Všeobecné poznatky o 

jazyku

Jazyk = abstraktný systém znakov ( znaky nemajú význam samy o sebe, len zastupujú iné veci)
- je prostriedkom myslenia a dorozumievania sa
- realizáciou jazyka je reč ( písmo)
- funkcie: 1. poznávacia = kognitívna
2. dorozumievacia = komunikatívna
3. výrazová = expresívna

Vznik jazyka: - súvisí s prácou a aktivitou človeka, s potrebou ľudí dorozumievať sa

- tento proces sa vyvíjal postupne: 1. schopnosť ľudí myslieť
2. vytváranie znakov
3. vývin artikulačných orgánov
4. psychické podmienky
- vznikol asi pred 100 000 rokmi (homo sapiens) na viacerých miestach Zeme

Prirodzený jazyk: - systém znakov a pravidiel na základe ľud. artikulovaných zvukov, ktorý slúži na
komunikáciu...
- má univerzálnu platnosť = rozumejú mu a používajú ho všetci jedinci
národného/etnického spoločenstva
- jazyky spoločenstiev môžu byť odlišné = vznikajú jazykové bariéry

Umelý jazyk = plánový jazyk

- jazyk umelo vytvorený človekom
- cieľom je ľahšie dorozumievanie sa ľudí odlišných národov (spoločenstiev)
- v stredoveku to bola latinčina
- v novoveku – angličtina
- v súčasnosti – esperanto = má internacionálnu slovnú zásobu z najrozšírenejších jazykov
 Indoeurópske jazyky

- na svete je asi 5 000 jazykov, ktoré sú rozdelené do rodín a skupín na základe príbuznosti = pre určitú
skupinu jazykov existoval pôvodný jazyk = prajazyk

Hlavné jazykové rodiny: 1. indoeurópska

2. uralská = ugrofínska
- napr. maďarčina, fínština, estónčina...
3. semitsko – hamitská – napr. arabčina
4. altajská

Indoeurópske jazyky: - najstaršie pamiatky sú z 3. tisícročia p.n.l. (Mezopotámia, Malá Ázia)
- v súčasnosti sa tieto jazyky používajú v Európe a Indii
- spoločným prajazykom bola praindoeurópčina
- od 2. tisícročia p.n.l. sa vytvárajú jednotlivé indoeurópske dialekty
- delenie: 1. indoiránske jazyky = perzština, hindčina...
2. baltské jazyky = lotyština, litovčina
3. germánske jazyky = nemčina, angličtina, nórčina...
4. italické jazyky = latinčina, francúzština, taliančina...
5. keltské jazyky = írčina, waleština...
6. slovanské jazyky
 Slovanské jazyky

Praslovančina – prajazyk slovanských jazykov

– neskôr sa rozpadla na rôzne dialekty =dnešné slovanské jazyky

Hláskoslovné zmeny, ktorými sa praslovančina vyčlenila z indoeurópskeho prajazyka:

1. Prvá palatalizácia = zmäkčovania

- g, k, ch → ž, č, š pred samohláskami ь, i, e, ě (ě=jať)
- napr. * kělo → čelo (* = pôvodné indoeur. slovo)

2. Druhá palatalizácia: - g, k, ch → z, c, s pred samohláskami i, ě ( tieto vznikli z ei, oi, ai )

- napr. * rokě → rocě
* vilkoi → vьlci

3. Tretia palatalizácia: - g, k, ch → z, c, s po samohláskach i, ě, ь

- napr. * kъning → kъnenz

V 9. storčí nastali ďalšie zmeny:

1. Zmena nosoviek: o → u *zob → zub

e → ä, ja, e *pet → päť, pjať, pet

2. Zánik a vokalizácia jerov: ь → e *dьnь → deň

ъ→o *dъmъ → dom

3. Zmena dvojhlások na samohlásky = monodiftongizácia diftongov

- ei, oi, ai → i *leid → lid
- eu → u, ju *leud → ľud
Triedenie slovanských jazykov: 1. južnoslovanské: bulharčina, macedónčina, slovinčina,
srbochorvátčina
2. východoslovanské: ruština, ukrajinčina, bieloruština
3. západoslovanské: slovenčina, čeština, poľština, dolná a horná
lužičtina
 Vznik a vývin slovenského jazyka

1. Praslovančina: - do 8. storočia
- vplyvom migrácie Slovanom dochádza postupne k jej diferenciácii

2. Staroslovienčina: - 9. storočie
- Konštantín a Metod zostavili starosloviensky jazyk (základom bolo nárečie z okolia
Solúna)
- je to prvý kultúrny slovanský jazyk
- zostavili aj prvé písmo = hlaholiku (z malých písmen gréckej abecedy)
- ich žiaci zostavili neskôr cyriliku (z veľkých písmen gréckej abecedy)
- po rozpade Veľkej Moravy – 10. storočie staroslovienčina ustupuje a presadzuje sa
latinčina

3. Slovakizovaná čeština: - presadzuje sa v 14. – 16. storočí (hlavne v administratíve)

4. 1. kodifikácia slovenského jazyka: - 1787 – A. Bernolák

- vychádzal z kultúrnej západoslovenčiny a kodifikoval 1. spisovný
jazyk = bernolákovčinu (evanjelici ju neprijali)
- zaviedol fonetický pravopis = píš ako počuješ
- diela: Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách,
Gramatica slavica, Etymológia slovanských slov, Slowár
Slowenskí-Česko-Laťinsko-Nemecko-Uherskí
- znaky: - mäkkosť spoluhlások sa vždy označovala mäkčeňom
- nerozlišoval i/y
- namiesto j používal g
- v sa písalo ako w
- podstatné mená zapisoval veľkým začiatočným
písmenom

5. 2. kodifikácia slovenského jazyka: - 1843 – Ľ. Štúr

- na základe stredoslovenského nárečia
- pravopis už nebol dôsledne fonetický, ale rešpektoval pôvod
 a zloženie slova
- diela: Nárečja slovenkuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí,
Nauka reči slovenskej
- znaky: - mäkkosť sa označovala dôsledne (ďeťi)
- nepoznal ľ, ä, y, é, iu
- koncovka príd. mien stred. rodu bola –uo
- nerozlišuje i/y
- dvojhlásky ia,ie písal ja,je

6. Hodžovsko-hattalovská reforma: - 1851- M. M. Hodža a M. Hattala upravujú Štúrov jazyk

- 1852 –M. Hattala vydáva Krátku mluvnicu slovenskú
- zmeny: - rozlišuje i/y
- namiesto dvojhlásky uo sa používa ó a neskôr ô
- pribudli ä, ľ, é
- prestáva označovať mäkkosť d,t,n,l (de, te, ne, le. di, ti...)
- koncovka príd. mien stred. rodu je é

7. 1875 - 1918: - potláčanie slovenčiny = maďarizácia

8. 1918: - vznik ČSR

- slovenčina sa stáva štátnym a úradným jazykom
- 20-té roky – silnejú snahy o vytvorenie jednotného československého jazyka
– 1931 - vychádzajú 1. Pravidlá slovenského pravopisu
- Václav Vážny – v duchu čechoslovakizmu

9. Očisťovanie slovenčiny: - 1940 – Matica slovenská vydáva Pravidlá slov. pravopisu očistené od
českých slov

10. Úpravy slovenského pravopisu : - 1953, 1991, 1998, 2000

- upravuje s používanie dvojtvarov, písanie veľkých písmen, písanie
čiarky, výnimky z pravidla o rytmickom krátení
 Členenie slovenského jazyka

Územné členenie

Nárečia = dialekty
- nespisovné územné varianty národného (spisovného) jazyka
- majú vlastný zvukový, gramatický, slovotvorný a lexikálny systém
- zaoberá sa nimi dialektológia

Delenie: 1. západoslovenské: a) severné

b) južné
c) záhorské

2. stredoslovenské: a) severozápadné
b) juhovýchodné
c) gemerské

3. východoslovenské: a) spišské
b) šarišské
c) zemplínske
d) sotácke

Vnútorné členenie

1. Spisovná forma = spisovný jazyk

- jazyková forma, ktorá je kodifikovaná vedeckou inštitúciou a publikovaná v
príručkách (KSSJ, PSP...)
- písomnú formu upravujú ortografické pravidlá
- hovorovú formu upravujú ortoepické pravidlá
 - má celoštátnu platnosť a záväznosť

2. Štandardná forma: - forma každodennej komunikácie

- neobsahuje nespisovné slová a tolerujú sa niektoré jazykové návyky (napr.
výslovnosť ľ, ä....)
- do spisovného jazyka prenikajú slová z nárečí, slangy, cudzie slová....

3. Subštandardná forma: - nespisovná forma jazyka

- používa nespisovné slová, nedodržiava prízvuk, rytmické krátenie...
- obsahuje nárečové, slangové slová, vulgarizmy, argót....

Norma: - jazykové pravidlá, ktoré sú záväzné

- pravidlá – lexikálne, morfologické, syntaktické, fonetické
- sú formulované v jazykových príručkách

Kodifikácia: - je uzákoňovanie jazykových noriem

- SAV – Jazykovedný ústav Ľ. Štúra