Teoria Statu Odpoved 0

1.
Pojem štát. Teórie vzniku štátu (charakteristika).

ŠTÁT:
pojem štát: status- stav
status naturalis- prirodzený stav
-je najvyššia forma organizovanej ľudskej spoločnosti, iná neexistuje
-štát nemôže existovať bez spoločnosti, a spoločnosť bez štátu
-štát je najdokonalejší orgán spoločnosti, pretože reguluje pravidlá správania sa
spoločnosti
-štát je verejnoprávna korporácia, ktorá vznikla a existuje na základe spoločenskej
zmluvy a vyznačuje sa najvyššou suverénnou mocou nad osobami, ktoré sa
nachádzajú na jej území
-fungovanie a existencia štátu sú dané mocensky
 Machiavelli: v modernom slova zmysle ako prvý definoval pojem štát- súhrn tých,
ktorí vládnu nad štátnym obyvateľstvom na určitom území
Dva smery určujúce chápanie pojmu štát:
1.Sociologické chápanie (Max Weber)

- štát je ľudské spoločenstvo, ktoré sa nachádza na určitom území, a nárokuje si pre
seba monopol legitímneho násilia
2.Normativistické chápanie (Hans Kelsen, František Weyer)
-vychádzajú z názoru, že štát je predmetom poznávania normotvorného subjektu,
štát existuje prostredníctvom právneho poriadku
TEÓRIE VZNIKU ŠTÁTU:
1.NÁBOŽENSKÉ (TEOLOGICKÉ) TEÓRIE:

 Augustín Aurélius- vo svojej dobe prišiel s názorom, že existujú dva štáty, ktoré sú
navzájom v protiklade- svetský štát: stelesnenie ľudských slabostí (slabí, omylní,...)
boží štát: stelesnenie všetkých cností,
dokonalostí
 Julius Stahl- štát a ústava sú božské inštitúcie
2.MOCENSKÉ TEÓRIE:
 Patriarchálna teória- základom štátu je rodina, plynie to zo starého zákona -na
základe tejto teórie odôvodňuje svoju existenciu štát Izrael, ktorý vznikol z potomkov
jednej rodiny
 Patrimoniálna teória- dôvodom vzniku a existencie štátu je ochrana majetku- Cicero
v diele O povinnostiach
 Zmluvné teórie- štát vzniká na základe spoločenskej zmluvy, zakladateľom
spoločenskej zmluvy je Richard Hooker- po prvý krát sa s nimi stretávame
v Starovekom Grécku, kde sa k tomu vyjadrujú Sofisti, Platón a Epikurejci
 Staroveký Rím- Lex Regia: podľa tohto zákona odovzdáva rímsky ľud moc cisárovi
 Thomas Hobbes- podľa neho existujú dve zmluvy: Spoločenská a Poddanská
 J.J.Rousseae- spoločenská zmluva vychádza: suverenita ľudu- zdrojom moci je ľud
všeobecná vôľa- zákony sú výrazom
všeobecnej vôle ľudu
priama demokracia
 Immanuel Kant- spoločenskú zmluvu chápal ako výraz všeobecného konsenzu, od
ktorého sa odvíjali: legitimita moci
legitimita štátu
 Rawls- teória spravodlivosti: budovanie spoločnosti na morálnych a etických
princípoch
 Nozick- štát vysvetľuje prostredníctvom neviditeľnej ruky: spoločnosť má záujem
aby štát fungoval
3.ETICKÉ TEÓRIE:
 Platón a Aristoteles- vychádzajú z názoru, že mravnú existenciu človeka poskytuje len štát
 Immanuel Kant- štát bol priamo koncipovaný z naplnenia kategorického imperatívu
 Fichte- vytvorenie štátu je absolútna povinnosť, ktorú káže svedomie, a preto pojem štát
a národ splýva v jedno
 Hegel- štát je stelesnením ducha a mravnej idey
4.ANTROPOLOGICKÉ TEÓRIE:
 Herzog- štát stelesňuje panstvo moci a existenciu úradov
 Gellner- štát zabezpečuje deľbu práce a udržanie poriadku
 Toffler- štát vzniká vytvorením triedy integrátorov (osôb, ktoré uplatňujú moc na území
štátu) a určujú správanie
2. Pojem štát. Primárne a sekundárne znaky štátu

(vymenovať a charakterizovať).
ŠTÁT:
spoločnosti
-štát je verejnoprávna korporácia, ktorá vznikla a existuje na základe
spoločenskej zmluvy a vyznačuje sa najvyššou suverénnou mocou nad osobami,
ktoré sa nachádzajú na jej území
Primárne znaky štátu:
-vecný substrát (územie štátu)

-personálny substrát (obyvateľstvo)
-štátna moc (suverenita, legitimita, legalita a efektivita š.m.)
-štátna moc (suverenita, legitimita, legalita a efektivita š.m.)
-organizačno-normatívny substrát (štátny mechanizmus)
Sekundárne znaky štátu:
-štátne symboly
-štátny jazyk (úradný jazyk)
-národná mena
-dane, dávky, poplatky, clá
PRIMÁRNE ZNAKY ŠTÁTU:

1.VECNÝ SUBSTRÁT (ÚZEMIE ŠTÁTU)
-územie štátu je hranicami ohraničený suchozemský povrch, vzdušný priestor do
výšky stratosféry, priestor kolmo pod zemským povrchom až do stredu zeme,
pobrežné pásmo
-pri prímorských štátoch tvoria hranice pobrežné vody, ktoré môžu mať rozsah od 3 až
12 námorných míľ, po tomto priestore nastupuje režim šíreho mora (platí tu
medzinárodné právo)
 Exkláva- územie štátu, ktoré sa nachádza mimo materského územia (Francúzska Guyana,
Havajské ostrovy, Kaliningradská oblasť)
 Enkláva- štát, ktorý sa nachádza na území iného štátu (San Maríno, Vatikán, Lesoto)
-vytýčenie štátnej hranice: delimitácia- zmluvné určenie smeru a charakteru štátnej

hranice delimitačnou komisiou do delimitačnej mapy
demarkácia- detailné vytýčenie smeru a charakteru
štátnej hranice delimitačnou komisiou v teréne
-typy štátnych hraníc: orografické- smer a charakter hranice kopíruje reliéf krajiny
geometrické- nekopíruje reliéf krajiny
astronomické- hranica medzi štátmi je určená rovnobežkou
alebo poludníkom
2.PERSONÁLNY SUBSTRÁT (OBYVATEĽSTVO)

-obyvateľom štátu sa rozumie fyzická osoba, ktorá má právo na pobyt na území daného štátu
-pod pojmom obyvateľstvo na území štátu chápeme predovšetkým štátnych občanov, ale aj
cudzincov
-obyvateľom každého štátu vyplývajú zo štátno právneho zväzku určité práva a povinnosti
 Štátny občan- fyzická osoba, ktorá je so štátom v štátno občianskom zväzku
 Cudzinci- majú legálny pobyt na území daného štátu
Zloženie obyvateľstva:
 exteritoriálne osoby- príslušníci diplomatického zboru, predstavitelia medzinárodných
organizácií, ktorí so súhlasom hostiteľského štátu nepodliehajú
jurisdikcií
 gastarbeiteri- zahraniční robotníci, fyzické osoby, ktoré majú právo trvalého pobytu na
území daného štátu
 pendleri- občania, ktorí dochádzajú za prácou do susedného štátu
 apatridi (bezdomovci)- fyzické osoby bez štátneho občianstva
 utečenci- osoby, ktoré sú vo svojej krajine prenasledovaný z rôznych dôvodov
 azylanti- osoby, ktoré majú od hostiteľského štátu právo na azyl
 nomádi (kočovníci)- pastieri, turisti,...
 vyhostené osoby- právoplatne odsúdené osoby za trestné činy, ktoré sú po výkone trestu
vyhostené z daného štátu
Štátne občianstvo:
-štátne občianstvo chápeme ako právny vzťah alebo právny stav
 právny vzťah- je odvodený od spoločenskej zmluvy, v ktorej sú vymedzené práva a povinnosti
jednotlivca aj štátu
 právny stav- je právny status jednotlivca, z ktorého vychádzajú práva a povinnosti, ktoré sa
môžu meniť
-polita: fyzická osoba, ktorá má jedno štátne občianstvo
-bipolita: fyzická osoba, ktorá má viacnásobné občianstvo (*kauza Nottebohn)
-apolita: fyzická osoba bez štátneho občianstva (*Nansenové pasy)
3. Pojem územie štátu. Spôsoby nadobudnutia štátneho

územia (charakteristika, príklady).
Spôsoby nadobudnutia štátneho územia:

1.Originálny spôsob- prvotná okupácia
-prvotná okupácia znamená obsadenie a uplatnenie suverenity štátu nad územím dovtedy
nepatriace žiadnemu inému suverénnemu štátu
-v dnešnej dobe je jediným spôsobom vynorenie ostrova na šírom mori (stačí vztýčiť vlajku)
2.Derivátne spôsoby- ide o nadobudnutie štátneho územia patriace suverénnemu štátu
 akcesia
 advulsio: vynorenie ostrova v pobrežných vodách, ostrov patrí štátu v ktorého
pobrežných vodách sa vynoril
 menadrovanie: prípad, ak je medzi dvoma štátmi rieka a časť sa naplaví alebo odplaví
 poldrovanie: umelý spôsob rozširovania prostredníctvom cieľavedomej ľudskej činnosti
 agresia
 anexia: násilné nadobudnutie časti územia suverénneho štátu
 debelácia: násilné obsadenie celého územia štátu
 vydržanie- dlhodobé a nerušené vykonávanie suverenity nad časťou územia iného štátu
*Pipinova donácia- Pipin daroval pápežovi časť územia, ktorú dobyl (Rímska oblasť
a Ravenský
exarchát)
 územná adjudikácia- nadobudnutie časti územia iného suverénneho štátu na základe

rozhodnutia stáleho alebo dočasného arbitrážneho orgánu
*Spor medzi Slovenskom a Maďarskom o Gabčíkovo, Československo a Poľsko
o Tešínsko
 územná cesia- nadobudnutie územia časti územia na základe dobrovoľného postúpenia
prostredníctvom medzinárodnej zmluvy
*Dohoda medzi Československom a Sovietskym zväzom o Podkarpatskú Rus
 kúpa- kúpa časti územia suverénneho štátu iným suverénnym štátom
*USA od Ruska kúpili Aljašku, USA od Napoleona kúpila Lousianu, USA od Mexika
Kaliforniu
4.Pojem štát. Spôsoby vzniku štátu (charakteristika,

príklady).
ŠTÁT:
spoločnosti
-štát je verejnoprávna korporácia, ktorá vznikla a existuje na základe
spoločenskej zmluvy a vyznačuje sa najvyššou suverénnou mocou nad osobami,
ktoré sa nachádzajú na jej území
Spôsoby vzniku štátu:

1.Pričlenenie- suverénny štát sa na základe medzinárodnej zmluvy pričlení k inému štátu
-1990 Nemecká demokratická republika k Nemeckej spolkovej republike
2.Odčlenenie- od materského územia sa odtrhne časť územia, ktoré medzinárodné
spoločenstvo uzná za suverénny štát
-rozpad Juhoslávie: Chorvátsko, Slovinsko, Bosna a Hercegovina, macedónsko
-rozpad Sovietskeho zväzu: Litva, Lotyšsko, Estónsko
3.Rozčlenenie- štát zaniká a na jeho území vznikajú nové štáty
-rozpad Rakúsko- Uhorska, Osmanská ríša, Cárske Rusko
5. Hranice štátu. ( druhy, charakteristika, príklady).

-typy štátnych hraníc:
orografické- smer a charakter hranice kopíruje reliéf krajiny(Egypt, Saudská Arábia,
Lýbia)
geometrické- nekopíruje reliéf krajiny
astronomické- hranica medzi štátmi je určená rovnobežkou alebo poludníkom(Kórea,
Aliaška)
6.Pojem štátne občianstvo. Spôsoby nadobudnutia a

straty štátneho občianstva. (príklady).
Štátne občianstvo:
-štátne občianstvo chápeme ako právny vzťah alebo právny stav/status
 právny vzťah- je odvodený od spoločenskej zmluvy, v ktorej sú vymedzené práva a povinnosti
jednotlivca aj štátu (práva a povinnosti)
 právny stav- je právny status jednotlivca, z ktorého vychádzajú práva a povinnosti, ktoré sa
môžu meniť (viaže sa na spoločenskú zmluvu-ústavu)
-polita: fyzická osoba, ktorá má jedno štátne občianstvo
-bipolita: fyzická osoba, ktorá má viacnásobné občianstvo (*kauza Nottebohn)
-apolita: fyzická osoba bez štátneho občianstva (*Nansenové pasy)
Typy štátneho občianstva:

1.vnútorné občianstvo (citizenship)
-z pohľadu vnútroštátneho práva
-jedná sa o domovskú príslušnosť (v rokoch 1918 až 1945, príslušnosť osoby k danej obci)
2.vonkajšie občianstvo (nationality)
-z pohľadu medzinárodného práva
-vzniká medzi jednotlivcom a štátom
3.občianstvo Európskej únie
-občanom EÚ je každý štátny občan členského štátu EÚ
Znaky štátneho občianstva:

 časová neobmedzenosť- občianstvo nie je časovo obmedzené
 verejno-právna výlučnosť- občianstvo sa týka konkrétnej osoby, ktorá má práva aj povinnosti
(konkrétny právny vzťah)
 personalita- občianstvo sa viaže na konkrétneho jednotlivca, štát určuje jeho práva a povinnosti
 rovnosť/bezprostrednosť- fyzické osoby majú rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce
z existencie štátu
 efektívnosť- občania majú nárok na účinnú ochranu poskytovanú štátom
Spôsoby nadobudnutia štátneho občianstva:

1.Narodenie (filácia)
 ius sanquinis (právo krvi)- dieťa nadobúda štátne občianstvo matky
 ius soli (právo zeme)- dieťa nadobúda štátne občianstvo na území štátu, ktorého sa narodí
(USA, Veľká Británia, Kanada, Austrália, Latinská Amerika)
2.Udelenie na základe žiadosti (naturalizácia)
-podmienky si určuje každý štát sám (bezúhonnosť, znalosť úradného jazyka, legálny pobyt na
území štátu, ekonomická solventnosť,...)
3.Iné spôsoby
 uzatvorenie manželstva
 legitimácia- uznanie otcovstva
 prijatie do štátnej služby (napr. Francúzke légie, nezískava sa hneď)
 hromadné udelenie- 1986 v USA, v histórii v Ríme z ekonomických dôvodov
 kúpa
Zánik štátneho občianstva:

-Expatriácia- prepustenie zo štátneho občianskeho zväzku
 povoľovací systém- na základe žiadosti na príslušnom štátnom orgáne
(Slovensko, Rakúsko, Írsko, Japonsko,...)
 jednostranný akt- znamená prejav vôle občana, bez súhlasu štátu
(USA, Veľká Británia, Francúzsko)
 automaticky- nadobudnutím štátneho občianstva iného štátu
(Česko, Rusko,...)
7.Suverenita štátu. Uznanie štátu (spôsoby

a charakteristika).
 SUVERENITA
-vychádza z latinského slova superanus= vlastnosť, charakteristická vlastnosť nositeľa
suverenity, ktorý je najvyšším mocenským činiteľom, uplatňuje moc efektívne alebo násilím
-nositeľom suverenity môže byť suverén
3 subjekti, ktoré môžeme charakterizovať slovom suverén:

-absolutistický panovník: je nositeľom suverenity, suverén má najvyššiu moc na danom
území
*Jean Bodin- Šesť kníh o štáte (v diele rieši práva suverénna)- právo vojny a mieru, právo
menovať
najvyšších štátnych úradníkov, právo prijímať právne predpisy, právo najvyššieho sudcu,
právo na
vernosť a poslušnosť, právo ukladať a vyberať dane, právo emitovať peniaze, právo
udeľovať milosť
-právny poriadok: predstavitelia normativistickej teórie, štát a takisto aj ľud nemôžu
existovať bez právneho poriadku, pokiaľ existuje právny poriadok, tak existuje aj suverénny
štát
-ľud: suverenita pochádza od občanov
Vznik suverénneho štátu:
-suverénny štát vzniká a existuje uznaním väčšinou ostatných suverénnych štátov
1.de iure (výslovne)- nadviazaním diplomatických stykov

2.de facto (mlčky)- rešpektovaním existencie štátu
-nadviazanie spolupráce na báze obchodným misií (Taiwan)
Suverenita štátu:
-v súčasnosti je každý suverénny štát členom OSN
-úplne nezávislý štát už neexistuje (čistý suverén)
1.Vonkajšia suverenita štátu- nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci navonok
-suverén nie je obmedzovaný vo výkone suverenity
subjektom z vonka
 pozitívne obmedzenie: vstup do medzinárodných organizácií
 negatívne obmedzenie: agresia, anexia, občianska vojna,...
2.Vnútorná suverenita štátu- nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci v štáte
-suverén, ktorý presadzuje štátnu moc nie je vo vnútri
štátu nikým
ovplyvňovaný, tak aby musel meniť svoje rozhodnutia v rámci
vnútroštátnej politiky
 negatívne oslabenie suverenity: organizovaný zločin, Islamský štát, Donneck,...
Hallsteinova doktrína: (politika Spolkovej republiky Nemecko v roku 1949)

-SRN neuzná štát, ktorý nadviaže diplomatické styky s NDR
-SRN prebrala všetky práva a povinnosti od zaniknutého NDR (sukcesia)
Brežnevova doktrína:
-právo Sovietskeho zväzu vojensky zasiahnuť v ktoromkoľvek štáte východného bloku, ak
dôjde k ohrozeniu socialistického zriadenia
-1956 v Maďarsku, 1968 v Československu
8. Obmedzenie suverenity štátu. Protektorát

a kondomínium. (charakteristika, príklady).
Polosuverénne štáty:
 Protektorát- dobrovoľné jednostranné vyhlásenie štátu, že svoju politiku bude koordinovať so
záujmami protektora (Monako- Francúzsko, San Maríno- Taliansko, Lichtenštajnsko-
Švajčiarsko, Bosna a Hercegovina- Európska únia)
 Kondomínium- územná suverenita patrí štátu, ale výkon funkcií patrí iným štátom (Andora-
francúzsky prezident a urgelský biskup)
9.Neutralita (pojem, druhy, príklady).
Neutralita:
 Večná (trvalá)- neutralita je garantovaná svetovými mocnosťami
Švajčiarsko- od roku 1815 Viedenský kongres
Rakúsko- od roku 1955 po stiahnutí okupačných vojsk
 Dočasná- každý štát môže vyhlásiť neutralitu v danom konflikte (hlavne vojenské konflikty)
Počas 2.svetovej vojny- Španielsko, Brazília, Argentína
 LEGITIMITA ŠTÁTNEJ MOCI

-štátna moc je ustanovená na základe vôle občanov, štátna moc koná v súlade so záujmami
spoločnosti
-štátna moc dodržiava právne predpisy, koná na základe a v medziach práva
-v štáte existujú kontrolné mechanizmy (súdy), ktoré sú schopné revidovať pochybenia štátnej
moci, pokiaľ sú súdy schopné revidovať pochybenie štátnej moci hovoríme o nezávislosti
súdnictva
 LEGALITA ŠTÁTNEJ MOCI

-v demokratickom právnom štáte sú štátne orgány obsadzované na základe výsledkov
slobodných volieb
 EFEKTIVITA ŠTÁTNEJ MOCI

-štátna moc je efektívna pokiaľ je v štáte rešpektovaná väčšinou obyvateľstva
-ak sa nerešpektuje môžeme štátnu moc označiť ako neefektívnu, v praxi to znamená
obmedzenie suverenity štátnej moci
10. Pojem štátna moc. Znaky štátnej moci.

(vymenovať a charakterizovať).
3.ŠTÁTNA MOC
-moc je najčastejšie charakterizovaná ako schopnosť určovať správanie ľudí, ako obmedzenie
slobody jednotlivca za účelom reprodukcie skupiny (spoločnosti)
-moc je nevyhnutne prítomná v každej ľudskej spoločnosti, v menšej či väčšej skupine ľudí,
ktorá vyvíja určitú spoločnú činnosť
-štátna moc vzniká v procese vzniku štátu, je akousi spoločenskou silou spôsobilou určovať
správanie obyvateľstva na území štátu prostredníctvom právnych i mimoprávnych metód
vládnutia
-štátna moc je suverénnou mocou
11.Pojem štátna moc. Znaky štátnej moci podľa J.

Bodina.
3.ŠTÁTNA MOC
-moc je najčastejšie charakterizovaná ako schopnosť určovať správanie ľudí, ako obmedzenie
slobody jednotlivca za účelom reprodukcie skupiny (spoločnosti)
-moc je nevyhnutne prítomná v každej ľudskej spoločnosti, v menšej či väčšej skupine ľudí,
ktorá vyvíja určitú spoločnú činnosť
-štátna moc vzniká v procese vzniku štátu, je akousi spoločenskou silou spôsobilou určovať
správanie obyvateľstva na území štátu prostredníctvom právnych i mimoprávnych metód
vládnutia
-štátna moc je suverénnou mocou
Znaky:
3 subjekti, ktoré môžeme charakterizovať slovom suverén:
-absolutistický panovník: je nositeľom suverenity, suverén má najvyššiu moc na danom
území
*Jean Bodin- Šesť kníh o štáte (v diele rieši práva suverénna)- právo vojny a mieru, právo
menovať
najvyšších štátnych úradníkov, právo prijímať právne predpisy, právo najvyššieho sudcu,
právo na
vernosť a poslušnosť, právo ukladať a vyberať dane, právo emitovať peniaze, právo
udeľovať milosť
-právny poriadok: predstavitelia normativistickej teórie, štát a takisto aj ľud nemôžu
existovať bez právneho poriadku, pokiaľ existuje právny poriadok, tak existuje aj suverénny
štát
-ľud: suverenita pochádza od občanov
12.Deľba moci. Teórie deľby moci. Zásady deľby moci.
DEĽBA MOCI V ŠTÁTE:

 Horizontálna deľba štátnej moci: zákonodarná moc, výkonná moc, súdna moc
 Vertikálna deľba štátnej moci: vzťah ústrednej vlády- regionálnej vlády- miestnej vlády
HORIZONTÁLNA DEĽBA ŠTÁTNEJ MOCI:

-sú presne definované a vymedzené kompetencie jednotlivých zložiek moci, pričom všetky
zložky sú rovnocenné, navzájom sa dopĺňajú a obmedzujú
-trojdielne rozdelenie štátnej moci prezentoval v 18.storočí Montesquie, po prvý krát bolo
toto rozdelenie zakotvené vo francúzskej ústave v roku 1791, toto rozdelenie funguje
v ústavách moderných štátov dodnes
1.Zákonodarná moc:
-postavenie zákonodarnej moci vyplýva z kompetenčnej kompetencie (právo určovať rozsah
pôsobnosti orgánov verejnej moci)
-zákonodarnú moc prezentuje a realizuje parlament, čiže poslanci v ňom
-parlament moderného štátu vzniká v periodicky sa opakujúcich pluralitných voľbách
2.Výkonná moc:
-reprezentantom výkonnej moci je hlava štátu
-hlava štátu:
 v monarchií- monarcha a vláda
-obsadzovanie hlavy štátu je na základe dynastického princípu, ktorý je zakotvený v ústave a je
jasne určené akým spôsobom a kto nastúpi na trón
 v republike- prezident a vláda
-obsadzovanie hlavy štátu je na základe volieb (priamych/nepriamych), v republike voľby
musia byť slobodné z hľadiska výberu kandidátov
-vláda v monarchií aj republike, pokiaľ ide o demokratické štáty, je ustanovená na základe
výsledkov parlamentných volieb
3.Súdna moc:
-súdnu moc napĺňajú nezávislé súdy, ktoré tvoria homogénnu sústavu súdov (ústavné
a všeobecné)
-spôsoby menovania a odvolávania sudcov sú dané zákonom, alebo ich zakotvuje ústava
Zásady deľby štátnej moci:

 nezlučiteľnosť moci- štátni funkcionári môžu vykonávať svoju funkciu len v rámci jednej moci,
spájanie funkcií je neprijateľné a je v rozpore s právnymi predpismi, v prípade ak sa to stane
hovoríme o konflikte záujmov
 nezávislosť moci- má zabezpečiť fungovanie v štáte, moci nie sú závislé z hľadiska výkonu,
ústavno-politickú nezodpovednosť členov parlamentu za výkon poslaneckého mandátu nie je
možné súdne stíhať
 samostatnosť moci- zákonodarná, výkonná aj súdna moc sú vzájomne oddelené a nie sú
hierarchicky usporiadané, sú si vzájomne rovnocenné, v prípade ak by došlo k ingerencií
(zasahovaniu) hovoríme o protiústavnom konaní
 nezodpovednosť moci- neexistencia ústavno-politickej zodpovednosti v rámci trojdielnej moci
 rovnováha moci- realizuje sa prostredníctvom bŕzd a protiváh, čo znamená že právomoci
jednotlivých zložiek štátnej moci sú oddelené tak, aby sa navzájom kontrolovali a obmedzovali
13. Štátny mechanizmus
4.ORGANIZAČNO- NORMATÍVNY SUBSTRÁT (ŠTÁTNY MECHANIZMUS)
-štátny mechanizmus znamená spôsob riadenia štátu
 v užšom slova zmysle: Štátny aparát ako hierarchia navzájom podriadených štátnych
organizácií a inštitúcií podieľajúcich sa na realizácií štátnej moci
 v širšom slova zmysle: Štátny aparát a materiálno- technické podmienky fungovania verejnej
správy
-štát vykonáva moc na danom území prostredníctvom štátnych orgánov a štátnych organizácií,
tie spolu napĺňajú pojem štátne inštitúcie, súhrn týchto inštitúcií sa zvyčajne označuje pojmom
štátny aparát
-štátny mechanizmus je vykonávaný prostredníctvom štátnych inštitúcií (štátne orgány a štátne organizácie)
a verejnej správy
14. Štátne inštitúcie (pojem druhy, charakteristika,

príklady).
Štátne organizácie
 KANCELÁRIA PREZIDENTA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
 NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
 KANCELÁRIA VEREJNÉHO OCHRANCU PRÁV
 NAJVYŠŠÍ KONTROLNÝ ÚRAD SR
Ministerstvá Slovenskej republiky

 MINISTERSTVO DOPRAVY, VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR
 MINISTERSTVO FINANCIÍ SR
 MINISTERSTVO VNÚTRA SR
 MINISTERSTVO ZAHRANIČNÝCH VECÍ A EURÓPSKYCH ZÁLEŽITOSTÍ SR
 MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA SR
 MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR
 MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SR
 MINISTERSTVO KULTÚRY SR
 MINISTERSTVO OBRANY SR
 MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR
 MINISTERSTVO PRÁCE, SOC. VECÍ A RODINY SR
 MINISTERSTVO SPRAVODLIVOSTI SR
 MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR

Súdnictvo
 SÚDNA RADA SR
 ÚSTAVNÝ SÚD SR
 EURÓPSKY SÚD PRE ĽUDSKÉ PRÁVA
15.Pojem štátny orgán. Sústava štátnych orgánov
(klasifikácia, charakteristika).
ŠTÁTNE ORGÁNY:
-sú nositeľmi, držiteľmi a vykonávateľmi zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci štátu
Znaky štátnych orgánov:

 Právomoc- spôsobilosť štátneho orgánu na základe ústavy a zákonov uskutočňovať funkcie
štátu vydávaním právnych aktov
 Normatívne právne akty: upravujú práva a povinnosti subjektov rovnakého druhu, ale
neurčitého počtu (právne predpisy- vyhlášky ministerstiev, zákony parlamentu)
 Individuálne právne akty: upravujú práva a povinnosti konkrétnej osoby v konkrétnom
právnom vzťahu
 Kompetencia- okruh spoločenských vzťahov, na ktoré sa vzťahuje a vykonáva príslušná
právomoc
 Osobná kompetencia: okruh osôb, na ktoré sa vzťahuje príslušná právomoc orgánu
 Priestorová kompetencia: buď sa vzťahuje na územie celého územia, alebo len časť
1.ústredné orgány štátnej správy
2.miestne orgány štátnej správy
 Časová kompetencia: obdobie, ktorým príslušný orgán vymedzuje svoju právomoc
1.obmedzená
2.neobmedzená
 Kompetencia vecná: druhy činností štátneho orgánu, v ktorých sa uplatňuje právomoc
1.všeobecná
2.osobitná
 Funkčná kompetencia: vzťahy medzi štátnymi orgánmi
1.orgány vyššej inštancie
*Kompetenčný konflikt: pozitívny- v danej veci chcú dva alebo viac štátnych orgánov konať
a rozhodnúť
negatívny- žiadny štátny orgán nechce v danej veci konať
a rozhodnúť,
poukazujúc na svoju nekompetentnosť
16.Štátne orgány a štátne organizácie.
ŠTÁTNE ORGÁNY:
1.Zákonodarný orgán: v štáte môže byť vždy len jeden (parlament)
Parlament:
-je to štátny orgán, ktorý má dve základné kompetencie, ústavodarnú a zákonodarnú
-má najvyššie postavenie v hierarchickej štruktúre štátnych orgánov
 jednokomorový parlament: je tvorený len jednou komorou, prijímanie zákonov nie je závislé
na druhej časti (Národná rada Slovenskej republiky, Národné zhromaždenie v Maďarsku)
 dvojkomorový parlament: obe komory sa podieľajú na výkonu funkcií parlamentu
Česká republika: parlament- Poslanecká snemovňa (200) a Senát (81)
Veľká Británia: parlament- House of Lords a House of Commons
USA: kongres- Snemovňa reprezentantov a Senát
Výbory:
-sú to pracovné skupiny, do ktorých sú poslanci zaraďovaní
-každý poslanec musí byť zaradení do nejakého výboru, spravidla sa zaraďujú do výborov
podľa svojej klasifikácie (nie je to pravidlo, býva to zvykom), zvyčajne sa zaraďujú buď na
základe vládnucej strany alebo vládnej koalície
 stále typy výborov: fungujú bez ohľadu na funkčné obdobie parlamentu

ústavno-právny výbor- posudzuje súlad návrhov zákonov s právnymi predpismi, ku ktorým je
štát viazaný
mandátový a imunitný výbor- má za úlohu posúdiť, či poslanca vydá na stíhanie
alebo nie
ostatné výbory- sú vecou každého parlamentu, určujú si sami počet a štruktúru výborov
 výbory ad hoc: sú zriaďované na dobu určitú, za účelom dosiahnutia určitého cieľa
2.Orgány výkonnej moci: v užšom slova zmysle sem patrí hlava štátu, vláda
a ministerstvá
okrem ústredných orgánov sem patria orgány miestnej
štátnej správy
Hlava štátu:
1.Z hľadiska štruktúry môže byť:
 monokratický orgán: v prípade, ak je štátny orgán tvorený jednou osobou
 kolektívny orgán: v prípade, ak štát je zastúpený viacerými osobami
2.Z hľadiska rozsahu kompetencií môže byť:
 silný prezident: v prezidentskej republike
 slabý prezident: v parlamentnej republike
3.Z hľadiska spôsobu volieb môže byť:
 priamo: volia ľudia vo voľbách
 nepriamo: volí parlament
Právomoci hlavy štátu (prorogatívy):

 čestné- prepožičiavanie štátnych vyznamenaní, používanie prezidentskej stráže, používanie
prezidentskej štandardy,...
 výsostné- vymenúvanie štátnych funkcionárov, reprezentácia štátu v zahraničí, vypovedanie
vojny, dojedanie mieru,...
Vláda:
-je najvyšším orgánom výkonnej moci, je to kolektívny orgán
-najčastejšie sa vláda zostavuje po výsledkoch volieb, líder víťaznej strany sa snaží zostaviť
vládu (povolenie na zostavenie vlády dostáva od hlavy štátu)
-vláda sa musí uchádzať o dôveru v parlamente
*Úradnícka vláda: netvoria ju profesionálni politici, ale skupina odborníkov

úradnícka vláda je zostavená len v prípade, ak vláda podá demisiu
hlavnou úlohou je riadiť štát do predčasných politických volieb
(politické strany
nemajú záujem o to, aby takáto vláda vznikla)
Ministerstvá:
-sú to monokratické orgány
-na čele stojí minister, ktorý zodpovedá za chod ministerstva, majú právomoci a kompetencie
s celoštátnou pôsobnosťou
3.Orgány súdnej moci:

-v demokratických štátoch musia byť súdy dôsledne nezávislé
-pri výkone svojej funkcie sú sudcovia viazaní len ústavou, zákonmi a inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi, prípadne medzinárodnými zmluvami
Sústava súdnictva:
-v Slovenskej republike máme homogénnu sústavu súdov (2 stupňová sústava)
 Ústavný súd- základnou funkciou Ústavného súdu je ochrana ústavnosti
 Všeobecné súdy- Okresné súdy, Krajské súdy (Špecializované súdy), Najvyšší súd SR
Sústava všeobecného súdnictva rozhoduje o:
 Civilných veciach
 o osobnom stave ( rozvod, o neplatnosti manželstva, o určení otcovstva, o osvojení,
o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho)
 o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho stavu alebo porušenia práva
 o existencií alebo neexistencií práva a právneho vzťahu
 Trestných veciach
-pokiaľ ide o trestné veci súdy vždy rozhodujú v senátoch, môže rozhodovať samosudca alebo
v niektorých prípadoch vyšší súdny úradník
ŠTÁTNE ORGANIZÁCIE:
-sú inštitúcie zriaďované štátnymi orgánmi za účelom realizácie vnútorných funkcií štátu
-nedisponujú právomocou, ale kompetenciou
Byrokracia:
- súhrn fyzických osôb, odborne kvalifikovaných na realizáciu funkcií štátu
 Štátni zamestnanci: fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere, niektorým je priznaný
status verejného činiteľa- štátny zamestnanec, ktorý je priamo chránený pri výkone svojej
funkcie
 Verejní funkcionári: sú to poslanci NR SR
VEREJNÁ SPRÁVA: je to činnosť, ktorá sleduje určité ciele, ktoré sa uskutočňujú

ľudskou činnosťou
a smerujú k realizácií potrieb a záujmov
je to činnosť štátnych alebo iných verejnoprávnych orgánov
1.Štátna správa: je to činnosť štátu vykonávaná buď priamo štátnymi orgánmi alebo
inými orgánmi,
na ktoré štát výkon štátnej správy v určitom rozsahu preniesol
 Ústredná štátna správa- ústredné orgány štátnej správy sú orgány so celoštátnou
pôsobnosťou, ústrednými orgánmi štátnej správy sú vláda a jednotlivé ministerstvá
 Miesta štátna správa- orgány miestnej štátnej správy sú inštitúcie zriaďované ústrednými
orgánmi štátnej správy na základe územnosprávneho členenia na území vyšších územných
celkov, orgánmi miestnej štátnej správy je 72 okresných úradov
 Špecializovaná miestna štátna správa- napr. úseky cestnej dopravy a pozemkových
komunikácií, úsek pozemkového a lesného hospodárstva,...
2.Samospráva: samospráva je spôsob riadenia určitého celku, keď daný subjekt o aspoň
niektorých
svojich záležitostiach rozhoduje sám autonómnym spôsobom
 Územná samospráva
 miestna územná samospráva- je právo a spôsobilosť miestnych orgánov v medziach
zákona spravovať a riadiť podstatnú časť verejných záležitostí v rámci ich kompetencií
v záujme miestneho obyvateľstva, do miestnej územnej samosprávy patria obce
a mestá
*Obec- Je charakterizovaná ako základ územnej samosprávy, ako samostatný
územný
a správny celok. Obec je právnická osoba, takže môže nadobúdať majetok. Má
právo určovať
a vyberať dane na základe zákona v jeho medziach. Obec je územná jednotka,
ktorá združuje
fyzické osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území obce.
 regionálna územná samospráva- patria sem vyššie územné celky, teda samosprávne
kraje
*Vyšší územný celok (VÚC)- Je to najvyššia územná samosprávna jednotka na
Slovensku.
Jej územie je v súčasnosti identické s územím kraja.
 Záujmová samospráva- dobrovoľné združenie osôb, za účelom vyvíjania spoločnej činnosti
smerujúcej k dosiahnutiu určitého cieľa
*Typy subjektov záujmovej samosprávy v SR:
-verejnoprávne stavovské organizácie (profesijné komory)
-hospodárske a finančné verejnoprávne zväzy (klub 500)
-verejnoprávne inštitúcie (zabezpečujú sociálne, zdravotné a iné poistenie
-cirkevná samospráva
17.Pojem štátny orgán, znaky štátneho orgánu.

Definujte pojmy právomoc a pôsobnosť
(kompetencia) štátnych orgánov. Vymenujte
a charakterizujte druhy pôsobnosti (kompetencií)
štátnych orgánov.
ŠTÁTNE ORGÁNY:
Znaky štátnych orgánov:

 Právomoc- spôsobilosť štátneho orgánu na základe ústavy a zákonov uskutočňovať funkcie
štátu vydávaním právnych aktov
 Normatívne právne akty: upravujú práva a povinnosti subjektov rovnakého druhu, ale
neurčitého počtu (právne predpisy- vyhlášky ministerstiev, zákony parlamentu)
 Individuálne právne akty: upravujú práva a povinnosti konkrétnej osoby v konkrétnom
právnom vzťahu
 Kompetencia- okruh spoločenských vzťahov, na ktoré sa vzťahuje a vykonáva príslušná
právomoc
 Osobná kompetencia: okruh osôb, na ktoré sa vzťahuje príslušná právomoc orgánu
 Priestorová kompetencia: buď sa vzťahuje na územie celého územia, alebo len časť
1.ústredné orgány štátnej správy
2.miestne orgány štátnej správy
 Časová kompetencia: obdobie, ktorým príslušný orgán vymedzuje svoju právomoc
1.obmedzená
2.neobmedzená
 Kompetencia vecná: druhy činností štátneho orgánu, v ktorých sa uplatňuje právomoc
1.všeobecná
2.osobitná
 Funkčná kompetencia: vzťahy medzi štátnymi orgánmi
*Kompetenčný konflikt: pozitívny- v danej veci chcú dva alebo viac štátnych orgánov konať
a rozhodnúť
negatívny- žiadny štátny orgán nechce v danej veci konať
a rozhodnúť,
poukazujúc na svoju nekompetentnosť
SPOSOBY(Druhy) OBSADZOVANIE ŠTÁTNYCH ORGÁNOV:
1.Voľba: priama (voličmi)- voliči zvolia z kandidátov niekoho priamo do funkcie (prezident,
starosta)
nepriama( voliteľmi)- volí sa prostredníctvom voliteľov (prezident USA, predseda
vlády)
2.Menovaním: menuje hlava štátu na návrh predsedu vlády (minister)
3.Princíp dedičnosti: vyskytuje sa v monarchií
4.Virilita: výkon funkcie v jednom orgáne zakladá výkon funkcie v inom orgáne (viceprezident
USA je aj predsedom senátu, prezident Francúzskej republiky je členom ministerskej rady)
18.Systémy verejnej služby (pojem, druhy,

charakteristika).
SYSTÉM VEREJNEJ SLUŽBY:
-spôsoby ako sa obsadzujú funkcie štátu
1.Kariérny systém- najstarší systém, uplatňuje sa predovšetkým v západnej Európe, na

zamestnancov sa kladú požiadavky
 dosiahnutý stupeň vzdelania- udáva sa v požiadavkách aký stupeň sa vyžaduje
 odborné vzdelávanie a kariérny rast
 nezlučiteľnosť štátnej služby s inou- zákaz podnikania
 zákaz zamestnávať príbuzných
 lpolitičnosť- zákaz členstva v politických stranách
 Lojalita- nemôže sa aktívne zúčastniť na protištátnej demonštrácií
2.Spoliálny systém- obsadzovanie miesť v štátnej správe na základe straníckej príslušnosti
(v USA)
3.Meritný systém- obsadzovanie miest na základe straníckej príslušnosti s prihliadnutím na
kvalifikačné skúsenosti
19.Spôsoby obsadzovania štátnych orgánov

(charakteristika, príklady).
SPOSOBY OBSADZOVANIE ŠTÁTNYCH ORGÁNOV:
1.Voľba: priama (voličmi)- voliči zvolia z kandidátov niekoho priamo do funkcie (prezident,
starosta)
nepriama( voliteľmi)- volí sa prostredníctvom voliteľov (prezident USA, predseda
vlády)
2.Menovaním: menuje hlava štátu na návrh predsedu vlády (minister)
3.Princíp dedičnosti: vyskytuje sa v monarchií
4.Virilita: výkon funkcie v jednom orgáne zakladá výkon funkcie v inom orgáne (viceprezident
USA je aj predsedom senátu, prezident Francúzskej republiky je členom ministerskej rady)
20.Postavenie prezidenta v parlamentnej

a prezidentskej republike.
Hlava štátu:

21. Voľba prezidenta U.S.A. Inštitút impeachmentu.
Pospdiť vinu,nevinu prezidenta
1.vlastizrada. 2.korupcia 3. prezident spáchal tažký federálny zločin

Impeachment- odvolanie prezidenta s funkcie.
Priebeh volieb sa riadi podľa prvej sekcie Druhého článku Ústavy USA, a jeho
úpravou v dodatkoch XII, XXII a XXIII.
Prezident a viceprezident sú volení na rovnakom hlasovacom lístku
nepriamo Zhromaždením voliteľov, ktorého členovia sú vybraní priamo vo voľbách v
jednotlivých štátoch. Dnes, voliči v každom štáte vyberajú z ponúknutých voliteľov,
ktorí sa zaväzujú voliť daného prezidentského kandidáta (zväčša sa meno kandidáta
zobrazuje na kandidátkach, aj keď sú v skutočnosti volení len volitelia). Víťazom
volieb sa stáva ten prezidentský kandidát, ktorý získa aspoň 270 hlasov od voliteľov.
Je možné, aby kandidát získal menej hlasov od voličov a napriek tomu sa stal
prezidentom. Do schválenia Dvanásteho dodatku k Ústave USA v roku 1804, druhý za
víťazom sa stal viceprezidentom. Voľby sa konajú každé štyri roky v utorok po prvom
pondelku v novembri (hoci vo veľa štátoch je umožnené začať voliť niektorým
skupinám voličov niekoľko týždňov vopred).
Hlasy zhromaždenia voliteľov sú určované samotnými štátmi. Každý voliteľ má jeden
hlas. Volitelia, ktorí hlasujú proti kandidátovi vybranému štátom sú označovaní
ako faithless electors (nespoľahliví volitelia, volitelia bez viery), a takéto prípady sú
zriedkavé. Právne poriadky jednotlivých štátov určujú pravidlá pre svojich voliteľov.
Vo všetkých štátoch okrem Maine a Nebrasky, kandidát, ktorý vyhrá v štáte voľby
získava hlasy všetkých voliteľov (podľa princípu „víťaz berie všetko“). Od roku 1969 v
Maine, a od roku 1991 v Nebraske, dva hlasy voliteľov získava víťaz volieb a zvyšok
(2 v Maine, 3 v Nebraske) získava víťaz v každom z kongresových dištriktov.
22. Postavenie ústavodarného a zákonodarného orgánu

v sústave štátnych orgánov.
Parlament:
Výbory:

štát viazaný
alebo nie
23. Postavenie hlavy štátu v sústave štátnych orgánov.

Parlament:
Výbory:

štát viazaný
alebo nie
2.Orgány výkonnej moci: v užšom slova zmysle sem patrí hlava štátu, vláda
a ministerstvá
okrem ústredných orgánov sem patria orgány miestnej
štátnej správy
Hlava štátu:

24.Postavenie vlády v sústave štátnych orgánov.
Vláda:
-je najvyšším orgánom výkonnej moci, je to kolektívny orgán
-najčastejšie sa vláda zostavuje po výsledkoch volieb, líder víťaznej strany sa snaží zostaviť
vládu (povolenie na zostavenie vlády dostáva od hlavy štátu)
-vláda sa musí uchádzať o dôveru v parlamente
*Úradnícka vláda: netvoria ju profesionálni politici, ale skupina odborníkov

úradnícka vláda je zostavená len v prípade, ak vláda podá demisiu
hlavnou úlohou je riadiť štát do predčasných politických volieb
(politické strany
nemajú záujem o to, aby takáto vláda vznikla)
25.Štátna správa a územná samospráva.

(charakteristika).
1.Štátna správa: je to činnosť štátu vykonávaná buď priamo štátnymi orgánmi alebo
inými orgánmi,
na ktoré štát výkon štátnej správy v určitom rozsahu preniesol
 Ústredná štátna správa- ústredné orgány štátnej správy sú orgány so celoštátnou
pôsobnosťou, ústrednými orgánmi štátnej správy sú vláda a jednotlivé ministerstvá
 Miesta štátna správa- orgány miestnej štátnej správy sú inštitúcie zriaďované ústrednými
orgánmi štátnej správy na základe územnosprávneho členenia na území vyšších územných
celkov, orgánmi miestnej štátnej správy je 72 okresných úradov
 Špecializovaná miestna štátna správa- napr. úseky cestnej dopravy a pozemkových
komunikácií, úsek pozemkového a lesného hospodárstva,...
2.Samospráva: samospráva je spôsob riadenia určitého celku, keď daný subjekt o aspoň
niektorých
svojich záležitostiach rozhoduje sám autonómnym spôsobom
 Územná samospráva
 miestna územná samospráva- je právo a spôsobilosť miestnych orgánov v medziach
zákona spravovať a riadiť podstatnú časť verejných záležitostí v rámci ich kompetencií
v záujme miestneho obyvateľstva, do miestnej územnej samosprávy patria obce
a mestá
*Obec- Je charakterizovaná ako základ územnej samosprávy, ako samostatný
územný
a správny celok. Obec je právnická osoba, takže môže nadobúdať majetok. Má
právo určovať
a vyberať dane na základe zákona v jeho medziach. Obec je územná jednotka,
ktorá združuje
fyzické osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území obce.
 regionálna územná samospráva- patria sem vyššie územné celky, teda samosprávne
kraje
*Vyšší územný celok (VÚC)- Je to najvyššia územná samosprávna jednotka na
Slovensku.
Jej územie je v súčasnosti identické s územím kraja.
26.Záujmová samospráva (pojem, charakteristika).

 Záujmová samospráva- dobrovoľné združenie osôb, za účelom vyvíjania spoločnej činnosti
smerujúcej k dosiahnutiu určitého cieľa
*Typy subjektov záujmovej samosprávy v SR:
-verejnoprávne stavovské organizácie (profesijné komory)
-hospodárske a finančné verejnoprávne zväzy (klub 500)
-verejnoprávne inštitúcie (zabezpečujú sociálne, zdravotné a iné poistenie
-cirkevná samospráva
27.Orgány ochrany práva (druhy, charakteristika).
3.Orgány súdnej moci:

-v demokratických štátoch musia byť súdy dôsledne nezávislé
-pri výkone svojej funkcie sú sudcovia viazaní len ústavou, zákonmi a inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi, prípadne medzinárodnými zmluvami
Sústava súdnictva:
-v Slovenskej republike máme homogénnu sústavu súdov (2 stupňová sústava)
 Ústavný súd- základnou funkciou Ústavného súdu je ochrana ústavnosti
 Všeobecné súdy- Okresné súdy, Krajské súdy (Špecializované súdy), Najvyšší súd SR
Sústava všeobecného súdnictva rozhoduje o:
 Civilných veciach
 o osobnom stave ( rozvod, o neplatnosti manželstva, o určení otcovstva, o osvojení,
o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho)
 o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho stavu alebo porušenia práva
 o existencií alebo neexistencií práva a právneho vzťahu
 Trestných veciach
-pokiaľ ide o trestné veci súdy vždy rozhodujú v senátoch, môže rozhodovať samosudca alebo
v niektorých prípadoch vyšší súdny úradník
28.Orgány výkonnej moci sui generis (druhy,

charakteristika).
4.Orgány sui generis: patrí sem najvyšší kontrolný úrad, prokuratúra a verejný ochranca
práv
-tieto orgány nemajú rozhodovaciu právomoc, nemôžu vydávať právne predpisy, nemôžu
riešiť konflikty, nemôžu samostatne ukladať sankcie
Najvyšší kontrolný úrad:

-vykonáva kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, štátnym majetkom,
mjetkovými právami a pohľadávkami štátu
-kompetencie najvyššieho kontrolného úradu môže vykonávať môže vykonávať aj finančná
prokuratúra, ochraňujúca majetkové záujmy štátu
Prokuratúra:
-chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb štátu
-prokuratúra pôsobí najmä ako verejný žalobca pri trestnom stíhaní oôsb, ktoré sú podozrivé
zo spáchania trestného činu
-v jej kompetencií je dozor nad zachovávaním zákonov v prípravnom trestnom konaní a dozor
nad zachovávaním zákonov v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody,
ochranné liečenie a ochranná výchova
Prokuratúra rozhoduje vo veciach:

 v trestnom konaní
 v niektorých veciach občianskeho súdneho konania
Sústava prokuratúry:
-prokuratúra je samostatne hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na
čele s generálnym prokurátorom, v ktorom pôsobia prokurátori vo vzťahu podriadenosti
a nadradenosti
 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
 Krajské prokuratúry a Vyššia vojenská prokuratúra
 Okresné prokuratúry a Vojenské obvodné prokuratúry
Generálny prokurátor:
-stojí na čele prokuratúry, vymenúva a odvoláva ho prezident SR na návrh NRSR
 podmienky: vek minimálne 40 rokov, minimálne 5 rokov vykonáva justičnú prax
 výkon funkcie: môže byť zvolený najviac 2 obdobia po sebe, jeho funkcia sa konči uplynutím
obdobia, pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie len vzdaním sa funkcie,
odvolaním z funkcie, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho
Verejný ochranca práv (ombudsman):
-je to nezávislý štátny orgán kontroly výkonu štátnej moci ustnovený na základe ústavy alebo
zákona
-funkcia ombudsmana vznikla v roku 1809 vo Švédsku
-úrad ombudsmana môže byť: 1.monokratický orgán- jedna osoba zastáva výkon tejto funkcie
(SR, ČR)
2.viaceré osoby- majú rôznu vecnú kompetenciu
(Rakúsko)
29.Postavenie najvyššieho kontrolného úradu v sústave
Najvyšší kontrolný úrad:

-vykonáva kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, štátnym majetkom,
mjetkovými právami a pohľadávkami štátu
-kompetencie najvyššieho kontrolného úradu môže vykonávať môže vykonávať aj finančná
prokuratúra, ochraňujúca majetkové záujmy štátu
Prokuratúra:
-chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb štátu
-prokuratúra pôsobí najmä ako verejný žalobca pri trestnom stíhaní oôsb, ktoré sú podozrivé
zo spáchania trestného činu
-v jej kompetencií je dozor nad zachovávaním zákonov v prípravnom trestnom konaní a dozor
nad zachovávaním zákonov v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody,
ochranné liečenie a ochranná výchova

a nadradenosti
Generálny prokurátor:
-stojí na čele prokuratúry, vymenúva a odvoláva ho prezident SR na návrh NRSR
 podmienky: vek minimálne 40 rokov, minimálne 5 rokov vykonáva justičnú prax
 výkon funkcie: môže byť zvolený najviac 2 obdobia po sebe, jeho funkcia sa konči uplynutím
obdobia, pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie len vzdaním sa funkcie,
odvolaním z funkcie, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho
zákona
(SR, ČR)
(Rakúsko)
30. Postavenie prokuratúry v sústave štátnych orgánov.

a nadradenosti
31.Postavenie verejného ochrancu práv v sústave


zákona
(SR, ČR)
(Rakúsko)
Pôsobnosť ombudsmana:
1.pôsobnosť na celoštátnej úrovni- SR, ČR
2.pôsobnosť na regionálnej úrovni- Taliansko, Švajčiarsko
Ombudsman:
-ombudsman je volený parlamentom alebo je ustanovený spoločným kreačným postupom
parlamentu a hlavy štátu
-ombudsman je nezávislým orgánom kontroly výkonnej moci, v tom zmysle, že je vybavený
imunitou a jeho odvolanie je možné podobne ako u sudcov
 funkcie ombudsmana: má právomoc prešetrovať z vlastnej iniciatívy alebo prostredníctvom
sťažností občanov nezákonnosť a neústavnosť, ako aj maladministráciu v činnosti vlády,
ministerstiev a ostatných orgánov verejnej správy a ich štátnych funkcionárov a úradníkov
32. Súdy a súdnictvo (pojem, druhy, charakteristika).

Záruky sudcovskej nezávislosti v Ústave Slovenskej
republiky.
33. Pojem ústava. Ústava vo formálnom a v
materiálnom zmysle. Druhy ústav (charakteristika,
príklady).
ÚSTAVA: ústava pochádza z latinského slova constitutio, čo znamená poriadok

ústava je základným zákonom štátu, upravuje základné otázky politického,
hospodárskeho,
sociálneho, kultúrneho a náboženského života
je do dokument s najvyššou právnou silou, z nej sú odvodené ostatné právne
poriadky
Ústava ako dokument najvyššej právnej sily sa chápe v dvojakom zmysle:

 Materiálny zmysel- ústava musí obsahovať určité základné princípy
-deľba moci, suverenita ľudu, ľudské práva, forma vlády z hľadiska hlavy štátu, štátne
zriadenie, štátny režim
 Formálny zmysel- v zmysle označenia, forma ústavy a spôsob prijímania ústavy
-názov (ústava), písomná forma, prijímaná kvalifikovanou väčšinou (v minulosti na prijatie
ústavy bolo potrebné zvoliť nový parlament, ktorý mal len prijať ústavu)
Typológia ústav:
1.Z hľadiska obsahovej nadväznosti (z hľadiska formy)
 písané ústavy: tvorí ju jeden alebo viac dokumentov, ktoré na seba vecne i časovo nadväzujú
(väčšina štátov má písanú ústavu)
 nepísané ústavy: skladá sa z viacerých dokumentov, ktoré na seba vecne ani časovo
nenadväzujú, ale ako celok upravujú fungovanie štátu (Veľká Británia, Izrael)
2.Z hľadiska kreácie a novelizácie (z hľadiska spôsobu prijímania)
 rigidná ústava: môže sa prijímať, meniť alebo rušiť kvalifikovanou väčšinou (USA)
 flexibilná ústava: môže sa meniť, meniť alebo rušiť nadpolovičnou väčšinou
3.Z hľadiska spôsobu a rozsahu realizácie obsahu (z hľadiska dodržiavania osahu
ústavy)
 právna ústava: orgány verejnej moci dodržiavajú obsah ústavy, konajú na jej základe
a v medziach vymáhajú jej dodržiavanie
 faktická ústava: platí len formálne, orgány verejnej moci ustanovenia ústavy obchádzajú alebo
vedome konajú v rozpore s obsahom ústavy (všetky totalitné štáty)
4.Z hľadiska podmienok vzniku:
 dohodnutá ústava: je výsledkom politickej dohdoy v parlamente
 oktrojovaná ústava: nanútená ústava
34.Pojem forma vlády. Forma vlády podľa hlavy štátu

(druhy, charakteristika, príklady).
FORMA VLÁDY: forma vlády je určená sústavou najvyšších orgánov štátu a vzťahmi medzi
nimi, taktiež
je určená vzťahom medzi obyvateľstvom a štátom
Formy vlády so zreteľom na hlavu štátu:
1.Diktatúra:
- moc je v rukách neobmedzeného vládcu alebo malej skupiny ľudí
2.Monarchia:
-forma štátu, kde na čele stojí panovník, monarcha, suverénna osobnosť s rôznym titulom
 absolutistická monarchia
-na čele stojí čistý suverén (panovník), ktorý rozhoduje o tom komu, aspoň formálne, časť
moci prepožičia- môže, ale nemusí prepožičať
-panovník môže zastupovať akúkoľvek funkciu člena parlamentu, panovník má právo
absolútneho veta voči parlamentu, panovník poslancov vymenúva a odvoláva (často sú to jeho
rodinný príslušníci), takisto panovník odvoláva a menuje sudcov, má právo meniť rozhodnutia
súdov
-zákonodarným orgánom je parlament, pôsobí len ako poradný orgán,
 stavovská monarchia
-v štáte sa panovník delí o moc so stavmi (napr. České kráľovstvo v rokoch 1618-1619)
-stavovská forma je prechodom od absolutistickej monarchie ku konštitučnej monarchií
 konštitučná monarchia
-suverénom v štáte sa stáva parlament, panovník má už len reprezentatívnu funkciu, premiér
a panovník musia spolu vychádzať
-moc panovníka je obmedzená ústavou, panovník je ústavne a politicky nezodpovedný, za
panovníka formálne zodpovedá premiér, panovník je hlavou anglikánskej cirkvi
 teokratická monarchia
-v teokratickej monarchií moc patrí cirkvi, nemusí dochádzať k deľbe moci
-v súčasnosti existujú dva typy teokratickej monarchie- Vatikán, Iránska islamská republika
3.Republika:
- hlava štátu je volená parlamentom alebo občanmi na časovo obmedzené obdobie
 parlamentná republika
-vychádza z dominantného postavenia parlamentu v deľbe moci
-charakteristickým znakom je, že vláda je závislá od parlamentu, parlament môže vládu
odvolať kedykoľvek počas funkčného obdobia a môže vysloviť nedôveru:
 salámový efekt: parlament vyslovuje nedôveru jednému členovi vlády a postupne ďalším
 domino efekt: parlament vyslovuje nedôveru vláde ako celku
-ak parlament vysloví nedôveru vláde- celá vláda podá demisiu, ak parlament odvolá premiéra-
musí podať demisiu celá vláda, ak prezident neprijme demisiu vlády- musí rozpustiť parlament
 prezidentská republika
-na čele stojí prezident, ktorý zároveň plní úlohy výkonnej moci
-v prezidentskej republike dochádza k súpereniu moci, je nežiaduce aby niektorá z mocí
prevládala, štátom je zabezpečená rovnováha moci
 kancelárska republika
-vedúce postavenie v štáte má kancelár
-tento typ republiky ako prvý uplatňovali Spolková Republika Nemecko
35. Monarchistická forma vlády (druhy,

charakteristika, príklady).
Monarchia:
-forma štátu, kde na čele stojí panovník, monarcha, suverénna osobnosť s rôznym titulom
 absolutistická monarchia
-na čele stojí čistý suverén (panovník), ktorý rozhoduje o tom komu, aspoň formálne, časť
moci prepožičia- môže, ale nemusí prepožičať
-panovník môže zastupovať akúkoľvek funkciu člena parlamentu, panovník má právo
absolútneho veta voči parlamentu, panovník poslancov vymenúva a odvoláva (často sú to jeho
rodinný príslušníci), takisto panovník odvoláva a menuje sudcov, má právo meniť rozhodnutia
súdov
-zákonodarným orgánom je parlament, pôsobí len ako poradný orgán,
 stavovská monarchia
-v štáte sa panovník delí o moc so stavmi (napr. České kráľovstvo v rokoch 1618-1619)
-stavovská forma je prechodom od absolutistickej monarchie ku konštitučnej monarchií
 konštitučná monarchia
-suverénom v štáte sa stáva parlament, panovník má už len reprezentatívnu funkciu, premiér
a panovník musia spolu vychádzať
-moc panovníka je obmedzená ústavou, panovník je ústavne a politicky nezodpovedný, za
panovníka formálne zodpovedá premiér, panovník je hlavou anglikánskej cirkvi
 teokratická monarchia
-v teokratickej monarchií moc patrí cirkvi, nemusí dochádzať k deľbe moci
-v súčasnosti existujú dva typy teokratickej monarchie- Vatikán, Iránska islamská republika
36.Republikánska forma vlády (druhy, charakteristika,

príklady).
Republika:
- hlava štátu je volená parlamentom alebo občanmi na časovo obmedzené obdobie
 parlamentná republika
-vychádza z dominantného postavenia parlamentu v deľbe moci
-charakteristickým znakom je, že vláda je závislá od parlamentu, parlament môže vládu
odvolať kedykoľvek počas funkčného obdobia a môže vysloviť nedôveru:
 salámový efekt: parlament vyslovuje nedôveru jednému členovi vlády a postupne ďalším
 domino efekt: parlament vyslovuje nedôveru vláde ako celku
-ak parlament vysloví nedôveru vláde- celá vláda podá demisiu, ak parlament odvolá premiéra-
musí podať demisiu celá vláda, ak prezident neprijme demisiu vlády- musí rozpustiť parlament
 prezidentská republika
-na čele stojí prezident, ktorý zároveň plní úlohy výkonnej moci
-v prezidentskej republike dochádza k súpereniu moci, je nežiaduce aby niektorá z mocí
prevládala, štátom je zabezpečená rovnováha moci
 kancelárska republika
-vedúce postavenie v štáte má kancelár
-tento typ republiky ako prvý uplatňovali Spolková Republika Nemecko
37. Totalitný štát a autoritatívny štát. (charakteristika,

príklady).
Totalita je režim štátu (v širšom zmysle aj politickej strany a pod.) založený na

totálnom presadzovaní štátnej (a pod.) ideológie či moci vo všetkých oblastiach,
často aj násilnými a bezprávnymi metódami.
Typicky sa totalitarizmom myslí spoločensko-politické zriadenie, pre ktoré je
príznačné všeobecné despotické zasahovanie autoritatívneho politického subjektu do
všetkých spoločenských oblastí aj do života jednotlivcov. Pred nežnou revolúciou sa
na Slovensku pojmom označovali najmä fašistické režimy, od nežnej revolúcie aj
socialistické režimy.
38.Pojem demokracia. Princípy demokracie

(charakteristika).
DEMOKRACIA: slovo demokracia gréckeho pôvodu, demos- ľud a krácia- vláda

v štáte demokracia znamená, že najvyššia moc prináleží ľuďom
v demokracií sa občania spolupodieľajú na politickom rozhodovaní
a riadení štátu
„Vláda ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľudí.“ (Abrahám Lincoln)
Princípy demokracie:
-demokracia a jej jednotlivé princípy sú zvyčajne vyjadrené v ústave a zákonoch
demokratických štátov, z tohto hľadiska je demokracia právna inštitúcia
 Princíp obmedzenej väčšiny- demokracia je vláda ľudu, vláda občanov na základe
rozhodovania väčšiny, obmedzenej právami menšiny a jednotlivca
 spolupráca parlamentnej väčšiny s parlamentnou menšinou- medzi stranami by
mala vládnuť zhoda (spolupráca) pri riešení základných otázok smerovania štátu
 vláda limitovanej väčšiny- právo účasti občanov na správe verejných vecí, ktoré sa
uskutočňuje: volebným právom, slobodným prístupom k voleným a verejným
funkciám, petičným právom, referendom, právom na odpor a iným formami účasti na
správe veci verejných
 Princíp všeobecnej a rovnej participácie- občania majú právo zúčastňovať sa na správe
verejných vecí priamo alebo prostredníctvom svojich reprezentantov
 účastníci správy verejných vecí majú rovnaké základné práva a slobody (politické aj
občianske), nikoho nie je možné vylúčiť z účasti na správe verejných vecí, ani z prístupu
k voleným a iným funkciám
 Princíp politického pluralizmu- platné právo umožňuje a ochraňuje slobodnú súťaž politických
síl pred voľbami, v čase konania volieb, bezprostredne po voľbách a medzi voľbami v rámci
volebného obdobia stanoveného zákonom
 Princíp ekonomického pluralizmu- právo zakotvuje ochranu vlastníctva a rovnaký zákonný
obsah vlastníckeho práva všetkých vlastníkov, trhovú ekonomiku a hospodársku súťaž
 Princíp slobodných volieb- platné právo umožňuje a ochraňuje konanie volieb v pravidelných
lehotách na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva, ktoré sa vykonáva
tajným hlasovaním
 Princíp kontroly reprezentácie moci- právo zabezpečuje vnútornú a vonkajšiu kontrolu
vykonávania verejnej moci reprezentantmi moci
39.Priama a nepriama (zastupiteľská) demokracia

(druhy, charakteristika, príklady).
PRIAMA DEMOKRACIA: občania prostredníctvom nej bezprostredne rozhodujú o veciach

verejných
-priama demokracia vznikla a existovala v rámci Gréckych mestských štátov

-priama grécka demokracia existovala dovtedy, kým počet slobodných obyvateľov daného
mestského štátu nepresiahol počet 6000 obyvateľov
-vznikom veľkých štátov sa stala neuskutočniteľnou, v súčasnosti existuje len ako doplnok
k nepriamej
Formy priamej demokracie:
1.Referendum: je to priame hlasovanie občanov o ústavno-politickej alebo zákonnej otázke
ak je referendum platné, tak výsledok sa zakotví do formy zákona
 Z hľadiska nutnosti vykonávania:
 obligatórne- je o určitých štátnych otázkach, ústava zakotvuje povinnosť uskutočniť ho
 fakultatívne- realizuje sa len na základe iniciatívy občanov, ústava určuje, o ktorých
otázkach môže a nemusí byť
 Z hľadiska časového:
 predbežné (ante legem)- uskutočňuje sa pred rozhodnutím orgánu o veci
 ratifikačné (post legem)- potvrdzuje zákon prijatý parlamentom
2.Plebiscit: rozhodovanie ľudu, o rôznych otázkach (hlasovanie o forme štátneho zriadenia,
oddelenie
alebo osamostatnenie národa, pričlenenie alebo nepričlenenie časti
pohraničného
územia k susednému štátu
3.Opcia: stretávame sa s ňou pri cesií, je to právo na voľbu obyvateľov územia- prijať alebo
nepriať
štátne občianstvo nadobúdajúceho štátu
NEPRIAMA DEMOKRACIA: najčastejšia forma nepriamej demokracie sú voľby
-občania vo voľbách volia poslancov, ktorí sa stávajú nositeľmi moci a zdrojom moci
-zvolení zástupcovia rozhodujú vo veciach verejných a v mene ľudu
Druhy nepriamej demokracie:

 voľby do zákonodarného zhromaždenia
 voľby do miestnych a regionálnych orgánov
 priame voľby šéfa exekutívy
 priame voľby prezidenta, ktorý nie je šéfom exekutívy
40.Volebné systémy (vymenovať, charakteristika,

príklady).
VOLEBNÉ SYSTÉMY: je ústavou (zákonom) stanovený spôsob volieb do zastupiteľských

orgánov
 Väčšinový volebný systém
 Proporcionálny systém (systém pomerného zastúpenia)
 Kombinovaný volebný systém
VAČŠINOVÝ VOLEBNÝ SYSTÉM: používa sa najmä v štátoch anglo-americkej právnej

kultúry so
systémom dvoch politických strán (VB, USA)
Charakteristika:
 územie štátu je rozdelené na určité množstvo menších volebných obvodov, ktoré sa rovná
počtu poslaneckých mandátov v parlamente
 volebné obvody sú jednomandátové, v každom volebnom obvode súperia kandidáti
rôznych politických strán, z toho vyplýva nutnosť priameho kontaktu s voličmi
 do parlamentu sa dostane len kandidát s najvyšším počtom hlasov v danom obvode)
Víťazstvo:
1.absolútnej väčšiny: nadpolovičná väčšina hlasov (50%+ jeden hlas)
2.relatívna väčšina: najväčší počet hlasov (môže byť aj menej ako 50%)
PROPORCIONÁLNY VOLEBNÝ SYSTÉM: je to mladší volebný systém, používa sa od
18.storočia, od
(SYSTÉM POMERNÉHO ZASTÚPENIA) presadenia všeobecného volebného práva
v súčasnosti ho využívajú európske štáty,
v ktorých pôsobí
väčší počet politických strán
Charakteristika:
 územie štátu je rozdelené na menší počet volebných obvodov, ktoré sú mnohomandátové
 voliči sa vyjadrujú k celej kandidátke politickej strany, nie k jednotlivým kandidátom
(preferenčnými hlasmi sa dá zmeniť poradie kandidátov, ktoré navrhli strany)
 politické strany podľa výsledku volieb dostanú počet poslaneckých mandátov zodpovedajúci
pomeru odovzdaných hlasov
Výsledky volieb:
-do parlamentu sa dostáva každá politická strana, ktorá mala vo voľbách viac ako 5% hlasov
KOMBINOVANÝ VOLEBNÝ SYSTÉM: je súbežnou kombináciou dvoch volebných systémov

vytvoril sa v Západnom Nemecku
Charakteristika:
 parlamentné voľby prebiehajú v dvoch kolách (väčšinovým a proporčným) rovnako dva hlasy
majú aj voliči
 1.kolo: územie štátu rozdelené na menši počet volebných obvodov, ktoré sú jednomandátové
Politická strana nasadí do volebného obvodu jedného kandidáta
Vyhrá ten kandidát, ktorý má najvyšší počet hlasov
 2.kolo: územie štátu rozdelené na 16 volebných obvodov
Volič odovzdáva hlas v prospech politickej strany
 politická strana môže nasadiť kandidáta v prvom aj druhom kole volieb
 podľa zákona, ak kandidát bol zvolený v prvom kole volieb z kandidátskej listiny bude
vyškrtnutý a na miesto neho nastupuje kandidát, ktorý sa nachádza o miesto nižšie
Výsledky volieb:
-do parlamentu sa dostáva politická strana, ktorá získala aspoň 3 mandáty
v jednomandátových volebných obvodoch
-do parlamentu sa dostáva strana, ktorá získala aspoň 5% všetkých platne odovzdaných
hlasov
41.Väčšinový volebný systém (charakteristika,

príklady).
VAČŠINOVÝ VOLEBNÝ SYSTÉM: používa sa najmä v štátoch anglo-americkej právnej
kultúry so
systémom dvoch politických strán (VB, USA)
Charakteristika:
 územie štátu je rozdelené na určité množstvo menších volebných obvodov, ktoré sa rovná
počtu poslaneckých mandátov v parlamente
 volebné obvody sú jednomandátové, v každom volebnom obvode súperia kandidáti
rôznych politických strán, z toho vyplýva nutnosť priameho kontaktu s voličmi
 do parlamentu sa dostane len kandidát s najvyšším počtom hlasov v danom obvode)
Víťazstvo:
1.absolútnej väčšiny: nadpolovičná väčšina hlasov (50%+ jeden hlas)
2.relatívna väčšina: najväčší počet hlasov (môže byť aj menej ako 50%)
VAČŠINOVÝ VOLEBNÝ SYSTÉM

vytvára sa stabilný parlament s dvoma silným
politickými stranami
tlmí sa politický extrémizmus
stabilnejšia politická situácia
nutnosť priameho kontaktu s voličmi
42.Systém pomerného zastúpenia (charakteristika,

príklady).
SYSTÉM POMERNÉHO ZASTÚPENIA
vytvára sa nestabilný viacstranícky parlament
s viacerými a menšími politickými stranami
do parlamentu sa dostávajú aj menšie
extrémistické strany
nestabilnejšia koaličná vláda
nevyžaduje sa priamy kontakt s voličmi
43. Zmiešaný volebný systém (charakteristika, príklady).
KOMBINOVANÝ(ZMIEŠANÝ) VOLEBNÝ SYSTÉM: je súbežnou kombináciou dvoch

volebných systémov
vytvoril sa v Západnom Nemecku
Charakteristika:
 parlamentné voľby prebiehajú v dvoch kolách (väčšinovým a proporčným) rovnako dva hlasy
majú aj voliči
 1.kolo: územie štátu rozdelené na menši počet volebných obvodov, ktoré sú jednomandátové
Politická strana nasadí do volebného obvodu jedného kandidáta
Vyhrá ten kandidát, ktorý má najvyšší počet hlasov
 2.kolo: územie štátu rozdelené na 16 volebných obvodov
Volič odovzdáva hlas v prospech politickej strany
 politická strana môže nasadiť kandidáta v prvom aj druhom kole volieb
 podľa zákona, ak kandidát bol zvolený v prvom kole volieb z kandidátskej listiny bude
vyškrtnutý a na miesto neho nastupuje kandidát, ktorý sa nachádza o miesto nižšie
Výsledky volieb:
-do parlamentu sa dostáva politická strana, ktorá získala aspoň 3 mandáty
v jednomandátových volebných obvodoch
-do parlamentu sa dostáva strana, ktorá získala aspoň 5% všetkých platne odovzdaných
hlasov
44. Politická strana a politické hnutie (pojem, vývoj,

druhy, charakteristika, príklady).
Subjekty politického systému:
1.Politické strany: organizácie združujúce ľudí so zámerom podstatne ovplyvňovať
a snahou získať
politickú moc, sú to spoločenské organizácie s dobrovoľným
členstvom
 politický program- súhrn ideí celospoločenských problémov a spôsoby ich riešenia
 pevná štruktúra- kopíruje územno-správne členenie štátu
 registrované členstvo- môže byť vydávaný členský preukaz
 pravidelná účasť vo voľbách- snahou každej strany je sa dostať vo voľbách do parlamentu
2.Politické hnutia: sú to skupiny, ktoré nepovažujú za svoj cieľ priamu účasť vo voľbách
a zastúpenie
vo volených štátnych orgánoch
 zameriavajú sa na konkrétne ciele- riešia problémy, ktoré práve v spoločnosti vznikajú
 nemajú pevnú štruktúru
 nemajú registrované členstvo
 nezúčastňujú sa vo voľbách
Vstupné funkcie politického systému:
 politická socializácia ľudí a ich zapájanie do politického života- v demokratickom štáte je
socializácia riadená na báze dobrovoľnosti, v totalitnom štáte je presne riadená štátnou
stranou
 vyjadrovanie a konfrontácia politických záujmov- v demokratickej spoločnosti má každý
právo slobody vyjadrovania, hranicou kde sa končí sloboda vyjadrovania je predovšetkým
netolerancia názorov (rasová, náboženská, neznášanlivosť)
 združovanie politických záujmov a ich inštitulizácia v podobe politických strán- je to
samotná existencia politických strán a možnosti výberu politickej alternatívy
 politická komunikácia medzi politickými subjektmi
 výber a ustanovenie politických funkcionárov- rozumieme tým voľbu alebo menovanie
Výstupné funkcie politického systému:
 stanovenie a vyhlásenie právnych systémov
 zabezpečenie správnej aplikácie právnych predpisov
 súdna kontrola dodržiavania právnych predpisov
POLITICKÉ STRANY:
-organizované skupiny, ktorej hlavným cieľom je získanie štátnej moci za účelom
presadzovania istého
politického programu alebo istej politickej ideológie
-sú to organizácie reprezentujúce ekonomické, sociálne, kultúrne, ekologické a iné záujmy
rozličných skupín obyvateľov
-moc a podiel na moci strana získava vo voľbách, čím je podpora obyvateľstva väčšia, tak je aj
väčší podiel na moci
Vznik politických strán:

 sociálno-demokratické strany
-začali vznikať ako výsledok kongresu II. internacionály v roku 1889
 kresťansko-demokratické strany
-začali vznikať v roku 1891, keď pápež Lev XIII. vydal encyklikum (De rerum novarum)
 komunistické strany
-v roku 1905 počas zjazdu sociálno-demokratickej strany Ruska vnútroľavicové strany na čele
s Leninom vytvorili bolševickú stranu
 strany totalitných systémov
-prvá fašistická strana v Taliansku v roku 1924, ktorú založil Mussoliny
 novodobé politické strany
-80te roky v SRN Strana zelených, vznikla transformáciou z politického hnutia
Rozdelenie politických strán:

1.z hľadiska spôsobu organizácie:
 kádrové politické strany- malý dobre organizovaný aparát, typické pre kresťansko-demokratické
strany
 členské politické strany- úsilie vytvárať relatívne pevný okruh členov
 masové politické strany- snaha osloviť široké sociálne skupiny, vytvoriť čo najväčšiu voličskú
základňu, typické pre sociálno-demokratické strany
2.Z hľadiska ich cieľu:
 svetonázorové politické strany- snaha na základe svetonázoru rozvíjať spoločnosť
 záujmové politické strany- snaha osloviť obyvateľov na základe záujmu
 menšinové politické strany- orientujú sa na politické pôsobenie na národnostné, respektíve
náboženské menšiny
 združujúce politické strany- snaha osloviť všetky vrstvy obyvateľstva
45. Formy priamej demokracie. (vymenovať

a charakterizovať).
PRIAMA DEMOKRACIA: občania prostredníctvom nej bezprostredne rozhodujú o veciach

verejných
-priama demokracia vznikla a existovala v rámci Gréckych mestských štátov

-priama grécka demokracia existovala dovtedy, kým počet slobodných obyvateľov daného
mestského štátu nepresiahol počet 6000 obyvateľov
-vznikom veľkých štátov sa stala neuskutočniteľnou, v súčasnosti existuje len ako doplnok
k nepriamej
Formy priamej demokracie:
1.Referendum: je to priame hlasovanie občanov o ústavno-politickej alebo zákonnej otázke
ak je referendum platné, tak výsledok sa zakotví do formy zákona
 Z hľadiska nutnosti vykonávania:
 obligatórne- je o určitých štátnych otázkach, ústava zakotvuje povinnosť uskutočniť ho
 fakultatívne- realizuje sa len na základe iniciatívy občanov, ústava určuje, o ktorých
otázkach môže a nemusí byť
 Z hľadiska časového:
 predbežné (ante legem)- uskutočňuje sa pred rozhodnutím orgánu o veci
 ratifikačné (post legem)- potvrdzuje zákon prijatý parlamentom
2.Plebiscit: rozhodovanie ľudu, o rôznych otázkach (hlasovanie o forme štátneho zriadenia,
oddelenie
alebo osamostatnenie národa, pričlenenie alebo nepričlenenie časti
pohraničného
územia k susednému štátu
3.Opcia: stretávame sa s ňou pri cesií, je to právo na voľbu obyvateľov územia- prijať alebo
nepriať
štátne občianstvo nadobúdajúceho štátu
46. Pojem štátne zriadenie. Znaky unitárneho

a zloženého štátu.
ŠTÁTNE ZRIADENIE: štátne zriadenie vyjadruje územno-organizačné členenie štátu na

základe právom
stanovených vzťahov medzi štátom ako celkom a jeho územnými
časťami
1.Unitárne štáty:
-unitárny štát má jednu sústavu najvyšších štátnych orgánov, existuje len jeden štátoprávny
dokument majúci charakter ústavy, existuje len jedna sústava právnych predpisov, existuje
jedna sústava štátnych symbolov, každý občan má jedno štátne občianstvo, v štáte existuje
len jedno hlavné mesto
 centralizované štáty: centrálne orgány zasahujú do právomoci miestnych orgánov
-ústredné ustanovujú vymenovaním funkcionárov miestnych orgánov
- zasahujú do činnosti a rozhodovania miestnych orgánov (môžu rušiť a meniť ich rozhodnutia)
-regulujú činnosť miestnych orgánov všeobecne záväznými právnymi predpismi a organ. aktmi
 decentralizované štáty: miestne orgány majú väčšie právomoci, ktoré vykonávajú samostatne
-pri realizácií svojej pôsobnosti postupujú miestne orgány samostatne, miestne orgány majú
kreačnú nezávislosť, medzi ústrednými a miestnymi orgánmi neexistuje vzťah nadradenosti
a podradenosti, miestne orgány sú viazané len ústavou a zákonmi
-ústredné orgány regulujú postavenie miestnych orgánov ústavou a zákonmi, kontrolujú súlad
miestnych normatívnych právnych aktov so zákonmi a ústavou, v stanovenom rozsahu
vykonávajú finančnú kontrolu
 autonómia: znamená vlastnú samosprávu a nezávislosť
-je to samostatnosť vo vymedzenej sfére okruhu oprávnení a to v rôznych oblastiach (napr.
kultúrna, jazyková, historická,...)
2.Zložené štáty:
-štát sa vnútorne delí na územné celky majúce autonómiu, zložený štát sa skladá z minimálne
dvoch štátov, skladá sa z dvojitej sústavy najvyšších štátnych orgánov, môže existovať aj viac
štátoprávnych dokumentov majúcich charakter ústavy (obsahovo nesmú odporovať federálnej
ústave), členské štáty majú vlastné právne predpisy (nemôžu byť v rozpore s federálnym
zákonodarstvom), existuje dvojitá sústava štátnych symbolov, občania majú štátne občianstvo
členského štátu a občianstvo štátu ako celku, každý celok môže mať svoje hlavné mesto.
47. Pojem štátne zriadenie. Druhy zloženého štátu

( charakteristika, príklady).

základe právom stanovených vzťahov medzi štátom ako celkom a jeho územnými časťami.
2.Zložené štáty:
-štát sa vnútorne delí na územné celky majúce autonómiu, zložený štát sa skladá z minimálne
dvoch štátov, skladá sa z dvojitej sústavy najvyšších štátnych orgánov, môže existovať aj viac
štátoprávnych dokumentov majúcich charakter ústavy (obsahovo nesmú odporovať federálnej
ústave), členské štáty majú vlastné právne predpisy (nemôžu byť v rozpore s federálnym
zákonodarstvom), existuje dvojitá sústava štátnych symbolov, občania majú štátne občianstvo
členského štátu a občianstvo štátu ako celku, každý celok môže mať svoje hlavné mesto
Federácia:
-je najčastejšou formou zloženého štátu
-je to zväzok aspoň dvoch štátov, v ktorých paralelne popri federálnych orgánoch existujú
orgány zákonodarnej, výkonnej aj súdnej moci
-členské štáty vykonávajú moc na svojom území v plnom rozsahu, s výnimkou kompetencií
federácie
-kompetencie celku, ktoré budú členské štáty delegovať sú zahraničná politika, obrana
a financie
 Princípy vzniku federácie:
 Národnostný (jazykový) princíp: vychádzame z toho, že federáciu vytvára dominantný
národ, ktorý má najväčší počet alebo je jazykovo najvýhodnejší (USA, Ruská federácia)
 Monarchistický princíp: vychádzame z toho, že ide o federáciu, ktorú vytvoril monarcha,
ktorý dokáže presvedčiť ostatné štáty aby sa spojili (Malajzia, Spojené Arabské Emiráty)
 Spolkový princíp
 Spôsob vytvorenie federácie:
 Integrácia: ide o dobrovoľné spojenie aspoň dvoch štátov do federácie (Švajčiarsko, USA)
 Dezintegrácia: ide o rozdelenie kompetencií v pôvodne unitárnom štáte (ČSR)
 Rozpad koloniálnej ríše: Austrália, Juhoafrická republika, Brazília, India,...
48. Pojem štátne zriadenie. Federácia a konfederácia.

(druhy, charakteristika, spôsoby vzniku a založenia,
príklady).

základe právom stanovených vzťahov medzi štátom ako celkom a jeho územnými časťami.
Federácia:
-je najčastejšou formou zloženého štátu
-je to zväzok aspoň dvoch štátov, v ktorých paralelne popri federálnych orgánoch existujú
orgány zákonodarnej, výkonnej aj súdnej moci
-členské štáty vykonávajú moc na svojom území v plnom rozsahu, s výnimkou kompetencií
federácie
-kompetencie celku, ktoré budú členské štáty delegovať sú zahraničná politika, obrana
a financie
 Princípy vzniku federácie:
 Národnostný (jazykový) princíp: vychádzame z toho, že federáciu vytvára dominantný
národ, ktorý má najväčší počet alebo je jazykovo najvýhodnejší (USA, Ruská federácia)
 Monarchistický princíp: vychádzame z toho, že ide o federáciu, ktorú vytvoril monarcha,
ktorý dokáže presvedčiť ostatné štáty aby sa spojili (Malajzia, Spojené Arabské Emiráty)
 Spolkový princíp
 Spôsob vytvorenie federácie:
 Integrácia: ide o dobrovoľné spojenie aspoň dvoch štátov do federácie (Švajčiarsko, USA)
 Dezintegrácia: ide o rozdelenie kompetencií v pôvodne unitárnom štáte (ČSR)
 Rozpad koloniálnej ríše: Austrália, Juhoafrická republika, Brazília, India,...
Konfederácia:
-charakteristickým znakom konfederácie je, že ide o voľnejšie spojenie suverénnych štátov
-štáty spolupracujú na realizácií spoločných cieľov
-platnosť a účinnosť rozhodnutí konfederačných orgánov nastane po súhlase všetkých členov
Únia:
 Reálna únia: skladá sa aspoň z dvoch štátov, ktoré spája spoločná hlava štátu, v reálnej únií si
členské štáty vytvárajú spoločné orgány pokiaľ ide o obranu, financie a zahraničné veci
(Rakúsko-Uhorsko)
 Personálna únia: ide o spojenie aspoň dvoch štátov len v osobe panovníka, personálna únia
zaniká smrťou/rezignáciou/detronizáciou panovníka alebo vystúpením členského štátu z únie
 Moderná únia: ide o ekonomické spojenie bývalých mocností a ich kolónií (Britské spoločenstvo
národov)
Medzinárodné spojenia štátov:
-sú to medzinárodné organizácie (NATO, OSN, Červený kríž,...)
ŠTÁTNY REŽIM: štátnym režimom rozumieme spôsob akým sa vykonáva štátna moc
(metódy vládnutia
a metódy výkonu štátnej moci)
 Štátna moc sa vykonáva: demokraticky, nedemokraticky alebo kombinovaným štátnym
režimom (buď je viac demokratický alebo nedemokratický)
Obsah pojmu štátny režim:

-obsahom štátneho režimu je najmä právna regulácia
 Postavenie obyvateľov- reguluje právne postavenie človeka a občana z hľadiska garancií jeho
základných práv a slobôd
 Právo vyjadrovať svoj názor- reguluje organizované záujmy spoločnosti, najmä spôsob
zabezpečovania združovacieho a zhromažďovacieho práva
 Právne i neprávne metódy uskutočňovania štátnej moci- reguluje legislatívu ako spôsob
tvorby právnych režimov, reguluje uplatňovanie právnych predpisov na konkrétne právne
vzťahy,...
Demokratický štátny režim:

-demokratický štátny režim je režim vlády práva, ktorý sa uskutočňuje v právnom štáte
-demokratický štát je spoločenstvom rovnoprávnych subjektov, v ktorom štátna moc ochraňuje
slobodu a práva občanov
-platným právom je viazaná aj štátna moc, ktorá môže postupovať len na základe práva a jeho
medziach
Nedemokratický štátny režim:

-charakteristickou črtou nedemokratického štátneho režimu je bezprávie
-predstavitelia moci formálne deklarujú ľudské práva, ale trvalo a hrubo porušujú ústavu
a zákony
-nedemokratický štát a kombinovaný režim, v ktorom prevláda nedemokracia nad demokraciou,
má v celosvetovom meradle väčšie pole pôsobnosti ako demokratický štátny režim
49. Pojem štátne zriadenie. Únia. (druhy,

charakteristika, príklady).

základe právom stanovených vzťahov medzi štátom ako celkom a jeho územnými časťami
Konfederácia:
-charakteristickým znakom konfederácie je, že ide o voľnejšie spojenie suverénnych štátov
-štáty spolupracujú na realizácií spoločných cieľov
-platnosť a účinnosť rozhodnutí konfederačných orgánov nastane po súhlase všetkých členov
Únia:
 Reálna únia: skladá sa aspoň z dvoch štátov, ktoré spája spoločná hlava štátu, v reálnej únií si
členské štáty vytvárajú spoločné orgány pokiaľ ide o obranu, financie a zahraničné veci
(Rakúsko-Uhorsko)
 Personálna únia: ide o spojenie aspoň dvoch štátov len v osobe panovníka, personálna únia
zaniká smrťou/rezignáciou/detronizáciou panovníka alebo vystúpením členského štátu z únie
 Moderná únia: ide o ekonomické spojenie bývalých mocností a ich kolónií (Britské spoločenstvo
národov)
50. Pojem štátne zriadenie. Nadštátne a medzištátne

spojenia štátov. (charakteristika, príklady).

základe právom stanovených vzťahov medzi štátom ako celkom a jeho územnými časťami
Medzinárodné spojenia štátov:

-sú to medzinárodné organizácie (NATO, OSN, Červený kríž,...)
ŠTÁTNY REŽIM: štátnym režimom rozumieme spôsob akým sa vykonáva štátna moc
(metódy vládnutia a metódy výkonu štátnej moci)
 Štátna moc sa vykonáva: demokraticky, nedemokraticky alebo kombinovaným štátnym
režimom (buď je viac demokratický alebo nedemokratický)
Obsah pojmu štátny režim:

-obsahom štátneho režimu je najmä právna regulácia
 Postavenie obyvateľov- reguluje právne postavenie človeka a občana z hľadiska garancií jeho
základných práv a slobôd
 Právo vyjadrovať svoj názor- reguluje organizované záujmy spoločnosti, najmä spôsob
zabezpečovania združovacieho a zhromažďovacieho práva
 Právne i neprávne metódy uskutočňovania štátnej moci- reguluje legislatívu ako spôsob
tvorby právnych režimov, reguluje uplatňovanie právnych predpisov na konkrétne právne
vzťahy,...
Demokratický štátny režim:

-demokratický štátny režim je režim vlády práva, ktorý sa uskutočňuje v právnom štáte
-demokratický štát je spoločenstvom rovnoprávnych subjektov, v ktorom štátna moc ochraňuje
slobodu a práva občanov
-platným právom je viazaná aj štátna moc, ktorá môže postupovať len na základe práva a jeho
medziach
Nedemokratický štátny režim:

-charakteristickou črtou nedemokratického štátneho režimu je bezprávie
-predstavitelia moci formálne deklarujú ľudské práva, ale trvalo a hrubo porušujú ústavu
a zákony
-nedemokratický štát a kombinovaný režim, v ktorom prevláda nedemokracia nad demokraciou,
má v celosvetovom meradle väčšie pole pôsobnosti ako demokratický štátny režim
51. Právny štát. Princípy právneho štátu (pojem, druhy,

charakteristika).
- PŠ - Základom je predovšetkým efektívny výkon ochrany ľud. práv.

Pokiaľ sú ľud. práva v danom štáte rešpektované, v takom prípade
môžeme daný štát označiť ako právny štát; pokiaľ sú len formálne
deklarované, tak potom sa nedá hovoriť o právnom štáte.
- Základy boli položené už v Anglicku, v dokumente Magna charta
libertatum - prvý aplikovateľný právny predpis, kt. zakladá pojem právny
štát. Rozšíril sa ďalej do celého sveta. Zakotvila sa tu zásada Due process of
law – právo na riadny a spravodlivý súdny proces (zavádza tu určitý poriadok
na vymáhanie práv, či už od neplatičov alebo platičov), Rew of law (panstvo
práva) – zasahovanie štátu do života jednotlivca na základe práva a podľa
práva. Na súde sa berú do úvahy len výsledky odpočúvania, ktoré boli súdom
dovolené. Kedy štát môže zasahovať do života jednotlivcom musí byť právne
upravený.
- Vláda práva a právo na spravodlivý proces : v praxi by mali byť
zakotvené určité zásady – právo na sudcu; obvinený má byť oboznámený
o vznesení obvinenia; nikto nemôže byť odsúdený bez toho, aby sa vyjadril ku
všetkému, čo sa mu kladie za vinu.
- Obmedzená vláda (limited government), ústavnosť a zákonnosť (orgány
verejnej moci postupujú a konajú na základe zákona a v medziach zákona), aj
na základe a v medziach medzinárodných zmlúv, kt. je daný štát viazaný.
- Deľba moci a suverenita ľudu : v demokracii sa prejavuje právom
obyvateľov vyjadriť svoju vôľu vo voľbách.
- Dodržiavanie a reálna vynútiteľnosť ľudských práv (III. generácia ľud.
práv), III. generácie ľud. práv – Charta základných práv EÚ z r. 2007,
- dodržiavanie : univerzálne - zabezpečujú medzinárodné zmluvy na
pôde OSN (kniha);kontrolné mechanizmy sú Medzinárodný
súdny dvor (rozhoduje spory medzi štátmi))
regionálne - ochrana ľud. práv v rámci Európy; kontrolné
mechanizmy sú Európsky súd pre ľudské práva; Africká
Charta ľudských práv;
- štáty, kt. dodržiavajú medzinárodné dokumenty, po vyčerpaní všetkých
a dostupných opravných prostriedkov sa možno obrátiť na Európsky súd pre
ľudské práva.
- Nezávislosť súdnictva : Ústava čl. 144 – za akých okolností je možné
zbaviť sudcu výkonu funkcie.
- Zásady konania a spravodlivý proces sú vymedzené v Európskom
dohovore o ochrane ľud. práv a základných slobôd – prvým právom je
právo bez meškania sa oboznámiť s podstatou obvinenia (nahliadať
do spisového materiálu, robiť si z neho výpisky);
- Zásada rovnosti účastnikov konania – právo na pomoc,
- Zásada koordinavosti – sporné konanie
- Zásada ústavnosti, priamosti – vykonávanie dokazov
- Zásada verejnosti
- Zásada Hospodárnosti
- Zásada rýchlosti konania
Ochrana ludšých práv:

- právo na bezplatnú pomoc tlmočníka; právo obhajovať sa osobne
alebo prostredníctvom obhajcu (advokáta); podľa trestného práva, ak
osoba spáchala trestný čin musí mať obhajcu; právo vyslúchať alebo
dať vypočuť svedkov, primeraný čas na obhajobu, právo obhajovať sa
sám, dať výpoveĎ svedkom
52. Tri generácie ľudských práv (charakteristika,

príklady).
Prvá generácia ľudských práv zahŕňa občianske a politické práva. Sú to práva, ktoré sa

týkajú slobody jednotlivca a jeho účasti na politickom živote. Dodržiavanie občianskych práv
štát zabezpečí najmä tým, že nebude jednotlivca v týchto právach obmedzovať (v Jellinkovej
klasifikácii status negativus). Na realizáciu politických práv je však nevyhnutná iniciatíva
občanov (v Jellinkovej klasifikácii status activus). Práva prvej generácie boli po prvýkrát
všeobecne deklarované vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv z roku 1948. Sú obsiahnuté
v článkoch 3 až 21 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a v Medzinárodnom pakte
o občianskych a politických právach z roku 1966. Do prvej generácie ľudských práv patria
najmä tieto práva:
a. občianske práva:
 právo na život,
 právo na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia,
 právo na osobnú slobodu a zákaz nútených prác a služieb,
 právo na ochranu ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na
ochranu mena,
 právo na súkromie,
 právo na vlastníctvo,
 právo na nedotknuteľnosť obydlia,
 právo na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných
písomností a na ochranu osobných údajov,
 sloboda pohybu a pobytu,
 sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery,
 právo na spravodlivý proces,
b. a)politické práva:
 sloboda prejavu,
 právo na informácie,
 petičné právo,
 zhromažďovacie právo,
 združovacie právo,
 volebné právo,
 právo na odpor.
Druhú generáciu ľudských práv tvoria hospodárske, sociálne a kultúrne práva. Tieto

práva sa týkajú rovnakých podmienok a rovnakého zaobchádzania a súvisia s realizáciou
ekonomických a sociálnych úloh štátu. Štáty ich začali uznávať po prvej svetovej vojne. Na
rozdiel od prvej generácie ľudských práv, na zabezpečenie dodržiavania práv druhej
generácie je nevyhnutná činnosť štátu (podľa Jellinkovej klasifikácie status positivus).
Rovnako ako prvá generácia ľudských práv, aj práva druhej generácie sú upravené vo
Všeobecnej deklarácii ľudských práv z roku 1948 (články 22 až 27), ako aj v osobitom
Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966. Medzi
ľudské práva druhej generácie možno zaradiť najmä tieto práva:
a. hospodárske práva:
 právo na slobodnú voľbu povolania,
 právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť,
 právo na prácu,
 právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky,
 právo slobodne sa združovať a inými na ochranu svojich hospodárskych
a sociálnych záujmov,
 právo na štrajk,
 právo žien, mladistvých a osôb zdravotne postihnutých na zvýšenú ochranu
zdravia, pri práci a osobitné pracovné podmienky,
b. sociálne práva:
 právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na
prácu, ako aj pri strate živiteľa,
 právo na ochranu zdravia,
 právo na osobitnú ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny,
c. kultúrne práva:
 právo na vzdelanie,
 právo na slobodu vedeckého bádania a umenia; právo na zákonnú ochranu
tvorivej duševnej činnosti.
Tretia generácia ľudských právpredstavuje práva, ktoré prekračujú rámec prvej a druhej
generácie, a zahŕňa pomerne široký okruh práv, ktoré možno charakterizovať ako práva
solidarity. Zabezpečenie dodržiavania týchto práv si vyžaduje určitú formu účasti
a spolupráce viacerých jednotlivcov a štátov. Realizácia týchto práv presahuje štátne hranice
a mnohokrát aj hranice regiónov či kontinentov. Suverenita štátov, kontroverzná povaha
týchto práv a rozdielne ekonomické podmienky v rôznych štátoch sú však prekážkou
zakotvenia týchto práv v medzinárodných zmluvách. Preto sú práva tretej generácie
obsiahnuté iba v nezáväzných dokumentoch, ako je Deklarácia Konferencie Organizácie
spojených národov o životnom prostredí človeka (štokholmská deklarácia) z roku 1972 a
Deklarácia z Ria de Janeira o životnom prostredí a rozvoji z roku 1992.
Do tejto tretej generácie práv možno zaradiť:
 právo na mier,
 právo na priaznivé životné prostredie,
 právo na hospodársky a sociálny rozvoj,
 práva národnostných a etnických menšín,
 právo na prístup ku kultúrnemu dedičstvu,
 právo na prírodné zdroje,
 právo na komunikáciu,
 právo na medzigeneračnú slušnosť.
53. Ľudské a občianske práva. (charakteristika).
Ľudské práva – vytvárajú väzbu na každého človeka . Základom je skutočnosť že

všetci ľudia sa rodia ako slobodní a rovní
Nikto nemá právo ľuďom upierať ich prirodzené práva a tiež platí zásada . základnou
úlohou štátu je garantovať základné ľudské práva. V súčastnosti sú neodňateľné ,
nescudziteľné , nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Neodňateľné- nemožno ich odňať , nemožno scudziť , postúpiť , alebo dať do
zálohy. Človek sa ich nemôže vzdať.
Nescudziteľnosť – človek ich nemôže previesť na iného, ani za odplatu , ani
bezodplatne ( nemožno ich ani darovať)
Nepremlčateľné- nezanikajú uplinutím lehoty. A tiež sú nezrušiteľné.
Štátna moc ich môže garantovať a uznať, ale nemôže ich zrušiť. Ani zákonom ani
akoukoľvek formou priamej demokracie
Občianske práva – sú viazané na štátno občiansky zväzok, a to na zväzok

jednotlivca so štátom . Medzi ne zaraďujeme napr. volebné právo. Je viazané na
existenciu štátneho občianstva.
Ľudské práva : 1. Práva ktoré sa viažu na fyzickú integritu človeka – práva viažuce sa
na existenciu ľudského života , zdravia , ľudskej slobody . Medzi ne zaraďujeme
spôsobilosť na práva a povinnosti – má ich každý jednotlivec bez ohladu na štátnu
príslušnosť , rasu , vierovyznanie, majetkové pomery.
2. právo na život – vychádza z názoru – ľudský plod je hodný ochrany
pred narodením, okrem neho sa viaže aj na pomoc pri ochrane, záchrane , či
uchovaní ľudského života. ( zdravotná starostlivosť)
kategórie – umelé prerušenie tehotenstva , problematika
eutanázie ,
3. trest smrti – v súčastnosti je zakázaný – na európskom kontinente
a samotný trest smrti je zakázaný článok 6 a 13 dodatkových protokolov
ochrany ľudských práv
4. právo na osobnú slobodu – absolútne právo – pôsobí proti fyzickým
osobám ako aj proti záujmu právnickych osôb a tiež toto právo pôsobí aj proti štátu
5. zákaz mučenia , zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania
3 faktory – intenzita utrpenia , slobodný úmysel mučiteľa ,
zrejmý cieľ a dôvod , ktorý má viesť k mučeni
Zaobchádzanie Nemusí byť len fyzického , ale aj psychického
charakteru
6. zákaz nútených prác a otrocká práca – rozdiel je v miere slobody
otrocká práca – práca absolútne neslobodného jednotlivca
nútená práca – práca osoby , kt. má práva a slobody, ale
je nútená vykonávať určitú činnosť
54. Zásady konania a spravodlivý proces.
- Zásady konania a spravodlivý proces sú vymedzené v Európskom dohovore

o ochrane ľud. práv a základných slobôd – prvým právom je právo bez meškania
sa oboznámiť s podstatou obvinenia (nahliadať do spisového materiálu, robiť si
z neho výpisky); právo na bezplatnú pomoc tlmočníka; právo obhajovať sa
osobne alebo prostredníctvom obhajcu (advokáta); podľa trestného práva, ak
osoba spáchala trestný čin musí mať obhajcu; právo vyslúchať alebo dať vypočuť
svedkov.
55.Inštitúcie Európskej únie (typy, charakteristika)
Inštitúcie EÚ – základné informácie

 Európsky parlament
 Európska rada
 Rada Európskej únie
 Európska komisia
 Súdny dvor Európskej únie
 Európska centrálna banka (ECB)
 Európsky dvor audítorov (ECA)
 Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)
 Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV)
 Výbor regiónov (VR)
 Európska investičná banka (EIB)
 Európsky ombudsman
 Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS)
 Medziinštitucionálne orgány
Jedinečné inštitucionálne usporiadanie
EÚ je z inštitucionálneho hľadiska jedinečná tým, že:
 hlavné priority Únie určuje Európska rada, ktorá združuje predstaviteľov na

vnútroštátnej a európskej úrovni;
 európskych občanov zastupujú priamo volení poslanci Európskeho parlamentu;
 záujmy Únie ako celku zastupuje Európska komisia, ktorej členov menujú vlády
členských štátov;
 vnútroštátne vlády obhajujú záujmy svojich krajín na pôde Rady Európskej únie.
Určovanie európskej agendy
Európska Rada určuje celkové politické smerovanie EÚ, nemá však legislatívne
právomoci. Na jej čele stojí predseda, ktorým je v súčasnosti Donald Tusk. Jej
členmi sú hlavy jednotlivých štátov alebo predsedovia vlád a predseda Komisie.
Niekoľkodňové zasadnutia Rady sa konajú najmenej dvakrát za polrok.
Tvorba právnych predpisov

Na legislatívnom procese sa zúčastňujú tri hlavné inštitúcie:
 Európsky parlament, ktorý zastupuje občanov Únie a je nimi priamo volený;
 Rada európskej únie, ktorá zastupuje jednotlivé členské štáty. Predsedníctvo Rady
sa medzi členskými štátmi strieda na princípe rotácie.
 Európska komisia, ktorá zastupuje záujmy Únie ako celku.
Tento „inštitucionálny trojuholník“ vytvára riadnym legislatívnym postupom (v
minulosti známy ako postup spolurozhodovania) politiky a právne predpisy, ktoré
platia v celej EÚ. V zásade navrhuje nové právne predpisy Komisia, ale prijíma ich
Parlament a Rada. Komisia a členské štáty ich potom uplatňujú a Komisia zároveň
dohliada na to, aby sa právne predpisy riadne uplatnili a vykonali.
Rozhodovanie v rámci EÚ – ďalšie informácie o postupoch rozhodovania
Harmonogram predsedníctva Rady EÚ do roku 2020

Iné inštitúcie a orgány EÚ
Dôležitú úlohu zohrávajú ďalšie dve inštitúcie:
 Súdny dvor – presadzuje európsky právny poriadok

 Dvor audítorov – kontroluje financovanie činností Únie
Právomoci a zodpovednosť týchto inštitúcií sú ustanovené v zmluvách, ktoré sú
základom všetkého, čo EÚ robí. V týchto zmluvách sa ustanovujú aj pravidlá
a postupy, ktoré musia inštitúcie EÚ dodržiavať. Zmluvy schvaľujú prezidenti
a/alebo predsedovia vlád všetkých členských štátov EÚ a ratifikujú ich
vnútroštátne parlamenty.
EÚ má niekoľko ďalších inštitúcií a medziinštitucionálnych orgánov, ktoré majú
osobitné úlohy:
 Európska centrálna banka je zodpovedná za európsku menovú politiku;

 Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) poskytuje podporu vysokej
predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorou je v
súčasnosti Federica Mogheriniová. Vysoká predstaviteľka predsedá Rade pre
zahraničné veci a vedie spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a zároveň
zabezpečuje súlad a koordináciu v oblasti vonkajších činností Únie.
 Európsky hospodársky a sociálny výbor zastupuje občiansku spoločnosť,
zamestnávateľov a zamestnancov;
 Výbor regiónov zastupuje regionálne a miestne orgány;
 Európska investičná banka financuje investičné projekty EÚ a pomáha malým a
stredným podnikom prostredníctvom Európskeho investičného fondu;
 Európsky ombudsman prešetruje sťažnosti na nesprávny úradný postup inštitúcií
a orgánov EÚ;
 Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov chráni súkromie a osobné údaje
občanov;
 Úrad pre publikácie vydáva oficiálne publikácie o EÚ;
 Európsky úrad pre výber pracovníkov vyberá zamestnancov pre inštitúcie a iné
orgány EÚ;
 Európska škola verejnej správy poskytuje odbornú prípravu pre zamestnancov
inštitúcií EÚ v špecifických oblastiach;
 niekoľko špecializovaných agentúr a decentralizovaných orgánov rieši celý rad
technických, vedeckých a riadiacich úloh;
56.Európsky parlament.
Európsky parlament je jedným z orgánov Európskej únie (EÚ). Poslanci Parlamentu sú volení
priamou voľbou každých päť rokov. Prvé priame voľby do Európskeho parlamentu boli
v júni 1979. Poslanci sú volení systémom pomerného zastúpenia v tajnej voľbe všetkými občanmi
EÚ staršími ako 18 rokov. V Belgicku, Luxembursku a Grécku majú občania povinnosť voliť.
Európsky parlament má 750 poslancov plus predseda (spolu 751). Zloženie Európskeho
parlamentu (počet poslancov z jednotlivých členských štátov) určuje na základe iniciatívy
Európskeho parlamentu a s jeho súhlasom jednomyseľne Európska rada.
Európsky parlament má sídlo v Štrasburgu, kde sa koná 12 mesačných plenárnych zasadnutí,
vrátane zasadnutia o rozpočte. Dodatočné plenárne zasadnutia sa konajú v Bruseli. Výbory
Európskeho parlamentu zasadajú v Bruseli. Generálny sekretariát Európskeho parlamentu sídli
v Luxemburgu.
Hoci Európsky parlament nevytvára zákony ako národné parlamenty, zmluvy prijaté od
roku 1992 značne rozšírili právomoci EP. Základné právomoci EP sú legislatívna, rozpočtová
a kontrolná právomoc. Taktiež politická rola Parlamentu v EÚ postupne rastie.
57.Rada Európskej Únie

 Rozhoduje o celkovom smerovaní a politických prioritách EÚ,
avšak neprijíma právne predpisy.
 Zaoberá sa zložitými a citlivými otázkami, ktoré nie je možné riešiť na
nižších úrovniach medzivládnej spolupráce.
 Stanovuje spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ, pričom zohľadňuje
strategické záujmy EÚ a obranné dôsledky.
 Navrhuje a vymenúva volených kandidátov do určitých vysokých funkcií na úrovni
EÚ, ako sú ECB a Komisia.
V prípade akejkoľvek otázky Európska rada môže:
 požiadať Európsku komisiu, aby vypracovala návrh na jej riešenie,

 postúpiť ju Rade EÚ, aby sa ňou zaoberala.
58. Európska komisia

Európska komisia (EK) je najvyšší výkonný orgán Európskej únie (EÚ), ktorý má v
mnohých otázkach rozhodovaciu právomoc. Navrhuje legislatívu EÚ, kontroluje
dodržiavanie tejto legislatívy v členských krajinách EÚ a zastupuje EÚ voči členským
štátom aj navonok. Z prevažnej časti spravuje rozpočet EÚ.
Na čele Európskej komisie stojí predseda navrhnutý Európskou radou a
potvrdený Európskym parlamentom. Ostatní členovia (komisári) sú spoločne
menovaní Radou európskej únie, prezidentom Európskej komisie a potvrdení
Európskym parlamentom.
Počet komisárov sa počas roku 2004 niekoľkokrát zmenil. Pred vstupom desiatich
nových členských štátov mala Európska komisia 20 komisárov. Päť štátov
- Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Španielsko a Spojené kráľovstvo - mali v EK
dvoch komisárov, zvyšných 10 členských štátov po jednom.
Po vstupe nových členských štátov 1. mája 2004 sa zvýšil počet komisárov na 30
(pribudlo po jednom komisárovi z každej novej členskej krajiny). 18. novembra 2004,
kedy sa ujala vlády nová Európska komisia, sa počet komisárov znížil na 25 - každá
členská krajina má už len jedného komisára.
59. Súdny dvor európskej únie

Súdny dvor Európskej únie alebo Európsky súdny dvor (do novembra 2009 Súdny dvor
Európskych spoločenstiev) je jednou z inštitúcii Európskej únie. Súdny dvor Európskej únie sa
skladá z týchto súdnych orgánov
 Súdny dvor
 Všeobecný súd
 osobitné súdy; v súčasnosti existuje iba jeden osobitný súd, Súd pre verejnú službu
60.Dvor auditorov
Dvor audítorov pracuje ako orgán s kolégiom 28 členov, jedným z každého
členského štátu. Členov menuje Rada po porade s Európskym parlamentom na
šesťročné obnoviteľné funkčné obdobie. Členovia si spomedzi seba volia predsedu
na trojročné obnoviteľné funkčné obdobie.
Organizácia – komory a výbory

Dvor audítorov sa skladá z piatich komôr, do ktorých sú prideľovaní členovia a audítori. Členovia každej
komory volia predsedajúceho komory na obnoviteľné obdobie dvoch rokov.

Každá komora má dve oblasti zodpovednosti:
 prijímať osobitné správy, špecifické ročné správy a stanoviská;

 vypracúvať výročné správy o rozpočte EÚ a Európskych rozvojových fondoch, ktoré sa predkladajú na
schválenie Dvoru audítorov ako celku.
Všetkých 28 členov Dvora audítorov sa schádza približne dvakrát mesačne s cieľom prediskutovať a schváliť
dokumenty, ako sú hlavné výročné publikácie Dvora audítorov, t. j. správy o všeobecnom rozpočte EÚ a
Európskych rozvojových fondoch.

Výbor pre kontrolu kvality auditu tvorí člen pre kontrolu kvality auditu a dvaja ďalší členovia vybraní z
ktorejkoľvek z piatich komôr. Zaoberá sa politikami, štandardmi a metodikou auditu Dvora audítorov,
podporou a rozvojom auditu a kontrolou kvality auditu.

Správny výbor pozostáva z predsedajúcich komôr, predsedu Dvora audítorov, člena pre inštitucionálne vzťahy a
člena pre kontrolu kvality auditu. Rieši všetky administratívne záležitosti a prijíma rozhodnutia o otázkach
týkajúcich sa komunikácie a stratégie.
Predseda – prvý spomedzi rovných
Na čele Európskeho dvora audítorov stojí predseda, ktorého spomedzi seba volia členovia na trojročné
obnoviteľné funkčné obdobie. Predseda zohráva úlohu primus inter pares, t. j. úlohu prvého spomedzi rovných.
Predsedá zasadnutiam Dvora audítorov a zabezpečuje vykonávanie rozhodnutí Dvora audítorov a náležité
riadenie inštitúcie a jej aktivít.

Dňa 13. septembra 2016 bol Klaus-Heiner Lehne, nemecký člen, zvolený za 11. predsedu EDA.
Členovia – kolégium
Členov Dvora audítorov menuje Rada po porade s Európskym parlamentom a na základe nominácií príslušných
členských štátov. Členovia sú volení na šesťročné obnoviteľné funkčné obdobie. Svoje povinnosti sú povinní
vykonávať úplne nezávisle a vo všeobecnom záujme Európskej únie.

Okrem toho, že sú členmi Dvora audítorov, sú prideľovaní do jednej z piatich komôr. Prijímajú audítorské
správy, stanoviská a rozhodnutia o všeobecnejších strategických a administratívnych záležitostiach. Každý člen
je tiež zodpovedný za konkrétne úlohy, predovšetkým v oblasti auditu. Audítorskú prácu, na základe ktorej sa
vypracúva správa, vykonávajú audítori EDA, ktorých koordinuje člen za pomoci kabinetu. Zodpovedný člen
predkladá správu na schválenie komore a/alebo celému Dvoru audítorov a následne Európskemu parlamentu,
Rade a iným zainteresovaným stranám a tiež médiám.
Generálny tajomník
Generálny tajomník je najvyššie postaveným zamestnancom Dvora audítorov, ktorého menuje Dvor audítorov na
šesťročné obnoviteľné funkčné obdobie. Zodpovedá za riadenie personálu a administratívy v oblastiach
ľudských zdrojov, financií a všeobecných služieb, informácií, pracovného prostredia a inovácií, ako aj prekladu
a jazykových služieb.
Generálny tajomník tiež zodpovedá za sekretariát Dvora audítorov. Súčasným generálnym tajomníkom je
Eduardo Ruiz García, ktorý bol vymenovaný 16. marca 2009. Jeho mandát bol obnovený 16. marca 2015.

Teoria Statu Odpoved 0

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

You might also like

Teoria Statu Odpoved 0

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Teoria Statu Odpoved 0

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

1.

Pojem štát. Teórie vzniku štátu (charakteristika).

Dva smery určujúce chápanie pojmu štát:

1.Sociologické chápanie (Max Weber)

TEÓRIE VZNIKU ŠTÁTU:

1.NÁBOŽENSKÉ (TEOLOGICKÉ) TEÓRIE:

2. Pojem štát. Primárne a sekundárne znaky štátu

Primárne znaky štátu:

-vecný substrát (územie štátu)

Sekundárne znaky štátu:

PRIMÁRNE ZNAKY ŠTÁTU:

-vytýčenie štátnej hranice: delimitácia- zmluvné určenie smeru a charakteru štátnej

2.PERSONÁLNY SUBSTRÁT (OBYVATEĽSTVO)

3. Pojem územie štátu. Spôsoby nadobudnutia štátneho

Spôsoby nadobudnutia štátneho územia:

 územná adjudikácia- nadobudnutie časti územia iného suverénneho štátu na základe

4.Pojem štát. Spôsoby vzniku štátu (charakteristika,

Spôsoby vzniku štátu:

5. Hranice štátu. ( druhy, charakteristika, príklady).

6.Pojem štátne občianstvo. Spôsoby nadobudnutia a

Typy štátneho občianstva:

Znaky štátneho občianstva:

Spôsoby nadobudnutia štátneho občianstva:

Zánik štátneho občianstva:

7.Suverenita štátu. Uznanie štátu (spôsoby

3 subjekti, ktoré môžeme charakterizovať slovom suverén:

1.de iure (výslovne)- nadviazaním diplomatických stykov

Hallsteinova doktrína: (politika Spolkovej republiky Nemecko v roku 1949)

8. Obmedzenie suverenity štátu. Protektorát

 LEGITIMITA ŠTÁTNEJ MOCI

 LEGALITA ŠTÁTNEJ MOCI

 EFEKTIVITA ŠTÁTNEJ MOCI

10. Pojem štátna moc. Znaky štátnej moci.

11.Pojem štátna moc. Znaky štátnej moci podľa J.

12.Deľba moci. Teórie deľby moci. Zásady deľby moci.

DEĽBA MOCI V ŠTÁTE:

HORIZONTÁLNA DEĽBA ŠTÁTNEJ MOCI:

Zásady deľby štátnej moci:

14. Štátne inštitúcie (pojem druhy, charakteristika,

Ministerstvá Slovenskej republiky

Znaky štátnych orgánov:

16.Štátne orgány a štátne organizácie.

 stále typy výborov: fungujú bez ohľadu na funkčné obdobie parlamentu

Právomoci hlavy štátu (prorogatívy):

*Úradnícka vláda: netvoria ju profesionálni politici, ale skupina odborníkov

3.Orgány súdnej moci:

VEREJNÁ SPRÁVA: je to činnosť, ktorá sleduje určité ciele, ktoré sa uskutočňujú

17.Pojem štátny orgán, znaky štátneho orgánu.

Znaky štátnych orgánov:

18.Systémy verejnej služby (pojem, druhy,

1.Kariérny systém- najstarší systém, uplatňuje sa predovšetkým v západnej Európe, na

19.Spôsoby obsadzovania štátnych orgánov

SPOSOBY OBSADZOVANIE ŠTÁTNYCH ORGÁNOV:

20.Postavenie prezidenta v parlamentnej

Právomoci hlavy štátu (prorogatívy):

Pospdiť vinu,nevinu prezidenta

1.vlastizrada. 2.korupcia 3. prezident spáchal tažký federálny zločin

22. Postavenie ústavodarného a zákonodarného orgánu