p o to m , v to m tavbe textu a efekt, ktorý vyvolali.
d) Prečítajte text bez prísloviek. Páči sa
vám? Zostal obsah textu nezmenený?
Príslovky spôsobu dodávajú textu subjektívnosť,
keď h o d n o tia povedané.
N eochotne vstal od stola, nesm elo sa usmial
a p o m a ly zamieril k východu.

Ukážka 21

Londýn bol známy ako „horúčková škvrna“. Bol prvým

veľkým priemyselným mestom sveta a bol mimoriadne
znečistený a nezdravý.
Choroby sa rýchlo šírili. Počas Dickensovho života za­
chvátili mesto štyri epidémie cholery a pravidelne sa ob­
javovali týfus, šarlach či iné infekčné choroby. Po rieke
Temži sa plavilo veľa lodí, a preto bola veľmi znečistená
a nepríjemne zapáchala. Vyúsťovalo do nej dvesto otvo­
rených stôk, a pritom polovica londýnskeho obyvateľstva
čerpala vodu na varenie, umývanie i pitie priamo z nej.
Dávno som s ním nikde
(S. McKellarová) Správne:
nebola.
Nesprávne: Dlho som s ním nikde nebola.
Správne: Prišiel sem.
Príslovky sú aj prostriedkom na vyjadrenie expresivity.
Expresivitu textu zvýšime, ak k príslovke pridáme predpo­ Nesprávne: Prišiel tu.
nu pra-, pre-, pri-, napr.: praobyčajné podvádza, poznám ho Správne: Idem von.
pridobre, spieva prekrásne.
Nesprávne: Idem vonku.
Ukážka 22
Mladí ľudia v hovorových j
expresívnych textoch s ob­ Ako ťažko.
ľubou používajú príslovky Určte, ktoré z dvojice rovnakých slov
strašne, hrozne v spoje­ Ako ťažko nemilovať, E3 je vo vete príslovkou.
keď sťa kvietok k čiernej zemi, a) Je mi dobre. Dobre, prídem načas.
ní s prídavným menom, aj
na prsia sa tvoje kloní b) No výborne, zvládol sito! Zvládol
keď sa spája s pozitívnym si to výborne.
dievča - kvietok utešený.
vnemom alebo javom, napr. c) Príď radšej skôr. Je skôr mladší
stra šn e krásny chalan, Verí tebe, ako Bohu, ako starší.
hrozne dobré šaty, stra šn e všetky skvosty, čo má z neba, d) Trafil vedľa brány. Trafil vedľa.
vydarený večer. Vhodnejšie tebe dáva. Ako ťažko e) Bol raz jeden kráľ. Buď už raz ti­
sú príslovky: veľmi, úžasne, nemilovať vtedy - seba. cho!
ohromne, náramne ap. (J. Jesenský) f) P reto odcestoval už dnes. Veď pre­
to!
g) Ja, samozrejme, neprídem!
■ Viete, je... ? Povedal to tak samozrejme...
h) Vyšli mu v robote v ústrety. Kráča
Príslovka akonáhle (len čo, sotva, hneď ako, ledva) nepatrí do kultivovanej v ú strety nešťastiu.
slovenčiny; príslovku snáď radšej nahradíme synonymami (a^da, hádam, ch) V utorok zas príde. Treba
možno, vari, nebodaj). peniaze a zas len peniaze.

63
 v _ _ Predložky (prepozície)
Rozdelenie predložiek
podľa pôvodu
• prvotné
• druhotné
Načo mi toje
Ak ovládam pravopis predložiek, budem
mať podstatne menej chýb vo vlastných
textoch. Ak ovládam výslovnosť pred­
ložiek, menej sa prejaví vplyv nárečia
na môj jazyk.
Výrazne prečítajte text
ukážky 15 (s. 59) a označ­
te miesta, kde nastáva spo­
dobovanie pri výslovnosti
predložky.
Vysvetlite použitie predložky
v/vo v ukážke 23. V ktorom
prípade nastáva spodobovanie
predložky?
Ukážka 23
Vianočná koleda je rozvitím príbe­
hu, ktorý Dickens prvýkrát opísal
vo svojom prvom románe Klub Pick-
wickovcov. Vo väčšine duchárskych
príbehov neprinášajú duchovia ľuďom
šťastie. V tomto príbehu prichádzajú
v čase Vianoc preto, aby Scroogea na­
učili milovať ľudí a pomáhať im v ne­
šťastí.
Vypíšte z textu ukážky 24 všetky
predložky do dvoch stĺpcov:
Prvotné D ruhotné
predložky predložky
Cibák: Pamätný prsteň som už rok nevidel
Celebrita medzi športovými trofejami prišla na Slovensko naposledyjeho
zásluhou. Hokejový Stanley Cup vyhral pred tromi rokmi v drese Tampy
Bay. Vážený plechový hosť dorazil na Liptov na jedinýjúlový deň.
64
v
■ Co uj, viete...
Neplnovýznamový slovný druh. Spolu s ohýbacou morfémou slova, pred kto­
rým stoja, vyjadrujú vzťahy medzi slovami. Vo vete stoja vždy v spojení s iným
slovom (k otcovi, voči matke, k chorému, za štyroch, pre krásu).
Nemajú vetnočlenskú platnosť.
Z pravopisu a výslovnosti predložiek
Správny slovotvorný zák lad
Predložka kvôli (k-vôl-i) má slovotvorný základ vôľ-a, nie kôl-0.
S práv n a v äzb a predložky
s, so sa viaže —> s I (s otcom, so sestrou, s bratmi, so sestrami)
z, zo sa viaže -» s G {z povaly, zo dvora, z obchodov, zo škôl)
Rozlišujte
Správne Nesprávne
píšeme perom (čím? - prostriedok) píšeme s perom (my a pero)
napíšem to s otcom (= ja a otec) napíšem to pomocou otca
(= prostriedok, čím?)
je o päť minút desať je za päť minút desať
neprišli pre chorobu (príčina) neprišli kvôli chorobe
(nie v prospech choroby)
neprišli vďaka chorobe
(chorobe nemáme začo vďačiť)
Y okalizácia p re d lo ž iek p re d zám enom
Náš jazyk je dômyselný systém, nedovolí, aby po sebe nasledova­
li ťažko vysloviteľné hlásky. Dôkazom je vokalizácia predložiek.
Pod vokalizáciou p red lo žiek rozumieme pripojenie vokálu (sa­
mohlásky) k neslabičným predložkám k, s, v, z a ich následnú
prem enu na slabičné (výslovnostne ľahšie) predložky ku, so,
vo, zo. Vokalizovať sa môžu aj jednoslabičné predložky od, pod,
p red , n ad , cez, bez pred osobným zám enom ja , napr. odo mňa,
podo mnou, p red o mnou, n ado
Ukážka 24 mnou, cezo mňa, bezo mňa.
V niektorých spojeniach sú správ­
ne obe podoby predložky (vokali-
zovaná aj nevokalizovaná), napr.:
v dni/vo dne, z dňa/zo dňa, bez
(Z internetu) zmeny/bezo zmeny, v sne/vo sne,
nad dverami/nado dvermi...
Morfologické jazykové prostriedky
 Aj n i ŕ
,» Zmysly sú pochabé ako deti. Nerozoznajú pravé odfalošného, klam od skutočnosti.
v ‘1' Chcú byť len nakŕmené a nezáleží im na tom, či skutočnosťou alebo ilúziou.
V' J* (Štefan Zweig)
❖

Spodobovanie predložiek

Morfologické jazykové prostriedky

S so
• píšeme s, ale vyslovujeme [2] pred: • píšeme so, ale vyslovujeme vždy [zo]:
- samohláskou: s otcom: [z] otcom, so švagrinou: [zo] švagrinou.
- znelou spoluhláskou: s Braňom: [z ] Braňom.

VÝNIMKA: pred osobným zámenom vyslovujeme [s]: VÝNIMKA: pred osobným zámenom
[s] ním, [s] vami. vyslovujeme [so]: [so] mnou.
z zo
• píšeme z, ale vyslovujeme [s] pred neznelou spoluhláskou: • píšeme a vyslovujeme vždy [z o ].
z povaly: [s] povaly.

k ku
• píšeme k, ale vyslovujeme [g] pred: • píšeme ku a vyslovujeme vždy [gu]:
- samohláskou: k uchu: [g ] uchu, ku kapuste: [gu] kapuste.
- znelou spoluhláskou: k dvoru: [gr] dvoru.

VÝNIMKA: pred osobným zámenom vyslovujeme [fc]: VÝNIMKA: pred osobným zámenom
| /í:J nim, [ku | mne. vyslovujeme [ku]: [ku] mne.
v vo
• píšeme v a vyslovujeme [f] pred neznelou spoluhláskou: • píšeme i vyslovujeme [vo].
v ceste: [f] ceste.

Ukážka 25 ■ Dobrá rada

Štylistické využitie predložiek
Prvotné predložky patria k nepríz-
nakovým jazykovým prostriedkom.
D ru h o tn é predložky majú štylistic­
ký p ríz n a k odbornosti, nachádza­
jú sa v náučných a adm inistratív­
nych textoch.
Pri všetkých týchto činnostiach
treba postupovať v zmysle súbo­
ru noriem EN 932.
Vzhľadom na to, že v Slovenskej
republike v súčasnosti prebieha
proces začleňovania európskych
noriem do sústavy STN, uvádza­
me zoznam európskych skúšob­
ných noriem pre kamenivo...
(Ľ. Polakovič)
Nepomýľte si slovné druhy!
S prudkým rozvojom administratív­
neho štýlu v 20. stor. narastal počet
sekundárnych predložiek, ktoré sú
potrebné na presné a jednoznačné
vyjadrenie v právnických a obchod­
ných textoch, napr.: u súvise, v po­
rovnaní, na rozdiel, v závislosti od,
prostredníctvom, zásluhou, počnúc,
končiac...

■ Rozlišujte a) Použite nasledujúce

druhotné predložky
Predložka Príslovka vo vetách:
Začínajúc 1. júlom vstúpi vyhláška do platnosti.
v zmysle, v záujme,
Nechtiac som ho urazil.
v dôsledku, prostred­
Počínajúc pondelkom otvárame novú pobočku. Chtiac-nechtiac musím ísť. níctvom, so zrete­
ľom na, odhliadnuc
Predložka Podstatné meno
od, s ohľadom na,
Na rozdiel od krajín východnej Európy naša kraji­ Nerobíme rozdiel medzi jed­ bez ohľadu na atď.
na má výborné podmienky na rozvoj agroturistiky. notlivými regiónmi. b) Hľadajte v odborných,
Môžeme si to dovoliť so zreteľom na získanú Maj predovšetkým na zrete­ administratívnych
prax. li svoje zdravie. a novinárskych tex­
toch ďalšie druhotné
predložky.

65
 Rozdelenie spojok
podľafunkcie z|učovacie
priraďovacie 4— odporovacie
podraďovacie \ stupňovacie
vylučovacie
Ukážka 26 I
Toto mesto nemohlo tu nestáť
- priam sa žiada zvolať každé­
mu, kto sa naň zadíva z ktorého-
kolvek z okolitých nahusto sto­
jacich vrchov. Akoby sa zgúľalo
z nich do kolísky, ktorú mu od
vekov prichystával svojimi voda­
mi Jeho Veličenstvo Váh.
Mesto si tu slastne hovie, naťa­
huje údy, vystiera driek. Z výšky
hôr silueta je to prenáramná, až
prechádza zrak. V zime či v lete,
za rána či navečer ponúka očiam
scenériu, ktorej ťažko hľadať po­
dobnú.
(Š. Moravčík)
a) Nájdite v texte ukážky 26
príklady na spojkové a bez-
spojkové spájame viet.
b) Vypíšte z ukážky všetky
spojky, ktoré spájajú vety
a roztrieďte ich na priraďo­
vacie a podraďovacie.
Určte skloňovacie vzo­
ry označených slov v ukáž­
ke 26.
Vyberte z dvoch možností
správnu.
a) Nemusím ísť do školy, pre­
tože je dnes sviatok./Ne-
musím ísť do školy, nakoľ­
ko je dnes sviatok.
b) Príde môj zástupca, a to
môj otec./Príde môj zá­
stupca, a síce môj otec.
c) Vrtí sa jak kolotoč./Vrtí sa
ako kolotoč.
d) Bol som tam v čase, kedy
sa to stalo ./Bol som tam
v čase, keď sa to stalo.
66
■ Co u i viete...
Spojky sú neplnovýznamový slovný druh. Spájajú slová
(daždivý a nudný) alebo vety (Pršalo a nič sa nedialo.).
Nemajú vetnočlenskú platnosť.
Z teórie spojok
Priraď ovacie spojky spájajú rovnocenné slová alebo vety.
Najfrekventovanejšie spojky:
a) zlučovacie: a, i, aj, ani, alebo, či, ako i, ako aj;
b) odporovacie: a (v zmysle ale), ale, avšak, lež, lenže;
c) stupňovacie: ba, ba aj, ba ani, nielen - ale aj, nielenže - ale aj;
d) vylučovacie: alebo, či, b u ď - buď, buď- alebo, či - či.
Podraďovacie spojky spájajú nerovnocenné vety (hlavnú a vedľajšiu
vetu) do súvetia.
Najfrekventovanejšie spojky: napr. aby, ako, či, čo, keď, keďže, lebo,
pretože, pokiaľ. Viac informácií nájdete na s. 77.
Z pravopisu spojok
Čiarku pred spojkami píšeme:
a) Ak sa opakuje tá istá zlučovacia alebo vylučovacia spojka (i - i - i;
a n i - ani; alebo - alebo), píšeme ju pred druhou a každou n a­
sledujúcou: Ozve sa č i v zime, č i v lete. Ozve sa a j v zime, a j v lete.
A le b o ber, alebo nechaj! O zvieratá sa staráme po celý rok: na ja r
i v lete, i na jeseň, i v zime.
Ale: Ak vymeníme zlučovaciu spojku za in ú , čiarku pred vyme­
nenou spojkou nepíšeme.
Zvieratá kŕmime i na jar, i v lete a j na jeseň a v zime.
b) Ak sú vety alebo členy viacnásobného vetného člena spojené inými
spojkami ako a, i, aj, a n i, či, alebo v zlučovacom význame:
Ozve sa každý rok, a p re to m á zabezpečenú rezerváciu. Je to dobrý
návrh, a le prišiel neskoro. Myslím, te d a som. {a teda)
c) Ak sú vety alebo členy vo viacnásobnom vetnom člene spojené dvo­
m a protikladnými spojkami (n ie le n - a le aj, ta k - a ko aj...), čiar­
ku píšeme pred druhou z nich:
N ie le n že prišiel neskoro, a le sa ani neospravedlnil.
d) Pred všetkými podraďovacími spojkami: že, keby, aby, keď, pretože...
Čiarku m ôžem e, ale n em u sím e písať pred priraďovacími spojkami,
ak vyjadrujú iný vzťah ako zlučovací napr.: Naháňali ho, a nechytili.
(odporovací vzťah) Naháňali ho a nechytili. (zlučovací vzťah)
Čiarku n ep íšem e pred spojkou a ko v prirovnaní: Modrá ako obloha.
Morfologické jazykové prostriedky
 Mladosť sa ukrutne mýli, aleje natolko nestála a premenlivá, že vlastne sa dlho mýlit nemôže.
(Paul Valéry)

SK *

■ Čo už viete...
Nie všetky spájacie výrazy sú spojkami. Aj opytovacie zámená {.kto, čo, ktorý, Spájanie síoo a viet
kade, aký...) môžu spájať nerovnocenné vety v podraďovacom súvetí - nazýva­ • bezspojkové
me ich vzťažné zámená. Skloňujú sa podľa vzoru prídavných mien.
• spojkové

■ Dobrá rada P ísan ie i / y

Nezabudnite napísať čiarku Spájacie výrazy (napr. aký, ktorý) sa Doplňte chýbajúce spojky
pred spojkami a teda, a tak, skloňujú podľa vzoru pekný, a preto a prípadne čiarky.
a predsa, a keď. majú v N pl. tvar ald, k to rí: Nasmiali sa Čakal dlho... neprišla.
spoločne na tom, a k í boli. Tí majitelia, Odišiel... nemal urobiť.
k to r í nepredali akcie, zarobili. Som mladšia... ty.
Utekali sm e... sme nezmeš­
kali vlak.
Spýtaj sa ...je to sestra.
Rozlišujte
a) Vypíšte na tabulu správne
napísané spojky a spájacie
Ak sa dá spojka či zameniť za spojku alebo, ide o vylučovacie súvetie, je to pri­
výrazy.
raďovacia spojka. Píše sa bez čiarky. (Jesť č i nejesť? Ozve sa o zime č i v lete.)
b) Využite ich v súvetiach.
Ak sa spojka či nedá zameniť za spojku alebo, ide o podraďovaciu spojku. zatiaľčo/zatiaľ čo,
Píše sa s čiarkou. (Povedz, & budešjesť.) pri čom/pričom,
Ak za spojkou ako nasleduje podstatné meno, prídavné meno, ide o prirovna­ akoby/ako by,
nie. Píše sa bez čiarky. (Boí veľký ako hora.) keďže/keď že,
do konca/dokonca,
Ak je za spojkou ako na niektorej pozícii vo vete sloveso, ide o podraďovaciu nielen/nie len,
spojku. Píše sa s čiarkou. (Písal, ako najlepšie vedel.) apreto/apreto
Pozri aj tabuľku Čiarka v súvetí v cvičebnici (s. 49).
Ukážka 27

A drumble dievčej žiaľ

Štylistické využitie spojok a spevavé pole,
a jarú družinu, a nebové hole,
Spojky sú slová - morfémy, ktoré v texte plnia gram atickú funkciu. a voľnú svetlú diaľ,
Samy osebe sú bezpríznakové, ale môžu pôsobiť expresívne, keď ich: a mohutné sily,
a) opakujeme (ukážka 27), a tichú dedinu by sme neľúbili?
(A. Sládkovič)
b) nepoužijeme (ukážka 28 a 29) tam , kde ich čitateľ očakáva.

Bezspojkové sp ájan ie viet je nielen expresívnym prvkom, ale aj Ukážka 28

zdrojom dynamizácie textu. Spojku nahradí čiarka alebo pomlčka.
Pojednej októbrovej noci
všetky nádhery zemegule
Nechcel to, ale dovolil to. Nechcel to, dovolil to.
sa pochytali za ruky, rozbehli sa
Nechcel to - dovolil to.
cez vŕšky, kopce, cez lúky
do parkov, záhrad,
Rozlišujte do lesa a zvolali:
maliari sveta, spojte sa!
(J. Smrek)
Správne Nesprávne
Bolo to vtedy, keď žili ufóni. Bolo to vtedy, kedy žili ufóni. (zámena spojok)
Ukážka 29
Pýtal sa, že kedy prídem, (nesprávne spája­
Pýtal sa, kedy prídem.
nie spojok) Nuž rýchlo po komisárov, drá­
bov, žalárnikov, sudcov, po mu-
Keby som mal peniaze, pôj­ Kebyže mám peniaze, pôjdem rád. (nespráv­ čidlá, šibenice, katov!
dem rád. ne skladanie spojok) (Moliére)

67
 1 .............
Častice (partikuly)
Rozdelenie častíc
podľafunkcie
■ Čo uj viete...
Neplnovýznamový slovný druh. Majú vlastnosti slov - morfém, vyjadrujú osobný
• uvádzacie
postoj hovoriaceho k obsahu výpovede, dodávajú slovu (1Iždy máš pravdu len ty!)
- pripájacie
alebo vete {A on, samozrejme, do večera prišiel.) významové odtienky.
- pobádacie
• vytyčovacie Nemajú vetnočlenskú platnosť.
- vysvetľovacie
- zdôrazňovacie
H odnotiace častice často tvoria neslovesné
- hodnotiace
jednočlenné vety: Možno... Samozrejme. Áno!

Ukážka 30
L pravopisu častíc
„A čo ti to visí z pova­
ly?“ ukázal Gusto na
P ísanie čiarky
spleť akýchsi špagá­ Pri hodnotiacej a vysvetľovacej častici:
tov a špagátikov. a) P íšem e čiark u , ak m á platnosť pre celú vetu, nielen pre jedno slo­
„To sú, prosím, ko­ vo, napr. Chcel sa, zrejm e, vrátiť domov. Ja, p rirodzene, budem proti.
rienky, dodávajú môj­ Nie som, žiaľbohu, odtiaľto. Slovom , bude to tak! Veru, už bolo neskoro.
mu staromládenec­ b) N epíšem e čiark u , ak m á vzťah iba k jedném u slovu,
kému bytu korenistú
napr. Bolo už v eru neskoro. Ľúbi zrejm e Z uzu.
príchuť. Toto je na­
príklad korienok ras­
cový...“ Spojenie častice s oslovením
(J. Pavlovič) Ak sa častica spojí s oslovením, čiarku píšeme až po podstatnom mene.
Správne: No Jano, to sa ti teda podarilo!
N esprávne: No, Jano, to sa ti teda podarilo!

P ísanie častíc dovedna alebo oso b itn e

■ Viete, je...? a) Ak sa častica skladá z viacerých slov, pokladáme ju za jednu jazykovú jed­
notku (asi sotva, akože by, nie a nie, len a len, priam tak); niektoré 2-slov-
Častica bodaj vznikla z výra­ né a 3-slovné častice píšeme osobitne (bodaj by; čo i len; ba čo aj...).
zu Pán Boh daj. Častica namoj-
b) Väčšinu častíc píšeme dovedna: akiste, bezpochyby, čoby, čožeby, akoby,
pravdu pochádza zo zmerave­
ného výrazu na moju praudu napríklad, takisto...
(a teda nemá dvojhlásku ô). c) Dovedna píšeme aj zmeravené tvary: božechráň, chvalabohu, nedajbože...
d) Častice, v ktorých sa opakuje to isté slovo, píšeme
so spojovníkom: tak-tak, len-len, už-už...

Doplňte jednu vetu

Používanie nespisovnej častice Rozlišujte
Správne: p rav d aže
k časticiam v každom N esprávne: ovšem
súbore. Bože, chráň nás!
častica: božechráň
Ale Samozrejme, chvála Bohu na nebi
Avšak \ x Pravdaže \ častica: chvalabohu
' I V , /-I n ...... .......... ... ........ ............ ......................
Bezpochyby, s**/r sat na moj názor
—~— častica: namojveru
Veď " Kdeže
pred všetkými ostatnými
Bohužiaľ, / Čožeby častica: predovšetkým
Vlastne Čoby

68 Morfologické jazykové prostriedky

 g3 • Ro^um máme ofdy len pre tých druhých, pre seba len málokedy.
>. * (Lion Feuchtwanger)
^ J?
’ sťť

Štylistické využitie častíc

Morfologické jazykové prostriedky

Častice sa využívajú najm ä v subjektívnych a subjektívno-objektív- Rozlišujte
nych štýloch. V objektívnych štýloch sa takm er nenachádzajú. Veľmi
časté sú v textoch hovorového štýlu, najm ä v dialógoch. Významne Už je raz darmo. Častica
sa podieľajú n a výstavbe te x tu Žil raz starček
Príslovka
(prostriedky výstavby a súdržnosti textu - konektory). so starenkou.
Stačí mi raz
N adm erným používaním uvádzacej častice no dostáva tex t príznak Číslovka
povedať!
hovorovosti, preto je chybou používať ju vo výkladových textoch.

Ako závažná štylistická chyba sa pociťuje bezdôvodné používa­

nie uvádzacej častice ta k že v hovorovom prejave. V umeleckom tex ­
te môže jej použitie slúžiť ako charakterizačný prostriedok (napr. po­
stavy s menej kultivovaným jazykovým prejavom).
Aký osobný postoj vyjad­
Publicistický (aj umelecký) štýl využíva častice na zvýraznenie sub­ ril kom unikant pom ocou
jektívnosti textu. častíc?
Mám asi 100 eur.
Mám možno 100 eur.
Ukážka 31
M ám pravdepodobne
100 eur.
tebnedollž a tó d k ľ Sekl1 VPaŽerál<U’ ^ piť ^ tekutín' Ak sa totiž liek nedos- M ám chvalabohu 100 eur.
Mám až 100 eur.
Mám dokonca 100 eur.
Mám nanajvýš 100 eur.
účinku. Nevhodným nápojom je aj čaj, ktoiý blokuje látky typu aspirínu. Mám ib a /len 100 eur.
Mám sotva 100 eur.
(Z tlače)

Porovnajte funkciu označe­

N áučný štýl (jeden z objektívnych štýlov) využíva častice iba ných slov a podľa toho ich
sporadicky. zaradte do príslušných slov­
Ukážka 32 ných druhov.
: a) Len aby nezabudol.
b) Bojí sa, aby nezabudol.
VZ OSN vtedy vyzvalo štáty, aby tento deň venovali konkrétnym aktlvlt^ k^ '
ré podporia informovanosť verejnosti o nenahraditelnom vyznáme vody
c) Nemám ani jednu.
príklad organizovaním konferencií, okrúhlych stolov, seminárov a vystav za
d) Neodišiel Patrik ani Dano.
e) Samozrejme, ty máš
meraných na ochranu tejto tekutiny a jej zdrojov a uplatnovame odporúča
Agendy 2 1 - Akčný program UNCED - na Konferencii OSN k životnému pro­
prednosť!
f) Prijala to tak samo­
strediu a rozvoju z júna 1992 v Riu de Janeiro. ^ Hulínek) zrejme...
(D. Hulínek)
Doplňte do nedokončených
viet častice:
Viete, je...? sotva, predsa, aspoň, nech,
V slovenčine je okolo 200 častíc, to jest takých slov, ktorými ■ Dobrá rada raz, tak, veď, kiež, azda.
a) Všetko je ... vyriešené.
hovoriaci prispôsobí svoju reč situácii. Sú to osobné slová. Slovo ráz (črta, cha­
b) ... sa vám páči, sú dobré!
rakter) je podstatné c) ... k nám viac nepríde!
Všetky slová, ktorými človek koriguje svoj prejav alebo sa
d) Vezmem ... tri kilá.
výraznejšie prejavuje ako osoba, majú svoju melodickú po­ meno. Slovo raz môže
e) Mohol b y ... prestať s tou
dobu. Mnohé z nich majú dokonca množstvo zvukových po­ byť častica, príslovka
alebo číslovka.
hudbou?!
dôb, a tým aj množstvo významov.
f) Bolo toho ... do jedného
(J. Mistrík) košíka.
g) ... len príde!

69
 Citoslovcia (interjekcie)
v
Rozdelenie citosloviec
podľa obsahu
■ Co už viete...
Neplnovýznamový slovný druh. Sú to slová - vety, vyjadrujú cit (jaj), vôľu
• vlastné
(heš) alebo napodobňujú zvuky (cingi-ling).
• zvukomalebné
Ak nezastupujú vo vete iný slovný druh, nemajú vetnočlenskú platnosť.
Citoslovcia sa výnimočne môžu použiť napr. vo funkcii slovesa v prísudku
vety (Ale o tom nikto ani muk! Žaba čľup do vody).

■ Viete, je... ?
Pozdravy ahoj, čau... považujeme
za citoslovcia.
Pozdrav AHOJ! je starým kresťanským
námorníckym pokrikom. Keď námorníci
spúšťali loď na more, volali:
„K pocte Ježišovi!“ - „Ad honorem
Jesus!“ - AHOJ!
Ukážka 33
Vtáky
Ťui ťui ťui ťui?
Titititi.
Titititititi.
Tru ťui ťui?
Tititi. Srrííií.
A kde bývaš, vuit?
Tvi tvi vti tvitvi
u Vinea vťavťavťav,
vťavťa ťaťaťa.
(V. Šikula)
Ukážka 34 j
, V :
Citoslovce (slovo - veta) stojí mimo vety či súvetia, preto je vždy
od nich oddelené čiarkou.
Z pravopisu citosloviec
In te rp u n k c ia p ri citoslovciach
Vety s citoslovcom majú na konci zvyčajne výkričník.
Ach, to azda nie! Vitajte u nás! Hijo-heta, na koníčku, do Prešova
po pšeničku!
Aj uprostred vety môžeme citoslovce zvýrazniť výkričníkom.
A on buch! a bol na zemi.
P ísan ie čiarky
Hej, nevideli ste Marka? Nie, len Miša!
Ahojte, Hanka, Eva, Soňa!
Ale: Vo vete A on buch! a bol na zemi... (citoslov­
ce buch je vo funkcii prísudku, preto nie je
oddelené čiarkou.)
P ísanie o so b itn e a dovedna
V mnohých citoslovciach nie je písanie ustálené: hi-hi-hi/hihihi.
„Ku-kuk!“volá kukučka./ „ K ukuk!“ volá kukučka.
.s

Oj, Bože náš, Bože!
akty nepomôžeš,*
ktože nám pomôže?
(S. Chalúpka)
V prvom verši ukážky 34 je:
A. jedno citoslovce a dve
oslovenia,
B. jedno citoslovce a dve
častice,
C. jedna častica a dve ci­
toslovcia,
D. jedna častica a dve oslo­
venia.
Zmeravené tvary píšeme dovedna: Nevídali, Samko plače!
D ajsamisvete!
■ Viete, že...?
Zvukomalebné slová nazývame onomatopoje.
Zvuky, ktoré vydávajú zvieratá, sa nevyjadrujú
všade rovnako. Napr. slovenské kikirikí
znie v španielčine cocoroco [kokoroko];
v angličtine cock-a-doodle-doo
[kok-9-dúdl-dú]; v rumunčine
cucuricu [kukuriku].

70 Morfologické jazykové prostriedky

m
 ,y & Kálanie evanjelia v maštali ešte nikdy neodučilo krochkať svine.
(Georg Kaiser)
's r ^

Štylistické využitie citosloviec

Morfologické jazykové prostriedky

Inšpirujte sa ukážkou 35
a napíšte krátku báseň s ci­
Citoslovcia sú expresívne slová a ako také sa nehodia do písomných toslovcami.
prejavov objektívnych štýlov. Uplatňujú sa v subjektívnych jazyko­
vých štýloch - v hovorovom a umeleckom štýle. Nájdeme ich hlavne a) Nájdite v ukážke 35 ci­
v dramatickom rozprávaní, v dialógu alebo monológu postavy. toslovcia.
b) Určte ich druh.
Vytvorte tri vety, kde by ci­
Ukážka 35
j toslovce nahrádzalo iný slov­
Čivi-čivi, kvok, kvok - Ukážka 36 ný druh vo funkcii vetného
deti kričia: „Zmok! Zmok!“ člena.
Na začiatku bolo slovo. Pomaly sa
Ale vedia, že to pletky,
lepilo z dýchania, ľudskej vône a ci­ Prečítajte si pozorne ukáž­
namrvia mu chleba striedky
tosloviec. ky 35 - 37. Diskutujte, ako sa
a už zobká: zob!
(M. Rázusová-Martáková) Cic! Cic koži kozina! Cumgária, odlišuje autorský zámer jed­
humgária, cingulinky brink! Sy- notlivých autorov. Prečo vy­
kotanie, vrkútanie, tympan, kŕč! užívajú citoslovcia?
Cš, cš. Žižežažuži. Ženy a muži,
všetci nežní, všetci krásni, všetci a) Snažte sa utvoriť ku kaž­
s rozpálenými očami. dému zo slovesných pod­
(Š. Moravčík) statných mien citoslovce:
božekanie, bedákame, hm-
kanie, mľaskanie, pípanie,
tikanie, sipenie, syčanie,
kuvikanie, kvikanie, kviča-
nie.
Vzor:
božekanie - bože! bože!
b) Podľa písania samohlások
i/y sformulujte tézu o pra­
vopise zvukomalebných ci­
y tosloviec.
Dodajte k textu ukážky 38
ES aspoň jedno pomenovanie
zvieraťa a sloveso, ktoré je
Ukážka 37 utvorené od zvuku, ktoré
zviera vydáva.
„Fraňo Nero? Pch!“ Priska ma už
mala po krk. Asi tri dni som sedela V texte ukážky 38 je pri jed­
doma a vstrebávala ten umelecký záži­ nom zvierati sloveso, kto­
tok sprostredkovaný sovietskou kine­ ré nevzniklo zo zvukomaleb­
matografiou. Do toho telefón. Prásk! ného citoslovca. Dokážte, že
„Volá ti ten pekný chlapec, veď vieš,“ je to tak, a ako argument po­
mama na mňa žmurkala a vliekla ma užite aj pravopisné pravidlo.
k telefónu. „Ktorý?“ vzpierala som sa
ako sviňa pred porážkou. Nechcela í
Ukážka 38 ;
som nikoho, iba Franca Nera. „No
ten, Jožinko...“ Mne, obyvateľovi hlavného mesta, po celý rok znejú v ušiach aj zvuky,
BuééééH! ktoré vydávajú naše milé zvieratká, keď kuriatko čipčí a pípa, vyliahnu­
„Haló,“ plakala som do slúchadla. té vtáčatká čivkajú, hus gagoce či gága, prasa krochká či kvičí, diviak grú-
„To som ja, Jozef. Ahoj.“ li, sluka kvorká, jarabica čiriká, vrabec čviriká, moriak hudruje, mačka
(M. Murrayová) mňauká, prepelica podspodáka, somár híka (v ľudskej podobe tára), hlu-
cháň brká, tetrov toká, vlk zavýja, močiarnica mekotá, bocian klepoce,
medveďmumle a mrmle, morky pujkajú, zajace murckajú...
(P. Jaroš)

71
 '^ r-W
Riešenia úloh %ostrán 4 7 - 71
1. zrkadlo: pod. meno, stred, r., sg., N; obraz: pod.
m., muž. r., sg., N; bojový: príd. m., muž. r., N, sg.; jas­
ný: príd. m., muž. r., N, sg.; dokreslil: sloveso, 3. os.,
sg., min. čas, oznam, sp., čin. r., dok. vid; spoveda­
jú: sloveso, 3. os., pl., prít. čas, oznam, sp., čin. r.,
nedok. vid; 2. a) dvere, osýpky, meniny, Malacky,
Vianoce, Ladce, Tatry; b) Malacky - vzor žena; Lad-
ce - vzor stroj; osýpky, meniny, Tatry - vzor žena; dve­
re, Vianoce - vzor ulica; c) dverí/dvier, osýpok, me­
nín, Malaciek, Vianoc, Ladiec, Tatier; 3. a) Noe,
Noema, Noemovi, Noema, Noemovi, Noemom; An­
drea, Andrey, Andrei, Andreu, Andrei, Andreou; finá­
le - nesklonné; b) pixelov/pixlov; serverov; c) Ka-
ká, od Kakáa, Kakáovi... 4. a) Zeusa/Dia, Sofokla,
Verná, Achilla, Herkulesa/Herkula; b)euromin-
cí, eurobankoviek, euromien, europeňazí, euro-
platieb, eurozóny; 5. A. štruktúrovaný, B. berno­
lákovský, C. lužickosrbský; 6. S, n, M, g, s, S,S,
m, m, S; 7. a) Matica (aj Slovenské pohľady je
už skrátený pôvodný názov); b) Národné noviny;
Pohľady; 8. i, i, í, i, í, í, í, í, i, i, y, i; 9. a) príčas­
tie: napredujúcej-, b) najväčších medzinárodných
finančných; 10. napr. sú súčasťou básnického
opisu; vytvárajú atmosféru, sprostredkujú zrako­
vé vnemy - farebné videnie sveta; vytvárajú pôso­
bivé kontrasty ap.; 11. napr. dačo, dakoľko, dáko,
dajaký; 12. sám: sami, samy, samého; samý - samý,
samá; 13. Celá spoločnosť bola vojnou zmene­
ná. Ľudia odchádzali za prácou do mesta, tak ako
i dievča v tejto básni. 14. o mojich deťoch, s moji­
mi deťmi, so svojím priateľom, k vašim službám, títo
traja, o týchto dvoch, akísi chlapi; 15. svojím, svo­
jím, so svojimi, nad svojím; 16. a) napr. na syr, die­
ťa; b) napr. na Janka; c) napr. na Janka; d) napr.
syr/Janka; 19. A.; 20. 01: B., 02: C., 03: B.; 04:
A., 05: anotácia, 06: kondícií, eliminácií, kostí, boles­
tí; 07: vymedzovacie zámená, 08: napr. rad odporú­
čaní na potlačenie jej príznakov; 21. napr. tráviaci
systém; glukogén, endokrinné bunky; 22. napr. po­
mocou obsahovej (vetnej, modálnej) príslovky mož­
no, treba, pomocou morfémy sa: ukladá sa; 23. A.;
24. možno, treba; 25. nie je to dôsledková spoj­
ka a tak - nemôžeme ju nahradiť výrazom a pre­
to, ale a takým spôsobom...; 26. pätoro nož­
níc, osmoro ponožiek, troje dietky/dietok; 27. A.;
28. B.; 29. druhá svetová vojna, Peter Prvý,
miliardtý; 30. napr. viacero, mnohý, mnohokrát,
mnohoraký; 31. tisíc deväťsto deväťdesiatjeden;
[šesnásť/šesnázď; šesd’esiat, duacaťročný]; dve
štvorky; troma/tromi-štyrmi; 33. raz - príslov­
ka; zakaždým - príslovka; 34. a) C.; niekoľko, nie­
koľkokrát; jeden je vo význame nejaký - záme­
no; b) troje dvere, troje dverí; 35. zmizli by..., kde
by ste mohli; 39. b) chcete, čujte, hovorí; 40. je
vysádzané, uvádza sa, sa uvádzajú; 41. pod­
statné mená: tichota, šust, huk, hvizdot, pisk,
72
Otestujte sa
Morfologické jazykové prostriedky
1. V ktorom variante sú všetky podstatné mená ab­
straktné a ich tvar v I sg. je gramaticky správny?
a) túžbov, úmyslom, mliekom
b) starobou, zdravým, mladosťou
c) šťastím, dobrotou, hluchotou
2. Ktoré gramatické kategórie patria slovesu
vo vete?
P riznali by ste sa k p riestu p ku proti školském u
poriadku?
a) 2. osoba, plurál, min. čas, podmieňovací spôsob,
činný rod, nedokonavý vid
b) 2. osoba, plurál, pritom, čas, podmieňovací spôsob,
trp n ý rod, dokonavývid
c) 2. osoba, plurál, pritom, čas, podmieňovací spôsob,
činný rod, dokonavývid
d) 2. osoba, plurál, min. čas, podmieňovací spôsob,
činný rod, dokonavývid
3. Prepíšte vety so správnymi predložkovými väzba­
mi.
a) Je za/o tri m inúty sedem.
b) Jana m á talent na/pre m atem atiku.
c) Vzhľadom na nedostatok/k nedostatku času použi­
jeme kratší postup.
d) Hlasujem za/pre kandidáta č. 4
4. Vyhľadajte vo vetách častice a vypíšte ich.
a) Prídeš? Áno.
b) Hádam sa nám to podarí.
c) Teším sa iba na teba.
5. V každom rade slov vyhľadajte prídavné meno,
ktoré doň nepatrí, a vypíšte ho:
a) očný, orechový, lacný, slabičný,
b) Julkin, žiacky, žiakov, babkin,
c) ostrý, múdry, krátky, veveričkin.
6. Určte vzor prídavných mien.
krtkova, svieži, pamätný, krokodílie,
obecný
7. Utvorte L sg. od podstatných mien.
kalendár, obal, luster, batoh, výstrel
8. Utvorte I pl. od podstatných mien.
monogram, lev, hotel, hlavolam, dojem, sad
Morfologické jazykové prostriedky
 9. Určte vzory podstatných mien.
Vianoce, voš, kliešte, Tatry, štúdium , učilište, jahňa
10. V ktorej skupine slov sú všetky slová napísané pra­
vopisné správne?
A. Bratislavská ulica, hviezdoslavovskýverš, Husova
kázeň, Štúrova družina
B. Biely Potok (vodný tok), bratislavské ulice,
Štúrová družina, Slovenské národné m úzeum
11. Vypíšte z viet správnu spojku alebo časticu.
a) Neviem o tom, žeby/že by mal dnes prísť.
b) Vyzerá, akoby/ako by mu z oka vypadol.
c) Ako by/akoby si konal v mojej situácii?
d) Nemusím skoro vstať, pretože/preto že je dnes so­
bota.
12. Doplňte: k/K ; s/S ; d/D; t/T ; k/K ; v/V; l/L; p/P;
k/K ; h/H ; z/Z ; k/K ; l/L; p/P ; k/K .
Červený «láštorje postavený na spôsob opevnenia,
ktoré pevnými m úrm i so strieľňami chráni vnútorné
objekty a nádvoria.
Návštevník, ktorý sem príde prvý raz, zbadá až
v poslednej chvíli, že stojí pred kláštorom. Od •everu
ho chráni dravá rieka •unajec. Nad ním sa vypínajú
•ri •oruny. Z •ýchodnej strany kláštorné m úry obmý­
va •ipnický *otok, nad ním sa dvíha •láštorná »ora. Zo
•ápadnej strany k hradbe, pozdĺž ktorej od nepam ä­
ti vedie cesta, prilieha «opec Uhliská. Iba smerom na
juh úzke údolie, kadiaľ preteká •ipnický •otok, je ot­
vorené. Najďalej vidieť vežu sláštorného kostola.
(Š. Moravčík)
Riešenie úloh nájdete na s. 94.
ston; slovesné podstatné mená: mrmlanie,
skučanie; 42. neplnovýznamové - modálne/spô-
sobové: A., D.; 43. správne: B, D, E; 44. včera,
dnes; 45. b) napr. umelecký štýl: rozprávka - ^ra-
Zu, potom, znenazdajky; opis - nezvyčajne sýto vonia,
pestro rozkvitá; hovorový štýl: rozhovor, rozprávanie
príbehu - desne krásne, super vyzerá; c) napr. príslov­
ka dnes rozvíja len sloveso; veľmi rozvíja aj prídav­
né meno; 46. a) príslovka; b) predložka; c) príslov­
ka; d) predložka; e) predložka; f) príslovka; 47. len,
na mňa, teda, zas - tuje časticou (nadväzuje na pove­
dané - na kontext); 48. a) mimoriadne, rýchlo, pra­
videlne, veľmi (presnejšie: miery), nepríjemne - prí­
slovka spôsobu; b) opakovacej figúry, opakuje sa časť
verša na začiatku a na konci básne; 49. a) príslov­
ka, častica; b) častica, príslovka; c) príslovka, časti­
ca; d) predložka, príslovka; e) príslovka, častica; f)
príslovka, častica; g) častica, príslovka; h) príslovka,
predložka; ch) príslovka, častica; 50. pod, s, v [pot,
z, f]; 51. vo svojom - vokalizácia: slovo po predlož­
ke sa začína skupinou spoluhlások a na druhom mies­
te je v; vo väčšine - vokalizácia: slovo po predložke
sa začína totožnou spoluhláskou; v tomto - pred­
ložka sa spodobuje: [f, tomto], v čase - spodobo­
vanie: [fwčase]; v nešťastí - nedochádza k vokali-
zácii ani k spodobovaniu; 52. prvotné: medzi, na,
pred, v; druhotné: žiadne; 54. a) bezspojkové ...ho­
vie, naťahuje...; pomocou pomlčky: tu nestáť - priam
sa žiada...; spojkové: pomocou spojky alebo spá­
jacieho výrazu kto, ktorú, až, ktorej; b) všetky sú
podraďovacie; 55. vzor pekný; 56. a) pretože, b)
a to, c) ako, d) keď; 57. ale + čiarka, a to + čiarka,
ako (bez čiarky), aby + čiarka, čia + čiarka; 58. a) za­
tiaľ čo, pričom, akoby, keďže, dokonca, nielen,
a preto; 61. a) častica; b) spojka; c) častica; d) spoj­
ka; e) častica; f) príslovka spôsobu; 62. napr.: sotva:
c), f); predsa: d),g); aspoň: e), nech: b), raz: tak: f);
veď: c); kiež: c); azda: a), c), g) ap.; 63. A; 65. zvu­
komalebné: čivi-čivi, kvok, kvok, zob; Zmok! - rozpráv­
ková bytosť ap.; 66. napr. Ozvalo sa jeho hi-hi-hi -
podmet; Vždy bol hŕŕ do všetkého. - prisponový výraz
v prísudku; 67. napr. ukážka 35: autor učí dieťa cítiť
rytmus, rozumieť slovám; ukážka 36: slovná hra, „vý­
buch slov“; ukážka 37: autor dramatizuje text, pôsobí
autenticky; 68. a) napr. bože, bože!; hm-hm! 70. za­
výja - slovesá utvorené zo zvukomalebných citoslo­
viec majú hlásku i/í, nie y/ý.