9.

PRETLAČOVANIE

9.1 Pretláčanie za studena

Tvárnenie pretlačovaním je základná práca objemového tvárnenia a používane ju na

výrobu i tých najzložitejších výtvarkov ako sú napríklad kríž kardanového hriadeľa, ozubené
kolesá a iné strojné súčiastky zložitého tvaru. V strojárskej výrobe sa táto technológia
realizuje väčšinou za studena konečný tvar strojnej súčiasti pretlačku dáva nástroj, ktorého
základné funkčné časti sú pretlačnica, pretlačník. Potrebnú tvárniacu silu, ktorou pôsobíme na
kov prostredníctvom pretláčadla, vyvodzujeme lismi vhodnými na pretláčanie. Polotovar,
ktorý tvárnime, spracovávame za normálnej teploty okolia. Tento spôsob nazývame
pretlačovanie za studena. Pri samotnom pretlačovaní však dochádza vplyvom veľkých tlakov
pri väčších rýchlostiach k vývinu tepla v samotnej pretláčanej súčasti, ktorá môže dosiahnuť
teplotu až 200°C. i napriek tejto teplote, nakoľko je pod teplotou rekryštalizácie sa ti jedná
o tvárnenie za studena. Stúpa tu pevnosť a tvrdosť tvárneného kovu a ťažnosť klesá.
Pretláčaním môžeme dosiahnuť veľké plastické deformácie (tvarové zmeny) bez
porušenia celistvosti materiálu, nakoľko pretlačovanie prebieha za podmienok priestorového
stavu napätosti, kde prevládajú tlakové napätia.
Pretlačovanie za studena je hospodárna technológia, pri ktorej môžeme tvárniť
súčiastky už na hotovo s presnosťou ± 0,05 mm, takže súčiastky takto vyrobené sa môžu už
priamo montovať, resp. po obrúsení funkčných plôch. Hospodárnosť a ekonómia tejto
technológie spočíva aj v tom, že k pretlačovaniu môžeme používať väčšinou materiály cenovo
dostupné pričom získavame strojné súčiastky, ktorých vlastnosti zodpovedajú obrobkom
vyrobeným z drahých legovaných ocelí.

9.2 Základné spôsoby pretlačovania

9.2.1 Spätné pretlačovanie

Pri spätnom pretlačovaní obr. 9.1 tečie materiál proti smeru pohybu pretlačníka.
Vložený polotovar najprv vyplní spodnú dutinu pretlačnice. Samotné dno je buď uzavreté
alebo sa v ňom nachádza vyhadzovač. Pretlačník vniká do polotovaru a vytvára v ňom dutinu
s požadovanou hrúbkou dna „a“. Prebytočný materiál pritom tečie prierezom medzikružia
(medzerou medzi pretlačníkom a pretlačnicou). Spätné pretlačovanie sa používa pri výrobe
nádob a puzdier.

9.2.2 Dopredné pretlačovanie

Pri doprednom pretlačovaní obr.9.2 je polotovar vložený do pretlačnice tlačený

v smere pohybu pretlačníka. Pretlačník pri pohybe do pretlačnice uzatvára jeho otvor
a materiál je nútený tiecť v smere pretlačníka. Konečný tvar pretlačovaného materiálu je daný
tvarom pretlačnice a hĺbkou vniknutia pretlačníka do pretlačnice. Tento spôsob sa používa pri
výrobe pretlačkov, ktorých prierez nie je konštantný a mení sa.

9.2.3 Združené pretlačovanie

Pretlačovanie združené obr. 9.3 vzniká kombináciou pretlačovania spätného

a dopredného. Materiál sa pohybuje jednak dopredu pred čelom pretlačníka a proti pohybu.
Tu sa riadime zásadou, že stupeň deformácie v spodnej časti vytvorený na dne pretlačnice,
musí byť menší ako v hornej časti, ktorú pretlačí pretlačník. V opačnom prípade by nedošlo
k vyplneniu dna materiálom. Tento spôsob sa používa pri výrobe súčastí rôzne
profilovaných, ktoré sú v prevádzke silne namáhané obr. 9.4.

Obr.9.1
Dopredné pretláčanie
1-počiatočný stav polovýrobku, 2-konečný tvar pretlačku, 3-pretlačnica, 4-pretlačník,
5-vyrážač, 6-tŕň

Obr.9.2
Spätné pretlačovanie
1- pretlačnica, 2-počiatočný stav polovýrobku, 3-vyrážač, 4-pretlačník, 5-konečný tvar
pretlačku,

obr.9.3
Združené pretlačovanie
1-počiatočný stav polovýrobku, 2-konečný tvar pretlačku, 3-pretlačnica, 4-pretlačník, 5-tŕň,
6-vyrážač
9.2.4 Pretlačovanie stranové

Stranové pretlačovanie obr.9.4 sa uskutočňuje v delenej pretlačnici, aby bolo možné

pretlačok vybrať z nástroja. Tlakom horného a spodného pretlačníka vniká materiál do
medzery kolmo na smer pôsobenia pretlačníka. Takto sa vyhotovujú súčiastky
s výstupkami po obvode.

obr.9.4
Stranové pretlačovanie vo viacčinom
nástroji
1-počiatočný stav polovýrobku, 2-
konečný tvar pretlačku, 3-pretlačnica, 4-
pretlačník,
5-vyrážač

9.2.5 Vtlačovanie

Vtlačovaním obr.9.5 sa vyrábajú tvárnením funkčné tvary dutín nástrojov za účelom

výroby samotnej dutiny a zvýšenia jej životnosti. Týmto spôsobom sa vyrábajú hlavne
razidlá metódou tzv. punca.

obr.9.5
Výroba dutiny raznice vtlačovaním
1 – punc (razník), 2 – materiál raznice
3 – zder

Vymenované základné spôsoby pretláčania je možné v jednej operácii kombinovať medzi

sebou vo viacčinných nástrojoch zložitej konštrukcie, obr.9.6.

Obr-9.6
Príklady pretlačovania vo viacčinných nástrojoch
9.3 Materiál na pretlačovanie, stupeň deformácie

Teoreticky možno spracovávať pretlačovaním všetky druhy kovových materiálov,

ktoré sú schopné plasticky sa deformovať. To neznamená, že môžeme pretlačovať všetky
druhy ocelí, nakoľko v tom nám bránia technické možnosti nástroja (pretláčadla) a stroja
(lisu).
K pretlačovaniu sa používajú pretláčacie nástroje zhotovené z nástrojových ocelí,
ktoré majú mať určitú životnosť. To znamená, že mechanické a iné vlastnosti nástrojových
ocelí musia byť lepšie ako materiálu použitého na pretlačovanie. To znamená, že merné
zaťaženie nástrojových ocelí udáva prakticky medzu použiteľnosti jednotlivých druhov
materiálov pre pretlačovanie.
Podľa praktických skúseností za nehospodárny materiál určený pre pretlačovanie považujeme
ten, u ktorého treba v nástroji vynaložiť väčšie merné zaťaženie ako 2500 Mpa, alebo keď
niektorý materiál v dôsledku svojho chemického zloženia nedovolí behom jednej operácie
dosiahnuť aspoň 25% deformáciu.
K pretlačovaniu sa používajú najmä neželezné kovy a ocele. Neželezné kovy vyhovujú
svojimi mechanickými vlastnosťami najlepšie pre spracovanie pretlačovaním, pretože
pretlačovanie prebieha u nich za pomerne nízkych merných tvárniacich tlakov.
Ocele sú najdôležitejším druhom materiálu pre pretlačovanie. Platí zásada, že tie
ocele, ktoré sú vhodné pre iný druh tvárnenia za studena, sú vhodné tiež pre pretlačovanie za
studena. So stúpajúcim stupňom deformácie sa zvyšuje aj spevnenie ocele, čím stúpa aj
tvrdosť, preto pri pretlačovaní musíme venovať vysokú pozornosť stavu tepelného
spracovania východiskového polotovaru, jeho vhodnému mazaniu, voľbe materiálu nástrojov,
tvaru a geometrii funkčných častí.
Stupeň deformácie pri pretlačovaní posudzujeme podľa zmenšenia prierezu
vyjadreného v % z východiskového prierezu. Určíme ho podľa vzťahu:
S − S1
ε= 0 .100 [%] (9.1)
S0
kde ε – stupeň deformácie v [%] , (prierezová redukcia)
So – plocha prierezu pred pretlačovaním
S1 – plocha prierezu po pretlačovaní

Polotovarom pre pretlačovanie sú tyče, bezošvé trubky, drôty, výstrižky z plechu

(štvorce, šesťhrany) a iné.

9.4 Úprava materiálu pred pretlačovaním

Úprava materiálu pred pretlačovaním zahrňuje tieto operácie:

a) príprava východiskového polotovaru – rovnanie

b) lúpanie materiálu – odstránenie povrchovej vodnej vrstvy
c) delenie (strihacie nástroje)
d) tepelné spracovanie - vo väčšine prípadov sa jedná o jednotlivé spôsoby žíhania
východiskového materiálu ako aj o medzioperačné žíhanie spevneného materiálu
pretlačovaním
e) odstraňovanie a čistenie materiálu
f) mazanie materiálu (fosfátovanie)
9.5. Sila a práca pri pretlačovaní

Na pretlačovnie za studena sú potrebné veľké deformačné sily. Na veľkosť sily

potrebnej k pretlačovaniu vplývajú:
a) chemické zloženie a mechanické vlastnosti materiálu súčastí
b) príprava materiálu pred pretláčaním, najmä mazanie
c) geometrický tvar pretlačovacích nástrojov
d) veľkosť redukcie
e) hrúbka steny a dna pretlačku
f) druh použitého stroja

Približnú hornú hranicu sily potrebnej na pretlačovanie určíme podľa vzťahu:

F=p.S [N] (9.2)

kde F - pretlačovacia sila
p – merný tlak pri pretlačovaní
S – plocha pretlačníka.

Prehľad merných tlakov zistených pri skúškach pre niektoré materiály a spôsoby
pretlačovania:
oceľ 11 370 – pretlačovanie spätné (stupeň deformácie 39 – 75%,
merný tlak 1780 – 2020 Mpa)
- pretlačovanie dopredné (stupeň deformácie 69 – 73%, merný tlak 1780 -
1800 Mpa)
oceľ 12 050 – pretlačovanie spätné (stupeň deformácie 39 – 69%, merný tlak 2620 –
2700 Mpa)
Potrebnú prácu pri pretlačovaní možno stanoviť podľa vzťahu :

Ad = F . h . η [J] (9.2)

kde F – pretlačovacia sila určená výpočtom

h – dráha pohybu pretlačníka
η – účinnosť pretlačovania.

Na obr. 9.8 je priebeh pracovných diagramov rôznych spôsobov pretlačovania a pre rôzne
tvary výtlačkov. Z obrázku vyplýva, že celková práca Ac bude:

Ac = Ad + Apruz [J] (9.3)

Pri konštrukcii nástroja sa snažíme Apruz minimalizovať z dôvodov minimalizácie

energetických vstupov. Preto musí byť konštrukcia stroja tuhá. Na pretlačovanie využívame
mechanické lisy, hydraulické lisy a špeciálne nástroje.

9.6 Nástroje na pretlačovanie

Zostava pretláčadla pre združené pretlačovanie je na obr. 9.9. Vhodná konštrukcia

nástroja musí vyhovovať podmienkam:
- nástroj ako celok musí byť tuhý
- ľahké vyrážanie pretlačkov z nástroja
- dokonalé vedenie funkčných častí
- ľahká montáž pri výmene nástrojov
- maximálna životnosť nástroja a hospodárnosť pri jeho vyhotovení
- dokonalé chladenie a mazanie nástroja

Obr. 9.8
Pracovné diagramy rôznych spôsobov pretlačovania
 Obr. 9.9
Nástroj pre spätné pretlačovanie púzdra
1 – pretlačník, 2 - pretlačnica, 3 – bandáž, 4 – objímka, 5 – spodný vyrážač, 6 – tyč vyrážača,
7 – teleso nástroja, 8, 10, 11, 12 – oporná podložka, 9 – oporná tyč, 13 – hlava nástroja, 14 –
vrchná časť, 15 – púzdro pretlačníka, 16 – upínací krúžok, 17 – skrutka, 18 – teleso stierača,
19 – stierač
Pre činné časti pretláčacích nástrojov volíme nástrojové ocele vhodne tepelne spracované,
niekedy sa na vyhotovenie pretlačnice používajú spekané karbidy radu G4 a G6.

Materiál pretlačnice : 19 436 – 52-62 HRC, 19 474 – 52-56 HRC, 19 614 – 58-60 HRC
19 655 – 54-56 HRC, 19 721 – max.52 HRC
Materiál pretlačníka : spätné pretláčanie: 19 423, 19 733 – 62–63 HRC
dopredné pretláčanie: 19 423, 19 733 – 62-63 HRC,
19 436 – 58-60 HRC
Na bandáž sa používa najmä materiál: 14 160, 14 260, 19 650, 19 436
11. RAZENIE

Razenie je základná práca, pri ktorej vzniká vypuklý alebo vydutý reliéf na povrchu
výrobku, hrúbka materiálu sa pritom mení a vypĺňa dutiny v nástroji zvanom razidlo. Používa
sa pri výrobe mincí, plakiet, ozdobných príborov atď. razidlo je opatrené negatívom reliéfu.
Negatívny reliéf sa na razidle vytvára vtlačovaním pozitívu tzv. metódou punca. Razenie
rozdeľujeme na: obyčajné razenie, ryhovanie, značkovanie.
Presnosť razenia na výšku môže byť ± 0,01 mm až ± 0,05 mm. Pri razení nedochádza
k veľkým plastickým deformáciám, ale aj napriek tomu sú potrebné veľké merné tlaky, aby
došlo k vyrazeniu presného reliéfu. Funkčné časti razník, raznica sa upínajú vo väčšine
prípadov do vodiaceho stojančeka z dôvodov dosiahnutia požadovanej presnosti v rovine
rázu. Hodnoty potrebného merného tlaku pri razení rôznych druhov výrobkov sú nasledovné:

Druh raziacej operácie Merný tlak p [MPa]

Razenie reliéfu na plochých

mosadzných súčiastkach bez 200 - 500
vyrazenia ostrých obrysov
Razenie vypuklého a vydutého vzoru
na mosadznom plechu s hrúbkou 800 - 900
1,8mm
Razenie strieborných a niklových
mincí, razenie tenkých mosadzných 2500 - 3000
výrobkov (do hĺbky 0,4 mm)
Razenie do vzoru na predmetoch
z nehrdzavejúcich ocelí 2500 - 3000

Potrebnú raziacu silu vypočítame:

F=S.p [N]

Kde S – pôdorysná plocha reliéfu

p– merný tlak

Na razenie sa používajú kolenové raziace lisy, ktoré majú malý zdvih, ale veľkú
tvárniacu silu, sú opatrené horným a dolným vyhadzovačom.