Martina JuhÁsz

NA PRÁZDNINÁCH
Text © Martina Juhász 2023
Illustrations © Katarína Hudáková Ilkovičová 2023
Slovak edition © Vydavateľstvo SLOVART, spol. s r. o., Bratislava 2023

Všetky práva vyhradené. Žiadna časť tejto knihy sa nesmie reprodukovať ani šíriť v nijakej forme
ani nijakými prostriedkami, či už elektronickými alebo mechanickými, vo forme fotokópií či nahrávok,
respektíve prostredníctvom súčasného alebo budúceho informačného systému a podobne bez
predchádzajúceho písomného súhlasu vydavateľa.

ISBN 978-80-556-6297-8

www.slovart.sk

Tento projekt z verejných zdrojov podporil

GLÓRIA
NA PRÁZDNINÁCH
 Venovanie
Mame,
ktorá mi vytvorila bezpečné,
láskavé a bláznivé detstvo.
 Obsah

Glória na kúpalisku 6
Glória na pošte 14
Glória u doktora 22
Glória na prázdninách 30
Glória v divadle 38
 GLÓRIA
NA KÚPALISKU

6
Okolo bruška si drží plávacie koleso. Na očiach má slnečné
okuliare. A na kučeravej hlave klobúk. Glória sa veľmi teší.
Náladu jej nepokazí ani čakanie v dlhočiznom rade. Musí ho
s rodičmi vystáť, aby si od tety za okienkom kúpili vstupenky.
Idú totiž na kúpalisko!
„Aha, ja som zebra!“ zvolá Glória o chvíľu.
Po celom telíčku má totiž pruhy. Urobila si ich
opaľovacím krémom. Musí sa ním natrieť, aby ju
nespálilo slniečko.
„Radšej si ten krém rozotri, kým ťa nezje nejaký lev.
Na zebre si rád pochutná,“ podpichne ju mama.
Na trávu pod stromom rozprestrie deku
s obrázkom levíka.

8
 „Tak už poď te!“ kričí Glória na rodičov a uteká k najbližšiemu
bazénu. Je v ňom veľa šmykľaviek a vodotryskov. Vody je iba
po stehná. Koleso si preto nechá na brehu a už špliecha kade-tade.
„Nemôžeš nám takto ujsť. Čo keď sa stratíš?“ karhá ju ocko,
keď ju doženie. Nepáči sa mu, že išla sama do vody. Navyše bez
kolesa. Glória totiž ešte nevie plávať. Môže si nechtiac lognúť vody
a dusiť sa. „Kto ti pomôže, keď pri tebe s mamou nebudeme?“
dohovára jej ocko.
 Glória má veľmi rada šmykľavky. V bazéne preto vyskúšala
všetky. Mama potom navrhla, aby šli do iného bazéna. Hlbšieho.
„Uvidíme, či si niečo pamätáš z minulého leta,“ povedala jej.
Glória sa už učila trochu plávať.
No aby koleso vôbec nepotrebovala, musí ešte trénovať.
„Juj, ale tu nedočiahnem,“ zľakne sa Glória a nalepí sa na ocka.
„Nepúšťaj ma!“ prosíka ho. Ocko ju silno drží a pomáha jej plávať.

10
 Zakrátko sa Glória osmelí. Ocko ju drží čoraz menej, až Glória
pláva úplne sama. Nádych nad vodou, výdych pod vodou.
Ruky dopredu, nohy dozadu. Vyzerá ako žabka s plaveckými
okuliarmi. Nakoniec priplávala sama až ku kraju bazéna.
„Videli ste to? Ani som sa nepotopila!“ výska od radosti Glória.
Už sa teší ako sa pochváli kamarátom v škôlke. Ešte chvíľu
trénovala, no zrazu bola hladná ako vlk.
 V bufete si kúpili pečenú rybu
a hranolky a pre Glóriu aj veľ ký džús.
„Musím ísť cikať,“ vraví zakrátko.
„Mám ísť s tebou?“ pýta sa mama.
„Nemusíš,“ odpovie Glória.
Záchody boli hneď vedľa. Lenže
mali dvere z oboch strán. Nielen
od bufetu, ale aj z druhej strany
od bazénov. Glória vošla jednými
dverami a vyšla druhými.
No vôbec si to nevšimla.
Prekvapilo ju, keď nevidela
mamu a ocka. Začala sa báť
a rozplakala sa.

12
 „Čo sa ti stalo?
Kde máš rodičov?“ opýtal
sa jej zrazu cudzí ujo.
„Neviem ich nájsť,“
vzlykala uplakaná Glória.
„Stratila si sa?“ opýtal sa.
Glória nesmelo prikývla. Ujo ju
zobral za tetou, ktorá predáva
vstupenky. Tá do rozhlasu
na kúpalisku vyhlásila, že Glória
je pri nej. „Neboj sa, rodičia si
po teba hneď prídu,“ povedala jej
teta. No Glória mala taký veľ ký
strach ako ešte nikdy predtým.
Zmizol, až keď ju mama s ockom
stískali. Spolu sa poďakovali
tete aj ujovi. Glória si odvtedy
viac všímala okolie, aby vždy
našla cestu späť k rodičom.
 GLÓRIA
na pošte

14
Glória bola smutná. Chcela ísť von so svojou najlepšou kamarátkou
zo škôlky. No Emka nemala čas. Hrala sa totiž so svojou sesternicou
a bratrancom. Prišli k nej na návštevu. Aj Glória by sa chcela hrať
s tými svojimi. No bývajú veľmi ďaleko, takže sa nemôžu len-tak
hocikedy navštíviť.
Mama však dostala nápad. „Prekvap ich! Keď s nimi nemôžeš byť,
pošli im list,“ navrhla Glórii.
 „Ja ešte neviem písať,“ mračila sa na ňu Glória.
„No rada kreslíš,“ naviedla ju mama.
„A ty si myslíš, že viem nakresliť všetko?“ frflala Glória.
Tak to mama vymyslela inak. „Povieš mi, čo by si im vyrozprávala. 
Ja to napíšem, no a ty nakreslíš obrázok.“
Glórii sa to páčilo. Rovno sa rozbehla po papier a pero. A farbičky.

16
Sadli si s mamou za stôl. „Chcela by som sa s vami hrať,“
spustila Glória. A čakala, že to mama napíše na papier.
„Počkaj, najprv ich pozdravíme,“ poradila jej mama.
Na vrch papiera napísala: „Ahojte Grétka a Attilka!“
Tak sa volajú Glóriina sesternica a bratranec. Potom sa ich opýtali,
ako sa majú. Tak je to slušné. Neskôr sa rozpísali o sebe.
 Glória sa pochválila, že už vie robiť
sama kotrmelce. A trochu aj plávať.
Spomenula tiež, že má nové plavky.
S motýlikmi. Už ich odskúšala na
kúpalisku. Rovno im to aj nakreslila.
Mamu, ocka a seba v bazéne.

Mame nakreslila veľ ké brucho.

Lebo v ňom má bábätko.
Nakoniec sa im zverila, že jej
strašne chýbajú. Už sa teší,
keď sa budú opäť spolu hrať.

18
„A čo teraz?“ opýtala sa Glória, keď bol list hotový.
„Teraz ho dáme do obálky,“povedala mama
a začala na ňu písať.
„Čo to robíš?“ vyzvedala Glória.
„Píšem adresu, kde Grétka s Attilkom
bývajú,“ riekla mama.
„Prečo?“ zaujímalo Glóriu.

Aby pani poštárka vedela, kam má list

zaniesť,“ vysvetlila jej mama. Potom listu
chýbala už iba jedna vec. Poštová známka.
„A to je čo?“ spýtala sa Glória.
„Niečo ako lístok. Bez neho nemôže list
cestovať,“ povedala mama.
Doma však známku nemali. Museli ísť po
ňu na poštu.
 Na pošte stáli ľudia v rade.
Čakali, kým sa uvoľní miesto pri niektorom
sklenenom okienku. Bolo ich tam päť a za každým sedela pani
poštárka. Od niekoho si brala listy, inému podávala balík.
„Prečo stojíme tak ďaleko?“ spýtala sa Glória mamy.
„Vidíš tú čiaru?“ ukázala mama na zem. „Je tam na to, aby sa
ľudia pri okienkach netlačili. Prekročíme ju, až keď budeme
na rade, “ vysvetlila jej mama.

20
 Keď Glória podávala poštárke list, stála na špičkách,
aby dočiahla. Okienko bolo totiž pre ňu veľmi vysoko.
Pani poštárka nalepila na list známku a mama za ňu zaplatila.
Teraz už list pocestuje rovno ku Grétke a Attilkovi.
„Už sa teším, keď mi odpíšu!“ radovala sa Glória cestou domov.
Poštu často nedostávala. Zatiaľ jej prišlo len pár narodeninových
prianí. Preto ju doteraz poštová schránka nezaujímala. No odkedy
poslala svoj prvý list, kontroluje schránku pravidelne.
 GLÓRIA
NA PRÁZDNINÁCH

22
Z auta trčali dve ruky a kývali. Patrili mame a ockovi. Lúčili sa
s Glóriou. Stála na chodníčku pred domom a mávala rodičom.
Jej škôlka je v lete zatvorená. No rodičia musia chodiť do roboty.
Keďže Glória nemôže byť ešte sama doma, išla na prázdniny
k babke a dedkovi.
 „Už máme ďalšie tri,“ kričí Glória
na dedka. Nesie z kurína vajíčka.
Sliepky kontroluje pravidelne.
Je to jej obľúbená zábavka.

„Takto dobre znášajú, iba keď si tu.

Asi ti ich zabalíme domov,“ žartuje
dedko. Glória však býva s rodičmi
v meste v bytovke. Sliepky si domov
zobrať nemôže. No keď bude veľ ká,
chce bývať na dedine. V záhrade
bude mať aj králiky a psa. Ako starí
rodičia.

24
Na prázdninách sa Glórii páči.
Celé dni sa bicykluje, učí sa vyšívať
a hľadá dedkove okuliare. Ten ich
totiž vkuse stráca. Často ich má
pritom na hlave, len na ne zabudne.

Nepríjemnosti sa však nevyhli ani Glórii.

„Au, to strašne štípe. Už nerob,“
narieka v kúpeľni.
„Musím ti ranu vyčistiť,“ vraví babka.
Jemne jej prikladá mokrý uterák na koleno.
„Ako si si ho vlastne rozbila?“ opýta sa.
„Spadla som,“ zafňuká Glória.
Až neskôr sa babke priznala, že zo stromu,
keď oberala svoje obľúbené čerešne.
 „Mám pre teba bolestné,“ povie babka.
„A to je čo?“ zavzlyká Glória. „Odmena za to, že si bola statočná,“
vysvetlí jej. Z rúry vyberie voňavé buchty. Glórii veľmi chutili.
„Našťastie zajtra nebudeš loziť po stromoch.
Aspoň sa ti koleno trošku zahojí,“ napadne babku.
„A čo budeme robiť?“ začudovala sa Glória. Ideš predsa na výlet.
S krstnými rodičmi,“ pripomenula jej.

26
„To je už zajtra?“ divila sa Glória. Ani si nevšimla,
že prázdniny sa už blížia ku koncu. Na výlet sa
veľmi tešila. Idú na hrad aj so sesternicou Grétkou
a s bratrancom Attilkom. S nimi je vždy zábava.
Hrad im ukázala pani sprievodkyňa. Tá vie o ňom
všetko. Glórii sa najviac páčili postele kráľov,
lebo mali pod nimi nočníky.
 Attilka pred hradom zbadal delo. Okamžite sa k nemu rozbehol.
Glória s Grétkou sa pridali. Obzerali si ho z každej strany, až v ňom
Glória čosi zbadala. Vopchala doň ruku a niečo vytiahla. Bola to
peňaženka. Plná kartičiek s fotkami a peňazí. Glórii hneď napadlo,
že by sa za ne dal kúpiť bicykel. Lepší, ako má teraz u babky a dedka.
„Aha, čo som našla,“ ukázala peňaženku Grétke a Attilkovi.
„Fíha, niekto ju asi stratil. Ukážme ju mame,“ povedala Grétka.

28
„Nenecháme si ju?“ zašepkala Glória.
„Však nie je naša,“ namietal Attilka. „Niekto ju určite hľadá.
A je smutný, že ju nemá.“
Glória sa zahanbila. Attilka mal pravdu. Peňaženku odovzdali pani
sprievodkyni. Vďaka kartičkám rýchlo zistila, komu patrí.
„Vypadla turistovi, ktorý sa pri dele fotil,“ povedala im.
Aj keď Glória nebude mať nový bicykel, je šťastná. Lebo niekomu
pomohla. Navyše má z prázdnin ďalšiu super príhodu.
 GLÓRIA
U DOKTORA

30
Glória nebola vonku už tri dni. Zvyčajne je neposedná, ale teraz
nemá silu. Z nosa jej tečie a k tomu kašle. Rodičia jej dávajú veľa
ovocia a čaju, aby sa rýchlo uzdravila a mohla ísť opäť do škôlky.
No stále robí „hapčííí“ a je horúca ako radiátor. Má teplotu.
„Nejako si sa tej chorobe zapáčila a nechce ísť od teba preč,“
povie mama Glórii. Dohodnú sa, že zájdu k doktorovi.
 Glória je chudá a vysoká. No teraz tak nevyzerá. Je totiž naobliekaná
ako cibuľa, aby jej nebola zima. Vonku totižto sneží. Glórii bolo ľúto,
že sa nemôže sánkovať. No tešila sa, že na ňu konečne padajú vločky.
U pána doktora sa s mamou posadili v čakárni. Sedel tam aj chlapček
s ockom. Najprv vyšetrí doktor ich. Lebo prišli skôr.

32
 „Čo mi bude doktor robiť?“
vyzvedala Glória od mamy.
„Prezrie si ťa a zistí, ako ťa vylieči,“ povedala jej.
„Nebude mi pichať injekciu, však?“ obávala sa Glória.
Mama jej odpovedať nestihla. Otvorili sa totiž dvere. Stála
v nich sestrička a zvolala: „Poď, Glória, pán doktor ťa už čaká.“
 Celá ordinácia bola biela. Steny, skrine, stoly aj stoličky.
Ako keby snežilo aj v nej. Farebný bol len pán doktor
a pani sestrička. Mali totiž výrazné zelené tričká.
„Čo ťa bolí?“ opýtal sa doktor Glórie.
„Nič,“ odvrkla mu rýchlo.
„Keby to bola pravda, tak by sme tu neboli,“
napomenula ju mama a doktorovi povedala
o teplote, nádche aj kašli.

34
Pán doktor Glóriu najprv popočúval. Musela zhlboka dýchať. Vyzliekla si
svetrík, tričko aj tielko, aby lepšie počul. Fonendoskop ju trošku
studenil na chrbte. No nebolo to nič hrozné. Chvíľu ju dokonca
aj šteklil. „Ty máš ale dlhý jazyk,“ povedal doktor Glórii
a pridržal jej ho paličkou. Teraz sa jej totiž pozeral
baterkou do hrdla, či v ňom nemá zápal.
„Ešte ti skontrolujeme krv a sme
hotoví,“ povedal doktor.
 Glória sa zľakla. Vedela, že to sa dá len ihlou. Injekcie sa veľmi bála,
preto začala plakať.
„Nemusíš mať strach, iba ťa slabučko pichnem do prsta. Zoberiem
len kvapôčku krvi,“ tíšila ju sestrička.
„Ale ja nechcem. Bude to bolieť!“ nariekala Glória.
„Už ťa niekedy štipol komár?“ opýtala sa jej sestrička.
„Hej, ale to je iné,“ priečila sa Glória.
„Máš pravdu. Po tomto štipnutí ťa nebude nič bolieť ani svrbieť,“
povedala sestrička.

36
Zo zásuvky vytiahla nálepky. Glória si mohla jednu vybrať.
Bolo ich strašne veľa. No najviac sa jej páčila tá s motýlikom.
Má rada farebné motýlie krídla.
„Hotovo. Vidíš? Ani to nebolelo,“ povedala zrazu pani sestrička.
Glória bola zmätená. Ani si nevšimla, že jej už pichla do prsta.
Bála sa teda zbytočne. No už vie, že nabudúce plakať nebude.
Krv navyše ukázala, že má v tele vírus. Doktor jej predpísal lieky
a poradil oddychovať. Glória sa do týždňa zotavila a mohla ísť opäť
do škôlky. A konečne aj inam. Že kam? No predsa na sánkovačku
s kamarátmi!
 GLÓRIA
V DIVADLE

38
Glória sa ráno zobudila veľmi skoro. Príliš sa totiž tešila.
Vyliezla rýchlo z postieľ ky a bežala k rodičom do spálne.
„Vstávajte! Dnes už tam ideme,“ skríkla nedočkavo.
„A kam?“ zamrmlala rozospatá mama.
„No predsa do divadla!“ zvolala Glória.
 Mama s ockom niekedy hrávali Glórii divadlo doma.
Javisko si urobili z deky. A ďalších hercov z Glóriiných hračiek.
No v ozajstnom divadle Glória ešte nebola. Na narodeniny
dostala lístky. Na predstavenie O troch prasiatkach.
Hralo sa práve dnes.

40
„Kedy už pôjdeme?“ pýtala sa Glória od rána.
„Až keď sa naobedujeme,“ zopakoval jej ocko.
„A čo si oblečieme?“ vyzvedala ďalej.
„Niečo pekné,“ povedala mama.
„Rifle so zajačikom?“ spýtala sa Glória.
Mama jej však vysvetlila, že do divadla sa
treba obliecť slušnejšie. „Rifle nosíš každý deň.
Do divadla ideš iba občas,“ povedala jej. A tak
Glórii vybrali výnimočnejšie oblečenie. Šaty,
pančuchy a svetrík.
 V divadle šli najprv do šatne. Vyzliekli si kabáty a podali ich pani
šatniarke. Tá ich zavesila na vešiačiky a podala im tri lístky.
„Čo sú to za papieriky?“ spýtala sa Glória.
„Čísla vešiakov, kde máme zavesené veci,“ povedala jej mama.
Keď sa po ne totiž vrátia, šatňa bude plná. A bez lístočkov by pani
šatniarka nevedela, ktoré kabáty sú ich.

42
Sála bola plná sedadiel. Na niektorých už sedeli diváci. Aj v rade,
kde mali miesta Glória s rodičmi. Aby sa na k nim dostali, museli
ostatných divákov obísť. Mama s ockom sa im poďakovali, že ich
pustili. Okolo prechádzali tvárou k nim. Glória si však razila cestu
otočená k javisku.
„Patrí sa pozerať na ľudí, ktorí sa ti uhli. A nie im otŕčať zadok,“
pošepkala Glórii mama, keď si sadli.
O chvíľu sa v sále zotmelo. Lampy svietili len nad javiskom. Zdvihol
sa z neho červený záves a za ním stála prasacia rodinka.
 Glória sa nakláňala napravo aj naľavo, no stále videla len dve
prasiatka. Z rozprávkovej knižky však vie, že musia byť tri.
„Mamí, kde je tretie prasiatko?“ skríkla Glória.
„Pssst,“ zasyčali na ňu diváci z každej strany.
„Musíš byť tíško, aby si nerušila ostatných,“ šepla jej mama.
Hoci javisko bolo vysoké, Glória naň dobre nevidela. Vo výhľade
jej zavadzala hlava. Patrila ujovi, ktorý sedel pred ňou. Mama si
s ňou vymenila miesto a Glória už videla všetky prasiatka.

44
„Treba mi cikať,“ pošepkala Glória ockovi.
„Teraz?“ vypleštil na ňu oči. Aj keď Glória
tentoraz prechádzala otočená k divákom, neboli radi.
Vyrušila ich v sledovaní predstavenia.
„Nabudúce pôjdem na záchod radšej pred začiatkom,“ zašomrala
ockovi. Nebolo jej totiž príjemné, že na ňu ľudia zazerali. Kým sa
vrátili späť, zmeškali, ako vlk sfúkol druhý domček. Glórii to bolo ľúto
Divadlo sa jej veľmi páčilo. Cestou domov ju trápilo, že narodeniny
má zase až o rok. Nenapadlo jej, že lístky by mohla dostať aj skôr.
Mama ju však rozveselila.
„O chvíľu budú Vianoce a vstupenky možno nosí aj Ježiško,“
povedala Glórii. Bolo jej jasné, čo urobí hneď,
ako prídu domov. Vyrobí Ježiškovi list.
Pár slov na zááver
Emócie dokážu prevalcovať aj skúsených dospelých. A to neraz. Keď však začne
emočná búrka lomcovať v detských telíčkach, je to pre ne riadny zmätok. Pre rodičov
je to zas výzva, aby búrky ustáli bez hromov a bleskov. Ponúkli im bezpečie a spolu
s deťmi ich prečkali v suchu a teple. Niekedy to ide ľahšie, inokedy ťažšie.

Naša malá Glória, reálna i knižná, nie je výnimkou. Trucovanie, tvrdohlavosť, škriepky
či urážky sú bežnou súčasťou našich dní. Patria k detstvu a dospievaniu. A učia rásť aj
nás rodičov. Ak sami ustojíme emócie vo vypätých situáciách, dáme deťom najväčšiu
lekciu. Keď ich zvládnu v kríze ony, pookrejeme a zaslúžene si povieme, že niečo asi
robíme správne. Vychutnajme si to, pretože zajtra zaručene príde búrka.

Kolotoč pocitov, povinností a kríz – o tom život s deťmi je. Nenechajme sa však strhať
rutinou. Aj každodenný zhon či stereotyp sa dá okoreniť štipkou humoru, nadhľadu
a bláznovstva. O to posledné sa zaručene postarajú naši huncúti. S reálnou Glóriou
sa preto nikdy nenudíme a o námety do kníh nie je núdza. Aj v bežných situáciách
totiž zažívame nové dobrodružstvá a spolu sa učíme, čo sa sluší a čo naopak nie.

Glória na prázdninách je voľným pokračovaním dvoch predošlých dielov trilógie

Glória vo veľkom svete a Glória v záhrade. V každej knihe sa nachádza päť krátkych
a pútavých príhod. Čitateľov vždy zavedú na nové miesto alebo do neznámej
situácie. Spolu s Glóriou preskúmajú, čo očakávať, naučia sa ako sa v nich zachovať
alebo ako z problému elegantne vykorčuľovať. Pripravia sa tak na situácie, s ktorými
sa skôr či neskôr stretnú. Bez zbytočných prikrášlení a komplikovaných dejov, aby im
rozumeli aj tí najmenší.

Veríme, že trilógiou kníh sa nelúčime, pretože ako ukazujú ilustrácie, Glórii sa

čoskoro narodí súrodenec. Život sa jej trochu otrasie v základoch a dobrodružstvo
sa iba začne!

Zatiaľ vám prajeme úsmevné a náučné chvíle pri našich knihách.

Martina a Glória
O autorke
Martina Juhász je slovenská autorka.
Žije v Bratislave, kde sa 4. mája 1990 narodila.
Má milujúceho manžela a úžasné dcéry Glóriu a Vilmu.
Vyštudovala žurnalistiku a pracuje ako novinárka. Venuje sa najmä dianiu
v hlavnom meste, no zaoberala sa aj školstvom, ekonomikou a biznisom.
Písala napríklad pre denníky SME a Hospodárske noviny alebo týždenníky
Trend či Bratislavské noviny. Je editorkou knihy Po stopách dávnej Bratislavy.
Trilógia o malej Glórii je jej knižný debut.
Momentálne je na rodičovskej dovolenke. Aj na nej sa však cíti neisto
bez pera v ruke.
Martina Juhász
Glória na prázdninách

Prvé vydanie
Ilustrácie Katarína Hudáková Ilkovičová
Obrázok na strane 18 nakreslila Glória Juhász.
Editorka Zuzana Šeršeňová
Sadzba Agáta Petrisková
Tlač Finidr, s. r. o., Český Těšín

ISBN 978-80-556-6297-8

10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

www.slovart.sk