Dianetika Pôvodná Štúdia

Tu je Ronov prvý opis Dianetiky.
Pôvodne koloval ako rukopis v kruhu pár

priateľov, no čoskoro sa začal kopírovať a odovzdávať
z ruky do ruky a doslovne obehol zemeguľu. Výsledná
ústna propaganda priliala olej do ohňa.
Na základe tisícov listov so žiadosťami o ďalšie
informácie Ron usúdil, že jed iný spôsob, ako zodpovedať
všetky otázky, je napísať knihu. Tou knihou bola
Dianetika: M oderná veda o duševnom zdraví, ktorá
je dnes najpredávanejšou knihou o mysli. Zistite,
čím to celé začalo. Tu totiž nájdete základné objavy
a rovnice Dianetiky, medzi ktoré patria:
• Prvotné axiómy D ianetiky - axiómy, na ktorých

stojí celý tento predmet
• Objav dynamického princípu existencie,

ktorý poháňa všetky formy života - PREŽI!
• Štyri dynamiky, na ktoré sa delí život

a ktoré udávajú prežitie človeka
• Objavenie a zloženie reaktívnej mysle
• Engramy - jediný zdroj iracionálneho správania
• Moc príkazu v každom engrame, ktorá pred

Dianetikou bránila ich odhaleniu a zvládnutiu
• Analytická myseľ, jej funkcia a spôsob, ako operuje
• Prvý opis stavu Clear, jeho vlastností a potenciálu
• A najm ä - zákony navracania, ktoré vysvetľujú,

ako a prečo auditing funguje.
Tu sú teda základné objavy, ktoré Ron použil na

vytvorenie prvých Clearov - objavy, ktoré um ožnili
vyvinúť technológiu, ktorú môže použiť každý človek
a začať tak klírovať planétu. Objavy, ktoré nájdete
jedine v Dianetike: Pôvodnej štúdii.
Č I T A T E Ľ O V I
D ian etik a (z g réck eh o dia „skrz" a nous „ d u ša ”) popisuje

základné princípy m ysle a ducha. P ro stred n íctv o m aplikácie
týchto objavov sa ukázalo, že D ianetika sa zaoberala bytím, ktoré
odolalo času - ľudskou dušou, ktorú pôvodne nazývala „JA "
a neskôr „thetan". Z tohto bodu pokračoval p. Hubbard vo svojom
výskume, ktorý nakoniec vyústil do zm apovania cesty k úplnej
duchovnej slobod e pre jednotlivca.
D ian etik a je pred ch od ky ň ou a p o d o d bo ro m Scien tolog ie
a Scientológia, tak ako ju praktizuje cirkev, oslovuje iba „thetana"
(dušu), nadriadeného telu a jeho vzťah a vplyv na telo.
T á to kniha je p redkladan á vo svojej pôvodnej p od obe a je
časťou religióznej literatúry a prác L. Rona H u bb ard a. Nie je
vyhlásením nepodložených tvrdení autora, vydavateľa ani žiadnej
S cien to lo g ick ej cirkvi. Je to záznam p ozorovaní a výskumov
p. H u b b ard a o živote a podstate človeka.
Dianetika ani Scientológia nie sú ponúkané ako fyzické liečenie,
netvrdia, že fyzicky liečia a ani si na nič podobné nenárokujú. Cirkev
n eakcep tu je jed n otlivcov, ktorých cieľom je vyliečiť si nejakú
telesnú alebo duševnú chorobu. Než osloví ich duševnú príčinu,
vyžaduje kom p etentnú lekársku prehliad ku kvalifikovaným
špecialistom .
D o siah n u tie prínosov a cieľov D ian etik y a S cien to lo g ie si
vyžaduje oddanú účasť každého jednotlivca, pretože tie sa dajú
dosiahnuť len prostredníctvom osobnej snahy každého človeka.
D úfam e, že čítanie tejto knihy bu de vašim prvým krokom na
vašej osobnej ceste objavovania tejto novej a životne dôležitej
svetovej relígie.
T Á T O K N I H A P AT RÍ: t e b e
B rid g e P u b licatio n s, Inc.
5600 E. Olympie Boulevard
Comm erce, Califom ia 90022
ISBN 978-1-4031-5340-1
© 2009 L. Ron Hubbard Library
Výtvarná časť: © 2007 L. Ron Hubbard Library.
Všetky práva vyhradené.
Akékoľvek neautorizované kopírovanie, preklad,
duplikácia, import a distribúcia v celku alebo po častiach,
akýmkoľvek spôsobom, vrátane elektronického kopírovania,
uchovávania alebo prenosu, je porušením príslušných zákonov.
Book One (Kniha jeden)L. Ron Hubbard, Saint Hill, Ľianetica,
Dianetics (Dianetika), Hubbard a Scientology (Scientológia)
sú ochranné známky vo vlastníctve Religious Technology Center
a sú použité s jeho povolením.
Scientologist (Scientológ) je značka kolektívneho členstva označujúca
členov pridružených Scientologických cirkví a misií.
Bridge Publications, Inc. je registrovaná ochranná známka a známka
služby v Kalifornii a jej vlastníkom je Bridge Publications, Inc.
NEW ERA je ochranná známka vo vlastníctve
New Era Publications International ApS a je registrovaná
v Dánsku, okrem iných krajín.
SL O V Á K - D IA N E T IC S T H E O R IG IN Á L T H E SIS
Dôležité upozornenie
P ri čítaní tejto knihy si buď te naozaj istý, že ste nikdy neprešli
za slovo, ktorém u ste úplne neporozum eli. Jed in ý dôvod, prečo
človek zanechá štúdium , je z neh o zm ätený alebo n esch op n ý
sa učiť je, že v texte prešiel za slovo, k to rém u n ep oro zu m el.
Z m ätok alebo n esch op n o sť chápať alebo učiť sa prichádza

PO slove, k to ré si člov ek n e d efin o v a l a k to ré n e p o ch o p il.
N em usia to byť iba nové a nezvy čajné slová, ktoré si bud ete
m usieť vyhľadať. N iektoré bežne používané slová m ôžete mať
často zle zad efinované a m ôžu vám tak spôsobovať zm ätok.
T e n to údaj - o n e p re ch á d z a n í za n ed efin o v a n é slovo - je

najd ôležitejším faktom v celej oblasti štúdia. Každý pred m et,
k torý ste začali študovať a zanechali ho, obsahoval slová, ktoré
sa vám nepod arilo zadefinovať.
P ri štúdiu te jto knihy si b u d te teda naozaj istý, že ste nikdy
n ep rešli za slovo, k torém u ste ú p lne n ep o ro zu m eli. K e d sa
text stane m ätúcim alebo sa vám bude zdať, že mu nedokážete
porozumieť, tak práve pred týmto miestom bude existovať slovo,
ktorém u ste neporozum eli. N echoď te ďalej, ale vráťte sa P R E D
m iesto, kde ste sa d ostali do ťažk ostí, n á jd ite n e p o ch o p e n é
slovo a zad efin u jte si ho.
Glosáre
P ri písaní diela Dianetika: Pôvodná štúdia p o sk y to l
L. R on H u b b a rd glosár so všetkým i te ch n ick ý m i výrazm i
zadefinovanými tak, ako sú použité v tejto knihe, a tiež v poradí,
v ktorom by si ich mal čitateľ osvojiť. Glosár LRH tvorí dôležitú
sú časť to h to diela a pre d ôk lad n é p o ro zu m en ie p o u žitej
term inológie a pred m etu sam otného by si ho mal čitateľ celý
preštudovať.
Aby L. Ron H u bb ard pom ohol čitateľovi porozumieť, nariadil

e d ito ro m , aby p o sk y tli k te jto knihe glosár. N ach ád za sa
v D odatku knihy - Editorský glosár slov, výrazov a fráz. Slová
niekedy m ajú viac významov. Editorský glosár uvádza len ten
význam, v ktorom je dané slovo použité v texte. O statné definície
môžete nájsť v štandardných slovníkoch.
Ak nájdete akékoľvek iné slová, ktoré nepoznáte, vyhľadajte

si ich v dobrom slovníku.
Predslov
Dianetika: Moderná veda o duševnom zdraví je

najčítanejšou knihou, aká bola kedy o ľudskej
mysli napísaná. Viac než polstoročie od
vydania prvej publikácie stále zastáva popredné priečky na
zoznamoch bestsellerov takmer v každej krajine na Zemi a poháňa
tak hnutie, ktoré sa v súčasnosti rozrastá po celej planéte. Z tohto
a mnohých ďalších dôvodov ju milióny ľudí po celom svete nazývajú
jednoducho „Kniha jeden”.
V skutočnosti je však prvou knihou Dianetiky tá, ktorú práve
držíte v rukách. Prvotný názov tejto knihy, ktorá bola napísaná pre
lekársku komunitu (na ktorej pacientoch Ron vyvinul a testoval
svoje objavy), bol Abnormálna Dianetika, pretože odhaľovala jediný
zdroj všetkého abnormálneho a iracionálneho správania. T áto kniha
nebola určená na oficiálne publikovanie. Presnejšie povedané,
kópie pôvodného strojom písaného rukopisu kolovali medzi zopár
vybranými priateľmi. Odozva bola dramatická. Čitatelia začali
tento text sami kopírovať a ďalej šíriť medzi svojich priateľov, ktorí
začali robiť to isté. A tak to pokračovalo, až sa zdvihla vlna záujmu
a listov, prostredníctvom ktorých ľudia žiadali o viac informácií.
Dopyt bol taký obrovský, že ho mohla uspokojiť len kniha. Tou
knihou bola, samozrejme, Dianetika: Moderná veda o duševnom
zdraví.
\711
DIANETIKA: PÔVODNÁ Š T Ú D I A * L. RON HUBBARD
No i napriek všetkému, čo obsahuje Kniha jeden, prvotné

objavy a východiskové rovnice, ktoré sú základom celej súčasnej
Dianetiky, sú obsahom práve tejto knihy. Toto bol dôvod, prečo
L. Ron Hubbard dohliadol na to, aby bola vydaná v roku 1951
oficiálne pod novým názvom, ktorý hovorí sám za seba: Dianetika:
Pôvodná štúdia.
Samozrejme, že tieto objavy boli umocnené ďalšími a audi-
tingové procedúry sa vďaka pokračujúcemu výskumu vyvíjali a
zdokonaľovali. No i napriek tomu je toto kniha, na ktorú sa Ron
celé roky odvolával, ako na základ pre porozumenie toho, ako a
prečo auditing funguje.
Prostredníctvom vyčerpávajúceho pátrania bol nedávno
objavený pôvodný rukopis, ktorý obsahuje Ronove rukou písané
poznámky pre editora (ktorých existencia skôr nebola známa).
Taktiež boli objavené dve celé kapitoly knihy - Analyzátor a Clear
- ktoré neboli dosiaľ nikdy publikované aj napriek tomu, že sú
vlastne prvým popisom analytickej mysle a základnej osobnosti.
Ron raz v súvislosti s Pôvodnou štúdiou poznamenal: „Je v nej
všetko.” A tak máte dnes v rukách prvú, kompletnú a presnú
publikáciu jeho pôvodnej práce.
Je nám veľkou cťou predstaviť vám knihu Dianetika: Pôvodná
štúdia.
- Editori
Obsah
PRED SLO V VU
ÚVOD 1
Č A S Ť I: O B JA V Y A P R I N C Í P Y
Kapitola prvá Základné axiómy 7

Kapitola druhá Prirovnania mysle 17
Kapitola tretia Dynamiky 25
Kapitola štvrtá Základná osobnosť 33
Kapitola piata Engramy 39
Kapitola šiesta Aberácie 53
Kapitola siedma Tónová škála 59
Kapitola ôsma Povaha engramov 65
Č A SŤ II: A U D IT IN G
Kapitola deviata Auditorský kódex 79

Kapitola desiata Auditing 85
Kapitola jedenásta Diagnóza 93
Kapitola dvanásta Vyčerpanie engramov 103
Kapitola trinásta Analyzátor 113
Kapitola štrnásta Clear 127
ČA SŤ III : K L ÍR O V A N IE
Kapitola pätnásta Engramové reťazce 139

Kapitola šestnásta Dramatizácia 147
Kapitola sedemnásta Engramy prenatálne, pôrodné
a z raného detstva 155
Kapitola osemnásta „Zákony” navracania 165
G LO SÁ R LRH I7 9
Dodatok
Ďalšie štúdium 187
Adresy 196
Editorský glosár slov, výrazov a fráz 201
Index 237
r
Úvod
roku 1932 prebehol výskum, ktorého cieľom
bolo stanoviť dynamický princíp existencie vo
funkčnej podobe, ktorá by viedla k vyriešeniu
niektorých problémov ľudstva. Dlhé pátranie v starovekých
a moderných filozofiách vyvrcholilo v roku 1938 do heuristicky
objaveného primárneho zákona. Bola k tomu napísaná práca, ktorá sa
týkala človeka a jeho aktivít. V nasledujúcich rokoch bol podniknutý
ďalší výskum s cieľom preukázať alebo vyvrátiť axiómy, ktoré boli
týmto spôsobom vytvorené.
Určité zážitky počas vojny prinútili autora previesť túto prácu
na použiteľné rovnice a v roku 1945 sa začal intenzívny program
zameraný na tento cieľ.
O rok neskôr bolo objavených alebo vyvinutých množstvo techník
a bola sformulovaná nejasná podoba súčasnej zdokonalenej práce.
Táto forma Dianetiky, financovaná najmä z jednorazovej čiastky
autorovho invalidného odškodného za zranenia utŕžené vo vojne,
bola usilovne aplikovaná na dobrovoľných subjektoch a postupne
sa vyvinula do svojej súčasnej podoby.
Autor testoval Dianetiku, ako je tu uvedená, posledné štyri
roky. V poslednej sérii náhodných dobrovoľníkov (v počte dvadsať)
bolo rehabilitovaných dvadsať z dvadsiatich, pričom priemerný čas
potrebný na subjekt bolo päťdesiatdva hodín. Bolo objavené, že
Dianetika úspešne rieši migrény, vredy, artritídu, astigmatizmus,
burzitídu, koktanie, neoptimálne fungovanie žliaz, astmu, alergie
a iné psychosomatické ochorenia. Taktiež úspešne odstránila
akékoľvek nutkania, represie, neurózy a psychózy, na ktoré bola
použitá.
L. RON HUBBARD
1948
KAPITOLA PRVÁ
Základné axiómy
Dianetika je heuristická veda vystavaná na

axiómach. Pri jej vzniku bola do úvahy braná
skôr funkčnosť než Pravda. Jediná požiadavka,
ktorá sa na tieto axiómy kládla bola, aby ich aplikácia priniesla
spoľahlivé, jednoznačné a predvídateľné výsledky.
Hlavný úspech Dianetiky spočíva v jej usporiadaní. Aj keď boli
jej jednotlivé časti nezávisle vyvinuté autorom, takmer každú z nich
možno nájsť kdesi v histórii. Neexistujú žiadne hlavné zdroje a tam
kde je nejaký postup alebo princíp požičaný z niektorej starej školy,
je takáto spojitosť obyčajne náhodná a nepripúšťa akékoľvek ďalšie
použitie alebo platnosť daného smeru. Dianetika bude fungovať a dá sa
s ňou pracovať jedine vtedy, keď je braná a používaná ako celok. Keď
sa oslabí zapájaním starších praktík, nebude viac produkovať výsledky.
S cieľom vyhnúť sa zmätku a predísť sémantickým ťažkostiam, je tu
použitá nová a zjednodušená terminológia a je použitá iba v tom
význame, v ktorom je v tejto knihe definovaná.
Dianetika je v skutočnosti skupina vied. Táto kniha sa zaoberá
jej formou ako vedy o myslení, ktorá sa uplatňuje v oblasti psycho-
somatických ochorení a ľudských aberácií.
Oblasť myslenia sa dá rozdeliť na dve časti, ktoré tvoria
kategórie poznateľného a nepoznateľného. My sa tu zaoberáme len
poznateľným. Do nepoznateľného dáme údaje, ktoré nepotrebujeme
poznať, aby sme vyriešili problém zlepšenia alebo vyliečenia aberácií
ludskej mysle. Vďaka takémuto rozdeleniu rozsiahlej oblasti
myslenia sa teraz už nemusíme zaoberať takými neurčitosťami ako
sú spiritualizmus, deizmus, telepatia, jasnovidectvo alebo napríklad

ľudská duša.
Ked si toto rozdelenie predstavíme ako čiaru predeľujúcu celú
túto oblasť, dynamický princíp existencie môžeme priradiť k všetkým
tým údajom, ktoré zostávajú v jej poznateľnej časti. Po dôkladnom
výskume bolo vybrané jedno slovo, ktoré ako dynamický princíp
existencie zastrešuje celý konečný vesmír. Toto slovo sa dá použiť ako
vodidlo alebo meradlo, prostredníctvom ktorého sa dá vyhodnotiť
množstvo informácií. Je to preto naša prvá a riadiaca axióma.
Prvá axióma je:
P R E Ž I!
Dá sa vidieť, že táto axióma predstavuje najmenší spoločný

menovateľ konečného vesmíru. Zastrešuje princíp zachovania
energie a všetkých foriem energie. Ďalej presne vysvetľuje účel tejto
energie do tej miery, do akej sme ho dnes v oblasti poznateľného
schopní pozorovať. Dá sa ľahko vidieť, že aktivita konečného
vesmíru sa riadi touto axiómou, akoby to bol nejaký príkaz. Dá sa
povedať, že touto axiómou sú motivované všetky činnosti a energie.
Jednotlivé kráľovstvá ju majú ako svojho najmenšieho spoločného
menovateľa, pretože zvieratá, rastliny a minerály sa zo všetkých síl
snažia o prežitie. Nevieme, kam naše prežívanie vedie - k akému
cieľu. A v našej oblasti poznateľného a vzhľadom na našu voľbu
zaoberať sa len funkčnými axiómami, nevieme - a momentálne ani
nemáme žiadny dôvod pýtať sa - prečo.
Všetky formy energie teda prežívajú v smere nejakého neznámeho
cieľa s nejakým neznámym účelom. My iba potrebujeme vedieť, že
prežívajú a že ako celky alebo druh musia prežiť.
Odvodením od prvej funkčnej axiómy sa nám do rúk dostáva
druhá. Život v snahe nasledovať príkaz „Preži!” nadobudol formu
bunky, ktorá vytvorila kolóniu prostredníctvom spájania sa s inými
bunkami. Svojím rozmnožovaním rozšírila kolóniu a kolónia svojím
rozmnožovaním vytvorila ďalšie kolónie. Kolónie rôznych druhov
sa zjednotili a nevyhnutnosť, mutácia a prirodzený výber vyvolali
špecializáciu, ktorá zvýšila zložitosť kolónií, a vznikli zoskupenia
KAPITOLA PR VÁ: ZÁKLADNÉ AXIÓMY 9
bunkových kolónií. Problémy, ktoré museli zoskupenia kolónií riešiť,

boli problémy potravy, obrany a rozmnožovania. Rôznymi spôsobmi
sa zoskupenie kolónií buniek stalo ustáleným celkom a každé
pokročilé zoskupenie kolónií nadobudlo v dôsledku nevyhnutnosti,
mutácie a prirodzeného výberu centrálny riadiaci systém.
Cieľom zoskupenia kolónií bolo prežiť. Aby prežívalo, muselo
mať potravu, spôsoby obrany, ochranu a metódu rozmnožovania.
Riadiace centrum, ktoré si vyvinulo, malo ako svoj základný príkaz
„Preži!”. Jeho základným účelom bola potrava, obrana, ochrana
a metóda rozmnožovania.
A tak môžeme uviesť druhú funkčnú axiómu:
Ú Č E L O M M Y S L E JE R I E Š I Ť P R O B L É M Y S Ú V I S IA C E S P R E Ž I T Í M .
Konečným úspechom organizmu, jeho druhu alebo života

by bola, vo svojom nepredstaviteľnom extréme, nesmrteľnosť.
Definitívnym zlyhaním v nasledovaní zákona „Preži!” by bola smrť.
Medzi nekonečným prežitím a smrťou ležia nespočetné stupne.
V strede takejto škály by sme mali bežnú existenciu bez nádeje na
veľký úspech a bez strachu zo zlyhania. Pod týmto bodom by sa
krok za krokom nachádzali nespočetné malé chyby, nehody či straty,
z ktorých každá by mala tendenciu znížiť šance na dosiahnutie oného
najvyššieho cieľa. Nad týmto bodom by sa nachádzali úspechy,
uznania a triumfy, ktoré by mali tendenciu zabezpečiť dosiahnutie
tohto žiaduceho cieľa.
Ako axióma by sa o mysli teda dalo povedať, že koná v súlade so
základným príkazom „Preži!”, aby riadila alebo viedla organizmus
v jeho snahách o dosiahnutie najvyššieho cieľa pre človeka, druh alebo
život a aby sa vyhla ktorémukoľvek z prvkov definitívneho zlyhania
človeka, druhu alebo života. A z tohto nám vyplýva ďalšia axióma:
M Y S E Ľ R IA D I O R G A N IZ M U S , D R U H , J E H O S Y M B IO N T Y * A L E B O
Ž IV O T V IC H S N A H Á C H O P R E Ž I T I E .
V D ianetike je slovníková definícia slova symbiont rozšírená na význam „spolunažívanie

dvoch rozdielnych o rg an izm o v”, čo znam ená akékoľvek alebo všetky form y života alebo
energie, ktoré od seba vzájom ne závisia čo sa týka prežitia. Atóm závisí od vesm íru, vesmír
závisí od atóm u.
Štúdium v oblasti evolúcie nám naznačuje, že prežitie bolo, bude

a je jediným testom organizmu, nech už organizmus posudzujeme
z hľadiska jeho dennej aktivity alebo sa pozeráme na život druhu.
Zistíme, že žiadna činnosť organizmu sa nevymyká princípu
prežitia, pretože organizmus koná vo svojom prostredí podľa
informácií, ktoré získal alebo si uchoval, a chyba alebo zlyhanie
nemení nič na skutočnosti, že jeho základný impulz bol motivovaný
prežitím.
Ďalšia axióma môže teda byť sformulovaná nasledovne:
M Y S E Ľ A K O C E N T R Á L N Y R IA D IA C I S Y S T E M T E L A P R E D K L A D Á ,
V N ÍM A A R IE Š I P R O B L É M Y P R E Ž IT IA A R IA D I A L E B O ZLYH Á V A
V R IA D E N Í IC H R E A L I Z Á C IE .
Pretože v jednom a tom istom druhu je veľa organizmov, pričom

všetky sa pokúšajú dosiahnuť rovnaký cieľ, a pretože je veľa druhov
a pretože aj hmota ako taká sa snaží prežiť vo forme takej či onakej
jednotky, existuje tu nevyhnutne konflikt a zápas medzi jedincami
druhu, inými druhmi alebo jednotkami hmoty. Druh nemôže prežiť
bez toho, aby sa nezaujímal hlavne o druh. Prirodzený výber a iné
príčiny stanovili nasledovné ako základný zákon pre prežitie: Aby
jednotka zostala nažive ako jednotka tak dlho ako je to len možné
a aby prostredníctvom združovania a rozmnožovania zostal nažive
druh ako druh. Svojim symbiontom venuje jednotka alebo druh
druhoradý záujem. A neživá hmota je až na treťom mieste. Pretože
toto je očividne najfunkčnejšie riešenie, prirodzený výber najlepšie
zachováva také druhy, ktoré tento funkčný zákon nasledujú a tým
pádom majú symbionty úspešných druhov väčšie šance na prežitie.
Človek je najúspešnejším organizmom, ktorý v súčasnej
dobe existuje - aspoň na tejto planéte. V nepretržite prebiehajúcich
vesmírnych voľbách, ktoré môžu nakoniec zvoliť mysliteľa pre Nové
myslenie, človek momentálne vedie.
Je dedičom skúseností a vývojových štádií svojich predkov.
Pretože bunkový konzervativizmus je jedným z faktorov pre
žitia, jeho myseľ je v podstate tá istá myseľ, ktorá riadila jeho
KAPITOLA PR VÁ: ZÁKLADNÉ AXIÓMY 11
predkov a riešila problémy, ktorým čelili. Evolúciou

z v i e r a c íc h
a prirodzeným výberom má preto táto myseľ v krízových situáciách
prvoradú prednosť. Človek si však vyvinul enormne zložitý ana
lyzátor, ktorý je nadstavbou tejto mysle a je ním pravdepodobne
čelný lalok.
Príkaz „Preži!” je u človeka a druhu premenlivý do tej miery,
že môže byť silný alebo slabý. Väčšia sila tohto príkazu je u človeka
alebo u druhu zvyčajne, i keď s premenlivou platnosťou, faktorom
prežitia. Prvoradou stránkou osobnosti je základná sila dynamickej*
hybnej sily.
Táto dynamika sa líši od jedinca k jedincovi a od rasy k rase.
Pozmeňuje ju fyziológia, prostredie a skúsenosti. Jej prejav v zvieracej
mysli ovplyvňuje ako húževnatosť lipnutia človeka na živote alebo
na účele, tak aj činnosť analyzátora. Prvá vlastnosť človeka, ktorá by
sa mala vziať do úvahy, je základná sila jeho dynamiky, na základe
čoho sa dá sformulovať axióma:
V Y T R V A L O S Ť Č L O V E K A V Ž I V O T E JE P R IA M O R IA D E N Á S I L O U
JE H O Z Á K L A D N E J D Y N A M IK Y .
Analytická, ľudská - alebo akokoľvek to bolo kdekoľvek chybne

nazývané - vedomá myseľ je od človeka k človeku a od rasy k rase
rozdielna čo sa týka jej schopnosti vnímať a riešiť problémy. Dá sa
teda sformulovať ďalšia axióma:
IN T E L IG E N C IA JE SC H O PN O SŤ ČLO VEKA , S K U P IN Y A L E B O
R A SY R IE Š IŤ P R O B L É M Y S Ú V IS IA C E S P R E Ž IT ÍM .
Je dôležité poznamenať, že medzi dynamikou a inteligenciou

existuje jasný rozdiel. Vysoká inteligencia nemusí byť znakom
vysokej dynamiky. Vysoká dynamika nemusí byť znakom vysokej
inteligencie. Inteligencia je duševná vnímavosť a analytická
schopnosť. Dynamika je vytrvalosť človeka v nasledovaní príkazu
„Preži!”
Dynam ika: dynamická hybná sila človeka, druhu alebo jed n otky hm oty či energie, ktorá
ich ženie v čase a priestore. Pre účely D ianetiky je kon krétne definovaná ako „Preži!
„Vytrvalosť človeka v živote je priamo
riadená silou jeho základnej dynamiky."
KAPITOLA PRVÁ: ZÁKLADNÉ AXIÓMY 13
Ako bolo spomenuté, škála prežitia je odstupňovaná. Pokroky

smerom k najvyššiemu cieľu sú príjemné. Zlyhania vedúce
k definitívnej porážke sú smutné alebo bolestivé. Potešenie je
teda vnímanie duševnej a fyzickej pohody alebo napredovanie
smerom k najvyššiemu cieľu. Bolesť je vnímanie poklesu smerom
k definitívnej porážke. Obe sú nevyhnutnými faktormi prežitia.
Pre účely Dianetiky je potrebné definovať, čo je dobré a čo zlé.
Veci, ktoré môže človek označiť za dobré, sú jedine tie veci,
ktoré pomáhajú jemu, jeho rodine, jeho skupine, jeho rase, ľudstvu
alebo životu v ich dynamickom nasledovaní základného príkazu,
čo je modifikované jeho pozorovaním, pozorovaním jeho rodiny,
skupiny, rasy alebo života.
Za zlé sa dajú označiť tie veci, ktoré majú tendenciu obmedzovať
dynamickú hybnú silu človeka, jeho rodiny, jeho skupiny, jeho
rasy alebo života celkovo v ich dynamickom impulze, čo je taktiež
limitované pozorovaním, pozorovateľom a jeho schopnosťou
pozorovať.
Dobré sa dá definovať ako konštruktívne. Zlé možno definovať
ako deštruktívne. (Definície sa menia podľa hľadiska.)
Človek ako jedinec je organizmus, ktorý sa snaží prežiť buď
s afinitou voči druhým ľudom, rasám a trom kráľovstvám, alebo
v zápase s nimi. Jeho cieľom je prežitie pre seba, jeho potomstvo,
jeho skupinu, jeho rasu, jeho symbionty, život a vesmír celkovo
v zápase s akýmikoľvek silami alebo entitami, ktoré ohrozujú alebo
bránia jeho snahe tento cieľ dosiahnuť. Miera jeho šťastia závisí od
dosahovania, upevňovania alebo plánovania pokrokov v smere jeho
cieľa.
Celkovým cieľom Dianetiky, a konkrétne cieľom Abnormálnej
Dianetiky, je preniesť človeka ponad priepasť iracionálneho a čisto
reaktívneho myslenia a odštartovať ho v novej etape konštruktívneho
pokroku k jeho najvyššiemu cieľu.
A
Prirovnania mysle
čelom Abnormálnej Dianetiky nie je skúmať
U
alebo bezchybne a nanovo skonštruovať
ľudskú myseľ. Účelom Abnormálnej Dianetiky
je vymazať z existujúcej mysle tie fyzicky bolestivé zážitky,
ktorých výsledkom je aberácia analytickej mysle, vymazať z tela
psychosomatické choroby, ktoré predstavujú fyzické abnormality
a fyzické prejavy aberácie, a obnoviť v plnej miere správnu funkciu
mysle, ktorá nie je nejako inak fyzicky narušená.
Abnormálna Dianetika zahŕňa rôzne fyziologické aspekty
psychosomatickej medicíny, vrátane žľazovej rovnováhy alebo
nerovnováhy organizmu, na ktorý vplývajú fyzicky bolestivé
zážitky.
Meranie a zvyšovanie dynamiky je technológia a odbor Dyna
mickej Dianetiky a tento predmet nie je súčasťou tejto príručky.
Počiatočnú adaptáciu človeka zahŕňa Detská a Vzdelávacia
Dianetika. Chirurgické a lekárske postupy, z hľadiska ich vplyvu na
mysel, sú obsahom Lekárskej Dianetiky, ktorá je v tejto príručke
zbežne spomenutá. Súdna, Politická a Vojenská Dianetika sú krátko
spomenuté na iných miestach alebo sú vyčlenené na ďalšie štúdium.
V každom prípade, Dianetika ako skupina vied vychádza z axióm,
ktoré sú zbežne spomenuté v predošlej kapitole, a je jednotne riadená
DIANETIKA: PÔVODNX Š T Ú D I A * L. RON HUBBARD
princípmi správania sa ľudskej mysle zdokonalenej technikami

Abnormálnej Dianetiky.
Celá ľudská činnosť vychádza predovšetkým z impulzov
obsiahnutých v základnej vede, ktorou je Dynamická Dianetika
a ktorá sa zaoberá, ako bolo spomenuté vyššie, základnou
dynamikou, jej meraním a zvyšovaním. Existencia a premenlivosť
tejto dynamiky nie sú hlavným predmetom Abnormálnej Dianetiky,
ale je nutné považovať ju za jedinú primárnu hybnú silu, v súlade
s ktorou myseľ a telo reagujú.
Keď človek koná proti vlastnému prežitiu, proti prežitiu svojej
skupiny, potomstva, rasy, ľudstva alebo života, môže byť považovaný
za neinteligentného, neinformovaného alebo aberovaného. Dá sa
dokázať, že zdrojom každého jedného prípadu aberovaného správania,
ktoré ohrozuje celkový cieľ človeka, ako je uvedený v predchádzajúcej
kapitole, je bolestivý zážitok obsahujúci údaje neprístupné analytickej
mysli. Každý jednotlivý prípad a stránka aberovaného správania
má svoj presný pôvod vo fyzicky bolestivej chybe, ku ktorej prišlo
v momente neprítomnosti analytickej sily.
Abnormálna Dianetika pozostáva z odhalenia aberácie človeka,
nájdenia jej zodpovedajúceho fyzicky bolestivého zážitku a vyma
zania vnemového obsahu daného zážitku z tela a mysle.
Nasledujúce prirovnanie uvádzam skôr v snahe demonštrovať,
ako sa to dosahuje, než ako skutočný náčrt povahy mysle.
Najprv tu máme fyzio-animálnu časť mysle. Jej súčasťou je
riadenie motoriky, nižšie nervové centrá a celkový fyzický nervový
systém, vrátane fyzickej stránky analytickej časti mysle. V tejto časti
sa nachádza kontrola všetkého vôľou ovládaného aj automatického
svalstva. Riadi všetky telesné tekutiny, krvný obeh, dýchanie,
žľazové vylučovanie, stavbu buniek a aktivitu rôznych častí tela.
Rôzne pokusy to náležíte demonštrovali. Fyzio-animálna myseľ
má špecifické metódy „myslenia”. Sú čisto reaktívne. Pokusy na
zvieratách - potkanoch, psoch atď. - sú pokusmi na tejto mysli
a práve s touto mysľou a len o trošku viac. Ide o plne vedomú myseľ
a nikdy by nemala byť pomenovaná akýmkoľvek termínom, ktorý
KAPITOLA DRUHÁ: PRIROVNANIA MYSLE
jej odopiera „vedomie", pretože v živote organizmu neexistuje žiadne

obdobie od počatia až po smrť, keď táto myseľ nebdie, nepozoruje
a nezaznamenáva vnemy. Toto je myseľ psa, mačky alebo potkana
a je to aj základná myseľ človeka, pokiaľ ide o jej operačné vlastnosti.
Človek má aj v tom najhlbšom možnom somnambulnom spánku
ešte stále viac prítomnú myseľ, myslenie a koordinačnú schopnosť,
než nižšie zviera.
Termín „vedomie” nie je nič viac než označenie uvedomovania
si okamihov „teraz”. Fyzio-animálna myseľ si nikdy neprestáva byť
vedomá okamihov teraz a nikdy neprestáva zaznamenávať súslednosť
teraz, ktorých celok tvorí časovú stopu spájajúcu spomienky
do usporiadaného reťazca. Iba ukončenie života preruší inak
nepretržité zaznamenávanie vnemov na tejto usporiadanej stope.
„Bezvedomie” je stav, v ktorom je organizmus mimo koordinácie
len v zmysle svojho analytického procesu a riadenia motoriky. Vo
fyzio-animálnej časti mysle je k dispozícii kompletná časová stopa
a úplný pamäťový záznam všetkých vnemov všetkých momentov
existencie organizmu.
Ako sa život vyvíja, od stebla trávy až po psa, sú možné stále
väčšie a väčšie zložitosti a stupne sebaurčenia. Energia je vo svojich
rozličných formách základným motivátorom nižších úrovní. Ale
ako sa zložitosť úrovní zvyšuje a vstupuje do kráľovstva zvierat,
fyzio-animálna myseľ nadobúda viac a viac moci nad riadením
celého organizmu, až začne mať druhú časť mysle.
Všetky zvieratá majú do istej malej miery analyzátor. Toto, čo my
označujeme ako analytickú myseľ, je prítomné dokonca aj u nižších
úrovní, pretože ide len o tú časť mysle, ktorá dokáže sebaurčene riadiť
a koordinovať fyzio-animálnu myseľ a tým pádom aj telo. Napríklad
v prípade potkana nejde o nič viac než len „vedomé” uvedomovanie
si teraz, ktoré je bez logického uvažovania a na základe inštinktu
a bolestivého zážitku spájané s ponaučením zo včerajška. Toto je
analytická časť mysle u nižšieho živočícha, ale je to reaktívna myseľ
u človeka, ktorého analytická myseľ je dokonale vyladená a taká zložitá,
že dokáže v plnej miere riadiť fyzio-animálnu myseľ a teda aj telo.
20 DIANETIKA: PÔVODNÁ Š T Ú D I A * L. RON HUBBARD
Človek nevlastní len nadradenú fyzio-animálnu myseľ, ale aj

analytickú myseľ takej sily a zložitosti, že jej nemôže konkurovať
žiadna myseľ ktoréhokoľvek iného druhu. Analytickú myseľ človeka
nemožno študovať pozorovaním reakcií, ktoré prejavujú zvieratá
v akýchkoľvek situáciách. Nie je len oveľa vnímavejšia, ale oplýva
faktormi a citlivosťou, ktoré sa nikde inde nedajú nájsť.
O krok dalej v tomto porovnaní si môžeme predstaviť, že medzi
analytickou a fyzio-animálnou mysľou sa nachádza reaktívna myseľ.
Sú to koordinované reakcie fyzio-animálnej mysle, „analytická”
myseľ živočíchov a u človeka je to miesto, odkiaľ sú riadené krízové
situácie. Pre účely tohto prirovnania sa dá povedať, že všetky chyby
psychickej alebo psychosomatickej povahy sa nachádzajú v tejto
reaktívnej mysli. Prvá ľudská analytická myseľ prevzala kontrolu nad
telom a fyzio-animálnou mysľou v čase vypätých a nebezpečných
podmienok, keď človek ešte stále násilne bojoval s inými druhmi
okolo seba. Dá sa predpokladať, že analytickej mysli bolo toto
riadenie dané do rúk pod jednou podmienkou - že náhle krízové
stavy bude zvládať zastaraná, ale rýchlejšia reaktívna myseľ.
Akékoľvek chyby a všetky chyby v myslení a činnosti pochádzajú
z reaktívnej mysle, pretože jej silu a moc umocňujú bolestivé zážitky.
Dala by sa tiež nazvať „tieňovou mysľou” s okamžitou reakciou
v prípade, že človek vo svojom okolí vníma čokoľvek z jej obsahu,
pričom v takomto okamihu bezodkladne obchádza analytickú
myseľ a vyvoláva okamžitú reakciu vo fyzio-animálnej mysli a v tele.
Navyše je reaktívna myseľ neustále prítomná, keď je chronicky
restimulovaná trvalé prítomným r e stimulátorom - inými slovami,
keď organizmus vo svojom prostredí nepretržite vníma niečo, čo sa
podobá obsahu alebo časti obsahu jeho reaktívnej mysle. Reaktívna
myseľ je v činnosti tak dlho, ako dlho je aktivovaná presnou alebo
takmer presnou podobnosťou jej obsahu v prostredí. Ale keď je
táto restimulácia príliš sústavná, môže reaktívna myseľ narušiť a tiež
narušuje fyzio-animálnu myseľ a telo, ktoré sa nachádzajú pod
ňou, ako aj analytickú myseľ situovanú nad ňou. Reaktívnu myseľ
vytvorili fyzicky poškodzujúce okolnosti, a preto poškodzuje.
„O krok ďalej v tomto porovnaní si
môžeme predstaviť, že medzi analytickou
a fyzio-animálnou mysľou sa nachádza
reaktívna myseľ."
Jediné, čo reaktívna myseľ obsahuje, sú záznamy fyzickej bolesti

so všetkými sprievodnými vnemami v čase odpojenia analyzátora.
Všetko aberované správanie a chyby u človeka sú spôsobené
restimuláciou jeho reaktívnej mysle.
Žiadna z týchto myslí nie je „bezvedomá” ani „podvedomá.” Celý
organizmus je vždy pri vedomí. Dočasné rozptýlenie myšlienkových
procesov analytickej mysle spôsobuje stav, v ktorom táto myseľ,
ktorá je rozptýlená a ktorá sa považuje za sídlo osoby samotnej,
nie je schopná dostať sa k údajom vnímaných a zaznamenaných
organizmom v čase jej rozptýlenia. To, že analytická myseľ môže
byť bolesťou alebo šokom odpojená z obvodu, je samo osebe
faktor prežitia: ako citlivá „mašinéria” musí byť chránená poistným
systémom.
A
Kapitola tretia
DYNAMIKY
DIANETIKA: PÔVODNÁ ŠTÚDIA

KAPITOLA TRETIA
Dynamiky
z ákladná dynamika - „Preži!” - naberá na

zložitosti priamo úmerne s tým, ako naberá na
zložitosti organizmus. O energii sa dá povedať,
že už nekonečne dlho nachádza mnohé cestičky a spôsoby, aby
neporušená dorazila k najvyššiemu cieľu. Dôvod pre tento cieľ
sa môže nachádzať nad hranicou, ktorou sme si oddelili konečný
vesmír, ale pod ňou máme slovom „Preži!” vymedzené jednoznačné
prejavy. Energia sa zoskupuje a vytvára rozličné formy hmoty a tá sa
zoskupuje a sceľuje do rôznych materiálov a zmesí. Život sa vyvíja
od najjednoduchšej základnej formy do zložitých foriem, pretože
evolučná zmena je sama osebe metódou prežitia.
Konflikt medzi druhmi a jedincami v rámci druhu je ďalším
faktorom prežitia. Afinita jednotlivcov voči skupinám, rasám
a celkovo voči svojmu druhu a voči iným druhom je ďalším faktorom
prežitia, ktorý je rovnako silný alebo silnejší než konflikt.
Dynamika je definovaná ako dynamická hybná sila skrz čas
v smere najvyššieho cieľa. „P reži!” sa považuje za najmenší
spoločný menovateľ všetkej snahy, ktorú energia a všetky formy
vynakladajú. Táto dynamika sa dá následne presne rozdeliť na
niekoľko dynamických smerov, patrične k jednotlivým formám
2 6 DIANETIKA: PÔVODNÁ Š T Ú D I A * L. RON HUBBARD
alebo druhu. Neaberované ja obsahuje štyri hlavné dynamiky*,

ktoré sú pre človeka spoločné.
Týmito dynamikami sú: prvá - osobná; druhá - sex; tretia -
skupina; štvrtá - ľudstvo.
Každá z týchto dynamík môže byť východiskom pre vytvorenie
kompletnej filozofie, ktorá vysvetlí všetky činnosti človeka.
A ktorákoľvek z týchto filozofií je tak úplná, že by na logickom
podklade mohla obsiahnuť zvyšné štyri. Inými slovami, celý účel
človeka sa dá logicky vysvetliť z hľadiska osobnej dynamiky.
Existuje filozofia, ktorá sa snaží všetko logicky vysvetliť z hľadiska
dynamiky sexu. A tak dalej so všetkými dynamikami. Keď si
človek všimne, že každá dynamika môže vystupovať ako logický
celok, zistí, že je nevyhnutné vrátiť sa k najmenšiemu spoločnému
menovateľu základnej dynamiky, ktorý jej štyri pododdelenia
skutočne objasňuje. Ked teda vidíme, že každé z týchto pododdelení
obstojí ako logická jednotka, nie je ťažké vyvodiť si záver, že každé
z nich má u človeka takmer rovnakú dôležitosť. Aberované pomery
v spoločnosti majú tendenciu obmieňať dôraz kladený na tieto
dynamiky a robia raz z jednej a potom zase z druhej ústrednú tému
v spoločnosti. Neaberovaný človek alebo spoločnosť by si boli
vedomí platnosti všetkých štyroch.
Neaberovaný človek môže mať fyziologicky silnejšiu jednu
alebo viac dynamík alebo na ne môže v určitom prostredí klásť
väčší dôraz ako na iné. V zmysle základnej osobnosti, ako je
opísaná v Dynamickej Dianetike, sa fyziologická stránka, ako aj
stránka prostredia a vzdelania, prejavujú na týchto dynamikách
v rôznej sile.
Každá z týchto štyroch dynamík sa dalej delí na účely, ktoré sú
konkrétne a zložité. Účely a iné faktory tieto dynamiky zamotávajú
a rôzne situácie a pozorovacia schopnosť človeka môžu v ňom
samotnom dostať jednu z týchto dynamík do rozporu s inou. T oto
je základný faktor zložitosti neaberovanej osobnosti.
*Štyri dynam iky nie sú žiadne nové sily, sú to pododdelenia základnej dynamiky.
KAPITOLA TRETIA: DYNAM IKY 27
I. pozostáva z dynamickej hybnej sily

o s o b n á d y n a m ik a
človeka prežil! ako on sám, získať potešenie ako jednodivec

a vyhnúť sa bolesti. Patrí sem všeobecná oblasť potravy,
oblečenia a príbytku, osobné ambície a všeobecný osobný
účel.
II. zahŕňa plodenie potomstva, starostlivosť

d y n a m ik a s e x u
o toto potomstvo a zaistenie lepších podmienok pre jeho

budúce prežitie, ako aj zaistenie jeho lepších schopností.
III. d y n a m ik a zahŕňa rôzne skupiny ľudského

s k u p in y
druhu, ako sú spolky, vojenské jednotky, ľudia na

spoločnom vidieku, národ či rasa. Je charakteristická
aktivitami človeka, ktorých cieľom je zabezpečiť a udržať
prežitie skupiny, ktorej je členom.
IV. d y n a m ik a ľ u d s tv a zahŕňa prežitie druhu.
Napriek tomu, že človek je súčasťou všetkých vyššie uvedených

dynamík, ktorákoľvek z nich môže začať pôsobiť proti jeho
vlastnému prežitiu. To je racionálny konflikt a je bežnou a zvyčajnou
súčasťou prežitia. Je neaberatívny, pretože je racionálny vzhľadom
na obmedzené vzdelanie.
Rodina ako jednotka nie je dynamika, ale kombinácia dynamík.
V tejto a aj v iných spoločnostiach sa jej dostáva záujmu, ktorý nie
je človeku alebo skupine nevyhnutne imanentný.
Jednoducho povedané, zložitosť do dynamík vnášajú indivi
duálne alebo skupinové iracionálnosti. Základný (neaberovaný)
jednotlivec čelí sústavnej ťažkosti s racionalizovaním problémov
dôležitosti a voľby medzi týmito dynamikami. Keď dôjde k aberácii
základnej osobnosti a tá je následne neschopná slobodne uvažovať
o všetkých problémoch, je pre ňu takmer nemožné robiť medzi
týmito dynamikami akýkoľvek výber podľa dôležitosti a prichádza
s aberovanými riešeniami, ktoré môžu vyústiť do takých extrémov,
ako je sebadeštrukcia v mylnej predstave, že to je možno spôsob,
ako nasledovať základný príkaz.
Poznámka: všetky sebadeštruktívne snahy sú veľmi konkrétna

iracionálnosť, ktorú u človeka podstupujúceho terapiu audítor často
odhalí, ale ktorá nie je súčasťou základnej osobnosti človeka.
A.
*T erm ín audítor označuje v D ianetike niekoho, kto je kvalifikovaný na dodávanie dianetickej

terapie nazývanej auditing. (Správanie audítora je popísané neskôr v tejto knihe.)
KAPITOLA ŠTVRTÁ
Základná osobnosť
P re účely tejto práce majú termíny základná

osobnosť a Clear takmer rovnaký význam, pretože
poukazujú na neaberovanú plne integrovanú
osobnosť v stave najvyššej možnej racionálnosti. Clear je niekto, kto
sa prostredníctvom terapie stal základnou osobnosťou.
Audítora zaujíma, ako presne vyzerá základná osobnosť. Jej
kompletná charakteristika sa stanovuje podľa:
1. Sily jej základnej dynamiky.
2. Pomerných síl jej dynamík.
3. Citlivosti, inými slovami, inteligencie jej analyzátora.
4. Koordinácie jej riadenia motoriky.
5. Jej fyziologického stavu a stavu žliaz.
6. Jej prostredia a vzdelania.
Skúsenosti každého človeka taktiež vytvárajú individuálny celok

a môžu tak dodatočne určovať individualitu. Na Zemi je toľko
odlišných jednotlivcov, koľko je na nej mužov, žien a detí.
Fakt, že dokážeme stanoviť spoločného menovateľa dynamiky
a jej základnú funkciu, nemení, nemôže zmeniť a ani nezmení
skutočnosť, že ľudia sa jeden od druhého nesmierne líšia.
33
Skúsenosť a dôkladný výskum ukážu, nakoľko klinicky to už bolo

stanovené, že základná osobnosť je bez výnimky živá na všetkých
dynamikách a je v podstate dobrá. U základnej osobnosti nájdeme
rôzne stupne odvahy, ale nenájdeme u nej žiadnu zbabelosť. Cnosti
základnej osobnosti sú nespočetné. Jej úmyselne zlé vlastnosti či
návyky a deštruktívne dramatizácie neexistujú. Je kooperatívna,
tvorivá a má účel. Stručne povedané, veľmi sa približuje ideálu,
ktorý ľudstvo za ideál považuje. Toto je dôležitá časť auditorovej
praktickej znalosti, pretože odchýlky od tohto ideálu poukazujú na
prítomnosť aberácie a takéto odchýlky sú neprirodzené a vnútené
a nie sú súčasťou sebaurčenia človeka.
Človek nie je reaktívny živočích. Je schopný sebaurčenia. Má
silu vôle. Zvyčajne má vysokú analytickú schopnosť. Je racionálny,
šťastný a integrovaný iba vtedy, ak je sám sebou - svojou základnou
osobnosťou.
Najžiaducejším stavom u človeka je úplné sebaurčenie. Toto
sebaurčenie môže byť do určitej miery pozmeňované a tvarované
výchovou a prostredím. Ale kým človek nie je aberovaný, je
sebaurčený. Pokiaľ je vo svojich činnostiach sebaurčený, prispôsobuje
sa svojmu prostrediu úspešne do tej miery, do akej to dané prostredie
umožňuje. V takom prostredí bude potom energickejší, výkonnejší
a šťastnejší, než keby bol aberovaný.
Fakt, že základná osobnosť je dobrá ešte neznamená, že by
človek nevedel byť veľmi silným nepriateľom vecí, ktoré racionálne
identifikuje ako deštruktívne voči nemu a jeho veciam.
Základná osobnosť nie je žiadne skryté neznámo alebo iná osoba,
je to sila toho najlepšieho a najschopnejšieho v človeku. Základná
osobnosť je tá istá osoba bez jej bolesti a dramatizácií.
Dynamická sila človeka nepochádza z jeho aberácií. Aberácie
dynamickú silu znižujú. Tvorivé schopnosti, osobná sila či
individualita sú všetko súčasti základnej osobnosti. Toto je vyvodené
z klinického výskumu a pokusov. Jediný dôvod, prečo aberovaný
človek občas tak silne lipne na svojich aberáciách je, že obsah jeho
engramov zakazuje ich odstránenie.
A.
„Človek nie je reaktívny živočích.
Je schopný sebaurčenia. Má silu vôle.
Zvyčajne má vysokú analytickú schopnosť.
Je racionálny, šťastný a integrovaný
iba vtedy, ak je sám sebou - svojou
základnou osobnosťou."
KAPITOLA PI ATA
Engramy
eRaktívnu myseľ tvorí zbierka zážitkov získaných

počas neanalytických období, ktoré obsahujú
bolesť a skutočný alebo domnelý antago
nizmus voči prežitiu človeka. Engram je vnemová entita, ktorú
možno presne definovať. Zoskupenia engramov tvoria reaktívnu
myseľ.
V Dianetike vznikol nový pododbor, ktorý sa zaoberá vnemami
a ktorého cieľom je náležíte definovať engramické údaje. Jedna zo
stránok tohto pododboru je oblasť sémantiky. Presne tak, ako je
usporiadaná oblasť sémantiky, je v tomto pododbore usporiadaný
každý zmyslový vnem.
Audio-sylabický komunikačný systém človeka má svoju obdobu
v rôznych jazykoch, ktoré sa dajú pozorovať u nižších živočíchov.
Slová sú zvuky vo forme slabík a každé jedno slovo sa prenáša
s presným zafarbením, tónom, výškou a určitou hlasitosťou
alebo zrakovým vnemom. Slová sú vysoko špecializovaná forma
audio-vnemov. Vlastnosti zvuku, ako je slovo vyslovené, sú
takmer rovnako dôležité, ako slovo samotné. Písané slovo patrí
čiastočne do visio-vnemov. Tým, že človek iba prednedávnom
získal svoj rozšírený slovník, myseľ človeka je slovám a ich významu
prispôsobená najm enej. Myseľ je lepšie schopná rozlišovať
spôsoby, ako boli slová vyslovené, než významy slov ako takých.
4° DIANETIKA: PÔVODNA Š T Ú D I A * L. RON HUBBARD
V pododbore zaoberajúcim sa vnemami sú tým istým spôsobom

a na základe tých istých axióm, aké platia v sémantike, zahrnuté
aj ostatné zmyslové vnemy: organický vnem, hmat, čuch a zrakové
a sluchové zmysly. Každý má svoju vlastnú skupinu. A každý
prenáša svoj typ správ s vysoko komplexnými významami. Každá
z týchto skupín zmyslových správ je zaznamenaná v čase bud
podľa najranejšieho, alebo podľa najsilnejšieho významu. Každá
skupina týchto správ je uložená tak, aby človeka viedla k radosti
a odvádzala od bolesti. Kategorizáciu ako aj odbor zaoberajúci sa
týmto rôznorodým zmyslovým súborom sme nazvali perceptika.
Ked zranenie alebo choroba potlačia analytickú myseľ a vytvoria
to, čo je bežne známe ako „bezvedomie”, a ked je prítomná fyzická
bolesť a antagonizmus voči prežitiu organizmu, človek získava
engram. Následne, v momentoch, ked je potenciál analytickej mysle
znížený únavou, chorobou alebo podobnými okolnosťami, môže
človek vo svojom prostredí spozorovať jeden alebo viac vnemov
obsiahnutých v danom engrame (bez toho, aby si uvedomil, že dané
vnemy alebo niečo, čo sa s nimi zhoduje, pozoroval) a ocitnúť sa
v dramatizácii momentu prijatia engramu.
Engram obmedzuje jednu alebo viac dynamík základnej
osobnosti. Pretože je antagonistický voči jej prežitiu, dá sa pre účely
prirovnania povedať, že ho tvorí „opačný náboj”.
Ako príklad si môžeme dať, že analytická myseľ má v sebe
zabudované počerné skenery. Bežná alebo príjemná spomienka má
(len ako prirovnanie) „kladný náboj”. Skenery v analytickej mysli
sú schopné prejsť tieto oblasti a dať analytickej mysli k dispozícii
údaje z pamäte, aby mohla rôznymi matematickými prostriedkami
prísť na riešenia rozličných problémov.
Pri engrame, ktorý je špecifickým pamäťovým celkom, sa dá
povedať, že má „opačný n ábo j”, ktorý skenery analytickej mysle
nedokážu zosnímať. On je však priamo napojený na riadenie
motoriky a iné telesné funkcie a má schopnosť uplatňovať skrytý
vplyv (nie až v takej hĺbke ako základná dynamika, ale v každom
prípade nízko) na analytickú myseľ prostredníctvom iného obvodu.
„Následne, v momentoch, keď je potenciál
analytickej mysle znížený únavou, chorobou alebo
podobnými okolnosťami, môže človek vo svojom prostredí
spozorovať jeden alebo viac vnemov obsiahnutých v danom
engrame (bez toho, aby si uvedomil, že dané vnemy alebo
niečo, čo sa s nimi zhoduje, pozoroval) a ocitnúť sa
v dramatizácii momentu prijatia engramu."
4* DIANETIKA: PÔVODNÁ Š T Ú D I A * L. RON HUBBARD
Hoci si je analytická myseľ vedomá okamihov „teraz”, existenciu

takéhoto engramu nie je schopná odhaliť (bez terapeutickej
pomoci), pretože bol prijatý v čase, keď bol jej potenciál extrémne
znížený.
Ako ďalšie prirovnanie a len pre účely demonštrácie môžeme
engram považovať za balík vnemov presnej povahy. Engram je
kompletná odohraná epizóda naimplantovaná v čase bezvedomia,
ktorá má špecifické vnemové spínače, z ktorých každý, keď je
človekom vnímaný v prostredí, môže do väčšej alebo menšej miery
engram zreaktivovať.
Nakoľko bol engram analytickej mysli odopretý, keď bol
prijímaný, jeho povaha je analytickej mysli odopretá aj počas jeho
dramatizácie. Jeho obsah je doslovný a na fyzio-animálnej úrovni
nariaďuje akciu. Analytické schopnosti človeka a jeho slovná zásoba
sa nachádzajú nad oboma mysľami - fyzio-animálnou a reaktívnou
- ako na evolučnej časovej stope, tak čo sa týka vedomia. Náboj
obsiahnutý v engrame je nevyčerpateľný a zostáva reaktívny v plnej
sile kedykoľvek, keď urobí engram kvôli restimulátorom key-in, čím
sa zapojí do obvodu.
Restimulátory sú tie veci v prostredí človeka, ktoré sa približujú
obsahu engramu. Restimulátory môžu existovať pre ktorýkoľvek
zmysel. Systematické ukladanie vnemov v pamäti sa očividne
nevzťahuje na obsah engramov - tie sa ukladajú zvlášť pod hlavičkou
„bezprostredné nebezpečenstvo”.
Existujú tri druhy myslenia. Prvé je engramické, inak povedané,
doslovné. Nariaďuje okamžitú akciu bez toho, aby ju analytická
myseľ preskúmala. Popálenú ruku odtiahnutú z horúceho sporáku
riadi reaktívny princíp, ale vzhľadom na to, že výsledný moment
bezvedomia spôsobený šokom je zvyčajne nezávažný, nedá sa
povedať, že vznikol skutočný engram.
Druhým typom myslenia je ospravedlňujúce myslenie. Myslenie
engramu je doslovné, bez uvažovania, iracionálne. Ospravedlňujúce
myslenie je pokus analytickej mysle zdôvodniť reaktívne, engramické
reakcie organizmu alebo mysle v normálnom behu života. Každý
engram môže u človeka spôsobiť nejakú formu aberovaného správania.
KAPITOLA PIATA: EN G RAM Y 43
Ospravedlňujúce myslenie je snaha vedomej mysle ospravedlniť túto

aberáciu bez toho, aby pripustila, že vo svojej funkcii voči organizmu
zlyhala, pretože také niečo pripustiť nemôže.
Tretím a optimálnym typom myslenia je racionálne myslenie. Je
to myslenie, ktoré používa Clear.
Engram je očividne pridaný náboj v mentálnom obvode s istým
presným, konečným obsahom. Tento náboj nie je analytickej mysli
dostupný ani ňou nie je preskúmaný, je však schopný pôsobiť ako
nezávislý príkaz.
Ked sa prostredníctvom nejakej pozorovanej nevyhnutnosti
posilní potenciál základnej dynamiky človeka, náboj prítomný
v engrame občas nestačí na to, aby bojoval s posilneným účelom.
Vtedy sa dá pozorovať fungovanie analytickej mysle, ked má
organizmus pod plnou kontrolou bez závažných modifikácií
engramickými príkazmi.
Inokedy sa antagonizmus z prostredia a zmätok analytickej
mysle skombinujú a znížia potenciál dynamiky do takej miery,
že engramický príkaz je v porovnaní so základnou dynamikou
mimoriadne silný. V takýchto momentoch, dokonca aj keď sú
restimulátory len slabé, človek prejavuje svoje aberácie.
Engram je veľmi bolestivý alebo výrazne ohrozuje prežitie
organizmu a je engramom len vtedy, keď sa k nemu bdelá analytická
myseľ nemôže dostať.
Jednoduché priblíženie činnosti engramu sa dá dosiahnuť
prostredníctvom pokusu v hypnóze, ked sa pacientovi v amnestickom
tranze dá pozitívna sugescia, ktorá obsahuje posthypnotický signál.
Subjekt, ktorý dostal príkaz, aby po prebudení na sugesciu zabudol,
bude potom vykonávať, čo mu bolo sugesciou povedané. Táto
pozitívna sugescia je teda v skutočnosti slabou časťou reaktívnej
mysle. Je doslovne interpretovaná, slepo nasledovaná, pretože bola
nadobudnutá v čase, keď bola celá analytická myseľ alebo jej časť
v bezvedomí. Restimulátor, ktorým môže byť to, že si hypnotizér
upravuje kravatu, spôsobuje, že subjekt vykonáva príkaz. Potom sa
bude snažiť zdôvodniť, prečo robí to, čo robí, nech už je jeho činnosť
akokoľvek nelogická. Túto posthypnotickú sugesciu potom mysli
44 DIANETIKA: P Ô VO DN Á Š T Ú D I A * L. RON HUBBARD
subjektu pripomeniete a on si na ňu spomenie. Nutkanie zmizne

(pokiaľ nespočíva na skutočnom engrame).
To, že subjekt poslúcha takýto príkaz, vychádza z engramického
myslenia. To, ako zdôvodňuje vlastné konanie, je vlastne analytická
myseľ, ktorá pozoruje organizmus, o ktorom si myslí, že má nad
ním výhradnú kontrolu, a ospravedlňuje sa. Uvoľnením tejto
posthypnotickej sugescie na úroveň analytickej mysle dôjde
k racionálnemu mysleniu.
Engramy môžeme považovať za bolestivo zasadené a často
bezčasové posthypnotické sugescie antagonistický podané „bezve
domému” subjektu. Posthypnotická sugescia daná subjektu vo
vyššie uvedenom príklade by nemala na subjekt žiadny trvalý
účinok, dokonca aj keby nebola hypnotizérom odstránená, pretože
predpokladáme, že nebol prítomný žiadny antagonizmus (pokiaľ
samozrejme nespočívala na skoršom engrame).
Každý engram má ako svoju súčasť somatikum. Žiadna aberácia
neexistuje bez sprievodných somatík. Výnimkou je rasovo-vzdelávacia
aberácia, čo je prípad konformity aberácie s prostredím, keď by
takáto aberácia nebola považovaná za niečo iracionálne.
Každá aberácia má v nejakom engrame svoj presný príkaz.
Počet engramov na jednotlivca je relatívne nízky. Aberovaný stav
človeka nezávisí od počtu, ale od závažnosti jednodivých engramov.
Engram je závažný presne do takej miery, do akej bol organizmom
v momente jeho prijatia považovaný za hrozbu voči prežitiu. Povaha
danej hrozby a vnemový obsah spôsobujú aberáciu. Počet engramov
s podobnými vnemami (engramový reťazec) u človeka vytvárajú
zložitý vzorec aberácií, v ktorom však každá jeho časť má svoj
engram, z ktorého pochádza.
Príklad: engram získaný vo veku tri a pol roka. Dospelý subjekt.
Ako dieťa bol proti svojej vôli pripútaný v zubárskom kresle, za
antagonistických okolností mu bol podaný rajský plyn a bol
oklamaný zubárom. Počas bolestivého zákroku zubár povedal: „Spí.
Nemôže nič počuť, cítiť ani vidieť. Zostaň tu.”
Vnemy, ktoré tu môžu byť restimulované, sú zafarbenie, výška
a hlasitosť hlasu zubára; zvuk jeho vŕtačky; plieskanie kábla vŕtačky;
KAPITOLA PI ATA: E N G R AM Y 45
konkrétne zvuky z ulice; dotykový vnem nasilu otvorených úst; pach

masky; zvuk tečúcej vody; pach rajského plynu, skrátka, niekoľko
z každej skupiny vnemov, okrem zraku.
Účinok tohto zážitku, ktorý bol súčasťou engramového reťazca
s obsahom dvoch skorších zážitkov (predchodcov), dostal tohto človeka
do istej menšej miery tranzu a držal časť z neho v stave regresie.
Tento engram je príliš krátky a nezvyčajne jednoduchý, ale
poslúži audítorovi ako príklad. Bezčasová vlastnosť sugescií, domnelý
antagonizmus, predchádzajúce engramy na reťazci prebudené
a posilnené - všetky tieto veci zmiatli vnímanie času dotyčného
a v jeho následnom živote boli aj inými spôsobmi reaktívne.
Aberácia je prejav engramu a je vážna len za predpokladu, že
ovplyvňuje kompetentnosť človeka v jeho prostredí.
V závislosti od trvania restimulácie rozlišujeme dva typy
engramov. Neukotvené a chronické. Neukotvený engram je ten,
ktorý nebol v nasledujúcom živote človeka (od bodu jeho prijatia)
restimulovaný. Chronický engram je engram, ktorý je viac-menej
nepretržite restimulovaný, čím sa stal zdanlivo súčasťou človeka.
Chronický engram začína hromadiť locky. Neukotvený engram
locky nehromadí, pretože nebol nikdy zrestimulovaný.
Lock je bolestivý duševný zážitok. Analytická myseľ ho môže,
ale nemusí považovať za zdroj ťažkostí a aberácií. Je to obdobie
duševného trápenia a miera v ňom obsiahnutej bolesti je plne závislá
od engramu. Lock je pripojený k engramu takým spôsobom - takto
si to môžeme predstaviť - že analytická myseľ sa k nemu svojimi
početnými skenermi (ktoré nedokážu zosnímať engram) dokáže
dostať. Ked je engram zaktivovaný do chronického stavu, nahromadí
na časovej stope človeka množstvo lockov. Engram ako taký nie je
na časovej stope rýchlo lokalizovateľný, s výnimkou lokalizovania
podľa somatík. Locky majú určitú diagnostickú hodnotu, ale pretože
existujú ako zážitky, ktoré si vie analytická myseľ viac-menej vybaviť,
po odstránení engramu z reaktívnej mysle locky spoľahlivo zmiznú
bez akejkoľvek ďalšej terapie.
Zvládanie locku ako locku má určitú terapeutickú hodnotu, ale
vyčerpávanie lockov u aberovaného človeka je zdĺhavé a namáhavé
a zriedka má nejaký trvalý účinok. Keď sa v reaktívnej mysli nájde

engram a vyčerpá sa, všetky jeho locky zmiznú. Engram môže
byť neukotvený a zostať neaktivovaný celé roky alebo aj po celý
život človeka. Kedykoľvek po prijatí engramu, nech už sa jedná
o niekoľko dní alebo niekoľko desaťročí, sa môže neukotvený
engram reaktivovať do locku, čo je moment, keď sa stáva súčasťou
príkazov, ktoré analytická myseľ počúva, keď sa snaží racionalizovať.
Presunutie človeka mimo jeho restimulátorov (teda z prostredia,
v ktorom bol engram reaktívny) je samo osebe formou terapie,
pretože engram sa potom môže vrátiť do neukotveného stavu. Ale
takýto návrat neodstráni locky, ktoré si analytická myseľ môže stále
vybavovať ako bolestivé zážitky.
Príklad: engram - pri pôrode sa objaví výrok „nanič”, ktorý je
vyslovený vo chvíli, keď má novorodenec bolesti hlavy a práve lapá
po dychu.
Lock - vo veku siedmich rokov, keď bolo dieťa mierne choré,
mu matka v návale hnevu povedala, že je „nanič”.
Odstránenie engramu odstraňuje spravidla aj lock bez ďalšej
pozornosti, ktorú by mu bolo potrebné venovať.
Poznámka: pôrod zostal u vyššie uvedeného prípadu neaktívny
ako neukotvený engram až do okamihu, keď bola u dieťaťa vo veku
siedmich rokov znížená analytická sila a bol zopakovaný výrok
z pôrodu. Stojí za zmienku, že celý obsah pôrodného engramu
získava zároveň matka aj dieťa a jediný rozdiel je v umiestnení
somatík. Ďalej je dôležité poznamenať, že pre matku je vnímanie
dieťaťa pomerne často vnímaním restimulátora a matka voči nemu
používa výroky, ktoré boli vyslovené, keď jej dieťa spôsobovalo
najväčšiu bolesť - a síce pôrod. Dieťa tým pádom trpí rôznymi
psychosomatickými ťažkosťami spôsobenými neustálym opakovaním
restimulátorov z jeho pôrodného engramu, v dôsledku čoho môžu
jeho ťažkosti prerásť do skutočnej závažnej choroby.
Myseľ kontroluje mnohé a zložité funkcie rastu a stavu organizmu.
Keď sa reaktivuje engram, ktorého obsahom je aj organický vnem,
spôsobuje somatiká a navyše môže niektorým častiam tela odoprieť
dodávku telesných tekutín (napr. hormóny a krv) a spôsobovať
KAPITOLA PIATA: E N GRAMY 47
tak psychosomatické ochorenia. Odoprenie telesnej tekutiny alebo

primeraného zásobovania krvou môže mať za následok potenciálne
infekčnú oblasť. Psychosomatiká znižujú odolnosť nejakej časti tela
proti skutočnej chorobe.
Somatiká a iné zmyslové chyby pochádzajú z bezvedomých
antagonistických momentov. Oslovením locku môžeme dať
somatikum do poriadku, ale trvanie tejto nápravy vydrží len do doby,
než sa engram znovu aktivuje a vytvorí ďalší lock.
Všetky aberácie sú spôsobené engramami.
Fyzio-animálna myseľ organizmu na istej úrovni nikdy nepres
táva zaznamenávať. Presný moment, kedy začína organizmus
zaznamenávať, ešte nie je v tejto dobe dôkladne stanovený. Bolo
zistené, že to je veľmi skoro, pravdepodobne skôr než štyri mesiace
po počatí a päť mesiacov pred narodením. Do veku dvoch rokov
môžeme ktorýkoľvek moment, kde bola prítomná bolesť, považovať
za neanalytický. Akýkoľvek bolestivý zážitok, ktorý fétus prežil, je
kompletný balík vnemov, vrátane tmy.
Keď raz auditor spracuje prenatálny engram a uvidí jeho vplyv
na engramový reťazec a bdelý život dospelého, nebude vôbec
pochybovať o tom, že takýto zážitok existuje. Fakt, že fétus skutočne
zaznamenáva, sa dá pripísať javu nadmerného vnímania v čase
bolesti a neprítomnosti analytickej mysle.
Laboratórny pokus v hypnóze ukazuje, že zmyslové vnímanie
človeka sa dá umelo posilniť.
Prítomnosť bolesti v akejkoľvek väčšej miere stačí na to, aby sa
sluch fétusu posilnil tak, že počas tejto bolesti, pokiaľ je prítomný
vonkajší zvuk, zaznamenáva celý zážitok do posledného detailu. Tým,
že chronický engram je k mysli zafixovaný len neisto, slabiky alebo
zafarbenie hlasu, obsiahnuté v prenatálnej udalosti, reaktivujú jej
somatikum a emočný obsah engramu kedykoľvek, keď sa v blízkosti
dieťaťa (alebo dospelého človeka) objaví niečo, čo sa tomuto engramu
podobá.
Na reaktiváciu engramu nie je porozumenie jazyka nevyhnuté.
Zaznamenávanie mysle je totiž také presné, že vyslovenie presne
tých istých slov alebo podobných tónov v neskorších prenatálnych
obdobiach, pri pôrode alebo bezprostredne po ňom, môže spôsobiť

a spôsobí, že pôvodný prenatálny engram alebo ktorýkoľvek
z prenatálnych engramov sa reaktivuje - začne vytvárať locky
a poškodzovať zdravie malého dieťaťa alebo v tomto prípade fétusu.
Vnímanie fétusu je nadmerné len vo chvíľach bolesti. Ale reťazec
prenatálnych engramov môže spôsobiť stav, v ktorom je sluch fétusu
nadmerný chronicky, čím vytvára početné locky už pred narodením.
Tieto locky zmiznú, ked sú skutočné engramy v mysli odhalené
a vyčerpané.
Ktorýkoľvek bolestivý neanalytický moment, ktorý obsahuje
antagonizmus, nie je len záležitosťou záznamu, ale aj zdrojom
potenciálnej akcie v ľudskom organizme v ktoromkoľvek období
života - samozrejme odhliadnuc od otázky, kedy začína fétus
zaznamenávať.
Narodenie je zvyčajne veľmi bolestivý bezvedomý zážitok. Je
to spravidla engram značnej váhy. Každý, kto sa narodil, má teda
minimálne jeden engram.
Ktorékoľvek obdobie neprítomnosti analytickej sily sprevádzané
prijatím fyzickej bolesti má určitú engramickú hodnotu.
Momenty, ked je v nejakej miere prítomná analytická sila a ked
nedochádza k žiadnej fyzickej bolesti a je prítomný len antagonizmus
voči organizmu, engramy nevznikajú a takéto momenty nie sú
zodpovedné za aberáciu človeka.
Zlá schopnosť prispôsobiť sa spoločnosti, menšie rodičovské
tresty (dokonca aj ked zahŕňajú bolesť), libidá, detské bitky
a žiarlivosť nie sú schopné človeka aberovať. Môžu ovplyvniť jeho
osobnosť a prispôsobenie sa prostrediu, ale kým nie je patologicky
nespôsobilý, je schopný tieto problémy vyriešiť a aj ich vyrieši
a zostane bez aberácie.
Ľudská myseľ je nesmierne mocný organizmus a jej analytická
schopnosť je obrovská. Neprekrýva nejaké prirodzene asociálne
alebo zlé túžby, ale stojí na silných a konštruktívnych základoch,
ktoré môžu byť obmedzované len silnými, bolestivými a antago
nistickými zážitkami. Ako zistíte, človek považuje engramy za silne
antagonistické voči prežitiu organizmu.
KAPITOLA PIATA: E N G R AM Y 49
Objavenie basic-engramu je prvý problém pre audítora. Z neho

spravidla vyplynie engramový reťazec. Uvidíte, že obsah tohto
reťazca je fyzicky závažný.
Engram je fyzicky bolestivý, organizmus ho vníma ako
antagonistické ohrozenie svojho prežitia a dostáva ho v čase, keď
je analytická sila mysle neprítomná. Tieto faktory môžu byť v rámci
engramu premenlivé v tom, že engram môže obsahovať minimálnu
bolesť, maximálny antagonizmus a minimálnu neprítomnosť
analytickej sily, ale žiadny engram nie je skenermi vedomia
dosiahnuteľný.
U P O Z O R N E N IE : ČLO VEK MÁ SV O J A N A LYZÁ TO R FU N K Č N Ý
D O T E J M I E R Y , D O A K E J S I U V E D O M U J E O K A M IH Y „ T E R A Z " .
Kedykoľvek je zážitok restimulovaný, telo ním do istej miery

znovu prechádza. Chronické psychosomatikum, ako je bolestivá
ruka, hovorí o chronickom engrame, o nepretržitej koexistencii
„teraz” s momentom, keď bola daná ruka zlomená alebo zranená.
Niekoľko engramov reaktivovaných do chronického stavu vyvoláva
koexistenciu niekoľkých období bezvedomia, bolesti a antagonizmu
s „teraz”. Engram je balík vnemov, ktorý zahŕňa organický
vnem ako hlavný prejav. Organický vnem je do väčšej či menšej
miery vnucovaný rôznym častiam tela zakaždým, ked je engram
restimulovaný, a po celú dobu jeho restimulácie. Existuje iba jediné
psychosomatikum, ktoré je pre všetky engramy spoločné. Každý
engram ho obsahuje ako súčasť príkazu, ktorý bude presadzovať
na tele. Analytická myseľ je organizmus a je časťou ľudského tela.
Rovnako ako môže engram spôsobiť, aby bola v žalúdku chronická
bolesť (vredy) a aby sa cítil „zlomený”, vnucuje engram svoj príkaz
aj orgánu, ktorým je analytická myseľ. Tento príkaz je spoločný
pre každý engram. Engramy sú platné len za predpokladu, že boli
získané v čase momentálneho rozptýlenia analytickej mysle, ktorá
bola v šokovanom a nefunkčnom stave.
KAŽDÝ EN GRAM O B S A H U J E A V N U C U J E A N A L Y T IC K E J M Y S L I
P R ÍK A Z , KTO RÝ H O V O R Í, Ž E JE ROZPTÝLENÁ A NEFUNKČNÁ.
/
50 DIANETIKA: PÔVODNX Š T Ú D I A * L. RON HUBBARD
Toto je spoločné pre všetky engramy. Toto je spôsob, ako engramy

znižujú intelekt, o konkrétnom engramickom obsahu ani nehovoriac.
Toto na mieste vysvetľuje duševné poruchy a pozoruhodnú duševnú
šikovnosť Cleara.
A.
Kapitola šiesta
A berácie
D ian etika: P ôvodn á štúdia

KAPITOLA ŠIESTA
Aberácie
všetky aberácie akéhokoľvek druhu majú

úplne rovnakú povahu (ako bolo popísané
v predchádzajúcej kapitole). Je to práve obsah
engramu, čo spôsobuje aberáciu a formuje jej povahu. Zložitosť
v obsahoch engramov môže demonštrovať tú najzložitejšiu aberáciu.
Rôzne príkazy obsiahnuté v engramoch, ktoré sa reaktivujú
a pozmeňujú tak základný dynamický príkaz mysle, vytvárajú
abnormálne vlastnosti správania analytickej mysle, ktoré sú chronické
alebo sporadické v závislosti od toho, ako sú restimulované engramy,
ktoré ich spôsobujú. Celkový koncept existencie môže byť postavený
na obsahu engramov. Rozpory medzi engramickými príkazmi
a rozpory medzi základnou dynamikou a obsahom engramov spolu
vytvárajú vzorce správania.
Keď začne byť organizmus taký aberovaný, že už viac nie je
schopný adaptovať sa vo svojom prostredí, môže byť v danom
prostredí považovaný za choromyseľný. Zmena prostredia ho môže
od tohto stavu oslobodiť, prípadne - čo je oveľa istejší spôsob -
vyčerpanie obsahu reaktívnej mysle obnoví schopnosť analytickej
mysle riešiť problémy, ktorým čelí.
Nech už je engramický obsah reaktívnej mysle a jeho potenciál
vplyvu na správanie človeka akýkoľvek, nemusí to nevyhnutne
znamenať, že reaktívna myseľ bude chronicky restimulovaná. Keď
však reaktívna myseľ neustále restimulovaná je, analytická myseľ,
ktorej úlohou je riešiť problémy, môže byť neschopná túto úlohu

plniť, či už kvôli prítomnosti antagonistických a chybných údajov,
alebo na ich základe. V ktorejkoľvek mysli, ktorá nie je v stave
fyziologickej amencie, sa dá odstránením reaktívnej mysle obnoviť
jej normálna funkcia, pokiaľ nie je prítomná choroba alebo zranenie.
Mali by sme však poznamenať, že toto tvrdenie celkom neplatí
u ľudí, ktorí podstúpili inzulínové šoky, prefrontálnu lobotómiu,
elektrošoky a iné šokové liečby, pretože tieto prípady sú považované
za neisté a vzhľadom na nedostatok uspokojivého pozorovania
v tomto štádiu experimentálneho výskumu sú dočasne zaradené do
kategórie chorobných prípadov.
Ľudí možno považovať za racionálnych alebo iracionálnych
čisto podľa toho, ako reagujú vo svojom zvyčajnom prostredí. Ale
ktorýkoľvek človek, ktorý má reaktívnu myseľ, je neznámou veličinou
do tej doby, kým nie je jeho reaktívna myseľ preskúmaná. A v tom
istom procese, prostredníctvom ktorého ju preskúmate, ju môžete
vyklírovať.
Existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu byť v engramoch reaktívnej
mysle obsiahnuté a ktoré majú celkom určite tendenciu aberovať.
Patria sem engramické príkazy, ktoré u človeka narúšajú jeho
vnímanie času a očividne tak ničia jeho časovú stopu - ide o engramy,
ktoré obsahujú restimulátory takej bezčasovosti a takého vnemového
obsahu, že človeka potom neustále sprevádzajú a zachytávajú ho
alebo vracajú v čase.
Engramy s príkazmi, ktoré robia človeka chronicky neschopným
rozpoznať rozdiely, sú zvlášť škodlivé, pretože ho nútia prirovnávať
všetko k engramickej hodnote a spôsobujú, že začína chronicky
engramicky myslieť.
Myseľ je organizmus, ktorý rieši problémy súvisiace s prežitím
a používa pri tom svoju schopnosť vidieť podobnosti a pozorovať
rozdiely.
Engramy, ktoré ničia alebo majú tendenciu prerušovať schopnosť
analytickej mysle vidieť súvislosti, najviac ovplyvňujú očividnú
inteligenciu mysle. Ale engramy, ktorých príkazový obsah má tendenciu
ničiť schopnosti mysle vidieť rozdiely, môžu vytvárať závažné aberácie.
„Engramy s príkazmi, ktoré robia človeka
chronicky neschopným rozpoznať rozdiely,
sú zvlášť škodlivé, pretože ho nútia prirovnávať
všetko k engramickej hodnote a spôsobujú,
že začína chronicky engramicky myslieť."
L,
Príklad: výrok „všetci chlapi sú rovnakí”, ktorý je prijatý ako silný

engramický obsah, by mal tendenciu porovnávať každého muža
a spájať ho s mužmi, ktorí sú v reaktívnej mysli zaznamenaní ako
bolestiví a nebezpeční.
Aberácia môže dosiahnuť akúkoľvek formu alebo zložitosť. Ako
približné prirovnanie: nutkanie si môžeme predstaviť ako engramický
príkaz, ktorý hovorí, že organizmus musí niečo urobiť; represiu ako
príkaz, že organizmus nesmie niečo robiť; neurózu ako emočný stav,
ktorý obsahuje rozpory a emočné údaje, ktoré podáčajú schopnosti
a blaho človeka; a psychózu ako rozpor príkazov, ktorý závažne
znižuje schopnosť človeka riešiť problémy vo vlastnom prostredí až
do bodu, ked nie je schopný prispôsobiť sa nejakej životne dôležitej
fáze v zmysle potrieb, ktoré si vyžaduje jeho prostredie.
Tieto bolesťou presadzované príkazy a obsah engramov
spôsobujú najrozličnejšie prejavy aberácií.
Fyzické aberácie, pokiaľ nie sú výsledkom zranenia alebo
choroby, sú spôsobené engramami. A dokonca aj v prípade zranenia
alebo choroby sa môže stav chorého človeka zlepšiť vyčerpaním
jeho reaktívnej mysle. Engram sa nemôže prejavovať ako duševná
aberácia bez toho, aby sa do istej miery neprejavoval aj ako somatická
aberácia. Odstránenie somatického obsahu engramov, ktoré je
nevyhnutné aj pre dosiahnutie akejkoľvek inej úľavy, môže upraviť
a aj upravuje činnosť žliaz, bunkové bujnenie alebo údm bunkového
rastu a spôsobuje aj iné fyziologické nápravy.
A
1
Kapitola siedma
TÓNOVÁ ŠKÁLA
DIANETIKA: PÔVODNÁ ŠTÚDIA
/
KAPITOLA SIEDMA
Tónová škála
t ónová škála číselne označuje: za prvé - stav

engramu v reaktívnej mysli, za druhé - jeho
vývoj počas práce s ním, a za tretie poskytuje
meradlo duševného zdravia človeka.
Pôvod tejto škály je klinický a je založený na pozorovaní engramov
počas práce. Keď engram lokalizujeme a rozvinieme ho, najväčšie
rozpätie, ktorým môže prejsť, začína apatiou, vyvinie sa do hnevu
(alebo rôznych odtieňov antagonizmu), prejde do nudy a nakoniec
dosiahne veselosť alebo úplne zmizne.
Tónová škála je v podstate pridelenie číselnej hodnoty, na základe
ktorej možno číselne kategorizovať engramy a jednotlivcov. Toto
číslovanie nie je ľubovoľné - ako uvidíte, približuje sa jednému
skutočnému prírodnému zákonu.
Tón 0 je ekvivalent smrti. Engram s tónom 0 by bol engram smrti.
Jedinec s tónom 0 by bol mŕtvy.
Ďalej smerom nahor od 0 po 1 je emočná skupina, ktorú možno
označiť ako apatiu a ktorá má vlastnú odstupňovanú škálu od smrti
po začiatok oblasti apatickej mrzutosti.
O d l po 2 je pásmo antagonizmu, do ktorého patrí podozrieva
vosť, mrzutosť a hnev.
Nuda a jej ekvivalenty, čím sa myslí menšie podráždenie, začína
na 2 a končí na 3.
Od 3 do 4 sú emócie v rozsahu od bezstarostnosti po veselosť.
Výrazom tón 4 označujeme engram alebo človeka, ktorí dosiahli
plnú racionálnosť a veselosť.
6o DIANETIKA: PÔVODNÁ Š T Ú D I A * L. RON HUBBARD
Na priblíženie emočnej hodnoty engramov a ich schopnosti

obmedziť dynamiky možno použiť desatinnú škálu od 0,0 po 4,0.
Každý engram v reaktívnej mysli má svoju vlastnú tónovú
hodnotu. Závažné engramy nájdete v pásme apatie. Nebezpečné
engramy budú v pásme hnevu. Nad tónom 2,5 sa engram nedá
považovať za vážnu hrozbu analytickej mysle čo sa týka negatívneho
vplyvu na ňu. O každom engrame v reaktívnej mysli sa teda dá
povedať, že má nejakú tónovú hodnotu. Keď teda sčítame priemernú
hodnotu jednotlivých engramov, dostaneme číselnú hodnotu
reaktívnej mysle.
Môžeme vypočítať aj tónovú hodnotu engramov ležiacich na
jednotlivých dynamikách a určiť tak tón každej dynamiky.
Súhrn tónov jednotlivých dynamík vydelený ich počtom nám dá
potenciálnu číselnú hodnotu človeka. Tá je samozrejme premenlivá
a je závislá od prítomnosti restimulátorov v jeho prostredí, ktoré
reaktivujú jeho engramy. Stanoviť celkový tón prípadu je dôležité
tak pre diagnózu, ako aj pre jeho rozriešenie.
Pravdepodobný priemer ľudstva v čase vzniku tohto rukopisu
môže byť okolo 3,0. Úplná racionálnosť je závislá od vyčerpania
reaktívnej mysle a úplná racionálnosť je bez výnimky výsledkom
dosiahnutia tónu 4.
V Dianetike sa počiatočná diagnóza človeka robí presným
stanovením jeho celkového tónu, aby sa určil stav jeho reaktívnej
mysle. Spôsoby, akými zvláda život alebo jeho emočné reakcie na
problémy v jeho prostredí sa dajú vyhodnotiť pomocou Tónovej
škály.
V terapii, ako bude uvedené neskôr, sa dá bežne očakávať, že
engram bude prechádzať zo svojej počiatočnej hodnoty v pásme
apatie alebo hnevu až na tón 4. Krátko po tom, ako dosiahne
tón 4, by mal zmiznúť. Ak zmizne bez toho, aby bol prítomný
smiech sprevádzajúci tón 4, dá sa predpokladať, že nebol vymazaný
basic-engram.
Tónová škála má v terapii hodnotu a je dôležité jej dôkladne
porozumieť.
jľ
Tónová škála
I •i
KAPITOLA ÔSMA
Povaha engramov
Eistuje niekoľko všeobecných typov engramov. Je

x
nevyhnutné porozumieť tomu, že myseľ má istú
tčasovú stopu a že táto stopa je špecifická vec.
Na časovej stope človeka budú všetky veci dostupné jeho
analytickej mysli, ale údaje, ktoré môže ľahko kontaktovať na svojej
časovej stope, určite nie sú engramické, dokonca aj keď majú emočný
náboj. Všetky zážitky na tejto časovej stope budú racionálne alebo
ospravedlnené zážitky. Nebudú na nej žiadne engramy. Môžu sa
na nej nájsť locky alebo dokonca engramické locky - presnejšie
povedané, môže obsahovať obdobia duševného trápenia alebo
antagonizmu a môže dokonca obsahovať okamihy bezvedomia,
ktoré majú nepatrnú engramickú hodnotu a sú lockmi nejakého
engramu.
Engram má niekoľko konkrétnych jednoznačných vlastností.
Človek k nemu prišiel v čase nejakej fyzickej bolesti. Nie je dostupný
analyzátoru. A obsahuje domnelý alebo skutočný antagonizmus voči
prežitiu organizmu. Určité mechanizmy, ako napríklad „zabudni na
to ”, môžu aj zážitky s minimálnou bolesťou vytlačiť mimo časovej
stopy. To je prípad, keď daný zážitok nadobudne engramickú
hodnotu.
Všetky engramy, ktoré majú schopnosť narušiť analytickú myseľ
a aberovať fyzické telo, ležia mimo časovej stopy a bez pomoci
audítora nie sú analytickej mysli dostupné.
66 DIANETIKA: PÔVODNÁ ŠTÚDIA * L. RON HUBBARD
Vzhľadom na dezorganizádu analyzátora, ktorá vládla v momente

prijatia engramu, alebo vzhľadom na to, že mu bolo násilne
nariadené, aby si človek údaje z daného engramu nikdy nevybavil,
sa analyzátor nemôže k engramu dostať bežnými spôsobmi, pretože
tieto údaje boli chybne označené za „nebezpečné", „závažné" alebo
„príliš bolestivé nato, aby boli kontaktované". Takýto engram
potom, prostredníctvom bypassového obvodu, kŕmi analyzátor
skrytými príkazmi. Cez priamy okamžitý obvod je permanentne
napojený na riadenie motoriky, všetky vnemové kanály, žľazy a srdce.
Čaká na moment nízkeho celkového tónu, únavy alebo zranenia,
keď sú schopnosti analytickej mysle znížené. Taktiež čaká na to,
keď organizmus vo svojom prostredí zachytí vnem jedného alebo
viacerých restimulátorov engramu.
Nepretržitá restimulácia engramov môže sama vyvolať nízky
celkový tón, ktorý následne umožňuje restimuládu ďalších engramov.
Ako sa reaktívna myseľ dostáva viac-menej do úplného chronického
stavu reakcie, začína človeka stále viac a viac ovládať. Jeho myslenie
sa stáva stále viac engramickým a môžeme vidieť, že jeho všeobecný
tón sa na tónovej škále rúti k bodu zlomu, ktorý môžeme ľubovoľne
označiť ako bod medzi 2,0 a 2,5 a pod ktorým sme v oblasti
choromyseľnosti.
Engramické myslenie je iracionálne myslenie v identitách, ktoré
núti myseľ vidieť identity tam, kde existujú možno len nepatrné
podobnosti. Pre audítora je nevyhnutné, aby veľmi dobre rozumel
engramickému mysleniu, pretože to, čím sa bude v podstate zaoberať
a čomu bude čeliť, je táto úplná iracionálnosť v podobe identít. Nech
už pracuje s duševne zdravým d choromyseľným človekom, vo väčšine
svojich kalkulácií musí ohľadom jeho prípadu nepretržite používať
rovnicu engramického myslenia.
Engramické myslenie sa dá vyjadriť takto: A=A=A=A=A.
Keď je v prostredí vnímaný jeden alebo viac restimulátorov
engramu, môže tento engram vo chvíli nízkeho celkového emočného
tónu dramatizovať. Dramatizácia je presný obsah engramu. Aberáda
je presný obsah engramu. Reakcia analytickej mysle človeka, keď je
engram reaktivovaný,A ospravedlňovanie.
KAPITOLA ÔSMA: POVAHA ENGRAMOV 67
Existuje dôvod veriť, že časť tohto mechanizmu prežitia pozo

stáva z axiómy:
ANALYZÁTOR N E SM IE N IK D Y D O P U S T IŤ C H Y B N É R IE Š E N IE .
Engram prináša množstvo chybných riešení. Môže to zájsť až

tak ďaleko, že analyzátor je plne zamestnaný čisto pokusmi nájsť
a predložiť spoločnosti alebo sám sebe dostatočne rozumné dôvody
pre správanie organizmu.
Analytická myseľ, aj keď funguje na základe príkazu samotného
engramu, si nie je vedomá zdroja tohto príkazu. Tým, že nie je
schopná tento zdroj odhaliť, sa v snahe riešiť problém obsahujúci
nebezpečenstvo pre organizmus, stále viac introvertuje. Má sklon
nachádzať nebezpečenstvo mimo aj vnútri organizmu.
Existuje päť spôsobov, ako môže organizmus reagovať na
nebezpečenstvo vo svojej blízkosti. Môže naň zaútočiť, v y h n ú ť sa
mu, ignorovať ho, utiecť pred ním alebo mu podľahnúť. Analytická
myseľ, ktorá - a to sa musí pripomenúť - je sebaurčená a má silu
vôle, môže na reaktívnu myseľ reagovať len týmito spôsobmi. Ako sa
celkový emočný tón znižuje, čo znamená, čím neschopnejšou sa stáva
analytická myseľ v dôsledku únavy, neustálym zvratom v celkovom
zdraví atď., o to viac pozornosti musí venovať nevyriešeným
problémom v reaktívnej mysli. Sú to vo svojej podstate nevyriešené
problémy. Samé osebe síce obsahujú vlastné riešenia, ale analytická
myseľ, ktorá nie je schopná sa k nim dostať, ospravedlňuje
reakcie organizmu na ne (podlieha im), spôsobuje, že sa pred nimi
organizmus pokúša utiecť, že ich možno apaticky ignoruje (ako pri
prefrontálnej lobotómii), že sa im množstvom zložitých spôsobov
vyhýba alebo že na ne útočí. Analytická myseľ nielenže nevie, kde
sa tento zážitok nachádza, ale nevie ani to, či je nebezpečenstvo
v organizme alebo mimo neho. Takže môže začať konať úplne
bez rozmyslu a nakoniec prísť s vysoko iracionálnymi riešeniami,
ktorými sa snaží riešiť problémy vysoko iracionálnej reaktívnej mysle.
Hlboký kanál zmyslových vnemov, ktoré vnikajú do mysle, má
v sebe očividne zabudovaného vyhodnocovača, ktorý ich roztrieďuje
podľa momentálneho celkového tónu alebo analytického potenciálu
mysle. Čím je všeobecný emočný tón alebo potenciál analytickej

mysle vyšší, tým lepšie sú triedené údaje vo vyhodnocovači.
Vyhodnocovacie obvody sú si očividne vedomé engramického
obsahu v reaktívnej mysli a restimulátory vnímané v prostredí
vyhodnocujú vo vzťahu k všeobecnému tónu analytickej mysle.
Keď je nízky, restimulátory smerujú viac-menej rovno do reaktívnej
mysle, ktorá okamžite odpovedá vytvorením pevných spojení do
riadenia motoriky. Príkazy, ktoré rôznym častiam tela, svalom,
žľazám a telesným orgánom dáva, môžu byť sporadické alebo
konštantné a môžu v tele produkovať rozmanitú škálu reakcií. Keď
je engram zrestimulovaný, reaktívna myseľ kŕmi hlasové obvody
všetkými možnými slovami a sústavami slov. Do ostatných častí tela
putujú príkazy na činnosť alebo nečinnosť. Osobitná časová stopa
engramu vkladá príkazy do organizmu v časových intervaloch, ako
sú obsiahnuté v engrame a dochádza k dramatizácii, ktorá môže
zahŕňať časť obsahu engramu alebo jeho plný obsah podľa toho, ako
to určuje situácia. Psychosomatické ochorenia, hystérie, zúrivosť,
výlevy, kriminálne činy - čokoľvek a všetko, čo poškodzuje prežitie
organizmu a organizmus tomu dáva voľný priebeh, má svoj pôvod
v reaktívnej mysli.
Reaktívna myseľ obsahuje čisto a len veci, ktoré vonkajšie zdroje
urobili organizmu.
Nič z obsahu reaktívnej mysle nie je motivované človekom
samotným. Audítora teda zaujíma len to, čo bolo urobené človeku, nie
to, čo urobil on, pretože pre účely terapie môže konanie organizmu
v spoločnosti, s výnimkou využitia pri diagnóze, ignorovať.
A dokonca aj pri diagnóze majú pre audítora len malý význam.
Organizmus, ktorý má analytickú myseľ a netrpí nejakou chorobou
alebo zranením, ktoré by ho zneschopňovali a ktorý nie je aberovaný,
nebude úmyselne páchať činy poškodzujúce jeho prežitie alebo prežitie
iných faktorov, ktoré sú súčasťou jeho dynamík. Bude bojovať len
s takými nebezpečenstvami v spoločnosti, ktoré predstavujú reálne
hrozby.
Nech už je „vrodené morálne cítenie” čokoľvek, základný úmysel
základnej osobnosti je napomáhať v rámci svojej dynamiky rozličným
formám energie v dosahovaní najvyššieho cieľa. Jedine momenty

skutočného rozptýlenia vedomia analytickej mysle umožňujú vstup
údajom, ktoré poškodzujú zámery dynamík. A len v dôsledku týchto
bezvedomých momentov môže byť inak stabilná, nesmierne silná
a schopná analytická myseľ aberovaná prostredníctvom implantovania
nezanalyzovaných, bolestivo podaných a antagonistických informácií.
Cieľom audítora je nájsť v živote človeka tieto momenty a vyčerpať
ich. Základným princípom tejto terapie je teda vyčerpanie všetkých
bolestivých, bezvedomých chvíľ v živote človeka. Odstránením bolesti
z jeho života audítor vracia človeka k úplnej racionálnosti a duševnému
zdraviu.
Auditor by sa nikdy nemal uspokojiť len s tým, že priviedol človeka
na úroveň normálu. Mal by u neho dosiahnuť tón 4, aj keď je to
v dnešnej spoločnosti ďaleko nadpriemerný stav. Z človeka na tóne 4 sa
vďaka jeho neporušeným a silným dynamikám, vďaka jeho racionálnosti
a inteligencii zvýšenej na optimum, stáva neobyčajne hodnotná bytosť
pre spoločnosť, nech už bola jeho minulosť akákoľvek.
Keď si je tohto auditor vedomý, môže u každého človeka, ktorý
nie je fyzicky beznádejný prípad, očakávať maximálny a trvalý
výsledok.
Dianetický auditor bude dosahovať najlepšie výsledky vtedy, keď
bude ignorovať svoje impulzy poučovať alebo informovať svojho
pacienta nad rámec inštrukcií nevyhnutných na dosiahnutie jeho
spolupráce.
Jediným účelom audítora je rehabilitovať základnú dynamiku,
štyri dynamiky a bežný účel alebo profesiu človeka. Čokoľvek,
čo je v priebehu terapie naimplantované pozitívnou sugesciou
alebo poučovaním, je škodlivé a musí to byť zrušené, pokiaľ
k tomu došlo. Jedine základná osobnosť človeka môže rozhodovať
o veciach vo svojom prostredí a vyhodnocovať ich. Preto sa hypnóze
s pozitívnymi sugesciami cielene vyhýbame - všetky hypnotické
príkazy so zabúdacími mechanizmami, ktoré ich sprevádzajú, nie sú
totiž nič iné, než umelo naimplantované engramy. Pre audítora je
celkom bežné, že musí vyčerpať hypnoticky implantovaný materiál,
ktorý človek získal buď od nejakého hypnotizéra, alebo z vlastnej
7o DIANETIKA: PÔVODNÁ Š T Ú D I A * L. RON HUBBARD
analytickej mysle v snahe praktizovať „sebakontrolu”. Hypnóza

ako taká nefunguje a štúdium Dianetiky a krátka prax v nej vám
presne ukáže prečo.
Audítor sa snaží vymazať reaktívnu myseľ človeka. T áto reaktívna
myse! je zaplavená cudzími nedbalými a nelogickými príkazmi,
ktoré rozvracajú sebaurčenie človeka do takej miery, že už viac nemá
prostredníctvom svojej analytickej mysle kontrolu nad organizmom
ako takým, ale nachádza sa pod vplyvom sústavných a chronických
príkazov neznámych, nikdy nepreskúmaných vonkajších síl, ktoré
sú často a zvyčajne nepriateľské voči prežitiu organizmu.
Engramy sa zaoberajú identitami tam, kde žiadne identity
neexistujú. Predkladajú preto množstvo zvláštnych a iracionálnych
problémov, ktoré u ľudí vnímame ako aberácie. Ak sa ľudská
bytosť narodila a nie je vyklírovaná, dá sa predpokladať, že má
minimálne jeden engram. Každý, koho narodenie nebolo vyklírované
prostredníctvom terapie, má teda reaktívnu myseľ. Mať reaktívnu
myseľ nie je žiadna hanba, pretože to bol vpád do bezvedomého
a bezmocného človeka bez jeho súhlasu a vedomia. Niekedy ho ľudia
spôsobili s tým najlepším úmyslom. Človek, ktorý nemá racionálnu
myseľ, nemôže byť rozumne považovaný za morálne zodpovedného,
nech už sú súčasné požiadavky spoločnosti, ktorej až dodnes chýbala
akákoľvek metóda určovania zodpovednosti, akékoľvek.
Bolesť v reaktívnej mysli je zvyčajne silná. Bežné rodičovské tresty,
rodinné komplikácie, výčitky, menšie nehody a boj človeka s jeho
prostredím ovplyvňujú, ale nevytvárajú reaktívnu myseľ. A tieto veci
taktiež nemajú dostatočnú silu zmeniť nejako výrazne jeho reakcie.
V histórii ktoréhokoľvek človeka existuje veľa skrytých osobností
obsiahnutých v jeho reaktívnej mysli. Tým, že reaktívna myseľ sa
zaoberá len identitami, často si pletie identity jednotlivcov. Toto je
dôvod, prečo aberovaní ľudia vytvárajú iracionálne citové závislosti
alebo antipatie a často pre ne vo svojom súčasnom prostredí nie sú
schopní nájsť žiadny dôvod.
Obsah engramu je interpretovaný doslovne, nie tak, ako bol
výrok bezvedomému človeku povedaný, ale tak, ako bol prijatý
v tej najdoslovnejšej podobe a vnemoch.
„ A k sa ľudská bytosť narodila a nie je vyklírovaná,
dá sa predpokladať, že má m inim álne jeden engram .
Každý, koho narodenie nebolo vyklírované
prostredníctvom terapie, má teda reaktívnu m y seľ."
72 DIA NETIKA: PÔVODNÁ Š T Ú D I A * L. RON HUBBARD
Organizmus má množstvo imanentných mechanizmov a schop

ností, pomocou ktorých sa môže učiť alebo chrániť alebo napredovať
v súlade so svojou dynamikou. Engramy môžu ktorúkoľvek z týchto
vecí dohnať do bodu, keď sa stane skutočnou hrozbou pre organizmus
alebo ho začne aberovať. Engramy môžu aberovať a skutočne aberujú
všetky zmyslové vnemy, ktorékoľvek časti tela a myseľ samotnú. Môžu
zničiť celý organizmus tým, že nariadia samovraždu.
Chyba reaktívnej mysle prišla s vývojom reči, pre ktorú tento
základný mechanizmus nebol zostrojený. Ked reaktívnu myseľ tvorili
všetky vnemy okrem reči, bola do istej miery užitočná. S rečou prišli
také zložitosti vnímania a také výmeny myšlienok, že z nutnosti
reaktívnej mysle určovať identity pre účely zvládnutia krízových
situácií sa mohli odvodiť celé zástupy ilúzií a preludov.
Bez reaktívneho typu mysle by prežitie bolo extrémne zložité,
pretože táto myseľ musí byť prítomná, aby zvládla krízové situácie
v momentoch, v ktorých je analytická myseľ rozptýlená šokom alebo
inými prostriedkami.
S rečou dostala reaktívna myseľ do rúk oveľa viac moci a značný
obsah. Analytická myseľ, ktorá je v niektorých ohľadoch jemným
mechanizmom (bez ohľadu na to, ako robustná a schopná je v iných
smeroch), mohla teda podľahnúť preludom a ilúziám, ktoré nech už sú
akokoľvek nejasné a neskutočné, musia byť aj tak uposlúchnuté. Tým,
že reaktívnu myseľ zbavíme jej minulého bolestivého obsahu, môže
analytická myseľ zaujať svoju pozíciu plnej kontroly nad organizmom.
Vo chvíli, ked človek alebo skupina nadobudne túto schopnosť,
nadobudne sebaurčenie. Kým majú reaktívne mysle, budú
pretrvávať iracionálnosti. Reaktívna myseľ berie reč doslovne
a z toho dôvodu ju nemožno považovať za žiadny prínos pre
racionálny organizmus. Pretože metódy reaktívnej mysle zostávajú
nedotknuté a budú naďalej konať v snahe chrániť organizmus
vo chvíľach, ked je analytická myseľ v bezvedomí, neskrýva sa
v reaktívnej mysli žiadny úžitok. Je schopná akejkoľvek ilúzie.
Dynamikám nijako nepridáva na sile, až na to, že je schopná zrušiť
alebo pozmeniť iný reaktívny obsah. Zdroj sily a účelu jednodivca nie
je v reaktívnej mysli, ale v základnej dynamike a štyroch dynamikách.
Ktorýkoľvek audítor bude túto skutočnosť veľmi jasne vidieť už po

vyklírovaní pár prípadov.
Keď sa človek snaží „lipnúť na svojich aberáciách”, audítor si
môže byť istý, že tento pacient má ako časť obsahu reaktívnej
mysle výroky ako „neopováž sa toho zbaviť”, ktoré sa doslovne
interpretované zjavne vzťahujú na aberácie. V skutočnosti to môže
byť súčasť engramu pokusu o potrat.
Faktor identít v reaktívnej mysli môže spôsobovať, že analytická
myseľ bude na terapiu reagovať iracionálne a svoje aberácie bude
ospravedlňovať množstvom iracionálnych spôsobov. Akékoľvek
prostriedky alebo tvrdenia, ktoré človek používa na to, aby sa vyhol
vyčerpaniu svojej reaktívnej mysle, sú v presnom znení obsahom
jeho reaktívnej mysle v podobe pozitívnych sugescií a v racionálnom
myslení nemajú absolútne žiadne využitie.
Individualita, ak ňou myslíme ľudské túžby a zvyky, nepramení
z reaktívnej mysle. Jedinou výnimkou je, keď si niekto pod „indivi
dualitou” predstavuje tie do očí bijúce výstrednosti Dickensových
postáv.
Človek sa stáva oveľa väčšou individualitou po tom, čo je jeho
reaktívna myseľ vyklírovaná.
KAPITOLA DEVIATA
Audítorský kódex
A udítor musí s preclearom zaobchádzať vždy

presne stanoveným spôsobom, ktorý by sa dal
načrtnúť ako Audítorský kódex, a to nie preto,
že je to príjemná vec alebo vznešená myšlienka. Keď sa týmto
kódexom neriadi, spôsobí mu to ťažkosti, výrazne to predĺži a naruší
jeho prácu a môže to ohroziť precleara.
V ideálnom prípade by mal byť v prvom rade audítor sám
Clearom, inak zistí, že popri tom, ako počúva svojich preclearov,
sa mu restimulujú mnohé vlastné engramy. Takáto restimulácia
môže spôsobiť, že jeho engramy sa stanú chronické a budú ho
prenasledovať rôznymi alergiami a preludmi a spôsobia, že sa
bude cítiť minimálne veľmi, veľmi nepríjemne.
Audítor môže auditovať, zatiaľ čo sám podstupuje terapiu
v smere Cleara - je to svojská a špeciálna metóda, ako nájsť vlastné
engramy, pretože sú restimulované. Tým, že sa pre neho stávajú
bolestivými, dajú sa nájsť a rýchlo odstrániť.
Dokonca aj keď audítor sám nie je vyklírovaný, musí sa
k preclearovi správať ako Clear. Audítorský kódex predstavuje
prirodzené správanie Cleara.
Audítor sa k preclearovi musí správať presne takým spôsobom,
ako by si preclear ako organizmus prial, aby na neho ako na
organizmus reagovala a uvažovala o ňom jeho vlastná analytická
myseľ.
*Preclea r: človek, ktorý nastúpil na dianetickú terapiu (auditing) s cieľom stať sa Clearom.
„A udítor sa k preclearovi m usí správať
presne takým spôsobom, ako by sipreclear
ako organizm us prial, aby na neho ako na
organizm us reagovala a uvažovala o ňom
jeho vlastná analytická m y seľ."
KAPITOLA DEVIATA: AUDÍTORSKÝ KÓDEX 8i
Z tohto dôvodu musí byť za každú cenu zachovaná afinita.

Auditor si nikdy nesmie dovoliť stratiť s preclearom trpezlivosť,
rozčúliť sa na neho, vynadať mu alebo na neho naliehať, prípadne si
ho akýmkoľvek spôsobom znepriateliť. Tieto veci by nielen narušili
pohodu precleara, ale by ho mohli rozhádzať a dokonca zabrániť
akémukoľvek ďalšiemu prínosnému auditingu s týmto audítorom.
Tento kódex je takmer „ježišovský”.
Auditor musí byť sebaistý, pretože musí preclearovi neustále
vracať sebadôveru, ked u neho zrestimulované engramy
spôsobia, že klesne na duchu. Povzbudivý a optimistický
postoj audítora podporuje precleara, ked prechádza svoje
najbolestivejšie zážitky.
Auditor musí byť odvážny a nikdy sa nesmie nechať zastrašiť
agresiou alebo nepriateľstvom precleara.
Auditor musí byť prívetivý a nikdy nesmie dať voľný priechod
nepriateľstvu alebo osobným predsudkom.
Auditor musí byť dôveryhodný, nikdy nesmie precleara zradiť
alebo ho náladovo odmietať a hlavne nesmie nikdy porušiť
svoje slovo, ktoré preclearovi dal.
Auditor musí byť čis tý, pretože telesné pachy alebo zápach z úst
môžu byť pre precleara restimulátormi alebo ho môžu rušiť.
Auditor musí dávať pozor, aby nenapádal koncepty ani
neurážal city precleara.
Auditor musí byť vytrvalý a nikdy nesmie dovoliť, aby mu

prípad precleara odolal alebo zostal nevyriešený, kým nie je
v patričnom tóne 4, pretože restimulácia engramov je sama
osebe nežiaduci stav; výnimkou je restimulácia pri riadnom
vyčerpávaní engramov.
Auditor musí byť trpezlivý, nikdy nesmie precleara súriť alebo
trápiť viac, než je potrebné na rozdúchanie engramu a jeho
vynesenie na svedo. Musí byť ochotný pracovať kedykoľvek
a akokoľvek dlho, ak je to pre vyčerpanie engramu, ktorý
práve odstraňuje, potrebné.
Okrem týchto vecí je ešte potrebné poznamenať, že počas

auditingu vznikne medzi audítorom a preclearom veľmi jasná
afinita. V prípade opačných pohlaví môže táto afinita prerásť až do
milostného pobláznenia. Audítor si toho musí byť vedomý a mal by
vedieť, že keď sa auditing schyľuje ku koncu, môže a mal by toto
pobláznenie presmerovať na nejakú inú osobu alebo činnosť. Pokiaľ
to neurobí, môže nakoniec vzniknúť situácia, keď bude musieť
precleara odmietnuť, čo mu (audítorovi) na konci terapie prinesie
ťažkosti.
A
KAPITOLA DESIATA
Auditing
a
uditovacia technika spočíva v tom, že analytickej
mysli precleara pomáha auditorova analytická
myseľ. Auditor teda počas každého súvislého
časového úseku auditovania, a len počas neho, slúži ako dodatočná
analytická myseľ precleara.
Človek nadobudol reaktívnu myseľ v čase, ked bola analytická
myseľ rozptýlená alebo nebola v činnosti. Reaktívna myseľ sa
odstraňuje navrátením precleara do engramu a predložením jeho
obsahu na podrobné preskúmanie analytickou mysľou.
Technika auditingu sa vykonáva v stave, ktorý sa nazýva
dianetická revéria. Preclear sedí v pohodlnom kresle s opierkami
na ruky alebo leží na gauči v tichej miestnosti, kde sú jeho vnemy
minimálne rozptyľované. Auditor ho požiada, aby sa pozrel na strop.
Povie mu: „Kým budem rátať od jeden do sedem, zatvoríš oči.”
Auditor potom počíta od jeden do sedem a pokračuje v počítaní
pokojne a príjemne, až kým preclear nezatvorí oči.
Toto je celá rutina. Považujte to skôr za signál, že sa začína
proces, a za prostriedok na skoncentrovanie precleara na jeho vlastné
záležitosti a audítora, než za čokoľvek iné. Toto nie je hypnóza. Je
to niečo celkom iné. Preclear vie o všetkom, čo sa okolo neho deje.
>,Nespí” a môže sa z toho vytiahnuť kedykoľvek chce.
86 DIANETIKA: PÔVODNX Š T Ú D I A * L. RON HUBBARD
Audítor dôkladne zaistí, aby preclear nebol zhypnotizovaný tak,

že skôr ako začne počítať, mu povie: „Budeš si vedomý všetkého, čo
sa bude diať. Budeš si schopný spomenúť na všetko, čo sa tu stane.
Môžeš mať nad sebou kontrolu. Keď sa ti nebude páčiť, čo sa tu
bude diať, môžeš sa z toho okamžite vytiahnuť. Takže, jeden, dva,
tri, štyri...” atď.
Ked je pacient v revérii, ako ďalšie by mal audítor zaviesť
rusič. Ten by mal byť povedaný takým spôsobom, aby obsahoval
kľúčové slovo, ktoré keď audítor vysloví na konci terapie, toto
slovo zruší aj najmenšiu narážku alebo sugesciu, ktorú audítor
počas preclearovej revérie mohol vysloviť. Toto je záruka, že
žiadne pozitívne sugescie urobené nedbalými alebo náhodnými
prerieknutiami počas auditingu nezostanú v mysli precleara. Takýto
rušič by mal tiež ukončiť revériu a jeho formulácia by mala byť
dostatočne všeobecná, aby zahrnula čokoľvek a všetko, čo mohol
audítor preclearovi počas danej terapie povedať.
Audítor by nikdy nemal nechať precleara mylne sa domnievať,
že podstupuje hypnózu. Toto poznamenávam vzhľadom na to,
že hypnóza je momentálne v móde a princípy Dianetiky nemajú
s hypnózou absolútne nič spoločné. Obe sú založené na jednoduchých
prírodných zákonoch, no je medzi nimi priepastný rozdiel. Jedna je
nástrojom šarlatána a druhá vedou o ľudskej mysli.
V dianetickej terapii sa používa navracanie. Navracanie je metóda,
ktorá udržuje telo a vedomie precleara v prítomnosti, zatiaľ čo je
požiadaný, aby sa vrátil späť k nejakej udalosti v minulosti. Nehovoria
sa žiadne dátumy. Nehovorí sa, aký bol preclear v danej dobe veľký.
Na restimuláciu jeho pamäte sa používajú rôzne prostriedky. Na
navrátenie precleara do určitého obdobia jeho minulosti sa môže
použiť ktorýkoľvek vnem. Audítor mu jednoducho povie: „Vráť sa
do doby, keď________ Preclear je do daného momentu navrátený
a audítor ho privedie k tomu, aby detailne prerozprával, čo z danej
udalosti vie. Povie mu, že je „priamo tam” a že si to môže „vybaviť”.
Audítor okrem týchto vodidiel potrebných na navrátenie precleara
do správneho obdobia nehovorí takmer nič. Preclear sa pri plnom
vedomí dokáže navrátiť do období v minulosti.
„N avracanie je metóda, ktorá udržuje telo a vedomie
precleara v prítomnosti, zatiaľ čo je požiadaný, aby sa
vrátil späť k nejakej udalosti v m inulosti."
Preclearovi nie je ani na chvíľu dovolené revivifikovať, pretože

dané údaje sa prečerpávajú ako pridaný náboj z jeho časovej stopy
do prítomnosti. Auditor mu povie, že si na to „môže spomenúť”,
ale nikdy mu nehovorí, že si na to „môže spomenúť v prítomnosti”,
pretože to by spôsobilo, že by sa jeho somatiká dostali do prítomnosti.
Väčšinu údajov auditor lokalizuje pozorovaním nejakej somatickej
bolesti alebo somatických aberácií precleara a snaží sa zistiť, za
akých okolností boli prijaté.
Somatiká sa využívajú v prvom rade preto, že riadenie motoriky
má menej narušenú časovú stopu než senzorický pás. Pamätajte, že
žiadna aberácia neexistuje bez sprievodných somatík. Somatiká,
ktoré sú istým druhom fyzických ťažkostí, udržujú aberovaný obsah
v reaktívnej mysli. Riadenie motoriky možno navrátiť do nejakého
obdobia v minulosti, aj keď samotná vedomá, inými slovami,
analytická myseľ verí, že je plne v prítomnosti. Tým, že auditor
oslovuje svaly, riadenie motoriky alebo rôzne telesné bolesti, môže
nimi pohybovať hore dole po ich časovej stope. Táto časová stopa
nie je pripojená k analytickej mysli a reči, ale je to očividne súbežná
časová stopa a je spoľahlivejšia než senzorická stopa. Údaje na
časovej stope riadenia motoriky sú nesmierne presné. Dá sa na nej
vyvolávať napínanie a uvoľňovanie svalov, môže sa vyvolať alebo
odvolať kašeľ alebo rôzne bolesti a fyzické ťažkosti jednoducho
tým, že človek vysloví tie správne (pre engramy) alebo tie nesprávne
slová.
Hlavnou úlohou audítora je dosiahnuť súbežnosť časových
stôp motorického a senzorického pásu. To, či časová stopa existuje
v týchto pásoch, nebolo dokázané, ale pre účely tohto vysvetlenia
si ich tak môžeme predstaviť. Ich existencia je však absolútne
očividná. Časovej stope motorického pásu možno klásť otázky aj
ohľadom toho najpodrobnejšieho momentu v čase a občas sa tak dá
lokalizovať oblasť engramu. Môžeme tak tiež stanoviť jeho povahu.
Detektor lži, encefalograf a mnohé iné prostriedky môžu byť
pri určovaní povahy a obsahu engramov užitočné, pretože dokážu
registrovať preclearove restimulátory. Možno by sa dal zostaviť
utriedený zoznam restimulátorov spoločných pre väčšinu preclearov.
KAPITOLA DESIATA: AUDITING 89
Mal by obsahovať všetky typy chorôb, nehôd, bežných otrepaných

spoločenských fráz a mien rôznych osôb, ktoré obyčajne obklopujú
dieťa v detstve. Takýto utriedený zoznam restimulátorov by bol
veľmi hodnotný nástroj pre terapiu a každý auditor si môže zostaviť
svoj vlastný. Tieto zoznamy sa najlepšie zostavujú po auditingu
konkrétneho precleara, keď už auditor získal nejaké informácie
o jeho živote, na základe ktorých presne určí rôzne iracionálnosti
jeho myslenia.
Pretože engramy predstavujú myslenie v identitách, poznámky
precleara o jeho engramoch nájdete v jeho engramoch ako súčasť ich
obsahu. Keď precleara požiadate, aby si predstavil nejakú nepríjemnú
situáciu v určitom veku a za hypotetických podmienok, veľmi často
vám predloží kompletný engram. Auditor si musí uvedomiť, že
každá poznámka, ktorú preclear povie, zatiaľ čo prechádza svojou
reaktívnou mysľou, tvorí pravdepodobne časť jej obsahu. Toto je
doslovná myseľ. Slová, ktoré preclear používa, keď o nej hovorí,
musia byť vyhodnotené doslova.
KAPITOLA JEDENÁSTA
Diagnóza
žUitočným a jednoznačným princípom v terapii

je, že čokoľvek, čomu čelí alebo s čím bojuje
analytická myseľ precleara, tomu bude čeliť
alebo s tým bude bojovať aj analytická myseľ auditora. Keď auditor
jedná ako dodatočná analytická myseľ precleara, akákoľvek emócia
alebo antagonizmus, ktoré sú proti nemu nasmerované, sú emócia
alebo antagonizmus, ktoré smeruje reaktívna myseľ na vlastnú
analytickú myseľ precleara. Ak preclear nemôže počuť, čo ľudia
v jeho engramoch hovoria, má iný engram typu „nemôcť počuť”.
Ak nemôže v engramoch nič cítiť, má engram typu „nemôcť cítiť”.
Ak nevidí, má engram typu „neschopný vidieť” a tak ďalej. Pokiaľ
sa nedokáže navracať, má engram o vracaní sa alebo návrate do
detstva alebo niečo podobné. Ak je neistý alebo skeptický ohľadom
toho, čo sa deje alebo čo sa mu stalo, má engram, ktorý hovorí, že
je neistý alebo skeptický. Pokiaľ je antagonistický, jeho reaktívna
myseľ obsahuje veľa antagonizmu. Ak je ostýchavý alebo hanblivý,
jeho reaktívna myseľ obsahuje ostýchavosť alebo hanblivosť. Keď
trvá na tom, že si musí udržať kontrolu a odmieta urobiť to, o čo
ho žiada auditor, má engram o sebakontrole. A tak ďalej a tak ďalej.
Je to myslenie v identitách. Všetky tieto veci sa používajú pri diagnóze.
Keď auditor potrebuje zistiť, aké má preclear ťažkosti, najlepšou
metódou je auditing. Tým, že ho auditor navracia - necháva ho
počuť, vidieť, cítiť a chodiť tam a späť - a robí si rozsiahle
poznámky toho, čo preclear hovorí o celom procese, vytvorí si

pomerne ucelenú diagnózu, pokiaľ preclear nie je choromyseľný.
Otázky na precleara ohľadom toho, čo s ním nie je v poriadku,
dajú odpovede priamo z jeho ústredných engramov. Počúvanie
nekonečných ospravedlnení jeho konania je zdržiavanie a strata
času. Ale vypočuť si, čo si myslí, že sa mu stalo alebo čoho sa obáva,
má určite svoj význam.
Choromyseľní ľudia predstavujú trochu odlišný, ale vo svojej
podstate rovnaký problém.
Klinickým pozorovaním bolo preukázané, že reaktívna myseľ
je relatívne plytká. Pod ňou leží základná osobnosť človeka bez
ohľadu na to, ako zle na tom „choromyseľný” človek môže byť.
Tým či oným spôsobom sa teda dá dostať k racionálnej bytosti
vnútri precleara - bytosti, ktorá nie je aberovaná. Tu sa dá naozaj
zistiť, čo preclear chce, čo sú jeho nádeje a čo skutočne cíti. Bolo
odpozorované, že bez ohľadu na to, v akom nepríčetnom stave sa
preclear nachádza (a za predpokladu, že štruktúra jeho mozgu je
normálna a úplná), základná osobnosť je absolútne neporušená
a duševne zdravá a chce spolupracovať. Po auditingu sa preclear
stane touto silnou, kompetentnou a schopnou osobnosťou.
Kecľ reaktívna myseľ nie je schopná presadiť svoju aberovanosť
v prostredí precleara v plnej miere, „zlomí” precleara alebo spôsobí,
že poklesne na tóne. Je teda veľmi dôležité odhaliť, čo bezprostredne
predchádzalo tomuto preclearovmu kolapsu alebo čo momentálne
spôsobuje, že je nešťastný. Niečo rozptyľuje jeho dynamiky. Je
pravdepodobné, že má vo svojom okolí chronický restimulátor.
Zdrojom takéhoto kolapsu môžu byť manželky, manželia, matky,
otcovia, nadriadení atď., pretože otáčajú zámer reaktívnej mysle
(ktorá predstiera, že jej jediným záujmom je to najlepšie pre precleara)
späť na samotného precleara. Takto tieto zdroje spôsobia, že preclear
klesne späť na tón reaktívnej mysle (apatia alebo nízky tón 2).
Problém fixovanej osoby a problém engram u súcitu sú u abero-
vaného človeka oba veľmi viditeľné. Myslenie reaktívnej mysle
v identitách vzalo nejakú časť nejakého človeka v súčasnom
preclearovom prostredí a spojilo ju s nejakou časťou niekoho
KAPITOLA JEDENÁSTA: DIAGNÓZA 95
v preclearovej engramickej minulosti. Odhalenie tejto identity je

jedným z hlavných problémov terapie. Engram súcitu má veľmi
špecifickú povahu tým, že je snahou rodiča alebo poručníka byť milý
k dieťaťu, ktoré je vážne zranené. Ak tento rodič alebo poručník
prejavovali voči dieťaťu antagonizmus v obdobiach pred zranením,
dospelý (preclear) je v prítomnosti identickej osobnosti, s ktorou
je teraz v kontakte, náchylný reaktivovať toto minulé zranenie.
Toto je spôsob, ako dochádza v prítomnosti k prejavom množstva
somatických chorôb. Aberovanú osobnosť upokoja len presné slová
z engramu súcitu.
Neexistuje veľa typov osobností. Ľudská bytosť sa učí pro
stredníctvom napodobňovania. Keď zistí, že jej vlastné ja je príliš
bolestivé, môže sa stať iným ja a veľmi často to aj robí. Človek na
tóne 4 sa môže stať inými ľuďmi, kedy sa mu zachce bez toho, aby ho
to aberovalo. Dokáže si tým pádom užívať knihy a „hrať” hlavného
hrdinu. Ale aberovaný človek môže prevziať rolu z engramického
obsadenia svojej reaktívnej mysle a riešiť tak všetky svoje problémy
aberovaným spôsobom. Aberovaní ľudia nie sú sami sebou, pretože
nemajú vlastné určenie.
Ako už bolo povedané, emócie, pochybnosti, obavy a problémy,
ktorým čelí auditor, keď sa snaží pracovať s navráteným preclearom,
ho vovedú rovno do základného obsahu reaktívnej mysle.
Existujú určité jednoznačné prejavy, ktoré môžeme pred
pokladať, a určité rutiny, ktorými sa každý prípad riadi. Každá
ludská bytosť bola nosená v maternici a každá ľudská bytosť sa
narodila. Objavenie basic-engramu je pre začiatok auditingu
nesmierne dôležité. Nájdenie basic-engramu je ako napadnutie
nepriateľa po krídle. Pred ním neexistuje nič. Z tohto dôvodu je
koniec, ktorý je najvzdialenejší od súčasného života dospelého
človeka, ten koniec, ktorý je najviac vystavený útoku audítora.
V basic-engrame preclear dokáže vidieť, cítiť, počuť a slobodne
vyjadrovať emócie. Keď je navrátený do neskorších udalostí, môžete
zistiť, že týchto vecí nie je schopný, nech už auditor akokoľvek
tvrdo pracuje na tom, aby mu to umožnil. Chronologickým pos
tupom po engramovom reťazci bude táto schopnosť obnovená.
96 DIANETIKA: PÔVODNÁ ŠTÚDIA • L. RON HUBBARD
Nájsť basic-engram je teda nevyhnutné a najdôležitejšie. U niekoľko

málo prípadov sa môže nachádzať po narodení. U väčšiny prípadov
to bude pôrod alebo skôr. Nebudeme sa tu púšťať do diskusie
o schopnosti ľudskej mysle spomenúť si na takéto vzdialené obdobia.
Ale dá sa povedať, že pokiaľ engramické údaje existujú, časová
stopa sa v týchto vzdialených bodoch otvorí prostredníctvom bolesti
a antagonizmu a tieto údaje sa dajú kontaktovať a vyčerpať. Toto
sú momenty, v ktorých analytická myseľ nie je prítomná. A navyše
sa tieto engramy ani nenachádzajú na otvorenej časovej stope. Pre
audítora je nájdenie basic-engramu nanajvýš obtiažne. Vzhľadom
na to, že taká udalosť je dosť bolestivá a že účel skenovacieho
mechanizmu (alebo jeden z účelov) je vyhýbať sa bolesti, nebude
ľahké sa k nej dostať. Podobne ako snímací mechanizmus na
katódovej trubici, skenery analytickej mysle prebehnú ponad údaje
na engramovom reťazci, preskočia ich a ani sa ich nedotknú. Auditor
potom musí rôznymi spôsobmi prinútiť preclearove skenery, aby
kontaktovali tieto údaje a presunuli ich späť na časovú stopu, kde
môžu byť riadne vyčerpané.
Najlepším možným prístupom k prípadu sú ľahké prenatálne
engramy. Keď je jediný prenatálny engram nesmierne ťažký alebo je to
pokus o potrat (čo je mimochodom veľmi bežné), auditor musí použiť
veľkú dávku dôvtipu. Dá sa povedať, že basic-engram a začiatok
skutočného engramického reťazca je v ranom období (pred, blízko
alebo počas pôrodu) bolestivý a nebude ľahké ho kontaktovať.
Vzhľadom na to, že len zopár preclearov má viac ako 20 závažných
engramov, je táto úloha jednoduchá, ked už sa do nej pustíte, ale
vyžaduje si značné množstvo predstavivosti a presviedčania.
Okrem prípadu, ked vyzdvihnete pôrod a ten ľahko vystúpi na tón
4, treba mať vždy podozrenie na existenciu prenatálneho engramu.
Existujú tri druhy engramov: predchodca, engram a následník.
„Engramom" sa tu myslí ten zážitok, ktorý auditor našiel a na ktorom
práve pracuje. Keď sa po niekoľkých prerozprávaniach nezdá, že by
sa vyzdvihoval, auditor musí predpokladať, že má predchodcu a musí
k nemu precleara navrátiť. Týmto spôsobom sa dá objaviť basic.
Ale snažiť sa spracovávať čokoľvek iné než basic, je zbytočná práca
KAPITOLA JEDENÁSTA: DIAGNÓZA 97
a plytvanie energiou. Najčastejšími basic-engramami sú nárazy do

maternice, pokusy o potrat a pôrod. Tieto musia byť úplne vyčerpané,
než sa čo i len letmo nahliadne na iné engramy. Výhodou tu je, že
každý sa narodil. Pôrod môže byť vyhľadaný. Ak sa nenájde rýchlo
a preskúmaním sa nerozvinie, treba mať podozrenie na skorší zážitok,
a ak je to možné, treba ho lokalizovať. Týmto spôsobom možno
odhaliť prenatálne engramy. Prirodzene, že najdôležitejšie engramy
sú prenatálne.
Keď sa dieťa až prehnane bojí tmy, pravdepodobne má
prenatálny zážitok. Tento zážitok bude obsahovať všetky zvukové
údaje a zmyslové údaje udalosti. Je to eidetické a identické.
Preclear bude mať somatiká. Tie budú pri niekoľkých prvých
prerozprávaniach zvyčajne slabé, no s nachádzaním nových údajov
v udalosti budú silnieť. Nakoniec budú údaje viac-menej kompletné
a engram sa začne vyzdvihovať, pričom bude stúpať po rôznych
tónoch. Všetky prenatálne engramy sú apatické zážitky a z toho
dôvodu sú závažné.
Slabé nárazy a mierne nepohodlie v maternici nemajú žiadne
následky. Skutočný engram sa bude skladať z takých vecí ako
fétus prepichnutý ihlicou na pletenie, polovica hlavy fétusu vážne
poranená, údery rôznych druhov spôsobujúce bezvedomie fétusu
a tak ďalej. Navracanie dáva možnosť vstúpiť do akéhokoľvek
obdobia, ktoré obsahuje bolesť.
Ked má preclear pochybnosti alebo je celkovo antagonistický
voči myšlienke niečoho takého, ako je pokus o potrat, auditor
by si to nemal všímať alebo by to mal vziať do úvahy ako znak
toho, že preclear má v tomto smere engram. Spomínam si na
prípad, keď jedna dievčina trvala na tom, že pokiaľ bol na nej
niekedy urobený pokus o potrat, mal sa radšej vydariť. Počas
niekoľkých sedení, zatiaľ čo sa auditor pokúšal vyzdvihnúť pôrod,
pokračovala v tomto tvrdení, kým si auditor neuvedomil, že to
bola pravdepodobne poznámka potratára (alebo matky), keď ich
snahy o potrat zlyhali. Keď to auditor tejto dievčine naznačil, bola
sa nakoniec schopná dostať k danej udalosti s jej somatikami bez
akýchkoľvek ďalších náznakov zo strany audítora. Bola chronicky
apatický prípad, ktorý bol niekoľko rokov liečený v ústave a odrazu

začala reagovať na terapiu. Doviedla potrat na tón 4, vymazala
pôrod na tón 4, uzdravila sa po duševnej aj telesnej stránke a stala
sa nadpriemerným prínosom pre spoločnosť.
Auditor by mal predpokladať, že preclear má prenatálne
engramy, až kým sa jeho neskoršie engramy nedostávajú ľahko na
tón 4. Keď sa raz engramový reťazec vyzdvihol na jeho konci, ktorý
je najbližší k počatiu, preclear by sa mal začať klírovať relatívne
automaticky a len s malou pomocou audítora. Optimálne by to
malo prebiehať so smiechom. Tento smiech predstavuje premenu
nábojov obsiahnutých v lockoch a engramických lockoch, ktorých
obsah strachu alebo antagonizmu závisel od basic-engramov.
Po desiatom roku života nájdeme len málo engramických údajov
nejakej dôležitosti, aj keď vo vážnych operáciách alebo nehodách sa
nejaké môžu vyskytnúť. Prevažná časť engramických údajov sa nájde
v období pred dosiahnutím druhého roku života. Najdôležitejšie
údaje sa obyčajne nachádzajú v období raného detstva (keď dieťa
ešte nehovorí a nechodí), narodenia alebo prenatálu, s tým, že
v prenatálnom období je dôležitých údajov najviac.
Keď má auditor už nejaké skúsenosti, pokusy o potrat rozpozná
ľahko. Rodič, ktorý sa pokúšal o potrat, bude pre dieťa po jeho
narodení zrejme zdrojom úzkosti a dieťa si od neho bude vyžadovať
veľa náklonnosti a pozornosti. Ukáže sa, že človek bude mať
najradšej toho rodiča (alebo niekoho iného), ktorý pri potrate
nepomáhal alebo ktorý sa reálne snažil pokusu o potrat zabrániť.
V čase vzniku tejto práce sú pokusy o potrat nesmierne bežné.
Keď sa vyzdvihne pokus o potrat, auditor môže engramový
reťazec ľahko dostať na časovú stopu a vyčerpať ho.
Auditing je v podstate veľmi jednoduchý, ale vyžaduje si presné
porozumenie jeho princípov, ako aj predstavivosť a náklonnosť na
strane audítora. Auditor sa musí naučiť kalkulovať engramicky,
inými slovami, myslieť svojou analytickou mysľou (len pre účely
terapie druhých) engramicky. Jeho najväčším problémom je objaviť
skutočný basic. Ten mu môže dlho unikať.
„Prevažná časť engram ických údajov
sa nájde v období pred dosiahnutím druhého
roku života. Najdôležitejšie údaje sa obyčajne
nachádzajú v období raného detstva (keď dieťa ešte
nehovorí a nechodí), narodenia alebo prenatálu,
s tým, že v prenatálnom období je
dôležitých údajov najviac."
LOO DIANETIKA: PÔVODNÁ Š T Ú D I A * L. RON HUBBARD
Okrem objavenia basicu je tu ešte ďalšia prípravná práca, ktorú

treba s prípadom urobiť. U prípadov, kde výroky typu „nepamätám
si” a „nemôžem si spomenúť” zastreli časovú stopu, musí byť
táto najskôr rehabilitovaná. V tomto prípade sa môže nájsť zopár
neskorších lockov, ktoré je potrebné vyčerpať rovnakým spôsobom
ako engramy, a stopa sa môže obnoviť. Keď človek trpí hystériou
alebo strachom, tie sa dajú dočasne tým či oným spôsobom zmierniť
a môžete sa pustiť do problému dosiahnutia basicu. Existuje toľko
typov prípadov, koľko existuje prípadov, no toto sú najhlavnejšie
základy.
Auditor si musí premyslieť svoj prístup ku každému prípadu,
vziať výroky, ktoré preclear neprestajne opakuje počas auditingu
ako svoje údaje a nazbierať skúsenosti v tom, akými spôsobmi môžu
byť udalosti vytlačené mimo časovej stopy, ukladať sa mimo dohľad
analytickej mysle a vytvárať tak, na ujmu organizmu, reaktívnu myseľ.
A
KAPITOLA DVANÁSTA
Vyčerpanie engramov
T
echnika vyčerpania engram u nie je zložitá, ale je
nevyhnutné presne ju dodržiavať. Engram je
moment bezvedomia, ktorý obsahuje telesnú
bolesť a domnelý alebo skutočný antagonizmus voči organizmu.
Z tohto dôvodu bude tento engram, skôr ako je odhalený, prejavovať
antagonizmus voči audítorovi, ktorý sa ho snaží nájsť. Keď je nájdený
po prvýkrát, je možné, že jeho základné údaje budú chýbať. Existuje
množstvo techník, pomocou ktorých sa tieto údaje dajú rozvinúť.
V prípade prenatálneho engramu musí analytická myseľ celú situáciu
očividne znovu rozvinúť. Preto je potrebných veľa návratov k danej
udalosti. Preclear je navrátený do udalosti a audítor mu povie, že na
všetko v danej udalosti si spomenie, keď sa k nej opäť vráti. Potom
ho privedie do prítomnosti a nasmeruje jeho pozornosť na ďalšiu
vec. Hneď potom je opäť navrátený k danému predpokladanému
basicu. Uvidíte, že bude obsahovať o niečo viac údajov. Tie preclear
prerozpráva. Ak je preclear po dvoch alebo troch opakovaných
prerozprávaniach údajov na nízkom tóne, audítor mu povie, zatiaľ čo
je preclear navrátený v udalosti, že si na všetko spomenie, keď bude
do nej najbližšie navrátený. Keď ho potom presunie do šťastného
obdobia a presvedčí sa, že je tam šťastný, tieto údaje sa uchovajú.
Po uplynutí jedného až troch dní zistíte, že základné údaje sa do
značnej miery rozvinuli. Engram sa teda začne vyčerpávať a sleduje
sa pri tom jeho správanie. Ak sa jeho tón ľahko nezvýši, môže byť
prítomných mnoho vecí.
Prvá, ktorú by mal audítor predpokladať, je predchodca.

V skutočnosti je možné, že zásadné informácie, ktoré nedovoľujú,
aby sa tieto informácie objavili, obsahuje nejaký následník. Počas
auditingu, keď je engram restimulovaný audítorom, ale nevystúpi
nad apatiu a nezdá sa, že by obsahoval všetky potrebné údaje,
audítor musí pátrať po predchodcovi a takmer vždy nevyhnutne
nejakého nájde. Potom ho rozvinie ako basic-engram. Ak tento
engram nasleduje rovnaký vzorec správania - nechce sa vyzdvihnúť
alebo rozvinúť do plného obsahu - audítor musí hľadať ďalšieho
predchodcu. Keď si je audítor nakoniec úplne istý, že pred
engramom, ktorý práve klíruje, už žiadny iný nie je, je možné, že nájde
nejaký zamykací mechanizmus v neskoršom období, ktorý keď
vyčerpá, môže sa ukázať basic. Nepretržitá aplikácia energie na
basic ho nakoniec vynesie na svetlo a opakované prerozprávania ho
postupne rozvinú, zvýšia jeho tón a vyzdvihnú na tón 4.
Princíp prerozprávania je veľmi jednoduchý. Preclearovi sa
jednoducho povie, aby sa vrátil na začiatok udalosti a celú ju
prerozprával odznovu. Robí to veľakrát. Keď to robí, tón engramu
by mal pri každom prerozprávaní stúpnuť. Niektoré údaje sa môžu
stratiť a môžu sa objaviť nové. Ak preclear opakovane rozpráva
udalosť rovnakými slovami, je isté, že prehráva pamäťový záznam
toho, čo už povedal predtým. V takom prípade ho musí audítor
okamžite poslať späť do skutočného engramu a zrestimulovať
somatiká engramu. Potom zistí, že preclear svoj príbeh trochu
pozmeňuje. Audítor ho musí neustále navracať k vedomému
zažívaniu somatík, až kým sa plne nerozvinú, nezačnú sa zmierňovať
a nezmiznú. Krátko potom sa objaví tón 4. Ak precleara táto udalosť
nudí alebo s ňou odmieta pokračovať, udalosť má buď predchodcu,
alebo sú v tomto engrame iné údaje, ktoré ešte neboli lokalizované.
Audítor zistí, že niekedy, keď je engram vyzdvihnutý na tón 3
(alebo je dokonca vymazaný) bez toho, aby to sprevádzal smiech,
poklesne na tóne. Toto je zaručený znak predchodcu. Akýkoľvek
druh poklesu tónu z tónu 4 je nemožný, pokiaľ bol tón 4 skutočne
dosiahnutý. Tón 4 sa nedosiahne, ak existujú predchodcovia. Engram
KAPITOLA DVANÁSTA: VYČERPANIE ENGRAMOV 105
sa môže stratiť a byť vymazaný, ale ak pred ním existuje predchodca,

na konci jeho spracovávania sa neobjaví veselosť ani smiech.
Keď sa dosiahne basic-engram a dovedie sa na tón 4, zmizne.
Nájde sa ďalší engram na reťazci a pomerne ľahko sa dostane na
tón 4. Ak sa jeden engram na reťazci náhodou preskočí, zistíte, že
tretí v poradí sa bude držať alebo poklesne na tóne. Prostredný
preskočený engram sa teda musí nájsť a priviesť na tón 4. Takýmto
spôsobom sa postupne engramový reťazec dostane do úplného
tónu 4, čo je moment, keď sa začnú automaticky klírovať locky -
mentálne bolestivé udalosti v živote človeka. Tie sa vyklírujú bez
toho, aby im audítor venoval akúkoľvek pozornosť. Zatiaľ čo sa
budú klírovať, musí sa audítor zamerať na engramické locky. Toto
by boli samostatné engramy, keby nemali svojich predchodcov.
Toto je dôvod, prečo po odstránení basicu neodídu a prečo sa musia
hľadať samostatne. Aj ich odstránenie spustí reťazec uvoľňovania
lockov, ktoré opäť nevyžaduje žiadnu pozornosť. V reaktívnej mysli
môžu existovať úplne rozdielne engramové reťazce, ktoré nie sú
nijako pripojené k pôvodnému basic-engramu.
Pokiaľ má preclear akúkoľvek časť reaktívnej mysle, bude sa
zaujímať o seba (o stav svojej mysle) a bude introvertovaný.
Takže, pokiaľ sa zaujíma o vlastnú reaktívnu myseľ, má engramy.
Záruka tónu 4 je preclearov záujem o pozitívnu činnosť na jeho
dynamikách a jeho angažovanie sa v okolitom svete. Introverzia
nie je prirodzená a ani potrebná pre tvorenie čohokoľvek. Je to
prejav analytickej mysle, ktorá sa pokúša riešiť problémy na základe
chybných údajov a pozoruje organizmus zaoberajúci sa činnosťami,
ktoré nijako neprispievajú prežitiu na jeho štyroch dynamikách. Keď
človek dosiahne stav Clear, základná osobnosť presadí seba a svoje
sebaurčenie. V prítomnosti nezostanú žiadne chronické somatiká
(okrem tých, ktoré sú spôsobené chorobou, zranením alebo chybnou
stavbou mozgu).
Aj keď nasledovné sa skôr vzťahuje na Detskú Dianetiku, pre
audítora je prínosom vedieť, že u dieťaťa možno predpokladať, že si
svoj základný účel v živote sformovalo okolo veku dvoch rokov.
io6 DIA NETIKA: PÔVODNÁ Š T Ú D I A * L. RON HUBBARD
Tento účel je vcelku spoľahlivý, pretože v danom období nezískali

engramy nad dieťaťom pravdepodobne ešte toľko sily, pretože
jeho povinnosti v živote sú ešte nepatrné. Bude sa snažiť si svoj
hlavný účel udržať počas celého života, ale ten bude bezpochyby
deformovaný ako obsahom jeho zážitkov, tak jeho prostredím.
Tento účel objavíte dianetickou revivifikáciou a kladením otázok
dvojročnému dieťaťu. Obdobie, ked sa tento účel tvorí sa od
človeka k človeku líši, a samozrejme, nemusí sa nikdy prejaviť,
ako je tomu u prípadov amencie. Keďže precleara väčšinou tento
účel a jeho obnovenie zaujíma, veľmi často sa bude intenzívnejšie
zaujímať o terapiu, keď je jej súčasťou snaha objaviť ho. Tento
účel je absolútne platný a dá sa očakávať, že preclear podľa neho
znovu preorganizuje celý svoj život, pokiaľ nie je príliš utláčaný
svojím prostredím (aj keď je dôležité poznamenať, že Clear si vo
svojom prostredí urobí poriadok alebo ho bude meniť dovtedy,
kým nebude mať svoj život podľa svojich predstáv).
Pracovné terapie vychádzajú z princípu rehabilitácie všeobecného
účelu človeka alebo vytvorenia falošného účelu s cieľom zmierniť
aktivitu jeho reaktívnej mysle. Toto nie je nosnou záležitosťou
v Abnormálnej Dianetike a správne to patrí skôr do Lekárskej
Dianetiky. Auditor však môže svojho precleara na dobu terapie
zapojiť do účelu stať sa Clearom. Nie je to nevyhnutné a často sa to
deje automaticky, pretože základná osobnosť konečne vidí šancu
sa prejaviť, ale audítorovi to príležitostne pomôže.
Auditor by mal byť pripravený na to, že bude musieť riešiť veľa
jednotlivých problémov, pretože nad týmito základmi narazí na
toľko problémov, koľko je prípadov. Napríklad v prípade precleara,
ktorý má niekoľko prenatálnych engramov zistíte, že utváranie tela
v maternici prekrylo alebo zmiatlo časovú stopu, a preto skôr, ako
bude možné vyčerpať skorší prenatálny engram, je nevyhnutné
čiastočne vyzdvihnúť neskorší. Toto často platí aj pre neskoršie
obdobie života. V jednom prípade bola celá séria prenatálnych
engramov potlačená operáciou zubov pod narkózou navodenou
rajským plynom vo veku dvadsaťpäť rokov. Kým sa neodstránila
istá časť tejto zubnej operácie, množstvo prenatálnych engramov
K A P ITO LA DVANÁSTA: VYČERPANIE EN G R A M O V 107
nebolo dostupných. V krátkosti, obvody v mysli sa môžu zamotať až

do tej miery, že je zmätená dokonca aj časová stopa riadenia motoriky.
Fakt, že nejaký engram rozptýli účel, ktorý plynie v súlade
s niektorou dynamikou alebo nejakým cieľom, je bežná vec
a v skutočnosti základný koncept. Rovnako, ako by sa rozptýlil
prúd elektrónov, keby na svojej ceste narazil na pevný predmet, sa
rozptyľuje dynamika alebo účel. Príznakom zrážky s engramom je
práve týchto mnoho rôznych a sotva viditeľných trás. Na druhej
dynamike, Dynamike sexu, promiskuita nevyhnutne a jednoznačne
poukazuje na sexuálny engram značného rozsahu. Vo chvíli, keď sa
tento engram odstráni, dá sa očakávať, že promiskuita zmizne.
V dôsledku týchto rozptýlení vzniká v mysli precleara úzkosť
a toto rozptýlenie spôsobuje, že preclear dramatizuje. Je to jeden
z prejavov nežiaduceho stavu, v ktorom sa nachádza. Žiadny
zvrhlík sa nikdy nestal zvrhlíkom bez toho, aby nebol školený
alebo zneužívaný zvrhlíkom. A toto zneužívanie muselo byť veľmi
zásadné.
Nákaza engramov je zaujímavý jav, ktorý by auditor mal a musí
sledovať. Dalo by sa povedať, že duševná porucha sa objavuje
v rodinách nie preto, že je to eugenická pravda, ale preto, že
štandardná reč počas nebezpečenstva alebo tlaku vytvára určité
typy engramov, ktoré vzápätí vytvárajú určité typy duševných
porúch. Duševné poruchy sú nákazlivé s takou istotou, že keď dieťa
vychovávajú aberovaní rodičia, ono samé bude aberované. Najlepší
spôsob, ako zaručiť duševne zdravé dieťa, je zabezpečiť mu rodičov,
ktorí sú Cleari - ako je podrobne popísané v Dojčenskej a Detskej
Dianetike. Toto audítora zaujíma z toho dôvodu, že u prípadov
s ťažkým prenatálnym engramom a pôrodom zistí, že matka získala
engramy presne tak, ako ich získalo dieťa. Kvôli týmto ťažkým
udalostiam bude dieťa restimulátorom pre matku a matka pre
dieťa. Matka, ktorá získala slovný obsah engramu, má aj ten istý
engram. Restimulácia dieťaťom spôsobí, že bude k dieťaťu hovoriť
rečou engramu. To dostáva dojča, dieťa alebo dospievajúceho do
nešťastnej situácie, keď je jeho pôrodný engram alebo prenatálny
engram neustále restimulovaný. Je to stav, ktorý doma spôsobuje s
Á
strašné následky a veľký zármutok a je to jeden z hlavných zdrojov

rodinných problémov.
Dieťa, ktoré dospeje, vstúpi do manželstva a bude mať vlastné
deti, bude dramatizovať činnosti svojich rodičov, dokonca aj ked
svojimi rodičmi pohŕda. Navyše, jeho manželský partner má tiež
svoje engramy. Ich engramy sa skombinujú a výsledkom sú dvojité
engramy u dieťaťa. Následkom toho je nákaza a postupný nárast
aberácie. Preto ktorákoľvek spoločnosť, ktorá nemá vysoký účel, sa
ocitne v úpadku a rady choromyseľných sa v nej budú rozširovať.
Keďže nákaza aberácií postupne narastá, deti sú stále viac abero-
vané, až je nakoniec aberovaná samotná spoločnosť.
Zatiaľ čo osud spoločnosti rozhodne spadá pod Sociálnu
a Politickú Dianetiku, audítora zaujíma skutočnosť, že môže
vziať obsah prenatálnych a pôrodných engramov svojho precleara
a spracovať ich, aby objavil postnatálne locky a engramické
locky. Matka bude zvyčajne používať viac-menej rovnaké údaje,
kedykoľvek budú ťažkosti dieťaťa pôsobiť na jej reaktívnu myseľ.
Toto samozrejme vysvetľuje jej locky.
Audítor rovnako zistí, že keď má precleara, ktorý už žije
v manželskom zväzku, mal by mať vlastne dvoch preclearov, kde
tým druhým by mal byť manželský partner. Vrátiť Cleara k jeho
aberovanému manželskému partnerovi a očakávať, že výsledkom
bude pokoj v domácnosti, je zbytočné. Aj keď Clear nemôže získať
svoje staré engramy od partnera, ktorému ich naimplantoval, aj tak
pocíti, že jeho život aberuje už len prítomnosť jeho druha, ktorého
možno aberoval práve on.
Navyše bude potrebné vyklírovať aj ich deti, pretože tie budú
obyčajne (pokiaľ boli aberácie rodičov závažné) chorľavé, aberované
alebo zaostalejšie. Preto audítor, ktorý sa púšťa do prípadu, by mal
byť pripravený prijať na terapiu aj rodinu precleara, pokiaľ by sa
z jeho preskúmania ukázalo, že je to nevyhnutné.
Aberácie sú nákazlivé a tam, kde je aberovaný človek, sa do istej
miery stalo aberovaným aj jeho prostredie. Preclear môže byť totiž
svojim spôsobom prenasledovaný a aberovaný svojou reaktívnou
mysľou, ktorá je teraz prítomná u jeho druhov.
„K eď že nákaza aberáciípostupne narastá,
deti sú stále viac aberované, až je nakoniec
aberovaná samotná spoločnosť."
no DIANETIKA: PÔVODNÁ Š T Ú D I A * L. RON HUBBARD
Audítor by nemal dovoliť, aby v preclearovej mysli dlho

zostávali výrazy ako „psychoneurotický”, „šialený” alebo „mentálne
vyčerpaný”. Sú deprimujúce a v skutočnosti sú to aberácie
v spoločnosti. Je pravdivé a preukázateľné, že preclear je na svojej
ceste stať sa nie bláznom či neurotikom, ale niekým, kto je stabilnejší,
má nad sebou dobrú kontrolu a je schopnejší, než tí okolo neho.
Povedané otvorene: toto nie je proces preberania mŕtvol do niečoho
so štipkou života. Je to proces, ktorého najlepšie použitie vezme
„normálnych” a „priemerných” a vráti im ich neodňateľné právo
na šťastie a tvorivé úspechy vo svete ľudí.
KAPITOLA TRINÁSTA
Analyzátor
aTk ako je pre audítora nevyhnutné náležíte

porozumieť povahe a obsahu reaktívnej mysle, je
nevyhnutné, aby správne rozumel aj približným
funkčným princípom analytickej mysle.
Keď už pre nič iné, tak aspoň pre účely ilustrácie sa dá povedať, že
analytická myseľ sa zreteľne odlišuje od zvyšnej časti mysle a tela. Dá
sa považovať za miesto, kde sa nachádza jedincova najvyššia úroveň
vedomia „teraz”. V prípade ľudskej bytosti ide o sídlo vyspelej
usmerňujúcej kontroly. Keď je človek v optimálnom stave, analytická
myseľ má celé sebaurčenie organizmu vo svojich rukách. Keď je
potenciál jej energie znížený a jej obvody sú zaplavené nepotrebnými
údajmi - ktoré považuje za nevyhnutné, aby udržala nepretržitú
kontrolu nad organizmom, aj keď len v obmedzenom rozsahu - toto
určenie si uzurpujú mechanizmy nižšej úrovne, konkrétne reaktívna
myseľ.
Teória o „určení prostredníctvom podnetov a zážitkov” platí
na nižších úrovniach riadiacich mechanizmov, ako je tomu u zvierat.
Jednoznačne však neplatí v prípade analytickej mysle. Dá sa povedať,
že toto je sídlo sebaurčenia človeka, ktoré je vysoko selektívne a svoje
motívy si určuje samo. Analytická myseľ je slobodná nielen čo sa týka
voľby svojich činností, ale má aj schopnosť vytvárať podnety. Pre
účely prirovnania ju môžeme považovať za zdroj štyroch dynamík.
m
H4 DIANETIKA: PÔVODNA Š T Ú D I A * L. RON HUBBARD
Keď je zranená alebo prepchaná nepodstatnými údajmi, začne

jednotlivé dynamiky obmedzovať. Má predstavivosť, dokáže snívať,
dokáže tvoriť, je schopná byť pôvodcom vecí na akejkoľvek úrovni
existencie, vedomia alebo rozvoja a navyše je schopná vytvárať život
a hmotu. Aj keď sa do doby, keď vzniká tento rukopis, takto možno
nesprávala, jej schopnosť tak konať je vzhľadom na jej enormný
progres týmto smerom očividná. Princíp, na ktorom funguje je, že
dokáže vyriešiť akýkoľvek problém, ktorý si dokáže stanoviť. Ale jej
ocenenie nezávisí od jej schopností, ktoré sa dajú vidieť na tvoreniach
v spoločnosti. Je to jednoducho najohromnejšia a najmocnejšia
kalkulačka, akú kto kedy videl. Dokáže si predkladať vlastné
problémy a dokáže vymýšľať problémy, ktoré sú na míle vzdialené
od akejkoľvek nevyhnutnosti či pozorovania. Nemá hranice. Je to
veľkolepá entita. Miliardy slov stlačených pre účely telegrafického
textu by nestačili ani na napísanie úvodu k zoznamu jej triumfov,
schopností a potenciálu. Aby sme boli v tomto porovnaní struční
a výstižní, považuje sa ešte za primárne a optimálne sídlo „JA ”.
Jej činnosť sa dá načrtnúť prostredníctvom heuristických axióm
z prvej kapitoly. Jej jediným záujmom je dynamika a jednotlivé
dynamiky.
Analytická myseľ neobsahuje engramy. Obsahuje iba locky.
Neexistuje v nej žiadna bolesť, okrem restimulatívneho somatika
prijatého rovnakým spôsobom, akým by ho prijal a uchovával
ktorýkoľvek iný orgán tela. Engramy nevnikajú do analytickej mysle.
Očividne tu prebieha úplne iný proces.
Reaktívna myseľ má prostredníctvom rozličných kanálov
úplnú kontrolu nad okamihmi bolesti. Je to typ okamžitej mysle
nižšej úrovne a dá sa povedať, že zahŕňa celú bunkovú štruktúru
organizmu, vrátane reflexívnych nižších nervových centier. Funguje
na princípe vonkajšieho určenia a základom jej reakcií je A=A=A.
Môže vzniknúť len vtedy, keď je analytická myseľ narušená alebo
rozptýlená silnými vonkajšími prostriedkami.
O analytickej mysli sa dá povedať, že z reaktívnej mysle nedostáva
žiadne priame údaje. Nič z obsahu reaktívnej mysle nie je analytickej
KAPITOLA TRINÁSTA: ANALYZÁTOR 115
mysli nijakým priamym spôsobom známe. Keďže analytická myseľ

je mimo prevádzky, keď je prijímaný obsah reaktívnej mysle, po
obnovení svojej kontroly nad organizmom nemá s reaktívnou
mysľou žiadny kontakt.
T áto jediná očividná slabosť analytickej mysle - že je možné ju
dostať do bezvedomia alebo rozptýliť - je pre prežitie organizmu
zjavne nevyhnutný mechanizmus. Má to rôzne dôvody. Je poverená
velením nad dynamikami. Nemôže dať súhlas na chybu alebo
poškodenie mechanizmu a táto neschopnosť je imanentnou súčasťou
jej primárneho účelu. Nemôže organizmu dovoliť, aby sa mýlil a keď
k chybe dôjde, je prvým orgánom tela, ktorý podľahne extrémnym
šokom. Okrem iných dôvodov na to existuje jeden štrukturálny:
šokové vlny prenášané nervovými dráhami ako prvé odpoja alebo
rozvrátia najcitlivejšiu nervovú oblasť tela. Medikamenty a drogy
sa tiež prejavia najviac na najcitlivejšej nervovej oblasti. Analytická
myseľ je prvá, ktorá je postihnutá šokom a medikamentmi či drogami.
Jej preskúmanie odhalilo, že obsahuje poistný systém, ktorý ju
chráni pred trvalým poškodením. Zatiaľ čo je fantasticky húževnatá,
fantasticky schopná, za prítomnosti šokov alebo medikamentov
a drog (pričom druhé menované sú v najlepšom prípade jedy) nie
je fyziologicky stabilná.
Analytická myseľ má rôzne metódy, ako vykonávať svoje
povinnosti. Dokáže samu seba naučiť myslieť a kalkulovať nové
a nesmierne zložité metódy kalkulácií a potom ich používať na
riešenie problémov, ktoré si sama vytvorila, ako aj problémov
z minulého, súčasného alebo budúceho prostredia. A tieto prostredia
dokáže aj vytvárať.
Ako už bolo inde poznamenané, jej problémy možno rozdeliť
do dvoch skupín: dosahovanie potešenia a riešenie bolesti na
ktorejkoľvek zo štyroch dynamík.
Analytická myseľ nemá nič spoločné s choromyseľnosťou
organizmu. Je prvým a najzaujímavejším prípadom z pohľadu
nákazlivej povahy aberácií. Analytická myseľ dokáže ľubovolne
ovládať akékoľvek časti tela, ktorúkoľvek telesnú tekutinu alebo
II6 DIA NETIKA: PÔVODNÁ Š T Ú D I A * L. RON HUBBARD
vylučovanie v tele a na ostatných dynamikách množstvo ďalších

foriem energie. Aby to mohla robiť, musí riešiť ich ohrozenia
a dosahovať potešenie. Pracuje s odpozorovanými a predstavenými
údajmi. Predstavené alebo vymyslené údaje nie sú aberované vnútri
analytickej mysle; sú aberované jedine na základe pozorovaných
reakcií. Pozoruje, že jej zverenci majú bolesť. Existuje päť spôsobov,
akými môže danú bolesť vyriešiť. Ked vidí, že organizmus alebo
zverenci na ostatných dynamikách reagujú, akoby boli v ohrození
alebo zažívali bolesť, je podľa kalkulácií analytickej mysle bolesť
skutočná.
Analyzátor je veľmi schopný zbaviť sa chybných údajov. Chybný
údaj môže do nepatologickej analytickej mysle vniknúť len vďaka
nepriamemu faktu, že táto bolesť možno nie je v organizme alebo
jeho zverencoch skutočná. Ale keď organizmus či iní zverenci
analytickej mysle neustále trvajú na tom, že daná bolesť existuje,
analytická myseľ musí na túto bolesť nájsť riešenie.
Analytická myseľ teda neobsahuje žiadny priamy engram.
Analytická myseľ sama túto bolesť necíti, pokiaľ sa táto
bolesť neobjavuje v konkrétnych bunkových oblastiach, v ktorých
analytická myseľ existuje, a pokiaľ nezasahuje jej vlastnú bunkovú
štruktúru. „JA” dostane prostredníctvom rôznych obvodov správu,
že organizmus je vystavený bolesti a pozoruje túto skutočnosť
prostredníctvom zmyslového vnímania. Podobným spôsobom
analytická myseľ pozoruje, napríklad, že je zranený nejaký druhý
človek. Začne predkladať a riešiť problémy súvisiace s týmto
zranením. Dané zranenie nemusí vôbec existovať. Dotyčný si možno
len myslí, že ho niečo bolí, no v každom prípade cíti danú bolesť
ako skutočnú. Analytická myseľ sa aj napriek tomuto predstieraniu
bude usilovať o pozorovanie všetkých údajov súvisiacich s touto
bolesťou a riešiť problémy, ktoré sa k nej vzťahujú, zmierňovať ju
a zlepšovať súčasné a budúce šance daného človeka na prežitie.
V takomto prípade môže vyvinúť nový proces myslenia a spomienka
na toto pozorovanie sa môže uložiť v pamäťových bankách. Táto
spomienka v sebe neobsahuje žiadnu skutočnú bolesť okrem tej,
ktorá bola vnímaná analytickým spôsobom.
KAPITOLA TRINÁSTA: ANALYZÁTOR ”7
Reaktívna myseľ núti organizmus alebo entity na ostatných

dynamikách napodobňovať bolesť. Aby presadila engramické
príkazy v tupej metóde na prežitie založenej na identitách, môže
v častiach organizmu alebo ostatných entitách vyvolať skutočnú
bolesť alebo im môže násilne obmedziť prísun živín, tekutín alebo
iných nevyhnutných vecí. Tento príkaz, ktorý pochádza zvonku,
pôsobí proti organizmu alebo iným entitám presne tým istým
spôsobom a s tými istými vnemami, s ktorými bol prijatý. Analytická
myseľ dostane prostredníctvom iného obvodu informáciu, že
organizmus alebo druhé entity cítia bolesť a že musí tento problém
vyriešiť. Pozoruje všetky okolité podmienky udalosti alebo trápenia
a s týmito dokonale platnými údajmi vyvinie nejaké riešenie.
Čím menej je analytická myseľ počas týchto okamihov prítomná,
tým chatrnejšie a tým menej „racionálne” toto riešenie bude -
inými slovami, na vyriešenie tohto problému bola použitá menšia
schopnosť kalkulovať. Ale celá analytická myseľ je racionálna.
Jej racionálnosť je imanentná. Vo svojich kalkuláciách nepoužíva
chybné údaje, pokiaľ sa ich použitiu dokáže vyhnúť. A zakaždým,
keď zistí, že bol nejaký údaj chybný, odstráni celý obvod s riešením
na ňom založeným.
Keď sú v reaktívnej mysli prítomné engramy, aktivujú sa počas
momentov nízkeho potenciálu - únava, medikamenty a drogy
alebo stav tranzu v analytickej mysli - ale vždy sú do nejakej
miery analytickou mysľou pozorované, okrem situácií, keď je tento
orgán v úplnom bezvedomí. Aj keď je prítomné len malé množstvo
potenciálu analytickej mysle a reaktívna myseľ vrhá organizmus
alebo iné entity do aberovaných dramatizácií, analytická myseľ, často
s nedôverou, pozoruje, čo sa deje. Vidí v tejto činnosti problém. Snaží
sa nájsť riešenia. A pretože je vytvorená, aby nachádzala riešenia
ako na základe pozorovaných, tak na základe predpokladaných
údajov, zakrátko sa ocitne v obrovskom bludisku krížom-krážom
naukladaných obvodov a zložitostí, aby vyriešila problémy, ktoré
daná dramatizácia predkladá. Toto pozorované správanie môže byť
tak aberované, že analytická myseľ nakoniec musí vytvoriť často
bizarné riešenia. A tie môžu zahŕňať všetky možné duševné poruchy.
N8 DIANETIKA: PÔVODNÁ Š T Ú D I A * L. RON HUBBARD
Ale analytická myseľ nikdy nie je choromyseľná, aj keď reaktívna

myseľ a vnemy, ktorých súčasťou je bezvedomie analytickej mysle,
ju môže celé roky zneschopňovať.
Spoločným vnemom všetkých engramov je rozptýlenie alebo
absencia analytickej mysle. Boli prijaté v okamihu, keď bola
analytická myseľ bezvedomá. Z toho dôvodu obsahujú údaj, ktorý
hovorí, že „keď sú prítomné také a také restimulátory, analytická
myseľ je bezvedom á”. Keď je analytická myseľ v stave nízkeho
potenciálu alebo je na nízkom celkovom tóne, stráca časť svojej
kontroly podľa jednoduchej rovnice pomerných energií. Vzhľadom
na to, že došlo k restimulácii jedného alebo viacerých vnemov
engramu, reaktivuje sa aj ďalší organický vnem „absencia analytickej
mysle” a aktivujú sa obvody, ktorých súčasťou je ďalšia redukcia
analytickej mysle. Týmto spôsobom stráca analytická myseľ moc
a kontrolu nad organizmom alebo entitami, ktoré má na starosti.
Aj keď dramatizácia obsahuje potlačenie alebo absenciu
analytickej mysle, analytická myseľ stále existuje - vedomá a živá
v plnej sile - ale všetky jej obvody, ktoré ju spájajú s telom, sú
odpojené. Duševná porucha je jednoduchá alebo zmiešaná
dramatizácia. Neurózy, nutkania a represie sú snahy analytickej
mysle prísť na riešenia na základe pozorovaných údajov, keď
organizmus sčasti ovláda reaktívna myseľ. Toto teda nie je žiadny
integrovaný stav a človek môže prejavovať toľko osobností, koľko
dramatizácií engramov v reaktívnej mysli momentálne existuje. Je
takmer ohromujúci fakt, že analytická myseľ je vo svojich zámeroch
konštruktívne a jednotne dobrá.
Aby sme sa dostali k reaktívnej mysli, je nevyhnutné pomôcť
analytickej mysli dostať sa k reaktívnej osobnosti. Reaktívna osobnosť
nie je o nič reálnejšia, než je realita v engramoch. Sú to tiene
prispájkované k telu nejakým bolestivým minulým zážitkom. Ten
obsahuje čiastočné alebo úplné rozptýlenie potenciálu analytickej mysle.
Reaktívnu myseľ choromyseľného, neurotického alebo abero-
vaného človeka môžete kedykoľvek utlmiť a dostať sa k driemajúcej
a čiastočne alebo úplne odpojenej a rozptýlenej analytickej mysli.
Toto ponúka pozoruhodný obrázok totálne duševne zdravej,
starostlivej a konštruktívne dobrej základnej osobnosti vnútri toho

„najkrutejšieho”, „kriminálneho” alebo choromyseľného organizmu.
„JA” je vždy tu, môže však byť odpojené a ešte stále sa snažiť
vyriešiť problémy organizmu alebo entít, ktoré má na starosti, ale je
neschopné presadiť svoje príkazy.
Celým zámerom techniky Dianetiky je skoncovať s čiastočným
alebo úplným útlakom analytickej mysle prostredníctvom vyčerpania
falošných údajov skrytých v engramoch, ktoré spolu vytvárajú
reaktívnu myseľ. Keď sa to urobí, analytická myseľ začne klírovať
samú seba - niečo na spôsob automatického počítača, ktorý vytvára
miesto pre nové problémy.
Locky sú vždy uložené v analytickej mysli ako pozorované
údaje. Pre človeka, ktorý nie je šialený a je pri vedomí, sú teda
dosiahnuteľné. Akákoľvek terapia, ktorá sa venuje klírovaniu lockov
bez toho, aby vzala do úvahy odstránenie reaktívnej mysle, je terapia,
ktorá sa venuje kalkulujúcemu mechanizmu a mocnému „JA”, ktoré
je oveľa schopnejšie riešiť problémy, ak je plne v stave Clear, než
ktorýkoľvek mechanický počítač, ktorý bude kedy skonštruovaný.
Napríklad freudovská psychológia bola vlastne pokusom vyklírovať
obvody analytickej mysle.
Locky sú obsiahnuté v analytickej mysli ako záznam zmätkov,
ktoré analytická myseľ pozorovala v správaní organizmu alebo entít,
ktoré spadajú do jej oblasti pozorovania. Tieto locky sú „mentálne
trápenia”. Čokoľvek, čo sa venuje ich náprave, môže zmierniť
niektoré obavy analytickej mysle o organizmus. Ale po každej takejto
snahe príde nový zážitok, ktorý sa stane lockom a bude sa musieť
vyklírovať. Zamerať terapiu na analytickú myseľ ako liečbu rozumu
je v plnej miere realizovateľné a možné, pretože analytická myseľ
bude vždy prijímať nové údaje a je veľmi ochotná prehodnotiť tie
staré. Ale jej staré riešenia sa stali spomienkou na „podniknuté
činnosti” a sú navyše uložené v pamäťovej banke, takže existujú dva
záznamy. Žiadna terapia, ktorá oslovuje analytickú myseľ, nezruší
záznam v pamäťovej banke lockov, ktoré sú pripojené k záznamu
engramu a povedú k nemu. Ale klírovať z analytickej mysle údaje
nazbierané pozorovaním je neobyčajne zložitý a zbytočný postup.
„Celým zámerom techniky Dianetiky je skoncovať
s čiastočným alebo úplným útlakom analytickej mysle
prostredníctvom vyčerpania falošných údajov skrytých
v en gramoch, ktoré spolu vytvárajú reaktívnu myseľ."
Výsledkom bude aká-taká úľava analytickej mysle, a dokonca určité

uvoľnenie lockov v pamäťovej banke. Ale neodstráni a ani nemôže
odstrániť reaktívnu myseľ, pokiaľ nie sú systematicky a efektívne
oslovené samotné engramy.
V momente, ked vyčerpáte engramy z reaktívnej mysle, všetky
locky, a dokonca aj niektoré engramické locky v pamäťových
bankách (a samozrejme v analytickej mysli) zmiznú, pretože ich
existencia je závislá od náboja, ktorý im dodáva engram, či už je do
pamäťovej banky napojený bypassovým obvodom alebo existuje
ako pozorovanie. Analytická myseľ si je veľmi dobre vedomá toho,
ako funguje myseľ, pretože musí držať v chode nielen myseľ, ale
aj celý organizmus a entity a formy energie, ktoré sú súčasťou jej
dynamík. Vo chvíli, ked pozoruje, že reaktívna myseľ bola vyčerpaná
a že ona (analytická myseľ) už neprijíma správy o bolesti z určitých
oblastí, ktoré keď boli v auditingu restimulované, sa úzkostlivo
dovolávali riešenia, zbaví sa automaticky všetkých nadbytočných
údajov a obvodov a je voľná pre nové a racionálne myslenie.
Vyčerpanie reaktívnej mysle očividne sprístupňuje mnoho
obvodov a veľa potenciálu. Dá sa to pozorovať na dočasných
eufóriách, ktoré nasledujú po vyčerpaní jednodivých engramov. Táto
dočasná eufória obyčajne zmizne, keď sa preclear v reaktívnej mysli
priblíži k novým engramom, pretože dôjde k zníženiu všeobecného
telesného tónu a analytická myseľ čelí novým naliehavým výzvam
z rôznych častí tela.
V momente, ked sa z reaktívnej mysle, a tým pádom z celého
organizmu a pamäťových bánk, vyčerpá posledný engram, a ak
je nevyhnutné, tak engramický typ locku, výsledný náboj sa dá
prirovnať k opačnej polarite. Smiech je znakom zbavenia sa náboja.
Ako sa tieto náboje v reaktívnej mysli menia a ako sa tieto obvody
klírujú prostredníctvom analytickej mysle, ktorá sa zbavuje svojich
lockov, často sa objaví prudký smiech. Výraz Clear používame
preto, že je to bežná hantírka v počítačovej oblasti. Akonáhle
umelými prostriedkami zrestimulujete a vyčerpáte reaktívnu
myseľ, analytická myseľ sa okamžite vyklíruje sama. Dá sa na to
pozerať ako na vytvorenie priestoru pre nové obvody a kalkulácie.
Táto činnosť ani v najmenšom nemení základnú osobnosť človeka,

ale dodáva jej čistú myseľ zbavenú škodlivého emočného obsahu
a organizmus, ktorý už úzkostlivo nevysiela informácie o falošnej,
ale i tak reálnej bolesti.
Je doslovná pravda, že analytická myseľ je sama osebe neschopná
chyby. Jej jediný omyl zavádzajú chybné údaje prijaté z pozorovania
činnosti engramov. U Cleara dochádza k rehabilitácii totálnej
presnosti, ohromnej predstavivosti a schopnosti snívať (pretože
u aberovaného človeka úmerne s počtom nazbieraných engramov
klesá schopnosť snívať) a predovšetkým k rehabilitácii základnej
dynamiky, štyroch dynamík a účelu, a to všetko v plnej sile.
Základný účel človeka sa utvára vo veľmi ranom veku
a v analytickej mysli je zjavne prítomný. U Cleara sa tento účel plne
prejaví. K jeho problémom sa už viac nepridávajú zložitosti falošných
údajov - falošných jedine v tom, že boli pozorované ako správne,
zatiaľ čo boli falošné v reaktívnej mysli - a dôjde k výraznému
zvýšeniu inteligencie analytickej mysle. Vracia sa k svojej schopnosti
ovládať celý organizmus a entity, ktoré má na starosti, a je schopná
nachádzať riešenia s neuveriteľnou presnosťou a rýchlosťou, pričom
tieto riešenia sú modifikované len jej vlastnými údajmi, ktoré má
vštepené výchovou a vzdelaním a ktoré si vybavuje z pamäťových
záznamov. Keď analytická myseľ zistí, že došlo k nesmiernemu
zlepšeniu zdravia organizmu, že činnosť žliaz je v normále alebo sa
do normálu vracia a že schopnosti organizmu sú ďaleko väčšie, než si
organizmus kedy predstavoval, môže s obrovskou efektivitou začať
vykonávať svoju riadnu funkciu. Šťastie a príjemné pozorovanie
života, tak typické pre detstvo, sa dospelému vracia navyše so
zvýšenou schopnosťou sústrediť sa a s údajmi získanými rokmi
skúseností. U Cleara obsahujú pamäťové záznamy a analytická myseľ
iba platné a užitočné údaje a obvody.
Ktorýkoľvek človek, ktorý má vo svojej reaktívnej mysli zážitok
s pokusom o potrat alebo s engramickými údajmi o nutnosti niečo si
udržať, pokiaľ je tento pokyn všeobecný a nejasný, sa snaží udržať si
svoje engramy a toto lipnutie na nich bude často ospravedlňovať
(pretože analytická myseľ toto správanie ospravedlniť musí, nesmie
organizmu dovoliť, aby zostal v spoločenskom nebezpečenstve)

výrokom, že „dynamika vychádza z týchto engramických situácií”.
Tento zmätok pochádza z pozorovania, že nevyhnutnosť si vyžaduje,
aby sa analytická myseľ venovala stále novým problémom. Clear
nezabúda na minulé nevyhnutnosti, ale falošné nevyhnutnosti
rozpoznáva a vymazáva. Nebolo vyjasnené, akú rolu hrá pri
formovaní citlivej analytickej mysle trestanie. Ale bolo vyjasnené, že
odstránenie reaktívnej mysle, čo znamená odstránenie bolestivých
zážitkov zo života človeka, nesmierne zvyšuje ako jeho dynamickú
silu, tak jeho inteligenciu. Hodnota reaktívnej mysle pre analyzátor
je presne nula.
KAPITOLA ŠTRNÁSTA
Clear
S
amotné fungovanie mysle, načrtnutie a rozsah jej
účelov, ako aj jej dynamík, správne spadajú do
"oblasti Dynamickej Dianetiky. Auditor však musí
rozumieť stavu Clear.
Keď človek vyčerpal svoju reaktívnu myseľ a už viac nie je obeťou
chybných informácií, jeho analytická myseľ, v ktorej sídli „JA ”,
sa stáva integrovaným celkom s celým organizmom.
Pre ilustráciu, keď napríklad auditor hľadá basic-engram,
zistí, že analytická myseľ (ktorá obsahuje iba locky na engramický
obsah reaktívnej mysle) bude sledovať, že „JA ” túto udalosť,
ktorej sa organizmus kedysi zúčastnil, pozoruje zvonku, až kým
sa nedosiahne basic-engram alebo jeho bezprostredný reťazec.
Tento aspekt vonkajšieho pozorovania je typický pre dezintegrovanú
osobnosť a u každého aberovaného človeka sa bežne vyskytuje,
kým sa nedosiahne basic-engram, čo je moment, keď sa človek
ocitne vnútri seba samého, bude cítiť svoje vlastné bolesti
a bude aktívnou súčasťou udalosti. Bolo to práve počas tohto
basic-engramu, keď sa po prvýkrát začal oddeľovať do ilúzie
dvoch alebo viacerých ľudí. V tomto zmysle sú všetci aberovaní
ludia rozpoltenými osobnosťami, čo znamená neintegrovanými
osobnosťami. Obvody analytickej mysle sa zablokovali obrovským
množstvom nadbytočných informácií a chybných údajov, ktorými
ich zásobila reaktívna myseľ a ktoré boli podvrhnuté, aby analytickej
mysli slúžili ako základný účel. Tieto účely, ktoré poskytuje reaktívna
myseľ, majú povahu bezčasových pozitívnych sugescií, ktoré sa
stávajú novými osobnosťami, keď ich vnemy v prostredí človeka
zrestimulujú.
Audítora v skutočnosti ani nezaujíma, koľko osobností „prebu
dený” aberovaný človek má alebo prejavuje. Zistí, že v basic-engrame
je osobnosť integrovaná, že človek je vnútri seba samého. A auditor
tým, že bude dôkladne krok po kroku spracovávať engramový
reťazec pozdĺž každej a všetkých dynamík, bude neustále reintegrovať
človeka, až kým nebude existovať v prítomnosti ako plne integrovaná
bytosť pod plnou kontrolou analytickej mysle „JA”. Pretože súčasťou
analytickej mysle je aj základná osobnosť človeka, pre účely tejto
ilustrácie, a pretože táto základná osobnosť je dobrá a bezvýhradne
nasleduje všetky dynamiky a je osobnosťou, s ktorou bude človek
najšťastnejší a najúspešnejší, auditor nepotrebuje venovať žiadnu
pozornosť počtu prípadov, ked bola táto osobnosť rozdelená alebo
oslabená, okrem základnej diagnózy, ktorá mu umožní kontaktovať
basic-engram.
Basic-engram sa dá vlastne celkom dobre lokalizovať, pretože
bude na túto terapiu veľmi dobre reagovať. Okrem toho v ňom
bude preclear sám sebou, bude cítiť vlastnú bolesť a počas
jednotlivých prerozprávaní tohto engramu bude zotrvávať sám
v sebe. U aberovanej osobnosti je basic-engram väčšinou prenatálny
a priblížiť ho k časovej stope, aby sa mohol vyčerpať, si vyžaduje
značnú trpezlivosť a rozvíjanie.
Keď sa auditor s preclearom priblíži k tónu 4 základnej osobnosti,
alebo dokonca ešte skôr, auditor obyčajne zistí, že sa jeho preclear
začína smiať. Jeho smiech sa bude často zdať pomerne hysterický,
pretože je to smiech úľavy. Smiech je očividne zbavenie sa náboja.
A tento smiech je analytická myseľ, ktorá konečne odhalila falošnosť
informácií, ktoré boli vnucované do jej kalkulácií. Týmto smiechom
analytická myseľ nielen vyhodí zo svojich obvodov všetky chybné
informácie, ale spôsobí aj to, že všetky mentálne bolestivé udalosti
napojené na tento engram alebo engramový reťazec sa automaticky
KAPITOLA ŠTRNÁSTA: CLEAR 129
rozplynú. Tento smiech môže mať hysterickú podobu dokonca

aj počas zbavovania sa basic-engramu. Dá sa to vysvetliť ako
náhla premena náboja, pretože analytická myseľ odhaľuje totálnu
zbytočnosť engramického obsahu. Stávalo sa, že po odstránení prvého
engramového reťazca sa precleari smiali niekoľko hodín, zatiaľ čo ich
auditor posúval hore dole po ich časovej stope a hľadal locky. Tieto
locky často miznú tak rýchlo, že ich ani nie je možné prerozprávať,
takúto silu má analytická myseľ. Smiech nie je nevyhnutne súčasťou
procesu klírovania. Ale pokiaľ nie je smiech prítomný, basic-engram
s najväčšou istotou nebol dosiahnutý. Ak sa engram, ktorý auditor
považuje za basic, do určitej miery vyzdvihol a nenasledoval smiech,
tak to nie je basic-engram a je potrebné nájsť skoršiu udalosť, ktorá je
vytlačená mimo časovej stopy. Sila analyzátora - tej časti „JA”, ktorá
si dokáže predkladať vlastné problémy v imaginárnych prostrediach
a vyvíjať totálne originálne a dosiaľ nepredstaviteľné problémy
a riešenia - je taká obrovská a jeho moc taká fantastická, že dokáže
automaticky vyklírovať všetky locky prijaté po okamihu prijatia
engramu, a to bez toho, aby sa nimi auditor ďalej zaoberal, možno
s výnimkou malého povzbudenia pomocou engramických slov.
Clear už viac nie je ovládaný z mnohých zdrojov, ale predstavuje
integrovaný celok pod kompetentnou kontrolou základnej osobnosti.
Jeho analytická myseľ musela vytvárať rôzne zložité, spletité
a zvláštne obvody, aby sa mohla vysporiadať s aberovaným presved
čením organizmu o nebezpečenstvách obsiahnutých v určitých
restimulátoroch. Vo chvíli, keď došlo k dosiahnutiu basic-engramu
a vyčerpaniu jeho bezprostredného reťazca, analytická myseľ sa začne
zbavovať všetkých príslušných informácií a údajov. U sprievodných
engramov sa dosiahne podobný výsledok.
Cleara možno definovať tak, že sa už viac nezaujíma o svoju
vlastnú myseľ. Je skôr extrovertovaný než introvertovaný. Jeho
analytická myseľ už viac nerobí chyby v jednoduchých kalkuláciách,
ale dokáže (s novým miestom, ktoré sa uvoľnilo po zmiznutí lockov,
cím sa nesmierne zvýšila inteligencia človeka) riešiť problémy, ku
ktorým sa dovtedy nedokázala priblížiť.
130 DIANETIKA: PÔVODNX ŠTÚDIA * L. RON HUBBARD
Clear nie je produkt zničených osobností, ale je harmonickým cel

kom tej najlepšej a najšťastnejšej časti človeka. Je chybou domnievať sa,
že bola zabitá akákoľvek osobnosť. Bolestivé momenty v preclearovom
živote boli vyčerpané a určití jedinci, ktorých preclear dramatizoval,
ak mu spôsobili bolesť alebo boli voči nemu antagonistickí, tam
už viac nie sú. Základná osobnosť je však v maximálnom rozsahu
rehabilitovaná s jej najvyššou možnou inteligenciou a cieľavedo
mosťou.
Vytvorenie Cleara je závislé od obnovenia sebaurčenia človeka.
Analytická myseľ a „JA ” sú plne schopné sebaurčenia. Doktrína
„automatického určenia” je falošná, mylná a ponižujúca.
Clear sa môže zaujímať o klírovanie druhých ľudí, pretože je
to súčasť jeho štyroch dynamík. Ale prestane sa zaujímať o stav
vlastnej mysle v momente, keď hladko funguje a má pod kontrolou
organizmus. Takáto myseľ potom dokáže riešiť problémy organizmu
v prostredí, dokáže riešiť prostredie, dokáže riešiť problémy entít,
za ktoré je organizmus zodpovedný, a stručne povedané, dokáže
veci riadiť a tvoriť ako len chce.
Keď engram zmizol, na engramickej stope si ho už nie je
možné vybaviť a udalosť je uložená v pamäťových bankách ako
prerozprávaná audítorovi.
Povahu Cleara najlepšie vykresľuje Audítorský kódex.
Každý človek má svoju základnú osobnosť a vo veku dvoch
rokov si vytvoril svoj všeobecný účel pre život. Reaktívnej mysli
sa len podarilo vložiť do človeka náhradné falošné a škodlivé
osobnosti a zdeformovať jeho účel. Analytickú myseľ v žiadnej miere
nepoškodila.
Kedykoľvek človek vlastní engramový reťazec, ktorý mu hovorí,
že sa niečoho nemá zbavovať, bude sa snažiť udržať si svoje aberácie.
Reaguje výhradne na engramický príkaz a myslí v identitách. Clear
v takýchto veciach zmätok nemá. S úžasnou schopnosťou svojho
analyzátora totiž dobre rozoznáva, že bolestivo vnútené vonkajšie
určenia organizmu nijako nepomáhali.
Každý engram obsahuje vnem, že analytická myseľ musí byť
vyradená z obvodu a nulifikovaná. Dochádza k tomu preto, že
KAPITOLA ŠTRNÁSTA: CLEAR 131
engram bol do reaktívnej mysle prijatý v momente veľkého šoku

alebo jedu, dokonca aj v podobe drog alebo liekov, ktoré analytickú
myseľ umŕtvili alebo ju dočasne vypojili z obvodu. To, že analytická
myseľ môže byť vypojená z obvodu, je samo osebe mechanizmus
prežitia, pretože každý organizmus, ktorý je taký citlivý a taký
zložitý ako analytická myseľ, musí byť nevyhnutne vybavený
nejakým poistným systémom. Toto odpojenie sa potom stáva
jedným z vnemov organického vnímania v každom engrame. Pri
dramatizácii engramov dochádza teda k okamžitému zníženiu
potenciálu analytickej mysle, a to dokonca ešte na nižšiu úroveň, než
je tá, čo umožnila reaktiváciu engramu. Toto je sprievodný jav kŕčov
a podobne. Toto umožňuje, že nejaký chronicky restimulovaný
engram drží analytickú myseľ v potlačenom stave, ako napríklad
v chronickom šoku, chronickej otrave alebo chronickej spavosti.
Ako sa tieto a iné veci, ktoré majú tendenciu zbaviť analytickú myseľ
účinnosti alebo znížiť jej potenciál, restimulujú do dramatizácií
prostredníctvom restimulátorov v prostredí, potenciál analytickej
mysle sa znižuje až do bodu, keď sa často môže zdať, že človek je
v chronickom tranze. Úplný tranz analytickej mysle a chronická
restimulácia ústiaca do dramatizácie engramu sú najbežnejšie
formy duševnej poruchy. Ale súčasťou ktorejkoľvek série engramov
je obmedzenie činnosti analytickej mysle. Je to prispájkovaný
obvod pochádzajúci z engramu. Preto keď človek dosiahne stav
Clear, analytická myseľ je po prvýkrát úplne bdelá. Jej obvody sú
čisté, dokáže vytvárať nové vzorce myslenia a dokáže robiť presné
kalkulácie, ktoré je úžasné sledovať.
Clear je celistvá a racionálna bytosť. Nebude ničomu škodiť,

pokiaľ si racionálne pozorovanie situácie a požiadavky spoločnosti
nevyžadujú, aby nejakej veci bolo uškodené. Clear je v pohode,
pri plnom vedomí a nezaťažený aberovanými obavami. Je si plne
vedomý sveta okolo seba rovnako, ako by si ho bolo vedomé nadšené
dieťa, a oplýva racionálnosťou založenou na jeho skúsenostiach.
Jeho bolestivé skúsenosti sú spoľahlivo a presne uchované v jeho
bankách ako hodnoverné údaje. Ale engramické a bezvedomé zážitky
sú vymazané ako nehodnoverné a chybné údaje.
132 DIANETIKA: PÔVODNX ŠTÚDIA * L. RON HUBBARD
Freudova psychológia sa zaoberala problémom snahy vyklírovať

človeka skúmaním a odôvodňovaním obsahu lockov jeho analytickej
mysle. Značné množstvo práce pomocou ktorejkoľvek takejto
metódy môže priniesť veľkú úľavu. Problém je, že engramy zostanú,
môžu sa restimulovať a vytvárať tak pre takúto terapiu stále nové
problémy. Liečby, ktoré sa snažia odpáliť locky z analytickej mysle,
majú tendenciu ešte viac obmedziť dynamiky človeka a zničiť
základnú osobnosť. Človeka môže totiž v rovnováhe držať len
dynamika ako taká a len samotná dynamika ho robí hodnotným ako
pre seba, tak pre spoločnosť.
Dynamiky Cleara sú rehabilitované a zistíte, že sú nesmierne
posilnené. Je schopný lepšie riešiť problémy vo svojom prostredí
a pre takéto kalkulácie má k dispozícii viac obvodov. Je schopný
kontrolovať všetky funkcie organizmu a je integrovanou jednotkou.
Je racionálny a konštruktívny. Jeho sebaurčenie bolo v plnej miere
rehabilitované. Už viac nepodlieha reakciám vyvolaným podnetmi
z prostredia, čo je typické pre prízemné a neohrabané zviera, nad
ktorým po miliónoch rokov evolúcie človek triumfoval.
Á.
„Dynamiky Cleara sú rehabilitované
a zistíte, že sú nesmierne posilnené."
KAPITOLA PÄTNÁSTA
Engramové reťazce
U
každého aberovaného človeka nájdete viac
než jeden engramový reťazec. Keď sa stane
preclearom, audítor urobí dobre, keď nájde
jeho najranejší engramový reťazec. Nedá sa to vždy urobiť s úplnou
presnosťou, pretože preclear je niekedy v stave takej nervozity, že
sa s ním na základnom reťazci nedá pracovať. V každom prípade je
však nevyhnutné uľaviť mu do väčšej či menšej miery vyčerpaním
neskoršieho a prístupnejšieho reťazca. Tento druhý prípad však nie
je bežný.
Auditor by mal jasne rozumieť určitým funkčným princípom
a definíciám. Pod engramom sa myslí moment bezvedomia
sprevádzaný fyzickou bolesťou a vnímaným antagonizmom. Existujú
dva druhy engramov. Jedným z nich je basic-engram - najranejší
engram na engramovom reťazci. Tým druhým je engramický lock,
čo je engram rovnakej povahy a druhu a je na tej istej dynamike
ako basic-engram daného reťazca. Engramový reťazec teda tvoria
basic-engramy a séria engramických lockov. Engramové reťazce
obsahujú aj bežné locky, čo sú prípady duševného trápenia a sú
viac-menej známe analytickej mysli. Locky preclear často mylne
chápe ako príčinu svojho správania. Pravý engram je vedomému
počítaču precleara neznámy, no leží pod ním ako falošný údaj, na
ktorom stoja takmer rovnako neznáme engramické locky a obrovský
počet lockov.
no
Engramový reťazec teda tvoria basic-engramy
a séria engramických lockov."
KAPITOLA PÄTNÁSTA: ENGRAMOVŽ REŤAZCE 141
Aby sa engramový reťazec uvoľnil, je nevyhnutné a absolútne

dôležité nájsť engramy, ktoré sa na ňom nachádzajú. Človek môže mať
viac než jeden engramový reťazec, ale má basic-engramový reťazec.
Tento je potrebné po začatí auditingu s preclearom vyklírovať tak
rýchlo, ako je to len možné.
Keď auditor objaví engram, musí preskúmať jeho správanie
a povahu, aby zistil, či to je alebo nie je basic. Keď zistí, že nie,
musí okamžite nájsť skorší basic a tak ďalej, až kým nenarazí na
basic-engram.
Má k dispozícii určité testy, ktoré môže pri tom použiť.
Basic-engram vystúpi do smiechu, trochu poklesne na tóne a potom
stúpne na tón 4 a zmizne. Vymazávanie engramov, ktoré ho na
reťazci nasledujú, si potom vyžaduje veľmi málo práce. Takmer
každý engram na danom engramovom reťazci bude možné vyčerpať.
Pokiaľ je to ale engramický lock a nie basic-engram, tak občas ustúpi
do pozadia a zmizne. Keď sa však dosiahne basic-engram a preclear
je potom privedený do oblasti daného engramického locku, znovu
sa ukáže.
Engramický lock klesá na tóne, čo znamená, že ho môžete priviesť
na tón 2,0, ale po uplynutí určitej doby (jeden až dva dni) zistíte,
že jeho tón klesol a je napríklad na tóne 1,1. Potom ho môžete
vyzdvihnúť, až kým nebude očividne v tóne 3,0, v ktorom značná
časť jeho obsahu zmizne. To je úľava.
Ktorýkoľvek engramový reťazec je možné do istej miery zmierniť
aj bez dosiahnutia basicu. Keď sa však basic dosiahne, môže byť
on sám a tiež engramické locky, ktoré ho nasledujú, veľmi rýchlo
privedené na tón 4 za predpokladu, že sa na ceste hore po časovej
stope nepreskočia žiadne engramické locky.
Keď bol engramový reťazec privedený na tón 4, dá sa pred
pokladať, že zmizol, a hoci ho preclear na časovej stope nemôže nájsť
(môže sa dokonca stať, že si nedokáže vybaviť ani niektoré zo
svojich najbolestivejších a najviac skľučujúcich stránok), myseľ sa
očividne stala odolnou voči údajom, ktoré obsahoval. Hľadať en-
gramový reťazec potom, čo bol vyčerpaný a čo dosiahol tón 4, by
bolo pre účely auditingu úplne zbytočné.
Hneď ako je objavený basic a engramový reťazec sa privedie na

tón 4, locky zmiznú samé od seba. Pokiaľ k tomu nedôjde, tak tu
niečo zostalo, alebo bol auditor ohľadom výberu basic-engramu
tohto reťazca príliš optimistický a v skutočnosti ho neobjavil.
U precleara by sa mali vyčerpať všetky engramové reťazce. Možno
zistíte, že ležia na rôznych dynamikách, ale ktorýkoľvek reťazec môže
ovplyvniť viac než jednu dynamiku.
Ďalším typom engramu je krízový engram. Je to zvyčajne engram
z detstva alebo dospelosti, ktorý zahŕňa viac než jeden engramový
reťazec. Prijatie krížového engramu, ktorý obsahuje prepojenie
dvoch alebo viacerých engramových reťazcov, je často sprevádzané
„nervovým zrútením” alebo náhlou duševnou poruchou človeka.
Krížový engram môže vzniknúť pri vážnej nehode, dlhotrvajúcej
alebo ťažkej chorobe za antagonistických podmienok alebo napríklad
pri operácii v narkóze, ktorá bola navodená rajským plynom. Krížové
engramy sa dajú veľmi ľahko lokalizovať, ale auditor by ich ako také
nemal oslovovať, pretože ani obrovské množstvo práce, ktoré na
nich odvedie, ich nevyčerpá, pokiaľ sa basic-engramy a engramové
reťazce, od ktorých je krížový engram závislý, nedostanú na tón 4.
Zdroj pobojovej neurasténie sa takmer vždy dá vystopovať
k prijatiu krížového engramu. Musí to byť samozrejme sám osebe
engram a zároveň engramický lock na viac než jednom reťazci. Je však
reálne, že aj engramický lock môže byť taký závažný, že u človeka
spôsobí kolaps, dokonca aj ked leží len na jednom engramovom
reťazci.
Existujú určité pravidlá, podľa ktorých môže auditor určiť
basic-engram engramového reťazca. Pri prvom otvorení prípadu
platia tieto pravidlá aj pre hlavný cieľ auditora, ktorým je nájdenie
basic-engramu basic-engramového reťazca.
1. Žiadny engram sa nevyzdvihne, ak nebol vyzdvihnutý

basic-engram.
2. Basic-engram sa nevyzdvihne, kým sa nedosiahne základný

okamih basic-engramu, čiže jeho prvý moment. Ten je
obyčajne najviac zastretý.
KAPITOLA PÄTNÁSTA: E NG RA M O V É REŤAZCE 143
3. Pokiaľ sa nezdá, že by sa engram ani po dvoch alebo troch

testovacích prerozprávaniach zlepšoval, auditor by sa mal
pokúsiť nájsť skorší engram.
4. Žiadny engram nie je pravý a platný, pokiaľ ho ne

sprevádza somatická bolesť. Môže byť mierna. Udalosti,
ktoré neobsahujú somatiká, buď nie sú basic-engramy
(bolesť bola pozastavená príkazom typu „nemôžem cítiť”
v basic-engrame), alebo ani nemusí ísť o engram.
Otvorenie prípadu by sa malo urobiť čo najbližšie k basic-

engramu a prípad by mal byť navracaný k skorším udalostiam, až
kým sa basic nenájde.
Zvládaním samotných lockov možno prípadu do istej miery
uľaviť. Ale vo svetle faktu, akú úľavu prináša zvládnutie engramov,
nie je táto myšlienka hodná auditorovej ďalšej úvahy. Locky by mal
preskúmať len s cieľom odhaliť rozpory v správaní precleara, ktoré
ho povedú k nejakému aspektu skoršieho engramu.
KAPITOLA ŠESTNÁSTA
Dramatizácia
rDamatizácia je duplikácia celého alebo

čiastočného obsahu engramu aberovaným
človekom v súčasnom prostredí. Aberované
správanie je čisto dramatizácia. K aberovanému správaniu dochádza
len vtedy, keď má aberovaný človek v reaktívnej mysli engram.
Takéto správanie bude duplikáciou daného engramu. Miera
dramatizácie je priamo úmerná miere restimulácie engramov, ktoré ju
spôsobujú. Mierna dramatizácia je podobnosť s engramom. Závažná
dramatizácia je totožnosť s engramom.
Keď JA človeka nie je unavené, keď sa cíti dobre a nie je vo svojom
prostredí pod priamou hrozbou, jeho celá tónová úroveň je príliš
rozdielna oproti emočnému tónu engramu, ktorý je na Tónovej škále
vždy nízko. Keď sa celkový emočný tón človeka približuje tónovej
úrovni restimulovaného engramu, dramatizácia začína byť závažnejšia.
Analytická myseľ je prítomná do tej miery, do akej je celkový
emočný tón aberovaného človeka vysoký. Ako sa celkový emočný
tón znižuje v dôsledku zlého zdravia, nezdarov alebo neustálej
restimulácie reaktívnej mysle, úmerne sa znižuje vedomie analytickej
mysle. Aberovaný človek prejavuje dramatizáciu o to viac, o čo menší
je potenciál analytickej mysle. So znížením celkového tónu vstupuje
do hry geometrická postupnosť a spôsobuje, že analytická myseľ
stráca celý svoj potenciál vedomia. Pretože každý engram obsahuje
spoločného menovateľa všetkých engramov, ktorým je bezvedomie
orgánu - analytickej mysle - dramatizácie sa začínajú prejavovať

veľmi rapídne, ako táto interakcia postupuje.
V prítomnosti relatívne vysokého potenciálu vedomia analytickej
mysle, dramatizácia naberá formu podobnosti. Údaje z engramu
sú prítomné, ale sú pomiešané alebo pozmenené ospravedlňujúcim
myslením. Telesná bolesť, ktorá je vždy prítomná ako súčasť
dramatizácie, je taktiež miernou duplikáciou bolesti, ktorá bola
prítomná v čase, keď engram vznikol. Potenciál vedomia analytickej
mysle sa znižuje restimuláciou engramu a tým sa znižuje celkový tón.
Tým, ako sa v okolí aberovaného človeka objavujú restimulátory,
človek je vystavený takmer nepretržitej dramatizácii toho či iného
engramu (aj keď táto aberácia môže byť taká slabá, že zahŕňa len
nejaký chronicky postihnutý orgán). Totálna dramatizácia je totálna
totožnosť. Je to engram v plnej sile v prítomnom čase, kde aberovaný
človek preberá rolu jedného alebo viacerých aktérov prítomných
v engrame. Môže dramatizovať všetkých alebo len jedného z nich.
Jeho dramatizácia je totožnosť, je nerozumná a vždy úplne reaktívna.
Keď analytická myseľ dosiahne nízku úroveň potenciálu vedomia,
ktorý mala v čase engramickej udalosti, táto úroveň je jej vnucovaná
ako súčasť dramatizácie. Aberovaný človek môže dramatizovať aj
samého seba v stave, v akom sa nachádzal v čase prijatia engramu.
Slová, činnosti, výrazy a emócie aberovaného človeka, ktorý
práve prechádza totožnou dramatizáciou, sú slová, činnosti, výrazy
a emócie jedného alebo viacerých aktérov prítomných v engrame.
Engram, ktorý sa dá dramatizovať, môže byť v budúcnosti
aberovaného človeka dramatizovaný ako dramatizácia identity
kedykoľvek, keď je jeho celkový emočný tón nízky a do jeho
prostredia začnú prenikať restimulátory.
Aberovaný človek, ktorý má vysoký celkový tón, nemusí vďaka
nemu a ďalším faktorom trpieť restimuláciou engramu ani mnoho
rokov po tom, čo ho nadobudol. Pokiaľ nebol vo chvíli optimálnej pre
restimuláciu nikdy vystavený konkrétnym restimulátorom engramov,
môže mať mnoho engramov a nedramatizovať ich. Spoločným
menovateľom všetkých duševných porúch je neprítomnosť celého
alebo takmer celého potenciálu vedomia v analytickej mysli.
„Totálna dramatizácia je totálna totožnosť.
Je to engram v plnej sile v prítomnom čase,
kde aberovaný človek preberá rolu jedného
alebo viacerých aktérov prítomných v engrame."
Duševné poruchy môžu byť dočasné alebo chronické. Akákoľvek

totožná dramatizácia je duševná porucha, čím myslíme úplnú
neprítomnosť racionálnosti.
Aberovaný človek bežne a chronicky dramatizuje locky. Engra-
mický obsah môže aberovaného človeka, kedykoľvek je restimulovaný,
do niečoho nútiť alebo ho v niečom podáčať.
Iracionálny človek je iracionálny do tej miery, do akej dramatizuje
engramický obsah vo svojej reaktívnej mysli alebo mu podlieha.
Množstvo kalkulácií, ktoré sa dajú robiť na základe dramatizácie,
je nekonečné. Reaktívna myseľ myslí v identitách. Dramatizácie
sú závažné priamo úmerne tomu, ako sa približujú totožnosti
s engramami, ktoré ich presadzujú v správaní aberovaného človeka.
Auditor môže z týchto princípov dramatizácie ťažiť mnohými
spôsobmi. Keď preskúma vzorce hnevu, apatie alebo hystérie
precleara, bude poznať presnú povahu engramov, ktoré hľadá.
V prípade manického človeka, zanietenca alebo fanatika engram
úplne zablokoval minimálne jeden zo smerov účelu vychádzajúcich
z jeho dynamiky. Tento engram by sa dal nazvať pomocný engram.
Jeh o vlastný pridaný náboj (nie dynamická sila) vedie človeka
k tomu, aby veril, že má vysoký účel, ktorý mu dovolí uniknúť bolesti.
Tento „účel” je falošný, pre organizmus je zvyčajne nepriaznivý
a má hektické vlastnosti pochádzajúce z bolesti, ktorá je jeho
súčasťou, dokonca aj keď človek túto bolesť vedome necíti. Tento
pomocný engram využíva prirodzenú schopnosť organizmu na
dosahovanie svojho falošného účelu a u človeka vytvára zúrivé
deštruktívne úsilie, zatiaľ čo človek by bez tohto pomocného
engramu dosahoval ten istý cieľ oveľa lepšie. Najhoršou vlastnosťou
pomocného engramu je, že úsilie, ktoré vytvára, je zvláštny druh
dramatizácie tohto engramu, a pokiaľ dôjde k restimulácii engramu
samotného, človek je vystavený telesnej bolesti a strachu, ktoré celý
tento zážitok obsahoval. Preto má falošný účel občas tendenciu
poklesnúť na tóne. Tento pokles je medzi obdobiami falošných
náporov sily stále dlhší a dlhší. Pri bežnom pozorovaní je ľahké
spliesť si pomocný engram so skutočnou platnou dynamikou,
pokiaľ si človek nevšíma aj striedajúce sa obdobia poklesu.
KAPITOLA ŠESTNÁSTA: DRAMATIZÁCIA 151
Pomocný engram príležitostne môže alebo nemusí niečo dosiahnuť,

ale v spoločnosti rozhodne vytvára zmätok v podobe presvedčenia,
že dynamiky človeka vychádzajú z jeho zlých skúseností. Toto
jednoznačne nie je pravda.
Obrovská sila vôle je človeku imanentná. Môže však byť
aberovaná. Sila vôle alebo jej neprítomnosť vytvárajú postoj
aberovaného človeka voči jeho reaktívnej mysli.
Bránenie v dramatizácii engramu alebo locku ešte viac znižuje
dynamiku aberovaného človeka. Neustále bránenie v dramatizácii
dačí jeho celkový tón až do bodu zlomu. Neobmedzená dramatizácia,
vzhľadom na to, že obsahuje restimuláciu telesnej bolesti a zníženia
potenciálu analytickej mysle, vytvára zase iné škodlivé účinky.
Nevyhnutnosť môže reaktívnu myseľ vyradiť z činnosti a aj to
robí.
K dramatizácii dochádza najčastejšie v neprítomnosti nevyh
nutnosti alebo keď reaktívna myseľ zastrela prítomnosť takejto
nevyhnutnosti.
Dramatizácia je prítomná v riadení motoriky, kam patrí aj reč,
a je možné ju utlmiť fyzickým vyčerpaním človeka. Organizmus má
počas dramatizácie tendenciu revivifikovať chvíľu, keď k engramu
došlo - pretože engram obsahuje ako jednu zo svojich identických
súčastí celkový telesný stav organizmu, keď engram prijímal.
Neexistuje žiadny nerozum alebo stránka ľudskej činnosti,
ktorú by nebolo možné dramatizovať. U aberovaného človeka,
ktorý je uprostred totožnej dramatizácie, sa dá bezprostredná
úľava dosiahnuť využitím faktu, že až na jednu výnimku, sú už
vlastne nastolené podmienky auditingu, t.j. preclear je navrátený
do momentu udalosti. Môžete vytvoriť afinitu a okamžite začať
s dianetickým auditingom. Môžete tohto človeka presvedčiť, aby sa
snažil počúvať výroky, ktoré vyslovuje, a tie sa potom dajú pomocou
bežného postupu vyčerpať.
KAPITOLA SED E M NÄ STA
Engramy prenatálne,
pôrodné a z raného detstva
M yseľ a anatómia človeka sú ďaleko silnejšie

a odolnejšie, než sa bežne predpokladá.
Myseľ dokážu aberovať len udalosti s veľkým
množstvom a rozsahom fyzickej bolesti a nepriateľského obsahu.
Schopnosť mysle uchovávať údaje možno sotva preceniť. Ľudská
bytosť v ranom živote aj napriek tomu, že ešte neanalyzuje zvuk ako
reč, prijíma a uchováva presné odtlačky všetkého, čo sa prihodí.
Niekedy v budúcnosti, keď sa stretne s podobnými vnemami,
reaktívna myseľ opäť analyzuje - len na základe identít - obsah
ranej mysle. Toto sa stáva základom osobnosti po počatí. Skutočná
osobnosť v človeku je mocná a je veľmi ťažké ju aberovať. Na
rozdiel od zvierat, ktoré je možné priviesť do šialenstva použitím
už aj miernejších mechanizmov experimentálnej psychológie, sa
s človekom musí zaobchádzať oveľa horšie, kým začne prejavovať
akékoľvek príznaky narušenia. Takéto narušenie pochádza zo
schopnosti mysle uchovávať vnemy od najranejšej chvíle existencie
a udržiavať ich buď na analytickej, alebo na reaktívnej úrovni pre
budúce použitie.
Základná osobnosť nepochádza z engramov. Engramy dynamiky
človeka nezveľaďujú, ale obmedzujú. Dynamiky sú čosi úplne odlišné
a sú človeku tak prirodzené, ako jeho základná osobnosť, ktorej sú
súčasťou.
155
Informácie sa rozdeľujú do dvoch kategórií: vzdelávacie, inými

slovami, informácie na úrovni skúseností, ktoré sú uložené a prístupné
analytickej mysli aspoň na jej hlbších úrovniach; a aberatívne, inými
slovami, informácie, ktoré sú uložené v reaktívnej mysli a často sa
používajú, no analytická myseľ sa k nim nikdy nemôže dostať (s
výnimkou auditingu).
Zdá sa, že existujú dva typy zaznamenávania. Prvým je bunkové
zaznamenávanie, u ktorého to vyzerá, že údaje uchovávajú bunky.
Tým, že sa bunky pri rozmnožovaní stanú opäť samy sebou
(čo znamená, že keď sa bunka A rozdelí, obe polovice sú stále
bunkou A), bunková inteligencia sa nestráca, osobná identita sa
duplikuje. V prípade jednotlivých ľudí je rozmnožovanie ďaleko
zložitejšie a osobná identita sa stráca - syn nie je otcom, ale
genetickou kombináciou obrovského množstva predkov.
Bunky ľudskej bytosti majú krátko po počatí nesmiernu schop
nosť vnímania a uchovávania. Mozog a nervový systém fungujú už po
veľmi krátkom čase v maternici. Od tohto okamihu až po narodenie
je ľudská bytosť na úrovni analytickej mysle očividne schopná
kalkulácií dosť zložitej povahy. Čo je však oveľa istejšie, uchováva si
informácie na reaktívnej úrovni.
Strach, bolesť a bezvedomie posilňujú vnímanie. Keď je ľudská
bytosť v maternici zranená, jej zmysly sa posilnia, aby zaznamenávali
zvuky mimo tela matky. Zaznamenáva ich tak dobre, že pre budúce
použitie sa uchováva ich presná povaha. Ľudská bytosť v maternici
reaguje na prijímanie engramov presne tak, ako to robí po narodení
- presne uchováva údaje a reaguje na ne.
Regeneračné schopnosti, ktoré má ľudská bytosť k dispozícii pred
narodením, sú výrazne podporené prítomnosťou veľkého množstva
spojivového tkaniva, kyslíka a výživy. Tieto regeneračné schopnosti
sú nepredstaviteľne obrovské - až do tej miery, že prenatálna ľudská
bytosť môže byť vážne potrhaná a rozpáraná bez toho, aby bola
neskôr štrukturálne poškodená. Napriek tomu však nadobudne
engramy a tieto engramy sú vystavené restimulácii. V mnohých
prípadoch pokusov o potrat sa zistilo, že rozsiahla časť mozgu bytosti
v prenatáli mohla byť očividne poškodená bez toho, aby bol mozog
KAPITOLA SEDEMNÁSTA: E N G R AM Y PRENATÁLNE, 157
po narodení poškodený alebo čo i len zjazvený. Ale regeneračné

schopnosti nezmenšujú nesmiernu závažnosť engramov, ktoré môže
ľudská bytosť nadobudnúť v prenatálnom období. Od slova „fétus”
v tomto bode upúšťam a odporúčam, aby bolo vylúčené z jazyka ako
popis ľudskej bytosti pred narodením. Na to, aby tu bolo urobené
jednoznačné vyhlásenie o tom, že za väčšinu našich kriminálnych
a choromyseľných ľudí sú zodpovedné pokusy o potrat, nie sú
k dispozícii dostatočné dôkazy. Ale na základe prípadov, ktoré mám
po ruke, sa dá pokusom o potrat pripísať zodpovednosť za väčšinu
z nich.
Pokus o potrat spôsobuje tie najvážnejšie aberácie. Zazna
menávanie ľudskej bytosti pred narodením alebo vprenatáli je tak
presné, že reaktívna myseľ je po narodení absolútne neomylná čo sa
týka rozpoznania svojich nepriateľov. Myseľ začne byť aberovaná
v dôsledku toho, že musí byť práve na týchto nepriateľoch závislá vo
veciach bežného živobytia, kým je bezmocným bábätkom alebo
dieťaťom.
Diagnóza prenatálneho prípadu je relatívne jednoduchá. Takmer
u všetkých preclearov sa zistí, že majú minimálne jeden prenatálny
engram a prípad sa nevyrieši, kým sa tento prenatálny engram nenájde
a nevyčerpá.
Auditor môže zvyčajne určiť, či ide o precleara s pokusom
o potrat tým, že preskúma jeho správanie vo veku, keď ešte nechodil
a nehovoril a neskôr vo veku dieťaťa. Keď sa ako dieťa doma necítil
dobre, nebol tam šťastný, mal pocit, že je nechcený, mal nezmyselný
strach a bol silne upnutý na starých rodičov alebo na iného člena
domácnosti než na rodičov, sú to často príznaky pokusu o potrat.
Strach z tmy sa zvyčajne, ale nie vždy, vyskytuje u prípadu s pokusom
o potrat. Auditor by mal mať podozrenie na pokus o potrat u každého
precleara, minimálne v najbližšej budúcej generácii. Či preclear
takejto diagnóze verí alebo nie, nie je pre auditora dôležité, pretože
prenatálne engramy môžu pokojne obsahovať slová „nemôžem tomu
uveriť”. Ako rodičia samotní, tak aj spoločnosť človeka zavádzajú,
čo sa týka pokusov o potrat, vzhľadom na mieru, do akej sú tieto
praktiky v dnešnej dobe rozšírené.
15« DIA NETIKA: PÔVODNÁ ŠTÚDIA • L. RON HUBBARD
Auditor nemusí byť schopný zistiť, či ide o precleara s pokusom

o potrat, kým s ním neurobí značné množstvo auditingu. Akýkoľvek
auditing u precleara s pokusom o potrat, pokiaľ nie je výhradne zame
raný na to, aby ho dostal do stavu, keď sa s ním dá pracovať, je strata
času, kým sa dané pokusy o potrat nespracujú. Človek aberovaný po
narodení predstavuje trochu odlišný prípad než je prenatálny prípad,
pretože v jeho prípade môže auditor začať v ktoromkoľvek bode
a ľahko sa dostať k najskorším okamihom. Toto u precleara s pokusom
o potrat neplatí. Vzhľadom na to, že pokusy o potrat sú bezpochyby
najčastejšou dramatizáciou engramov v spoločnosti, môžu sa vysky
tovať v akomkoľvek množstve. Opakujú sa znovu a znovu.
Auditor zistí, že bude musieť prenatálne obdobie „odpratať
postupne”. Najskôr sa obyčajne dostane k najneskoršiemu pre-
natálnemu zraneniu. Keď ho nájde a preskúma ho, presunie sa
samo na časovú stopu. Nepretržitým navracaním precleara k skorším
a skorším pokusom odhalí viac a viac týchto engramov, až kým sa
nakoniec neobjaví ten najranejší. Auditor musí byť pripravený na
to, že strávi veľa hodín ťažkej práce takýmto odpratávaním zranení.
Veľakrát už bude veriť, že dosiahol basic daného engramového reťazca
a vzápätí zistí, že pred ním došlo k inému pokusu o potrat. Týmto
engramom sa nemusí príliš dlho venovať, než prejde k tomu, ktorý
im predchádza. Mal by o nich získať určitú predstavu, aby ich potom
pri návrate bolo ľahké lokalizovať.
Basic-engram pri prípade s pokusom o potrat sa môže nachádzať
krátko po prvej vynechanej menštruácii matky. Emócia engramu
bude presne taká istá, akú mala osoba alebo osoby, ktoré sa o potrat
pokúsili. Prenatálna ľudská bytosť sa identifikuje sama so sebou,
ale dospelý človek, ktorý je navrátený do prenatálneho obdobia,
prítomné údaje znovu interpretuje a zisťuje, že si sám seba plietol
a pletie s inými ľuďmi, ktorí sa daného pokusu o potrat zúčastnili.
Tieto engramické údaje mohli celé roky driemať, než začali byť
silne restimulované a je možné, že neboli nikdy prebudené. Ale ak
chceme dosiahnuť stav Clear, musia byť odstránené. Auditor by
mal byť pripravený na to, že bude musieť odstrániť päťdesiat alebo aj
viac prenatálnych udalostí, ak je to potrebné.
KAPITOLA SEDEMNÁSTA: EN GRAMY PRENATÁLNE, 159
Keď je auditor konečne v blízkosti basicu, dokonca aj ten

najskeptickejší preclear (ten, ktorý má skepticizmus ako časť
prenatálnych engramových reťazcov), prestane pochybovať o tom, čo
sa s ním deje. Auditor by mal byť pripravený na to, že narazí na ťažkosti
v schopnosti precleara počuť hlasy alebo cítiť bolesť, pretože engramy
pomerne bežne obsahujú výroky ako „bezvedomie”, „nevidí”, „necíti”,
„nepočuje”, čo sú vlastne mylné predstavy spoločnosti o prenatálnom
živote.
Auditor by nikdy nemal byť zdesený poškodením, ktoré prenatálna
bytosť prekonala, a pochybovať z toho dôvodu o platnosti údajov
svojho precleara. Kým nebola prerušená pupočná šnúra alebo zastavené
srdce, ide očividne o prípad, keď žiadna škoda, najmä v skorších
mesiacoch, nie je pre organizmus natolko závažná, aby ju nebol schopný
napraviť.
Vzhľadom na to, že rodičia, ktorí robia potraty, zvyčajne dramatizujú
pokusy o potrat, ktoré boli vykonané na nich, nemali by ste očakávať,
že obsah engramov bude racionálny. Dokonca aj údaje o udalosti,
ktoré poskytne potratár - otec, matka alebo profesionál - sú často
úplne chybné.
Testom engramu je, či sa vyzdvihne alebo nie, či zmiznú alebo
nezmiznú somatiká, ktoré ho sprevádzajú, a či dosiahne tón 4.
Preusporiadanie údajov do iného poradia to nedosiahne. Je nevyhnutné
odhaliť presný obsah engramu. Ak bol zaznamenávací mechanizmus
prenatálnej ľudskej bytosti tak narušený, že v určitom období pokusu
nezaznamenával, nebude pre toto prázdne obdobie existovať žiadny
engram. Ale toto je len teoretický prípad; žiadny takýto sa zatiaľ
nevyskytol.
Človek s pokusom o potrat je často postihnutý bezvedomím
v najskoršej časti každého pokusu vzhľadom na to, že hlava je veľmi
prístupná štrikovacím ihliciam, klobúkovým ihliciam, dreveným
tyčinkám na nechty, háčikom na gombíky a tak ďalej, ktoré sa na
tento účel používajú. Do týchto období bezvedomia je nevyhnutné
preniknúť a zvyčajne sa budú uvoľňovať pomaly.
Množstvo prenatálnych engramov by nemalo auditora nejako
vydesiť, pretože keď sa nájde basic a dosiahne tón 4, nasledujúce
i6o DIA NETIKA: PÔVODNÁ Š T Ú D I A * L. RON HUBBARD
zážitky sa budú vyzdvihovať ľahšie a ľahšie. Obdobia bezvedomia

medzi prenatálnymi engramami zmiznú, pretože sú to locky.
Pôrod je sám osebe veľmi závažný zážitok a ľudská bytosť ho
zaznamenáva od prvého momentu bolesti počas celého jeho trvania.
V pôrode je všetko engramické. Ľudská bytosť totiž považuje
starostlivosť a ošetrovanie počas pôrodu za viac-menej antagonistické
vzhľadom na to, že sú sprevádzané toľkou bolesťou. Pôrod je
samozrejme nevyhnutné časom vyzdvihnúť, ale nie dovtedy, kým
auditor neurčil prítomnosť alebo neprítomnosť prenatálnych
engramov. Dokonca aj potom, čo vyzdvihol pôrod, by mal hľadať
prenatálne engramy, pretože tie sa dajú často nájsť len potom,
čo bol pôrod vyčerpaný. Zvyky pôrodníkov, prítomnosť zvuku
a rozprávanie na pôrodnej sále, čistenie nosných dierok novorodenca,
prehliadka jeho ústnej dutiny, drsné zaobchádzanie s dieťaťom, aby
začalo dýchať, kvapky do očí - všetky tieto veci samé osebe môžu
byť zodpovedné za množstvo psychosomatických chorôb. Kašeľ,
aj keď sa pri pôrode vyskytuje a zdá sa, že sa zmierni vyčerpaním
náboja pôrodného engramu, je zvyčajne krv, ktorá steká dole hrdlom
v prenatálnom engrame počas pokusu o potrat. Pokiaľ človek trpí
problémami s dýchaním, ktorýkoľvek vnem počas pôrodu sa môže
stať restimulátorom astmy. Čistý svieži vzduch a elektrické svetlá
môžu spôsobiť alergie a môžu byť hlavnými restimulátormi. Všetko,
čo bolo povedané počas pôrodu, rovnako ako všetko, čo bolo
povedané počas prenatálnych engramov, je zaznamenané v reaktívnej
mysli a pôsobí ako aberatívna záležitosť, ktorá u človeka môže a aj
zapríčiňuje psychické a fyziologické zmeny. Vzhľadom na to, že
rodičia nie sú počas pôrodu nejako výrazne vnímaní, nemusí byť
tento zážitok celé roky restimulovaný. Prenatálne engramy sa naopak
restimulujú oveľa jednoduchšie.
Dieťa vo veku, keď ešte nechodí a nehovorí, je veľmi vnímavé.
Keď má oneskorenie v učení sa rozprávať, ide skôr o oneskorenie
v učení sa zložitosti zvládania hlasových svalov, než o neschopnosť
zaznamenávať. Všetko v živote dieťaťa v tomto veku sa zaznamenáva
a engramy, ktoré počas neho nadobudne, sú nesmierne účinné.
„Všetko v živote dieťaťa v tomto veku sa
zaznamenáva a engramy, ktoré počas neho nadobudne,
sú nesmierne účinné. Auditor príde na to, že sa zaoberá
najmä prenatálnymi engramami, pôrodom a životom
dieťaťa vo veľmi ranom veku. Prípady, ktoré
majú veľa závažných hasičov v detstve alebo
v dospelom živote, sú veľmi ojedinelé."
Auditor príde na to, že sa zaoberá najmä prenatálnymi engramami,

pôrodom a životom dieťaťa vo velmi ranom veku. Prípady, ktoré majú
veľa závažných basicov v detstve alebo v dospelom živote, sú veľmi
ojedinelé. Tieto neskoršie obdobia obsahujú najmä engramické locky,
ktorým by auditor, napriek tomu, že na dosiahnutie Cleara musia byť
oslovené, nemal zo začiatku venovať príliš veľa pozornosti. Prevažná
väčšina zážitkov duševného trápenia v detstve a v dospelosti je
založená na veľmi raných engramoch a sú to locky, ktoré sa odstránia
sami.
Chvíle bezvedomia s obsahom fyzickej bolesti a domnelého
antagonizmu, ktoré sa nachádzajú v detstve a v dospelom živote, sú
vážne a môžu vytvárať aberáciu. Je možné, že nájdete ich kompletné
engramové reťazce, čiže aj s basicom, ktoré sa vyčerpajú samé. Ale
len málo, ak vôbec nejaká aberácia, vzniká po dosiahnutí piateho
roku života.
KAPITOLA OSEMNÁSTA
Zákony” navracania
A beráciou sa myslia preclearove reakcie na jeho

súčasné prostredie a jeho ťažkosti s ním.
Somatikom sa myslí akákoľvek telesná alebo
telesne vnímateľná abnormalita, ktorú preclear zvyčajne alebo
sporadicky prejavuje vo svojom prostredí, alebo akýkoľvek takýto
prejav, na ktorý narazí počas auditingu a znova ho zažije.
Aberácia je duševná chyba spôsobená engramami a somatikum
je telesná chyba spôsobená rovnakým zdrojom.
Auditor sa drží všeobecného pravidla, že u precleara neexistujú
žiadne aberácie alebo somatiká, ktoré by nemali svoj pôvod
v engramoch. Bežne bude prichádzať na to, že čokoľvek, čo zmenšuje
telesnú alebo duševnú dokonalosť precleara, je engramické. Toto
je prvé pravidlo, ktoré používa, a v praxi nepripúšťa, že by mohli
existovať akékoľvek organicky spôsobené ťažkosti. Až ked jeho
preclear očividne dosiahol stav Clear, a až potom, čo tohto Cleara
po uplynutí šesťdesiatich dní až šiestich mesiacov od ukončenia
auditingu pozoroval a nechal lekársky vyšetriť, môže niečo pripísať
organickému pôvodu. Až kým nedôjde k takémuto finálnemu
preskúmaniu, nemôže očakávať, že by presne vedel, ktoré somatikum
nebolo engramické. Inými slovami, skôr ako pripustí, že nejaká
duševná alebo telesná chyba u precleara je čisto organickej povahy,
musí sa vytrvalo držať jedinej myšlienky - že precleara je možné
priviesť k duševnej a telesnej dokonalosti.
1 66 D IA NETIKA: PÔVODNÁ Š T Ú D I A * L. RON HUBBARD
V čase vzniku tohto rukopisu je o schopnosti mysle a tela uzdraviť

sa známe ešte príliš málo na to, aby auditor túto schopnosť poprel.
Rozsiahla prax od počiatku výskumu ukázala, že táto schopnosť
obnovy a uzdravenia sa je nesmierna a ďaleko presahuje to, o čom
sa ľudia domnievali, že je možné.
Dianetika vysvetľuje všetky javy liečenia vierou na úplne
vedeckom základe a auditor môže očakávať, že s týmito vecami,
čo sa javia ako zázraky, sa bude stretávať vo svojej každodennej
praxi.
Okrem znalosti svojho predmetu, prenikavej inteligencie, pred
stavivosti a osobnosti, ktorá budí dôveru, musí auditor oplývať aj
značnou vytrvalosťou. Inými slovami, jeho dynamiky musia byť
mimoriadne vysoké. Auditor, ktorý je sám Clear, sa nedá ničím
nahradiť. Človek môže vykonávať Dianetiku aj bez toho, aby bol
Clear a môže to nejakú dobu robiť bez akýchkoľvek následkov.
No ako auditor bude počas auditovania takmer určite opakovane
narážať na vnemy, ktoré budú obsahom niektorých jeho vlastných
engramov, až kým tieto engramy nebudú také zrestimulované, že on
sám duševne alebo telesne ochorie.
Psychoanalytici, ktorí praktizovali psychoanalýzu, boli schopní
uniknúť tomuto osudu, pretože sa zaoberali hlavne lockmi, ktoré
človek nabral v živote potom, čo sa naučil hovoriť. Psychoanalytik
mohol dokonca vďaka práci s pacientmi zažiť úľavu, pretože si
prostredníctvom nej mohol objasniť svoje vlastné locky, ktoré sú
(a viac-menej vždy boli) plne prístupné jeho analytickej mysli.
U auditora ide o celkom odlišnú vec. Auditor neustále zvláda veľmi
dôležité a silne nabité údaje, ktoré spôsobujú telesné a duševné
aberácie. Dianetický auditor môže pracovať nedotknutý len veľmi
krátko - len do momentu, kým si jeho vlastný stav nezačne vyžadovať
vyklírovanie jeho vlastných engramov. Aj keď je tento fakt odbočkou
od hlavného predmetu auditingu, príliš často som pozoroval, že to
bolo zanedbávané.
Každý engram má nejakú vlastnosť, ktorá ho analytickej mysli
popiera. Existujú zhruba štyri typy popretia. Prvým je seba-zamykaá
KAPITOLA OSEMNÁSTA: „ZÁKONY” NAVRACANIA 167
engram, ktorý obsahuje vety typu: „Fero sa o tom nikdy nedozvie”,

„Zabudni na to !”, „Nemôžem si spomenúť” a tak ďalej.
Druhý je seba-invalidujúciengram, ktorý obsahuje výroky typu:
„To sa nikdy nestalo”, „Nemôžem tomu uveriť”, „To by mi nikdy
nenapadlo” a tak ďalej.
Tretí je engram, ktorý precleara vyhadzuje a obsahuje výroky typu:
„Tu nemôžeš zostať”, „Vypadni!” a iné výroky, ktoré preclearovi
nedovoľujú ostať v jeho blízkosti a vracajú ho do prítomnosti.
Štvrtý je engram, ktorý precleara zadržuje a obsahuje typy výrokov:
„Zostaň tu”, „Nehýb sa”, „Nesmiem odísť” a podobne.
Toto sú štyri hlavné typy, ktoré budú auditorovi spôsobovať
najväčšie ťažkosti. Typ výroku, na ktorý auditor narazí, sa však dá
ľahko určiť z preclearových reakcií.
Existuje množstvo iných typov engramov a výrokov, s ktorými
sa stretne. Je tu engram, ktorý si zabezpečuje svoje pretrvanie tým,
že hovorí „takto je to vždy” a „toto sa deje neustále”. Auditor sa ich
rýchlo naučí rozpoznávať a vytvorí si ich zoznamy.
Engram by nebol engramom, keby v sebe neobsahoval silné
nutkavé alebo potláčajúce údaje. Všetky engramy sú do istej
miery seba-zamykacie, pretože sú dosť vzdialené od časovej stopy
a dotýkajú sa jej len nepatrne, ak vôbec, nejakou menšou a očividne
neškodnou informáciou, ktorú analytická myseľ prehliada ako
nedôležitú. Medzi seba-zamykacie výroky patria aj tie, čo popierajú
akékoľvek vnímanie. Auditor sa bude s popieraním vnímania
stretávať neustále a zistí, že to je jeden z hlavných dôvodov, prečo si
preclear nemôže engram vybaviť a jasne ho sformulovať. Následkom
výrokov typu „nevidím”, „nepočujem”, „necítim” a „to nie je nič
živé” je seba-uzamknutie celého engramu, ktorý ich obsahuje.
Pretože engram je silný pridaný náboj telesnej bolesti, bude
sa analytickej mysli popierať aj sám, aj bez akýchkoľvek výrokov.
Analytickú myseľ, ktorá sa ho snaží zosnímať, od neho totiž odoženie
jej operačný princíp, že sa musí vyhýbať bolesti organizmu. Ako už
bolo spomenuté, existuje päť spôsobov, ako môže organizmus zvládať
zdroj bolesti. Môže ho ignorovať, zaútočiť na neho, podľahnúť mu,
I68 DIA NETIKA: PÔVODNÁ ŠTÚDIA * L. RON HUBBARD
utiecť pred ním alebo sa mu vyhnúť. Tak, ako celý organizmus zvláda
vonkajšie zdroje bolesti, má analytická myseľ sklon reagovať na
engramy. Máme tu teda reakciu organizmu vo vonkajšom svete na
zdroj bolesti. Ked je analytická myseľ oslovená ohľadom engramov,
jej odozva je podobná. Existuje na to vynikajúci dôvod. Všetko, čo
obsahuje reaktívna myseľ, je materiál pochádzajúci z vonkajšieho
zdroja. Analytická myseľ bola v čase, ked vonkajší zdroj vstúpil do
reaktívnej mysle, odpojená z obvodu a zaznamenávala neúplne, ak
vôbec.
Keď analytickú myseľ požiadate, aby sa priblížila k engramu,
reaguje tak, ako by bola reagovala, keby bola vtedy prítomná, čiže
odpojená v okamihu, keď bol engram prijímaný. Z tohto dôvodu
musí byť prístup k engramu taký, aby umožnil auditorovi nasmerovať
preclearovu analytickú myseľ iba na jediný zdroj činnosti: na útok.
Samotnú udalosť je potrebné nájsť a znovu zažiť. Vzhľadom na
to, že analytická myseľ má päť možných spôsobov, ako môže na
engram reagovať a že auditor chce, aby použila iba jeden z nich -
útok - musí precleara priviesť k tomu, aby zvyšné štyri nepoužil.
Na tomto všeobecnom princípe sa dá vytvoriť veľa typov
prístupov k problému dopracovania sa ku Clearovi. Prístup
predložený v tejto príručke je ten, ktorý v porovnaní s inými
skúmanými princípmi priniesol rýchlejšie a predvídateľnejšie
výsledky. Keď sa použil, vykazoval z pohľadu dosiahnutia Clearov
100 percentné výsledky. Keď auditor začne s auditovaním, nemal by
sa hneď pokúšať odchýliť od tejto predloženej techniky. Mal by sa ju
snažiť obmieňať až potom, čo bude mať sám rozsiahlu a dostatočnú
prax, prostredníctvom ktorej bude dobre oboznámený s povahou
engramov. Lepšie techniky, ktoré umožnia rýchlejšie vyčerpanie
náboja z reaktívnej mysle budú rozhodne vyvinuté.* T áto predložená
technika dosiahla výsledky u všetkých typov prípadov, na ktoré bola
dosiaľ použitá.
Existujú tri rovnice, ktoré ukazujú, ako a prečo sa auditor
a preclear dokážu dostať k engramom a vyčerpať ich.
*Vicf knihu D ianetika: M oderná veda o duševnom zdraví, ktorá je kom pletnou príručkou
dianetickej procedúry.
I. D Y N A M I K Y A U D IT O R A SA RO VN AJ Ú P R I D A N É M U E N G R A -
M I C K É M U N Á B O J U U P R E C L E A R A A L E B O SÚ OD N E H O
M E N Š I E .
II. D Y N A M I K Y P R E C L E A R A SÚ M E N Š I E NEŽ J E H O P R I D A N Ý
E N G R A M I C K Ý NABOJ.
III. D Y N A M I K Y A U D I T O R A PLUS D Y N A M I K Y P R E C L E A R A SÚ
VÄČŠIE NEŽ P R I D A N Ý E N G R A M I C K Ý NÁBOJ .
Keď sú dynamiky precleara úplne alebo takmer úplne znížené,

auditorové dynamiky nie vždy stačia na to, aby prinútili analytickú
myseľ precleara k útoku na engram.
Dynamiky auditora nasmerované proti engramu u precleara, ktorý
nie je v procese spracovávania engramov, ktorý by obmedzil voľné
vyčíňanie reaktívnej mysle a skoncentroval ju, zvyčajne u precleara
vyvolajú jednu zo štyroch nepoužitelných metód - podľahnutie, útek,
vyhnutie sa alebo ignorovanie engramu. Vyžadovať od precleara,
aby „čelil realite” alebo „sa na to pozrel rozumne”, prípadne aby
„sa prestal správať ako blázon”, spadá presne do tejto kategórie.
Dynamiky auditora, ktoré pôsobia proti preclearovi, môžu u precleara
spôsobiť dočasný alebo dlhodobý kolaps.
Ak je preclear v revérii, niektoré z jeho vlastných dynamik
sú prítomné, a keď sa k nim pridajú auditorové dynamiky,
vytvárajú kombináciu, ktorá je dostatočná na prekonanie pridaného
engramického náboja.
Keď auditor namieri svoje dynamiky proti analytickej mysli
precleara, teda proti preclearovej osobe (porušením Auditorského
kódexu alebo v dôsledku nejakej mylnej predstavy, že odpor mu
kladie ona), zatiaľ čo sa snaží dostať k engramu, dostane naspäť zúrivý
nápor pridaného engramického náboja.
Engram môže byť dramatizovaný nespočetne veľakrát, pretože
povaha reaktívnej mysle je taká, že pridaný náboj engramu sa
nemôže sám vyčerpať a nevyčerpá sa, bez ohľadu na to, aký je starý
a koľkokrát bol dramatizovaný, kým sa k nemu nepriblíži analytická
myseľ precleara.
„I. Dynamiky auditora sa rovnajú pridanému
engramickému náboju u precleara alebo sú od
neho menšie.
II. Dynamiky precleara sú menšie než jeho pridaný

engramický náboj.
III. Dynamiky auditora plus dynamiky precleara sú

väčšie než pridaný engramický náboj. "
KAPITOLA OSEMNÁSTA: „ZÁKONY” NAVRACANIA
Na dosiahnutie engramov je nevyhnutné použiť zákon pridanej

dynamiky. Niekedy - veľmi zriedka - bude potrebné vymeniť
dianetického auditora, pretože niektorí precleari budú dobre
fungovať len s audítorom (mužom) alebo auditorkou (ženou) alebo
s tým či oným konkrétnym audítorom. Nebude sa to však týkať veľa
prípadov. V záznamoch mám tri prípady, keď preclear počas celého
auditingu cítil a otvorene prejavoval nesympatiu voči audit orovi.
Zistilo sa, že auditor bol restimulátorom jednej alebo viacerých
osôb obsiahnutých v engramoch tohto precleara. Ale dokonca aj
za týchto okolností sa títo ľudia stali Clearmi. Na strane auditora
si to vyžadovalo väčšiu trpezlivosť, dôkladnejšie dodržiavanie
Auditorského kódexu a auditing si vyžiadal dlhšiu dobu. Auditor
zistí, že vo chvíli, keď preclear porozumie tomu, čo sa od neho
vyžaduje a prečo, vyburcuje to jeho základnú osobnosť do tej
miery, že bude spolupracovať s ktorýmkoľvek audítorom, len aby
sa oslobodila. Strpí aj množstvo porušení Auditorského kódexu.
V momente, keď preclear začne svoj auditing, bude v hlavných
požiadavkách maximálne kooperatívny, nech už ohľadom menej
dôležitých vecí prejavuje akýkoľvek zjavný antagonizmus.
Skutočnosť, že sa auditor zaujíma jedine o to, čo bolo urobené

preclearovi, a vôbec sa nezaujíma o to, čo urobil sám preclear druhým,
nesmierne uľahčuje terapiu, pretože stať sa nevedomky obeťou nie
je žiadna spoločenská hanba.
Preclear je uvedený do ľahkého stavu „sústredenia”, ktorý sa
nesmie pliesť s hypnózou. Myseľ v takomto stave spojenectva bude
do istej miery oddeliteľná od svojho okolia a nasmerovaná dovnútra.
Prvú vec, ktorú auditor objaví u väčšiny preclearov, je aberácia
vnímania času. Existujú rôzne spôsoby, ktorými to môže obísť
a vybudovať časovú stopu a priviesť preclearovu myseľ k tomu,
aby sa po nej pohybovala. Auditor preskúma rôzne rané zážitky,
ktoré sa dajú ľahko dosiahnuť, a na základe toho môže sformulovať
počiatočnú diagnózu. Potom sa okamžite snaží dostať k basicu,
ktorým bude vo väčšine prípadov pokus o potrat alebo prenatálna
nehoda. Keď sa mu to zo začiatku nebude dariť, nemalo by ho
172 DIANETIKA: PÔVODNA Š T Ú D I A * L. RON HUBBARD
to odradiť, pretože je možné, že strávi veľa hodín dosahovaním

a vyčerpávaním falošných basicov, než sa dostane k skutočnému
prenatálnemu basicu.
Auditor môže používať isté očividne prírodné zákony a bude
vidieť, ako tu platia. Tieto zákony sú nasledovné:
1. Ťažkosti, na ktoré naráža analytická myseľ, ked je navrátená

do engramu alebo ked engram hľadá, sú totožné s príkazo
vým obsahom daného engramu.
2. Dospelý preclear sa viac-menej riadi súhrnom zážitkov

obsiahnutých v jeho engramoch podľa toho, ako sú
restimulované.
3. Správanie precleara pri navracaní ovplyvňujú príkazy

obsiahnuté v engrame, do ktorého je navrátený, a je
pozmeňované zmesou engramov, ktoré mu chronologicky
na časovej stope predchádzajú.
4. Preclearove somatiká sú najväčšie v engrame, v ktorom

boli prijaté a v momente ich prijatia v danom zážitku.
5. Keď je preclear navrátený pred engram, príkazy a somatiká

daného engramu na neho nepôsobia. Ako je preclear
navrátený do momentu engramu, zažíva výrazné zníženie
svojho analytického potenciálu. Toto zníženie analytického
potenciálu je spoločným menovateľom všetkých engramov.
Hovorí a správa sa ako v upravenej verzii engramu. Auditor
by mal na všetky jeho sťažnosti nahliadať ako na možnú
doslovnú citáciu: buď z engramu, ktorý práve znovu zažíva,
alebo zo skorších engramov.
6. V presnom momente engramického príkazu preclear tento

príkaz poslúcha. Emócia, ktorú preclear zažíva, ked je
navrátený do engramu, je identická s emočným tónom
daného engramu. Prebytok emócie nájdete ako príkaz
v slovnom obsahu engramu.
7. Keď je preclear navrátený pred moment prijatia engramu,

nepodlieha žiadnej časti tohto engramu v zmysle emócie,
aberácie ani somatík.
8. Keď zistíte, že časová stopa obsahuje „slučky” alebo že

nejaká jej časť je zastretá, tieto skríženia alebo zmätky sa
dajú priamo prisúdiť engramickým príkazom, v ktorých je
tento zmätok presne slovne vyjadrený.
9. Akúkoľvek ťažkosť, ktorú môže preclear zažiť pri

navracaní sa k engramom, ich dosahovaní, vnímaní alebo
pri ich prerozprávaní, priamo a presne prikazujú engramy.
10. Engram by nebol engramom, keby bolo ľahké sa k nemu

dostať alebo keby nespôsoboval preclearovi žiadne ťažkosti
a neobsahoval žiadnu telesnú bolesť.
11. Typickým prvkom engramu je zmätok: po prvé, zmätok na

časovej stope; po druhé, zmätok na engramovom reťazci,
v ktorom podobné slová alebo somatiká premiešavajú
udalosti; po tretie, zmätok medzi udalosťami a engramami.
Tento zmätok je spôsobený vypnutím analytickej mysle
v čase prijatia engramu.
12. Auditing tým, že lokalizuje a identifikuje skryté udalosti:

najprv obnovuje aspoň ranú časť časovej stopy; lokalizuje
a dáva do poriadku engramy v ich vzájomnom vzťahu
v čase; a potom lokalizuje basic zo základného reťazca
a vyčerpá ho. Zvyšok reťazca sa tiež musí vyčerpať. Po
vymazaní basic-engramu alebo basicu ktoréhokoľvek
reťazca (v rámci toho reťazca) sa engramické locky
vyčerpávajú s ľahkosťou. Locky zmiznú bez toho, aby
ich bolo potrebné lokalizovať. Dosiahnutie tónu 4
u basicu uľahčuje následné vymazávanie na časovej stope.
Celý reťazec môže vystúpiť na tón 4 bez toho, aby bol
lokalizovaný základný reťazec.
13. Akékoľvek vnemy zo života dieťaťa predtým, ako sa

naučilo hovoriť, ktoré sa objavia pri navracaní, naznačujú
existenciu engramických zážitkov až tak ďaleko, kam je
prístupná časová stopa.
14. Ak celkový tón človeka nie je jasne tón 4, ak sa stále zaujíma

o svoje engramy, existuje ešte ďalší základnejší reťazec
než ten, ktorý bol nájdený.
15. Engramové vzorce majú sklon vytvárať u precleara vzorec

vyhýbania sa. Od basicu smerom do prítomnosti sa dá
pozorovať vzrastajúci rozdiel medzi preclearom samotným
a jeho navráteným JA. Zistíte, že v basic-engrame základ
ného reťazca a v niekoľkých nasledujúcich engramoch na
tomto reťazci bude preclear sám v sebe a bude zážitky
prijímať ako on sám. V nasledujúcich engramoch budete
môcť sledovať ako sa oddeľuje a v neskorých engramoch
zistíte, že preclear pozoruje dianie mimo seba, takmer ako
nezúčastnená strana. Toto poskytuje hlavný a prvotný test
basicu základného reťazca.
16. Ďalším testom basicu je pokles na tóne. Ktorýkoľvek

engram možno vyčerpať do bodu, keď ustúpi bez toho, aby
dosiahol tón 4. Aj keď pre človeka dočasne a momentálne
zmizol a očividne ho nezaťažuje, takýto engram (vyčerpaný
na reťazci bez dosiahnutia basic-engramu), poklesne na
tóne alebo sa znovu objaví v rozmedzí od dvadsaťštyri do
šesťdesiat hodín. Basic akéhokoľvek reťazca nepoklesne
na tóne, ale po niekoľkých prerozprávaniach sa vyzdvihne,
vystúpi na tón 4 a zostane vymazaný.
17. Ďalším testom basicu je, či sa začne vyzdvihovať ľahko

alebo nie. Pokiaľ intenzita engramu nezosilnie ani
nezostáva po mnohých prerozprávaniach rovnaká, dá sa
predpokladať, že je to minimálne basic nejakého reťazca
engramov.
KAPITOLA OSEMNÁSTA: „ZXKONY” NAVRACANIA 175
18. Locky sa vyzdvihnú a zmiznú bez navracania, pretože

ich v tele drží fyzická bolesť. Môžete vyčerpať veľké
množstvá lockov a uľaviť tak preclearovi od jeho ťažkostí
- tento postup možno príležitostne zvoliť pri otvorení
prípadu. Odhalenie a vyzdvihnutie basicu, na ktorý sú
locky pripojené, odstráni locky automaticky.
Tieto pravidlá a zákony sú nemenné, pokiaľ ich znenie nie je

upravené. Nekompetentný auditing nemožno ospravedlniť údajným
objavením špeciálneho prípadu alebo výnimky. Aby mohla trvalú
neschopnosť spôsobovať telesná porucha, musí byť v kategórii
skutočne chýbajúcich častí organizmu a také prípady nie sú zvyčajné.
Glosár LRH
DIANETIKA:
odvodené z gréckeho slova pre myšlienku - dianoia. Termín

zvolený s cieľom pomenovať vedu o myslení a zastrešiť
skupinu pridružených vied, prostredníctvom ktorých možno
porozumieť, predpovedať a zlepšiť ako aktivity jednodivcov,
tak aj aktivity skupín v rámci ľudstva.
ABNORMÁLNA DIANETIKA:
odvetvie Dianetiky, ktoré obsahuje axiómy a procesy vedy

zaoberajúcej sa reaktívnou mysľou, vrátane techník ne
vyhnutných na zmiernenie aberácií alebo ich zvládnutie
a privedenie človeka na tón 4. Pod toto odvetvie nespadá
zvládanie ľudí, ktorí sú choromyseľní v dôsledku anatomických
chýb alebo poškodení. To je predmet výskumu Dynamickej
Dianetiky.
DYNAMICKÁ DIANETIKA:
veda o základných dynamikách človeka a jeho základnej

osobnosti. V súčasnosti sa tomuto odvetviu Dianetiky venuje
najviac pozornosti a výskumu.
TÓN:
emočný stav engramu alebo celkový stav človeka.

179
i8o D IA NETIKA: PÔVODNÁ Š T Ú D I A * L. RON HUBBARD
DYNAMIKA:
dynamická hybná sila človeka, druhu alebo jednotky hmoty či

energie, ktorá ich ženie v čase a priestore. Pre účely Dianetiky
je konkrétne definovaná ako „Preži!”.
ÚČEL:
metóda prežitia, ktorú si človek, druh alebo jednotka

hmoty či energie vyberá, aby napĺňali svoju dynamiku.
(Poznámka: účel je konkrétny a dá sa bližšie definovať ako
menšia časť jednej z poddynamík. Predbežné skúmanie
potvrdilo, že každá jednotlivá ľudská bytosť si pre svoj
život stanovila účel vo veku dvoch rokov a že skutočný účel
nijakým spôsobom nevychádza z engramov, ale je nimi len
deformovaný.)
ENGRAM:
obdobie fyzickej bolesti obsahujúce bezvedomie a antago

nizmus, ktoré človek, skupina alebo spoločnosť zažijú
a ktoré následne pretrváva v podobe iracionálnych a re-
stimulovateľných dramatizácií.
ENGRAMICKÝ LOCK:
engram, ktorý je sám osebe vážny a nasleduje po basic-

engrame na ktoromkoľvek reťazci engramov.
EN G R A M O V Ý REŤAZEC:
sled podobných engramov na jednej alebo viacerých

dynamikách, ktorý dynamiky človeka obmedzuje.
LOCK:
obdobie duševného trápenia, ktorého sila je závislá od

engramu. Môže a nemusí byť dostupný analytickej mysli, ale
neobsahuje skutočné bezvedomie.
GLOSAR L R H 181
ROZPTÝLENIE:
dôsledok zrážky dynamiky alebo účelu s engramom. Dá sa

popísať prostredníctvom prirovnania k prúdu elektrónov,
ktorý narazí na odpor a značne oslabený sa rozletí na všetky
strany okolo neho.
ZMÄTOK:
stav oblasti engramu alebo stav engramového reťazca.

Okamihy existencie, ktoré nie sú správne zaradené na
časovej stope.
ČASOVÄ STOPA:
pamäťový záznam človeka, či už motorický alebo senzorický,

ktorý je presne zoradený podľa momentov v čase. U Cleara
sú všetky tieto momenty dostupné analytickej mysli.
U aberovaného človeka sú oblasti časovej stopy zastreté,
ale aj keď je časová stopa čiastočne a dočasne zastretá,
predpokladá sa, že je vo výbornom stave. Existuje predpoklad
na prítomnosť dvoch časových stôp - jednej senzorickej
a jednej motorickej, z ktorých druhá menovaná je auditorovi
dostupnejšia v podobe somatík. Časová stopa je presná, ale
keď ju oslovuje analytická myseľ u aberovaného človeka, zdá
sa, že je sčasti vymazaná alebo zamotaná.
PRECLEAR:
človek, ktorý nastúpil na dianetickú terapiu s cieľom stať sa

Clearom.
DIANETIK:
auditor dianetickej terapie.
ABEROVANÝ ČLOVEK:
človek ovplyvnený aberáciou, duševne zdravý alebo choro

myseľný, ktorý má nevyzdvihnuté engramy.
182 DIANETIKA: PÔVODNA Š T Ú D I A * L. RON HUBBARD
CLEAR:
človek, u ktorého boli odstránené všetky engramy a engra-

mové reťazce a ktorý dosiahol celkový tón 4.
P P :
prípad s pokusom o potrat.
KRÍŽOVÝ EN G R A M :
závažný engramický zážitok, prostredníctvom ktorého sa

prepojili dva engramické reťazce, čo spôsobilo v živote
človeka výraznú zmenu. Je to engram, ktorý je na časovej stope
každého z daných dvoch alebo viacerých reťazcov.
KOLAPSOVÝ ENGRAM:
engramický lock, po prijatí ktorého človek zažil pokles

celkového tónu na 2,5 alebo nižšie, čím sa stal neschopným
zvládať svoje prostredie.
TRAUMA:
výraz pochádzajúci z istého psychologického smeru, ktorý

označuje zážitok zanechávajúci psychickú jazvu. V Dianetike
sa nepoužíva, pretože zvádza k nepochopeniu povahy záva
žných zážitkov. Jazvy sa nedajú odstrániť; psychosomatické
zážitky áno.
RESTIMULÁTOR:
vnem z prostredia, ktorý sa podobá niektorej presnej časti

engramických vnemov uložených v reaktívnej mysli.
ASOCIATÍVNY RESTIMULÁTOR:
vnem z prostredia, ktorý je zamenený za skutočný restimulátor.
REAKTÍVNA MYSEE:
časť mysle, ktorá obsahuje reflexívne (od slova reflex) alebo

reaktívne údaje, ktoré neprechádzajú kontrolou analytickej
GLOSAR L R H 183
mysle, ale sú predmetom dramatizácie alebo aberácie. Jej

myšlienkový proces je založený na identitách: A=A=A. Ide
v podstate o mechanizmus myslenia zvieraťa.
ANALYTICKÁ MYSEĽ:
sídlo vedomia v človeku a zdroj jeho dynamik a základnej

osobnosti. Tento výraz je použitý ako prirovnanie. Analytickú
myseľ možno ďalej rozdeliť na časti.
BEZVEDOMIE:
obdobie, keď je zastavená činnosť len analytickej mysle.

Reaktívna myseľ je na všetkých úrovniach života väčšinu času
jeho existencie aktívna a vedomá, a to bez ohľadu na to, ako
blízko je smrti. (Stav bezvedomia sa u človeka vyskytuje len
pri úplnej smrti.)
SOMATIKUM:
fyziologický ekvivalent duševnej aberácie. Somatikum je

súčasťou každej aberácie. Tento výraz sa v terapii používa
namiesto „fyzickej bolesti” vzhľadom na vysokú engramickú
hodnotu slova „bolesť” a taktiež vzhľadom na to, že slovo
bolesť vo svojom význame nezahŕňa všetky bolestivé vnemy.
A
D I A N E T I C K Á P U B L I K A C I A
Celkovým cieľom Dianetiky
je preniesť človeka ponad priepasť
iracionálneho a čisto reaktívneho
myslenia a odštartovať ho v novej
etape konštruktívneho pokroku
k jeho najvyššiemu cieľu.
L. Ron Hubbard
www.dianetics.org

Dianetika Pôvodná Štúdia

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Dianetika Pôvodná Štúdia

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Tu je Ronov prvý opis Dianetiky.

Pôvodne koloval ako rukopis v kruhu pár

• Prvotné axiómy D ianetiky - axiómy, na ktorých

• Objav dynamického princípu existencie,

• Štyri dynamiky, na ktoré sa delí život

• Objavenie a zloženie reaktívnej mysle

• Engramy - jediný zdroj iracionálneho správania

• Moc príkazu v každom engrame, ktorá pred

• Analytická myseľ, jej funkcia a spôsob, ako operuje

• Prvý opis stavu Clear, jeho vlastností a potenciálu

• A najm ä - zákony navracania, ktoré vysvetľujú,

Tu sú teda základné objavy, ktoré Ron použil na

D ian etik a (z g réck eh o dia „skrz" a nous „ d u ša ”) popisuje

Z m ätok alebo n esch op n o sť chápať alebo učiť sa prichádza

T e n to údaj - o n e p re ch á d z a n í za n ed efin o v a n é slovo - je

Aby L. Ron H u bb ard pom ohol čitateľovi porozumieť, nariadil

Ak nájdete akékoľvek iné slová, ktoré nepoznáte, vyhľadajte

Dianetika: Moderná veda o duševnom zdraví je

No i napriek všetkému, čo obsahuje Kniha jeden, prvotné

Kapitola prvá Základné axiómy 7

Kapitola deviata Auditorský kódex 79

Kapitola pätnásta Engramové reťazce 139

Dianetika je heuristická veda vystavaná na

sú spiritualizmus, deizmus, telepatia, jasnovidectvo alebo napríklad

Dá sa vidieť, že táto axióma predstavuje najmenší spoločný

bunkových kolónií. Problémy, ktoré museli zoskupenia kolónií riešiť,

Konečným úspechom organizmu, jeho druhu alebo života

V D ianetike je slovníková definícia slova symbiont rozšírená na význam „spolunažívanie

Štúdium v oblasti evolúcie nám naznačuje, že prežitie bolo, bude

Pretože v jednom a tom istom druhu je veľa organizmov, pričom

predkov a riešila problémy, ktorým čelili. Evolúciou

Analytická, ľudská - alebo akokoľvek to bolo kdekoľvek chybne

Je dôležité poznamenať, že medzi dynamikou a inteligenciou

Ako bolo spomenuté, škála prežitia je odstupňovaná. Pokroky

čelom Abnormálnej Dianetiky nie je skúmať

princípmi správania sa ľudskej mysle zdokonalenej technikami

jej odopiera „vedomie", pretože v živote organizmu neexistuje žiadne

Človek nevlastní len nadradenú fyzio-animálnu myseľ, ale aj

Jediné, čo reaktívna myseľ obsahuje, sú záznamy fyzickej bolesti

DIANETIKA: PÔVODNÁ ŠTÚDIA

z ákladná dynamika - „Preži!” - naberá na

alebo druhu. Neaberované ja obsahuje štyri hlavné dynamiky*,

I. pozostáva z dynamickej hybnej sily

človeka prežil! ako on sám, získať potešenie ako jednodivec

II. zahŕňa plodenie potomstva, starostlivosť

o toto potomstvo a zaistenie lepších podmienok pre jeho

III. d y n a m ik a zahŕňa rôzne skupiny ľudského

druhu, ako sú spolky, vojenské jednotky, ľudia na

IV. d y n a m ik a ľ u d s tv a zahŕňa prežitie druhu.

Napriek tomu, že človek je súčasťou všetkých vyššie uvedených

Poznámka: všetky sebadeštruktívne snahy sú veľmi konkrétna

*T erm ín audítor označuje v D ianetike niekoho, kto je kvalifikovaný na dodávanie dianetickej

P re účely tejto práce majú termíny základná

1. Sily jej základnej dynamiky.

2. Pomerných síl jej dynamík.

3. Citlivosti, inými slovami, inteligencie jej analyzátora.

4. Koordinácie jej riadenia motoriky.

5. Jej fyziologického stavu a stavu žliaz.

6. Jej prostredia a vzdelania.

Skúsenosti každého človeka taktiež vytvárajú individuálny celok

Skúsenosť a dôkladný výskum ukážu, nakoľko klinicky to už bolo

eRaktívnu myseľ tvorí zbierka zážitkov získaných

V pododbore zaoberajúcim sa vnemami sú tým istým spôsobom

Existuje dôvod veriť, že časť tohto mechanizmu prežitia pozo

Organizmus má množstvo imanentných mechanizmov a schop

Clear nie je produkt zničených osobností, ale je harmonickým cel

4. Žiadny engram nie je pravý a platný, pokiaľ ho ne